Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/18/2025 1423207416 24. 02. 2026 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2026:1423207416.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: L.. V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, N., zastúpenej: Advokátska kancelária Krišťák, s. r. o., IČO: 47 251 042, so sídlom Tupého 51/A, Bratislava, proti žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, N., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10.10.2024 č. k. 10C/80/2023 - 159, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľné veci: a) byt č. XX, vo vchode P. XX, na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX S. N., evidovaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor okres Bratislava L., pre obec N.-W. D. S., katastrálne územie W. D. S., postavenom na pozemku parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 13 m2, zapísaného na LV č. XXXX, parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 13 m2, zapísaného na LV č. XXXX, parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 39 m2, zapísaného na LV č. XXXX, parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 497 m2, zapísaného na LV č. XXXX, všetky pozemky sa nachádzajú v okrese Bratislava L., obec - Bratislava - W. D. S., katastrálne územie W. D. S., b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 497 m2, zapísaný na LV č. XXXX v okrese Bratislava L., obec N.-W. D. S., katastrálne územie W. D. S. vo veľkosti podielu 7985/184795-in k celku, c) spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku k bytovému domu, parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 149 m2, nachádzajúci sa v okrese Bratislava L., obec N.-W. D. S., katastrálne územie W. D. S. zapísaný na LV XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor vo veľkosti podielu 1/306 -in k celku, d) spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku k bytovému domu, parcela reg. „C“, parcelné č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 142 m2 nachádzajúci sa v okrese Bratislava L., obec N.-W. D. S., katastrálne územie W.D. D. S. zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor vo veľkosti podielu 1/208 -in k celku, e) spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku k bytovému domu, parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 9 m2, nachádzajúci sa v okrese Bratislava L., obec N.-W. D. S., katastrálne územie W. D. S. evidovaný na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, vo veľkosti podielu 1/25 -in k celku, f) parkovacie státie č. U., nachádzajúce sa pozemku parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 12 m2, nachádzajúcim sa v okrese Bratislava L., obec N. - W. D. S., katastrálne územie W. D. S. evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor vo veľkosti podielu 1/1 -in k celku; hnuteľné veci - zariadenie a vybavenie bytu a domácnosti: a) obývačková stenová zostava (Decodom) nadobudnutá v roku 2018 v zostatkovej hodnote 80,00 Eur ku dňu zániku BSM, b) Práčka značky LG nadobudnutá v roku 2013, v zostatkovej hodnote 50,00 Eur ku dňu zániku BSM, c) Sušička značky LG nadobudnutá v roku 2013, v zostatkovej hodnote 50,00 Eur ku dňu zániku BSM, d) Chladnička značky LG nadobudnutá v roku 2013, v zostatkovej hodnote 50,00 Eur ku dňu zániku BSM, e) Zariadenie detskej izby - dve válendové postele, študentské stolíky, stavaná skriňa (na mieru robené), nadobudnuté v roku 2013, v zostatkovej hodnote 150,00 EUR ku dňu zániku BSM (výrok I.); žalobkyni prikázal uhradiť zostatok záväzku z titulu úveru č. XXXXXX zo dňa 18.12.2012 veriteľovi Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, zapísaným v ORMS Bratislava III v odd. Sa, vložka č. 4314/B, ktorý bol ku dňu zániku BSM vo výške 67 286,18 Eur a ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 59 443,17 Eur (výrok II.); vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: motorové vozidlo značky Hyundai, S.:H., farba: hnedá metalíza, EČV: N. XXX M., nadobudnuté v roku 2015, v zostatkovej hodnote 8 000,- Eur ku dňu zániku BSM (výrok III.); titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel vo výške 90 428,34 Eur a to do piatich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.); a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.). Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX a že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/169/2020-163 zo dňa 27.10.2022, právoplatným čo do rozvodu dňa 03.11.2022; týmto dňom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“) strán sporu zaniklo. Žaloba bola podaná včas, t.j. predtým, ako došlo k vyporiadaniu BSM ex lege v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka hodnoty majetku v BSM, žalovaný nerozporoval hodnotu osobného motorového vozidla, ktorú žalobkyňa uviedla vo výške 8 000,00 Eur, ani zostatkovú hodnotu zariadenia bytu (spolu 380,00 Eur), preto ich súd v zmysle § 151 Civilného sporového poriadku považoval za nesporné. K hodnote nehnuteľností žalobkyňa predložila listinný dôkaz vo forme e-mailovej komunikácie s realitnou kanceláriou, z ktorej vyplývala cena obdobných nehnuteľností; ustálila cenu bytu (spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, s prislúchajúcim podielom na pozemku zastavanom, na pozemkoch priľahlých) na sumu 242 224,50 Eur a cenu parkovacieho státia vo výške 15 000,00 Eur, spolu 257 224,50 Eur. Žalovaný síce poprel hodnotu nehnuteľností tvrdiac, že cena bytu je nadhodnotená, viac ako dvojnásobne od kúpy, avšak nepredostrel súdu ani len skutkové tvrdenie, aká je podľa neho hodnota bytu a už vonkoncom nepredložil dôkazný prostriedok, preto jeho vyjadrenie nemožno považovať za účinné popretie a tak považoval aj hodnotu bytu za nespornú. Pre úplnosť uviedol, že hodnota bytu uvedená v žalobe sa nejaví s ohľadom na aktuálne ceny nehnuteľností a na ich nárast od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (23.01.2014) ako premrštená, pričom predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku vychádzajúc zo stavu veci, ktorá je ku dňu zániku BSM, avšak v cene v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva. Určujúca je všeobecná cena stanovená v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava. Na základe výpisu z účtu za obdobie od 01.11.2022 do 30.11.2022 súd zistil zostatok úveru ku dňu zániku BSM vo výške 67 286,18 Eur, (a to po úhrade poslednej splátky za október 2022 pred zánikom BSM). Z výpisov z účtu a pohybov na účte zistil, že žalobkyňa uhradila od zániku BSM do rozhodnutia súdu splátky hypotéky spolu vo výške 9 304,65 Eur (23 x 404,55 Eur), z čoho na splátku istiny pripadá 7 843,01 Eur a zostatok úveru ku dňu rozhodnutia súdu je vo výške 59 443,17 Eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 143, § 149 ods. 1, 3, 4, § 150 Občianskeho zákonníka, § 140 ods. 3, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2, 3, § 216 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Byt spolu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, k pozemkom a parkovacie státie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko táto na rozdiel od žalovaného preukázala listinným dôkazom - ponukou úveru, že je schopná zabezpečiť prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovaného. Možnosť vyporiadať nehnuteľnosti prikázaním do podielového spoluvlastníctva strán sporu, považoval za nepraktickú a pravdepodobne by takýto spôsob rozhodnutia privodil len ďalší spor za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo je medzi bývalými manželmi, medzi ktorými nefunguje komunikácia, nežiaduce. Parkovacie státie, napriek tomu, že osobné motorové vozidlo bolo prikázané
žalovanému, prikázal súd prvej inštancie takisto žalobkyni z dôvodu, že toto bolo nadobudnuté spolu s bytom a nachádza sa (vychádzajúc z čísel parciel pozemkov) v tesnej blízkosti bytového domu. Bolo by neúčelné, ak by parkovacie státie mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalovaný, ktorý sa bude musieť z bytu odsťahovať a uspokojovať svoje bytové potreby na inej adrese a v jej blízkosti bude akiste chcieť aj parkovať motorové vozidlo. Súčasne parkovacie státie zvyšuje predajnosť bytu a jeho prikázanie žalobkyni zodpovedá praktickému využitiu. Osobné motorové vozidlo Hyunday obidve strany (aj žalobkyňa v záverečnej reči) žiadali prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, preto týmto spôsobom aj rozhodol. Na základe uvedeného zistil aktíva BSM v hodnote v čase vyporiadavania BSM spolu vo výške 265 604,50 Eur (byt so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach bytu a na pozemkoch vo výške 242 224,50 Eur, parkovacie státie vo výške 15 000,00 Eur, hnuteľné veci - zariadenie bytu spolu 380,00 Eur, osobné motorové vozidlo v sume 8 000,00 Eur) a pasíva (zostatok úveru strán sporu v ČSOB, a.s.), pričom ku dňu zániku BSM bola nesplatená istina vo výške 67 286,18 Eur a aktuálne je istina vo výške 59 443,17 Eur (67 286,18 Eur - suma 7 843,01 Eur z titulu zaplatených splátok od zániku BSM do rozhodnutia súdu pripadajúcich na istinu). Uviedol, že vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia; toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Prostriedky získané zmluvou o poskytnutí úveru počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavujú majetok, ktorý tvorí BSM účastníkov. Preto záväzok účastníkov z tohto úveru sa stal predmetom vyporiadania, ako pasívum, a keďže v čase zániku BSM účastníkov nebol splnený, mal byť prikázaný k úhrade jednému z účastníkov (parafrázované podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa13.10.2010, sp. zn. 5Cdo 276/2009). Žalobkyni boli prikázané nehnuteľnosti a hnuteľné veci (zariadenie bytu) spolu v hodnote 257 604,50 Eur, z ktorej polovica, teda suma 128 802,25 Eur prislúcha žalovanému. Zároveň je žalovaný povinný podieľať sa jednou polovicou na zostávajúcej istine spoločného úveru, ktorý žalobkyňa preberá celý a je ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 59 443,17 Eur, polovicu jeho zostatku treba odpočítať od podielu žalovaného (teda 29 721,585 Eur). Zároveň je žalovaný povinný podieľať sa polovicou na nákladoch na hypotéku za obdobie po zániku BSM, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nielen tvrdila, že od zániku BSM po súčasnosť platila splátky úveru výlučne sama, ale aj predložila listinné dôkazy a súčasne žalovaný ani len netvrdil, že by sa na týchto splátkach akýmkoľvek spôsobom podieľal, napriek tomu, že nehnuteľnosť užíval celú sám. Žalobkyňa spolu uhradila za obdobie od zániku BSM do rozhodnutia súdu splátky hypotéky spolu 9 304,65 Eur, na žalovaného pripadá suma 4 652,325 Eur, ktorú je potrebné odpočítať od vyrovnacieho podielu žalovaného. Žalovanému bolo prikázané osobné motorové vozidlo Hyunday v hodnote 8 000,00 Eur, pričom polovica tejto sumy prislúcha žalobkyni (4 000,00 Eur). Žalovanému preto z titulu BSM prislúcha vyrovnací podiel 90 428,34 Eur (128 802,25 Eur - 29 721,585 Eur - 4 652,325 Eur - 4 000,00 Eur). Vyhovel návrhu žalobkyne na určenie paričnej lehoty päť mesiacov od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu potreby vybavenia hypotekárneho úveru, ktorý čas žalobkyňa nevedela presnejšie odhadnúť. Súčasne túto lehotu nepovažoval za neprimeranú s ohľadom na správanie žalovaného, ktorý od rozvodu a zániku BSM sám byt užíval, na splátkach úveru sa nepodieľal, je preto predpoklad, že si za ten čas (takmer dva roky) nasporil prostriedky a dlhšia lehota na plnenie mu nespôsobí praktické problémy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko nemohol pripísať úspech v konaní ani jednej zo strán. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nie je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 2 CSP), nakoľko konanie o vyporiadanie BSM je typickým príkladom konania označovaného ako iudicium duplex, v ktorom majú strany sporu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie BSM súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Pri iudicium duplex má aj rozhodovanie o trovách konania svoje špecifiká, pretože ide o rozhodnutie v podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť uskutočniť vyporiadanie. Nedá sa preto povedať, že plný úspech v konaní má ten, kto podal žalobu. Úspech alebo neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane; v tomto smere nezáleží na návrhu, súd postupuje ex offo. Preto si spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a nebude druhému nič hradiť (bližšie in Bičovský, J. Bezpodílové spoluvlastnictví manželů. Praha: Linde Praha a. s. - Právnické a ekonomické nakladatelství a knihkupectví Bohumily Hořínkové a Jana Tuláčka, 1994, 230 s., str. 225). Po zohľadnení, že podiely obidvoch bývalých manželov na zaniknutom BSM sú rovnaké, rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I. a IV. podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnúť,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil výdavky žalobkyne súvisiace so splácaním hypotekárneho úveru po rozvode manželstva ako súčasť BSM; nesprávnym právnym posúdením nevyporiadal časť masy BSM spočívajúcej vo finančných prostriedkoch na bankových účtoch žalobkyne, predmetom výroku I. malo byť aj vyporiadanie bankového účtu žalobkyne a finančných prostriedkov na ňom vedených tak, ako navrhoval; výrok v časti zariadenia domácnosti prikázaného žalobkyni opomína ostatné zariadenie domácnosti napr. elektronika a ostatný nábytok (posteľ, komoda, gauč, televízia atď.) Namietal aj nesprávnosť výroku IV, ktorým určil žalobkyni vyplatiť mu vyrovnávací podiel v sume 90 428,34 € do piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. K hodnote nehnuteľností uviedol, že táto bola stanovená odborným vyjadrením F.. R. W. zo dňa 10.08.2023, pričom F.. R. W. túto hodnotu určila na základe dvoch inzerátov zverejnených v lokalite bytu v rozhodnom období. Pri vyporiadaní BSM sa pri nehnuteľnostiach vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z hodnoty (ceny) veci v čase vyporiadania. Súd sa nevysporiadal s aktuálnou hodnotou nehnuteľnosti v čase vyporiadania BSM, nevykonal žiadne kroky k objektívnemu stanoveniu hodnoty nehnuteľnosti a stotožnil sa výlučne s odborným vyjadrením predloženým žalobkyňou, ktoré určilo hodnotu nehnuteľností len na základe porovnania cien dvoch bytov v roku 2023. Neprihliadol ani na medziročný nárast cien nehnuteľností. Poukázal na názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v uznesení NS SR z 31.03.2020 sp. zn. 6Cdo 53/2019, podľa ktorého platí, že: „V prípade uvedených judikátov ako aj ostatných v dovolaní uvedených rozhodnutí dovolacieho súdu možno za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať právny názor, podľa ktorého pri oceňovaní veci patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu.“ Uviedol, že medziročný priemerný nárast cien starších bytov v Bratislave stúpol od roku 2023 v priemere o 3,5 % a ak by aj vychádzal z hodnoty nehnuteľností určenej žalobkyňou, pri ktorej je medziročný nárast o 9000 €, mal byť jeho vyrovnávací podiel vyšší minimálne o 4500 € zohľadňujúc aspoň medziročný nárast cien nehnuteľností Bratislave. Zároveň namietal, že výška stanovenej hodnoty nehnuteľnosti je podľa stavu realitného trhu značne podhodnotená; v prvej polovici roka 2024 sa cena za štvorcový meter staršieho bytu v Bratislave pohybovala na úrovni 3770 €, pri nových bytoch bola cena vyše 5000 €/m2. V tejto súvislosti odkázal na Analýzu realitnej spoločnosti Re/Max 2024. Uviedol, že na základe štatistík zverejnených medzinárodnou realitnou kanceláriou je aktuálna priemerná cena starších bytov v Bratislave na úrovni 3770 €/m2 a pri zohľadnení tejto trhovej ceny by len samotný byt mal hodnotu 299 715 €, t. j. o 57 000 € viac ako stanovil súd. Vzhľadom na uvedené súd vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o hodnote nehnuteľností, čím bol negatívne ovplyvnený jeho vyrovnávací podiel a zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom zariadenia nehnuteľností. Poukázal na to, že v prvoinštančnom konaní navrhol vykonať dôkaz lustráciou bankových účtov žalobkyne, na ktorých boli obsiahnuté finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania manželstva a výpis z týchto účtov z obdobia aspoň jedného roka pred rozvodom manželstva, t. j. od 03.11.2021 do 03.11.2022. Návrh na doplnenie dokazovania odôvodnil obavou z účelového zbavenia sa finančných prostriedkov žalobkyňou pred právoplatnosťou rozvodu manželstva, ktorá naďalej pretrváva. Podľa jeho názoru mal súd vykonať dôkaz aspoň v časti lustrácie bankových účtov žalobkyne, na ktorých boli obsiahnuté finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania manželstva, nakoľko tieto boli neoddeliteľnou súčasťou BSM. Poukázal na § 143 Občianskeho zákonníka a namietal, že je absurdné, aby pri vyporiadaní BSM po viac ako 17 ročnom manželstve boli úplne opomenuté finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania manželstva a neupravené vlastnícke právo k spoločným bankovým účtom manželov. Skutočnosť, že žalobkyňa účelovo neuviedla stav jej bankového účtu ku dňu zániku BSM do návrhu na vyporiadanie BSM s cieľom obohatiť sa neznamená, že tieto bankové účty s finančnými prostriedkami neboli súčasťou masy BSM a nebudú po jeho zániku vyporiadané. Nevykonaním navrhnutých dôkazov neboli zistené finančné prostriedky nadobudnuté žalobkyňou počas trvania manželstva, pričom išlo o rozhodnú skutočnosť pri vyporiadaní BSM, ktorá spôsobila nesprávnosť výroku I. a výroku IV. rozsudku. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v časti zohľadnenia splátok hypotekárneho úveru č. XXXXXX zo dňa 18.12.2012 žalobkyňou po rozvode manželstva v rámci vyporiadania BSM. V danom prípade nemožno hovoriť o tzv. vnose výlučných prostriedkov jedného z manželov na majetok patriaci do BSM. Hodnota hypotekárneho úveru sa posudzuje podľa zostatku ku dňu zániku BSM, ktorý bol v danom prípade 67 286,18 € a v takomto rozsahu má byť aj vyporiadaný. OZ pripúšťa pri vyporiadaní BSM vyporiadanie len takých majetkových práv, ktoré vznikli za trvania manželstva a nie tých, ktoré vznikli pred uzatvorením manželstva, alebo po jeho rozvode. Poukázal na § 148 ods. 1 OZ a súhlasil
s tým, že hypotekárny úver je ako záväzok predmetom vyporiadania BSM, avšak len v rozsahu ku dňu zániku BSM. Pokiaľ žalobkyňa splácala polovicu splátky od zániku BSM aj za neho, táto skutočnosť zakladá teoreticky bezdôvodné obohatenie na jeho strane, nie však možnosť zníženia vyrovnávacieho podielu z titulu vyporiadania BSM. V danom prípade boli strany povinné po zániku BSM pomerne hradiť náklady vzniknuté v súvislosti s majetkom patriacim do BSM. V prípade, že sa tak nestalo, vznikol strane nárok na úhradu polovice týchto nákladov voči druhej strane, avšak nie titulom vyporiadania BSM, ale z titulu bezdôvodného obohatenia. Je právne vylúčené vyporiadavať v rámci BSM aktíva a pasíva, ktoré stranám vznikli až po zániku BSM. Takúto možnosť zákon nepripúšťa. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok žalobkyne z titulu bezdôvodného obohatenia ako nárok v rámci vyporiadania BSM a tým nezákonne znížil vyrovnávací podiel žalobcu celkom o 4652,325 €. Poznamenal, že výlučne on hradil po zániku BSM ostatné náklady súvisiace s vlastníctvom bytu, a to poplatok za správu spoločných častí a zariadení bytového domu, pričom tieto náklady súd pri vyporiadaní BSM po správnosti nezohľadnil; nárok mu voči žalobkyni na náhradu týchto nákladov vznikol až po zániku BSM a preto nemôže byť zohľadnený pri vyporiadaní BSM. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že predmetom konania o vyporiadanie BSM môžu byť iba tie veci, či majetok, ktoré sporové strany urobili predmetom konania, pretože sporové konanie sa riadi dispozičným, prejednacím princípom a procesná iniciatíva prislúcha sporovým stranám. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol, že žiada vyporiadať časti zariadenia domácnosti (elektronika a ostatný nábytok domácnosti ) a vyporiadať finančné prostriedky na bankovom účte žalobkyne, nenavrhol včas. Keďže konanie o vyporiadanie BSM je možné začať len na návrh a ide o konanie „ludicium duplex“, sporové strany majú postavenie žalobcu aj žalovaného. Preto, ak chcel žalovaný zahrnúť do vyporiadania BSM hnuteľné veci (ktoré v odvolaní uvádza prvý krát a aj to iba príkladmo bez riadnej špecifikácie), či finančné prostriedky na účte žalobkyne, mal využiť svoje právo počas prvoinštančného konania a označiť veci, ktoré podľa jeho názoru bolo potrebné tiež zahrnúť do vyporiadavaného BSM. Žalovaný nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k žalobe na základe výzvy súdu zo dňa 13.11.2023 a svoje vyjadrenie doplniť o dôkazy, ktoré žiadal vykonať na podporu jeho tvrdení a právo označiť masu vecí a majetkových práv, ktoré je podľa neho potrebné v konaní vyporiadať, nevyužil ani na pojednávaní dňa 21.03.2024. Na tomto pojednávaní bola sporovým stranám súdom uložená povinnosť oznámiť súdu či sú schopní prevziať zostatok úveru na bývanie, resp. či môže byť tento úver navýšený; žalovaný mal súdu oznámiť, či by mu bol poskytnutý úver, resp. má možnosť zabezpečiť vyplatenie vyrovnávacieho podielu žalobkyni; sporové strany mali predniesť súdu prípadné ďalšie skutkové tvrdenia a prostriedky procesného útoku a obrany v lehote stanovenej súdom na 30 dní od pojednávania. Zároveň boli strany súdom upozornené, že na neskôr predložené dôkazy, tvrdenia a prostriedky procesného útoku a obrany nebude prihliadnuté v súlade so sudcovskou koncentráciou konania (§ 153 CSP). Napriek tomu žalovaný ostal aj naďalej nečinný a ani v tejto lehote súdu neoznámil, že navrhuje zahrnúť do vyporiadavanej masy BSM ďalšie hnuteľné veci, či finančné prostriedky na účtoch žalobkyne. Až na pojednávaní dňa 17.09.2024 predniesol jeho návrh na lustráciu bankových účtov žalobkyne za účelom preverenia dispozície s prostriedkami BSM od 03.11.2021 - 03.11.2022 (pričom tieto účty žalobkyne ani riadne neoznačil), čo bolo až po uplynutí súdom stanovenej lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný čas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Ide o sankciu strany sporu, ktorá porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu vyjadrenú v čl. 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a obrany v súlade s princípom hospodárnosti konania a konať tak, aby nespôsobovali prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie preto správne neprihliadol na návrh žalovaného prednesený oneskorene a dôvody, pre ktoré tento dôkaz nevykonal uviedol v odôvodnení rozsudku v súlade s § 153 ods. 3 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný neoznačil žiadne veci, či majetkové práva, ktoré by chcel do masy BSM zahrnúť, príp. ich neoznačil včas, rozhodoval správne súd iba o veciach a majetkových právach uvedených v žalobe žalobkyňou. Pri určení hodnoty nehnuteľností súd vychádzal zo stavu veci ku dňu zániku BSM a z hodnoty veci v čase vyporiadania, preto tvrdenie žalovaného, že sa nevysporiadal žiadnym spôsobom s aktuálnou hodnotou nehnuteľnosti v čase vyporiadania BSM nie je pravdivé. Žalobkyňa ako dôkaz predložila súdu e-mailovú komunikáciu s realitnou kanceláriou Directreal Strong a odborné vyjadrenie vypracované za účelom zistenia aktuálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti v čase podania žaloby. Žalovaný súdu ani neuviedol akú hodnotu podľa jeho predstáv majú nehnuteľnosti a nepredložil ani žiadny dôkaz preukazujúci inú hodnotu nehnuteľností, či návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere. Poukázala na to, že na pojednávaní dňa 21.03.2024, kedy navrhovala aby nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva žalovaného, namietal žalovaný ich hodnotu ako nadhodnotenú a žiadal, aby súd vychádzal pri ich
vyporiadaní z nadobúdacej ceny nehnuteľnosti, pričom sám nevedel uviesť jeho predstavu o hodnote nehnuteľností. Keď sa situácia vydaným rozsudkom zmenila tak, že jemu má byť vyplatený vyrovnávací podiel z hodnoty nehnuteľnosti, uviedol v odvolaní, že ich hodnota je podhodnotená. Preto jeho tvrdenia o nedostatočnom zistení aktuálnej hodnoty nehnuteľností súdom a stotožnením sa s odborným vyjadrením predloženým žalobkyňou, nezohľadnením medziročného nárastu cien nehnuteľností súdom, vyznievajú ako účelové. Žalovaný mal možnosť už v prvoinštančnom konaní predložiť dôkaz preukazujúci inú hodnotu nehnuteľností, alebo podať návrh na vykonanie iného dokazovania, ktorým by súd mohol zistiť aktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti a mal tiež možnosť predložiť analýzu realitnej spoločnosti Re/ Max 2024, čo však neurobil a preto na tento dôkaz nie je možné v odvolacom konaní prihliadnuť. S poukazom na § 150 a § 151 ods. 1 CSP namietala, že žalovaný jej skutkové tvrdenie týkajúce sa hodnoty nehnuteľností poprel neúčinne (neuviedol ním odhadovanú hodnotu nehnuteľnosti a ani dôkaz preukazujúci inú hodnotu nehnuteľností) a preto je potrebné považovať ho za nesporné. Zároveň súd ňou uvedenú hodnotu nehnuteľnosti vyhodnotil ako takú, ktorá sa s ohľadom na aktuálne ceny nehnuteľnosti a na ich nárast od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nejaví ako premrštená. Uviedla, že v sporovom konaní neplatí vyšetrovacia zásada a preto, ak sa žalovaný rozhodol, že súdu nebude predkladať žiadne jeho tvrdenia a dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia, nie je povinnosťou súdu nahrádzať jeho aktivitu. K zohľadneniu splátok hypotekárneho úveru žalobkyňou po rozvode manželstva v rámci vyporiadania BSM uviedla, že je možné vykonať vyporiadanie BSM v tzv. širšom zmysle a zahrnúť do jeho vyporiadania aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa v zásade vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Vzhľadom na to, že OZ nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy bývalých manželov, ktoré sú spojené s ich BSM, ak vznikli za jeho trvania, je potrebné vychádzať z § 853 OZ a teda pri ich vyporiadaní vychádzať z ustanovení OZ, ktoré sú svojím obsahom a účelom im najbližšie. Preto je potrebné primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich BSM a v dobe jeho zániku existujú. Všetky tieto predpoklady boli splnené pri vyporiadavaní BSM sporových strán. Vzhľadom na to, že dlh voči veriteľovi ČSOB a. s. stále patrí do BSM, ktoré zatiaľ nebolo vyporiadané, je potrebné úhrady jednotlivých hypotekárnych splátok vo výške 1/2, ktorú uhrádza žalobkyňa za žalovaného, chápať ako prostriedky ňou vynaložené z vlastných finančných prostriedkov na spoločný majetok (hypotekárny úver slúžil ako prostriedok na zakúpenie vyporiadavaného nehnuteľného majetku) a tieto má žalobkyňa právo požadovať od žalovaného pri vyporiadaní BSM. Žiadala, aby skutočnosť, že aj naďalej uhrádza hypotekárne splátky za oboch dlžníkov sama, zohľadnil odvolací súd vo svojom rozhodnutí a vypočítal vyporiadací podiel, ktorý bude mať uhradiť žalovanému, s prihliadnutím na úhrady hypotekárnych splátok odo dňa zániku BSM ku dňu vydania rozhodnutia odvolacieho súdu. Za tým účelom zaslala výpisy z účtu preukazujúce úhrady za október a november 2024 a zaviazala sa na základe výzvy súdu aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu túto skutočnosť preukázať zaslaním ďalších výpisov preukazujúcich úhrady splátok hypotéky. Ďalej uviedla, že napriek nariadenému neodkladnému opatreniu sp. zn. 10C/18/2022 zo dňa 13.04.2022, ktorým Okresný súd Bratislava IV dočasne zakázal vstup žalovanému do bytu, ktorý je predmetom vyporiadania, žalovaný aj naďalej nerešpektuje nariadené neodkladné opatrenie a naďalej byt užíva napriek tomu, že sa žiadnym spôsobom nepodieľa na úhradách hypotekárnych splátok z hypotekárneho úveru, ktorý je spoločným záväzkom sporových strán. Namietala, že žalovaný bližšie nešpecifikoval z akého dôvodu považuje za vecne nesprávny výrok IV a ani neuviedol ako mal podľa neho súd rozhodnúť. Považovala spôsob výpočtu vyporiadacieho podielu a určenie lehoty na jeho vyplatenie súdom za správne a poukázala na to, že súd v rozsudku svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vo všetkých výrokoch, okrem výroku IV., ktorý je potrebné v odvolacom konaní v časti vyporiadacieho podielu zmeniť vzhľadom na to, že aj počas odvolacieho konania bude výlučne ona uhrádzať splátky hypotekárneho úveru aj za žalovaného. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. 4. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu v plnom rozsahu pridržiaval tvrdení uvedených v odvolaní; tvrdenia žalobkyne považoval za účelové s cieľom obohatiť sa na jeho úkor pri vyporiadaní BSM, pričom žalobkyňou uvádzané skutočnosti nemajú oporu v zákone. Nepopieral existenciu sudcovskej koncentrácie v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak vychádzajúc z § 143 OZ legitímne očakával, že predmetom vyporiadania BSM bude všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva bez ohľadu na to, či bude tento majetok explicitne navrhovaný v rámci dokazovania. Súd pri vyporiadaní BSM posudzuje v zmysle zákona
všetko, čo manželia počas trvania manželstva nadobudli spoločne, pričom pri vyporiadaní nie je viazaný návrhmi strán. Predmetom vyporiadania sú teda aj spoločné finančné prostriedky manželov vo výške ku dňu zániku BSM. Pri vyporiadaní sa prihliada aj na nakladanie so spoločnými prostriedkami za trvania manželstva, ak nakladanie s finančnými prostriedkami namieta jeden z manželov. Súd mal ex offo skúmať masu BSM s prihliadnutím na princíp náležitého zistenia skutkového stavu a vyporiadať všetko, čo do BSM patrilo ku dňu zániku manželstva. Ďalej uviedol, že v priebehu konania, keď súd skúmal možnosti vyporiadania majetku BSM len v súlade s návrhom žalobkyne, bol nútený navrhnúť vykonanie dôkazu aj po uplynutí lehoty určenej súdom. Záujem na rýchlom a hospodárnom konaní nemôže prevyšovať záujem na spoľahlivom zistení skutkového stavu veci a zistenie objektívnej pravdy. Pokiaľ sú súdu predložené také dôkazy, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť výsledok rozhodnutia, tak nemožno tieto skutočnosti opomenúť len s odkazom na uplynutie koncentračnej lehoty a vydať nesprávne rozhodnutie. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle, ktorej predpokladom správneho rozhodnutia o vyporiadaní je predovšetkým zistenie, čo do tohto bezpodielového spoluvlastníctva patrí a čo môže byť predmetom vyporiadania (rozhodnutie NS ČSSR sp. zn. 5 Cz 30/67, R 107/1967, sp. zn. 4 Cz 10/1966, R 46/1966, rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 2Co/145/2014 zo dňa 22.04.2015). S poukazom na § 366 písm. c) CSP namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám spočívajúcim v opomenutí majetku patriaceho do BSM a je tak oprávnený preukázať k akým konkrétnym vadám došlo a ktorý majetok zostane vyporiadaný, čím logicky musí pred odvolacím súdom použiť také prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, alebo neboli uplatnené včas. Ďalej zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom odvolaní. 5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu sa pridŕžala jej predchádzajúceho vyjadrenia a zotrvala aj na argumentácii v ňom uvedenej. Namietala, že súd v konaní o vyporiadanie BSM nemá oprávnenie ex offo určiť rozsah vyporiadavaného majetku, pretože ním môžu byť výlučne veci, ktoré účastníci konania predmetom vyporiadania urobili a týmto rozsahom vyporiadavaného majetku je súd viazaný. Procesné práva žalovaného neboli postupom súdu prvej inštancie nijako porušené. Žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k žalobe žalobkyne a následne mal možnosť vyjadriť sa k žalobe aj na pojednávaní dňa 21.03.2024. Súhlasila s tým, že povinnosťou súdu pri vyporiadaní BSM je zistiť, ktoré veci patrili do BSM ku dňu jeho zániku a ktoré veci tvoria samostatný majetok jedného z manželov, ale iba ohľadom majetku, ktorý účastníci konania urobili predmetom konania. Túto povinnosť si prvoinštančný súd aj splnil. K tvrdeniu žalovaného, že v zmysle § 366 písmeno c) CSP je možné v odvolacom konaní argumentovať novými skutočnosťami a dôkazmi, s poukazom na odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP, poukázala na to, že žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP; nepodal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Dôvodmi odvolania, ktoré uviedol žalovaný do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP) a teda na iné odvolacie dôvody nebude odvolací súd prihliadať. Zotrvala na svojom právnom názore uvedenom v predchádzajúcom vyjadrení, že úhradu spoločného dlhu jedným z manželov v čase od zániku BSM až do vyporiadania BSM je potrebné vyporiadať podľa § 150 OZ a poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2023 sp. zn. 7Cdo/243/2021 (R 72/2023 ). Žiadala, aby odvolací súd rozhodol, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, pretože súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP), a teda aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedla, že stále uhrádza splátky hypotekárneho úveru sama; na túto skutočnosť žiadala prihliadnuť iba v prípade, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, či by nariadil pojednávanie za účelom vykonania ďalšieho dokazovania. Týmto mení petit uvedený v jej vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného a žiadala aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že odvolanie podáva v časti výroku I a IV. Odvolací súd však v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Vychádzal pritom z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/91/2020 zo dňa 23.09.2021 (R 41/2023), podľa ktorého: „Výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pozostáva vždy z viacerých výrokov, ktoré predstavujú jeden celok. Pokiaľ je takýto rozsudok napadnutý odvolaním čo aj len v niektorej časti, žiadny z jeho výrokov týkajúci sa veci samej nenadobúda samostatne právoplatnosť. Odvolací súd nie je vtedy viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c) Civilného sporového poriadku). Odvolací súd môže rozsudok súdu prvej inštancie len ako celok buď potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; pri zmene musí sám v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti strán z právneho vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva a tiež nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov.“ 8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v medziach dôkazných návrhov sporových strán v dostatočnom rozsahu; vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 191 CSP a dospel tak k správnym skutkovým zisteniam. Pri svojom právnom posúdení vychádzal zo zodpovedajúcich ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a správne aplikoval na zistený skutkový stav. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil rozhodnutie po skutkovej aj po právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 9. Pri ustálení masy BSM súd prvej inštancie vychádzal zo správneho názoru, že predmet vyporiadania BSM, a teda masu vecí a majetkových práv, ktoré má súd vyporiadať označujú strany sporu, ktoré v súlade s princípom kontradiktórnosti konania a prejednacou zásadou ovládajúcou sporové konanie, vymedzujú predmet konania. Dospel tiež k správnym záverom, že v rámci tzv. širšieho vyporiadania je potrebné vyporiadať ako pasívum aj záväzok strán z úveru; poskytnutého im počas trvania ich BSM a prikázať ho niektorému z bývalých manželov, keďže nebol splatený ku dňu zániku BSM a ani ku dňu vyporiadania rozhodnutím súdu; a že od vyrovnávacieho podielu, ktorý je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému, je potrebné odpočítať polovicu nákladov na splátky hypotéky, ktoré po zániku BSM až do rozhodnutia súdu prvej inštancie uhradila žalobkyňa výlučne sama v celkovej sume 9304,65 €, z ktorej na žalovaného pripadá suma 4652,325 €. Správne považoval za nespornú hodnotu osobného motorového vozidla a zariadenia bytu, uvedenú žalobkyňou, ako aj hodnotu nehnuteľností tvrdenú žalobkyňou na základe ňou predloženého listinného dôkazu. 10. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v podrobnostiach na ne odkazuje. 11. Žalovaný v odvolaní namietal, že nevykonaním navrhnutých dôkazov neboli zistené finančné prostriedky nadobudnuté žalobkyňou počas trvania manželstva; súd prvej inštancie nesprávnym právnym posúdením nevyporiadal časť masy BSM spočívajúcu vo finančných prostriedkoch na bankových účtoch žalobkyne a v ostatnom zariadení domácnosti napr. elektronika a ostatný nábytok (posteľ, komoda, gauč, televízia atď.); vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o hodnote nehnuteľností; nesprávne právne posúdil výdavky žalobkyne súvisiace so splácaním hypotekárneho úveru po rozvode manželstva ako súčasť BSM. Namietal aj nesprávnosť výroku IV, ktorým určil žalobkyni vyplatiť mu vyrovnávací podiel v sume 90 428,34 € do piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd vyhodnotil uvedené námietky žalovaného ako nedôvodné. 12. Z ustanovení § 150 ods. 1 a § 151 CSP vyplýva, že procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. 13. „Ak strana sporu kvalifikovane nepoprie skutkové tvrdenie druhej strany, toto tvrdenie sa považuje za nesporné, čo znamená, že súd považuje predmetnú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola tvrdená. V tomto prípade teda skutkové tvrdenie jednej sporovej strany zákon za splnenia predpokladu absencie jej kvalifikovaného popretia protistranou „povyšuje“ na skutkový poznatok súdu“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 798). 14. Podľa komentára k ust. § 151 CSP: „Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší
procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2). Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba pojmy sú významovo totožné“ .....“Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 573). 15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal pri určení hodnoty nehnuteľností zo stavu veci, ktorá je ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva. Za určujúcu považoval všeobecnú cenu stanovenú v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava. Žalobkyňa si už v návrhu na vyporiadanie BSM splnila svoju povinnosť tvrdenia, keď uviedla hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností zistenú z odborného vyjadrenia vypracovaného realitnou kanceláriou za účelom zistenia aktuálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré zároveň predložila ako listinný dôkaz. Žalovaný namietal hodnotu bytu uvedenú žalobkyňou ako nadhodnotenú, avšak neuviedol žiadne vlastné tvrdenie o tejto skutočnosti; keď neuviedol žiadnu inú hodnotu bytu a garážového státia, ktorú by sám považoval za objektívnu, nepredložil ani žiaden dôkaz preukazujúci inú hodnotu týchto nehnuteľností, ani návrh na doplnenie dokazovania za účelom zistenia inej hodnoty týchto nehnuteľností, a preto skutkové tvrdenie žalobkyne nebolo žalovaným účinne popreté, v dôsledku čoho správne súd prvej inštancie vyhodnotil hodnotu nehnuteľností tvrdenú žalobkyňou ako nespornú. Navyše dospel k záveru, že hodnota bytu uvedená v žalobe sa nejaví s ohľadom na aktuálne ceny nehnuteľností a na nárast od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako premrštená. Z uvedeného je zrejmé, že nemal pochybnosti o pravdivosti tvrdenia žalobkyne a preto hodnota nehnuteľností ako nesporná skutočnosť nemohla byť v zmysle vyššie uvedeného ani predmetom dokazovania. Nedôvodne preto žalovaný v odvolaní namietal, že súd sa stotožnil s hodnotou nehnuteľností uvedenou žalobkyňou v jej návrhu na vyporiadanie BSM, nevykonal žiadne kroky k objektívnemu stanoveniu hodnoty nehnuteľnosti a stotožnil sa s odborným vyjadrením predloženým žalobkyňou. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na Analýzu realitnej spoločnosti Re/Max 2024, tento prostriedok procesnej obrany neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a preto ho v odvolacom konaní možno použiť len v prípade splnenia niektorej z podmienok uvedených v ust. § 366 písm. a) - d) CSP. Žalovaný možnosť použitia novoty v odvolacom konaní odôvodňoval vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne v zmysle písm. c) uvedeného ustanovenia tým, že ňou má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom za takéto vady považoval opomenutie časti majetku patriaceho do BSM. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že predmetná analýza realitnej spoločnosti, uplatnená žalovaným v odvolacom konaní, sa netýka majetku patriaceho do BSM strán sporu, ktorý mal podľa jeho názoru zostať nevyporiadaný, ale týka sa žalovaným namietanej hodnoty nehnuteľností. Okrem toho žalovaný vo svojom odvolaní neuplatnil odvolací dôvod, upravený v ustanovení § 365 písm. d) CSP, ktorým je iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemožno meniť ani dopĺňať (§ 365 ods. 3CSP). Vzhľadom na uvedené nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre použitie tejto novoty žalovaným v odvolacom konaní. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností, z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa pôvodne navrhovala prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného a v tejto súvislosti žalovaný považoval ich hodnotu uvedenú žalobkyňou za nadhodnotenú a žiadal vychádzať z ich nadobúdacej ceny, ktorej výšku však neuviedol a až po prikázaní nehnuteľností súdom prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalobkyne v odvolaní namietal, že hodnota nehnuteľností uvedená žalobkyňou je podhodnotená. Vzhľadom na tieto rozporné vyjadrenia žalovaného k hodnote nehnuteľností sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobkyne uvedeným v jej vyjadrení, že námietky žalovaného týkajúce sa hodnoty nehnuteľnosti sa javia ako účelové. 16. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie lustráciou bankových účtov žalobkyne, na ktorých boli obsiahnuté finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania manželstva a výpismi z týchto účtov z obdobia aspoň jedného roka pred rozvodom manželstva, t. j. od 03.11.2021 do 03.11.2022. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, že žalovaný tento návrh na vykonanie dokazovania neuplatnil včas. Na oneskorene uplatnené prostriedky procesnej obrany strany súd nemusí, avšak môže prihliadnuť, pričom zváži, či by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
17. Podľa komentára k ust. 153 CSP: „Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného k útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní, alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 578). 18. Súd prvej inštancie na návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, ktorý nebol uplatnený včas, neprihliadol, pričom tento postup náležite odôvodnil relevantnými skutočnosťami, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dokazovanie žalovaný navrhol na pojednávaní dňa 17.09.2024, pričom mal v konaní dostatočný časový priestor a vykonanie dokazovania by si vyžiadalo odročenie pojednávania a bolo by nehospodárne. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 21.03.2024 uložil stranám lehotu 30 dní, v ktorej môžu predniesť prípadné ďalšie skutkové tvrdenia a prostriedky procesného útoku či obrany s tým, že na neskôr predložené súd nebude prihliadať. Žalovaný v tejto lehote súdu žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, ani prostriedky procesnej obrany nepredložil, hoci tak urobiť mohol, jeho návrh na vykonanie dokazovania nevyplynul zo žiadnych žalobkyňou predložených dôkazov ani tvrdení. V konaní bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 19. Vzhľadom na to, že žalovaný návrh na vykonanie dokazovania na zistenie finančných prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva na bankových účtoch žalobkyne nenavrhol včas, nedôvodne namietal že súd prvej inštancie nesprávnym právnym posúdením nevysporiadal časť masy BSM spočívajúcu vo finančných prostriedkoch na bankových účtoch žalobkyne. Nedôvodne namietal aj nevyporiadanie ďalších hnuteľných vecí, a to elektroniky a ostatného nábytku domácnosti, keď ďalšie hnuteľné veci, rovnako ako finančné prostriedky a bankové účty žalobkyne, riadne neoznačil a nežiadal ich vyporiadať a teda neurobil ich predmetom konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že predmetom konania o vyporiadanie BSM môžu byť iba tie veci, či majetok, ktoré sporové strany urobili predmetom konania, pretože sporové konanie sa riadi dispozičným, prejednacím princípom a procesná iniciatíva prislúcha sporovým stranám. Keďže konanie o vyporiadanie BSM je možné začať len na návrh a ide o konanie „ludicium duplex“, sporové strany majú postavenie žalobcu aj žalovaného. Preto, ak chcel žalovaný zahrnúť do vyporiadania BSM ďalšie hnuteľné veci, či finančné prostriedky na účte žalobkyne, mal využiť svoje právo počas prvoinštančného konania a označiť veci, ktoré podľa jeho názoru bolo potrebné tiež zahrnúť do vyporiadavaného BSM. Správnosti uvedených záverov nasvedčuje podľa názoru odvolacieho súdu aj ustanovenie § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. Uvedené ustanovenie bolo doplnené novelou uskutočnenou zákonom č. 379/2008 Z. z., účinnou od 01.01.2008. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podanie návrhu na vyporiadanie BSM na súd v hmotnoprávnej prekluzívnej lehote 3 rokov od zániku BSM rozvodom manželstva má za následok prerušenie behu trojročnej lehoty, ktorá tak počas riadneho trvania konania neplynie a zároveň podanie návrhu na súd v uvedenej lehote zabraňuje nastúpeniu zákonnej fikcie vyporiadania BSM ex lege. Z uvedeného ust. § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na majetok bývalých manželov, ktorý nebol zahrnutý do rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM, sa uplatní zákonná fikcia. Zákonná fikcia vyporiadania BSM sa uplatní aj vo vzťahu k tej časti nevyporiadaného majetku, ktorý nebol zahrnutý do súdneho rozhodnutia o vyporiadaní BSM, pretože ho strany v súlade s dispozičnou autonómiou vôle neurobili predmetom konania. 20. Správne súd prvej inštancie v rámci tzv. širšieho vyporiadania zohľadnil aj náklady na splátky hypotéky, ktoré po zániku BSM až do rozhodnutia súdu prvej inštancie uhrádzala výlučne sama žalobkyňa tak, že polovicu týchto nákladov odpočítal od vyrovnávacieho podielu žalovaného. Správnosť tohto postupu vyplýva aj zo záverov, ku ktorým dospel Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.7Cdo/243/2021 z 28. februára 2023. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd poukázal na ustálený názor rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, podľa ktorého pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (R 42/1972, 3Cdo/56/2008, Cdo/95/2008, 2Cdo/176/2011, 3Cdo/174/2012). V rámci ustálenej súdnej praxe poukázal aj na judikát R 22/1991, podľa ktorého, ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako jednu polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil to, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu. Ďalej najvyšší súd uviedol, že “V
podobných súvislostiach je potrebné posúdiť aj v čase súdneho rozhodovania už uhradený spoločný dlh sporových strán, ktorý reálne existoval ku dňu zániku BSM. Najvyšší súd v tomto ohľade vychádzal (aj) z nosných dôvodov rozhodnutia českého Najvyššieho súdu sp. zn 22Cdo/14/2006. Ak bol spoločný dlh sporových strán uhradený až po zániku BSM, potom v prípade jeho uhradenia pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní sa žiadnemu z účastníkov k úhrade už neprikazuje, pretože prikázať možno iba existujúci majetok; nie je totiž možné rozhodnutím súdu (výrokom jeho rozhodnutia) prikazovať už uhradený dlh, či zaniknutú pohľadávku resp. zničenú vec. Pokiaľ sa niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, zohľadní sa táto skutočnosť v rámci celkového vyporiadania podľa § 150 OZ (zo svojho na spoločné, pozn.).” Z uvedeného vyplýva, že i keď rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM nie je možné prikázať niektorému z bývalých manželov už uhradený spoločný dlh, či zaniknutú pohľadávku, zaplatením spoločného dlhu po rozvode manželstva jedným z bývalých manželov z jeho výlučných prostriedkov, vznikne tomuto manželovi nárok na zohľadnenie tejto skutočnosti v rámci celkového vyporiadania podľa § 150 Občianskeho zákonníka, t. j. na zohľadnenie toho čo zo svojho vynaložil na spoločné. V zmysle uvedeného v prípade čiastočnej úhrady spoločného dlhu po rozvode manželstva jedným z bývalých manželov z jeho výlučných prostriedkov, je potrebné rovnako zohľadniť túto skutočnosť v rámci celkového vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka. 21. Žalovaný namietal aj nesprávnosť výroku IV, ktorým súd uložil žalobkyni vyplatiť mu vyrovnávací podiel v sume 90 428,34 € do piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Neuviedol však z akého dôvodu považuje tento výrok za nesprávny, a ani neuviedol ako mal podľa jeho názoru súd rozhodnúť. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).