Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/99/2026 1424211508 08. 09. 2026 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2026:1424211508.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: S. D., R.. XX. X. XXXX, D. N. Š. XXXX/XX, D., zastúpený : JUDr. Mária Peráčková, bytom Hruškova 21, Bratislava, proti žalovanému : T. H., R.. XX. XX. XXXX, D. R.V. XXXX/XX, N., zastúpený: AK JUDr. Monika Rafajová, s.r.o., IČO : 56 368 798, Košická 11, Bratislava, o určenie vlastníctva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7. 7. 2026 sp. zn. 64C/136/2024 - 134, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
p o t v r d z u j e.
odôvodnenie: 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca proti žalovanému domáhal uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zmenil súčasný užívaný stav na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/ XXX o výmere 275 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W., a to až do právoplatného skončenia súdneho sporu. Doplnením zo dňa 19.06.2026 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby až do právoplatného skončenia súdneho sporu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 64C/136/2024 odstránil akékoľvek prekážky z pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 53 m2 - záhrada, k. ú. W.O., vytvorený geometrickým plánom č. XX/XXXX, odčlenený od pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 275 m2 - záhrady, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W., ktoré by bránili žalovanému prechod a prejazd na jeho pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu. 2/ V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 29.11.2024 sa žalobca domáha určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 53 m2 - záhrada k. ú. W. vytvorený geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným dňa 18. apríla 2006 Ing. Alfrédom Standlmanom, autorizačne overeným dňa 2. mája 2006 Ing. Tomašíkom, úradne overeným Ing. Máriou Frindrichovou pod. č. XXX/XX. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 305 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W., pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 308 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W. a pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 306 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W.. Dňa 07.07.2006 Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava pod číslom V - 36/05 povolila vklad vlastníctva v prospech žalobcu a jeho nebohej manželky k pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 306 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W. a pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 308 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W.. Dňa 17.02.2006 Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava pod číslom V 4405/05 povolila vklad vlastníctva v prospech žalobcu a jeho nebohej manželky od predávajúcich manželov N. O. S. P. k pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 275 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W.. Dňa 12.06.2006 Správa
katastra pre hlavné mesto SR Bratislava pod číslom V 7849/06 povolila vklad vlastníctva v prospech žalobcu a jeho nebohej manželky zo Zámennej zmluvy zo dňa 18.06.2006 tak, že manželia S. O. K.na C. boli bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 305 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W. a žalobca s nebohou manželkou mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 275 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W.. Zámennou zmluvou manželia C. získali priamy prístup z legálnej cesty na svoj pozemok v takom rozsahu, aby na ňom mohli bez problémov s prístupom realizovať stavbu rekreačného objektu a žalobca tiež získal ucelenú časť pozemkov tým, že jeho tri pozemky priamo nadväzovali na seba. Žalobca však prišiel o možnosť prístupu ku svojim pozemkom autom. Manželia C. navrhli už pri uzatváraní Zámennej zmluvy situáciu riešiť tak, že žalobcovi predajú časť ich pozemku v takom rozsahu, aby si mohol vybudovať pevnú prístupovú cestu na svoje pozemky, s čím žalobca súhlasil a začal budovať prístupovú cestu. Jej hranice už pri príprave Geometrického plánu č. XX/XXXX zameral geodet Ing. Alfréd Stadlman ako ohraničenú plochu pevným plotom, ktorý sa tam nachádza nerušene do dnešných dní. Dňa 10.07.2006 žalobca spolu so svojou nebohou manželkou uzavreli kúpnu zmluvu s dnes už nebohými C., vklad povolený pod číslom V 10024/2006. Predmetom zmluvy bola kúpa časti pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 275 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W., a to v rozsahu 53 m2. Pre účely uzavretia tejto kúpnej zmluvy bol vyhotovený Geometrický plán č. XX/XXXX, ktorým bol vytvorený nový pozemok, a to parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 53 m2 - záhrada, k. ú. W.. Pri podpise tejto zmluvy bola manželom C. vyplatená v hotovosti suma 53.000,- Sk ako kúpna cena. V bode č. 4 časť IV tejto kúpnej zmluvy je uvedené : „Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci bez zbytočného odkladu po zaplatení kúpnej ceny odovzdajú kupujúcim prevádzanú nehnuteľnosť do užívania v rozsahu práv vlastníka.“ Predmetná kúpna zmluva bola uzavretá aby obe zmluvné strany mali zaistený prístup peši aj vozom na svoje pozemky tak, aby na nich mohli realizovať výstavbu rekreačného objektu. Správne konanie z kúpnej zmluvy na časť tohto pozemku vedené Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava pod číslom V - 10024/06 zo dňa 11.07.2006 nebolo zrealizované z dôvodu, že účastníci konania nedoložili správnemu orgánu potvrdenie o existujúcej výnimke zo zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy vydané Mestskou časť BratislavaRača o tom, že ide o pozemok, na ktorý sa nevzťahuje zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy. Kataster v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 07.09.2006 dostatočne zrozumiteľne neuviedol, aký doklad od účastníkov konania požaduje, aby mohol odstrániť dôvod prerušenia konania a vklad z tejto zmluvy povoliť. Pre účastníkov zmluvy bola požiadavka katastra natoľko nezrozumiteľná a nerealizovateľná, že sa rozhodli návrh na povolenie vklad zobrať späť a s realizáciou zmluvy počkať až do zmeny dotknutého zákona. Napriek tomu sa dohodli, že C. nemajú povinnosť vrátiť vyplatenú kúpnu cenu vo výške 53.000,Sk. Žalobca sa dňom podpisu zmluvy ujal užívania odkúpeného pozemku v rozsahu práv vlastníka. Ešte pred rozhodnutím katastra zo dňa 07.09.2006 žalobca spolu s manželkou odkúpenú časť pozemku na vlastné náklady ohradil pevným kovovým plotom a taktiež z odkúpenej časti pozemku vybudovali prístupovú cestu. Určenú časť odkúpeného pozemku žalobca užíval odo dňa 10.07.2006 nerušene až do súčasnosti bez ohľadu na niekoľkonásobnú zmenu vlastníkov predmetného pozemku. Pozemok manželia C. v roku 2008 Darovacou zmluvou pod č. V-34167/2008 z 15.12.2008 darovali svojej dcére K. Z.E.. Nová vlastníčka rešpektovala žalobcovo užívanie v rozsahu práv vlastníka pozemku, v užívaní ho nikdy nerušila, nikdy od neho nepožadovala odplatu za jeho užívanie a vždy rešpektovala, že je vlastníkom tohto pozemku a nerušila plot postavený v roku 2006. Dňa 30.06.2016 Správa katastra pre Hlavné mesto SR povolila ďalšiu zmenu vlastníctva, a to pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/ XXX, k. ú. W. na základe povolenia vkladu vlastníctva v prospech žalovaného. Vklad bol povolený pod číslom V-17892/16 zo dňa 30.06.2016. Žalovaný taktiež žalobcu nikdy nerušil v užívaní oplotenej časti pozemku, nežiadal odplatu za jeho užívanie, ani odstránenie jestvujúceho plota. V priebehu rokov si žalobca na svojom pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 305 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W. postavil objekt bez stavebného povolenia a v súčasnosti sa rozhodol zlegalizovať svoju stavbu. Jednou z požiadaviek Stavebného úradu Mestská časť Bratislava-Rača je preukázať existenciu prístupovej cesty k pozemku, na ktorom stojí stavba. Jedinou prístupovou cestou je pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 53 m2, ktorý žalobca odkúpil od nebohých manželov C.. Keďže doteraz predmetný pozemok nie je zapísaný v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu, obrátil sa žalobca na žalovaného so žiadosťou o súčinnosť pri majetkovoprávnom vysporiadaní tohto pozemku tak, aby kataster zapísal žalobcu ako vlastníka, prípadne aby súhlasil so zriadením vecného bremena za odplatu pozostávajúceho z práva prechodu peši a vozom v prospech každodobého vlastníka predmetného pozemku, čo žalovaný odmietol. Žalobca má za to, že splnil všetky podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním, nakoľko pozemok užíva ako vlastník odo dňa 10.06.2006 až do súčasnosti, pozemok je spôsobilým predmetom vydržania a išlo o oprávnenú držbu.
3/ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.01.2025 uviedol, že so žalobou a v nej obsiahnutými tvrdeniami nesúhlasí, popiera ich, neuznáva dobromyseľnosť držby ani vlastnícke právo žalobcu a žiada preto žalobu zamietnuť. Žalovaný a pani K. Z. uzavreli dňa 10.06.2016 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola okrem iného kúpa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., obec Bratislava - mestská časť Rača, okres Bratislava III, vedenej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXX, konkrétne pozemku, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 275 m2, druh pozemku záhrady. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do príslušného katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom V-17892/16 zo dňa 30.06.2016. Na základe kúpnej zmluvy a povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudol žalovaný riadne vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalovaný nemal v čase uzavretia kúpnej zmluvy akúkoľvek vedomosť o skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo potvrdzuje aj znenie článku VI kúpnej zmluvy, kde predávajúca záväzne vyhlásila, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zaťažené žiadnou ťarchou, a že k nehnuteľnosti neexistuje žiadne právo tretích osôb a nie sú vedené akékoľvek súdne alebo iné konania v súvislosti s nehnuteľnosťou. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nemá vedomosť o tom, čo sa dialo s nehnuteľnosťou pred tým, než sa stal jej vlastníkom. Pozemok mal údajne žalobca získať na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2006 uzavretej s pánom X.. O.. S. C. a pani K. C., avšak táto kúpna zmluva nikdy nevyvolala právne účinky, nakoľko na jej základe nedošlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalobcu. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že splnil všetky podmienky vydržania potrebné pre vznik vlastníckeho práva k pozemku, keďže k vydržaniu nemohlo dôjsť z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky oprávnenosti držby žalobcu k pozemku. V súvislosti s držbou akejkoľvek veci je potrebné dobromyseľnosť posudzovať ako presvedčenie držiteľa, že je vlastníkom veci, pritom nestačí jeho presvedčenie, že nikoho nepoškodzuje, resp. nezasahuje do práv iných. Dobromyseľnosť je nutné posudzovať objektívne, pričom do úvahy treba brať, či by držiteľ pri normálnej opatrnosti mal alebo mohol mať pochybnosti o jeho vlastníctve veci. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ dozvie o skutočnosti, ktorá objektívne musela vyvolať pochybnosti o jeho vlastníctve veci. V tomto prípade je subjektívne presvedčenie žalobcu irelevantné. Ako vyplýva z právnej doktríny, takouto skutočnosťou je väčšinou oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo s verejnou či inou listinou, ktorá preukazuje vlastníctvo v prospech inej osoby. Žalobca mal vedomosť o všetkých predošlých vlastníkoch pozemku, vrátane žalovaného. Žalobca už v roku 2008 disponoval informáciou o skutočnom vlastníkovi pozemku, keďže sa jeho novou susedkou stala K. Z., ktorá nadobudla pozemok od svojich rodičov na základe darovacej zmluvy. Uvedený okamih je nutné považovať za objektívnu skutočnosť, ktorá musela v žalobcovi vyvolať pochybnosť o jeho vlastníctve pozemku. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca navrhoval odkúpenie pozemku od žalovaného, prípadne zriadenie vecného bremena, s čím žalovaný nesúhlasil a navrhol možnosť prenájmu. Je preto nelogické, aby sa dobromyseľný vlastník snažil o kúpu údajne vlastnej nehnuteľnosti od inej osoby alebo sa prípadne snažil o zriadenie vecného bremena k údajne svojej vlastnej nehnuteľnosti. Žalobca nikdy nenadobudol ani držbu k pozemku tak ako tvrdí v žalobe. Žalovaný sa vždy snažil udržiavať susedské vzťahy so žalobcom na princípe vzájomného rešpektu a ohľaduplnosti, a toleroval žalobcove užívanie časti pozemku prechodom jeho motorovým vozidlom bez akéhokoľvek právneho titulu a zároveň zaň nikdy žalovaný nežiadal žiadnu odplatu. Uvedené však nespôsobuje zánik držby pozemku žalovaným a vznik držby žalobcom. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobcovo doterajšie nekonanie vníma ako absolútne nedbalé, pretože ak by bol ktokoľvek dobromyseľne presvedčený o vydržaní resp. o svojom vlastníckom práve, domáhal by sa súdnej ochrany už pri prvej možnej príležitosti, čo však žalobca od údajného vydržania pozemku v roku 2016 až do podania žaloby neurobil. Žalovaný vníma žalobu ako špekulatívny pokus o získanie možnosti prístupu na jeden zo svojich pozemkov, ktorý susedí s nehnuteľnosťou, nakoľko sa snaží o skolaudovanie svojej stavby, pre účely ktorej pravdepodobne potrebuje preukázať zákonný prístup k stavbe. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania. 4/ Žalobca vo svojej replike okrem iného poukázal na to, že žalovaný pri kúpe pozemku nebol dostatočne opatrný, keďže nezohľadnil, že ním kupovaný pozemok je zo všetkých strán ohraničený pevným plotom a má v čase kúpy iný geometrický tvar ako na katastrálnej mape a takisto si neoveril, či výmera záhrady zodpovedá aj skutočnosti. V čase kúpy bol totiž ním kupovaný pozemok menší o 20 % ako bolo deklarované v kúpnej zmluve. K podaniu predložil ako listinný dôkaz Záznam podrobného merania zmien zo dňa 26.04.2006 č. E. XXXX, ako podklad merania pre geometrický plán č. XX/XXXX.
5/ Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 23.06.2025 poukázal na momenty, kedy si musel byť žalobca nevyhnutne vedomý toho, že nie je dobromyseľným vlastníkom pozemku. Uviedol, že žalobca absolútne opomína skutočnosť, že k pozemku bol v katastri nehnuteľností kontinuálne zápis v prospech inej osoby ako neho samotného. Kataster nehnuteľností je verejným registrom, ktorý eviduje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a platí zásada materiálnej publicity jeho údajov. Žalovaný sa k tvrdeniam žalobcu ohľadom postavenia plotu vyjadril v tom zmysle, že nejde o skutočnosť, ktorá by bola pre meritum sporu rozhodujúca, nakoľko aj osoba nevlastníka pozemku môže postaviť plot okolo určitého pozemku. 6/ Dňa 11.06.2026 podal žalobca do prebiehajúceho konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zmenil súčasný užívaný stav na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 275 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W., a to až do právoplatného skončenia súdneho sporu. Doplnením zo dňa 19.06.2026 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby až do právoplatného skončenia súdneho sporu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 64C/136/2024 odstránil akékoľvek prekážky z pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 53 m2 záhrada, k. ú. W., vytvorený geometrickým plánom č. XX/XXXX, odčlenený od pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 275 m2 - záhrady, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W., ktoré by bránili žalovanému prechod a prejazd na jeho pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu. 7/ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že dňa 08.06.2026 mu bola doručená písomnosť zo dňa 01.06.2026 označená ako „Oznámenie o stavebných úpravách na pozemku“, ktorého prílohou je kópia katastrálnej mapy, na ktorej mali byť vyznačené stavebné úpravy, ktoré plánuje žalovaný vykonať. Žalovaný daným oznámením žalobcu vyzval, aby do troch dní od doručenia oznámenia vypratal z jeho pozemku všetky veci, ktoré bez využitia príjazdovej cesty na jeho pozemku nebude možné inak premiestniť. Veci, ktoré žiada vypratať sú brány a oplotenia osadené z ľavej aj pravej strany pozemku, ktorý je predmetom žaloby o určenie vlastníctva vydržaním. Ide o pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 53 m2 - záhrada k. ú. W. vytvorený geometrickým plánom č. 26/2006 zo dňa 18. apríla 2006, odčlenený z pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 275 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W.. Tieto predmety sú výlučným vlastníctvom žalobcu a osadené boli s vedomím a súhlasom vtedajších vlastníkov pozemku. Realizáciou oplotenia by bol nielen poškodený žalobcov majetok, ale zanikol by súčasný užívaný stav trvajúci od roku 2006 bez rušenia. 8/ Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnil podaním zo dňa 19.06.2026. Uviedol, že žalovanému v požadovanej lehote oznámil, že nevyprace pozemok, ktorý ako svoje vlastníctvo so súhlasom a vedomím nielen pôvodných vlastníkov, ale aj ich právnych nástupcov a tiež rešpektovaním žalovaného užíva od roku 2006. Žalovaný napriek tomu dňa 17.06.2026 pristúpil k odstráneniu žalobcovho plotu a brán. Na dotknutom pozemku žalovaný taktiež umiestnil pevné betónové zábrany, čím žalobcovi nielenže znemožnil prejazd týmto pozemok na jeho pozemok, ale zablokoval žalobcovo auto, ktoré ako dôchodca s vážnymi pohybovými zdravotnými problémami denne nevyhnutne potrebuje. Pri demontáži bol žalobca osobne prítomný a žalovanému a jeho právnej zástupkyni dal na vedomie svoj nesúhlas s ich konaním a žiadal ich, aby v prácach nepokračovali a nebránili žalobcovi v pokojnom užívaní pozemku. 9/ K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril žalovaný tak, že s návrhom nesúhlasí, považuje ho za nedôvodný a účelový s cieľom zastrašiť žalovaného. Žalovaný ako vlastník pozemku vopred písomne vyzval žalobcu, aby si z pozemku odstránil všetky svoje veci vrátane motorových vozidiel a iných predmetov, ktoré na pozemku neoprávnene umiestnil. Predmetnej výzve žalobca nevyhovel. Dňa 17.06.2026 žalovaný na svojom pozemku osadil jednoduché priehľadné oplotenie z kari rohože do výšky dvoch metrov, a to na oboch stranách dotknutej časti pozemku. Na miesto bola privolaná hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Rača, ktorá vec riešila a poučila žalobcu o zákonnosti konania žalovaného. Keďže žalobca výzvy žalovaného nerešpektoval, žalovaný pristúpil k osadeniu oboch plotov na svojom pozemku. Nešlo pritom o stavebné úpravy, ktoré by menili charakter pozemku, ani o činnosť, ktorou by žalovaný neoprávnene zasahoval do práv žalobcu. Podľa žalovaného nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ani hrozba takej ujmy, ktorá by odôvodňovala zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Žalobca zároveň neosvedčil existenciu takého práva alebo nároku, ktorému by mala byť v tomto štádiu konania poskytnutá ochrana formou
neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že medzi stranami prebieha spor o určenie vlastníckeho práva neznamená, že žalovaný stráca oprávnenie vykonávať vlastnícke právo k pozemku. Na svojom pozemku je žalovaný oprávnený vykonávať bežné úkony vlastníka vrátane jeho oplotenia. 10/ Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 326 ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 329 ods. 2 a § 329 ods. 3 CSP. Poukazoval na to, že neodkladné opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním subjektu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Navrhovateľ je povinný osvedčiť potrebu neodkladnej ( okamžitej ) úpravy pomerov strán. Pri rozhodovaní o takejto neodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný takýto naliehavý záujem na vydaní neodkladného opatrenia. Osvedčenie ( na rozdiel od dokazovania ) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti ). Pod potrebou neodkladnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem „treba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov by strane hrozila ťažko napraviteľná ujma. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje okrem iného aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah ( tzv. princíp proporcionality ). 11/ Zároveň je navrhovateľ povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby či dovtedy vykonaného dokazovania. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané - niečo sa pravdepodobne stalo ( procesné skutkové posúdenie ), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku ( predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie ). ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 zo dňa 24.11.2022 ) 12/ Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy ( t.j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia ), alebo osvedčenie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nemožno ničím nahradiť, lebo ide o základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš ( vysoko ) pravdepodobné, ani v prípade, ak zo strany navrhovateľa nie sú tvrdené skutočnosti, ktoré by osvedčovali jeho nárok, ktorému sa má poskytovať ochrana neodkladným opatrením. 13/ Súd prvej inštancie po oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v žalobe a vyjadreniami vo veci, s vyjadrením žalovaného k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj všetkými priloženými dôkazmi dospel k záveru, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu nie je dôvodný. Súd prvej inštancie dal do pozornosti predovšetkým riešenú otázku vlastníctva dotknutého pozemku. Všetky žalobcom navrhované povinnosti v rámci neodkladného opatrenia vychádzajú z predpokladu, že splnil podmienky vydržania a stal sa tak legitímnym vlastníkom pozemku, čo predstavuje jeho základný užívací titul k predmetnému pozemku. 14/ Súd prvej inštancie však nepovažoval za osvedčený hmotnoprávny nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Na základe predbežného právneho posúdenia sa súdu javí, že žalobca nesplnil podmienky vydržania. Súd mal z obsahu spisu za osvedčené, že dňa 11.07.2006 bol Správe katastra pre hlavné mesto SR doručený návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, ktorého prílohu tvorila kúpna zmluva o prevode sporného pozemku. Následne boli účastníci konania o návrhu na vklad vyzvaní, aby okrem iného predložili potvrdenie, že sa na predmetný pozemok nevzťahuje zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce. Žalobca, resp. vtedajší predávajúci uvedený nedostatok neodstránili a vzali svoj návrh späť, na čo bolo konanie o návrhu na vklad zastavené. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nepodnikol ďalšie kroky smerujúce k povoleniu vkladu a po dobu, počas ktorej mohol predmetný pozemok fakticky užívať v rozsahu zodpovedajúcom právam vlastníka, mu existujúci právny stav v zásade neprekážal. Súd prvej inštancie v zhode so žalovaným poukázal na to, že od uzavretia zmluvy o prevode sporného pozemku zo dňa 10.07.2006 nastalo viacero skutočností, ktoré objektívne museli na strane žalobcu vyvolať pochybnosti o jeho vlastníckom práve k predmetnému pozemku. Pozornosti súdu neušlo, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že v priebehu času dochádzalo k zmenám vo vlastníctve pozemku. Za týchto okolností žalobca nemohol byť dôvodne presvedčený o tom, že vlastnícke právo svedčí jemu. Uvedené podčiarkuje aj skutočnosť, že žalovaného oslovil s ponukou na odkúpenie pozemku, prípadne na zriadenie vecného bremena. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že takéto konanie je nezlučiteľné s presvedčením osoby, ktorá je presvedčená o existencii svojho vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Z tvrdení, doložených dôkazov a argumentácie žalobcu, ako aj celého obsahu spisu konajúci súd doposiaľ nenadobudol presvedčenie o dôvodnosti a trvaní hmotnoprávneho nároku žalobcu v podobe jeho vlastníctva sporného pozemku. Je to naopak v rozpore s osvedčeným vlastníckym právom žalovaného, ktoré mu zakladá jeho príslušné užívacie právo a možnosť s nehnuteľnosťou disponovať. Predmetný návrh na vydanie neodkladného tak nebol dôvodným už pre nesplnenie podmienky osvedčenia dôvodnosti a trvania hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Možno vo všeobecnosti uviesť, že ak bude žalobca po právoplatnom skončení tejto veci pri príslušnom žalovanom nároku úspešný, bude mu z tohto titulu napokon svedčať príslušný užívací titul, ktorý v súčasnosti nemá. 15/ Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu žalobcu je neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca tvrdí, že žalovaný na dotknutom pozemku umiestnil pevné betónové zábrany, čím žalobcovi nielenže znemožnil prejazd týmto pozemkom na jeho pozemok, ale zablokoval žalobcovo auto, ktoré ako dôchodca s vážnymi pohybovými zdravotnými problémami denne nevyhnutne potrebuje. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol zo strany žalovaného informovaný o plánovaných stavebných úpravách, ako aj ich podobe a súčasne bol vyzvaný, aby zo svojho pozemku vypratal všetky veci, ktoré bez využitia príjazdovej cesty nebude možné inak premiestniť. Samotná existencia sporu o určenie vlastníckeho práva medzi stranami nemá za následok stratu oprávnenia žalovaného vykonávať vlastnícke právo k predmetnému pozemku. 16/ Súd prvej inštancie zdôraznil, že navrhované neodkladné opatrenie by bolo v rozpore s princípom proporcionality a predstavovalo by neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení sa javí ako zjavne neprimerané obmedzenie žalovaného nad nevyhnutnú mieru - najmä za stavu,
kedy sa súdu hmotnoprávny nárok žalobcu nejaví ako nanajvýš pravdepodobný. V kontexte uvedených skutočností súd posúdil neodkladným opatrením požadovaný zásah do práv žalovaného s prihliadnutím na záujmy žalobcu ako neprimeraný. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol. 17/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Žalobca sa ohradil voči tvrdeniu žalovaného, že účelom jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je žalovaného zastrašiť, poukázal na to, že sporný pozemok o výmere 53 m2 užíva nerušenie takmer 20 rokov. Zopakoval, že dňa 10. 7. 2006 spolu s nebohou manželkou uzavrel kúpnu zmluvu medzi nimi ako kupujúcimi a s dnes už nebohými manželmi C., s tým, že im z kupovaného pozemku predajú časť - na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX novovzniknutý pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 53 m2 - záhrada, kat. úz. W., za dohodnutú kúpnu cenu 53.000,- Sk. Žalobca s manželkou sa tak stali vlastníkmi troch vedľa seba sa nachádzajúcich pozemkov - záhrad, vrátane prístupu z príjazdovej komunikácie. Následne si tam postavili celoročne obývateľnú chatu. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie nielenže jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ale ešte aj prejudikoval výsledok sporu s tým, že žalobca nepreukázal dobromyseľnosť držby. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí; pri podpise kúpnej ceny ako kupujúci riadne uhradili kúpnu cenu a zároveň sa aj ujali faktickej dobromyseľnej držby pozemku ešte pred podaním návrhu na vklad do katastra - kataster však vklad nepovolil pre nesplnenie formálnych náležitostí - nepredloženie dokladu o výnimke zo zákonného zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy. Žalobca poukazoval na nález veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2024, ktorý konštatoval, že právny titul je len jeden z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám osebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, rozhodujúcim vždy bude či držiteľ konal poctivo, t.j. napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú cenu. 18/ Je pravdou, že celoročne obývateľnú chatu postavil žalobca s manželkou bez platného stavebného povolenia; na základe vykonaného štátneho stavebného dozoru žalobca bezodkladne podnikol kroky smerujúce k legalizácii stavby nachádzajúcej sa na jeho pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/ XXX o výmere 305 m2 záhrada, zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. W.. Príslušný stavebný úrad - Mestská časť Bratislava - Rača prerušil konanie o legalizáciu stavby z dôvodu majetkovoprávne neusporiadanej prístupovej cesty. Upozornil žalobcu, že v prípade nedoriešenia tejto otázky, konanie o dodatočnej legalizácii stavby konanie zastaví a nariadi jej odstránenie. Žalobca sa preto obrátil na žalovaného s návrhom, aby akceptoval dovtedajší nerušene užívaný stav a súhlasil s tým, aby sa žalobca stal vlastníkom novovzniknutého pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 53 m2 záhrada, kat. úz. W.. 19/ Žalobca dodal, že so žalovaným boli dobrí susedia od 30. 6. 2016 až do času, kedy príslušný stavebný úrad písomne upozornil žalobcu na prerušenie konania, v dôsledku preukázania iného práva k spornému pozemku tvoriacemu prístupovú cestu. Žalobca oslovil žalovaného, zároveň sa zaviazal uhradiť všetky náklady, ktoré vzniknú pri súčinnosti žalovaného. Žalovaný však nebol a nie je ochotný vzniknutú situáciu riešiť a to napriek tomu, že mu žalobca ponúkol aj finančnú odplatu ( hoci už žalobca kúpnu cenu za sporný pozemok raz uhradil ). Bez vyriešenia tohto problému žalobcovi hrozí, že stavbu chaty nezlegalizuje a že stavebný úrad nariadi jej odstránenie, čím mu vznikne škoda na majetku. V súčasnosti stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 19. 5. 2025 č.j. : 6129/483/2025/SU-LU prerušil konanie o povolení stavby a opätovne žalobcu vyzval na doloženie práva k časti pozemku parcela registra „C“ - parc. č. XXXX/XXX kat. úz. W. tvoriacu príjazdovú cestu, t.j. pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 53 m 2 - záhrada kat. úz. W.. Ako vlastník stavby postavenej na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX kat. úz. W. žalobca dňa 1. 7. 2026 požiadal AKS Group s.r.o. o vývoz žumpy. Následným nevyčistením žumpy bude žalobcovi znemožnené užívať stavbu a môže prísť aj k menšej ekologickej havárii, ktorej nemôže žalobca zabrániť. V uzavretej prístupovej komunikácii sa nachádza aj žalobcovo motorové vozidlo, ktoré žalobca nevyhnutne potrebuje s poukazom na jeho zdravotný stav. To sú najzávažnejšie dôvody, pre ktoré sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca záverom zdôraznil, že žalovaný je nedbalý vlastník, t.j. osobou, ktorá sa nestará o svoj majetok. Žalobca sa považuje za dobromyseľného nadobúdateľa, nielen na základe takmer 20 ročnej nerušenej držby, ale aj s poukazom na obsah kúpnej zmluvy zo dňa 10. 7. 2006, kde je v časti IV bod 4 uvedené, že dňom uzavretia danej kúpnej zmluvy sa s nebohou manželkou ujali aj faktickej držby kúpeného pozemku; súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou vo svojom rozhodnutí nezaoberal.
V čase kúpy sporného pozemku bola pätina pozemku oplotená žalobcom, žalovaný k nej nemal prístup a ani sa užívania tejto časti nedomáhal takmer 10 rokov. Je málo pravdepodobné, aby si pri primeranej opatrnosti nevšimol, že užívaná časť jeho pozemku nemôže zodpovedať výmere uvedenej v kúpnej zmluve ako aj na liste vlastníctva. 20/ K odvolaniu pripojil žalobca kópiu Rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Rača dňa 19. 5. 2025 č.j. : 6129/483/2025/SU - LU o prerušení konania a výzve k doplneniu žiadosti ( č.l. 143 spisu ), potvrdenia lekára o žalobcovej liečbe v ortopedickej a rhb ambulancii ( č.l. 152 - 154 spisu ), kópiu objednávky žalobcu zo dňa 1. 7. 2026 na vývoz žumpy v záhradnej osade č. XX - Ž. K. ( č.l. 148 spisu ), ako aj potvrdenie spoločnosti AKS Group s.r.o. o tom, že dňa 3. 7. 2026 sa dostavili na základe objednávky S. D. za účelom vývozu žumpy na adresu uvedenú v objednávke, avšak vývoz žumpy nebolo možné vykonať, pretože prístupová cesta k nehnuteľnosti je blokovaná a vozidlo určené na vývoz sa nemohlo k nej dostať v dostatočnej vzdialenosti; objednaná služba tak nemohla byť realizovaná ( č.l. 147 spisu ). 21/ Dňa 31. 7. 2026 doručil žalobca súdu prvej inštancie dodatok č. 1 k svojmu odvolaniu, v ktorom uviedol, že dňa 22. 7. 2026 podal podnet na prešetrenie okolností vývozu žumpy na oddelenie životného prostredia a dopravy Mestskej časti Bratislava - Rača, ktorá vyhodnotila podnet žalobcu ako oprávnený, ale najmä urgentný. Žalobca poukázal na to, že účelom neodkladného opatrenia nie je prejudikovať vlastnícke právo, ale dočasne upraviť pomery účastníkov tak, aby do právoplatného skončenia sporu nevznikla jednej zo strán neprimeraná a ťažko napraviteľná ujma. Žalobca takúto ujmu osvedčil. 22/ Na odvolanie žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Zároveň bol názoru, že odvolanie žalobcu neobsahuje dostatočne uvedené odvolacie dôvody, preto navrhoval odvolaciemu súdu odvolanie žalobcu odmietnuť. Pre prípad, že by odvolací súd vyhodnotil ako také, ktoré spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, navrhoval odvolaciemu súdu odvolanie žalobcu zamietnuť, nakoľko žalobcom uvádzané dôvody odvolania neosvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. Zopakoval, že žalobca nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu dobromyseľný o tom, že mu patrí nárok k pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 53 m2 - záhrada, kat. úz. W., ktorý mal vzniknúť odčlenením príslušnej časti z pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 275 m2 - záhrada, kat. úz. W. zapísaného na LV č. XXXX ( aktuálne vo výlučnom vlastníctve žalovaného ), a to na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa 18. 4. 2006. Žalovaný preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalobca preukázal svoju dobromyseľnosť pri údajnom nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku vydržaním. Žalobcovi však objektívne chýba na preukázanie dobromyseľnej nepretržitej držby pozemku nielen platný titul dobromyseľného vstupu do držby. Žalobca totiž sám potvrdil, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k pozemku bolo v r. 2006 zastavené, nakoľko došlo zo strany účastníka konania k späťvzatiu návrhu na vklad; žalobca následne ešte so svojou manželkou postavil na ich priľahlom pozemku stavbu bez stavebného povolenia, t.j. nelegálne. Pri pokuse o dodatočnú legalizáciu stavby bol žalobca upozornený príslušným stavebným úradom, že ak nebude vyriešená majetková otázka k prístupovej ceste k jeho stavbe, tak príslušný stavebný úrad nariadi odstránenie jeho stavby. Žalobca teda minimálne od r. 2006 vedel, že vlastnícke právo k pozemku nenadobudol, nakoľko nikdy nedošlo k zavkladovaniu jeho vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností. Dobromyseľnosť žalobcu objektívne vylučujú aj ďalšie okolnosti nezávisle od existencie právneho titulu, ako napr. vedomosť o prevode vlastníckeho práva k pozemku od pôvodných vlastníkov na N.. K. Z. v r. 2008 a následne v r. 2016 na žalovaného. Napokon o nedostatku dobromyseľnosti na strane žalobcu svedčia aj jeho ponuky žalovanému na odkúpenie pozemku alebo návrh na zriadenie vecného bremena k pozemku za odplatu. 23/ Žalobca na podporu svojho tvrdenia o jeho dobromyseľnosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13. 5. 2026; závery uvedeného rozsudku sa však na prejednávaný prípad nevzťahujú; meritom predmetného rozsudku bola skutočnosť, že dobromyseľní držitelia nehnuteľnosti nevedeli o vade nadobúdacieho právneho titulu k predmetným nehnuteľnostiam - v tomto konaní je naopak nepochybné, že žalobca o vade svojho právneho titulu nepochybne vedel od jej vzniku, a preto nemohol byť dobromyseľným držiteľom pozemku. 24/ Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že je žalovaný údajne nedbalý vlastník, t.j., že sa údajne o svoj majetok nestará, a preto by mal žalovaný niesť vyššie riziko straty vlastníctva v prospech žalobcu, ako vec kúpil v dobrej viere. Uvedené tvrdenie žalobcu je účelové a zavádzajúce. Žalovaný sa o svoj pozemok ( vrátane stavby na ňom ) riadne stará, zveľaďuje ho a plnohodnotne využíva, čo potvrdzuje
aj pripojená fotodokumentácia. Neobstojí ani poukaz žalobcu na závery Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 151/2016 zo dňa 3. 5. 2017, pretože v ňom ústavný súd riešil situáciu dobromyseľných nadobúdateľov, ktorí nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od osoby ktorá bola uvedená v katastri nehnuteľností ako vlastník kupovanej nehnuteľnosti, ktorá osoba nadobudla danú nehnuteľnosť na základe sledu viacerých predchádzajúcich kúpnych zmlúv, pričom pôvodná kúpna zmluva bola neskôr súdom posúdená ako absolútne neplatná. Spomínaný nález ústavného súdu teda riešil situáciu, kedy sťažovatelia ako dobromyseľní nadobúdatelia nadobudli vlastnícke právo v rozpore so zásadou nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet; títo dobromyseľní nadobúdatelia objektívne nemohli predpokladať, že pôvodná kúpna zmluva, na základe ktorej došlo prvýkrát k prevodu vlastníckeho práva k tam dotknutej nehnuteľnosti, je absolútne neplatná. Popisovaná situácia dobromyseľných nadobúdateľov v označenom náleze ústavného súdu je tak diametrálne odlišná od situácie žalobcu, ktorý si už od r. 2006 musel byť vedomý toho, že sporný pozemok nevlastní. Závery spomínaného nálezu ústavného súdu tak nemožno aplikovať na v tomto konaní riešený prípad. 25/ Oplotenie sporného pozemku žalobcom považuje žalovaný za právne irelevantné; plot okolo pozemku môže postaviť aj nevlastník a jeho existencia nezakladá vlastnícke právo ani oprávnenú držbu, ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. Rovnako skutočnosť, že žalovaný toleroval užívanie časti jeho pozemku žalobcom počas určitého časového obdobia, je irelevantná neznamená to, že sa žalovaný vzdal svojho vlastníctva k tomuto pozemku alebo že by jeho vlastnícke právo k nemu takto zaniklo. 26/ Žalobca vo svojom odvolaní tiež uvádza, že súd prvej inštancie prejudikoval výsledok sporu tým, že sa na základe predbežného právneho posúdenia priklonil k názoru, že žalobca nesplnil podmienky vydržania. Žalovaný s uvedeným názorom žalobcu rovnako nesúhlasí. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že žalobca bol povinný osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, pričom okrem osvedčenia takejto potreby je nutné posúdiť aj to, či by právne účinky neodkladného opatrenia žalovaného neobmedzili nad nevyhnutný rozsah, t.j. v rozpore s princípom proporcionality. Žalovaný súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Nejedná sa preto o prejudikovanie výsledku sporu, ale o správny a zákonný postup týkajúci sa potenciálneho nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle príslušných ustanovení CSP. 27/ Žalobca v odvolaní poukazoval aj na to, že na deň 1. 7. 2026 si zabezpečil vývoz žumpy zo svojho pozemku, prostredníctvom spoločnosti AKS Group s.r.o.; zamestnanci tejto spoločnosti ale údajne nemohli žumpu vyčistiť a následne vyviezť z dôvodu údajného nemožného prístupu k stavbe žalobcu. Nevyčistenie žumpy môže údajne žalobcovi znemožňovať užívanie stavby a zároveň môže viesť k menšej ekologickej havárii, ktorej žalobca nemôže zabrániť. Žalovaný s týmito tvrdeniami žalobcu nesúhlasil; žalobca sa pred plánovaným vývozom žumpy nijakým spôsobom neobrátil na žalovaného, nekontaktoval ho, že potrebuje súčinnosť za účelom sprístupnenia pozemku. Okrem toho je vývoz obsahu žumpy na pozemku žalobcu objektívne vykonateľný aj bez toho, aby sa vozidlo určené na čistenie žumpy muselo nachádzať na pozemku - takéto vozidlá sú štandardne vybavené sacími hadicami rôznych dĺžok, umožňujúcich odsatie obsahu žumpy zo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov. Poskytovatelia týchto služieb bežne disponujú aj nadrozmerne dlhými hadicami práve pre nehnuteľnosti bez možnosti príjazdu vozidla. Vývoz žumpy možno nepochybne realizovať z verejne prístupnej komunikácie, cez ktorú sa žalobca dostáva ku svojim nehnuteľnostiam - chodník pri pozemku. Potvrdenie spoločnosti AKS Group s.r.o. predložené žalobcom nevyvracia možnosť žumpu vyčistiť a jej obsah vyviezť, len konštatuje to, že vozidlo sa nedostalo „v dostatočnej vzdialenosti“ k stavbe žalobcu, čo ale nepreukazuje, že by si žalobca objednal vývoz s použitím predĺženej hadice, alebo že by takáto služba bola nedostupná. Rovnako tak za irelevantnú považuje žalovaný výzvu MĆ Rača na sprístupnenie pozemku zo dňa 27. 7. 2026, ktorá mu bola doručená; táto výzva nie je právoplatným rozhodnutím, ktoré by ukladalo žalovanému povinnosť sprístupniť pozemok žalobcovi za účelom vyčistenia žalobcovej žumpy. Pred vydaním výzvy nebolo zo strany úradu na mieste vykonané žiadne šetrenie, výzva vychádzala len z podnetu žalobcu, ktorý opísal skutkový dej jednostranne. Nedôvodné je tak aj tvrdenie žalobcu o údajne hroziacej menšej ekologickej havárie. Žalobca tak podľa názoru žalovaného neosvedčil existenciu ujmy, ktorej by bolo možné zabrániť nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca podľa žalovaného koná účelovo, v snahe žalovaného zastrašiť, dúfajúc, že tak pozemok získa do vlastníctva. Žalovaný záverom dodal, že po výzve žalobcovi na vypratanie jeho vecí z pozemku žalovaného, pristúpil žalovaný k osadeniu plotov na pozemku žalovaného. V čase rozhodovania prvoinštančného súdu tak už ploty na pozemku žalovaného stáli.
28/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu žalobcom podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 29/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 30/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 31/ Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi neodkladného opatrenia reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa protistrany, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. 32/ Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa neodkladného opatrenia a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať druhú stranu. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a druhou stranou sporu, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. 33/ V predmetnej právnej veci sa žalobca ako navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov; domáha sa jednak : (i) uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zmenil súčasný užívaný stav na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 275 m2 - záhrada, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W., a to až do právoplatného skončenia súdneho sporu. Doplneným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa ďalej žalobca domáha tiež (ii), aby súd uložil žalovanému povinnosť až do právoplatného skončenia súdneho sporu odstrániť akékoľvek prekážky z pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 53 m2 - záhrada, k. ú. W., vytvoreného geometrickým plánom č. XX/XXXX, odčleneným od pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 275 m2 - záhrady, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W., ktoré by bránili prechodu a prejazdu na pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu. Oba petity navrhovaného neodkladného opatrenia vychádzajú z tvrdenia žalobcu, že on je vlastníkom sporného pozemku o výmere 53 m2, ako novovytvoreného pozemku, ktorý mal vzniknúť odčlenením z pozemku parc. č. XXXX/XXX o celkovej výmere 275 m2, a to geometrickým plánom č. XX/XXXX, v dôsledku vydržania. Z obsahu žaloby vyplýva, že k zavkladovaniu vlastníckeho práva k tomuto pozemku v prospech kupujúcich ( v tom čase žalobcu s manželkou ) na základe kúpnej zmluvy z r. 2006 ( ktorej súčasťou bol aj už spomínaný geometrický plán č. XX/XXXX ) do katastra nehnuteľností nedošlo, keď návrh na vklad bol vzatý späť. Ako výlučný vlastník pozemku
parc. č. XXXX/XXX o výmere 275 m2 je na LV č. XXXX pre kat. úz. W. v katastri nehnuteľností vedený žalovaný ( č.l. 39 spisu ). 34/ Vo veci samej sa žalobca voči žalovanému domáha určenia, že on je vlastníkom ( novovytvoreného ) pozemku o výmere 53 m2, ktorý mal vzniknúť podľa už spomínaného geometrického plánu jeho odčlenením z pozemku parc. č. XXXX/XXX o celkovej výmere 275 m2, zapísaného aktuálne ako výlučné vlastníctvo žalovaného na LV č. XXXX pre kat. úz. W.. Svoje vlastníctvo žalobca vyvodzuje z titulu vydržania vlastníckeho práva. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že svoje rozhodnutie o neodkladnom opatrení založil na predbežnom právnom závere o nesplnení dobromyseľnej držby žalobcom ako jednej zo zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čím podľa žalobcu súd prvej inštancie prejudikoval výsledok sporu. 35/ Dôsledné posudzovanie naplnenia zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom vydržaním musí byť nepochybne obsahom konania vo veci samej, a to vykonaním potrebného dokazovania, teda aj na otázku splnenia podmienky nepretržitej dobromyseľnej držby zo strany žalobcu. Bolo už uvedené, že navrhované neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Kým neodkladné opatrenie slúži na rýchlu a dočasnú ochranu práv, konanie vo veci samej prináša definitívne rozhodnutie o spore. Medzi obsahom neodkladného opatrenia a predmetom konania vo veci samej musí existovať vzájomná súvislosť v tom zmysle, že navrhované neodkladné opatrenie musí sledovať ochranu toho práva, o ktorom sa má rozhodnúť v konaní o veci samej. V posudzovanom prípade tak obsah navrhovaného neodkladného opatrenia musí sledovať ochranu žalobcom tvrdeného vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním. 36/ Súd prvej inštancie sa tak pri zisťovaní, či je daná vzájomná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a žalobou vo veci samej, nemohol vyhnúť posudzovaniu otázky, či je osvedčená existencia vlastníckeho práva žalobcu k spornému pozemku vydržaním vlastníckeho práva do takej miery, že je možné poskytnúť tomuto právu súdnu ochranu navrhovaným neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie teda musel predbežne skúmať, či žalobca pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení osvedčil naplnenie zákonných požiadaviek pre jeho nariadenie. V posudzovanom prípade si to vyžadovalo aj ( predbežné ) vyhodnotenie naplnenia podmienok vydržania vlastníckeho práva, včítane podmienky dobromyseľnosti držby. Vychádzajúc zo skutkových okolností uvedených samotným žalobcom jednak v žalobe o určenie vlastníctva ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné aj podľa odvolacieho súdu prisvedčiť záveru prvoinštančného súdu, že žalobca neosvedčil hmotnoprávny nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, z dôvodu, že žalobca neosvedčil naplnenie zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to dobromyseľnosť držby. 37/ Vydržanie ( § 134 ods. 1 Obč. zák. ) predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva; je úzko späté s držbou, a to len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. 38/ Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery ( dobromyseľnosti ) podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. sú spravidla okolnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti jeho nadobudnutia. Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Ako podmienka vydržania nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere ( aby bol dobromyseľný ) „s prihliadnutím na všetky okolnosti.“ Takéto posúdenie nemôže vychádzať len z už spomínaných subjektívnych predstáv držiteľa. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. 39/ Ako vyplýva z obsahu žaloby aj návrhu na neodkladné opatrenie, žalobca v r. 2006 ( ešte so svojou vtedy žijúcou manželkou ) uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť sporný pozemok ( o výmere 53 m2, novovytvorený v zmysle geometrického plánu ), následne bol aj podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva kupujúcich do katastra nehnuteľností, ktorý však účastníci katastrálneho konania neskôr vzali späť, po tom, ako nevyhoveli výzve katastrálneho úradu, aby predložili potvrdenie, že sa na kupovaný pozemok nevzťahuje zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov. Konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra v prospech žalobcu ( a manželky ) tak bolo zastavené; k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu teda nedošlo a sporný pozemok zostal ako súčasť pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 275 m2 vedený na LV č. XXXX kat. úz. W. vo vlastníctve predávajúcich. Za týchto okolností sa aj odvolaciemu súdu javí, že si žalobca musel byť po zastavení konania na katastrálnom úrade ( t.j. už od r. 2006 ) vedomý toho, že mu nesvedčí žiadny nadobúdací titul, a teda ani nemohol byť dobromyseľný v presvedčení, že dlhodobo užíva časť pozemku, ktorá mu naozaj patrí; naopak, javí sa, že žalobca si musel byť vedomý skutočnosti, že užíva ( hoci aj dlhé roky nerušene ) časť pozemku, ktorej vlastníkom je iná fyzická osoba. Za týchto okolností aj odvolací súd uzavrel, že vyhovenie navrhovanému neodkladnému opatreniu by znamenalo neprípustný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. 40/ Vnútorné subjektívne presvedčenie žalobcu o tom, že je oprávneným držiteľom sporného pozemku v danom prípade nekorešpondovalo s tými okolnosťami prípadu, ktoré majú objektívny charakter ( tu predovšetkým zastavenie katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k spornému odčlenenému pozemku, tiež opakovaný prevod vlastníckeho práva pozemku, ktorého súčasťou je aj sporný „novovytvorený“ pozemok na nových nadobúdateľov ) z ktorých sa javí, žalobca nemohol byť ako držiteľ sporných pozemkov dobromyseľný ( porovnaj tiež napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/207/2005 ). Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že na strane žalobcu nedošlo k splneniu všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, berúc osobitne zreteľ na skúmanie súvisu medzi obsahom navrhovaného neodkladného opatrenia a právom, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana v konaní vo veci samej. 41/ Pre posúdenie dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia bola irelevantná aj argumentácia žalobcu o hroziacej mu ujme z dôvodu, že nemohol prostredníctvom objednanej služby vykonať vyčistenie a odvoz obsahu žumpy na svojom pozemku, pretože pre zábrany na prístupovej ceste sa vozidlo nemohlo dostať na jeho pozemok ( keď zábrany na prístupovej ceste umiestnil žalovaný ). Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca sa na neho v tejto záležitosti neobrátil so žiadosťou o súčinnosť; z technického hľadiska tiež bolo možné zabezpečiť vyčistenie a odvoz obsahu žumpy aj bez priameho prístupu vozidla na pozemok, napr. použitím hadíc dlhších rozmerov. Žalobca tak neosvedčil ani existenciu hroziacej ujmy. 42/ Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca neosvedčil, že sú splnené zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. 43/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ). 44/ O náhrade trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí ( § 262 ods. 1, ods. 2 CSP ). 45/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).