Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/149/2025 1322205913 31. 03. 2026 JUDr. Zuzana Posluchová ECLI:SK:KSBA:2026:1322205913.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Rača, Kubačova 21, Bratislava, IČO: 00 304 557, zastúpený JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Tatranská 49, Bratislava, IČO: 47 245 042, proti žalovanému: LBG aréna, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 46 674 357, zastúpený WERNER & Co. s.r.o., Žltá 2/F, Bratislava, IČO: 36 869 643, o vypratanie pozemkov, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 24.septembra 2025, sp. zn. B3-11C/84/2022 - 482, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania ( výrok IV.) mení tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd opravuje označenie žalovaného v záhlaví uznesenia č. k. B3-11C/84/2022-399 zo dňa 24.01.2024 tak, že obchodné meno žalovaného správne znie: LBG aréna s. r. o.. II. Súd uznesenie vyššej súdnej úradníčky č. k. B3-11C/84/2022-399 zo dňa 24.01.2024 mení tak, že súd návrh žalobcu zo dňa 30.09.2024 na zmenu žaloby nepripúšťa. III. Súd konanie zastavuje. IV. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 1.1. Svoje rozhodnutie v časti výroku I. odôvodnil ustanovením § 224 C.s.p. nesprávne obchodné meno žalovaného v záhlaví uznesenia č. k. B3-11C/84/2022-399 zo dňa 24.01.2024 opravil na návrh žalovaného. V časti výroku II. súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na § 249 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť žalovaného je dôvodná a o sťažnosti žalovaného rozhodol postupom podľa § 250 ods. 2 C.s.p. tak, že druhým výrokom tohto uznesenia sťažnosťou napadnuté uznesenie č. k. B3-11C/84/2022-399 zo dňa 24.01.2024 zmenil tak, že súd návrh žalobcu zo dňa 30.09.2024 na zmenu žaloby nepripúšťa. 1.2. Rozhodnutie v časti zastavenia konania ( výrok III.) odôvodnil ustanovením § 145 ods. 1 C.s.p., argumentujúc, že žalobca dňa 21.01.2025 zobral žalobu späť. Žalobca s odkazom na predchádzajúci návrh na zmenu žaloby uviedol, že žalobu berie späť len v časti, ktorou sa domáhal vypratania pozemku a žiada súd, aby konanie v tejto časti zastavil. Žalobca s poukazom na svoj návrh na zmenu žaloby naďalej trvá na tom, aby súd určil, že žalovaný nie je nájomcom predmetných pozemkov. Nakoľko súd návrh žalobcu na rozšírenie žaloby nepripustil, predmetom konania tak zostáva iba nárok žalobcu, ktorým sa voči žalovanému domáha vypratania pozemkov. Keďže žalobca vzal žalobu v tejto časti späť, ide vzhľadom na uvedené o celkové späťvzatie žaloby. Žalovaný súhlas so späťvzatím žaloby vyjadril podaním, ktoré doručil súdu dňa 02.07.2025. 1.3. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ( výrok IV.) rozhodol v zmysle ustanovení § 262 ods. 1 , § 256 ods. 1 ,§ 257 C.s.p.. Žalobca zobral žalobu späť, pričom ako dôvod uviedol, že žalovaný po podaní žaloby odstránil oplotenie z predmetných pozemkov, čím ich vypratal. Žalobca vzhľadom
na uvedené požaduje, aby mu súd proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu uviedol, čo tvrdil už od prvého vyjadrenia k žalobe, a to že od počiatku konania nebol daný dôvod, aby predmetné pozemky vypratal. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby mu súd proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Bez toho, aby súd rozhodol o veci samej, nie je z vyjadrení strán a predložených dôkazov možné spoľahlivo určiť, ktorá sporová strana zavinila zastavenie konania, teda či bol v čase podania žaloby daný dôvod na vypratanie pozemkov. Súd preto postupom podľa § 257 C.s.p. rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 2. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil IV. výrok uznesenia tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100 % a zároveň aby rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Žalobca považuje napadnuté uznesenie vo výroku IV. za nesprávne, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1. Uviedol, že žalovaný cca 2 roky po podaní žaloby na vypratanie pozemkov vypratal predmetné pozemky, na čo musel žalobca procesne reagovať a to práve späťvzatím žaloby týkajúcej sa predmetného vypratania. Žalobca spolu so svojou žalobou zo dňa 16. decembra 2022 doručil mestskému súdu aj dôkazy v podobe fotografií predmetných pozemkov (viď jej prílohy č. 4 a 5) s oplotením žalovaného. Žalobca nespochybňuje, že žalovaný spochybnil jeho skutkové tvrdenia, ale nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Za tohto stavu preto neexistuje dôvod, aby súd nevychádzal z dôkazov, ktoré žalobca predložil. Ak nestačia ani farbené fotografie zachytávajúce širšiu situáciu umiestnenia oplotenia žalobcu na prenajatých pozemkoch, tak potom sa unesenie dôkazného bremena javí ako nemožné. Dokonca aj samotný žalovaný predložil ku svojej duplike fotografie ako dôkaz (ako príloha č. 23), ktorý má dokazovať, že na predmetných pozemkoch vykonával stavebné práce, pričom aj na týchto fotografiách predložených samotným žalovaným jasne vidieť predmetné oplotenie, ktoré umiestnil na predmetných pozemkoch. Žalovaný žiadny dôkaz o jeho tvrdeniach, že na predmetných pozemkoch v čase podania žaloby nie je žiadne oplotenia nepredložil a to ani v jeho vyjadrení k žalobe ani v duplike. Urobil tak, až vo svojom antedatovanom vyjadrí zo dňa 27. decembra 2024, čiže viac ako 2 roky po podaní žaloby, keď predložil tiež len aktuálne fotografie predmetných pozemkov (rovnako ako žalobca), bez možnosti zistiť dátum ich vyhotovenia, kde už žiadne oplotenie nie je. Počas súdneho konania o vypratanie pozemkov predmetné pozemky žalovaný vypratal, preto bol žalobca povinný procesne reagovať na tento nový skutkový stav a tým, že pominul predmet konania o vypratanie, tak bezodkladne svojím podaním zo dňa 21. januára 2025 vzal v príslušnej časti svoju žalobu späť. Žalovaný počas súdneho konania vypratal predmetné pozemky, čo žalobca jednoznačne preukázal, na rozdiel od žalovaného, ktorý k svojim nepravdivým a žalobcom ešte aj vyvráteným tvrdeniam (o údaje žalobcom nedatovaných fotografiách) nepredložil jediný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že na predmetných pozemkoch nemal žalovaný v čase podania žaloby, v roku 2023 až do konca 2024 už umiestnené svoje oplotenie, ktorého existenciu sám priznal predložením fotografií k svojej duplike (ako príloha č. 23). 2.2. Žalovaný neprehliadol možnosť sudcovskej koncentrácie, ani princípy rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového konania, keď nepripojil žiadne aktuálne fotografie o stave predmetných pozemkov k svojmu vyjadreniu k žalobe, ani k duplike, ale urobil tak až vo svojom antedatovanom vyjadrí zo dňa 27. decembra 2024, pretože až vtedy došlo k zmene skutkového stavu - odstráneniu oplotenia, ktoré bolo predmetom súdneho sporu. Za tohto stavu preto nemôže obstáť tvrdenie mestského súdu, že nie je možné spoľahlivo zistiť, ktorá sporová strana zavinila zastavenie konania, keďže v súdnom spise sa nenachádza jediný dôkaz, ktorý by akokoľvek spochybňoval žalobcom riadne preukázanú prítomnosť oplotenia na predmetných pozemkoch, v čase podania žaloby, aj v roku 2023 a dokonca aj predtým, čo vyplýva z fotografií doložených samotným žalovaným. Dôkaz predložený žalovaným (tzv. fotodokumentácia) k jeho vyjadreniu až zo dňa 27. decembra 2024 nie je v rozpore s predchádzajúci dôkazmi zachytávajúci oplotenie na predmetných pozemkov, pretože len dokumentuje nový zmenený vyprataný skutkový stav. Za tohto stavu je tak zrejmé, že to bol práve a len žalovaný kto zavinil zastavenie konania a preto podľa § 256 ods. 1 C.s.p. má žalobca nárok na náhradu trov konania. 3. Rovnako proti uzneseniu v časti výroku IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd uznesenie vo výroku IV. zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a súčasne, aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3.1. Žalovaný v konaní od počiatku a konzistentne tvrdil, že žalobca nepreukázal, že existuje dôvod na vypratanie pozemkov. Nie je teda sporné, že žalobca vzal žalobu o vypratanie pozemkov z vlastnej vôle späť, následkom čoho žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu konania na strane žalovaného. Naopak dôvod na vypratanie pozemkov žalovaný v konaní od počiatku popieral. Žalobca naproti tomu presvedčivým spôsobom nepreukázal, že žalovaný vypratal pozemky až v priebehu súdneho konania. 3.2. Žalovaný poukázal na súdnu judikatúra a odbornej literatúru k ustanoveniu § 256 ods. 1 C.s.p. ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2018 publikovaný pod č. ZSP 34/2021; sp. zn. II. ÚS 569/2017; Svoboda K., Smolík P., Levý J., Šínová R. a kol. Občanský soudní řád. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 617 - 618, marg. č. 7; obdobne napr. Kohout, M, Zpěvák, A.: K některým aspektům náhrady nákladů řízení v případě zavinění zastavení civilního řízení. Konkursní noviny, č. 5, roč. 2015, s. 27) a k ustanoveniu § 257 C.s.p. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/85/2023; Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2018 publikovaný pod č. 41/2018 ) a nato, že až z uznesenia sa dozvedel, že sa súd prvej inštancie rozhodol aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. a nepriznať náhradu trov konania žiadnej sporovej strane. Aplikáciu § 257 C.s.p. naviac nenavrhoval ani samotný žalobca a ani samotný žalovaný. Preto uznesenie čo do nepriznania nároku na náhradu trov konania je pre neho prekvapivým súdnym rozhodnutím a súd prvej inštancie svojím procesným postupom odňal možnosť žalovanému konať pred súdom čo do poskytnutia procesného priestoru na vyjadrenie sa k aplikácii § 257 C.s.p., čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b), in eventum d) C.s.p.). Aplikáciou § 257 C.s.p. súdom prvej inštancie boli popreté základné zásady rozhodovania o trovách konania, osobitne nezohľadnenie zásady procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania. Pochybnosti súdu prvej inštancie ohľadom aplikácie ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. v súdenej veci nemôže predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p.. Ak žalobca vzal žalobu späť za situácie, keď žalovaný od počiatku popieral existenciu dôvodu pre vypratanie pozemkov a výslovne poprel aj to, že by v priebehu konania vypratal pozemky, bol súd prvej inštancie povinný priznať žalovanému právo na náhradu trov konania z dôvodu procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol aby odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako nedôvodné a rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu. Trval na dôvodoch svojho odvolania v celom rozsahu, keď nerozporoval, že žalovaný od počiatku popieral všetko čo on tvrdil, avšak v rámci sporového konania nemožno zotrvať len pri tvrdeniach; strana ich musí zároveň aj preukázať, čo žalovaný nesplnil, keďže nedoložil a ani neoznačil jediný dôkaz, ktorý by sa týkal rozhodného času a svedčal by v prospech jeho procesnej obrany. Žalobca mal za to, že on si splnil svoju procesnú povinnosť označiť a doložiť dôkazy slúžiace a preukázanie jeho skutkových tvrdení. Uvedené však vonkoncom neplatí pre žalovaného, ktorý doložil prvé fotografie predmetných pozemkoch až po 2 rokoch od podania žaloby, kedy však už predmetné pozemky skutočne vypratal, v dôsledku čoho musel žalobca v časti vypratania zobrať svoju žalobu späť, čo aj riadne vykonal. Žalobca si svoju dôkaznú povinnosť splnil, keď predložil aktuálne fotografie či už z času podania žaloby ako aj z času prípravy repliky, na strane druhej žalovaný nepredložil nič. Vzhľadom na to, že žalovaný odvodzuje dôvodnosť svojej procesnej obrany z tvrdení, že na predmetných pozemkoch nemal v rozhodnom čase umiestnené žiadne oplotenie, tak bolo jeho povinnosťou to preukázať, čo však nespravil. Je to v podstate rovnaká situácia ako pri žalobe na finančné plnenie, kedy žalovaný síce verbálne rozporuje uplatnený nárok, ale počas súdneho konania ho žalobcovi uhradí. Žalobca tak nemá inú možnosť ako zobrať žalobcu späť, presne ako to urobil aj žalobca v tomto konaní, pričom je absurdné, aby náhrada trov bola priznaná žalovanému a nie žalobcovi z dôvodu, ktorým sa bráni aj žalovaný v tomto konaní, že on od začiatku rozporoval žalobcom uplatnený nárok. Podstatné však musí byť faktické konanie žalovaného počas súdneho konania, kedy počas jeho priebehu fakticky (nie verbálne) žalobe vyhovel, presne ako sa tomu stalo aj v tejto veci. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podstatou odvolania žalobcu je, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne o náhrade trov konania, nakoľko žalobca mal vziať žalobu späť v reakcii na odstránenie oplotenia z pozemkov tvoriacich predmet sporu až v priebehu súdneho konania. K týmto dôvodom odvolania žalobcu vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu v plnom rozsahu zopakoval svoje odvolacie argumenty a žiadal aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu. 6. Právo podať repliku využil len žalobca, ktorý v nej uviedol, opätovne uviedol, že on predložil fotografie predmetného oplotenia ako dôkaz už v žalobe. Vzhľadom na to, že žalovaný spochybnil čas vyhotovenia tých fotografií, tak žalobca v replike doložil presné údaje z tela daných fotografií, ktoré obsahujú presný čas ich vyhotovenia. Zároveň žalobca v replike doložil aj ďalšie fotografie aktuálne z času prípravy repliky, ktoré zachytávajú rovnaký stav - oplotenie predmetných pozemok a súčasne navrhol súdu aj obhliadku predmetných pozemkov. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že na
prenajatých pozemkoch sa nenachádza žiadne oplotenie a naopak založil do súdneho spisu svoju objednávku zo dňa 26.10.2020 na základe ktorej si dal prenajaté pozemky oplotiť spoločnosti GLOBBIZ, s.r.o. a to v dĺžke „cca 350 bm“, a fotografie ako dôkaz (príloha č. 23 dupliky), ktoré mali preukazovať, že na predmetných pozemkoch sa vykonávali stavebné práce, pričom na týchto fotografiách tiež vidieť predmetné oplotenie. Žalovaný prvýkrát až vo svojom antedatovanom vyjadrí zo dňa 27. decembra 2024, čiže viac ako 2 roky po podaní žaloby, predložil aktuálne fotografie predmetných pozemkov (rovnako ako to robil žalobca), kde už žiadne oplotenie nie je. Je zarážajúce, že za stavu, kedy žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nepredložil jediný dôkaz svedčiaci v prospech jeho procesnej obrany si dovoľuje poučovať žalobcu o tom, aké dôkazné prostriedky mal použiť. Žalobca sa rozhodol použiť v úvodnej písomnej fáze štandardné dôkazné prostriedky a to fotografie a obhliadku, služby notára a použitie dronu ako to navrhuje žalovaný mal použiť sám, keď je presvedčený o ich nevyhnutnosti v rámci svojej procesnej obrany. Splnenie petitu zo strany žalovaného počas súdneho konania nie je procesná obrana, ale faktické konanie na ktoré musí každý žalobca procesne reagovať a to práve späťvzatím žaloby, pretože inak by súd musel žalobcu zamietnuť, keďže pre rozhodnutie súdu je kľúčový skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku a nie podania žaloby. Zároveň bol to práve a len žalobca kto chcel v konaní pokračovať, čo jasne vyplýva z jeho podaní v súvislosti s návrhom na rozšírenie žaloby o nový petit. Až na základe sťažnosti žalovaného nakoniec súd toto rozšírenie žaloby z dôvodu hospodárnosti nepripustil, konanie tak zastavil a odkázal žalobcu na podanie si novej žaloby, čo žalobca mimochodom už aj spravil. Žalobca by považoval za nanajvýš nespravodlivé, keby musel hradiť náhradu trov konania žalovanému, ktorý nijako nepreukazovala svoju procesnú obranu a len verbálne poprel to, čo každý kto sa pohyboval po Rači roky na vlastné oči vídaval. 7. Žalovaný v duplike poukázal nato, že konaní pred súdom prvej inštancie bolo od počiatku sporné, či existuje dôvod na vypratanie sporných pozemkov alebo nie. Žalobca po použití prostriedkov procesnej obrany žalovaného dobrovoľne vzal žalobu späť, a teda procesne zavinil zastavenie konania. V čase, keď žalobca vzal žalobu späť, žalobca majúci a znášajúci v konaní dôkazné bremeno, bez pochybností nepreukázal, že žaloba bola od počiatku dôvodná a že vzal žalobu späť iba z toho dôvodu, že žalovaný počas konania odstránil oplotenie zo sporných pozemkov. Žalovaný nerozporoval, že na sporných pozemkoch sa oplotenie nachádzalo, no popieral a spochybňoval to, že v čase podania žaloby a následne počas súdneho konania existoval dôvod na vypratanie pozemkov. V rámci rozhodovania o náhrade trov konania nemožno meritórne posudzovať dôvodnosť podanej žaloby, tomu napokon zabránil žalobca tým, že vzal žalobu späť. Preto je žalobca povinný nahradiť trovy konania žalovanému. 8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( výrok IV.) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie žalobcu a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p. ). 9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9.1. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9.2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí 10. V predmetnom konaní sa žalobca ( po tom ako súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby) voči žalovanému domáhal vypratania. Podaním doručeným súdu prvej 21.1.2025 zobral žalobca svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný po 2 rokoch od podania žaloby odstránil oplotenie, ktoré mal nezákonne umiestnené na pozemkoch a zo strany žalovaného došlo k splnenie povinnosti, ktorá bola predmetom žaloby. 11. S uznesením o zastavení konania, ako s rozhodnutím ktorým sa konanie končí, je súd povinný rozhodnúť i o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p. ). V prípade zastavenia konania, ktoré predstavuje procesné, nemeritórne rozhodnutie, súd aplikuje § 256 ods. 1 C.s.p. a zaviaže na náhradu trov konania stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania (teda prizná nárok na náhradu trov konania protistrane). 11.1. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (napr. Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 14/99). 11.2. Mechanizmus rozhodovania o náhrade trov konania vychádza z toho, že súd si najskôr zistí naplnenie predpokladov na priznanie náhrady trov konania niektorej sporovej strany, či účastníka konania (zásada úspechu, zásada procesného zavinenia) a následne súd zisťuje, či tu (nie)sú dané výnimočné moderačné dôvody. Za také možno považovať najmä neprimeranú tvrdosť priznania náhrady trov konania, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strany sporu a iné. Pri kladnom zistení súd náhradu trov konania inak oprávnenému subjektu neprizná. Pri zápornom zistení, súd v odôvodnení musí skonštatovať, že nezistil existenciu výnimočných dôvodov moderácie v zmysle § 257 C.s.p. a z tohto dôvodu zotrváva na prvotne (pôvodne) deklarovanom závere o náhrade trov konania. Ak má byť rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 C.s.p. treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto tiež o otázke, či strana sporu zavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného; dôvodnosť žaloby súd nemá skúmať z hľadiska hmotného práva. 12. Optikou vyššie uvedeného ak súd prvej inštancie rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva aplikujúc ustanovenie § 257 C.s.p. z dôvodu, že bez toho, aby rozhodol o veci samej, nie je z vyjadrení strán a predložených dôkazov možné spoľahlivo určiť, ktorá sporová strana zavinila zastavenie konania, teda či bol v čase podania žaloby daný dôvod na vypratanie pozemkov, vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie mohol aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. výlučne vtedy, ak by mal ustálené, kto zavinil zastavenie konania a následne bol povinný skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej stane sporu. 13. Zodpovednosť za zastavenie konania je výlučne procesného charakteru a v zásade ju nesie subjekt, ktorý svojim správaním zastavenie konania vyvolal. V prípade späťvzatia žaloby je týmto subjektom primárne žalobca, ktorý vzal žalobu späť, čím bezprostredne zapríčinil zastavenie konania. Žalovanému vzniká povinnosť nahradiť trovy konania vtedy, ak po podaní žaloby konal v zmysle žalobného petitu, čím splnil to, čoho sa žalobca v konaní domáhal a v dôsledku jeho správania sa stala pôvodne dôvodne podaná žaloba pre žalobcu bezpredmetnou, nakoľko došlo k uspokojeniu jeho nároku. Posúdenie či išlo o dôvodne podanú žalobu je potrebné skúmať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom neskúma úspešnosť žalobcu v meritórnom konaní. V takomto prípade sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania prezumuje, že žaloba bola podaná dôvodne a späťvzatie žaloby bolo spôsobené správaním žalovaného, ktorému sa pričíta procesné zavinenie zastavenia konania. 13.1. Pre posúdenie zavinenia zastavenia konania bolo rozhodujúce, či žalovaný vypratal nehnuteľnosti a odstránil oplotenie na týchto nehnuteľnostiach po podaní žaloby, nakoľko obrana žalovaného počas konania na súde prvej inštancie aj v rámci odvolacieho konania bola založená na tom, že žaloba bola podané bezdôvodne. Obrana žalovaného zostala len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Žalobca spolu so žalobou zo dňa 16.12.2022 založil do spisy dôkazy v podobe fotografií predmetných pozemkov s oplotením žalovaného ( č.l. 20, 21 spisu) a následne po vyjadrení žalobcu spolu s replikou zo dňa 6.10.2023 doložil aj ďalšie fotografie ( č.l. 54 až 57), ktoré zachytávajú rovnaký stav - oplotenie predmetných pozemok. Naopak žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.8.2023, ani v Duplike zo dňa 30.11.2023 nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že na prenajatých pozemkoch sa nenachádza čase podania vyjadrenia, resp. dupliky žiadne oplotenie. Fotografie (č.l.385, 386) založené žalovaným spolu s jeho vyjadrením zo dňa 27.12.2024 nepreukazujú, že v čase podanie žaloby sa oplotenie na predmetných pozemkov nenachádzalo, ale nanajvýš z nich je možné vyvodiť, len zmenený vyprataný skutkový stav v neskoršom období. Bolo na žalovanom aby hneď po začatí konania, resp. počas konania preukazoval, že oplotenie sa na predmetných nehnuteľnostiach nenachádza, ktorú dôkaznú povinnosť neuniesol, v dôsledku čoho sú nedôvodné odvolacie námietky, že žalobca presvedčivým spôsobom nepreukázal, že vypratal pozemky až v priebehu súdneho konania. 14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že až po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k odstránenie oplotenia a teda vyprataniu nehnuteľnosti. V danom prípade neprišlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby svojvoľne, ale práve z dôvodu správania žalovaného, ktorý splnil žalovaný nárok žalobcu bez toho, aby súd prvej inštancie mal možnosť predmetný nárok meritórne prejednať. Vzhľadom na uvedené je potrebné zavinenie zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. pričítať žalovanému a priznať plnú náhradu trov konania protistrane, teda žalobcovi. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcich sa nároku na náhradu trov konania (výrok IV.) podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%. 16. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).