Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/61/2024 4416210082 23. 04. 2026 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2026:4416210082.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: AKNP LEGAL s. r. o., so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, IČO: 57 187 894 proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Florián Karabinoš, advokát so sídlom Romanova 4, 851 02 Bratislava, IČO: 42 174 961, o zaplatenie 7 166,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16C/220/2016-373 zo dňa 20.10.2021, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16C/220/2016-373 zo dňa 20.10.2021 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 16C/220/2016-373 zo dňa 20.10.2021 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. (ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. (ďalej len ako ,,žalovaný“), o zaplatenie 7 166,67 eura s príslušenstvom rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 71 ods. 7, § 73, § 135a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2016 domáhal voči žalovanému ako bývalému likvidátorovi a konateľovi spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii, so sídlom Údernícka 11, Bratislava, IČO: 43 847 994 (ďalej aj ako ,,spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii“ alebo aj ako ,,spoločnosť“ alebo aj ako ,,dlžník“) zaplatenia sumy 7 166,67 eura spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 31.01.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody voči konateľovi spoločnosti a náhrady trov konania. Dôvodil, že bol majiteľom osobného motorového vozidla zn. BMW M1, EČV: D (ďalej len ako ,,motorové vozidlo“). Dňa 28.01.2013 priviezol motorové vozidlo za účelom výmeny čelného skla do autoservisu spoločnosti DECAM s. r. o., z ktorého ho dňa 30.01.2013 neznámy páchateľ odcudzil spolu s vecami, ktoré sa v ňom nachádzali, čím mu spôsobil škodu pozostávajúcu z hodnoty motorového vozidla v sume 7 700 eur, odcudzených hnuteľných vecí z motorového vozidla v sume 110 eur a novonamontovaného čelného skla v sume 250 eur. Celková výška škody tak predstavovala sumu 8 060 eur. Dňa 30.08.2013 podal na Okresný súd Bratislava
V žalobu, ktorou sa domáhal voči uvedenému autoservisu zaplatenia sumy vo výške 7 466,67 eura s príslušenstvom. Okresný súd Bratislava V rozsudkom sp. zn. 7C/339/2013 zo dňa 20.03.2014, právoplatným a vykonateľným dňa 28.04.2014, uložil spoločnosti DECAM s. r. o. zaplatiť mu sumu 7 166,67 eura spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 31.01.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalobca uviedol, že po nadobudnutí exekučného titulu podal dňa 02.06.2014 návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 24.07.2014 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. Ex1253/2014 a dňa 17.09.2014 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí patriacich do majetku autoservisu. Upovedomením zakázal povinnému nakladať s vecami, ktoré budú poňaté do súpisu hnuteľných vecí, pričom ten istý deň pristúpil aj vykonaniu súpisu hnuteľných vecí, o čom bola vyhotovená zápisnica zo súpisu. Žalobca tvrdil, že v zápisnici boli uvedené hodnotné veci a v dôsledku ich speňaženia sa dalo predpokladať aspoň jeho čiastočné uspokojenie. Dňa 17.09.2014 vstúpila spoločnosť DECAM s. r. o. do likvidácie. Do funkcie likvidátora bol ustanovený žalovaný, ktorý si nesplnil povinnosť oznámiť veriteľom vstup do likvidácie a taktiež nesplnil povinnosť vyzvať veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky, čím ho poškodil ako veriteľa spoločnosti. Ďalej žalobca uviedol, že Okresný súd Bratislava I dňa 10.10.2014 rozhodol o začatí konkurzného konania pod sp. zn. 3K 47/2014, ktoré rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 17.10.2014. Dňa 11.12.2014 súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku. Žalobca mal za to, že predbežný správca neúplne zistil majetok spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii, pretože spoločnosť disponovala majetkom, ktorý by tvoril konkurznú podstatu, o ktorej mal žalovaný plnú vedomosť. Žalobca tvrdil, že žalovaný zatajil predbežnému správcovi existenciu ďalšieho majetku, ktorý prevyšoval sumu 7 000 eur a teda postačoval na vyhlásenie konkurzu a ďalšie vedenie konkurzného konania, s poukazom na súpis hnuteľných vecí vykonaný exekútorom. Dôvodil, že mu vznikla škoda, pretože súdom priznaná pohľadávka nemohla byť uspokojená z majetku spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii, nakoľko konateľ spoločnosti svojim omisívnym správaním porušoval ustanovenia ObZ o likvidácii a aj zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,ZoKR“) v rámci poskytovania súčinnosti predbežnému správcovi, keď mal vedomosť, že spoločnosť disponovala dostatočným majetkom. Týmto konaním mu vznikla škoda, nakoľko nebola uspokojená jeho pohľadávka ani v exekúcii, ani v likvidácii a ani v konkurznom konaní. Žalobca mal za to, že v spore boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady škody voči žalovanému, t.j. existencia pohľadávky veriteľa, ktorá smerovala voči spoločnosti, v ktorej bol žalovaný štatutárnym orgánom a faktická nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti, ktorá už neexistuje. Tvrdil, že žalovaný nikdy nespochybňoval ani nenamietal záväzok voči nemu vo výške 7 166,76 eur s príslušenstvom. Žalobca mal za to, že likvidátor si splní povinnosť voči veriteľom doručením doporučeného listu s oznámením o vstupe spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom, a preto žalovaný ako likvidátor nepostupoval s odbornou starostlivosťou, a že v čase likvidácie mala spoločnosť dostatok majetku na to, aby bola uspokojená jeho pohľadávka. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.02.2017 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdil, že výzva likvidátora v zmysle § 73 ObZ bola riadne zverejnená v Obchodnom vestníku 197/2014, vydanom dňa 15.10.2014, a že žalobca bol zákonným spôsobom informovaný o tom, že spoločnosť DECAM s. r. o. vstúpila do likvidácie. Dôvodil, že prihlásenie pohľadávky nie je podmienkou jej uspokojenia. Ak je pohľadávka vedená v účtovnej evidencii spoločnosti a likvidátor nemá pochybnosti o jej oprávnenosti, je povinný ju uspokojiť aj v prípade, ak nebola prihlásená. Spoločnosť vstúpila do likvidácie rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 17.09.2014 a už dňa 03.10.2014 bolo obchodné meno spoločnosti DECAM s. r. o. doplnené o dodatok „v likvidácii“. Tvrdenia žalobcu ohľadne majetku spoločnosti považoval žalovaný za účelové, nakoľko vlastnícke právo k hnuteľným veciam spísaných exekútorom bolo sporné. Súdny exekútor uviedol, že spísané veci nepostačujú na uspokojenie vymáhaného nároku a jeho príslušenstva. Z uvedeného súpisu nie je možné konečným spôsobom určiť, ktoré hnuteľné veci boli vo vlastníctve povinného. V rámci konkurzného konania súd ustanovil predbežného správcu a uložil mu povinnosť zistiť, či majetok spoločnosti bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Na základe skutočností zistených predbežným správcom, bolo uznesením súdu zo dňa 11.12.2014, právoplatným dňa 03.01.2015, konkurzné konanie voči spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii zastavené pre nedostatok majetku, keďže bolo zrejmé, že majetok spoločnosti nedosahuje ani hodnotu 6 638,78 eura. Skutočnosť, že spoločnosť nemala dostatok majetku na zaplatenie záväzku voči žalobcovi, konštatoval súdny exekútor a potvrdil predbežný správca a konkurzný súd. Žalovaný mal za to, že v rámci funkcie konateľa ako aj likvidátora postupoval s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, a že žalobca nepreukázal, že spoločnosť v čase likvidácie disponovala majetkom na uspokojenie jeho pohľadávky ako ani splnenie predpokladov na vznik jeho zodpovednosti za uplatnenú škodu. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 16C/220/2016-233 zo dňa 15.02.2019 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 12Co/179/2019-328 zo dňa 30.06.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval, že právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 7 166,67 eura je nepreskúmateľné s tým, že uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v súlade s § 135a ObZ a súdnou praxou, ktorá sa zhoduje v danosti pasívnej vecnej legitimácie bývalého konateľa už zaniknutej spoločnosti v spore o náhradu škody podľa § 135a ObZ iniciovanom žalobcom ako veriteľom spoločnosti s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/102/2018 a následne posúdiť predpoklady vzniku zodpovednosti konateľa za škodu. Po vrátené veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav: Dňa 02.11.2012 žalobca nadobudol motorové vozidlo za kúpnu cenu 7 700 eur. Z potvrdenia č. ORP-227/ PS-B5-2013 zo dňa 31.01.2013 mal súd preukázané, že žalobca dňa 31.01.2013 urobil oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava V vo veci prečinu krádeže s tým, že neznámy páchateľ odcudzil v čase od 17:15 hod. dňa 30.01.2013 do 07:30 hod. dňa 31.01.2013 v Bratislave na Úderníckej ulici 11 v areáli MATADOR z autoservisu DECAM s. r. o. uvedené motorové vozidlo, čím mu vznikla škoda vo výške 7 700 eur a krádežou vecí z motorového vozidla škoda vo výške 110 eur. Okresný súd Bratislava V trestným rozkazom č.k. 7T/56/2014-250 zo dňa 18.08.2014, právoplatným dňa 27.11.2014 uznal vinným z prečinu krádeže S. C. a zaviazal ho k náhrade škody spoločnosti DECAM s. r. o. v sume 4 535,60 eura s tým, že odkázal spoločnosť DECAM s. r. o. ako aj žalobcu so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie (ďalej len ako ,,trestný rozkaz“). Žalobou zo dňa 26.08.2013 sa žalobca domáhal voči spoločnosti DECAM s. r. o. ako žalovanému náhrady škody v sume 7 466,67 eura s príslušenstvom podľa § 421 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“). V spore bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C/339/2013-74 zo dňa 20.03.2014, právoplatným dňa 24.04.2014, ktorým súd zviazal spoločnosť DECAM s. r. o. na zaplatenie sumy 7 166,67 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 31.01.2013 do zaplatenia. Dňa 02.06.2014 žalobca doručil exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie uvedenej pohľadávky. Dňa 24.07.2014 vydal exekútor upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 17.09.2014 vykonal súpis hnuteľných vecí povinného. Žalovaný ako likvidátor spoločnosti DECAM s. r. o. v Obchodnom vestníku č. 197/2014 zo dňa 15.10.2014 oznámil, že spoločnosť DECAM s. r. o. vstúpila dňa 17.09.2014 do likvidácie a súčasne vyzval veriteľov obchodnej spoločnosti, aby si prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote 3 mesiacov od zverejnenia výzvy. Spoločnosť DECAM s. r. o. bola v likvidácii od 03.10.2014 do 16.04.2015. Z pripojeného spisu Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 3K/47/2014 mal súd preukázané, že žalovaný ako navrhovateľ doručil dňa 26.09.2014 Okresnému súdu Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii má viac ako jedného veriteľa, pričom nie je schopná plniť svoje záväzky viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Uznesením č.k. 3K/47/2014-153 zo dňa 10.10.2014, právoplatným dňa 18.10.2014 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii. V záverečnej správe zo dňa 10.12.2014 predbežný správca uviedol, že spoločnosť nedisponuje dostatočným majetkom na uspokojenie záväzkov, dlžník mal bežný účet v F., na ktorom bol zostatok vo výške 673,16 eura a sú na ňom vedené exekúcie od 29.07.2014, ktorých výška je v sume 20 310,93 eura. Dlžník už dlhšie nevykonával činnosť a ku koncu roku 2013 bol výsledok hospodárenia 14 730 eur, avšak z dôvodu umorovania straty z predchádzajúceho obdobia, bola strata dlžníka - 156 194 eur. Podľa informácií poskytnutých účtovníčkou spoločnosti výsledok hospodárenia ku dňu vyhlásenia konkurzu bola strata - 201 198 eur. Z týchto dôvodov boli splnené všetky predpoklady na vyslovenie záveru, že majetok dlžníka nebude postačovať na úhradu nákladov konkurzu a preto všetky ďalšie úkony na zistenie stavu majetku by boli nadbytočné a nie v súlade s hospodárnosťou. Vzhľadom na to navrhol konkurzné konanie zastaviť. Uznesením č.k. 3K/47/2014-187 zo dňa 11.12.2014, právoplatným dňa 10.03.2015 súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi pre nedostatok majetku. Uznesenie bolo zverejnené dňa 17.12.2014 v Obchodnom vestníku č. 241/2014. Spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra ex-offo dňa 17.04.2015. Dňa 08.06.2015 exekútor postúpil na Okresný súd Bratislava V návrh na zastavenie exekúcie, pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Žalobca tvrdil, že žalovaný svojim konaním znížil majetok spoločnosti, pretože rok pred likvidáciou spoločnosť vykazovala majetok a následne ku dňu likvidácie bola v mínuse. Tvrdil, že žalovaný neoznámil predbežnému konkurznému správcovi zoznam veriteľov a úplný zoznam majetku. Predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného ako konateľa za škodu vznikli v období existujúcej spoločnosti. Argumentoval, že žalovaný mal aktívne pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky, ktorá mu bola priznaná trestným rozkazom, čo však neurobil, čím spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii poškodil, pretože znížil jej majetok. Žalovaný škodu vo výške 4 536 eur od páchateľa nevymáhal. Tvrdil, že v spore boli naplnené predpoklady v zmysle § 135a ods. 5 ObZ, a že si uplatnil škodu vo štvorročnej premlčacej dobe. Žalovaný svojim konaním naplnil všetky predpoklady vzniku zodpovednosti konateľa za škodu voči už zaniknutej spoločnosti, a to ešte v čase existencie tejto spoločnosti. Žalobca mal za to, že žalovaný sa nezbavil zodpovednosti za škodu podľa § 135a ods. 3 ObZ, nakoľko nepreukázal, že postupoval pri výkone svoje pôsobnosti konateľa s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Argumentoval, že žalovaný, ak by konal v záujme spoločnosti, mohol na neho postúpiť pohľadávku z trestného rozkazu voči páchateľovi, avšak namiesto toho bol nečinný a dobrovoľnou likvidáciou spoločnosti spôsobil zánik priznaného nároku. Dôvodil, že jeho nárok na náhradu škody voči konateľovi nezanikol zánikom spoločnosti, keďže konateľ sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť len v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť podľa § 373 ObZ, prípadne podľa § 135a ods. 3 ObZ, čo však žalovaný nepreukázal. Týmto svojim konaním žalovaný spôsobil škodu spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii vo výške 4 535,60 eura. Spoločnosť v zmysle účtovnej uzávierky ku dňu 31.12.2013 vlastnila majetok v hodnote 72 862 eur. V zmysle mimoriadnej účtovnej uzávierky ku dňu 16.09.2014 už spoločnosť žiadny majetok nevlastnila. Z uvedeného vyplýva, že škoda, ktorú si uplatňuje, by mohla byť pokrytá. Žalovaný v konaní uviedol, že spoločnosť DECAM s. r. o. s. r. o. podnikala v prenajatých priestoroch na základe nájomnej zmluvy, kde bolo platené nájomné vo výške 1 530 eur a v zmysle nájomnej zmluvy boli prenajaté i vybavenie pneuservisu. V období od 28.01.2013 do 30.01.2013 došlo k vykradnutiu spoločnosti, kedy boli odcudzené hnuteľné veci spoločnosti a rovnako i motorové vozidlo žalobcu. V čase vyhlásenia likvidácie mala spoločnosť troch veriteľov vrátane žalobcu. Pohľadávky boli vo výške v tisícoch eur. V období od 31.01.2013 do 17.09.2014 spoločnosť fungovala v núdzovom režime. Správu pre správcu konkurznej podstaty vypracovávala účtovná firma, ktorá viedla účtovníctvo. Mal za to, že neboli naplnené predpoklady nároku podľa § 135a ods. 5 ObZ. Argumentoval, že spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii zanikla, a preto nie je nositeľkou žiadnych práv ani povinností. Predpokladom pre úspešnosť žaloby je existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti a existencia nároku spoločnosti voči konateľovi na náhradu škody. V dôsledku straty právnej subjektivity došlo aj k zániku pohľadávky žalobcu voči spoločnosti. Výmazom spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii z obchodného registra došlo k strate spôsobilosti spoločnosti byť nositeľkou subjektívnej zodpovednosti. Pohľadávka zanikla spolu so zánikom povinnej osoby, pričom k zániku povinnej osoby došlo bez právneho nástupcu. Dôvodil, že neexistenciu pohľadávky potvrdzuje aj skutočnosť, že pohľadávku, ktorá bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 7C/339/2013 nie je možné uplatniť v exekučnom konaní. Vzhľadom na zánik pohľadávky žalobcu voči spoločnosti, nie je naplnený zákonný predpoklad na uplatnenie nároku veriteľa vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatniť nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Zdôraznil, že § 135a ods. 5 ObZ nezakladá nové právo pre žalobcu, ale len umožňuje, aby si žalobca vo svojom mene a na svoj účet uplatnil nárok, ktorý patrí spoločnosti. Tento nárok spoločnosti však zanikol spolu so zánikom spoločnosti. Žalovaný mal za to, že neporušil žiadnu svoju povinnosť a žiadny majetok nezamlčal. Pri podaní návrhu na konkurz, ako aj pri komunikácii s predbežným správcom podával úplné informácie. Dôvodil, že neexistuje tvrdená súdna prax ohľadne pasívnej vecnej legitimácie a nie je tomu tak ani v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/102/2018. V uvedenom rozhodnutí sa rieši pasívna legitimácia žalovaných podľa § 11 ods. 4 ZoKR, z ktorého vyplýva oprávnenie veriteľa a povinnosť konateľa. V prejednávanom spore sa však nejedná o takúto situáciu a v žiadnom prípade neexistuje žiadna ustálená judikatúra súdov ohľadne zániku spoločnosti. Dôvodil, že v ObZ sa nachádza len to, že veriteľ má nárok uplatniť si cudzí nárok vo svoj prospech, avšak nejedná sa o prechod práv a povinností. Nijakým spôsobom sa nerieši otázka zaniknutej spoločnosti ani nárok veriteľa voči konateľovi. Rozhodnutie uvádzané odvolacím súdom pod sp. zn. 5Obdo/3/2009 nie je možné aplikovať na tento spor, pretože na strane 17 uvedeného rozhodnutia sa uvádza, že došlo k čiastočnému prechodu nároku, kedy zákon priznáva právo uplatniť náhradu škody aj veriteľovi, ale toto právo stále zostáva spoločnosti. Zdôraznil, že spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii zanikla bez právneho zástupcu a nikto nie je nositeľom jej práv a povinností. Ustanovenie §
135a ods. 5 ObZ umožňuje možnosť liberácie konateľa, ak bolo preukázané jeho protiprávne konanie v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ako aj jej výška. Tieto skutočnosti žalobcom preukázané neboli. Mal za to, že konal s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti. Nárok na náhradu škody, ak by bol daný, vždy patrí spoločnosti a veriteľ si ho môže namiesto spoločnosti uplatniť. Čo sa týka neuvedenia trestného rozkazu do súpisu majetku, resp. jeho nevymáhania, uviedol, že tieto nespôsobili zánik majetku spoločnosti a teda ani škodu na strane spoločnosti, a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný v spore, a rovnako žalovaný je pasívne legitimovaný ako jediný konateľ a spoločník zaniknutej spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii, s poukazom na závery odvolacieho súdu. Súd sa nestotožnil s vyjadreniami a názorom žalovaného, že by nemal byť legitimovaný v spore, keď spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii zanikla a bola vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd mal za to, že ak by tomu tak bolo, je nepochybné, že veritelia by sa v žiadnom prípade nemohli domôcť svojich práv voči konateľom spoločnosti. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že spoločnosť DECAM s. r. o. nebola schopná uhrádzať pohľadávky veriteľov, a preto vstúpila do likvidácie. Likvidátorom spoločnosti bol žalovaný, ktorý v Obchodnom vestníku 197/2014 zo dňa 15.10.2014 oznámil podľa § 73 ObZ, že spoločnosť DECAM s. r. o. vstúpila do likvidácie dňa 17.09.2014 a súčasne vyzval veriteľov obchodnej spoločnosti, aby si prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote 3 mesiacov od zverejnenia. Sám žalovaný uznal, že pohľadávku žalobcu evidoval a ešte mal ďalšie pohľadávky voči iným subjektom. Keďže nebol schopný plniť svoje záväzky voči veriteľom v lehote viac ako 30 dní po splatnosti, žalovaný doručil návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 26.09.2014 Okresnému súdu Bratislava I, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 3K/47/2014. Do tohto obdobia súd považoval konania žalovaného za konania, ktoré boli vykonávané s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Preto tvrdenia žalobcu, že mu žalovaný neoznámil, že spoločnosť vstúpila do likvidácie, považuje za irelevantné, nakoľko táto skutočnosť bola známa z verejne dostupných zdrojov. Zároveň súd dôvodil, že prihlásenie pohľadávky nie je podmienkou jej uspokojenia. Ak je pohľadávka vedená v účtovnej evidencii spoločnosti a likvidátor nemá pochybnosti o jej oprávnenosti, je povinný ju uspokojiť aj v prípade, ak nebola prihlásená. Žalovaný jednoznačne uznal a uviedol, že pohľadávku žalobcu evidoval, ktoré vyplýva aj z predloženej komunikácie medzi stranami sporu. Skutočnosť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie vyplýva i z obchodného mena spoločnosti doplneného o dodatok „v likvidácii“, čo bolo možné zistiť jednoduchým nahliadnutím do obchodného registra. Žalobca sa domáhal uspokojenia svojich práv i návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.06.2014. Okresný súd Bratislava V poveril exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia zo dňa 03.07.2014 a upovedomenie o začatí exekúcie exekútor vydal dňa 24.07.2014. Exekútor vykonal súpis hnuteľných vecí povinného v zmysle zápisnice zo súpisu hnuteľných vecí zo dňa 17.09.2014, ktorá bola spísaná bez prítomnosti povinného a počas spisovania majetku povinného sa dostavila osoba, ktorá tvrdila, že je prenajímateľom priestorov, kde spoločnosť vykonávala svoju činnosť, ako aj prenajímateľom určitých hnuteľných vecí. Exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu toho, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex-offo na návrh exekútora zo dňa 08.06.2015. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v rámci dokazovania jednoznačne nepreukázal výšku škody, ktorá mala byť protiprávnym konaním žalovaného spôsobená. Žalobca poukazoval na to, že mu bola priznaná žalovaná suma v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V a že žalovaný svojim konaním „tunelovaním spoločnosti“ ukrátil spoločnosť o majetok, ktorý vyplýva z účtovnej uzávierky zo dňa 31.12.2013. Súd mal za to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, pretože súdu neuviedol ani jeden právny úkon zo strany žalovaného, ktorý by mal smerovať k tunelovaniu spoločnosti. Súd uviedol, že žalovaný svoju činnosť vykonával v prenajatých priestoroch, za čo bol povinný platiť nájomné, rovnako na strojoch, ktoré mal prenajaté, s čím boli spôsobené výdavky, bol povinný plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu ako aj ostatné záväzky vyplývajúce z leasingových zmlúv. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný majetok spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii previedol na spoločnosť, v ktorej začal podnikať v roku 2016, aj keď s rovnakým predmetom činnosti. Súd zdôraznil, že v spoločnosti bolo realizované podvojné účtovníctvo a závery boli predkladané i správcovi konkurznej podstaty. Ani správca konkurznej podstaty z predložených listinných dôkazov nezistil protiprávne konanie žalovaného v zmysle vyjadrení žalobcu. Ďalej súd uviedol, že žalobca preukázal, že trestný rozkaz týkajúci sa priznania náhrady škody spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii Okresného súdu Bratislava V č.k. 7T/56/2014-250 zo dňa 18.08.2014 bol žalovanému doručený dňa 25.11.2014. Z uvedeného trestného rozkazu vyplýva, že obvinený bol zaviazaný k náhrade škody spoločnosti v sume 4 535,60 eura. V uvedenom čase už prebiehalo konkurzné konanie na návrh
konateľa spoločnosti pod sp. zn. 3K/47/2014 a žalovaný uvedené skutočnosti predbežnému správcovi neoznámil, pretože to nevyplýva ani zo záverečnej správy zo dňa 09.12.2014. Obranu žalovaného v tom smere, že nemal vedomosť o tom, či je platobný rozkaz právoplatný, súd považoval za nedôvodnú, pretože uvedené skutočnosti si mohol žalovaný jednoducho overiť a mal by ich preukázané. V tejto časti mal súd za to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože ak by tieto skutočnosti oznámil správcovi, boli by uvedené v aktívach spoločnosti. Súd dôvodil, že nie je však možné sa domnievať, že týmto konaním by sa navýšil majetok spoločnosti v konkurze tak, aby mohla byť uspokojená zaevidovaná pohľadávka žalobcu na predposlednom mieste veriteľov tak, ako je to uvedené v pripojenom spise o konkurze na č.l. 18 s tým, že výška uplatňovaných pohľadávok ostatných veriteľov prevyšovala sumu 30 000 eur. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že ak by v tejto časti konal žalovaný s odbornou starostlivosťou, nemuselo by dôjsť k zastaveniu exekúcie pre nedostatok majetku. Zo správy správcu zo dňa 10.12.2014 mal súd preukázané, že na účte spoločnosti v F. banke bol zostatok 673,16 eura a boli na ňom vedené exekúcie od 29.07.2014 vo výške 20 310,93 eura. Výsledok hospodárenia spoločnosti ku koncu roku 2013 bol vo výške 14 730 eur, avšak z dôvodu umorovania straty z predchádzajúceho obdobia bola strata dlžníka - 156 194 eur a v zmysle informácií poskytnutých účtovníčkou spoločnosti, výsledok hospodárenia ku dňu vyhlásenia konkurzu bola strata - 201 198 eur. Na základe týchto skutočností boli splnené všetky predpoklady na vyslovenie záveru, že majetok dlžníka nebude postačovať na úhradu nákladov konkurzu, a preto všetky ďalšie úkony na zistenie stavu majetku by boli nadbytočné a nie v súlade s hospodárnosťou. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie žalobu zamietol. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 01.02.2022 v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, nesprávne vyložil a následne neaplikoval § 135a ods. 5 ObZ. Namietal argumentáciu súdu, že nezahrnutím pohľadávky v sume 4 535,60 eura do majetku spoločnosti došlo síce ku konaniu žalovaného bez odbornej starostlivosti, avšak týmto konaním by sa nenavýšil majetok spoločnosti v konkurze tak, aby mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu zaevidovaná na predposlednom mieste veriteľov. Žalobca namietal, že uvedený právny názor súdu nemá oporu v zákone a účelovo obchádza nároky veriteľov spoločnosti, ktorej konateľ alebo likvidátor spôsobil škodu jednaním bez odbornej starostlivosti. Ďalej žalobca uviedol, že je síce pravdou, že spoločnosť mala ku dňu 10.12.2014 zostatok na účtoch vo výške len 673,16 eura a výsledok hospodárenia ku dňu vyhlásenia konkurzu v strate - 201 198 eur, avšak keby žalovaný jednal s odbornou starostlivosťou, bol by v mene spoločnosti schopný vymôcť pohľadávku vo výške 4 535,60 eura, ktorá by následne bola súčasťou konkurznej podstaty, z ktorej by sa pomerne uspokojovali veritelia spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii a teda aj on. Dôvodil, že zákon a ani judikatúra súdov nestanovuje pri výklade pojmu jednať s odbornou starostlivosťou právo konateľa alebo likvidátora nezahrnúť do majetku spoločnosti pohľadávky spoločnosti voči tretím osobám, ak je spoločnosť vo výraznej hospodárskej strate a k výške tejto straty sa jedná o zanedbateľné pohľadávky. Akákoľvek pohľadávka je spôsobilá minimálne znižovať dlh predĺženej spoločnosti a v prípadnom konkurznom konaní uspokojovať veriteľov pomerne do určitej výšky z konkurznej podstaty, a že aj nezníženie dlhu spoločnosti neodborným a nestarostlivým konaním likvidátora možno považovať za vznik škody spoločnosti. Ďalej žalobca uviedol, že veritelia spoločnosti sú v prípade vzniku nároku na náhradu škody v zmysle § 135a ods. 5 ObZ solidárnymi veriteľmi, preto si uplatňuje škodu v celej výške, a nie v pomernej ako by jeho pohľadávka mohla byť uspokojená v prípadnom konkurznom konaní. Žalobca mal za to, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalovaný spôsobil spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii škodu vo výške 4 535,60 eura, a to konaním bez náležitej odbornej starostlivosti, keď neoznámil predbežnému správcovi súdom priznanú pohľadávku v prospech spoločnosti na zaplatenie uvedenej sumy. V tejto súvislosti nebola do majetku spoločnosti táto pohľadávka ako aktívum zahrnutá, a preto o túto sumu nemohla byť znížená ani hospodárska strata spoločnosti. Žalobca namietal, že súd nemôže svoju právnu argumentáciu stavať na domnienkach a predpokladoch, či by mohol v pozícií veriteľa úspešne vymáhať jemu priznaný nárok na náhradu škody. Dôvodil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody v sume 7 166,67 eura, nakoľko predbežný správca neúplne zistil majetok spoločnosti, pretože žalovaný zatajil predbežnému správcovi existenciu ďalšieho majetku, ktorý by pri kalkulácií prevyšoval sumu 7 000 eur (pohľadávka v sume 4 535,60 eura + súpis hnuteľných vecí + zostatok na účte v F. banke v sume 673,16 eura), pričom mal za to, že zatajený hnuteľný majetok bol v sume minimálne 1 957,91 eura. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 08.03.2022 tak, že sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu, avšak napadnutý rozsudok považuje vo výroku za správny s tým, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ani jeho pasívna vecná legitimácia, pričom v tomto smere poukázal na podrobnú právnu argumentáciu prezentovanú v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Dôvodil, že po zániku spoločnosti nie je možné za ňu uplatňovať jej patriace nároky, ani nie je možné voči spoločnosti uplatňovať nároky, pretože spoločnosť stratila právnu subjektivitu. Práva a povinnosti spoločnosti neprešli na nikoho, keďže zanikla bez právneho nástupcu. Argumentoval, že § 135a ods. 5 ObZ neurčuje, že by malo dochádzať k prechodu nároku zo spoločnosti na veriteľa, ale určuje iba to, že si veriteľ môže tento nárok uplatniť namiesto spoločnosti. Predpokladom možnosti uplatnenia tohto nároku je, že tento nárok ešte existuje. V prejednávanej veci nárok spoločnosti DECAM, s. r. o. v likvidácii voči nemu už neexistuje, pretože spoločnosť zanikla. Rovnako tak neexistuje nárok žalobcu voči tejto spoločnosti z rovnakého dôvodu, t.j. zániku spoločnosti bez právneho nástupcu. Žalovaný uviedol, že odvolací súd v skoršom rozhodnutí poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, avšak tieto nie sú na prejednávanú vec aplikovateľné. Dôvodil, že je potrebné rozlišovať stav, keď spoločnosť existuje a stále si môže uplatniť nárok voči bývalému konateľovi spoločnosti za škodu, ktorú jej konateľ spôsobil v čase, keď bol vo funkcii konateľa a stav keď spoločnosť už neexistuje, a teda už nie je nositeľkou práv a povinností, teda nemá právnu subjektivitu. Vtedy si spoločnosť už nemôže uplatňovať žiadne práva a ani voči nej nemôžu byť uplatňované práva tretích osôb. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo 3/2009 sa rieši situácia, teda spoločnosť ešte existuje a rieši sa jej nárok voči bývalému konateľovi. V predmetnej veci sa však jedná o prípad, keď spoločnosť už zanikla a nemá právnu subjektivitu. V rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/102/2018 sa rieši celkom iný nárok, než v predmetnom konaní, a to o priamy nárok veriteľov spoločnosti voči konateľom spoločnosti, ktorý nepodali návrh na konkurz. Tento nárok veriteľov voči konateľom vyplýva z § 11 ods. 4 ZoKR. V predmetnej veci ide o nárok na náhradu škody, ktorý vždy patrí spoločnosti, pričom veritelia majú len možnosť si tento nárok uplatniť namiesto spoločnosti. Poukázal, že rozdiely v tomto rozoberá aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/102/2018 v odseku 28. odôvodnenia. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie uvedenú právnu otázku nesprávne právne posúdil. Ďalej žalovaný uviedol, že jeho konaním ako konateľa, resp. likvidátora nespôsobil spoločnosti DECAM s. r. o. žiadnu škodu. Dôvodil, že dňa 25.11.2014 mu bol doručený trestný rozkaz a dňa 09.12.2014 bola v konkurznom konaní vyhotovená záverečná správa, avšak nemal vedomosť o právoplatnosti tohto trestného rozkazu. Dôvodil, že overenie právoplatnosti akéhokoľvek rozhodnutia súdu, vrátane trestného rozkazu v danom čase nebolo možné v tak krátkej dobe, ako je približne 14 dní po jeho doručení stranám. Ako vyplýva aj z predloženého trestného rozkazu v konaní, právoplatnosť bola vyznačená až v 25.02.2015, teda takmer 3 mesiace od kedy právoplatnosť nastala. Argumentoval, že do vyznačenia právoplatnosti nie je možné tvrdiť, že strany majú vedomosť o tejto právoplatnosti. Z tohto dôvodu je pri skúmaní otázky dodržania náležitej starostlivosti konateľa a likvidátora dôležité skúmať, kedy sa táto osoba mohla reálne oboznámiť s tým, že trestný rozkaz je právoplatný. Týmto momentom bol moment kedy príslušná osoba vyznačila na prvopise rozhodnutia príslušnú doložku právoplatnosti. Taká skutočnosť však v tomto konaní preukázaná nebola, a teda nebolo ani preukázané, že by sa žalovaný bol býval mohol včas (pred vyhotovením záverečnej správy v konkurze) oboznámiť s právoplatnosťou trestného rozkazu. Zároveň zdôraznil, že ak aj neuviedol trestný rozkaz konkurznému správcovi, táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na existenciu tohto nároku pre spoločnosť. Neoznámenie trestného rozkazu správcovi nespôsobuje zánik tohto nároku. Uvedený nárok z trestného rozkazu zanikol výlučne z príčiny, že zanikla spoločnosť, teda stratila svoju právnu subjektivitu. Ďalej žalovaný dôvodil, že zmyslom konkurzného konania je, aby v prípade nedostatku majetku spoločnosti, v došlo k pomernému uspokojeniu jednotlivých veriteľov úpadcu. Žalobca by v prípade úspechu v konaní získal neodôvodenú výhodu oproti ostatným veriteľom spoločnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Žalobca sa vyjadril k veci podaním zo dňa 05.04.2022 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. Dôvodil, že § 135a ods. 5 ObZ reaguje na špecifickú situáciu, kedy nárok na náhradu škodu voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti. V prípade, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti napríklad preto, že zanikla, zákon v tejto situácií umožňuje veriteľovi primerane použiť § 135a ods. 1 až 3, v zmysle ktorých môže veriteľ uplatňovať svoj nárok na náhradu škodu voči konateľovi, ktorý porušil svoju právnu povinnosť.
V tejto súvislosti je podstatné, či naozaj zo strany konateľa/likvidátora ako osoby oprávnenej k správe majetku došlo k porušeniu právnej povinnosti a následnému vzniku škody. Podstatné je zamerať sa na situáciu, kedy spoločnosť už síce neexistuje, ale tretie osoby si uplatňujú nárok voči bývalému konateľovi. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/102/2018 s tým, že potvrdilo pasívnu legitimáciu bývalého konateľa spoločnosti, v situácií kedy nepodal návrh na konkurz. Dôvodil, že aj keď toto oprávnenie vyplýva priamo zo zákona, nemení to nič na situácií, že aj v prípade zániku spoločnosti je v prípade uplatňovaných nárokov voči bývalému konateľovi daná jeho pasívna legitimácia, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že toto oprávnenie veriteľov vyplýva rovnako priamo zo zákona, a to z § 135a ods. 5 ObZ. Žalobca mal za to, že žalovaný ako likvidátor spoločnosti nejednal s odbornou starostlivosťou, nakoľko priznal, že mal vedomosť o existencií trestného rozkazu a túto skutočnosť neoznámil konkurznému správcovi, len s odôvodnením, že nemal vedomosť o jeho právoplatnosti. Takúto argumentáciu považoval za účelovú a nie je v súlade s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Žalobca mal za to, že ak by žalovaný jednal s odbornou starostlivosťou mal túto skutočnosť oznámiť konkurznému správcovi, ktorý by s najvyššou pravdepodobnosťou nevyhotovil záverečnú správu v konkurze bez vedomosti o právoplatnosti tohto trestného rozkazu. V tejto súvislosti dôvodil, že aj nezníženie dlhu spoločnosti neodborným a nestarostlivým konaním likvidátora možno považovať za vznik škody spoločnosti. Argumentoval, že reálnu vymožiteľnosť priznaného nároku trestným rozkazom už odôvodil inými prípadmi reálnej vymožiteľnosti v inom exekučnom konaní, kedy bol schopný vymôcť od obvineného S. C. ako povinného exekučné plnenie v celom rozsahu, a preto mal za to, že argumentácia žalovaného o absencii reálnej vymožiteľnosti nemôže obstáť. 7. Žalovaný sa vyjadril k veci podaním zo dňa 07.06.2022 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. Dodal, že žalobca uviedol, že v prípade, že by sa jednalo o nárok spoločnosti, skutočne by nebola daná jeho aktívna vecná legitimácia, nakoľko spoločnosť už neexistuje. Z § 135a ods. 5 ObZ vyplýva, že sa jedná o nárok spoločnosti na náhradu škody voči svojmu konateľovi, a preto nastáva práve situácia, ktorú žalobca sám potvrdzuje a teda že nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia, ktoré je dôvodom na zamietnutie žaloby. Ak by sa pripustilo, že žalobca si neuplatňuje nárok spoločnosti na náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojmu konateľovi, tak potom vôbec nie je naplnená premisa § 135a ods. 5 ObZ, teda vôbec nejde o uplatňovanie nároku podľa tohto ustanovenia, ktoré je však v rozpore s tým, o čo žalobca svoj nárok opiera, ktoré by rovnako viedlo k zamietnutiu žaloby. Dôvodil, že žalobca dezinterpretuje charakter jeho nároku, ktorý si v konaní uplatňuje a tvrdí, že sa nejedná o nárok spoločnosti, ale že si údajne uplatňuje vlastný nárok na náhradu jeho škody voči likvidátorovi. Uvedené nemôže byť pravda, keďže si uplatňuje nárok podľa § 135a ods. 5 ObZ, podľa ktorého sa dá uplatniť výlučne nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi/likvidátorovi. 8. Žalobca sa vyjadril k veci podaním zo dňa 29.09.2022 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. Dodal, že podľa § 135a ods. 5 ObZ si nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Vo svojej podstate sa skutočne nejedná o uplatňovanie nárokov spoločníkov, resp. samotnej spoločnosti voči konateľom, nakoľko spoločnosť už neexistuje a teda neexistujú ani spoločníci ako fyzické osoby alebo právnické osoby. Avšak tieto nároky neexistujúcich spoločníkov uplatňuje vo svojom mene veriteľ spoločnosti voči bývalému konateľovi ako fyzickej osobe. Zodpovednosť konateľa s.r.o. za škodu spôsobenú spoločnosti trvá aj po zániku funkcie konateľa, avšak premlčuje sa vo všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote. Z uvedeného dôvodu mal za to, že je daná aktívna aj pasívna legitimácia strán sporu. Argumentoval, že zákon v § 135a ods. 5 ObZ reaguje na špecifickú situáciu, kedy spoločníci nemajú vôľu alebo nie sú schopní uplatňovať nárok na náhradu škodu voči konateľom. V danom prípade sa jedná o neschopnosť uplatňovania týchto nárokov, nakoľko spoločníci neexistujú a počas ich existencie tieto nároky neuplatnili. V ich mene môže tak tieto nároky uplatniť veriteľ. Argumentoval, že zákon v súkromnoprávnych vzťahoch nie je možné vykladať reštriktívne, ale práve naopak treba použiť teleologický výklad v prípadoch, kedy právna norma vo svojej gramatickej časti neupravuje všetky špecifické prípady, ktoré môžu nastať. 9. Žalovaný sa vyjadril k veci podaním zo dňa 26.03.2026 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. Dodal, že § 135a ods. 5 ObZ oprávňuje veriteľa uplatniť vo vlastnom mene a na vlastný účet nároky spoločnosti voči konateľom. Zákon tým veriteľovi nepriznáva nový samostatný nárok, ale iba procesné oprávnenie uplatniť nárok, ktorý patrí spoločnosti, namiesto tejto spoločnosti. Predpokladom uplatnenia tohto oprávnenia je existencia samotného nároku spoločnosti. Ak nárok
spoločnosti neexistuje, oprávnenie veriteľa nemá žiadny predmet. Spoločnosť DECAM s.r.o. v likvidácii zanikla výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. Zánikom spoločnosti zanikla jej právna subjektivita, t.j. spoločnosť prestala byť nositeľkou práv a povinností. Spolu s tým zanikol aj nárok spoločnosti na náhradu škody voči žalovanému, keďže zanikla osoba, ktorá bola nositeľkou tohto subjektívneho práva. Niet nositeľky práva, teda niet ani samotného práva. Žalovaný dôvodil, že teleologický výklad je legitímnym nástrojom interpretácie práva vtedy, keď gramatický výklad neposkytuje jednoznačnú odpoveď, alebo keď by jeho dôsledné uplatnenie viedlo k absurdnému výsledku. Ani jedna z týchto podmienok tu splnená nie je. Gramatické znenie § 135a ods. 5 ObZ je jednoznačné, jedná sa o nároky spoločnosti. Dôvodil, že teleologický výklad nemôže slúžiť na to, aby zákonný predpoklad existencie nároku spoločnosti bol nahradený fikciou jeho trvania aj po zániku spoločnosti. Takýto postup by nepredstavoval výklad práva, ale jeho tvorbu, čo presahuje medze súdnej moci. Argumentoval, že ak zákonodarca chcel chrániť veriteľov aj pre prípad, že nárok spoločnosti zanikne zánikom spoločnosti bez právneho nástupcu, mal explicitne ustanoviť, že zánik spoločnosti nemá vplyv na trvanie nároku podľa § 135a ods. 5 ObZ, prípadne priamym zakotvením samostatného nároku veriteľa voči konateľovi bez odkazu na nárok spoločnosti ako to urobil v § 11 ods. 4 ZoKR, kde zodpovednosť konateľa za oneskorené podanie návrhu na konkurz vzniká priamo voči veriteľom, nie prostredníctvom nároku spoločnosti. Absenciu takejto výslovnej úpravy nie je možné odstrániť teleologickým výkladom. 10. Vyjadrenie žalovaného k veci bolo žalobcovi doručené dňa 10.04.2026. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli. 11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu, s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu, s vyjadreniami strán v odvolacom konaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12. Podľa § 71 ods. 7 ObZ, za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov. 13. Podľa § 73 ObZ, likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zároveň je povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace. 14. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. 15. Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. 16. Podľa § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi,
spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. 17. Podľa § 135a ods. 5 ObZ, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. 18. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 19. Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenie § 373 a nasl.. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Úlohou odvolacieho súdu, bolo posúdenie procesnej, vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku a teda, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné. 22. Predmetom sporu bol nárok žalobcu/veriteľa na zaplatenie sumy 7 166,67 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody v zmysle § 135a ods. 5 ObZ voči žalovanému ako bývalému konateľovi a likvidátorovi spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii/dlžníka. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj jeho pasívnej vecnej legitimácie a súčasne, že ako konateľ a likvidátor spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 23. Odvolací súd k námietkam žalovaného ohľadom absencie aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu uvádza, že splnenie podmienky či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva je v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní súd povinný skúmať ex offo, t.j. skúma ju vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010). V občianskom procesnom práve sa vecná legitimácia strany označuje ako stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vecná legitimácia (aktívna a pasívna) ako jeden z predpokladov úspešnosti žaloby, predstavuje stav vyplývajúci z hmotného práva a znamená, že žalobca je nositeľom práva a žalovaný nositeľom (danému právu zodpovedajúcej) povinnosti, o ktoré v súdnom konaní ide. Ak má byť žalobca so svojou žalobou úspešný, musí byť daná ako aktívna vecná legitimácia žalobcu, tak i pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktoré si ako subjektívne právo a povinnosť, navzájom odpovedajú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004). Po preskúmaní vyššie uvedenej otázky, odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 18. napadnutého rozsudku za nesprávny, keď dospel súd k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný v spore, a rovnako žalovaný je pasívne legitimovaný ako jediný konateľ a spoločník zaniknutej spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii, a to s poukazom na závery Krajského súdu v Nitre, ktorý mu v bode 28. zrušujúceho rozhodnutia č.k. 12Co/179/2019-328 zo dňa 30.06.2021 uložil, aby v novom rozhodnutí opätovne posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v súlade s § 135a ObZ a súdnou praxou, ktorá sa zhoduje v danosti pasívnej vecnej legitimácie bývalého konateľa už zaniknutej spoločnosti v spore o náhradu škody podľa § 135a ObZ iniciovanom žalobcom ako veriteľom spoločnosti, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/102/2018. Odvolací súd dospel k tomuto záveru z nasledovných dôvodov. Veriteľ, ktorý má proti obchodnej spoločnosti pohľadávku, je povinný uplatňovať svoju pohľadávku u spoločnosti samej. Ak však svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti, napr. preto, že je platobne neschopná, má možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich pohľadávok proti spoločnosti vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré má spoločnosť/dlžník voči vlastným konateľom. Z uvedeného vyplýva, že tu musí existovať nárok spoločnosti na náhradu škody proti konateľom, ktorú škodu si spoločnosť od konateľov nevymáha. Existenciu takejto škody, ktorú spôsobili spoločnosti konatelia, musí preukázať veriteľ, ktorý nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti s tým, že uplatnením pohľadávky spoločnosti proti konateľom sa stáva veriteľ nositeľom hmotnoprávneho nároku proti konateľom. Z dikcie § 135a ods. 5 prvá veta vyplýva, že nárok na náhradu škody, ktorý patrí spoločnosti, môže veriteľ uplatniť za zákonom upravených podmienok ako svoj vlastný nárok (,,vo vlastnom mene a na vlastný účet“), pričom v odseku 5 tretia a štvrtá veta sa však už výslovne uvádzajú (uplatnené) nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom. Zákonná konštrukcia teda predvída prechod nároku zo spoločnosti na jej veriteľa, ku ktorému dochádza momentom jeho uplatnenia zo strany veriteľa. Z gramatického aj systematického výkladu odseku 5 sa javí, že ak veriteľ disponuje pohľadávku voči spoločnosti, túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti a uplatní voči konateľom nárok (do toho momentu patriaci len) spoločnosti na náhradu škody, stáva sa tiež oprávneným subjektom, ktorému tento nárok hmotnoprávne patrí. Zohľadňujúc účel odseku 5 je potrebné vychádzať z toho, že zmyslom takto koncipovanej právnej úpravy je práve garancia účinnej ochrany práv a nárokov veriteľov za okolností, kedy je majetok spoločnosti zmenšený v dôsledku porušenia povinností konateľov a nepostačuje na úhradu pohľadávok veriteľov. Táto zodpovednosť konateľov je čo do rozsahu limitovaná rozsahom ich zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla porušením povinností pri výkone ich funkcie, respektíve rozsahom ich neuhradenej škody. Teda oprávnenie je limitované na strane veriteľa výškou jeho pohľadávky voči spoločnosti a na strane konateľa rozsahom náhrady škody, za ktorú zodpovedá. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poznamenáva, že za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov. Základným predpokladom uplatnenia veriteľovho nároku voči konateľovi je, že nárok na náhradu škody spoločnosti voči konateľovi musí trvať. Ide o rozšírenie zodpovednosti konateľov nie z hľadiska rozsahu zodpovednosti, ale z hľadiska rozsahu osôb oprávnených sa domáhať náhrady škody. Odvolací súd zastáva názor, že je podstatné, že sa stále jedná o pohľadávku spoločnosti voči konateľom bez ohľadu na to, že žalobca má ambíciu ako veriteľ ju vymáhať vo svojom mene a na vlastný účet. Uvedené možno vyvodiť aj z toho, že po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty a výnos z takéhoto sporu by patril do podstaty úpadcu. Pri splnení podmienok vymedzených v § 135a ods. 5 ObZ teda dochádza k štiepeniu aktívnej vecnej legitimácie medzi poškodenou spoločnosťou a jej veriteľom, ktorého zákon v tomto prípade splnomocňuje, aby sa vo svojom mene domáhal voči konateľovi práva, ktoré patrí poškodenej spoločnosti. Naďalej však zostáva zachované právo spoločnosti uplatňovať si voči konateľovi alebo bývalému konateľovi nárok na náhradu škody. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii/dlžník, ktorej mal žalovaný spôsobiť škodu, zanikla bez právneho nástupcu ex offo výmazom z obchodného registra dňa 17.04.2015. Týmto dňom spoločnosť stratila právnu subjektivitu a zanikla tým aj jej spôsobilosť
byť účastníkom právnych vzťahov, a to aj právnych vzťahov vyplývajúcich z nároku na náhradu škody nevynímajúc. Práva a povinnosti spoločnosti neprešli na nikoho, keďže spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu. Žalobca by sa tak ani pri naplnení všetkých podmienok vymedzených v § 135a ods. 5 ObZ nestal účastníkom právneho vzťahu vyplývajúceho z prípadného nároku na náhradu škody, nakoľko zánikom spoločnosti zanikol aj jej nárok na náhradu škody voči konateľovi, teda zanikla možnosť žalobcu domáhať sa náhrady škody spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet voči žalovanému ako konateľovi, keďže žalovaný už nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody voči spoločnosti z dôvodu zániku spoločnosti. Žalobca si nárok v zmysle § 135a ods. 5 ObZ uplatnil na súde dňa 14.06.2016, teda až po zániku spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii/dlžníka dňa 17.04.2015, ako aj po zániku nároku spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľovi/žalovanému. Žalobca si uplatnil žalobou voči žalovanému nárok spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii na náhradu škody v čase, kedy už tento nárok neexistoval, a teda nemohlo dôjsť k prechodu nároku spoločnosti na žalobcu, a preto žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle § 135a ods. 5 ObZ a zároveň žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný v danom spore. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 104/2023-45 zo dňa 21.06.2023, v ktorom ústavný súd konštatoval že: ,,V súvislosti s právnou otázkou, či je možné skúmať vecnú legitimáciu v odvolacom konaní, aj keď ju nikto nenamieta, že už bola riešená a zodpovedaná, pričom možno judikatúru vyšších súdnych autorít v tomto smere považovať za ustálenú. Súd pri rozhodovaní o žalobe skúma aktívnu vecnú legitimáciu ex offo (pozri sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010, sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014). Pozitívny záver súdu o naplnení vecnej legitimácie na obidvoch stranách sporu je predsa predpokladom vyhovenia žalobe, a vice versa, negatívny záver rezultuje v strate sporu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že aj v tomto spore vo veci konajúce súdy boli povinné skúmať vecnú legitimáciu bez ohľadu na to, či bola namietaná alebo nie.“. V spojitosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014 a v ktorom sa uvádza: ,,Zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Takýto zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.“. V súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom, ktorým sa odvolací súd odklonil od právneho názoru vysloveného v skoršom zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/179/2019-328 zo dňa 30.06.2021 odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/45/2024 zo dňa 16.12.2024, v ktorom najvyšší súd obiter dictum uviedol, že ,,v praxi nie je vylúčená situácia, že odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí vysloví určitý právny názor, či cez prizmu kasačnej záväznosti usmerní súd prvej inštancie k vykonaniu určitých procesných úkonov, čo súd prvej inštancie následne (povinne) pretaví do svojho rozhodnutia, avšak odvolací súd po podaní odvolania tento svoj vlastný právny názor, či iný záver zmení (bez toho, aby došlo ku skutočnostiam, ako je zmena zisteného skutkového stavu a pod.) a rozhodne inak. Už staršia rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 68/1971) pripustila, aby odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zmenil, nakoľko z Občianskeho súdneho poriadku nevyplývala viazanosť vlastným právnym názorom. Keďže ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ohľadom kasačnej záväznosti rozhodnutí súdov vyššej inštancie sú obsahovo totožné s ustanoveniami v CSP, je táto judikatúra použiteľná aj pre nový procesný kódex.“. 24. K poukazu žalobcu v konaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/3/2009 zo dňa 27.02.2009, a to v súvislosti s danosťou vecnej legitimácie strán v konaní odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie v otázke vecnej legitimácie nie je aplikovateľné na predmetný spor, nakoľko v danej veci sa jednalo o odlišnú skutkovú a právnu situáciu, kedy obchodná spoločnosť, o ktorej nárok na náhradu škody sa jednalo, ešte existovala a žalobcovia si uplatnili nárok v zmysle § 135a ods. 5 ObZ voči jej bývalému konateľovi. V danej veci žalobcovia neosvedčili základný hmotnoprávny predpoklad modifikovaného nároku spoločnosti na náhradu škody voči žalovanému konateľovi, a to nemožnosť uspokojenia ich pohľadávky z majetku spoločnosti. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že aj po prechode nároku spoločnosti na veriteľa zostáva spoločnosti zachovaný jej nárok na náhradu škody,
a teda možno vyvodiť, že pri uplatnení nároku veriteľom sa musí stále jednať o trvajúci/existujúci nárok spoločnosti. Dovolací súd v rozhodnutí uviedol, že: ,,Logickým výkladom ustanovenia § 135a ods. 5 ObZ možno dospieť k záveru, že ide o čiastočný zákonný prechod nároku na náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojim konateľom, keď právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojim konateľom priznáva aj veriteľovi. Náhradu škody si však veriteľ uplatňuje vo vlastnom mene a na vlastný účet, teda veriteľ je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody bez toho, aby mu nejaká škoda vznikla, a v konaní uplatňuje tú škodu, ktorá vznikla spoločnosti.“. Odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci sa jedná o inú situáciu, keďže spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii /dlžník zanikla bez právneho nástupcu, čím stratila právnu subjektivitu, teda nie je nositeľom práv a povinností v právnych vzťahoch, a preto už nemohlo dôjsť k prechodu nároku spoločnosti na žalobcu. 25. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/102/2018 zo dňa 25.06.2019, z ktorého má vyplývať danosť pasívnej vecnej legitimácie bývalého konateľa už zaniknutej spoločnosti v spore o náhradu škody podľa § 135a ObZ odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie v otázke danosti vecnej legitimácie strán nie je aplikovateľné na predmetný spor, nakoľko v danom rozhodnutí sa riešil celkom iný zákonný nárok na náhradu škody, než v predmetnom konaní. Jednalo sa o priamy nárok veriteľov spoločnosti voči konateľom spoločnosti, ktorí porušili povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka/spoločnosti, ktorý vyplýva priamo z § 11 ods. 4 ZoKR. V predmetnej veci sa však jedná o nárok na náhradu škody, ktorý vždy patrí spoločnosti, pričom veritelia majú za zákonom stanovených podmienok v zmysle § 135a ods. 5 ObZ možnosť/oprávnenie uplatniť si nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom vo svojom mene a na vlastný účet. 26. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v danom spore žalobca nie je aktívne legitimovaným k podaniu žaloby na náhradu škody v zmysle § 135a ods. 5 ObZ a zároveň žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným, a to s poukazom na zánik spoločnosti DECAM, s. r. o. v likvidácii ex offo výmazom z obchodného registra dňa 17.04.2015 a podanie predmetnej žaloby dňa 14.06.2016. V prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a pasívnej legitimácie žalovaného je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 27. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu ako aj nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Odvolací súd preto zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).