Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1CoEk/2/2026 1416206352 30. 04. 2026 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2026:1416206352.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXX/XX, XXX XX D. - B., štátna občianka SR, právne zastúpená: JUDr. Dušan Dudáš, advokát, Vyšehradská 14, 851 06 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti povinnému: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX H., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Daniela Ježová, PhD., LL.M., advokát, Javorinská 13, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom, so sídlom exekútorského úradu: Záhradnícka č. 14, 811 07 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti a o odvolaní povinného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-61Er/945/2016 – 258 zo dňa 04.09.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave odvolanie povinného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-61Er/945/2016 – 258 zo dňa 04.09.2025 v napadnutej časti výroku I. o d m i e t a . II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-61Er/945/2016 – 258 zo dňa 04.09.2025 v napadnutej časti výroku II. p o t v r d z u j e . III. Súd oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie uznesením č. k. B1-61Er/945/2016 – 258 zo dňa 04.09.2025, vydaným zákonným sudcom, výrokom I. zamietol sťažnosť povinného zo dňa 08.04.2025 v znení jej písomného doplnenia zo dňa 09.05.2025 a taktiež v znení jej písomného doplnenia zo dňa 09.06.2025 a výrokom II. priznal oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému, a to s poukazom na ustanovenia § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, § 36 ods. 1, § 36 ods. 2, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 46 ods. 1, § 46 ods. 2, § 46 ods. 3, § 46 ods. 4, § 46 ods. 6, § 196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), § 239 ods. 1, § 247, § 248, § 249, § 250 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným dňa 29.06.2016 do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom, Exekútorský úrad Bratislava I, Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava, sa domáhali oprávnení: 1/ mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, 2/ mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, toho času obe zastúpené zákonnou zástupkyňou, ktorou je matka: E. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, proti povinnému: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času trvale bytom D. XX, XXX XX D., štátny občan SR, vykonania exekúcie za účelom vymoženia uloženej povinnosti. Podkladom pre vykonanie exekúcie sú exekučné tituly - rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 6C/318/2010-89 zo dňa 13.03.2012, právoplatný v časti o rozvode manželstva dňa 28.04.2012 a
vo zvyšnej časti týkajúcej sa uloženej povinnosti výživného pre maloleté oprávnené v I. a v II. rade, právoplatný dňa 01.10.2012 a vykonateľný dňa 28.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.09.2012, č. k. 9Co 236/2012-109, právoplatným dňa 01.10.2012 (ďalej len ako „exekučné tituly“). V tom čase príslušný Okresný súd Bratislava I poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka, so sídlom exekútorského úradu: Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava, poverením zo dňa 27.09.2016 vydaným pod číslom: 5101 102264. Dňa 14.11.2016 bolo doručené Okresnému súdu Bratislava I podanie povinného zo dňa 14.11.2016 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného do 31.03.2017, o ktorom rozhodol uznesením č. k. 61Er/945/2016-71 zo dňa 24.07.2017 právoplatným a vykonateľným v časti jeho výroku I. dňa 25.08.2017 tak, že v prvom výroku: „I. Súd v časti zmeškaného výživného exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavol Holík pod sp. zn. 61Er/945/2016 zastavuje.“ a v druhom výroku: „II. Súd v časti bežného výživného exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom, pod sp. zn. 61Er/945/2016 ponecháva na pokračovanie.“ Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 61Er/945/2016-71 zo dňa 24.07.2017 v časti jeho II. výroku bolo zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu odvolania povinného, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 21CoE/97/2018-95 zo dňa 03.07.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 30.07.2018. Súdny exekútor postúpil dňa 22.01.2021 Okresnému súdu Bratislava I návrh oprávnenej v I. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 18.01.2021, ktorým navrhla v exekúciu v prospech oprávnenej v I. rade zastaviť. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 61Er/945/2016-147 zo dňa 22.03.2021, právoplatným a vykonateľným dňa 21.04.2021 exekúciu v časti voči oprávnenej v I. rade zastavil. 3. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“), vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej exekučnej veci do 1. júna 2023, rozhodol uznesením, č. k. B1-61Er/945/2016-174 zo dňa 24.03.2025, v časti výroku I. právoplatným dňa 23.04.2025 tak, že výrokom I. v časti vymoženia bežného výživného pre oprávnenú exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom pod sp. zn. B1-61Er/945/2016 zastavil a výrokom II. návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej zostávajúcej časti, týkajúcej sa vedenia exekúcie proti povinnému na vymoženie trov súdneho exekútora vo výške 12.283,05 eur, zamietol. 4. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal voči výroku II. uznesenia č. k. B1-61Er/945/2016-174 zo dňa 24.03.2025 v zákonnej lehote sťažnosť zo dňa 08.04.2025, ktorú následne písomne doplnil podaniami zo dňa 09.05.2025 a zo dňa 09.06.2025. Povinný žiadal vrátenie stiahnutej sumy 12.283,05 eur a zároveň, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. 5. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že sťažnosť povinného je nedôvodná predovšetkým z dôvodu, že z obsahu exekučného spisu mal preukázané, že súdny exekútor vykonával exekučnú činnosť aj po roku 2017, a to prostredníctvom viacerých úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky, vrátane lustrácií, vydávania exekučných príkazov, žiadostí o súčinnosť a komunikácie s príslušnými subjektmi. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že povinný svoje tvrdenia o nečinnosti exekútora nijako nepreukázal a nepredložil relevantné dôkazy, hoci mal počas celého exekučného konania možnosť nahliadať do exekučného spisu, žiadať o rozpis trov exekúcie alebo podať návrh na odklad exekúcie. Pokiaľ ide o námietky smerujúce proti výške a špecifikácii trov exekúcie, súd poukázal na to, že súdny exekútor vo svojom vyjadrení podrobne špecifikoval vymáhaný nárok aj výšku trov exekúcie, pričom následne vykonal aj opravu konečného vyúčtovania exekučného konania opravou zo dňa 06.08.2025. Súd prvej inštancie námietky povinného týkajúce sa nejasnosti, nepresnosti či nesprávnosti vyúčtovania a výšky odmeny exekútora vyhodnotil ako nedôvodné. Za irelevantnú následne považoval aj námietku týkajúcu sa obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťou z dôvodu exekučného záložného práva, keďže súdny exekútor po skončení exekučného konania požiadal o jeho výmaz. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd prvej inštancie podľa § 250 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého uznesenia. 6. O trovách účastníkov exekučného konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že nakoľko oprávnená mala v konaní o sťažnosti povinného voči povinnému plný úspech vo veci, súd jej priznal nárok voči povinnému na náhradu trov exekučného konania. 7. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. a), d), e), f) a h) CSP. Mal za to, že odvolanie je prípustné aj voči výroku I. v zmysle § 357 písm. m) CSP, nakoľko aj prvý výrok sa týka nároku na náhradu trov konania, a to
súdneho exekútora. Povinný konštatoval, že súdnemu exekútorovi patrí odmena a náhrada trov len za úkony, ktorými sa aktívne a záslužne podieľal na vymožení pohľadávky. Ak povinný plní svoj záväzok dobrovoľne priamo oprávnenému, odpadá príčinná súvislosť medzi činnosťou exekútora a uspokojením pohľadávky, pričom v tejto súvislosti poukázal na zásadu zásluhovosti (princíp kauzality), účel exekúcie a dobrovoľné plnenie po začatí exekúcie, ako aj na relevantnú judikatúru. Povinný namietal, že exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vypočítané aj zo súm, ktoré ako povinný uhradil dobrovoľne priamo k rukám oprávnenej osoby počas exekučného konania, čo je v rozpore so zásadou zásluhovosti. Povinný uviedol, že je úlohou súdneho exekútora preukázať svoju činnosť, pre ktorú si uplatňuje trovy exekúcie, pričom tento nikde neuviedol zoznam vykonaných úkonov a svoju odmenu vyčísľuje len na základe výšky dlžného výživného a nie na základe vykonaných úkonov. Povinný žiadal vrátenie stiahnutej sumy 12.283,05 eur a aby súd exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Súdnym exekútorom vyčíslené konečné vyúčtovanie exekučného konania je podľa povinného nejasné, nakoľko nie je zrejmé, z akých výpočtov dospel k daným sumám. Dodal, že vo výpočte predloženého súdnym exekútorom sa nachádzajú údaje o trovách za exekúciu vedenú voči I. B., ktorá bola zastavená už uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 61Er/945/2016-147 zo dňa 24.03.2021. Povinný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi nárok na odmenu z dobrovoľne zaplatených súm neprizná a exekúciu zastaví aj v danej časti. 8. Písomným podaním zo dňa 15.10.2025 sa k odvolaniu povinného vyjadril súdny exekútor. Ozrejmil, že exekučný súd vo výroku I. napadnutého uznesenia nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania v súlade s § 357 písm. m) CSP, avšak daným výrokom sa zamietol návrh na zastavenie exekúcie na vymoženie trov súdneho exekútora. Ide o procesné rozhodnutie v exekučnom konaní. Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie voči výroku o trovách exekúcie, nespravuje sa ustanoveniami CSP, ale je voči nemu lex specialis. Súdny exekútor objasnil, že trovy exekúcie boli vymožené ešte pred samotným zastavením exekučného konania v časti bežného výživného, čím sa považuje exekučné konanie za skončené. Navrhol, aby exekučný súd odvolanie povinného proti výroku I. napadnutého uznesenia ako neprípustné odmietol a napadnutý výrok II. uznesenia ako vecne správne potvrdil. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k nasledujúcemu záveru: 10. Podľa § 243h ods. 1 EP v znení účinnom od 01. apríla 2017 (prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 11. Podľa § 9a ods.1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa ods. 3 na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Podľa ods. 4 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 12. Podľa § 9b ods.5 EP v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. 13. Podľa § 58 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.03.2017) proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie. 14. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 15. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a)zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny. 16. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 17. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 29.06.2016 spísaním návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia uloženej povinnosti. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol sťažnosť povinného zo dňa 08.04.2025 v znení jej písomného doplnenia zo dňa 09.05.2025 a písomného doplnenia zo dňa 09.06.2025, a to voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. B1-61Er/945/2016-174 zo dňa 24.03.2025 v časti výroku II. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej zostávajúcej časti, týkajúcej sa vedenia exekúcie proti povinnému na vymoženie trov súdneho exekútora vo výške 12.283,05 eur a výrokom II. priznal oprávnenej nárok voči povinnému na náhradu trov konania. 18. V prvom rade odvolací súdu uvádza, že EP (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti normou procesnou (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia). Podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem v zásade treba vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou. Súčasťou novely EP účinnej od 1. apríla 2017 je však aj výslovné zakotvenie pravidla časového spolupôsobenia starých (neplatných a neúčinných) právnych noriem s právnymi normami novými (platnými a účinnými). Ide o tzv. ultraaktivitu procesných noriem zakotvenú v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 EP v znení účinnom od 01. apríla 2017 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. apríla 2017). Podľa tohto pravidla sa exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak (ide o uplatňovanie tzv. princípu ultraaktivity procesných noriem), a preto sa v danom prípade aplikuje rozhodné znenie EP účinné do 31.03.2017. Odvolací súd v tejto spojitosti zdôrazňuje, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje (§ 9a ods.1 EP v znení účinnom do 31.marca 2017). Uvedené znamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie prípady v rámci exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne. 19. Exekučný poriadok napriek skutočnosti, že pri určitých druhoch rozhodnutí pripúšťa odvolanie, napr. § 58 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.03.2017), v žiadnom zo svojich ustanovení neustanovuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí sťažnosti povinného voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 20. Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2) rovnako tak nedáva účastníkovi konania oprávnenie na podanie odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu je daná len v obmedzenom, taxatívne vypočítanom rozsahu; zákon musí odvolanie proti konkrétnemu ustanoveniu výslovne pripúšťať (ide o uznesenia taxatívne vypočítané v § 357 CSP všeobecne alebo konkrétne, prípustnosť odvolania sa predpokladá v konkrétnom zákonnom ustanovení, napr. v § 44 ods. 2 veta posledná, § 50 ods. 4, § 56 ods. 8, § 164 ods. 1 veta druhá EP, resp. uvedenom § 58 ods. 5 EP, atď.). 21. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Ustanovenie § 357 CSP taxatívne uvádza uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie, pričom proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie o zamietnutí sťažnosti povinného voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v danom prípade vo zvyšnej zostávajúcej časti, týkajúcej sa vedenia exekúcie proti povinnému na vymoženie trov súdneho exekútora vo výške 12.283,05 eur), nie je v ustanovení § 357 CSP, ani v žiadnom z príslušných ustanovení EP uvedené, a preto zakladá neprípustnosť odvolania proti predmetnému napadnutému uzneseniu do výroku I. a naproti tomu správnosť poučenia súdu prvej inštancie o neprípustnosti odvolania. 22. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.02.2024, sp. zn. 5 Oboer/1/2024, v zmysle ktorého uviedol, že „Exekučný poriadok neumožňuje podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o sťažnosti podanej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Rovnako tak ani Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého sa primerane použijú v konaní podľa Exekučného poriadku, v zmysle ustanovenia § 357 CSP, ktoré taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd zamietol sťažnosť podanú proti rozhodnutiu súdneho úradníka. Ak zákon proti určitému typu súdneho rozhodnutia vyhlási riadny opravný prostriedok za právne neúčinný (t. j. že sa ním v danom prípade nemožno úspešne domáhať nápravy chýb a nedostatkov pred súdom nižšej inštancie), nemôže byť právne účinným ani mimoriadny opravný prostriedok. Inak by právna úprava riadneho opravného prostriedku pre tento typ súdneho rozhodnutia v inštančnom postupe stratila svoj význam a zmysel a bola by v rozpore s princípom prezumpcie racionálneho zákonodarcu, ktorý je nevyhnutným predpokladom existencie právnej istoty a právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a zároveň by sa tým poprela účelnosť práva ako základná právna hodnota (obdobne uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/30/2023 z 19. decembra 2023)“. 23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že predmetné odvolanie povinného smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné, v dôsledku čoho odvolací súd v súlade s ustanovením § 386 písm. c) CSP odvolanie povinného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B1-61Er/945/2016 – 258 zo dňa 04.09.2025, čo do výroku I., odmietol. 24. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie. 25. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 30. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 31. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia povinný neuviedol žiadne konkrétne odvolacie námietky, keď jeho odvolanie v tejto časti zostalo iba v rovine všeobecného nesúhlasu bez špecifikácie skutkových alebo právnych pochybení súdu prvej inštancie. Námietky vyjadrené povinným sa tak netýkali výroku II. napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému nevzniesol žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu spôsobilú spochybniť jeho vecnú správnosť. V úvode svojho odvolania povinný výslovne uviedol, že „týmto podáva odvolanie voči predmetnému uzneseniu, a to v celom rozsahu“, preto sa odvolací súd zaoberal všetkými napadnutými výrokmi, a teda aj výrokom o trovách konania,
hoci k nemu povinný neuviedol osobitné odvolacie dôvody. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V posudzovanom prípade bola oprávnená v konaní úspešná v plnom rozsahu, pričom nebol zistený žiadny dôvod na krátenie alebo nepriznanie náhrady trov konania. Za tejto procesnej situácie vznikol oprávnenej nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré jej v súvislosti s uplatnením práva vznikli. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď priznal oprávnenej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie ani nesprávne právne posúdenie veci vo výroku II. o trovách konania, pričom tento výrok považoval za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok II. napadnutého uznesenia podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 33. V danom prípade mala v odvolacom konaní plný úspech oprávnená, v dôsledku čoho jej vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však oprávnenej v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnila, súd jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva). 34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).