{"guid": "1c79aa68-72fe-444b-9489-4338e2d32480:3d688cd8-8204-4184-8efa-6c31f1b51aa0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322205913.1", "spisova_znacka": "9Co/149/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/149/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 9Co/149/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1322205913.1", "identifikacne_cislo": "1322205913", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Posluchová", "sudca_id": 397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-posluchova-397", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d688cd8-8204-4184-8efa-6c31f1b51aa0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322205913.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322205913.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322205913.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/149/2025\n1322205913\n31. 03. 2026\nJUDr. Zuzana Posluchová\nECLI:SK:KSBA:2026:1322205913.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť\nBratislava - Rača, Kubačova 21, Bratislava, IČO: 00 304 557, zastúpený JELENČÍK A PARTNERI\nadvokátska kancelária, s.r.o., Tatranská 49, Bratislava, IČO: 47 245 042, proti žalovanému: LBG aréna,\ns.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 46 674 357, zastúpený WERNER & Co. s.r.o., Žltá 2/F, Bratislava,\nIČO: 36 869 643, o vypratanie pozemkov, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 24.septembra 2025, sp. zn. B3-11C/84/2022 - 482, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov\nkonania ( výrok IV.) mení tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného\nkonania v rozsahu 100%.\nŽalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že :\nI. Súd\nopravuje označenie žalovaného v záhlaví uznesenia č. k. B3-11C/84/2022-399 zo dňa 24.01.2024 tak, že\nobchodné meno žalovaného správne znie: LBG aréna s. r. o.. II. Súd uznesenie vyššej súdnej úradníčky\nč. k. B3-11C/84/2022-399 zo dňa 24.01.2024 mení tak, že súd návrh žalobcu zo dňa 30.09.2024 na\nzmenu žaloby nepripúšťa. III. Súd konanie zastavuje. IV. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov\nkonania nepriznáva.\n1.1. Svoje rozhodnutie v časti výroku I. odôvodnil ustanovením § 224 C.s.p. nesprávne obchodné\nmeno žalovaného v záhlaví uznesenia č. k. B3-11C/84/2022-399 zo dňa 24.01.2024 opravil na návrh\nžalovaného. V časti výroku II. súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na § 249 C.s.p. preskúmal\nnapadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť žalovaného je\ndôvodná a o sťažnosti žalovaného rozhodol postupom podľa § 250 ods. 2 C.s.p. tak, že druhým výrokom\ntohto uznesenia sťažnosťou napadnuté uznesenie č. k. B3-11C/84/2022-399 zo dňa 24.01.2024 zmenil\ntak, že súd návrh žalobcu zo dňa 30.09.2024 na zmenu žaloby nepripúšťa.\n1.2. Rozhodnutie v časti zastavenia konania ( výrok III.) odôvodnil ustanovením § 145 ods. 1 C.s.p.,\nargumentujúc, že žalobca dňa 21.01.2025 zobral žalobu späť. Žalobca s odkazom na predchádzajúci\nnávrh na zmenu žaloby uviedol, že žalobu berie späť len v časti, ktorou sa domáhal vypratania pozemku\na žiada súd, aby konanie v tejto časti zastavil. Žalobca s poukazom na svoj návrh na zmenu žaloby\nnaďalej trvá na tom, aby súd určil, že žalovaný nie je nájomcom predmetných pozemkov. Nakoľko\nsúd návrh žalobcu na rozšírenie žaloby nepripustil, predmetom konania tak zostáva iba nárok žalobcu,\nktorým sa voči žalovanému domáha vypratania pozemkov. Keďže žalobca vzal žalobu v tejto časti späť,\nide vzhľadom na uvedené o celkové späťvzatie žaloby. Žalovaný súhlas so späťvzatím žaloby vyjadril\npodaním, ktoré doručil súdu dňa 02.07.2025.\n1.3. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ( výrok IV.) rozhodol v zmysle ustanovení § 262\nods. 1 , § 256 ods. 1 ,§ 257 C.s.p.. Žalobca zobral žalobu späť, pričom ako dôvod uviedol, že žalovaný\npo podaní žaloby odstránil oplotenie z predmetných pozemkov, čím ich vypratal. Žalobca vzhľadom\n\nna uvedené požaduje, aby mu súd proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom\nrozsahu. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu uviedol, čo tvrdil už od prvého vyjadrenia k žalobe, a to\nže od počiatku konania nebol daný dôvod, aby predmetné pozemky vypratal. Vzhľadom na uvedené\nžalovaný žiada, aby mu súd proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Bez\ntoho, aby súd rozhodol o veci samej, nie je z vyjadrení strán a predložených dôkazov možné spoľahlivo\nurčiť, ktorá sporová strana zavinila zastavenie konania, teda či bol v čase podania žaloby daný dôvod\nna vypratanie pozemkov. Súd preto postupom podľa § 257 C.s.p. rozhodol, že žiadnej zo strán nárok\nna náhradu trov konania nepriznáva.\n2. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca\na navrhol, aby odvolací súd zmenil IV. výrok uznesenia tak, že žalobca má voči žalovanému nárok\nna náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100 % a zároveň aby rozhodol, že žalobca má\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Žalobca považuje\nnapadnuté uznesenie vo výroku IV. za nesprávne, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n2.1. Uviedol, že žalovaný cca 2 roky po podaní žaloby na vypratanie pozemkov vypratal predmetné\npozemky, na čo musel žalobca procesne reagovať a to práve späťvzatím žaloby týkajúcej sa\npredmetného vypratania. Žalobca spolu so svojou žalobou zo dňa\n16. decembra 2022\ndoručil mestskému súdu aj dôkazy v podobe fotografií predmetných pozemkov (viď jej prílohy č. 4 a 5)\ns oplotením žalovaného. Žalobca nespochybňuje, že žalovaný spochybnil jeho skutkové tvrdenia, ale\nnepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Za tohto stavu preto neexistuje dôvod, aby súd\nnevychádzal z dôkazov, ktoré žalobca predložil. Ak nestačia ani farbené fotografie zachytávajúce širšiu\nsituáciu umiestnenia oplotenia žalobcu na prenajatých pozemkoch, tak potom sa unesenie dôkazného\nbremena javí ako nemožné. Dokonca aj samotný žalovaný predložil ku svojej duplike fotografie ako\ndôkaz (ako príloha č. 23), ktorý má dokazovať, že na predmetných pozemkoch vykonával stavebné\npráce, pričom aj na týchto fotografiách predložených samotným žalovaným jasne vidieť predmetné\noplotenie, ktoré umiestnil na predmetných pozemkoch. Žalovaný žiadny dôkaz o jeho tvrdeniach, že\nna predmetných pozemkoch v čase podania žaloby nie je žiadne oplotenia nepredložil a to ani v jeho\nvyjadrení k žalobe ani v duplike. Urobil tak, až vo svojom antedatovanom vyjadrí zo dňa 27. decembra\n2024, čiže viac ako 2 roky po podaní žaloby, keď predložil tiež len aktuálne fotografie predmetných\npozemkov (rovnako ako žalobca), bez možnosti zistiť dátum ich vyhotovenia, kde už žiadne oplotenie\nnie je. Počas súdneho konania o vypratanie pozemkov predmetné pozemky žalovaný vypratal, preto\nbol žalobca povinný procesne reagovať na tento nový skutkový stav a tým, že pominul predmet konania\no vypratanie, tak bezodkladne svojím podaním zo dňa 21. januára 2025 vzal v príslušnej časti svoju\nžalobu späť. Žalovaný počas súdneho konania vypratal predmetné pozemky, čo žalobca jednoznačne\npreukázal, na rozdiel od žalovaného, ktorý k svojim nepravdivým a žalobcom ešte aj vyvráteným\ntvrdeniam (o údaje žalobcom nedatovaných fotografiách) nepredložil jediný dôkaz, ktorý by svedčil o tom,\nže na predmetných pozemkoch nemal žalovaný v čase podania žaloby, v roku 2023 až do konca 2024\nuž umiestnené svoje oplotenie, ktorého existenciu sám priznal predložením fotografií k svojej duplike\n(ako príloha č. 23).\n2.2. Žalovaný neprehliadol možnosť sudcovskej koncentrácie, ani princípy rýchlosti a hospodárnosti\ncivilného sporového konania, keď nepripojil žiadne aktuálne fotografie o stave predmetných pozemkov\nk svojmu vyjadreniu k žalobe, ani k duplike, ale urobil tak až vo svojom antedatovanom vyjadrí zo\ndňa 27. decembra 2024, pretože až vtedy došlo k zmene skutkového stavu - odstráneniu oplotenia,\nktoré bolo predmetom súdneho sporu. Za tohto stavu preto nemôže obstáť tvrdenie mestského súdu,\nže nie je možné spoľahlivo zistiť, ktorá sporová strana zavinila zastavenie konania, keďže v súdnom\nspise sa nenachádza jediný dôkaz, ktorý by akokoľvek spochybňoval žalobcom riadne preukázanú\nprítomnosť oplotenia na predmetných pozemkoch, v čase podania žaloby, aj v roku 2023 a dokonca aj\npredtým, čo vyplýva z fotografií doložených samotným žalovaným. Dôkaz predložený žalovaným (tzv.\nfotodokumentácia) k jeho vyjadreniu až zo dňa 27. decembra 2024 nie je v rozpore s predchádzajúci\ndôkazmi zachytávajúci oplotenie na predmetných pozemkov, pretože len dokumentuje nový zmenený\nvyprataný skutkový stav. Za tohto stavu je tak zrejmé, že to bol práve a len žalovaný kto zavinil zastavenie\nkonania a preto podľa § 256 ods. 1 C.s.p. má žalobca nárok na náhradu trov konania.\n3. Rovnako proti uzneseniu v časti výroku IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný,\nktorý žiadal aby odvolací súd uznesenie vo výroku IV. zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu a súčasne, aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n\n3.1. Žalovaný v konaní od počiatku a konzistentne tvrdil, že žalobca nepreukázal, že existuje dôvod na\nvypratanie pozemkov. Nie je teda sporné, že žalobca vzal žalobu o vypratanie pozemkov z vlastnej\nvôle späť, následkom čoho žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Nebolo žiadnym spôsobom\npreukázané, že by k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu konania na strane žalovaného. Naopak dôvod\nna vypratanie pozemkov žalovaný v konaní od počiatku popieral. Žalobca naproti tomu presvedčivým\nspôsobom nepreukázal, že žalovaný vypratal pozemky až v priebehu súdneho konania.\n3.2. Žalovaný poukázal na súdnu judikatúra a odbornej literatúru k ustanoveniu § 256 ods. 1 C.s.p.\n( nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2018 publikovaný pod č. ZSP 34/2021; sp. zn. II. ÚS\n569/2017; Svoboda K., Smolík P., Levý J., Šínová R. a kol. Občanský soudní řád. Komentář. 2. vydání.\nPraha: C. H. Beck, 2017, s. 617 - 618, marg. č. 7; obdobne napr. Kohout, M, Zpěvák, A.: K některým\naspektům náhrady nákladů řízení v případě zavinění zastavení civilního řízení. Konkursní noviny, č. 5,\nroč. 2015, s. 27) a k ustanoveniu § 257 C.s.p. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/85/2023;\nNález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2018 publikovaný pod č. 41/2018 ) a nato, že až z uznesenia\nsa dozvedel, že sa súd prvej inštancie rozhodol aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. a nepriznať náhradu\ntrov konania žiadnej sporovej strane. Aplikáciu § 257 C.s.p. naviac nenavrhoval ani samotný žalobca a\nani samotný žalovaný. Preto uznesenie čo do nepriznania nároku na náhradu trov konania je pre neho\nprekvapivým súdnym rozhodnutím a súd prvej inštancie svojím procesným postupom odňal možnosť\nžalovanému konať pred súdom čo do poskytnutia procesného priestoru na vyjadrenie sa k aplikácii § 257\nC.s.p., čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b), in eventum d) C.s.p.).\nAplikáciou\n§ 257 C.s.p. súdom prvej inštancie boli popreté základné zásady rozhodovania o\ntrovách konania, osobitne nezohľadnenie zásady procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania.\nPochybnosti súdu prvej inštancie ohľadom aplikácie ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. v súdenej veci\nnemôže predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p.. Ak žalobca vzal žalobu\nspäť za situácie, keď žalovaný od počiatku popieral existenciu dôvodu pre vypratanie pozemkov a\nvýslovne poprel aj to, že by v priebehu konania vypratal pozemky, bol súd prvej inštancie povinný priznať\nžalovanému právo na náhradu trov konania z dôvodu procesného zavinenia žalobcu na zastavení\nkonania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p..\n4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol aby odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného\nako nedôvodné a rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu. Trval na dôvodoch svojho odvolania\nv celom rozsahu, keď nerozporoval, že žalovaný od počiatku popieral všetko čo on tvrdil, avšak v\nrámci sporového konania nemožno zotrvať len pri tvrdeniach; strana ich musí zároveň aj preukázať, čo\nžalovaný nesplnil, keďže nedoložil a ani neoznačil jediný dôkaz, ktorý by sa týkal rozhodného času a\nsvedčal by v prospech jeho procesnej obrany. Žalobca mal za to, že on si splnil svoju procesnú povinnosť\noznačiť a doložiť dôkazy slúžiace a preukázanie jeho skutkových tvrdení. Uvedené však vonkoncom\nneplatí pre žalovaného, ktorý doložil prvé fotografie predmetných pozemkoch až po 2 rokoch od podania\nžaloby, kedy však už predmetné pozemky skutočne vypratal, v dôsledku čoho musel žalobca v časti\nvypratania zobrať svoju žalobu späť, čo aj riadne vykonal. Žalobca si svoju dôkaznú povinnosť splnil, keď\npredložil aktuálne fotografie či už z času podania žaloby ako aj z času prípravy repliky, na strane druhej\nžalovaný nepredložil nič. Vzhľadom na to, že žalovaný odvodzuje dôvodnosť svojej procesnej obrany z\ntvrdení, že na predmetných pozemkoch nemal v rozhodnom čase umiestnené žiadne oplotenie, tak bolo\njeho povinnosťou to preukázať, čo však nespravil. Je to v podstate rovnaká situácia ako pri žalobe na\nfinančné plnenie, kedy žalovaný síce verbálne rozporuje uplatnený nárok, ale počas súdneho konania\nho žalobcovi uhradí. Žalobca tak nemá inú možnosť ako zobrať žalobcu späť, presne ako to urobil aj\nžalobca v tomto konaní, pričom je absurdné, aby náhrada trov bola priznaná žalovanému a nie žalobcovi\nz dôvodu, ktorým sa bráni aj žalovaný v tomto konaní, že on od začiatku rozporoval žalobcom uplatnený\nnárok. Podstatné však musí byť faktické konanie žalovaného počas súdneho konania, kedy počas jeho\npriebehu fakticky (nie verbálne) žalobe vyhovel, presne ako sa tomu stalo aj v tejto veci.\n5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podstatou odvolania žalobcu je, že súd\nprvej inštancie rozhodol nesprávne o náhrade trov konania, nakoľko žalobca mal vziať žalobu späť v\nreakcii na odstránenie oplotenia z pozemkov tvoriacich predmet sporu až v priebehu súdneho konania.\nK týmto dôvodom odvolania žalobcu vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu v plnom rozsahu zopakoval\nsvoje odvolacie argumenty a žiadal aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu.\n6. Právo podať repliku využil len žalobca, ktorý v nej uviedol, opätovne uviedol, že on predložil fotografie\npredmetného oplotenia ako dôkaz už v žalobe. Vzhľadom na to, že žalovaný spochybnil čas vyhotovenia\ntých fotografií, tak žalobca v replike doložil presné údaje z tela daných fotografií, ktoré obsahujú presný\nčas ich vyhotovenia. Zároveň žalobca v replike doložil aj ďalšie fotografie aktuálne z času prípravy\nrepliky, ktoré zachytávajú rovnaký stav - oplotenie predmetných pozemok a súčasne navrhol súdu aj\nobhliadku predmetných pozemkov. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že na\n\nprenajatých pozemkoch sa nenachádza žiadne oplotenie a naopak založil do súdneho spisu svoju\nobjednávku zo dňa 26.10.2020 na základe ktorej si dal prenajaté pozemky oplotiť spoločnosti GLOBBIZ,\ns.r.o. a to v dĺžke „cca 350 bm“, a fotografie ako dôkaz (príloha č. 23 dupliky), ktoré mali preukazovať,\nže na predmetných pozemkoch sa vykonávali stavebné práce, pričom na týchto fotografiách tiež vidieť\npredmetné oplotenie. Žalovaný prvýkrát až vo svojom antedatovanom vyjadrí zo dňa 27. decembra 2024,\nčiže viac ako 2 roky po podaní žaloby, predložil aktuálne fotografie predmetných pozemkov (rovnako\nako to robil žalobca), kde už žiadne oplotenie nie je. Je zarážajúce, že za stavu, kedy žalovaný v rámci\nsvojej procesnej obrany nepredložil jediný dôkaz svedčiaci v prospech jeho procesnej obrany si dovoľuje\npoučovať žalobcu o tom, aké dôkazné prostriedky mal použiť. Žalobca sa rozhodol použiť v úvodnej\npísomnej fáze štandardné dôkazné prostriedky a to fotografie a obhliadku, služby notára a použitie\ndronu ako to navrhuje žalovaný mal použiť sám, keď je presvedčený o ich nevyhnutnosti v rámci svojej\nprocesnej obrany. Splnenie petitu zo strany žalovaného počas súdneho konania nie je procesná obrana,\nale faktické konanie na ktoré musí každý žalobca procesne reagovať a to práve späťvzatím žaloby,\npretože inak by súd musel žalobcu zamietnuť, keďže pre rozhodnutie súdu je kľúčový skutkový stav v\nčase vyhlásenia rozsudku a nie podania žaloby. Zároveň bol to práve a len žalobca kto chcel v konaní\npokračovať, čo jasne vyplýva z jeho podaní v súvislosti s návrhom na rozšírenie žaloby o nový petit. Až na\nzáklade sťažnosti žalovaného nakoniec súd toto rozšírenie žaloby z dôvodu hospodárnosti nepripustil,\nkonanie tak zastavil a odkázal žalobcu na podanie si novej žaloby, čo žalobca mimochodom už aj spravil.\nŽalobca by považoval za nanajvýš nespravodlivé, keby musel hradiť náhradu trov konania žalovanému,\nktorý nijako nepreukazovala svoju procesnú obranu a len verbálne poprel to, čo každý kto sa pohyboval\npo Rači roky na vlastné oči vídaval.\n7. Žalovaný v duplike poukázal nato, že konaní pred súdom prvej inštancie bolo od počiatku sporné, či\nexistuje dôvod na vypratanie sporných pozemkov alebo nie. Žalobca po použití prostriedkov procesnej\nobrany žalovaného dobrovoľne vzal žalobu späť, a teda procesne zavinil zastavenie konania. V čase,\nkeď žalobca vzal žalobu späť, žalobca majúci a znášajúci v konaní dôkazné bremeno, bez pochybností\nnepreukázal, že žaloba bola od počiatku dôvodná a že vzal žalobu späť iba z toho dôvodu, že žalovaný\npočas konania odstránil oplotenie zo sporných pozemkov. Žalovaný nerozporoval, že na sporných\npozemkoch sa oplotenie nachádzalo, no popieral a spochybňoval to, že v čase podania žaloby a\nnásledne počas súdneho konania existoval dôvod na vypratanie pozemkov. V rámci rozhodovania o\nnáhrade trov konania nemožno meritórne posudzovať dôvodnosť podanej žaloby, tomu napokon zabránil\nžalobca tým, že vzal žalobu späť. Preto je žalobca povinný nahradiť trovy konania žalovanému.\n8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( výrok IV.) v zmysle § 379\na § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že dôvodné je len\nodvolanie žalobcu a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p. ).\n9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n9.1. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n9.2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí\n10. V predmetnom konaní sa žalobca ( po tom ako súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby) voči\nžalovanému domáhal vypratania. Podaním doručeným súdu prvej 21.1.2025 zobral žalobca svoju žalobu\nspäť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný po 2 rokoch od podania\nžaloby odstránil oplotenie, ktoré mal nezákonne umiestnené na pozemkoch a zo strany žalovaného\ndošlo k splnenie povinnosti, ktorá bola predmetom žaloby.\n11. S uznesením o zastavení konania, ako s rozhodnutím ktorým sa konanie končí, je súd povinný\nrozhodnúť i o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p. ). V prípade zastavenia konania,\nktoré predstavuje procesné, nemeritórne rozhodnutie, súd aplikuje § 256 ods. 1 C.s.p. a zaviaže na\nnáhradu trov konania stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania (teda prizná nárok na náhradu\ntrov konania protistrane).\n11.1. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady\nzodpovednosti za zavinenie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,\nkeď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru,\nže sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí\nvšak ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť\nmôže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri\nposudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a\n\niné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva\nna súde a ich postoj v konaní (napr. Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 14/99).\n11.2. Mechanizmus rozhodovania o náhrade trov konania vychádza z toho, že súd\nsi najskôr\nzistí naplnenie predpokladov na priznanie náhrady trov konania niektorej sporovej strany, či účastníka\nkonania (zásada úspechu, zásada procesného zavinenia) a následne súd zisťuje, či tu (nie)sú dané\nvýnimočné moderačné dôvody. Za také možno považovať najmä neprimeranú tvrdosť priznania náhrady\ntrov konania, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť\ndoposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strany sporu a iné. Pri kladnom zistení súd\nnáhradu trov konania inak oprávnenému subjektu neprizná. Pri zápornom zistení, súd v odôvodnení\nmusí skonštatovať, že nezistil existenciu výnimočných dôvodov moderácie v zmysle § 257 C.s.p. a z\ntohto dôvodu zotrváva na prvotne (pôvodne) deklarovanom závere o náhrade trov konania. Ak má\nbyť rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 C.s.p. treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania\nje nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto tiež o\notázke, či strana sporu zavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného;\ndôvodnosť žaloby súd nemá skúmať z hľadiska hmotného práva.\n12. Optikou vyššie uvedeného ak súd prvej inštancie rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu\ntrov konania nepriznáva aplikujúc ustanovenie § 257 C.s.p. z dôvodu, že bez toho, aby rozhodol o veci\nsamej, nie je z vyjadrení strán a predložených dôkazov možné spoľahlivo určiť, ktorá sporová strana\nzavinila zastavenie konania, teda či bol v čase podania žaloby daný dôvod na vypratanie pozemkov,\nvec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie mohol aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. výlučne\nvtedy, ak by mal ustálené, kto zavinil zastavenie konania a následne bol povinný skúmať dôvody hodné\nosobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej stane sporu.\n13. Zodpovednosť za zastavenie konania je výlučne procesného charakteru a v zásade ju nesie subjekt,\nktorý svojim správaním zastavenie konania vyvolal. V prípade späťvzatia žaloby je týmto subjektom\nprimárne žalobca, ktorý vzal žalobu späť, čím bezprostredne zapríčinil zastavenie konania. Žalovanému\nvzniká povinnosť nahradiť trovy konania vtedy, ak po podaní žaloby konal v zmysle žalobného petitu,\nčím splnil to, čoho sa žalobca v konaní domáhal a v dôsledku jeho správania sa stala pôvodne dôvodne\npodaná žaloba pre žalobcu bezpredmetnou, nakoľko došlo k uspokojeniu jeho nároku. Posúdenie či\nišlo o dôvodne podanú žalobu je potrebné skúmať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu\nvýsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku\nalebo nie, pričom neskúma úspešnosť žalobcu v meritórnom konaní. V takomto prípade sa pre účely\nrozhodnutia o náhrade trov konania prezumuje, že žaloba bola podaná dôvodne a späťvzatie žaloby\nbolo spôsobené správaním žalovaného, ktorému sa pričíta procesné zavinenie zastavenia konania.\n13.1. Pre posúdenie zavinenia zastavenia konania bolo rozhodujúce, či žalovaný vypratal nehnuteľnosti\na odstránil oplotenie na týchto nehnuteľnostiach po podaní žaloby, nakoľko obrana žalovaného počas\nkonania na súde prvej inštancie aj v rámci odvolacieho konania bola založená na tom, že žaloba bola\npodané bezdôvodne. Obrana žalovaného zostala len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Žalobca\nspolu so žalobou zo dňa 16.12.2022 založil do spisy dôkazy v podobe fotografií predmetných pozemkov\ns oplotením žalovaného\n( č.l. 20, 21 spisu) a následne po vyjadrení žalobcu spolu s replikou zo\ndňa 6.10.2023 doložil aj ďalšie fotografie ( č.l. 54 až 57), ktoré zachytávajú rovnaký stav - oplotenie\npredmetných pozemok. Naopak žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.8.2023, ani v Duplike\nzo dňa 30.11.2023 nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že na prenajatých pozemkoch\nsa nenachádza čase podania vyjadrenia, resp. dupliky žiadne oplotenie. Fotografie (č.l.385, 386)\nzaložené žalovaným spolu s jeho vyjadrením zo dňa 27.12.2024 nepreukazujú, že v čase podanie\nžaloby sa oplotenie na predmetných pozemkov nenachádzalo, ale nanajvýš z nich je možné vyvodiť, len\nzmenený vyprataný skutkový stav v neskoršom období. Bolo na žalovanom aby hneď po začatí konania,\nresp. počas konania preukazoval, že oplotenie sa na predmetných nehnuteľnostiach nenachádza,\nktorú dôkaznú povinnosť neuniesol, v dôsledku čoho sú nedôvodné odvolacie námietky, že žalobca\npresvedčivým spôsobom nepreukázal, že vypratal pozemky až v priebehu súdneho konania.\n14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že až po podaní žaloby došlo zo\nstrany žalovaného k odstránenie oplotenia a teda vyprataniu nehnuteľnosti. V danom prípade neprišlo\nzo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby svojvoľne, ale práve z dôvodu správania žalovaného, ktorý splnil\nžalovaný nárok žalobcu bez toho, aby súd prvej inštancie mal možnosť predmetný nárok meritórne\nprejednať. Vzhľadom na uvedené je potrebné zavinenie zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p.\npričítať žalovanému a priznať plnú náhradu trov konania protistrane, teda žalobcovi. Odvolací súd preto\nuznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcich sa nároku na náhradu trov konania (výrok\nIV.) podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného\nkonania v rozsahu 100%.\n\n15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle\n§ 396 ods. 1,\nods. 2, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v odvolacom konaní\nplný úspech, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu 100%.\n16. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník..\n17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).\n\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/84/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf76085d-a660-4bfa-820b-9fc319733092", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.168.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 168/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.168.2018.2"}, {"guid": "ussr:1f795b03-cbf0-400d-871e-5350468e9f06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.480.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 480/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.480.2018.1"}, {"guid": "ussr:9b5d97c7-35a0-4795-a616-ab53d1eea8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1"}], "citovane_v": []}