Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoZm/3/2025 1514227946 17. 09. 2026 JUDr. Dana Šiffalovič ECLI:SK:KSBA:2026:1514227946.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: L.. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpený: A3 advokátska kancelária, s. r. o., Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: 36 735 311, o zaplatenie 24.768,89 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021 p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacích konaní a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 865/2014-15 zo dňa 07.05.2015 zrušil v celom rozsahu. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 3Zm 865/2014-15 zo dňa 07.05.2015 uložil žalovanému ako priamemu zmenkovému dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi ako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 24.768,89 Eur a náhradu trov konania 2.473,32 Eur. Žalovaný podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. 3. Rozsudkom č.k. 3CbZm/699/2015-84 zo dňa 19.10.2016 Okresný súd Bratislava V ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/865/2014-15 zo dňa 07.05.2015 v platnosti v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov námietkového konania. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4CoZm/58/2017-124 zo dňa 20.02.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho postupu pri doručovaní predvolania na pojednávanie žalovanému. Odvolací súd ďalej uviedol, že bolo úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa so skutočnosťou, že žalobca v návrhu nešpecifikoval, v čom spočíva uplatňovaný nárok zo zmenky a s listinnými dôkazmi, ktoré plánuje predložiť žalovaný na nariadenom pojednávaní. 4. Súd prvej inštancie konštatoval svoju miestnu príslušnosť na konanie v danej veci. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Trenčíne 21. mája 2009, súd zistil, že sa vystaviteľ GUZEP, s.r.o., zaviazal
zaplatiť VOLKSBANK Slovensko, a.s., pod ktorým obchodným menom žalobca v tom čase podnikal, bez protestu, v Bratislave, dňa 12. decembra 2011 zmenkovú sumu 146.859,05 Eur. Per aval zmenku podpísal žalovaný. Zmenka obsahuje všetky náležitosti, predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. S odkazom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí súd pri rozhodovaní v tejto veci zobral do úvahy obsah rozhodnutí č.k. 1CbZm/755/2015-105 zo dňa 26.03.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 2CoZm/26/2018-168 zo dňa 24.09.2019. 5. V ďalšom konaní súd pri hodnotení, či postup pôvodného žalobcu odporuje dobrým mravom, keď zmenku vyplnil a uplatnil si ju voči avalistovi napriek tomu, že zmenkou zabezpečená pohľadávka už bola postúpená, vychádzal zo zmluvy o použití zmenky č. 4250098504. V článku I. zmluvy o použití zmenky sú definované pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje zabezpečenie zmenkou a v článku II. sú dojednané podmienky, za ktorých má veriteľ právo blankozmenku vyplniť a uplatniť. Podľa čl. II. ods. 4. zmluvy, pri doplnení chýbajúcich údajov na zmenke nezaniká nárok veriteľa na plnenie zabezpečovanej pohľadávky. Nárok na plnenie zo zmenky je kumulatívny, zaplatením zmenky zaniká nárok veriteľa na plnenie zabezpečovanej pohľadávky, a naopak splnením zabezpečovanej pohľadávky zaniká nárok veriteľa na plnenie zo zmenky. Právo rozhodnúť sa, či bude prednostne požadovať plnenie zo zmenky alebo zo zabezpečovanej pohľadávky, mal podľa čl. II. ods. 5. zmluvy veriteľ. Zmluva o použití zmenky neprikazovala veriteľovi povinnosť zmenku indosovať na rad nadobúdateľa postúpenej kauzálnej pohľadávky, ale podľa čl. II. ods. 6. mal právo zmenku indosovať výlučne iba v prípade, ak by súčasne došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky. Pokiaľ si teda veriteľ zmenku ponechal a zabezpečovanú pohľadávku postúpil, zmluvné dojednania neporušil a len samotná táto skutočnosť by dobrým mravom neodporovala, ak by si následne neuplatnil aj nároky zo zmenky. 6. Súd ďalej uviedol, že z bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že si veriteľ v reštrukturalizácii prihlásil pohľadávku, ktorú mal proti dlžníkovi GUZEP, s.r.o. zo zmluvy o úvere č. 250 353, vo výške 131.728,45 eur, pohľadávka bola v celom prihlásenom rozsahu zistená, reštrukturalizačným plánom bola modifikovaná a jej nesplatená časť bola ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 115.022,98 eur. Veriteľ mal na základe článku II. ods. 4 a 5 zmluvy o použití zmenky právo rozhodnúť sa, ktorú z kumulatívnych pohľadávok si prednostne uplatní. Z listinných dôkazov je zrejmé, že si kauzálnu pohľadávku uplatnil v reštrukturalizačnom konaní a jej nesplatenú časť následne za odplatu postúpil. Súčasne si však uplatnil aj nárok zo zmenky a týmto postupom postavenie dlžníka neprimerane zhoršil. Dlžník bol v rozpore s dohodnutými pravidlami povinný nie len splniť postupníkovi záväzok zo zmluvy o úvere, ale súčasne mal aj povinnosť zaplatiť žalobcovi záväzok zo zmenky. Žalobca neuviedol, kedy v blankozmenke doplnil sumu 146.859,05 eur a dátum splatnosti 12.12.2011, ani či a kedy vystaviteľovi predložil zmenku na platenie. Zmenka je výplatný cenný papier, dlžník má povinnosť zmenku zaplatiť pri predložení a len ak zmenka nie je zaplatená, má majiteľ v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 bod 2. zmenkového zákona právo postihom žiadať aj úrok 6 % odo dňa splatnosti. Pôvodný žalobca si zmenku na súde uplatnil až po tom, čo pohľadávku z úverovej zmluvy prihlásil do reštrukturalizácie a jej nesplatenú časť odplatne postúpil. V žalobe neuviedol, akému nároku požadovaná suma 24.768,89 eur zodpovedá, až z jeho vyjadrenia k námietkam vyplynulo, že ide o časť postihového úroku. Nárok na zaplatenie zmenkového úroku nebol zmenkou zabezpečený a veriteľ ani nemal právo postihový úrok do zmenkovej sumy zahrnúť. Dlžník, a tým ani žalovaný ako avalista, preto bez predloženia zmenky na platenie nemohol vedieť, že by mal voči pôvodnému žalobcovi aj iné záväzky, než ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy, pričom si bol vedomý, že kauzálnu pohľadávku už veriteľ proti nemu v reštrukturalizačnom konaní uplatnil a následne ju za odplatu postúpil. Nemohol teda predpokladať, že sa veriteľ, v rozpore s podmienkami dojednanými v zmluve o použití zmenky, rozhodol súbežne požadovať plnenie zo zmenky aj zo zabezpečovanej pohľadávky, čo vyplýva aj z námietok, ktoré žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu podal. Zároveň advokát žalovaného v konaní predložil listinné dôkazy o zániku pohľadávky postupníkovi, a to splatením, z ktorého vyplýva, že žalovaný si splnil svoju povinnosť. Uvedené sa však stalo zrejmým žalovanému až po vydaní zmenkového platobného rozkazu a doručením námietok. 7. Žalobca sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 24.768,89 eur s príslušenstvom, čo je nárok definovaný v § 48 ods. 1 bod 1 zmenkového zákona. Po podaní námietok žalovaného žalobca dodatočne v roku 20.11.2015 zmenil právnu kvalifikáciu svojho nároku, keď z jeho vyjadrení vyplynulo, že si v konaní neuplatňuje časť zmenkovej sumy, ale časť zmenkového zákonného úroku, teda nárok definovaný v § 48 ods. 1 bod 2 zmenkového zákona. Žalobca zmenil účelový dôvod uplatneného nároku. Ak si
uplatnil žalobou zmenkovú sumu, je zjavné s odkazom na listinné dôkazy predložené žalovaným, že dlh zmenkového dlžníka bol uhradený, ak si uplatňuje zmenkový úrok, k zmene jeho právnej kvalifikácie došlo až po podaní námietok žalovaného, a súd v tejto súvislosti s odkazom na vznesenú námietku premlčania taktiež uviedol, že predmetná zmenka bola splatná dňa 12.12.2011, žalobu žalobca podal dňa 09.12.2014 avšak až v ďalších podaniach nasledujúcich došlo k zmene právnej kvalifikácie na časť postihového úroku. Napriek tomu, že v súdnom konaní bola uplatnená len časť postihového úroku, nie je možné takýto postup veriteľa považovať za súladný s dobrými mravmi. Pôvodný žalobca sa už pred podaním žaloby rozhodol prednostne požadovať plnenie zo zabezpečovanej pohľadávky, žalobu podal na súd v čase, kedy v dôsledku postúpenia pohľadávky stratil postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Dodatočné uplatnenie nároku zo zmenky je za týchto podmienok potrebné považovať za šikanózny výkon práva, smerujúci k získaniu neprimeranej výhody a žalovaného ako zmenkového ručiteľa nad prípustnú mieru poškodiť. Zmenkový platobný rozkaz preto súd v celom rozsahu zrušil. Žalovaný mal v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní plný úspech, preto mu súd priznal právo na náhradu trov v celom rozsahu. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 9. Žalobca namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že nárok na zaplatenie zmenkového úroku nebol zabezpečený zmenkou a žalobca nemal právo zahrnúť postihový úrok do zmenkovej sumy. Dňa 03.10.2014 uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou T & T SLOVAKIA, s.r.o., Braneckého 14, 911 01 Trenčín, IČO: 36 311 065, zmluvu o postúpení pohľadávok. V zmysle jej čl. 7 ods. 8 in fine, neboli predmetom postúpenia zabezpečovacie zmenky. Krajský súd v Bratislave v kasačnom uznesení zo dňa 20.02.2018, č. k. 4CoZm 58/2017-124, navyše uviedol, že čl. II ods. 4 zmluvy o použití zmenky neupravuje zákaz jej osamostatnenia (ods. 20). Žalobca je aj po postúpení kauzálnej pohľadávky legitímnym veriteľom nároku zo zmenky, a to v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok a zmluvou o použití zmenky č. 425 009 8504 zo dňa 21.05.2009. Pritom si uplatnil výlučne postihový úrok vo výške 6 % zo zmenkovej sumy 146.859,05 Eur od 13.12.2011 do 03.10.2014 (do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok). Napriek tomu, že bol oprávnený domáhať sa zaplatenia celej zmenkovej sumy spolu s príslušenstvom (odo dňa jej splatnosti až do zaplatenia). V konaní doložil zmenku iba za účelom preukázania zmenkového nároku, avšak hodnotu postihového úroku do zmenky nevpísal. Ten totiž vyplýva priamo z čl. I § 48 ods. 1 bod 2 zmenkového zákona. Postihový (zákonný) úrok nebol zahrnutý do zmenkovej sumy, ako sa mylne domnieva súd a žalobcov postup bol v súlade s autonómiou vôle zmluvných strán a kogentných ustanovení zmenkového zákona. Nestotožnil sa ani so záverom súdu, že žalobca zmenil po podaní námietok právnu kvalifikáciu svojho nároku. Žalobca uviedol v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu označenie nároku (t. j. nárok zo zmenky) a podrobne opísal zmenku tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene. Opis rozhodujúcich skutočností preukazoval žalobca vo fáze podania žaloby výlučne zmenkou. Žalobca nebol povinný predkladať okrem zmenky žiadne iné dôkazné prostriedky ani opisovať v žalobe iné skutočnosti, ako napr. kauzálny vzťah. V nadväznosti na to vydal Okresný súd Bratislava V dňa 07.05.2015 zmenkový platobný rozkaz. Po podaní námietok nezmenil žalobca právnu kvalifikáciu nároku (zmenka), ale nárok iba bližšie špecifikoval. Námietku premlčania, vznesenú žalovaným až v záverečnej reči, nemožno z tohto dôvodu akceptovať a súd na ňu arbitrárne prihliada v napadnutom rozhodnutí. 10. V rámci odôvodnenia uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP žalobca uviedol, že súd poukazuje, v rozpore s koncentračnou zásadou, že „advokát žalovaného v konaní predložil listinné dôkazy o zániku pohľadávky postupníkovi, a to splatením, z ktorého vyplýva, že žalovaný si splnil svoju povinnosť. Uvedené sa však stalo zrejmým žalovanému až po vydaní zmenkového platobného rozkazu a doručením námietok.“ V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 175 ods. 1 a 4 OSP. Zdôraznil, že podstatou námietkového konania je prejednanie iba tých námietok, ktoré žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu vzniesol v zákonnej lehote - koncentračná zásada. Obsah a rozsah tohto konania je určený výlučne procesnou obranou žalovaných, resp. kvalitou jednotlivých tvrdení. Mimo rámca predmetu námietkového konania sa nesmie súd pohybovať. Účinok koncentrácie žalovanému bráni po uplynutí trojdňovej lehoty v uvádzaní iného spôsobu odôvodnenia námietok (rozsudok NS SR sp. zn. 1MObdoV/6/2008, in: Zo súdnej praxe č. 4/2010, s. 138). Súd
nebol oprávnený prihliadať na neskôr predložené listinné dôkazné prostriedky. Pre námietkové konanie je rozhodujúci stav ku dňu vydania zmenkového platobného rozkazu a súd nariadi pojednávanie iba na prejednanie námietok (§ 175 ods. 4 OSP v znení do 22.12.2015 - špeciálne ustanovenie), nie na prejednanie veci samej (§ 115 ods. 1 OSP - všeobecné ustanovenie). Navyše je irelevantné, že sa žalovaný o zániku kauzálnej pohľadávky dozvedel až po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Predmetom konania je totiž postihový úrok, nie kauzálna pohľadávka. 11. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca uviedol, že súd prvej inštancie založil rozhodnutie na právnom názore, že uplatnenie časti postihového úroku nie je v súlade s dobrými mravmi a predstavuje šikanózny výkon práva smerujúci k získaniu neprimeranej výhody. Medzi stranami nie je sporné, že došlo k osamostatneniu zmenkového nároku od kauzálnej pohľadávky. Žalobca nestratil postavenie veriteľa, pričom súd arbitrárne uvádza opak a nezohľadňuje slobodnú vôľu zmluvných strán. Uplatnený nárok nebol predmetom cesie (čo bolo preukázané v konaní) a z tohto dôvodu nekoná žalobca na škodu žalovaného. Zmenková pohľadávka voči žalovanému nezanikla. Nemožno pripustiť, že žalobca sa domáhaním aplikácie zásady pacta sunt servanda má dopúšťať konania v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz zo dňa 07.05.2015 č. k. 3Zm/865/2014-15 ponechá v platnosti a žalovanému uloží povinnosť nahradiť trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania. 12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 24.09.2021. Stotožnil sa s výrokom aj odôvodnením napadnutého rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval pri opätovnom prejednaní veci v rozsahu určenom uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoZm/58/2017-124 zo dňa 20.02.2018, rešpektujúc vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný. Poukázal na to, že žalobca opomenul uviesť, že do žalobného návrhu vôbec neuviedol, že si uplatňuje zákonný postihový úrok (toto slovné spojenie v návrhu úplne absentuje), žalovanú sumu definoval výlučne a len ako zmenkovú sumu. Zo samotného textu návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zrejmé a logicky vyplýva, že všetky tvrdenia preukazujúce žalovaný nárok sa týkajú výlučne zmenkovej sumy, nie postihového úroku. Pokiaľ žalobca svoj postup pri podávaní a odôvodňovaní žalobného návrhu háji autonómnou voľou zmluvnej strany, potom musí niesť v celom rozsahu aj dôsledky, ktoré takáto voľba spôsobu uplatnenia nároku so sebou prináša. Uvedený spôsob uplatnenia postihového úroku žalobcu súd dostatočne a konkrétne posúdil v odôvodnení uvedenom v bode 31. Tvrdenie žalobcu o výlučnom uplatnení postihového úroku ako nároku definovaného v § 48, ods. 1, bod 2 zmenkového zákona, sa stalo v predmetnom konaní zrejmým až z jeho podania zo dňa 20.11.2015, po námietkach žalovaného resp. z pojednávania dňa 25.05.2021, do uvedeného úkonu bolo jeho uplatnenie práva nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné, javilo sa ako nárokom na zaplatenie zmenkovej sumy podľa § 48 ods. 1 bod 1 zmenkového zákona. Rovnako je neudržateľné tvrdenie žalobcu, že po podaní žaloby právnu kvalifikáciu nezmenil iba nárok bližšie špecifikoval. V žalobe neuviedol druh nároku, a to ani odkazom na príslušné zákonné ustanovenie, ani spôsob jeho vyčíslenia, ktorý by mohol žalovaný overiť, a kvalifikovane mu oponovať v námietkach. Keďže základné údaje ozrejmujúce žalovanú sumu „bližšie špecifikoval“ až po zrušení zmenkového platobného rozkazu, účelovo zmaril žalovanému elementárnu možnosť pri vypracovávaní námietok skontrolovať bežným matematickým výpočtom správnosť vyčísleného úroku v závislosti od sadzby uplatneného úroku a dĺžky omeškania. Predmetné skutočnosti definoval žalobca v konaní prvýkrát až do zápisnice na pojednávaní konanom dňa 25.05.2021. Pokiaľ by v žalobe nárokovaná zmenková suma bola špecifikovaná uvedenými dátami obvyklými pri uplatňovaní a výpočte úrokov z omeškania, mal by žalovaný možnosť použiť na svoju obranu vo svojich námietkach ďalšie argumenty, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, vrátane vyslovenej námietky premlčania. Žalovaný mal za to, že žalobca zmenil skutkové okolnosti podaného návrhu, resp. ich dodatočne upresňoval a dopĺňal až po uplynutí premlčacej lehoty. Poukázal na to, že v zmysle pokynu Krajského súdu Bratislava posúdil súd prvej inštancie obranu žalovaného a vysporiadal sa s dôkazom - potvrdením o zániku kauzálnej pohľadávky z úverovej zmluvy 42500985014 jej splnením nový veriteľom v prospech postupcu - žalobcu. Predmetným dôkazom žalovaný osvedčil, že nárok na plnenie voči žalovanému ako ručiteľovi zanikol a že žalobca postupoval rozpore s dobrými mravmi. Konajúci súd postupoval správne, keď v súlade s pokynom odvolacieho súdu preskúmal žalobný návrh ako aj argumenty a celé konanie žalobcu spojené s vymáhaním žalovanej sumy, najmä však jeho súlad s dobrými mravmi. Poukázal na to, že v napadnutom rozsudku súd dospel na základe vykonaného dokazovania k rovnakému právnemu názoru, aký bol ustálený v rozsudku Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/755/2015, ktorým došlo dňa 26.03.2018 k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu, čo potvrdil aj Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č. k. 2CoZm/26/2018 zo dňa 24.09.2019, vo veci identických účastníkov sporu, na rovnakom právnom základe a zhodných argumentoch a dôkazoch oboch sporových strán s rozdielnou výškou žalovanej sumy. Vzhľadom k tomu považoval za správne, aby aplikáciou princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, odvolací súd vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy obsah uvedených rozhodnutí. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny vo všetkých jeho výrokoch a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. 13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.11.2021. Konštatoval, že domnienky žalovaného nemajú oporu v texte žaloby. Žalobca totiž návrhom požadoval zaplatenie žalovanej sumy a zmenkovej odmeny, bez akéhokoľvek úroku. Právne zastúpený žalovaný mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti už zo žaloby zistiť, že žalobca nepožaduje zmenkovú sumu s príslušenstvom podľa čl. I § 48 ods. 1 zmenkového zákona, ale iba konkrétnu sumu (vyčíslený zmenkový úrok), ktorá má súvislosť s vystavenou zmenkou. V tom čase už navyše žalovaný vedel o postúpení pohľadávky na spoločnosť T&T SLOVAKIA, s.r.o., v dôsledku čoho mu muselo byť zrejmé, že žalobca nemá po postúpení pohľadávky dôvod žalovať zmenkovú sumu. Žalovaný tvrdí, že o uplatnení nároku sa prvýkrát dozvedel až 25.05.2021, na čo reagoval vznesením námietky premlčania, žalobca však svoj nárok konkretizoval už 20.11.2015. Podľa § 471 ods. 2 CSP v spojení s § 372y ods. 2 OSP sa v tomto spore použijú predpisy účinné do 22.12.2015. Podľa § 175 ods. 1 OSP v znení účinnom do 22.12.2015 bol žalobca povinný v návrhu na vydanie platobného rozkazu iba predložiť prvopis zmenky. Nebol povinný tvrdiť ani preukázať žiadnu inú skutočnosť a súd bol povinný jeho návrhu vyhovieť a vydať platobný rozkaz. Podľa § 120 ods. 4 OSP bol žalobca povinný predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ak žalobca špecifikoval nárok po vyjadrení žalovaného v roku 2015, riadne vykonával svoje procesné povinnosti v súlade s aplikovateľnými procesnými predpismi. Žalobca nezmaril žalovanému možnosť verifikovať vyčíslenú sumu. Ten mohol namietať výšku žalovanej sumy už v námietkach, kde si mohol vyhradiť aj právo na doplnenie svojho vyjadrenia konkrétnym výpočtom po doplnení tvrdení žalobcu. Žalovaný sa tak nedôvodne bráni, že žalobca mal už v návrhu špecifikovať nárokovanú zmenkovú sumu „dátami obvyklými pri uplatňovaní a výpočte úrokov z omeškania“. Podľa aplikovateľnej právnej úpravy takú povinnosť nemal, pretože OSP vymedzoval povinnosť tvrdenia žalobcu pri nároku na vydanie zmenkového platobného rozkazu stručne. Naopak, procesnú povinnosť prenášal na žalovaného (zmenkového dlžníka), ktorý sám vymedzoval predmet ďalšieho dokazovania iba tými skutočnosťami, ktoré rozporuje. Ak nejaká skutočnosť nebola sporná medzi stranami pri podaní námietok, súd ju ďalej neskúmal a nemal zákonnú možnosť ju skúmať ani po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom. Išlo pritom o štandardný postup v zmenkovom spore, ktorý nemožno považovať za šikanózny ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa nesprávne domnieva, že žalobca „zmenil“ skutkové okolnosti podaného návrhu až po uplynutí premlčacej lehoty. Žalobca svoj návrh počas sporu nemenil, nemožno sa preto domnievať, že by premlčacia lehota nespočívala (§ 112 OZ). Ak by aj premlčacia lehota z tohto dôvodu nespočívala (na čo nie je relevantný dôvod), premlčané by mohli byť iba uplatnené postihové úroky za čas od 13.11.2011 do 19.11.2012, nie však celý nárok. Predložením potvrdenia o zániku kauzálnej pohľadávky v prospech žalobcu žalovaný neosvedčil zánik žalovanej pohľadávky (zákonného zmenkového úroku), iba nároku žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy. Tú si však žalobca neuplatňoval. Zmenkové úroky sú rovnako ako zmenková odmena samostatnými nárokmi zmenkového veriteľa podľa čl. I § 48 ods. 1 zmenkového zákona; splnením kauzálnej pohľadávky nárok na ne nezaniká. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 384 ods. 1 CSP s nariadením pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po zopakovanom dokazovaní listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, oboznámením sa s obsahom spisu, odvolaním žalobcu, vyjadrením žalovaného k odvolaniu a písomným vyjadrením žalobcu, ako aj prednesom zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 28.09.2023, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť a ponechať zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 865/2014-15 zo dňa 07.05.2015 v platnosti v celom rozsahu. 15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, prípustnosť ktorého odvodil od § 420 písm. f) a od § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) CSP teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená, resp. je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4CoZm/2/2022-305 zo dňa 28. septembra 2023 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a aby zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia dovolacieho konania vo výške 100 %, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 16. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní v súlade so zákonom (§ 429 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ odkazujúc na dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP napáda procesný postup odvolacieho súdu spočívajúci vo vykonaní pojednávania dňa 28. septembra 2023 v neprítomnosti žalovaného alebo jeho právneho zástupcu (pozri uznesenie na č. l. 300 súdneho spisu) a to napriek tomu, že v tom čase nebolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného (č. l. 296 a nasl. súdneho spisu). Tým malo byť dovolateľovi upreté právo na prejednanie veci za prítomnosti strany sporu. 18. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd doručoval predvolanie na pojednávanie na deň 28. septembra 2023 o 9:20 hod. do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu advokátskej kancelárie SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. a do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného advokátskej kancelárie A3 advokátska kancelária, s. r. o. Doručenka k predmetnému predvolaniu je vo vzťahu k advokátskej kancelárii SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. založená v spise na č. l. 297 a vyplýva z nej, že elektronická úradná správa (úradný list) bola odoslaná 14. septembra 2023 a právnemu zástupcovi žalobcu bola doručená dňa 18. septembra 2023 o 9:38 hod. Vo vzťahu k advokátskej kancelárii A3 advokátska kancelária, s. r. o., je doručenka založená v spise na č. l. 304 a vyplýva z nej, že elektronická úradná správa (úradný list) bola odoslaná 14. septembra 2023 a právnemu zástupcovi žalovaného bola doručená dňa 29. septembra 2023 o 8:09 hod. Predmetná doručenka potvrdzuje pravdivosť tvrdenia dovolateľa, že predvolanie prevzal v 15-dňovej úložnej lehote. Na základe uvedeného mal dovolací súd za to, že na doručovanie predvolania na pojednávanie na deň 28. september 2023 odvolací súd použil formulár „Úradný list - doručenie do vlastných rúk“, ktorý slúži na zasielanie úradných listov podľa § 32 ods. 5 písm. b) 1. bod zákona o e-Governmente, t. j. do vlastných rúk. Pri takomto spôsobe doručovania je odosielateľovi doručenka zasielaná buď po potvrdení prevzatia alebo po uplynutí úložnej lehoty. Pri fikcii doručenia osobitne platí, že elektronický dokument sa považuje za doručený až po uplynutí úložnej lehoty a nie v posledný deň úložnej lehoty (porovnaj R 26/2022). Dovolací súd zdôraznil, že ak by bol použitý formulár „Úradný list“, slúžiaci na zasielanie úradných listov v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) 2. bod zákona o e-Governmente (obyčajné doručovanie), doručenka by bola zaslaná v deň po uložení správy v elektronickej schránke prijímateľa, ktorý deň je potom zároveň aj dňom doručenia. Pokiaľ odvolací súd zvolil predmetný spôsob doručenia predvolania, právnemu zástupcovi žalovaného ako prijímateľovi (adresátovi) predvolania plynula zákonná 15-dňová úložná lehota, počas ktorej sa správa považuje za nedoručenú (viď § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente). Počas tejto lehoty môže prijímateľ potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky, čím sa mu sprístupní obsah správy v jeho elektronickej schránke (§ 32 ods. 4 zákona o e-Governmente). Elektronická úradná správa je potom doručená buď dňom, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr (§ 32 ods. 5 písm. b) 1. bod zákona o e-Governmente. 19. Ak teda odvolací súd umožnil prijímateľovi (právnemu zástupcovi žalovaného), aby si správu prevzal v úložnej lehote, žalovaný nemôže byť sankcionovaný za to, že takáto možnosť bola využitá. Dovolací súd vzhľadom uvedené konštatoval, že odvolací súd vykonal dňa 28. septembra 2023 pojednávanie a na tomto rozhodol bez toho, aby mal vykázané doručenie predvolania žalovanému. Následok spočívajúci v znemožnení účasti žalovanej strany na pojednávaní pred odvolacím súdom je v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu pri zisťovaní účasti na pojednávaní a následnom rozhodnutí o vykonaní pojednávania v neprítomnosti žalovaného. 20. V nadväznosti na uvedené dovolací súd sumarizoval, že odvolací súd pri zisťovaní prítomnosti na pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2023 pochybil, keď skonštatoval, že doručenie predvolania na pojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného považuje za vykázané. Týmto nesprávnym procesným postupom odvolací súd zasiahol do práva žalovaného na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval, že právo na verejné prejednanie veci v prítomnosti strany sporu tvorí imanentnú súčasť práva na spravodlivý proces, a preto je zrejmé, že odvolací súd zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) relevantnou mierou intenzity, čím je daná dôvodnosť namietanej vady zmätočnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. 21. Zistená procesná vada konania zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (§ 449 ods. 1 CSP). Namietaným nesprávnym právnym posúdením (§ 432 ods. 1 CSP) sa dovolací súd nezaoberal pre dôvodnosť dovolania na podklade namietanej vady zmätočnosti. V okolnostiach rozhodovaného sporu by bolo posudzovanie nastolených právnych otázok predčasné. K návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia najvyšší súd len v krátkosti poznamenal, že keďže predmetom sporu je nárok zo zmenky, podané dovolanie spôsobuje odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia ex lege (§ 444 ods. 4 CSP). Dovolací súd preto považoval za bezpredmetné o návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti rozhodnúť. Záverom uviedol, že v ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 CSP). Podľa § 453 ods. 3 CSP, o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie alebo odvolací súd v konečnom rozhodnutí. 22. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, opätovne preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021 je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 25. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021 zrušil zmenkový platobný rozkaz v plnom rozsahu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Poukázal na to, že žalobca po podaní námietok žalovaného dodatočne dňa 20.11.2015 zmenil právnu kvalifikáciu svojho nároku, keď z jeho vyjadrení vyplynulo, že si v konaní neuplatňuje časť zmenkovej sumy, ale časť zmenkového zákonného úroku, teda nárok definovaný v § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb.. Bol toho názoru, že ak si žalobca uplatnil žalobou zmenkovú sumu, je zjavné s odkazom na listinné dôkazy predložené žalovaným, že dlh zmenkového dlžníka bol uhradený, ak si uplatňuje zmenkový úrok, k zmene jeho právnej kvalifikácie došlo až po podaní námietok žalovaného. Súd v tejto súvislosti s odkazom na vznesenú námietku premlčania uviedol, že predmetná zmenka bola splatná dňa 12.12.2011, žalobu žalobca podal dňa 09.12.2014 avšak až v ďalších podaniach nasledujúcich došlo k zmene právnej kvalifikácie na časť postihového úroku. Napriek tomu, že v súdnom konaní bola uplatnená len časť postihového úroku, nepovažoval takýto postup veriteľa za súladný s dobrými mravmi. Súd dospel k záveru, že keď sa žalobca už pred podaním žaloby
rozhodol prednostne požadovať plnenie zo zabezpečovanej pohľadávky, žalobu podal na súd v čase, kedy v dôsledku postúpenia pohľadávky stratil postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Zároveň dodatočné uplatnenie nároku zo zmenky za týchto podmienok považoval za šikanózny výkon práva, smerujúci k získaniu neprimeranej výhody a žalovaného ako zmenkového ručiteľa nad prípustnú mieru poškodiť. Z uvedených dôvodov súd zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. 26. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a ponechania zmenkového platobného rozkazu v platnosti. Argumentoval najmä tým, že si v konaní uplatňuje iba časť zmenkového úroku narasteného do dňa postúpenia zabezpečenej úverovej pohľadávky. Poukazoval na zmluvné dojednania v zmluve o použití zmenky, podľa ktorých je nárok na plnenie zo zmenky kumulatívny, pričom zmluvný zákaz indosovať zmenku bez súčasného postúpenia pohľadávky podľa neho znamenal, že si zmenku mohol legitímne ponechať a samostatne ju žalovať. 27. Odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhoduje znova po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29. apríla 2025 sp. zn. 2ObdoZ/4/2024 zrušil predchádzajúci meniaci rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 28. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmenka zabezpečovala pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere č. 4250098504, ktorú ako veriteľ uzavrel dňa 21.05.2009 s dlžníkom GUZEP s.r.o.. Za nesporné súd považoval, že zmenkou zabezpečenú pohľadávku veriteľ postúpil za odplatu zmluvou z 03.10.2014 spoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o.. Zabezpečovacia zmenka sa v zmysle čl. VII. ods. 7.8. zmluvy o postúpení nestala predmetom postúpenia. Strany sa zhodli aj v tom, že zmenka bola vydaná vedome neúplná a podmienky, za ktorých bol veriteľ oprávnený chýbajúce údaje vyplniť a zmenku použiť, si veriteľ, vystaviteľ zmenky a avalista dojednali v zmluve o použití zmenky č. 4250098504 zo dňa 21.05.2009. 29. V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoZm/58/2017-124 zo dňa 20.02.2018 bolo úlohou súdu prvej inštancie aj vysporiadať sa s dôkazom, ktorý podľa vyjadrenia žalovaný plánoval predložiť na nariadenom pojednávaní. Išlo o Odpoveď spoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o., zo dňa 10.12.2015 na žiadosť žalovaného, v ktorej postupník oznámil, že voči dlžníkovi GUZEP s.r.o. neeviduje pohľadávku čo do istiny aj jej príslušenstva z dôvodu jej zániku. V potvrdení zo dňa 06.07.2015 nový majiteľ kauzálnej pohľadávky potvrdil, že voči dlžníkovi GUZEP, s.r.o., neeviduje pohľadávky, ktorých veriteľom sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a pohľadávka aj z úverovej zmluvy č. 425 009 8504 zo dňa 21.05.2009 v celom rozsahu zanikla, vrátane jej príslušenstva. 30. Veriteľ mal na základe článku II. ods. 4 a 5 zmluvy o použití zmenky právo rozhodnúť sa, ktorú z kumulatívnych pohľadávok si prednostne uplatní. Z listinných dôkazov je zrejmé, že si kauzálnu pohľadávku uplatnil v reštrukturalizačnom konaní a jej nesplatenú časť následne za odplatu postúpil. Súčasne si však žalobou uplatnil aj nárok zo zmenky a týmto postupom postavenie dlžníka neprimerane zhoršil. Súd prvej inštancie v tomto smere správne konštatoval, že dlžník bol v rozpore s dohodnutými pravidlami povinný nielen splniť postupníkovi záväzok zo zmluvy o úvere, ale súčasne mal aj povinnosť zaplatiť žalobcovi záväzok zo zmenky. 31. Žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že nárok na zaplatenie zmenkového úroku nebol zabezpečený zmenkou a žalobca nemal právo zahrnúť postihový úrok do zmenkovej sumy. Argumentoval najmä tým, že aj po postúpení kauzálnej pohľadávky je legitímnym veriteľom nároku zo zmenky, a to v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok a zmluvou o použití zmenky č. 425 009 8504 zo dňa 21.05.2009. Pritom si v konaní uplatňuje iba časť zmenkového úroku narasteného do dňa postúpenia zabezpečenej úverovej pohľadávky. Taktiež namietol, že súd prvej inštancie založil rozhodnutie na nesprávnom právnom názore, že uplatnenie časti postihového úroku nie je v súlade s dobrými mravmi a predstavuje šikanózny výkon práva smerujúci k získaniu neprimeranej výhody. 32. Odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu žalobcu v tomto smere ako nedôvodnú. Pre správne právne posúdenie veci je potrebné vymedziť postavenie žalovaného. Žalovaný v tomto konaní nevystupuje ako priamy dlžník z úverového vzťahu (hoci bol konateľom úverovaného subjektu), ale ako zmenkový ručiteľ (rukojemník - aval), ktorý podpísal vlastnú zmenku za vystaviteľa.
33. Podľa čl. I § 32 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona (ZŠZ) je zmenečný ručiteľ zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Hoci je zmenkový záväzok ručiteľa samostatný, v prípade zabezpečovacej blankozmenky nie je izolovaný od kauzálneho vzťahu a zmenkového dojednania (zmluvy o použití zmenky), ktorého účastníkom bol aj samotný žalovaný pri podpise zmenky. 34. V zmenkovom práve platí ustálená zásada, že ak zmenku neuplatňuje tretia osoba (dobromyseľný nadobúdateľ), ale pôvodný veriteľ, ktorý je priamym účastníkom zmenkového dojednania, je zmenkový dlžník (vrátane ručiteľa) oprávnený vzniesť voči nemu všetky kauzálne námietky vyplývajúce z ich vzájomného zmluvného vzťahu. Žalovaný ako ručiteľ preto legitímne vzniesol námietku zániku zabezpečovacieho účelu zmenky a straty aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku postúpenia úveru. 35. Predmetná zmenka bola vystavená ako blankozmenka, teda bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Právo doplniť tieto chýbajúce náležitosti (vyplňovacie právo) vzniklo žalobcovi (banke) na základe zmluvy o použití zmenky výlučne za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o úvere. 36. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vyplňovacie právo k blankozmenke nie je samostatným, od kauzálneho vzťahu odtrhnutým majetkovým právom. Má striktne akcesórnu povahu vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Medzi tieto práva bezpochyby patrí aj právo na zabezpečenie tejto pohľadávky, a teda aj samotné vyplňovacie právo k blankozmenke, resp. práva už z vyplnenej zmenky. 37. S poukazom na uvedené je zrejmé, že v momente, kedy žalobca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky a previedol úverovú pohľadávku na nového veriteľa, stratil postavenie veriteľa v hlavnom (kauzálnom) vzťahu. Týmto okamihom u žalobcu natrvalo zanikol právny dôvod (kauza) na držbu a realizáciu zabezpečovacieho prostriedku. Ak si žalobca zmenku napriek postúpeniu úveru ponechal, nedisponoval už právnym titulom na jej vyplnenie alebo uplatnenie. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalobca podal žalobu na súd v čase, kedy v dôsledku postúpenia pohľadávky stratil postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky, takže stratil vecnú aktívnu legitimáciu. 38. Odvolací súd sa zaoberal aj argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na doložky v zmluve o použití zmenky, a dospel k záveru, že žalobca ich interpretuje v zrejmom rozpore s ich účelom a zmyslom. Žalobca tvrdí, že nárok zo zmenky a nárok z úveru sú kumulatívne a nezávislé. Je pravdou, že pri zabezpečovacej zmenke vzniká veriteľovi možnosť voľby, či bude žalovať kauzálnu pohľadávku (úver) alebo zmenkovú pohľadávku. Táto tzv. kumulatívna konkurencia nárokov však slúži na posilnenie pozície veriteľa len dovtedy, kým oba nároky svedčia rovnakému subjektu. Účelom doložky, že „splnením jedného záväzku zaniká druhý“, je ochrana dlžníka pred dvojitým plnením. Akonáhle žalobca úverovú pohľadávku postúpil, táto jednota sa rozbila. Žalobca nemôže umelo oddeliť zmenkový úrok od istiny úveru a žalovať ho samostatne, zatiaľ čo nový veriteľ (postupník) disponuje právom žalovať istinu a úroky z úveru. 39. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenie zmluvy, podľa ktorého bol oprávnený zmenku indosovať (previesť zmenkovým spôsobom) výlučne v prípade, ak by súčasne došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky. Žalobca z toho a contrario vyvodzuje, že ak zmenku neindosoval, nebol povinný ju novému veriteľovi odovzdať a mohol si ju ponechať pre uplatnenie vlastných čiastkových nárokov (úrokov do dňa postúpenia). S týmto výkladom žalobcu odvolací súd nesúhlasí. Citované zmluvné ustanovenie predstavuje negatívny záväzok (zákaz), ktorého cieľom bolo chrániť žalovaného (ručiteľa) pred tým, aby zmenka putovala finančným trhom samostatne bez úveru, čím by žalovaný prišiel o možnosť brániť sa kauzálnymi námietkami voči indosatárovi (čl. I. § 17 ZŠZ). Z tohto zákazu samostatného prevodu zmenky však nemožno vyvodiť pozitívne právo žalobcu ponechať si zmenku a žalovať z nej plnenie po tom, čo úver predal. Ak v zmluve bolo dojednané, že zmenka môže byť prevedená iba spolu s úverom, vyjadroval sa tým práve princíp ich nedeliteľnosti. Ak žalobca pri postúpení úveru zmenku nepreviedol na postupníka (či už indosáciou alebo cesiou), došlo k porušeniu zmenkového dojednania a zmenka stratila vo vzťahu k žalobcovi svoj zabezpečovací účel. 40. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, aj zmluvné dojednania medzi stranami. Správne aplikoval zásadu akacity zabezpečovacej zmenky a dôsledky postúpenia kauzálnej pohľadávky
na stratu aktívnej legitimácie pôvodného veriteľa. Keďže žalovaný ako zmenkový ručiteľ dôvodne namietal, že žalobca už nie je veriteľom zabezpečeného úveru, nemohol zmenkový platobný rozkaz obstáť. 41. Záver o tom, že postúpením kauzálnej pohľadávky dochádza k zániku aktívnej vecnej legitimácie pôvodného veriteľa na vyplnenie a uplatnenie zabezpečovacej blankozmenky, plne korešponduje s konštantnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ako aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je pre zhodnú právnu úpravu (Zákon zmenkový a šekový) plne aplikovateľná. 42. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 1344/2011: Dovolací súd v tomto rozhodnutí judikoval, že „právo vyplniť blankozmenku je právom akcesórnym k zabezpečenej kauzálnej pohľadávke. Pokiaľ veriteľ postúpi zabezpečenú pohľadávku tretej osobe bez toho, aby na ňu súčasne previedol aj blankozmenku, dochádza k zániku zabezpečovacieho účelu zmenky vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi. Pôvodný veriteľ už nie je oprávnený blankozmenku vyplniť a uplatniť z nej nárok na plnenie.“ V podmienkach prejednávanej veci to znamená, že žalobca (banka) po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok stratil akýkoľvek právny podklad na to, aby zmenku držal a dopĺňal do nej zmenkovú sumu či štruktúroval zmenkový úrok. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 3467/2012, priamo rieši otázku, ktorú namietal žalobca v odvolaní - t. j. snahu pôvodného veriteľa vymáhať zmenkový nárok narastený do dňa postúpenia pohľadávky. Súd v danej veci uzavrel: „Zabezpečovacia zmenka nasleduje osud zabezpečenej pohľadávky. Ak veriteľ postúpi pohľadávku zo zmluvy o úvere, prechádza na postupníka v zmysle civilných predpisov aj právo na plnenie zo zabezpečenia. Pôvodný veriteľ nemôže úspešne žalovať zmenku s odkazom na to, že dlh vznikol v čase, kedy bol veriteľom, pretože v momente uplatnenia zmenkového práva na súde už nedisponuje materiálnou väzbou na kauzálny vzťah a jeho konanie by viedlo k nepovolenému dvojitému čerpaniu plnenia od zmenkových dlžníkov.“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1 M Obdo V 9/2007: Najvyšší súd SR v tomto zmenkovom rozhodnutí zdôraznil rozsah námietkového práva zmenkového ručiteľa (avala) v intenciách čl. I § 17 ZŠZ. Judikoval, že „ak zmenku neuplatňuje indosatár (tretia osoba), ale pôvodný účastník zmenkového dojednania, je zmenkový ručiteľ oprávnený vzniesť akúkoľvek kauzálnu námietku založenú na zmluve o úvere a zmluve o vyplnení zmenky. Pokiaľ ručiteľ preukáže, že kauzálny dlh bol postúpený na iný subjekt, je táto námietka plne spôsobilá privodiť zrušenie zmenkového platobného rozkazu.“ 43. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom presadzovaný právny názor, že zmenkový nárok bol oprávnený umelo „rozštiepiť“ a ponechať si nárok na zmenkový úrok prislúchajúci k obdobiu do dňa postúpenia pohľadávky, naráža na základnú zmenkovú doktrínu o nedeliteľnosti zmenkového práva z hľadiska jeho zabezpečovacej funkcie. 44. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1024/2006, zabezpečovacia zmenka chráni veriteľa ako celok. Nie je možné, aby z tej istej blankozmenky uplatňoval jeden subjekt (postupca) úroky za minulé obdobie a druhý subjekt (postupník) istinu, ak nedošlo k riadnemu zmenkovoprávnemu prevodu (indosamentu) časti zmenky, čo navyše čl. I § 12 ods. 3 ZŠZ výslovne zakazuje („Čiastočný indosament je neplatný“). 45. Pokiaľ teda žalobca postúpil pohľadávku z úveru ako celok (vrátane jej príslušenstva a práv spojených so zabezpečením), stratil možnosť samostatne oživovať blankozmenku a generovať z nej akékoľvek nároky voči žalovanému ako ručiteľovi. Rozsudok súdu prvej inštancie je preto plne v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že v súdnom konaní bola uplatnená len časť postihového úroku, nie je možné takýto postup veriteľa považovať za súladný s dobrými mravmi. 46. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že po podaní námietok nezmenil právnu kvalifikáciu nároku (zmenka), ale nárok iba bližšie špecifikoval. Žalobca mal za to, že v žalobe si správne uplatnil časť zmenkového úroku do dňa postúpenia pohľadávky, hoci to v nej presne nešpecifikoval a uviedol len, že ide o „nárok zo zmenky“. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmenkovom konaní, ktoré sa vyznačuje prísnou formálnosťou, je takýto postup neprípustný. Zhodne so žalovaným poukazuje na to, že žalobca v žalobe neuviedol druh nároku, a to ani odkazom na príslušné zákonné ustanovenie, ani spôsob jeho vyčíslenia, ktorý by mohol žalovaný overiť, a kvalifikovane mu oponovať v námietkach. Keďže
základné údaje ozrejmujúce žalovanú sumu „bližšie špecifikoval“ až po zrušení zmenkového platobného rozkazu, účelovo zmaril žalovanému elementárnu možnosť pri vypracovávaní námietok skontrolovať bežným matematickým výpočtom správnosť vyčísleného úroku v závislosti od sadzby uplatneného úroku a dĺžky omeškania. Odvolací súd taktiež prisvedčil žalovanému, že pokiaľ by v žalobe nárokovaná zmenková suma bola špecifikovaná uvedenými dátami obvyklými pri uplatňovaní a výpočte úrokov z omeškania, mal by žalovaný možnosť použiť na svoju obranu vo svojich námietkach ďalšie argumenty, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, vrátane vyslovenej námietky premlčania. 47. Žalobca bol v žalobe povinný presne skutkovo identifikovať, ktorý zo zmenkovoprávnych titulov uplatňuje a v akej výške. Všeobecný odkaz na „nárok zo zmenky“ bez bližšej identifikácie štruktúry dlhu spôsobuje nepreskúmateľnosť žaloby a porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces, keďže ten nevie, voči akému konkrétnemu zmenkovému nároku má formulovať svoje obranné námietky. Žalovaný ako zmenkový ručiteľ musí presne vedieť, aká skutková realita zakladá žalovanú sumu, aby mohol sformulovať relevantné kauzálne námietky. Všeobecný odkaz na „nárok zo zmenky“ bez bližšej identifikácie štruktúry dlhu (či ide o istinu, úrok podľa § 5 alebo § 48 ZŠZ) spôsobuje nepreskúmateľnosť žaloby a porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces. Až z podania žalobcu zo dňa 19.11.2015, doručeného súdu dňa 20.11.2015, bolo zrejmé, v čom spočíva uplatňovaný nárok zo zmenky, že išlo o úrok do dňa postúpenia, na ktorý navyše pre stratu aktívnej legitimácie nemal právo. Naviac dlžník, a tým aj žalovaný ako avalista, si bol vedomý, že kauzálnu pohľadávku už veriteľ proti nemu v reštrukturalizačnom konaní uplatnil a následne ju za odplatu postúpil. Nemohol teda predpokladať, že sa veriteľ, v rozpore s podmienkami dojednanými v zmluve o použití zmenky, rozhodol súbežne požadovať plnenie zo zmenky aj zo zabezpečovanej pohľadávky, čo vyplýva aj z námietok, ktoré žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu podal. Zároveň žalovaný v konaní predložil listinné dôkazy o zániku pohľadávky postupníkovi, z ktorých vyplýva, že žalovaný si splnil svoju povinnosť. Ďalšie námietky odvolateľa nemajú vplyv na správnosť výrokov napadnutého rozsudku. Konajúci súd preto postupoval správne, keď zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. 48. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd dáva do pozornosti, že vyššie uvedený právny záver vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoZm/26/2018-168 zo dňa 24.09.2019, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/755/2015-105 zo dňa 26.03.2018 v obdobnej právnej veci medzi totožnými subjektmi na strane žalobcu a žalovaného, na rovnakom právnom základe, zhodných argumentoch a dôkazoch oboch sporových strán s rozdielnou výškou žalovanej sumy. S odkazom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí súd prvej inštancie správne vzal do úvahy obsah týchto rozhodnutí. 49. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 50. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 2. 2018, sp. zn. IV. ÚS 99/2018) 51. Pokiaľ ide o záväznosť právneho názoru vo vzťahu k odvolaciemu súdu vyslovenému v rozsudku č.k. 4CoZm/2/2022-305 zo dňa 28. septembra zrušenom NS SR sp. zn. 2ObdoZ/4/2024 zo dňa 29. apríla 2025, odvolací súd má za to, že tým nie je viazaný a môže k danej otázke zaujať aj iné právne stanovisko. Z ustanovení CSP vyplýva príkaz viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v prípade zrušenia prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie prejednanie len vo vzťahu k súdu prvej inštancie. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že odvolací súd je viazaný názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí, a preto po prehodnotení veci môže dospieť k inému záveru. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3342/2007 zo dňa 24.10.2007, podľa ktorého "Odvolací soud může změnit svůj právní názor vyjádřený v předchozím zrušujícím usnesení a potvrdit rozhodnutí soudu prvního stupně, jímž ten jeho
dřívější právní názor nerespektoval. Tuto možnost odvolacího soudu lze dovodit i z judikatury nejvyššího soudu, v níž se konstatuje, že odvolací soud není vázán svým dřívějším právním názorem v dané věci, neboť ze žádného ustanovení občanského soudního řádu nelze dovodit, že by odvolací soud nemohl již jednou vyslovený právní názor ve věci v pozdějším odvolacím řízení změnit (viz rozsudek nejvyššího soudu ze dne 19. června 2003, sp. zn. 22 Cdo 880/2003). Tento závěr se jeví logickým i z toho důvodu, že proti rozhodnutí soudu odvolacího již právní řád neposkytuje účastníkovi žádný řádný opravný prostředek. Bylo by proto v rozporu s účelem civilního soudního řízení, jestliže by odvolací soud pod „tíhou" svého dříve vysloveného právního názoru musel ve věci rozhodnout stejně, byť by ve světle nových právně významných událostí (např. nálezu ústavního soudu či rozhodnutí soudu nejvyššího) byl přesvědčen o neslučitelnosti takového rozhodnutí s právním řádem." 52. Odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 3. 9. 2013, sp. zn. III. ÚS 46/2013-40, podľa ktorého "ak by sa obrana všeobecných súdov v konaní o neskôr podanej sťažnosti sťažovateľa odvíjala od poukazu na povinnosť prvostupňového súdu rešpektovať vyslovený, hoci ústavne nesúladný právny názor súdu odvolacieho, nebráni to ústavnému súdu vysloviť porušenie základných práv sťažovateľa. Pre odvolací súd totiž nevyplýva z § 226 OSP jeho viazanosť vlastným právnym názorom. Teda odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže (napríklad aj pod vplyvom záväzného právneho názoru ústavného súdu vysloveného v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) zmeniť. Potvrdzuje to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. októbra 2007 vo veci sp. zn. 28 Cdo 3342/2007). Obdobne Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 3. mája 2007 vo veci sp. zn. 22 Cdo 1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre súd prvého stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom". 53. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011) 54. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 55. O trovách odvolacích konaní a trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3 v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní, ako aj v dovolacom konaní plný procesný úspech, nakoľko zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu bol Najvyšším súdom SR zrušený a v novom odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol v prospech žalovaného potvrdený. Úspešnému žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodol iba o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Priznaná náhrada bude zahŕňať účelne vynaložené trovy žalovaného (zmenkového ručiteľa) na právne zastúpenie v oboch štádiách opravného konania. 56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).