Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/149/2024 6120375952 28. 05. 2026 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2026:6120375952.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: DIN TECHNIK spol. s r.o., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO: 35 690 496, právne zastúpený: Mgr. Barbora Hlavatá, advokátka, so sídlom SNP 1445/41-9, 017 07 Považská Bystrica, o zaplatenie 628,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/269/2020 - 341 zo dňa 18.03.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/269/2020 - 341 zo dňa 18.03.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 23Cb/269/2020 - 341 zo dňa 18.03.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému DIN - TECHNIK spol. s r.o., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO: 35 690 496 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 628,87 eura s príslušenstvom rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške s tým, že o výške trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 415, § 420 ods. 1 a ods. 3, § 420a ods. 1, § 450 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), podľa § 1 písm. d), § 3 písm. a) bod 10. a 14., § 49 ods. 6 písm. d), i), j), § 64 ods. 6 písm. j), § 72 ods. 8, § 73 ods. 4 a ods. 5, § 81 ods. 1 a ods. 2, § 82 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o energetike“), podľa § 1 ods. 1 a ods. 12 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej aj ako „vyhláška č. 449/2012 Z. z.“), podľa § 50 ods. 1 a ods. 12 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej aj ako „vyhláška č. 24/2013 Z. z.“) a podľa § 149, § 151 ods. 1 a ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 02.09.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 628,87 eura s príslušenstvom s
odôvodnením, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu a je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim „dopravu“ plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom. V distribučnej sieti prevádzkovanej žalobcom sa nachádza zemný plyn patriaci všetkým dodávateľom zemného plynu, pre ktorých distribúciu tohto plynu prevádzkovateľ siete zabezpečuje, ako aj zemný plyn patriaci prevádzkovateľovi tejto siete. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo (údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti jeho úradného overenia použiť v obchodnom styku) platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (keďže neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká. Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere logicky nemôže byť k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn, nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (čoho dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa § 82 ods. 1 písm. d) a/alebo § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike odobral, bol opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t.j. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle § 81 zákona o energetike je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade odberu podľa § 82 ods. 1 zákona o energetike, vyplýva z § 82 ods. 2 zákona o energetike, v ktorom sú taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť škodu, v tomto ustanovení zakotvenej. Týmito subjektmi sú dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka. Spolu so škodou je odberateľ plynu podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný subjektom uvedenými vyššie uhradiť aj ušlý zisk. Žalobca ďalej uviedol, že pri kontrole odberného miesta žalovaného dňa 27.05.2019 bol zistený odber zemného plynu potom, čo bola dodávka zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa - žalovaného - považovaná za prerušenú (účtovné prerušenie). Odber po tomto termíne je považovaný za neoprávnený. Predtým bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 86 750 m3. Pri kontrole dňa 27.05.2019 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 88 826 m3. Z uvedeného bolo podľa žalobcu zrejmé, že mu vznikla škoda neoprávneným odberom plynu, ktorú dňa 31.05.2019 vyčíslil na sumu vo výške 628,87 eura a vystavil žalovanému daňový doklad č. 9000327604, pričom žalovaný mu uvedenú sumu v čase splatnosti nezaplatil. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28.09.2020 v rámci upomínacieho konania platobný rozkaz sp. zn. 19Up/l743/2020, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že z listu žalobcu zo dňa 31.05.2019 označeného ako „Vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“, ktorý bol žalovanému doručený dňa 07.06.2019, kedy sa tento vôbec prvýkrát dozvedel o údajnom neoprávnenom odbere zemného plynu z jeho strany vyplynulo, že dodávateľ, ktorý dodával žalovanému zemný plyn, údajne požiadal žalobcu o prerušenie dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného - Blatná na Ostrove 199 (ďalej aj ako „odberné miesto“) a vzhľadom na to, že fyzické prerušenie dodávky nebolo možné, bola dodávka zemného plynu do uvedeného
odberného miesta považovaná za prerušenú uplynutím 10. dňa od požadovaného termínu prerušenia zo strany dodávateľa zemného plynu, a to v zmysle § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z .z., t. j. konkrétne dňom 13.05.2019. Ďalej sa v liste uvádzalo, že odber plynu po tomto termíne je v zmysle § 82 zákona o energetike považovaný za neoprávnený a odberateľovi plynu ukladá povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalovaný namietal, že uvedené informácie však v plnom rozsahu absentujú v samotnej žalobe. Taktiež aj predmetný list žalobcu bol formulovaný veľmi všeobecne a nevyplývali z neho okolnosti, za ktorých malo k neoprávnenému odberu zemného plynu žalovaným dôjsť. Žalovaný namietal, že žalobca mu (a ani súdu) nepredložil žiadnu žiadosť dodávateľa na prerušenie či obmedzenie dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného, na ktorú sa odvolával. Nakoľko žalobcom nebola súdu a ani žalovanému predložená takáto žiadosť, nebolo možné určiť dátum jej doručenia žalobcovi a teda otázna bola aj skutočnosť, od ktorého dňa by sa teoreticky mala počítať doba 10 dní, na ktorú sa žalobca v zmysle § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z. z odvolával. Žalovaný ďalej uviedol, že celá situácia sa začala tým, že žalovaný sa začiatkom mája 2019 dostal do omeškania s úhradou jednej faktúry za odber zemného plynu, a to z dôvodu, že v uvedenom čase bol jeho konateľ - Mgr. I. W. na pracovnej ceste v zahraničí, pričom bol jedinou osobou oprávnenou realizovať úhrady záväzkov žalovaného. Začiatkom mája 2019 sa dostavil na adresu prevádzky žalovaného pracovník žalobcu, ktorý o celej veci komunikoval s bývalou zamestnankyňou finančného oddelenia žalovaného a uviedol jej, že nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou jednej faktúry za odber zemného plynu, ohľadom ktorej bola doručená už aj upomienka, avšak dlžná suma naďalej nebola uhradená, má poverenie na prerušenie dodávky zemného plynu. Poverením sa však nikomu nepreukázal a k dispozícii mal iba tlačivo, na ktorom bolo podľa jeho slov potrebné vyplniť údaje o odberateľovi zemného plynu ako aj údaje o odbernom mieste. Tento pracovník zamestnankyni žalovaného uviedol, že po dvoch týždňoch počnúc dátumom jeho návštevy prevádzky žalovaného mu bude doručená ešte ďalšia upomienka ohľadom doposiaľ neuhradenej faktúry za odber plynu, pričom dovtedy je stále možné predmetnú faktúru uhradiť. Žalovaný zdôraznil, že tento pracovník v skutočnosti dodávku zemného plynu neprerušil a do tlačiva, do ktorého si značil informácie o odberateľovi a o odbernom mieste, si poznačil aj informáciu (v rozpore so skutočnosťou), že sa k odbernému miestu nevedel dostať, resp. že k nemu nemal prístup. Nakoľko sa konateľ žalovaného vrátil na Slovensko až okolo 20.05.2019, predmetná faktúra sa až do tohto dátumu nemohla uhradiť. Žiadna ďalšia upomienka ohľadom neuhradenej faktúry nebola žalovanému doručená a následne už mu bol len doručený list žalobcu zo dňa 31.05.2019 - „Vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“, prostredníctvom ktorého sa žalovaný prvýkrát dozvedel o údajnom neoprávnenom odbere zemného plynu. Žalovaný namietal, že v danom prípade bolo dané pochybenie jednoznačne na strane pracovníka, ktorý navštívil odberné miesto a mal za to, že zodpovednosť je potrebné vyvodiť voči nemu, nakoľko tento na základe vlastného rozhodnutia bezdôvodne a neuvážene konal v rozpore s avizovaným vydaným poverením na prerušenie dodávky zemného plynu. Nesúhlas žalovaného s tvrdením žalobcu o nemožnosti fyzického prerušenia dodávky plynu pramenila predovšetkým z toho, že fyzické prerušenie dodávky plynu sa mohlo zrealizovať bez akýchkoľvek prekážok, napriek tomu sa tak však nestalo a dodávka plynu nebola skutočne prerušená, pričom skutočným prerušením dodávky plynu do odberného miesta by sa predišlo vzniknutej situácii a domnelej škode na strane žalobcu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce nemožnosť prístupu k meradlu alebo existenciu iných prekážok, ktoré spôsobili údajnú nemožnosť fyzického prerušenia dodávky plynu žalovanému. Ak by sa totiž dodávka zemného plynu fyzicky prerušila, zemný plyn by na príslušnom odbernom mieste vôbec nebolo možné ďalej odoberať, a to až do opätovného pripojenia odberného miesta, za čo by žalovaný zaplatil poplatok v oveľa nižšej sume, než ktorá zodpovedá žalobcom vyčíslenej škode vo výške 628,87 eura za údajný neoprávnený odber zemného plynu. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca sa odvolával na kontrolu odberného miesta dna 27.05.2019, ako aj na skoršiu kontrolu, čo možno vyvodiť z formulácie „predtým“, avšak vôbec neuvádzal žiadne detaily predmetných kontrol a nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy, napr. záznamy z vykonaných kontrol, ktoré by obsahovali a preukazovali závery tvrdené žalobcom. Žalobca taktiež použil formuláciu „odber po tomto termíne je považovaný za neoprávnený“, ale nešpecifikoval, po akom termíne, t. j. po ktorom konkrétnom dni sa považuje odber podľa žalobcu za neoprávnený. Aj keď zo všetkých doposiaľ uvedených informácií vyplynulo, že žalobca mal pravdepodobne na mysli dátum 13.05.2019, takéto všeobecné a nepresné formulácie nemôžu byť akceptovateľné. Žalovaný zdôraznil, že nemá vedomosť o tom, že by sa u neho na odbernom mieste vykonávali nejaké kontroly odberného miesta resp. meradla
a určil sa stav meradla na príslušnom odbernom mieste (či už ku dňu 13.05.2019, 27.05.2019 alebo k akémukoľvek inému dátumu) a preto nebolo jasné, ako žalobca dospel k záveru ohľadom stavu meradla ku dňu 13.05.2019 vo výške 86 750 m3 a následne ku dňu 27.05.2019 vo výške 88 826 m3. Nepovažoval za zrejmé ani tvrdenie žalobcu o tom, prečo uvádzal ako posledný deň údajného neoprávneného odoberania zemného plynu práve deň 27.05.2019, nakoľko žalovaný uhrádzal faktúry za plyn v mesiaci máj 2019 v dňoch 21.05.2019, 22.05.2019 a napokon aj 28.05.2019. V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu, dupliky žalovaného a ďalších písomných vyjadrení strán sporu v konaní, ako aj ich prednesov na nariadených pojednávaniach a obsah odpovedí súdom dopytovaných subjektov v zmysle § 190 CSP a po vykonanom dokazovaní ustálil, že spoločnosť ZSE Energia, a.s. prerušila dňa 13.05.2019 dodávku zemného plynu do odberného miesta žalovaného z dôvodu neuhradenej faktúry č. 7512710133 v sume 814,41 eura za plyn v lehote splatnosti. Opätovné pripojenie odberného miesta žalovaného bolo vykonané dňa 23.05.2019 po zaplatení dlžnej sumy 814,41 eura žalovaným dňa 22.05.2019. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že žalobca na odbernom mieste žalovaného dňa 27.05.2019 zdemontoval plynomer č. XXXXXXXXYBXX s konečným stavom 86 750 m3 a dňa 28.05.2019 namontoval nový plynomer s rovnakým číslom (č. XXXXXXXXYBXX) s počiatočným stavom 88 826 m3. Z dôvodu výmeny plynomera za obdobie od 01.01.2019 do 27.05.2019 spoločnosť ZSE Energia, a.s. vystavila mimoriadnu vyúčtovaciu faktúru č. VS XXXXXXXXXX s počiatočným stavom 79 829 m3 a konečným stavom 86 750 m3. V nasledujúcej periodickej vyúčtovacej faktúre č. VS XXXXXXXXXX za obdobie od 28.05.2019 do 31.10.2019 spoločnosť ZSE Energia, a.s. vyúčtovala počiatočný stav 88 826 m3 a konečný stav 90 145 m3. Spotrebu medzi stavom 86 750 m3 a 88 826 m3 v rozsahu 2 076 m3 spoločnosť ZSE Energia, a.s. neevidovala, ale práve žalobca si túto spotrebu zemného plynu od žalovaného uplatnil ako žalovanú istinu v tomto konaní. Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie vychádzalo nielen z predložených listinných dôkazov, ale aj zo zhodných tvrdení strán sporu. Súd prvej inštancie ďalej primárne považoval za potrebné zadefinovať postavenie žalovaného. Použijúc ustanovenie § 3 písm. a) bod 10. zákona o energetike ustálil postavenie žalovaného ako odberateľa plynu, nakoľko žalovaný bol osobou, ktorá nakupovala plyn na účely vlastnej spotreby. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aplikácie príslušnej právnej normy s tým, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej istiny titulom neoprávneného odberu zemného plynu. Ustanovenie § 82 ods. 1 zákona o energetike definuje niekoľko skutkových podstát, ktoré ak nastanú (resp. sú preukázané), tak potom možno konštatovať neoprávnený odber plynu odberateľom, s čím zákon v § 82 ods. 2 spája povinnosť odberateľa zemného plynu uhradiť dodávateľovi plynu (alebo prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete alebo prevádzkovateľovi zásobníka) skutočne vzniknutú škodu (ak nejaká škoda vznikla) a ušlý zisk. Ide teda o osobitný druh zodpovednosti za škodu vo vzťahu k zodpovednosti za škodu upravenej v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku bez ohľadu na postavenie odberateľa a dodávateľa, teda bez ohľadu na to, či je odberateľ pri odbere zemného plynu podnikateľom, či zemný plyn odoberá v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou alebo je bežným spotrebiteľom. Súd prvej inštancie mal za to, že v tomto prípade ide o špecifický právno-záväzkový vzťah, ktorý sa riadi osobitným zákonom o energetike, ktorý je zákonom špeciálnym k všeobecným právnym predpisom, konkrétne k Občianskemu zákonníku alebo Obchodnému zákonníku v zmysle zásady lex specialis má prednosť pred lex generalis. Súd preto použil na náhradu škody, ktorej sa žalobca v konaní domáhal od žalovaného, ustanovenia špeciálneho zákona - zákona o energetike a ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa náhrady škody aplikoval iba podporne a len na otázky, ktoré neboli výslovne riešené v uvedenom špeciálnom právnom predpise. Vzhľadom na súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav a znenia jednotlivých skutkových podstát uvedených v § 82 ods. 1 zákona o energetike, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade možno aplikovať iba § 82 ods. 1 písm. b) (neoprávnený odber plynu je odber nemeraného plynu), pretože žalovaný mal odoberať zemný plyn v čase, keď mal uzavretú riadnu zmluvu o odbere zemného plynu s dodávateľom plynu, ale zemný plyn mal odoberať bez riadne fungujúceho plynomera ako merača odberu množstva zemného plynu. Predmetné ustanovenie § 82 ods. 1 písm. b) zákona o energetike je založené na objektívnom princípe zodpovednosti za škodu, keďže nemožno vyžadovať „neoprávnený zásah odberateľa“ a v prípade preukázania zavinenia odberateľa, teda odberu zemného plynu bez namontovaného plynomera, nastupuje zodpovednosť odberateľa za škodu a s ňou spojená povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu a ušlý zisk predstavujúce cenu neoprávnene odobratého plynu.
Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že medzi stranami sporu prišlo k rozdielnym tvrdeniam ohľadom otázky, či bolo meradlo (plynomer) v odmernom mieste žalovaného verejne, resp. voľne prístupné alebo nie, pričom žalovaný navrhol vykonať obhliadku na preukázanie tejto skutočnosti, keď tvrdil, že predmetný plynomer v jeho odbernom mieste je voľne, resp. verejne prístupný. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil do konania fotografie, z ktorých podľa názoru súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že plynomer žalovaného je voľné prístupný. Žalobca svoje opačné tvrdenie o prístupnosti plynomera nepreukázal žiadnym dôkazom, dokonca nesúhlasil s vykonaním obhliadky, a tak súd na základe uvedeného mal za to, že žalobca neuniesol bremeno svojho tvrdenia o neprístupnosti plynomera v odbernom mieste žalovaného a mal za to, že tento plynomer žalovaného je verejne, resp. voľne prístupný, takže sa nevyžadovala pre kontrolu plynomera alebo nakladanie s ním aktívna súčinnosť žalovaného. Následne súd prvej inštancie pristúpil k samotnému posúdeniu žalovaného nároku žalobcu, ktorý si spotrebu zemného plynu v čase, kedy mal žalovaný zdemontovaný plynomer, od žalovaného uplatnil ako žalovanú istinu v tomto konaní. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca na odbernom mieste žalovaného dňa 27.05.2019 zdemontoval plynomer č. A. s konečným stavom 86 750 m3 a dňa 28.05.2019 namontoval nový plynomer s rovnakým číslom (č. XXXXXXXXYBXX) s počiatočným stavom 88 826 m3. Sporným v konaní bol práve uvedený rozdiel v stavoch plynomerov, teda spotreba zemného plynu odo dňa zdemontovania plynomera č. XXXXXXXXYBXX (konečný stav 86 750 m3) dňa 27.05.2019 ku dňu namontovania nového plynomera č. XXXXXXXXYBXX, teda s rovnakým číslom (začiatočný stav 88 826 m3) dňa 28. 05. 2019. Súd prvej inštancie pri tomto nároku žalobcu nakoniec dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dve skutočnosti, a to, prečo keď dňa 27.05.2019 bol stav odberu zemného plynu žalovaného 86 750 m3, tak nasledovný deň po namontovaní nového plynomera bol už stav meradla o 2 076 m3 vyšší, pričom žalobca nepreukázal, že by žalovaný za jeden kalendárny deň odobral bez namontovaného plynomera od 27.05.2019 do 28.05.2019 zemný plyn v rozsahu 2 076 m3 a že zemný plyn bol skutočne v takomto objeme žalovanému do jeho odberného miesta reálne dodaný. Uvedené tvrdenie nevyplývalo zo žiadneho z listinných dôkazov, ktoré boli súdu počas konania predložené, ale naopak tomuto záveru súdu prvej inštancie prisvedčuje aj stanovisko spoločnosti ZSE energia a.s., ktorá výslovne na výzvu súdu uviedla, že neeviduje spotrebu zemného plynu medzi stavom 86 750 m3 a 88 826 m3 v rozsahu 2 076 m3 od 27.05.2019 do 28.05.2019. Druhou skutočnosťou, ktorú žalobca žiadnym spôsobom a žiadnym z predložených dôkazov nepreukázal bolo, prečo keď dňa 27.05.2019 bol žalovanému zdemontovaný plynomer so stavom 86 750 m3 a nasledujúci deň (28.05.2019) mu bol namontovaný nový plynomer, zhodou okolnosti rovnakého čísla, bol stav plynomeru o 2 076 m3 vyšší (už vo výške 88 826 m3). Súd prvej inštancie pri riešení obdobných sporov mal na základe svojej rozhodovacej praxe a zistení technického charakteru za ustálené, že ak príde k demontáži určitého merača dodávanej energie, napríklad vody alebo plynu, tak v praxi sa zaznamená aktuálny stav v momente demontáže pôvodného merača a pri namontovaní nového merača sa na tomto novom merači uvedie a tento merač sa nastaví na buď pôvodný stav v čase demontáže pôvodného merača, alebo na tomto novom merači sa uvedú nulové hodnoty, od ktorých sa odvíja ďalšia spotreba príslušnej dodávanej energie. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu prišlo pri namontovaní nového plynomera k pochybeniu, pretože tento nový plynomer mal obsahovať buď rovnakú spotrebu ako deň predtým pri demontáži pôvodného plynomera, alebo mal obsahovať nulové hodnoty, aby sa dala spotreba plynu odo dňa namontovania nového plynomera jednoducho vyčísliť. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, že žalovaný odobral v rozhodnom čase od 27.05.2019 do 28.05.2019 zemný plyn, takže mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody spočívajúcej v cene za odber zemného plynu v danom období. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako strane, ktorá mala plný úspech vo veci samej, priznal podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pričom o samotnej výške tohto
nároku žalobcu rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 CSP samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 18.04.2024 v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v odvolaní namietal, že vzhľadom na jeho činnosti spočívajúce v distribúcii zemného plynu dochádza v prípade odberu plynu, ktorý nie je dodaný a zúčtovaný dodávateľom zemného plynu, k odberu zemného plynu patriaceho žalobcovi. Mal za to, že z vyúčtovacej faktúry č. 7111811048 vystavenej dňa 28.05.2019 za obdobie od 01.01.2019 do 27.05.2019 vyplynulo, že spoločnosť ZSE Energia, a.s. dodávala a účtovala žalovanému zemný plyn od stavu plynomeru 79 829 m3 (ku dňu 01.01.2019) do stavu plynomeru 86 750 m3 (uvedený prvý raz ku dňu 13.05.2019). Z vyúčtovacej faktúry č. 7010735026 vystavenej dňa 07.11.2019 za obdobie od 28.05.2019 do 31.10.2019 vyplynulo, že spoločnosť ZSE Energia, a.s. následne dodávala a účtovala žalovanému zemný plyn od stavu plynomeru 88 826 m3 (uvedený ku dňu 28.05.2019) do stavu plynomeru 90 145 m3. Žalobca mal za to, že poukazované faktúry preukazujú jeho argumentáciu o tom, že spoločnosť ZSE Energia, a.s. ako zmluvný dodávateľ žalovaného, mu neúčtoval spotrebu zemného plynu v objeme 2 076 m3, konkrétne od stavu plynomeru číslo XXXXXXXXYBXX - 86 750 m3 do stavu 88 826 m3, za obdobie od 13.05.2019 do 28.05.2019, tak ako to už žalobca vymedzil v predmetnom konaní. Poukazoval na vyjadrenie spoločnosti ZSE Energia, a.s. zo dňa 17.01.2023, v ktorom spoločnosť potvrdila odpojenie dodávky zemného plynu od odberného miesta žalovaného, následné systémové obnovenie dodávania zemného plynu do odberného miesta žalovaného, ako aj skutočnosť, že žalovaný systémové prerušenie dodávky zemného plynu nenamietal. Spoločnosť ZSE Energia v uvedenom vyjadrení potvrdila aj to, že žalovaný za vykonané úkony systémového prerušenia a obnovenia riadne zaplatil, a teda tieto boli vykonané, žalovaný o nich mal vedomosť a za tieto zaplatil. Spoločnosť ZSE Energia, a.s. potvrdila aj to, že žalovaný nenamietal stavy plynomeru k začiatku neoprávneného odberu (ku dňu 13.05.2019) 86 750 m3 (zároveň konečný stav vo vyúčtovacej faktúre č. 7111811048) a aj stav plynomeru ku koncu neoprávneného odberu (ku dňu 28.05.2019) 88 826 m3 (zároveň počiatočný stav vo vyúčtovacej faktúre č. 7010735026). Žalobca mal za to, že vyjadrenie spoločnosti ZSE Energia, a.s. zo dňa 17.01.2023 s prílohami v plnom rozsahu potvrdzuje jeho argumentáciu a nárok uplatnený v tomto konaní. Žalobca v odvolaní poukazoval na závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 43. a 48. napadnutého rozsudku, v zmysle ktorých žalobca na odbernom mieste dňa 27.05.2019 zdemontoval plynomer č. XXXXXXXXYBXX s konečným stavom 86 750 m3 a dňa 28.05.2019 namontoval nový plynomer s rovnakým číslom a počiatočným stavom 88 826 m3 s tým, že určil, že sporným v konaní bol práve uvedený rozdiel v stavoch plynomerov, a teda spotreba zemného plynu odo dňa zdemontovania plynomeru dňa 27.05.2019 ku dňu namontovania nového plynomeru s rovnakým číslom dňa 28.05.2019. Namietal, že uvedené skutkové závery súdu prvej inštancie sú nesprávne, nakoľko tieto jeho zistenia nevyplynuli ani z vyjadrení strán sporu a ani z vykonaného dokazovania. Zdôraznil, že fyzické zdemontovanie plynomeru č. XXXXXXXXYBXX dňa 27.05.2019 a následne namontovanie plynomeru č. XXXXXXXXYBXX dňa 28.05.2019 nenastalo a žalobca uvedené aj výslovne poprel v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že plynomer bol počas celého obdobia neoprávneného odberu, teda od 13.05.2019 do 27.05.2019 namontovaný na odbernom mieste žalovaného. Poukazoval na to, že aj žalovaný v podanom odpore a vo vyjadrení zo dňa 08.11.2022 uviedol, že na jeho odbernom mieste nedošlo k fyzickému zdemontovaniu plynomera a na jeho odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu kontinuálne aj počas obdobia neoprávneného odberu, pred týmto obdobím, aj po ňom. Mal za to, že na základe uvedeného skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že na odbernom mieste žalovaného nedošlo k demontovaniu plynomera a k odberu zemného plynu dochádzalo kontinuálne počas celého obdobia, sú nesporné. Žalovaný tvrdenie o demontáži plynomera uviedol až vo vyjadrení zo dňa 28.11.2023, avšak na jeho preukázanie nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca taktiež mal za to, že
z odpovede spoločnosti ZSE Energia, a.s. zo dňa 13.11.2023 nie je zrejmé, na čom táto spoločnosť založila svoje tvrdenie o fyzickom zdemontovaní plynomera a táto jej odpoveď bola v rozpore s jej skorším vyjadrením zo dňa 17.01.2023. Tvrdenie o fyzickom demontovaní plynomera spoločnosť ZSE Energia, a.s. opakovane uviedla vo vyjadrení zo dňa 21.12.2023 a následne v odpovedi zo dňa 28.12.2023 uvedená spoločnosť najskôr protirečivo uviedla, že malo dôjsť k fyzickému zdemontovaniu plynomera č. XXXXXXXXYBXX, ale ďalej v liste uvádza, že z dôvodu systémovej demontáže plynomeru vystavila mimoriadnu vyúčtovaciu faktúru. Taktiež zdôraznil, že bez namontovaného plynomeru nemohlo dôjsť k dodávke zemného plynu do odberného miesta žalovaného a ani k navýšeniu stavu na plynomeri, preto ak došlo k navýšeniu stavu na plynomeri z hodnoty 86 750 m3 na hodnotu 88 826 m3 muselo z distribučnej siete zemného plynu do odberného miesta žalovaného prejsť 2 075 m3 zemného plynu, a teda muselo dôjsť ku kontinuálnemu odberu zemného plynu. Opätovne zdôraznil, že k fyzickému zdemontovaniu plynomera v danom prípade neprišlo. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal a nie je z neho zrejmé, na čom bolo rozhodnutie založené a z čoho pri ňom súd prvej inštancie vychádzal. Poukazoval na to, že vo svojich vyjadreniach v konaní výslovne popieral, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k fyzickej výmene plynomeru, k čomu sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevyjadril s tým, že pokiaľ súd odmietol jeho argumenty ohľadom toho, že plynomer nebol na odbernom mieste demontovaný, mal svoje závery v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vyvrátiť alebo spochybniť. Zdôraznil, že spoločnosť ZSE Energia, a.s., vo svojich vyjadreniach uviedla, že na odbernom mieste žalovaného došlo dňa 28.05.2019 k systémovej montáži plynomera, napriek tomu súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že dňa 28.05.2019 došlo k fyzickej montáží rovnakého plynomera. Zdôraznil, že súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre strany sporu prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, pričom mal za to, že v danom prípade závery súdu prvej inštancie tieto podmienky nespĺňajú a v napadnutom rozhodnutí absentuje myšlienkový postup súdu prvej inštancie, ktorým dospel k svojim záverom a preto sa napadnuté rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné. Žalobca v odvolaní taktiež uviedol, že v zmysle § 384 ods. 1 a ods. 2 CSP je potrebné, aby bolo zopakované, resp. vykonané dokazovanie odvolacím súdom, a to tak, že vyzve dodávateľa zemného plynu žalovaného - spoločnosť ZSE Energia, a.s. na oznámenie a predloženie listín k otázkam, (i) či predmetná spoločnosť žalovanému fakturovala fyzickú výmenu, resp. fyzické zdemontovanie plynomera a (ii) fyzické namontovanie nového plynomera, (iii) aby predložila súdu dôkaz o fyzickej výmene, resp. fyzickom demontovaní plynomera a (iv) dôkaz o fyzickom namontovaní plynomera. 5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 21.05.2024 a uviedol, že žalobca nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorý by preukazoval, akým spôsobom bol určený počiatočný stav údajne neoprávneného odberu plynu ku dňu 14.05.2019, a teda chýba zásadný dôkaz o správnosti výpočtu celkového údajného neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného. Zdôraznil, že skutočnosť, že nenamietal stav plynomeru voči spoločnosti ZSE Energia, a.s. je irelevantná, nakoľko od počiatku namietal priamo postup žalobcu ešte v štádiu pred začatím súdneho konania. Uviedol, že nikdy netvrdil, že nedošlo k fyzickému zdemontovaniu plynomera a ku kontinuálnemu odberu zemného plynu na odbernom mieste ale od počiatku tvrdil len tú skutočnosť, že žalovaný žalobcovi žiadnym spôsobom nebránil vo fyzickom odpojení plynomeru, v dôsledku čoho možno konštatovať, že konanie zamestnanca žalobcu bolo svojvoľné a malo za následok administratívne odpojenie a tým aj vznik škody na strane žalobcu. Skutočnosť zdemontovania plynomeru na odbernom mieste považoval žalovaný za preukázanú z odpovedí spoločnosti ZSE Energia, a.s. zo dňa 13.11.2023 a 21.12.2023, ktoré síce žalobca poprel, avšak neprodukoval vlastné dôkazy, ktoré by mohli vysvetliť skutočnosť, akým spôsobom bol určený konečný stav v hodnote 86 750 m3 na meradle č. XXXXXXXXYBXX . ku dňu 13.05.2019 ako bolo uvedené na faktúre č. 7111811048 a ktorý mal byť počiatočným stavom neoprávneného odberu zemného plynu zo strany žalovaného. Ďalej poukazoval na to, že bolo dokazovaním zistené, ako vyplynulo z faktúry č. 7111811048, že končený stav meradla plynomeru zo dňa 13.05.2019 ku dňu administratívneho odpojenia žalovaného sa zhodoval s počiatočným stavom ku dňu 14.05.2019 (ako prvý deň údajného neoprávneného odberu zemného plynu zo strany žalovaného), ale zároveň sa zhodoval aj s konečným stavom zo dňa 27.05.2019 (ako posledný deň administratívneho odpojenia a údajného neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného), preto považoval za zrejmé, že od 13.05.2019 do 27.05.2019 žalovaný nemal žiadny odber zemného plynu. Až z faktúry č. 7010735026 vyplynulo, že počiatočný stav na meradle č. XXXXXXXXYBXX ku dňu 28.05.2019 mal byť 88 826 m3, pričom je nemožné, aby
v rámci jediného dňa u žalovaného došlo k odberu vo výške 2 076 m3 zemného plynu. Namietal, že k týmto zásadným pochybnostiam žalobca neprodukoval žiadne zmysluplné a relevantné skutkové či právne tvrdenia ani dôkazy. Žalovaný taktiež zdôraznil, že v postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol taký nesprávny procesný postup, ktorý by žalobcovi znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že žalobca dosiaľ bez pochybností nedokázal preukázať a vysvetliť ani úplný základ svojho údajného uplatneného nároku, ktorým je jednoznačné vysvetlenie a dokázanie určenia konkrétneho uplatneného odberu zo strany žalovaného či kauzálny nexus medzi konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobu, ako esenciálnych predpokladov pre určenie existencie a výšky škody na strane žalobcu. 6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v odvolacej replike zo dňa 20.06.2024 a uviedol, že na základe žiadosti dodávateľa zemného plynu na prerušenie distribúcie zemného plynu bol na odbernom mieste žalovaného pracovníkom žalobcu dňa 09.05.2019 uskutočnený pokus o prerušenie distribúcie zemného plynu, pričom žalovaný prístup k plynomeru a vykonanie prerušenia dodávky zemného plynu neumožnil s tým, že deň 13.05.2019 bol posledným dňom zmluvnej dodávky pred administratívnym, účtovným/systémovým prerušením v zmysle § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. a prvým dňom neoprávneného odberu plynu tak bol deň 14.05.2019, čo vyplynulo aj z vyúčtovacej faktúry č. 7111811048, podľa ktorej spoločnosť ZSE Energia dodávala a účtovala žalovanému zemný plyn do stavu plynomeru 86 750 m3. Následne spoločnosť ZSE Energia, a.s. dodávala a účtovala žalovanému zemný plyn až od stavu plynomeru 88 826 m3 určeného ku dňu 28.05.2019. Zmluvný dodávateľ žalovaného mu tak neúčtoval spotrebu zemného plynu v objeme 2 076 m3, tak ako to vymedzil žalobca v predmetnom spore. Ďalej poukazoval na to, že spoločnosť ZSE Energia, a.s. ako dodávateľ zemného plynu nemohla potvrdiť, či na odbernom mieste žalovaného došlo k fyzickej demontáži meradla, alebo k administratívnemu prerušeniu dodávky plynu, nakoľko ak dodávateľ zemného plynu má záujem o prerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu svojmu odberateľovi, je povinný v zmysle § 50 ods. 10 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. o to požiadať žalobcu. Za rozporuplné považoval žalobca skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že dňa 27.05.2019 malo dôjsť k fyzickému zdemontovaniu plynomera a následne dňa 28.05.2019 (nasledujúci deň) došlo k systémovej montáži rovnakého plynomera, naviac so stavom vyšším o 2 075 m3, ako mal byť stav pri fyzickom zdemontovaní plynomera a poukazoval na to, že bez namontovaného plynomeru nemohlo dôjsť k dodávke zemného plynu do odberného miesta žalovaného a ani k navýšeniu stavu na plynomeri. Žalobca zdôraznil, že žalovaný neuhradil žiadnej osobe cenu za dodaný zemný plyn od stavu plynomeru 86 750 m3 do stavu 88 826 m3. Poukazoval na to, že spoločnosť ZSE Energia, a.s. vo vyjadrení zo dňa 17.01.2013 potvrdila odpojenie dodávania zemného plynu do odberného miesta žalovaného (úkon prerušenie distribúcie zemného plynu, fyzické aj systémové, malé aj veľké meradlá), následné systémové obnovenie dodávania zemného plynu do odberného miesta žalovaného (nad 10 dní) a aj to, že žalovaný úkon systémového prerušenia dodávania zemného plynu nenamietal. Mal za to, že vyjadrenie spoločnosti ZSE Energia, a.s. zo dňa 17.01.2023 s prílohami v plnom rozsahu potvrdzuje jeho argumentáciu v predmetnom spore. Taktiež žalobca zotrval na svojom návrhu na doplnenie dokazovania. 7. Odvolacia replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 11.07.2024 (č.l. 416 s. spisu). Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, po preskúmaní procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. 9. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. 10. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 11. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 628,87 eura s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody vzniknutú neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným, a to počas prerušenia dodávky zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, za obdobie od 13.05.2019 do 27.05.2019. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný odobral v rozhodnom čase od 27.05.2019 do 28.05.2019 zemný plyn, preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody spočívajúcej v cene zemného plynu v danom období. 12. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania žalobcu, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 13. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal so spornými otázkami v konaní ohľadom fyzického alebo administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu na odbernom mieste žalovaného v nadväznosti na tvrdenia strán sporu a vykonané dokazovanie, ako aj s otázkou odberu zemného plynu žalovaným počas prerušenia jeho dodávky, a teda že v napadnutom rozsudku v tejto súvislosti absentuje vysvetlenie myšlienkového postupu a záverov súdu prvej inštancie, a preto sa napadnuté rozhodnutie javí ako nepresvedčivé a nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 43., 50. a 51. ustálil, že žalobca na odbernom mieste žalovaného dňa 27.05.2019 zdemontoval plynomer č. XXXXXXXXYBXX s konečným stavom 86 750 m3 a dňa 28.05.2019 namontoval nový plynomer s rovnakým číslom a počiatočným stavom 88 862 m3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný za jeden kalendárny deň odobral bez namontovaného plynomeru zemný plyn v objeme 2 076 m3, a teda že zemný plyn bol v uvedenom objeme žalovanému skutočne dodaný do odberného miesta a taktiež, že nepreukázal, prečo keď bol dňa 27.05.2019 zdemontovaný plynomer s konečným stavom 86 750 m3 a nasledujúcu deň (28.05.2019) bol namontovaný nový plynomer (s rovnakým číslom), bol stav plynomeru o 2 076 m3 vyšší. Odvolací súd považoval za potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel súd prvej inštancie k skutkovému záveru, že žalobca na odbernom mieste žalovaného dňa 27.05.2019 fyzicky demontoval plynomer č. XXXXXXXXYBXX a dňa 28.05.2019 na odbernom mieste namontoval nový plynomer s rovnakým číslom, pričom z uvedeného konštatovania následne odvíjal všetky relevantné závery formulované v napadnutom rozhodnutí, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd v kontexte odvolacej námietky žalobcu poukazuje na skutočnosť, že otázka, či zo strany žalobcu došlo k fyzickému demontovaniu plynomera na odbernom mieste žalovaného a k následnej montáži nového plynomera bola v konaní medzi stranami sporná a taktiež takýto jednoznačný záver nevyplynul ani z odpovedí spoločnosti ZSE Energia, a.s., ktorá síce v listoch zo dňa 13.11.2023 a zo dňa 21.12.2023 uviedla, že na odbernom mieste žalovaného došlo k výmene plynomera, ktoré tvrdenie však bolo rozporné s tvrdeniami, ktoré uviedla v listoch zo dňa 17.01.2023 - kde uviedla, že odberné miesto žalovaného bolo žalobcom odpojené a následne pripojené bez zastihnutia žalovaného a zo dňa 28.12.2023, v ktorom spoločnosť ZSE Energia, a.s. uviedla, že sa na odbernom mieste žalovaného jednalo len o „účtovnú“ demontáž a montáž, a teda nebola vykonaná skutočná výmena meradla na odbernom mieste žalovaného. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené vyjadrenia spoločnosti ZSE Energia, a.s. nevysvetlil, akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania mal preukázané že žalobca dňa 27.05.2019 demontoval plynomer na odbernom mieste žalovaného a dňa 28.05.2019 namontoval nový plynomer (s rovnakým číslom), a teda ako sa pri posúdení tejto spornej otázky vysporiadal s uvedenými rozpormi vyplývajúcimi z listinných dôkazov predložených v konaní stranami sporu, resp. zabezpečených na ich návrh. Riadne a zrozumiteľné vysporiadanie sa s otázkou, či na odbernom mieste žalovaného došlo k fyzickej demontáži plynomera a následne montáži nového plynomera, alebo na odbernom mieste žalovaného došlo len k účtovnému - administratívnemu prerušeniu dodávky plynu bez demontáže plynomera, je pritom v konaní zásadné aj vzhľadom na skutočnosť, že z uvedeného nedostatočne odôvodneného záveru súdu prvej inštancie tento v napadnutom rozsudku formuloval ďalšie závery, a to že žalovaný mal zemný plyn o objeme 2 076 m3 odobrať za jeden kalendárny deň (a teda nie za celé obdobie administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu), ako aj záver o nepreukázaní dôvodu rozdielu medzi hodnotou
uvedenou na plynomeri pri jeho demontáži a inou hodnotou (o 2 076 m3) vyššou uvedenou na novom plynomeri pri jeho montáži na odbernom mieste žalovaného. Ak by totiž došlo iba k administratívnemu prerušeniu dodávky plynu na odbernom mieste žalovaného, spoločnosť ZSE Energia, a.s. by počas tejto doby dodávku zemného plynu žalovanému neúčtovala, avšak bolo by reálne možné, aby žalovaný plyn aj naďalej odoberal, pričom táto skutočnosť by bola reflektovaná práve zvýšením stavu meradla, ktoré sa na odbernom mieste žalovaného stále nachádzalo. Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné, aby sa súd prvej inštancie s uvedenou spornou otázkou, či došlo na odbernom mieste žalovaného k fyzickej výmene plynomera alebo len k administratívnemu prerušeniu dodávky zemného plynu vysporiadal presvedčivo a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol akými úvahami sa pri formulovaní svojich záverov riadil a ako sa vysporiadal s vykonanými dôkazmi a rozpormi z nich vyplývajúcimi. Odvolací súd však považoval za potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že v napadnutom rozhodnutí absentujú úvahy súdu prvej inštancie ktorými sa riadil, keď dospel k skutkovému záveru, že žalobca na odbernom mieste žalovaného dňa 27.05.2019 demontoval plynomer a dňa 28.05.2019 namontoval nový plynomer s rovnakým číslom, pričom zároveň od uvedeného skutkového konštatovania odvodil svoje následné závery formulované v napadnutom rozhodnutí. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne a zrozumiteľne nezaoberal spornou otázkou, či došlo alebo nedošlo pri prerušení dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného k fyzickému odpojeniu (výmene) plynomeru alebo len k účtovnému administratívnemu odpojeniu odberného miesta, resp. túto naznačil ale ju dostatočne nevysvetlil a z odôvodnenia napadnutého rozsudku potom nie je zrejmé akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení dokazovania v uvedenej spornej otázke, ktorá je rozhodnou pre ďalšie posúdenie žalobou uplatneného nároku. Súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie, že došlo k fyzickej výmene plynomera žalobcom na odbernom mieste žalovaného bez toho, aby sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s odlišnými skutkovými tvrdeniami strán sporu a s rozpormi vyplývajúcimi z listinných dôkazov v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že mu v takomto prípade neprináleží svojím rozhodnutím nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku vyhodnotil za minimálne predčasné a odôvodnenie súdu prvej inštancie potom poukazujúc na uvedené súvislosti za nepreskúmateľné v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považoval za dôvodnú. 14. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom stanovených obligatórnych náležitostí je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nahrádzať. 15. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne procesne postupoval, keď sa riadne a dostatočne nevysporiadal so spornou otázkou, či sa počas prerušenia dodávky zemného plynu na odbernom mieste žalovaného nachádzalo meradlo, alebo toto bolo žalobcom fyzicky demontované, čím naplnil dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
16. K návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní v zmysle § 384 CSP odvolací súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v zmysle § 391 ods. 1 CSP potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodných otázok v konaní súdom prvej inštancie, nebol v odvolacom konaní daný dôvod na doplnenie ani zopakovanie dokazovania v zmysle návrhu žalobcu vzneseného v podanom odvolaní. 17. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v ďalšom konaní bude vec meritórne znovu rozhodnúť, pričom sa bude opätovne zaoberať spornou otázkou, či na odbernom mieste žalovaného došlo k demontovaniu plynomeru a následnému namontovaniu nového plynomeru alebo len k administratívnemu prerušeniu dodávky plynu bez zásahu do meradla a s touto sa riadne vysporiada a vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri formulovaní svojich záverov zohľadňujúc vykonané dokazovanie, procesný útok žalobcu ako aj procesnú obranu žalovaného a na skutkové zistenia aplikuje relevantnú právnu normu. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že v danom prípade na odbernom mieste žalovaného došlo len k účtovnému/administratívnemu prerušeniu dodávky zemného plynu, bude sa ďalej zaoberať ďalšími spornými otázkami v konaní, a to počas akého obdobia bola dodávka zemného plynu (účtovne) prerušená, ako (akým spôsobom) boli určené hodnoty meradla v prvý a posledný deň administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného, a teda ako žalobca dospel k určeniu objemu žalovaným skutočne spotrebovaného plynu počas prerušenia jeho dodávky zo strany dodávateľa plynu a v tej súvislosti s posúdením existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu žalobcom tvrdeným neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným (počas prerušenia jeho dodávky) na danom odbernom mieste. Z odôvodnenia nového rozhodnutia pritom musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil skutkové a právne závery a akými úvahami sa riadil, s tým že ich riadne a zrozumiteľným spôsobom odôvodní spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).