Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/83/2024 2516200079 25. 02. 2026 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2026:2516200079.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu SPP-distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Dolné Rudiny 8, 010 01 Žilina, IČO: 37 976 486 proti žalovanému: NELTIPE spol. s r.o., so sídlom Jarná 2, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 288, právne zastúpenému: JUDr. Branislav Jurga, advokát so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 42 290 899, o zaplatenie 12.672,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-4Cb/6/2016-237 zo dňa 10.10.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. PN-4Cb/6/2016-237 zo dňa 10.10.2023 v napadnutej vyhovujúcej časti (I. výrok), ako aj v časti týkajúcej sa trov konania (III. výrok) potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. PN-4Cb/6/2016-237 zo dňa 10.10.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalovanému uložil povinnosť zaplatitˇ zˇalobcovi sumu vo vy ´sˇke 12.672,47 eur spolu s u´rokom z omesˇkania 9,05 % rocˇne zo sumy 12.672,47 eur od 10.10.2014 do zaplatenia, a to do troch dni´ od pra´voplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšku súd žalobu zamietol (II. výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 96,82 %. 1.1. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa § 261 ods. 1, § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 76 ods. 11, § 82 ods. 1 písm. d/, ods. 2, 3, zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o energetike“), § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014. 1.2. Súd prvej inštancie rozhodoval napadnutým rozsudkom opätovne po tom, čo bol jeho prvý rozsudok č. k. 4Cb/6/2016-114 zo dňa 22.03.2019, ktorým žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/71/2019-166 zo dňa 29.01.2020 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tomto zrušujúcom uznesení Krajský súd v Trnave uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie, na ktorom postavil svoj zamietavý rozsudok, nielenže nebol správny, ale nezodpovedal ani ustálenému výkladu § 82 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. v judikatúre Najvyššieho súdu SR. Zároveň uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vychádzať z vyššie uvedeného výkladu § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z. z. týkajúceho sa
vzniku škody pri neoprávnenou odbere plynu a na podklade takéhoto právneho posúdenia opätovne posúdiť nárok uplatnený žalobcom. 1.3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste nám. Slobody 499, Vrbové, pričom pri kontrole plynomeru na odbernom mieste žalovaného za prítomnosti jeho konateľa bol dňa 29.05.2014 demontovaný plynomer za účelom jeho odoslania na posúdenie overovacích značiek. Bolo podľa neho nespornou skutočnosťou, že na účely fakturácie spotrebovaného množstva plynu v odbernom mieste sa musí použiť určené meradlo podľa ustanovenia § 8 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii (ďalej aj „zákon metrológii“), nakoľko sa jedná o meranie súvisiace s platbami. Takýmto meradlom bol podľa súdu prvej inštancie plynomer, ktorý má platné overenie, pričom overovanie plynomerov vykonáva Slovenský metrologický ústav a prípadné prekonania zabezpečovacích a iných predmetov (napr. či nebolo zasiahnuté do zabezpečovacej, resp. overovacej značky preskúmavaného plynomera) je oprávnený preskúmať znalec z odboru mechanoskopie. 1.4. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Leška číslo 576/PL-2014 (ďalej aj „znalecký posudok“) bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že znalcovi bol predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXX-XBX-XX-X, ktorý mal na počítadle údaj „XXXXX,XXX“. Súd prvej inštancie uviedol, že z posudkovej časti znaleckého posudku vyplýva, že na základe zistených skutočností s veľkou pravdepodobnosťou znalec predpokladal, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené- odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil znalec Ing. Leško obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a zároveň nezistil poškodenie overovacej/zabezpečovacej značky osadenej v kryte číselníka meradla. Poukazujúc na preukázanie záverov o porušení zabezpečovacej značky meradla, došlo podľa neho k strate overenia meradla, a teda nebolo možné vychádzať z údajov, ktoré uvedené meradlo ukazovalo, nakoľko objektívne existovala možnosť pozmeniť údaje číselníka meradla bez toho, aby došlo k ovplyvneniu technických a metrologických požiadaviek meradla, teda aj v prípade následného overenia plynomeru by meradlo vykazovalo splnenie podmienok potrebných na overenie plynomeru, a to napriek skutočnosti, že v predchádzajúcom období došlo k ovplyvneniu údajov číselníka plynomeru, preto je táto časť meradla chránená zabezpečovacou značkou, teda je chránená pred možnou manipuláciou s údajmi, ktorú následne nie je možné zistiť iným skúmaním. Vzhľadom na uvedené, bol podľa znalca Ing. Leška spojený s poškodením, pozmenením, odstránením alebo iným porušením overovacej značky alebo zabezpečovacej značky zánik platnosti overenia meradla. Zo záverov znaleckého posudku tak podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že u žalovaného dochádzalo k odoberaniu plynu, avšak meradlom, ktoré malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, čím bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. V uvedenom prípade sa podľa neho jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie, žalobca už nemohol určovať výšku platby podľa údajov zistených z meradla a množstvo odobratého plynu bolo nevyhnutné určiť inak. 1.5. Súd prvej inštancie priznal znaleckému posudku charakter súkromného znaleckého posudku aj napriek tomu, že žalovaný namietal absenciu doložky o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na § 470 ods. 2 CSP, ktorý priznáva zachovanie právnych účinkov tým úkonom, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nakoľko znalecký posudok bol vyhotovený dňa 29.05.2014, nemožno spravodlivo požadovať, aby bol tento opatrený doložkou, keďže v tom čase Civilný sporový poriadok ešte nebol účinný a zo žiadneho v tom čase účinného predpisu podľa súdu prvej inštancie nevyplývala povinnosť znalca pripojiť predmetnú doložku k znaleckému posudku. Súd prvej inštancie navyše dodal, že aj v čase vyhotovenia znaleckého posudku bola v § 347 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona upravená skutková podstata trestného činu následkov nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, a teda aj v tom čase si musel byť znalec vedomý podania nepravdivého znaleckého posudku. 1.6. Žalobca bol podľa súdu prvej inštancie vlastníkom potrubí, ktoré predstavovali prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Poukázal na to, že na zabezpečenie riadneho fungovania siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom plynu, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom plynu. Pre určenie množstva odobratého plynu sú podľa súdu prvej inštancie určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, podľa súdu prvej inštancie nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ,
pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi, ale plyn patriaci žalobcovi sa zo siete odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo podľa súdu prvej inštancie v konaní sporné, uzavrel, že škoda vznikla práve žalobcovi, a teda je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore. 1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca nepreukázal skutočný vznik škody, poukázal súd prvej inštancie na závery vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Obdo/32/2017 zo dňa 22.03.2018, ktorý v bode 19. a 20. uviedol základné predpoklady, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike konštatovať vznik nároku na náhradu škody: „19. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu dovolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. 20. Uvedené znamená, že za proti právny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako proti právnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“ Súd prvej inštancie tak ani vzhľadom na námietky žalovaného nemal pochybnosť o vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu súvisiacej s neoprávneným odberom, pričom to, že v predmetnom období sa odber plynu u žalovaného realizoval, nepoprel ani on sám. Zdôraznil, že v prípade neoprávneného odberu, odobratý plyn nemá zistiteľný ekvivalent v množstve dodaného plynu a takúto nerovnováhu vyrovnáva žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej siete, dodaním vlastného plynu, pričom neoprávnený odber nepredstavuje jediný prípad, kedy je prevádzkovateľ distribučnej siete povinný vyrovnávať v sieti nerovnováhu, a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca má možnosť preukázať skutočnú škodu, a to prostredníctvom technológie vo Vrbovom. 1.8. Súd prvej inštancie sa ďalej pri výške škody vzniknutej na strane žalobcu, opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, a to: ,,43. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie,
navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. 44. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. 45. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. (pozn. odvolacieho súdu: vyhláška č. 155/2005 Z.z. bola zrušená a nahradená vyhláškou č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu) 46. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). 47. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. 48. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“ Súd prvej inštancie tak uviedol, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, sa má výška škody uskutočniť výpočtom v zmysle vyhlášky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vypočítal vzniknutú škodu na základe ustanovenia § 82 ods. 3 zákona o energetike, keďže skutočnú výšku škody nebolo možné spoľahlivo určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a to metodikou stanovenou vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, s tým, že pri výpočte bolo prihliadnuté na počet dní neoprávneného odberu, na počet, typ a príkony spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste a prevádzkovú dobu zariadenia. K námietke žalovaného ohľadom spotrebičov a ich údajného odberu súd prvej inštancie poukázal na listinné dôkazy, a to Zápis zo dňa 29.05.2014 a Montážny list meradla zo dňa 29.05.2014, podpísaný konateľom žalovaného, v ktorom mali byť identifikované spotrebiče inštalované v nehnuteľnosti, a to druhom a typovým označením, výkonom a počtom. 1.9. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal vznik škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, a to vo výške 12.672,47 eur, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to vo výške 9,05 % ročne zo sumy 12.672,47 eur odo dňa 10.10.2014 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. 1.10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vo Výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyčíslil náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu sumou 205,91 eur, pričom nepreukázal samotnú výšku takto uplatneného nároku, keď nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vynaložené náklady na znalecký posudok, náklady na overenie a opravu plynomeru a rovnako tak položku predstavujúcu zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy. Nemal tak za preukázanú oprávnenosť takto vyčíslených nákladov, a preto v tejto časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 1.11. O na´hrade trov konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) su´d prvej inštancie rozhodol podlˇa § 256 ods. 1 CSP, nakolˇko zˇalobe v cˇasti o zaplatenie sumy 12.672,47 eur vyhovel a na´vrh v cˇasti 205,91 eur zamietol, priznal zˇalobcovi na´hradu trov konania v rozsahu 96,82 %, kedˇ u´spech zˇalobcu
bol 98,41 % a u´spech zˇalovane´ho 1,59 %, a ty´m dany´ prevazˇny´ u´spech zˇalobcu v rozsahu 96,82 % (98,41 % - 1,59 % = 96,82 %). 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok v tejto napadnutej časti zmeniť a žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že mu su´d prvej inštancie nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil, aby uskutocˇnˇoval jemu patriace procesne´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces (§ 365 ods. 1 pi´sm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), konanie ma´ inu´ vadu, ktora´ mohla matˇ za na´sledok nespra´vne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 pi´sm. d/ CSP) a rozhodnutie su´du prvej insˇtancie vycha´dza z nespra´vneho pra´vneho posu´denia veci (§ 365 ods. 1 pi´sm. h/ CSP). 2.1. Konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkove´mu zisteniu o vzniku skutocˇnej sˇkody zˇalobcu napriek tomu, zˇe v konani´ nebol zˇiadnym do^kazny´m prostriedkom preuka´zany ´ vznik skutocˇnej sˇkody. Vznik skutocˇnej sˇkody bolo podľa žalovaného potrebne´ ako skutkovu´ okolnostˇ dokazovatˇ, nepostačovalo dospietˇ k za´veru o vzniku skutocˇnej sˇkody len pra´vnym posu ´deni´m veci, ako to vykonal su´d prvej inštancie, a aj to nespra´vne. Zˇalobca podľa žalovaného zˇiaden taky´ do^kaz neprodukoval a su´d prvej inštancie rozhodol tak, ako by to nebolo medzi stranami sporne ´, napriek tomu, zˇe sporny´ bol aj vznik skutocˇnej sˇkody. 2.2. Zˇalobca podľa žalovaného neuniesol do^kazne´ bremeno, zˇe mu sˇkoda vznikla, zˇe by dodal aky´kolˇvek objem plynu v predmetnom cˇase a priestore do distribucˇnej siete, z ktorej boli napa´jane´ odberne´ miesta v meste Vrbove´. Su´d prvej insˇtancie podľa žalovaného vycha´dzal iba z predpokladu, nie z preuka´zanej skutocˇnosti, zˇe ak zˇalobca doda´va plyn do distribucˇnej siete na vyva´zˇenie tlaku, resp. z ake´hokolˇvek do^vodu, tak isˇlo u´dajne o plyn dodany´ zˇalobcom a jeho sˇkodu. Namietal, zˇe su´d prvej insˇtancie nebral do u´vahy osobite´ skutkove´ okolnosti predmetnej veci, pretozˇe najprv bolo povinnostˇou zˇalobcu preuka´zatˇ prvok na´roku na na´hradu sˇkody, a to vznik skutocˇnej sˇkody. 2.3. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nespra´vne nahradil v podstate pra´vnym posu ´deni´m veci zistenie skutkove´ho stavu veci, a to, že ak zˇalobca je distribu´tor, tak vo vsˇeobecnosti plyn doda´va za urcˇity´ch za´konny´ch pravidiel, avsˇak v spore nebolo podľa žalovaného preuka´zane ´, zˇe tak skutocˇne zˇalobca urobil a v akom rozsahu. Podľa žalovaného nebolo preukázané, cˇi dodal zˇalobca vo^bec nejaky´ plyn do nejakej cˇasti siete v nejakom obdobi´, pricˇom by to muselo bytˇ tvrdene ´ a preuka´zane´ pra´ve vo vztˇahu k predmetne´mu obdobiu a terito´riu odberny´ch miest Vrbove´, cˇo v tomto konani´ u´plne absentovalo. Su´d prvej inštancie podľa žalovaného napriek neexistencii dôkazov o vzniku škody, priznal mu jej náhradu, čím mal dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 2.4. Namietal, že by plyn odoberal neoprávnene, pretože plyn podľa neho neodobral vôbec a že o reálnom odbere plynu žalovaným nebol dôkaz. Argumentoval tým, že pokiaľ by sa prijala argumentácia súdu prvej inštancie, že plyn bol odoberaný bez určeného meradla, tak treba prijať fakt, že žalovaný plyn neodobral, pretože ho odoberali tretie osoby, a to nájomcovia, čo tvrdil od začiatku. Totiž, ak v konaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že keď sa odoberá plyn bez určeného meradla, t.j. od momentu, keď bola zabezpečovacia plomba meradla údajne porušená, tak už sa neodoberá plyn patriaci dodávateľovi plynu, ale distribútorovi plynu, tak to zároveň znamená, že od toho momentu neodoberá plyn osoba podľa zmluvy, teda žalovaný ako odberateľ od dodávateľa, ale skutočným odberateľom je skutočný odberateľ, teda spotrebiteľ plynu, t. j. nájomca alebo nájomcovia, ktorí údajne neoprávnene reálne plyn odoberali pre účely plynových spotrebičov. Týmto bola podľa žalovaného narušená aj príčinná súvislosť, súd prvej inštancie na to však nedal v napadnutom rozsudku odpoveď. Namietal otázku posúdenia pasi´vnej vecnej legitima´cie zˇalovane´ho, pretozˇe zˇalovany´ plyn neodobral rea´lne, teda sˇkodu nespo^sobil, nekonal protipra´vne. Nebola podľa neho spra´vne pra´vne posu´dena´ ota´zka libera´cie zˇalovane ´ho, nakoľko zˇiaden za´sah do urcˇene´ho meradla nevykonal, ale zˇalobca umiestneni´m urcˇene´ho meradla na verejnosti pri´stupnom mieste nezabezpecˇil, aby meradlo nemohlo bytˇ posˇkodene´. Súd prvej inštancie rozhodol podľa žalovaného nesprávne aj z dôvodu, že svoje rozhodnutie založil na listine, ktorá nie je znaleckým posudkom, ale podľa bodu 28. napadnutého rozsudku priznal predloženému znaleckému posudku charakter súkromného znaleckého posudku a považoval predloženú listinu za znalecký posudok. 2.5. Znalecky´ posudok bol podľa žalovaného ako do^kaz nepouzˇitelˇny´, ani ako su´kromny´ znalecky´ posudok, pretozˇe neobsahuje vsˇetky za´konne´ na´lezˇitosti, a to za´konnu´ znalecku´ dolozˇku podlˇa ustanovenia § 17 ods. 3 pi´sm. f/ za´kona cˇ. 382/2004 Z. z., ani podlˇa § 209 ods. 2 CSP. Rovnako neobsahuje pri´lohy, na ktore´ sa odvola´va, cˇi´m sa dostal do rozporu s ustanoveni´m § 17 ods. 3 pi´sm.
e/ za´kona cˇ. 382/2004 Z. z., a preto mal za to, že je nepresku´matelˇny´. Da´tum vyzˇiadania znalecke ´ho posudku mal byť 29.05.2014, podlˇa strany 6 bol vypracovany´ azˇ dňa 18.09.2014, nie je z neho ale zrejme´, kedy boli znalcovi a ky´m predlozˇene´ kontrolne´ plombovacie odtlacˇky (znalec uviedol, zˇe mu boli predlozˇene´ len plombovacie odtlacˇky, a nie samotne´ plombovacie kliesˇte, pricˇom ani pri´lohy znalecke´ho posudky neobsahuju´ nicˇ o predlozˇeni´ a prevzati´ kontrolny´ch odtlacˇkov a ich zlozˇenia), teda znalec neporovna´val odtlacˇky z plombovaci´ch kliesˇti´, ale azˇ z odtlacˇkov, o ktory´ch nie je zrejme´ vo^bec kto, kedy a z cˇoho ich vytvoril, na akom materia´li boli vytlacˇene´, kedy ky´m a z aky´ch kliesˇti´ (nie su´ ani pri´lohou znalecke´ho posudku, znalec si´ce uviedol, zˇe plombu ulozˇil k tretiemu vy´tlacˇku znalecke´ho posudku, ale neuviedol, ktoru´ plombu, teda nie kontrolny´ odtlacˇok plomby ani sporny´ odtlacˇok plomby, znalec to nedefinuje). Nebolo tak podľa žalovaného mozˇne´ presku´matˇ spra ´vnostˇ znalecke´ho posudku podlˇa § 17 ods. 3 pi´sm. e) za´kona cˇ. 382/2004 Z.z. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného obsahuje len subjektívne tvrdenia žalovaného, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone, na základe ktorých hodnotil preukázané skutočnosti v konaní a spochybňoval napadnutý rozsudok. Žalovaný podľa neho v odvolaní neuviedol žiadne zákonné a relevantné dôvody nesprávnosti napadnutého rozsudku. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 3.1. Mal za to, že preukázal, že žalovaný bol evidovaným odberateľom zemného plynu, a nakoľko žalovaný mal uzatvorenú platnú zmluvu s dodávateľom plynu, žalovaný bol považovaný za odberateľa plynu na účely náhrady škody za neoprávnený odber plynu podľa zákona o energetike. Neoprávneným odberateľom bol podľa neho zmluvný odberateľ, ktorý nemôže umožniť odber inej tretej osobe. Poukázal na to, že ak by priamym odberateľom mali byť nájomcovia, museli by byť uzatvorené zmluvy o dodávke priamo medzi dodávateľom a nimi a žalovaný ich nemal uzatvárať ako vlastník nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti podľa neho zodpovedá za neoprávnený odber a ak žalovaný umožnil odber plynu iným osobám, ktorým priestory prenajímal, takýto odber musí ísť na ťarchu žalovaného. Konštatoval, že žalovaný v plnej miere zodpovedná za svoje nájomné vzťahy a ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, ako s nehnuteľnosťou nakladá. Rovnako bolo podľa neho bezpredmetné, či žalovaný zasiahol do meradla, alebo to vykonala iná osoba. Poukázal na to, že žalovaný bol ako odberateľ objektívne zodpovedný za odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ak sa chcel žalovaný zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti tvrdením, že meradlo mohlo byť poškodené iným subjektom, mal túto skutočnosť preukázať, čo však neurobil. 3.2. Žalobca dodal, že v rozhodnom období bol prevádzkovateľom distribučnej siete a mal oprávnenie na distribúciu plynu, na základe čoho bol podľa zákona o energetike plynárenským podnikom oprávneným na distribúciu plynu a bol vo veci aktívne legitimovaný. 3.3. Uviedol, že škoda mu vznikla automaticky samotným odberom zemného plynu, nakoľko takýto plyn bol odobratý z distribučnej siete žalobcu prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Z platných právnych predpisov (zákona o metrológii) a judikatúry jednoznačne vyplynulo, že meradlo s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii automaticky stráca platné overenie. Mal za to, že škoda mu vznikla aj ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, keďže došlo k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Znalecký posudok nesporne podľa žalobcu preukázal neoprávnený zásah do predmetného meradla. 3.4. Poukázal na rozhodnutia týkajúce sa predmetnej veci, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 31Cob/36/2018, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/106/2020, sp.zn. 3Obdo/49/2019 a sp.zn. 5Obdo/32/2018, v ktorom najvyšší súd uviedol, že je jednoznačné, ak bol plyn zo siete odoberaný, škoda žalobcovi vznikla. Skutočnosť, že plyn bol odoberaný, bola podľa neho nesporná. Vzhľadom k tomu, že ide o neoprávnený odber plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo možné použiť len metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise. 3.5. Znalecký posudok v časovom období, kedy bol vyhotovený, zodpovedal podľa žalobcu zákonným kritériám. Konštatoval, že znalecký posudok preukázal, že „pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené odstránené a nahradené inou plombou“. Poukázal na to, že znalecký posudok bol vyhotovený znalcom z vecne príslušného odboru a spĺňal všetky zákonné požiadavky a znalec konštatoval, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou, čo je naplnenie skutkovej podstaty, na základe ktorej si žalobca náhradu škody uplatnil. Znalec jasne a zrozumiteľne uviedol, že zabezpečovacia plomba bola poškodená a nahradená inou. 3.6. Žalobca mal za to, že znalecký posudok spĺňal všetky náležitosti súkromného znaleckého posudku a aj všetky zákonné náležitosti. Pokiaľ súd prvej inštancie postupoval pri vykonávaní dôkazu znaleckého
posudku akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca a v plnej miere sa stotožnil so závermi znaleckého skúmania, postupoval podľa žalobcu v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu ako aj Krajského súdu v Trnave. 3.7. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, čo vyplynulo zo znaleckého posudku, keď tento celkom jednoznačne skonštatoval, že optickým skúmaním povrchu plomby bolo zistené poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, pričom v rozhodnom období dochádzalo v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike k neoprávnenému odberu plynu. Bola podľa žalobcu preukázaná existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vznik škody (skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii), ako aj príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. 3.8. Mal za to, že žalobca preukázal, že na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a dostačujúco preukázal aj objektívnu zodpovednosť žalovaného, vznik škody, ako aj správnosť výpočtu škody a príčinnú súvislosť. 4. Žalovaný v replike zotrval na podanom odvolaní a že vznik skutočnej škody nie je kategória iba právna, ale je kategória skutková, ktorú treba dokazovať, na čo nepostačuje právna úvaha, sú na to potrebné dôkazy. Žalobca podľa neho v celom konaní žiadne dôkazy na vznik skutočnej škody na svojom majetku netvrdil, nepredložil ani neprodukoval. Mal za to, že žalobca iba zo svojho právneho postavenia prevádzkovateľa distribučnej siete tvrdil, že mu škoda vznikla, avšak pre danú oblasť a dané obdobie nepreukázal, že do danej distribučnej sústavy, ktorá zásobuje oblasť Vrbového (odberné miesto), akékoľvek množstvo plynu, za ktoré mu nik nezaplatil, dodal. 4.1. Poukázal na to, že znalecký posudok napadol v konaní pre jeho nepreskúmateľnosť, pretože neobsahuje prílohy, na ktoré sa odvoláva a je nepreskúmateľný z dôvodov, ktoré už uviedol. Nebolo podľa neho zrejmé, ktorý zástupca spoločnosti SPP-Distribúcia, a.s. znalcovi predložil kontrolné odtlačky z plombovacích klieští, kedy a z ktorých klieští. Znalec to popisuje na strane 4 znaleckého posudku tak, že za sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ, spoločnosť SPP - Distribúcia, a.s. 4.2. Dodal, že neexistuje dôkaz, či sa v čase demontáže plynomeru nachádzali na plynomere také značky, ako tvrdí žalobca, pričom je zrejmé, že znalec nebol na mieste demontáže plynomera a nevykonal expertízu na mieste. K tejto skutočnosti sa podľa žalovaného súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevyjadril. 5. Žalobca v duplike uviedol, že preukázal, pričom v konaní nebolo stranami sporné, že žalovaný v rozhodnom období na odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Nejde o právne zistenie, ako nesprávne podľa žalobcu vyvodil žalovaný, ale zistený skutkový stav. Vzhľadom k tomu, že nie je možné presne preukázať v posudzovanom prípade, odkedy dochádzalo k neoprávnenému odberu a aké množstvo plynu sa takýmto plynomerom zo strany žalovaného odobralo, nebolo možné určiť ani inak vypočítať presnú výšku skutočnej škody. Žalobca poukázal na to, že práve pre tento prípad zákon o energetike určuje, ako má žalobca vypočítať náhradu škody za neoprávnený odber. Potom argumenty žalovaného o tom, aby žalobca preukazoval, koľko plynu dodal do siete, boli podľa žalobcu nelogické a bezvýznamné. V tomto prípade sa nejednalo o náhradu skutočnej škody. Ustálená judikatúra najvyššieho súdu podľa žalobcu na tieto otázky jednoznačne odpovedá, napr. v konaní sp.zn. 5Obdo/32/2018. Skutočnú škodu pri neoprávnenom odbere by bolo možné určiť v prípade inej skutkovej podstaty neoprávneného odberu, ktorá sa tiež často vyskytuje, napr. odberu bez zmluvy - vtedy údaje na meradle možno použiť, lebo meradlo nestratilo overenie. Preto v posudzovanom prípade podľa žalobcu stačilo preukázať skutočnosti, ktoré v konaní aj preukázal. Žalobca poukázal na to, že odvolací súd zrozumiteľne určil súdu prvej inštancie, čím sa má v konaní po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zaoberať a vyjadril právny názor, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný. Odvolací súd to v plnom rozsah vykonal a riadne odôvodnil. 5.1. Žalobca sa k námietkam žalovaného k znaleckému posudku podrobne viackrát vyjadril a trval na tom, že posudok bol riadne vyhotovený a spĺňa všetky zákonné kritériá zákonného znaleckého posudku, ktorého originál je založený v spise. 5.2. K tvrdeniam žalovaného, že sa nejednalo o ten istý plynomer, ktorý znalec posudzoval, uviedol, že skutočnosť, že celé číslo plynomera je v montážnom liste kratšie ako v znaleckom posudku, vôbec
nepotvrdzovalo, že ide o iný plynomer. V spise sú predložené fotografie i iné písomnosti, z ktorých bolo podľa neho zrejmé, že ide o totožný plynomer, pričom v montážnom liste sa vždy uvádza základné číslo, ktoré je nezameniteľné. 5.3. Žalobca dodal, že nemôže disponovať plombovacími kliešťami, ale len odtlačkami týchto klieští, aby ich mohol v prípade potreby poskytnúť znalcovi na porovnanie. Originálne kliešte má k dispozícii metrologická autorita, ktorá na plynomer pred uvedením do prevádzky plombu inštaluje. Poukázal na to, že k tejto problematike sa už vyjadril aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach, napr. sp. zn. 3Obdo/43/2020, v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalovaného, žaloženými na jeho vlastných predstavách, ktoré nevychádzajú zo zákonných podmienok. Zároveň dodal, že k uvedenej problematike neoprávnených odberov zemného plynu je rozsiahla ustálená judikatúra najvyššieho súdu, ktorú je potrebné aplikovať aj na daný prípad. 6. V ďalšom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že v konaní tvrdil a bolo preukázané (nesporné), že plyn na odbernom mieste neodoberal sám žalovaný, ale plyn odobrali tretie osoby, nájomcovia priestorov, pričom takouto situáciou sa zaoberal dovolací súd v inej právnej veci a v rozsudku sp. zn. 4Obdo 41/2022 Najvyšší súd SR uzavrel, že v konkrétnej veci náhrady škody za neoprávnený odber plynu je podstatné zistenie, kto bol reálnym odberateľom plynu, t.j. kto škodu spôsobil. V tejto právnej veci nebolo preukázané, že žalovaný plyn odobral a použil vo svojich spotrebičoch. Nebolo podľa neho preukázané, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným k náhrade škody aj z tohto samostatného dôvodu. 7. Žalobca v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že bolo irelevantné, či sa žalovaný rozhodol nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádzalo predmetné odberné miesto, prenajímať tretím osobám. Žalovaný tak urobil z vlastnej vôle a na svoju vlastnú zodpovednosť. Rovnako je irelevantné, či žalovaný umožnil odberné miesto využívať tretím osobám alebo odberné miesto využíval sám. Nič z toho nemení na tom, že práve žalovaný mal v rozhodnom období uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu ako koncový odberateľ a uhrádzal zálohové platby, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol odberateľom. V prejednávanej veci nejde neoprávnený odber bez zmluvy ani o nájomný vzťah žalovaného s jeho nájomcami a účtovanie energií nájomcom v rámci ich nájomného vzťahu, ale o porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a objektívnej zodpovednosti odberateľa z toho vyplývajúcej. Žalovaný podľa žalobcu účelovo zamieňal a dezinterpretoval skutkové podstaty neoprávneného odberu plynu ako inštitút objektívnej zodpovednosti. Od porušenia plomby nedošlo k neoprávnenému odberu bez určeného meradla, nakoľko meradlo sa na odbernom mieste stále nachádzalo, ale dané meradlo automaticky stratilo platné overenie (zákon o metrológii) a údaje z neho nebolo možné použiť na obchodné účely. Od porušenia plomby dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii priamo z distribučnej sféry žalobcu, čo napĺňa podľa žalobcu skutkovú podstatu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii objektívne zodpovedá odberateľ, ktorým bol na základe trvajúcej zmluvy s dodávateľom v rozhodnom období práve žalovaný. 7.1. Dodal, že sa v plnej miere pridržiava podanej žaloby a svojich vyjadrení v konaní. Žalovaný podľa neho nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu a ani v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by ho zbavovali objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. 11.1. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu, vychádzal z odvolacím súdom uvedeného výkladu a na podklade uvedeného právneho posúdenia opätovne posúdil nárok uplatnený žalobcom. Výsledky celého konania zhodnotil a jasným a presvedčivým spôsobom sa vysporiadal s podstatnou, pre posúdenie veci relevantnou argumentáciou, tak žalobcu, ako aj žalovaného. 12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. 12.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 13. Podľa § 76 ods. 1 zákona o energetike, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. 14. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. 15. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 16. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l/. 17. Podľa § 82 ods. 5 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu. 18. Z obsahu spisu mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistené, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste nám. B. XXX, M.. Znalecký posudok Ing. Petra Leška č. 576/PL-2014 konštatoval na meradle na odbernom mieste, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil znalec Ing. Leško obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a zároveň nezistil poškodenie overovacej/ zabezpečovacej značky osadenej v kryte číselníka meradla. Poukazujúc na preukázanie záverov o porušení zabezpečovacej značky meradla, došlo podľa neho k strate overenia meradla a teda nebolo možné vychádzať z údajov, ktoré uvedené meradlo ukazovalo, nakoľko objektívne existovala možnosť pozmeniť údaje číselníka meradla bez toho, aby došlo k ovplyvneniu technických a metrologických požiadaviek meradla, teda aj v prípade následného overenia plynomeru by meradlo vykazovalo splnenie podmienok potrebných na overenie plynomeru, a to napriek skutočnosti, že v predchádzajúcom období došlo k ovplyvneniu údajov číselníka plynomeru, preto je táto časť meradla chránená zabezpečovacou značkou, teda je chránená pred možnou manipuláciou s údajmi, ktorú následne nie je možné zistiť iným skúmaním. Vzhľadom na uvedené bol podľa znalca Ing. Leška spojené s poškodením, pozmenením, odstránením alebo iným porušením overovacej značky alebo zabezpečovacej značky zánik platnosti overenia meradla. Žalobca si následne od žalovaného s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d/ a § 82 ods. 2 zákona o energetike uplatnil nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu, teda odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v období za plyn meraný určeným meradlom s výrobným číslom XXXXXXX-XBX-XX-X v období od 19.06.2013 do 29.05.2014, a to podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. 19. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorý namietal závery súdu prvej inštancie týkajúce sa zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s naplnením všetkých nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla na strane žalobcu v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným. Odvolací súd uvádza, že pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak odberateľ (žalovaný) v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn na odbernom mieste nám. B. XXX, M., pričom pri kontrole plynomeru na odbernom mieste žalovaného za prítomnosti jeho konateľa bol dňa 29.05.2014 demontovaný plynomer za účelom jeho odoslania na posúdenie overovacích značiek. Na tomto meradle, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa záveru predloženého znaleckého posudku pôvodá plomba bola odstránená a nahradená inou plombou. Obrana žalovaného, že s meradlom žiadnym spôsobom nemanipuloval a k porušeniu zabezpečenia meradla nedošlo z jeho strany, je v predmetnej veci irelevantná. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2008, sp.zn. 4Cdo 102/2010, sp.zn. 4Cdo 30/2009, 3Cdo 99/2012. 20. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného o tom, že v konaní nie je pasívne legitimovaný, pretože plyn v žalovanom období neodoberal, a tiež s jeho tvrdením, že ak v konaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že keď sa odoberá plyn bez určeného meradla (od momentu, keď bola zabezpečovacia plomba meradla údajne porušená), tak už sa neodoberá plyn patriaci dodávateľovi plynu, ale distribútorovi plynu, tak to zároveň má znamenať, že od toho momentu neodoberá plyn osoba podľa zmluvy (teda žalovaný ako odberateľ od dodávateľa), ale skutočným odberateľom je skutočný odberateľ plynu - teda nájomca alebo nájomcovia, ktorí údajne neoprávnene reálne plyn odoberali pre účely plynových spotrebičov. 20.1. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 3 písm. c/ bod 10 zákona o energetike odberateľom plynu je osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu alebo ďalšieho predaja. Odberateľom je
osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a za plyn platí. Nejde tu o prípad odoberania bez uzatvorenej zmluvy, nakoľko aj samotný žalovaný v odpore k podanej žalobe v bode VII. uviedol, že svoje záväzky si voči žalobcovi vždy riadne plnil, objem spotrebovaného plynu v období, v ktorom malo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu sa žiadnym spôsobom neodlišuje od predchádzajúcich alebo nasledujúcich období, kedy bol odber meraný meradlom s nepoškodenou plobmou, i keď odmietal, že by bola plomba poškodená. V danom prípade žalovaný nepreukázal, že by jeho nájomcovia mali uzatvorenú zmluvu na odber, a tým sa mohol zbaviť objektívnej zodpovednosti. S vlastníctvom nehnuteľnosti sú okrem práv spojené aj povinnosti, a to aj povinnosť svoju nehnuteľnosť kontrolovať, či jej užívaním nevzniká škoda inému subjektu. Priamo z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že vlastníctvo zaväzuje. Ak sa vlastník rozhodne svoju nehnuteľnosť odovzdať do užívania inej osobe (napríklad na základe nájomnej zmluvy), a tým umožní užívať nehnuteľnosť tejto inej osobe, je povinný kontrolovať dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti, pričom on ako vlastník je oprávnený podmieniť (napríklad priamo v nájomnej zmluve) dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti povinnosťou uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a následne kontrolovať, či si táto tretia osoba plní svoje povinnosti vyplývajúce z dojednaného spôsobu užívania, t. j. či uzatvorila zmluvu o dodávke plynu a či za plyn i riadne platí. Ak vlastník umožní tretej osobe (ktorú si okrem iného on sám vybral) užívanie nehnuteľnosti bez toho, aby využil svoje oprávnenie a nekontroluje, či táto osoba užíva nehnuteľnosť riadne bez toho, aby iným subjektom spôsobovala škodu a tento užívateľ nehnuteľnosti spôsobí tretej osobe škodu, napr. odberom plynu bez uzavretej zmluvy, t.j. škodu v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, je vlastník nehnuteľnosti povinný škodu uhradiť. Následne si vlastník môže regresne uplatniť náhradu tejto škody u tretích osôb (nájomcov). V prípade neoprávneného odberu plynu musí byť teda samotný vlastník podľa § 82 zákona o energetike považovaný za odberateľa. Vo svojej podstate ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt (odberateľ plynu), v tomto prípade vlastník nehnuteľnosti, vznik škody zavinil alebo nie. 21. Odvolací súd ďalej uvádza, že keďže v konaní bolo preukázané, že v období od 19.06.2013 do 29.05.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu, teda dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, je zrejmé, že tento plyn patril žalobcovi, pretože žalobca ako držiteľ oprávnenia na distribúciu plynu je prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov na vymedzenom území Slovenskej republiky a dodáva do siete plyn na účely krytia strát a zabezpečenie riadneho fungovania siete. Pokiaľ žalovaný namietal, že k odobratiu zemného plynu dochádzalo na základe uzavretej Zmluvy o združenej dodávke zemného plynu z distribučnej kapacity jeho zmluvného partnera a nie z kapacity prevádzkovateľa prepravnej siete, odvolací súd poukazuje na to, že dodávateľovi zemného plynu môže vzniknúť škoda len v dvoch prípadoch špecifikovaných v zákone o energetike, a to v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. f/ (t.j. v prípade, keď odberateľ nedodržal obmedzenia určené svojim dodávateľom zemného plynu) alebo podľa § 82 ods. 1 písm. g/ (t.j. v prípade, kedy odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky). Dodávateľ plynu je oprávnený uplatňovať si nároky voči odberateľovi len na základe uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, kedy sa odber uskutočňuje v súlade so zákonnými a zmluvnými podmienkami. Vo všetkých ostatných prípadoch neoprávneného odberu zemného plynu odberateľ neodoberá plyn, ktorý by patril jeho dodávateľovi plynu, ale odoberá plyn žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete. Žalobcov nárok tak vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 82 zákona o energetike, pričom ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo z cit. zákona. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dodávateľom plynu je držiteľ licencie na výrobu alebo na rozvod plynu, ktorý dodáva plyn podľa uzavretej zmluvy odberateľovi. Tento dodávateľský vzťah sa ale realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú vlastní a spravuje žalobca SPP distribúcia a.s. v rámci distribučnej siete, kde v nástupných bodoch preberá plyn od viacerých dodávateľov s tým, že v distribučnej sieti má aj svoj vlastný plyn, ktorým zabezpečuje úlohy stanovené zákonom. Keďže žalobca realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádzalo k vzniku škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je žalobca, ktorý bol v konaní aktívne legitimovaný. 22. Žalovaný v odvolacom konaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/41/2022, v zmysle ktorého pre priznanie nároku na náhradu škody za neoprávnený odber plynu bolo rozhodujúce, kto bol reálnym odberateľom plynu, t.j. kto škodu spôsobil. Pokiaľ nemožno zistiť skutočného odberateľa, považuje sa za neoprávneného odberateľa vlastník nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom. Žalovaný tvrdil, že skutočným odberateľom je skutočný odberateľ, spotrebiteľ plynu - teda nájomca alebo nájomcovia, ktorí údajne neoprávnene reálne plyn odoberali pre účely plynových spotrebičov a žalovaný plyn neodoberal. Žalovaným predložené rozhodnutie sa však týka odlišnej skutkovej podstaty ako v
prejednávanej veci, a to neoprávneného odberu bez zmluvy podľa § 82 ods. 1 písm. a/ bodu 2 zákona o energetike. V predmetnom spore nejde o neoprávnený odber bez zmluvy, ale o skutkovú podstatu neoprávneného odberu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písmena d/ zákona o energetike. V cit. rozhodnutí išlo o odlišnú skutkovú podstatu a odlišné skutkové okolnosti a najvyšší súd v ňom uviedol, že pokiaľ na odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu bez zmluvy a je preukázateľné, kto plyn na odbernom mieste v danom období bez zmluvy reálne využíval, je tento zodpovedný za takýto neoprávnený odber. V prípade, že nie je možné preukázateľne zistiť, kto v danom období bez zmluvy plyn reálne využíval, vlastník nehnuteľnosti je potom zodpovedný za neoprávnený odberu plynu bez zmluvy v jeho nehnuteľnosti. Všetky tieto závery však vychádzajú z podmienky, že išlo o neoprávnený odber plynu bez platnej zmluvy. Na základe uvedeného nie je možné predmetné rozhodnutie aplikovať v prejednávanej veci. 22.1. Žalovaný mal ako koncový odberateľ v rozhodnom období na predmetnom odbernom mieste uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom, čo potvrdil aj sám žalovaný. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tu existoval zmluvno - odberateľský právny vzťah konkrétnej osoby, a to žalovaného a jeho dodávateľa, na základe čoho bol žalovaný považovaný za odberateľa na predmetnom odbernom mieste. Žalovaný tiež v rozhodnom období ako odberateľ na základe zmluvy s dodávateľom uhrádzal dodávateľovi zálohové platby za odber plynu (žalobca nie je dodávateľ, ale distribútor). Práve žalovaný ako neoprávnený odberateľ v rozhodnom období neoprávnene odoberal zemný plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Na základe uvedeného je žalovaný jednoznačne pasívne vecne legitimovaný a žalovaného možno považovať za neoprávneného odberateľa. V predmetnom spore nejde o neoprávnený odber bez zmluvy ani o nájomný vzťah žalovaného s jeho nájomcami a účtovanie energií nájomcom v rámci ich nájomného vzťahu, ale o porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a objektívnej zodpovednosti odberateľa z toho vyplývajúcej. 23. Znalecký posudok konštatoval na meradle na odbernom mieste obsahovú zhodu, avšak tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku, pričom tieto neboli vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Zákon o energetike v ust. § 82 ods. 1 písm. d/ jednoznačne stanovuje, že neoprávneným odberom je odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Týmto zabezpečením sú okrem iných aj overovacie/zabezpečovacie značky (plomby), umiestnené pri počítadle plynomera. Pre posúdenie existencie protiprávneho úkonu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné, alebo nie, prípadne či zaznamenávalo skutočný, či nižší odber plynu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vychádzal z koncepcie objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za škodu v prípade, ak k odberu došlo na odbernom mieste meradlom, ktoré má porušené zabezpečenie. 24. Pri konštatovaní protiprávneho úkonu podľa § 82 ods. 1písm. d/ zákona o energetike je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2018). Je teda irelevantné, že žalovaný uhrádzal za takto nameraný plyn odplatu. V zmysle uvedeného uznesenia najvyššieho súdu ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, a to v danom prípade vyhláškou č. 449/2012 Z. z. 25. Odvolací súd v súvislosti s predmetným záverom poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 (R 45/2019), v zmysle ktorého: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom“.
26. Odvolací súd uvádza, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samostatným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávneného odberu plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo odobratého plynu. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle zákona o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda jednoznačný a záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť len plynomer s platným overením. V zmysle uvedeného, nebolo možné na určenie množstva odobratého plynu v danom prípade použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba. Je teda irelevantné, či bolo merné zariadenie funkčné. V konaní nebolo žalovaným preukázané skutočne odobraté množstvo plynu a údaj vyplývajúci zo sporného meradla, vzhľadom na porušenie zabezpečenia, nebolo možné použiť. V takomto prípade je s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 3 zákona o energetike potrebné použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, v danom prípade vyhláškou č. 449/2012 Z. z., ktorá zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste a ich skutočnú spotrebu. Takto určenú výšku škody je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom plynu, t. j. odberom plynu žalovaným meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 27. K odvolacej argumentácii žalovaného, v ktorej namietal záver znaleckého posudku, na základe ktorých si žalobca nárokuje žalovaný nárok, odvolací súd uvádza, že argumentáciu žalovaného nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Znalec v predloženom znaleckom posudku dospel k záveru, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec poukázal na zistenú tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ znalec v predloženom znaleckom posudku uvedie, že môže s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, je tento záver dostatočný pre konštatovanie objektívnej zodpovednosti na strane žalovaného, nakoľko v konaní nebolo uvedené žiadne tvrdenie, ktoré by bolo preukázané a spôsobilé spochybniť tieto závery znalca. Skutočnosť, že znalec nebol pri demontáži zariadenia, nespochybňuje samotné závery znalca, v nadväznosti na skutočnosť, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by k pozmeneniu malo dôjsť spôsobom, za ktorý by žalovaný nezodpovedal. 27.1. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v civilnom sporovom konaní nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky navrhovane´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu ´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du (§ 185 CSP), a nie strán sporu. 27.2. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. 28. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo bez rozumných pochybností preukázané, že žalovaný v rozhodnom období odoberal na danom odbernom mieste plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, a teda dopustil sa neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, čím žalobcovi vznikol nárok na náhradu vzniknutej škody v zmysle § 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1,2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, vo výroku I. a III. ako vecne správny potvrdil.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).