Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/28/2026 1424208563 29. 04. 2026 Mgr. Patricia Skotnická ECLI:SK:KSBA:2026:1424208563.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: S. Č., N. XX, G., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., IČO: 47 234 318, Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanej: Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45 272 956, Spálená 16, Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenej MST PARTNERS, s. r. o., IČO: 36 861 545, Laurinská 3, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08.01.2026, č. k. 24C/38/2024-150, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 08.01.2026, č. k 24C/38/2024-150, zastavil konanie (výrok I.), žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.), o ktorej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku (správne má byť uznesenia - pozn. odvolacieho súdu) samostatným uznesením (výrok III.). 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 06.09.2024 domáhal náhrady škody na zdraví s príslušenstvom. Pred otvorením pojednávania podaním doručením konajúcemu súdu dňa 17.09.2025 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu a žiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodil, že žalovaná ho oznámením o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti zo dňa 13.01.2025 informovala o tom, že pristúpila k likvidácii poistnej udalosti a poskytla mu odškodnenie v sume 16.954 eur, ktorého sa domáhal žalobou; predmetná suma zodpovedala uznanému základnému bodovému ohodnoteniu bolestného stanoveného v znaleckom posudku č. 45/2022 zo dňa 08.12.2022, vypracovaného S.. S. G. K.., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia (ďalej len „znalecký posudok S.. S. G., K..“); žalovaná si tak splnila svoju povinnosť a vyplatila mu uplatnenú náhradu škody na zdraví. Žalobca bol toho názoru, že žalovaná zavinila zastavenie konania, nakoľko svoj dlh splnila až po začatí sporu, a teda nie dobrovoľne, čím vyvolala nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby. Žalobca podotkol, že žalovanú vyzval na plnenie výzvou zo dňa 27.10.2023 a čakal nad rámec zákonnej trojmesačnej lehoty plus 15 dní na úhradu. 3. Súd prvej inštancie za aplikácie § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie, a preto nebolo potrebné vyzývať žalovanú na poskytnutie jej súhlasu.
4. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 C.s.p. Rekapitulujúc, že žalobca vyzval žalovanú na dobrovoľné plnenie výzvou zo dňa 27.10.2023, podal žalobu na súd dňa 06.09.2024 a žalovaná plnila podľa oznámenia o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti zo dňa 13.01.2025, dospel k záveru, že žalovaná po procesnej stránke zavinila späťvzatie žaloby, a teda k zastaveniu konania došlo pre jej správanie. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktorý mu konajúci súd priznal voči žalovanej v rozsahu 100 %. 5. Proti výroku uznesenia prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Konajúci súd pri rozhodovaní síce aplikoval správne právne normy, avšak tieto podľa nej nesprávne interpretoval a opomenul použiť i právne normy, ktoré sú pri rozhodovaní neopomenuteľné. Ozrejmila, že v čase podania žaloby vykonávala likvidáciu poistnej udalosti, ktorú však z dôvodu pasivity žalobcu nemohla ukončiť. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) má pritom poškodený povinnosť preukázať svoj nárok na náhradu škody. Požiadavka predloženia relevantnej dokumentácie tvorí súčasť štandardného procesu likvidácie poistných udalostí, ktoré vykonáva v súlade s platnou a účinnou legislatívou. Žalovaná zdôraznila, že opakovane žiadala žalobcu a jeho právneho zástupcu o doloženie konkrétneho druhu dokladov, ktoré nemala k dispozícii, na čo jej právny zástupca žalobcu deklaroval predloženie znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy akonáhle ho budú mať k dispozícii. V reakcii na to mu žalovaná emailom zo dňa 23.10.2024 oznámila, že po jeho predložení sa bude nárokom žalobcu opätovne zaoberať. Napriek uvedenému a vedomosti o potrebe došetrenia a preukázania uplatneného nároku, čo do právneho základu, si žalobca uplatnil nárok na náhradu za bolesť žalobou podanou v septembri 2024. Vzhľadom na to, že podklady preukazujúce zodpovednosť vodiča poisteného vozidla za vznik poistnej udalosti a ujmy na zdraví žalobcu obdržala až dňa 04.12.2024, aj to nie priamo od žalobcu, ale od vodiča poisteného vozidla, mohla na ich základe nárok došetriť, vyhodnotiť rozsah jej povinnosti plniť a dňa 13.01.2025 šetrenie ukončila spolu s oznámením o poskytnutí plnenia v celej uplatnenej výške, t. j. v sume 16.954 eur. Keďže v čase podania žaloby nebol preukázaný rozsah jej povinnosti plniť, ani samotný nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú okolnosť nemohla nijako ovplyvniť, nakoľko sa nezúčastnila trestného konania, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vine v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, žalovaná zotrvala na stanovisku o predčasnosti podanej žaloby. Ozrejmila, že v likvidácii, resp. šetrení poistnej udalosti pokračovala i po podaní žaloby, opakovane žiadala o doplnenie podkladov z trestného spisu, a to tak žalobcu v postavení poškodeného, ako aj vodiča poisteného motorového vozidla; ten jej dňa 04.12.2024 poskytol uznesenie o vznesení obvinenia, z ktorého mala bez väčších pochybností za preukázanú zodpovednosť vodiča za vznik škodovej udalosti, a preto mohla žalobcov nárok došetriť. V tejto súvislosti žalovaná podotkla, že hoci znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru doprava, ktorého predloženie celý čas požadovala, napokon nezískala, na jeho závery sa odvolávalo uznesenie o vznesení obvinenia s podrobnou analýzou. Následne v duplike zo dňa 13.06.2025 informovala prvoinštančný súd o tom, že nárok na náhradu škody, ktorý eviduje ako poistnú udalosť č. 6401146397, celý prešetrila a žalobcovi poskytla poistné plnenie v sume 16.954 eur, t. j. v celej žalovanej sume; súčasne predložila i oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.01.2025. Žalobcovi vyplatila i plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. 6. So zreteľom na tieto skutočnosti nebolo podľa mienky žalovanej objektívne možné ukončiť likvidáciu poistnej udalosti pred podaním žaloby na súd, nakoľko až do predloženia uznesenia o vznesení obvinenia nemala preukázané, kto za vznik škody na zdraví žalobcu zodpovedal. Konajúci súd preto nesprávne vyhodnotil jej procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, keď sa obmedzil výlučne na posúdenie jej konania, opomenúc skúmať i procesnú zodpovednosť na strane žalobcu; v dôsledku uvedeného potom dospel k nesprávnemu záveru o jej výlučnom procesnom zavinení. Pritom pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že žalobcovi síce uhradila ním uplatnené nároky v priebehu konania, avšak až po ukončení šetrenia poistnej udalosti, teda potom, čo mala k dispozícii všetky nevyhnutné podklady, na ktorých zaslanie opakovane žalobcu vyzývala už v čase pred podaním žaloby. So zreteľom na uvedené mal konajúci súd správne na vec aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V tomto smere žalovaná poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/220/2022. Stotožniac sa s jeho odôvodnením bola toho názoru, že ani v tejto veci jej nemožno pričítať procesné zavinenie, nakoľko v čase podania žaloby na súd neukončila likvidáciu uplatnených nárokov výlučne z
dôvodov, za ktoré nenesie zodpovednosť; v danom čase nebol preukázaný rozsah povinnosti poskytnúť plnenie. Žalobca preto podľa nej celkom zjavne podal žalobu predčasne. 7. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu nestotožnil s námietkou predčasnosti podania žaloby. Zopakoval, že výzvou na plnenie zo dňa 27.10.2023 žalovanú vyzval na dobrovoľné splnenie jej povinnosti, pričom žalobu podal na súd takmer rok po začatí likvidácie poistnej udalosti. Za ten čas mu žalovaná neposkytla ani čiastočné plnenie, napríklad formou primeraného preddavku, keď k jeho výplate pristúpila až v priebehu konania; v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. mala žalovaná pritom povinnosť ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote troch mesiacov. Žalovaná mala od podania žaloby (zrejme mal na mysli do jej podania - pozn. odvolacieho súdu) mimoriadne dlhý čas na to, aby vykonala vlastné šetrenie, keď ide o povinnosť vyplývajúcu jej priamo zo zákona. Keďže žalovaná nepristúpila k žiadnej forme plnenia v lehote na šetrenie poistnej udalosti, využil svoje právo a obrátil sa s ochranou svojich práv na súd. Žalobca pritom svoj nárok dostatočne preukázal už výzvou na plnenie zo dňa 27.10.2023. V tomto smere poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 82/2009, podľa ktorého sa vedomosť poškodeného o osobe škodcu viaže k momentu, kedy získal informáciu o tom, kto zodpovedá za vznik škody, a to bez ohľadu na to, či o tom bolo v trestnom konaní právoplatne rozhodnuté. Podľa mienky žalobcu uviedol relevantné skutočnosti ohľadne zodpovednosti vodiča V. H. za poškodenie jeho zdravia, a teda o osobe škodcu, už vo výzve na plnenie zo dňa 27.10.2023. Pritom šetrenie poistnej udalosti zo strany žalovanej nemožno stotožňovať s vyšetrovaním policajného orgánu a toto nemôže byť závislé ani od jeho rýchlosti v trestnom konaní; v záujme likvidácie poistnej udalosti je poisťovňa povinná postupovať proaktívne, a teda nečinne nečakať na to, či orgány činné v trestnom konaní vykonajú nejaký úkon; ich pasivitu rovnako nemôže použiť ako argument proti právu žalobcu domáhať sa odškodnenia zdravia. Žalobca pritom zdôraznil, že pri uplatnení nároku predložil žalovanej všetky doklady potrebné na prešetrenie škodovej udalosti a ktorých zabezpečenie bolo objektívne v jeho možnostiach; pokiaľ žalovaná potrebovala ďalšie doklady, bolo jej povinnosťou zabezpečiť ich tak, aby si splnila povinnosti v zmysle § 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Napokon, na vodiča motorového vozidla a poisteného podal v súvislosti s dopravnou nehodou prokurátor dňa 17.03.2025 obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a preto neboli na mieste pochybnosti žalovanej o osobe zodpovednej za poškodenie jeho zdravia. Za škodu vzniknutú na zdraví teda v celom rozsahu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u žalovanej, a preto táto bola povinná poskytnúť mu uplatnené nároky v zmysle § 18 ods. 1 (zrejme § 15 ods. 1 -pozn. odvolacieho súdu) v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., a to na základe výzvy na plnenie zo dňa 27.10.2023. Na uvedenom základe bol žalobca toho názoru, že žalobu v predmetnej veci nepodal predčasne, zohľadňujúc i pomerne krátky čas pred uplynutím premlčacej doby. 8. Žalobca sa nestotožnil ani s existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p., pre ktoré by mu konajúci súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania; ich danosť pritom žalovaná ničím nepreukázala. Práve naopak, tým, že mu uhradila ním uplatnené nároky až v priebehu konania, zavinila z procesnej stránky zastavenie konania. Na likvidáciu poistnej udalosti mala takmer rok, v ktorom čase mohla vykonať vlastné šetrenie, na ktorého realizáciu bola naviac povinná podľa ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa žalobcu prichádza aplikácia § 257 C.s.p. do úvahy len celkom vo výnimočných prípadoch, za predpokladu skutočného preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ sa v tomto smere žalovaná odvolávala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/220/2020, žalobca uviedol, že toto rozhodnutie nie je dohľadateľné; zároveň sa týka odlišného skutkového stavu. Podľa časti rozhodnutia, ktoré mal k dispozícii, v ňom vystupoval aj intervenient, pričom nebolo známe, či tento vykonal vlastné šetrenie a splnil tak povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Napokon predmetné rozhodnutie nespadá ani do ustálenej rozhodovacej praxe súdov, a preto ním nie je odvolací súd nijako viazaný. Žalobca uzavrel, že žalovaná uznala svoju povinnosť poskytnúť mu poistné plnenie tým, že plnila bolestné viažuce sa na poistnú udalosť dňa 13.01.2025, a teda po podaní žaloby, čím procesne zavinila zastavenie konania. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy. V prípade zastavenia konania sa vo všeobecnosti uplatňuje zásada zavinenia vyjadrená v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre (nález zo dňa 20.03.2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017) konštatoval, že z obsahového hľadiska je ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. (na základe ktorého súd prvej inštancie posudzoval otázku náhrady trov konania - pozn. odvolacieho súdu) v podstate zhodné so skorším ustanovením § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý stratil účinnosť dňa 30.06.2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov týkajúcu sa predmetného § 146 ods. 2 O.s.p. Aj v čase jeho účinnosti sa otázka, či strana sporu (účastník) zavinila zastavenie konania posudzovala podľa procesného výsledku. Judikatúrou bolo pritom ustálené, že ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, bolo možné žalovanej strane uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania len v prípade, ak pre jej správanie bola vzatá žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne. Ak teda žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, žalovanému nemožno pričítať procesné zavinenie a trovy žalovaného znáša žalobca. 13. Civilný sporový poriadok počíta i s takou situáciou, že nie vždy musí byť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu spravodlivé, aby neúspešná strana sporu uhrádzala druhej strane sporu náklady, ktoré jej v súvislosti s vedením konania vznikli. Výrazom takejto výnimky je ustanovenie § 257 C.s.p., ktoré súdu vo výnimočných prípadoch umožňuje zvážiť všetky okolnosti jednotlivého prípadu, zobrať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných zákonných ustanovení právny nárok. Predmetné procesné ustanovenie preto predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok. Napokon, i z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR je zrejmé, že aplikácia § 257 C.s.p. je možná len výnimočne v prípade, ak všeobecný súd dospeje k záveru, že v okolnostiach danej veci existujú konkrétne dôvody osobitného zreteľa; vymedzenie obsahu tohto právneho pojmu je pritom úlohou všeobecných súdov, a to vždy so zreteľom na kontext v konkrétne posudzovanej veci, keďže ani Civilný sporový poriadok dôvody použitia ustanovenia § 257 C.s.p. neuvádza ani exemplifikatívne. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery procesných strán, ich procesný postoj, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov; hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému subjektu pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, resp. zodpovednosti za zastavenie konania (k tomu rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 118/2017, sp. zn. I. ÚS 269/2018). 14. V danej veci žalovaná konajúcemu súdu vytýkala, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral svoju pozornosť len na skúmanie jej správania po začatí sporu, bez zohľadnenia procesného postupu žalobcu pri podaní žaloby. Túto pritom podľa nej podal žalobca predčasne, nevyčkajúc na likvidáciu poistnej udalosti, ktorú nemohla ukončiť práve pre jeho pasívne správanie. Konajúci súd teda úplne opomenul skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na strane žalobcu, ktorej danosť spolu s ňou opísanými krokmi vykonanými v rámci šetrenia poistnej udalosti žalovaná vnímala ako prítomnosť dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p., po zohľadnení ktorých mal súd prvej inštancie o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Odvolací súd sa s argumentáciou žalovanej nestotožnil. 15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že podaniu žaloby predchádzala písomná korešpondencia strán týkajúca sa nároku žalobcu na náhradu škody. Je nepochybné, že žalobca výzvou zo dňa 27.10.2023 požiadal žalovanú o zaplatenie sumy 16.954 eur uplatnenej titulom bolestného, ozrejmujúc pritom okolnosti, za ktorých ku škode na jeho zdraví došlo. Žalobca uviedol, že dňa 31.08.2022 došlo na Q. W. I. G. k dopravnej nehode, pri ktorej V. H., poistenec žalovanej, viedol osobné motorové vozidlo zn. K. G., EČV: O., pričom pri predchádzaní ohrozil z protismeru prichádzajúce osobné motorové vozidlo zn. G. XXXd, D.Č.: G., ktoré viedol žalobca, vytlačil ho z cesty, na čo žalobca zišiel s vozidlom mimo komunikáciu, následne sa na ňu vrátil, a po opätovnom zídení z nej narazil do stromu a
zostal zakliesnený vo vozidle, čo si vyžiadalo zásah hasičského a záchranného zboru, následný prevoz žalobcu so zraneniami do nemocnice, v ktorej bol hospitalizovaný a liečený. Žalobca pripojil k predmetnej výzve uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 31.08.2022, ČVS: KRP-176/ODN5-BA-2022, spolu s úradným záznamom KR PZ Bratislava zo dňa 02.12.2022, lekárskymi správami, zápisnicou o výsluchu svedka S.. K. H. a napokon pripojil i znalecký posudok znalca S.. S. G., K..; v ňom znalec ohodnotil bolesti žalobcu celkovo 700 bodmi, čo pri sume 24,22 eura za jeden bod predstavovalo uplatnenú náhradu škody v sume 16.954 eur. Právny zástupca žalobcu zaslal predmetnú výzvu žalovanej formou emailu dňa 30.10.2023, pričom žalovaná na ňu reagovala emailovou správou dňa 03.11.2023 žiadajúc, aby žalobca k uplatnenému nároku doplnil, okrem vlastnej výpovede, i výpoveď K. H. M. V. H.N., pripojil znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava vypracovaného pre účely trestného konania, ako i právoplatné rozhodnutie z trestného konania. Právny zástupca žalobcu ešte v ten istý deň žalovanej elektronicky preposlal zápisnice z výsluchov požadovaných subjektov v trestnom konaní; súčasne žalovanú oboznámil s tým, že požadovaný znalecký posudok jej zašle ihneď, ako ho bude mať k dispozícii. Právny zástupca žalobcu upriamil tiež pozornosť žalovanej na to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce poistný zmluvný vzťah neumožňujú poistiteľovi v prípade splnenia podmienok na poskytnutie plnenia viazať vyplatenie náhrady škody na právoplatné skončenie trestného alebo priestupkového konania. Žalovaná vyzvala právneho zástupcu žalobcu opätovne na predloženie znaleckého posudku z trestného konania, vrátane rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity emailom zo dňa 07.10.2024. Na tento reagoval právny zástupca žalobcu elektronickou správou zo dňa 10.10.2024 informujúc žalovanú, že požadované prílohy nemá k dispozícii a dopošle jej ich, po ich získaní. Žalobca výzvou zo dňa 17.10.2024 požiadal žalovanú opäť o poskytnutie poistného plnenia v sume 16.954 eur, uplatňujúc súčasne i ďalšiu náhradu škody titulom bolestného (v sume 858 eur), ako i sumu 26.526 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia; k výzve pripojil i lekárske posudky. Žalovaná v emailovej správe zo dňa 23.10.2024 oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že postúpila predmetné posudky na prehodnotenie, pričom po doplnení kópie znaleckého posudku z odboru doprava cestná, vypracovaného na účely trestného konania, sa bude žalobcovými nárokmi zaoberať. Žalovaná vyplatila žalobcovi poistné plnenie v sume 16.954 eur v zmysle oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 13.01.2025. 16. Vychádzajúc z uvedeného prehľadu nemožno súhlasiť so žalovanou, že by sa žalobca domáhal ochrany svojich práv na súde žalobou podanou dňa 06.09.2024 predčasne a svojim konaním zadal príčinu, pre ktorú nemohla riadne vykonať likvidáciu poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 31.08.2022. Potom ako si žalobca emailom zo dňa 30.10.2023 uplatnil u žalovanej priamy nárok na náhradu škody spočívajúci v náhrade bolestného, ktorý podložil i relevantnými dokumentmi, z ktorých napokon, pokiaľ ide o znalecký posudok znalca S.. S. G., K.., žalovaná vychádzala, spolupracoval so žalovanou, keď na jej výzvy predkladal ďalšie ňou požadované doklady (zápisnice o výsluchu žalobcu, svedka a škodcu z trestného konania), s výnimkou znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava; žalovanú pritom informoval, že týmto posudkom nedisponuje. V priebehu likvidácie poistnej udalosti tak žalobca neostal nečinný a svojim konaním jej nevytvoril žiadnu prekážku, pre ktorú by nemohla túto v zákonom stanovenej lehote dokončiť a na základe jej výsledkov mu vyplatiť poistné plnenie. Nemožno pritom prehliadnuť, že hoci žalovaná v priebehu šetrenia trvala na predložení znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava, napokon poskytla žalobcovi poistné plnenie i bez toho, aby ním disponovala; javí sa potom, že na účely likvidácie poistnej udalosti tento posudok nepredstavoval nevyhnutnú podmienku jej plnenia. V opačnom prípade, t. j. pokiaľ žalovaná považovala znalecký posudok z trestného konania za natoľko významný dokument, bez ktorého nemohla ukončiť likvidáciu škodovej udalosti (čo svojim konaním neosvedčila), nič jej nebránilo, aby namiesto dokazovania žalobcu, požiadala orgán činný v trestnom konaní o možnosť nahliadnutia do trestného spisu a o vyhotovenie výpisov z neho v súlade s ustanovením § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z. z. a tak si potrebné údaje sama zabezpečila. 17. Je teda zrejmé, že žalovaná pred podaním žaloby obdržala od žalobcu podstatné informácie a dokumenty týkajúce sa škodovej udalosti a škody, na poklade ktorých mohla vykonať interné šetrenie smerujúce k likvidácii poistnej udalosti; nepreukázala pritom, že by jej žalobca svojim konaním vytvoril prekážku znemožňujúcu túto v zákonom stanovenej lehote dokončiť a poskytnúť žalobcovi poistné plnenie (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.). Pokiaľ sa za tohto skutkového stavu žalobca rozhodol obrátiť so svojim nárokom na náhradu škody na súd prvej inštancie, jeho žalobu nemožno považovať za predčasne podanú; hodno podotknúť, že žalobca podal žalobu viac ako dva roky po škodovej udalosti a necelý rok od začiatku jej likvidácie žalovanou, i so zrejmým záujmom zabrániť premlčaniu svojich práv.
18. Okolnosti týkajúce sa postupu a likvidácie poistnej udalosti opísané žalovanou pritom nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, prítomnosť ktorých by odôvodnila rozhodnutie súdu o náhrade trov konania podľa § 257 C.s.p. Žalovaná v odvolaní neprezentovala existenciu takých výnimočných skutočností súvisiacich s predprocesným štádiom sporu, s chovaním procesným strán, resp. s okolnosťami, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde, ktorých danosť by v celosti mohla viesť k úvahe, že sa javí nespravodlivé, aby žalobca, ktorý dôvodne hájil svoje porušené, resp. ohrozené práva, obdržal náhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil; ich danosť nevyplýva ani z obsahu súdneho spisu. 19. Pokiaľ sa žalovaná na podporu svojej odvolacej argumentácie odvolávala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/220/2022, odvolací súd udáva, že toto sa týkalo odlišnej skutkovej situácie. V predmetnej veci žalobca (poškodený) po uplatnení nároku na náhradu škody tak voči škodcovi, ako aj poisťovni, nereflektoval na jej výzvy, nepredložil jej požadované doklady a nevyčkajúc ani na uplynutie lehoty v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. podal žalobu vo veci samej. 20. So zreteľom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou odvolací súd udáva, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla také relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania. Žalovaná preukázateľne vyplatila žalobcovi poistné plnenie po podaní žaloby, a pokiaľ tento v reakcii zobral žalobu v celom rozsahu späť, nemožno mu, na rozdiel od žalovanej, pričítať procesné zavinenie na zastavení konania. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanej, ktorá úspech nemala, plný nárok na ich náhradu. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).