{"guid": "0ec1d1a4-04b1-4908-8088-04bcec74bad0:6de96f9d-e028-4fa7-85ff-e0e27463e78b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1423207416.1", "spisova_znacka": "8Co/18/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/18/2025 z 24. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. februára 2026, sp. zn. 8Co/18/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1423207416.1", "identifikacne_cislo": "1423207416", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2026-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-1", "nazov": "§ 149 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-149", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6de96f9d-e028-4fa7-85ff-e0e27463e78b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1423207416.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1423207416.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1423207416.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/18/2025\n1423207416\n24. 02. 2026\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2026:1423207416.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: L.. V. O., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom P. XX, N., zastúpenej: Advokátska kancelária Krišťák, s. r. o., IČO: 47 251 042, so sídlom\nTupého 51/A, Bratislava, proti žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, N., o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 10.10.2024 č. k. 10C/80/2023 - 159, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak,\nže z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobkyne\nprikázal nehnuteľné veci: a) byt č. XX, vo vchode P. XX, na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo\nXXXX S. N., evidovaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor\nokres Bratislava L., pre obec N.-W. D. S., katastrálne územie W. D. S., postavenom na pozemku\nparcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 13 m2,\nzapísaného na LV č. XXXX, parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy\na nádvoria, výmera 13 m2, zapísaného na LV č. XXXX, parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh\npozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 39 m2, zapísaného na LV č. XXXX, parcela reg. „C“,\nparcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 497 m2, zapísaného\nna LV č. XXXX, všetky pozemky sa nachádzajú v okrese Bratislava L., obec - Bratislava - W. D. S.,\nkatastrálne územie W. D. S., b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach\nbytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. „C“, parcelné č.\nXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 497 m2, zapísaný na LV č. XXXX v\nokrese Bratislava L., obec N.-W. D. S., katastrálne územie W. D. S. vo veľkosti podielu 7985/184795-in\nk celku, c) spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku k bytovému domu, parcela reg. „C“, parcelné\nč. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 149 m2, nachádzajúci sa v okrese\nBratislava L., obec N.-W. D. S., katastrálne územie W. D. S. zapísaný na LV XXXX vedenom Okresným\núradom Bratislava, katastrálny odbor vo veľkosti podielu 1/306 -in k celku, d) spoluvlastnícky podiel na\npriľahlom pozemku k bytovému domu, parcela reg. „C“, parcelné č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná\nplocha a nádvorie, výmera 142 m2 nachádzajúci sa v okrese Bratislava L., obec N.-W. D. S., katastrálne\núzemie W.D. D. S. zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor\nvo veľkosti podielu 1/208 -in k celku, e) spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku k bytovému domu,\nparcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 9 m2,\nnachádzajúci sa v okrese Bratislava L., obec N.-W. D. S., katastrálne územie W. D. S. evidovaný na\n\nLV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, vo veľkosti podielu 1/25 -in k\ncelku, f) parkovacie státie č. U., nachádzajúce sa pozemku parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX,\ndruh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 12 m2, nachádzajúcim sa v okrese Bratislava\nL., obec N. - W. D. S., katastrálne územie W. D. S. evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným\núradom Bratislava, katastrálny odbor vo veľkosti podielu 1/1 -in k celku; hnuteľné veci - zariadenie a\nvybavenie bytu a domácnosti: a) obývačková stenová zostava (Decodom) nadobudnutá v roku 2018 v\nzostatkovej hodnote 80,00 Eur ku dňu zániku BSM, b) Práčka značky LG nadobudnutá v roku 2013, v\nzostatkovej hodnote 50,00 Eur ku dňu zániku BSM, c) Sušička značky LG nadobudnutá v roku 2013, v\nzostatkovej hodnote 50,00 Eur ku dňu zániku BSM, d) Chladnička značky LG nadobudnutá v roku 2013,\nv zostatkovej hodnote 50,00 Eur ku dňu zániku BSM, e) Zariadenie detskej izby - dve válendové postele,\nštudentské stolíky, stavaná skriňa (na mieru robené), nadobudnuté v roku 2013, v zostatkovej hodnote\n150,00 EUR ku dňu zániku BSM (výrok I.); žalobkyni prikázal uhradiť zostatok záväzku z titulu úveru\nč. XXXXXX zo dňa 18.12.2012 veriteľovi Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11,\nBratislava, IČO: 36 854 140, zapísaným v ORMS Bratislava III v odd. Sa, vložka č. 4314/B, ktorý bol\nku dňu zániku BSM vo výške 67 286,18 Eur a ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 59 443,17 Eur (výrok\nII.); vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí patriacich do bezpodielového\nspoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: motorové vozidlo značky\nHyundai, S.:H., farba: hnedá metalíza, EČV: N. XXX M., nadobudnuté v roku 2015, v zostatkovej\nhodnote 8 000,- Eur ku dňu zániku BSM (výrok III.); titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel vo výške 90 428,34 Eur a to\ndo piatich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.); a rozhodol, že žiadna zo strán sporu\nnemá právo na náhradu trov konania (výrok V.). Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu\nuzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX a že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava IV č. k. 25P/169/2020-163 zo dňa 27.10.2022, právoplatným čo do rozvodu dňa\n03.11.2022; týmto dňom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“) strán sporu zaniklo.\nŽaloba bola podaná včas, t.j. predtým, ako došlo k vyporiadaniu BSM ex lege v zmysle ustanovenia\n§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka hodnoty majetku v BSM, žalovaný nerozporoval\nhodnotu osobného motorového vozidla, ktorú žalobkyňa uviedla vo výške 8 000,00 Eur, ani zostatkovú\nhodnotu zariadenia bytu (spolu 380,00 Eur), preto ich súd v zmysle § 151 Civilného sporového poriadku\npovažoval za nesporné. K hodnote nehnuteľností žalobkyňa predložila listinný dôkaz vo forme e-mailovej\nkomunikácie s realitnou kanceláriou, z ktorej vyplývala cena obdobných nehnuteľností; ustálila cenu bytu\n(spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\ndomu, s prislúchajúcim podielom na pozemku zastavanom, na pozemkoch priľahlých) na sumu 242\n224,50 Eur a cenu parkovacieho státia vo výške 15 000,00 Eur, spolu 257 224,50 Eur. Žalovaný síce\npoprel hodnotu nehnuteľností tvrdiac, že cena bytu je nadhodnotená, viac ako dvojnásobne od kúpy,\navšak nepredostrel súdu ani len skutkové tvrdenie, aká je podľa neho hodnota bytu a už vonkoncom\nnepredložil dôkazný prostriedok, preto jeho vyjadrenie nemožno považovať za účinné popretie a tak\npovažoval aj hodnotu bytu za nespornú. Pre úplnosť uviedol, že hodnota bytu uvedená v žalobe sa\nnejaví s ohľadom na aktuálne ceny nehnuteľností a na ich nárast od nadobudnutia vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam (23.01.2014) ako premrštená, pričom predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo\ndo tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku vychádzajúc zo stavu veci, ktorá\nje ku dňu zániku BSM, avšak v cene v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva. Určujúca je všeobecná\ncena stanovená v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové\nspoluvlastníctvo vyporiadava. Na základe výpisu z účtu za obdobie od 01.11.2022 do 30.11.2022 súd\nzistil zostatok úveru ku dňu zániku BSM vo výške 67 286,18 Eur, (a to po úhrade poslednej splátky\nza október 2022 pred zánikom BSM). Z výpisov z účtu a pohybov na účte zistil, že žalobkyňa uhradila\nod zániku BSM do rozhodnutia súdu splátky hypotéky spolu vo výške 9 304,65 Eur (23 x 404,55 Eur),\nz čoho na splátku istiny pripadá 7 843,01 Eur a zostatok úveru ku dňu rozhodnutia súdu je vo výške\n59 443,17 Eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 143, § 149 ods. 1, 3, 4, § 150 Občianskeho\nzákonníka, § 140 ods. 3, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2, 3, § 216 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.,\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Byt spolu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi\nna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, k pozemkom a parkovacie státie prikázal do\nvýlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko táto na rozdiel od žalovaného preukázala listinným dôkazom\n- ponukou úveru, že je schopná zabezpečiť prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovaného.\nMožnosť vyporiadať nehnuteľnosti prikázaním do podielového spoluvlastníctva strán sporu, považoval\nza nepraktickú a pravdepodobne by takýto spôsob rozhodnutia privodil len ďalší spor za účelom\nvyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo je medzi bývalými manželmi, medzi ktorými nefunguje\nkomunikácia, nežiaduce. Parkovacie státie, napriek tomu, že osobné motorové vozidlo bolo prikázané\n\nžalovanému, prikázal súd prvej inštancie takisto žalobkyni z dôvodu, že toto bolo nadobudnuté spolu\ns bytom a nachádza sa (vychádzajúc z čísel parciel pozemkov) v tesnej blízkosti bytového domu.\nBolo by neúčelné, ak by parkovacie státie mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalovaný, ktorý\nsa bude musieť z bytu odsťahovať a uspokojovať svoje bytové potreby na inej adrese a v jej blízkosti\nbude akiste chcieť aj parkovať motorové vozidlo. Súčasne parkovacie státie zvyšuje predajnosť bytu a\njeho prikázanie žalobkyni zodpovedá praktickému využitiu. Osobné motorové vozidlo Hyunday obidve\nstrany (aj žalobkyňa v záverečnej reči) žiadali prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, preto týmto\nspôsobom aj rozhodol. Na základe uvedeného zistil aktíva BSM v hodnote v čase vyporiadavania BSM\nspolu vo výške 265 604,50 Eur (byt so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach\nbytu a na pozemkoch vo výške 242 224,50 Eur, parkovacie státie vo výške 15 000,00 Eur, hnuteľné\nveci - zariadenie bytu spolu 380,00 Eur, osobné motorové vozidlo v sume 8 000,00 Eur) a pasíva\n(zostatok úveru strán sporu v ČSOB, a.s.), pričom ku dňu zániku BSM bola nesplatená istina vo výške\n67 286,18 Eur a aktuálne je istina vo výške 59 443,17 Eur (67 286,18 Eur - suma 7 843,01 Eur z\ntitulu zaplatených splátok od zániku BSM do rozhodnutia súdu pripadajúcich na istinu). Uviedol, že\nvyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa\nberú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného\nhospodárenia; toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám,\nktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Prostriedky získané zmluvou o poskytnutí úveru počas\ntrvania ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavujú majetok, ktorý tvorí BSM účastníkov. Preto\nzáväzok účastníkov z tohto úveru sa stal predmetom vyporiadania, ako pasívum, a keďže v čase zániku\nBSM účastníkov nebol splnený, mal byť prikázaný k úhrade jednému z účastníkov (parafrázované podľa\nuznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa13.10.2010, sp. zn. 5Cdo 276/2009). Žalobkyni boli prikázané\nnehnuteľnosti a hnuteľné veci (zariadenie bytu) spolu v hodnote 257 604,50 Eur, z ktorej polovica, teda\nsuma 128 802,25 Eur prislúcha žalovanému. Zároveň je žalovaný povinný podieľať sa jednou polovicou\nna zostávajúcej istine spoločného úveru, ktorý žalobkyňa preberá celý a je ku dňu rozhodnutia súdu vo\nvýške 59 443,17 Eur, polovicu jeho zostatku treba odpočítať od podielu žalovaného (teda 29 721,585\nEur). Zároveň je žalovaný povinný podieľať sa polovicou na nákladoch na hypotéku za obdobie po zániku\nBSM, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nielen tvrdila, že od zániku BSM po súčasnosť platila splátky úveru\nvýlučne sama, ale aj predložila listinné dôkazy a súčasne žalovaný ani len netvrdil, že by sa na týchto\nsplátkach akýmkoľvek spôsobom podieľal, napriek tomu, že nehnuteľnosť užíval celú sám. Žalobkyňa\nspolu uhradila za obdobie od zániku BSM do rozhodnutia súdu splátky hypotéky spolu 9 304,65 Eur,\nna žalovaného pripadá suma 4 652,325 Eur, ktorú je potrebné odpočítať od vyrovnacieho podielu\nžalovaného. Žalovanému bolo prikázané osobné motorové vozidlo Hyunday v hodnote 8 000,00 Eur,\npričom polovica tejto sumy prislúcha žalobkyni (4 000,00 Eur). Žalovanému preto z titulu BSM prislúcha\nvyrovnací podiel 90 428,34 Eur (128 802,25 Eur - 29 721,585 Eur - 4 652,325 Eur - 4 000,00 Eur).\nVyhovel návrhu žalobkyne na určenie paričnej lehoty päť mesiacov od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu\npotreby vybavenia hypotekárneho úveru, ktorý čas žalobkyňa nevedela presnejšie odhadnúť. Súčasne\ntúto lehotu nepovažoval za neprimeranú s ohľadom na správanie žalovaného, ktorý od rozvodu a zániku\nBSM sám byt užíval, na splátkach úveru sa nepodieľal, je preto predpoklad, že si za ten čas (takmer\ndva roky) nasporil prostriedky a dlhšia lehota na plnenie mu nespôsobí praktické problémy. O trovách\nkonania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko nemohol pripísať úspech v konaní ani jednej zo\nstrán. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nie je viazaný žalobným\nnávrhom žalobcu (§ 216 ods. 2 CSP), nakoľko konanie o vyporiadanie BSM je typickým príkladom\nkonania označovaného ako iudicium duplex, v ktorom majú strany sporu tak postavenie žalobcu, ako\naj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie\nBSM súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto\nveci. Pri iudicium duplex má aj rozhodovanie o trovách konania svoje špecifiká, pretože ide o rozhodnutie\nv podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť uskutočniť vyporiadanie. Nedá\nsa preto povedať, že plný úspech v konaní má ten, kto podal žalobu. Úspech alebo neúspech je až v\ntom, akého podielu sa komu dostane; v tomto smere nezáleží na návrhu, súd postupuje ex offo. Preto\nsi spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a\nnebude druhému nič hradiť (bližšie in Bičovský, J. Bezpodílové spoluvlastnictví manželů. Praha: Linde\nPraha a. s. - Právnické a ekonomické nakladatelství a knihkupectví Bohumily Hořínkové a Jana Tuláčka,\n1994, 230 s., str. 225). Po zohľadnení, že podiely obidvoch bývalých manželov na zaniknutom BSM sú\nrovnaké, rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I. a IV. podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný,\nžiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnúť,\n\nže žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej\ninštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil\nvýdavky žalobkyne súvisiace so splácaním hypotekárneho úveru po rozvode manželstva ako súčasť\nBSM; nesprávnym právnym posúdením nevyporiadal časť masy BSM spočívajúcej vo finančných\nprostriedkoch na bankových účtoch žalobkyne, predmetom výroku I. malo byť aj vyporiadanie bankového\núčtu žalobkyne a finančných prostriedkov na ňom vedených tak, ako navrhoval; výrok v časti zariadenia\ndomácnosti prikázaného žalobkyni opomína ostatné zariadenie domácnosti napr. elektronika a ostatný\nnábytok (posteľ, komoda, gauč, televízia atď.) Namietal aj nesprávnosť výroku IV, ktorým určil žalobkyni\nvyplatiť mu vyrovnávací podiel v sume 90 428,34 € do piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.\nK hodnote nehnuteľností uviedol, že táto bola stanovená odborným vyjadrením F.. R. W. zo dňa\n10.08.2023, pričom F.. R. W. túto hodnotu určila na základe dvoch inzerátov zverejnených v lokalite\nbytu v rozhodnom období. Pri vyporiadaní BSM sa pri nehnuteľnostiach vychádza zo stavu veci ku\ndňu zániku BSM, avšak z hodnoty (ceny) veci v čase vyporiadania. Súd sa nevysporiadal s aktuálnou\nhodnotou nehnuteľnosti v čase vyporiadania BSM, nevykonal žiadne kroky k objektívnemu stanoveniu\nhodnoty nehnuteľnosti a stotožnil sa výlučne s odborným vyjadrením predloženým žalobkyňou, ktoré\nurčilo hodnotu nehnuteľností len na základe porovnania cien dvoch bytov v roku 2023. Neprihliadol\nani na medziročný nárast cien nehnuteľností. Poukázal na názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v\nuznesení NS SR z 31.03.2020 sp. zn. 6Cdo 53/2019, podľa ktorého platí, že: „V prípade uvedených\njudikátov ako aj ostatných v dovolaní uvedených rozhodnutí dovolacieho súdu možno za ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať právny názor, podľa ktorého pri oceňovaní veci\npatriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v\nčase, kedy dochádza k vyporiadaniu.“ Uviedol, že medziročný priemerný nárast cien starších bytov v\nBratislave stúpol od roku 2023 v priemere o 3,5 % a ak by aj vychádzal z hodnoty nehnuteľností určenej\nžalobkyňou, pri ktorej je medziročný nárast o 9000 €, mal byť jeho vyrovnávací podiel vyšší minimálne\no 4500 € zohľadňujúc aspoň medziročný nárast cien nehnuteľností Bratislave. Zároveň namietal,\nže výška stanovenej hodnoty nehnuteľnosti je podľa stavu realitného trhu značne podhodnotená;\nv prvej polovici roka 2024 sa cena za štvorcový meter staršieho bytu v Bratislave pohybovala na\núrovni 3770 €, pri nových bytoch bola cena vyše 5000 €/m2. V tejto súvislosti odkázal na Analýzu\nrealitnej spoločnosti Re/Max 2024. Uviedol, že na základe štatistík zverejnených medzinárodnou\nrealitnou kanceláriou je aktuálna priemerná cena starších bytov v Bratislave na úrovni 3770 €/m2 a\npri zohľadnení tejto trhovej ceny by len samotný byt mal hodnotu 299 715 €, t. j. o 57 000 € viac ako\nstanovil súd. Vzhľadom na uvedené súd vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam o hodnote nehnuteľností, čím bol negatívne ovplyvnený jeho vyrovnávací podiel a zároveň\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom zariadenia nehnuteľností. Poukázal na to, že v\nprvoinštančnom konaní navrhol vykonať dôkaz lustráciou bankových účtov žalobkyne, na ktorých boli\nobsiahnuté finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania manželstva a výpis z týchto účtov z obdobia\naspoň jedného roka pred rozvodom manželstva, t. j. od 03.11.2021 do 03.11.2022. Návrh na doplnenie\ndokazovania odôvodnil obavou z účelového zbavenia sa finančných prostriedkov žalobkyňou pred\nprávoplatnosťou rozvodu manželstva, ktorá naďalej pretrváva. Podľa jeho názoru mal súd vykonať dôkaz\naspoň v časti lustrácie bankových účtov žalobkyne, na ktorých boli obsiahnuté finančné prostriedky\nnadobudnuté počas trvania manželstva, nakoľko tieto boli neoddeliteľnou súčasťou BSM. Poukázal na\n§ 143 Občianskeho zákonníka a namietal, že je absurdné, aby pri vyporiadaní BSM po viac ako 17\nročnom manželstve boli úplne opomenuté finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania manželstva\na neupravené vlastnícke právo k spoločným bankovým účtom manželov. Skutočnosť, že žalobkyňa\núčelovo neuviedla stav jej bankového účtu ku dňu zániku BSM do návrhu na vyporiadanie BSM s\ncieľom obohatiť sa neznamená, že tieto bankové účty s finančnými prostriedkami neboli súčasťou masy\nBSM a nebudú po jeho zániku vyporiadané. Nevykonaním navrhnutých dôkazov neboli zistené finančné\nprostriedky nadobudnuté žalobkyňou počas trvania manželstva, pričom išlo o rozhodnú skutočnosť pri\nvyporiadaní BSM, ktorá spôsobila nesprávnosť výroku I. a výroku IV. rozsudku. Namietal aj nesprávne\nprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie v časti zohľadnenia splátok hypotekárneho úveru č.\nXXXXXX zo dňa 18.12.2012 žalobkyňou po rozvode manželstva v rámci vyporiadania BSM. V danom\nprípade nemožno hovoriť o tzv. vnose výlučných prostriedkov jedného z manželov na majetok patriaci\ndo BSM. Hodnota hypotekárneho úveru sa posudzuje podľa zostatku ku dňu zániku BSM, ktorý bol v\ndanom prípade 67 286,18 € a v takomto rozsahu má byť aj vyporiadaný. OZ pripúšťa pri vyporiadaní\nBSM vyporiadanie len takých majetkových práv, ktoré vznikli za trvania manželstva a nie tých, ktoré\nvznikli pred uzatvorením manželstva, alebo po jeho rozvode. Poukázal na § 148 ods. 1 OZ a súhlasil\n\ns tým, že hypotekárny úver je ako záväzok predmetom vyporiadania BSM, avšak len v rozsahu ku dňu\nzániku BSM. Pokiaľ žalobkyňa splácala polovicu splátky od zániku BSM aj za neho, táto skutočnosť\nzakladá teoreticky bezdôvodné obohatenie na jeho strane, nie však možnosť zníženia vyrovnávacieho\npodielu z titulu vyporiadania BSM. V danom prípade boli strany povinné po zániku BSM pomerne hradiť\nnáklady vzniknuté v súvislosti s majetkom patriacim do BSM. V prípade, že sa tak nestalo, vznikol strane\nnárok na úhradu polovice týchto nákladov voči druhej strane, avšak nie titulom vyporiadania BSM, ale z\ntitulu bezdôvodného obohatenia. Je právne vylúčené vyporiadavať v rámci BSM aktíva a pasíva, ktoré\nstranám vznikli až po zániku BSM. Takúto možnosť zákon nepripúšťa. Súd prvej inštancie nesprávne\nprávne posúdil nárok žalobkyne z titulu bezdôvodného obohatenia ako nárok v rámci vyporiadania BSM\na tým nezákonne znížil vyrovnávací podiel žalobcu celkom o 4652,325 €. Poznamenal, že výlučne\non hradil po zániku BSM ostatné náklady súvisiace s vlastníctvom bytu, a to poplatok za správu\nspoločných častí a zariadení bytového domu, pričom tieto náklady súd pri vyporiadaní BSM po správnosti\nnezohľadnil; nárok mu voči žalobkyni na náhradu týchto nákladov vznikol až po zániku BSM a preto\nnemôže byť zohľadnený pri vyporiadaní BSM.\n3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že predmetom konania o vyporiadanie\nBSM môžu byť iba tie veci, či majetok, ktoré sporové strany urobili predmetom konania, pretože\nsporové konanie sa riadi dispozičným, prejednacím princípom a procesná iniciatíva prislúcha sporovým\nstranám. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol, že žiada vyporiadať časti zariadenia\ndomácnosti (elektronika a ostatný nábytok domácnosti ) a vyporiadať finančné prostriedky na bankovom\núčte žalobkyne, nenavrhol včas. Keďže konanie o vyporiadanie BSM je možné začať len na návrh\na ide o konanie „ludicium duplex“, sporové strany majú postavenie žalobcu aj žalovaného. Preto,\nak chcel žalovaný zahrnúť do vyporiadania BSM hnuteľné veci (ktoré v odvolaní uvádza prvý krát a\naj to iba príkladmo bez riadnej špecifikácie), či finančné prostriedky na účte žalobkyne, mal využiť\nsvoje právo počas prvoinštančného konania a označiť veci, ktoré podľa jeho názoru bolo potrebné\ntiež zahrnúť do vyporiadavaného BSM. Žalovaný nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k žalobe na\nzáklade výzvy súdu zo dňa 13.11.2023 a svoje vyjadrenie doplniť o dôkazy, ktoré žiadal vykonať na\npodporu jeho tvrdení a právo označiť masu vecí a majetkových práv, ktoré je podľa neho potrebné v\nkonaní vyporiadať, nevyužil ani na pojednávaní dňa 21.03.2024. Na tomto pojednávaní bola sporovým\nstranám súdom uložená povinnosť oznámiť súdu či sú schopní prevziať zostatok úveru na bývanie,\nresp. či môže byť tento úver navýšený; žalovaný mal súdu oznámiť, či by mu bol poskytnutý úver, resp.\nmá možnosť zabezpečiť vyplatenie vyrovnávacieho podielu žalobkyni; sporové strany mali predniesť\nsúdu prípadné ďalšie skutkové tvrdenia a prostriedky procesného útoku a obrany v lehote stanovenej\nsúdom na 30 dní od pojednávania. Zároveň boli strany súdom upozornené, že na neskôr predložené\ndôkazy, tvrdenia a prostriedky procesného útoku a obrany nebude prihliadnuté v súlade so sudcovskou\nkoncentráciou konania (§ 153 CSP). Napriek tomu žalovaný ostal aj naďalej nečinný a ani v tejto\nlehote súdu neoznámil, že navrhuje zahrnúť do vyporiadavanej masy BSM ďalšie hnuteľné veci, či\nfinančné prostriedky na účtoch žalobkyne. Až na pojednávaní dňa 17.09.2024 predniesol jeho návrh\nna lustráciu bankových účtov žalobkyne za účelom preverenia dispozície s prostriedkami BSM od\n03.11.2021 - 03.11.2022 (pričom tieto účty žalobkyne ani riadne neoznačil), čo bolo až po uplynutí súdom\nstanovenej lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany. Ak procesný úkon strany,\nktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný čas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Ide o\nsankciu strany sporu, ktorá porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu vyjadrenú v čl. 8 CSP\ntak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a obrany v súlade s princípom\nhospodárnosti konania a konať tak, aby nespôsobovali prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie preto\nsprávne neprihliadol na návrh žalovaného prednesený oneskorene a dôvody, pre ktoré tento dôkaz\nnevykonal uviedol v odôvodnení rozsudku v súlade s § 153 ods. 3 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný\nneoznačil žiadne veci, či majetkové práva, ktoré by chcel do masy BSM zahrnúť, príp. ich neoznačil\nvčas, rozhodoval správne súd iba o veciach a majetkových právach uvedených v žalobe žalobkyňou. Pri\nurčení hodnoty nehnuteľností súd vychádzal zo stavu veci ku dňu zániku BSM a z hodnoty veci v čase\nvyporiadania, preto tvrdenie žalovaného, že sa nevysporiadal žiadnym spôsobom s aktuálnou hodnotou\nnehnuteľnosti v čase vyporiadania BSM nie je pravdivé. Žalobkyňa ako dôkaz predložila súdu e-mailovú\nkomunikáciu s realitnou kanceláriou Directreal Strong a odborné vyjadrenie vypracované za účelom\nzistenia aktuálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti v čase podania žaloby. Žalovaný súdu ani neuviedol\nakú hodnotu podľa jeho predstáv majú nehnuteľnosti a nepredložil ani žiadny dôkaz preukazujúci\ninú hodnotu nehnuteľností, či návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere. Poukázala na to, že\nna pojednávaní dňa 21.03.2024, kedy navrhovala aby nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva\nžalovaného, namietal žalovaný ich hodnotu ako nadhodnotenú a žiadal, aby súd vychádzal pri ich\n\nvyporiadaní z nadobúdacej ceny nehnuteľnosti, pričom sám nevedel uviesť jeho predstavu o hodnote\nnehnuteľností. Keď sa situácia vydaným rozsudkom zmenila tak, že jemu má byť vyplatený vyrovnávací\npodiel z hodnoty nehnuteľnosti, uviedol v odvolaní, že ich hodnota je podhodnotená. Preto jeho tvrdenia o\nnedostatočnom zistení aktuálnej hodnoty nehnuteľností súdom a stotožnením sa s odborným vyjadrením\npredloženým žalobkyňou, nezohľadnením medziročného nárastu cien nehnuteľností súdom, vyznievajú\nako účelové. Žalovaný mal možnosť už v prvoinštančnom konaní predložiť dôkaz preukazujúci inú\nhodnotu nehnuteľností, alebo podať návrh na vykonanie iného dokazovania, ktorým by súd mohol zistiť\naktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti a mal tiež možnosť predložiť analýzu realitnej spoločnosti Re/\nMax 2024, čo však neurobil a preto na tento dôkaz nie je možné v odvolacom konaní prihliadnuť. S\npoukazom na § 150 a § 151 ods. 1 CSP namietala, že žalovaný jej skutkové tvrdenie týkajúce sa\nhodnoty nehnuteľností poprel neúčinne (neuviedol ním odhadovanú hodnotu nehnuteľnosti a ani dôkaz\npreukazujúci inú hodnotu nehnuteľností) a preto je potrebné považovať ho za nesporné. Zároveň súd ňou\nuvedenú hodnotu nehnuteľnosti vyhodnotil ako takú, ktorá sa s ohľadom na aktuálne ceny nehnuteľnosti\na na ich nárast od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nejaví ako premrštená. Uviedla,\nže v sporovom konaní neplatí vyšetrovacia zásada a preto, ak sa žalovaný rozhodol, že súdu nebude\npredkladať žiadne jeho tvrdenia a dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia, nie je povinnosťou súdu nahrádzať\njeho aktivitu. K zohľadneniu splátok hypotekárneho úveru žalobkyňou po rozvode manželstva v rámci\nvyporiadania BSM uviedla, že je možné vykonať vyporiadanie BSM v tzv. širšom zmysle a zahrnúť do\njeho vyporiadania aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva. Súdna prax zastáva stanovisko,\nže v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa v zásade vyporiadavajú aj ďalšie spoločné\nmajetkové práva a povinnosti, vrátane pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149\na § 150 OZ. Vzhľadom na to, že OZ nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané\npohľadávky a dlhy bývalých manželov, ktoré sú spojené s ich BSM, ak vznikli za jeho trvania, je\npotrebné vychádzať z § 853 OZ a teda pri ich vyporiadaní vychádzať z ustanovení OZ, ktoré sú\nsvojím obsahom a účelom im najbližšie. Preto je potrebné primerane použiť ustanovenia § 149 a §\n150 OZ. Predpokladom vyporiadania spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania\nBSM, v súvislosti s ich BSM a v dobe jeho zániku existujú. Všetky tieto predpoklady boli splnené pri\nvyporiadavaní BSM sporových strán. Vzhľadom na to, že dlh voči veriteľovi ČSOB a. s. stále patrí\ndo BSM, ktoré zatiaľ nebolo vyporiadané, je potrebné úhrady jednotlivých hypotekárnych splátok vo\nvýške 1/2, ktorú uhrádza žalobkyňa za žalovaného, chápať ako prostriedky ňou vynaložené z vlastných\nfinančných prostriedkov na spoločný majetok (hypotekárny úver slúžil ako prostriedok na zakúpenie\nvyporiadavaného nehnuteľného majetku) a tieto má žalobkyňa právo požadovať od žalovaného pri\nvyporiadaní BSM. Žiadala, aby skutočnosť, že aj naďalej uhrádza hypotekárne splátky za oboch dlžníkov\nsama, zohľadnil odvolací súd vo svojom rozhodnutí a vypočítal vyporiadací podiel, ktorý bude mať\nuhradiť žalovanému, s prihliadnutím na úhrady hypotekárnych splátok odo dňa zániku BSM ku dňu\nvydania rozhodnutia odvolacieho súdu. Za tým účelom zaslala výpisy z účtu preukazujúce úhrady za\noktóber a november 2024 a zaviazala sa na základe výzvy súdu aj v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu túto skutočnosť preukázať zaslaním ďalších výpisov preukazujúcich úhrady splátok hypotéky. Ďalej\nuviedla, že napriek nariadenému neodkladnému opatreniu sp. zn. 10C/18/2022 zo dňa 13.04.2022,\nktorým Okresný súd Bratislava IV dočasne zakázal vstup žalovanému do bytu, ktorý je predmetom\nvyporiadania, žalovaný aj naďalej nerešpektuje nariadené neodkladné opatrenie a naďalej byt užíva\nnapriek tomu, že sa žiadnym spôsobom nepodieľa na úhradách hypotekárnych splátok z hypotekárneho\núveru, ktorý je spoločným záväzkom sporových strán. Namietala, že žalovaný bližšie nešpecifikoval z\nakého dôvodu považuje za vecne nesprávny výrok IV a ani neuviedol ako mal podľa neho súd rozhodnúť.\nPovažovala spôsob výpočtu vyporiadacieho podielu a určenie lehoty na jeho vyplatenie súdom za\nsprávne a poukázala na to, že súd v rozsudku svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Navrhla preto, aby\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vo všetkých výrokoch, okrem\nvýroku IV., ktorý je potrebné v odvolacom konaní v časti vyporiadacieho podielu zmeniť vzhľadom na\nto, že aj počas odvolacieho konania bude výlučne ona uhrádzať splátky hypotekárneho úveru aj za\nžalovaného. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.\n4. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu v plnom rozsahu pridržiaval\ntvrdení uvedených v odvolaní; tvrdenia žalobkyne považoval za účelové s cieľom obohatiť sa na jeho\núkor pri vyporiadaní BSM, pričom žalobkyňou uvádzané skutočnosti nemajú oporu v zákone. Nepopieral\nexistenciu sudcovskej koncentrácie v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak vychádzajúc z § 143 OZ\nlegitímne očakával, že predmetom vyporiadania BSM bude všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva\na čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva bez ohľadu na to, či bude tento majetok\nexplicitne navrhovaný v rámci dokazovania. Súd pri vyporiadaní BSM posudzuje v zmysle zákona\n\nvšetko, čo manželia počas trvania manželstva nadobudli spoločne, pričom pri vyporiadaní nie je viazaný\nnávrhmi strán. Predmetom vyporiadania sú teda aj spoločné finančné prostriedky manželov vo výške ku\ndňu zániku BSM. Pri vyporiadaní sa prihliada aj na nakladanie so spoločnými prostriedkami za trvania\nmanželstva, ak nakladanie s finančnými prostriedkami namieta jeden z manželov. Súd mal ex offo\nskúmať masu BSM s prihliadnutím na princíp náležitého zistenia skutkového stavu a vyporiadať všetko,\nčo do BSM patrilo ku dňu zániku manželstva. Ďalej uviedol, že v priebehu konania, keď súd skúmal\nmožnosti vyporiadania majetku BSM len v súlade s návrhom žalobkyne, bol nútený navrhnúť vykonanie\ndôkazu aj po uplynutí lehoty určenej súdom. Záujem na rýchlom a hospodárnom konaní nemôže\nprevyšovať záujem na spoľahlivom zistení skutkového stavu veci a zistenie objektívnej pravdy. Pokiaľ sú\nsúdu predložené také dôkazy, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť výsledok rozhodnutia, tak nemožno tieto\nskutočnosti opomenúť len s odkazom na uplynutie koncentračnej lehoty a vydať nesprávne rozhodnutie.\nPoukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle, ktorej predpokladom správneho rozhodnutia o\nvyporiadaní je predovšetkým zistenie, čo do tohto bezpodielového spoluvlastníctva patrí a čo môže byť\npredmetom vyporiadania (rozhodnutie NS ČSSR sp. zn. 5 Cz 30/67, R 107/1967, sp. zn. 4 Cz 10/1966,\nR 46/1966, rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 2Co/145/2014 zo dňa 22.04.2015). S poukazom\nna § 366 písm. c) CSP namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám spočívajúcim v\nopomenutí majetku patriaceho do BSM a je tak oprávnený preukázať k akým konkrétnym vadám došlo\na ktorý majetok zostane vyporiadaný, čím logicky musí pred odvolacím súdom použiť také prostriedky\nprocesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, alebo neboli\nuplatnené včas. Ďalej zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom odvolaní.\n5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu sa\npridŕžala jej predchádzajúceho vyjadrenia a zotrvala aj na argumentácii v ňom uvedenej. Namietala,\nže súd v konaní o vyporiadanie BSM nemá oprávnenie ex offo určiť rozsah vyporiadavaného majetku,\npretože ním môžu byť výlučne veci, ktoré účastníci konania predmetom vyporiadania urobili a týmto\nrozsahom vyporiadavaného majetku je súd viazaný. Procesné práva žalovaného neboli postupom súdu\nprvej inštancie nijako porušené. Žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k žalobe žalobkyne a následne mal\nmožnosť vyjadriť sa k žalobe aj na pojednávaní dňa 21.03.2024. Súhlasila s tým, že povinnosťou súdu\npri vyporiadaní BSM je zistiť, ktoré veci patrili do BSM ku dňu jeho zániku a ktoré veci tvoria samostatný\nmajetok jedného z manželov, ale iba ohľadom majetku, ktorý účastníci konania urobili predmetom\nkonania. Túto povinnosť si prvoinštančný súd aj splnil. K tvrdeniu žalovaného, že v zmysle § 366 písmeno\nc) CSP je možné v odvolacom konaní argumentovať novými skutočnosťami a dôkazmi, s poukazom na\nodvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP, poukázala na to, že žalovaný podal odvolanie\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP; nepodal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods.\n1 písm. d) CSP. Dôvodmi odvolania, ktoré uviedol žalovaný do uplynutia lehoty na podanie odvolania,\nje súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP) a teda na iné odvolacie dôvody nebude odvolací súd prihliadať.\nZotrvala na svojom právnom názore uvedenom v predchádzajúcom vyjadrení, že úhradu spoločného\ndlhu jedným z manželov v čase od zániku BSM až do vyporiadania BSM je potrebné vyporiadať podľa\n§ 150 OZ a poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2023 sp. zn. 7Cdo/243/2021 (R\n72/2023 ). Žiadala, aby odvolací súd rozhodol, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, pretože\nsúd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie\nrozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,\nvýsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP a na ich základe dospel k správnym\nskutkovým a právnym záverom, ktoré vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP),\na teda aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedla, že stále uhrádza\nsplátky hypotekárneho úveru sama; na túto skutočnosť žiadala prihliadnuť iba v prípade, ak by odvolací\nsúd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, či by nariadil pojednávanie za účelom vykonania ďalšieho\ndokazovania. Týmto mení petit uvedený v jej vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného a žiadala aby odvolací\nsúd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v medziach\nuplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n7. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že odvolanie podáva\nv časti výroku I a IV. Odvolací súd však v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou preskúmal napadnutý\n\nrozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Vychádzal pritom z uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/91/2020 zo dňa 23.09.2021 (R 41/2023), podľa ktorého: „Výroková\nčasť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,\npozostáva vždy z viacerých výrokov, ktoré predstavujú jeden celok. Pokiaľ je takýto rozsudok napadnutý\nodvolaním čo aj len v niektorej časti, žiadny z jeho výrokov týkajúci sa veci samej nenadobúda\nsamostatne právoplatnosť. Odvolací súd nie je vtedy viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c)\nCivilného sporového poriadku). Odvolací súd môže rozsudok súdu prvej inštancie len ako celok buď\npotvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; pri zmene musí sám v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti\nstrán z právneho vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva a tiež nanovo konštituovať ich práva z\nnovovzniknutých právnych vzťahov.“\n8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v medziach dôkazných návrhov\nsporových strán v dostatočnom rozsahu; vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami\nvyplývajúcimi z ust. § 191 CSP a dospel tak k správnym skutkovým zisteniam. Pri svojom právnom\nposúdení vychádzal zo zodpovedajúcich ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil\na správne aplikoval na zistený skutkový stav. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodnil\nv súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nzaložil rozhodnutie po skutkovej aj po právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi\nsporových strán súvisiacimi s predmetom konania.\n9. Pri ustálení masy BSM súd prvej inštancie vychádzal zo správneho názoru, že predmet vyporiadania\nBSM, a teda masu vecí a majetkových práv, ktoré má súd vyporiadať označujú strany sporu, ktoré\nv súlade s princípom kontradiktórnosti konania a prejednacou zásadou ovládajúcou sporové konanie,\nvymedzujú predmet konania. Dospel tiež k správnym záverom, že v rámci tzv. širšieho vyporiadania je\npotrebné vyporiadať ako pasívum aj záväzok strán z úveru; poskytnutého im počas trvania ich BSM a\nprikázať ho niektorému z bývalých manželov, keďže nebol splatený ku dňu zániku BSM a ani ku dňu\nvyporiadania rozhodnutím súdu; a že od vyrovnávacieho podielu, ktorý je žalobkyňa povinná zaplatiť\nžalovanému, je potrebné odpočítať polovicu nákladov na splátky hypotéky, ktoré po zániku BSM až do\nrozhodnutia súdu prvej inštancie uhradila žalobkyňa výlučne sama v celkovej sume 9304,65 €, z ktorej na\nžalovaného pripadá suma 4652,325 €. Správne považoval za nespornú hodnotu osobného motorového\nvozidla a zariadenia bytu, uvedenú žalobkyňou, ako aj hodnotu nehnuteľností tvrdenú žalobkyňou na\nzáklade ňou predloženého listinného dôkazu.\n10. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu\nsa stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2\nCSP a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n11. Žalovaný v odvolaní namietal, že nevykonaním navrhnutých dôkazov neboli zistené finančné\nprostriedky nadobudnuté žalobkyňou počas trvania manželstva; súd prvej inštancie nesprávnym\nprávnym posúdením nevyporiadal časť masy BSM spočívajúcu vo finančných prostriedkoch na\nbankových účtoch žalobkyne a v ostatnom zariadení domácnosti napr. elektronika a ostatný nábytok\n(posteľ, komoda, gauč, televízia atď.); vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam o hodnote nehnuteľností; nesprávne právne posúdil výdavky žalobkyne súvisiace so\nsplácaním hypotekárneho úveru po rozvode manželstva ako súčasť BSM. Namietal aj nesprávnosť\nvýroku IV, ktorým určil žalobkyni vyplatiť mu vyrovnávací podiel v sume 90 428,34 € do piatich mesiacov\nod právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd vyhodnotil uvedené námietky žalovaného ako nedôvodné.\n12. Z ustanovení § 150 ods. 1 a § 151 CSP vyplýva, že procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové\ntvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.\n13. „Ak strana sporu kvalifikovane nepoprie skutkové tvrdenie druhej strany, toto tvrdenie sa považuje za\nnesporné, čo znamená, že súd považuje predmetnú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola tvrdená. V\ntomto prípade teda skutkové tvrdenie jednej sporovej strany zákon za splnenia predpokladu absencie jej\nkvalifikovaného popretia protistranou „povyšuje“ na skutkový poznatok súdu“ (Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha: C. H. Beck, 2016, s. 798).\n14. Podľa komentára k ust. § 151 CSP: „Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov,\nidentifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší\n\nprocesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu\nvyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva\ndôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí\nako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne,\nak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2). Zákon\npoužíva pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba pojmy sú významovo\ntotožné“ .....“Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či\nbolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné“.\n(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 573).\n15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal pri určení\nhodnoty nehnuteľností zo stavu veci, ktorá je ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy sa\nvyporiadanie vykonáva. Za určujúcu považoval všeobecnú cenu stanovenú v závislosti od situácie na\ntrhu v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava. Žalobkyňa si už\nv návrhu na vyporiadanie BSM splnila svoju povinnosť tvrdenia, keď uviedla hodnotu vyporiadavaných\nnehnuteľností zistenú z odborného vyjadrenia vypracovaného realitnou kanceláriou za účelom zistenia\naktuálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré zároveň predložila ako listinný dôkaz. Žalovaný namietal\nhodnotu bytu uvedenú žalobkyňou ako nadhodnotenú, avšak neuviedol žiadne vlastné tvrdenie o tejto\nskutočnosti; keď neuviedol žiadnu inú hodnotu bytu a garážového státia, ktorú by sám považoval za\nobjektívnu, nepredložil ani žiaden dôkaz preukazujúci inú hodnotu týchto nehnuteľností, ani návrh na\ndoplnenie dokazovania za účelom zistenia inej hodnoty týchto nehnuteľností, a preto skutkové tvrdenie\nžalobkyne nebolo žalovaným účinne popreté, v dôsledku čoho správne súd prvej inštancie vyhodnotil\nhodnotu nehnuteľností tvrdenú žalobkyňou ako nespornú. Navyše dospel k záveru, že hodnota bytu\nuvedená v žalobe sa nejaví s ohľadom na aktuálne ceny nehnuteľností a na nárast od nadobudnutia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako premrštená. Z uvedeného je zrejmé, že nemal pochybnosti o\npravdivosti tvrdenia žalobkyne a preto hodnota nehnuteľností ako nesporná skutočnosť nemohla byť v\nzmysle vyššie uvedeného ani predmetom dokazovania. Nedôvodne preto žalovaný v odvolaní namietal,\nže súd sa stotožnil s hodnotou nehnuteľností uvedenou žalobkyňou v jej návrhu na vyporiadanie BSM,\nnevykonal žiadne kroky k objektívnemu stanoveniu hodnoty nehnuteľnosti a stotožnil sa s odborným\nvyjadrením predloženým žalobkyňou. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na Analýzu realitnej\nspoločnosti Re/Max 2024, tento prostriedok procesnej obrany neuplatnil v konaní pred súdom prvej\ninštancie a preto ho v odvolacom konaní možno použiť len v prípade splnenia niektorej z podmienok\nuvedených v ust. § 366 písm. a) - d) CSP. Žalovaný možnosť použitia novoty v odvolacom konaní\nodôvodňoval vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne v zmysle písm. c) uvedeného ustanovenia\ntým, že ňou má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, pričom za takéto vady považoval opomenutie časti majetku patriaceho do BSM.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že predmetná analýza realitnej spoločnosti, uplatnená\nžalovaným v odvolacom konaní, sa netýka majetku patriaceho do BSM strán sporu, ktorý mal podľa\njeho názoru zostať nevyporiadaný, ale týka sa žalovaným namietanej hodnoty nehnuteľností. Okrem\ntoho žalovaný vo svojom odvolaní neuplatnil odvolací dôvod, upravený v ustanovení § 365 písm.\nd) CSP, ktorým je iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\npričom odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemožno meniť ani dopĺňať (§ 365\nods. 3CSP). Vzhľadom na uvedené nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre použitie tejto\nnovoty žalovaným v odvolacom konaní. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností, z obsahu spisu vyplýva,\nže žalobkyňa pôvodne navrhovala prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného a v tejto súvislosti\nžalovaný považoval ich hodnotu uvedenú žalobkyňou za nadhodnotenú a žiadal vychádzať z ich\nnadobúdacej ceny, ktorej výšku však neuviedol a až po prikázaní nehnuteľností súdom prvej inštancie do\nvýlučného vlastníctva žalobkyne v odvolaní namietal, že hodnota nehnuteľností uvedená žalobkyňou je\npodhodnotená. Vzhľadom na tieto rozporné vyjadrenia žalovaného k hodnote nehnuteľností sa odvolací\nsúd stotožnil s názorom žalobkyne uvedeným v jej vyjadrení, že námietky žalovaného týkajúce sa\nhodnoty nehnuteľnosti sa javia ako účelové.\n16. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie\nlustráciou bankových účtov žalobkyne, na ktorých boli obsiahnuté finančné prostriedky nadobudnuté\npočas trvania manželstva a výpismi z týchto účtov z obdobia aspoň jedného roka pred rozvodom\nmanželstva, t. j. od 03.11.2021 do 03.11.2022. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, je zrejmé, že žalovaný tento návrh na vykonanie dokazovania neuplatnil včas. Na\noneskorene uplatnené prostriedky procesnej obrany strany súd nemusí, avšak môže prihliadnuť, pričom\nzváži, či by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.\n\n17. Podľa komentára k ust. 153 CSP: „Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky\nprocesného k útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť\na na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon\nneprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany\nospravedlní, alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však\nvysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:\nC. H. Beck, 2016, s. 578).\n18. Súd prvej inštancie na návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, ktorý nebol uplatnený včas,\nneprihliadol, pričom tento postup náležite odôvodnil relevantnými skutočnosťami, keď v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že dokazovanie žalovaný navrhol na pojednávaní dňa 17.09.2024, pričom mal v\nkonaní dostatočný časový priestor a vykonanie dokazovania by si vyžiadalo odročenie pojednávania\na bolo by nehospodárne. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 21.03.2024 uložil stranám lehotu\n30 dní, v ktorej môžu predniesť prípadné ďalšie skutkové tvrdenia a prostriedky procesného útoku či\nobrany s tým, že na neskôr predložené súd nebude prihliadať. Žalovaný v tejto lehote súdu žiadne ďalšie\nskutkové tvrdenia, ani prostriedky procesnej obrany nepredložil, hoci tak urobiť mohol, jeho návrh na\nvykonanie dokazovania nevyplynul zo žiadnych žalobkyňou predložených dôkazov ani tvrdení. V konaní\nbol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.\n19. Vzhľadom na to, že žalovaný návrh na vykonanie dokazovania na zistenie finančných prostriedkov\nnadobudnutých počas trvania manželstva na bankových účtoch žalobkyne nenavrhol včas, nedôvodne\nnamietal že súd prvej inštancie nesprávnym právnym posúdením nevysporiadal časť masy BSM\nspočívajúcu vo finančných prostriedkoch na bankových účtoch žalobkyne. Nedôvodne namietal aj\nnevyporiadanie ďalších hnuteľných vecí, a to elektroniky a ostatného nábytku domácnosti, keď ďalšie\nhnuteľné veci, rovnako ako finančné prostriedky a bankové účty žalobkyne, riadne neoznačil a nežiadal\nich vyporiadať a teda neurobil ich predmetom konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobkyne,\nže predmetom konania o vyporiadanie BSM môžu byť iba tie veci, či majetok, ktoré sporové strany\nurobili predmetom konania, pretože sporové konanie sa riadi dispozičným, prejednacím princípom a\nprocesná iniciatíva prislúcha sporovým stranám. Keďže konanie o vyporiadanie BSM je možné začať\nlen na návrh a ide o konanie „ludicium duplex“, sporové strany majú postavenie žalobcu aj žalovaného.\nPreto, ak chcel žalovaný zahrnúť do vyporiadania BSM ďalšie hnuteľné veci, či finančné prostriedky na\núčte žalobkyne, mal využiť svoje právo počas prvoinštančného konania a označiť veci, ktoré podľa jeho\nnázoru bolo potrebné tiež zahrnúť do vyporiadavaného BSM. Správnosti uvedených záverov nasvedčuje\npodľa názoru odvolacieho súdu aj ustanovenie § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou\nobjaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku\n4. Uvedené ustanovenie bolo doplnené novelou uskutočnenou zákonom č. 379/2008 Z. z., účinnou\nod 01.01.2008. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podanie návrhu na vyporiadanie\nBSM na súd v hmotnoprávnej prekluzívnej lehote 3 rokov od zániku BSM rozvodom manželstva má za\nnásledok prerušenie behu trojročnej lehoty, ktorá tak počas riadneho trvania konania neplynie a zároveň\npodanie návrhu na súd v uvedenej lehote zabraňuje nastúpeniu zákonnej fikcie vyporiadania BSM ex\nlege. Z uvedeného ust. § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na majetok bývalých manželov,\nktorý nebol zahrnutý do rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM, sa uplatní zákonná fikcia. Zákonná fikcia\nvyporiadania BSM sa uplatní aj vo vzťahu k tej časti nevyporiadaného majetku, ktorý nebol zahrnutý do\nsúdneho rozhodnutia o vyporiadaní BSM, pretože ho strany v súlade s dispozičnou autonómiou vôle\nneurobili predmetom konania.\n20. Správne súd prvej inštancie v rámci tzv. širšieho vyporiadania zohľadnil aj náklady na splátky\nhypotéky, ktoré po zániku BSM až do rozhodnutia súdu prvej inštancie uhrádzala výlučne sama\nžalobkyňa tak, že polovicu týchto nákladov odpočítal od vyrovnávacieho podielu žalovaného. Správnosť\ntohto postupu vyplýva aj zo záverov, ku ktorým dospel Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.7Cdo/243/2021\nz 28. februára 2023. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd poukázal na ustálený názor rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, podľa ktorého pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do\nvyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy\ndochádza k vyporiadaniu (R 42/1972, 3Cdo/56/2008, Cdo/95/2008, 2Cdo/176/2011, 3Cdo/174/2012).\nV rámci ustálenej súdnej praxe poukázal aj na judikát R 22/1991, podľa ktorého, ak mali spoločnú\npôžičku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v § 149 ods.\n4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako jednu\npolovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil to, čo mal na\ntento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu. Ďalej najvyšší súd uviedol, že “V\n\npodobných súvislostiach je potrebné posúdiť aj v čase súdneho rozhodovania už uhradený spoločný dlh\nsporových strán, ktorý reálne existoval ku dňu zániku BSM. Najvyšší súd v tomto ohľade vychádzal (aj)\nz nosných dôvodov rozhodnutia českého Najvyššieho súdu sp. zn 22Cdo/14/2006. Ak bol spoločný dlh\nsporových strán uhradený až po zániku BSM, potom v prípade jeho uhradenia pred rozhodnutím súdu\no vyporiadaní sa žiadnemu z účastníkov k úhrade už neprikazuje, pretože prikázať možno iba existujúci\nmajetok; nie je totiž možné rozhodnutím súdu (výrokom jeho rozhodnutia) prikazovať už uhradený dlh,\nči zaniknutú pohľadávku resp. zničenú vec. Pokiaľ sa niektorý z manželov po rozvode manželstva\npodieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, zohľadní sa táto skutočnosť\nv rámci celkového vyporiadania podľa § 150 OZ (zo svojho na spoločné, pozn.).” Z uvedeného\nvyplýva, že i keď rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM nie je možné prikázať niektorému z bývalých\nmanželov už uhradený spoločný dlh, či zaniknutú pohľadávku, zaplatením spoločného dlhu po rozvode\nmanželstva jedným z bývalých manželov z jeho výlučných prostriedkov, vznikne tomuto manželovi\nnárok na zohľadnenie tejto skutočnosti v rámci celkového vyporiadania podľa § 150 Občianskeho\nzákonníka, t. j. na zohľadnenie toho čo zo svojho vynaložil na spoločné. V zmysle uvedeného v prípade\nčiastočnej úhrady spoločného dlhu po rozvode manželstva jedným z bývalých manželov z jeho výlučných\nprostriedkov, je potrebné rovnako zohľadniť túto skutočnosť v rámci celkového vyporiadania BSM podľa\n§ 150 Občianskeho zákonníka.\n21. Žalovaný namietal aj nesprávnosť výroku IV, ktorým súd uložil žalobkyni vyplatiť mu vyrovnávací\npodiel v sume 90 428,34 € do piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Neuviedol však z akého\ndôvodu považuje tento výrok za nesprávny, a ani neuviedol ako mal podľa jeho názoru súd rozhodnúť.\n22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a\n2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané\n\nvčas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.\n1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/80/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "bd402d71-df50-4f04-bcb3-05224df512c0:5286949f-7383-4d90-8e6c-366ee0311623", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8613200037.1", "spisova_znacka": "6Cdo/53/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/53/2019 z 30. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8613200037.1"}, {"guid": "2a39a6b1-7dea-4bb3-be7d-834c521dc7bf:6da81657-4416-4b2d-a400-df25528df381", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220278.2", "spisova_znacka": "2Co/145/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 2Co/145/2014 z 21. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220278.2"}], "citovane_v": []}