{"guid": "3e991890-63e5-4c92-b963-4891ca4cf857:cccd75e8-0015-4341-be53-64f084020ae2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:2516200079.2", "spisova_znacka": "7Cob/83/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/83/2024 z 25. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2026, sp. zn. 7Cob/83/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:2516200079.2", "identifikacne_cislo": "2516200079", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2026-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cccd75e8-0015-4341-be53-64f084020ae2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:2516200079.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2516200079.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2516200079.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/83/2024\n2516200079\n25. 02. 2026\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2026:2516200079.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu\nJUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu SPP-distribúcia, a.s., so sídlom\nPlátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného:\nMgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Dolné Rudiny 8, 010 01 Žilina, IČO: 37 976 486 proti\nžalovanému: NELTIPE spol. s r.o., so sídlom Jarná 2, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 288, právne\nzastúpenému: JUDr. Branislav Jurga, advokát so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 42\n290 899, o zaplatenie 12.672,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného\nsúdu Trnava č. k. PN-4Cb/6/2016-237 zo dňa 10.10.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. PN-4Cb/6/2016-237 zo dňa 10.10.2023\nv napadnutej vyhovujúcej časti (I. výrok), ako aj v časti týkajúcej sa trov konania (III. výrok) potvrdzuje.\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. PN-4Cb/6/2016-237 zo dňa\n10.10.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalovanému uložil povinnosť zaplatitˇ zˇalobcovi sumu vo vy\n´sˇke 12.672,47 eur spolu s u´rokom z omesˇkania 9,05 % rocˇne zo sumy 12.672,47 eur od 10.10.2014\ndo zaplatenia, a to do troch dni´ od pra´voplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšku súd žalobu zamietol\n(II. výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 96,82 %.\n1.1. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa § 261 ods. 1, § 369 ods. 2 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 76\nods. 11, § 82 ods. 1 písm. d/, ods. 2, 3, zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon o energetike“), § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády\nč. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom\ndo 31.12.2014.\n1.2. Súd prvej inštancie rozhodoval napadnutým rozsudkom opätovne po tom, čo bol jeho prvý rozsudok\nč. k. 4Cb/6/2016-114 zo dňa 22.03.2019, ktorým žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena\nzo strany žalobcu, zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/71/2019-166 zo dňa\n29.01.2020 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tomto zrušujúcom uznesení\nKrajský súd v Trnave uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie, na ktorom postavil svoj zamietavý\nrozsudok, nielenže nebol správny, ale nezodpovedal ani ustálenému výkladu § 82 ods. 1 písm. d/ a ods. 2\nzákona č. 251/2012 Z. z. v judikatúre Najvyššieho súdu SR. Zároveň uložil súdu prvej inštancie v ďalšom\nkonaní vychádzať z vyššie uvedeného výkladu § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z. z. týkajúceho sa\n\nvzniku škody pri neoprávnenou odbere plynu a na podklade takéhoto právneho posúdenia opätovne\nposúdiť nárok uplatnený žalobcom.\n1.3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste nám.\nSlobody 499, Vrbové, pričom pri kontrole plynomeru na odbernom mieste žalovaného za prítomnosti\njeho konateľa bol dňa 29.05.2014 demontovaný plynomer za účelom jeho odoslania na posúdenie\noverovacích značiek. Bolo podľa neho nespornou skutočnosťou, že na účely fakturácie spotrebovaného\nmnožstva plynu v odbernom mieste sa musí použiť určené meradlo podľa ustanovenia § 8 zákona č.\n142/2000 Z. z. o metrológii (ďalej aj „zákon metrológii“), nakoľko sa jedná o meranie súvisiace s platbami.\nTakýmto meradlom bol podľa súdu prvej inštancie plynomer, ktorý má platné overenie, pričom overovanie\nplynomerov vykonáva Slovenský metrologický ústav a prípadné prekonania zabezpečovacích a iných\npredmetov (napr. či nebolo zasiahnuté do zabezpečovacej, resp. overovacej značky preskúmavaného\nplynomera) je oprávnený preskúmať znalec z odboru mechanoskopie.\n1.4. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Leška číslo 576/PL-2014 (ďalej aj „znalecký posudok“)\nbolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že znalcovi bol predložený plynomer s výrobným číslom\nXXXXXXX-XBX-XX-X, ktorý mal na počítadle údaj „XXXXX,XXX“. Súd prvej inštancie uviedol, že\nz posudkovej časti znaleckého posudku vyplýva, že na základe zistených skutočností s veľkou\npravdepodobnosťou znalec predpokladal, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii\nbolo porušené- odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli\nvytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil znalec Ing. Leško obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú\nnezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a zároveň nezistil poškodenie\noverovacej/zabezpečovacej značky osadenej v kryte číselníka meradla. Poukazujúc na preukázanie\nzáverov o porušení zabezpečovacej značky meradla, došlo podľa neho k strate overenia meradla,\na teda nebolo možné vychádzať z údajov, ktoré uvedené meradlo ukazovalo, nakoľko objektívne\nexistovala možnosť pozmeniť údaje číselníka meradla bez toho, aby došlo k ovplyvneniu technických\na metrologických požiadaviek meradla, teda aj v prípade následného overenia plynomeru by meradlo\nvykazovalo splnenie podmienok potrebných na overenie plynomeru, a to napriek skutočnosti, že v\npredchádzajúcom období došlo k ovplyvneniu údajov číselníka plynomeru, preto je táto časť meradla\nchránená zabezpečovacou značkou, teda je chránená pred možnou manipuláciou s údajmi, ktorú\nnásledne nie je možné zistiť iným skúmaním. Vzhľadom na uvedené, bol podľa znalca Ing. Leška\nspojený s poškodením, pozmenením, odstránením alebo iným porušením overovacej značky alebo\nzabezpečovacej značky zánik platnosti overenia meradla. Zo záverov znaleckého posudku tak podľa\nsúdu prvej inštancie vyplynulo, že u žalovaného dochádzalo k odoberaniu plynu, avšak meradlom, ktoré\nmalo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, čím bola naplnená skutková podstata\nneoprávneného odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. V uvedenom prípade sa\npodľa neho jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie,\nžalobca už nemohol určovať výšku platby podľa údajov zistených z meradla a množstvo odobratého\nplynu bolo nevyhnutné určiť inak.\n1.5. Súd prvej inštancie priznal znaleckému posudku charakter súkromného znaleckého posudku aj\nnapriek tomu, že žalovaný namietal absenciu doložky o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome\nnepravdivého znaleckého posudku, pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na § 470\nods. 2 CSP, ktorý priznáva zachovanie právnych účinkov tým úkonom, ktoré nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nakoľko znalecký posudok bol vyhotovený dňa 29.05.2014,\nnemožno spravodlivo požadovať, aby bol tento opatrený doložkou, keďže v tom čase Civilný sporový\nporiadok ešte nebol účinný a zo žiadneho v tom čase účinného predpisu podľa súdu prvej inštancie\nnevyplývala povinnosť znalca pripojiť predmetnú doložku k znaleckému posudku. Súd prvej inštancie\nnavyše dodal, že aj v čase vyhotovenia znaleckého posudku bola v § 347 zákona č. 300/2005 Z.\nz. Trestného zákona upravená skutková podstata trestného činu následkov nepravdivého znaleckého\nposudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, a teda aj v tom čase si musel byť znalec\nvedomý podania nepravdivého znaleckého posudku.\n1.6. Žalobca bol podľa súdu prvej inštancie vlastníkom potrubí, ktoré predstavovali prepravnú sieť, cez\nktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je\nv sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Poukázal na to, že na zabezpečenie riadneho\nfungovania siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom plynu, ktorí následne\ndodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom plynu. Pre určenie množstva odobratého plynu\nsú podľa súdu prvej inštancie určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť\noverenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené\nmeradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré\nvykazuje takéto meradlo, podľa súdu prvej inštancie nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ,\n\npretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto\nbolo zistené meradlom s platným overením. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak meradlo nemá platné\noverenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi, ale plyn patriaci žalobcovi sa zo\nsiete odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho\nzmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo\nnebolo podľa súdu prvej inštancie v konaní sporné, uzavrel, že škoda vznikla práve žalobcovi, a teda je\ndaná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore.\n1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike je odberateľ, ktorý\nneoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete\na prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak\nvznikla. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca nepreukázal skutočný vznik škody, poukázal\nsúd prvej inštancie na závery vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Obdo/32/2017 zo dňa 22.03.2018, ktorý v bode 19. a 20.\nuviedol základné predpoklady, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné v prípade neoprávneného\nodberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike konštatovať vznik nároku na náhradu\nškody: „19. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou\nsúdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods.\n1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca\nuplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/\nZákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu\ndovolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za\nneoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť\nodberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom\nobdobí odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej\nmanipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s\nporušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o\nenergetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia\ntýchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z\npredpokladov zodpovednosti za škodu. 20. Uvedené znamená, že za proti právny úkon ako jeden z\npredpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný\nurčeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom\nprípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie\nzabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo\nfunkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu\nso zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného\nodberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v\nrozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že\ndruhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému\nodberu plynu ako proti právnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období\nodoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.\nTretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným\nodberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“ Súd prvej inštancie tak ani\nvzhľadom na námietky žalovaného nemal pochybnosť o vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu\nsúvisiacej s neoprávneným odberom, pričom to, že v predmetnom období sa odber plynu u žalovaného\nrealizoval, nepoprel ani on sám. Zdôraznil, že v prípade neoprávneného odberu, odobratý plyn\nnemá zistiteľný ekvivalent v množstve dodaného plynu a takúto nerovnováhu vyrovnáva žalobca, ako\nprevádzkovateľ distribučnej siete, dodaním vlastného plynu, pričom neoprávnený odber nepredstavuje\njediný prípad, kedy je prevádzkovateľ distribučnej siete povinný vyrovnávať v sieti nerovnováhu, a preto\nneobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca má možnosť preukázať skutočnú škodu, a to prostredníctvom\ntechnológie vo Vrbovom.\n1.8. Súd prvej inštancie sa ďalej pri výške škody vzniknutej na strane žalobcu, opätovne poukázal\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, a to: ,,43. Škodou,\nktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca\nv odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota\nneoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí\ns neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu\nnedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie,\n\nnavyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom\nprístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému\ndodávať. 44. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k\nzmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú\nškodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom\nplynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. 45. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť\ninými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným\npredpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to\nvydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. (pozn. odvolacieho súdu: vyhláška č. 155/2005 Z.z.\nbola zrušená a nahradená vyhláškou č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody\nspôsobenej neoprávneným odberom plynu) 46. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle\nmnožstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej\nsiete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného\nplynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nje možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda\nzáväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa\ntohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom\nbola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). 47. Objektívnym a spoľahlivým podkladom,\nktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo\nmožno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku\nskutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie,\nkeďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. 48. Pokiaľ teda nie je možné\nurčiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a\nteda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom,\nna ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť\nspôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý\nzároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k\nodberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“ Súd prvej inštancie tak uviedol, že pri neoprávnenom\nodbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, sa\nmá výška škody uskutočniť výpočtom v zmysle vyhlášky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody\nspôsobenej neoprávneným odberom plynu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vypočítal\nvzniknutú škodu na základe ustanovenia § 82 ods. 3 zákona o energetike, keďže skutočnú výšku\nškody nebolo možné spoľahlivo určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a to metodikou\nstanovenou vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob\nvýpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, s tým, že pri výpočte bolo prihliadnuté na\npočet dní neoprávneného odberu, na počet, typ a príkony spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom\nmieste a prevádzkovú dobu zariadenia. K námietke žalovaného ohľadom spotrebičov a ich údajného\nodberu súd prvej inštancie poukázal na listinné dôkazy, a to Zápis zo dňa 29.05.2014 a Montážny\nlist meradla zo dňa 29.05.2014, podpísaný konateľom žalovaného, v ktorom mali byť identifikované\nspotrebiče inštalované v nehnuteľnosti, a to druhom a typovým označením, výkonom a počtom.\n1.9. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal vznik škody\nspôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, a to vo výške 12.672,47 eur, a preto žalobe v\ntejto časti vyhovel. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo\nskutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný\nnárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to vo výške 9,05 % ročne zo sumy 12.672,47\neur odo dňa 10.10.2014 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.\n1.10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vo Výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom\nzemného plynu vyčíslil náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu\nzemného plynu sumou 205,91 eur, pričom nepreukázal samotnú výšku takto uplatneného nároku, keď\nnepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vynaložené náklady na znalecký posudok, náklady\nna overenie a opravu plynomeru a rovnako tak položku predstavujúcu zistenie neoprávneného odberu\nvrátane dopravy. Nemal tak za preukázanú oprávnenosť takto vyčíslených nákladov, a preto v tejto časti\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n1.11. O na´hrade trov konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) su´d prvej inštancie rozhodol podlˇa\n§ 256 ods. 1 CSP, nakolˇko zˇalobe v cˇasti o zaplatenie sumy 12.672,47 eur vyhovel a na´vrh v cˇasti\n205,91 eur zamietol, priznal zˇalobcovi na´hradu trov konania v rozsahu 96,82 %, kedˇ u´spech zˇalobcu\n\nbol 98,41 % a u´spech zˇalovane´ho 1,59 %, a ty´m dany´ prevazˇny´ u´spech zˇalobcu v rozsahu 96,82\n% (98,41 % - 1,59 % = 96,82 %).\n2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie\nžalovaný a žiadal rozsudok v tejto napadnutej časti zmeniť a žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietnuť\na priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že mu su´d prvej inštancie\nnespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil, aby uskutocˇnˇoval jemu patriace procesne´ pra´va v\ntakej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces (§ 365 ods. 1 pi´sm. b/ CSP), súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.\n1 písm. f/ CSP), konanie ma´ inu´ vadu, ktora´ mohla matˇ za na´sledok nespra´vne rozhodnutie vo veci\n(§ 365 ods. 1 pi´sm. d/ CSP) a rozhodnutie su´du prvej insˇtancie vycha´dza z nespra´vneho pra´vneho\nposu´denia veci (§ 365 ods. 1 pi´sm. h/ CSP).\n2.1. Konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkove´mu zisteniu o vzniku skutocˇnej\nsˇkody zˇalobcu napriek tomu, zˇe v konani´ nebol zˇiadnym do^kazny´m prostriedkom preuka´zany\n´ vznik skutocˇnej sˇkody. Vznik skutocˇnej sˇkody bolo podľa žalovaného potrebne´ ako skutkovu´\nokolnostˇ dokazovatˇ, nepostačovalo dospietˇ k za´veru o vzniku skutocˇnej sˇkody len pra´vnym posu\n´deni´m veci, ako to vykonal su´d prvej inštancie, a aj to nespra´vne. Zˇalobca podľa žalovaného zˇiaden\ntaky´ do^kaz neprodukoval a su´d prvej inštancie rozhodol tak, ako by to nebolo medzi stranami sporne\n´, napriek tomu, zˇe sporny´ bol aj vznik skutocˇnej sˇkody.\n2.2. Zˇalobca podľa žalovaného neuniesol do^kazne´ bremeno, zˇe mu sˇkoda vznikla, zˇe by dodal\naky´kolˇvek objem plynu v predmetnom cˇase a priestore do distribucˇnej siete, z ktorej boli napa´jane´\nodberne´ miesta v meste Vrbove´. Su´d prvej insˇtancie podľa žalovaného vycha´dzal iba z predpokladu,\nnie z preuka´zanej skutocˇnosti, zˇe ak zˇalobca doda´va plyn do distribucˇnej siete na vyva´zˇenie tlaku,\nresp. z ake´hokolˇvek do^vodu, tak isˇlo u´dajne o plyn dodany´ zˇalobcom a jeho sˇkodu. Namietal, zˇe\nsu´d prvej insˇtancie nebral do u´vahy osobite´ skutkove´ okolnosti predmetnej veci, pretozˇe najprv bolo\npovinnostˇou zˇalobcu preuka´zatˇ prvok na´roku na na´hradu sˇkody, a to vznik skutocˇnej sˇkody.\n2.3. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nespra´vne nahradil v podstate pra´vnym posu\n´deni´m veci zistenie skutkove´ho stavu veci, a to, že ak zˇalobca je distribu´tor, tak vo vsˇeobecnosti\nplyn doda´va za urcˇity´ch za´konny´ch pravidiel, avsˇak v spore nebolo podľa žalovaného preuka´zane\n´, zˇe tak skutocˇne zˇalobca urobil a v akom rozsahu. Podľa žalovaného nebolo preukázané, cˇi dodal\nzˇalobca vo^bec nejaky´ plyn do nejakej cˇasti siete v nejakom obdobi´, pricˇom by to muselo bytˇ tvrdene\n´ a preuka´zane´ pra´ve vo vztˇahu k predmetne´mu obdobiu a terito´riu odberny´ch miest Vrbove´, cˇo v\ntomto konani´ u´plne absentovalo. Su´d prvej inštancie podľa žalovaného napriek neexistencii dôkazov\no vzniku škody, priznal mu jej náhradu, čím mal dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam.\n2.4. Namietal, že by plyn odoberal neoprávnene, pretože plyn podľa neho neodobral vôbec a že o\nreálnom odbere plynu žalovaným nebol dôkaz. Argumentoval tým, že pokiaľ by sa prijala argumentácia\nsúdu prvej inštancie, že plyn bol odoberaný bez určeného meradla, tak treba prijať fakt, že žalovaný plyn\nneodobral, pretože ho odoberali tretie osoby, a to nájomcovia, čo tvrdil od začiatku. Totiž, ak v konaní\ndospel súd prvej inštancie k záveru, že keď sa odoberá plyn bez určeného meradla, t.j. od momentu, keď\nbola zabezpečovacia plomba meradla údajne porušená, tak už sa neodoberá plyn patriaci dodávateľovi\nplynu, ale distribútorovi plynu, tak to zároveň znamená, že od toho momentu neodoberá plyn osoba podľa\nzmluvy, teda žalovaný ako odberateľ od dodávateľa, ale skutočným odberateľom je skutočný odberateľ,\nteda spotrebiteľ plynu, t. j. nájomca alebo nájomcovia, ktorí údajne neoprávnene reálne plyn odoberali\npre účely plynových spotrebičov. Týmto bola podľa žalovaného narušená aj príčinná súvislosť, súd prvej\ninštancie na to však nedal v napadnutom rozsudku odpoveď. Namietal otázku posúdenia pasi´vnej\nvecnej legitima´cie zˇalovane´ho, pretozˇe zˇalovany´ plyn neodobral rea´lne, teda sˇkodu nespo^sobil,\nnekonal protipra´vne. Nebola podľa neho spra´vne pra´vne posu´dena´ ota´zka libera´cie zˇalovane\n´ho, nakoľko zˇiaden za´sah do urcˇene´ho meradla nevykonal, ale zˇalobca umiestneni´m urcˇene´ho\nmeradla na verejnosti pri´stupnom mieste nezabezpecˇil, aby meradlo nemohlo bytˇ posˇkodene´. Súd\nprvej inštancie rozhodol podľa žalovaného nesprávne aj z dôvodu, že svoje rozhodnutie založil na listine,\nktorá nie je znaleckým posudkom, ale podľa bodu 28. napadnutého rozsudku priznal predloženému\nznaleckému posudku charakter súkromného znaleckého posudku a považoval predloženú listinu za\nznalecký posudok.\n2.5. Znalecky´ posudok bol podľa žalovaného ako do^kaz nepouzˇitelˇny´, ani ako su´kromny´ znalecky´\nposudok, pretozˇe neobsahuje vsˇetky za´konne´ na´lezˇitosti, a to za´konnu´ znalecku´ dolozˇku podlˇa\nustanovenia § 17 ods. 3 pi´sm. f/ za´kona cˇ. 382/2004 Z. z., ani podlˇa § 209 ods. 2 CSP. Rovnako\nneobsahuje pri´lohy, na ktore´ sa odvola´va, cˇi´m sa dostal do rozporu s ustanoveni´m § 17 ods. 3 pi´sm.\n\ne/ za´kona cˇ. 382/2004 Z. z., a preto mal za to, že je nepresku´matelˇny´. Da´tum vyzˇiadania znalecke\n´ho posudku mal byť 29.05.2014, podlˇa strany 6 bol vypracovany´ azˇ dňa 18.09.2014, nie je z neho ale\nzrejme´, kedy boli znalcovi a ky´m predlozˇene´ kontrolne´ plombovacie odtlacˇky (znalec uviedol, zˇe mu\nboli predlozˇene´ len plombovacie odtlacˇky, a nie samotne´ plombovacie kliesˇte, pricˇom ani pri´lohy\nznalecke´ho posudky neobsahuju´ nicˇ o predlozˇeni´ a prevzati´ kontrolny´ch odtlacˇkov a ich zlozˇenia),\nteda znalec neporovna´val odtlacˇky z plombovaci´ch kliesˇti´, ale azˇ z odtlacˇkov, o ktory´ch nie je\nzrejme´ vo^bec kto, kedy a z cˇoho ich vytvoril, na akom materia´li boli vytlacˇene´, kedy ky´m a z aky´ch\nkliesˇti´ (nie su´ ani pri´lohou znalecke´ho posudku, znalec si´ce uviedol, zˇe plombu ulozˇil k tretiemu\nvy´tlacˇku znalecke´ho posudku, ale neuviedol, ktoru´ plombu, teda nie kontrolny´ odtlacˇok plomby ani\nsporny´ odtlacˇok plomby, znalec to nedefinuje). Nebolo tak podľa žalovaného mozˇne´ presku´matˇ spra\n´vnostˇ znalecke´ho posudku podlˇa § 17 ods. 3 pi´sm. e) za´kona cˇ. 382/2004 Z.z.\n3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného obsahuje len\nsubjektívne tvrdenia žalovaného, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone, na základe ktorých hodnotil\npreukázané skutočnosti v konaní a spochybňoval napadnutý rozsudok. Žalovaný podľa neho v odvolaní\nneuviedol žiadne zákonné a relevantné dôvody nesprávnosti napadnutého rozsudku. Navrhol napadnutý\nrozsudok potvrdiť a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n3.1. Mal za to, že preukázal, že žalovaný bol evidovaným odberateľom zemného plynu, a nakoľko\nžalovaný mal uzatvorenú platnú zmluvu s dodávateľom plynu, žalovaný bol považovaný za odberateľa\nplynu na účely náhrady škody za neoprávnený odber plynu podľa zákona o energetike. Neoprávneným\nodberateľom bol podľa neho zmluvný odberateľ, ktorý nemôže umožniť odber inej tretej osobe. Poukázal\nna to, že ak by priamym odberateľom mali byť nájomcovia, museli by byť uzatvorené zmluvy o dodávke\npriamo medzi dodávateľom a nimi a žalovaný ich nemal uzatvárať ako vlastník nehnuteľnosti. Vlastník\nnehnuteľnosti podľa neho zodpovedá za neoprávnený odber a ak žalovaný umožnil odber plynu iným\nosobám, ktorým priestory prenajímal, takýto odber musí ísť na ťarchu žalovaného. Konštatoval, že\nžalovaný v plnej miere zodpovedná za svoje nájomné vzťahy a ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá\nza to, ako s nehnuteľnosťou nakladá. Rovnako bolo podľa neho bezpredmetné, či žalovaný zasiahol\ndo meradla, alebo to vykonala iná osoba. Poukázal na to, že žalovaný bol ako odberateľ objektívne\nzodpovedný za odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii. Ak sa chcel žalovaný zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti tvrdením, že\nmeradlo mohlo byť poškodené iným subjektom, mal túto skutočnosť preukázať, čo však neurobil.\n3.2. Žalobca dodal, že v rozhodnom období bol prevádzkovateľom distribučnej siete a mal oprávnenie na\ndistribúciu plynu, na základe čoho bol podľa zákona o energetike plynárenským podnikom oprávneným\nna distribúciu plynu a bol vo veci aktívne legitimovaný.\n3.3. Uviedol, že škoda mu vznikla automaticky samotným odberom zemného plynu, nakoľko takýto\nplyn bol odobratý z distribučnej siete žalobcu prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením\nproti neoprávnenej manipulácii. Z platných právnych predpisov (zákona o metrológii) a judikatúry\njednoznačne vyplynulo, že meradlo s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii\nautomaticky stráca platné overenie. Mal za to, že škoda mu vznikla aj ako prevádzkovateľovi distribučnej\nsiete, keďže došlo k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu\nžalovaným. Znalecký posudok nesporne podľa žalobcu preukázal neoprávnený zásah do predmetného\nmeradla.\n3.4. Poukázal na rozhodnutia týkajúce sa predmetnej veci, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 4Cdo/106/2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 31Cob/36/2018, uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 4Cdo/106/2020, sp.zn. 3Obdo/49/2019 a sp.zn. 5Obdo/32/2018, v ktorom najvyšší súd\nuviedol, že je jednoznačné, ak bol plyn zo siete odoberaný, škoda žalobcovi vznikla. Skutočnosť, že\nplyn bol odoberaný, bola podľa neho nesporná. Vzhľadom k tomu, že ide o neoprávnený odber plynu\nmeradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, za účelom vyčíslenia vzniknutej\nškody bolo možné použiť len metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise.\n3.5. Znalecký posudok v časovom období, kedy bol vyhotovený, zodpovedal podľa žalobcu zákonným\nkritériám. Konštatoval, že znalecký posudok preukázal, že „pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii bolo porušené odstránené a nahradené inou plombou“. Poukázal na to, že znalecký\nposudok bol vyhotovený znalcom z vecne príslušného odboru a spĺňal všetky zákonné požiadavky a\nznalec konštatoval, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou\nplombou, čo je naplnenie skutkovej podstaty, na základe ktorej si žalobca náhradu škody uplatnil. Znalec\njasne a zrozumiteľne uviedol, že zabezpečovacia plomba bola poškodená a nahradená inou.\n3.6. Žalobca mal za to, že znalecký posudok spĺňal všetky náležitosti súkromného znaleckého posudku\na aj všetky zákonné náležitosti. Pokiaľ súd prvej inštancie postupoval pri vykonávaní dôkazu znaleckého\n\nposudku akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca a v plnej miere sa stotožnil so\nzávermi znaleckého skúmania, postupoval podľa žalobcu v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou\nnajvyššieho súdu ako aj Krajského súdu v Trnave.\n3.7. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný odoberal plyn\nprostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, čo vyplynulo zo\nznaleckého posudku, keď tento celkom jednoznačne skonštatoval, že optickým skúmaním povrchu\nplomby bolo zistené poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, pričom v rozhodnom\nobdobí dochádzalo v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike k neoprávnenému\nodberu plynu. Bola podľa žalobcu preukázaná existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného\nodberu), vznik škody (skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom\nmeradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii), ako aj príčinná súvislosť medzi\nneoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.\n3.8. Mal za to, že žalobca preukázal, že na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu\nzemného plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike meradlom s porušeným\nzabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a dostačujúco preukázal aj objektívnu zodpovednosť\nžalovaného, vznik škody, ako aj správnosť výpočtu škody a príčinnú súvislosť.\n4. Žalovaný v replike zotrval na podanom odvolaní a že vznik skutočnej škody nie je kategória iba\nprávna, ale je kategória skutková, ktorú treba dokazovať, na čo nepostačuje právna úvaha, sú na to\npotrebné dôkazy. Žalobca podľa neho v celom konaní žiadne dôkazy na vznik skutočnej škody na\nsvojom majetku netvrdil, nepredložil ani neprodukoval. Mal za to, že žalobca iba zo svojho právneho\npostavenia prevádzkovateľa distribučnej siete tvrdil, že mu škoda vznikla, avšak pre danú oblasť a\ndané obdobie nepreukázal, že do danej distribučnej sústavy, ktorá zásobuje oblasť Vrbového (odberné\nmiesto), akékoľvek množstvo plynu, za ktoré mu nik nezaplatil, dodal.\n4.1. Poukázal na to, že znalecký posudok napadol v konaní pre jeho nepreskúmateľnosť, pretože\nneobsahuje prílohy, na ktoré sa odvoláva a je nepreskúmateľný z dôvodov, ktoré už uviedol. Nebolo\npodľa neho zrejmé, ktorý zástupca spoločnosti SPP-Distribúcia, a.s. znalcovi predložil kontrolné odtlačky\nz plombovacích klieští, kedy a z ktorých klieští. Znalec to popisuje na strane 4 znaleckého posudku\ntak, že za sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ, spoločnosť SPP\n- Distribúcia, a.s.\n4.2. Dodal, že neexistuje dôkaz, či sa v čase demontáže plynomeru nachádzali na plynomere také\nznačky, ako tvrdí žalobca, pričom je zrejmé, že znalec nebol na mieste demontáže plynomera a\nnevykonal expertízu na mieste. K tejto skutočnosti sa podľa žalovaného súd prvej inštancie sa v\nnapadnutom rozsudku nevyjadril.\n5. Žalobca v duplike uviedol, že preukázal, pričom v konaní nebolo stranami sporné, že žalovaný v\nrozhodnom období na odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Nejde o právne zistenie, ako nesprávne podľa žalobcu\nvyvodil žalovaný, ale zistený skutkový stav. Vzhľadom k tomu, že nie je možné presne preukázať\nv posudzovanom prípade, odkedy dochádzalo k neoprávnenému odberu a aké množstvo plynu sa\ntakýmto plynomerom zo strany žalovaného odobralo, nebolo možné určiť ani inak vypočítať presnú\nvýšku skutočnej škody. Žalobca poukázal na to, že práve pre tento prípad zákon o energetike určuje,\nako má žalobca vypočítať náhradu škody za neoprávnený odber. Potom argumenty žalovaného o tom,\naby žalobca preukazoval, koľko plynu dodal do siete, boli podľa žalobcu nelogické a bezvýznamné. V\ntomto prípade sa nejednalo o náhradu skutočnej škody. Ustálená judikatúra najvyššieho súdu podľa\nžalobcu na tieto otázky jednoznačne odpovedá, napr. v konaní sp.zn. 5Obdo/32/2018. Skutočnú\nškodu pri neoprávnenom odbere by bolo možné určiť v prípade inej skutkovej podstaty neoprávneného\nodberu, ktorá sa tiež často vyskytuje, napr. odberu bez zmluvy - vtedy údaje na meradle možno použiť,\nlebo meradlo nestratilo overenie. Preto v posudzovanom prípade podľa žalobcu stačilo preukázať\nskutočnosti, ktoré v konaní aj preukázal. Žalobca poukázal na to, že odvolací súd zrozumiteľne určil\nsúdu prvej inštancie, čím sa má v konaní po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zaoberať a vyjadril\nprávny názor, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný. Odvolací súd to v plnom rozsah vykonal a riadne\nodôvodnil.\n5.1. Žalobca sa k námietkam žalovaného k znaleckému posudku podrobne viackrát vyjadril a trval na\ntom, že posudok bol riadne vyhotovený a spĺňa všetky zákonné kritériá zákonného znaleckého posudku,\nktorého originál je založený v spise.\n5.2. K tvrdeniam žalovaného, že sa nejednalo o ten istý plynomer, ktorý znalec posudzoval, uviedol,\nže skutočnosť, že celé číslo plynomera je v montážnom liste kratšie ako v znaleckom posudku, vôbec\n\nnepotvrdzovalo, že ide o iný plynomer. V spise sú predložené fotografie i iné písomnosti, z ktorých bolo\npodľa neho zrejmé, že ide o totožný plynomer, pričom v montážnom liste sa vždy uvádza základné číslo,\nktoré je nezameniteľné.\n5.3. Žalobca dodal, že nemôže disponovať plombovacími kliešťami, ale len odtlačkami týchto klieští,\naby ich mohol v prípade potreby poskytnúť znalcovi na porovnanie. Originálne kliešte má k dispozícii\nmetrologická autorita, ktorá na plynomer pred uvedením do prevádzky plombu inštaluje. Poukázal\nna to, že k tejto problematike sa už vyjadril aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach, napr. sp. zn.\n3Obdo/43/2020, v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalovaného, žaloženými na jeho vlastných\npredstavách, ktoré nevychádzajú zo zákonných podmienok. Zároveň dodal, že k uvedenej problematike\nneoprávnených odberov zemného plynu je rozsiahla ustálená judikatúra najvyššieho súdu, ktorú je\npotrebné aplikovať aj na daný prípad.\n6. V ďalšom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že v konaní tvrdil a bolo preukázané (nesporné), že plyn\nna odbernom mieste neodoberal sám žalovaný, ale plyn odobrali tretie osoby, nájomcovia priestorov,\npričom takouto situáciou sa zaoberal dovolací súd v inej právnej veci a v rozsudku sp. zn. 4Obdo\n41/2022 Najvyšší súd SR uzavrel, že v konkrétnej veci náhrady škody za neoprávnený odber plynu je\npodstatné zistenie, kto bol reálnym odberateľom plynu, t.j. kto škodu spôsobil. V tejto právnej veci nebolo\npreukázané, že žalovaný plyn odobral a použil vo svojich spotrebičoch. Nebolo podľa neho preukázané,\nže žalovaný je pasívne vecne legitimovaným k náhrade škody aj z tohto samostatného dôvodu.\n7. Žalobca v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že bolo irelevantné, či sa žalovaný\nrozhodol nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádzalo predmetné odberné miesto, prenajímať tretím osobám.\nŽalovaný tak urobil z vlastnej vôle a na svoju vlastnú zodpovednosť. Rovnako je irelevantné, či žalovaný\numožnil odberné miesto využívať tretím osobám alebo odberné miesto využíval sám. Nič z toho nemení\nna tom, že práve žalovaný mal v rozhodnom období uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu ako koncový\nodberateľ a uhrádzal zálohové platby, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol odberateľom. V\nprejednávanej veci nejde neoprávnený odber bez zmluvy ani o nájomný vzťah žalovaného s jeho\nnájomcami a účtovanie energií nájomcom v rámci ich nájomného vzťahu, ale o porušenie zabezpečenia\nproti neoprávnenej manipulácii a objektívnej zodpovednosti odberateľa z toho vyplývajúcej. Žalovaný\npodľa žalobcu účelovo zamieňal a dezinterpretoval skutkové podstaty neoprávneného odberu plynu\nako inštitút objektívnej zodpovednosti. Od porušenia plomby nedošlo k neoprávnenému odberu bez\nurčeného meradla, nakoľko meradlo sa na odbernom mieste stále nachádzalo, ale dané meradlo\nautomaticky stratilo platné overenie (zákon o metrológii) a údaje z neho nebolo možné použiť na\nobchodné účely. Od porušenia plomby dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu meradlom s\nporušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii priamo z distribučnej sféry žalobcu, čo napĺňa\npodľa žalobcu skutkovú podstatu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Za škodu spôsobenú\nneoprávneným odberom plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii\nobjektívne zodpovedá odberateľ, ktorým bol na základe trvajúcej zmluvy s dodávateľom v rozhodnom\nobdobí práve žalovaný.\n7.1. Dodal, že sa v plnej miere pridržiava podanej žaloby a svojich vyjadrení v konaní. Žalovaný podľa\nneho nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu a ani v konaní\nneuviedol žiadne skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by ho zbavovali objektívnej zodpovednosti\nza neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej\nmanipulácii.\n8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),\nvychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné\ndoplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3\nCSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\n11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením\nveci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky\nsprávne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie\nnáležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého\nrozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní\nobsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej\ninštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý\nrozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na\nzáklade správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení\nuviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k\nveci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový\nstav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.\n11.1. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu, vychádzal z odvolacím\nsúdom uvedeného výkladu a na podklade uvedeného právneho posúdenia opätovne posúdil nárok\nuplatnený žalobcom. Výsledky celého konania zhodnotil a jasným a presvedčivým spôsobom sa\nvysporiadal s podstatnou, pre posúdenie veci relevantnou argumentáciou, tak žalobcu, ako aj\nžalovaného.\n12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v\nhodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli\nnajavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo\nak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z\nustanovení § 192 a § 193 CSP.\n12.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.\nNapadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,\nže by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo\nže by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov\nnezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP,\nalebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné\nustanovenia nesprávne vyložil.\n13. Podľa § 76 ods. 1 zákona o energetike, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej\nsiete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava\na pravidelne zabezpečuje jeho overenie.\n14. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný\nurčeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo\nurčeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.\n15. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný\nuhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,\nprevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene\nodoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi\nprepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.\n16. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe\nobjektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným\n\nodberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.\nl/.\n17. Podľa § 82 ods. 5 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať\npotrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.\n18. Z obsahu spisu mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistené, že žalovaný odoberal plyn\nna odbernom mieste nám. B. XXX, M.. Znalecký posudok Ing. Petra Leška č. 576/PL-2014 konštatoval\nna meradle na odbernom mieste, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo\nporušené, odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené\nčeľusťami plombovacích klieští zistil znalec Ing. Leško obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu\nšpecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a zároveň nezistil poškodenie overovacej/\nzabezpečovacej značky osadenej v kryte číselníka meradla. Poukazujúc na preukázanie záverov o\nporušení zabezpečovacej značky meradla, došlo podľa neho k strate overenia meradla a teda nebolo\nmožné vychádzať z údajov, ktoré uvedené meradlo ukazovalo, nakoľko objektívne existovala možnosť\npozmeniť údaje číselníka meradla bez toho, aby došlo k ovplyvneniu technických a metrologických\npožiadaviek meradla, teda aj v prípade následného overenia plynomeru by meradlo vykazovalo splnenie\npodmienok potrebných na overenie plynomeru, a to napriek skutočnosti, že v predchádzajúcom období\ndošlo k ovplyvneniu údajov číselníka plynomeru, preto je táto časť meradla chránená zabezpečovacou\nznačkou, teda je chránená pred možnou manipuláciou s údajmi, ktorú následne nie je možné zistiť iným\nskúmaním. Vzhľadom na uvedené bol podľa znalca Ing. Leška spojené s poškodením, pozmenením,\nodstránením alebo iným porušením overovacej značky alebo zabezpečovacej značky zánik platnosti\noverenia meradla. Žalobca si následne od žalovaného s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d/ a § 82 ods.\n2 zákona o energetike uplatnil nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu, teda odber plynu\nmeraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,\nv období za plyn meraný určeným meradlom s výrobným číslom XXXXXXX-XBX-XX-X v období od\n19.06.2013 do 29.05.2014, a to podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z.\n19. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorý namietal závery súdu prvej inštancie\ntýkajúce sa zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, odvolací súd uvádza, že\nsúd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s naplnením všetkých nevyhnutných predpokladov\nzodpovednosti za škodu, ktorá vznikla na strane žalobcu v súvislosti s neoprávneným odberom zemného\nplynu žalovaným. Odvolací súd uvádza, že pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, zodpovednosť odberateľa\nplynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak odberateľ (žalovaný) v rozhodnom\nobdobí odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej\nmanipulácii. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný v rozhodnom\nobdobí odoberal plyn na odbernom mieste nám. B. XXX, M., pričom pri kontrole plynomeru na odbernom\nmieste žalovaného za prítomnosti jeho konateľa bol dňa 29.05.2014 demontovaný plynomer za účelom\njeho odoslania na posúdenie overovacích značiek. Na tomto meradle, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa záveru predloženého znaleckého posudku pôvodá\nplomba bola odstránená a nahradená inou plombou. Obrana žalovaného, že s meradlom žiadnym\nspôsobom nemanipuloval a k porušeniu zabezpečenia meradla nedošlo z jeho strany, je v predmetnej\nveci irelevantná. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Súd prvej inštancie\nsprávne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2008, sp.zn. 4Cdo 102/2010,\nsp.zn. 4Cdo 30/2009, 3Cdo 99/2012.\n20. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného o tom, že v konaní nie je pasívne legitimovaný,\npretože plyn v žalovanom období neodoberal, a tiež s jeho tvrdením, že ak v konaní dospel súd\nprvej inštancie k záveru, že keď sa odoberá plyn bez určeného meradla (od momentu, keď bola\nzabezpečovacia plomba meradla údajne porušená), tak už sa neodoberá plyn patriaci dodávateľovi\nplynu, ale distribútorovi plynu, tak to zároveň má znamenať, že od toho momentu neodoberá plyn osoba\npodľa zmluvy (teda žalovaný ako odberateľ od dodávateľa), ale skutočným odberateľom je skutočný\nodberateľ plynu - teda nájomca alebo nájomcovia, ktorí údajne neoprávnene reálne plyn odoberali pre\núčely plynových spotrebičov.\n20.1. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 3 písm. c/ bod 10 zákona o energetike odberateľom\nplynu je osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu alebo ďalšieho predaja. Odberateľom je\n\nosoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a za plyn platí. Nejde tu o prípad odoberania\nbez uzatvorenej zmluvy, nakoľko aj samotný žalovaný v odpore k podanej žalobe v bode VII. uviedol,\nže svoje záväzky si voči žalobcovi vždy riadne plnil, objem spotrebovaného plynu v období, v ktorom\nmalo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu sa žiadnym spôsobom neodlišuje od predchádzajúcich alebo\nnasledujúcich období, kedy bol odber meraný meradlom s nepoškodenou plobmou, i keď odmietal,\nže by bola plomba poškodená. V danom prípade žalovaný nepreukázal, že by jeho nájomcovia\nmali uzatvorenú zmluvu na odber, a tým sa mohol zbaviť objektívnej zodpovednosti. S vlastníctvom\nnehnuteľnosti sú okrem práv spojené aj povinnosti, a to aj povinnosť svoju nehnuteľnosť kontrolovať,\nči jej užívaním nevzniká škoda inému subjektu. Priamo z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že\nvlastníctvo zaväzuje. Ak sa vlastník rozhodne svoju nehnuteľnosť odovzdať do užívania inej osobe\n(napríklad na základe nájomnej zmluvy), a tým umožní užívať nehnuteľnosť tejto inej osobe, je povinný\nkontrolovať dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti, pričom on ako vlastník je oprávnený podmieniť\n(napríklad priamo v nájomnej zmluve) dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti povinnosťou uzatvoriť\nzmluvu o dodávke plynu a následne kontrolovať, či si táto tretia osoba plní svoje povinnosti vyplývajúce\nz dojednaného spôsobu užívania, t. j. či uzatvorila zmluvu o dodávke plynu a či za plyn i riadne platí.\nAk vlastník umožní tretej osobe (ktorú si okrem iného on sám vybral) užívanie nehnuteľnosti bez toho,\naby využil svoje oprávnenie a nekontroluje, či táto osoba užíva nehnuteľnosť riadne bez toho, aby iným\nsubjektom spôsobovala škodu a tento užívateľ nehnuteľnosti spôsobí tretej osobe škodu, napr. odberom\nplynu bez uzavretej zmluvy, t.j. škodu v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, je vlastník nehnuteľnosti\npovinný škodu uhradiť. Následne si vlastník môže regresne uplatniť náhradu tejto škody u tretích osôb\n(nájomcov). V prípade neoprávneného odberu plynu musí byť teda samotný vlastník podľa § 82 zákona\no energetike považovaný za odberateľa. Vo svojej podstate ide o objektívnu zodpovednosť za škodu\nspôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či\nzodpovedný subjekt (odberateľ plynu), v tomto prípade vlastník nehnuteľnosti, vznik škody zavinil alebo\nnie.\n21. Odvolací súd ďalej uvádza, že keďže v konaní bolo preukázané, že v období od 19.06.2013 do\n29.05.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu, teda dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného\nplynu, je zrejmé, že tento plyn patril žalobcovi, pretože žalobca ako držiteľ oprávnenia na distribúciu\nplynu je prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov na vymedzenom území Slovenskej republiky\na dodáva do siete plyn na účely krytia strát a zabezpečenie riadneho fungovania siete. Pokiaľ žalovaný\nnamietal, že k odobratiu zemného plynu dochádzalo na základe uzavretej Zmluvy o združenej dodávke\nzemného plynu z distribučnej kapacity jeho zmluvného partnera a nie z kapacity prevádzkovateľa\nprepravnej siete, odvolací súd poukazuje na to, že dodávateľovi zemného plynu môže vzniknúť škoda len\nv dvoch prípadoch špecifikovaných v zákone o energetike, a to v prípade neoprávneného odberu podľa\n§ 82 ods. 1 písm. f/ (t.j. v prípade, keď odberateľ nedodržal obmedzenia určené svojim dodávateľom\nzemného plynu) alebo podľa § 82 ods. 1 písm. g/ (t.j. v prípade, kedy odberateľ nedodržal zmluvne\ndohodnuté platobné podmienky). Dodávateľ plynu je oprávnený uplatňovať si nároky voči odberateľovi\nlen na základe uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, kedy sa odber uskutočňuje v súlade\nso zákonnými a zmluvnými podmienkami. Vo všetkých ostatných prípadoch neoprávneného odberu\nzemného plynu odberateľ neodoberá plyn, ktorý by patril jeho dodávateľovi plynu, ale odoberá plyn\nžalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete. Žalobcov nárok tak vyplýva priamo zo zákona, konkrétne\nz ustanovenia § 82 zákona o energetike, pričom ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo z cit.\nzákona. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dodávateľom plynu je držiteľ licencie na výrobu alebo\nna rozvod plynu, ktorý dodáva plyn podľa uzavretej zmluvy odberateľovi. Tento dodávateľský vzťah sa\nale realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú vlastní a spravuje žalobca SPP distribúcia a.s. v\nrámci distribučnej siete, kde v nástupných bodoch preberá plyn od viacerých dodávateľov s tým, že v\ndistribučnej sieti má aj svoj vlastný plyn, ktorým zabezpečuje úlohy stanovené zákonom. Keďže žalobca\nrealizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádzalo k vzniku škody na\nstrane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je žalobca, ktorý bol v konaní aktívne legitimovaný.\n22. Žalovaný v odvolacom konaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/41/2022, v\nzmysle ktorého pre priznanie nároku na náhradu škody za neoprávnený odber plynu bolo rozhodujúce,\nkto bol reálnym odberateľom plynu, t.j. kto škodu spôsobil. Pokiaľ nemožno zistiť skutočného odberateľa,\npovažuje sa za neoprávneného odberateľa vlastník nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom. Žalovaný\ntvrdil, že skutočným odberateľom je skutočný odberateľ, spotrebiteľ plynu - teda nájomca alebo\nnájomcovia, ktorí údajne neoprávnene reálne plyn odoberali pre účely plynových spotrebičov a žalovaný\nplyn neodoberal. Žalovaným predložené rozhodnutie sa však týka odlišnej skutkovej podstaty ako v\n\nprejednávanej veci, a to neoprávneného odberu bez zmluvy podľa § 82 ods. 1 písm. a/ bodu 2 zákona\no energetike. V predmetnom spore nejde o neoprávnený odber bez zmluvy, ale o skutkovú podstatu\nneoprávneného odberu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii podľa\n§ 82 ods. 1 písmena d/ zákona o energetike. V cit. rozhodnutí išlo o odlišnú skutkovú podstatu a\nodlišné skutkové okolnosti a najvyšší súd v ňom uviedol, že pokiaľ na odbernom mieste dochádza k\nneoprávnenému odberu bez zmluvy a je preukázateľné, kto plyn na odbernom mieste v danom období\nbez zmluvy reálne využíval, je tento zodpovedný za takýto neoprávnený odber. V prípade, že nie je\nmožné preukázateľne zistiť, kto v danom období bez zmluvy plyn reálne využíval, vlastník nehnuteľnosti\nje potom zodpovedný za neoprávnený odberu plynu bez zmluvy v jeho nehnuteľnosti. Všetky tieto\nzávery však vychádzajú z podmienky, že išlo o neoprávnený odber plynu bez platnej zmluvy. Na základe\nuvedeného nie je možné predmetné rozhodnutie aplikovať v prejednávanej veci.\n22.1. Žalovaný mal ako koncový odberateľ v rozhodnom období na predmetnom odbernom mieste\nuzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom, čo potvrdil aj sám žalovaný. Z uvedeného\njednoznačne vyplýva, že tu existoval zmluvno - odberateľský právny vzťah konkrétnej osoby, a to\nžalovaného a jeho dodávateľa, na základe čoho bol žalovaný považovaný za odberateľa na predmetnom\nodbernom mieste. Žalovaný tiež v rozhodnom období ako odberateľ na základe zmluvy s dodávateľom\nuhrádzal dodávateľovi zálohové platby za odber plynu (žalobca nie je dodávateľ, ale distribútor).\nPráve žalovaný ako neoprávnený odberateľ v rozhodnom období neoprávnene odoberal zemný plyn\nmeradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Na základe uvedeného je\nžalovaný jednoznačne pasívne vecne legitimovaný a žalovaného možno považovať za neoprávneného\nodberateľa. V predmetnom spore nejde o neoprávnený odber bez zmluvy ani o nájomný vzťah\nžalovaného s jeho nájomcami a účtovanie energií nájomcom v rámci ich nájomného vzťahu, ale o\nporušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a objektívnej zodpovednosti odberateľa z toho\nvyplývajúcej.\n23. Znalecký posudok konštatoval na meradle na odbernom mieste obsahovú zhodu, avšak tvarovú a\nrozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku, pričom tieto neboli vytvorené\nčeľusťou toho istého nástroja. Zákon o energetike v ust. § 82 ods. 1 písm. d/ jednoznačne stanovuje, že\nneoprávneným odberom je odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii. Týmto zabezpečením sú okrem iných aj overovacie/zabezpečovacie značky\n(plomby), umiestnené pri počítadle plynomera. Pre posúdenie existencie protiprávneho úkonu podľa §\n82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia\nproti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné, alebo nie,\nprípadne či zaznamenávalo skutočný, či nižší odber plynu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej\ninštancie vychádzal z koncepcie objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za škodu v prípade, ak k\nodberu došlo na odbernom mieste meradlom, ktoré má porušené zabezpečenie.\n24. Pri konštatovaní protiprávneho úkonu podľa § 82 ods. 1písm. d/ zákona o energetike je irelevantné,\nči bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2018). Je teda irelevantné,\nže žalovaný uhrádzal za takto nameraný plyn odplatu. V zmysle uvedeného uznesenia najvyššieho\nsúdu ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete\noprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava\npoškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu,\nako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré\nby mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Údaje z takéhoto meradla nie sú\nobjektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej\nvyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, a to v danom prípade\nvyhláškou č. 449/2012 Z. z.\n25. Odvolací súd v súvislosti s predmetným záverom poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 (R 45/2019), v zmysle ktorého: „Pri neoprávnenom\nodbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,\nškoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým\npodkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob\nustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom“.\n\n26. Odvolací súd uvádza, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samostatným odberom plynu. Údaje z\ntakéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej\nškody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.\nPre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávneného\nodberu plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať\npresné množstvo odobratého plynu. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle zákona o metrológii\nje možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje,\nteda jednoznačný a záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť len plynomer s platným overením. V\nzmysle uvedeného, nebolo možné na určenie množstva odobratého plynu v danom prípade použiť údaj\nz meradla, na ktorom bola porušená plomba. Je teda irelevantné, či bolo merné zariadenie funkčné. V\nkonaní nebolo žalovaným preukázané skutočne odobraté množstvo plynu a údaj vyplývajúci zo sporného\nmeradla, vzhľadom na porušenie zabezpečenia, nebolo možné použiť. V takomto prípade je s poukazom\nna ustanovenie § 82 ods. 3 zákona o energetike potrebné použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, v danom prípade\nvyhláškou č. 449/2012 Z. z., ktorá zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa na\nodbernom mieste a ich skutočnú spotrebu. Takto určenú výšku škody je potrebné považovať za skutočnú\nškodu, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom plynu, t. j. odberom plynu žalovaným meraný\nurčeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.\n27. K odvolacej argumentácii žalovaného, v ktorej namietal záver znaleckého posudku, na základe\nktorých si žalobca nárokuje žalovaný nárok, odvolací súd uvádza, že argumentáciu žalovaného\nnepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej\ninštancie. Znalec v predloženom znaleckom posudku dospel k záveru, že pôvodné zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec poukázal na\nzistenú tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Odvolací\nsúd uvádza, že pokiaľ znalec v predloženom znaleckom posudku uvedie, že môže s pravdepodobnosťou\nblížiacou sa istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo\nporušené - odstránené a nahradené inou plombou, je tento záver dostatočný pre konštatovanie\nobjektívnej zodpovednosti na strane žalovaného, nakoľko v konaní nebolo uvedené žiadne tvrdenie,\nktoré by bolo preukázané a spôsobilé spochybniť tieto závery znalca. Skutočnosť, že znalec nebol\npri demontáži zariadenia, nespochybňuje samotné závery znalca, v nadväznosti na skutočnosť, že zo\nstrany žalovaného nebolo preukázané, že by k pozmeneniu malo dôjsť spôsobom, za ktorý by žalovaný\nnezodpovedal.\n27.1. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky,\npotrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka,\nv sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´\na aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v civilnom sporovom\nkonaní nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky\nnavrhovane´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu\n´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du (§ 185 CSP), a nie strán sporu.\n27.2. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný\nprávnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a\nprostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti.\nInak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz\nsvojho opaku.\n28. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo bez rozumných\npochybností preukázané, že žalovaný v rozhodnom období odoberal na danom odbernom mieste\nplyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, a teda dopustil sa\nneoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, čím žalobcovi vznikol\nnárok na náhradu vzniknutej škody v zmysle § 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike. Odvolací súd preto\nkonštatuje, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1,2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v\nodvolaním napadnutej časti, vo výroku I. a III. ako vecne správny potvrdil.\n\n29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cb/6/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "542a98e1-18e6-404b-9740-f4497cafa3f1:d9953bce-c6cf-4d9a-a726-ae874806314f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5113215891.1", "spisova_znacka": "3Obdo/32/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/32/2017 z 26. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5113215891.1"}, {"guid": "f495111d-e749-4ce0-a207-01747a0168b0:06b6f28d-5c44-4391-b282-1d36424dcba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Cob/36/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/36/2018 z 26. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f495111d-e749-4ce0-a207-01747a0168b0:06b6f28d-5c44-4391-b282-1d36424dcba6"}, {"guid": "3ddc9b72-77ed-4e71-8c94-b3fdeb90f0ab:404b3e0c-e75d-4b28-8932-9728fd30ec9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/6/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Cb/6/2016 z 26. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2016-02-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3ddc9b72-77ed-4e71-8c94-b3fdeb90f0ab:404b3e0c-e75d-4b28-8932-9728fd30ec9b"}], "citovane_v": []}