Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/64/2024 4418201353 28. 05. 2026 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2026:4418201353.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: PROTECH plus, spol. s r.o., so sídlom Tyršova 1/1224, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 146 733, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401 proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, o zaplatenie 2 762,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/146/2018-472 zo dňa 17.01.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/146/2018-472 zo dňa 17.01.2023 v napadnutej časti výroku I. a výroku III. p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/146/2018-472 zo dňa 17.01.2023 v časti výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol o d mieta. III. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 23Cb/146/2018-472 zo dňa 17.01.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) rozhodol v právnej veci žalobcu: PROTECH plus, spol. s r.o., so sídlom Tyršova 1/1224, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 146 733 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,poskytovateľ lekárenskej starostlivosti“) proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,zdravotná poisťovňa“), o zaplatenie 2 762,32 eura s príslušenstvom tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 762,32 eura s úrokom z omeškania vo výške 7,3 % ročne zo sumy 2 762,32 eura od 05.02.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. Súd rozhodol s poukazom na § 2, § 120 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach (ďalej len ako „zákon č. 362/2011 Z.z.), Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S11219-OL-2011 zo dňa 25.11.2011, ktorým sa vydáva Zoznam zdravotníckych pomôcok na mieru (ďalej aj ako ,,opatrenie MZ SR“ alebo aj ako ,,opatrenie“), § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“) a čl. 4, § 255 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 09.03.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2 762,32 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 762,32 eura od 05.02.2018 do zaplatenia a trovy konania. Dôvodil, že je poskytovateľom lekárenskej starostlivosti a so žalovaným ako zdravotnou poisťovňou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti č. 62FIZP001512, v zmysle ktorej sú mu žalovaným uhrádzané platby z verejného zdravotného poistenia za poskytnutú lekárenskú starostlivosť pacientom žalovaného (ďalej aj ako ,,zmluva“). V období od 26.09.2017 do 16.10.2017 bola u neho ako poskytovateľa lekárenskej starostlivosti žalovaným vykonaná kontrola. Kontrolované časové obdobie bolo od 01.01.2017 do 31.08.2017. Predmetom kontroly bola efektívnosť, účelnosť a hospodárnosť pri vynakladaní prostriedkov verejného zdravotníctva, dodržiavanie platnej legislatívy a zmluvných podmienok so zameraním na vykázané a uhradené individuálne vyrábané zdravotnícke pomôcky, u ktorých bol realizovaný príjem lekárskeho poukazu a výdaj individuálne vyrábanej zdravotníckej pomôcky v jeden deň. Žalobca uviedol, že mu po vykonanej kontrole bol doručený Protokol o kontrole č. 17620089 (ďalej len ako ,,protokol o kontrole“), v ktorom sa konštatuje, že mal porušiť pri výdaji zdravotníckej pomôcky na mieru zákon č. 362/2011 Z.z.. Na základe záverov kontroly nebola zo strany žalovaného akceptovaná úhrada zdravotníckych pomôcok na mieru v celkovej hodnote 3 046,42 eura. Následne so žalovaným prerokovali jeho námietky k záverom kontroly, pričom o tejto skutočnosti bola spísaná Zápisnica o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. 17620089 (ďalej len ako ,,zápisnica o prerokovaní námietok“). Na základe vznesených námietok žalovaný akceptoval dodatočne úhradu zdravotníckych pomôcok na mieru v sume 263,68 eura, teda celková neakceptovaná úhrada mala predstavovať sumu 2 782,74 eura. Žalovaný si vyúčtoval voči nemu titulom výsledku spätnej revízie celkovo sumu 2 762,32 eura, a to faktúrou č. 2016LP6100049393 sumu 1 755,27 eura a faktúrou č. 2017LP6100047014 sumu 1 007,05 eura. Rozdiel v sume vyplývajúcej z kontroly a námietok so sumou, ktorú žalovaný reálne vyfakturoval je vo výške 20,42 eura, pričom tento rozdiel videl žalobca v tom, že zrejme žalovaný dodatočne uznal aj výdaj zdravotníckej pomôcky na mieru uvedený v prílohe k protokolu s dátumom výkonu 10.04.2016 nakoľko tento jediný zodpovedá sume, ktorá predstavuje uvedený rozdiel. Ďalej žalobca uviedol, že vyúčtovanú sumu v celkovej výške 2 762,32 eura si následne žalovaný započítal s jeho pohľadávkou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči žalovanému vyúčtovanú faktúrou č. 201712. Žalobca uviedol, že zo záverov zápisnice o prerokovaní námietok sa domnieva, že žalovaný považoval zdravotnícke pomôcky pod číslom produktu 180721, 181033, 183422, a 183424 za tie zdravotnícke pomôcky, ktoré nie sú vyrábané individuálne na mieru, ale vyrábané sériovo. Žalobca sa so závermi kontroly nestotožnil a mal za to, že žalovaný neoprávnene fakturoval a započítal voči nemu sumu 2 762,32 eura, ktorej zaplatenia sa žalobou domáha. Žalobca dôvodil, že pri výdaji zdravotníckej pomôcky na mieru mal za to, že sú dodržané ustanovenia zákona č. 362/2011 Z.z. a zdravotnícku pomôcku z tohto dôvodu vydal. Tvrdil, že žalovaný neakceptoval vykázané zdravotnícke pomôcky, nakoľko nebola dostatočne medicínsky zdôvodnená nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných pomôcok rovnakého účelu určenia s tým, že tvrdenie lekára, že sériová pomôcka neposkytuje pacientovi liečebný prínos primeraný k diagnóze nie je zo strany lekára dostatočné medicínske odôvodnenie. Žalobca mal za to, že zo žiadneho predpisu nevyplýva, v akom rozsahu a ako presne má byť odôvodnená nevhodnosť a preto mal za to, že keď lekár po lekárskych vyšetreniach stanoví diagnózu a vyhodnotí, že pacient potrebuje zdravotnícku pomôcku na mieru vzhľadom na jej liečebný prínos k stanovenej diagnóze je toto stanovisko lekára dostatočne medicínsky odôvodnené. Dôvodil, že skutočnosť, že pri niektorých zdravotníckych pomôckach na mieru je treba uviesť nevhodnosť sériovej pomôcky na mieru vyplýva len z opatrenia MZ SR, z ktorého však nevyplývajú presné náležitosti zdôvodnenia, ale len skutočnosť, že nevhodnosť má byť uvedená, čo vo všetkých prípadoch aj bolo. Žalovaný sa vyjadril k žalobe s tým, že kontrolná skupina realizovala v dňoch 26.09.2017 až 16.10.2017 kontrolu u žalobcu a vypracovala o výsledku kontroly protokol o kontrole. Zo záverov kontroly vyplýva, že kontrolná skupina neakceptovala vykázané a zdravotnou poisťovňou uhradené zdravotnícke pomôcky na mieru, ktoré však boli vyrobené podľa kontinuálnych sériových metód, ktoré vyžadujú úpravu, aby spĺňali špecifické požiadavky lekára a taktiež aj zdravotnícke pomôcky na mieru, pri ktorých nebola dostatočne medicínsky odôvodnená nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok rovnakého účelu určenia (príloha č. 1 k protokolu). Výsledok kontroly bol finančne vyčíslený tak, že zdravotná poisťovňa neakceptovala úhradu zdravotníckych pomôcok vo výške 3 046,42 eura. Žalobca podal voči protokolu námietky, po ktorých posúdení zotrval na svojich kontrolných zisteniach a záveroch
uvedených v protokole, okrem opráv a úprav zdravotníckych pomôcok u niektorých poistencov v sume 263,68 eura. Celkovo výška neakceptovanej úhrady zdravotníckych pomôcok sa teda ustálila na sumu 2 782,74 eura. Žalovaný tvrdil, že žalobca bol povinný pri výdaji zdravotníckej pomôcky na základe lekárskeho poukazu overiť preskripčné obmedzenia a ak mal pochybnosti o správnosti lekárskeho poukazu alebo o správnosti preskripčného záznamu a nebolo možné tieto pochybnosti odstrániť ani po overení u predpisujúceho lekára, nemal zdravotnícku pomôcku vydať. Žalovaný taktiež tvrdil, že kontrolou boli zistené aj prípady, kedy boli žalobcom vykázané na úhradu zdravotnícke pomôcky na mieru, pri ktorých nebola dostatočne medicínsky odôvodnená nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok. Opatrením Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ako ,,MZ SR“) stanovilo zoznam zdravotníckych pomôcok na mieru, pričom v časti B tohto zoznamu stanovilo preskripčné obmedzenia, indikačné obmedzenia, množstvové a finančné limity. Pri individuálne vyhotovovaných ortopedicko - protetických pomôckach podskupín (obuv ortopedická individuálna, vložky ortopedické individuálne, ortézy trupu individuálne, krčnej chrbtice a hlavy, ortézy individuálne dolných končatín a ortézy individuálne horných končatín) predpisujúci lekár na lekárskom poukaze v časti Odôvodnenie predpisu pomôcky medicínsky odôvodní nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok rovnakého účelu určenia, ktoré sú zaradené v Zozname zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Pod nevhodnosťou použitia sa rozumie skutočnosť, že sériovo vyrábané zdravotnícke pomôcky neposkytujú poistencovi liečebný prínos alebo podporu stabilizácie zdravotného stavu primerané k diagnóze, ktorá bola poistencovi objektívne stanovená. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom konateľ žalobcu K. J. uviedol, že súčasťou protokolu o kontrole je príloha, kde sú vyšpecifikované zdravotnícke pomôcky, ktorých úhradu žalovaný neuznával. Jednalo sa o ortézy nízkoteplotné, ktoré boli tvarované na mieru nahriatím vo vodnom kúpeli a priložením na telo pacienta, modulárne pomôcky pozostávajúce z viacerých dielov, ktoré sa upravovali na mieru a následne tvarovali na telo pacienta a závesná bandáž pre dieťa, keďže pre deti neexistujú pomôcky v potrebnom veľkostnom sortimente. Žalovaný bližšie zadefinoval, v čom treba vidieť nesprávne definovanie zdravotníckej pomôcky v lekárskych poukazoch. Ošetrujúci lekár zadefinoval kódom typ pomôcky, pričom pod týmto kódom môže byť uvedených niekoľko typov zdravotníckych pomôcok a tým, že lekár nezadefinoval materiál použitý na výrobu pomôcky, uhol, v ktorom má byť pomôcka vyrobená a ďalšie pomôcky súvisiace s výrobou, lekársky poukaz nespĺňal kritériá požadované MZ SR. Tvrdil, že žalobca ako výrobca pomôcky nemal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu pacienta a nie je odborne spôsobilá osoba pre posúdenie zdravotného stavu pacienta. Pri nesprávnom uhle zdravotníckej pomôcky a zlom zraste kostí mohol žalobca spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu pacienta a ďalšie náklady na jeho liečbu. Žalobca uviedol k námietke žalovaného ohľadne nedostatku spočívajúceho v označení kódu vydanej pomôcky, že táto skutočnosť nebola žalovaným pri revíznej kontrole vytknutá, a že nemôže dodatočne dopĺňať dôvody, pre ktoré mu nebola uhradená vydaná zdravotnícka pomôcka. Žalobca poukázal na § 121 ods. 6 zákona č. 362/2011 Z.z. a uviedol, že zákon presne definuje, v ktorých prípadoch nemá vydať zdravotnícku pomôcku, pričom medzi nimi nie je uvedené nedostatočné medicínske odôvodnenie. Na pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa MUDr. G. P., ktorá vykonávala kontrolu u žalobcu ako členka kontrolnej komisie. Uviedla, že pri individuálne zhotovených zdravotníckych pomôckach je dôležité zdôvodnenie, prečo nie je možná aplikácia sériovej pomôcky, ale je nutný predpis individuálnej zdravotníckej pomôcky. Lekár musí vyznačiť na zdravotníckom poukaze dôvod, že individuálna zdravotnícka pomôcka musí byť vyrobená, napr. opuch v kolennom kĺbe je takého rozsahu, že sériovo vyrábaná zdravotnícka pomôcka nemá požadovaný terapeutický, kompenzačný, resp. iný efekt. Zároveň musí byť vyznačené v akom postavení, odkiaľ pokiaľ, od akého kĺbu po aký kĺb, v akej flexii alebo extenzii má byť pomôcka vyrobená, je na to vyznačené miesto na druhej strane lekárskeho poukazu. Vo väčšine lekárskych poukazoch bolo uvedené konštatovanie, že sériovo vyrábaná pomôcka nevyhovuje, čo z medicínskeho hľadiska nespĺňalo požadovaný popis výroby alebo indikácie zdravotníckej pomôcky. Na otázku, či existuje právny predpis definujúci, v akom rozsahu má byť medicínske zdôvodnenie na lekárskom poukaze svedkyňa poukázala na § 2 zákona č. 362/2011 Z.z.. Z výpovede svedka MUDr. E. F. na pojednávaní súd zistil, že do opatrenia MZ SR bolo zakomponované, že je potrebné zvážiť, či nie je možné dosiahnuť rovnaký účel aplikáciou sériovo vyrábanej zdravotníckej pomôcky alebo je potrebná individuálne zhotovená zdravotnícka pomôcka. Mal za to, že za nesprávne vypísaný poukaz zodpovedá lekár a nie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, pričom poukázal na § 121
ods. 6 zákona č. 362/2011 Z.z.. Svedok ďalej uviedol, že v praxi dlhé roky funguje mechanizmus, že predpisujúci lekár na prednej strane poukazu môže presne zadefinovať zdravotnícku pomôcku, napr. ortopedická obuv vysoká, so šnurovaním, s pevnou pätou a technik, keď si nie je istý, odstraňuje rozpory telefonickou komunikáciou s predpisujúcim lekárom. Na zadnej strane je medicínske zdôvodnenie. V rámci EÚ sa klasifikujú tri základné druhy individuálnych pomôcok, a to individuálna pomôcka na mieru, individuálna pomôcka podľa špecifikácie pacienta vyrobená konkrétne pre tohto pacienta, ale priemyselnou metódou (napr. frézou), individuálna pomôcka adaptabilná, ktorá je priemyselne vyrobená, je v rozloženom stave, avšak vzhľadom k antropologickým rozdielnostiam pacientov musí byť zložená technikom a individuálne prispôsobená tomu-ktorému pacientovi, tvarovaním, zložením a podobne. Svedok sa následne vyjadril k predloženým lekárskym poukazom poistencom žalovaného s tým, že pri všetkých lekárskych poukazoch skonštatoval, že spĺňajú predpoklady na zhotovenie individuálnej zdravotníckej pomôcky (č.l. 283 až 313 s. sp.). Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný uznal zdravotnícke pomôcky - epikondylické pásky, ktoré boli žalobcom vydané pacientom G., P., H. a H. a predstavujú sumu 82,35 eura, ktorá nebola v konaní sporná. Žalovaný v priebehu konania začal namietať okrem námietok uvádzaných v protokole o kontrole, nedostatočnú identifikáciu zdravotníckej pomôcky na lekárskom poukaze kódom, ktorý pozostáva z písmena “I„ a piatich číslic, pričom argumentoval, že pod uvedeným kódom sa nachádza niekoľko typov pomôcok. Z nepriameho dôkazu predloženého žalobcom lekárskeho poukazu BD 5999084 predpísaného MUDr. J. L. PhD. dňa 22.02.2022, vyplýva schválenie a zadefinovanie zdravotníckej pomôcky výlučne kódom I 10024 a textom - ortézy individuálne dolných končatín nebandážneho typu, zložité kompenzačné (čl. 447 s. sp.). Z uvedeného listinného dôkazu súd prijal záver, že tvrdenie žalovaného v konaní o nedostatočnej identifikácii na lekárskom poukaze kódom, ktorý pozostáva z písmena “I„ a piatich číslic je v rozpore s praxou, zvyklosťou a aktívnym konaním žalovaného, nakoľko v inom prípade takéto označenie zdravotníckej pomôcky postačovalo a bolo bez výhrad uhradené. Súd dôvodil, že záver podporuje aj svedecká výpoveď MUDr. E. F., ktorý po vizuálnej kontrole lekárskych poukazov priamo na pojednávaní týkajúcich sa neuznaných zdravotníckych pomôcok konštatoval, že spĺňajú všetky náležitosti a aj riadne zadefinovanie individuálnej zdravotníckej pomôcky. Zároveň súd konštatoval, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva rozsah zdôvodnenia a náležitosti zdôvodnenia nevhodnosti použitia sériovej zdravotníckej pomôcky rovnakého účelu určenia. Zo zákona č. 362/2011 Z.z. vyplýva výlučne zodpovednosť lekára za úplnosť a správnosť vyplnenia lekárskeho poukazu a nemožnosť vydania zdravotníckej pomôcky osobou oprávnenou vydávať zdravotnícku pomôcku, ak lekársky poukaz nie je vyplnený v súlade s § 120 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z.z.. Jedinými kritériami pre žalobcu ako poskytovateľa lekárenskej starostlivosti pri skúmaní náležitostí lekárskeho poukazu pred vydaním zdravotníckej pomôcky je tak znenie § 120 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z.z. a opatrenie MZ SR, ktorým sa vydáva zoznam zdravotníckych pomôcok na mieru. Ustanovenie § 120 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z.z. určuje, kedy osoba oprávnená vydať zdravotnícku pomôcku túto nevydá. Z uvedeného zákonného ustanovenia však žiadnym spôsobom nevyplýva, že nedostatočné zdôvodnenie nevhodnosti použitia sériovej zdravotníckej pomôcky má byť dôvodom, pre ktorý bol žalobca povinný zdravotnícku pomôcku nevydať. Nevhodnosť použitia sérovo vyrábanej zdravotníckej pomôcky definuje opatrenie MZ SR tak, že pod nevhodnosťou použitia sa rozumie skutočnosť, že sérovo vyrábané zdravotnícke pomôcky neposkytujú poistencovi liečebný prínos alebo podporu stabilizácie zdravotného stavu primerané k diagnóze, ktorá bola poistencovi objektívne stanovená. Súd prvej inštancie preskúmal listinné dôkazy - lekárske poukazy a prijal záver podporený výpoveďou svedka MUDr. E. F., že lekárske poukazy spĺňajú kritéria pre vydanie individuálne zhotovenej zdravotníckej pomôcky, teda že žalobca oprávnene zhotovil a vydal poistencom žalovaného zdravotnícke pomôcky, za ktoré mu doposiaľ nebolo žalovaným zaplatené. Žalobu vyhodnotil ako dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za poskytnutú lekárenskú starostlivosť sumu v uplatnenej výške s úrokom z omeškania vo výške 7,3 % ročne v zmysle § 369 ods. 1 ObZ a čl. 7. bod 6. zmluvy, podľa ktorého si strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,02 % za každý deň omeškania. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 21.02.2023 v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2 762,32 eura s príslušenstvom, a to aj napriek tomu, že revíznou kontrolou, ktorú vykonával v súlade so zákonom a zmluvou zistil, že vykázaná lekárenská starostlivosť žalobcom bola kontrolnou skupinou vyhodnotená ako vykázaná neoprávnene. Dôvodil, že kontrolná skupina vypracovala o výsledku kontroly protokol o kontrole, a že z jeho záverov vyplýva, že kontrolná skupina neakceptovala vykázané a zdravotnou poisťovňou uhradené
zdravotnícke pomôcky na mieru, ktoré však boli vyrobené podľa kontinuálnych sériových metód, ktoré vyžadujú úpravu, aby spĺňali špecifické požiadavky lekára a taktiež aj zdravotnícke pomôcky na mieru, pri ktorých nebola dostatočne medicínsky odôvodnená nevhodnosť použitia sériové vyrábaných zdravotníckych pomôcok rovnakého účelu určenia. Argumentoval, že v opatrení MZ SR je taxatívne stanovené, že pri individuálne vyhotovovaných ortopedicko-protetických pomôckach predpisujúci lekár na lekárskom poukaze v časti Odôvodnenie predpisu pomôcky medicínsky odôvodní nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok rovnakého účelu určenia, ktoré sú zaradené v zozname zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Žalovaný namietal, že žalobca vydával zdravotnícke pomôcky na základe lekárskych poukazov, ktoré neboli v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že jeho zamestnanci sú ortopedickí technici, a teda že majú potrebné vzdelanie na výrobu zdravotníckych pomôcok. Taktiež žalovaný namietal zaujatosť svedka MUDr. E. F. s poukazom, že je spoločník, resp. konateľ vo viacerých obchodných spoločnostiach s predmetom činnosti poskytovanie lekárenskej starostlivosti v odbore výdajňa zdravotníckych pomôcok, výdajňa zdravotníckych ortopedicko-protetických pomôcok, výroba obuvi a komponentov obuvi s výnimkou ortopedickej obuvi, oprava, úprava a servis zdravotníckych pomôcok (NEOPROT spol. s r.o., NEOPROT sk s.r.o, PENSEN, s. r. o.), a že so spoločnosťou NEOPROT spol. s r.o. vedie súdny spor na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/74/2020, kde predmetom sporu je tiež vyhotovovanie zdravotníckych pomôcok, a preto možno jeho výpoveď považovať za neobjektívnu. Žalovaný namietal, že lekársky poukaz MUDr. J. L. PhD. nesúvisí s prejednávanou vecou, a že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania alebo alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 03.07.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. Dodal, že suma vo výške 82,35 eura predstavujúca vydané a vykázané zdravotnícke pomôcky - epikondylické pásky, ktoré boli vydané pacientom G., P., H. a H. žalovaný uznal v konaní, a preto možno konštatovať správnosť výdaja týchto zdravotníckych pomôcok. Ďalej žalobca uviedol, že v protokole o vykonaní kontroly žalovaný síce uvádza všeobecné dôvody prečo neakceptoval úhradu zdravotníckych pomôcok, avšak počas celej kontroly a ani zo samotného protokolu nevyplývajú skutočnosti, ktorá zdravotnícka pomôcka bola z akého dôvodu neakceptovaná na úhradu s tým, že žalovaný sa ani počas konania nevyjadril dostatočne určito, z akého dôvodu nebola úhrada tej ktorej zdravotníckej pomôcky akceptovaná. K žalovaným namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu ohľadom potreby a rozsahu medicínskeho zdôvodnenia nevhodnosti sériovej zdravotníckej pomôcky pri predpisovaní zdravotníckej pomôcky na mieru žalobca uviedol, že zo žiadneho predpisu nevyplýva v akom rozsahu a ako presne má byť odôvodnená takáto nevhodnosť. Dôvodil, že pokiaľ lekár po lekárskych vyšetreniach stanoví diagnózu a vyhodnotí, že pacient potrebuje zdravotnícku pomôcku na mieru vzhľadom na jej liečebný prínos k stanovenej diagnóze, tak je toto jeho stanovisko dostatočne medicínsky odôvodnené, záväzné a na jeho základe zhotoví príslušnú zdravotnícku pomôcku. Rozsah v akom má byť toto medicínske zdôvodnenie uvedené na lekárskom poukaze nevyplýva ani z opatrenia MZ SR, ktorým sa vydáva zoznam zdravotníckych pomôcok na mieru. Z uvedeného opatrenia vyplýva, že predpisujúci lekár medicínsky odôvodní nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok rovnakého účelu určenia. Argumentoval, že uvedené nie je potrebné, pokiaľ sériová zdravotnícka pomôcky rovnakého účelu určenia neexistuje. Zo strany žalovaného podľa názoru žalobcu nebolo preukázané ani to, že k sporným zdravotníckym pomôckam na mieru sériové zdravotnícke pomôcky rovnakého účelu určenia existujú. Žalobca zotrval na názore, že všetky lekárske poukazy, na ktorých základe boli vydané zdravotnícke pomôcky boli riadne vyplnené a obsahovali medicínske zdôvodnenie nevhodnosti sériovej zdravotníckej pomôcky v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalobca mal za to, že všetky lekárske poukazy boli vyplnené správne a v súlade so zákonom, pričom z výsledku kontroly vyplýva, že žalovaný nemal žiadne výhrady ohľadom vyplnenia lekárskych poukazov okrem rozsahu medicínskeho zdôvodnenia nevhodnosti požitia sériovej zdravotníckej pomôcky. Žalobca mal za to, že ním vyrobené a vydané zdravotnícke pomôcky spĺňajú charakter individuálne zhotovenej zdravotníckej pomôcky, nakoľko tieto boli vyrobené individuálne podľa lekárskeho predpisu od lekára s požadovanou špecializáciou, pričom boli vyrobené a použiteľné len pre daného pacienta. Tvrdil, že nemožno hovoriť, že zdravotnícka pomôcka bola vyhotovená z dielcov, nakoľko väčšina
sporných zdravotníckych pomôcok - ortéz bola vyrobená z nízkoteplotného plastu, z ktorého ako zo surového materiálu vyrobil ortézy a priamo na mieru naťahoval na telo pacienta, ktoré potvrdili aj samotní pacienti v predložených dotazníkoch. Ďalej uviedol, že medzi spornými zdravotníckymi pomôckami boli okrem uvedených ortéz aj trojbodové korzety, ktoré sú síce dodávané ako stavebnice, ktoré však samotný dodávateľ/výrobca spoločnosť ING CORPORATION, s.r.o. dodáva ako stavebnice pre zhotovenie individuálnych ortéz. Zdôraznil, že ani v tomto prípade nemožno bagatelizovať potrebu ich individuálneho zhotovenia na mieru pre potreby konkrétneho pacienta, ktorú treba zhotoviť a individuálne prispôsobiť pacientovi vzhľadom na antropologické rozdielnosti toho ktorého pacienta ich tvarovaním, zložením, respektíve individuálnym prevedením. Argumentoval, že trojbodové korzety žalovaný pravidelne, v tisícoch kusov ročne uznáva ako individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku a dokonca aj priamo jemu. Okrem uvedených zdravotníckych pomôcok bola medzi spornými zdravotníckymi pomôckami aj závesná bandáž pre dieťa, ku ktorej neexistuje sériová zdravotnícka pomôcka v potrebnej veľkosti a táto bola preto šitá na mieru pacienta. Námietku žalovaného ohľadom odborného vzdelania jeho zamestnancov považoval žalobca za účelovú s tým, že uvedené v konaní žalovaný doposiaľ nenamietal. Dôvodil, že ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti pôsobí na trhu už viac ako 25 rokov. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 07.01.2022, v ktorom podrobne opísal v akom odbore je vyštudovaný konateľ žalobcu K. J., ktorý pôsobí aj ako ortopedický technik (študijný odbor 5314) ako aj rozsah činnosti, ktorú je oprávnený vykonávať. Tieto skutkové tvrdenia sporné neboli. Ďalej poukázal, že z verejného registra - živnostenského registra priamo vyplýva, že k jeho predmetu podnikania - výroba a oprava protetických pomôcok, protéz a ortéz je ako zodpovedný zástupca uvedený ďalší ortopedický technik, a to C. J., teda že jednoznačne disponuje odbornými ortopedickými technikmi s potrebným vzdelaním, ktorí u neho zhotovujú ortopedické pomôcky. Žalobca mal za to, že pri zhotovovaní sporných zdravotníckych pomôcok postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou ako aj v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom nebol naplnený žiadny zákonný či zmluvný dôvod, pre ktorý by bol povinný zdravotnícku pomôcku nevydať, a preto žalovaný bol povinný uhradiť mu ním zhotovené a vydané individuálne zdravotnícke pomôcky. K námietke zaujatosti svedka MUDr. E. F. žalobca uviedol, že skutočnosť, že je spoločníkom, respektíve v jednom prípade aj konateľom v spoločnostiach, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie lekárenskej starostlivosti nemôže sama o sebe znamenať, že svedok je zaujatý. Dôvodil, že svedok s ním nemá žiadne prepojenie, či akékoľvek vzťahy. Zároveň svedok nemá žiadny právny záujem na výsledku tohto sporu, nakoľko ho výsledok sporu žiadnym spôsobom, pozitívne ani negatívne neovplyvňuje, a ani spoločnosti, v ktorých figuruje. Skutočnosť, že medzi spoločnosťou, v ktorej je svedok spoločníkom a žalovaným prebieha súdne konanie nemôže byť sama o sebe posudzovaná ako dôvod, pre ktorý by bola spochybňovaná nezaujatosť svedka, ktorý bol navrhnutý výlučne za účelom jeho nespochybniteľnej odbornej znalosti danej problematiky, nakoľko pôsobí aj ako hlavný odborník pre ortopedickú protetiku na MZ SR. Ďalej mal žalobca za to, že práve žalovaným namietaný nepriamy dôkaz - lekársky poukaz MUDr. J. L. PhD. preukazuje, že žalovaný štandardne uznáva lekárske poukazy, ktoré sú vyplnené v totožnom rozsahu ako sú vyplnené sporné lekárske poukazy, na ktorých základe zhotovil a vydal zdravotnícke pomôcky. Mal za to, že ide o podstatný dôkaz preukazujúci, že žalovaný bezdôvodne odmieta uhradiť ním zhotovené a vydané zdravotnícke pomôcky, ktoré v iných prípadoch bez výhrad akceptuje. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Žalovanému bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.07.2023 prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.10.2023. Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaním žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Podľa § 2 ods. 30 zákona č. 362/2011 Z.z., zdravotnícka pomôcka na mieru je zdravotnícka pomôcka individuálne vyrobená podľa lekárskeho poukazu, ktorú predpísal lekár s požadovanou špecializáciou na jeho zodpovednosť a určil charakteristické vlastnosti zdravotníckej pomôcky a účel určenia len pre daného pacienta jednoznačne identifikovaného podľa mena, priezviska, rodného čísla; zdravotnícka pomôcka vyrobená podľa kontinuitných alebo sériových výrobných metód, ktoré vyžadujú úpravu, aby spĺňali špecifické požiadavky lekára s požadovanou špecializáciou, sa nepovažuje za zdravotnícku pomôcku na mieru. Zdravotnícka pomôcka na mieru sa neoznačuje značkou zhody CE. 9. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S11219-OL-2011 zo dňa 25.11.2011, pri individuálne vyhotovovaných ortopedicko-protetických pomôckach podskupín I1 až I5 predpisujúci lekár na lekárskom poukaze v časti Odôvodnenie predpisu pomôcky medicínsky odôvodní nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok rovnakého účelu určenia, ktoré sú zaradené v tomto zozname Zoznam zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Pod nevhodnosťou použitia sa rozumie skutočnosť, že sériovo vyrábané zdravotnícke pomôcky neposkytujú poistencovi liečebný prínos alebo podporu stabilizácie zdravotného stavu primerané k diagnóze, ktorá bola poistencovi objektívne stanovená. 10. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 11. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 14. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 762,32 eura s príslušenstvom titulom úhrady poskytnutej zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného. Žalovaný v konaní namietal, že na základe vykonanej revíznej kontroly zistil, že vykázaná lekárenská starostlivosť bola neoprávnená, že o výsledku kontroly bol vypracovaný protokol, z ktorého vyplýva, že kontrolná skupina neakceptovala vykázané a zdravotnou poisťovňou uhradené zdravotnícke pomôcky na mieru, ktoré však boli vyrobené podľa kontinuálnych sériových metód a zdravotnícke pomôcky na mieru, pri ktorých nebola dostatočne medicínsky odôvodnená nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku proti žalovanému, ktorého sa žalobca domáhal titulom nároku na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti kráteného (jednostranne započítaného) žalovaným proti záväzku žalovaného z titulu neuhradených faktúr za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 15. Odvolací súd uvádza, že jeho pozornosti neuniklo, že z obsahu súdneho spisu vyplýva nezrovnalosť medzi ústne vyhláseným výrokom rozsudku a jeho písomným vyhotovením, keď vyhlásený rozsudok mal dva výroky a písomné vyhotovenie obsahuje tri výroky. Vzhľadom k uvedenému sa tak nejedná o chybu v písaní, počítaní, ani o inú zrejmú nesprávnosť, a preto toto procesné pochybenie nie je možné odstrániť postupom v zmysle § 224 CSP (k tomu viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 206/2016-12 zo dňa 17.04.2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/134/2024 zo dňa 30.09.2025). Odvolací súd kvalifikuje toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie ako nedodržanie dikcie § 219 ods. 4 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný vyhláseným rozsudkom, čo znamená nevyhnutnosť úplnej totožnosti výrokovej časti písomného vyhotovenia rozsudku s obsahom jeho verejného vyhlásenia s tým, že v prípade existencie rozporu ide o pochybenie konajúceho súdu opodstatňujúce záver o nesprávnosti procesného postupu v intenzite zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces na oboch stranách sporu, ktorým tak došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd konštatuje, že uvedené procesné pochybenie však strany sporu nenamietali, zo žiadnej časti odvolania nevyplýva, že by v ňom žalovaný uplatnil dôvod prípustnosti odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a rovnako sa v odvolaní nenachádza ani zmienka o odvolacom dôvode založenom na predmetnej vade zmätočnosti, v dôsledku čoho odvolací súd nedisponoval preskúmavacou právomocou vo vzťahu k naplneniu tohto
odvolacieho dôvodu, a to vzhľadom na zásadu viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcu z § 380 ods. 1 CSP. Žalovaný namietal v odvolaní iba nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci odvolacieho konania je viazaný dôvodmi odvolania, čím je obmedzená preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí nemôže prihliadať, aj keby takéto porušenie zistil. Pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolací súd poukazuje na to, že jedinú výnimku predstavuje jeho oprávnenie (a povinnosť) preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci (§ 380 ods. 2 CSP, k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023). Teória civilného procesného práva rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania - žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov konania (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom, riadne splnomocnenie zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania - litispendencia, prekážka už rozsúdenej veci - res iudicata). S poukazom na uvedené odvolací súd z úradnej povinnosti skúmal, či z obsahu spisového materiálu nevyplývajú a či v konaní neboli preukázané vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne aj vtedy, ak neboli uplatnené v odvolacích dôvodoch. Odvolací súd konštatuje, že existenciu takýchto vád procesných podmienok zo spisového materiálu nezistil. V spojení s uvedeným odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 608/2021-51 zo dňa 02.03.2022, v ktorom sa uvádza, že: ,,Pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá jeho obsahu, vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, použitým výrazovým prostriedkom a jeho celkovému zmyslu. Posudzovanie podania taktiež neumožňuje súdu obsah úkonu výkladom dopĺňať či domýšľať alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z obsahu úkonu nevyplývajú (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 440 - 446). Na základe zistených skutočností tak možno prijať záver, že pokiaľ dovolací súd vyvodil prípustnosť dovolania aj podľa § 420 písm. f/ CSP napriek tomu, že dovolateľ v dovolaní explicitne uplatnil dôvody prípustnosti dovolania len podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, konal v rozpore s § 440 CSP a napokon aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy. Je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že je procesným excesom a z ústavnoprávneho hľadiska neželateľným stavom, keď dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu, ktorý dovolateľ neuplatnil. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutým uznesením najvyššieho súdu bez naplnenia zákonných predpokladov pre takéto rozhodnutie vykazuje znaky svojvoľného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s princípom právnej istoty. Najvyšší súd tým konal v rozpore s ústavným imperatívom konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy), čím zároveň zasiahol do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (napr. II. ÚS 277/2021, II. ÚS 291/2021).“. 16. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné. 17. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2 762,32 eura s príslušenstvom, a to aj napriek tomu, že na základe vykonanej revíznej kontroly zistil, že lekárenská starostlivosť žalobcom bola vykázaná neoprávnene, že o výsledku kontroly bol vypracovaný protokol, z ktorého záverov vyplýva, že kontrolná skupina neakceptovala vykázané a zdravotnou poisťovňou uhradené zdravotnícke pomôcky na mieru, ktoré však boli vyrobené podľa kontinuálnych sériových metód, ktoré vyžadujú úpravu, aby spĺňali špecifické požiadavky lekára a taktiež aj zdravotnícke pomôcky na mieru, pri ktorých nebola dostatočne medicínsky odôvodnená nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok rovnakého účelu určenia, a že žalobca vydával zdravotnícke pomôcky na základe lekárskych poukazov, ktoré neboli v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto jednostranným zápočtom započítal jeho pohľadávku za uhradenú neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť voči žalobcovi proti pohľadávke žalobcu voči nemu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť odvolací súd uvádza, že v zmysle § 121 ods. 6 zákona č. 362/2011 Z. z., ak výdajňa zdravotníckych pomôcok vydala zdravotnícku pomôcku na základe
lekárskeho preukazu, ktorého predpísaním predpisujúci lekár porušil povinnosť dodržiavať preskripčné a indikačné obmedzenia, zdravotná poisťovňa je povinná uhradiť zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa má právo na náhradu tohto plnenia voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, v mene ktorého predpisujúci lekár nesprávne vystavil lekársky predpis alebo lekársky poukaz. V posudzovanej veci sa žalobca/poskytovateľ zdravotnej starostlivosti proti žalovanému/zdravotnej poisťovni domáha zaplatenia istiny vo výške 2 762,32 eura s príslušenstvom, ktorú žalovaný započítal proti jeho záväzku voči žalobcovi z neuhradených faktúr za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle medzi nimi uzatvorenej zmluvy, a to na základe kontroly vykonanej u žalobcu, zameranej na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a zmluvy. V prípadoch, keď kontrola realizovaná zdravotnou poisťovňou preukáže neoprávnenosť alebo nesprávnosť vyúčtovaných zdravotníckych služieb, prípadne jej neodôvodnené poskytovanie a poisťovňa ich už uhradila poskytovateľovi, postupuje tak, že si takúto pohľadávku započíta na úhradu vyúčtovaných služieb v nasledujúcom zúčtovacom období. Kontrola využívania a poskytovania zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia, ktorú vykonávajú zdravotné poisťovne vo vzťahu k svojim zmluvným partnerom neprebieha v režime správneho poriadku a nie je zavŕšená vydaním správneho rozhodnutia o poskytnutí či neposkytnutí úhrady za zdravotnú starostlivosť. Úhrada zdravotnej starostlivosti jednotlivým poskytovateľom nie je plnením založeným správnym aktom. Zo strany zdravotných poisťovní ide o plnenie vyplývajúce zo zmluvy, ktorú uzatvárajú s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Žalovaný teda nemá žiadnu právomoc vydať právne záväzné rozhodnutie vo veci zaplatenia alebo nezaplatenia úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú realizoval jeho poistencom žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Nemôže ani v protokole o výsledku tejto kontroly autoritatívne ukladať poskytovateľovi vynútiteľné povinnosti. Žalobca môže v prípade, že nesúhlasí so závermi kontroly a prípadným započítaním pohľadávky zdravotnou poisťovňou voči nemu, riešiť vec prostredníctvom civilných súdov a v rámci takéhoto konania sa vyrieši aj sporná otázka oprávnenosti vyúčtovania zdravotníckych služieb. V takomto konaní môže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti preukázať svoje tvrdenia o nesprávnosti zistení zdravotnej poisťovne, ktoré sú zhrnuté v protokole ako aj neoprávnenosť pohľadávky, ktorá bola predmetom započítania. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný vyplýva, že započítanie žalovaný vykonal na základe vykonanej kontroly, z ktorej vyplynulo, že kontrolná skupina neakceptovala vykázané a zdravotnou poisťovňou uhradené zdravotnícke pomôcky na mieru, pri ktorých nebola na lekárskom poukaze dostatočne medicínsky odôvodnená nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok rovnakého účelu určenia. Podľa opatrenia MZ SR, ktorým sa vydáva Zoznam zdravotníckych pomôcok na mieru, pri individuálne vyhotovovaných ortopedicko-protetických pomôckach podskupín I1 až I5 predpisujúci lekár na lekárskom poukaze v časti Odôvodnenie predpisu pomôcky medicínsky odôvodní nevhodnosť použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok rovnakého účelu určenia, ktoré sú zaradené v tomto zozname Zoznam zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Pod nevhodnosťou použitia sa rozumie skutočnosť, že sériovo vyrábané zdravotnícke pomôcky neposkytujú poistencovi liečebný prínos alebo podporu stabilizácie zdravotného stavu primerané k diagnóze, ktorá bola poistencovi objektívne stanovená. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z uvedeného opatrenia nevyplýva rozsah a ani presné náležitosti zdôvodnenia nevhodnosti použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok. Opatrenie MZ SR neurčuje, v akom rozsahu má byť medicínske zdôvodnenie v lekárskom poukaze uvedené, ako ani podmienky pre jeho obsah. V danej veci tak bol sporným výklad pojmu „medicínske zdôvodnenie“ z dôvodu, že žiadny právny predpis ani opatrenie MZ SR a ani zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje definíciu alebo bližšie vysvetlenie, čo je obsahom uvedeného pojmu. Odvolací súd zastáva názor, že ak lekár špecialista po lekárskych vyšetreniach stanoví diagnózu a vyhodnotí, že pacient potrebuje zdravotnícku pomôcku na mieru vzhľadom na jej liečebný prínos k stanovenej diagnóze, nakoľko sériovo vyrábaná zdravotnícka pomôcka neposkytuje pacientovi liečebný prínos, možno toto stanovisko lekára považovať za dostatočne medicínsky odôvodnené. Zároveň žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by v lekárskych poukazoch stanovené diagnózy neodôvodňovali predpísanie zdravotníckych pomôcok na mieru, teda že predpísané a vydané zdravotnícke pomôcky na mieru poistenci žalovaného vzhľadom na ich zdravotný stav nepotrebovali. Taktiež nepreukázal, že by ortopedický technik ortopedickú pomôcku podľa vystaveného poukazu nevedel vyrobiť, ani to, že by sa
títo technici alebo samotní pacienti sťažovali na problémy s nedostatočne, resp. nesprávne vypísanými lekárskymi poukazmi. V konaní tak nebolo preukázané, že predpísané individuálne zdravotnícke pomôcky a príslušné lekárske poukazy na ne vystavené neboli dostatočne medicínsky zdôvodnené v zmysle opatrenia MZ SR. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v spore nepreukázal skutočnosť, že pri predpísaní konkrétnych zdravotníckych pomôcok na mieru predpisujúci lekár žalobcu nesprávne vystavil lekársky poukaz. Za nesprávne vystavenie lekárskeho poukazu totiž nemožno považovať výlučne žalovaným tvrdené nedostatočné zdôvodnenie preskripcie individuálne zhotovovanej zdravotnej pomôcky - „Sériová pomôcka neposkytuje pacientovi liečebný prínos primeraný k diagnóze.“. Takéto medicínske zdôvodnenie síce nemusí v každom z posudzovaných lekárskych poukazov dostatočne individualizovaným spôsobom vyjadrovať opodstatnenie jej indikácie, avšak samo o sebe nepreukazuje, že predpísaná individuálna zdravotnícka pomôcka na mieru nebola medicínsky zdôvodnená a teda lekársky poukaz nebol správne vystavený. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania aj s poukazom na svedeckú výpoveď MUDr. E. F. vyplýva, že sporné lekárske poukazy spĺňajú kritéria pre zhotovenie individuálnej zdravotníckej pomôcky ako aj jej riadne zadefinovanie. Odvolací súd dodáva, že nespochybňuje význam a dôležitosť kontroly verejných prostriedkov vynakladaných na zdravotnú starostlivosť zo strany žalovaného, avšak správnosť predpísania individuálnej zdravotníckej pomôcky vo vzťahu k zákonnej povinnosti zdravotnej poisťovne preplatiť jej vydanie nemôže byť redukovaná výlučne do formálnej roviny posudzovania slovného zdôvodnenia uvedenom na lekárskom poukaze, ale komplexne na odbornej báze vo vzťahu k údajom o zdravotnom stave osoby, doposiaľ poskytovanej zdravotnej starostlivosti a iných službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe uvedených v zdravotnej dokumentácii, a keďže v posudzovanej veci neboli žalovaným preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosť, že medicínske zdôvodnenie lekárskych poukazov by nezodpovedalo údajom v zdravotnej dokumentácii pacientov, teda individuálna zdravotnícka pomôcka nebola predpísaná lege artis, prípadne by ortopedickému technikovi znemožnilo vyhotoviť takto predpísanú individuálnu ortopedickú pomôcku alebo prípadné pochybnosti o správnosti lekárskeho poukazu nebolo možné odstrániť ani po overení u predpisujúceho lekára, nevzniklo žalovanému právo na jednostranné započítanie takto poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalobcom. Žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie, že žalobca ako poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti oprávnene zhotovil a vydal poistencom žalovaného zdravotnícke pomôcky na mieru, za ktoré mu nebolo zdravotnou poisťovňou zaplatené. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobu ako dôvodne podanú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za poskytnutú lekárenskú starostlivosť uplatnenú sumu. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 18. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal, že jeho zamestnanci sú ortopedickí technici, a že majú potrebné vzdelanie na výrobu zdravotníckych pomôcok odvolací súd uvádza, že z verejného obchodného registra vyplýva, že žalobca je oprávnený s poukazom na zapísaný predmet podnikateľskej činnosti realizovať výrobu a opravu protetických pomôcok, protéz a ortéz. Vzhľadom k tomu však, že uvedené žalovaný nenamietal v prvoinštančnom konaní, ale túto procesnú obranu uplatnil až v odvolacom konaní, ktoré skutkové tvrdenia sú tak novotou v odvolacom konaní, ktorej prípustnosť v zmysle § 366 CSP žalovaný v konaní nepreukázal, preto na ne odvolací súd nemohol prihliadnuť a bližšie sa nimi zaoberať. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú. 19. K odvolacej námietke žalovaného, že svedok MUDr. E. F. je zaujatý, keďže je spoločníkom spoločnosti NEOPROT spol. s r.o., s ktorou vedie žalovaný obdobný súdny spor odvolací súd uvádza, že svedok MUDr. E. F. je samostatný právny subjekt majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú procesnú spôsobilosť, teda jedná sa o subjekt odlišný od spoločnosti NEOPROT spol. s r.o., a preto jeho účasť v spoločnosti NEOPROT spol. s r.o., ktorá je stranou sporu v inom súdnom konaní, v ktorom je stranou sporu aj žalovaný, nezakladá bez ďalšieho zaujatosť MUDr. E. F. v predmetnej veci, ktorý bol navrhnutý ako svedok s poukazom na jeho znalosť danej odbornej problematiky a jeho pôsobenie ako hlavný odborník pre ortopedickú protetiku na MZ SR (viď č.l. 412 s. sp.). Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú.
20. K odvolacej námietke žalovaného, že lekársky poukaz MUDr. J. L. PhD. nesúvisí s prejednávanou vecou, a že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie odvolací súd uvádza, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Účastníci konania môžu navrhnúť v priebehu konania dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd rozhodne o tom, ktoré dôkazy bude vykonávať, a ktoré nie. Z uvedeného listinného dôkazu prijal súd prvej inštancie legitímny záver, že tvrdenie žalovaného v súdnom konaní o nedostatočnej identifikácii zdravotníckej pomôcky na lekárskom poukaze kódom, je v rozpore s praxou, zvyklosťou a aktívnym konaním žalovaného, nakoľko v inom prípade takéto označenie zdravotníckej pomôcky postačovalo a bola uhradená. Odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). V súvislosti s uvedeným odvolací súd dodáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (viď sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010). Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú. 21. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom k absencii právnej záväznosti protokolu žalovaného o kontrole, absencii preukázania tvrdených skutočností žalovaným predložením relevantných dôkazov o nedostatočnom medicínskom zdôvodnení nevhodnosti použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok a o vyrábaní a vydávaní zdravotníckych pomôcok podľa sériových metód a nie vyrobených na mieru a v dôsledku toho aj absencii preukázania oprávnenosti nároku žalovaného na započítanie náhrad za uhradenú zdravotnú starostlivosť vo výške žalovanej sumy dospel k záveru, že pohľadávky uplatnené žalobcom v konaní na základe vystavených faktúr nezanikli v dôsledku započítacieho prejavu žalovaného a sú dôvodné. Žalobca v konaní preukázal oprávnenosť uplatneného nároku na peňažné plnenie voči žalovanému titulom úhrady poskytnutej zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného. 22. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti I. a III. napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti vecne správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku I. a výroku III. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 24. Súd prvej inštancie v poradí druhým výrokom napadnutého rozsudku (výrok II.) žalobu vo zvyšnej časti zamietol, žalovaný bol teda v tejto časti v konaní úspešný. Rozhodnutie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v časti zamietol žalobu nebolo vydané v neprospech žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak podá odvolanie strana v neprospech ktorej nebolo rozhodnutie (alebo jeho časť) vydané, je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v tejto časti v zmysle § 386 písm. b/ CSP, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. V danom prípade žalovaný tak nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania aj voči druhému zamietajúcemu výroku (výrok II.) napadnutého rozsudku, nakoľko rozhodnutie v tejto časti nebolo vydané v jeho neprospech. S poukazom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako podané neoprávnenou osobou odmietol.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, čl. 4 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie bol žalobca plne úspešný, a preto mu odvolací súd podľa § 255 CSP upravujúcemu rozhodovanie o náhrade trov konania v rozhodnutí vo veci samej, priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k napadnutému výroku II. bolo potrebné na danú procesnú situáciu primerane aplikovať § 256 ods. 1 CSP, ktorý upravuje rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania, kedy súd nerozhoduje vo veci samej, ale vydáva procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. O náhrade trov odvolacieho konania pri absencii výslovnej právnej úpravy, preto odvolací súd rozhodoval s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP podľa § 256 ods. 1 CSP per analogiam, ktoré ustanovenie upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. V zmysle § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalovaný zavinil odmietnutie odvolania tým, že ho podal ako neoprávnená osoba, teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania aj v tejto časti vznikol protistrane - žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).