Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/45/2026 1325208664 27. 05. 2026 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2026:1325208664.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Amikov job SK, s.r.o., Mikovíniho 26, 917 01 Trnava, IČO: 52 112 659, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Balázs Fábián, s.r.o., Gúgska 108, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 238 739, proti: MKMS s. r. o., Galvaniho 12, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO: 46 072 004, právne zastúpenému: Mgr. Juraj Hudák, LL.M, usadený euroadvokát, Staré Grunty 18, 841 04 Bratislava, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 76Cb/113/2025 - 57 zo dňa 25.11.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 76Cb/113/2025 - 57 zo dňa 25.11.2025 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi účtovnú a mzdovú dokumentáciu za obdobie od 01.03.2023 (vrátane) do 31.12.2024 (vrátane), a to: – mzdové doklady, mzdové listy, výplatné listiny, rekapitulácie miezd, evidenčné listy dôchodkového poistenia, prehľady a povinné mesačné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu týkajúce sa zamestnancov žalobcu, vo formáte PDF, – údaje o zostatkových dovolenkách, prekážkach v práci na strane zamestnanca, exekúciách týkajúce sa zamestnancov žalobcu, vo formáte PDF, – hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a ročné zúčtovania preddavkov na daň z príjmov za zamestnancov žalobcu, vo formáte PDF, – elektronický archív zo mzdového softvéru, – účtovné doklady - prijaté a vydané faktúry, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy, vo formáte PDF, – všetky mesačné prehľady, a to hospodársky výsledok súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch, vo formáte PDF, – účtovné knihy a zostavy za roky 2023 a 2024, vo formáte PDF a excel, – hlavnú knihu a účtovný denník za rok 2024, vo formáte PDF a excel, – obratovú predvahu k 01.01.2025, vo formáte PDF a excel, – otváraciu súvahu k 01.01.2025, vo formáte PDF, – knihu pohľadávok a záväzkov za rok 2024, vo formáte PDF, – knihu dlhodobého majetku (zaradenie, odpisy, zostatky), vo formáte PDF, – inventarizačné súpisy (majetok, zásoby, pohľadávky, záväzky), vo formáte PDF,
– posledné daňové priznanie k DPH za 12/2024 a kontrolný výkaz, vo formáte PDF, – súhrnné výkazy, vo formáte PDF, – evidenciu DPH, vo formáte PDF, – korešpondenciu s daňovým úradom vrátane výziev a rozhodnutí, vo formáte PDF, a to všetko do troch dní odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, tak ako je uvedené vo výroku uznesenia, s odôvodnením, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 08.03.2023 Zmluva o vedení účtovníctva, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi služby vedenia účtovníctva a ďalšie služby, ako sú špecifikované v článku I. Zmluvy, priebežne odo dňa prevzatia účtovných dokladov od žalobcu. Prílohou tejto Zmluvy bol Cenník vybraných služieb platný od 01.02.2022. Za účelom poskytovania služieb odovzdal žalobca žalovanému svoju účtovnú a mzdovú dokumentáciu za roky 2020, 2021 a 2022 a poskytol mu všetku potrebnú súčinnosť pri nastavení spolupráce a prevzatí údajov od predchádzajúceho účtovného poradcu. Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky v poskytovaní služieb zo strany žalovaného došlo k ukončeniu spolupráce, pričom žalovaný e-mailom zo dňa 02.10.2024 akceptoval ukončenie spolupráce. Po skončení spolupráce žalovaný vystavil faktúru OF25/0275 zo dňa 20.05.2025 so splatnosťou dňa 27.05.2025 na sumu 2.737,98 eur. Žalobca uhradil časť vo výške 1.551,03 eur. Zostávajúcu časť neuhradil a žiadal o opravu, resp. o poníženie o poslednú položku 10 „Prevzatie agendy klienta v priebehu roka preúčtovanie dokladov 1,2/2023, preúčtovanie miezd 1,2/2023“ v sume 1.168,50 eur. Žalovaný nespracovával účtovníctvo ani mzdy za mesiace január a február 2023 a preto nemal nárok na odmenu za takéto služby. V ďalšom návrhu poukazuje na nesprávnosť vyúčtovanej časti položiek v daňovom doklade. Žalobca vyzval žalovaného na odovzdanie účtovnej a mzdovej dokumentácie za roky 2023 a 2024, avšak žalovaný odmietol splniť si túto povinnosť pokiaľ žalobca neuhradí zostávajúcu časť faktúr. Za účelom vyriešenia celej záležitosti právny zástupca žalobcu kontaktoval žalovaného listom zo dňa 08.10.2025 na odovzdanie účtovnej a mzdovej dokumentácie za roky 2023 a 2024, ktorá je vlastníctvom žalobcu. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 15.10.2025 ponúkol iba čiastočné odovzdanie agendy za roky 2020, 2021 a 2022, ktorú žalobca prevzal. Žalovaný neodovzdal dokumentáciu za roky 2023 a 2024, ich odovzdanie podmieňuje uhradením ostatnej časti. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil aj tým, že žalobca nevie zabezpečiť bez sprístupnenia požadovanej dokumentácie svoje zákonné povinnosti. Účtovné dokumenty za rok 2023 a 2024 zadržiavané žalovaným sú výlučné vlastníctvo žalobcu. Žalobca je v tiesni a žalovaný túto situáciu využíva na donútenia žalobcu k úhrade záväzkov, ku ktorým sa žalobca osobitne nezaviazal a nárok spochybňuje. 3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 336 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Z listinných dokladov považoval súd prvej inštancie za nespornú existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo žalobca preukázal listinnými dokladmi. Z e-mailovej komunikácie súd zistil, že žalovaný podmieňuje vydanie ostatnej časti účtovných dokladov žalobcovi vykonaním úhrady ostatnej časti žalovaným vystaveného daňového dokladu. Uvedené vyplýva priamo z e-mailu zo dňa 28.10.2025 v ktorom právny zástupca žalovaného uvádza: „klient trvá na uhradení oboch dlžných súm (úplnom zaplatení oboch faktúr). Do dvoch pracovných dní po pripísaní platieb na účet klienta vydá klient spoločnosti Amikov výstupy jeho služieb poskytnutých spoločnosti Amikov okrem databáz, na ktoré spoločnosť Amikov nemá nárok ani po zaplatení dlžných súm.“ Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi ďalej vyhodnotil, že žalobca osvedčil všetky zákonom aprobované právne skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ust. § 324 a nasl. CSP. Uviedol, že úspech žalobcu, ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej dočasnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasné osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Účtovné doklady súd prvej inštancie vyhodnotil ako
majetok účtovnej jednotky tj. firmy, živnostníka, organizácie, ktorej sa týkajú. Je vlastníkom a pôvodcom svojich účtovných záznamov a dokumentácie. Ak je vedením účtovníctva poverená externá účtovná firma alebo účtovník, tieto doklady má len dočasne vo svojej správe na účely spracovania účtovníctva prípadne archivácie, pokiaľ nie je dohodnuté inak v zmluve o vedení účtovníctva. Účtovná jednotka má právo žiadať si svoje účtovné doklady od účtovníka späť, najmä ak dochádza k zmene účtovníka alebo ukončeniu zmluvného vzťahu. Účtovná jednotka je zo zákona zodpovedná za uchovávanie a archiváciu účtovných dokladov počas zákonom stanovených lehôt (napr. 10 rokov pre účtovnú závierku a účtovné doklady). Účtovník nemá právo zadržiavať účtovné doklady klienta, aj keby mal voči nemu nejaké pohľadávky, pretože tieto doklady sú nevyhnutné na preukázanie skutočností a plnenie zákonných povinností klienta (napr. pri daňovej kontrole). Žalobca tak osvedčil danosť hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery. Tento nárok má základ vo vlastníckom práve žalobcu, ktorý vedie účtovníctvo, je vlastníkom a pôvodcom svojich účtovných záznamov a dokumentácie. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie uzavrel, že samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu, teda rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje vec samú, neuložil žalobcovi v zmysle ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). 5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alternatívne, aby zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov žalovaného v rozsahu 100%. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 08.03.2023 Zmluvu o vedení účtovníctva [ďalej len ako „Zmluva“], na základe ktorej poskytoval žalovaný žalobcovi od uvedeného dňa služby v oblasti vedenia účtovníctva žalobcu, ako aj služby v oblasti miezd a personalistiky ohľadne zamestnancov žalobcu. Jednou z príloh Zmluvy a jej neoddeliteľnou súčasťou bol aj cenník služieb žalovaného platný od 01.02.2022. Žalobca a žalovaný sa na základe Zmluvy dohodli okrem iného aj na tom, že žalovaný poskytne žalobcovi služby súvisiace s prechodom žalobcu od jeho predchádzajúceho poskytovateľa účtovných služieb k žalovanému. Takáto služba je v cenníku služieb uvedená v jeho časti „Ostatné služby“ pod položkou „prevzatie agendy klienta v priebehu roka“. Prechod klienta od jedného poskytovateľa účtovných služieb k inému poskytovateľovi účtovných služieb je spojený s nutnosťou vykonania dodatočných činností [poskytnutia dodatočných služieb] súvisiacich predovšetkým so zadaním účtovných údajov o klientovi a personálnych a mzdových údajoch o zamestnancoch klienta do počítačového programu [softvéru] používaného novým poskytovateľom účtovných služieb. V prípade, že pôvodný a nový poskytovateľ účtovných služieb používajú rôzne účtovné softvéry (ako to bolo v tomto prípade), je prechod klienta od pôvodného poskytovateľa účtovných služieb k ich novému poskytovateľovi podstatne náročnejší a spojený s podstatne väčším rozsahom služieb, ktoré je zo strany nového poskytovateľa účtovných služieb potrebné klientovi poskytnúť. Zároveň prechod medzi poskytovateľmi účtovných služieb je náročnejší na rozsah poskytovaných účtovných služieb v prípade, že k nemu dochádza v priebehu účtovného obdobia [kalendárneho roka] a nie ku jeho koncu. Nakoľko žalovaný a predchádzajúci poskytovateľ účtovných služieb žalobcovi používajú iný účtovný softvér, nebolo možné preniesť žiadne účtovné údaje žalobcu a žiadne mzdové údaje zamestnancov žalobcu, pričom bolo možné preniesť [exportovať] len časť personálnych [osobných] údajov zamestnancov žalobcu. Aj prenesené personálne údaje zamestnancov žalobcu však boli v dôsledku nekompatibility softvéru MRP a softvéru Olymp nepresné. Žalovaný, resp. jeho zamestnanci tak museli „manuálne“ zadávať údaje žalobcu, o čom bol žalobca riadne informovaný. Uvedené služby vyúčtoval žalovaný žalobcovi na základe faktúry č. OF25/0275 so splatnosťou 27.05.2025 a faktúry č. OF25/0547 so splatnosťou dňa 08.09.2025. Žalovaný ďalej podrobnejšie opísal fakturované položky a uviedol, že strany sa v Zmluve dohodli, že za službu/služby „Prevzatie agendy klienta v priebehu roka“ zaplatí žalobca žalovanému cenu od 150,- EUR [tzn. minimálne 150,- EUR], pričom sa nedohodli na maximálnej výške ceny za takúto službu/služby, keďže rozsah uvedenej služby/služieb môže byť veľmi rôzny. Žalobca o potrebe vykonania takýchto služieb bol zároveň aj osobitne informovaný zo strany žalovaného a mal o tom dopredu vedomosť. Svedčí o tom napr. aj emailová komunikácia zo dňa 24.02.2023, v ktorej konateľ žalovaného reagoval na email predchádzajúceho poskytovateľa účtovných
služieb žalobcu, ktorý uviedol: „Spracujeme Vám mzdy a DPH za január a február 2023“, nasledujúcou odpoveďou: „V poriadku, už iná možnosť nie je, aj keď je to s časti zdvojená práca, nakoľko z našej strany to budeme musieť nahodiť nanovo za uvedené mesiace január a február 2023 do programu Kros.“ Žalobca bol žalovaným vopred, ešte pred uzatvorením Zmluvy informovaný o potrebe poskytnutia služieb spojených s prechodom. Žalobca sa nikdy pred ani po uzavretí Zmluvy nevyjadril, že by s poskytnutím predmetných služieb nesúhlasil. Napriek výzve na zaplatenie, resp. predžalobnej výzve žalobca časť ceny služieb v zmysle faktúry č. OF25/0275 vo výške 1.186,95 EUR a celú cenu služieb fakturovaných na základe faktúry č. OF25/0547 vo výške 6.789,60 EUR nezaplatil. Žalovaný sa ďalej podrobne vyjadroval k jednotlivým námietkam žalobcu ohľadom nutnosti osobitnej cenovej ponuky, že si práce žalobca neobjednal, že ich žalovaný nepreukázal, že faktúry boli vystavené po ukončení spolupráce, resp. že prevzatie agendy je „bežnou praxou“, pričom s nimi žalovaný nesúhlasil. Žalovaný zdôraznil, že mal voči žalobcovi ku dňu, keď ho žalobca vyzval na odovzdanie agendy, pohľadávky v celkovej výške 7.976,55 EUR, pričom boli uplatnené aj súdnou cestou, kedy Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05.12.2025 platobný rozkaz. 6. Žalovaný vo vzťahu k odôvodneniu súdu prvej inštancie v prvom rade poukázal na rozdiel medzi pojmami účtovné doklady ako také, keď rozlišoval: a) „podklady účtovníctva“, t.j. účtovné doklady, ktoré poskytla účtovná jednotka poskytovateľovi účtovných služieb a b) „produkt účtovných služieb“, t.j. účtovné doklady, ktoré pre danú účtovnú jednotku (klienta) zhotoví jej poskytovateľ služieb. Takéto účtovné doklady sú výsledkom účtovných služieb poskytovaných klientovi za dohodnutú odplatu, nemôže sa preto jednať o vlastníctvo účtovnej jednotky. Vlastníctvo nadobudne klient až potom, čo zaplatí cenu účtovných služieb. Súd prvej inštancie pritom zaviazal žalovaného na nasledovné produkty účtovných služieb: a) mzdové listy; b) výplatné listiny; c) rekapitulácie miezd; d) evidenčné listy dôchodkového poistenia; e) prehľady a povinné mesačné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu týkajúce sa zamestnancov žalobcu; f) údaje o zostatkových dovolenkách; g) hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti; h) ročné zúčtovania preddavkov na daň z príjmov za zamestnancov žalobcu; i) všetky mesačné prehľady, a to hospodársky výsledok súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch; j) účtovné knihy a zostavy za roky 2023 a 2024; k) hlavnú knihu a účtovný denník za rok 2024; l) knihu pohľadávok a záväzkov za rok 2024; m) knihu dlhodobého majetku; n) inventarizačné súpisy; o) posledné daňové priznanie k DPH za 12/2024 a kontrolný výkaz; p) súhrnné výkazy - žiadne neboli, keďže žalobca nemal povinnosť ich podávať, q) evidenciu DPH. Žalovaný poukázal i na § 325 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého má právo nevydať klientovi účtovné doklady, ktoré sú produktom účtovných služieb, v prípade ak klient nezaplatil poskytovateľovi odplatu za poskytnuté služby. V opačnom prípade by sa mohol klient domáhať vydania takých dokladov, ktoré sú produktom služieb, za ktoré riadne nezaplatil. Žalovaný taktiež namietal neexistenciu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, nakoľko žalobca mnohé účtovné doklady uvedené v uznesení mal k dispozícii už pred dňom podania návrhu. Išlo o účtovné doklady, ktoré ako podklady účtovníctva poskytol žalovanému sám žalobca a mal ich teda k dispozícii po celú dobu (ide o mzdové doklady, doklady o prekážkach v práci na strane zamestnanca, exekúciách týkajúcich sa zamestnancov žalobcu, vydané faktúry, bankové výpisy, korešpondencia s daňovým úradom vrátane výziev a rozhodnutí), alebo účtovné doklady už poskytol žalovaný žalobcovi v minulosti v rámci plnenia jeho zmluvných povinností voči žalobcovi (evidenčné listy dôchodkového poistenia, údaje o zostatkových dovolenkách, ročné zúčtovania preddavkov na daň z príjmov za zamestnancov žalobcu, všetky mesačné prehľady a to hospodársky výsledok súvah, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch a inventarizačné súpisy). V ďalšom sa žalovaný venoval tvrdeniam žalobcu o dôveryhodnosti A. B. ako jediného spoločníka a konateľa žalobcu, ktorým sa stal až v roku 2022 a obavám o budúcich krokoch žalobcu, ktoré znemožnia uspokojenie pohľadávky žalovaného. Namietal, že súd prvej inštancie uložil žalovanému bez ďalšieho povinnosť vydať predmetné účtovné doklady žalobcovi vo formáte PDF, pričom žalovaný nemal povinnosť účtovné doklady digitalizovať do daného formátu. Súd si nepreveril, či žalovaný vôbec bol zmluvne povinný vydať účtovné doklady v takomto formáte, prípadne vo formáte excel. Súd prvej inštancie rovnako uložil žalovanému povinnosť vydať účtovné doklady ako obratovú predvahu k 01.01.2025 a otváraciu súvahu k 01.01.2025, pričom takéto účtovné doklady žalovaný ani logicky nemohol mať k dispozícii, keďže spolupráca medzi žalobcom a žalovaným skončila ku dňu 31.12.2024. Súd si uvedené mohol preveriť napr. výzvou žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu, súd však bez ďalšieho pripravil žalovaného o možnosť uplatniť jeho právo v zmysle § 325 Obchodného zákonníka. Záverom žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alternatívne, napadnuté uznesenie zruší a vec
vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie veci a prizná žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 30.01.2026, v ktorom reagoval na tvrdenia o pohľadávke žalovaného a uviedol, že pred realizáciou samotného prevzatia účtovnej a mzdovej agendy, ani v jeho priebehu a dokonca ani po ukončení prevzatia agendy žalovaný ani raz žalobcu nenotifikoval, že dané služby budú osobitne spoplatnené. Jediná informácia je v Cenníku platnom od 01.02.2022. Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o „službách spojených s prechodom“. Žalovaný pritom nevystavil ani žiadnu faktúru za sporné služby po prevzatí účtovnej a mzdovej agendy, vystavil ich až po ukončení spolupráce. Do dnešného dňa žalovaný neosvedčil rozsah údajne poskytnutých prác, resp. koľko času strávil nad poskytovaním služieb a akú hodinovú sadzbu použil. Zároveň akékoľvek navyšovanie sumy uvedenej v cenníku bez predchádzajúcej dohody zmluvných strán je v rozpore so zmluvou, ako i obchodnými zvyklosťami a dobrými mravmi. Cena bola navýšená pri jednej faktúre 7-násobne a pri druhej až 45-násobne. Žalobca si služby spracovania miezd a účtovníctva za obdobie január a február 2023 u žalovaného nikdy neobjednal a žalovaný mu dané služby nikdy nedodal, keďže tieto mu poskytol predchádzajúci účtovný poradca. Ani prípis zo dňa 15.10.2025 neobsahuje žiadne akceptovateľné a zmluvou podložené vysvetlenie o spôsobe kalkulácie odmeny a jej výške. Nakoľko v tomto štádiu konania nejde o konečné posúdenie veci, ale či je možné zadržiavaním účtovnej dokumentácie vynucovať úhradu spornej pohľadávky, poukázal na zákon č. 431/2002 o účtovníctve, ktorý neobsahuje členenie účtovných dokumentov, ale jasne v § 10 stanovuje čo je účtovným dokladom. Žalovaný nevytváral pre žalobcu žiadne účtovné doklady. Účtovné doklady boli a sú výlučne výsledkom podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalovaný na základe zmluvy len spracovával účtovné doklady generované žalobcom. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že vlastníkom a pôvodcom účtovných záznamov, t.j. účtovných dokladov je účtovná jednotka. Ich zadržiavaním tak dochádza k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu. Zadržiavaním dokladov, ktoré sú len v správe žalovaného, vystavil žalovaný žalobcu nebezpečenstvu, že nebude schopný plniť si svoje zákonné povinnosti, ktoré špecifikoval v návrhu. Žalovaný uvedomujúc si, že žalobca je v časovej tiesni aj s ohľadom na výzvu zdravotnej poisťovne Union, a.s. a prebiehajúcu kontrolu z Inšpektorátu práce Trnava, resp. za účelom riadenia a včasného plnenia zákonných povinností. Z povahy vedenia účtovníctva a z verejnoprávnych povinností žalobcu vyplýva, že zadržiavacie právo je vylúčené. Na to, aby mohol nový účtovný poradca nadviazať na účtovanie po predchádzajúcom účtovnom poradcovi, a zabezpečiť tak bilančnú kontinuitu, je nevyhnutné aby mal k dispozícii všetky kompletné účtovné doklady. V opačnom prípade vzniká riziko nezrovnalostí a chýb, čo môže viesť k nesprávnemu vedeniu účtovníctva a negatívnym následkom či už vo forme sankcií zo strany správnych orgánov, zbytočných nákladov na opravy, strate zákazníkov žalobcu, poškodeniu jeho dobrého mena, ušlému zisku alebo inej škody. Špekulácie okolo pána A. B. považoval žalobca za ničím nepodložené a špekulatívne, v snahe odviesť pozornosť od podstaty. Ak by obavy boli dôvodné, nečakal by žalovaný s vystavením faktúr dva roky. Rovnako formáty PDF považoval žalobca za bežné, ktoré strany používali aj počas trvania zmluvy, dokonca takýto formát vyžadujú aj priamo štátne inštitúcie. Potreba získať účtovné doklady vo formátoch ako je uvedené v uznesení bola zintenzívnená aj z dôvodu opakujúcich sa vadných plnení zo strany žalovaného a sťažnosťami klientov žalobcu na tieto pochybenia. K námietke, že obratovú predvahu k 01.01.2025 a otváraciu súvahu k 01.01.2025 nemohol mať k dispozícii z dôvodu ukončenia zmluvy k 31.12.2024 považoval za nedôvodnú, pretože predmetné účtovné dokumenty k prvému dňu nasledujúceho účtovného obdobia (01.01.2025) vychádzajú z konečných zostatkov účtov, ktoré sa vykazujú k poslednému dňu účtovného obdobia (31.12.2024), a tieto mal žalovaný k dispozícii. Predmetné účtovné doklady sú potrebné na dodržanie zásady bilančnej kontinuity. Napadnuté uznesenie považoval žalobca za vecne správne a navrhoval ho potvrdiť. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 18. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 19. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 20. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 22. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 23. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 24. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ale súčasne je ustanovením § 326 ods. 1 CSP daná i povinnosť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania,
zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“. 26. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie a obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné. 27. Žalovaný sa v prvej časti odvolania venuje primárne danosti (existencii a oprávnenosti) svojej pohľadávky, ktorú vyúčtoval žalobcovi faktúrami č. OF25/0275 a č. OF25/0547 a vysporiadava sa s námietkami žalobcu uvádzanými v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a to bez toho, že by vzniesol v tomto smere akékoľvek námietky voči odôvodneniu súdu prvej inštancie či už po právnej alebo skutkovej stránke. Nemožno opomenúť, že predmetom konania nie je konečné posúdenie existencie prípadného nároku žalovaného, resp. jeho výšky, ktorý nárok je už predmetom samostatného konania (viď Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 05.12.2025), ale posúdenie skutočnosti, či žalobca ako prípadný vlastník mzdovej a účtovnej dokumentácie osvedčil všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to najmä existenciu naliehavosti na vydaní predmetných dokumentov od žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie všeobecne zhrnul, že účtovné doklady sú majetkom účtovnej jednotky, t.j. žalobcu, ktorá je ich vlastníkom a ich pôvodcom. Súd prvej inštancie pritom nezohľadňoval, že je nevyhnutné rozlišovať medzi účtovnými dokladmi, ktoré predstavujú podklad pre uskutočnenie účtovných služieb, ktoré poskytuje samotná účtovná jednotka a účtovnými dokladmi, ktoré na základe podkladov zhotoví jej poskytovateľ účtovných služieb. V prvom prípade tak súd prvej inštancie nezohľadnil, že účtovné doklady ako podklady pre poskytovateľa účtovných služieb sú zasielané poskytovateľovi účtovných služieb v zmysle čl. VII. bodu 7.1 Zmluvy buď emailom, osobne, alebo prostredníctvom poštového podniku, pričom žalobca odoslanie podkladových účtovných dokumentov jednak neosvedčil a jednak účtovné doklady, ako sú mzdové doklady, doklady o prekážkach v práci na strane zamestnanca, o exekúciách týkajúcich sa zamestnancov žalobcu, vydané faktúry, bankové výpisy a korešpondencia s daňovým úradom vrátane výziev a rozhodnutí, musel mať žalobca a aj mal k dispozícii ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako vyplynulo i z emailovej komunikácie predloženej žalovaným. Nemohla tak existovať (naliehavá) potreba na vydaní predmetných dokumentov. Zároveň napriek skutočnosti, že akékoľvek účtovné doklady sú nepochybne vlastníctvom účtovnej jednotky, a to aj pre prípad, že za účtovné doklady účtovná jednotka nezaplatí, uvedené ešte nemusí byť dostatočným dôvodom pre vydanie a nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa svojím návrhom domáhal vydania účtovných dokladov za obdobie od 01.03.2023 (vrátane) do 31.12.2024 (vrátane) a to návrhom podaným 06. 11.2025. Žalobca videl naliehavosť na vydaní dokladov v povinnosti viesť účtovníctvo v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, kedy nemá možnosť zabezpečiť bilančnú kontinuitu požadovanú v zmysle § 16 ods. 12 zákona o účtovníctve, nie je schopný vytvoriť účtovnú závierku za rok 2025, následne podať daňové priznanie, ani vykonať ročné zúčtovanie zamestnancov. Poukázal i na upozornenia zo strany Inšpektorátu práce Trnava a na výzvy z Union poisťovne, a.s., ktoré však súdu prvej inštancie nepredložil. Napriek skutočnosti, že ide o účtovné podklady za rok 2013 a 2014, resp. o produkty účtovných služieb za dané roky, žalobca k nim individuálne neuvádza z akého dôvodu žiada ich neodkladné vydanie až s odstupom času 11 mesiacov, keď napr. len daňové priznanie k DPH za 12/2024 bolo potrebné podať do 25.02.2025. Zároveň z návrhu nie je taktiež zrejmé, aký vplyv majú doklady za rok 2023 a 2024 na podanie daňového priznania za rok 2025. V prípade, ak malo ísť o podanie daňového priznania za rok 2024, žalobca taktiež nepreukázal ku dňu podania návrhu
naliehavosť na vydaní neodkladného opatrenia, keď daňové priznanie je nevyhnutné podať najneskôr do 31.03.2025 a žalobca neuviedol a ani neosvedčil prípadné podanie žiadosti o predĺženie uvedeného termínu, resp. iné okolnosti odôvodňujúce naliehavosť na vydaní neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť, resp. bezprostrednú, nevyhnutnú a naliehavú potrebu upraviť pomery medzi stranami a teda, že by bolo vylúčené, aby sa žalobca domáhal vydania účtovných dokladov samotnou žalobou na vydanie vecí. Z emailovej komunikácie predloženej žalovaným zároveň vyplýva, že žalobca mal ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia evidenčné listy dôchodkového poistenia, údaje o zostatkových dovolenkách, ročné zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zamestnancov žalobcu, všetky mesačné prehľady a to hospodársky výsledok súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch a inventarizačné súpisy, neexistovala tak ohľadne týchto dokumentov potreba bezodkladne upraviť pomery strán. 28. V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť, že od účinnosti nového civilného sporového kódexu je priamo v § 330 ods. 2 CSP expressis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prijatým záverom sa musí súd vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom naplnenie uvedeného kritéria podlieha v prípade podaného odvolania následnému odvolaciemu prieskumu krajským súdom. V odvolacom konaní môže byť prvoinštančné uznesenie zmenené alebo zrušené aj bez ohľadu na splnenie zákonných podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP iba z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, či povaha veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia s totožným obsahom vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu v zmysle § 330 ods. 2 CSP. Vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Tým však nie je okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska vyčerpaný. Argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie všetkých relevantných okolností prípadu. Z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1124 s.) 29. Z obsahu predmetného návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je jednoznačne zrejmý účel a cieľ sledovaný žalobcom, ktorým je dosiahnutie vydania v petite návrhu identifikovaných účtovných a mzdových dokladov žalovaným žalobcovi a rovnako je zrejmé, že v prípade navrhovaného neodkladného opatrenia nejde o neodkladné opatrenie dočasného charakteru, ale nesporne vykazuje znaky neodkladného opatrenia s trvalým charakterom a jeho obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, ktorý by v danom prípade zodpovedal výroku rozhodnutia súdu vo veci samej na základe žaloby o vydanie hnuteľných vecí, tzv. vindikačná, resp. reivindikačná žaloba, v prípade ktorej ide jednoznačne o žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP. Súčasne je z obsahu spisu zrejmých viacero sporných otázok priamo súvisiacich s uplatňovaným nárokom žalobcu na vydanie predmetných účtovných dokladov, ktoré si vyžadujú dôsledné posúdenie konajúcim súdom a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, ako i preukázanie, že ich iná osoba neoprávnene zadržiava. Bez preukázania uvedených predpokladov nemôže byť žalobca úspešný. I za predpokladu úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo (napr. zmluvné) na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, resp. právo na zadržanie vecí, ktoré môžu prevažovať nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. 30. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. II. ÚS
866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. 31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie zodpovedajúce procesným pravidlám v konaní o žalobe vo veci samej, ale v záujme flexibilného a rýchleho riešenia situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu rozhoduje spravidla len na základe osvedčenia najvýznamnejších skutočností podstatných pre jeho rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade je odvolací súd názoru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením, pričom ani súd prvej inštancie tento svoj záver žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil a neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností, zmluvných ustanovení, resp. listín predložených žalobcom k uvedenému záveru dospel. Odvolací súd za okolnosti zodpovedajúce dikcii ustanovenia § 325 ods. 1 CSP nepovažuje všeobecnú formuláciu o potrebe ochrany vlastníckeho práva žalobcu bez uvedenia konkrétnych skutočností osvedčujúcich existenciu potreby bezodkladného poskytnutia ochrany prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Rovnako je nutné konštatovať, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil bezprostrednú hrozbu akejkoľvek kontroly, o ktorú hrozbu oprel svoje odôvodnenie i súd prvej inštancie, resp. nevysvetlil z akého dôvodu žiadal vydanie dokladov s odstupom skoro jedného roka. Keďže osvedčený stav trvá od roku začiatku roka 2025 a ide teda o dlhodobý stav, ktorého nápravy sa žalobca domáha návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia až po viac ako 10 mesiacoch od jeho vzniku, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu hovoriť o naplnení požiadavky bezprostredne ohrozeného práva žalobcu, z ktorého dôvodu takto podaný návrh nemôže sledovať podstatu inštitútu neodkladného opatrenia ako takého. Nebola tak osvedčené, že navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na predídenie uvádzaných hrozieb, resp. škôd žalobcovi. 32. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k postupu súdu prvej inštancie, ktorý navrhované neodkladné opatrenie nariadil bez uloženia povinnosti žalobcovi podať v súdom určenej lehote žalobu vo veci samej, keď mal za to, že samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, pričom úplne opomenul realizovať postup v zmysle § 337 ods. 1, ods. 2 CSP. 33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého uznesenia a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 34. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v danom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešný. 35. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).