{"guid": "122ae3d0-0d00-4bfc-8377-9b97abd60d8f:5d1e6ab0-bddc-4711-b95b-e53873ba78e2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1514227946.6", "spisova_znacka": "4CoZm/3/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/3/2025 z 17. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. septembra 2026, sp. zn. 4CoZm/3/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1514227946.6", "identifikacne_cislo": "1514227946", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Dana Šiffalovičová", "sudca_id": 903, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-siffalovicova-903", "datum_vydania": "2026-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-12.odsek-3", "nazov": "§ 12 ods. 3 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "nazov": "§ 524 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-32", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-12", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d1e6ab0-bddc-4711-b95b-e53873ba78e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1514227946.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1514227946.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1514227946.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoZm/3/2025\n1514227946\n17. 09. 2026\nJUDr. Dana Šiffalovič\nECLI:SK:KSBA:2026:1514227946.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka\nSlovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS,\ns.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: L.. U. T., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom V. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpený: A3 advokátska kancelária, s. r. o., Partizánska 25, 911 01\nTrenčín, IČO: 36 735 311, o zaplatenie 24.768,89 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/699/2015-224 zo dňa\n10.06.2021 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacích konaní a dovolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 865/2014-15 zo\ndňa 07.05.2015 zrušil v celom rozsahu. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\n2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 3Zm 865/2014-15 zo\ndňa 07.05.2015 uložil žalovanému ako priamemu zmenkovému dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi\nako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 24.768,89 Eur a náhradu trov konania 2.473,32 Eur.\nŽalovaný podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť.\n3. Rozsudkom č.k. 3CbZm/699/2015-84 zo dňa 19.10.2016 Okresný súd Bratislava V ponechal\nzmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/865/2014-15 zo dňa 07.05.2015 v platnosti v celom rozsahu\na žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov námietkového konania. Na základe\nodvolania podaného žalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4CoZm/58/2017-124 zo dňa\n20.02.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho\npostupu pri doručovaní predvolania na pojednávanie žalovanému. Odvolací súd ďalej uviedol, že bolo\núlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa so skutočnosťou, že žalobca v návrhu nešpecifikoval, v\nčom spočíva uplatňovaný nárok zo zmenky a s listinnými dôkazmi, ktoré plánuje predložiť žalovaný na\nnariadenom pojednávaní.\n4. Súd prvej inštancie konštatoval svoju miestnu príslušnosť na konanie v danej veci. Z prvopisu\nzmenky, vystavenej v Trenčíne 21. mája 2009, súd zistil, že sa vystaviteľ GUZEP, s.r.o., zaviazal\n\nzaplatiť VOLKSBANK Slovensko, a.s., pod ktorým obchodným menom žalobca v tom čase podnikal,\nbez protestu, v Bratislave, dňa 12. decembra 2011 zmenkovú sumu 146.859,05 Eur. Per aval zmenku\npodpísal žalovaný. Zmenka obsahuje všetky náležitosti, predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového\na šekového (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. S odkazom na princíp právnej istoty a\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí súd pri rozhodovaní v tejto veci zobral do úvahy obsah rozhodnutí\nč.k. 1CbZm/755/2015-105 zo dňa 26.03.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu\nč.k. 2CoZm/26/2018-168 zo dňa 24.09.2019.\n5. V ďalšom konaní súd pri hodnotení, či postup pôvodného žalobcu odporuje dobrým mravom, keď\nzmenku vyplnil a uplatnil si ju voči avalistovi napriek tomu, že zmenkou zabezpečená pohľadávka\nuž bola postúpená, vychádzal zo zmluvy o použití zmenky č. 4250098504. V článku I. zmluvy o\npoužití zmenky sú definované pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje zabezpečenie zmenkou a v článku\nII. sú dojednané podmienky, za ktorých má veriteľ právo blankozmenku vyplniť a uplatniť. Podľa čl.\nII. ods. 4. zmluvy, pri doplnení chýbajúcich údajov na zmenke nezaniká nárok veriteľa na plnenie\nzabezpečovanej pohľadávky. Nárok na plnenie zo zmenky je kumulatívny, zaplatením zmenky zaniká\nnárok veriteľa na plnenie zabezpečovanej pohľadávky, a naopak splnením zabezpečovanej pohľadávky\nzaniká nárok veriteľa na plnenie zo zmenky. Právo rozhodnúť sa, či bude prednostne požadovať plnenie\nzo zmenky alebo zo zabezpečovanej pohľadávky, mal podľa čl. II. ods. 5. zmluvy veriteľ. Zmluva o\npoužití zmenky neprikazovala veriteľovi povinnosť zmenku indosovať na rad nadobúdateľa postúpenej\nkauzálnej pohľadávky, ale podľa čl. II. ods. 6. mal právo zmenku indosovať výlučne iba v prípade, ak\nby súčasne došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky. Pokiaľ si teda veriteľ zmenku ponechal a\nzabezpečovanú pohľadávku postúpil, zmluvné dojednania neporušil a len samotná táto skutočnosť by\ndobrým mravom neodporovala, ak by si následne neuplatnil aj nároky zo zmenky.\n6. Súd ďalej uviedol, že z bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že si veriteľ v\nreštrukturalizácii prihlásil pohľadávku, ktorú mal proti dlžníkovi GUZEP, s.r.o. zo zmluvy o úvere\nč. 250 353, vo výške 131.728,45 eur, pohľadávka bola v celom prihlásenom rozsahu zistená,\nreštrukturalizačným plánom bola modifikovaná a jej nesplatená časť bola ku dňu uzavretia zmluvy vo\nvýške 115.022,98 eur. Veriteľ mal na základe článku II. ods. 4 a 5 zmluvy o použití zmenky právo\nrozhodnúť sa, ktorú z kumulatívnych pohľadávok si prednostne uplatní. Z listinných dôkazov je zrejmé,\nže si kauzálnu pohľadávku uplatnil v reštrukturalizačnom konaní a jej nesplatenú časť následne za\nodplatu postúpil. Súčasne si však uplatnil aj nárok zo zmenky a týmto postupom postavenie dlžníka\nneprimerane zhoršil. Dlžník bol v rozpore s dohodnutými pravidlami povinný nie len splniť postupníkovi\nzáväzok zo zmluvy o úvere, ale súčasne mal aj povinnosť zaplatiť žalobcovi záväzok zo zmenky. Žalobca\nneuviedol, kedy v blankozmenke doplnil sumu 146.859,05 eur a dátum splatnosti 12.12.2011, ani či a\nkedy vystaviteľovi predložil zmenku na platenie. Zmenka je výplatný cenný papier, dlžník má povinnosť\nzmenku zaplatiť pri predložení a len ak zmenka nie je zaplatená, má majiteľ v zmysle čl. I. § 48 ods. 1\nbod 2. zmenkového zákona právo postihom žiadať aj úrok 6 % odo dňa splatnosti. Pôvodný žalobca si\nzmenku na súde uplatnil až po tom, čo pohľadávku z úverovej zmluvy prihlásil do reštrukturalizácie a\njej nesplatenú časť odplatne postúpil. V žalobe neuviedol, akému nároku požadovaná suma 24.768,89\neur zodpovedá, až z jeho vyjadrenia k námietkam vyplynulo, že ide o časť postihového úroku. Nárok\nna zaplatenie zmenkového úroku nebol zmenkou zabezpečený a veriteľ ani nemal právo postihový\núrok do zmenkovej sumy zahrnúť. Dlžník, a tým ani žalovaný ako avalista, preto bez predloženia\nzmenky na platenie nemohol vedieť, že by mal voči pôvodnému žalobcovi aj iné záväzky, než ktoré\nvyplývajú z úverovej zmluvy, pričom si bol vedomý, že kauzálnu pohľadávku už veriteľ proti nemu v\nreštrukturalizačnom konaní uplatnil a následne ju za odplatu postúpil. Nemohol teda predpokladať,\nže sa veriteľ, v rozpore s podmienkami dojednanými v zmluve o použití zmenky, rozhodol súbežne\npožadovať plnenie zo zmenky aj zo zabezpečovanej pohľadávky, čo vyplýva aj z námietok, ktoré\nžalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu podal. Zároveň advokát žalovaného v konaní predložil\nlistinné dôkazy o zániku pohľadávky postupníkovi, a to splatením, z ktorého vyplýva, že žalovaný si splnil\nsvoju povinnosť. Uvedené sa však stalo zrejmým žalovanému až po vydaní zmenkového platobného\nrozkazu a doručením námietok.\n7. Žalobca sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 24.768,89 eur s príslušenstvom, čo je nárok\ndefinovaný v § 48 ods. 1 bod 1 zmenkového zákona. Po podaní námietok žalovaného žalobca dodatočne\nv roku 20.11.2015 zmenil právnu kvalifikáciu svojho nároku, keď z jeho vyjadrení vyplynulo, že si v konaní\nneuplatňuje časť zmenkovej sumy, ale časť zmenkového zákonného úroku, teda nárok definovaný v\n§ 48 ods. 1 bod 2 zmenkového zákona. Žalobca zmenil účelový dôvod uplatneného nároku. Ak si\n\nuplatnil žalobou zmenkovú sumu, je zjavné s odkazom na listinné dôkazy predložené žalovaným, že dlh\nzmenkového dlžníka bol uhradený, ak si uplatňuje zmenkový úrok, k zmene jeho právnej kvalifikácie\ndošlo až po podaní námietok žalovaného, a súd v tejto súvislosti s odkazom na vznesenú námietku\npremlčania taktiež uviedol, že predmetná zmenka bola splatná dňa 12.12.2011, žalobu žalobca podal\ndňa 09.12.2014 avšak až v ďalších podaniach nasledujúcich došlo k zmene právnej kvalifikácie na časť\npostihového úroku. Napriek tomu, že v súdnom konaní bola uplatnená len časť postihového úroku,\nnie je možné takýto postup veriteľa považovať za súladný s dobrými mravmi. Pôvodný žalobca sa už\npred podaním žaloby rozhodol prednostne požadovať plnenie zo zabezpečovanej pohľadávky, žalobu\npodal na súd v čase, kedy v dôsledku postúpenia pohľadávky stratil postavenie veriteľa zabezpečenej\npohľadávky. Dodatočné uplatnenie nároku zo zmenky je za týchto podmienok potrebné považovať\nza šikanózny výkon práva, smerujúci k získaniu neprimeranej výhody a žalovaného ako zmenkového\nručiteľa nad prípustnú mieru poškodiť. Zmenkový platobný rozkaz preto súd v celom rozsahu zrušil.\nŽalovaný mal v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní plný úspech, preto mu súd priznal právo na\nnáhradu trov v celom rozsahu.\n8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil\ntým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n9. Žalobca namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že nárok na\nzaplatenie zmenkového úroku nebol zabezpečený zmenkou a žalobca nemal právo zahrnúť postihový\núrok do zmenkovej sumy. Dňa 03.10.2014 uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou T & T SLOVAKIA,\ns.r.o., Braneckého 14, 911 01 Trenčín, IČO: 36 311 065, zmluvu o postúpení pohľadávok. V zmysle jej\nčl. 7 ods. 8 in fine, neboli predmetom postúpenia zabezpečovacie zmenky. Krajský súd v Bratislave v\nkasačnom uznesení zo dňa 20.02.2018, č. k. 4CoZm 58/2017-124, navyše uviedol, že čl. II ods. 4 zmluvy\no použití zmenky neupravuje zákaz jej osamostatnenia (ods. 20). Žalobca je aj po postúpení kauzálnej\npohľadávky legitímnym veriteľom nároku zo zmenky, a to v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok a\nzmluvou o použití zmenky č. 425 009 8504 zo dňa 21.05.2009. Pritom si uplatnil výlučne postihový úrok\nvo výške 6 % zo zmenkovej sumy 146.859,05 Eur od 13.12.2011 do 03.10.2014 (do uzavretia zmluvy o\npostúpení pohľadávok). Napriek tomu, že bol oprávnený domáhať sa zaplatenia celej zmenkovej sumy\nspolu s príslušenstvom (odo dňa jej splatnosti až do zaplatenia). V konaní doložil zmenku iba za účelom\npreukázania zmenkového nároku, avšak hodnotu postihového úroku do zmenky nevpísal. Ten totiž\nvyplýva priamo z čl. I § 48 ods. 1 bod 2 zmenkového zákona. Postihový (zákonný) úrok nebol zahrnutý\ndo zmenkovej sumy, ako sa mylne domnieva súd a žalobcov postup bol v súlade s autonómiou vôle\nzmluvných strán a kogentných ustanovení zmenkového zákona. Nestotožnil sa ani so záverom súdu,\nže žalobca zmenil po podaní námietok právnu kvalifikáciu svojho nároku. Žalobca uviedol v návrhu na\nvydanie zmenkového platobného rozkazu označenie nároku (t. j. nárok zo zmenky) a podrobne opísal\nzmenku tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene. Opis rozhodujúcich skutočností preukazoval žalobca vo\nfáze podania žaloby výlučne zmenkou. Žalobca nebol povinný predkladať okrem zmenky žiadne iné\ndôkazné prostriedky ani opisovať v žalobe iné skutočnosti, ako napr. kauzálny vzťah. V nadväznosti\nna to vydal Okresný súd Bratislava V dňa 07.05.2015 zmenkový platobný rozkaz. Po podaní námietok\nnezmenil žalobca právnu kvalifikáciu nároku (zmenka), ale nárok iba bližšie špecifikoval. Námietku\npremlčania, vznesenú žalovaným až v záverečnej reči, nemožno z tohto dôvodu akceptovať a súd na\nňu arbitrárne prihliada v napadnutom rozhodnutí.\n10. V rámci odôvodnenia uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP\nžalobca uviedol, že súd poukazuje, v rozpore s koncentračnou zásadou, že „advokát žalovaného v\nkonaní predložil listinné dôkazy o zániku pohľadávky postupníkovi, a to splatením, z ktorého vyplýva,\nže žalovaný si splnil svoju povinnosť. Uvedené sa však stalo zrejmým žalovanému až po vydaní\nzmenkového platobného rozkazu a doručením námietok.“ V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 175\nods. 1 a 4 OSP. Zdôraznil, že podstatou námietkového konania je prejednanie iba tých námietok,\nktoré žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu vzniesol v zákonnej lehote - koncentračná\nzásada. Obsah a rozsah tohto konania je určený výlučne procesnou obranou žalovaných, resp. kvalitou\njednotlivých tvrdení. Mimo rámca predmetu námietkového konania sa nesmie súd pohybovať. Účinok\nkoncentrácie žalovanému bráni po uplynutí trojdňovej lehoty v uvádzaní iného spôsobu odôvodnenia\nnámietok (rozsudok NS SR sp. zn. 1MObdoV/6/2008, in: Zo súdnej praxe č. 4/2010, s. 138). Súd\n\nnebol oprávnený prihliadať na neskôr predložené listinné dôkazné prostriedky. Pre námietkové konanie\nje rozhodujúci stav ku dňu vydania zmenkového platobného rozkazu a súd nariadi pojednávanie iba\nna prejednanie námietok (§ 175 ods. 4 OSP v znení do 22.12.2015 - špeciálne ustanovenie), nie\nna prejednanie veci samej (§ 115 ods. 1 OSP - všeobecné ustanovenie). Navyše je irelevantné, že\nsa žalovaný o zániku kauzálnej pohľadávky dozvedel až po vydaní zmenkového platobného rozkazu.\nPredmetom konania je totiž postihový úrok, nie kauzálna pohľadávka.\n11. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca uviedol, že súd prvej\ninštancie založil rozhodnutie na právnom názore, že uplatnenie časti postihového úroku nie je v súlade\ns dobrými mravmi a predstavuje šikanózny výkon práva smerujúci k získaniu neprimeranej výhody.\nMedzi stranami nie je sporné, že došlo k osamostatneniu zmenkového nároku od kauzálnej pohľadávky.\nŽalobca nestratil postavenie veriteľa, pričom súd arbitrárne uvádza opak a nezohľadňuje slobodnú\nvôľu zmluvných strán. Uplatnený nárok nebol predmetom cesie (čo bolo preukázané v konaní) a z\ntohto dôvodu nekoná žalobca na škodu žalovaného. Zmenková pohľadávka voči žalovanému nezanikla.\nNemožno pripustiť, že žalobca sa domáhaním aplikácie zásady pacta sunt servanda má dopúšťať\nkonania v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz zo dňa 07.05.2015 č. k. 3Zm/865/2014-15 ponechá\nv platnosti a žalovanému uloží povinnosť nahradiť trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania.\n12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 24.09.2021. Stotožnil\nsa s výrokom aj odôvodnením napadnutého rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval\npri opätovnom prejednaní veci v rozsahu určenom uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.\n4CoZm/58/2017-124 zo dňa 20.02.2018, rešpektujúc vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorým\nbol viazaný. Poukázal na to, že žalobca opomenul uviesť, že do žalobného návrhu vôbec neuviedol, že\nsi uplatňuje zákonný postihový úrok (toto slovné spojenie v návrhu úplne absentuje), žalovanú sumu\ndefinoval výlučne a len ako zmenkovú sumu. Zo samotného textu návrhu na vydanie zmenkového\nplatobného rozkazu je zrejmé a logicky vyplýva, že všetky tvrdenia preukazujúce žalovaný nárok sa\ntýkajú výlučne zmenkovej sumy, nie postihového úroku. Pokiaľ žalobca svoj postup pri podávaní a\nodôvodňovaní žalobného návrhu háji autonómnou voľou zmluvnej strany, potom musí niesť v celom\nrozsahu aj dôsledky, ktoré takáto voľba spôsobu uplatnenia nároku so sebou prináša. Uvedený spôsob\nuplatnenia postihového úroku žalobcu súd dostatočne a konkrétne posúdil v odôvodnení uvedenom\nv bode 31. Tvrdenie žalobcu o výlučnom uplatnení postihového úroku ako nároku definovaného v §\n48, ods. 1, bod 2 zmenkového zákona, sa stalo v predmetnom konaní zrejmým až z jeho podania\nzo dňa 20.11.2015, po námietkach žalovaného resp. z pojednávania dňa 25.05.2021, do uvedeného\núkonu bolo jeho uplatnenie práva nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné, javilo sa ako nárokom na\nzaplatenie zmenkovej sumy podľa § 48 ods. 1 bod 1 zmenkového zákona. Rovnako je neudržateľné\ntvrdenie žalobcu, že po podaní žaloby právnu kvalifikáciu nezmenil iba nárok bližšie špecifikoval.\nV žalobe neuviedol druh nároku, a to ani odkazom na príslušné zákonné ustanovenie, ani spôsob\njeho vyčíslenia, ktorý by mohol žalovaný overiť, a kvalifikovane mu oponovať v námietkach. Keďže\nzákladné údaje ozrejmujúce žalovanú sumu „bližšie špecifikoval“ až po zrušení zmenkového platobného\nrozkazu, účelovo zmaril žalovanému elementárnu možnosť pri vypracovávaní námietok skontrolovať\nbežným matematickým výpočtom správnosť vyčísleného úroku v závislosti od sadzby uplatneného\núroku a dĺžky omeškania. Predmetné skutočnosti definoval žalobca v konaní prvýkrát až do zápisnice\nna pojednávaní konanom dňa 25.05.2021. Pokiaľ by v žalobe nárokovaná zmenková suma bola\nšpecifikovaná uvedenými dátami obvyklými pri uplatňovaní a výpočte úrokov z omeškania, mal by\nžalovaný možnosť použiť na svoju obranu vo svojich námietkach ďalšie argumenty, či už hmotnoprávnej\nalebo procesnoprávnej povahy, vrátane vyslovenej námietky premlčania. Žalovaný mal za to, že\nžalobca zmenil skutkové okolnosti podaného návrhu, resp. ich dodatočne upresňoval a dopĺňal až po\nuplynutí premlčacej lehoty. Poukázal na to, že v zmysle pokynu Krajského súdu Bratislava posúdil\nsúd prvej inštancie obranu žalovaného a vysporiadal sa s dôkazom - potvrdením o zániku kauzálnej\npohľadávky z úverovej zmluvy 42500985014 jej splnením nový veriteľom v prospech postupcu - žalobcu.\nPredmetným dôkazom žalovaný osvedčil, že nárok na plnenie voči žalovanému ako ručiteľovi zanikol\na že žalobca postupoval rozpore s dobrými mravmi. Konajúci súd postupoval správne, keď v súlade\ns pokynom odvolacieho súdu preskúmal žalobný návrh ako aj argumenty a celé konanie žalobcu\nspojené s vymáhaním žalovanej sumy, najmä však jeho súlad s dobrými mravmi. Poukázal na to,\nže v napadnutom rozsudku súd dospel na základe vykonaného dokazovania k rovnakému právnemu\nnázoru, aký bol ustálený v rozsudku Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/755/2015,\nktorým došlo dňa 26.03.2018 k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu, čo potvrdil aj Krajský súd v\n\nBratislave rozsudkom č. k. 2CoZm/26/2018 zo dňa 24.09.2019, vo veci identických účastníkov sporu, na\nrovnakom právnom základe a zhodných argumentoch a dôkazoch oboch sporových strán s rozdielnou\nvýškou žalovanej sumy. Vzhľadom k tomu považoval za správne, aby aplikáciou princípu právnej istoty\na predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, odvolací súd vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy obsah\nuvedených rozhodnutí. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\npotvrdil ako vecne správny vo všetkých jeho výrokoch a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho\nkonania.\n13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.11.2021. Konštatoval,\nže domnienky žalovaného nemajú oporu v texte žaloby. Žalobca totiž návrhom požadoval zaplatenie\nžalovanej sumy a zmenkovej odmeny, bez akéhokoľvek úroku. Právne zastúpený žalovaný mohol\npri vynaložení odbornej starostlivosti už zo žaloby zistiť, že žalobca nepožaduje zmenkovú sumu s\npríslušenstvom podľa čl. I § 48 ods. 1 zmenkového zákona, ale iba konkrétnu sumu (vyčíslený zmenkový\núrok), ktorá má súvislosť s vystavenou zmenkou. V tom čase už navyše žalovaný vedel o postúpení\npohľadávky na spoločnosť T&T SLOVAKIA, s.r.o., v dôsledku čoho mu muselo byť zrejmé, že žalobca\nnemá po postúpení pohľadávky dôvod žalovať zmenkovú sumu. Žalovaný tvrdí, že o uplatnení nároku\nsa prvýkrát dozvedel až 25.05.2021, na čo reagoval vznesením námietky premlčania, žalobca však\nsvoj nárok konkretizoval už 20.11.2015. Podľa § 471 ods. 2 CSP v spojení s § 372y ods. 2 OSP\nsa v tomto spore použijú predpisy účinné do 22.12.2015. Podľa § 175 ods. 1 OSP v znení účinnom\ndo 22.12.2015 bol žalobca povinný v návrhu na vydanie platobného rozkazu iba predložiť prvopis\nzmenky. Nebol povinný tvrdiť ani preukázať žiadnu inú skutočnosť a súd bol povinný jeho návrhu\nvyhovieť a vydať platobný rozkaz. Podľa § 120 ods. 4 OSP bol žalobca povinný predložiť alebo označiť\nvšetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ak\nžalobca špecifikoval nárok po vyjadrení žalovaného v roku 2015, riadne vykonával svoje procesné\npovinnosti v súlade s aplikovateľnými procesnými predpismi. Žalobca nezmaril žalovanému možnosť\nverifikovať vyčíslenú sumu. Ten mohol namietať výšku žalovanej sumy už v námietkach, kde si mohol\nvyhradiť aj právo na doplnenie svojho vyjadrenia konkrétnym výpočtom po doplnení tvrdení žalobcu.\nŽalovaný sa tak nedôvodne bráni, že žalobca mal už v návrhu špecifikovať nárokovanú zmenkovú\nsumu „dátami obvyklými pri uplatňovaní a výpočte úrokov z omeškania“. Podľa aplikovateľnej právnej\núpravy takú povinnosť nemal, pretože OSP vymedzoval povinnosť tvrdenia žalobcu pri nároku na\nvydanie zmenkového platobného rozkazu stručne. Naopak, procesnú povinnosť prenášal na žalovaného\n(zmenkového dlžníka), ktorý sám vymedzoval predmet ďalšieho dokazovania iba tými skutočnosťami,\nktoré rozporuje. Ak nejaká skutočnosť nebola sporná medzi stranami pri podaní námietok, súd ju\nďalej neskúmal a nemal zákonnú možnosť ju skúmať ani po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom.\nIšlo pritom o štandardný postup v zmenkovom spore, ktorý nemožno považovať za šikanózny ani v\nrozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa nesprávne domnieva, že žalobca „zmenil“ skutkové okolnosti\npodaného návrhu až po uplynutí premlčacej lehoty. Žalobca svoj návrh počas sporu nemenil, nemožno\nsa preto domnievať, že by premlčacia lehota nespočívala (§ 112 OZ). Ak by aj premlčacia lehota\nz tohto dôvodu nespočívala (na čo nie je relevantný dôvod), premlčané by mohli byť iba uplatnené\npostihové úroky za čas od 13.11.2011 do 19.11.2012, nie však celý nárok. Predložením potvrdenia\no zániku kauzálnej pohľadávky v prospech žalobcu žalovaný neosvedčil zánik žalovanej pohľadávky\n(zákonného zmenkového úroku), iba nároku žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy. Tú si však žalobca\nneuplatňoval. Zmenkové úroky sú rovnako ako zmenková odmena samostatnými nárokmi zmenkového\nveriteľa podľa čl. I § 48 ods. 1 zmenkového zákona; splnením kauzálnej pohľadávky nárok na ne\nnezaniká.\n14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 384\nods. 1 CSP s nariadením pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po\nzopakovanom dokazovaní listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, oboznámením sa s obsahom\nspisu, odvolaním žalobcu, vyjadrením žalovaného k odvolaniu a písomným vyjadrením žalobcu, ako\naj prednesom zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 28.09.2023, dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok je potrebné zmeniť a ponechať zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 865/2014-15 zo dňa\n07.05.2015 v platnosti v celom rozsahu.\n15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, prípustnosť ktorého odvodil od § 420\npísm. f) a od § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) CSP teda, že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\n\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená, resp. je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n4CoZm/2/2022-305 zo dňa 28. septembra 2023 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie\na aby zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia dovolacieho konania vo výške\n100 %, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\n16. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní\nv súlade so zákonom (§ 429 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k\nzáveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nV odôvodnení uviedol, že z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ odkazujúc na dôvod\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP napáda procesný postup odvolacieho súdu spočívajúci\nvo vykonaní pojednávania dňa 28. septembra 2023 v neprítomnosti žalovaného alebo jeho právneho\nzástupcu (pozri uznesenie na č. l. 300 súdneho spisu) a to napriek tomu, že v tom čase nebolo riadne\ndoručené predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného (č. l. 296 a nasl. súdneho\nspisu). Tým malo byť dovolateľovi upreté právo na prejednanie veci za prítomnosti strany sporu.\n18. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd doručoval predvolanie na pojednávanie na deň\n28. septembra 2023 o 9:20 hod. do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu advokátskej\nkancelárie SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.\na do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného advokátskej kancelárie A3 advokátska\nkancelária, s. r. o. Doručenka k predmetnému predvolaniu je vo vzťahu k advokátskej kancelárii\nSEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. založená v spise na č. l. 297 a vyplýva z nej, že elektronická úradná\nspráva (úradný list) bola odoslaná 14. septembra 2023 a právnemu zástupcovi žalobcu bola doručená\ndňa 18. septembra 2023 o 9:38 hod. Vo vzťahu k advokátskej kancelárii A3 advokátska kancelária,\ns. r. o., je doručenka založená v spise na č. l. 304 a vyplýva z nej, že elektronická úradná správa\n(úradný list) bola odoslaná 14. septembra 2023 a právnemu zástupcovi žalovaného bola doručená dňa\n29. septembra 2023 o 8:09 hod. Predmetná doručenka potvrdzuje pravdivosť tvrdenia dovolateľa, že\npredvolanie prevzal v 15-dňovej úložnej lehote.\nNa základe uvedeného mal dovolací súd za to, že na doručovanie predvolania na pojednávanie na deň\n28. september 2023 odvolací súd použil formulár „Úradný list - doručenie do vlastných rúk“, ktorý slúži na\nzasielanie úradných listov podľa § 32 ods. 5 písm. b) 1. bod zákona o e-Governmente, t. j. do vlastných\nrúk. Pri takomto spôsobe doručovania je odosielateľovi doručenka zasielaná buď po potvrdení prevzatia\nalebo po uplynutí úložnej lehoty. Pri fikcii doručenia osobitne platí, že elektronický dokument sa považuje\nza doručený až po uplynutí úložnej lehoty a nie v posledný deň úložnej lehoty (porovnaj R 26/2022).\nDovolací súd zdôraznil, že ak by bol použitý formulár „Úradný list“, slúžiaci na zasielanie úradných listov\nv zmysle § 32 ods. 5 písm. b) 2. bod zákona o e-Governmente (obyčajné doručovanie), doručenka by\nbola zaslaná v deň po uložení správy v elektronickej schránke prijímateľa, ktorý deň je potom zároveň\naj dňom doručenia. Pokiaľ odvolací súd zvolil predmetný spôsob doručenia predvolania, právnemu\nzástupcovi žalovaného ako prijímateľovi (adresátovi) predvolania plynula zákonná 15-dňová úložná\nlehota, počas ktorej sa správa považuje za nedoručenú (viď § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente).\nPočas tejto lehoty môže prijímateľ potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej\ndoručenky, čím sa mu sprístupní obsah správy v jeho elektronickej schránke (§ 32 ods. 4 zákona\no e-Governmente). Elektronická úradná správa je potom doručená buď dňom, minútou a sekundou\nuvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá\nskutočnosť nastane skôr (§ 32 ods. 5 písm. b) 1. bod zákona o e-Governmente.\n19. Ak teda odvolací súd umožnil prijímateľovi (právnemu zástupcovi žalovaného), aby si správu prevzal\nv úložnej lehote, žalovaný nemôže byť sankcionovaný za to, že takáto možnosť bola využitá. Dovolací\nsúd vzhľadom uvedené konštatoval, že odvolací súd vykonal dňa 28. septembra 2023 pojednávanie a na\ntomto rozhodol bez toho, aby mal vykázané doručenie predvolania žalovanému. Následok spočívajúci\nv znemožnení účasti žalovanej strany na pojednávaní pred odvolacím súdom je v priamej príčinnej\n\nsúvislosti s nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu pri zisťovaní účasti na pojednávaní a\nnáslednom rozhodnutí o vykonaní pojednávania v neprítomnosti žalovaného.\n20. V nadväznosti na uvedené dovolací súd sumarizoval, že odvolací súd pri zisťovaní prítomnosti na\npojednávaní konanom dňa 28. septembra 2023 pochybil, keď skonštatoval, že doručenie predvolania na\npojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného považuje za vykázané. Týmto nesprávnym procesným\npostupom odvolací súd zasiahol do práva žalovaného na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti\ngarantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Konštatoval, že právo na verejné prejednanie veci v prítomnosti strany sporu\ntvorí imanentnú súčasť práva na spravodlivý proces, a preto je zrejmé, že odvolací súd zasiahol do\npráva žalovaného na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) relevantnou mierou intenzity, čím je daná\ndôvodnosť namietanej vady zmätočnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n21. Zistená procesná vada konania zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý\nmusí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak\nzávažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (§ 449 ods. 1 CSP).\nNamietaným nesprávnym právnym posúdením (§ 432 ods. 1 CSP) sa dovolací súd nezaoberal pre\ndôvodnosť dovolania na podklade namietanej vady zmätočnosti. V okolnostiach rozhodovaného sporu\nby bolo posudzovanie nastolených právnych otázok predčasné.\nK návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia najvyšší súd len v krátkosti\npoznamenal, že keďže predmetom sporu je nárok zo zmenky, podané dovolanie spôsobuje odklad\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia ex lege (§ 444 ods. 4 CSP). Dovolací súd preto považoval za\nbezpredmetné o návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti rozhodnúť.\nZáverom uviedol, že v ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu\nvysloveným v tomto uznesení (§ 455 CSP). Podľa § 453 ods. 3 CSP, o trovách dovolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie alebo odvolací súd v konečnom rozhodnutí.\n22. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, opätovne preskúmal vec v medziach\ndaných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom\ntermín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na\núradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že\nnapadnutý rozsudok č. k 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021 je potrebné potvrdiť ako vo výroku\nvecne správny.\n23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n24. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nOkresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021, pretože vo výroku vykazuje\nznámky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré\nby mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím\nsúdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené\nargumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti\nnapádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n25. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021 zrušil\nzmenkový platobný rozkaz v plnom rozsahu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy\nkonania. Poukázal na to, že žalobca po podaní námietok žalovaného dodatočne dňa 20.11.2015\nzmenil právnu kvalifikáciu svojho nároku, keď z jeho vyjadrení vyplynulo, že si v konaní neuplatňuje\nčasť zmenkovej sumy, ale časť zmenkového zákonného úroku, teda nárok definovaný v § 48 ods.\n1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb.. Bol toho názoru, že ak si žalobca uplatnil žalobou zmenkovú\nsumu, je zjavné s odkazom na listinné dôkazy predložené žalovaným, že dlh zmenkového dlžníka\nbol uhradený, ak si uplatňuje zmenkový úrok, k zmene jeho právnej kvalifikácie došlo až po podaní\nnámietok žalovaného. Súd v tejto súvislosti s odkazom na vznesenú námietku premlčania uviedol, že\npredmetná zmenka bola splatná dňa 12.12.2011, žalobu žalobca podal dňa 09.12.2014 avšak až v\nďalších podaniach nasledujúcich došlo k zmene právnej kvalifikácie na časť postihového úroku. Napriek\ntomu, že v súdnom konaní bola uplatnená len časť postihového úroku, nepovažoval takýto postup\nveriteľa za súladný s dobrými mravmi. Súd dospel k záveru, že keď sa žalobca už pred podaním žaloby\n\nrozhodol prednostne požadovať plnenie zo zabezpečovanej pohľadávky, žalobu podal na súd v čase,\nkedy v dôsledku postúpenia pohľadávky stratil postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Zároveň\ndodatočné uplatnenie nároku zo zmenky za týchto podmienok považoval za šikanózny výkon práva,\nsmerujúci k získaniu neprimeranej výhody a žalovaného ako zmenkového ručiteľa nad prípustnú mieru\npoškodiť. Z uvedených dôvodov súd zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.\n26. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho\nzmeny a ponechania zmenkového platobného rozkazu v platnosti. Argumentoval najmä tým, že si v\nkonaní uplatňuje iba časť zmenkového úroku narasteného do dňa postúpenia zabezpečenej úverovej\npohľadávky. Poukazoval na zmluvné dojednania v zmluve o použití zmenky, podľa ktorých je nárok na\nplnenie zo zmenky kumulatívny, pričom zmluvný zákaz indosovať zmenku bez súčasného postúpenia\npohľadávky podľa neho znamenal, že si zmenku mohol legitímne ponechať a samostatne ju žalovať.\n27. Odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhoduje znova po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením zo dňa 29. apríla 2025 sp. zn. 2ObdoZ/4/2024 zrušil predchádzajúci meniaci rozsudok\nodvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n28. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmenka zabezpečovala pohľadávky žalobcu zo zmluvy\no úvere č. 4250098504, ktorú ako veriteľ uzavrel dňa 21.05.2009 s dlžníkom GUZEP s.r.o.. Za nesporné\nsúd považoval, že zmenkou zabezpečenú pohľadávku veriteľ postúpil za odplatu zmluvou z 03.10.2014\nspoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o.. Zabezpečovacia zmenka sa v zmysle čl. VII. ods. 7.8. zmluvy o\npostúpení nestala predmetom postúpenia. Strany sa zhodli aj v tom, že zmenka bola vydaná vedome\nneúplná a podmienky, za ktorých bol veriteľ oprávnený chýbajúce údaje vyplniť a zmenku použiť,\nsi veriteľ, vystaviteľ zmenky a avalista dojednali v zmluve o použití zmenky č. 4250098504 zo dňa\n21.05.2009.\n29. V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoZm/58/2017-124 zo dňa\n20.02.2018 bolo úlohou súdu prvej inštancie aj vysporiadať sa s dôkazom, ktorý podľa vyjadrenia\nžalovaný plánoval predložiť na nariadenom pojednávaní. Išlo o Odpoveď spoločnosti T&T SLOVAKIA,\ns.r.o., zo dňa 10.12.2015 na žiadosť žalovaného, v ktorej postupník oznámil, že voči dlžníkovi GUZEP\ns.r.o. neeviduje pohľadávku čo do istiny aj jej príslušenstva z dôvodu jej zániku. V potvrdení zo dňa\n06.07.2015 nový majiteľ kauzálnej pohľadávky potvrdil, že voči dlžníkovi GUZEP, s.r.o., neeviduje\npohľadávky, ktorých veriteľom sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a pohľadávka aj z\núverovej zmluvy č. 425 009 8504 zo dňa 21.05.2009 v celom rozsahu zanikla, vrátane jej príslušenstva.\n30. Veriteľ mal na základe článku II. ods. 4 a 5 zmluvy o použití zmenky právo rozhodnúť sa, ktorú\nz kumulatívnych pohľadávok si prednostne uplatní. Z listinných dôkazov je zrejmé, že si kauzálnu\npohľadávku uplatnil v reštrukturalizačnom konaní a jej nesplatenú časť následne za odplatu postúpil.\nSúčasne si však žalobou uplatnil aj nárok zo zmenky a týmto postupom postavenie dlžníka neprimerane\nzhoršil. Súd prvej inštancie v tomto smere správne konštatoval, že dlžník bol v rozpore s dohodnutými\npravidlami povinný nielen splniť postupníkovi záväzok zo zmluvy o úvere, ale súčasne mal aj povinnosť\nzaplatiť žalobcovi záväzok zo zmenky.\n31. Žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď\nuviedol, že nárok na zaplatenie zmenkového úroku nebol zabezpečený zmenkou a žalobca nemal právo\nzahrnúť postihový úrok do zmenkovej sumy. Argumentoval najmä tým, že aj po postúpení kauzálnej\npohľadávky je legitímnym veriteľom nároku zo zmenky, a to v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok\na zmluvou o použití zmenky č. 425 009 8504 zo dňa 21.05.2009. Pritom si v konaní uplatňuje iba\nčasť zmenkového úroku narasteného do dňa postúpenia zabezpečenej úverovej pohľadávky. Taktiež\nnamietol, že súd prvej inštancie založil rozhodnutie na nesprávnom právnom názore, že uplatnenie časti\npostihového úroku nie je v súlade s dobrými mravmi a predstavuje šikanózny výkon práva smerujúci k\nzískaniu neprimeranej výhody.\n32. Odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu žalobcu v tomto smere ako nedôvodnú. Pre\nsprávne právne posúdenie veci je potrebné vymedziť postavenie žalovaného. Žalovaný v tomto konaní\nnevystupuje ako priamy dlžník z úverového vzťahu (hoci bol konateľom úverovaného subjektu), ale ako\nzmenkový ručiteľ (rukojemník - aval), ktorý podpísal vlastnú zmenku za vystaviteľa.\n\n33. Podľa čl. I § 32 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona (ZŠZ) je zmenečný ručiteľ zaviazaný ako\nten, za koho sa zaručil. Hoci je zmenkový záväzok ručiteľa samostatný, v prípade zabezpečovacej\nblankozmenky nie je izolovaný od kauzálneho vzťahu a zmenkového dojednania (zmluvy o použití\nzmenky), ktorého účastníkom bol aj samotný žalovaný pri podpise zmenky.\n34. V zmenkovom práve platí ustálená zásada, že ak zmenku neuplatňuje tretia osoba (dobromyseľný\nnadobúdateľ), ale pôvodný veriteľ, ktorý je priamym účastníkom zmenkového dojednania, je zmenkový\ndlžník (vrátane ručiteľa) oprávnený vzniesť voči nemu všetky kauzálne námietky vyplývajúce z\nich vzájomného zmluvného vzťahu. Žalovaný ako ručiteľ preto legitímne vzniesol námietku zániku\nzabezpečovacieho účelu zmenky a straty aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku postúpenia úveru.\n35. Predmetná zmenka bola vystavená ako blankozmenka, teda bez uvedenia zmenkovej sumy a\ndátumu splatnosti. Právo doplniť tieto chýbajúce náležitosti (vyplňovacie právo) vzniklo žalobcovi\n(banke) na základe zmluvy o použití zmenky výlučne za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy\no úvere.\n36. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vyplňovacie právo k blankozmenke nie je\nsamostatným, od kauzálneho vzťahu odtrhnutým majetkovým právom. Má striktne akcesórnu povahu\nvo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou\npohľadávkou prechádza na postupníka jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Medzi tieto práva\nbezpochyby patrí aj právo na zabezpečenie tejto pohľadávky, a teda aj samotné vyplňovacie právo k\nblankozmenke, resp. práva už z vyplnenej zmenky.\n37. S poukazom na uvedené je zrejmé, že v momente, kedy žalobca uzavrel zmluvu o postúpení\npohľadávky a previedol úverovú pohľadávku na nového veriteľa, stratil postavenie veriteľa v hlavnom\n(kauzálnom) vzťahu. Týmto okamihom u žalobcu natrvalo zanikol právny dôvod (kauza) na držbu a\nrealizáciu zabezpečovacieho prostriedku. Ak si žalobca zmenku napriek postúpeniu úveru ponechal,\nnedisponoval už právnym titulom na jej vyplnenie alebo uplatnenie. Súd prvej inštancie preto správne\nuzavrel, že žalobca podal žalobu na súd v čase, kedy v dôsledku postúpenia pohľadávky stratil\npostavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky, takže stratil vecnú aktívnu legitimáciu.\n38. Odvolací súd sa zaoberal aj argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na doložky v zmluve o použití\nzmenky, a dospel k záveru, že žalobca ich interpretuje v zrejmom rozpore s ich účelom a zmyslom.\nŽalobca tvrdí, že nárok zo zmenky a nárok z úveru sú kumulatívne a nezávislé. Je pravdou, že pri\nzabezpečovacej zmenke vzniká veriteľovi možnosť voľby, či bude žalovať kauzálnu pohľadávku (úver)\nalebo zmenkovú pohľadávku. Táto tzv. kumulatívna konkurencia nárokov však slúži na posilnenie pozície\nveriteľa len dovtedy, kým oba nároky svedčia rovnakému subjektu. Účelom doložky, že „splnením\njedného záväzku zaniká druhý“, je ochrana dlžníka pred dvojitým plnením. Akonáhle žalobca úverovú\npohľadávku postúpil, táto jednota sa rozbila. Žalobca nemôže umelo oddeliť zmenkový úrok od istiny\núveru a žalovať ho samostatne, zatiaľ čo nový veriteľ (postupník) disponuje právom žalovať istinu a\núroky z úveru.\n39. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenie zmluvy, podľa ktorého bol oprávnený zmenku indosovať\n(previesť zmenkovým spôsobom) výlučne v prípade, ak by súčasne došlo k postúpeniu zabezpečenej\npohľadávky. Žalobca z toho a contrario vyvodzuje, že ak zmenku neindosoval, nebol povinný ju novému\nveriteľovi odovzdať a mohol si ju ponechať pre uplatnenie vlastných čiastkových nárokov (úrokov do\ndňa postúpenia). S týmto výkladom žalobcu odvolací súd nesúhlasí. Citované zmluvné ustanovenie\npredstavuje negatívny záväzok (zákaz), ktorého cieľom bolo chrániť žalovaného (ručiteľa) pred tým, aby\nzmenka putovala finančným trhom samostatne bez úveru, čím by žalovaný prišiel o možnosť brániť\nsa kauzálnymi námietkami voči indosatárovi (čl. I. § 17 ZŠZ). Z tohto zákazu samostatného prevodu\nzmenky však nemožno vyvodiť pozitívne právo žalobcu ponechať si zmenku a žalovať z nej plnenie po\ntom, čo úver predal. Ak v zmluve bolo dojednané, že zmenka môže byť prevedená iba spolu s úverom,\nvyjadroval sa tým práve princíp ich nedeliteľnosti. Ak žalobca pri postúpení úveru zmenku nepreviedol\nna postupníka (či už indosáciou alebo cesiou), došlo k porušeniu zmenkového dojednania a zmenka\nstratila vo vzťahu k žalobcovi svoj zabezpečovací účel.\n40. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, aj zmluvné dojednania medzi stranami.\nSprávne aplikoval zásadu akacity zabezpečovacej zmenky a dôsledky postúpenia kauzálnej pohľadávky\n\nna stratu aktívnej legitimácie pôvodného veriteľa. Keďže žalovaný ako zmenkový ručiteľ dôvodne\nnamietal, že žalobca už nie je veriteľom zabezpečeného úveru, nemohol zmenkový platobný rozkaz\nobstáť.\n41. Záver o tom, že postúpením kauzálnej pohľadávky dochádza k zániku aktívnej vecnej legitimácie\npôvodného veriteľa na vyplnenie a uplatnenie zabezpečovacej blankozmenky, plne korešponduje s\nkonštantnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ako aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky, ktorá je pre zhodnú právnu úpravu (Zákon zmenkový a šekový) plne aplikovateľná.\n42. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 1344/2011: Dovolací súd v tomto rozhodnutí\njudikoval, že „právo vyplniť blankozmenku je právom akcesórnym k zabezpečenej kauzálnej pohľadávke.\nPokiaľ veriteľ postúpi zabezpečenú pohľadávku tretej osobe bez toho, aby na ňu súčasne previedol aj\nblankozmenku, dochádza k zániku zabezpečovacieho účelu zmenky vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi.\nPôvodný veriteľ už nie je oprávnený blankozmenku vyplniť a uplatniť z nej nárok na plnenie.“ V\npodmienkach prejednávanej veci to znamená, že žalobca (banka) po uzavretí zmluvy o postúpení\npohľadávok stratil akýkoľvek právny podklad na to, aby zmenku držal a dopĺňal do nej zmenkovú sumu\nči štruktúroval zmenkový úrok.\nRozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 3467/2012, priamo rieši otázku, ktorú namietal žalobca\nv odvolaní - t. j. snahu pôvodného veriteľa vymáhať zmenkový nárok narastený do dňa postúpenia\npohľadávky. Súd v danej veci uzavrel: „Zabezpečovacia zmenka nasleduje osud zabezpečenej\npohľadávky. Ak veriteľ postúpi pohľadávku zo zmluvy o úvere, prechádza na postupníka v zmysle\ncivilných predpisov aj právo na plnenie zo zabezpečenia. Pôvodný veriteľ nemôže úspešne žalovať\nzmenku s odkazom na to, že dlh vznikol v čase, kedy bol veriteľom, pretože v momente uplatnenia\nzmenkového práva na súde už nedisponuje materiálnou väzbou na kauzálny vzťah a jeho konanie by\nviedlo k nepovolenému dvojitému čerpaniu plnenia od zmenkových dlžníkov.“\nRozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1 M Obdo V 9/2007: Najvyšší súd SR v tomto\nzmenkovom rozhodnutí zdôraznil rozsah námietkového práva zmenkového ručiteľa (avala) v intenciách\nčl. I § 17 ZŠZ. Judikoval, že „ak zmenku neuplatňuje indosatár (tretia osoba), ale pôvodný účastník\nzmenkového dojednania, je zmenkový ručiteľ oprávnený vzniesť akúkoľvek kauzálnu námietku založenú\nna zmluve o úvere a zmluve o vyplnení zmenky. Pokiaľ ručiteľ preukáže, že kauzálny dlh bol postúpený\nna iný subjekt, je táto námietka plne spôsobilá privodiť zrušenie zmenkového platobného rozkazu.“\n43. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom presadzovaný právny názor, že zmenkový nárok bol oprávnený\numelo „rozštiepiť“ a ponechať si nárok na zmenkový úrok prislúchajúci k obdobiu do dňa postúpenia\npohľadávky, naráža na základnú zmenkovú doktrínu o nedeliteľnosti zmenkového práva z hľadiska jeho\nzabezpečovacej funkcie.\n44. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1024/2006, zabezpečovacia zmenka\nchráni veriteľa ako celok. Nie je možné, aby z tej istej blankozmenky uplatňoval jeden subjekt (postupca)\núroky za minulé obdobie a druhý subjekt (postupník) istinu, ak nedošlo k riadnemu zmenkovoprávnemu\nprevodu (indosamentu) časti zmenky, čo navyše čl. I § 12 ods. 3 ZŠZ výslovne zakazuje („Čiastočný\nindosament je neplatný“).\n45. Pokiaľ teda žalobca postúpil pohľadávku z úveru ako celok (vrátane jej príslušenstva a práv\nspojených so zabezpečením), stratil možnosť samostatne oživovať blankozmenku a generovať z nej\nakékoľvek nároky voči žalovanému ako ručiteľovi. Rozsudok súdu prvej inštancie je preto plne v súlade\ns ustálenou judikatúrou všeobecných súdov.\nOdvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že v súdnom konaní bola\nuplatnená len časť postihového úroku, nie je možné takýto postup veriteľa považovať za súladný s\ndobrými mravmi.\n46. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že po podaní námietok nezmenil právnu\nkvalifikáciu nároku (zmenka), ale nárok iba bližšie špecifikoval. Žalobca mal za to, že v žalobe si správne\nuplatnil časť zmenkového úroku do dňa postúpenia pohľadávky, hoci to v nej presne nešpecifikoval a\nuviedol len, že ide o „nárok zo zmenky“. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmenkovom konaní, ktoré sa\nvyznačuje prísnou formálnosťou, je takýto postup neprípustný. Zhodne so žalovaným poukazuje na to, že\nžalobca v žalobe neuviedol druh nároku, a to ani odkazom na príslušné zákonné ustanovenie, ani spôsob\njeho vyčíslenia, ktorý by mohol žalovaný overiť, a kvalifikovane mu oponovať v námietkach. Keďže\n\nzákladné údaje ozrejmujúce žalovanú sumu „bližšie špecifikoval“ až po zrušení zmenkového platobného\nrozkazu, účelovo zmaril žalovanému elementárnu možnosť pri vypracovávaní námietok skontrolovať\nbežným matematickým výpočtom správnosť vyčísleného úroku v závislosti od sadzby uplatneného úroku\na dĺžky omeškania. Odvolací súd taktiež prisvedčil žalovanému, že pokiaľ by v žalobe nárokovaná\nzmenková suma bola špecifikovaná uvedenými dátami obvyklými pri uplatňovaní a výpočte úrokov z\nomeškania, mal by žalovaný možnosť použiť na svoju obranu vo svojich námietkach ďalšie argumenty,\nči už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, vrátane vyslovenej námietky premlčania.\n47. Žalobca bol v žalobe povinný presne skutkovo identifikovať, ktorý zo zmenkovoprávnych titulov\nuplatňuje a v akej výške. Všeobecný odkaz na „nárok zo zmenky“ bez bližšej identifikácie štruktúry\ndlhu spôsobuje nepreskúmateľnosť žaloby a porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces, keďže\nten nevie, voči akému konkrétnemu zmenkovému nároku má formulovať svoje obranné námietky.\nŽalovaný ako zmenkový ručiteľ musí presne vedieť, aká skutková realita zakladá žalovanú sumu, aby\nmohol sformulovať relevantné kauzálne námietky. Všeobecný odkaz na „nárok zo zmenky“ bez bližšej\nidentifikácie štruktúry dlhu (či ide o istinu, úrok podľa § 5 alebo § 48 ZŠZ) spôsobuje nepreskúmateľnosť\nžaloby a porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces. Až z podania žalobcu zo dňa 19.11.2015,\ndoručeného súdu dňa 20.11.2015, bolo zrejmé, v čom spočíva uplatňovaný nárok zo zmenky, že\nišlo o úrok do dňa postúpenia, na ktorý navyše pre stratu aktívnej legitimácie nemal právo. Naviac\ndlžník, a tým aj žalovaný ako avalista, si bol vedomý, že kauzálnu pohľadávku už veriteľ proti nemu v\nreštrukturalizačnom konaní uplatnil a následne ju za odplatu postúpil. Nemohol teda predpokladať, že sa\nveriteľ, v rozpore s podmienkami dojednanými v zmluve o použití zmenky, rozhodol súbežne požadovať\nplnenie zo zmenky aj zo zabezpečovanej pohľadávky, čo vyplýva aj z námietok, ktoré žalovaný proti\nzmenkovému platobnému rozkazu podal. Zároveň žalovaný v konaní predložil listinné dôkazy o zániku\npohľadávky postupníkovi, z ktorých vyplýva, že žalovaný si splnil svoju povinnosť.\nĎalšie námietky odvolateľa nemajú vplyv na správnosť výrokov napadnutého rozsudku. Konajúci súd\npreto postupoval správne, keď zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.\n48. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd dáva do pozornosti, že vyššie uvedený právny\nzáver vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoZm/26/2018-168 zo dňa 24.09.2019,\nktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/755/2015-105 zo dňa 26.03.2018\nv obdobnej právnej veci medzi totožnými subjektmi na strane žalobcu a žalovaného, na rovnakom\nprávnom základe, zhodných argumentoch a dôkazoch oboch sporových strán s rozdielnou výškou\nžalovanej sumy. S odkazom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí súd prvej\ninštancie správne vzal do úvahy obsah týchto rozhodnutí.\n49. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej\nustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý spravodlivo.\n50. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyslovil, že k imanentným znakom\nprávneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je\ntiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala\nrovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia\nčinnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,\npokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL.\nÚS 6/04, III. ÚS 328/05). (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 2. 2018, sp. zn. IV. ÚS 99/2018)\n51. Pokiaľ ide o záväznosť právneho názoru vo vzťahu k odvolaciemu súdu vyslovenému v rozsudku\nč.k. 4CoZm/2/2022-305 zo dňa 28. septembra zrušenom NS SR sp. zn. 2ObdoZ/4/2024 zo dňa 29.\napríla 2025, odvolací súd má za to, že tým nie je viazaný a môže k danej otázke zaujať aj iné právne\nstanovisko. Z ustanovení CSP vyplýva príkaz viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v prípade\nzrušenia prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie prejednanie len vo vzťahu k súdu prvej\ninštancie. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že odvolací súd je viazaný názorom vysloveným v\npredchádzajúcom rozhodnutí, a preto po prehodnotení veci môže dospieť k inému záveru.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n28Cdo/3342/2007 zo dňa 24.10.2007, podľa ktorého \"Odvolací soud může změnit svůj právní názor\nvyjádřený v předchozím zrušujícím usnesení a potvrdit rozhodnutí soudu prvního stupně, jímž ten jeho\n\ndřívější právní názor nerespektoval. Tuto možnost odvolacího soudu lze dovodit i z judikatury nejvyššího\nsoudu, v níž se konstatuje, že odvolací soud není vázán svým dřívějším právním názorem v dané\nvěci, neboť ze žádného ustanovení občanského soudního řádu nelze dovodit, že by odvolací soud\nnemohl již jednou vyslovený právní názor ve věci v pozdějším odvolacím řízení změnit (viz rozsudek\nnejvyššího soudu ze dne 19. června 2003, sp. zn. 22 Cdo 880/2003). Tento závěr se jeví logickým i z\ntoho důvodu, že proti rozhodnutí soudu odvolacího již právní řád neposkytuje účastníkovi žádný řádný\nopravný prostředek. Bylo by proto\nv rozporu s účelem civilního soudního řízení, jestliže by odvolací soud pod „tíhou\" svého dříve\nvysloveného právního názoru musel ve věci rozhodnout stejně, byť by ve světle nových právně\nvýznamných událostí (např. nálezu ústavního soudu či rozhodnutí soudu nejvyššího) byl přesvědčen o\nneslučitelnosti takového rozhodnutí\ns právním řádem.\"\n52. Odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 3. 9. 2013, sp. zn. III. ÚS 46/2013-40, podľa\nktorého \"ak by sa obrana všeobecných súdov v konaní o neskôr podanej sťažnosti sťažovateľa odvíjala\nod poukazu na povinnosť prvostupňového súdu rešpektovať vyslovený, hoci ústavne nesúladný právny\nnázor súdu odvolacieho, nebráni to ústavnému súdu vysloviť porušenie základných práv sťažovateľa.\nPre odvolací súd totiž nevyplýva z § 226 OSP jeho viazanosť vlastným právnym názorom. Teda\nodvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže (napríklad aj pod vplyvom záväzného právneho\nnázoru ústavného súdu vysloveného v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) zmeniť. Potvrdzuje to aj\nsúdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj\npredchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvého stupňa,\nktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky\nz 24. októbra 2007 vo veci sp. zn. 28 Cdo 3342/2007). Obdobne Najvyšší súd Českej republiky v\nrozsudku z 3. mája 2007 vo veci sp. zn. 22 Cdo 1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre\nsúd prvého stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno ju\npovažovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý\nje vo všeobecnosti viazaný len zákonom\".\n53. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011)\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.\nk. 3CbZm/699/2015-224 zo dňa 10.06.2021, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu\nzrušený v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.\n55. O trovách odvolacích konaní a trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods.\n3 v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.\nŽalovaný mal v odvolacom konaní, ako aj v dovolacom konaní plný procesný úspech, nakoľko zmeňujúci\nrozsudok odvolacieho súdu bol Najvyšším súdom SR zrušený a v novom odvolacom konaní mal plný\núspech žalovaný, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol v prospech žalovaného potvrdený.\nÚspešnému žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v\nrozsahu 100 %.\nV súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodol iba o nároku na náhradu trov konania.\nO konkrétnej výške náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Priznaná náhrada bude zahŕňať účelne\nvynaložené trovy žalovaného (zmenkového ručiteľa) na právne zastúpenie v oboch štádiách opravného\nkonania.\n56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}