Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/33/2025 1520206854 31. 03. 2026 Mgr. Daniela Drnáková ECLI:SK:KSBA:2026:1520206854.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: G.. W.. K. T., G.., L.. X.X.XXXX, E. XXXX/XX, J., zastúpeného: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., Landererova 7866/12, Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanej: G.. C.. R. V., G.., K. XXXX/XXX, J., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B5-49C/62/2020-233, zo dňa 7.2.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2020 sa žalobca domáhal s poukazom na § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ochrany osobnosti v dôsledku neoprávneného zásahu žalovanej, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti s činnosťou žalovanej ako znalkyne, ktorá na základe objednávky bývalej manželky žalobcu vypracovala súkromný Znalecký posudok č. 18/2018, zo dňa 7.3.2018, ktorým podľa tvrdenia žalobcu závažným spôsobom zasiahla do jeho osobnostných práv. Žalobca sa domáhal uloženia povinnosti „zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu, zdržať sa tvrdení, že žalobca psychicky týral alebo týra svoje maloleté deti, správa sa alebo správal sa despoticky, nedokáže alebo nedokázal sa presadiť v zamestnaní a v kariérnom raste, trpel alebo trpí erektilnou disfunkciou, resp. inou telesnou alebo psychickou chorobou/poruchou“. Zároveň žiadal uloženie povinnosti spočívajúcej v písomnom ospravedlnení sa vo forme listu, ktoré bude doručené do vlastných rúk žalobcu v nasledovnom znení: „Ja, znalkyňa C.. G.. R. V., zapísaná v zozname znalcov MS SR pod č. XXXXXX, sa týmto ospravedlňujem K.. W.. K. T., G.. za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti, ktorý som spôsobila nepravdivými tvrdeniami o jeho osobe uvedenými v znaleckom posudku č. 18/2018 zo dňa 7.3.2018, ktorý som vypracovala v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/533/2014 a nepravdivými tvrdeniami, ktoré som uviedla pri mojom výsluchu dňa 11.10.2018 na súdnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III v právnej veci vedenej pod sp. zn. 37P/533/2014, obsahom ktorých som hrubo zasiahla do práva K.. W.. K. T. na ochranu osobnosti“ a domáhal sa aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur. 2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku vypracovaného žalovanou, ktorý bol predložený v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.
37P/533/2014, ako milujúci otec maloletých detí zostal šokovaný nepravdami a polopravdami v ňom uvedenými. Zdôraznil, že podkladom k vypracovaniu znaleckého posudku bol nezákonne získaný dôkaz, a to nelegálna audio nahrávka zo dňa 18.1.2018 z jeho stretnutia s maloletou dcérou T., čo bolo uvedené na str. 12 predmetného posudku. Z daného vyvodil úmyselné použitie nahrávky k vypracovaniu posudku, napriek vedomosti o jej nezákonnom získaní. Taktiež dal do pozornosti, že uvedený znalecký posudok bol vypracovaný bez jeho účasti na znaleckom vyšetrení, keďže ho žalovaná ako znalkyňa žiadnym spôsobom neoslovila, nekontaktovala, ani sa ho nepokúsila predvolať, hoci si bola vedomá, že tak mala učiniť. Argumentoval, že žalovaná úmyselne nepracovala s celou rodinou, ale iba s matkou a deťmi, ktoré na vyšetrenie matka priviedla, na čo poukázal i kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu voči uzneseniu o zákaze styku žalobcu s maloletými deťmi. Taktiež namietal postup žalovanej, ktorá vyšetrila maloleté deti bez jeho vedomia a súhlasu, čo vyhodnotil ako konanie v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Napriek tomu, že žalovaná nikdy žalobcu nevidela, osobne nestretla a nevyšetrila, v znaleckom posudku uviedla o jeho osobe tak závažné nepravdivé závery o jeho údajnom psychickom týraní maloletých detí, ktoré ho poškodili v osobnom živote. 3. Doplnil, že tieto závery ho poškodili aj v súdnom konaní, a to až tak závažným spôsobom, že Okresný súd Bratislava III, opierajúc svoje rozhodnutie práve o závery tohto znaleckého posudku, vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 37P/533/2014-1453, zo dňa 28.3.2018, ktorým dočasne zakázal styk žalobcu s maloletými deťmi na čas do rozhodnutia vo veci samej. Zdôraznil, že zákaz styku je najzávažnejším zásahom do života detí a pristupuje sa k nemu len v zákonom vymedzených prípadoch. Poukázal aj na odôvodnenie uznesenia sp. zn. 11CoP/250/2018, ktorým Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/533/2014-1453, zo dňa 28.3.2018 zrušil, v ktorom uviedol, že „znalecký posudok G.. C.. R. V. bol vyhotovený na základe zadania matky a jednostranných informácií poskytnutých matkou, bez účasti otca na znaleckom skúmaní a pozorovaní vzájomnej interakcie medzi otcom a maloletými deťmi, preto ho nemožno považovať za objektívny dôkaz, ktorý by mal byť jediným a jednoznačným podkladom pre tak závažné rozhodnutie, akým je vyslovenie zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom.“ Ďalej uviedol, že obsahom znaleckého posudku sú okrem jeho údajného psychického týrania maloletých detí aj ďalšie nepravdivé informácie a údaje o jeho osobe, ktoré sa týkajú jeho zdravotného stavu, jeho starostlivosti o deti, ako aj jeho matky a rodiny, ktoré závažným spôsobom zasahujú do osobnostných práv žalobcu, pričom tieto nepravdivé závažné tvrdenia sú spôsobilé mu privodiť ujmu čo sa týka zamestnania, rodinných vzťahov, osobného života, a tiež môžu mať vplyv na ďalšie rozhodovanie súdov alebo iného štátneho orgánu. 4. Pozornosť upriamil na str. 15 Znaleckého posudku, označenú ako časť: „K veci“, kde bolo uvedené „Manželstvo zo súčasného pohľadu hodnotí ako nefunkčné, vykonávala skôr servisné práce pre muža, včítane núteného sexu. Pritom exmanžel dlhodobo trpel erektilnou dysfunkciou, v dôsledku toho bol pri sexe neúspešný, frustrovaný a jeho reakcia bola agresivita a obviňoval ju z vlastného sexuálneho zlyhania. Za účelom riešenia erektilnej dysfunkcie podstúpil operáciu vo veku po 40-tke, keď sa už rozvádzali“. Poukázal pritom na rozpor v tvrdeniach bývalej manželky, keď najprv tvrdila, že mala so žalobcom nútený sex, avšak taktiež uvádzala, že trpel erektilnou dysfunkciou, že bol z toho frustrovaný a agresívny... a že bol kvôli tomu operovaný po 40-ke, keď sa rozvádzali. Uvedené informácie poprel ako absolútne nepravdivé a klamlivé, k čomu doložil lekársku správu, z ktorej vyplynulo, že podstúpil zákrok, ktorý nemal nič spoločné s jeho sexualitou v roku 2011, rozvod bol v roku 2014, pričom dcéra T. sa narodila v roku 2006, dcéra C. v roku 2008 a v roku 2007 ex-manželka spontánne potratila, pričom dané rozporuje tvrdenia bývalej manželky o dlhodobej erektilnej dysfunkcii žalobcu. Rovnako poprel tvrdenie v znaleckom posudku nachádzajúce sa na str. 15, časť „K veci“, v zmysle ktorého mal bývalú manželku obviňovať z kariérnych neúspechov, že bol neúspešný a frustrovaný v kariére, že ho vyhadzovali zo zamestnaní a projekty, ktoré predkladal boli neúspešné, dokonca, že bol na hodinu prepustený pre protizákonné machinácie. Zdôraznil, že od ukončenia vysokej školy (od 1.9.1993) je zamestnaný na D. V. D. ako vysokoškolský pedagóg, v necelých 33 rokoch sa stal docentom a 20 rokov je vedúcim oddelenia E. na T. P.. 5. Doplnil, že popri práci vysokoškolského pedagóga pracoval vo viacerých manažérskych funkciách, napr. v T. J. bol výrobno-technický riaditeľ, kde riadil viac ako 20 pracovníkov, taktiež riadil výstavbu experimentálneho domu a aj výstavbu obchodných centier a bytového domu. Dal do pozornosti, že jeho profesijný životopis si momentálne vyžiadali redakcie J. - J. G. Y. B.. do encyklopédie osobností Českej a Slovenskej republiky. K tvrdeniam nachádzajúcim sa na str. 16, časť „K veci“ v znení: ,,Bol despotický, zakázal jej mať vlastný bankový účet a jej výplata bola poukazovaná na účet v banke,
ktorým disponoval výlučne sám. Na nákupy potravín pre rodinu si od ex manžela musela pýtať peniaze. Despotizmus uplatňoval v každodennom živote“ uviedol, že tie sú ďalšou nepravdou. Bývalá manželka mala k dispozícií auto z jeho firmy, mobil, internet, notebook, vlastný účet, v aute mala stále plnú nádrž, účet za mobil mávala 70 eur i viac. Zdôraznil, že na bývalej manželke ani na deťoch nikdy nešetril. Poprel tiež tvrdenia nachádzajúce sa na str. 16 a 17 Znaleckého posudku v časti „K veci“, týkajúce sa jeho nezúčastňovania sa na starostlivosti o maloleté deti, nútení detí k noseniu dioptrických okuliarov, kontaktovaní rodičov bývalej manželky za účelom jej osočovania ako i tvrdenia o ich bytových pomeroch. 6. Dal do pozornosti, že dňa 11.10.2018 na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava III v právnej veci o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedenej pod sp. zn. 37P/533/2014, na ktorom sa zúčastnil on ako otec maloletých detí, jeho právna zástupkyňa, matka maloletých detí, jej právna zástupkyňa, kolízna opatrovníčka a okresná prokurátorka z Bratislavy III, bola vypočutá žalovaná ako znalkyňa a to napriek námietke žalobcovho právneho zástupcu, ktorý namietal jej výsluch s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 5Cdo/100/2017, v zmysle záverov ktorého súd nesmie pri prejednávaní a rozhodovaní zohľadniť dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Poukázal na odpovede žalovanej, ktorá na otázku právnej zástupkyne matky: „Zistili ste znaky týrania maloletých detí a u ktorého?“ uviedla: „...z vyjadrení a zo psychodiagnostiky oboch maloletých detí, ktorými popisovali správanie verbalizácie konania svojho otca, v prípade ak takto otec skutočne konal, nesie to všetky znaky psychického týrania a deti to prežívali ako psychickú ujmu, objektívny faktor je to z čoho vychádzam zo psychodiagnostiky, že maloleté deti majú strach, odmietali ísť k otcovi, odmietali prítomnosť otca a jeho manželku, odmietali sa s otcom stretávať, u neho prespávať, dokonca verbalizovali, že sa s ním nechcú stretnúť“. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne matky: „Stretávanie sa s otcom má vplyv na vývoj maloletých detí?“ žalovaná ako znalkyňa uviedla: ,,...ak vychádzam zo záverov znaleckého posudku, tak takýto vplyv otca na maloleté deti je negatívny, vzhľadom na osobnostnú nezrelosť oboch maloletých detí nemajú vybudované dostatočné kompenzačné mechanizmy, aby boli schopné brániť sa emocionálne negatívnemu vplyvu správania sa otca, ktoré obe maloleté deti nezávisle zhodne popisovali“. Bol pritom názoru, že žalovaná pri výsluchu úmyselne zamlčala, že bola vypovedať na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava V, vo veci žalobcom podaného trestného oznámenia vedeného pod ČVS: ORP-661/1-VYS-B5-2018, kde pri výsluchu uviedla, že informácie, ktoré uviedla v znaleckom posudku, nie sú jej vyjadrenia znalca, ale má ich od tretej osoby; pri výsluchu na pojednávaní však znalkyňa trvala na pravdivosti znaleckého posudku a všetkých informácií, ktoré sú v ňom uvedené. 7. Žalobca ozrejmil, že mal záujem o preskúmanie daného znaleckého posudku vypracovaného žalovanou, avšak jeho požiadavka bola zo strany znalcov v SR odmietnutá z kolegiálnych dôvodov voči žalovanej. Následne vyhľadal znalca z ČR, psychológa s päťdesiatročnou praxou v predmetnom odbore, G.. P. L., ktorý vypracoval psychologické posúdenie znaleckého posudku vypracovaného žalovanou a taktiež zadal požiadavku na vypracovanie odborného vyjadrenia k predmetnému znaleckému posudku G.. I. P., G., viceprezidentovi Rady práva dieťaťa v SR (ktorý sa dlhoročne venuje ochrane práv detí). Zdôraznil pritom, že závery revíznych znaleckých posudkov K.. L. S. G.. P. je možné pokladať za takmer totožné, keď obaja pokladajú závery znaleckého posudku žalovanej za nesprávne, nepresné, pochybné, menej zrozumiteľné, nepodložené a nedostatočne odôvodnené. Argumentoval, že žalovaná svojimi nepravdivými tvrdeniami o jeho osobe v znaleckom posudku závažným spôsobom zasiahla do jeho života ako aj do života maloletých detí, do rodičovských práv žalobcu (dočasný zákaz styku s maloletými deťmi a obmedzený styk s maloletými deťmi v rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/533/2014-1840, zo dňa 18.10.2018). Spôsobila mu tak materiálnu ujmu (náklady na právnu, znaleckú, psychologickú a inú poradenskú činnosť), ale najmä nemateriálnu ujmu spočívajúcu v tom najzávažnejšom zásahu do jeho rodičovských práv. 8. Poukázal na to, že predmetný znalecký posudok bývalá manželka okrem Okresného súdu Bratislava III predložila aj na políciu (prokuratúru), Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci aj v Dunajskej Strede, z čoho vyplýva jeho dôvodná obava, že znalecký posudok môže mať pre jeho osobu, ako aj jeho súčasnú manželku aj ďalšie závažné následky, ktorými je poškodenie a ohrozenie v procese osvojenia si dieťaťa, resp. zverenia do pestúnskej starostlivosti, ktorého sú súčasťou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre od februára 2018. Zdôraznil, že žalovaná aj pri svojom výsluchu pred súdom dňa 11.10.2018 uviedla viaceré nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky majúce difamačný charakter, ktorými došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu, nakoľko tieto sú objektívne spôsobilé poškodiť jeho občiansku aj profesijnú česť a jeho dobré meno nielen pred
osobami zúčastnenými na predmetnom pojednávaní, ale aj pred kolegami z práce, študentami, ktorým prednáša, ako aj pred ostatnou odbornou a laickou verejnosťou, jeho terajšími a tiež potenciálnymi budúcimi zamestnávateľmi, obchodnými partnermi, či blízkym okruhom rodiny a priateľov. 9. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že žalovaná ako znalkyňa dňa 7.3.2018 vypracovala na základe objednávky bývalej manželky žalobcu ako zadávateľky súkromný Znalecký posudok č. 18/2018 podľa § 209 C. s. p., a to pre účely konania vedeného pred bývalým Okresným súdom Bratislava III sp .zn. 33P/533/2014, o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (spoločným deťom žalobcu a bývalej manželky). Úlohou znalkyne bolo zodpovedať 10 otázok zadávateľky, pričom účelom znaleckého posudku bolo znaleckou psychodiagnostikou maloletých detí a ich matky posúdiť, aký je súčasný psychický stav maloletých detí (T. S. C.), aká je citová väzba maloletých detí k matke a k otcovi a matky k deťom, ako vnímajú maloleté deti výchovné prostredie otca a matky, či dochádza niektorým z rodičov k ovplyvňovaniu maloletých detí voči druhému rodičovi, či matka trpí duševnou poruchou alebo poruchou osobnosti, ktorá by jej bránila v riadnej starostlivosti o maloleté deti, keď sú s ňou a ktorá by mohla negatívne vplývať na zdravý vývin detí a navrhnúť najvhodnejšiu formu úpravy starostlivosti rodičov s maloletými deťmi, tak aby bola v záujme maloletých detí. 10. Z obsahu znaleckého posudku vyplynul zoznam dokumentácie, súčasťou ktorého je i znalecký posudok G.. T. T., G.., zo dňa 7.7.2016, z ktorého bol v znaleckom posudku žalovanej citovaný záver spočívajúci v odpovediach na 17 otázok. Znalec sa vyjadroval i k osobnostným predpokladom a povahovým vlastnostiam žalobcu napr. v otázke č. 7: Či osobnostné predpoklady otca, jeho povahové vlastnosti sú, alebo nie sú vhodné, menej vhodné pre zdravý vývoj detí, resp. boli v minulosti? Uviedol, že žalovaný je na základe psychologického testu rigidná osobnosť, konzervatívny a puntičkársky. V sociálnej oblasti vyšiel ako hyperprotektívny, ale jeho ochrana je spojená s agresívnymi a nepriateľskými postojmi voči všetkým, čo sa snažia vstúpiť na územie, ktoré chráni. Niektoré ukazovatele naznačujú, že menovaný má tendenciu vykresľovať sa v pozitívnych farbách. Podobne to bolo i pri projektívnych kresbách, kde dával viaceré riešenia, ktoré sú typické skôr pre ženskú populáciu. Svojim psychologickým profilom sa blíži skôr k prísnej protektívnej matke, ako protektívnemu, ochranárskemu otcovi. Ak by skutočne vykazoval ženské znaky protektívneho správania, bolo by to vo výchove čiastočne kontraproduktívne, lebo mužský vzor otca by mal vykazovať znaky sily, byť viac autoritatívny a racionálny. Je pedant a puntičkár, jeho neustále obsedantné sa domáhanie pravdy naznačuje dekompenzáciu v zmysle poruchy osobnosti obsedantného typu. Vymenil už 7 advokátov, neuznáva autoritu a podal niekoľko podnetov, ktoré sú vlastne sťažnosti na postup štátnych orgánov, lebo nerozhodli v jeho prospech. Žalobcu sa týkala i odpoveď na otázku č. 16: V prípade zistenia psycho-patologických problémov u niektorého z rodičov, či majú tieto negatívny dopad na deti?, na ktorú znalec odpovedal na základe vyšetrenia otca nasledovne: „Klinickými psychologickými metódami, a to pozorovaním, interview a štúdiom dostupných materiálov sa javí správanie otca značne rozporuplné, najmä jeho neustále domáhanie sa svojej pravdy, ktoré má až obsedantné črty a znaky kverulantného správania. Neuznáva autoritu, má svoju pravdu, dáva preverovať už známe veci, píše podnety na inštitúcie, je nespokojný s prácou kolíznych opatrovníkov, psychológov, advokátov, súdnych úradníkov, sudcov a pod.. Pravdepodobne došlo k dekompenzácii jeho správania vyplývajúcej z veľkej záťaže a napätia, ktorú menovaný nepriznáva a následkom obranných mechanizmov sa začalo objavovať u menovaného správanie, ktoré má znaky poruchy osobnosti obsedantného typu (pred tým názov psychopatia)“. Súd prvej inštancie uviedol, že dané závery žalovaná do znaleckého posudku č. 18/2018 prevzala z výpisu Znaleckého posudku G.. T. T., G., teda nie je ich možné vyhodnotiť ako závery žalovanej. 11. Z časti II. Znaleckého posudku č. 18/2018 označenej ako Psychologická diagnostika matky maloletých detí, z časti označenej „K veci“ mal súd prvej inštancie za preukázané, že bývalá manželka žalobcu (matka maloletých detí) v rámci rozhovoru so znalkyňou hodnotila manželstvo so žalobcom, žalobcu a starostlivosť žalobcu o maloleté deti. Znalkyňa vyjadrenia bývalej manželky formulovala v znaleckom posudku nasledovne: „Manželstvo zo súčasného pohľadu hodnotí ako nefunkčné, vykonávala skôr servisné práce pre muža, včítane núteného sexu. Pritom exmanžel dlhodobo trpel erektilnou dysfunkciou, v dôsledku toho bol pri sexe neúspešný, frustrovaný a jeho reakcia bola agresivita a obviňoval ju z vlastného sexuálneho zlyhania. Za účelom riešenia erektilnej disfunkcie podstúpil operáciu vo veku po 40-tke, keď už sa rozvádzali. Exmanžel bol neúspešný a frustrovaný
aj kariérne. Vyhadzovali ho zo zamestnaní, projekty, ktoré predkladal, nikto neakceptoval ani neprijal, pracovne ho všetci odmietali ako neschopného. Kvôli jeho kariérnym neúspechom sa sťahovali aj do Nitry, kde sa zamestnal v stavebnej firme. Za krátky čas ho za dramatických okolností prepustili na hodinu pre údajné protizákonné machinácie. Docentúru obhájil už na druhý pokus. Zo svojich kariérnych neúspechov obviňoval ju. Vyčítal jej, že ho nedostatočne podporuje a nerobí mu dostatočné zázemie pre jeho sebarealizáciu, pretože ho vyrušovala, napr. keď ho pozvala spolu s deťmi k večeri. O rodinu sa nezaujímal, údajne pracoval, stále sedel pri počítači. Bol despotický, zakázal jej mať vlastný bankový účet a jej výplata bola poukazovaná na účel v banke, ktorým disponoval výlučne sám. Na nákupy potravín pre rodinu si od exmanžela musela pýtať peniaze. Despotizmus uplatňoval v každodennom rodinnom živote. T. sa narodila 25.7.2006 a C. 15.10.2008. Každú situáciu súvisiacu s deťmi dramatizoval, bol kverulant a spochybňoval lekársku starostlivosť všetkých lekárov, ktorí sa o deti starali a nútil ich k zbytočným duplicitným vyšetreniam, ku ktorým už výsledky mali. Nútil deti nosiť dioptrické okuliare, ktoré nepotrebovali. Do starostlivosti o deti sa funkčným spôsobom nezapájal, úlohu otca chcel suplovať svojou matkou. Jeho matka k nim prichádzala veľmi často na niekoľko dní, pod zámienkou, aby odbremenila exmanžela od rodičovských povinností. Namiesto starostlivosti sa jeho matka koncentrovala na sústavné sekírovanie, komandovanie, výčitky a nezmyselné poúčanie. V tom čase bývali v dvojgarzónke. Exmanžel spával so svojou matkou na gauči v obývačke. Sama spala na posteli v spálni a vedľa boli detské postieľky, v ktorých spali ich deti.“. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedené výroky nie sú výrokmi, závermi znalkyne, ale sú subjektívnymi názormi, vyjadreniami bývalej manželky žalobcu, ktoré žalovaná do svojho znaleckého posudku prevzala. 12. Zo záveru znaleckého posudku žalovanej, t. j. z odpovedí na otázky zadávateľky vyplynulo, že pri otázke č. 2: Aký je súčasný psychický stav mal. C.? Prejavuje maloletá znaky psychického týrania, ak áno, kto je jeho aktérom? znalkyňa okrem iného uviedla, že správanie otca, ktoré maloletá popisuje, má znaky psychického týrania vo forme verbálnych útokov, ignorovanie potrieb maloletej, neustálej kritiky, negatívnej manipulácie, zahanbenie, zastrašovanie. Otec v čase, keď boli deti v jeho starostlivosti, podľa vyjadrenia detí ignoroval ich návrhy a potreby. Znalkyňa k uvedenému dala do pozornosti interview s maloletou C.. Zo záverov znaleckého posudku žalovanej vyplýva jej vyhodnotenie, že v najlepšom záujme maloletých detí v súlade s ich zdravým psychickým a fyzickým vývinom je zveriť ich do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletými deťmi neodporučila v danom čase, keďže by nebol v záujme maloletých detí. 13. Z listiny zo dňa 12.3.2018, označenej ako „zbavenie mlčanlivosti vo veci znaleckého posudku č. 18/2018, zo dňa 7.3.2018“ vyplynulo, že zadávateľka znaleckého posudku C.. S. T., G.. zbavila žalovanú v zmysle § 13 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch ako znalkyňu mlčanlivosti bez obmedzenia vo všetkých konaniach, v komunikácii a pri poskytnutí informácií týkajúcich sa znaleckého dokazovania a znaleckého posudku č. 18/2018 a všetkých s tým súvisiacich skutočností, a to vo vzťahu, pri kontakte a v komunikácii s orgánmi verejnej moci a pred súdmi, a to aj pri ochrane svojich práv ako znalca a osobnosti. 14. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 37P/533/2014-1453, zo dňa 28.3.2018, na základe návrhu matky maloletých detí nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalobcovi ako otcovi maloletých detí styk s maloletými deťmi na čas do rozhodnutia vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka maloletých detí doložila znalecký posudok žalovanej. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11CoP/250/2018-1624, zo dňa 16.7.2018, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v odôvodnení okrem iného vyjadril právny názor, že v ďalšom konaní a novom rozhodnutí o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia (zákazu styku žalobcu s maloletými deťmi) bude súd vychádzať z celého obsahu spisu a doposiaľ vykonaného dokazovania. K znaleckému posudku žalovanej odvolací súd uviedol, že bol vyhotovený na základe zadania matky a jednostranných informácií poskytnutých matkou, bez účasti otca na znaleckom skúmaní a pozorovaní vzájomnej interakcie medzi otcom a maloletými deťmi, preto ho nemožno považovať za objektívny dôkaz, ktorý by mal byť jednoznačným podkladom pre tak závažné rozhodnutie akým je vyslovenie zákazu styku rodiča s maloletými deťmi. Z daného vyplýva, že odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri vyhodnotení splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal iba z predloženého znaleckého posudku vypracovaného žalovanou a nie z obsahu celého spisu a vykonaného dokazovania, dané však nemôže byť na ťarchu žalovanej ako znalkyne, ktorá nemá možnosť ovplyvniť rozhodovaciu činnosť
súdu, vyhodnotenie dokazovania súdom v zmysle § 191 ods. 1 C. s. p. (na ktoré dôkazy súd prihliadne pri svojom rozhodovaní), teda žalovaná ako znalkyňa nemôže niesť zodpovednosť za rozhodovaciu činnosť súdu. 15. V zmysle zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 37P/533/2014, zo dňa 11.10.2018, na ktorom bola vypočutá žalovaná ako znalkyňa, súd vylúčil z pojednávania verejnosť, z čoho mal súd prvej inštancie za preukázané nedôvodné skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, týkajúce sa zásahu do jeho práv na ochranu osobnosti výpoveďami žalovanej, ktoré sú/mali byť objektívne spôsobilé poškodiť jeho občiansku aj profesijnú česť a jeho dobré meno nielen pred osobami zúčastnenými na predmetnom pojednávaní, ale aj pred kolegami z práce, študentami, ktorým prednáša, ako aj pred ostatnou odbornou a laickou verejnosťou, jeho terajšími a tiež potenciálnymi budúcimi zamestnávateľmi, obchodnými partnermi, či blízkym okruhom rodiny a priateľov. Žalovaná riadne zbavená mlčanlivosti zadávateľkou znaleckého posudku mala povinnosť vypovedať pred súdom, čím si splnila svoju zákonnú povinnosť. 16. Podľa Psychologického posúdenia posudku žalovanej, vypracovaného G.. P.M. L. k vydaniu predbežného opatrenia, žalobca poznajúc publikačnú činnosť G.. L. požiadal autora kníh (X. G. M. K. G. K., T. D. K.C. po O., D. D.) o posúdenie znaleckého posudku žalovanej. V závere posúdenia bolo uvedené, že z hľadiska psychologickej metodológie sú v danom znaleckom posudku chyby, napr. nebol uskutočnený ani pokus o získanie informácií od otca maloletých detí. V texte chýba znalecká úvaha, v ktorej by znalkyňa podrobnejšie vysvetlila rozpor medzi vyjadreniami maloletých ako detí týraných otcom a ich prejavom zo dňa 9.1.2018. 17. Žalobca vo výpovedi považoval znalecký posudok žalovanej za klamlivý a urážlivý, pričom jeho závery nepotvrdili už dva znalecké posudky. Mal za to, že nepravdivé závery o jeho osobe v danom posudku majú tendenciu dehonestovať a urážať jeho osobu. Vypovedal, že žalovaná sa pri svojom výsluchu pridržala záverov znaleckého posudku C.. T. a nevyvrátila tvrdenia C.. Y., avšak za zásadné označil, že mu bola odňatá možnosť sa k daným skutočnostiam vyjadriť a vyvrátiť dané závery. Tvrdil, že závery znaleckého posudku žalovanej boli zneužité, prezentované v rodine, medzi známymi ako i v školských zariadeniach jeho maloletých detí, teda na základe znaleckého posudku bol o jeho osobe vytvorený veľmi negatívny obraz. Taktiež zdôraznil, že následkom predmetného znaleckého posudku bolo, že mal nariadený zákaz styku s maloletými deťmi, čím mal za danú príčinnú súvislosť. Nepoprel, že podal na žalovanú trestné oznámenie v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, ktoré bolo odmietnuté a mal byť odkázaný na uplatnenie si svojho nároku voči žalovanej v civilnom konaní. Taktiež podal na žalovanú sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR, kde bol taktiež odkázaný na civilné konanie. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaná poskytla predmetný znalecký posudok médiám, prípadne poskytovala rozhovory alebo akýmkoľvek spôsobom šírila závery v ňom uvedené. Poukázal na to, že daný posudok zneužila matka maloletých detí a dané informácie z neho šírila, čoho dôkazom bol i zákaz styku s maloletými deťmi, avšak nevedel, či v danom konaní pokračuje. 18. Nepoprel, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III vo veci úpravy práv a povinností bol vyšetrený C.. T. S. C.. Y. a ani nespochybnil, že v závere znaleckého posudku C.. T. bolo skonštatované, že sa u žalobcu začalo prejavovať správanie, ktoré má znaky poruchy osobnosti obsedantného typu (predtým psychopatia), na základe čoho podal voči znalcovi trestné oznámenie ako i civilnú žalobu, ktorú však z dôvodu úmrtia C.. T. vzal späť. Zdôraznil, že bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok ústavom, ktorý spochybnil závery C.. T. a značne ho kritizoval. Zároveň si dal vypracovať vlastný znalecký posudok, psychiatrický aj psychologický, ktorý bol súčasťou spisu, a ktorý jednoznačne záver C.. T. vyvrátil a považoval ho za nesprávny a nepravdivý. Taktiež poukázal na to, že z obsahu ani zo záverov znaleckého posudku C.. T. nevyplynulo, že trpí erektilnou disfunkciou, alebo že sa nevie uplatniť v civilnom pracovnom živote, dané tvrdenia boli uvedené iba v znaleckom posudku žalovanej a pôsobili na neho veľmi dehonestujúco a ponižujúco. Uviedol, že najbližšia rodina a blízky známi vedeli, že sú to nepravdy. Ako to brali známi z okruhu a rodina exmanželky nevedel posúdiť, ale vzťahy zostali veľmi chladné a zostali od seba odrezaní (napr. svokrovci). Dodal, že to isté sa stalo so známymi, ktorí boli bývalí susedia. Ozrejmil, že danými informáciami disponovali exsvokrovci, najbližšia rodina exmanželky, spoloční známi a bývalí susedia. 19. Zdôraznil, že najviac ho ranilo, že učiteľský zbor v školských zariadeniach, ktoré navštevovali jeho dcéry, inak na jeho osobu reagoval a cítil neempatiu voči sebe, pričom averziu a ochladnutie vzťahov
pociťuje neustále zo strany rodiny exmanželky aj od bývalých susedov, známych. Poukázal na to, že deti zmenili školské zariadenia a nakoľko ich matka všetko vybavuje, nie je v kontakte s učiteľmi a netuší, aké majú od nej informácie. Vypovedal, že si deti v znaleckom posudku želali jeho smrť aj smrť jeho rodiny a nechceli sa s ním stretávať. Vzťah medzi nimi sa ako tak upravil do roku 2021, postupne sa upravuje aj vďaka tomu, že mali asistovaný styk. Vzájomný vzťah v súčasnosti vyhodnotil ako celkom dobrý, ale dodal, že od roku 2018 ho nenazvali otec, alebo tato. Nepoprel, že na pojednávaní, na ktorom bola žalovaná ako znalkyňa vypočutá, bola verejnosť vylúčená. Taktiež vypovedal, že tvrdenia uvedené v znaleckom posudku nemali vplyv na jeho pracovné prostredie, keďže sa v práci nemali ako dozvedieť o obsahu znaleckého posudku. Doplnil, že jeho súčasná manželka mala vedomosť, že tvrdenia uvedené v znaleckom posudku nie sú pravdivé a vždy pri ňom stála. Uvedené tvrdenia jej spôsobovali stres, čo malo vplyv aj na neúspešné IVF. Nemal vedomosť o vplyve daných tvrdení na proces osvojenia, keďže dieťa si so súčasnou manželkou osvojili, nevedel však vyhodnotiť, či dĺžka konania (5 rokov) mohla byť spôsobená predmetnými skutočnosťami. Poukázal i na to, že bol trestne stíhaný za týranie detí, čo sa však nepreukázalo. Záverom dodal, že s bývalými susedmi sa nestretáva, bývali v Tomášove, pričom v súčasnosti tam už nebýva ani jeho bývalá manželka. 20. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že vypracovala Znalecký posudok č. 18/2018, vyhotovený ku dňu 7.3.2018, v súlade s § 209 C. s. p.. Zadávateľkou bola C.. S. T., G.., ktorú usmernila, že je povinná zadať úlohu pre znalca, preto menovaná zadala úlohu formou otázok. V súlade s obsahovým vymedzením odboru psychológia a odvetvia poradenská psychológia, ktoré boli zadefinované v čase účinnosti inštrukcie 7/2009, zvolila obsah psychodiagnostických metód tak, aby mohla objektívne odpoveď na otázky zadávateľky, matky maloletých detí. Poukázala na to, že zadávateľka ju v rámci úloh nepoverila vypracovať psychologické vyšetrenie otca maloletých detí. Žalovaná zdôraznila, že posudok vypracovala v súlade so zákonom o znalcoch a vylúčila, že by bol v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Poprela svojvoľné konanie a objektívnosť zistení iba preto, že zadávateľom bola matka ako fyzická osoba. Zdôraznila, že použila celkovo 15 psychodiagnostických testov, klinických aj testových metód pri diagnostike matky, u maloletej T. použila 18 a u maloletej C. 16 klinických aj testových metód. Na základe nadštandardne rozsiahlej psychodiagnostiky odpovedala na otázky zadávateľky, ktoré sú spracované a systematizované v závere posudku. 21. Bola názoru, že posudok je zrozumiteľný, opiera sa o hodnoverné podklady, ktorými sú predovšetkým výsledky znaleckej psychodiagnostiky. Zároveň sa opiera o logické úvahy, nie je rozporný, meritórny záver je zrozumiteľný. Odpovede na otázky vychádzajú z objektívnych vedeckých expertíznych zistení, pričom sú systematicky analyzované a systemizované. Celý posudok je v závere odôvodnený a svojim obsahom je zabezpečená jeho preskúmateľnosť. Uviedla, že pri vypracovaní posudku vychádzala zo zadaných otázok a v súlade s týmito použila množstvo psychodiagnostických testov a tieto vyhodnotila v časti psychologická diagnostika. Nemala vedomosť o tom, či k jej posudku bol robený komparatívny posudok a poukázala na § 16 zákona o znalcoch, v zmysle ktorého komparatívny posudok nie je znaleckým úkonom a ak je vykonaný, je v rozpore so zákonom. Dodala, že vo vzťahu k žalobcovi nevykonala žiaden psychodiagnostický postup, keďže nebol predmetom skúmania. Doplnila, že ohľadom daného posudku bola zbavená mlčanlivosti v roku 2018, pričom obsah a závery posudku okrem konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III nikdy nereprodukovala; posudok odovzdala zadávateľke a tým bola jej úloha splnená. 22. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov G.. I. P. S. G.. P. L., ktorí mali byť vypočutí za účelom preverenia správnosti žalovanou vypracovaného znaleckého posudku a vykonaním znaleckého dokazovania za účelom posúdenia daného posudku č. 18/2018, zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, keď mal z vykonaného dokazovania dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a naviac by akékoľvek výsledky navrhovaného dokazovania neboli spôsobilé ovplyvniť závery, ku ktorým dospel v prejednávanej veci. 23. Na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe, z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene alebo nezavinene, vedome alebo nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv fyzickej osoby. V rámci všeobecného osobnostného práva zákon poskytuje občianskoprávnu ochranu proti konaniam spôsobilým objektívne privodiť ujmu na osobnostných právach dotknutého subjektu tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a tým ohrozujú vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti.
Predmetom práva na česť nie je česť abstraktná, ale výlučne vážnosť, ktorú subjekt práva požíva v očiach členov spoločnosti, toto právo sa mení v priebehu aktívneho života každého jedinca, najmä v rámci jeho uplatňovania v spoločenskom živote, spravidla je spojené s výkonom určitého povolania. Právom brániť sa proti neoprávneným zásahom disponuje výlučne subjekt práva. 24. Ustanovenie § 12 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje osobitné prípady dovolených zásahov, ktorými sú tzv. zákonné licencie. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do cti je napríklad skutočnosť, že k nemu došlo v rámci primeranej ochrany chránených záujmov, či už vlastných, cudzích alebo verejných, alebo pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo plnenia zákonom uloženej právnej povinnosti. Z hľadiska občianskeho práva neoprávnenosť zásahu do cti je vylúčená, ak možno takýto zásah v rámci uplatnenia subjektívnych práv alebo oprávnených záujmov na súde alebo iných orgánoch považovať za nutný. Nie každý zásah, ktorý sa dotkne osobnosti fyzickej osoby, je zásahom, proti ktorému je možná ochrana. Ak je zásah oprávnený, nemôže sa fyzická osoba domáhať ochrany pred ním, teda odstránenia tohto zásahu, resp. primeraného zadosťučinenia. 25. Doplnil tiež, že § 13 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu, aby v konaní o ochrane osobnosti priznal fyzickej osobe okrem zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady škody sú uvedené len demonštratívne, nemožno ich pre túto možnosť spájať iba so zásahmi proti dôstojnosti fyzickej osoby a jej vážnosti v spoločnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2304/99). Zákon ako jedinú podmienku ustanovuje pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch skutočnosť, že sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv podľa § 11 Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Pri určení sumy nemajetkovej ujmy musí všeobecný súd prihliadať na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za akých došlo k jej porušeniu. 26. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti, ako i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa žalobou domáhal upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti tým, že žalovaná sa má zdržať tvrdení, že „žalobca psychicky týral alebo týra svoje maloleté deti, správa sa alebo správal sa despoticky, nedokáže alebo nedokázal sa presadiť v zamestnaní a v kariérnom raste, trpel alebo trpí erektilnou disfunkciou, resp. inou telesnou alebo psychickou chorobou/poruchou“. Dal do pozornosti, že žalovaná ako znalkyňa v závere znaleckého posudku a tiež vo svojej výpovedi zhodne skonštatovala, že v prípade ak žalobca ako otec skutočne konal ako popisovali maloleté deti, nesie jeho konanie všetky znaky psychického týrania, pričom v konaní žalobca netvrdil ani nepreukazoval, že v čase rozhodovania ním tvrdené zásahy zo strany žalovanej trvajú. Doplnil, že neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby nie je zásah, ktorý je dovolený, resp. jeho možnosť predpokladá zákon, keď v konaní nebolo preukázané, že žalovaná vyhodnotením správania žalobcu konala v rozpore s právnymi predpismi ako znalkyňa. Žalovaná v súlade s § 207 ods. 2 C. s. p. odpovedala na položené otázky a po zbavení mlčanlivosti zadávateľkou si svojou výpoveďou pred súdom plnila zákonnú povinnosť. Zároveň vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie nemal preukázané, že zo strany žalovanej došlo k tvrdeným zásahom v podobe šírenia predmetných výrokov. Naviac z obsahu znaleckého posudku (z časti „K veci“) jednoznačne vyplynulo, že bývalá manželka žalobcu prezentovala v rámci znaleckého dokazovania počas interview tvrdenia týkajúce sa despotického správania, absencie schopnosti presadiť sa v práci, zdravotného a psychického stavu žalobcu, teda nejde o závery a tvrdenia žalovanej. Poznamenal tiež, že odhliadnuc od uvedeného, v prípade ak zásah netrvá, čo žalobcom nebolo tvrdené ani preukazované, nemožno žalobe v podobe žalobného petitu na zákaz týchto zásahov vyhovieť. 27. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na priznanie morálnej satisfakcie v podobe písomného ospravedlnenia vo forme listu poukázal na to, že v prípade osobnostných žalôb musí žalobca klásť osobitný dôraz na správnu a presnú formuláciu ospravedlnenia za nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce tvrdenia, ktoré je potrebné v petite špecifikovať. Dospel pritom k záveru, že i v prípade preukázania skutkových tvrdení žalobcu o zásahu do jeho osobnostných práv dotknutým posudkom/výpoveďou znalkyne, morálna satisfakcia formou ospravedlnenia sa míňa účinku vzhľadom na požadované znenie, ktoré nedefinuje tvrdenia a závery znalkyne, ktoré mali byť nepravdivé, pravdu skresľujúce, teda ktorého obsah je neurčitý. V prípade zaviazania žalovanej na požadované znenie ospravedlnenia by z textu
ospravedlnenia vyplývalo, že znalecký posudok a výpoveď žalovanej v celej časti týkajúcej sa žalobcu vyhodnotil ako neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, teda že znalecký posudok/ výpoveď znalkyne neobsahovali žiadne pravdivé skutkové tvrdenia, pravdivé hodnotenia a závery. 28. V nadväznosti na uplatnený nárok žalobcu uviedol, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad pre úspešné uplatnenie daného nároku, a to neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu konaním žalovanej (excesívnym znaleckým posudkom). Zdôraznil, že bez toho, aby žalobca preukázal reálny vznik ujmy na jeho právach, a že ujma by nebola bývala vznikla bez (preukázaného) nesprávneho znaleckého posudku, nebolo možné konštatovať pochybenie žalovanej, ktorá podávala znalecký posudok. V konaní nebolo preukázané, že by orgán vykonávajúci dohľad nad žalovanou ako znalkyňou skonštatoval v súvislosti s vypracovaním daného posudku konanie v rozpore s právnymi predpismi. Žalobcom doložené vyjadrenia k predmetnému znaleckému posudku, vypracované osobami, ktoré nie sú osobami príslušnými na vykonanie úkonu znaleckej činnosti v odbore psychológia, nemožno vyhodnotiť ako dôkazy preukazujúce záver o excesívnom znaleckom posudku žalovanej. Ak bol znalecký posudok realizovaný spôsobom (a obsahom), ktorý zodpovedá znaleckému zadaniu a z pohľadu intenzity zásahu ho nemožno označiť za excesívny, nemožno ho hodnotiť ako akt (znalecký úkon) zakladajúci zodpovednosť znalca voči komukoľvek, hoci ním mohol byť voči konkrétnej osobe urobený (najmä subjektívne prežívaný) zásah. Pre úspešnosť uplatneného nároku by samotná existencia excesívneho znaleckého posudku nepostačovala, keďže by musela byť naplnená ďalšia podmienka spočívajúca v preukázaní reálneho vzniku ujmy výlučne daným znaleckým posudkom, resp. výpoveďou žalovanej ako znalkyne. 29. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že sám žalobca v žalobe poukázal na správanie sa svojej bývalej manželky, spočívajúce v doložení predmetného znaleckého posudku na políciu, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci i v Dunajskej Strede, pričom žalovaná dané konanie zadávateľky posudku nemala možnosť ovplyvniť. Naviac výroky, ktorými malo byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu, uvádzala bývalá manželka žalobcu pred znalkyňou. Zdôraznil, že žalobca vypovedal pred súdom, že obsah znaleckého posudku zneužila a šírila jeho bývalá manželka, čím sa nedá vylúčiť, že svoje hodnotenia osobnosti žalobcu prezentovala práve daná osoba v okruhu osôb, pri ktorých žalobca tvrdil, že došlo k ochladeniu vzťahov (rodičia exmanželky, susedia, spoloční známi, učiteľský zbor). Dodal, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti mlčanlivosti žalovanou vo vzťahu k predmetnému znaleckému úkonu. Žalobca v žalobe tvrdil a na podporu svojho tvrdenia doložil dôkaz záujmu o publikáciu jeho profesijného životopisu z 12/2018, t. j. v čase po vypracovaní posudku žalovanou i v čase po pojednávaní, na ktorom bola vypočutá, čím vyvrátil tvrdenie o možnom negatívnom vplyve tvrdeného neoprávneného konania žalovanej na jeho profesijný život. Negatívny dopad činnosti žalovanej ako znalkyne na pracovnú oblasť žalobca žiadnym spôsobom nepreukazoval, zároveň v konaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa zásahu znaleckého posudku/výpovede žalovanej do jeho súkromných vzťahov a iných sfér života. 30. Konštatoval pritom, že neoprávneným zásahom by bolo konanie žalovanej zasahujúce do práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka, zároveň ktoré by bolo v rozpore s právami a povinnosťami žalovanej ako pôvodcom tvrdeného neoprávneného zásahu, pričom žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa neoprávnenosti zásahu do jeho práv a zároveň ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným vznikom ujmy a vypracovaným znaleckým posudkom/výpoveďou znalkyne, teda, že daná ujma by nebola bývala vznikla bez znaleckého posudku a výpovede znalkyne. Bolo pritom potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť nakladanie s predmetným znaleckým posudkom bývalou manželkou žalobcu ani ovplyvniť rozhodnutie súdu, keď znalec nenesie zodpovednosť za hodnotenie dôkazov súdom a jeho rozhodnutie. Znalkyňa taktiež nezodpovedá za vnímanie znaleckého posudku tretími subjektmi a rovnako nezodpovedá za následky v konaní tretích subjektov na základe ich subjektívneho a autonómneho vnímania a hodnotenia znaleckého posudku. Zdôraznil, že žalobca sa domáhal aj nároku na priznanie sumy 20.000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, pre priznanie ktorej sa v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje vznik ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy. Vzhľadom na to, že dospel k záveru, že v konaní neboli splnené podmienky v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, primeranosťou uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy sa nezaoberal. Pre úplnosť dodal, že žalobca ani neprodukoval dôkazné prostriedky preukazujúce zníženie jeho vážnosti
a dôstojnosti v spoločnosti v značnej miere v dôsledku vypracovaného znaleckého posudku, resp. výpovede žalovanej. 31. Na základe uvedeného, zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a po prihliadnutí na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, súd prvej inštancie za použitia Čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, § 11, § 12 ods. 2, ods. 3, § 13 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 a § 13 zákona č. 382/2004 Z. z. dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a v celom rozsahu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a priznal procesne úspešnej žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej celkového procesného úspechu, t. j. 100% s tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 C. s. p. v danom spore nevzhliadol. Doplnil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku. Záverom uviedol, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko zo dňa 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko zo dňa 19.2.1998). 32. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 33. Namietal, že dostatočne preukázal reálny vznik ujmy na jeho právach a to, že znalecký posudok vypracovaný žalovanou, ktorý obsahuje tak závažné nepravdivé závery o údajnom psychickom týraní maloletých detí žalobcom, mal za dôsledok, že Okresný súd Bratislava III opierajúc svoje rozhodnutie práve o závery tohto znaleckého posudku, vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 37P/533/2014-1453, zo dňa 28.3.2018, ktorým dočasne zakázal styk žalobcu s maloletými deťmi na čas do rozhodnutia vo veci. Bol názoru, že ak by žalovaná nepodala daný znalecký posudok, súd by nevydal uvedené neodkladné opatrenie. Prišlo tak k závažnému zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktoré mali za následok zákaz styku s maloletými deťmi. Zdôraznil, že uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o dovolaní žalobcu sp. zn. 11CoP/205/2018, zo dňa 16.7.2018, ktorý uviedol, že: „..znalecký posudok G.. R. V.P. bol vyhotovený na základe zadania matky a jednostranných informácii poskytnutých matkou, bez účasti otca na znaleckom skúmaní a pozorovaní vzájomnej interakcie medzi otcom a maloletými deťmi, preto ho nemožno považovať za objektívny dôkaz, ktorý mal byť jediným a jednoznačným podkladom pre tak závažné rozhodnutie, akým je vyslovenie zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom.“ 34. Poukázal na to, že žalovaná po obdržaní žiadosti o vyhotovenie znaleckého posudku a oboznámení sa s jeho zadaním, neodmietla odpovedať na niektorú z položených otázok, odpovedala teda aj na otázku týkajúcu sa žalobcu ako otca maloletých detí, a to bez toho, aby bol podrobený vyšetreniu. Zdôraznil, že žalovaná aj napriek tomu, že ho nekontaktovala a osobne nepozorovala interakciu medzi ním a maloletými deťmi, vyhodnotila ho ako osobu, ktorá týra svoje maloleté deti. Mal za to, že neobstoja ani tvrdenia žalovanej, v rámci ktorých sa pridržiavala záverov C.. T., naviac poukázal na to, že ani zo záverov menovaného nevyplynulo, že by údajne mal trpieť erektilnou disfunkciou, ako to uviedla žalovaná vo svojom posudku. Dodal, že v zmysle § 207 ods. 2, ako aj judikatúry, otázka položená znalcovi musí byť vždy otázkou skutkovou a nie právnou, keď znalcovi nepatrí hodnotiť dôkazy ani vyjadrovať svoj názor na prerokovávanú vec a navrhovať konkrétnu úpravu pomerov, preto pokiaľ je znalcovi položená takáto otázka, je jeho povinnosťou odmietnuť odpovedať na túto otázku. Žalovaná však napriek tomu odpovedala na otázku č. 10, že „neodporúča styk otca s maloletými deťmi“, teda pri vypracovaní posudku postupovala v rozpore najmä s § 2 ods. 3 a s § 16 ods. 2 písm. b), písm. d) zákona o znalcoch a s § 207 ods. 2 C. s. p., s čl. 4 ods. 1 a ods. 2, ako aj s Čl. 2 ods. 6 a Čl. 3 ods. 3 2 Etického kódexu znalca. 35. Namietal tiež, že znalecký posudok žalovanej obsahuje okrem uvedeného aj mnoho nepravdivých informácií a údajov o jeho osobe, ktoré sa týkajú jeho zdravotného stavu, starostlivosti o deti a
matky žalobcu a jeho rodiny, ktoré závažným spôsobom zasiahli do jeho osobnostných práv, pričom tieto závažné nepravdivé tvrdenia sú spôsobilé privodiť mu ujmu čo sa týka zamestnania, rodinných vzťahov, osobného života a tiež môžu mať vplyv na ďalšie rozhodnutie súdov alebo iného štátneho orgánu. Dal do pozornosti, že žalovanou vypracovaný posudok bývalá manželka predložila polícii, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci i v Dunajskej strede a rovnako oboznámila s jeho závermi školu maloletých, susedov, spoločných známych a jej rodičov, pričom došlo k ochladeniu vzťahov verejnosti vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaná tak podala bývalej manželke žalobcu prostriedok obsahujúci nepravdivé tvrdenia, prostredníctvom ktorého táto uškodila v osobnej sfére žalobcu, pričom daný posudok obsahujúci nepravdivé informácie o žalobcovi predstavuje pre jeho osobu hrozbu aj do budúcnosti. 36. Súdu prvej inštancie vytkol, že v podaní zo dňa 28.6.2021 navrhol za účelom relevantného posúdenia znaleckého posudku žalovanej, aby konajúci súd prvej inštancie dal znalecký posudok posúdiť znaleckej organizácii v dôsledku toho, že nemal možnosť sám zabezpečiť dôkaz a zároveň o to žiadal z dôvodu, že znalci z dôvodu kolegiality k žalovanej odmietli urobiť posúdenie daného posudku. Navrhol tiež výsluch svedkov G.. I. P. S. G.. P.S. L., ktorí vypracovali odborné vyjadrenia, ak bude súd prvej inštancie názoru, že posúdenie znaleckou organizáciou nie je potrebné, avšak súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie daných dôkazov napriek tomu, že práve posudky G.. P. L. S. G.. I. P. potvrdzujú tvrdenia o neobjektívnosti a nepravdivosti znaleckého posudku, na ktoré však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadal. Bol názoru, že nevykonaním daných dôkazov súd prvej inštancie dostatočne nezistil skutkový stav, dokazovanie zameral jednostranne len v prospech žalovanej, a na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k záveru, že daným znaleckým posudkom nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a tiež k záveru o neexistencii nemajetkovej ujmy. Namietal tiež, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil otázku splnenia zákonných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby. 37. S poukazom na § 220 ods. 2 C. s. p. bol názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s rozhodujúcimi argumentami, keď ak súd odmietne argument strany, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň spochybniť. Iba samotné konštatovanie, že argument je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom, pričom v danej súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu ako aj Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/48/2010). Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 38. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca v odvolaní uvádza zjavne účelové tvrdenia, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a skutkovému stavu, pričom tieto v celom rozsahu opätovne poprela, odvolanie považovala za nedôvodné, zmätočné a nekonzistentné, pričom argumentácia žalobcu len kopíruje jeho argumentáciu pred súdom prvej inštancie, na preukázanie ktorej nepredložil však žiadne dôkazy a tieto ani neoznačil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mala za správny a riadne odôvodnený. Poukázala na to, že odvolanie riadne neidentifikuje uvádzané odvolacie dôvody, teda neuvádza, v akom konkrétnom pochybení žalobca vidí naplnenie toho ktorého dôvodu, preto mala za to, že odvolanie je potrebné odmietnuť. K argumentácii žalobcu uviedla, že skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so znaleckým posudkom č. 18/2018 nie je dôvodom, aby takýmto spôsobom došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv ako fyzickej osoby a že by táto skutočnosť mala vyvolať nemajetkovú ujmu. Zdôraznila, že znalec nemá pred súdom žiadne rozhodovacie právomoci, k čomu poukázala na ods. 19 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Opätovne odmietla nepreukázané tvrdenie žalobcu, že jeho osobu vyhodnotila ako osobu, ktorá týra svoje maloleté deti, keďže v posudku uviedla jasne, že správanie otca, ktoré maloletá popisuje má znaky psychického týrania vo forme verbálnych útokov, ignorovanie potrieb maloletej, neustálej kritiky, negatívnej manipulácie, zahanbenie, zastrašovanie. Otec v čase, keď boli deti v jeho starostlivosti, podľa vyjadrenia detí ignoroval ich návrhy a potreby, k čomu dala do pozornosti interview s maloletou. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že v žiadnom prípade nešlo o tvrdenia žalovanej, ale tretích osôb, nebolo teda preukázané, že by z jej strany došlo k akýmkoľvek žalobcom tvrdeným zásahom. 39. Rozporovala aj tvrdenia žalobcu o údajnom postupe v rozpore so zákonmi či Etickým kódexom znalca, ktoré neboli preukázané, navyše v prípade žalobcom citovaného Etického kódexu znalca ide
o „Etický kódex ekonomických znalcov združených v Slovenskej komore znalcov“, IČO: 30 857 601 (pozn.: ide o dobrovoľné občianske združenie), pričom sama nie je členom tohto občianskeho združenia, preto sa na jej osobu ani nemôže vzťahovať, s čím sa súd prvej inštancie správne stotožnil. Nestotožnila sa ani s názorom žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, keď s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Ústavného súdu SR nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Obzvlášť nie keď žalobca navrhoval výsluch svedkov G.. I. P. S. G.. L. ako osôb, ktoré nie sú odborne spôsobilé na žalobcom požadované preverenie správnosti znaleckého posudku č. 18/2018. Poukázala na to, že žalobcom predložené listiny vypracované týmito osobami, ktorých súčasťou je hodnotenie obsahu i záveru daného znaleckého posudku, sú právne a obsahovo irelevantné, keď menované osoby nielenže nemajú odbornú spôsobilosť, ale takéto konanie je možné považovať za konanie contra legem. Mala tiež za to, že prípadný „komparatívny posudok“ znaleckej organizácie by bol v danej veci vykonaný v rozpore so zákonom. Uviedla, že žalobcom tvrdené predpoklady pre priznanie požadovanej ochrany preukázané neboli, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Dodala, že samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a nesúhlasí s právnym názorom konajúceho súdu prvej inštancie, nepostačuje na spochybňovanie súdom prijatého záveru o nedôvodnosti žaloby. 40. Žalobca v odvolacej replike nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že jeho subjektívny nesúhlas so znaleckým posudkom č. 18/2018 nie je dôvodom, aby takýmto spôsobom došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv ako fyzickej osoby. Rovnako nesúhlasil s tvrdením, že bez opory v dokazovaní tvrdil, že ho žalovaná označila za osobu, ktorá týra svoje maloleté deti, keď sama uviedla, že správanie otca vzhľadom na závažnosť vyjadrení maloletých má prvky psychického týrania. Rovnako uviedla, že psychické týranie sa prejavuje vo forme verbálnych útokov, ignorovania potrieb maloletej, neustálej kritiky, negatívnej manipulácie, zahanbenie, zastrašovanie, že jeho správanie je brachiálne a verbálne agresívne a vysoko hostilné, teda vykreslila ho ako osobu, ktorá týra, šikanuje, ponižuje a zle zaobchádza so svojimi deťmi, čo v očiach verejnosti vytvorilo o ňom negatívny obraz. Zopakoval, že všetky závery o jeho povahových črtách a správaní sa k deťom vyhodnotila len z tvrdení iných osôb, bez toho, aby ho oslovila. Bol názoru, že mala v posudku zdôrazniť, že jej hodnotenia a závery vychádzajú len zo sprostredkovaných výpovedí a upozorniť na možnosť ich neúplnosti, čo neurobila. Dodal, že posúdenie znaleckého posudku žalovanej inou znaleckou organizáciou alebo znalcom je možné, pričom poukázal na § 207 ods. 3 C. s. p.. Vo zvyšku zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní. 41. Žalovaná v odvolacej duplike zopakovala, že v posudku nevyslovila žalobcom tvrdený záver, že je tyran svojich maloletých detí, ale uviedla, že správanie otca, ktoré maloletá popisuje, má znaky psychického týrania vo forme verbálnych útokov, ignorovania potrieb maloletej, neustálej kritiky, negatívnej manipulácie, zahanbenia, zastrašovania. Otec v čase, keď boli deti v jeho starostlivosti, podľa vyjadrenia detí ignoroval ich návrhy a potreby a dala do pozornosti interview s maloletou. V posudku na otázku 4 vzhľadom na mimoriadnu závažnosť a vysoké množstvo negatívnych vyjadrení maloletej ku konaniam a vo vzťahu k otcovi (žalobcovi) dala do pozornosti výroky a vyjadrenia výlučne maloletej v texte znaleckého posudku, ktoré maloletá asociovala v procese diagnostiky, nešlo teda o tvrdenia žalovanej, pričom sám žalobca vypovedal, že obsah znaleckého posudku zneužila a šírila jeho bývalá manželka, teda nie žalovaná. Zdôraznila, že ako znalkyňa nemala v súdnom konaní žiadnu rozhodovaciu právomoc. Žalovaný nepreukázal jej konanie v rozpore s kódexom, pričom zotrvala aj na doterajšom tvrdení ohľadom posúdenia jej znaleckého posudku, keď mala za to, že žalovaný si § 207 ods. 3 C. s. p. nesprávne vykladá. 42. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.). 43. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
44. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcu o preukázaní vzniku ujmy na jeho právach a naplnení predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do práva na ochranu osobnosti odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. 45. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, vrátane takého, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29). Súd je však povinný odpovedať na podstatné a právne významné skutočnosti, pričom odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a precízne uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré i adekvátne vysvetlil, pričom s argumentami žalobcu aj žalovanej sa podrobne vysporiadal. 46. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa požiadavky uvedené v § 220 ods. 2 C. s. p., pričom za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka konania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011). 47. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd v nadväznosti na námietku žalobcu, že ak by žalovaná nepodala predmetný znalecký posudok, nedošlo by k vydaniu neodkladného opatrenia, ktorým mu bol dočasne zakázaný styk s deťmi, čím došlo k zásahu do jeho rodičovských práv uvádza, že nemožno konštatovať, že zásah do rodičovských práv žalobcu vydaním uznesenia č. k. 37P/533/2014-1453, zo dňa 28.3.2018, Okresným súdom Bratislava III, ktorým bol žalobcovi dočasne zakázaný styk s maloletými deťmi, je v priamej príčinnej súvislosti so žalobkyňou vypracovaným posudkom. 48. V zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie (ods. 19 napadnutého rozhodnutia) odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť rozhodovaciu činnosť súdu, ktorý sám vyhodnocuje dôkazy produkované v súdnom konaní. Ak aj Okresný súd Bratislava III považoval predmetný posudok pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie za rozhodujúci dôkaz, išlo o posúdenie súdom, bez relevantnej ingerencie žalovanej, ktorej posudok bol len jedným z viacerých vyhodnocovaných dôkazov v danom konaní. 49. Ako nedôvodnú tiež posúdil námietku žalobcu, že ho žalovaná vyhodnotila v posudku ako osobu týrajúcu svoje maloleté deti a že uviedla, že mal trpieť erektilnou disfunkciou, keď z obsahu predmetného znaleckého posudku a formulácie záverov znalkyne jednoznačne vyplynulo, že nešlo o tvrdenia samotnej žalovanej znalkyne, ale o vyhodnotenie tvrdení tretích osôb (maloletých detí žalobcu a jeho bývalej manželky), obsiahnutých v diagnostickej časti predmetného posudku. 50. Je potrebné dodať, že daný posudok vypracovala žalovaná ako znalkyňa nie na základe požiadavky súdu, ale na základe zadania bývalej manželky žalobcu, pričom bola limitovaná zadanými úlohami a dodanými podkladmi, čo sa premietlo aj do záveru odvolacieho súdu v uznesení č. k. 11CoP/250/2018-1624, zo dňa 16.7.2018, ktorý vyhodnotil objektívnosť takto predloženého dôkazu vo vzťahu k predmetu rozhodovania, ktorá však nemôže byť pričítaná na vrub žalovanej.
51. Vo vzťahu k žalobcom namietanej nemožnosti znalkyne vyjadrovať sa k právnym otázkam odvolací súd uvádza, že skutočnosť, či sa znalec vyjadril k otázke právnej vyhodnocuje súd v konaní, v ktorom je posudok predložený ako dôkaz, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 37P/533/2014, v ktorom bol daný posudok predložený ako dôkaz, dospel k takémuto záveru. Bez relevancie je i poukaz žalobcu na konanie žalobkyne v rozpore so zákonom o znalcoch (č. 382/2004 Z. z.) a s Etickým kódexom znalca, nakoľko žalobca nešpecifikoval, akým konaním mala žalovaná ako znalkyňa žalobcom uvedené konkrétne články kódexu a špecifikované ustanovenia zákona č. 382/2004 Z. z. porušiť a aký dopad malo konanie v rozpore s nimi na zásah do jeho osobnostných práv. 52. Zároveň odvolací súd konštatuje, že žalobca ani nepreukázal znenie relevantného kódexu a nijakým spôsobom nereflektoval na námietku žalovanej, že ním v podaní zo dňa 28.6.2021 (č. l. 113 spisu) citované články kódexu sú súčasťou Etického kódexu ekonomických znalcov združených v Slovenskej komore znalcov, IČO: 30 857 601, teda občianskeho združenia, ktorého nie je žalovaná členkou, v dôsledku čoho sa na jej osobu tieto nemôžu vzťahovať. 53. Neobstojí ani žalobcom namietaný zásah šírením obsahu daného znaleckého posudku tretím osobám, kedy súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by žalovaná porušila mlčanlivosť znalca a prezentovala závery a obsah daného posudku tretím osobám, naopak sám uviedol, že to bola jeho bývalá manželka, ktorá predložila posudok úradom a oboznámila s jeho obsahom aj ich spoločné okolie. Žalovaná pritom nemala možnosť ovplyvniť ako bude bývalá manželka žalobcu ako zadávateľka vypracovania posudku nakladať s týmto po jeho vypracovaní. 54. V zhode so záverom súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so znaleckým posudkom č. 18/2018 nezakladá dôvodnosť jeho tvrdenia o neoprávnenom zásahu do osobnostných práv žalobcu a o vyvolaní nemajetkovej ujmy. Ak bol znalecký posudok realizovaný spôsobom a obsahom, ktorý zodpovedá znaleckému zadaniu a nemožno ho označiť za excesívny, odborné závery znalkyne nemožno hodnotiť ako úkon zakladajúci zodpovednosť žalovanej ako znalkyne za zásah do osobnostných práv žalobcu. 55. Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť ani dôvodnosti argumentácie žalobcu namietajúceho nevykonanie výsluchu svedkov G.. P. S. G.. L. a znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou, nakoľko žalobca nepreukázal, že by navrhovaní svedkovia boli odborne spôsobilí vyjadrovať sa k záverom žalovanej ako znalkyne a najmä s ohľadom na vyššie uvedené ani dokazovanie vykonané danými dôkazmi by nebolo spôsobilé založiť záver o zodpovednosti žalovanej za zásah do osobnostných práv žalobcu vypracovaním daného znaleckého posudku, resp. výpoveďou znalkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/533/2014. 56. Žalobca v konaní namietal aj nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. 57. Odvolací súd konštatuje, že žiadne nedostatky v právnom posúdení žalobcom uplatneného nároku v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie nezaznamenal, keď súd prvej inštancie správne zadefinoval predpoklady zodpovednosti za zásah do osobnostných práv a vyhodnotil ich nenaplnenie žalobcom označeným konaním žalovanej, pričom v súlade so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania neoprávnenosti zásahu žalovanej ako znalkyne do jeho práv a zároveň nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným vznikom ujmy a vypracovaným znaleckým posudkom, resp. výpoveďou znalkyne, teda nepreukázal, že daná ujma
by nebola bývala vznikla bez vypracovania daného znaleckého posudku a výpovede žalovanej ako znalkyne. 58. Pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).