Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/99/2026 1726200814 14. 08. 2026 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2026:1726200814.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci navrhovateľa: E.. H. F., X.. XX.X.XXXX, L. Y. XX, Z. proti oprávnenej: L.. Ľ. Y. (J. F.), X.. XX.X.XXXX, L. H. XX, V. o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.4.2026, č. k. 9C/16/2026-61, takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ má proti oprávnenej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie vo výroku I. vydané Okresným súdom Pezinok zo dňa 7.8.2023, č. k. 45C/29/2023-33 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.6.2024, č. k. 2Co/77/2024-229, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zákazu priblíženia (výrok I.). Navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 5.3.2026 domáhal zrušenia predmetného neodkladného opatrenia (v spojení s uznesením odvolacieho súdu) v časti uloženia zákazu priblíženia, nakoľko pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 7.8.2023, č. k. 45C/29/2023-33 mu bol uložená povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti, ktorá je postavená v obci Z., súp. č. XXX, na parcele registra "M.", parc. č. XXX/X o výmere 136 m2, a je evidovaná na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Z., obec Z., okres J. a povinnosť nepribližovať sa k oprávnenej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude navrhovateľ predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť navrhovateľa na týchto úkonoch. Dňa 30.12.2024 uzavreli navrhovateľ a oprávnená z neodkladného opatrenia kúpnu zmluvu, ktorou previedli svoje vlastnícke práva k nehnuteľnosti na tretiu osobu. Následne bol uznesením Okresného súdu Pezinok, č. k. 45C/9/2025 zákaz vstupu navrhovateľa do nehnuteľnosti zrušený; zákaz priblíženia zostal v platnosti. Na základe trestných oznámení zo strany oprávnenej bolo vykonané rozsiahle vyšetrovanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ. Uznesením OR PZ v Pezinku, odbor kriminálnej polície, sp. zn. ČVS -123/1-VYS-PK-2023 bolo trestné stíhanie zastavené. V rámci trestného konania boli vyhotovené i znalecké posudky, kde bola oprávnená definovaná ako osoba s nedostatočnými empatickými schopnosťami, narcistickými tendenciami, tvrdohlavá a nezodpovedná, so sklonmi ku vzťahovačnosti. Jej obranným mechanizmom je agresivita, manipulácia, citové vydieranie, klamstvo... Manželstvo navrhovateľa a oprávnenej bolo právoplatne rozvedené, navrhovateľ s ňou nekomunikuje, je preňho cudzou osobou. Dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené pominuli, resp. nikdy nejestvovali. Pokiaľ by rozhodnutie naďalej pretrvávalo, bol by navrhovateľ
vystavený riziku zákonných následkov a prípadného porušenia súdneho rozhodnutia, napríklad pri náhodnom stretnutí. 3. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením MV SR, OR PZ v Pezinku, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-123/1-VYS-PK-2023 zo dňa 31.1.2026 bolo trestné stíhanie proti navrhovateľovi pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby zastavené z dôvodu, že je dostatočne odôvodnený záver, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Účastníci konania uzavreli Dohodu o urovnaní a dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 30.12.2024 a Dodatok č. 1 zo dňa 13.12.2025, súčasťou ktorého bol i záväzok oprávnenej iniciovať konanie o zrušenie neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu do nehnuteľnosti. 4. Prvoinštančný súd poukázal na to, že jednou zo zákonných podmienok zrušenia predbežného opatrenia ako aj neodkladného opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené (§ 77 ods. 2 O.s.p. a § 334 C.s.p.). Zákonným dôvodom zrušenia predbežného opatrenia (vrátane neodkladného opatrenia) je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Zároveň poukázal na záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR z 3.8.2017, sp. zn. II. ÚS 491/2017, podľa ktorého: „Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ako to požadoval sťažovateľ, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená).“ 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že Okresný súd Pezinok nariadil neodkladné opatrenie, súčasťou ktorého bola i povinnosť navrhovateľa nepribližovať sa k oprávnenej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou procesných úkonov v civilnom, trestnom a priestupkovom konaní, na ktoré bude navrhovateľ predvolaný. Dôvodom, pre ktoré súd pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia, bola obava oprávnenej z fyzického a psychického násilia zo strany navrhovateľa, s ktorým v čase nariadenia neodkladného opatrenia tvorila manželský pár. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. 49Pc/6/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2024. Strany sporu si tiež vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dohodou, nežijú v spoločnej domácnosti. Trestné konanie vedené proti navrhovateľovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, bolo zastavené. Súd zrušil neodkladné opatrenie zo dňa 7.8.2023, č. k. 45C/29/2023-33 v časti povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti, ktorá je postavená v obci Z., súp. č. XXX, na parcele registra "M.", parc. č. XXX/X o výmere 136 m2, a je evidovaná na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Z., obec Z., okres J., nakoľko pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 6. Pokiaľ oprávnená uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bolo neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze približovať sa zrušené a poukázala na to, že navrhovateľ nepreukázal, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie bolo nariadené v čase dlhotrvajúcich problémov v manželstve, trestného stíhania a rozvodového konania. Strany sporu t. č. nie sú manželia, nemajú spoločnú nehnuteľnosť, nežijú spolu, nie sú v kontakte. Neodkladné opatrenie je inštitút ochrany ohrozeného práva a jeho znakom je dočasnosť po dobu, kým je právo ohrozené. Fakt, že sa stany sporu rozviedli a vyriešili si svoje majetkové záležitosti, nie sú vystavení potrebe kontaktu, je dostatočným dôvodom na to, aby súd konštatoval, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Oprávnená z neodkladného opatrenia, osoba, ktorej mala byť poskytnutá ochrana vo svojom vyjadrení neosvedčila, že by potreba zákazu priblíženia sa naďalej trvala. Naopak, navrhovateľ osvedčil, že nie je dôvod na to, aby bol naďalej zaviazaný povinnosťou nepribližovať sa, pretože so žalovanou nežije, nemajú spoločnú nehnuteľnosť a ani potrebu sa kontaktovať. Obmedzenie voľného pohybu navrhovateľa nemôže trvať, pokiaľ je ohrozenie práv oprávnenej čisto hypotetické. Pokiaľ by oprávnená v budúcnosti pociťovala ohrozenie zo strany navrhovateľa, môže si podať opätovne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale nateraz potreba jeho trvania nie je daná a to pre zmenu pomerov, ktorá nastala. Prvoinštančný súd navrhovateľovi, ktorý bol so svojím návrhom úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená z dôvodov podľa § 365 písm. d), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), t. j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnená zastávala názor, že súdom prvej inštancie uvedené okolnosti odôvodňujúce zrušenie neodkladného opatrenia (zastavenie trestného stíhania navrhovateľa, nekontaktovanie sa strán a rozvod manželstva) samy osebe v žiadnom prípade nepredstavujú zánik dôvodov, pre ktoré bolo predmetné neodkladné opatrenie nariadené v zmysle § 334 C.s.p. Uviedla, že zastavenie trestného stíhania neznamená zánik ohrozenia telesnej a duševnej integrity. Súd prvej inštancie podľa názoru oprávnenej nesprávne stotožnil trestnoprávnu rovinu veci s civilnoprávnou ochranou poskytovanou prostredníctvom neodkladného opatrenia. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov sa každá osoba, ktorá tvrdí, že je obeťou, považuje za obeť až do času, kým sa nepreukáže opak, a to bez ohľadu na to, či bol páchateľ zistený, trestne stíhaný alebo odsúdený. V civilnom konaní o nariadení alebo zachovaní neodkladného opatrenia sa nevyžaduje preukázanie viny spôsobom vyžadovaným v trestnom konaní. Postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a existencie reálneho ohrozenia telesnej alebo psychickej integrity oprávnenej osoby. Zastavenie trestného stíhania nijako neeliminuje ani nespochybňuje existenciu dôkazov predložených oprávnenou, predovšetkým lekársku správu zo dňa 23.9.2022 potvrdzujúcu symptomatiku typickú pre týrané osoby, čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov, ani skutočnosť, že navrhovateľ je držiteľom viacerých strelných zbraní. Rovnako nemožno opomenúť vážne psychické následky konania navrhovateľa na spoločného syna strán, ktorý v dôsledku správania navrhovateľa trpel samovražednými myšlienkami a musel vyhľadať odbornú pomoc. Hrozba pre telesnú a psychickú integritu oprávnenej a jej syna preto naďalej objektívne pretrváva. Absencia kontaktu neznamená zánik dôvodov pre osobnú ochranu. Oprávnená mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne zamieňa ochranu osoby s ochranou konkrétneho obydlia. Civilný sporový poriadok pritom jednoznačne rozlišuje medzi opatrením viazaným na obydlie podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. a opatrením viazaným na ochranu osoby podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. Skutočnosť, že žalobkyňa bola nútená spolu so synom opustiť spoločné obydlie a vyhľadať bezpečné bývanie, nemožno interpretovať ako dôkaz zániku ohrozenia, ale práve naopak ako dôsledok existencie dlhodobého strachu a potreby ochrany pred žalovaným. Zákaz priblíženia neslúži na ochranu konkrétnej nehnuteľnosti, ale na ochranu fyzickej a psychickej integrity osoby pri jej každodennom pohybe a fungovaní. Aj keď strany konania už nevedú spor o nehnuteľnosť, v ktorej pôvodne spoločne žili, ochrana neprestáva byť potrebná, ale jej význam sa ešte zvyšuje, keďže oprávnená a jej syn sa pohybujú vo verejnom priestore bez inej efektívnej formy preventívnej ochrany. Oprávnená naviac uviedla, že navrhovateľ sa po podaní návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia opakovane a pravidelne zdržiava v blízkosti jej aktuálneho bydliska. Tvrdila, že sa jej ho podarilo odfotiť až ku dňu podania odvolania. Navrhovateľ týmto spôsobom evidentne vyhľadáva prítomnosť oprávnenej, čím v nej vyvoláva dôvodný strach, psychický nátlak a obavu z ďalšej eskalácie jeho správania. Takéto konanie nemožno považovať za náhodné alebo spoločensky neutrálne správanie, ale za pokračovanie dlhodobého vzorca kontroly, zastrašovania a psychického nátlaku, ktorý bol jedným zo základných dôvodov nariadenia predmetného neodkladného opatrenia. Na preukázanie uvedených tvrdení oprávnená predložila fotodokumentáciu zachytávajúcu navrhovateľa opakovane sa pohybujúceho pred jej obydlím. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyvracajú záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého medzi stranami už nedochádza ku kontaktu alebo nehrozí ďalšie obťažovanie. Práve naopak, správanie navrhovateľa preukazuje pokračujúcu fixáciu na osobu oprávnenej a pokračovanie v konaní vyvolávajúcom stav permanentného strachu a psychickej neistoty. Účelom neodkladného opatrenia pritom nie je reagovať až na opätovný fyzický útok, ale preventívne zabrániť ďalšiemu ohrozeniu života, zdravia a psychickej integrity oprávnenej osoby. Civilnoprávna ochrana poskytovaná zákazom priblíženia má preventívny charakter a jej význam spočíva práve v eliminácii rizika ďalšej eskalácie konfliktu a opakovanej viktimizácie obete. Rozvod a plynutie času neodstraňujú riziko domáceho násilia. Argumentácia súdu prvej inštancie založená na tom, že manželstvo strán bolo rozvedené, je podľa názoru oprávnenej právne aj vecne nesprávna. Rozvod predstavuje výlučne zmenu formálneho rodinnoprávneho statusu strán, nijako však neodstraňuje reálnu existenciu hrozby. Zákon o obetiach trestných činov výslovne poskytuje ochranu aj bývalým manželom a osobám, ktoré boli vystavené domácemu násiliu v minulosti. Rozvodom nezmizli zbrane vo vlastníctve navrhovateľa, nezanikol jeho dlhodobý vzorec agresívneho a kontrolujúceho správania a nezanikli ani psychické následky spôsobené oprávnenej a spoločnému synovi. Rovnako samotné plynutie času nemožno
automaticky považovať za dôvod zániku ochrany. Podľa § 334 C.s.p. možno neodkladné opatrenie zrušiť iba v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V predmetnej veci však dôvody nielenže neodpadli, ale aktuálne správanie navrhovateľa potvrdzuje ich ďalšie trvanie. 8. Podľa názoru oprávnenej súd prvej inštancie pri rozhodovaní opomenul aplikáciu čl. 6 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého je súd povinný prihliadať na prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu a zohľadňovať špecifické potreby slabšej strany. V predmetnej veci ide nepochybne o situáciu dlhodobého psychického nátlaku, subordinačného vzťahu a pretrvávajúceho strachu oprávnenej z navrhovateľa. Osobitne závažné je postavenie spoločného syna strán, ktorý v minulosti trpel vážnymi psychickými následkami správania navrhovateľa, vrátane samovražedných myšlienok. 9. Oprávnená poukázala na znenie čl. 15 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a súd je povinný hodnotiť všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Mechanické zľahčenie uvedených dôkazov iba na základe zastavenia trestného stíhania predstavuje nesprávne skutkové aj právne vyhodnotenie veci. Napadnuté uznesenie je preto podľa názoru oprávnenej v tejto časti nedostatočne odôvodnené a v dôsledku toho aj nepreskúmateľné. Oprávnená ďalej uviedla, že v dôsledku pretrvávajúceho strachu a obavy o svoju bezpečnosť podala na OR PZ Nitra, obvodné oddelenie v Lužiankach dňa 22.5.2026 oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona NSR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ, pričom polícia v súčasnosti zabezpečuje kamerové záznamy obce, ktoré môžu slúžiť ako významný dôkazný prostriedok preukazujúci správanie navrhovateľa. Odporkyňa preto navrhla, aby si súd predmetné kamerové záznamy od príslušného obvodného oddelenia v Lužiankach vyžiadal (ID: 142.26/514) a vykonal ich ako dôkaz, nakoľko je presvedčená, že ide o dôkazy zásadného významu pre posúdenie dôvodnosti ďalšieho trvania neodkladného opatrenia. Zároveň poukázala na to, že navrhovateľ sa obdobného konania voči oprávnenej dopúšťal aj v minulosti, a to už počas trvania zákazu vstupu do nehnuteľnosti v Z.. Navrhovateľ opakovane a bez súhlasu vstupoval na predmetný pozemok, napriek tomu, že k nehnuteľnosti nedisponoval kľúčmi ani oprávnením vstupu. Jeho konanie malo charakter monitorovania pohybu a prítomnosti oprávnenej, ako aj jej zastrašovania. Oprávnená disponuje kamerovými záznamami zachytávajúcimi takéto konanie navrhovateľa, konkrétne situácie, keď vyliezol po rebríku až ku kamere, následne po rebríku nahliadal do priestorov spálne na poschodí (29.10.2024), pravidelne vstupoval do záhrady a odnášal z nej rôzne veci, a dokonca vstúpil na pozemok aj v čase, keď sa odporkyňa osobne nachádzala v záhrade. Dňa 5.5.2026 približne o 17:00 hod. oprávnená zaznamenala v blízkosti svojho obydlia pohyb motorového vozidla evidenčného čísla L., ktoré malo smerovať oproti nej. V motorom vozidle bol navrhovateľ. Uvedená udalosť v oprávnenej vyvolala zvýšenú ostražitosť, ako aj prehĺbenie strachu a obáv o vlastný život a bezpečnosť. Následne dňa 20.5.2026 o 17:06 hod. oprávnená opätovne zaznamenala prítomnosť navrhovateľa v bezprostrednej blízkosti svojho obydlia, pričom predmetná skutočnosť bola zachytená aj vo fotodokumentácii vyhotovenej z vozidla oprávnenej. Na fotografii je zachytený navrhovateľ vychádzajúci z verejného priestranstva - detského ihriska, ktoré sa nachádza pozdĺž bočnej časti oplotenia novej nehnuteľnosti oprávnenej v obci F.. Oprávnená uviedla, že v uvedený deň o 17:01 hod. odchádzala zo svojho bydliska, pričom pri výjazde z obce F. zaznamenala navrhovateľa idúceho oproti nej na motocykli. Po prejdení do susednej obce H. sa vzhľadom na presvedčenie, že išlo práve o navrhovateľa, otočila a vrátila späť k svojej nehnuteľnosti. Pri príchode k obydliu následne spozorovala motocykel odstavený pri svojom plote a zároveň navrhovateľa vychádzajúceho z priestoru detského ihriska susediaceho s jej pozemkom. Oprávnená vozidlo zastavila a predmetnú situáciu zdokumentovala fotografiou. Následne sa z miesta opätovne vzdialila smerom na obec H.. Uvedené konanie navrhovateľa vníma ako pokračovanie sledovania jej osoby a monitorovania jej pohybu, čo v nej dôvodne vyvoláva ďalšie obavy o jej bezpečnosť a život. Uvedené skutočnosti podľa názoru oprávnenej jednoznačne preukazujú pokračujúce narúšanie jej pocitu bezpečia a odôvodnenosť obáv z ďalšieho správania navrhovateľa. Oprávnená k odvolaniu priložila potvrdenie o podaní oznámenia na Obv. Odd. V Lužiankach zo dňa 22.5.2026 a fotografie navrhovateľa na pozemku dňa 6.4.2024, navrhovateľa pri nehnuteľnosti dňa 27.9.2024, navrhovateľa pri nehnuteľnosti dňa 28.10.2024, navrhovateľa pri vyliezaní na nehnuteľnosť dňa 29.10.2024, rebríka, ktorý priniesol, aby sa vyšplhal hore dňa 29.10.2024, navrhovateľa pri nehnuteľnosti dňa 8.1.2025, navrhovateľa pri novej nehnuteľnosti oprávnenej dňa 20.5.2026. 10. Oprávnená konštatovala, že základnou zákonnou podmienkou na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 C.s.p. je existencia takého stavu, keď odpadnú dôvody, pre ktoré bolo opatrenie nariadené.
V predmetnej veci však dôvody neodpadli. Naďalej existuje dôvodný strach oprávnenej o jej život, zdravie a psychickú integritu, ako aj o bezpečnosť spoločného syna strán. Dlhodobé psychické týranie, kontrolujúce správanie navrhovateľa, jeho agresivita, držba strelných zbraní, ako aj jeho aktuálne správanie spočívajúce v opakovanom zdržiavaní sa pred obydlím oprávnenej, objektívne potvrdzujú pokračovanie ohrozenia. Súd prvej inštancie podľa jej názoru pochybil, keď formálne okolnosti, akými sú rozvod manželstva, nekontaktovanie či zastavenie trestného stíhania, nesprávne vyhodnotil ako zánik reálneho nebezpečenstva. Zrušením neodkladného opatrenia bola oprávnenej odňatá účinná preventívna ochrana pred ďalšou viktimizáciou a psychickým nátlakom. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia zamietne a nariadené neodkladné opatrenie ponechá v platnosti. 11. Navrhovateľ sa k odvolaniu oprávnenej vyjadril podaním zo dňa 2.6.2026, v ktorom uviedol, že tvrdenia oprávnenej sa nezakladajú na pravde, sú špekulatívne a účelové. Fotodokumentáciu bezpečnostných kamier, ktoré oprávnená nainštalovala na monitorovaniu osoby navrhovateľa na nehnuteľnosti v Z. považoval za právne celkom bezvýznamnú. Oprávnená si musí byť vedomá skutočnosti, že pôvodne uložené neodkladné opatrenie sa týkalo len zákazu vstupu do domu č. s. XXX/ XX na Y. N. Y. Z., nie však vstupu na priľahlý pozemok. Neodkladné opatrenie ohľadne vstupu do domu (od ktorého nemal ani kľúč) nikdy neporušil a jeho pohyb po pozemku, ku ktorému mal v tom čase právo užívania formou vecného bremena, neodporuje nijakému právneho predpisu. Súhlas oprávnenej na vstup na pozemok nebol potrebný. Po opustení domovej nehnuteľnosti oprávnenou (november 2023) navrhovateľ občas skontroloval stav pokračujúceho úpadku záhrady a domovej nehnuteľnosti vizuálne zvonku. Pre úplnosť dodal, že v tom čase ich manželstvo trvalo a zároveň prebiehalo i súdne konanie (sp. zn. 4C40/2023 na OS Pezinok) o určenie vlastníckeho práva, kde žiadal o určenie, že dom č. s. XXX/ XX na Y. N. Y. Z. je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je len logické, že sa zaujímal o celkový stav nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzalo alebo malo nachádzať aj zariadenie, ktoré bolo nepochybne predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poznamenal, že pokiaľ oprávnená v dome fyzicky so synom V. bývala (približne od septembra do novembra 2023) napriek súladu s právom, v úmysle vyhnúť sa konfliktom, na pozemok priľahlý k domu nikdy nevstupoval. Následne v roku 2024 do domu chodila len sporadicky, keď odsťahovávala jeho zariadenie. O dom a záhradu sa vôbec nestarala. Jediný raz počas prítomnosti oprávnenej na pozemok nechtiac vstúpil dňa 8.1.2025 (vtedy už nehnuteľnosť viac ako rok vôbec neužívala), pričom o jej prítomnosti nevedel, nakoľko vošla automobilom na pozemok zadnou bránou, pričom sa zaoberala vykopávaním rastlín zo záhrady. Vtedy si ho najskôr aj mobilom z diaľky odfotografovala a verbálne sa hneď začala vyhrážať políciou. Pozemok navrhovateľ bez komentára opustil, hoci v tom čase už bola o kúpe predmetnej nehnuteľnosti medzi nimi uzavretá riadna kúpna zmluva (30.12.2024) a do depozitu bola navrhovateľom uhradená aj celá kúpna cena. 12. Ohľadne pohybu v obci F., kde oprávnení zrejme aj so synom býva, navrhovateľ uviedol, že na jeho občasných cestách do X., kde býva jeho ďalší syn, z verejného priestranstva (parčíku) nahliadol, či sa tam nenachádza syn V.. Syna totiž nevidel už viac ako 3 roky, čo je pre neho neznesiteľné. Nielen jeho rodina zo strany navrhovateľa, (3 synovi súrodenci, krstní rodičia, strýko, teta) ale aj rodina oprávnenej (synova stará matka a jej brat p. F.) nemá o jeho práci, štúdiu, živote a zdraví žiadne správy a má o jeho osud a ďalší vývoj vážne obavy. Domnievajú sa, že možnosť jeho komunikácie a pohybu je oprávnenou výrazne obmedzená. Dlhodobú absenciu akejkoľvek komunikácie so svojou starou matkou (matkou oprávnenej) potvrdil aj strýko oprávnenej p. H. F., ktorý taktiež pri svojich občasných cestách okolo bydliska oprávnenej V. nikdy nezahliadol. Navrhovateľ poznamenal, že napriek skutočnosti, že syn V. je plnoletý, je zásadne a neprirodzene ovplyvňovaný vo svojich rozhodnutiach a postojoch svojou matkou, oprávnenou, čo vyplýva aj z dôkazu uvedeného nižšie. Oprávnená je navrhovateľovi v tejto súvislosti celkom ľahostajná, jej povahové a charakterové vlastnosti sú výstižne opísané vo svedeckých výpovediach ako aj v znaleckom posudku, nachádzajúcich sa v spise Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku, odborom kriminálnej polície, pod sp. zn. ČVS: ORP-123/1-VYS-PK-2023. Hoci je oprávnená presvedčená o svojej výnimočnosti, nie je a nikdy nebude vzhľadom ku svojim osobnostným dispozíciám predmetom jeho záujmu. Navrhovateľ mal za to, že oprávnená zlyhala ako matka a sklamala ako manželka a človek. Je presvedčený, že urobila maximum pre to, aby mu čo najviac poškodila a ublížila a použila množstvo neprávd a poloprávd aby navodila dojem svojho fyzického, psychického a materiálneho ohrozenia. Najtrpkejšia na tom je však skutočnosť, že svojim konaním vážne ohrozuje i vývoj a budúcnosť syna V.. Navrhovateľ uviedol, že napriek tomu nie je naplnený nenávisťou a z jeho strany jej nehrozí nijaké nebezpečenstvo, ani ujma. Roky sa s ňou nerozprával a nehodlá do jej ďalšieho
života zasahovať a ani ju kontaktovať. Je možné, že pri náhodnom stretnutí by mal problém ju spoznať. Je však viac ako isté, že aj náhodné stretnutie by sa pri existencii neodkladného opatrenia zákazu priblíženia, nezaobišlo bez následkov pre neho. Na rozdiel od nej nebude poukazovať jej pohyb po krajine. Hoci prehnane zlostne reaguje na jeho pohyb, sám ju 2 x stretol nachádzajúcu sa v jej aute v Z., kde býva, naviac raz registroval jej auto zaparkované v Z. na ceste na R.X. Ú. a raz zaparkované na hlavnej ceste vo vedľajšej obci D.. Snahu oprávnenej zasahovať do slobody jeho pohybu považuje za šikanózny. V súčasnosti je ich jediným spojovacím článkom syn V., pričom rodina navrhovateľa i rodina oprávnenej má vážne obavy o jeho ďalší vývoj. Navrhovateľ poznamenal, že syna V. viac ako 3 roky nikto z jeho rodinných príslušníkov zo strany navrhovateľa nevidel, ani o ňom nepočul a zo strany oprávnenej podľa informácie p. H. F. asi rok.... Obe rodiny sa obávajú, že hoci je V. už plnoletý, je vydaný napospas nevhodnému pôsobeniu, pred ktorým sa nedokáže brániť a ktoré bráni jeho riadnemu vývoju a zaradeniu do normálneho života spoločnosti. 13. Pre dokreslenie navrhovateľ dodal nad rámec toho, čo už bolo uvedené v návrhu, ďalšie zistenia znaleckej psychodiagnostiky týkajúce osobností oprávnenej a syna V., ktoré absolvovali na základe, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku, Odbor kriminálnej polície, podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 143 ods. 1 Trestného poriadku v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e) Trestného zákona, pribral k podaniu znaleckého posudku znaleckú organizáciu Experti forenznej psychológie, s.r.o., zapísanú v zozname MS SR v odbore Psychológia. Z posudku navrhovateľ uviedol nasledovné: „J. G. Ľ. F.. Sklon k vzdorovitosti a agresívnemu správaniu. Uvoľnený brzdový systém, labilná je v prispôsobovaní so sklonom k pseudológii (sklony ku klamaniu). Racionálna kontrola správania (mentálny brzdový systém) je nízka, regulácia prostredníctvom rozumových zložiek funguje zle, vznikajú inadekvátne riešenia. Takúto nízku úroveň odpovedí produkujú osoby s poruchou osobnosti a ktoré charakterizuje znížená rozumová úroveň. Výsledok nie je v súlade s nadpriemerným intelektovým potenciálom diagnostikovaným výkonovým testom. S tendenciou za každých okolností a v každej situácií reagovať na dianie okolo seba. Jej reakcie sú výsostne osobné, často nevhodné, nakoľko nepočíta so žiadnymi okolnosťami (str. 58 ZP č. 28/2024). Egocentrická osobnosť, so subjektivistickým nastavením, s bizarným správaním, nejaví žiadny záujem o iných. Jej asociácie sú spravidla neuhladeným spôsobom verbalizované, čím tiež potvrdzuje svoju odbrzdenosť a nekonvenčnosť, nezdržanlivosť. Má ambivalentný vzťah voči ľuďom. Zaujíma nereálne postoje vo vzťahu k medziľudským väzbám, k povinnostiam, aj k právam s paranoidnými znakmi, s nadmerne uvoľneným správaním. Možné je očakávať reakcie typu acting-out (správanie bez dostatočnej sebakontroly, impulzívne, včítane agresivity, resp. antisociálneho konania). Očakávateľné je problematické, neprispôsobivé, aj agresívne správanie s explóziami hnevu a navonok orientovanej agresie (str. 59 ZP č. 28/2024). Nízke množstvo reakcií náklonnosti svedčí o oslabenej schopnosti probandky participovať na príjemných vzťahoch, zdieľať a vymieňať si pozitívne afekty a postoje, dávať a prijímať lásku a pestovať vzájomné uspokojivé, priateľské vzťahy (str.60 ZP č. 28/2024). Vysoká T-hodnota v škále L (Lži škála) svedčí o výraznej pozitívnej sebaprezentácii probandky, s popieraním agresívnych tendencií, zlých myšlienok a slabosť charakteru. Zvýšené Lži skóre môže tiež odhaľovať nesofistikovaný sklon javiť sa lepšou, nedostatočný vhľad do vlastného správania, či nerealistickú deklaráciu mravnosti. Akúkoľvek kritiku interpretuje ako úmyselnú zlomyseľnosť, ľahko sa stavia do roly obete. Sklony má ku konfliktom a k výbuchom zlosti (str.61 ZP č. 28/2024). Probandka nehodnotí H.C. F. ako agresívnu osobnosť (str. 63, 71, 74, 81, 85 (!!!) ZP č. 28/2024). Ľahostajná je voči morálnym zásadám spoločnosti, vyznačuje sa zníženou úrovňou morálnej cenzúry (str. 68 ZP č. 28/2024). Abnormne štrukturovaná osobnosť so znakmi paranoidnej poruchy osobnosti, s hypertrofiou agresivity, v koincidencii so znakmi histriónskej poruchy osobnosti (podčiarknuté v ZP). Ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti disponujú s črtami, ako sú ·podozrievavosť, vzťahovačnosť, nedôvera, precitlivelosť na nezdary a urážky. Postihnutý je podráždený, hostilný a negativistický k druhým ľudom, predpokladá, že im chcú ubližovať, škodiť, či zhadzovať ich. Sú často fanatickí bojovníci za ľudské práva, kverulanti a chronicky súdiaci sa, so sklonom k patologickej žiarlivosti. Majú sklon k preberaniu či vytváraniu spikleneckých teórií a výkladov diania okolo nich. V štruktúre osobnosti býva zvýraznená iritabilita a agresivita, s perzekučnými myšlienkami. Presvedčený je o svojej pravde, trvalo je nepriateľsky naladený. Typické je pre ľudí s touto poruchou (histriónska porucha osobnosti) sklon k dramatizácii banálnych konfliktov, prehnaná teatrálnosť (histrión = herec), citové vydieranie, manipulácia s ľuďmi a neadekvátna afektivita (často predstieraná). Nápadná je labilná a povrchová emotivita, infantilné prejavy a snaha byť centrom pozornosti. Toho dotyčný dosahuje najrôznejšimi spôsobmi, u žien je typické nápadné obliekanie, zvodné konanie a snaha byť sexuálne príťažlivým objektom. Histriónski ľudia majú tiež sklony k pomstychtivosti a bájivej klamavosti
(pseudologia phantastica). Dokážu pôsobiť veľmi presvedčivo, vedia s veľkou obratnosťou klamať a prekrúcať výroky druhých. V partnerských vzťahoch pôsobia veľmi deštruktívne. Kvôli túžbe po dobrodružstve sa u nich vyskytuje zvýšené riziko abúzu drog, striedanie sexuálnych partnerov, ale na druhej strane nezriedka dochádza k rôznym sexuálnym dysfunkciám. str.70 ZP č. 28/2024.“ 14. Z posudku psychologickej diagnostiky V. F. navrhovateľ uviedol: „Na uvedenom veľmi zraniteľnom osobnostnom teréne poškodeného sa poškodený stáva ľahkou obeťou dlhodobého neadekvátneho výchovno-edukačného manipulatívneho vplyvu svojej matky Ľ. F., ktorá ma na poškodeného doktrinálny vplyv (podčiarknuté v ZP č. 44/2024). Matka s vysokou pravdepodobnosťou dlhodobo mystifikuje poškodeného negatívnymi verbalizáciami na adresu otca za účelom oslabenia citovej väzby poškodeného k otcovi. Matka emocionálne zaťažuje poškodeného aj v takých súvislostiach, v ktorých nie je vzhľadom na svoju osobnostnú, emocionálnu ani sociálnu zrelosť disponovaný. Poškodený regredoval a regreduje do symbiotického vzťahu s matkou, stotožňuje sa s riešeniami matky, preberá jej vzorce správania a jej verbalizovanie. Vzhľadom na to, že matka má významne negatívny postoj k otcovi poškodeného, automaticky tieto vzorce preberá aj poškodený V. F.Č.. Negatívny postoj matky k otcovi významne pôsobí ako imitačný vzor pre poškodeného. Poškodený je opakovane svedkom v situáciách a pod tlakom manipulatívnych negatívnych informácií o otcovi. Tieto situácie sú pre neho emočne nadhraničné, preto je pre neho jednoduchšie stotožniť sa s atmosférou, v ktorej žije (ktorú matka systematicky buduje) a odmietať otca. Odmietanie a devalváciu otca poškodeným v tomto kontexte možno hodnotiť len ako vyhovenie tlaku matky (str. 67 ZP č.44/2024). Psychický stav poškodeného je nepriaznivý v dôsledku vývinových špecifík a dlhodobého neadekvátneho výchovno-edukačného manipulatívneho vplyvu matky poškodeného Ľ.N. F., ktorá má na poškodeného doktrinálny vplyv a významne ovplyvňuje jeho spôsob života (str. 75 ZP č.44/2024). Psychologické vyšetrenie poškodeného nasvedčuje tomu, že poškodený má mentálne, sociálne aj emocionálne oneskorený, špecifický, disharmonický vývin, s úzkostným a depresívnym prežívaním. Znalkyňa odporúča poškodenému psychologickú aj psychiatrickú starostlivosť (str. 76 ZP č. 44/2024). Navrhovateľ uviedol, že z uvedených skutočnosti vyplýva, že predmetom jeho prirodzeného rodičovského záujmu je syn V. F., ktorého od apríla 2023 nevidel a u ktorého znalec ešte na rozdiel od oprávnenej, kde je prognóza významnej zmeny správania nepravdepodobná (str. 61,70, 72,78,81,82), vidí po poskytnutí odbornej starostlivosti možnosť zlepšenia. Vzhľadom na chorobne úzke prepojenie syna s oprávnenou mu však uložené neodkladné opatrenie neumožňuje sa k nemu priblížiť a teda ani ponúknuť poskytnutie prípadnej pomoci. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 15. Oprávnená reagovala podaním zo dňa 26.6.2026, v ktorom uviedla, že vyjadrenie navrhovateľa neoslabuje dôvodnosť odvolania, ale naopak potvrdzuje, že dôvody pre ďalšie trvanie zákazu priblíženia neodpadli. Opätovne poukázala na znenie § 334 C.s.p., podľa ktorého možno neodkladné opatrenie zrušiť len vtedy, ak "odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené", pričom podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. ide o ochranu osoby, ktorej telesná alebo duševná integrita "môže byť ... konaním ohrozená". Navrhovateľ však vo svojom podaní sám priznal, že sa v obci F. zdržiaval a že z verejného priestranstva „nahliadol, či sa tam nenachádza syn V.“. Nejde teda o hypotetickú obavu oprávnenej, ale o navrhovateľom priznané vyhľadávanie blízkosti miesta, kde sa oprávnená zdržiava. Odporkyňa výslovne poprela tvrdenie navrhovateľa, že jeho prítomnosť v obci F. bola legitímne motivovaná záujmom o spoločného syna. Uviedla, že spoločný syn V. je plnoletý, kontakt s navrhovateľom si neželá, navrhovateľa o žiadne návštevy nepožiadal a nikoho nesplnomocnil, aby ho vyhľadával v okolí nehnuteľnosti, ktorú má oprávnená vo svojom vlastníctve. Na preukázanie uvedeného priložila čestné vyhlásenie V. F. a navrhla vykonať ho ako listinný dôkaz. Tvrdila, že obrana navrhovateľa založená na údajných rodičovských dôvodoch nemá oporu v zákone. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. sa zákonná úprava styku rodičov týka "maloletého dieťaťa" a podľa § 28 ods. 1 cit. zákona sa rodičovské práva a povinnosti viažu na starostlivosť o "maloleté dieťa". Navrhovateľ preto nemá žiadny zákonný titul na to, aby pod zámienkou rodičovského záujmu vyhľadával okolie nehnuteľnosti, ktorú má oprávnená vo svojom vlastníctve z dôvodu kontaktu s plnoletým synom, ak navyše plnoletý syn výslovne uvádza, že kontakt si neželá, navrhovateľova skutková verzia stráca akýkoľvek presvedčivý základ. Navrhovateľ ďalej stavia svoje vyjadrenie na rozsiahlych citáciách zo znaleckých posudkov vyhotovených v trestnom konaní. Takýto postup je procesne nedostatočný. Podľa čl. 15 ods. 2 C.s.p. žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p. súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená. Zároveň podľa § 145 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. znalec "nie je oprávnený riešiť právne
otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery". Aj keby teda boli navrhovateľom citované pasáže obsahovo presné, samy osebe nemôžu nahradiť súdne hodnotenie otázky, či dôvody ochrany podľa § 334 C.s.p. objektívne odpadli. Argumentácia navrhovateľa založená na zastavení trestného stíhania je podľa názoru oprávnenej rovnako nedostatočná. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. sa osoba, ktorá tvrdí, že je obeťou, za obeť považuje "bez ohľadu na to, či bol páchateľ trestného činu zistený, trestne stíhaný alebo odsúdený". Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. má obeť právo na ochranu pred opakovanou viktimizáciou a podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 274/2017 Z. z. je opakovanou viktimizáciou ujma spôsobená pokračujúcim konaním spočívajúcim v zastrašovaní alebo nátlaku. Tvrdený rozvod strán vec nemení, keďže § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 274/2017 Z. z. výslovne počíta aj s bývalým manželom. Civilný súd navyše nie je viazaný rozhodnutím o zastavení trestného stíhania. K tvrdeniu navrhovateľa, že fotografie z Z. sú právne bezvýznamné, oprávnená uviedla, že tieto dôkazy nepredkladá len na preukázanie otázky rozsahu starého zákazu vstupu, ale predovšetkým na preukázanie dlhodobého vzorca monitorovania jej osoby a vyhľadávania jej blízkosti. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p. ich treba hodnotiť vo vzájomných súvislostiach aj s aktuálnymi udalosťami v Kapinciach. Takéto správanie je zároveň spôsobilé zasahovať do práva odporkyne na súkromie, dôstojnosť a ochranu osobnosti podľa § 11 a § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Pokiaľ ide o samotné použitie fotografií, § 12 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. výslovne umožňuje ich použitie na úradné účely na základe zákona. Čestné vyhlásenie Tomáša Kováča oprávnená predložila ako reakciu na nové skutkové tvrdenia navrhovateľa uplatnené až vo vyjadrení k odvolaniu. Jeho predloženie je preto odôvodnené podľa § 366 písm. d) C.s.p. a jeho vykonanie je možné podľa § 384 ods. 3 C.s.p. S ohľadom na uvedené oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol a nariadené neodkladné opatrenie v časti zákazu priblíženia ponechal v platnosti. 16. Navrhovateľ v podaní zo dňa 10.7.2026 uviedol, že odvolacie námietky oprávnenej nevyvracajú podstatný záver napadnutého uznesenia, že dôvody zákazu priblíženia objektívne pominuli. Oprávnená neosvedčila žiadne nové, konkrétne a aktuálne skutočnosti smerujúce k preukázaniu reálneho ohrozenia svojej telesnej alebo duševnej integrity zo strany navrhovateľa. Predložené čestné vyhlásenie plnoletého syna V. tento nedostatok neodstraňuje, lebo sa týka najmä jeho osoby, jeho postoja a jeho subjektívneho prežívania, nie objektívneho rizika vo vzťahu k oprávnenej. Oprávnená naďalej poukazuje na skutočnosť, že napriek zastaveniu trestného stíhania voči navrhovateľovi, absencii kontaktov a rozvodu ich manželstva pretrváva nebezpečenstvo ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity a pohyb navrhovateľa v nej vyvoláva obavu o život, zdravie a psychickú integritu ako aj o bezpečnosť spoločného syna V.. Navrhovateľ poukázal na to, že oprávnená neuvádza nijaké nové skutočnosti, okrem doloženia vyhlásenia syna V., pričom zdôraznil, že tento je neustále pod jej neadekvátnym vplyvom a má vážne pochybnosti o slobode jeho konania a prejavu. Osobne sa domnieval, že znenie jeho vyhlásenia bolo spracované podľa predstáv oprávnenej. Ako sa medzičasom preukázalo, syn V. sa skutočne v F. č. XX v dome svojej matky zdržiava. Táto skutočnosť bola preukázané šetrením OO PZ Lužianky na podnet navrhovateľa a na radu vyšetrovateľky OO PZ Pezinok výjazdom na miesto samé dňa 20.6.2026. O tom, že syn V. býva s matkou na uvedenej adrese nemala dovtedy nijakú potvrdzujúcu vedomosť ani V. rodina z otcovej, ani z matkinej strany, nakoľko V., zrejme na základe pokynu oprávnenej, nijaký kontakt osobný, telefonický alebo písomný s rodinou neudržiava. Obávajú sa, že V. nikde nepracuje a ani neštuduje, čo môže spôsobiť nenapraviteľné škody v jeho budúcom živote. Keďže syn je zrejme pod neustálym „neadekvátnym výchovno-edukačným manipulatívnym vplyvom matky"-oprávnenej, považoval navrhovateľ za potrebné trvať na návrhu na zrušenie zákazu priblíženia k oprávnenej v snahe poskytnúť synovi V. šancu viesť normálny a riadny život, čo považuje za svoju rodičovskú povinnosť. Uložený zákaz priblíženia smeruje výlučne vo vzťahu k oprávnenej, nie vo vzťahu k plnoletému synovi. Aj keby odvolací súd vzal čestné vyhlásenie syna na vedomie v plnom rozsahu, ide predovšetkým o jeho vlastné hodnotenie minulosti, o jeho aktuálnu vôľu nebyť v kontakte s navrhovateľom a o jeho subjektívnom prežívaní udalostí z mája a júna 2026. To však samo osebe neosvedčuje, že navrhovateľ aktuálne ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu oprávnenej. 17. Podľa názoru navrhovateľa existujú argumenty pre zrušenie zákazu priblíženia, predovšetkým odpadnutie dôvodov (zmena pomerov): absencia hrozby, keďže okolnosti, ktoré v minulosti viedli k vydaniu zákazu, sa úplne zmenili resp. ani nejestvovali, pričom chránenej osobe nehrozilo a ani v súčasnosti nehrozí žiadne fyzické, psychické ani iné nebezpečenstvo; neexistencia rizika, keďže z objektívneho hľadiska nie je dôvod domnievať sa, že by malo k porušeniu bezpečnosti alebo narúšaniu integrity chránenej osoby dochádzať, a to ani v budúcnosti. Udalosti zo dňa 20.5.2026 (navrhovateľova zastávka v obci F.) a dňa 20.6.2026 (šetrenie polície v mieste pobytu oprávnenej a
syna V. v F.), samy osebe nesmerovali proti oprávnenej ako chránenej osobe. Takýto súbor okolností judikatúra považuje za typický príklad odpadnutia dôvodov neodkladného opatrenia podľa § 334 C.s.p. (porov. sp. zn. 8Co/97/2024 KS Bratislava a sp. zn. 10Co/55/2021 KS Trnava). S oprávnenou navrhovateľ viac ako 3 roky nekomunikoval a napriek tomu, že pozná adresu jej súčasného bydliska viac ako rok, nikdy sa nepokúsil o vstup do jej nehnuteľnosti, ani o nadviazanie kontaktu s ňou a samozrejme ani ju nijakým spôsobom neohrozoval. Ďalším argumentom pre zrušenie zákazu priblíženia je podľa názoru navrhovateľa pôvodná neopodstatnenosť opatrenia: nedostatok dôkazov, nakoľko zákaz bol nariadený bez existencie relevantných a preukázateľných dôkazov o reálnom ohrození. Opatrenie nebolo adekvátne už v čase jeho vzniku a bolo prijaté bez toho, aby sa preukázalo protiprávne konanie, vyhrážanie alebo násilie zo strany povinnej osoby. Nové skutočnosti zistené až po nariadení opatrenia majú význam ako kvalitatívny posun v miere preukázania rozhodujúcich okolnosti (najmä zastavenie trestného stíhania) pre záver, že skutok nie je trestným činom a významné sú i znalecké závery o výrazne zníženej vierohodnosti oprávnenej a syna. Tieto nové podklady nepotvrdzujú existenciu aktuálneho objektívneho ohrozenia, ale naopak posilňujú záver, že ďalšie trvanie zákazu je už bez dostatočného skutkového podkladu. Posledným argumentom pre zrušenie zákazu priblíženia podľa názoru navrhovateľa je neprimeraný zásah do práv a slobôd. Ako porušenie základných práv navrhovateľ považoval skutočnosť, že trvanie prísneho obmedzenia neúmerne a bezdôvodne zasahuje do osobných slobôd a bežného života navrhovateľa. Zákaz podľa jeho názoru spôsobuje praktické komplikácie a diskrimináciu v spoločenskom aj rodinnom živote bez toho, aby plnil akýkoľvek legitímny ochranný účel. Uviedol, že judikatúra dôsledne rozlišuje medzi subjektívnym pocitom strachu a objektívne osvedčenou dôvodnou obavou. Neodkladné opatrenie nemožno ponechať v platnosti len preto, že oprávnená deklaruje obavu; potrebné sú aktuálne konkrétne okolnosti nasvedčujúce ohrozeniu jej telesnej alebo duševnej integrity. To v tejto veci po rozvode, vyporiadaní majetkových vzťahov, oddelenom bývaní a dlhodobom bezkontaktnom stave, osvedčené nie je (porov. sp. zn. 8Co/97/2024 KS Bratislava, sp. zn. 10Co/55/2021 KS Trnava). Za významné pre posúdenie veci považoval navrhovateľ aj odôvodnenie uznesenia KS Bratislava sp. zn. 8Co/97/2024: „Pokiaľ vo vykonanom dokazovaní oprávnený orgán konštatoval, že odporkyňou tvrdené konanie sa navrhovateľovi nepreukázalo, ostali skutočnosti uvádzané odporkyňou len v rovine jej tvrdenia, na základe čoho nemožno mať za osvedčenú dôvodnú obavu na strane odporkyne. Správne tiež uviedol, že ak v čase nariadenia neodkladného opatrenia súd vychádzal z toho, že oznámenie, ktoré odporkyňa podala na navrhovateľa bolo nutné prešetriť a za tým účelom odporkyni poskytol dočasnú ochranu, potom nemožno nechať bez povšimnutia následné prešetrenie a skončenie príslušných konaní zastavením." a odôvodnenie uznesenia KS Trnava sp. zn. 10Co/55/2021:„Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaná ani vo vyjadrení k návrhu žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia netvrdila, že by sa (od 20.7.2018) v súčasnosti žalobca k nej správal spôsobom, ktorý by zakladal akékoľvek podozrenie z násilia voči nej, teda obava žalovanej, že by sa žalobca voči nej mohol opätovne násilne správať, nie je ničím podložená. A iba samotná obava žalovanej bez ďalšieho neodôvodňuje trvanie nariadeného neodkladného opatrenia." Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 18. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 329 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 339 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.) v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. 19. Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 20. Z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 45C/29/2023 vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7.8.2023, č. k. 45C/29/2023-33 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi (teraz navrhovateľovi) povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke (teraz oprávnenej) na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch (výrok I.), povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti, ktorá je postavená v obci Z., súp. č. XXX, na parcele registra „M.“, parc.č. XXX/X o výmere 136 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Z., obec Z., okres J. (výrok II.), poučil odporcu, že môže podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku navrátenia do pôvodného stavu
alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok III.) a priznal navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). 21. Uvedené uznesenie v odvolacom konaní potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.11.2023, č. k. 2Co/56/2023-145 a navrhovateľke priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 22. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 24.4.2024, sp. zn. 3Cdo/13/2024 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 2Co/56/2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 23. Následne Krajský súd v Bratislave opätovne rozhodol o odvolaní odporcu a uznesením zo dňa 12.6.2024, č. k. 2Co/77/2024-229 potvrdil uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 7.8.2023, č. k. 45C/29/2023-33 a navrhovateľke priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 24. Oprávnená z neodkladného opatrenia podala dňa 14.2.2025 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupovať do nehnuteľnosti v Z.. Návrh odôvodnila tým, že strany uzavreli mimosúdnu dohodu o urovnaní a kúpnej zmluve a dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 25. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 28.2.2025, č. k. 45C/9/2025-32 zrušil výrok II. uznesenia, ktorým bola uložená odporcovi povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti v Z.. 26. Následne odporca (povinný z neodkladného opatrenia) podal dňa 5.3.2026 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia k oprávnenej. 27. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.4.2026, č. k. 9C/16/2026-61 zrušil neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom Pezinok dňa 7.8.2023, č. k. 45C/29/2023-33 vo výroku I., ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zákazu priblíženia k oprávnenej, ktoré rozhodnutie je predmetom tohto odvolacieho prieskumu. 28. Odvolací súd konštatuje, že k zrušeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť len na základe splnenia zákonom stanovených podmienok. V danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení § 335 C.s.p. (príp. § 336 ods. 4 a § 337 ods. 3 C.s.p.), keďže vo veci samej nebolo rozhodnuté. Možnosť zrušenia neodkladného opatrenia v danej veci tak vyplýva z ustanovenia § 334 C.s.p., t. j. na návrh a ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3.8.2017, sp. zn. II. ÚS 491/2017, v ktorom bol vyslovený právny názor práve ohľadom splnenia zákonných podmienok na zrušenie neodkladného opatrenia. Ústavný súd uviedol, že „Ako už bolo uvedené, jednou zo zákonných podmienok zrušenia predbežného opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené [§ 77 ods. 2 OSP a § 334 CSP]. Zákonným dôvodom zrušenia predbežného opatrenia (vrátane neodkladného opatrenia) je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/ trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť.Táto konštrukcia je v podstate reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie (porovnaj napr. stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.5.2011). Vychádzajúc z už uvedeného potom súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ako to požadoval sťažovateľ, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená), pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej strany sporu bez relevantnej zmeny skutkových okolností
na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie predbežného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad na rozhodovanie všeobecného súdu o zrušení predbežného opatrenia.“ 29. Odvolací súd opierajúc sa o vyššie uvedený právny názor dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia. Práve navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti, ktoré pri rozhodovaní zohľadnil súd prvej inštancie, a to zastavenie trestného stíhania, nekontaktovanie sa strán a rozvod manželstva, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, predstavujú zmenu skutkových pomerov (okolností), pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Odvolací súd súhlasí s názorom prezentovaným oprávnenou, že uvedené skutočnosti samy osebe (bez ďalšieho) nemusia vždy predstavovať zánik dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. V danom prípade však uvedené skutočnosti majú priamy súvis s dôvodmi nariadeného neodkladného opatrenia. 30. Vo vzťahu k trestnému stíhaniu začatému pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ voči oprávnenej, je potrebné konštatovať, že trestné stíhanie bolo začaté na podklade trestného oznámenia oprávnenej (a jeho doplnenia) ako aj anonymného trestného oznámenia, a to na základe rovnakých skutočností, aké boli uvedené oprávnenou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň podanie týchto trestných oznámení bolo jedným z podstatných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní. Ak bolo zastavené trestné stíhanie navrhovateľa vedené na podklade rovnakých skutkových okolností, aké boli dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, možno s ohľadom na dôvody zastavenia trestného stíhania deklarované orgánom činným v trestnom konaní vyvodiť, že v priebehu konania nastal kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, teda, že z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania bolo preukázané, že táto nie je splnená. 31. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, vyžaduje si však potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 32. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na odôvodnenie rozhodnutia o zastavení trestného stíhania, v zmysle ktorého v prípade oprávnenej nejde o týranú osobu, vychádzajúc okrem iného aj z výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní. Zo znaleckého posudku č. 28/2024 vypracovaného na poškodenú (oprávnenú z neodkladného opatrenia) vyplynulo, že znalkyňa nezistila prítomnosť znakov posttraumatickej stresovej poruchy, u poškodenej nie sú prítomné znaky týranej osoby, ktoré sú považované z psychologického hľadiska za typické pre znaky týranej osoby. Znalkyňa ďalej konštatovala, že nie je predpoklad, že konkrétne správanie manžela u poškodenej spôsobovalo stres alebo strach, resp. psychické alebo fyzické utrpenie, skôr je pravdepodobné, že u nej vznikal hnev, podráždenie, odmietanie, snaha o majetkové vyrovnanie a odsťahovanie sa manžela z domu. Nebolo zistené, že by opísané správanie manžela zanechalo na psychike poškodenej výraznejšie následky. Zdá sa, že presadila svoje predstavy o usporiadaní spolužitia s manželom a synom aj v spoločnej domácnosti, aj po odchode manžela zo spoločnej domácnosti. Dosiahla zákaz vstupu manžela do domu a neadekvátnou dlhodobou manipuláciou a doktrinálnym vplyvom na syna dosiahla odmietanie otca synom. Nebolo zistené, že by konanie H.A. F. poškodená pociťovala ako ťažké príkorie. Z komplexnej psychodiagnostiky a z výpovedí poškodenej nie je predpoklad, že konanie H. F. ovplyvnilo obvyklý spôsob života poškodenej. Napriek skutočnosti, že referuje, ako k manželovi necítila lásku od obdobia po narodení syna, zotrvala v manželstve dobrovoľne a zostala nezamestnaná. Nebolo zistené, že by opísané správanie manžela zanechalo na psychike poškodenej výraznejšie následky. Záverom znalkyňa súhrnne skonštatovala, že s odvolaním sa na analýzu znakov typických pre osoby, ktoré sa stali obeťami týrania a domáceho násilia, a kritérií, ktoré spĺňajú z psychologického hľadiska znaky posttraumatickej stresovej poruchy, poškodená nenapĺňa znaky typické pre osoby, ktoré sa stali obeťami týrania a domáceho násilia. Pokiaľ oprávnená namietala, že zastavenie trestného stíhania neeliminuje a nespochybňuje existenciu dôkazov predložených oprávnenou (lekársku
správu zo dňa 23.9.2022 potvrdzujúcu symptomatiku typickú pre týrané osoby, čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov, skutočnosť, že navrhovateľ je držiteľom strelných zbraní), s uvedeným nemožno súhlasiť, nakoľko práve výsledky dokazovania v trestnom konaní preukázali, že obava z ohrozenia práv oprávnenej nie je daná. 33. Berúc do úvahy vyššie uvedené potom možno zhrnúť, že ak v čase nariadenia neodkladného opatrenia bolo osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity oprávnenej osoby odôvodňujúce nariadenie zákazu priblíženie k tejto osobe, v neskoršom štádiu dokazovania (v tomto prípade v rámci trestného konania) nebolo preukázané, že takéto ohrozenie existuje. Po nariadení neodkladného opatrenia nebolo totiž preukázané (znaleckým dokazovaním v trestnom konaní), že konkrétne správanie navrhovateľa u oprávnenej spôsobovalo stres alebo strach, resp. psychické alebo fyzické utrpenie. Ak sa po nariadení neodkladného opatrenia preukáže, že práva oprávnenej osoby z neodkladného opatrenia nie sú ohrozené, a to z objektívneho hľadiska (nie na základe subjektívneho pocitu oprávnenej), nemožno vyvodiť potrebu ďalšieho trvania neodkladného opatrenia. Spolu s ďalšími skutočnosťami, ktorými sú následný rozvod manželstva a neexistencia kontaktovania sa sporových strán, tvorí zastavenie trestného stíhania (z dôvodov tam uvedených) takú zmenu skutkových pomerov, ktorá odôvodňuje zrušenie neodkladného opatrenia, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že neodkladné opatrenie je inštitút ochrany ohrozeného práva a jeho znakom je dočasnosť po dobu, kým je právo ohrozené. V danom prípade však ohrozenie práv oprávnenej nebolo preukázané. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu oprávnenej, že súd prvej inštancie nesprávne stotožnil trestnoprávnu rovinu veci s civilnoprávnou ochranou poskytovanou prostredníctvom neodkladného opatrenia. Trestné konanie totiž súviselo s predmetom konania o neodkladnom opatrení a výsledky dokazovania vykonané v rámci neho navrhovateľ predložil ako dôkaz v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý bol vyhodnotený jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a tvrdeniami. Oprávnená nijakým spôsobom tento dôkaz nevyvrátila. 34. Pokiaľ oprávnená v odvolaní uviedla, že navrhovateľ sa opakovane a pravidelne zdržiava v blízkosti jej aktuálneho bydliska, príp., že obdobného konania sa dopúšťal aj v minulosti, a to počas trvania zákazu vstupu do nehnuteľnosti v Z., odvolací súd konštatuje, že tvrdenia o vstupe navrhovateľa na pozemok v Z. (dňa 6.4.2024, 27.9.2024, 28.10.2024, 29.10.2024 a 8.1.2025) oprávnená prvýkrát uplatnila až v podanom odvolaní. Pokiaľ oprávnená v odvolacom konaní uviedla skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, ide o tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní. S poukazom na znenie § 366 C.s.p. odvolací nemohol prihliadať na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom z obsahu odvolania nevyplýva, že by išlo o niektorý z prípadov uvedených v písm. a), b), c) alebo d) uvedeného ustanovenia § 366 C.s.p. Bez ohľadu na uvedené by však nebolo možné argumentácii oprávnenej priznať úspech, nakoľko z pôvodne nariadeného neodkladného opatrenia nevyplýval navrhovateľovi zákaz vstupu na pozemok, ale iba zákaz vstupu do rodinného domu v Z.. Vo vzťahu k tvrdeniam oprávnenej o zdržiavaní sa navrhovateľa v okolí jej súčasného bydliska, odvolací súd konštatuje, že zdržiavanie sa navrhovateľa na verejnom priestranstve, a to bez porušenia zákazu priblíženia k navrhovateľke v predpísanej vzdialenosti (oprávnená netvrdila, že navrhovateľ sa nachádzal od nej vo vzdialenosti menšej ako 10 metrov) nepredstavuje porušenie povinnosti uloženej neodkladným opatrením. S ohľadom na záver o nepreukázaní obavy z ohrozenia práv oprávnenej nemožno konanie navrhovateľa vyhodnotiť ani ako narúšanie pocitu bezpečia oprávnenej. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať v konaní dôkaz navrhnutý oprávnenou vyžiadaním si kamerových záznamov z OR PZ Nitra. Oprávnená v tejto súvislosti neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré mali byť uvedeným dôkazom preukázané. Vo vzťahu k námietke oprávnenej, že súd prvej inštancie nesprávne zamieňa ochranu osoby s ochranou konkrétneho obydlia, odvolací súd uvádza, že takýto záver nevyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Namietaná vada podľa § 365 ods. 1 písm. d) a e) C.s.p. nebola odvolacím súdom zistená, ani oprávnenou konkretizovaná. 35. Na okraj odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnená argumentovala psychickými následkami konania navrhovateľa na ich spoločného syna, uvedené nemožno považovať za relevantné v tomto konaní, nakoľko syn navrhovateľa a oprávnenej nie je účastníkom tohto konania. 36. Odvolací súd preskúmajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, keď prijal záver, že v danom prípade došlo k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolaní úspešnému navrhovateľovi priznal proti oprávnenej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).