{"guid": "ecccfd6c-bf65-4d69-83b1-f1aeb7a1dd0b:a1cf4b9b-8f87-4923-8261-c293382b3593", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4416210082.4", "spisova_znacka": "6Cob/61/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/61/2024 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2026, sp. zn. 6Cob/61/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:4416210082.4", "identifikacne_cislo": "4416210082", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1cf4b9b-8f87-4923-8261-c293382b3593", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4416210082.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4416210082.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4416210082.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/61/2024\n4416210082\n23. 04. 2026\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2026:4416210082.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nC. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: AKNP LEGAL s. r. o., so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01\nPartizánske, IČO: 57 187 894 proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D.,\nprávne zastúpený: JUDr. Florián Karabinoš, advokát so sídlom Romanova 4, 851 02 Bratislava, IČO:\n42 174 961, o zaplatenie 7 166,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Nové Zámky č.k. 16C/220/2016-373 zo dňa 20.10.2021, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16C/220/2016-373 zo dňa\n20.10.2021 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.\n16C/220/2016-373 zo dňa 20.10.2021 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté\nrozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. (ďalej\nlen ako ,,žalobca“) proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. (ďalej len\nako ,,žalovaný“), o zaplatenie 7 166,67 eura s príslušenstvom rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok\nI.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 71 ods. 7, § 73, § 135a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5,\n§ 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 2\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).\n3. Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca sa žalobou doručenou\nsúdu dňa 14.06.2016 domáhal voči žalovanému ako bývalému likvidátorovi a konateľovi spoločnosti\nDECAM s. r. o. v likvidácii, so sídlom Údernícka 11, Bratislava, IČO: 43 847 994 (ďalej aj ako ,,spoločnosť\nDECAM s. r. o. v likvidácii“ alebo aj ako ,,spoločnosť“ alebo aj ako ,,dlžník“) zaplatenia sumy 7 166,67\neura spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 31.01.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody\nvoči konateľovi spoločnosti a náhrady trov konania. Dôvodil, že bol majiteľom osobného motorového\nvozidla zn. BMW M1, EČV: D (ďalej len ako ,,motorové vozidlo“). Dňa 28.01.2013 priviezol motorové\nvozidlo za účelom výmeny čelného skla do autoservisu spoločnosti DECAM s. r. o., z ktorého ho dňa\n30.01.2013 neznámy páchateľ odcudzil spolu s vecami, ktoré sa v ňom nachádzali, čím mu spôsobil\nškodu pozostávajúcu z hodnoty motorového vozidla v sume 7 700 eur, odcudzených hnuteľných vecí\nz motorového vozidla v sume 110 eur a novonamontovaného čelného skla v sume 250 eur. Celková\nvýška škody tak predstavovala sumu 8 060 eur. Dňa 30.08.2013 podal na Okresný súd Bratislava\n\nV žalobu, ktorou sa domáhal voči uvedenému autoservisu zaplatenia sumy vo výške 7 466,67 eura\ns príslušenstvom. Okresný súd Bratislava V rozsudkom sp. zn. 7C/339/2013 zo dňa 20.03.2014,\nprávoplatným a vykonateľným dňa 28.04.2014, uložil spoločnosti DECAM s. r. o. zaplatiť mu sumu 7\n166,67 eura spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 31.01.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalobca uviedol, že po nadobudnutí exekučného titulu podal dňa\n02.06.2014 návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 24.07.2014 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí\nexekúcie pod sp. zn. Ex1253/2014 a dňa 17.09.2014 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie\npredajom hnuteľných vecí patriacich do majetku autoservisu. Upovedomením zakázal povinnému\nnakladať s vecami, ktoré budú poňaté do súpisu hnuteľných vecí, pričom ten istý deň pristúpil aj\nvykonaniu súpisu hnuteľných vecí, o čom bola vyhotovená zápisnica zo súpisu. Žalobca tvrdil, že v\nzápisnici boli uvedené hodnotné veci a v dôsledku ich speňaženia sa dalo predpokladať aspoň jeho\nčiastočné uspokojenie. Dňa 17.09.2014 vstúpila spoločnosť DECAM s. r. o. do likvidácie. Do funkcie\nlikvidátora bol ustanovený žalovaný, ktorý si nesplnil povinnosť oznámiť veriteľom vstup do likvidácie a\ntaktiež nesplnil povinnosť vyzvať veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky, čím ho poškodil ako veriteľa\nspoločnosti.\nĎalej žalobca uviedol, že Okresný súd Bratislava I dňa 10.10.2014 rozhodol o začatí konkurzného\nkonania pod sp. zn. 3K 47/2014, ktoré rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa\n17.10.2014. Dňa 11.12.2014 súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku. Žalobca mal za to,\nže predbežný správca neúplne zistil majetok spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii, pretože spoločnosť\ndisponovala majetkom, ktorý by tvoril konkurznú podstatu, o ktorej mal žalovaný plnú vedomosť. Žalobca\ntvrdil, že žalovaný zatajil predbežnému správcovi existenciu ďalšieho majetku, ktorý prevyšoval sumu 7\n000 eur a teda postačoval na vyhlásenie konkurzu a ďalšie vedenie konkurzného konania, s poukazom\nna súpis hnuteľných vecí vykonaný exekútorom. Dôvodil, že mu vznikla škoda, pretože súdom priznaná\npohľadávka nemohla byť uspokojená z majetku spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii, nakoľko konateľ\nspoločnosti svojim omisívnym správaním porušoval ustanovenia ObZ o likvidácii a aj zákona č. 7/2005\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,ZoKR“) v\nrámci poskytovania súčinnosti predbežnému správcovi, keď mal vedomosť, že spoločnosť disponovala\ndostatočným majetkom. Týmto konaním mu vznikla škoda, nakoľko nebola uspokojená jeho pohľadávka\nani v exekúcii, ani v likvidácii a ani v konkurznom konaní. Žalobca mal za to, že v spore boli naplnené\nvšetky predpoklady na priznanie náhrady škody voči žalovanému, t.j. existencia pohľadávky veriteľa,\nktorá smerovala voči spoločnosti, v ktorej bol žalovaný štatutárnym orgánom a faktická nemožnosť\nuspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti, ktorá už neexistuje. Tvrdil, že žalovaný nikdy\nnespochybňoval ani nenamietal záväzok voči nemu vo výške 7 166,76 eur s príslušenstvom. Žalobca mal\nza to, že likvidátor si splní povinnosť voči veriteľom doručením doporučeného listu s oznámením o vstupe\nspoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom, a preto žalovaný ako likvidátor nepostupoval s\nodbornou starostlivosťou, a že v čase likvidácie mala spoločnosť dostatok majetku na to, aby bola\nuspokojená jeho pohľadávka.\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.02.2017 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno. Tvrdil, že výzva likvidátora v zmysle § 73 ObZ bola riadne zverejnená\nv Obchodnom vestníku 197/2014, vydanom dňa 15.10.2014, a že žalobca bol zákonným spôsobom\ninformovaný o tom, že spoločnosť DECAM s. r. o. vstúpila do likvidácie. Dôvodil, že prihlásenie\npohľadávky nie je podmienkou jej uspokojenia. Ak je pohľadávka vedená v účtovnej evidencii spoločnosti\na likvidátor nemá pochybnosti o jej oprávnenosti, je povinný ju uspokojiť aj v prípade, ak nebola\nprihlásená. Spoločnosť vstúpila do likvidácie rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 17.09.2014 a\nuž dňa 03.10.2014 bolo obchodné meno spoločnosti DECAM s. r. o. doplnené o dodatok „v likvidácii“.\nTvrdenia žalobcu ohľadne majetku spoločnosti považoval žalovaný za účelové, nakoľko vlastnícke právo\nk hnuteľným veciam spísaných exekútorom bolo sporné. Súdny exekútor uviedol, že spísané veci\nnepostačujú na uspokojenie vymáhaného nároku a jeho príslušenstva. Z uvedeného súpisu nie je možné\nkonečným spôsobom určiť, ktoré hnuteľné veci boli vo vlastníctve povinného. V rámci konkurzného\nkonania súd ustanovil predbežného správcu a uložil mu povinnosť zistiť, či majetok spoločnosti\nbude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Na základe skutočností zistených predbežným\nsprávcom, bolo uznesením súdu zo dňa 11.12.2014, právoplatným dňa 03.01.2015, konkurzné konanie\nvoči spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii zastavené pre nedostatok majetku, keďže bolo zrejmé,\nže majetok spoločnosti nedosahuje ani hodnotu 6 638,78 eura. Skutočnosť, že spoločnosť nemala\ndostatok majetku na zaplatenie záväzku voči žalobcovi, konštatoval súdny exekútor a potvrdil predbežný\nsprávca a konkurzný súd. Žalovaný mal za to, že v rámci funkcie konateľa ako aj likvidátora postupoval s\n\nodbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, a že žalobca nepreukázal, že spoločnosť\nv čase likvidácie disponovala majetkom na uspokojenie jeho pohľadávky ako ani splnenie predpokladov\nna vznik jeho zodpovednosti za uplatnenú škodu.\nSúd prvej inštancie rozsudkom č.k. 16C/220/2016-233 zo dňa 15.02.2019 rozhodol tak, že žalobu\nzamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č.k.\n12Co/179/2019-328 zo dňa 30.06.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval, že právne posúdenie uplatneného nároku\nžalobcu na zaplatenie sumy 7 166,67 eura je nepreskúmateľné s tým, že uložil súdu prvej inštancie\nopätovne posúdiť otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v súlade s § 135a ObZ a súdnou\npraxou, ktorá sa zhoduje v danosti pasívnej vecnej legitimácie bývalého konateľa už zaniknutej\nspoločnosti v spore o náhradu škody podľa § 135a ObZ iniciovanom žalobcom ako veriteľom spoločnosti\ns poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/102/2018 a následne posúdiť\npredpoklady vzniku zodpovednosti konateľa za škodu.\nPo vrátené veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav: Dňa\n02.11.2012 žalobca nadobudol motorové vozidlo za kúpnu cenu 7 700 eur. Z potvrdenia č. ORP-227/\nPS-B5-2013 zo dňa 31.01.2013 mal súd preukázané, že žalobca dňa 31.01.2013 urobil oznámenie na\nOkresnom riaditeľstve PZ Bratislava V vo veci prečinu krádeže s tým, že neznámy páchateľ odcudzil v\nčase od 17:15 hod. dňa 30.01.2013 do 07:30 hod. dňa 31.01.2013 v Bratislave na Úderníckej ulici 11\nv areáli MATADOR z autoservisu DECAM s. r. o. uvedené motorové vozidlo, čím mu vznikla škoda vo\nvýške 7 700 eur a krádežou vecí z motorového vozidla škoda vo výške 110 eur. Okresný súd Bratislava V\ntrestným rozkazom č.k. 7T/56/2014-250 zo dňa 18.08.2014, právoplatným dňa 27.11.2014 uznal vinným\nz prečinu krádeže S. C. a zaviazal ho k náhrade škody spoločnosti DECAM s. r. o. v sume 4 535,60 eura\ns tým, že odkázal spoločnosť DECAM s. r. o. ako aj žalobcu so zvyškom nároku na náhradu škody na\nobčianske súdne konanie (ďalej len ako ,,trestný rozkaz“).\nŽalobou zo dňa 26.08.2013 sa žalobca domáhal voči spoločnosti DECAM s. r. o. ako žalovanému\nnáhrady škody v sume 7 466,67 eura s príslušenstvom podľa § 421 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len ako ,,OZ“). V spore bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V\nč.k. 7C/339/2013-74 zo dňa 20.03.2014, právoplatným dňa 24.04.2014, ktorým súd zviazal spoločnosť\nDECAM s. r. o. na zaplatenie sumy 7 166,67 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 31.01.2013\ndo zaplatenia. Dňa 02.06.2014 žalobca doručil exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie uvedenej\npohľadávky. Dňa 24.07.2014 vydal exekútor upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 17.09.2014 vykonal\nsúpis hnuteľných vecí povinného. Žalovaný ako likvidátor spoločnosti DECAM s. r. o. v Obchodnom\nvestníku č. 197/2014 zo dňa 15.10.2014 oznámil, že spoločnosť DECAM s. r. o. vstúpila dňa 17.09.2014\ndo likvidácie a súčasne vyzval veriteľov obchodnej spoločnosti, aby si prihlásili svoje pohľadávky,\nprípadne iné práva v lehote 3 mesiacov od zverejnenia výzvy. Spoločnosť DECAM s. r. o. bola v likvidácii\nod 03.10.2014 do 16.04.2015. Z pripojeného spisu Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 3K/47/2014\nmal súd preukázané, že žalovaný ako navrhovateľ doručil dňa 26.09.2014 Okresnému súdu Bratislava I\nnávrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii má viac ako jedného\nveriteľa, pričom nie je schopná plniť svoje záväzky viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Uznesením č.k.\n3K/47/2014-153 zo dňa 10.10.2014, právoplatným dňa 18.10.2014 súd začal konkurzné konanie voči\ndlžníkovi spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii. V záverečnej správe zo dňa 10.12.2014 predbežný\nsprávca uviedol, že spoločnosť nedisponuje dostatočným majetkom na uspokojenie záväzkov, dlžník\nmal bežný účet v F., na ktorom bol zostatok vo výške 673,16 eura a sú na ňom vedené exekúcie od\n29.07.2014, ktorých výška je v sume 20 310,93 eura. Dlžník už dlhšie nevykonával činnosť a ku koncu\nroku 2013 bol výsledok hospodárenia 14 730 eur, avšak z dôvodu umorovania straty z predchádzajúceho\nobdobia, bola strata dlžníka - 156 194 eur. Podľa informácií poskytnutých účtovníčkou spoločnosti\nvýsledok hospodárenia ku dňu vyhlásenia konkurzu bola strata - 201 198 eur. Z týchto dôvodov boli\nsplnené všetky predpoklady na vyslovenie záveru, že majetok dlžníka nebude postačovať na úhradu\nnákladov konkurzu a preto všetky ďalšie úkony na zistenie stavu majetku by boli nadbytočné a nie\nv súlade s hospodárnosťou. Vzhľadom na to navrhol konkurzné konanie zastaviť. Uznesením č.k.\n3K/47/2014-187 zo dňa 11.12.2014, právoplatným dňa 10.03.2015 súd zastavil konkurzné konanie voči\ndlžníkovi pre nedostatok majetku. Uznesenie bolo zverejnené dňa 17.12.2014 v Obchodnom vestníku č.\n241/2014. Spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra ex-offo dňa 17.04.2015. Dňa 08.06.2015\nexekútor postúpil na Okresný súd Bratislava V návrh na zastavenie exekúcie, pretože povinný bol\nvymazaný z obchodného registra.\n\nŽalobca tvrdil, že žalovaný svojim konaním znížil majetok spoločnosti, pretože rok pred likvidáciou\nspoločnosť vykazovala majetok a následne ku dňu likvidácie bola v mínuse. Tvrdil, že žalovaný\nneoznámil predbežnému konkurznému správcovi zoznam veriteľov a úplný zoznam majetku.\nPredpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného ako konateľa za škodu vznikli v období existujúcej\nspoločnosti. Argumentoval, že žalovaný mal aktívne pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky, ktorá mu bola\npriznaná trestným rozkazom, čo však neurobil, čím spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii poškodil,\npretože znížil jej majetok. Žalovaný škodu vo výške 4 536 eur od páchateľa nevymáhal. Tvrdil, že v spore\nboli naplnené predpoklady v zmysle § 135a ods. 5 ObZ, a že si uplatnil škodu vo štvorročnej premlčacej\ndobe. Žalovaný svojim konaním naplnil všetky predpoklady vzniku zodpovednosti konateľa za škodu voči\nuž zaniknutej spoločnosti, a to ešte v čase existencie tejto spoločnosti. Žalobca mal za to, že žalovaný\nsa nezbavil zodpovednosti za škodu podľa § 135a ods. 3 ObZ, nakoľko nepreukázal, že postupoval\npri výkone svoje pôsobnosti konateľa s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme\nspoločnosti. Argumentoval, že žalovaný, ak by konal v záujme spoločnosti, mohol na neho postúpiť\npohľadávku z trestného rozkazu voči páchateľovi, avšak namiesto toho bol nečinný a dobrovoľnou\nlikvidáciou spoločnosti spôsobil zánik priznaného nároku. Dôvodil, že jeho nárok na náhradu škody voči\nkonateľovi nezanikol zánikom spoločnosti, keďže konateľ sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť len\nv dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť podľa § 373 ObZ, prípadne podľa § 135a ods. 3 ObZ,\nčo však žalovaný nepreukázal. Týmto svojim konaním žalovaný spôsobil škodu spoločnosti DECAM s.\nr. o. v likvidácii vo výške 4 535,60 eura. Spoločnosť v zmysle účtovnej uzávierky ku dňu 31.12.2013\nvlastnila majetok v hodnote 72 862 eur. V zmysle mimoriadnej účtovnej uzávierky ku dňu 16.09.2014\nuž spoločnosť žiadny majetok nevlastnila. Z uvedeného vyplýva, že škoda, ktorú si uplatňuje, by mohla\nbyť pokrytá.\nŽalovaný v konaní uviedol, že spoločnosť DECAM s. r. o. s. r. o. podnikala v prenajatých priestoroch na\nzáklade nájomnej zmluvy, kde bolo platené nájomné vo výške 1 530 eur a v zmysle nájomnej zmluvy\nboli prenajaté i vybavenie pneuservisu. V období od 28.01.2013 do 30.01.2013 došlo k vykradnutiu\nspoločnosti, kedy boli odcudzené hnuteľné veci spoločnosti a rovnako i motorové vozidlo žalobcu. V\nčase vyhlásenia likvidácie mala spoločnosť troch veriteľov vrátane žalobcu. Pohľadávky boli vo výške v\ntisícoch eur. V období od 31.01.2013 do 17.09.2014 spoločnosť fungovala v núdzovom režime. Správu\npre správcu konkurznej podstaty vypracovávala účtovná firma, ktorá viedla účtovníctvo. Mal za to, že\nneboli naplnené predpoklady nároku podľa § 135a ods. 5 ObZ. Argumentoval, že spoločnosť DECAM\ns. r. o. v likvidácii zanikla, a preto nie je nositeľkou žiadnych práv ani povinností. Predpokladom pre\núspešnosť žaloby je existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti a existencia nároku spoločnosti\nvoči konateľovi na náhradu škody. V dôsledku straty právnej subjektivity došlo aj k zániku pohľadávky\nžalobcu voči spoločnosti. Výmazom spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii z obchodného registra došlo\nk strate spôsobilosti spoločnosti byť nositeľkou subjektívnej zodpovednosti. Pohľadávka zanikla spolu\nso zánikom povinnej osoby, pričom k zániku povinnej osoby došlo bez právneho nástupcu. Dôvodil,\nže neexistenciu pohľadávky potvrdzuje aj skutočnosť, že pohľadávku, ktorá bola priznaná rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 7C/339/2013 nie je možné uplatniť v exekučnom konaní.\nVzhľadom na zánik pohľadávky žalobcu voči spoločnosti, nie je naplnený zákonný predpoklad na\nuplatnenie nároku veriteľa vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatniť nárok spoločnosti na náhradu\nškody voči konateľovi. Zdôraznil, že § 135a ods. 5 ObZ nezakladá nové právo pre žalobcu, ale len\numožňuje, aby si žalobca vo svojom mene a na svoj účet uplatnil nárok, ktorý patrí spoločnosti. Tento\nnárok spoločnosti však zanikol spolu so zánikom spoločnosti. Žalovaný mal za to, že neporušil žiadnu\nsvoju povinnosť a žiadny majetok nezamlčal. Pri podaní návrhu na konkurz, ako aj pri komunikácii s\npredbežným správcom podával úplné informácie. Dôvodil, že neexistuje tvrdená súdna prax ohľadne\npasívnej vecnej legitimácie a nie je tomu tak ani v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n21Cob/102/2018. V uvedenom rozhodnutí sa rieši pasívna legitimácia žalovaných podľa § 11 ods. 4\nZoKR, z ktorého vyplýva oprávnenie veriteľa a povinnosť konateľa. V prejednávanom spore sa však\nnejedná o takúto situáciu a v žiadnom prípade neexistuje žiadna ustálená judikatúra súdov ohľadne\nzániku spoločnosti. Dôvodil, že v ObZ sa nachádza len to, že veriteľ má nárok uplatniť si cudzí nárok\nvo svoj prospech, avšak nejedná sa o prechod práv a povinností. Nijakým spôsobom sa nerieši otázka\nzaniknutej spoločnosti ani nárok veriteľa voči konateľovi. Rozhodnutie uvádzané odvolacím súdom pod\nsp. zn. 5Obdo/3/2009 nie je možné aplikovať na tento spor, pretože na strane 17 uvedeného rozhodnutia\nsa uvádza, že došlo k čiastočnému prechodu nároku, kedy zákon priznáva právo uplatniť náhradu\nškody aj veriteľovi, ale toto právo stále zostáva spoločnosti. Zdôraznil, že spoločnosť DECAM s. r. o.\nv likvidácii zanikla bez právneho zástupcu a nikto nie je nositeľom jej práv a povinností. Ustanovenie §\n\n135a ods. 5 ObZ umožňuje možnosť liberácie konateľa, ak bolo preukázané jeho protiprávne konanie\nv príčinnej súvislosti so vznikom škody, ako aj jej výška. Tieto skutočnosti žalobcom preukázané neboli.\nMal za to, že konal s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti. Nárok na náhradu škody, ak\nby bol daný, vždy patrí spoločnosti a veriteľ si ho môže namiesto spoločnosti uplatniť. Čo sa týka\nneuvedenia trestného rozkazu do súpisu majetku, resp. jeho nevymáhania, uviedol, že tieto nespôsobili\nzánik majetku spoločnosti a teda ani škodu na strane spoločnosti, a preto žiadal, aby súd žalobu v celom\nrozsahu zamietol.\nSúd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný v spore, a rovnako žalovaný je\npasívne legitimovaný ako jediný konateľ a spoločník zaniknutej spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii,\ns poukazom na závery odvolacieho súdu. Súd sa nestotožnil s vyjadreniami a názorom žalovaného, že\nby nemal byť legitimovaný v spore, keď spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii zanikla a bola vymazaná\nz obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd mal za to, že ak by tomu tak bolo, je nepochybné,\nže veritelia by sa v žiadnom prípade nemohli domôcť svojich práv voči konateľom spoločnosti.\nĎalej súd prvej inštancie uviedol, že spoločnosť DECAM s. r. o. nebola schopná uhrádzať pohľadávky\nveriteľov, a preto vstúpila do likvidácie. Likvidátorom spoločnosti bol žalovaný, ktorý v Obchodnom\nvestníku 197/2014 zo dňa 15.10.2014 oznámil podľa § 73 ObZ, že spoločnosť DECAM s. r. o.\nvstúpila do likvidácie dňa 17.09.2014 a súčasne vyzval veriteľov obchodnej spoločnosti, aby si prihlásili\nsvoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote 3 mesiacov od zverejnenia. Sám žalovaný uznal,\nže pohľadávku žalobcu evidoval a ešte mal ďalšie pohľadávky voči iným subjektom. Keďže nebol\nschopný plniť svoje záväzky voči veriteľom v lehote viac ako 30 dní po splatnosti, žalovaný doručil\nnávrh na vyhlásenie konkurzu dňa 26.09.2014 Okresnému súdu Bratislava I, ktoré konanie bolo\nvedené pod sp. zn. 3K/47/2014. Do tohto obdobia súd považoval konania žalovaného za konania,\nktoré boli vykonávané s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Preto tvrdenia\nžalobcu, že mu žalovaný neoznámil, že spoločnosť vstúpila do likvidácie, považuje za irelevantné,\nnakoľko táto skutočnosť bola známa z verejne dostupných zdrojov. Zároveň súd dôvodil, že prihlásenie\npohľadávky nie je podmienkou jej uspokojenia. Ak je pohľadávka vedená v účtovnej evidencii spoločnosti\na likvidátor nemá pochybnosti o jej oprávnenosti, je povinný ju uspokojiť aj v prípade, ak nebola\nprihlásená. Žalovaný jednoznačne uznal a uviedol, že pohľadávku žalobcu evidoval, ktoré vyplýva aj z\npredloženej komunikácie medzi stranami sporu. Skutočnosť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie vyplýva\ni z obchodného mena spoločnosti doplneného o dodatok „v likvidácii“, čo bolo možné zistiť jednoduchým\nnahliadnutím do obchodného registra. Žalobca sa domáhal uspokojenia svojich práv i návrhom na\nvykonanie exekúcie zo dňa 02.06.2014. Okresný súd Bratislava V poveril exekútora vykonaním exekúcie\nna základe vykonateľného rozhodnutia zo dňa 03.07.2014 a upovedomenie o začatí exekúcie exekútor\nvydal dňa 24.07.2014. Exekútor vykonal súpis hnuteľných vecí povinného v zmysle zápisnice zo súpisu\nhnuteľných vecí zo dňa 17.09.2014, ktorá bola spísaná bez prítomnosti povinného a počas spisovania\nmajetku povinného sa dostavila osoba, ktorá tvrdila, že je prenajímateľom priestorov, kde spoločnosť\nvykonávala svoju činnosť, ako aj prenajímateľom určitých hnuteľných vecí. Exekučné konanie bolo\nzastavené z dôvodu toho, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex-offo na návrh exekútora\nzo dňa 08.06.2015. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v rámci dokazovania jednoznačne\nnepreukázal výšku škody, ktorá mala byť protiprávnym konaním žalovaného spôsobená. Žalobca\npoukazoval na to, že mu bola priznaná žalovaná suma v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Bratislava\nV a že žalovaný svojim konaním „tunelovaním spoločnosti“ ukrátil spoločnosť o majetok, ktorý vyplýva\nz účtovnej uzávierky zo dňa 31.12.2013. Súd mal za to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné\nbremeno, pretože súdu neuviedol ani jeden právny úkon zo strany žalovaného, ktorý by mal smerovať k\ntunelovaniu spoločnosti. Súd uviedol, že žalovaný svoju činnosť vykonával v prenajatých priestoroch, za\nčo bol povinný platiť nájomné, rovnako na strojoch, ktoré mal prenajaté, s čím boli spôsobené výdavky,\nbol povinný plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu ako aj ostatné záväzky vyplývajúce z leasingových\nzmlúv. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný majetok spoločnosti DECAM s.\nr. o. v likvidácii previedol na spoločnosť, v ktorej začal podnikať v roku 2016, aj keď s rovnakým\npredmetom činnosti. Súd zdôraznil, že v spoločnosti bolo realizované podvojné účtovníctvo a závery boli\npredkladané i správcovi konkurznej podstaty. Ani správca konkurznej podstaty z predložených listinných\ndôkazov nezistil protiprávne konanie žalovaného v zmysle vyjadrení žalobcu. Ďalej súd uviedol, že\nžalobca preukázal, že trestný rozkaz týkajúci sa priznania náhrady škody spoločnosti DECAM s. r.\no. v likvidácii Okresného súdu Bratislava V č.k. 7T/56/2014-250 zo dňa 18.08.2014 bol žalovanému\ndoručený dňa 25.11.2014. Z uvedeného trestného rozkazu vyplýva, že obvinený bol zaviazaný k náhrade\nškody spoločnosti v sume 4 535,60 eura. V uvedenom čase už prebiehalo konkurzné konanie na návrh\n\nkonateľa spoločnosti pod sp. zn. 3K/47/2014 a žalovaný uvedené skutočnosti predbežnému správcovi\nneoznámil, pretože to nevyplýva ani zo záverečnej správy zo dňa 09.12.2014. Obranu žalovaného v\ntom smere, že nemal vedomosť o tom, či je platobný rozkaz právoplatný, súd považoval za nedôvodnú,\npretože uvedené skutočnosti si mohol žalovaný jednoducho overiť a mal by ich preukázané. V tejto\nčasti mal súd za to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože ak by tieto skutočnosti\noznámil správcovi, boli by uvedené v aktívach spoločnosti. Súd dôvodil, že nie je však možné sa\ndomnievať, že týmto konaním by sa navýšil majetok spoločnosti v konkurze tak, aby mohla byť\nuspokojená zaevidovaná pohľadávka žalobcu na predposlednom mieste veriteľov tak, ako je to uvedené\nv pripojenom spise o konkurze na č.l. 18 s tým, že výška uplatňovaných pohľadávok ostatných veriteľov\nprevyšovala sumu 30 000 eur. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že ak by v tejto časti konal\nžalovaný s odbornou starostlivosťou, nemuselo by dôjsť k zastaveniu exekúcie pre nedostatok majetku.\nZo správy správcu zo dňa 10.12.2014 mal súd preukázané, že na účte spoločnosti v F. banke bol\nzostatok 673,16 eura a boli na ňom vedené exekúcie od 29.07.2014 vo výške 20 310,93 eura. Výsledok\nhospodárenia spoločnosti ku koncu roku 2013 bol vo výške 14 730 eur, avšak z dôvodu umorovania\nstraty z predchádzajúceho obdobia bola strata dlžníka - 156 194 eur a v zmysle informácií poskytnutých\núčtovníčkou spoločnosti, výsledok hospodárenia ku dňu vyhlásenia konkurzu bola strata - 201 198 eur.\nNa základe týchto skutočností boli splnené všetky predpoklady na vyslovenie záveru, že majetok dlžníka\nnebude postačovať na úhradu nákladov konkurzu, a preto všetky ďalšie úkony na zistenie stavu majetku\nby boli nadbytočné a nie v súlade s hospodárnosťou. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené\nskutočnosti a zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie žalobu zamietol.\n4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 01.02.2022 v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nv celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žalobca namietal, že súd prvej\ninštancie nesprávne právne posúdil vec, nesprávne vyložil a následne neaplikoval § 135a ods. 5 ObZ.\nNamietal argumentáciu súdu, že nezahrnutím pohľadávky v sume 4 535,60 eura do majetku spoločnosti\ndošlo síce ku konaniu žalovaného bez odbornej starostlivosti, avšak týmto konaním by sa nenavýšil\nmajetok spoločnosti v konkurze tak, aby mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu zaevidovaná na\npredposlednom mieste veriteľov. Žalobca namietal, že uvedený právny názor súdu nemá oporu v\nzákone a účelovo obchádza nároky veriteľov spoločnosti, ktorej konateľ alebo likvidátor spôsobil škodu\njednaním bez odbornej starostlivosti. Ďalej žalobca uviedol, že je síce pravdou, že spoločnosť mala\nku dňu 10.12.2014 zostatok na účtoch vo výške len 673,16 eura a výsledok hospodárenia ku dňu\nvyhlásenia konkurzu v strate - 201 198 eur, avšak keby žalovaný jednal s odbornou starostlivosťou, bol\nby v mene spoločnosti schopný vymôcť pohľadávku vo výške 4 535,60 eura, ktorá by následne bola\nsúčasťou konkurznej podstaty, z ktorej by sa pomerne uspokojovali veritelia spoločnosti DECAM s. r.\no. v likvidácii a teda aj on. Dôvodil, že zákon a ani judikatúra súdov nestanovuje pri výklade pojmu\njednať s odbornou starostlivosťou právo konateľa alebo likvidátora nezahrnúť do majetku spoločnosti\npohľadávky spoločnosti voči tretím osobám, ak je spoločnosť vo výraznej hospodárskej strate a k výške\ntejto straty sa jedná o zanedbateľné pohľadávky. Akákoľvek pohľadávka je spôsobilá minimálne znižovať\ndlh predĺženej spoločnosti a v prípadnom konkurznom konaní uspokojovať veriteľov pomerne do určitej\nvýšky z konkurznej podstaty, a že aj nezníženie dlhu spoločnosti neodborným a nestarostlivým konaním\nlikvidátora možno považovať za vznik škody spoločnosti. Ďalej žalobca uviedol, že veritelia spoločnosti\nsú v prípade vzniku nároku na náhradu škody v zmysle § 135a ods. 5 ObZ solidárnymi veriteľmi, preto\nsi uplatňuje škodu v celej výške, a nie v pomernej ako by jeho pohľadávka mohla byť uspokojená\nv prípadnom konkurznom konaní. Žalobca mal za to, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že\nžalovaný spôsobil spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii škodu vo výške 4 535,60 eura, a to konaním bez\nnáležitej odbornej starostlivosti, keď neoznámil predbežnému správcovi súdom priznanú pohľadávku v\nprospech spoločnosti na zaplatenie uvedenej sumy. V tejto súvislosti nebola do majetku spoločnosti táto\npohľadávka ako aktívum zahrnutá, a preto o túto sumu nemohla byť znížená ani hospodárska strata\nspoločnosti. Žalobca namietal, že súd nemôže svoju právnu argumentáciu stavať na domnienkach a\npredpokladoch, či by mohol v pozícií veriteľa úspešne vymáhať jemu priznaný nárok na náhradu škody.\nDôvodil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody v sume 7 166,67 eura, nakoľko predbežný správca\nneúplne zistil majetok spoločnosti, pretože žalovaný zatajil predbežnému správcovi existenciu ďalšieho\nmajetku, ktorý by pri kalkulácií prevyšoval sumu 7 000 eur (pohľadávka v sume 4 535,60 eura + súpis\nhnuteľných vecí + zostatok na účte v F. banke v sume 673,16 eura), pričom mal za to, že zatajený\nhnuteľný majetok bol v sume minimálne 1 957,91 eura. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby\nodvolací súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na náhradu trov prvoinštančného\nako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n\n5. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 08.03.2022 tak, že sa nestotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu, avšak napadnutý rozsudok považuje vo výroku\nza správny s tým, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ani jeho pasívna vecná legitimácia,\npričom v tomto smere poukázal na podrobnú právnu argumentáciu prezentovanú v rámci konania\npred súdom prvej inštancie. Dôvodil, že po zániku spoločnosti nie je možné za ňu uplatňovať jej\npatriace nároky, ani nie je možné voči spoločnosti uplatňovať nároky, pretože spoločnosť stratila právnu\nsubjektivitu. Práva a povinnosti spoločnosti neprešli na nikoho, keďže zanikla bez právneho nástupcu.\nArgumentoval, že § 135a ods. 5 ObZ neurčuje, že by malo dochádzať k prechodu nároku zo spoločnosti\nna veriteľa, ale určuje iba to, že si veriteľ môže tento nárok uplatniť namiesto spoločnosti. Predpokladom\nmožnosti uplatnenia tohto nároku je, že tento nárok ešte existuje. V prejednávanej veci nárok spoločnosti\nDECAM, s. r. o. v likvidácii voči nemu už neexistuje, pretože spoločnosť zanikla. Rovnako tak neexistuje\nnárok žalobcu voči tejto spoločnosti z rovnakého dôvodu, t.j. zániku spoločnosti bez právneho nástupcu.\nŽalovaný uviedol, že odvolací súd v skoršom rozhodnutí poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných\nsúdov, avšak tieto nie sú na prejednávanú vec aplikovateľné. Dôvodil, že je potrebné rozlišovať stav,\nkeď spoločnosť existuje a stále si môže uplatniť nárok voči bývalému konateľovi spoločnosti za škodu,\nktorú jej konateľ spôsobil v čase, keď bol vo funkcii konateľa a stav keď spoločnosť už neexistuje,\na teda už nie je nositeľkou práv a povinností, teda nemá právnu subjektivitu. Vtedy si spoločnosť už\nnemôže uplatňovať žiadne práva a ani voči nej nemôžu byť uplatňované práva tretích osôb. V rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo 3/2009 sa rieši situácia, teda spoločnosť ešte\nexistuje a rieši sa jej nárok voči bývalému konateľovi. V predmetnej veci sa však jedná o prípad,\nkeď spoločnosť už zanikla a nemá právnu subjektivitu. V rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n21Cob/102/2018 sa rieši celkom iný nárok, než v predmetnom konaní, a to o priamy nárok veriteľov\nspoločnosti voči konateľom spoločnosti, ktorý nepodali návrh na konkurz. Tento nárok veriteľov voči\nkonateľom vyplýva z § 11 ods. 4 ZoKR. V predmetnej veci ide o nárok na náhradu škody, ktorý vždy patrí\nspoločnosti, pričom veritelia majú len možnosť si tento nárok uplatniť namiesto spoločnosti. Poukázal,\nže rozdiely v tomto rozoberá aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/102/2018 v odseku 28.\nodôvodnenia. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie uvedenú právnu otázku\nnesprávne právne posúdil.\nĎalej žalovaný uviedol, že jeho konaním ako konateľa, resp. likvidátora nespôsobil spoločnosti DECAM\ns. r. o. žiadnu škodu. Dôvodil, že dňa 25.11.2014 mu bol doručený trestný rozkaz a dňa 09.12.2014\nbola v konkurznom konaní vyhotovená záverečná správa, avšak nemal vedomosť o právoplatnosti\ntohto trestného rozkazu. Dôvodil, že overenie právoplatnosti akéhokoľvek rozhodnutia súdu, vrátane\ntrestného rozkazu v danom čase nebolo možné v tak krátkej dobe, ako je približne 14 dní po jeho\ndoručení stranám. Ako vyplýva aj z predloženého trestného rozkazu v konaní, právoplatnosť bola\nvyznačená až v 25.02.2015, teda takmer 3 mesiace od kedy právoplatnosť nastala. Argumentoval,\nže do vyznačenia právoplatnosti nie je možné tvrdiť, že strany majú vedomosť o tejto právoplatnosti.\nZ tohto dôvodu je pri skúmaní otázky dodržania náležitej starostlivosti konateľa a likvidátora dôležité\nskúmať, kedy sa táto osoba mohla reálne oboznámiť s tým, že trestný rozkaz je právoplatný. Týmto\nmomentom bol moment kedy príslušná osoba vyznačila na prvopise rozhodnutia príslušnú doložku\nprávoplatnosti. Taká skutočnosť však v tomto konaní preukázaná nebola, a teda nebolo ani preukázané,\nže by sa žalovaný bol býval mohol včas (pred vyhotovením záverečnej správy v konkurze) oboznámiť s\nprávoplatnosťou trestného rozkazu. Zároveň zdôraznil, že ak aj neuviedol trestný rozkaz konkurznému\nsprávcovi, táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na existenciu tohto nároku pre spoločnosť. Neoznámenie\ntrestného rozkazu správcovi nespôsobuje zánik tohto nároku. Uvedený nárok z trestného rozkazu\nzanikol výlučne z príčiny, že zanikla spoločnosť, teda stratila svoju právnu subjektivitu. Ďalej žalovaný\ndôvodil, že zmyslom konkurzného konania je, aby v prípade nedostatku majetku spoločnosti, v došlo\nk pomernému uspokojeniu jednotlivých veriteľov úpadcu. Žalobca by v prípade úspechu v konaní\nzískal neodôvodenú výhodu oproti ostatným veriteľom spoločnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n6. Žalobca sa vyjadril k veci podaním zo dňa 05.04.2022 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní\nuvedených argumentoch. Dôvodil, že § 135a ods. 5 ObZ reaguje na špecifickú situáciu, kedy nárok na\nnáhradu škodu voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti.\nV prípade, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti napríklad preto, že zanikla,\nzákon v tejto situácií umožňuje veriteľovi primerane použiť § 135a ods. 1 až 3, v zmysle ktorých môže\nveriteľ uplatňovať svoj nárok na náhradu škodu voči konateľovi, ktorý porušil svoju právnu povinnosť.\n\nV tejto súvislosti je podstatné, či naozaj zo strany konateľa/likvidátora ako osoby oprávnenej k správe\nmajetku došlo k porušeniu právnej povinnosti a následnému vzniku škody. Podstatné je zamerať sa\nna situáciu, kedy spoločnosť už síce neexistuje, ale tretie osoby si uplatňujú nárok voči bývalému\nkonateľovi. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/102/2018 s tým, že\npotvrdilo pasívnu legitimáciu bývalého konateľa spoločnosti, v situácií kedy nepodal návrh na konkurz.\nDôvodil, že aj keď toto oprávnenie vyplýva priamo zo zákona, nemení to nič na situácií, že aj v prípade\nzániku spoločnosti je v prípade uplatňovaných nárokov voči bývalému konateľovi daná jeho pasívna\nlegitimácia, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že toto oprávnenie veriteľov vyplýva rovnako priamo\nzo zákona, a to z § 135a ods. 5 ObZ. Žalobca mal za to, že žalovaný ako likvidátor spoločnosti\nnejednal s odbornou starostlivosťou, nakoľko priznal, že mal vedomosť o existencií trestného rozkazu\na túto skutočnosť neoznámil konkurznému správcovi, len s odôvodnením, že nemal vedomosť o jeho\nprávoplatnosti. Takúto argumentáciu považoval za účelovú a nie je v súlade s odbornou starostlivosťou\na v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Žalobca mal za to, že ak by žalovaný\njednal s odbornou starostlivosťou mal túto skutočnosť oznámiť konkurznému správcovi, ktorý by s\nnajvyššou pravdepodobnosťou nevyhotovil záverečnú správu v konkurze bez vedomosti o právoplatnosti\ntohto trestného rozkazu. V tejto súvislosti dôvodil, že aj nezníženie dlhu spoločnosti neodborným\na nestarostlivým konaním likvidátora možno považovať za vznik škody spoločnosti. Argumentoval,\nže reálnu vymožiteľnosť priznaného nároku trestným rozkazom už odôvodil inými prípadmi reálnej\nvymožiteľnosti v inom exekučnom konaní, kedy bol schopný vymôcť od obvineného S. C. ako povinného\nexekučné plnenie v celom rozsahu, a preto mal za to, že argumentácia žalovaného o absencii reálnej\nvymožiteľnosti nemôže obstáť.\n7. Žalovaný sa vyjadril k veci podaním zo dňa 07.06.2022 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní\nuvedených argumentoch. Dodal, že žalobca uviedol, že v prípade, že by sa jednalo o nárok spoločnosti,\nskutočne by nebola daná jeho aktívna vecná legitimácia, nakoľko spoločnosť už neexistuje. Z § 135a\nods. 5 ObZ vyplýva, že sa jedná o nárok spoločnosti na náhradu škody voči svojmu konateľovi, a\npreto nastáva práve situácia, ktorú žalobca sám potvrdzuje a teda že nie je daná jeho aktívna vecná\nlegitimácia, ktoré je dôvodom na zamietnutie žaloby. Ak by sa pripustilo, že žalobca si neuplatňuje nárok\nspoločnosti na náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojmu konateľovi, tak potom vôbec nie je\nnaplnená premisa § 135a ods. 5 ObZ, teda vôbec nejde o uplatňovanie nároku podľa tohto ustanovenia,\nktoré je však v rozpore s tým, o čo žalobca svoj nárok opiera, ktoré by rovnako viedlo k zamietnutiu\nžaloby. Dôvodil, že žalobca dezinterpretuje charakter jeho nároku, ktorý si v konaní uplatňuje a tvrdí, že\nsa nejedná o nárok spoločnosti, ale že si údajne uplatňuje vlastný nárok na náhradu jeho škody voči\nlikvidátorovi. Uvedené nemôže byť pravda, keďže si uplatňuje nárok podľa § 135a ods. 5 ObZ, podľa\nktorého sa dá uplatniť výlučne nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi/likvidátorovi.\n8. Žalobca sa vyjadril k veci podaním zo dňa 29.09.2022 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní\nuvedených argumentoch. Dodal, že podľa § 135a ods. 5 ObZ si nároky spoločnosti na náhradu škody\nvoči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť\nsvoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Vo svojej podstate sa skutočne nejedná o uplatňovanie nárokov\nspoločníkov, resp. samotnej spoločnosti voči konateľom, nakoľko spoločnosť už neexistuje a teda\nneexistujú ani spoločníci ako fyzické osoby alebo právnické osoby. Avšak tieto nároky neexistujúcich\nspoločníkov uplatňuje vo svojom mene veriteľ spoločnosti voči bývalému konateľovi ako fyzickej osobe.\nZodpovednosť konateľa s.r.o. za škodu spôsobenú spoločnosti trvá aj po zániku funkcie konateľa,\navšak premlčuje sa vo všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote. Z uvedeného dôvodu mal za to,\nže je daná aktívna aj pasívna legitimácia strán sporu. Argumentoval, že zákon v § 135a ods. 5 ObZ\nreaguje na špecifickú situáciu, kedy spoločníci nemajú vôľu alebo nie sú schopní uplatňovať nárok na\nnáhradu škodu voči konateľom. V danom prípade sa jedná o neschopnosť uplatňovania týchto nárokov,\nnakoľko spoločníci neexistujú a počas ich existencie tieto nároky neuplatnili. V ich mene môže tak tieto\nnároky uplatniť veriteľ. Argumentoval, že zákon v súkromnoprávnych vzťahoch nie je možné vykladať\nreštriktívne, ale práve naopak treba použiť teleologický výklad v prípadoch, kedy právna norma vo svojej\ngramatickej časti neupravuje všetky špecifické prípady, ktoré môžu nastať.\n9. Žalovaný sa vyjadril k veci podaním zo dňa 26.03.2026 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní\nuvedených argumentoch. Dodal, že § 135a ods. 5 ObZ oprávňuje veriteľa uplatniť vo vlastnom mene a\nna vlastný účet nároky spoločnosti voči konateľom. Zákon tým veriteľovi nepriznáva nový samostatný\nnárok, ale iba procesné oprávnenie uplatniť nárok, ktorý patrí spoločnosti, namiesto tejto spoločnosti.\nPredpokladom uplatnenia tohto oprávnenia je existencia samotného nároku spoločnosti. Ak nárok\n\nspoločnosti neexistuje, oprávnenie veriteľa nemá žiadny predmet. Spoločnosť DECAM s.r.o. v likvidácii\nzanikla výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. Zánikom spoločnosti zanikla jej\nprávna subjektivita, t.j. spoločnosť prestala byť nositeľkou práv a povinností. Spolu s tým zanikol aj\nnárok spoločnosti na náhradu škody voči žalovanému, keďže zanikla osoba, ktorá bola nositeľkou\ntohto subjektívneho práva. Niet nositeľky práva, teda niet ani samotného práva. Žalovaný dôvodil, že\nteleologický výklad je legitímnym nástrojom interpretácie práva vtedy, keď gramatický výklad neposkytuje\njednoznačnú odpoveď, alebo keď by jeho dôsledné uplatnenie viedlo k absurdnému výsledku. Ani jedna\nz týchto podmienok tu splnená nie je. Gramatické znenie § 135a ods. 5 ObZ je jednoznačné, jedná\nsa o nároky spoločnosti. Dôvodil, že teleologický výklad nemôže slúžiť na to, aby zákonný predpoklad\nexistencie nároku spoločnosti bol nahradený fikciou jeho trvania aj po zániku spoločnosti. Takýto postup\nby nepredstavoval výklad práva, ale jeho tvorbu, čo presahuje medze súdnej moci. Argumentoval, že ak\nzákonodarca chcel chrániť veriteľov aj pre prípad, že nárok spoločnosti zanikne zánikom spoločnosti bez\nprávneho nástupcu, mal explicitne ustanoviť, že zánik spoločnosti nemá vplyv na trvanie nároku podľa\n§ 135a ods. 5 ObZ, prípadne priamym zakotvením samostatného nároku veriteľa voči konateľovi bez\nodkazu na nárok spoločnosti ako to urobil v § 11 ods. 4 ZoKR, kde zodpovednosť konateľa za oneskorené\npodanie návrhu na konkurz vzniká priamo voči veriteľom, nie prostredníctvom nároku spoločnosti.\nAbsenciu takejto výslovnej úpravy nie je možné odstrániť teleologickým výkladom.\n10. Vyjadrenie žalovaného k veci bolo žalobcovi doručené dňa 10.04.2026. Ďalšie vyjadrenia strán k\npredmetnej veci súdu doručené neboli.\n11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po\noboznámení sa s obsahom spisu, s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vyhláseniu\nrozsudku súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu, s vyjadreniami strán v odvolacom konaní a po\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a\nodvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n12. Podľa § 71 ods. 7 ObZ, za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako\nčlenovia štatutárnych orgánov.\n13. Podľa § 73 ObZ, likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom.\nZároveň je povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia spoločnosti a\niné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá\nnesmie byť kratšia než tri mesiace.\n14. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou\nstarostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní\nzaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,\nzachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám\nby mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone\nsvojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy\ntretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou\nstarostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní\nzaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,\nzachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám\nby mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone\nsvojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy\ntretích osôb pred záujmami spoločnosti.\n15. Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,\nsú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní\nnahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto\nzákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.\n16. Podľa § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone\nsvojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia\nnezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného\nzhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi,\n\nspoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.\nAk má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná\nrada schválila.\n17. Podľa § 135a ods. 5 ObZ, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo\nsvojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku\nspoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči\nkonateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu\nna náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený\nkonkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.\n18. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu\ntým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami\nvylučujúcimi zodpovednosť.\n19. Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto\nzákonom platia obdobne ustanovenie § 373 a nasl..\n20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n21. Úlohou odvolacieho súdu, bolo posúdenie procesnej, vecnej a právnej správnosti napadnutého\nrozsudku a teda, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.\n22. Predmetom sporu bol nárok žalobcu/veriteľa na zaplatenie sumy 7 166,67 eura s príslušenstvom\ntitulom náhrady škody v zmysle § 135a ods. 5 ObZ voči žalovanému ako bývalému konateľovi a\nlikvidátorovi spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii/dlžníka. Žalovaný v konaní namietal nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj jeho pasívnej vecnej legitimácie a súčasne, že ako konateľ\na likvidátor spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou\nstarostlivosťou. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n23. Odvolací súd k námietkam žalovaného ohľadom absencie aktívnej a pasívnej legitimácie strán\nsporu uvádza, že splnenie podmienky či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného\npráva je v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní súd povinný skúmať ex offo, t.j. skúma ju vždy\naj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Preskúmavanie vecnej\nlegitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia\ntvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (k tomu\nviď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010).\nV občianskom procesnom práve sa vecná legitimácia strany označuje ako stav vyplývajúci z hmotného\npráva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom\npovinnosti, ktoré sú predmetom konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska posúdenia vecnej\nlegitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len\nsubjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom\nobjektívne je alebo nie je. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, nie je potrebné, aby bol\núčastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa\nstáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či\nvšak bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého\nvyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne\npostavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva\nprocesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vecná legitimácia (aktívna a pasívna) ako\njeden z predpokladov úspešnosti žaloby, predstavuje stav vyplývajúci z hmotného práva a znamená,\nže žalobca je nositeľom práva a žalovaný nositeľom (danému právu zodpovedajúcej) povinnosti, o\nktoré v súdnom konaní ide. Ak má byť žalobca so svojou žalobou úspešný, musí byť daná ako aktívna\nvecná legitimácia žalobcu, tak i pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktoré si ako subjektívne právo a\npovinnosť, navzájom odpovedajú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe\ntvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho\n\noprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom\nžalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej\npovinnosti, o ktorú v konaní ide (k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Cdo/192/2004).\nPo preskúmaní vyššie uvedenej otázky, odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie uvedený\nv bode 18. napadnutého rozsudku za nesprávny, keď dospel súd k záveru, že žalobca je aktívne\nlegitimovaný v spore, a rovnako žalovaný je pasívne legitimovaný ako jediný konateľ a spoločník\nzaniknutej spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii, a to s poukazom na závery Krajského súdu v Nitre,\nktorý mu v bode 28. zrušujúceho rozhodnutia č.k. 12Co/179/2019-328 zo dňa 30.06.2021 uložil, aby v\nnovom rozhodnutí opätovne posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v súlade s § 135a\nObZ a súdnou praxou, ktorá sa zhoduje v danosti pasívnej vecnej legitimácie bývalého konateľa už\nzaniknutej spoločnosti v spore o náhradu škody podľa § 135a ObZ iniciovanom žalobcom ako veriteľom\nspoločnosti, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/102/2018.\nOdvolací súd dospel k tomuto záveru z nasledovných dôvodov. Veriteľ, ktorý má proti obchodnej\nspoločnosti pohľadávku, je povinný uplatňovať svoju pohľadávku u spoločnosti samej. Ak však svoju\npohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti, napr. preto, že je platobne neschopná, má možnosť\nobrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich pohľadávok proti spoločnosti vymáhať od nich\nvo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré má spoločnosť/dlžník voči vlastným konateľom.\nZ uvedeného vyplýva, že tu musí existovať nárok spoločnosti na náhradu škody proti konateľom, ktorú\nškodu si spoločnosť od konateľov nevymáha. Existenciu takejto škody, ktorú spôsobili spoločnosti\nkonatelia, musí preukázať veriteľ, ktorý nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti s\ntým, že uplatnením pohľadávky spoločnosti proti konateľom sa stáva veriteľ nositeľom hmotnoprávneho\nnároku proti konateľom. Z dikcie § 135a ods. 5 prvá veta vyplýva, že nárok na náhradu škody, ktorý\npatrí spoločnosti, môže veriteľ uplatniť za zákonom upravených podmienok ako svoj vlastný nárok (,,vo\nvlastnom mene a na vlastný účet“), pričom v odseku 5 tretia a štvrtá veta sa však už výslovne uvádzajú\n(uplatnené) nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom. Zákonná konštrukcia teda predvída prechod\nnároku zo spoločnosti na jej veriteľa, ku ktorému dochádza momentom jeho uplatnenia zo strany veriteľa.\nZ gramatického aj systematického výkladu odseku 5 sa javí, že ak veriteľ disponuje pohľadávku voči\nspoločnosti, túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti a uplatní voči konateľom nárok\n(do toho momentu patriaci len) spoločnosti na náhradu škody, stáva sa tiež oprávneným subjektom,\nktorému tento nárok hmotnoprávne patrí. Zohľadňujúc účel odseku 5 je potrebné vychádzať z toho, že\nzmyslom takto koncipovanej právnej úpravy je práve garancia účinnej ochrany práv a nárokov veriteľov\nza okolností, kedy je majetok spoločnosti zmenšený v dôsledku porušenia povinností konateľov a\nnepostačuje na úhradu pohľadávok veriteľov. Táto zodpovednosť konateľov je čo do rozsahu limitovaná\nrozsahom ich zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla porušením povinností pri výkone ich funkcie,\nrespektíve rozsahom ich neuhradenej škody. Teda oprávnenie je limitované na strane veriteľa výškou\njeho pohľadávky voči spoločnosti a na strane konateľa rozsahom náhrady škody, za ktorú zodpovedá. V\nsúvislosti s uvedeným odvolací súd poznamenáva, že za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori\ntým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov.\nZákladným predpokladom uplatnenia veriteľovho nároku voči konateľovi je, že nárok na náhradu škody\nspoločnosti voči konateľovi musí trvať. Ide o rozšírenie zodpovednosti konateľov nie z hľadiska rozsahu\nzodpovednosti, ale z hľadiska rozsahu osôb oprávnených sa domáhať náhrady škody. Odvolací súd\nzastáva názor, že je podstatné, že sa stále jedná o pohľadávku spoločnosti voči konateľom bez\nohľadu na to, že žalobca má ambíciu ako veriteľ ju vymáhať vo svojom mene a na vlastný účet.\nUvedené možno vyvodiť aj z toho, že po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti uplatňuje nároky\nveriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty a výnos z takéhoto sporu by patril do\npodstaty úpadcu. Pri splnení podmienok vymedzených v § 135a ods. 5 ObZ teda dochádza k štiepeniu\naktívnej vecnej legitimácie medzi poškodenou spoločnosťou a jej veriteľom, ktorého zákon v tomto\nprípade splnomocňuje, aby sa vo svojom mene domáhal voči konateľovi práva, ktoré patrí poškodenej\nspoločnosti. Naďalej však zostáva zachované právo spoločnosti uplatňovať si voči konateľovi alebo\nbývalému konateľovi nárok na náhradu škody.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii/dlžník, ktorej mal\nžalovaný spôsobiť škodu, zanikla bez právneho nástupcu ex offo výmazom z obchodného registra\ndňa 17.04.2015. Týmto dňom spoločnosť stratila právnu subjektivitu a zanikla tým aj jej spôsobilosť\n\nbyť účastníkom právnych vzťahov, a to aj právnych vzťahov vyplývajúcich z nároku na náhradu škody\nnevynímajúc. Práva a povinnosti spoločnosti neprešli na nikoho, keďže spoločnosť zanikla bez právneho\nnástupcu. Žalobca by sa tak ani pri naplnení všetkých podmienok vymedzených v § 135a ods. 5 ObZ\nnestal účastníkom právneho vzťahu vyplývajúceho z prípadného nároku na náhradu škody, nakoľko\nzánikom spoločnosti zanikol aj jej nárok na náhradu škody voči konateľovi, teda zanikla možnosť\nžalobcu domáhať sa náhrady škody spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet voči žalovanému\nako konateľovi, keďže žalovaný už nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody voči\nspoločnosti z dôvodu zániku spoločnosti. Žalobca si nárok v zmysle § 135a ods. 5 ObZ uplatnil na súde\ndňa 14.06.2016, teda až po zániku spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii/dlžníka dňa 17.04.2015, ako\naj po zániku nároku spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľovi/žalovanému. Žalobca si uplatnil\nžalobou voči žalovanému nárok spoločnosti DECAM s. r. o. v likvidácii na náhradu škody v čase, kedy\nuž tento nárok neexistoval, a teda nemohlo dôjsť k prechodu nároku spoločnosti na žalobcu, a preto\nžalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle § 135a ods. 5 ObZ a zároveň\nžalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný v danom spore.\nV súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. II. ÚS 104/2023-45 zo dňa 21.06.2023, v ktorom ústavný súd konštatoval že: ,,V súvislosti\ns právnou otázkou, či je možné skúmať vecnú legitimáciu v odvolacom konaní, aj keď ju nikto nenamieta,\nže už bola riešená a zodpovedaná, pričom možno judikatúru vyšších súdnych autorít v tomto smere\npovažovať za ustálenú. Súd pri rozhodovaní o žalobe skúma aktívnu vecnú legitimáciu ex offo (pozri sp.\nzn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010, sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014). Pozitívny záver súdu\no naplnení vecnej legitimácie na obidvoch stranách sporu je predsa predpokladom vyhovenia žalobe, a\nvice versa, negatívny záver rezultuje v strate sporu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje,\nže aj v tomto spore vo veci konajúce súdy boli povinné skúmať vecnú legitimáciu bez ohľadu na to, či\nbola namietaná alebo nie.“.\nV spojitosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014 a v ktorom sa uvádza: ,,Zistenie nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Takýto zjavný exces v postupe konajúceho\nsúdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k\nzodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu\nochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie\ngarantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.“.\nV súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom, ktorým sa odvolací súd odklonil od právneho názoru\nvysloveného v skoršom zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/179/2019-328 zo\ndňa 30.06.2021 odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/45/2024 zo dňa 16.12.2024, v ktorom najvyšší súd obiter dictum uviedol, že ,,v praxi nie je vylúčená\nsituácia, že odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí vysloví určitý právny názor, či cez prizmu kasačnej\nzáväznosti usmerní súd prvej inštancie k vykonaniu určitých procesných úkonov, čo súd prvej inštancie\nnásledne (povinne) pretaví do svojho rozhodnutia, avšak odvolací súd po podaní odvolania tento svoj\nvlastný právny názor, či iný záver zmení (bez toho, aby došlo ku skutočnostiam, ako je zmena zisteného\nskutkového stavu a pod.) a rozhodne inak. Už staršia rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 68/1971)\npripustila, aby odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom\nuznesení zmenil, nakoľko z Občianskeho súdneho poriadku nevyplývala viazanosť vlastným právnym\nnázorom. Keďže ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ohľadom kasačnej záväznosti rozhodnutí\nsúdov vyššej inštancie sú obsahovo totožné s ustanoveniami v CSP, je táto judikatúra použiteľná aj pre\nnový procesný kódex.“.\n24. K poukazu žalobcu v konaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/3/2009 zo dňa\n27.02.2009, a to v súvislosti s danosťou vecnej legitimácie strán v konaní odvolací súd uvádza, že\nuvedené rozhodnutie v otázke vecnej legitimácie nie je aplikovateľné na predmetný spor, nakoľko v\ndanej veci sa jednalo o odlišnú skutkovú a právnu situáciu, kedy obchodná spoločnosť, o ktorej nárok\nna náhradu škody sa jednalo, ešte existovala a žalobcovia si uplatnili nárok v zmysle § 135a ods. 5 ObZ\nvoči jej bývalému konateľovi. V danej veci žalobcovia neosvedčili základný hmotnoprávny predpoklad\nmodifikovaného nároku spoločnosti na náhradu škody voči žalovanému konateľovi, a to nemožnosť\nuspokojenia ich pohľadávky z majetku spoločnosti. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že aj\npo prechode nároku spoločnosti na veriteľa zostáva spoločnosti zachovaný jej nárok na náhradu škody,\n\na teda možno vyvodiť, že pri uplatnení nároku veriteľom sa musí stále jednať o trvajúci/existujúci nárok\nspoločnosti. Dovolací súd v rozhodnutí uviedol, že: ,,Logickým výkladom ustanovenia § 135a ods. 5\nObZ možno dospieť k záveru, že ide o čiastočný zákonný prechod nároku na náhradu škody, ktorú má\nspoločnosť voči svojim konateľom, keď právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojim\nkonateľom priznáva aj veriteľovi. Náhradu škody si však veriteľ uplatňuje vo vlastnom mene a na vlastný\núčet, teda veriteľ je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody bez toho, aby mu nejaká\nškoda vznikla, a v konaní uplatňuje tú škodu, ktorá vznikla spoločnosti.“. Odvolací súd zdôrazňuje, že v\npredmetnej veci sa jedná o inú situáciu, keďže spoločnosť DECAM s. r. o. v likvidácii /dlžník zanikla bez\nprávneho nástupcu, čím stratila právnu subjektivitu, teda nie je nositeľom práv a povinností v právnych\nvzťahoch, a preto už nemohlo dôjsť k prechodu nároku spoločnosti na žalobcu.\n25. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/102/2018 zo dňa\n25.06.2019, z ktorého má vyplývať danosť pasívnej vecnej legitimácie bývalého konateľa už zaniknutej\nspoločnosti v spore o náhradu škody podľa § 135a ObZ odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie\nv otázke danosti vecnej legitimácie strán nie je aplikovateľné na predmetný spor, nakoľko v danom\nrozhodnutí sa riešil celkom iný zákonný nárok na náhradu škody, než v predmetnom konaní. Jednalo\nsa o priamy nárok veriteľov spoločnosti voči konateľom spoločnosti, ktorí porušili povinnosť podať včas\nnávrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka/spoločnosti, ktorý vyplýva priamo z § 11 ods. 4 ZoKR. V\npredmetnej veci sa však jedná o nárok na náhradu škody, ktorý vždy patrí spoločnosti, pričom veritelia\nmajú za zákonom stanovených podmienok v zmysle § 135a ods. 5 ObZ možnosť/oprávnenie uplatniť si\nnárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom vo svojom mene a na vlastný účet.\n26. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v danom spore žalobca nie je aktívne\nlegitimovaným k podaniu žaloby na náhradu škody v zmysle § 135a ods. 5 ObZ a zároveň žalovaný nie\nje pasívne vecne legitimovaným, a to s poukazom na zánik spoločnosti DECAM, s. r. o. v likvidácii ex\noffo výmazom z obchodného registra dňa 17.04.2015 a podanie predmetnej žaloby dňa 14.06.2016. V\nprípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a pasívnej legitimácie žalovaného je\njediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru,\nže napadnuté rozhodnutie je vecne správne.\n27. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné\npotvrdiť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu ako aj nedostatku pasívnej\nlegitimácie na strane žalovaného. Odvolací súd preto zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle\n§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalovaný bol v\nodvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\n\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/220/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03e9607f-b90b-4df6-baeb-15c5b91b5ee8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2"}, {"guid": "ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da"}, {"guid": "36aa569f-a8bf-494a-9bb7-7f58b23b0d5f:51036527-a367-4da8-99e9-d724c83b87f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6617209976.1", "spisova_znacka": "12Co/179/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/179/2019 z 22. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-07-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6617209976.1"}, {"guid": "a2b60ad3-833f-4aa5-bab0-c10b580fd8f9:b66b2e4d-f52f-4b64-8026-82eb8fdf0483", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cob/102/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/102/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a2b60ad3-833f-4aa5-bab0-c10b580fd8f9:b66b2e4d-f52f-4b64-8026-82eb8fdf0483"}], "citovane_v": []}