{"guid": "d8f9dcdf-afb2-41fd-bccd-fd3a6073e62c:d33cdbe9-b806-4326-86de-7d8313b26068", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1520206854.1", "spisova_znacka": "16Co/33/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/33/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 16Co/33/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1520206854.1", "identifikacne_cislo": "1520206854", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-12", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/382#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/382#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d33cdbe9-b806-4326-86de-7d8313b26068", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1520206854.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1520206854.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1520206854.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/33/2025\n1520206854\n31. 03. 2026\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2026:1520206854.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:\nG.. W.. K. T., G.., L.. X.X.XXXX, E. XXXX/XX, J., zastúpeného: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o.,\nLandererova 7866/12, Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanej: G.. C.. R. V., G.., K. XXXX/XXX, J., o\nochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV, č. k. B5-49C/62/2020-233, zo dňa 7.2.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po\nprávoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu\ndňa 28.12.2020 sa žalobca domáhal s poukazom na § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ochrany\nosobnosti v dôsledku neoprávneného zásahu žalovanej, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti s činnosťou\nžalovanej ako znalkyne, ktorá na základe objednávky bývalej manželky žalobcu vypracovala súkromný\nZnalecký posudok\nč. 18/2018, zo dňa 7.3.2018, ktorým podľa tvrdenia žalobcu závažným spôsobom zasiahla do jeho\nosobnostných práv. Žalobca sa domáhal uloženia povinnosti „zdržať sa neoprávnených zásahov\ndo práva na ochranu osobnosti žalobcu, zdržať sa tvrdení, že žalobca psychicky týral alebo týra\nsvoje maloleté deti, správa sa alebo správal sa despoticky, nedokáže alebo nedokázal sa presadiť\nv zamestnaní a v kariérnom raste, trpel alebo trpí erektilnou disfunkciou, resp. inou telesnou\nalebo psychickou chorobou/poruchou“. Zároveň žiadal uloženie povinnosti spočívajúcej v písomnom\nospravedlnení sa vo forme listu, ktoré bude doručené do vlastných rúk žalobcu v nasledovnom\nznení: „Ja, znalkyňa C.. G.. R. V., zapísaná v zozname znalcov MS SR pod č. XXXXXX, sa týmto\nospravedlňujem K.. W.. K. T., G.. za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti, ktorý som\nspôsobila nepravdivými tvrdeniami o jeho osobe uvedenými v znaleckom posudku\nč. 18/2018 zo dňa 7.3.2018, ktorý som vypracovala v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava\nIII pod sp. zn. 37P/533/2014 a nepravdivými tvrdeniami, ktoré som uviedla pri mojom výsluchu dňa\n11.10.2018 na súdnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III v právnej veci vedenej pod sp.\nzn. 37P/533/2014, obsahom ktorých som hrubo zasiahla do práva K.. W.. K. T. na ochranu osobnosti“\na domáhal sa aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur.\n2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku vypracovaného\nžalovanou, ktorý bol predložený v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.\n\n37P/533/2014, ako milujúci otec maloletých detí zostal šokovaný nepravdami a polopravdami v ňom\nuvedenými. Zdôraznil, že podkladom k vypracovaniu znaleckého posudku bol nezákonne získaný dôkaz,\na to nelegálna audio nahrávka zo dňa 18.1.2018 z jeho stretnutia s maloletou dcérou T., čo bolo uvedené\nna str. 12 predmetného posudku. Z daného vyvodil úmyselné použitie nahrávky k vypracovaniu posudku,\nnapriek vedomosti o jej nezákonnom získaní. Taktiež dal do pozornosti, že uvedený znalecký posudok\nbol vypracovaný bez jeho účasti na znaleckom vyšetrení, keďže ho žalovaná ako znalkyňa žiadnym\nspôsobom neoslovila, nekontaktovala, ani sa ho nepokúsila predvolať, hoci si bola vedomá, že tak mala\nučiniť. Argumentoval, že žalovaná úmyselne nepracovala s celou rodinou, ale iba s matkou a deťmi,\nktoré na vyšetrenie matka priviedla, na čo poukázal i kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu\nvoči uzneseniu o zákaze styku žalobcu s maloletými deťmi. Taktiež namietal postup žalovanej, ktorá\nvyšetrila maloleté deti bez jeho vedomia a súhlasu, čo vyhodnotil ako konanie v rozpore so všeobecnými\nprávnymi predpismi. Napriek tomu, že žalovaná nikdy žalobcu nevidela, osobne nestretla a nevyšetrila,\nv znaleckom posudku uviedla o jeho osobe tak závažné nepravdivé závery o jeho údajnom psychickom\ntýraní maloletých detí, ktoré ho poškodili v osobnom živote.\n3. Doplnil, že tieto závery ho poškodili aj v súdnom konaní, a to až tak závažným spôsobom, že\nOkresný súd Bratislava III, opierajúc svoje rozhodnutie práve o závery tohto znaleckého posudku, vydal\nuznesenie o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 37P/533/2014-1453, zo dňa 28.3.2018, ktorým\ndočasne zakázal styk žalobcu s maloletými deťmi na čas do rozhodnutia vo veci samej. Zdôraznil,\nže zákaz styku je najzávažnejším zásahom do života detí a pristupuje sa k nemu len v zákonom\nvymedzených prípadoch. Poukázal aj na odôvodnenie uznesenia sp. zn. 11CoP/250/2018, ktorým\nKrajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/533/2014-1453, zo dňa\n28.3.2018 zrušil, v ktorom uviedol, že „znalecký posudok G.. C.. R. V. bol vyhotovený na základe\nzadania matky a jednostranných informácií poskytnutých matkou, bez účasti otca na znaleckom skúmaní\na pozorovaní vzájomnej interakcie medzi otcom a maloletými deťmi, preto ho nemožno považovať za\nobjektívny dôkaz, ktorý by mal byť jediným a jednoznačným podkladom pre tak závažné rozhodnutie,\nakým je vyslovenie zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom.“ Ďalej uviedol, že obsahom znaleckého\nposudku sú okrem jeho údajného psychického týrania maloletých detí aj ďalšie nepravdivé informácie a\núdaje o jeho osobe, ktoré sa týkajú jeho zdravotného stavu, jeho starostlivosti o deti, ako aj jeho matky\na rodiny, ktoré závažným spôsobom zasahujú do osobnostných práv žalobcu, pričom tieto nepravdivé\nzávažné tvrdenia sú spôsobilé mu privodiť ujmu čo sa týka zamestnania, rodinných vzťahov, osobného\nživota, a tiež môžu mať vplyv na ďalšie rozhodovanie súdov alebo iného štátneho orgánu.\n4. Pozornosť upriamil na str. 15 Znaleckého posudku, označenú ako časť: „K veci“, kde bolo uvedené\n„Manželstvo zo súčasného pohľadu hodnotí ako nefunkčné, vykonávala skôr servisné práce pre muža,\nvčítane núteného sexu. Pritom exmanžel dlhodobo trpel erektilnou dysfunkciou, v dôsledku toho bol\npri sexe neúspešný, frustrovaný a jeho reakcia bola agresivita a obviňoval ju z vlastného sexuálneho\nzlyhania. Za účelom riešenia erektilnej dysfunkcie podstúpil operáciu vo veku po 40-tke, keď sa už\nrozvádzali“. Poukázal pritom na rozpor v tvrdeniach bývalej manželky, keď najprv tvrdila, že mala so\nžalobcom nútený sex, avšak taktiež uvádzala, že trpel erektilnou dysfunkciou, že bol z toho frustrovaný a\nagresívny... a že bol kvôli tomu operovaný po 40-ke, keď sa rozvádzali. Uvedené informácie poprel ako\nabsolútne nepravdivé a klamlivé, k čomu doložil lekársku správu, z ktorej vyplynulo, že podstúpil zákrok,\nktorý nemal nič spoločné s jeho sexualitou v roku 2011, rozvod bol v roku 2014, pričom dcéra T. sa\nnarodila v roku 2006, dcéra C. v roku 2008 a v roku 2007 ex-manželka spontánne potratila, pričom dané\nrozporuje tvrdenia bývalej manželky o dlhodobej erektilnej dysfunkcii žalobcu. Rovnako poprel tvrdenie\nv znaleckom posudku nachádzajúce sa na str. 15, časť „K veci“, v zmysle ktorého mal bývalú manželku\nobviňovať z kariérnych neúspechov, že bol neúspešný a frustrovaný v kariére, že ho vyhadzovali zo\nzamestnaní a projekty, ktoré predkladal boli neúspešné, dokonca, že bol na hodinu prepustený pre\nprotizákonné machinácie. Zdôraznil, že od ukončenia vysokej školy (od 1.9.1993) je zamestnaný na\nD. V. D. ako vysokoškolský pedagóg, v necelých 33 rokoch sa stal docentom a 20 rokov je vedúcim\noddelenia E. na T. P..\n5. Doplnil, že popri práci vysokoškolského pedagóga pracoval vo viacerých manažérskych funkciách,\nnapr. v T. J. bol výrobno-technický riaditeľ, kde riadil viac ako 20 pracovníkov, taktiež riadil výstavbu\nexperimentálneho domu a aj výstavbu obchodných centier a bytového domu. Dal do pozornosti, že\njeho profesijný životopis si momentálne vyžiadali redakcie J. - J. G. Y. B.. do encyklopédie osobností\nČeskej a Slovenskej republiky. K tvrdeniam nachádzajúcim sa na str. 16, časť „K veci“ v znení: ,,Bol\ndespotický, zakázal jej mať vlastný bankový účet a jej výplata bola poukazovaná na účet v banke,\n\nktorým disponoval výlučne sám. Na nákupy potravín pre rodinu si od ex manžela musela pýtať peniaze.\nDespotizmus uplatňoval v každodennom živote“ uviedol, že tie sú ďalšou nepravdou. Bývalá manželka\nmala k dispozícií auto z jeho firmy, mobil, internet, notebook, vlastný účet, v aute mala stále plnú nádrž,\núčet za mobil mávala 70 eur i viac. Zdôraznil, že na bývalej manželke ani na deťoch nikdy nešetril.\nPoprel tiež tvrdenia nachádzajúce sa na str. 16 a 17 Znaleckého posudku v časti „K veci“, týkajúce sa\njeho nezúčastňovania sa na starostlivosti o maloleté deti, nútení detí k noseniu dioptrických okuliarov,\nkontaktovaní rodičov bývalej manželky za účelom jej osočovania ako i tvrdenia o ich bytových pomeroch.\n6. Dal do pozornosti, že dňa 11.10.2018 na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava III v právnej\nveci o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedenej pod sp. zn. 37P/533/2014, na\nktorom sa zúčastnil on ako otec maloletých detí, jeho právna zástupkyňa, matka maloletých detí,\njej právna zástupkyňa, kolízna opatrovníčka a okresná prokurátorka z Bratislavy III, bola vypočutá\nžalovaná ako znalkyňa a to napriek námietke žalobcovho právneho zástupcu, ktorý namietal jej výsluch\ns poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 5Cdo/100/2017, v zmysle\nzáverov ktorého súd nesmie pri prejednávaní a rozhodovaní zohľadniť dôkazy, ktoré boli získané v\nrozpore so zákonom. Poukázal na odpovede žalovanej, ktorá na otázku právnej zástupkyne matky:\n„Zistili ste znaky týrania maloletých detí a u ktorého?“ uviedla: „...z vyjadrení a zo psychodiagnostiky\noboch maloletých detí, ktorými popisovali správanie verbalizácie konania svojho otca, v prípade ak\ntakto otec skutočne konal, nesie to všetky znaky psychického týrania a deti to prežívali ako psychickú\nujmu, objektívny faktor je to z čoho vychádzam zo psychodiagnostiky, že maloleté deti majú strach,\nodmietali ísť k otcovi, odmietali prítomnosť otca a jeho manželku, odmietali sa s otcom stretávať,\nu neho prespávať, dokonca verbalizovali, že sa s ním nechcú stretnúť“. Na ďalšiu otázku právnej\nzástupkyne matky: „Stretávanie sa s otcom má vplyv na vývoj maloletých detí?“ žalovaná ako znalkyňa\nuviedla: ,,...ak vychádzam zo záverov znaleckého posudku, tak takýto vplyv otca na maloleté deti je\nnegatívny, vzhľadom na osobnostnú nezrelosť oboch maloletých detí nemajú vybudované dostatočné\nkompenzačné mechanizmy, aby boli schopné brániť sa emocionálne negatívnemu vplyvu správania sa\notca, ktoré obe maloleté deti nezávisle zhodne popisovali“. Bol pritom názoru, že žalovaná pri výsluchu\númyselne zamlčala, že bola vypovedať na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava V, vo\nveci žalobcom podaného trestného oznámenia vedeného pod ČVS: ORP-661/1-VYS-B5-2018, kde pri\nvýsluchu uviedla, že informácie, ktoré uviedla v znaleckom posudku, nie sú jej vyjadrenia znalca, ale má\nich od tretej osoby; pri výsluchu na pojednávaní však znalkyňa trvala na pravdivosti znaleckého posudku\na všetkých informácií, ktoré sú v ňom uvedené.\n7. Žalobca ozrejmil, že mal záujem o preskúmanie daného znaleckého posudku vypracovaného\nžalovanou, avšak jeho požiadavka bola zo strany znalcov v SR odmietnutá z kolegiálnych dôvodov voči\nžalovanej. Následne vyhľadal znalca z ČR, psychológa s päťdesiatročnou praxou v predmetnom odbore,\nG.. P. L., ktorý vypracoval psychologické posúdenie znaleckého posudku vypracovaného žalovanou a\ntaktiež zadal požiadavku na vypracovanie odborného vyjadrenia k predmetnému znaleckému posudku\nG.. I. P., G., viceprezidentovi Rady práva dieťaťa v SR (ktorý sa dlhoročne venuje ochrane práv detí).\nZdôraznil pritom, že závery revíznych znaleckých posudkov K.. L. S. G.. P. je možné pokladať za\ntakmer totožné, keď obaja pokladajú závery znaleckého posudku žalovanej za nesprávne, nepresné,\npochybné, menej zrozumiteľné, nepodložené a nedostatočne odôvodnené. Argumentoval, že žalovaná\nsvojimi nepravdivými tvrdeniami o jeho osobe v znaleckom posudku závažným spôsobom zasiahla\ndo jeho života ako aj do života maloletých detí, do rodičovských práv žalobcu (dočasný zákaz styku s\nmaloletými deťmi a obmedzený styk s maloletými deťmi v rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.\nk. 37P/533/2014-1840, zo dňa 18.10.2018). Spôsobila mu tak materiálnu ujmu (náklady na právnu,\nznaleckú, psychologickú a inú poradenskú činnosť), ale najmä nemateriálnu ujmu spočívajúcu v tom\nnajzávažnejšom zásahu do jeho rodičovských práv.\n8. Poukázal na to, že predmetný znalecký posudok bývalá manželka okrem Okresného súdu Bratislava\nIII predložila aj na políciu (prokuratúru), Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci aj v Dunajskej\nStrede, z čoho vyplýva jeho dôvodná obava, že znalecký posudok môže mať pre jeho osobu, ako aj\njeho súčasnú manželku aj ďalšie závažné následky, ktorými je poškodenie a ohrozenie v procese\nosvojenia si dieťaťa, resp. zverenia do pestúnskej starostlivosti, ktorého sú súčasťou na Úrade práce,\nsociálnych vecí a rodiny v Nitre od februára 2018. Zdôraznil, že žalovaná aj pri svojom výsluchu pred\nsúdom dňa 11.10.2018 uviedla viaceré nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky\nmajúce difamačný charakter, ktorými došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu, nakoľko\ntieto sú objektívne spôsobilé poškodiť jeho občiansku aj profesijnú česť a jeho dobré meno nielen pred\n\nosobami zúčastnenými na predmetnom pojednávaní, ale aj pred kolegami z práce, študentami, ktorým\nprednáša, ako aj pred ostatnou odbornou a laickou verejnosťou, jeho terajšími a tiež potenciálnymi\nbudúcimi zamestnávateľmi, obchodnými partnermi, či blízkym okruhom rodiny a priateľov.\n9. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,\nďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že žalovaná ako znalkyňa\ndňa 7.3.2018 vypracovala na základe objednávky bývalej manželky žalobcu ako zadávateľky súkromný\nZnalecký posudok č. 18/2018 podľa § 209\nC. s. p., a to pre účely konania vedeného pred bývalým Okresným súdom Bratislava III sp .zn.\n33P/533/2014, o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (spoločným\ndeťom žalobcu a bývalej manželky). Úlohou znalkyne bolo zodpovedať 10 otázok zadávateľky, pričom\núčelom znaleckého posudku bolo znaleckou psychodiagnostikou maloletých detí a ich matky posúdiť,\naký je súčasný psychický stav maloletých detí (T. S. C.), aká je citová väzba maloletých detí k matke\na k otcovi a matky k deťom, ako vnímajú maloleté deti výchovné prostredie otca a matky, či dochádza\nniektorým z rodičov k ovplyvňovaniu maloletých detí voči druhému rodičovi, či matka trpí duševnou\nporuchou alebo poruchou osobnosti, ktorá by jej bránila v riadnej starostlivosti o maloleté deti, keď sú\ns ňou a ktorá by mohla negatívne vplývať na zdravý vývin detí a navrhnúť najvhodnejšiu formu úpravy\nstarostlivosti rodičov s maloletými deťmi, tak aby bola v záujme maloletých detí.\n10. Z obsahu znaleckého posudku vyplynul zoznam dokumentácie, súčasťou ktorého je i znalecký\nposudok G.. T. T., G.., zo dňa 7.7.2016, z ktorého bol v znaleckom posudku žalovanej citovaný\nzáver spočívajúci v odpovediach na 17 otázok. Znalec sa vyjadroval i k osobnostným predpokladom\na povahovým vlastnostiam žalobcu napr. v otázke č. 7: Či osobnostné predpoklady otca, jeho\npovahové vlastnosti sú, alebo nie sú vhodné, menej vhodné pre zdravý vývoj detí, resp. boli v\nminulosti? Uviedol, že žalovaný je na základe psychologického testu rigidná osobnosť, konzervatívny a\npuntičkársky. V sociálnej oblasti vyšiel ako hyperprotektívny, ale jeho ochrana je spojená s agresívnymi\na nepriateľskými postojmi voči všetkým, čo sa snažia vstúpiť na územie, ktoré chráni. Niektoré\nukazovatele naznačujú, že menovaný má tendenciu vykresľovať sa v pozitívnych farbách. Podobne\nto bolo i pri projektívnych kresbách, kde dával viaceré riešenia, ktoré sú typické skôr pre ženskú\npopuláciu. Svojim psychologickým profilom sa blíži skôr k prísnej protektívnej matke, ako protektívnemu,\nochranárskemu otcovi. Ak by skutočne vykazoval ženské znaky protektívneho správania, bolo by to\nvo výchove čiastočne kontraproduktívne, lebo mužský vzor otca by mal vykazovať znaky sily, byť\nviac autoritatívny a racionálny. Je pedant a puntičkár, jeho neustále obsedantné sa domáhanie pravdy\nnaznačuje dekompenzáciu v zmysle poruchy osobnosti obsedantného typu. Vymenil už 7 advokátov,\nneuznáva autoritu a podal niekoľko podnetov, ktoré sú vlastne sťažnosti na postup štátnych orgánov,\nlebo nerozhodli v jeho prospech. Žalobcu sa týkala i odpoveď na otázku č. 16: V prípade zistenia\npsycho-patologických problémov u niektorého z rodičov, či majú tieto negatívny dopad na deti?, na ktorú\nznalec odpovedal na základe vyšetrenia otca nasledovne: „Klinickými psychologickými metódami, a to\npozorovaním, interview a štúdiom dostupných materiálov sa javí správanie otca značne rozporuplné,\nnajmä jeho neustále domáhanie sa svojej pravdy, ktoré má až obsedantné črty a znaky kverulantného\nsprávania. Neuznáva autoritu, má svoju pravdu, dáva preverovať už známe veci, píše podnety na\ninštitúcie, je nespokojný s prácou kolíznych opatrovníkov, psychológov, advokátov, súdnych úradníkov,\nsudcov a pod.. Pravdepodobne došlo k dekompenzácii jeho správania vyplývajúcej z veľkej záťaže\na napätia, ktorú menovaný nepriznáva a následkom obranných mechanizmov sa začalo objavovať\nu menovaného správanie, ktoré má znaky poruchy osobnosti obsedantného typu (pred tým názov\npsychopatia)“. Súd prvej inštancie uviedol, že dané závery žalovaná do znaleckého posudku č. 18/2018\nprevzala z výpisu Znaleckého posudku G.. T. T., G., teda nie je ich možné vyhodnotiť ako závery\nžalovanej.\n11. Z časti II. Znaleckého posudku č. 18/2018 označenej ako Psychologická diagnostika matky\nmaloletých detí, z časti označenej „K veci“ mal súd prvej inštancie za preukázané, že bývalá manželka\nžalobcu (matka maloletých detí) v rámci rozhovoru so znalkyňou hodnotila manželstvo so žalobcom,\nžalobcu a starostlivosť žalobcu o maloleté deti. Znalkyňa vyjadrenia bývalej manželky formulovala\nv znaleckom posudku nasledovne: „Manželstvo zo súčasného pohľadu hodnotí ako nefunkčné,\nvykonávala skôr servisné práce pre muža, včítane núteného sexu. Pritom exmanžel dlhodobo trpel\nerektilnou dysfunkciou, v dôsledku toho bol pri sexe neúspešný, frustrovaný a jeho reakcia bola\nagresivita a obviňoval ju z vlastného sexuálneho zlyhania. Za účelom riešenia erektilnej disfunkcie\npodstúpil operáciu vo veku po 40-tke, keď už sa rozvádzali. Exmanžel bol neúspešný a frustrovaný\n\naj kariérne. Vyhadzovali ho zo zamestnaní, projekty, ktoré predkladal, nikto neakceptoval ani neprijal,\npracovne ho všetci odmietali ako neschopného. Kvôli jeho kariérnym neúspechom sa sťahovali aj\ndo Nitry, kde sa zamestnal v stavebnej firme. Za krátky čas ho za dramatických okolností prepustili\nna hodinu pre údajné protizákonné machinácie. Docentúru obhájil už na druhý pokus. Zo svojich\nkariérnych neúspechov obviňoval ju. Vyčítal jej, že ho nedostatočne podporuje a nerobí mu dostatočné\nzázemie pre jeho sebarealizáciu, pretože ho vyrušovala, napr. keď ho pozvala spolu s deťmi k večeri.\nO rodinu sa nezaujímal, údajne pracoval, stále sedel pri počítači. Bol despotický, zakázal jej mať\nvlastný bankový účet a jej výplata bola poukazovaná na účel v banke, ktorým disponoval výlučne\nsám. Na nákupy potravín pre rodinu si od exmanžela musela pýtať peniaze. Despotizmus uplatňoval\nv každodennom rodinnom živote. T. sa narodila 25.7.2006 a C. 15.10.2008. Každú situáciu súvisiacu\ns deťmi dramatizoval, bol kverulant a spochybňoval lekársku starostlivosť všetkých lekárov, ktorí sa o\ndeti starali a nútil ich k zbytočným duplicitným vyšetreniam, ku ktorým už výsledky mali. Nútil deti nosiť\ndioptrické okuliare, ktoré nepotrebovali. Do starostlivosti o deti sa funkčným spôsobom nezapájal, úlohu\notca chcel suplovať svojou matkou. Jeho matka k nim prichádzala veľmi často na niekoľko dní, pod\nzámienkou, aby odbremenila exmanžela od rodičovských povinností. Namiesto starostlivosti sa jeho\nmatka koncentrovala na sústavné sekírovanie, komandovanie, výčitky a nezmyselné poúčanie. V tom\nčase bývali v dvojgarzónke. Exmanžel spával so svojou matkou na gauči v obývačke. Sama spala na\nposteli v spálni a vedľa boli detské postieľky, v ktorých spali ich deti.“. Súd prvej inštancie konštatoval, že\nuvedené výroky nie sú výrokmi, závermi znalkyne, ale sú subjektívnymi názormi, vyjadreniami bývalej\nmanželky žalobcu, ktoré žalovaná do svojho znaleckého posudku prevzala.\n12. Zo záveru znaleckého posudku žalovanej, t. j. z odpovedí na otázky zadávateľky vyplynulo, že pri\notázke č. 2: Aký je súčasný psychický stav mal. C.? Prejavuje maloletá znaky psychického týrania, ak\náno, kto je jeho aktérom? znalkyňa okrem iného uviedla, že správanie otca, ktoré maloletá popisuje, má\nznaky psychického týrania vo forme verbálnych útokov, ignorovanie potrieb maloletej, neustálej kritiky,\nnegatívnej manipulácie, zahanbenie, zastrašovanie. Otec v čase, keď boli deti v jeho starostlivosti, podľa\nvyjadrenia detí ignoroval ich návrhy a potreby. Znalkyňa k uvedenému dala do pozornosti interview\ns maloletou C.. Zo záverov znaleckého posudku žalovanej vyplýva jej vyhodnotenie, že v najlepšom\nzáujme maloletých detí v súlade s ich zdravým psychickým a fyzickým vývinom je zveriť ich do osobnej\nstarostlivosti matky, pričom styk otca s maloletými deťmi neodporučila v danom čase, keďže by nebol\nv záujme maloletých detí.\n13. Z listiny zo dňa 12.3.2018, označenej ako „zbavenie mlčanlivosti vo veci znaleckého posudku č.\n18/2018, zo dňa 7.3.2018“ vyplynulo, že zadávateľka znaleckého posudku C.. S. T., G.. zbavila žalovanú\nv zmysle § 13 zákona č. 382/2004\nZ. z. o znalcoch ako znalkyňu mlčanlivosti bez obmedzenia vo všetkých konaniach, v komunikácii a\npri poskytnutí informácií týkajúcich sa znaleckého dokazovania a znaleckého posudku č. 18/2018 a\nvšetkých s tým súvisiacich skutočností, a to vo vzťahu, pri kontakte a v komunikácii s orgánmi verejnej\nmoci a pred súdmi, a to aj pri ochrane svojich práv ako znalca a osobnosti.\n14. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 37P/533/2014-1453, zo\ndňa 28.3.2018, na základe návrhu matky maloletých detí nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal\nžalobcovi ako otcovi maloletých detí styk s maloletými deťmi na čas do rozhodnutia vo veci zmeny\núpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že k návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia matka maloletých detí doložila znalecký posudok žalovanej. Na\nodvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11CoP/250/2018-1624, zo dňa 16.7.2018,\nnapadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\npričom v odôvodnení okrem iného vyjadril právny názor, že v ďalšom konaní a novom rozhodnutí o\nnávrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia (zákazu styku žalobcu s maloletými deťmi) bude\nsúd vychádzať z celého obsahu spisu a doposiaľ vykonaného dokazovania. K znaleckému posudku\nžalovanej odvolací súd uviedol, že bol vyhotovený na základe zadania matky a jednostranných informácií\nposkytnutých matkou, bez účasti otca na znaleckom skúmaní a pozorovaní vzájomnej interakcie\nmedzi otcom a maloletými deťmi, preto ho nemožno považovať za objektívny dôkaz, ktorý by mal\nbyť jednoznačným podkladom pre tak závažné rozhodnutie akým je vyslovenie zákazu styku rodiča s\nmaloletými deťmi. Z daného vyplýva, že odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri vyhodnotení\nsplnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal iba z predloženého znaleckého\nposudku vypracovaného žalovanou a nie z obsahu celého spisu a vykonaného dokazovania, dané však\nnemôže byť na ťarchu žalovanej ako znalkyne, ktorá nemá možnosť ovplyvniť rozhodovaciu činnosť\n\nsúdu, vyhodnotenie dokazovania súdom v zmysle § 191 ods. 1 C. s. p. (na ktoré dôkazy súd prihliadne\npri svojom rozhodovaní), teda žalovaná ako znalkyňa nemôže niesť zodpovednosť za rozhodovaciu\nčinnosť súdu.\n15. V zmysle zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 37P/533/2014,\nzo dňa 11.10.2018, na ktorom bola vypočutá žalovaná ako znalkyňa, súd vylúčil z pojednávania\nverejnosť, z čoho mal súd prvej inštancie za preukázané nedôvodné skutkové tvrdenia žalobcu uvedené\nv žalobe, týkajúce sa zásahu do jeho práv na ochranu osobnosti výpoveďami žalovanej, ktoré sú/mali\nbyť objektívne spôsobilé poškodiť jeho občiansku aj profesijnú česť a jeho dobré meno nielen pred\nosobami zúčastnenými na predmetnom pojednávaní, ale aj pred kolegami z práce, študentami, ktorým\nprednáša, ako aj pred ostatnou odbornou a laickou verejnosťou, jeho terajšími a tiež potenciálnymi\nbudúcimi zamestnávateľmi, obchodnými partnermi, či blízkym okruhom rodiny a priateľov. Žalovaná\nriadne zbavená mlčanlivosti zadávateľkou znaleckého posudku mala povinnosť vypovedať pred súdom,\nčím si splnila svoju zákonnú povinnosť.\n16. Podľa Psychologického posúdenia posudku žalovanej, vypracovaného G.. P.M. L. k vydaniu\npredbežného opatrenia, žalobca poznajúc publikačnú činnosť G.. L. požiadal autora kníh (X. G. M. K.\nG. K., T. D. K.C. po O., D. D.) o posúdenie znaleckého posudku žalovanej. V závere posúdenia bolo\nuvedené, že z hľadiska psychologickej metodológie sú v danom znaleckom posudku chyby, napr. nebol\nuskutočnený ani pokus o získanie informácií od otca maloletých detí. V texte chýba znalecká úvaha, v\nktorej by znalkyňa podrobnejšie vysvetlila rozpor medzi vyjadreniami maloletých ako detí týraných otcom\na ich prejavom zo dňa 9.1.2018.\n17. Žalobca vo výpovedi považoval znalecký posudok žalovanej za klamlivý a urážlivý, pričom jeho\nzávery nepotvrdili už dva znalecké posudky. Mal za to, že nepravdivé závery o jeho osobe v danom\nposudku majú tendenciu dehonestovať a urážať jeho osobu. Vypovedal, že žalovaná sa pri svojom\nvýsluchu pridržala záverov znaleckého posudku C.. T. a nevyvrátila tvrdenia C.. Y., avšak za zásadné\noznačil, že mu bola odňatá možnosť sa k daným skutočnostiam vyjadriť a vyvrátiť dané závery. Tvrdil,\nže závery znaleckého posudku žalovanej boli zneužité, prezentované v rodine, medzi známymi ako i\nv školských zariadeniach jeho maloletých detí, teda na základe znaleckého posudku bol o jeho osobe\nvytvorený veľmi negatívny obraz. Taktiež zdôraznil, že následkom predmetného znaleckého posudku\nbolo, že mal nariadený zákaz styku s maloletými deťmi, čím mal za danú príčinnú súvislosť. Nepoprel,\nže podal na žalovanú trestné oznámenie v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, ktoré bolo\nodmietnuté a mal byť odkázaný na uplatnenie si svojho nároku voči žalovanej v civilnom konaní. Taktiež\npodal na žalovanú sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR, kde bol taktiež odkázaný na civilné\nkonanie. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaná poskytla predmetný znalecký posudok\nmédiám, prípadne poskytovala rozhovory alebo akýmkoľvek spôsobom šírila závery v ňom uvedené.\nPoukázal na to, že daný posudok zneužila matka maloletých detí a dané informácie z neho šírila, čoho\ndôkazom bol i zákaz styku s maloletými deťmi, avšak nevedel, či v danom konaní pokračuje.\n18. Nepoprel, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III vo veci úpravy práv a\npovinností bol vyšetrený C.. T. S. C.. Y. a ani nespochybnil, že v závere znaleckého posudku C.. T.\nbolo skonštatované, že sa u žalobcu začalo prejavovať správanie, ktoré má znaky poruchy osobnosti\nobsedantného typu (predtým psychopatia), na základe čoho podal voči znalcovi trestné oznámenie ako\ni civilnú žalobu, ktorú však z dôvodu úmrtia C.. T. vzal späť. Zdôraznil, že bol vypracovaný kontrolný\nznalecký posudok ústavom, ktorý spochybnil závery C.. T. a značne ho kritizoval. Zároveň si dal\nvypracovať vlastný znalecký posudok, psychiatrický aj psychologický, ktorý bol súčasťou spisu, a ktorý\njednoznačne záver C.. T. vyvrátil a považoval ho za nesprávny a nepravdivý. Taktiež poukázal na to, že\nz obsahu ani zo záverov znaleckého posudku C.. T. nevyplynulo, že trpí erektilnou disfunkciou, alebo\nže sa nevie uplatniť v civilnom pracovnom živote, dané tvrdenia boli uvedené iba v znaleckom posudku\nžalovanej a pôsobili na neho veľmi dehonestujúco a ponižujúco. Uviedol, že najbližšia rodina a blízky\nznámi vedeli, že sú to nepravdy. Ako to brali známi z okruhu a rodina exmanželky nevedel posúdiť, ale\nvzťahy zostali veľmi chladné a zostali od seba odrezaní (napr. svokrovci). Dodal, že to isté sa stalo so\nznámymi, ktorí boli bývalí susedia. Ozrejmil, že danými informáciami disponovali exsvokrovci, najbližšia\nrodina exmanželky, spoloční známi a bývalí susedia.\n19. Zdôraznil, že najviac ho ranilo, že učiteľský zbor v školských zariadeniach, ktoré navštevovali jeho\ndcéry, inak na jeho osobu reagoval a cítil neempatiu voči sebe, pričom averziu a ochladnutie vzťahov\n\npociťuje neustále zo strany rodiny exmanželky aj od bývalých susedov, známych. Poukázal na to, že deti\nzmenili školské zariadenia a nakoľko ich matka všetko vybavuje, nie je v kontakte s učiteľmi a netuší,\naké majú od nej informácie. Vypovedal, že si deti v znaleckom posudku želali jeho smrť aj smrť jeho\nrodiny a nechceli sa s ním stretávať. Vzťah medzi nimi sa ako tak upravil do roku 2021, postupne sa\nupravuje aj vďaka tomu, že mali asistovaný styk. Vzájomný vzťah v súčasnosti vyhodnotil ako celkom\ndobrý, ale dodal, že od roku 2018 ho nenazvali otec, alebo tato. Nepoprel, že na pojednávaní, na ktorom\nbola žalovaná ako znalkyňa vypočutá, bola verejnosť vylúčená. Taktiež vypovedal, že tvrdenia uvedené\nv znaleckom posudku nemali vplyv na jeho pracovné prostredie, keďže sa v práci nemali ako dozvedieť\no obsahu znaleckého posudku. Doplnil, že jeho súčasná manželka mala vedomosť, že tvrdenia uvedené\nv znaleckom posudku nie sú pravdivé a vždy pri ňom stála. Uvedené tvrdenia jej spôsobovali stres, čo\nmalo vplyv aj na neúspešné IVF. Nemal vedomosť o vplyve daných tvrdení na proces osvojenia, keďže\ndieťa si so súčasnou manželkou osvojili, nevedel však vyhodnotiť, či dĺžka konania (5 rokov) mohla byť\nspôsobená predmetnými skutočnosťami. Poukázal i na to, že bol trestne stíhaný za týranie detí, čo sa\nvšak nepreukázalo. Záverom dodal, že s bývalými susedmi sa nestretáva, bývali v Tomášove, pričom v\nsúčasnosti tam už nebýva ani jeho bývalá manželka.\n20. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že vypracovala Znalecký posudok\nč. 18/2018, vyhotovený ku dňu 7.3.2018, v súlade s § 209 C. s. p.. Zadávateľkou bola C.. S. T.,\nG.., ktorú usmernila, že je povinná zadať úlohu pre znalca, preto menovaná zadala úlohu formou\notázok. V súlade s obsahovým vymedzením odboru psychológia a odvetvia poradenská psychológia,\nktoré boli zadefinované v čase účinnosti inštrukcie 7/2009, zvolila obsah psychodiagnostických metód\ntak, aby mohla objektívne odpoveď na otázky zadávateľky, matky maloletých detí. Poukázala na to,\nže zadávateľka ju v rámci úloh nepoverila vypracovať psychologické vyšetrenie otca maloletých detí.\nŽalovaná zdôraznila, že posudok vypracovala v súlade so zákonom o znalcoch a vylúčila, že by bol v\nrozpore s príslušnými právnymi predpismi. Poprela svojvoľné konanie a objektívnosť zistení iba preto,\nže zadávateľom bola matka ako fyzická osoba. Zdôraznila, že použila celkovo 15 psychodiagnostických\ntestov, klinických aj testových metód pri diagnostike matky, u maloletej T. použila 18 a u maloletej C. 16\nklinických aj testových metód. Na základe nadštandardne rozsiahlej psychodiagnostiky odpovedala na\notázky zadávateľky, ktoré sú spracované a systematizované v závere posudku.\n21. Bola názoru, že posudok je zrozumiteľný, opiera sa o hodnoverné podklady, ktorými sú predovšetkým\nvýsledky znaleckej psychodiagnostiky. Zároveň sa opiera o logické úvahy, nie je rozporný, meritórny\nzáver je zrozumiteľný. Odpovede na otázky vychádzajú z objektívnych vedeckých expertíznych zistení,\npričom sú systematicky analyzované a systemizované. Celý posudok je v závere odôvodnený a svojim\nobsahom je zabezpečená jeho preskúmateľnosť. Uviedla, že pri vypracovaní posudku vychádzala\nzo zadaných otázok a v súlade s týmito použila množstvo psychodiagnostických testov a tieto\nvyhodnotila v časti psychologická diagnostika. Nemala vedomosť o tom, či k jej posudku bol robený\nkomparatívny posudok a poukázala na § 16 zákona o znalcoch, v zmysle ktorého komparatívny\nposudok nie je znaleckým úkonom a ak je vykonaný, je v rozpore so zákonom. Dodala, že vo\nvzťahu k žalobcovi nevykonala žiaden psychodiagnostický postup, keďže nebol predmetom skúmania.\nDoplnila, že ohľadom daného posudku bola zbavená mlčanlivosti v roku 2018, pričom obsah a závery\nposudku okrem konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III nikdy nereprodukovala; posudok\nodovzdala zadávateľke a tým bola jej úloha splnená.\n22. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom\nsvedkov G.. I. P. S. G.. P. L., ktorí mali byť vypočutí za účelom preverenia správnosti žalovanou\nvypracovaného znaleckého posudku a vykonaním znaleckého dokazovania za účelom posúdenia\ndaného posudku č. 18/2018, zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, keď mal z vykonaného\ndokazovania dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a naviac by akékoľvek výsledky\nnavrhovaného dokazovania neboli spôsobilé ovplyvniť závery, ku ktorým dospel v prejednávanej veci.\n23. Na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že právo na ochranu osobnosti prináleží každej\nfyzickej osobe, z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné či neoprávnený zásah bol spôsobený\nzavinene alebo nezavinene, vedome alebo nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí,\nže neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv\nfyzickej osoby. V rámci všeobecného osobnostného práva zákon poskytuje občianskoprávnu ochranu\nproti konaniam spôsobilým objektívne privodiť ujmu na osobnostných právach dotknutého subjektu tým,\nže znižujú jeho česť u iných ľudí a tým ohrozujú vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti.\n\nPredmetom práva na česť nie je česť abstraktná, ale výlučne vážnosť, ktorú subjekt práva požíva v\nočiach členov spoločnosti, toto právo sa mení v priebehu aktívneho života každého jedinca, najmä v\nrámci jeho uplatňovania v spoločenskom živote, spravidla je spojené s výkonom určitého povolania.\nPrávom brániť sa proti neoprávneným zásahom disponuje výlučne subjekt práva.\n24. Ustanovenie § 12 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje osobitné prípady dovolených\nzásahov, ktorými sú tzv. zákonné licencie. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do cti je\nnapríklad skutočnosť, že k nemu došlo v rámci primeranej ochrany chránených záujmov, či už vlastných,\ncudzích alebo verejných, alebo pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo plnenia\nzákonom uloženej právnej povinnosti. Z hľadiska občianskeho práva neoprávnenosť zásahu do cti je\nvylúčená, ak možno takýto zásah v rámci uplatnenia subjektívnych práv alebo oprávnených záujmov na\nsúde alebo iných orgánoch považovať za nutný. Nie každý zásah, ktorý sa dotkne osobnosti fyzickej\nosoby, je zásahom, proti ktorému je možná ochrana. Ak je zásah oprávnený, nemôže sa fyzická osoba\ndomáhať ochrany pred ním, teda odstránenia tohto zásahu, resp. primeraného zadosťučinenia.\n25. Doplnil tiež, že § 13 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu, aby v konaní o\nochrane osobnosti priznal fyzickej osobe okrem zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia tiež právo na\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd priznať\nvtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená\ndôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady škody sú uvedené\nlen demonštratívne, nemožno ich pre túto možnosť spájať iba so zásahmi proti dôstojnosti fyzickej osoby\na jej vážnosti v spoločnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2304/99). Zákon ako\njedinú podmienku ustanovuje pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch skutočnosť, že sa\nnemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv\npodľa § 11 Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Pri určení sumy nemajetkovej ujmy musí všeobecný\nsúd prihliadať na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za akých došlo k jej porušeniu.\n26. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z § 11 a §\n13 ods. 1 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti, ako i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v\nzmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa žalobou domáhal upustenia od neoprávnených\nzásahov do práva na ochranu jeho osobnosti tým, že žalovaná sa má zdržať tvrdení, že „žalobca\npsychicky týral alebo týra svoje maloleté deti, správa sa alebo správal sa despoticky, nedokáže alebo\nnedokázal sa presadiť v zamestnaní a v kariérnom raste, trpel alebo trpí erektilnou disfunkciou, resp.\ninou telesnou alebo psychickou chorobou/poruchou“. Dal do pozornosti, že žalovaná ako znalkyňa v\nzávere znaleckého posudku a tiež vo svojej výpovedi zhodne skonštatovala, že v prípade ak žalobca ako\notec skutočne konal ako popisovali maloleté deti, nesie jeho konanie všetky znaky psychického týrania,\npričom v konaní žalobca netvrdil ani nepreukazoval, že v čase rozhodovania ním tvrdené zásahy zo\nstrany žalovanej trvajú. Doplnil, že neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby nie je zásah,\nktorý je dovolený, resp. jeho možnosť predpokladá zákon, keď v konaní nebolo preukázané, že žalovaná\nvyhodnotením správania žalobcu konala v rozpore s právnymi predpismi ako znalkyňa. Žalovaná v\nsúlade s § 207 ods. 2 C. s. p. odpovedala na položené otázky a po zbavení mlčanlivosti zadávateľkou\nsi svojou výpoveďou pred súdom plnila zákonnú povinnosť. Zároveň vykonaným dokazovaním súd\nprvej inštancie nemal preukázané, že zo strany žalovanej došlo k tvrdeným zásahom v podobe\nšírenia predmetných výrokov. Naviac z obsahu znaleckého posudku (z časti „K veci“) jednoznačne\nvyplynulo, že bývalá manželka žalobcu prezentovala v rámci znaleckého dokazovania počas interview\ntvrdenia týkajúce sa despotického správania, absencie schopnosti presadiť sa v práci, zdravotného a\npsychického stavu žalobcu, teda nejde o závery a tvrdenia žalovanej. Poznamenal tiež, že odhliadnuc\nod uvedeného, v prípade ak zásah netrvá, čo žalobcom nebolo tvrdené ani preukazované, nemožno\nžalobe v podobe žalobného petitu na zákaz týchto zásahov vyhovieť.\n27. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na priznanie morálnej satisfakcie v podobe písomného\nospravedlnenia vo forme listu poukázal na to, že v prípade osobnostných žalôb musí žalobca klásť\nosobitný dôraz na správnu a presnú formuláciu ospravedlnenia za nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce\ntvrdenia, ktoré je potrebné v petite špecifikovať. Dospel pritom k záveru, že i v prípade preukázania\nskutkových tvrdení žalobcu o zásahu do jeho osobnostných práv dotknutým posudkom/výpoveďou\nznalkyne, morálna satisfakcia formou ospravedlnenia sa míňa účinku vzhľadom na požadované znenie,\nktoré nedefinuje tvrdenia a závery znalkyne, ktoré mali byť nepravdivé, pravdu skresľujúce, teda ktorého\nobsah je neurčitý. V prípade zaviazania žalovanej na požadované znenie ospravedlnenia by z textu\n\nospravedlnenia vyplývalo, že znalecký posudok a výpoveď žalovanej v celej časti týkajúcej sa žalobcu\nvyhodnotil ako neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, teda že znalecký posudok/\nvýpoveď znalkyne neobsahovali žiadne pravdivé skutkové tvrdenia, pravdivé hodnotenia a závery.\n28. V nadväznosti na uplatnený nárok žalobcu uviedol, že v konaní nebol preukázaný základný\npredpoklad pre úspešné uplatnenie daného nároku, a to neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu\nosobnosti žalobcu konaním žalovanej (excesívnym znaleckým posudkom). Zdôraznil, že bez toho,\naby žalobca preukázal reálny vznik ujmy na jeho právach, a že ujma by nebola bývala vznikla bez\n(preukázaného) nesprávneho znaleckého posudku, nebolo možné konštatovať pochybenie žalovanej,\nktorá podávala znalecký posudok. V konaní nebolo preukázané, že by orgán vykonávajúci dohľad\nnad žalovanou ako znalkyňou skonštatoval v súvislosti s vypracovaním daného posudku konanie v\nrozpore s právnymi predpismi. Žalobcom doložené vyjadrenia k predmetnému znaleckému posudku,\nvypracované osobami, ktoré nie sú osobami príslušnými na vykonanie úkonu znaleckej činnosti v odbore\npsychológia, nemožno vyhodnotiť ako dôkazy preukazujúce záver o excesívnom znaleckom posudku\nžalovanej. Ak bol znalecký posudok realizovaný spôsobom (a obsahom), ktorý zodpovedá znaleckému\nzadaniu a z pohľadu intenzity zásahu ho nemožno označiť za excesívny, nemožno ho hodnotiť ako akt\n(znalecký úkon) zakladajúci zodpovednosť znalca voči komukoľvek, hoci ním mohol byť voči konkrétnej\nosobe urobený (najmä subjektívne prežívaný) zásah. Pre úspešnosť uplatneného nároku by samotná\nexistencia excesívneho znaleckého posudku nepostačovala, keďže by musela byť naplnená ďalšia\npodmienka spočívajúca v preukázaní reálneho vzniku ujmy výlučne daným znaleckým posudkom, resp.\nvýpoveďou žalovanej ako znalkyne.\n29. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že sám žalobca v žalobe poukázal na správanie sa svojej\nbývalej manželky, spočívajúce v doložení predmetného znaleckého posudku na políciu, Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny v Senci i v Dunajskej Strede, pričom žalovaná dané konanie zadávateľky\nposudku nemala možnosť ovplyvniť. Naviac výroky, ktorými malo byť zasiahnuté do osobnostných práv\nžalobcu, uvádzala bývalá manželka žalobcu pred znalkyňou. Zdôraznil, že žalobca vypovedal pred\nsúdom, že obsah znaleckého posudku zneužila a šírila jeho bývalá manželka, čím sa nedá vylúčiť,\nže svoje hodnotenia osobnosti žalobcu prezentovala práve daná osoba v okruhu osôb, pri ktorých\nžalobca tvrdil, že došlo k ochladeniu vzťahov (rodičia exmanželky, susedia, spoloční známi, učiteľský\nzbor). Dodal, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti mlčanlivosti žalovanou vo vzťahu k\npredmetnému znaleckému úkonu. Žalobca v žalobe tvrdil a na podporu svojho tvrdenia doložil dôkaz\nzáujmu o publikáciu jeho profesijného životopisu z 12/2018, t. j. v čase po vypracovaní posudku\nžalovanou i v čase po pojednávaní, na ktorom bola vypočutá, čím vyvrátil tvrdenie o možnom negatívnom\nvplyve tvrdeného neoprávneného konania žalovanej na jeho profesijný život. Negatívny dopad činnosti\nžalovanej ako znalkyne na pracovnú oblasť žalobca žiadnym spôsobom nepreukazoval, zároveň v\nkonaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa zásahu znaleckého posudku/výpovede žalovanej do\njeho súkromných vzťahov a iných sfér života.\n30. Konštatoval pritom, že neoprávneným zásahom by bolo konanie žalovanej zasahujúce do práv\nchránených § 11 Občianskeho zákonníka, zároveň ktoré by bolo v rozpore s právami a povinnosťami\nžalovanej ako pôvodcom tvrdeného neoprávneného zásahu, pričom žalobca v konaní neuniesol\ndôkazné bremeno týkajúce sa neoprávnenosti zásahu do jeho práv a zároveň ani nepreukázal\npríčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným vznikom ujmy a vypracovaným znaleckým posudkom/výpoveďou\nznalkyne, teda, že daná ujma by nebola bývala vznikla bez znaleckého posudku a výpovede znalkyne.\nBolo pritom potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť nakladanie s\npredmetným znaleckým posudkom bývalou manželkou žalobcu ani ovplyvniť rozhodnutie súdu, keď\nznalec nenesie zodpovednosť za hodnotenie dôkazov súdom a jeho rozhodnutie. Znalkyňa taktiež\nnezodpovedá za vnímanie znaleckého posudku tretími subjektmi a rovnako nezodpovedá za následky\nv konaní tretích subjektov na základe ich subjektívneho a autonómneho vnímania a hodnotenia\nznaleckého posudku. Zdôraznil, že žalobca sa domáhal aj nároku na priznanie sumy 20.000 eur ako\nnáhrady nemajetkovej ujmy, pre priznanie ktorej sa v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nvyžaduje vznik ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti\nv spoločnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto\nujmy. Vzhľadom na to, že dospel k záveru, že v konaní neboli splnené podmienky v zmysle § 13 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, primeranosťou uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy sa nezaoberal. Pre\núplnosť dodal, že žalobca ani neprodukoval dôkazné prostriedky preukazujúce zníženie jeho vážnosti\n\na dôstojnosti v spoločnosti v značnej miere v dôsledku vypracovaného znaleckého posudku, resp.\nvýpovede žalovanej.\n31. Na základe uvedeného, zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a po\nprihliadnutí na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, súd prvej inštancie za použitia Čl. 19 ods. 1 Ústavy\nSR, § 11, § 12 ods. 2, ods. 3, § 13 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), písm.\nb), ods. 2 a § 13 zákona č. 382/2004 Z. z. dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a v celom\nrozsahu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C. s.\np. a priznal procesne úspešnej žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej\ncelkového procesného úspechu, t. j. 100% s tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu\n§ 257 C. s. p. v danom spore nevzhliadol. Doplnil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku. Záverom\nuviedol, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto,\nže daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko zo dňa 9.12.1994,\nséria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko zo dňa 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko zo dňa 19.2.1998).\n32. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej\ninštancie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods.\n2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n33. Namietal, že dostatočne preukázal reálny vznik ujmy na jeho právach a to, že znalecký posudok\nvypracovaný žalovanou, ktorý obsahuje tak závažné nepravdivé závery o údajnom psychickom týraní\nmaloletých detí žalobcom, mal za dôsledok, že Okresný súd Bratislava III opierajúc svoje rozhodnutie\npráve o závery tohto znaleckého posudku, vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia č. k.\n37P/533/2014-1453, zo dňa 28.3.2018, ktorým dočasne zakázal styk žalobcu s maloletými deťmi na\nčas do rozhodnutia vo veci. Bol názoru, že ak by žalovaná nepodala daný znalecký posudok, súd by\nnevydal uvedené neodkladné opatrenie. Prišlo tak k závažnému zásahu do osobnostných práv žalobcu,\nktoré mali za následok zákaz styku s maloletými deťmi. Zdôraznil, že uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave o dovolaní žalobcu sp. zn. 11CoP/205/2018, zo dňa 16.7.2018, ktorý uviedol,\nže: „..znalecký posudok G.. R. V.P. bol vyhotovený na základe zadania matky a jednostranných informácii\nposkytnutých matkou, bez účasti otca na znaleckom skúmaní a pozorovaní vzájomnej interakcie medzi\notcom a maloletými deťmi, preto ho nemožno považovať za objektívny dôkaz, ktorý mal byť jediným\na jednoznačným podkladom pre tak závažné rozhodnutie, akým je vyslovenie zákazu styku rodiča s\nmaloletým dieťaťom.“\n34. Poukázal na to, že žalovaná po obdržaní žiadosti o vyhotovenie znaleckého posudku a oboznámení\nsa s jeho zadaním, neodmietla odpovedať na niektorú z položených otázok, odpovedala teda aj na\notázku týkajúcu sa žalobcu ako otca maloletých detí, a to bez toho, aby bol podrobený vyšetreniu.\nZdôraznil, že žalovaná aj napriek tomu, že ho nekontaktovala a osobne nepozorovala interakciu medzi\nním a maloletými deťmi, vyhodnotila ho ako osobu, ktorá týra svoje maloleté deti. Mal za to, že neobstoja\nani tvrdenia žalovanej, v rámci ktorých sa pridržiavala záverov C.. T., naviac poukázal na to, že ani\nzo záverov menovaného nevyplynulo, že by údajne mal trpieť erektilnou disfunkciou, ako to uviedla\nžalovaná vo svojom posudku. Dodal, že v zmysle § 207 ods. 2, ako aj judikatúry, otázka položená\nznalcovi musí byť vždy otázkou skutkovou a nie právnou, keď znalcovi nepatrí hodnotiť dôkazy ani\nvyjadrovať svoj názor na prerokovávanú vec a navrhovať konkrétnu úpravu pomerov, preto pokiaľ je\nznalcovi položená takáto otázka, je jeho povinnosťou odmietnuť odpovedať na túto otázku. Žalovaná\nvšak napriek tomu odpovedala na otázku č. 10, že „neodporúča styk otca s maloletými deťmi“, teda pri\nvypracovaní posudku postupovala v rozpore najmä s § 2 ods. 3 a s § 16 ods. 2 písm. b), písm. d)\nzákona o znalcoch a s § 207 ods. 2 C. s. p., s čl. 4 ods. 1 a ods. 2, ako aj s Čl. 2 ods. 6 a Čl. 3 ods.\n3 2 Etického kódexu znalca.\n35. Namietal tiež, že znalecký posudok žalovanej obsahuje okrem uvedeného aj mnoho nepravdivých\ninformácií a údajov o jeho osobe, ktoré sa týkajú jeho zdravotného stavu, starostlivosti o deti a\n\nmatky žalobcu a jeho rodiny, ktoré závažným spôsobom zasiahli do jeho osobnostných práv, pričom\ntieto závažné nepravdivé tvrdenia sú spôsobilé privodiť mu ujmu čo sa týka zamestnania, rodinných\nvzťahov, osobného života a tiež môžu mať vplyv na ďalšie rozhodnutie súdov alebo iného štátneho\norgánu. Dal do pozornosti, že žalovanou vypracovaný posudok bývalá manželka predložila polícii,\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci i v Dunajskej strede a rovnako oboznámila s jeho\nzávermi školu maloletých, susedov, spoločných známych a jej rodičov, pričom došlo k ochladeniu\nvzťahov verejnosti vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaná tak podala bývalej manželke žalobcu prostriedok\nobsahujúci nepravdivé tvrdenia, prostredníctvom ktorého táto uškodila v osobnej sfére žalobcu, pričom\ndaný posudok obsahujúci nepravdivé informácie o žalobcovi predstavuje pre jeho osobu hrozbu aj do\nbudúcnosti.\n36. Súdu prvej inštancie vytkol, že v podaní zo dňa 28.6.2021 navrhol za účelom relevantného posúdenia\nznaleckého posudku žalovanej, aby konajúci súd prvej inštancie dal znalecký posudok posúdiť znaleckej\norganizácii v dôsledku toho, že nemal možnosť sám zabezpečiť dôkaz a zároveň o to žiadal z dôvodu, že\nznalci z dôvodu kolegiality k žalovanej odmietli urobiť posúdenie daného posudku. Navrhol tiež výsluch\nsvedkov G.. I. P. S. G.. P.S. L., ktorí vypracovali odborné vyjadrenia, ak bude súd prvej inštancie názoru,\nže posúdenie znaleckou organizáciou nie je potrebné, avšak súd prvej inštancie zamietol návrh na\nvykonanie daných dôkazov napriek tomu, že práve posudky G.. P. L. S. G.. I. P. potvrdzujú tvrdenia\no neobjektívnosti a nepravdivosti znaleckého posudku, na ktoré však súd prvej inštancie pri svojom\nrozhodovaní vôbec neprihliadal. Bol názoru, že nevykonaním daných dôkazov súd prvej inštancie\ndostatočne nezistil skutkový stav, dokazovanie zameral jednostranne len v prospech žalovanej, a na\nzáklade takto nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k\nzáveru, že daným znaleckým posudkom nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a tiež k záveru\no neexistencii nemajetkovej ujmy. Namietal tiež, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,\nkeď nesprávne vyhodnotil otázku splnenia zákonných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti\nspôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby.\n37. S poukazom na § 220 ods. 2 C. s. p. bol názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne\nvysporiadal s rozhodujúcimi argumentami, keď ak súd odmietne argument strany, musí ho v odôvodnení\nrozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň spochybniť. Iba samotné konštatovanie, že argument je irelevantný,\nbez bližšieho zdôvodnenia, je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom,\npričom v danej súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu ako aj Najvyššieho\nsúdu SR (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Cdo/48/2010). Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je\nnedostatočne odôvodnený, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n38. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca v odvolaní uvádza zjavne účelové\ntvrdenia, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a skutkovému stavu, pričom tieto v celom\nrozsahu opätovne poprela, odvolanie považovala za nedôvodné, zmätočné a nekonzistentné, pričom\nargumentácia žalobcu len kopíruje jeho argumentáciu pred súdom prvej inštancie, na preukázanie ktorej\nnepredložil však žiadne dôkazy a tieto ani neoznačil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mala za\nsprávny a riadne odôvodnený. Poukázala na to, že odvolanie riadne neidentifikuje uvádzané odvolacie\ndôvody, teda neuvádza, v akom konkrétnom pochybení žalobca vidí naplnenie toho ktorého dôvodu,\npreto mala za to, že odvolanie je potrebné odmietnuť. K argumentácii žalobcu uviedla, že skutočnosť,\nže žalobca nesúhlasí so znaleckým posudkom č. 18/2018 nie je dôvodom, aby takýmto spôsobom\ndošlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv ako fyzickej osoby a že by táto skutočnosť mala vyvolať\nnemajetkovú ujmu. Zdôraznila, že znalec nemá pred súdom žiadne rozhodovacie právomoci, k čomu\npoukázala na ods. 19 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Opätovne odmietla nepreukázané\ntvrdenie žalobcu, že jeho osobu vyhodnotila ako osobu, ktorá týra svoje maloleté deti, keďže v posudku\nuviedla jasne, že správanie otca, ktoré maloletá popisuje má znaky psychického týrania vo forme\nverbálnych útokov, ignorovanie potrieb maloletej, neustálej kritiky, negatívnej manipulácie, zahanbenie,\nzastrašovanie. Otec v čase, keď boli deti v jeho starostlivosti, podľa vyjadrenia detí ignoroval ich návrhy\na potreby, k čomu dala do pozornosti interview s maloletou. V konaní bolo jednoznačne preukázané,\nže v žiadnom prípade nešlo o tvrdenia žalovanej, ale tretích osôb, nebolo teda preukázané, že by z jej\nstrany došlo k akýmkoľvek žalobcom tvrdeným zásahom.\n39. Rozporovala aj tvrdenia žalobcu o údajnom postupe v rozpore so zákonmi či Etickým kódexom\nznalca, ktoré neboli preukázané, navyše v prípade žalobcom citovaného Etického kódexu znalca ide\n\no „Etický kódex ekonomických znalcov združených v Slovenskej komore znalcov“, IČO: 30 857 601\n(pozn.: ide o dobrovoľné občianske združenie), pričom sama nie je členom tohto občianskeho združenia,\npreto sa na jej osobu ani nemôže vzťahovať, s čím sa súd prvej inštancie správne stotožnil. Nestotožnila\nsa ani s názorom žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, keď s poukazom na\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Ústavného súdu SR nie je nutné, aby na každú žalobnú\nnámietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Obzvlášť nie keď žalobca navrhoval výsluch svedkov G..\nI. P. S. G.. L. ako osôb, ktoré nie sú odborne spôsobilé na žalobcom požadované preverenie správnosti\nznaleckého posudku č. 18/2018. Poukázala na to, že žalobcom predložené listiny vypracované týmito\nosobami, ktorých súčasťou je hodnotenie obsahu i záveru daného znaleckého posudku, sú právne a\nobsahovo irelevantné, keď menované osoby nielenže nemajú odbornú spôsobilosť, ale takéto konanie\nje možné považovať za konanie contra legem. Mala tiež za to, že prípadný „komparatívny posudok“\nznaleckej organizácie by bol v danej veci vykonaný v rozpore so zákonom. Uviedla, že žalobcom\ntvrdené predpoklady pre priznanie požadovanej ochrany preukázané neboli, teda žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno. Dodala, že samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku a nesúhlasí s právnym názorom konajúceho súdu prvej inštancie, nepostačuje\nna spochybňovanie súdom prijatého záveru o nedôvodnosti žaloby.\n40. Žalobca v odvolacej replike nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že jeho subjektívny nesúhlas so\nznaleckým posudkom č. 18/2018 nie je dôvodom, aby takýmto spôsobom došlo k neoprávnenému\nzásahu do jeho práv ako fyzickej osoby. Rovnako nesúhlasil s tvrdením, že bez opory v dokazovaní\ntvrdil, že ho žalovaná označila za osobu, ktorá týra svoje maloleté deti, keď sama uviedla, že\nsprávanie otca vzhľadom na závažnosť vyjadrení maloletých má prvky psychického týrania. Rovnako\nuviedla, že psychické týranie sa prejavuje vo forme verbálnych útokov, ignorovania potrieb maloletej,\nneustálej kritiky, negatívnej manipulácie, zahanbenie, zastrašovanie, že jeho správanie je brachiálne a\nverbálne agresívne a vysoko hostilné, teda vykreslila ho ako osobu, ktorá týra, šikanuje, ponižuje a zle\nzaobchádza so svojimi deťmi, čo v očiach verejnosti vytvorilo o ňom negatívny obraz. Zopakoval, že\nvšetky závery o jeho povahových črtách a správaní sa k deťom vyhodnotila len z tvrdení iných osôb, bez\ntoho, aby ho oslovila. Bol názoru, že mala v posudku zdôrazniť, že jej hodnotenia a závery vychádzajú\nlen zo sprostredkovaných výpovedí a upozorniť na možnosť ich neúplnosti, čo neurobila. Dodal, že\nposúdenie znaleckého posudku žalovanej inou znaleckou organizáciou alebo znalcom je možné, pričom\npoukázal na § 207 ods. 3 C. s. p.. Vo zvyšku zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní.\n41. Žalovaná v odvolacej duplike zopakovala, že v posudku nevyslovila žalobcom tvrdený záver,\nže je tyran svojich maloletých detí, ale uviedla, že správanie otca, ktoré maloletá popisuje, má\nznaky psychického týrania vo forme verbálnych útokov, ignorovania potrieb maloletej, neustálej kritiky,\nnegatívnej manipulácie, zahanbenia, zastrašovania. Otec v čase, keď boli deti v jeho starostlivosti, podľa\nvyjadrenia detí ignoroval ich návrhy a potreby a dala do pozornosti interview s maloletou. V posudku\nna otázku 4 vzhľadom na mimoriadnu závažnosť a vysoké množstvo negatívnych vyjadrení maloletej\nku konaniam a vo vzťahu k otcovi (žalobcovi) dala do pozornosti výroky a vyjadrenia výlučne maloletej\nv texte znaleckého posudku, ktoré maloletá asociovala v procese diagnostiky, nešlo teda o tvrdenia\nžalovanej, pričom sám žalobca vypovedal, že obsah znaleckého posudku zneužila a šírila jeho bývalá\nmanželka, teda nie žalovaná. Zdôraznila, že ako znalkyňa nemala v súdnom konaní žiadnu rozhodovaciu\nprávomoc. Žalovaný nepreukázal jej konanie v rozpore s kódexom, pričom zotrvala aj na doterajšom\ntvrdení ohľadom posúdenia jej znaleckého posudku, keď mala za to, že žalovaný si § 207 ods. 3 C. s.\np. nesprávne vykladá.\n42. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil\n(§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n43. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n\n44. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcu o preukázaní\nvzniku ujmy na jeho právach a naplnení predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti\nspôsobenej zásahom do práva na ochranu osobnosti odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o\nnedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností\nvedúcich k zamietnutiu žaloby.\n45. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany,\nvrátane takého, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia\n(napr. Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29). Súd je však povinný\nodpovedať na podstatné a právne významné skutočnosti, pričom odvolací súd dospel k záveru, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav,\nopísal priebeh konania a precízne uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj\nvýsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný\nprípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré i adekvátne vysvetlil, pričom s argumentami žalobcu\naj žalovanej sa podrobne vysporiadal.\n46. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a\nzmyslu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v\ndanom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46\nods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa požiadavky\nuvedené v § 220 ods. 2 C. s. p., pričom za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv účastníka konania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).\n47. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd v nadväznosti\nna námietku žalobcu, že ak by žalovaná nepodala predmetný znalecký posudok, nedošlo by k vydaniu\nneodkladného opatrenia, ktorým mu bol dočasne zakázaný styk s deťmi, čím došlo k zásahu do jeho\nrodičovských práv uvádza, že nemožno konštatovať, že zásah do rodičovských práv žalobcu vydaním\nuznesenia č. k. 37P/533/2014-1453, zo dňa 28.3.2018, Okresným súdom Bratislava III, ktorým bol\nžalobcovi dočasne zakázaný styk s maloletými deťmi, je v priamej príčinnej súvislosti so žalobkyňou\nvypracovaným posudkom.\n48. V zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie (ods. 19 napadnutého rozhodnutia) odvolací súd\nzdôrazňuje, že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť rozhodovaciu činnosť súdu, ktorý sám vyhodnocuje\ndôkazy produkované v súdnom konaní. Ak aj Okresný súd Bratislava III považoval predmetný posudok\npri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie za rozhodujúci dôkaz, išlo o posúdenie súdom, bez\nrelevantnej ingerencie žalovanej, ktorej posudok bol len jedným z viacerých vyhodnocovaných dôkazov\nv danom konaní.\n49. Ako nedôvodnú tiež posúdil námietku žalobcu, že ho žalovaná vyhodnotila v posudku ako osobu\ntýrajúcu svoje maloleté deti a že uviedla, že mal trpieť erektilnou disfunkciou, keď z obsahu predmetného\nznaleckého posudku a formulácie záverov znalkyne jednoznačne vyplynulo, že nešlo o tvrdenia\nsamotnej žalovanej znalkyne, ale o vyhodnotenie tvrdení tretích osôb (maloletých detí žalobcu a jeho\nbývalej manželky), obsiahnutých v diagnostickej časti predmetného posudku.\n50. Je potrebné dodať, že daný posudok vypracovala žalovaná ako znalkyňa nie na základe\npožiadavky súdu, ale na základe zadania bývalej manželky žalobcu, pričom bola limitovaná zadanými\núlohami a dodanými podkladmi, čo sa premietlo aj do záveru odvolacieho súdu v uznesení č. k.\n11CoP/250/2018-1624, zo dňa 16.7.2018, ktorý vyhodnotil objektívnosť takto predloženého dôkazu vo\nvzťahu k predmetu rozhodovania, ktorá však nemôže byť pričítaná na vrub žalovanej.\n\n51. Vo vzťahu k žalobcom namietanej nemožnosti znalkyne vyjadrovať sa k právnym otázkam odvolací\nsúd uvádza, že skutočnosť, či sa znalec vyjadril k otázke právnej vyhodnocuje súd v konaní, v ktorom\nje posudok predložený ako dôkaz, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by Okresný súd\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 37P/533/2014, v ktorom bol daný posudok predložený ako\ndôkaz, dospel k takémuto záveru. Bez relevancie je i poukaz žalobcu na konanie žalobkyne v rozpore so\nzákonom o znalcoch (č. 382/2004 Z. z.) a s Etickým kódexom znalca, nakoľko žalobca nešpecifikoval,\nakým konaním mala žalovaná ako znalkyňa žalobcom uvedené konkrétne články kódexu a špecifikované\nustanovenia zákona č. 382/2004 Z. z. porušiť a aký dopad malo konanie v rozpore s nimi na zásah do\njeho osobnostných práv.\n52. Zároveň odvolací súd konštatuje, že žalobca ani nepreukázal znenie relevantného kódexu a nijakým\nspôsobom nereflektoval na námietku žalovanej, že ním v podaní zo dňa 28.6.2021 (č. l. 113 spisu)\ncitované články kódexu sú súčasťou Etického kódexu ekonomických znalcov združených v Slovenskej\nkomore znalcov, IČO: 30 857 601, teda občianskeho združenia, ktorého nie je žalovaná členkou, v\ndôsledku čoho sa na jej osobu tieto nemôžu vzťahovať.\n53. Neobstojí ani žalobcom namietaný zásah šírením obsahu daného znaleckého posudku tretím\nosobám, kedy súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by\nžalovaná porušila mlčanlivosť znalca a prezentovala závery a obsah daného posudku tretím osobám,\nnaopak sám uviedol, že to bola jeho bývalá manželka, ktorá predložila posudok úradom a oboznámila\ns jeho obsahom aj ich spoločné okolie. Žalovaná pritom nemala možnosť ovplyvniť ako bude bývalá\nmanželka žalobcu ako zadávateľka vypracovania posudku nakladať s týmto po jeho vypracovaní.\n54. V zhode so záverom súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť,\nže žalobca nesúhlasí so znaleckým posudkom č. 18/2018 nezakladá dôvodnosť jeho tvrdenia o\nneoprávnenom zásahu do osobnostných práv žalobcu a o vyvolaní nemajetkovej ujmy. Ak bol znalecký\nposudok realizovaný spôsobom a obsahom, ktorý zodpovedá znaleckému zadaniu a nemožno ho\noznačiť za excesívny, odborné závery znalkyne nemožno hodnotiť ako úkon zakladajúci zodpovednosť\nžalovanej ako znalkyne za zásah do osobnostných práv žalobcu.\n55. Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť ani dôvodnosti argumentácie žalobcu namietajúceho\nnevykonanie výsluchu svedkov G.. P. S. G.. L. a znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou,\nnakoľko žalobca nepreukázal, že by navrhovaní svedkovia boli odborne spôsobilí vyjadrovať sa k\nzáverom žalovanej ako znalkyne a najmä s ohľadom na vyššie uvedené ani dokazovanie vykonané\ndanými dôkazmi by nebolo spôsobilé založiť záver o zodpovednosti žalovanej za zásah do osobnostných\npráv žalobcu vypracovaním daného znaleckého posudku, resp. výpoveďou znalkyne v konaní vedenom\nna Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/533/2014.\n56. Žalobca v konaní namietal aj nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku. Právnym\nposúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu\npríslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho\nvzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie\nskutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne\nnesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy,\nktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,\nprípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto\nnemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou\nspochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej\naplikáciu súdom na zistený skutkový stav.\n57. Odvolací súd konštatuje, že žiadne nedostatky v právnom posúdení žalobcom uplatneného\nnároku v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie nezaznamenal, keď súd prvej inštancie správne\nzadefinoval predpoklady zodpovednosti za zásah do osobnostných práv a vyhodnotil ich nenaplnenie\nžalobcom označeným konaním žalovanej, pričom v súlade so závermi súdu prvej inštancie dospel k\nzáveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania neoprávnenosti zásahu žalovanej\nako znalkyne do jeho práv a zároveň nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným vznikom ujmy\na vypracovaným znaleckým posudkom, resp. výpoveďou znalkyne, teda nepreukázal, že daná ujma\n\nby nebola bývala vznikla bez vypracovania daného znaleckého posudku a výpovede žalovanej ako\nznalkyne.\n58. Pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal\nvecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).\n59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní\nplný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49C/62/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "b9e8e3f3-ea99-4b3d-8edf-a2a6eb69718c:a0c4f3e2-f57c-4983-8b63-d8319ee00a7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1314225777.9", "spisova_znacka": "11CoP/250/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/250/2018 z 15. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-07-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1314225777.9"}], "citovane_v": []}