{"guid": "4e746b7a-c514-4712-a4e3-f17608c99d12:93b676be-014c-4361-b815-84d6f1856ca2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1325208664.1", "spisova_znacka": "1Cob/45/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/45/2026 z 27. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 1Cob/45/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1325208664.1", "identifikacne_cislo": "1325208664", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93b676be-014c-4361-b815-84d6f1856ca2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1325208664.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1325208664.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1325208664.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/45/2026\n1325208664\n27. 05. 2026\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2026:1325208664.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu\nJUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Amikov job SK, s.r.o.,\nMikovíniho 26, 917 01 Trnava, IČO: 52 112 659, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Balázs\nFábián, s.r.o., Gúgska 108, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 238 739, proti: MKMS s. r. o., Galvaniho 12,\n821 04 Bratislava-Ružinov, IČO: 46 072 004, právne zastúpenému: Mgr. Juraj Hudák, LL.M, usadený\neuroadvokát, Staré Grunty 18, 841 04 Bratislava, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava\nIII č. k. 76Cb/113/2025 - 57 zo dňa 25.11.2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 76Cb/113/2025 - 57 zo dňa\n25.11.2025 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .\nII. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania vo výške 100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil\nneodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi účtovnú a mzdovú\ndokumentáciu za obdobie od 01.03.2023 (vrátane) do 31.12.2024 (vrátane), a to:\n– mzdové doklady, mzdové listy, výplatné listiny, rekapitulácie miezd, evidenčné listy dôchodkového\npoistenia, prehľady a povinné mesačné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné\npoisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu týkajúce sa zamestnancov žalobcu,\nvo formáte PDF,\n– údaje o zostatkových dovolenkách, prekážkach v práci na strane zamestnanca, exekúciách týkajúce\nsa zamestnancov žalobcu, vo formáte PDF,\n– hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a ročné zúčtovania preddavkov na\ndaň z príjmov za zamestnancov žalobcu, vo formáte PDF,\n– elektronický archív zo mzdového softvéru,\n– účtovné doklady - prijaté a vydané faktúry, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy, vo\nformáte PDF,\n– všetky mesačné prehľady, a to hospodársky výsledok súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o\nnákladoch a výnosoch, vo formáte PDF,\n– účtovné knihy a zostavy za roky 2023 a 2024, vo formáte PDF a excel,\n– hlavnú knihu a účtovný denník za rok 2024, vo formáte PDF a excel,\n– obratovú predvahu k 01.01.2025, vo formáte PDF a excel,\n– otváraciu súvahu k 01.01.2025, vo formáte PDF,\n– knihu pohľadávok a záväzkov za rok 2024, vo formáte PDF,\n– knihu dlhodobého majetku (zaradenie, odpisy, zostatky), vo formáte PDF,\n– inventarizačné súpisy (majetok, zásoby, pohľadávky, záväzky), vo formáte PDF,\n\n– posledné daňové priznanie k DPH za 12/2024 a kontrolný výkaz, vo formáte PDF,\n– súhrnné výkazy, vo formáte PDF,\n– evidenciu DPH, vo formáte PDF,\n– korešpondenciu s daňovým úradom vrátane výziev a rozhodnutí, vo formáte PDF,\na to všetko do troch dní odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Výrokom II. priznal žalobcovi\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom sa žalobca domáhal\nvydania neodkladného opatrenia, tak ako je uvedené vo výroku uznesenia, s odôvodnením, že medzi\nžalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 08.03.2023 Zmluva o vedení účtovníctva, na základe\nktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi služby vedenia účtovníctva a ďalšie služby, ako sú\nšpecifikované v článku I. Zmluvy, priebežne odo dňa prevzatia účtovných dokladov od žalobcu. Prílohou\ntejto Zmluvy bol Cenník vybraných služieb platný od 01.02.2022. Za účelom poskytovania služieb\nodovzdal žalobca žalovanému svoju účtovnú a mzdovú dokumentáciu za roky 2020, 2021 a 2022 a\nposkytol mu všetku potrebnú súčinnosť pri nastavení spolupráce a prevzatí údajov od predchádzajúceho\núčtovného poradcu. Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky v poskytovaní služieb zo strany žalovaného\ndošlo k ukončeniu spolupráce, pričom žalovaný e-mailom zo dňa 02.10.2024 akceptoval ukončenie\nspolupráce. Po skončení spolupráce žalovaný vystavil faktúru OF25/0275 zo dňa 20.05.2025 so\nsplatnosťou dňa 27.05.2025 na sumu 2.737,98 eur. Žalobca uhradil časť vo výške 1.551,03 eur.\nZostávajúcu časť neuhradil a žiadal o opravu, resp. o poníženie o poslednú položku 10 „Prevzatie\nagendy klienta v priebehu roka preúčtovanie dokladov 1,2/2023, preúčtovanie miezd 1,2/2023“ v sume\n1.168,50 eur. Žalovaný nespracovával účtovníctvo ani mzdy za mesiace január a február 2023 a preto\nnemal nárok na odmenu za takéto služby. V ďalšom návrhu poukazuje na nesprávnosť vyúčtovanej\nčasti položiek v daňovom doklade. Žalobca vyzval žalovaného na odovzdanie účtovnej a mzdovej\ndokumentácie za roky 2023 a 2024, avšak žalovaný odmietol splniť si túto povinnosť pokiaľ žalobca\nneuhradí zostávajúcu časť faktúr. Za účelom vyriešenia celej záležitosti právny zástupca žalobcu\nkontaktoval žalovaného listom zo dňa 08.10.2025 na odovzdanie účtovnej a mzdovej dokumentácie\nza roky 2023 a 2024, ktorá je vlastníctvom žalobcu. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 15.10.2025\nponúkol iba čiastočné odovzdanie agendy za roky 2020, 2021 a 2022, ktorú žalobca prevzal. Žalovaný\nneodovzdal dokumentáciu za roky 2023 a 2024, ich odovzdanie podmieňuje uhradením ostatnej časti.\nŽalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil aj tým, že žalobca nevie zabezpečiť bez\nsprístupnenia požadovanej dokumentácie svoje zákonné povinnosti. Účtovné dokumenty za rok 2023 a\n2024 zadržiavané žalovaným sú výlučné vlastníctvo žalobcu. Žalobca je v tiesni a žalovaný túto situáciu\nvyužíva na donútenia žalobcu k úhrade záväzkov, ku ktorým sa žalobca osobitne nezaviazal a nárok\nspochybňuje.\n3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,\nods. 2 písm. d), § 336 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej\nlen „CSP“). Z listinných dokladov považoval súd prvej inštancie za nespornú existencia zmluvného\nvzťahu medzi stranami sporu, čo žalobca preukázal listinnými dokladmi. Z e-mailovej komunikácie súd\nzistil, že žalovaný podmieňuje vydanie ostatnej časti účtovných dokladov žalobcovi vykonaním úhrady\nostatnej časti žalovaným vystaveného daňového dokladu. Uvedené vyplýva priamo z e-mailu zo dňa\n28.10.2025 v ktorom právny zástupca žalovaného uvádza: „klient trvá na uhradení oboch dlžných súm\n(úplnom zaplatení oboch faktúr). Do dvoch pracovných dní po pripísaní platieb na účet klienta vydá\nklient spoločnosti Amikov výstupy jeho služieb poskytnutých spoločnosti Amikov okrem databáz, na ktoré\nspoločnosť Amikov nemá nárok ani po zaplatení dlžných súm.“ Súd prvej inštancie po oboznámení sa s\nlistinnými dôkazmi ďalej vyhodnotil, že žalobca osvedčil všetky zákonom aprobované právne skutočnosti\npre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia súd skúmal naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ust.\n§ 324 a nasl. CSP. Uviedol, že úspech žalobcu, ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,\nsi vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami, ohľadne ktorého\nmajú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe\npredbežnej dočasnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre\nnariadenie neodkladného opatrenia je súčasné osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo\nprávo niektorej zo strán ohrozené. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované\nzákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde\nk neuváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré\npredstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Účtovné doklady súd prvej inštancie vyhodnotil ako\n\nmajetok účtovnej jednotky tj. firmy, živnostníka, organizácie, ktorej sa týkajú. Je vlastníkom a pôvodcom\nsvojich účtovných záznamov a dokumentácie. Ak je vedením účtovníctva poverená externá účtovná\nfirma alebo účtovník, tieto doklady má len dočasne vo svojej správe na účely spracovania účtovníctva\nprípadne archivácie, pokiaľ nie je dohodnuté inak v zmluve o vedení účtovníctva. Účtovná jednotka má\nprávo žiadať si svoje účtovné doklady od účtovníka späť, najmä ak dochádza k zmene účtovníka alebo\nukončeniu zmluvného vzťahu. Účtovná jednotka je zo zákona zodpovedná za uchovávanie a archiváciu\núčtovných dokladov počas zákonom stanovených lehôt (napr. 10 rokov pre účtovnú závierku a účtovné\ndoklady). Účtovník nemá právo zadržiavať účtovné doklady klienta, aj keby mal voči nemu nejaké\npohľadávky, pretože tieto doklady sú nevyhnutné na preukázanie skutočností a plnenie zákonných\npovinností klienta (napr. pri daňovej kontrole). Žalobca tak osvedčil danosť hmotnoprávneho nároku\n(práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery. Tento nárok má základ\nvo vlastníckom práve žalobcu, ktorý vedie účtovníctvo, je vlastníkom a pôvodcom svojich účtovných\nzáznamov a dokumentácie. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie uzavrel, že samotné\nneodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie\ntrvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu, teda rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia\nkonzumuje vec samú, neuložil žalobcovi v zmysle ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP povinnosť podať\nv určenej lehote žalobu vo veci samej.\n4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).\n5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), a h) CSP a navrhol, aby\nodvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietne, alternatívne, aby zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov žalovaného\nv rozsahu 100%. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa\n08.03.2023 Zmluvu o vedení účtovníctva [ďalej len ako „Zmluva“], na základe ktorej poskytoval žalovaný\nžalobcovi od uvedeného dňa služby v oblasti vedenia účtovníctva žalobcu, ako aj služby v oblasti\nmiezd a personalistiky ohľadne zamestnancov žalobcu. Jednou z príloh Zmluvy a jej neoddeliteľnou\nsúčasťou bol aj cenník služieb žalovaného platný od 01.02.2022. Žalobca a žalovaný sa na základe\nZmluvy dohodli okrem iného aj na tom, že žalovaný poskytne žalobcovi služby súvisiace s prechodom\nžalobcu od jeho predchádzajúceho poskytovateľa účtovných služieb k žalovanému. Takáto služba je v\ncenníku služieb uvedená v jeho časti „Ostatné služby“ pod položkou „prevzatie agendy klienta v priebehu\nroka“. Prechod klienta od jedného poskytovateľa účtovných služieb k inému poskytovateľovi účtovných\nslužieb je spojený s nutnosťou vykonania dodatočných činností [poskytnutia dodatočných služieb]\nsúvisiacich predovšetkým so zadaním účtovných údajov o klientovi a personálnych a mzdových údajoch\no zamestnancoch klienta do počítačového programu [softvéru] používaného novým poskytovateľom\núčtovných služieb. V prípade, že pôvodný a nový poskytovateľ účtovných služieb používajú rôzne\núčtovné softvéry (ako to bolo v tomto prípade), je prechod klienta od pôvodného poskytovateľa účtovných\nslužieb k ich novému poskytovateľovi podstatne náročnejší a spojený s podstatne väčším rozsahom\nslužieb, ktoré je zo strany nového poskytovateľa účtovných služieb potrebné klientovi poskytnúť. Zároveň\nprechod medzi poskytovateľmi účtovných služieb je náročnejší na rozsah poskytovaných účtovných\nslužieb v prípade, že k nemu dochádza v priebehu účtovného obdobia [kalendárneho roka] a nie ku\njeho koncu. Nakoľko žalovaný a predchádzajúci poskytovateľ účtovných služieb žalobcovi používajú\niný účtovný softvér, nebolo možné preniesť žiadne účtovné údaje žalobcu a žiadne mzdové údaje\nzamestnancov žalobcu, pričom bolo možné preniesť [exportovať] len časť personálnych [osobných]\núdajov zamestnancov žalobcu. Aj prenesené personálne údaje zamestnancov žalobcu však boli v\ndôsledku nekompatibility softvéru MRP a softvéru Olymp nepresné. Žalovaný, resp. jeho zamestnanci\ntak museli „manuálne“ zadávať údaje žalobcu, o čom bol žalobca riadne informovaný. Uvedené služby\nvyúčtoval žalovaný žalobcovi na základe faktúry č. OF25/0275 so splatnosťou 27.05.2025 a faktúry č.\nOF25/0547 so splatnosťou dňa 08.09.2025. Žalovaný ďalej podrobnejšie opísal fakturované položky\na uviedol, že strany sa v Zmluve dohodli, že za službu/služby „Prevzatie agendy klienta v priebehu\nroka“ zaplatí žalobca žalovanému cenu od 150,- EUR [tzn. minimálne 150,- EUR], pričom sa nedohodli\nna maximálnej výške ceny za takúto službu/služby, keďže rozsah uvedenej služby/služieb môže byť\nveľmi rôzny. Žalobca o potrebe vykonania takýchto služieb bol zároveň aj osobitne informovaný zo\nstrany žalovaného a mal o tom dopredu vedomosť. Svedčí o tom napr. aj emailová komunikácia zo dňa\n24.02.2023, v ktorej konateľ žalovaného reagoval na email predchádzajúceho poskytovateľa účtovných\n\nslužieb žalobcu, ktorý uviedol: „Spracujeme Vám mzdy a DPH za január a február 2023“, nasledujúcou\nodpoveďou: „V poriadku, už iná možnosť nie je, aj keď je to s časti zdvojená práca, nakoľko z našej\nstrany to budeme musieť nahodiť nanovo za uvedené mesiace január a február 2023 do programu\nKros.“ Žalobca bol žalovaným vopred, ešte pred uzatvorením Zmluvy informovaný o potrebe poskytnutia\nslužieb spojených s prechodom. Žalobca sa nikdy pred ani po uzavretí Zmluvy nevyjadril, že by s\nposkytnutím predmetných služieb nesúhlasil. Napriek výzve na zaplatenie, resp. predžalobnej výzve\nžalobca časť ceny služieb v zmysle faktúry č. OF25/0275 vo výške 1.186,95 EUR a celú cenu služieb\nfakturovaných na základe faktúry č. OF25/0547 vo výške 6.789,60 EUR nezaplatil. Žalovaný sa ďalej\npodrobne vyjadroval k jednotlivým námietkam žalobcu ohľadom nutnosti osobitnej cenovej ponuky,\nže si práce žalobca neobjednal, že ich žalovaný nepreukázal, že faktúry boli vystavené po ukončení\nspolupráce, resp. že prevzatie agendy je „bežnou praxou“, pričom s nimi žalovaný nesúhlasil. Žalovaný\nzdôraznil, že mal voči žalobcovi ku dňu, keď ho žalobca vyzval na odovzdanie agendy, pohľadávky\nv celkovej výške 7.976,55 EUR, pričom boli uplatnené aj súdnou cestou, kedy Okresný súd Banská\nBystrica vydal dňa 05.12.2025 platobný rozkaz.\n6. Žalovaný vo vzťahu k odôvodneniu súdu prvej inštancie v prvom rade poukázal na rozdiel medzi\npojmami účtovné doklady ako také, keď rozlišoval: a) „podklady účtovníctva“, t.j. účtovné doklady,\nktoré poskytla účtovná jednotka poskytovateľovi účtovných služieb a b) „produkt účtovných služieb“,\nt.j. účtovné doklady, ktoré pre danú účtovnú jednotku (klienta) zhotoví jej poskytovateľ služieb. Takéto\núčtovné doklady sú výsledkom účtovných služieb poskytovaných klientovi za dohodnutú odplatu,\nnemôže sa preto jednať o vlastníctvo účtovnej jednotky. Vlastníctvo nadobudne klient až potom,\nčo zaplatí cenu účtovných služieb. Súd prvej inštancie pritom zaviazal žalovaného na nasledovné\nprodukty účtovných služieb: a) mzdové listy; b) výplatné listiny; c) rekapitulácie miezd; d) evidenčné\nlisty dôchodkového poistenia; e) prehľady a povinné mesačné výkazy o výške preddavkov na poistné\npre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu týkajúce\nsa zamestnancov žalobcu; f) údaje o zostatkových dovolenkách; g) hlásenia o vyúčtovaní dane a o\núhrne príjmov zo závislej činnosti; h) ročné zúčtovania preddavkov na daň z príjmov za zamestnancov\nžalobcu; i) všetky mesačné prehľady, a to hospodársky výsledok súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad\no nákladoch a výnosoch; j) účtovné knihy a zostavy za roky 2023 a 2024; k) hlavnú knihu a účtovný\ndenník za rok 2024; l) knihu pohľadávok a záväzkov za rok 2024; m) knihu dlhodobého majetku; n)\ninventarizačné súpisy; o) posledné daňové priznanie k DPH za 12/2024 a kontrolný výkaz; p) súhrnné\nvýkazy - žiadne neboli, keďže žalobca nemal povinnosť ich podávať, q) evidenciu DPH. Žalovaný\npoukázal i na § 325 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého má právo nevydať klientovi účtovné\ndoklady, ktoré sú produktom účtovných služieb, v prípade ak klient nezaplatil poskytovateľovi odplatu\nza poskytnuté služby. V opačnom prípade by sa mohol klient domáhať vydania takých dokladov,\nktoré sú produktom služieb, za ktoré riadne nezaplatil. Žalovaný taktiež namietal neexistenciu potreby\nbezodkladne upraviť pomery medzi stranami, nakoľko žalobca mnohé účtovné doklady uvedené\nv uznesení mal k dispozícii už pred dňom podania návrhu. Išlo o účtovné doklady, ktoré ako\npodklady účtovníctva poskytol žalovanému sám žalobca a mal ich teda k dispozícii po celú dobu (ide\no mzdové doklady, doklady o prekážkach v práci na strane zamestnanca, exekúciách týkajúcich sa\nzamestnancov žalobcu, vydané faktúry, bankové výpisy, korešpondencia s daňovým úradom vrátane\nvýziev a rozhodnutí), alebo účtovné doklady už poskytol žalovaný žalobcovi v minulosti v rámci plnenia\njeho zmluvných povinností voči žalobcovi (evidenčné listy dôchodkového poistenia, údaje o zostatkových\ndovolenkách, ročné zúčtovania preddavkov na daň z príjmov za zamestnancov žalobcu, všetky mesačné\nprehľady a to hospodársky výsledok súvah, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch\na inventarizačné súpisy). V ďalšom sa žalovaný venoval tvrdeniam žalobcu o dôveryhodnosti A. B.\nako jediného spoločníka a konateľa žalobcu, ktorým sa stal až v roku 2022 a obavám o budúcich\nkrokoch žalobcu, ktoré znemožnia uspokojenie pohľadávky žalovaného. Namietal, že súd prvej inštancie\nuložil žalovanému bez ďalšieho povinnosť vydať predmetné účtovné doklady žalobcovi vo formáte PDF,\npričom žalovaný nemal povinnosť účtovné doklady digitalizovať do daného formátu. Súd si nepreveril,\nči žalovaný vôbec bol zmluvne povinný vydať účtovné doklady v takomto formáte, prípadne vo formáte\nexcel. Súd prvej inštancie rovnako uložil žalovanému povinnosť vydať účtovné doklady ako obratovú\npredvahu k 01.01.2025 a otváraciu súvahu k 01.01.2025, pričom takéto účtovné doklady žalovaný ani\nlogicky nemohol mať k dispozícii, keďže spolupráca medzi žalobcom a žalovaným skončila ku dňu\n31.12.2024. Súd si uvedené mohol preveriť napr. výzvou žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu, súd\nvšak bez ďalšieho pripravil žalovaného o možnosť uplatniť jeho právo v zmysle § 325 Obchodného\nzákonníka. Záverom žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh\nžalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alternatívne, napadnuté uznesenie zruší a vec\n\nvráti súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie veci a prizná žalovanému náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\n7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo\ndňa 30.01.2026, v ktorom reagoval na tvrdenia o pohľadávke žalovaného a uviedol, že pred realizáciou\nsamotného prevzatia účtovnej a mzdovej agendy, ani v jeho priebehu a dokonca ani po ukončení\nprevzatia agendy žalovaný ani raz žalobcu nenotifikoval, že dané služby budú osobitne spoplatnené.\nJediná informácia je v Cenníku platnom od 01.02.2022. Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o\n„službách spojených s prechodom“. Žalovaný pritom nevystavil ani žiadnu faktúru za sporné služby po\nprevzatí účtovnej a mzdovej agendy, vystavil ich až po ukončení spolupráce. Do dnešného dňa žalovaný\nneosvedčil rozsah údajne poskytnutých prác, resp. koľko času strávil nad poskytovaním služieb a akú\nhodinovú sadzbu použil. Zároveň akékoľvek navyšovanie sumy uvedenej v cenníku bez predchádzajúcej\ndohody zmluvných strán je v rozpore so zmluvou, ako i obchodnými zvyklosťami a dobrými mravmi. Cena\nbola navýšená pri jednej faktúre 7-násobne a pri druhej až 45-násobne. Žalobca si služby spracovania\nmiezd a účtovníctva za obdobie január a február 2023 u žalovaného nikdy neobjednal a žalovaný mu\ndané služby nikdy nedodal, keďže tieto mu poskytol predchádzajúci účtovný poradca. Ani prípis zo dňa\n15.10.2025 neobsahuje žiadne akceptovateľné a zmluvou podložené vysvetlenie o spôsobe kalkulácie\nodmeny a jej výške. Nakoľko v tomto štádiu konania nejde o konečné posúdenie veci, ale či je možné\nzadržiavaním účtovnej dokumentácie vynucovať úhradu spornej pohľadávky, poukázal na zákon č.\n431/2002 o účtovníctve, ktorý neobsahuje členenie účtovných dokumentov, ale jasne v § 10 stanovuje čo\nje účtovným dokladom. Žalovaný nevytváral pre žalobcu žiadne účtovné doklady. Účtovné doklady boli\na sú výlučne výsledkom podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalovaný na základe zmluvy len spracovával\núčtovné doklady generované žalobcom. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že vlastníkom\na pôvodcom účtovných záznamov, t.j. účtovných dokladov je účtovná jednotka. Ich zadržiavaním tak\ndochádza k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu. Zadržiavaním dokladov, ktoré\nsú len v správe žalovaného, vystavil žalovaný žalobcu nebezpečenstvu, že nebude schopný plniť si\nsvoje zákonné povinnosti, ktoré špecifikoval v návrhu. Žalovaný uvedomujúc si, že žalobca je v časovej\ntiesni aj s ohľadom na výzvu zdravotnej poisťovne Union, a.s. a prebiehajúcu kontrolu z Inšpektorátu\npráce Trnava, resp. za účelom riadenia a včasného plnenia zákonných povinností. Z povahy vedenia\núčtovníctva a z verejnoprávnych povinností žalobcu vyplýva, že zadržiavacie právo je vylúčené. Na to,\naby mohol nový účtovný poradca nadviazať na účtovanie po predchádzajúcom účtovnom poradcovi,\na zabezpečiť tak bilančnú kontinuitu, je nevyhnutné aby mal k dispozícii všetky kompletné účtovné\ndoklady. V opačnom prípade vzniká riziko nezrovnalostí a chýb, čo môže viesť k nesprávnemu vedeniu\núčtovníctva a negatívnym následkom či už vo forme sankcií zo strany správnych orgánov, zbytočných\nnákladov na opravy, strate zákazníkov žalobcu, poškodeniu jeho dobrého mena, ušlému zisku alebo\ninej škody. Špekulácie okolo pána A. B. považoval žalobca za ničím nepodložené a špekulatívne,\nv snahe odviesť pozornosť od podstaty. Ak by obavy boli dôvodné, nečakal by žalovaný s vystavením\nfaktúr dva roky. Rovnako formáty PDF považoval žalobca za bežné, ktoré strany používali aj počas\ntrvania zmluvy, dokonca takýto formát vyžadujú aj priamo štátne inštitúcie. Potreba získať účtovné\ndoklady vo formátoch ako je uvedené v uznesení bola zintenzívnená aj z dôvodu opakujúcich sa\nvadných plnení zo strany žalovaného a sťažnosťami klientov žalobcu na tieto pochybenia. K námietke,\nže obratovú predvahu k 01.01.2025 a otváraciu súvahu k 01.01.2025 nemohol mať k dispozícii z dôvodu\nukončenia zmluvy k 31.12.2024 považoval za nedôvodnú, pretože predmetné účtovné dokumenty\nk prvému dňu nasledujúceho účtovného obdobia (01.01.2025) vychádzajú z konečných zostatkov\núčtov, ktoré sa vykazujú k poslednému dňu účtovného obdobia (31.12.2024), a tieto mal žalovaný k\ndispozícii. Predmetné účtovné doklady sú potrebné na dodržanie zásady bilančnej kontinuity. Napadnuté\nuznesenie považoval žalobca za vecne správne a navrhoval ho potvrdiť.\n8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého\nuznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\n9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh\nnariadiť neodkladné opatrenie.\n10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n\n11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez\nvýsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti\nuzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia.\n16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n17. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého\nobsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.\n18. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo\nvýroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto\npovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú\núpravu pomerov medzi stranami.\n19. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak\nnavrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením\nukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.\nLehotu na podanie žaloby súd neurčuje.\n20. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania\nvo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo\nnárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.\n21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho\nvlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju\nneprávom zadržuje.\n22. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený\nmať vec u seba.\n23. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n24. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť\nnavrhovateľa neodkladného opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen\npotrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ale súčasne je ustanovením § 326 ods. 1 CSP daná\ni povinnosť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce\ndôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326\nods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré\nsa žalobca odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania,\n\nzakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je\ndôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých\nzákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie\nnároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými\ntvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu\nk predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že\n„Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.\nOsvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov\nzisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí\ndbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom\nna všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.\n26. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia\nsúdu prvej inštancie a obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu odvolací súd\npovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné.\n27. Žalovaný sa v prvej časti odvolania venuje primárne danosti (existencii a oprávnenosti) svojej\npohľadávky, ktorú vyúčtoval žalobcovi faktúrami č. OF25/0275 a č. OF25/0547 a vysporiadava sa\ns námietkami žalobcu uvádzanými v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a to bez toho,\nže by vzniesol v tomto smere akékoľvek námietky voči odôvodneniu súdu prvej inštancie či už\npo právnej alebo skutkovej stránke. Nemožno opomenúť, že predmetom konania nie je konečné\nposúdenie existencie prípadného nároku žalovaného, resp. jeho výšky, ktorý nárok je už predmetom\nsamostatného konania (viď Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 05.12.2025),\nale posúdenie skutočnosti, či žalobca ako prípadný vlastník mzdovej a účtovnej dokumentácie osvedčil\nvšetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to najmä existenciu naliehavosti na vydaní\npredmetných dokumentov od žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd\nprvej inštancie všeobecne zhrnul, že účtovné doklady sú majetkom účtovnej jednotky, t.j. žalobcu,\nktorá je ich vlastníkom a ich pôvodcom. Súd prvej inštancie pritom nezohľadňoval, že je nevyhnutné\nrozlišovať medzi účtovnými dokladmi, ktoré predstavujú podklad pre uskutočnenie účtovných služieb,\nktoré poskytuje samotná účtovná jednotka a účtovnými dokladmi, ktoré na základe podkladov zhotoví\njej poskytovateľ účtovných služieb. V prvom prípade tak súd prvej inštancie nezohľadnil, že účtovné\ndoklady ako podklady pre poskytovateľa účtovných služieb sú zasielané poskytovateľovi účtovných\nslužieb v zmysle čl. VII. bodu 7.1 Zmluvy buď emailom, osobne, alebo prostredníctvom poštového\npodniku, pričom žalobca odoslanie podkladových účtovných dokumentov jednak neosvedčil a jednak\núčtovné doklady, ako sú mzdové doklady, doklady o prekážkach v práci na strane zamestnanca, o\nexekúciách týkajúcich sa zamestnancov žalobcu, vydané faktúry, bankové výpisy a korešpondencia\ns daňovým úradom vrátane výziev a rozhodnutí, musel mať žalobca a aj mal k dispozícii ešte pred\npodaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako vyplynulo i z emailovej komunikácie\npredloženej žalovaným. Nemohla tak existovať (naliehavá) potreba na vydaní predmetných dokumentov.\nZároveň napriek skutočnosti, že akékoľvek účtovné doklady sú nepochybne vlastníctvom účtovnej\njednotky, a to aj pre prípad, že za účtovné doklady účtovná jednotka nezaplatí, uvedené ešte nemusí byť\ndostatočným dôvodom pre vydanie a nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa svojím návrhom\ndomáhal vydania účtovných dokladov za obdobie od 01.03.2023 (vrátane) do 31.12.2024 (vrátane)\na to návrhom podaným 06. 11.2025. Žalobca videl naliehavosť na vydaní dokladov v povinnosti viesť\núčtovníctvo v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, kedy nemá možnosť zabezpečiť bilančnú\nkontinuitu požadovanú v zmysle § 16 ods. 12 zákona o účtovníctve, nie je schopný vytvoriť účtovnú\nzávierku za rok 2025, následne podať daňové priznanie, ani vykonať ročné zúčtovanie zamestnancov.\nPoukázal i na upozornenia zo strany Inšpektorátu práce Trnava a na výzvy z Union poisťovne, a.s.,\nktoré však súdu prvej inštancie nepredložil. Napriek skutočnosti, že ide o účtovné podklady za rok 2013\na 2014, resp. o produkty účtovných služieb za dané roky, žalobca k nim individuálne neuvádza z akého\ndôvodu žiada ich neodkladné vydanie až s odstupom času 11 mesiacov, keď napr. len daňové priznanie\nk DPH za 12/2024 bolo potrebné podať do 25.02.2025. Zároveň z návrhu nie je taktiež zrejmé, aký\nvplyv majú doklady za rok 2023 a 2024 na podanie daňového priznania za rok 2025. V prípade, ak\nmalo ísť o podanie daňového priznania za rok 2024, žalobca taktiež nepreukázal ku dňu podania návrhu\n\nnaliehavosť na vydaní neodkladného opatrenia, keď daňové priznanie je nevyhnutné podať najneskôr\ndo 31.03.2025 a žalobca neuviedol a ani neosvedčil prípadné podanie žiadosti o predĺženie uvedeného\ntermínu, resp. iné okolnosti odôvodňujúce naliehavosť na vydaní neodkladného opatrenia. Z návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia teda nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\nnaliehavosť, resp. bezprostrednú, nevyhnutnú a naliehavú potrebu upraviť pomery medzi stranami\na teda, že by bolo vylúčené, aby sa žalobca domáhal vydania účtovných dokladov samotnou žalobou na\nvydanie vecí. Z emailovej komunikácie predloženej žalovaným zároveň vyplýva, že žalobca mal ku dňu\npodania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia evidenčné listy dôchodkového poistenia, údaje\no zostatkových dovolenkách, ročné zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zamestnancov žalobcu,\nvšetky mesačné prehľady a to hospodársky výsledok súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch\na výnosoch a inventarizačné súpisy, neexistovala tak ohľadne týchto dokumentov potreba bezodkladne\nupraviť pomery strán.\n28. V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť, že od účinnosti nového civilného sporového kódexu\nje priamo v § 330 ods. 2 CSP expressis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné\nopatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť\ntakéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd teda vždy individuálne\nvyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia\nz hľadiska totožnosti výrokov. S prijatým záverom sa musí súd vysporiadať v odôvodnení svojho\nrozhodnutia, pričom naplnenie uvedeného kritéria podlieha v prípade podaného odvolania následnému\nodvolaciemu prieskumu krajským súdom. V odvolacom konaní môže byť prvoinštančné uznesenie\nzmenené alebo zrušené aj bez ohľadu na splnenie zákonných podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP iba\nz toho dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, či povaha veci pripúšťa nariadenie\nneodkladného opatrenia s totožným obsahom vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu v zmysle § 330\nods. 2 CSP. Vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou\nvždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej.\nSpravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky\nnariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Tým však nie je okruh potenciálnych\nnárokov z daného hľadiska vyčerpaný. Argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si\nvždy vyžaduje zohľadnenie všetkých relevantných okolností prípadu. Z povahy veci je zrejmé, že takéto\nrozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie\npeňažnej sumy a podobne. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1124 s.)\n29. Z obsahu predmetného návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je jednoznačne\nzrejmý účel a cieľ sledovaný žalobcom, ktorým je dosiahnutie vydania v petite návrhu identifikovaných\núčtovných a mzdových dokladov žalovaným žalobcovi a rovnako je zrejmé, že v prípade navrhovaného\nneodkladného opatrenia nejde o neodkladné opatrenie dočasného charakteru, ale nesporne vykazuje\nznaky neodkladného opatrenia s trvalým charakterom a jeho obsah by bol totožný s výrokom vo veci\nsamej, ktorý by v danom prípade zodpovedal výroku rozhodnutia súdu vo veci samej na základe\nžaloby o vydanie hnuteľných vecí, tzv. vindikačná, resp. reivindikačná žaloba, v prípade ktorej ide\njednoznačne o žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP. Súčasne je z obsahu spisu zrejmých\nviacero sporných otázok priamo súvisiacich s uplatňovaným nárokom žalobcu na vydanie predmetných\núčtovných dokladov, ktoré si vyžadujú dôsledné posúdenie konajúcim súdom a v tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje na skutočnosť, že základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach\nvlastníckych je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, ako i preukázanie, že ich iná osoba\nneoprávnene zadržiava. Bez preukázania uvedených predpokladov nemôže byť žalobca úspešný. I za\npredpokladu úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú\nochranu je už tým opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo (napr. zmluvné) na užívanie veci, právo\nna zasahovanie do vlastníctva žalobcu, resp. právo na zadržanie vecí, ktoré môžu prevažovať nad\nvlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech.\n30. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v\nkonaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie,\nvychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania\nv ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v\npríslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. III.\nÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. II. ÚS\n\n866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného\npráva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho\nopatrenia.\n31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nsúd nevykonáva dokazovanie zodpovedajúce procesným pravidlám v konaní o žalobe vo veci samej,\nale v záujme flexibilného a rýchleho riešenia situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu rozhoduje\nspravidla len na základe osvedčenia najvýznamnejších skutočností podstatných pre jeho rozhodnutie\no návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade je odvolací súd názoru, že\nžalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným neodkladným\nopatrením, pričom ani súd prvej inštancie tento svoj záver žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil\na neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností, zmluvných ustanovení, resp. listín predložených\nžalobcom k uvedenému záveru dospel. Odvolací súd za okolnosti zodpovedajúce dikcii ustanovenia\n§ 325 ods. 1 CSP nepovažuje všeobecnú formuláciu o potrebe ochrany vlastníckeho práva žalobcu\nbez uvedenia konkrétnych skutočností osvedčujúcich existenciu potreby bezodkladného poskytnutia\nochrany prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Rovnako je nutné konštatovať,\nže žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil bezprostrednú hrozbu akejkoľvek kontroly,\no ktorú hrozbu oprel svoje odôvodnenie i súd prvej inštancie, resp. nevysvetlil z akého dôvodu žiadal\nvydanie dokladov s odstupom skoro jedného roka. Keďže osvedčený stav trvá od roku začiatku\nroka 2025 a ide teda o dlhodobý stav, ktorého nápravy sa žalobca domáha návrhom na nariadenia\nneodkladného opatrenia až po viac ako 10 mesiacoch od jeho vzniku, nemožno podľa názoru\nodvolacieho súdu hovoriť o naplnení požiadavky bezprostredne ohrozeného práva žalobcu, z ktorého\ndôvodu takto podaný návrh nemôže sledovať podstatu inštitútu neodkladného opatrenia ako takého.\nNebola tak osvedčené, že navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom\nna predídenie uvádzaných hrozieb, resp. škôd žalobcovi.\n32. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k postupu súdu prvej inštancie, ktorý\nnavrhované neodkladné opatrenie nariadil bez uloženia povinnosti žalobcovi podať v súdom určenej\nlehote žalobu vo veci samej, keď mal za to, že samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na\nposkytnutie plnohodnotnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, pričom\núplne opomenul realizovať postup v zmysle § 337 ods. 1, ods. 2 CSP.\n33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných\nustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na\npotvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého uznesenia a z toho dôvodu napadnuté uznesenie\nsúdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietol.\n34. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s\n§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a\nodvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v danom konaní o nariadenie neodkladného\nopatrenia plne úspešný.\n35. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "76Cb/113/2025", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d5f6c2e-669e-409d-9d64-79110557e261", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.175.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.175.2017.2"}, {"guid": "ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 866/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 866/2014 z 20. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-20", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755"}], "citovane_v": []}