Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/15/2025 z 28. 4. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 8CoPr/15/2025 1322205058 28. 04. 2026 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2026:1322205058.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: K.. O.. S. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T. Č.. XXX/XX, D., zastúpeného spoločnosťou: WERNER & Co. s.r.o. so sídlom Žltá č. 2/F, Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanému: Slovenské národné divadlo, so sídlom Pribinova č. 7272/17, Bratislava, IČO: 00 164 763, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o. so sídlom Staré Grunty č. 162, Bratislava - Karlova Ves, IČO: 36 740 951, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti (medzitýmnemu) rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. novembra 2024, č. k. B3-62Cpr/13/2022 - 489, v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. novembra 2025, č.k. B3-62Cpr/13/2022 - 626, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď žalovaného z pracovného pomeru daná žalobcovi dňa 13.05.2022 je neplatná. 2. Na základe vykonaných dôkazov mal prvoinštančný súd preukázané, že na základe pracovnej zmluvy č. 620/PaM/91-Sa zo dňa 28.08.1991 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy a dodatkov žalobca ako zamestnanec bol v pracovnom pomere so žalovaným ako zamestnávateľom a vykonával prácu na pracovnej pozícii Sólista v organizačnej zložke Opera Slovenského národného divadla (SND) a žalovaný dňa 13.05.2022 dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko s účinnosťou od 01.05.2022 na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa SND č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022 došlo k organizačnej zmene, v rámci ktorej bola okrem iných zrušená aj pracovná pozícia žalobcu ako Sólistu Opery SND, stal sa nadbytočným a dôvodom tejto organizačnej zmeny je maximálne možné zabezpečenie ekonomickej efektivity a udržateľnosti zodpovedného rozpočtu organizačnej zložky Opery SND a nastavenia správneho umeleckého rastu interných zamestnancov sólistického ansámblu, pretože z dôvodu ukončenia divadelnej činnosti v historickej budove SND a centralizácie umeleckých súborov organizačných zložiek Baletu a Opery SND na jedno javisko do novej budovy SND, je nemožné zabezpečiť vyťaženosť súboru pri súčasnom počte umeleckých zamestnancov a pri zredukovanom počte predstavení tak, aby to bolo ekonomicky a umelecky zodpovedné s tým, že sekundárnym výsledkom organizačnej zmeny je efektívnejšie využívanie interného sólistického ansámblu a lepšia organizácia rozvrhnutia pracovného času zamestnancov s ohľadom na efektívne využívanie verejných prostriedkov, čo je prioritným cieľom štátnej príspevkovej organizácie a s tým, že organizačná zmena plne odráža aktuálny trend v umeleckom svete, kedy je obmedzovaný počet členov stáleho sólistického súboru. Podľa obsahu výpovede žalovaný informoval žalobcu o uvedených skutočnostiach písomne Oznámením o organizačnej zmene datovaným dňa 13.05.2022 a nakoľko dňa 13.05.2022 neprijal žiadnu ponúkanú voľnú pracovnú pozíciu, ktorú žalovaný pred doručením

výpovede žalobcovi ponúkol, žalovaný konštatoval splnenie podmienky ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Podľa výpovede z pracovného pomeru bolo skončenie pracovného pomeru strán podľa § 74 Zákonníka práce prerokované so zástupcami zamestnancov, pričom zamestnávateľ požiadal Závodný výbor ZO Únie sólistov Opery SND o udelenie súhlasu s výpoveďou dňa 06.05.2022 a Závodný výbor sa vyjadril k žiadosti zamestnávateľa dňa 10.05.2022 s tým, že s výpoveďou nesúhlasil. Trojmesačná výpovedná doba, ktorej uplynutím sa pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom končí, začala žalobcovi nesporne plynúť od 01.06.2022 a uplynula nesporne dňa 31.08.2022. Poukázal na to, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. 3/2022 o organizačných zmenách v SND viedlo k zrušeniu siedmich pracovných miest na pracovnej pozícii Sólista v organizačnej zložke Opera, z ktorých jedno pracovné miesto bolo neobsadené a šesť pracovných miest bolo obsadených na dobu neurčitú zamestnancami v zmysle menného zoznamu zamestnancov, ktorý je súčasťou uvedeného rozhodnutia (v rozhodnutí o organizačných zmenách je chyba v písaní a namiesto šiestich pracovných miest sú v tabuľke zrušených pracovných miest uvedené iba tri miesta ako obsadené na dobu neurčitú). Uvedené organizačné rozhodnutie obsahuje odôvodnenie organizačných zmien, ktoré je identické s odôvodnením žalobcom napadnutej výpovede z pracovného pomeru a zároveň pojednáva o dopade organizačnej zmeny na rozpočet personálnych nákladov tak, že zrušením siedmich pozícií sólistov opery dôjde k úspore personálnych nákladov za alikvotnú časť roka 2022 v sume 75 364,- € a k celoročnej úspore personálnych nákladov v roku 2023 v sume 205 474,- €, pričom náklady v súvislosti s odstupným vyplateným pri skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti budú v sume 85 612,- €. K dôvodom organizačnej zmeny smerujúcej k zníženiu počtu interných sólistov žalovaný predložil prehľad - tabuľku s priemernými nákladmi na jedno predstavenie vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom v divadelných sezónach 2015 až 2023, z ktorej vyplýva, že priemerné náklady na žalobcu na jedno predstavenie v sezóne 2015/2016 predstavovali sumu 482,- €, v sezóne 2016/2017 činili sumu 406,€, v sezóne 2017/2018 zodpovedali sume 407,- €, v sezóne 2018/2019 priemerný náklad na jedno predstavenie žalobcu bol v sume 543,- € a v sezóne rokov 2019/2020 sa navýšil na sumu 1 050,- €, pričom výšku priemerných nákladov na jedno predstavenie žalobcu v sezóne rokov 2022/2023 žalovaný odhadol z porovnateľného obdobia rokov 208/2019 v sume 1 037,- €. Na preukázanie skutočnosti, že práve zatvorením Historickej budovy SND z dôvodu jej havarijného stavu došlo k radikálnemu zníženiu celkového počtu predstavení a následkom toho aj k zníženiu predstavení na jedného interného sólistu za divadelnú sezónu (v priemere cca 15 predstavení) predložil žalovaný tabuľku, podľa ktorej z celkového počtu predstavení v sezóne 2015/2016 v počte 141 interný sólista opery v danej sezóne odspieval v priemere 24 predstavení, v sezóne 2016/2017 pripadalo na 139 predstavení 27 predstavení jedného interného sólistu v priemere, v sezóne 2017/2018 bol stav obdobný, t. j. zo 132 odohratých predstavení interný sólista opery odspieval v priemere 27 predstavení a porovnateľná bilancia bola i v sezóne 2018/2019, kedy zo 124 predstavení interný sólista opery odspieval v priemere 24 predstavení; výrazný pokles nastal v sezóne rokov 2019/2020, kedy sa odohralo iba 70 predstavení a priemerný počet predstavení na jedného interného sólistu bol 13. Sezónu rokov 2020/2021 žalovaný zrejme vzhľadom na pandemickou situáciou obmedzené predstavenia nebilancoval a v sezóne 2022/2023 sa odohralo 79 predstavení, pričom priemerný počet predstavení interného sólistu za sezónu zodpovedal počtu 15. Zo žalovaným predloženého celkového zoznamu externých zmlúv uzatvorených na predstavenia, v ktorých bol obsadzovaný aj žalobca, je zrejmé, že okrem pána S. P. žiadny externý umelec nehral žiadnu z (vedľajších) postáv, ktorú stvárnil žalobca a teda ak by aj súd vychádzal zo žalobcom deklarovanej premisy, že externý umelec je oveľa nákladnejší než interný sólista opery, námietka žalobcu je v tomto ohľade nedôvodná, nakoľko žalobcu s výnimkou predstavenia Carmen a v ňom žalobcom stvárnenej postavy Zunigu v žiadnom predstavení nenahradil žiadny sólista, s ktorým žalovaný uzatvoril zmluvu o umeleckom hosťovaní, preto porovnávanie nákladov na interných sólistov a externistov vo vzťahu k osobe žalobcu nemá vecný význam. Pokiaľ ide o výkonného umelca S. P., ktorý dňa 29.06.2022 uzatvoril so žalovaným zmluvu o umeleckom hosťovaní na účinkovanie v opere Carmen, v ktorej namiesto žalobcu spieval a hral postavu Zuniga, tak menovaný externý operný sólista sa zaviazal v sezóne rokov 2022/2023 hrať v šiestich predstaveniach vrátane dvoch termínov premiér (29.09.2022, 30.09.2022, 17.02.2023, 19.02.2023, 05.05.2023 a 07.05.2023) a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu odmenu za prvé uskutočnené účinkovanie v sume 700,- € a za každé ďalšie uskutočnené účinkovanie odmenu v sume 250,- €, čo predstavuje odmenu v celkovej sume 1 950,- € za celú sezónu 2022/2023. Vzhľadom na uvedené nie je podľa súdu prvej inštancie správne tvrdenie žalobcu, že každý externý sólista musel byť odmeňovaný maximálnou sadzbou honoráru a to v sume 5 000,- € + 3 000,- € a navyše náklady žalovaného na pána S. P. boli neporovnateľne nižšie ako náklady na mzdu žalobcu, ktorého hrubá mesačná mzda zodpovedala sume 1 484,- € a teda ročný/sezónny náklad žalovaného na hrubú mzdu

žalobcu sa rovnal sume 17 808,- €, v dôsledku čoho je evidentná finančná úspora žalovaného na postave Zuniga v predstavení Carmen v sume 15 858,- €. Poukázal na to, že medzi procesnými stranami bolo nesporné, že žalovaný pred doručením výpovede dňa 13.05.2022 ponúkol žalobcovi externú formu spolupráce na základe návrhu zmluvy o umeleckom hosťovaní výkonného umelca a o udelení licencie, ale žalobca návrh zmluvy podľa Autorského zákona neprijal. Listom zo dňa 02.09.2022 žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, ale žalovaný jeho požiadavke nevyhovel a skončenie pracovného pomeru so žalobcom považoval v zmysle jeho odpovede zo dňa 03.10.2022 za platné. Zo zápisnice zo stretnutia generálneho riaditeľa SND, riaditeľa Opery SND a interných sólistov Opery SND uskutočneného dňa 02.02.2022 vyplýva, že SND podpísalo s Ministerstvom kultúry SR zmluvu, ktorá stanovila príspevok zriaďovateľa na rok 2022 na 22 miliónov eur a generálny riaditeľ SND to považoval za pozitívnu správu, nakoľko pôvodný návrh počítal so sumou 17 miliónov eur, riaditeľ opery konštatoval, že predstavenia odohraté počas septembra, októbra a novembra 2021 dosiahli v celkovom súčte mierny zisk a v súvislosti s hracím plánom do konca sezóny 2021/2022 vysvetlil, že po nutnom zatvorení historickej budovy disponuje opera a balet už iba jednou sálou a to má tiež značný vplyv na redukciu počtu predstavení v porovnaní s predošlými sezónami. Sólisti konštatovali, že by radi spievali viac resp. častejšie, no riaditeľ opery dospel k záveru, že pre SND je efektívnejšie a rentabilnejšie uvádzať tituly v menšej frekvencii, ale s vyššou predajnosťou, ako hrať častejšie pre menší počet divákov, dodávajúc, že návyky divákov sa počas pandémie razantne menia a blokový systém je tak pre divadlo v mnohých oblastiach výhodnejší. Riaditeľ opery zároveň vyzval sólistov, aby využili možnosť vystúpiť sólovo prostredníctvom recitálu v opernom salóne SND. Podľa smernice žalovaného číslo: S15/2021 účinnej od 01.09.2021, maximálna výška honorárov účinkujúcich hosťujúcich umelcov - operných spevákov za účinkovanie v predstavení, naštudovanie a skúškový proces predstavuje 5 000,- € + 3 000,- €.Zo žalobcom predloženého prehľadu údajov o počte interných sólistov opery v rámci jednotlivých stredoeurópskych operných domov, ktorých zdrojom sú internetové stránky - domény jednotlivých, najmä nemeckých divadiel, vyplýva, že priemerný počet interných sólistov spomedzi 23 vybraných stredoeurópskych operných domov je 25 (dvadsaťpäť) interných sólistov opery. Z tabuľky žalovaného znázorňujúcej počet vystúpení žalobcu v sezónach za ostatných sedem rokov je zrejmé, že v sezónach rokov 2020 - 2022 žalobca vystupoval v neporovnateľne nižšom počte operných predstavení než v sezónach rokov 2015 - 2019/2020, nakoľko v sezóne 2015/2016 odspieval 37 predstavení, v sezóne 2016/2017 vystúpil 51 krát, v sezóne 2017/2018 bol v 55 predstaveniach, v sezóne 2018/2019 účinkoval v 46 vystúpeniach a počas sezóny 2019/2020 absolvoval 24 vystúpení. Naproti tomu v sezóne 2020/2021 žalobca mal iba tri vystúpenia a v rokoch 2021/2022 účinkoval v ôsmich vystúpeniach za sezónu. Najvyšší kontrolný úrad SR pri vykonávaní kontroly hospodárenia žalovaného za obdobie rokov 2019 - 2021 zistil, že v roku 2019 SND dosiahlo stratu 88 tisíc eur a v rokoch 2020 a 2021 zisk vo výške 1,200 mil. eur a 873 tisíc eur. Poukázal na finančnú poddimenzovanosť schválených rozpočtov, pričom v kontrolovanom období rokov 2019 - 2021 bol schválený rozpočet príjmov zo ŠR vo výške 52,314 mil. eur (rok 2019 - 17 059 487,- €, rok 2020 - 18 462 004,- € a rok 2021 - 16 792 821,- €) upravený na 65,185 mil. eur (rok 2019 - 19 957 779,- €, rok 2020 - 21 919 667,- € a rok 2021 - 23 307 597,- €) s tým, že svoju mieru zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtov má aj zriaďovateľ, ktorý rozpočet schvaľuje a kontroluje. Najvyšší kontrolný úrad SR tiež zistil, že počet zamestnancov za kontrolované obdobie postupne klesal, keď k 31.12.2019 bolo v SND 905 kmeňových zamestnancov a k 31.12.2021 ich bolo 831 s tým, že za obdobie rokov 2019 až k 30.06.2022 bolo v SND vykonaných 36 zmien organizačnej štruktúry a ani v jednom prípade nepreukázalo opodstatnenosť organizačných zmien kvalifikovanou personálnou analýzou. Podľa kontraktu č. MK-2638/2022-215/1206 na rok 2022 zo dňa 27.01.2022 v znení Dodatku č. 1, uzatvoreného medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom, príspevok zo štátneho rozpočtu na plnenie činností je v rámci bežných výdavkov stanovený v celkovej sume 22 924 519,- €. Uvedená výška príspevku na bežné výdavky z Ministerstva kultúry SR resp. prevádzkový transfer od zriaďovateľa pre rok 2022 upravený rozpočtovými opatreniami na celkovú sumu 22 924 519,- € vyplýva i zo Správy o činnosti a hospodárení SND za rok 2022. Podľa kontraktu č. MK-1906/2020-421/22772 na rok 2021 zo dňa 18.12.2020, uzatvoreného medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom, príspevok zo štátneho rozpočtu na plnenie činností je v rámci bežných výdavkov stanovený v celkovej sume 16 792 821,- €, avšak z výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR je zrejmé, že rozpočet žalovaného na rok 2021 bol napokon navýšený na sumu 23 307 597,- € resp. v zmysle dodatku č. 2 - MK-2549/2022-215/814 ku Kontraktu na rok 2021 žalovaný získal finančné prostriedky v sume 23 138 000,- € a teda v skutočnosti žalovaný nemal v roku 2022 k dispozícii o päť miliónov eur viac ako v roku 2021, ba dokonca disponoval nižším finančným príspevkom. Riaditeľ Opery žalovaného - K. Q., ktorý v čase organizačných zmien v dôsledku ktorých došlo ku skončeniu

pracovného pomeru s 12 sólistami, bol zamestnancom žalovaného, vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 13.05.2024 (predloženom žalovaným) uviedol, že v Slovenskom národnom divadle došlo v roku 2021 k zmene na blokový systém, t. j. to isté predstavenie sa hrá v bloku niekoľko dní za sebou a potom sa môže, ale nemusí hrať v ďalšej divadelnej sezóne. Pred zmenou na blokový systém v rokoch 2014 až 2016 sa v Opere SND odohralo v dvoch budovách ročne okolo 140 predstavení, ktorých priemerná ročná návštevnosť nepresiahla 56 %, pričom dôvodmi nízkej návštevnosti Opery SND bola jednak neatraktívna inscenačná politika (viac ako 50 % operných titulov bolo divácky neúspešných) ako aj kolísavá kvalita predstavení - kolísavý výkon niektorých sólistov a dirigentov; naopak dnes si všíma obrovský vzostup kvality celého súboru laická i odborná verejnosť, čo dokazuje i priemerná 82 % - ná návštevnosť, ktorá stúpla o 30 % s tým, že je všeobecne známe, že operný spevák nevie podať identický výkon vo veku 20 rokov a vo veku 50 rokov, pričom najvýraznejšou spätnou väzbou kvalít operného sólistu je miera jeho obsadzovania do hlavných rolí a počet jeho predstavení v sezóne. Objasnil i situáciu, keď v roku 2021 došlo k zatvoreniu Historickej budovy SND, kde sa hrala približne polovica operných titulov a zatvorenie historickej budovy spôsobilo, že sa začalo hrať len v novej budove SND, pričom sálu si Opera SND delí s Baletom SND a navyše ponúkaná kapacita predstavení Opery SND pred rokom 2022 bola dlhšie obdobie väčšia ako bol dopyt a tak logicky muselo dôjsť k znižovaniu počtu predstavení. Riaditeľ Opery žalovaného uviedol, že javisko Opery SND v Novej budove SND je rozmerovo nepomerne väčšie ako bolo javisko v Historickej budove SND a z toho dôvodu trvá stavba a osvietenie scény na určitý titul viac dní, takže sa logicky hrá menej predstavení a nie je možné hrať na dennej báze. Keďže z dôvodu zavretia historickej budovy bolo prepustených 53 technických zamestnancov, sólistický súbor Opery nemohol ostať nedotknutý, najmä, ak viacero sólistov v internom stave malo nízky počet predstavení aj pred zavretím historickej budovy. Za jediný kľúč k vyriešeniu danej situácie považoval redukciu interného sólistického ansámblu o 50 %, dodávajúc, že porovnania s inými opernými scénami v iných krajinách nie sú náležité, nakoľko každá krajina má vlastné prevádzkové riešenia a tradičné modely, napr. v kolíske opery - Taliansku neexistuje domáci sólistický súbor v žiadnom opernom dome, lebo všetci sólisti fungujú na externých zmluvách. Za kľúčové kritériá pri redukovaní sólistického ansámblu riaditeľ Opery žalovaného označil využiteľnosť sólistov v plánovanom budúcom repertoári, obsadzovanosť v hrávaných operných tituloch ako aj priemerné náklady na jedno predstavenie u jednotlivých sólistov s tým, že ak bol potenciál využitia sólistov v rámci budúceho repertoáru nízky a náklady ponechania takého úväzku vyššie ako pri hosťoch, potom boli také úväzky označené ako nadbytočné. Na základe vykonaných analýz si žalovaný takmer z každého hlasového odboru nechal maximálne 1-3 sólistov a logicky si ponechal v pracovnom pomere len tých najperspektívnejších sólistov z hľadiska obsadzovania. Ozrejmil, že polovica sólistov, s ktorými žalovaný skončil pracovný pomer, boli druho - odborovými sólistami, čo znamená, že nespievali hlavné role a ich základná mesačná mzda bola v priemere 1 540,- € bez rolovného, čo predstavovalo ročný náklad na jedného sólistu minimálne 29 000,- €. Aktuálne žalovaný vypláca externým sólistom za druho - odborové role honoráre v sume od 250,- € až 500,- € za predstavenie. Ku kratšiemu pracovnému času uviedol, že zamestnať sólistu na čiastočný úväzok nie je pre operný súbor praktické, keďže od každého zamestnanca potrebujeme plnú časovú disponibilitu s tým, že jediný čiastočný úväzok obsadila v rozhodnom období sólistka Ľ. C. pre dlho pripravovanú inscenáciu K. I.. Generálny riaditeľ Národného divadla Košice - K.. O.. O. Š., O.. ako tiež bývalý generálny riaditeľ žalovaného dňa 30.08.2024 vo svojom písomnom vyjadrení k pôsobeniu viacerých umeleckých súborov na jednom javisko (predloženom žalobcom) uviedol, že v podmienkach SND bolo a je pôsobenie viacerých umeleckých súborov (konkrétne opery a baletu) na jednom javisku bez akýchkoľvek obmedzení možné s tým, že SND roky pôsobilo s týmito zložkami iba v Historickej budove, v ktorej sa ročne odohralo množstvo predstavení tak baletu ako aj opery a rovnako to fungovalo aj v Novej budove SND, podotýkajúc, že za svojho pôsobenia ako generálneho riaditeľa SND bola historická budova prenajatá Slovenskej filharmónii, no napriek tejto skutočnosti neuskutočnil žiadnu zásadnú redukciu Opery ani Baletu SND a nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby pôsobenie viacerých zložiek v jednej budove a na jednom javisku bolo dôvodom na personálne obmedzenia umeleckých súborov a obmedzenie počtu predstavení. Týmto spôsobom má fungovať dlhodobo i Národné divadlo Košice (a to dokonca trojzložkovo - opera, balet, činohra), ktoré naviac od SND nedisponuje tak tak veľkým javiskom a takou modernou technikou. N.. N. I., O.. ako niekdajší riaditeľ Opery žalovaného a istý čas generálny riaditeľ žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 04.09.2024 (predloženom žalobcom) deklaroval, že pred dostavaním Novej budovy SND (pred rokom 2007) SND hralo len v historickej budove, kde skúšal a účinkoval súbor Baletu SND a súbor Opery SND a vo Hviezdoslavovom divadle, kde pôsobila Činohra SND - tá ešte hrávala komorné tituly aj na Malej scéne a teda vtedy divadlo zabezpečovalo plnú prevádzku na dvoch veľkých a jednom komornom javisku, čo je presne rovnaký počet, ako je v samotnej Novej budove SND s tým rozdielom, že v Novej budove SND majú všetky

tri súbory neporovnateľne väčšie a lepšie vybavené zázemie na prácu, preto argument pána A. o potrebe zmenšiť sólistický súbor Opery SND považoval za bezpredmetný. Vychádzajúc zo svojho tvrdenia, že v posledných desaťročiach sa v Opere SND hrávalo 150 a viac predstavení za sezónu a po zásahu A. sa tento počet znížil na necelých 70, hoci za porovnateľného rozpočtu sa pred piatimi rokmi prevádzkovali obe divadlá, vydedukoval záver, že stratégiou manažmentu nemôže byť, aby divadlo nehralo. Prehľadom plnenia výkonov u žalovaného v roku 2006 a 2007 žalobca namietajúc skutočnosť, že zníženie počtu predstavení opery za sezónu je spôsobené i zatvorením Historickej budovy SND, v dôsledku čoho organizačná zložka Opery SND a Baletu SND hrala predstavenia na jednom javisku v Novej budove SND, poukázal na to, že i v roku 2006, t. j. v období ešte pred otvorením Novej budovy SND sa odohralo v Historickej budove SND celkom 180 operných predstavení a 72 baletných predstavení. V konaní bolo medzi procesnými stranami nesporné a zároveň zápisnicou zo stretnutia generálneho riaditeľa SND s predsedami odborových organizácií spísanej dňa 19.04.2022 o 14:15 hod. preukázané, že predmetom stretnutia bolo prerokovanie organizačných zmien, ktorých prehľad bol predsedom odborových organizácií zaslaný mailom v predstihu a je súčasťou zápisnice, pričom zmeny v organizačnej zložke Opera sa týkali zrušenia siedmich pracovných miest sólistov opery z dôvodu plne korešpondujúcim s dôvodmi uvedenými vo výpovedi danej žalobcovi dňa 13.05.2022. N. Q. za zamestnávateľa ozrejmila prítomným zistenie, že dve odborové organizácie pri SND (SLOVES SND a ZO Únie Činohry SND) nemajú právnu subjektivitu a do času, kým tieto odborové organizácie predložia relevantný dokument preukazujúci ich právnu subjektivitu, nebude zo strany zamestnávateľa objektívne možné s nimi realizovať žiadne právne úkony. Na úvod stretnutia boli prítomní piati zástupcovia zamestnancov - W. C. (OO UDD), C. Z. Á. (ZO Únie Baletu SND), X. J. (ZO Únie Zboru Opery SND), S. Q. (ZO Únie Orchestra Opery SND) a N. N. (ZO Únie UTZ SND) a pred samotným prerokovaním organizačných zmien žalovaného p. C., p. Z. Á. a p. J. stretnutie nesporne opustili, preto žalovaný prerokoval organizačné zmeny spôsobom podľa časti I. čl. 7 ods. 30 kolektívnej zmluvy s tými zástupcami odborových organizácií, ktorí sa daného stretnutia so zamestnávateľom zúčastnili, resp. na stretnutí zotrvali. N. Q. ako riaditeľka úseku ľudských zdrojov u žalovaného emailom zo dňa 19.04.2022 o 17:12 hod. požiadala predsedov odborových organizácií - ZO únie Zboru Opery SND (S. D.), ZO Únie Baletu SND (C. Z. Á.), ZO Únie Orchestra Opery SND (S. Q.), ZO Únie UTZ SND (N. N.), ZO Únie sólistov opery SND (F. Š.) a OO UDD SND (T. C.) o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu a ďalších piatich zamestnancov (sólistov Opery SND), ktorí na základe písomného rozhodnutia žalovaného č. 3/2022 o organizačných zmenách v SND zo dňa 19.04.2022 sa stali s účinnosťou od 01.05.2022 nadbytočnými. V reakcii na žiadosť o prerokovanie výpovedí z pracovného pomeru F. Š. ako predseda ZO ÚNIE sólistov Opery SND emailom zo dňa 21.04.2022 žiadal o relevantné zdôvodnenie zrušenia pracovných miest, o ktoré žiadal už pri predchádzajúcich organizačných zmenách s tým, že stále čaká na podklady a odpovede na jeho otázky k prerokovaniu výpovedí, ktoré zaslal zamestnávateľovi ešte pre rokovaním 19.04.2022 a na ktoré nedostal žiadnu odpoveď. Listom zo dňa 25.04.2022 predseda ZOÚNIE sólistov Opery SND zaujal stanovisko k žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu a ďalších sólistov opery s tým, že skôr než príde k prerokovaniu daných výpovedí, žiada o zaslanie podkladov k dôvodom zrušenia pracovných pozícií jednotlivo ku každému zamestnancovi a to: 1. počet ich odohratých predstavení v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021; 2. počet titulov v ktorých v daných rokoch spievali; 3. počet hostí v predstaveniach na ich postavy v každom uvedenom roku; 4. koľko finančných prostriedkov bolo na týchto hostí vynaložených v daných rokoch (na každý rok osobitne); 5. koľko finančných prostriedkov bolo vynaložených na týchto zamestnancov v daných rokoch (na každý rok osobitne); 6. aká je finančná efektivita pre SND v sumách pri naplánovanom hracom pláne opery od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023, ktorá sa týka týchto zamestnancov; 7. počet hosťujúcich umelcov v období od 01.01.2022 do konca sezóny osobitne pri každom zamestnancovi a v sezóne 2022/2023 v obore, ktorý domáci zamestnanci spievajú a mohli by spievať. 8. počet titulov a predstavení na sezónu 2022/2023, v ktorých by vo svojom obore mohli spievať. Listom zo dňa 28.04.2022 zaujali stanovisko k plánovanému skončeniu pracovného pomeru sólistov Opery SND k 01.05.2022 aj odborové organizácie ako ÚNIA - odborový zväz profesionálnych hudobníkov Slovenska, Základná organizácia zboru Opery SND a Základná organizácia Baletu SND s tým, že informácia od pani Q. (riaditeľky úseku ľudských zdrojov u žalovaného) o plánovanom skončení pracovného pomeru šiestich sólistov neobsahuje analýzu resp. výpočet nákladov, z ktorých by vyplývalo, že ich prepustenie a prípadné ďalšie angažovanie na konkrétne projekty iba na základe jednorazových zmlúv by prinieslo efektívnejšie finančné hospodárenie odôvodňujúce uskutočniť takýto vážny krok, preto bez nahliadnutia do konkrétnych analýz a podkladov, na základe ktorých sa vedenie SND rozhodlo uskutočniť tento vážny krok, výbor ZO zboru Opery SND a výbor ZO Baletu SND nemôžu k veci zaujať kvalifikované stanovisko. Poukázal tiež na to, že podľa článku III. ods. 1, 2 stanov ÚNIE - Odborového

zväzu profesionálnych hudobníkov Slovenska v znení zmien schválených dňa 12.04.2014, členom ÚNIE sa môže stať každý profesionálny umelec a iný zamestnanec umeleckých inštitúcií na Slovensku. Členmi ÚNIE sa stávajú žiadatelia na základe registrácie osobnej prihlášky v základnej organizácii ÚNIE (ďalej len ZO) v kolektívnych telesách zakladajúcich s umelcom pracovnoprávny vzťah, pokiaľ je ZO pri telese založená. Členstvo vzniká dňom registrácie. Podľa článku VII. ods. 1 stanov ÚNIE - Odborového zväzu profesionálnych hudobníkov Slovenska v znení zmien schválených dňa 12.04.2014, ZO ÚNIE volí výbor ZO a revízny orgán ZO na 5 ročné funkčné obdobie. Výbor ZO si zo svojho stredu volí predsedu (hovorcu) a ďalších funkcionárov s ohľadom na podmienky, veľkosť a potreby ZO. Predseda odborového orgánu Základnej organizácie ÚNIE sólistov Opery SND F. Š. emailom zo dňa 17.02.2021 informoval generálneho riaditeľa žalovaného, že Základná organizácia ÚNIE sólistov opery SND, ktorá vznikla dňa 24.06.2008 a oficiálne spadá pod ÚNIU - Odborový zväz profesionálnych hudobníkov Slovenska, má odborový orgán (výkonný výbor), ktorý v danom období pracoval v nasledovnom zložení: predseda - F. Š., podpredseda - F. Ď. a tajomník - JuW. N.. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, že na portáli J..sk žalovaný dňa 18.06.2022 zverejnil ponuku dvoch voľných pracovných miest na pozícii člena zboru Opery SND na plný pracovný úväzok. K rovnakej pracovnej pozícii člena zboru Opery SND bol zverejnený inzerát aj na N. D..sk dňa 29.03.2022. Ďalšie dve voľné pracovné miesta na člena zboru Opery SND žalovaný inzeroval na portáli kariéra.sk dňa 03.08.2022 a následne dňa 22.08.2022. Žalovaný proaktívne predložil zoznam zamestnancov, s ktorými uzatvoril a ukončil pracovný pomer v časovom úseku od 01.02.2022 do 31.08.2022 (do skončenia pracovného pomeru so žalobcom) ako dôkaz toho, že v zbore Opery SND nebolo žiadne voľné pracovné miesto, nakoľko v uvedenom období uzatvoril pracovný pomer s pani A. S. s dátumom vzniku 15.02.2022 na dobu určitú do návratu z materskej - rodičovskej dovolenky zamestnankyne H. J. J. a druhou zamestnankyňou na pozícii člena zboru Opery SND, s ktorou dňa 15.03.2022 uzatvoril a hneď aj dňa 03.06.2022 ukončil pracovný pomer, bola pani N. T., keďže bola prijatá na dobu určitú - do návratu z rodičovskej dovolenky zamestnankyne R. P., preto považoval za zrejmé, že v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom (13.05.2022) žalovaný žiadnym voľným pracovným miestom v zbore Opery SND nedisponoval a ponukovú povinnosť si v plnom rozsahu splnil a dodal, že prípadná požiadavka žalobcu, že pracovné miesto na polovičný úväzok iného sólistu, ktorého pracovný pomer na dobu určitú skončil dňa 15.08.2022, malo byť v rámci ponukovej povinnosti ponúknuté jemu namiesto pani Ľ. C., ktorej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru dňa 12.07.2027 (pozn. súdu: správne má byť „12.07.2022“), nemá oporu v žiadnom predpise s tým, že uvedené pracovné miesto jednak nebolo v čase doručovania výpovede žalobcovi voľné a zároveň v čase uzatvorenia dodatku ku pracovnej zmluve s pani C. žalobca bol vo výpovednej dobe s ďalšími štyrmi kolegami, preto žalovanému vyvstala otázka, z akého dôvodu mal ponúkať pracovnú pozíciu sólistu opery na polovičný úväzok dva týždne pred skončením pracovného pomeru práve jemu. 3. Takto ustálený skutkový stav veci súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa § 61 ods. 1, § 62 ods. 1, 7, § 63 ods. 1 písm. b), Podľa § 63 ods. 2, § 74, § 77, § 79 ods. 1 veta prvá, § 232 ods. 1, § 237 ods. 1, 2 písm. a) a ods. 4, ako aj § 240 ods. 9 a 10 Zákonníka práce a poukázal tiež na obsah časť I. článok 7 ods. 1, 2 a 3 a časť II. článku 2 ods. 3 Kolektívnej zmluvy zo dňa 29.06.2021. Na základe takéhoto posúdenia dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru žalobcu je neplatné. 4. V prvom rade poukázal prvoinštančný súd na to, že medzi stranami bolo sporné, či bol žalobca v rozhodnom čase členom príslušného odborového orgánu odborovej organizácie ÚNIA - Odborový zväz profesionálnych hudobníkov Slovenska, pod ktorú spadá Základná organizácia ÚNIE sólistov Opery SND a teda či má právny status, ktorý mu bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov, ktorých odborového orgánu je žalobca členom, zabezpečuje za určitých podmienok právnu ochranu pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, hoci paradoxne žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe členstvo žalobcu v odborovom orgáne - výkonnom výbore ZO ÚNIE sólistov Opery SND vôbec nespochybnil, ba dokonca poukazoval na splnenie si zákonnej povinnosti zamestnávateľa, keď v čase doručovania výpovede žalobcovi disponoval stanoviskom odborovej organizácie v zmysle ust. § 240 ods. 9 Zákonníka práce a teda musel si byť vedomý toho, že žalobca členom príslušného odborového orgánu skutočne v rozhodnom čase bol a dodatočne v písomnej duplike uplatnenú námietku žalovaného spochybňujúcu jeho členstvo vo výkonnom výbore ZO ÚNIE sólistov Opery SND považoval za účelovú. Žalovaným údajne následne zistená skutočnosť, že funkcia tajomníka v zmysle stanov ÚNIE - Odborového zväzu profesionálnych hudobníkov Slovenska neexistuje a preto žalobcu vo funkcii tajomníka nie je možné považovať za člena odborového orgánu, neobstojí, nakoľko stanovy príslušnej odborovej organizácie okrem funkcie predsedu (hovorcu) výboru ZO ÚNIE nešpecifikujú počet ani funkciu ďalších funkcionárov výboru, keď ustanovujú, že výbor ZO si volí ďalších funkcionárov s ohľadom

na podmienky, veľkosť a potreby Základnej organizácie. Z uvedeného ustanovenia stanov (čl. VII. Výbor základnej organizácie) je preto zrejmé, že jednotlivé funkcie členov odborového orgánu (výboru) nie sú exaktne vymedzené, definované ani počtom členov výboru obmedzené, keďže voľba funkcionárov výboru ZO závisí aj od potrieb Základnej organizácie ÚNIE. Vzhľadom na uvedené nemal dôvod lipnúť na tom, aby žalobca preukázal, že jeho funkcia tajomníka v odborovom orgáne je legitímnou funkciou a právna argumentácia žalovaného obsahom stanov príslušnej odborovej organizácie, ktoré neupravujú žiadnu konkrétnu funkciu ďalších funkcionárov výboru, nevyvoláva pochybnosť o F. Š. - predsedom odborového orgánu dňa 17.02.2021 žalovanému poskytnutej informácii, že členom odborového orgánu Základnej organizácie ÚNIE sólistov Opery SND bol aj žalobca ako tajomník výboru, s ktorou informáciou sa ku dňu dania výpovede nepochybne uspokojil aj sám žalovaný, ktorý legitimitu volieb a spôsob kreovania žalobcu za člena odborového orgánu po tom, ako F. Š. v roku 2021 oznámil generálnemu riaditeľovi žalovaného zloženie a menný zoznam funkcionárov odborového orgánu, žiadnym spôsobom nenamietol a nedožadoval sa od predsedu príslušnej odborovej organizácie žiadnych dodatočných informácií a podkladov za účelom verifikovania platnej voľby žalobcu do funkcie tajomníka odborového orgánu, preto aj súd na základe F. Š. predloženej písomnej informácie o zložení odborového orgánu odborovej organizácie ÚNIA - Odborový zväz profesionálnych hudobníkov Slovenska nepovažoval žalobcu za radového člena odborovej organizácie, ale člena jej odborového orgánu a tým nositeľa kvalifikačného znaku, ktorý obmedzuje jednostranný právny úkon zamestnávateľa smerujúci k skončeniu pracovného pomeru predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov príslušnej odborovej organizácie. Za neopodstatnenú súd prvej inštancie považoval procesnú obranu žalovaného, že žalobca by mal byť považovaný za radového člena vyššie špecifikovanej odborovej organizácie z dôvodu, že v registri mimovládnych neziskových organizácií nefiguruje ako člen odborového orgánu odborovej organizácie, nakoľko žalobca správne poukázal na skutočnosť, že podľa zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií jediným povinne zapisovaným je iba údaj o štatutárnom orgáne tak, ako to napokon vyplýva i zo samotného výpisu z registra, v ktorom pri každej neziskovej organizácii je uvedená iba osoba oprávnená konať v mene organizačnej jednotky, t. j. funkcia predsedu a teda ak údaj o odborom orgáne ani jeho personálne zloženie sa do registra nezapisujú, argumentácia žalovaného, ktorou poukazoval na obsah výpisu z registra mimovládnych neziskových organizácií nie je vecne dôvodná. Zdôraznil, že v konaní bolo nesporné, že zástupcovia zamestnancov súhlas so skončením pracovného pomeru so žalobcom udeliť odmietli. Nestotožnil sa však s názorom žalobcu, že na tomto právnom základe pre určenie neplatnosti napadnutej výpovede s poukazom na zásadu hospodárnosti konania postačuje prihliadať iba na ustanovenie § 240 ods. 9, 10 Zákonníka práce, nakoľko samotné odmietnutie udelenia súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou nepostačuje pre určenie, že výpoveď je neplatná. Z druhej vety ustanovenia § 240 ods. 10 Zákonníka práce totiž vyplýva, že za splnenia ostatných hmotnoprávnych podmienok výpovede a zistenia, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď platná a preto súd sa musel zaoberať opodstatnenosťou aj ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré by mohli buď podporiť nesúhlasné stanovisko zástupcov zamestnancov a založiť neplatnosť výpovede alebo oslabiť resp. zvrátiť odborovými organizáciami vyslovené pochybnosti o dôvodoch výpovede a v prípade preukázania odôvodnenosti výpovede, riadneho prerokovania skončenia pracovného pomeru a riadneho splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa za splnenia kumulatívnej podmienky, že nie je spravodlivé žiadať od žalovaného, aby žalobcu ďalej zamestnával, založiť rozhodnutie o tom, že výpoveď z posudzovaného pracovného pomeru je platným právnym úkonom. Vo vzťahu k organizačnej zmene žalovaného, ktorá viedla k výpovedi z pracovného pomeru žalobu dospel k záveru, že táto bola opodstatnená, pričom žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že pravý záujem žalovaného spočíval v nahradení zavedených a dlhoročných zamestnancov prvej slovenskej opernej scény drahými zahraničnými hosťujúcimi umelcami, nakoľko smernica žalovaného číslo. S15/2021 síce pripúšťa maximálnu výšku honoráru hosťujúcich operných spevákov za účinkovanie v sume 5 000,- € bez naštudovania diela v sume 3 000,- €, avšak nepreukázal žiadny prípad hosťujúceho umelca, ktorý by ho nahradil za takúto alebo porovnateľnú výšku honoráru, a naopak žalovaný predložením celkového zoznamu externých zmlúv, ktoré uzatvoril na účinkovanie v žalobcom obsadzovaných tituloch, preukázal skutočnosť, že žiadny externý umelec nenahradil žalobcu (žalovaný využil na účinkovanie vo vedľajších postavách interných sólistov) a iba postavu Zunigu v predstavení Carmen odohral namiesto žalobcu zahraničný hosťujúci umelec S. P., avšak jeho honorár za ním v sezóne 2022/2023 odohraté predstavenia v počte 6 sa ani len nepribližoval k sume 5 000,- €, keďže jeho celková odmena predstavovala sumu 1.950,- €/sezónu a teda v porovnaní s každomesačnými nákladmi na hrubú mzdu žalobcu (cca 1 484,- €) žalovaný skončením pracovného pomeru so žalobcom ušetril za sezónu 2022/2023 čiastku približne 16 000,- €. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že argumentácia

žalobcu založená na nahradení interných operných sólistov externými zahraničnými hosťami v pomere 1:1 nemusí automaticky znamenať a podľa žalovaným dokladovaných zmlúv o externej spolupráci ani neznamená, že využívanie hosťujúcich umelcov je nezodpovedným krokom z hľadiska udržateľnosti verejných financií, nakoľko títo nepoberajú pravidelnú mesačnú mzdu bez ohľadu na ich výkon - počet predstavení, ale sú platení v závislosti od počtu ich predstavení v sezóne, čo môže predstavovať rádovo 3 - 5 predstavení v sezóne a výška každého zahraničného hosťujúceho umelca nemusí zodpovedať maximálne prípustnej výške honoráru v sume 5 000,- € + 3000,- € (za naštudovanie) a podľa žalovaným predložených zmlúv o externej spolupráci a tabuľky odmien externistov takáto maximálna výška odmien externým operným sólistom ani vyplácaná nebola a často poberali honoráre v trojciferných hodnotách za jedno predstavenie. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti žalovaného v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zhodne so žalovaným poukázal na to, že podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 261/2007) zamestnávateľ nie je povinný ponúknuť nadbytočnému zamestnancovi pracovné miesto zodpovedajúce pozícii a pracovnej náplni v zmysle jeho pôvodnej pracovnej zmluvy, keďže za vhodnú prácu pre výpoveďou z organizačných dôvodov dotknutého zamestnanca sa považuje práca, ktorá zodpovedá zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno kvalifikácii zamestnanca, preto žalovaným ponúknutú prácu dvoch voľných pracovných miest - inšpicient OZ Opery SND, ktorého charakteristika spočívala v organizácií priebehu skúšok a predstavení OZ Opera s mesačnou mzdou v sume 1 300,- € brutto a pomocný pracovník v ÚDD, ktoré je charakteristické vykonávaním pomocných prác pri opravách a údržbe budov alebo areálov s mesačnou mzdou v sume 830,- € brutto - žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav i s ohľadom na svoje schopnosti nesporne bol spôsobilý v rozhodnom čase vykonávať a s prihliadnutím na vyžadované kvalifikačné predpoklady práce inšpicienta OZ Opery, ktorými sú základné hudobné vzdelanie, znalosť a orientácia v notových materiáloch a čítanie partitúr, je zrejmé, že práca inšpicienta nepochybne zodpovedala i kvalifikácii žalobcu, ktorý ako dlhoročný operný spevák kvalifikačné kritéria tejto pracovnej pozície prevýšil. Vzhľadom na uvedené z hľadiska aspektov určujúcich vhodnosť ponúknutých pracovných miest nemôže obstáť námietka žalobcu, že s ohľadom na svoj doposiaľ vykonávaný druh práce vnímal ponúknuté pracovné miesta ako dehonestujúce jeho dlhoročné pôsobenie na slovenskej opernej scéne, nehovoriac o tom, že pozícia inšpicienta v OZ Opera je umeleckou organizačnou prácou a sám žalobca v súdnom konaní považoval za pre neho vhodné také pracovné miesto, ktoré aj napriek svojmu organizačnému charakteru zahŕňa umelecké atribúty a žalobca by tak mohol zostať naďalej istým spôsobom umelecky činný, preto súd prvej inštancie zastáva názor, že ponuku pracovného miesta inšpicienta v OZ Opera na rozdiel od pozície pomocného pracovníka v ÚDD, ktorá spočíva čisto v pomocno-údržbárskych prácach, nemožno vzhľadom na náplň práce i výšku mzdy chápať ako snahu dehonestovať dlhoročné pôsobenie žalobcu na prvej slovenskej opernej scéne. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal nátlak údajne vyvíjaný žalovaným v súvislosti s rozhodnutím sa o prijatí/odmietnutí ponúknutej práce a nijako nepodložil, ba dokonca ani netvrdil, že by bol prejavil prípadný záujem o ponúknuté pracovné pozície za predpokladu poskytnutia mu širšieho časového priestoru na zaujatie stanoviska k ponuke a tohto „primeraného“ času sa žalobca od žalovaného na osobnom stretnutí dňa 13.05.2022 ani nedožadoval, preto jeho argumentácia o nemožnosti slobodne sa rozhodnúť z dôvodu časovej tiesne je nedôvodná a nenáležitá. V súvislosti so žalobcom zmieňovanou možnosťou zamestnávať ho na kratší pracovný čas uviedol, že pracovný pomer na kratší čas nie je ekvivalentnou alternatívou k externej spolupráci, nakoľko na základe zmluvy o externej spolupráci - hosťovaní žalovaný nemá povinnosť vynakladať mzdové náklady na umelcov každomesačne, keďže spolupráca s externým zamestnancom predstavuje často iba niekoľko hodín ročne a teda v porovnaní s pracovným pomerom na kratší čas je z hľadiska ekonomickej situácie pre žalovaného priaznivejšia externá spolupráca, ktorá navyše zabezpečuje spestrenie umeleckých predstavení a zvýšenie návštevnosti divadla. Obsahom žalovaným zverejnených inzerátov však mal preukázané, že počas plynutia výpovednej doby (01.06.2022 - 31.08.2022) žalovaný hľadal uchádzačov na celkom štyri voľné pracovné pozície v zbore opery SND a žalovaný nepreukázal opak, pretože skutočnosť, že počas výpovednej doby voľným pracovným miestom v zbore Opery disponoval, poprel neúčinne - bez uvedenia a preukázania relevantných skutočností svedčiacich o tom, že dňa 18.06.2022, 23.06.2022, 03.08.2022 a 22.08.2022 zverejnené inzeráty zadával na portáloch J..sk O. D..sk iný subjekt ako žalovaný, pričom ním predložený menný zoznam zamestnancov zboru Opery k 31.03.2022, 30.04.2022 a k 30.06.2022 a zoznam organizačnej štruktúry zboru Opery SND k 01.01.2022, 01.04.2022, 01.05.2022, 16.05.2022, 01.09.2022 a k 01.10.2022, preukazujú iba konštantný počet členov zboru (56), ale nepreukazujú súčasne i plnú obsadenosť zboru Opery SND, keďže napriek zamestnancami obsadeným 56 miestam žalovaný mohol disponovať i ďalšími voľnými pracovnými miestami a z hľadiska splnenia ponukovej povinnosti je irelevantné, či tieto aj skutočne obsadil alebo nie, čím zachoval pôvodný

počet členov zboru, preto ak v mesiacoch jún a august 2022 žalovaný zverejnil inzerát na celkom štyri voľné miesta v zbore Opery SND, je evidentné, že napriek v roku 2022 nemennému počtu členov operného zboru, žalovaný disponoval ďalším voľným/voľnými pracovnými miestami v zbore, ktoré verejne ponúkal a teda logická argumentácia žalovaného, že poddimenzovanosť zboru Opery SND automaticky neznamená existenciu voľných pracovných miest nemôže v danom prípade obstáť. Napriek uvedenému však súd prisvedčil žalovanému, nakoľko zamestnávateľova ponuka práce musí byť aktuálna a zodpovedajúca stavu, ktorý existuje v čase doručenia výpovede (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1CdoPr/3/2023 zo dňa 30.01.2024), preto ak žalovaný inzeroval pracovné pozície v zbore Opery SND až počas výpovednej doby žalobcu a tieto ku dňu doručovania výpovede (13.05.2022) voľné neboli, nemohol ich žalobcovi pri/pred doručovaním výpovede ponúknuť. Rovnako žalovaný nemohol žalobcovi ponúknuť ani skôr (pred doručením výpovede) uvoľnené pracovné miesta v zbore Opery SND, na ktoré dňa 15.02.2022 a 15.03.2022 prijal A. S. a N. T., nakoľko tieto v čase doručovania výpovede žalobcovi jednak voľné neboli a zároveň išlo o pracovný pomer na dobu určitú do návratu zamestnankýň H. J. J. a R. P. z materskej - rodičovskej dovolenky, čiže de iure vôbec nešlo o voľné miesta, ktoré by žalovaný mohol žalobcovi ponúknuť v rámci plnenia svojej ponukovej povinnosti, keďže uvedené pracovné miesta v zbore boli obsadené. Prihliadol však na okolnosti daného prípadu a to preddôchodkový vek žalobcu v čase dania mu výpovede z pracovného pomeru (59 rokov) ako aj fakt, že celý život venoval svojej kariére operného speváka na prvej slovenskej opernej scéne (31 ročné umelecké pôsobenie žalobcu v SND), preto so zreteľom na zásadu dobrých mravov bol toho názoru, že žalovaný mohol a mal ponúknuť žalobcovi voľné pracovné miesto v zbore Opery SND aj počas plynutia výpovednej doby, kedy pracovný pomer strán ešte trval. Vzhľadom na uvedené síce nekonštatoval porušenie riadneho splnenia ponukovej povinnosti žalovaného, ale prihliadol na fakt, že žalovaný vedome využil situáciu, keď žalobca sa nachádzal už vo výpovednej dobe a zverejnením inzerátov na voľné pracovné miesta v zbore Opery SND zámerne prehliadal možnosť jeho využitia v zbore Opery, nakoľko žiadne z voľných pracovných miest v zbore mu počas trvania pracovného pomeru (počas plynutia výpovednej doby) dodatočne neponúkol a tieto verejne inzeroval, čím zjavne nesledoval záujem nevystaviť svojho dlhoročného operného speváka tri roky pred jeho dôchodkom nezamestnanosti a neumožnil mu dôstojne ukončiť svoju celoživotnú kariéru umelca v SND odchodom na v dohľadnej dobe sa blížiaci (riadny alebo predčasný) starobný dôchodok, a preto žalovaný v zmysle čl. 2 Zákonníka práce zneužil svoje práva zamestnávateľa ako nadriadeného subjektu na škodu žalobcu ako jemu podriadeného zamestnanca, keď napriek niekoľkým voľným pracovným miestam v zbore nevyužil potenciál nadbytočného interného operného sólistu a neoslovil ho s ponukou práce v personálne poddimenzovanom zbore Opery. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o prerokovanie napadnutej výpovede so zástupcami zamestnancov, nezistil rozpor žiadosti žalovaného s ustanovením § 74 Zákonníka práce, pokiaľ ide o formu žiadosti a osobu, ktorá žiadosť zástupcom zamestnancov odosielala. V e-maile zo dňa 19.04.2022, ktorý obsahuje žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru, je pritom zmienená konkrétna špecifikácia rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene („rozhodnutie č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022“) a na základe zástupcom zamestnancov odoslaného emailu sa títo mali možnosť s obsahom rozhodnutia oboznámiť, nakoľko jeho odôvodnenie je doslovne citované v predmetnej emailovej správe a rovnako žalobcovi bol obsah rozhodnutia o organizačnej zmene známy, keďže sa úplne zhoduje so skutkovým odôvodnením výpovede zo dňa 13.05.2022. Nosný dôvod (ratio decidendi), pre ktorý súd prvej inštancie vyhovel určovaciemu nároku žalobcu, spočíval v nedostatočnom prerokovaní výpovede v materiálnom zmysle, keďže pod hrozbou neplatnosti výpovede je sankcionované nesplnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov a prerokovaním sa rozumie výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom (ust. § 237 ods. 1 Zákonníka práce), t. j. nejde iba o formálne informovanie zástupcov zamestnancov o rozhodnutí zamestnávateľa skončiť s určitým zamestnancom pracovný pomer, ale prerokovanie predstavuje proces, v ktorom zástupcovia zamestnancov v záujme ochrany zamestnancov pred nedôvodným prepúšťaním môžu požadovať od zamestnávateľa informácie a podklady ozrejmujúce opodstatnenosť skončenia pracovného pomeru a tak iniciovať vzájomný dialóg so zamestnávateľom za účelom riadneho prerokovania zo strany zamestnávateľa zamýšľanej výpovede. Z obsahu stanoviska zo dňa 25.04.2022 mal preukázané, že odborová organizácia - ZO ÚNIE sólistov Opery SND v nadväznosti na žiadosť žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so sólistami opery (žalobcom, J. Ď., Ľ. Q., S.. S. O. Ľ.. C.) požadovala od žalovaného odpovede na osem určito a jasne položených otázok týkajúcich sa počtu predstavení a titulov odohratých organizačnou zmenou dotknutými zamestnancami počas obdobia piatich rokov, ktoré predchádzali roku 2022, údajov o počte návštevníkov predstavení, v ktorých menovaní zamestnanci stvárnili postavy (za každý rok v období 2017 - 2021), vyčíslenia finančných prostriedkov vynaložených na zamestnancov a hostí

v jednotlivých rokoch 2017 - 2021, finančnej efektivity pre žalovaného pri naplánovanom hracom pláne opery od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023 vo vzťahu k dotknutým zamestnancom, dáta o počte hosťujúcich umelcov v obore zastávanom domácimi zamestnancami v období od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023, ako aj údaje týkajúce sa počtu titulov a predstavení na sezónu 2022/2023, v ktorých by dotknutí zamestnanci mohli vo svojom obore spievať. Žalovaný v konaní nepreukázal skutočnosť, že na vyššie položené otázky príslušnej odborovej organizácii odpovedal a splnil si tak povinnosť poskytnúť zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a podklady, čím zamedzil zástupcom zamestnancov akúkoľvek možnosť viesť so zamestnávateľom dialóg, vymieňať si názory a tým plnohodnotne výpovede zamestnancov prerokovať. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ani netvrdil, že by na žiadosť odborovej organizácie o zaslanie podkladov vecne reagoval, keď poprel v konaní zjavne preukázanú skutočnosť, že do 28.04.2022 obdržal od odborových organizácií pripomienky, stanoviská a výhrady k výpovediam zamestnancov, hoci predseda ZO ÚNIE sólistov Opery SND F. Š. sa domáhal podkladov a odpovedí na jeho otázky k prerokovaniu výpovedí už emailom zo dňa 21.04.2022, preto tvrdenie žalovaného o absencii akejkoľvek požiadavky, výhrad a pripomienok zástupcov zamestnancov sa nezakladá na pravde a jeho právny záver o zákonnej fikcii prerokovania výpovedí v dôsledku márneho uplynutia lehoty siedmich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zástupcom zamestnancov je nesprávny a zavádzajúci. Vysvetlenia dôvodov skončenia pracovného pomeru s opernými sólistami sa dožadovali aj iné u žalovaného pôsobiace odborové organizácie a to ÚNIA - odborový zväz profesionálnych hudobníkov Slovenska, ZO zboru Opery SND a ZO Baletu SND, ktoré stanoviskom zo dňa 28.04.2022 postrádali dostatok podkladov - analýzu resp. výpočet nákladov, z ktorých by vyplývalo, že prepustenie šiestich sólistov opery prípadne ich angažovanie na konkrétne projekty len na základe jednorazových zmlúv by prinieslo efektívnejšie finančné hospodárenie žalovaného a mohli tak zaujať k skončeniu ich pracovných pomerov kvalifikované stanovisko, avšak žalovaný ani týmto zástupcom zamestnancov neodpovedal a neposkytol potrebné informácie. Vzhľadom na žalobcom dôkazom opaku preukázanú skutočnosť, že zástupcovia zamestnancov pripomienky, výhrady a požiadavky voči zamestnávateľovi v súvislosti s prerokovaním výpovedí operných sólistov mali, žalovaný účelovo zmenil svoju procesnú obranu, prezentujúc názor, že žiadosťou odborovej organizácie dňa 25.04.2022 dopytované informácie nesúvisia s prerokovaním výpovedí nadbytočných zamestnancov z dôvodu, že majú súvis s prerokovaním organizačných zmien, za účelom ktorých prerokovania žalovaný pozval zástupcov zamestnancov na stretnutie dňa 19.04.2022, kde všetky informácie týkajúce sa organizačnej zmeny prítomným zástupcom zamestnancov poskytol, avšak ak niektorí zástupcovia zamestnancov z tohto stretnutia odišli resp. sa ho nezúčastnili, nemožno klásť žalovanému za vinu odmietnutie dialógu. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že ak predsedom ZO ÚNIE sólistov Opery SND položené otázky súvisia s organizačnými zmenami, nepochybne musia priamo súvisieť i s výpoveďami zamestnancov, keďže skutkovým základom pre právny úkon výpovede zo strany zamestnávateľa je prijatie organizačnej zmeny - rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, preto proces prerokovania organizačných zmien zamestnávateľa a prerokovanie výpovedí nadbytočných zamestnancov z hľadiska obsahu problematiky a otázok týkajúcich sa posúdenia potreby prijatia organizačných zmien a pristúpenia k výpovediam z pracovného pomeru nadbytočných zamestnancov nie sú vzájomne nesúvisiace inštitúty, ale naopak, ide o spojené nádoby, ktoré samostatne nemajú žiadny vecný význam a právne opodstatnenie. Predpokladom platnosti výpovede je prerokovanie samotnej výpovede danej konkrétnemu zamestnancovi a nie prerokovanie organizačnej zmeny zamestnávateľa, keďže nesplnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov postihuje Zákonník práce (§ 74) neplatnosťou výpovede, preto napriek prerokovaniu organizačných zmien žalovaného dňa 19.04.2022 právne významným z hľadiska splnenia podmienok riadneho prerokovania výpovedí je inštitút prerokovania výpovede, ktorý nastupuje momentom, kedy zamestnávateľ doručí zástupcom zamestnancov žiadosť o prerokovanie výpovede nadbytočného zamestnanca/zamestnancov, pretože od tohto okamihu plynie zástupcom zamestnancov lehota siedmich pracovných dní na prerokovanie výpovede. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ak žalovaný doručil zástupcom zamestnancov žiadosť o prerokovanie výpovedí šiestich operných sólistov dňa 19.04.2022, títo mohli v záujme riadneho prerokovania jednostranného právneho úkonu požadovať od zamestnávateľa informácie a podklady odôvodňujúce skončenie pracovného pomeru najneskôr do 28.04.2022, preto ak odborové organizácie prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov dňa 25.04.2022 a dňa 28.04.2022 požadovali od žalovaného konkrétne informácie, učinili tak včas a fikcia prerokovania výpovedí nenastala, pretože vytvorili podnet pre dialóg so žalovaným, ktorý však zákonom v záujme riadneho prerokovania skončenia pracovného pomeru vyžadovaný dialóg odmietol. Za náležitú a logickú nepovažoval argumentáciu žalovaného, že ak by sa zástupcovia odborových organizácií

na stretnutí dňa 19.04.2022 zúčastnili, dozvedeli by sa odpovede na ich písomne kladené otázky č. 1, 2, 3, a č. 5 počas prerokovania organizačných zmien, pretože za akceptovania tohto názoru by bol nadbytočný právny inštitút prerokovania výpovede a tejto skutočnosti (povinnosti prerokovať okrem organizačnej zmeny i samotné výpovede zamestnancov) si musel byť vedomý sám žalovaný, keďže po prerokovaní organizačných zmien dňa 19.04.2022 doručil zástupcom zamestnancov žiadosť o prerokovanie výpovedí, preto logicky musel a mal očakávať od zástupcov zamestnancov spätnú väzbu, ku ktorej aj došlo, ale žalovaný svojou nečinnosťou - neposkytnutím požadovaných informácií a podkladov fakticky odmietol viesť dialóg so zástupcami zamestnancov, v dôsledku čoho nie je možné kvalifikovať výpoveď žalobcu ako prerokovanú riadne. Navyše žalovaný nepoprel skutočnosť, že odpovede alebo informácie k otázkam č. 4, 6, 7 a č. 8 príslušnej odborovej organizácii neposkytol a ani neoznámil jej predsedovi, že požadovanými informáciami nedisponuje. V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že predsedom Základnej organizácie ÚNIE sólistov Opery SND dňa 25.04.2022 žiadané informácie priamo súviseli so stavom, štruktúrou a ekonomickým fungovaním organizačnej zložky Opery Slovenského národného divadla, ktoré skutočnosti viedli žalovaného prijať rozhodnutie o zrušení pracovného miesta žalobcu a ďalších operných sólistov z dôvodu ich nadbytočnosti, preto ak sa dopytoval počtu predstavení a titulov žalobcu, v ktorých hral v rokoch bezprostredne predchádzajúcich skončeniu pracovného pomeru, mienil tým komparovať využiteľnosť žalobcu v rozhodnom čase s predošlým obdobím, aby mohol zhodnotiť efektívnosť jeho práce pre žalovaného; rovnako ak žiadal od zamestnávateľa číselný údaj o návštevnosti Opery SND v jednotlivých rokov predchádzajúcich roku 2022, sledoval atraktivitu operných predstavení z pohľadu diváka, ktorý svojou návštevnosťou divadla sa podieľa na výnosoch žalovaného a tiež ak žiadal údaje o finančnej zaťaženosti žalovaného v období rokov 2017 - 2021, chcel zistiť, či žalovaný musí šetriť na personálnych nákladoch z dôvodu ich zvýšenia a napokon otázkami týkajúcimi sa hospodárskej efektivity žalovaného v budúcom období - sezóne 2022/2023 a obsadenosti/využiteľnosti interných a hosťujúcich umelcov v nasledujúcej sezóne sledoval perspektívu žalovaného z hľadiska ním vo výpovedi avizovanej udržateľnosti zodpovedného rozpočtu organizačnej zložky Opery SND a nastavenia správneho umeleckého rastu interných zamestnancov sólistického ansámblu. V tejto súvislosti súd dodáva, že predmetné otázky sa riešili i počas súdneho konania pre potreby ustálenia dôkaznej situácie z hľadiska preukázania opodstatnenosti výpovede a vyvrátenia žalobcom namietanej účelovosti skončenia jeho pracovného pomeru, preto argument žalovaného, že v žiadosti zo dňa 25.04.2022 odborovou organizáciou požadované informácie s výpoveďou žalobcu nesúviseli, nie je dôvodný. Na základe takto zistených skutočností dospel k záveru, že žalobcom napadnutá výpoveď je pre rozpor s ustanovením § 74 v spojení s § 237 ods. 1 Zákonníka práce neplatná. Neplatnosť žalobcom napadnutej výpovede z dôvodu nedostatočného vecného prerokovania skončenia pracovného pomeru pritom podľa súdu prvej inštancie umocňuje i kolektívnou zmluvou upravená požiadavka detailného prerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcami všetkých odborových organizácií v SND, nakoľko pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval neprerušene viac ako 15 rokov a žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom v období piatich kalendárnych rokov pred dňom, kedy žalobca dosiahne vek určený na starobný dôchodok, čím bola splnená hypotéza pre vznik povinnosti prerokovať skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov so zástupcami zamestnancov detailne (II. časť, čl. 2 ods. 3 kolektívnej zmluvy), preto ak žalovaný sa zamýšľal nad tým, čo žalobca vlastne chápe pod pojmom detailného prerokovania, ide napríklad o spracovanie údajov, ktoré zástupcovia zamestnancov v rámci prerokovania výpovedí od zamestnávateľa žiadali, preto žalovaného neospravedlňuje skutočnosť, že predsedom ZO ÚNIE sólistov Opery SND listom zo dňa 25.04.2022 žiadané informácie k otázkam č. 4, 6, 7 a č. 8 by musel spracovávať, keď práve povinnosť detailného prerokovania skončenia pracovného pomeru v záujme zvýšenej právnej ochrany zamestnanca pred neoprávneným prepúšťaním predpokladá i situácie vyžadujúce spracovanie dát a údajov objasňujúcich dôvody skončenia pracovného pomeru s nadbytočným a zároveň dlhoročným zamestnancom v preddôchodkovom veku. Vzhľadom na uvedené, keď súd síce prisvedčil žalovanému v argumentácii, že výpovede nadbytočných zamestnancov (formálne) prerokoval so všetkými u neho legitímne pôsobiacimi odborovými organizáciami, nakoľko odborová organizácia OZ SLOVES, ktorú so žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalovaný neoslovil, napriek výzve obsiahnutej v oznámení o pravidlách vstupovania do priestorov zamestnávateľa zo dňa 14.04.2022 nepreukázala svoju právnu subjektivitu a teda nepreukázala ani svoje právo prerokovávať výpoveď žalobcu, nemohol konštatovať splnenie podmienok riadneho prerokovania výpovede, keďže žalovaný nezaslal zástupcom zamestnancov nimi žiadané relevantné informácie a podklady, čím prakticky odmietol viesť so zástupcami zamestnancov akýkoľvek dialóg a prípadnú výmenu názorov, pričom o detailnom prerokovaní skončenia pracovného pomeru nemožno ani uvažovať. Z uvedených dôvodov, keď žalovaný neprerokoval výpoveď danú žalobcovi dňa 13.05.2022 so zástupcami zamestnancov riadne vo vecnom

slova zmysle, ergo neposkytol zástupcom zamestnancov nimi včas požadované informácie a navyše dokonca popieral existenciu žalobcom od počiatku súdneho konania preukázaných výhrad, pripomienok a stanovísk odborových organizácií k žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie výpovede, a keď žalovaný v rozpore so zásadami dobrých mravov neponúkol svojmu dlhoročnému zamestnancovi v preddôchodkovom veku v čase trvania posudzovaného pracovného pomeru voľné pracovné miesto v zbore Opery SND, dospel k záveru, že žalobcom napadnutá výpoveď je neplatná, a preto žalobe v časti týkajúcej sa určovacieho nároku ako vecne dôvodnej vyhovel. Vzhľadom na to, že žalobca sa nedomáhal určenia, že jeho pracovný pomer so žalovaným ďalej trvá, súd prvej inštancie neposudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení trvania jeho neplatne skončeného pracovného pomeru tak, ako to s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP vyžaduje senát 7Co Krajského súdu v Bratislave, keďže uvedený určovací nárok nebol predmetom konania. Zároveň nevzhliadol relevantný dôvod, aby vyhovel návrhu žalovaného na uplatnenie zákonnej výnimky, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, nakoľko u žalovaného naďalej pôsobí súbor operných sólistov i zboru, štátna príspevková organizácia žalovaného naďalej uskutočňuje operné predstavenia, preto neexistuje u žalovaného objektívna nemožnosť prideľovať žalobcovi prácu v zmysle jeho pracovnej zmluvy tak, ako ju prideľoval žalobcovi nepretržite 31 rokov, preto nerozhodol, že pracovný pomer strán skončil. Napokon poukázal pre úplnosť na to, že o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume jeho priemerného mesačného zárobku za obdobie od 22.09.2022 do času, kým žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci spolu s úrokom z omeškania rozhodne podľa ust. § 214 ods. 3 CSP až po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku a o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 262 ods. 3 C.s.p. rozhodne až v rozhodnutí, ktorým po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku rozhodne aj o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade uviedol, že nerozporuje, že dňa 17.02.2021 pán F. Š. písomne predložil zoznam členov odborového orgánu odborovej organizácie ÚNIA - Odborový zväz profesionálnych hudobníkov Slovenska pri Opere SND (ďalej len ako „odborová organizácia“), kde uviedol aj žalobcu ako člena odborového orgánu. Napriek vedomosti, že žalobca nie je zapísaný ako člen štatutárneho orgánu (odborového orgánu) odborovej organizácie v registri mimovládnych neziskových organizácií (ďalej len ako „register“) z dôvodu právnej obozretnosti realizoval postup podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie však poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o registri“), v zmysle ktorého sa do tohto registra zapisujú aj identifikačné údaje o fyzickej osobe, ktorá je členom štatutárneho orgánu zapisovanej osoby, v tomto prípade odborovej organizácie. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že pri každej odborovej organizácii sa zapisuje výlučne štatutárny zástupca odborovej organizácie aj s prihliadnutím na vyššie uvedenú právnu úpravu a zohľadňujúc zásadu iura novit curia (súd pozná právo), ktorý automaticky bez preverenia dikcie zákona o registri skonštatoval, že sa do registra zapisujú jedine len štatutárni zástupcovia. Niekoľko odborových organizácií zapísaných v registri má pritom okrem štatutárneho zástupcu (predsedu odborového orgánu), zapísaných všetkých členov štatutárneho orgánu, čo súd prvej inštancie mohol zistiť jednoduchou lustráciou tohto registra. Vzniesol preto dôvodnú pochybnosť, či je žalobca legitímnym členom odborového orgánu a to vzhľadom na aplikáciu prezumpcie správnosti verejných zápisov a bolo vecou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s touto jeho argumentáciou. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na to, že dňa 18.06.2022 zverejnil ponuku dvoch voľných pracovných miest v zbore Opery SND na portáli J..sk O. D..sk a súčasne ďalšie dve pracovné miesta na člena zboru Opery SND inzeroval na portáli kariera.sk dňa 03.08.2022 a následne dňa 22.08.2022, teda boli štyri voľné miesta člena zboru Opery SND a tieto mohol a mal ponúkať žalobcovi a keďže tak neurobil, konal v rozpore s dobrými mravmi, t.j. v rozpore s čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, hoci to nemalo za následok nesplnenie si ponukovej povinnosti, má potrebu poukázať na to, že súd prvej inštancie dospel ku nesprávnym skutkovým zisteniam, k čomu doplnil aj podrobné vysvetlenie zhodne so svojimi vyjadreniami počas konania pred súdom prvej inštancie s tým, že nemal žiadne voľné pracovné miesta v zbore Opery SND, nakoľko pracovné pozície na zastupovanie počas materskej a rodičovskej dovolenky nemožno považovať za voľné pracovné miesta na účely ponukovej povinnosti a navyše sa obsadzovali v čase, kedy bol žalobca v riadnom pracovnom pomere. Keďže v čase doručovania výpovede žalobcovi, ani počas jeho výpovednej doby

nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v zbore Opery SND, všetky pracovné miesta v zbore Opery SND riadne obsadené zamestnancami na základe, v tom čase existujúcich a platných pracovných zmlúv, uverejnenie voľného pracovného miesta sa realizovalo výlučne na účel, aby v čase podanie žiadosti o obnovu prechodného pobytu zamestnancami SND - príslušníkmi tretích krajín boli pracovné pozície inzerované ako voľne minimálne 20 pracovných dní, pri ponukovej povinnosti sa nemohol dopustiť porušenia čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce (zneužitie práva), ako to nesprávne konštatuje súd prvej inštancie, pretože ponukovú povinnosť realizoval v maximálnom rozsahu všetkých voľných pracovných miest v čase doručovania výpovede a plynutia výpovednej doby. Namietol tiež, že aj napriek tomu, že právna úprava uvedenú povinnosť zamestnávateľovi neukladá, pred prijatím organizačnej zmeny riadne pozval všetkých zástupcov odborových organizácií na prerokovanie tejto organizačnej zmeny. Ako súd prvej inštancie správne posúdil, pristúpil ku aplikácii čl. 7 ods. 3 a 4. Kolektívnej zmluvy na roky 2021 a 2022 a prerokoval prijatie organizačnej zmeny so zástupcami dvoch odborových organizácií - pánom N.K. N. (predseda najväčšej odborovej organizácie ZO ÚNIE UTZ SND) a pán S. Q. (predsedom ZO ÚNIE Orchestra Opery SND). V konaní predložil čestné prehlásenia, z ktorých je zrejmý podrobnejší obsah prerokovania organizačných zmien, aké otázky a rozsah objasňoval žalovaný zástupcom zamestnancov, ako aj zápisnicu z tohto stretnutia. Je nesporné, že nešlo o formálne stretnutie trvajúce pár minút ako to býva bežné v aplikačnej praxi, takže možno ustáliť záver, že došlo pred prerokovaním výpovede žalobcu z dôvodu nadbytočnosti ku podrobnému prerokovaniu organizačnej zmeny, ktorá túto jeho nadbytočnosť vyvolala. Skutočnosť, že zástupca odborovej organizácie, ktorej bol žalobca členom sa tohto prerokovania nezúčastnil z dôvodov, ktoré žalovaný nezavinil a ani neposlal za seba náhradu, hoci mu prezentoval trojčlenný odborový orgán, pričom žiadny zástupca ostatných odborových organizácií takýto postoj nezaujal a osobne prišiel, alebo poslal za seba náhradu, nemôže byť vykladané na ťarchu žalovaného s tvrdením, že nedošlo k riadnemu prerokovaniu nielen organizačnej zmeny, ale aj samotnej výpovede žalobcu. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k materiálnemu prerokovaniu výpovede žalobcu s odborovým orgánom odborovej organizácia ÚNIA pri Opere SND. V tejto súvislosti zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi prerokovaním plánovaných opatrení ohrozujúcich zamestnanosť a medzi prerokovaním výpovede a hoci súd prvej inštancie argumentuje, že prerokovanie organizačnej zmeny a prerokovanie výpovede spolu súvisia, ak by sme tento záver prijali, detailné prerokovanie organizačných zmien s dostatkom informácií je postačujúce aj na detailné prerokovanie výpovede žalobcu a teda neexistuje logicky a ospravedlniteľný argument prečo by mal žalovaný poskytovať informácie, ktoré už raz zástupcom zamestnancov poskytol, duplicitne. Poukázal na to, že k prerokovaniu organizačnej zmeny č. 3/2022, v dôsledku ktorej sa žalobca stal nadbytočným došlo aj napriek neúčasti odborovej organizácie, ktorej bol členom. Na tomto prerokovaní sa zúčastnili spomínaní dvaja zástupcovia odborových organizácií - ZO ÚNIE ÚTZ SND pán N. N. a ZO ÚNIE Orchestra Opery SND pán S. Q. a to z dôvodu, že ostatní zástupcovia odborových organizácií neboli v zhode a zo stretnutia odišli. Čestnými prehláseniami pána N. N. a pána S. Q. preukázal, že na tomto stretnutí okrem dôvodov organizačných zmien, označenia nadbytočných zamestnancov, konceptov výpovedí, poskytol zástupcom zamestnancov informácie o počtoch predstavení v rokoch pred zatvorením Historickej budovy SND a po jej zatvorení, počty predstavení, v ktorých sú nadbytoční zamestnanci obsadení, ich vyťažiteľnosť v %, analýzu nákladov na jedno predstavenie, v ktorých hrajú nadbytoční zamestnanci a porovnanie vyťaženosti ostatných zamestnancov, vyčíslenie finančnej úspory realizáciou organizačnej zmeny, takže poskytol komplexné informácie ozrejmujúce organizačnú zmenu a na to nadviazané skončenia pracovných pomerov nadbytočných zamestnancov preukazujúce, že nejde o svojvoľné a účelové zbavovanie sa zamestnancov. Aj Zákonník práce pritom rozlišuje medzi prerokovaním opatrení ohrozujúcich zamestnanosť (§ 237 ods. 2 písm. a) ZP) a medzi prerokovaním výpovede (§ 74 ZP). Rovnako ich rozlíšil aj on, keď na samostatnom stretnutí prerokoval organizačné zmeny a samostatne formou mailu, čo Zákonník práce nezakazuje, prerokoval výpovede nadbytočných zamestnancov. Je preto nelogické a nezvyklé, aby súdy považovali za formálne prerokovane výpovede prípady, ak sa ku prerokovaniam výpovedí opakovane neposkytnú podklady, informácie, ktoré už zamestnávateľ poskytol k prerokovaniu organizačných zmien a preto právny záver súdu prvej inštancie o tom, že prerokovanie organizačných zmien a výpovedí sú spojené nádoby a teda zamestnávateľ má poskytovať identické informácie, ktoré poskytol pri prerokovaní organizačných zmien aj pri prerokovaní výpovedí nemá oporu v žiadnom ustanovení Zákonníka práce. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že žiadosťou o poskytnutie informácií došlo ku prerušeniu plynutia 7 dňovej lehoty na prerokovanie a nenastala fikcia prerokovania výpovede žalobcu podľa § 74 Zákonníka práce, uvedený právny názor súdu prvej inštancie nemá oporu v žiadnom právnom predpise a už vôbec nie v ustanovení Zákonníka práce. Lehoty na prerokovanie výpovede boli zavedené do Zákonníka práce, aby nedochádzalo k situáciám, že zástupcovia zamestnancov odmietnu

rokovať so zamestnávateľom, prípadne by rokovania mali trvať dlhšie časové obdobie Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo, pričom nie je nikde právne upravené, že okamihom doručenia žiadosti o poskytnutie dodatočných informácií k prerokovaniu výpovede sa plynutie lehôt pozastavuje a nedodaním požadovaných podkladov sa plynutie zastaví a uplynutím lehoty prerokovanie výpovede fikciou nenastane. Takto extenzívny výklad plynutia lehôt súdom prvej inštancie je potrebné odmietnuť, nakoľko vytvára nebezpečný precedens pri ustálenou judikatúrou upravený proces prerokovania výpovedí. Pri aplikácii tohto ustanovenia je podľa žalovaného potrebné sledovať aj účel právnej úpravy, lehoty (vrátane odstupňovania) boli do zákona ustanovené preto, aby zástupcovia zamestnancov zbytočne nezdržovali proces skončenia pracovného pomeru (nedávajú súhlas, ale prerokovanie je predpoklad platnosti právneho úkonu). Ide teda o lehotu v prospech zamestnávateľa, a teda zamestnávateľ by mal mať možnosť disponovať touto lehotou. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 4 Cdo 160/2012, spis. zn. 1 Cdo 72/2006, spis. zn. 1 M Cdo 2/2008, spis. zn. 5 Cdo 255/2008 a spis. zn. 5 Cdo 140/2010) má byť žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie konkrétna, t.j. mal by v nej byť skutkovo dostatočne vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru daného zamestnanca, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť kvalifikovane sa vyjadriť ku skončeniu pracovného pomeru. Zástupcovia zamestnancov by tak mali mať konkrétnu vedomosť o dôvodoch skončenia pracovného pomeru, a nielen všeobecnú informáciu, s ktorým zamestnancom zamestnávateľ zamýšľa skončiť pracovný pomer. V prípade, ak by zamestnávateľ informoval zástupcov zamestnancov len veľmi všeobecne, takéto konanie by bolo len formálne. Z uvedeného je zrejmé, že prerokovanie výpovede je charakterizované najmä dvomi skutočnosťami - k prerokovaniu so zástupcami zamestnancov musí prísť vopred a súčasne obsah prerokovania s odkazom na § 237 ZP musí byť dostatočne určitý, avšak určitosť neznamená, že zástupcovia zamestnancov si môžu bezbreho a extenzívne požadovať informácie, ktoré oni sami subjektívne považujú za dôležité. Súd prvej inštancie len mechanicky skonštatoval, že všetky odborovou organizáciou požadované informácie sú nevyhnutné na realizáciu úkonu prerokovania výpovede žalobcu, hoci tento požadoval údaje od roku 2017, teda 5 rokov pred samotným prijatím organizačnej zmeny. Súd prvej inštancie zjavne opomenul, že cieľom ustanovenie § 237 ods. 1 a ods. 4 Zákonníka práce nie je zaťažiť zamestnávateľa povinnosťou generovať a spracúvať informácie, ktoré si zástupcovia zamestnancov subjektívne označia, že ich potrebujú a zamestnávateľ následne bude sumarizovať informácie, ktorými ani nedisponuje. Uvedený výklad určitosti informácií k predloženiu podkladov k prerokovaniu výpovede je silne extenzívny a popierajúci aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil v jeho neprospech, že zástupca odborovej organizácie odborovej organizácie ZO ÚNIE Sólistov Opery SND, ktorej je žalobca členom, pán Š. sa prerokovania nezúčastnil, najmä ak mal otázky týkajúce sa organizačnej zmeny, resp. nadbytočnosti sólistov Opery SND, ak by jeho záujem získať informácie ohľadom organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej došlo okrem iného ku nadbytočnosti žalobcu bol skutočný, poslal by minimálne svojho zástupcu - ďalšieho člena výboru a nerobil tak počas prerokovania výpovedí obštrukcie a požadoval informácie, ktoré boli poskytované na stretnutí dňa 19.04.2022. Odoslaniu mailu, ktorý obsahoval žiadosť o prerokovanie výpoveď, predchádzal dialóg, výmena informácií, ktoré mali spojitosť s prerokovaním výpovede žalobcu. Po ukončení stretnutia zástupcov odborových organizácií, pani N. Q., riaditeľka úseku ľudských zdrojov, t.j. dňa 19.04.2022 o 17,12 hod. zaslala všetkým zástupcom odborových organizácií žiadosť o prerokovanie výpovedí nadbytočných zamestnancov, vrátane konceptov jednotlivých výpovedí nadbytočných zamestnancov. V nadväznosti na prerokovanie výpovede podľa § 74 Zákonníka práce má zamestnávateľ predložiť informácie, doklady a podklady, ktoré obsahovo súvisia s prerokovaním výpovede, čo v tomto prípade splnené bolo. Koncepcia § 74 v nadväznosti na § 237 ods. 4 Zákonníka práce požaduje prerokovanie výpovede a poskytnutie dokladov, podkladov a informácií súvisiacich s prerokovaním tejto výpovede, nie poskytovanie podkladov a dokumentov, ktorými zamestnávateľ nedisponuje. Žiadne ustanovenie Zákonníka práce neupravuje, akú formu má mať prerokovanie, skutočnosť, že žalovaný poslal mailom informácie týkajúce sa prerokovania výpovedí - dôvody organizačnej zmeny a koncepty úplného znenia výpovede, v akom bola doručená žalobcovi nemožno považovať za formálne prerokovanie, nakoľko zástupcovia zamestnancov dostali všetky nevyhnutné informácie ku prerokovaniu výpovede. Z obsahu požiadavky na poskytnutie informácií, ktorú vniesol potom, čo mu už bola doručená žiadosť a podklady ku prerokovaniu výpovede, predseda dotknutej odborovej organizácie pán Š., je nesporné, že s prerokovaním výpovedí nadbytočných zamestnancov nesúvisia, tieto otázky mali súvislosti s prerokovaním organizačných zmien. Nie je teda možné dospieť k záveru, že so zástupcami zamestnancov výpoveď žalobcu prerokoval iba formálne, nakoľko poskytol priestor každej jednej odborovej organizácii viesť s ním dialóg týkajúci sa prepúšťania zamestnancov v dôsledku organizačnej zmeny č. 3/2022. To, že pri prerokovaní výpovede žalobcu odborová organizácia ZO ÚNIE sólistov Opery SND nedisponovala pre nich potrebnými informáciami nie je vinou žalovaného

a uvedené mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadniť, nakoľko údajný nedostatok informácií pri prerokovaní výpovede si zavinila odborová organizácia sama. Žiadny právny predpis mu neukladá povinnosť duplicitne prerokovať, viesť dialóg, so zástupcami zamestnancov, ak títo účasť na stretnutí so zamestnávateľom, na ktorom bol vedený, odmietli a nezúčastnili sa ho. Zástupca ZO ÚNIE sólistov Opery SND mu zaslal žiadosť o poskytnutie informácií šesť dní po doručení žiadosti o prerokovanie výpovede. Takýto postup vykazuje silné znaky obštrukcie a snahu oddialiť jednak prerokovanie výpoveď nadbytočných zamestnancov, ale v nadväznosti na aj ich doručovanie výpovede okrem iného aj žalobcom. Napriek tomu, že v časti II. čl. 2 ods. 3 Kolektívnej zmluvy na roky 2021 2022 boli určené podmienky prerokovania výpovede zamestnanca, ktorý odpracoval viac ako 15 rokov, pri nedodržaní tohto ustanovenia sa neuplatňuje § 17 ods. 2 ZP, aj keď by sa zmluvné strany na tom dohodli, pretože by išlo o dohodu v rozpore s kogentným ustanovením Zákonníka práce. V prípade nedodržania takéhoto záväzku, ktorý bol dohodnutý v kolektívnej zmluve, pôjde o kolektívny spor podľa § 10 zákona o kolektívnom vyjednávaní - nedodržanie záväzku z kolektívnej zmluvy, z ktorého nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Súd prvej inštancie preto dospel v tomto smere k nesprávnym právnym záverom. Pokiaľ súd prvej inštancie zdôvodňuje, prečo nevzhliadol ku hmotnoprávnej námietke žalovaného v zmysle § 240 ods. 10 Zákonníka práce, že nie je od neho spravodlivé požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, upriamil pozornosť na to, že zrušené pracovné miesta interných operných sólistov neboli doposiaľ opakovane vytvorené a teda prepustení zamestnanci neboli nahradení novými „mladšími“ internými sólistami, zredukovaný počet sólistov zostal zachovaný, čo vyvracia účelovosť prijatej organizačnej zmeny, v tejto súvislosti správne poukázal na umelecký charakter inštitúcie SND slúžiacej na prípravu a predvádzanie hudobnodramatických diel, preto s potrebou zachovávať náležitú umeleckú úroveň týchto diel je prirodzene spojená i zodpovednosť žalovaného za udržanie atraktivity predvádzaných umeleckých diel s cieľom zabezpečenia dostatočnej diváckej sledovanosti, preto táto zodpovednosť v sebe prirodzene nesie aj obmenu personálneho zloženia umeleckých ansámblov. Uvedená argumentácia súdu prvej inštancie je však v príkrom rozpore s dôvodmi, pre ktoré zamietol hmotnoprávnu námietku podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce a svojim rozhodnutím ho núti, aby opakovane vytvoril zrušené pracovné miesto žalobcu len preto, že tam pracoval 31 rokov a operný súbor existuje. Je objektívne nemožné, aby na prvej umeleckej scéne v Slovenskej republike neexistoval operný súbor a tak žalovaný bude povinný vrátiť žalobcu do pracovného pomeru, nakoľko pre neho pracovnú pozíciu nemá a obsadzovateľnosť zamestnancov do operných titulov v jednotlivej sezóne sa realizuje viac ako rok vopred, žalovaný by bol po návrate do práce ponechaný na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa s čerpaním s náhradou mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Súd prvej inštancie pritom na jednej strane vyhodnotil dôvodnosť a potrebu organizačných zmien, na strane druhej ich vrátením žalobcu do pracovného pomeru neguje a konštatuje, že žalovaný vie a môže žalobcu viac ako tri roky po zrušení jeho miesta ďalej zamestnávať, hoci jeho pracovná pozícia nebola do dnešného dňa obnovená. Súd prvej inštancie tiež opomenul, že je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry SR, vzhľadom na aktuálne prebiehajúcu a nasledujúce roky trvajúcu konsolidáciu verejných financií prejavujúci sa prepúšťaním 10% zamestnancov v každej verejnej inštitúcii je silne nehospodárne a neúmerne zaťažujúce jeho rozpočet prijať žalobcu späť do pracovného pomeru, najmä, ak u neho nie je potreba práce žalobcu. Súd prvej inštancie tiež opomenul, že odborový orgán, v ktorom žalobca údajne zastával funkciu, mu dňa 10.05.2022 zaslal stanovisko - uznesenie súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou, ktorým súhlas so skončením pracovného pomeru žalobcu, v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce neudelil. Toto uznesenie však neobsahovalo žiadne dôvody nesúhlasného stanoviska, obsahovalo len informáciu, že neboli odborovému orgánu poskytnuté požadované doklady. Je potrebné si uvedomiť, že v tomto prípade ide o kompetenciu spolurozhodovania formou udelenia predchádzajúceho súhlasu a zamestnávateľ žiadal udelenie súhlasu s výpoveďou, ktorej konceptom odborový orgán disponoval. Aplikácia ustanovenia § 237 ods. 4 Zákonníka práce nie je v tomto prípade možná. V nadväznosti na uvedené potom žiadal, aby odvolací súd, ak by považoval skončenie pracovného pomeru za platné, nakoľko boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky (vrátane § 74 Zákonníka práce), súčasne určil, že nie je od neho spravodlivé požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával a to nielen s poukazom na nelogické argumenty súdu prvej inštancie, ale aj to, že nesúhlasné stanovisko odborovej organizácie so skončením pracovného pomeru so žalobcom je nepreskúmateľné, odborová organizácia účelovo neudelila súhlas, najmä ak vezmeme do úvahy fakt, že predseda odborovej organizácie sa ani nezúčastnil prerokovania organizačných zmien, hoci to predtým riadne účasť na stretnutí so zamestnávateľom potvrdil a na toto stretnutie neposlal žiadneho zástupcu. Z uvedených dôvodov žiadal odvolaniu vyhovieť.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý medzitýmny rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom vecne správne, jeho výrok dostatočným spôsobom podrobne a presvedčivo odôvodnil a vo veci vykonal obsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie, z ktorého správne vyvodil záver o neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu žalovaným. Žalobca síce vidí dôvody na neplatnosť skončenia jeho pracovného pomeru v širšom rozsahu, ako ich vzhliadol súd prvej inštancie, no to nič nemení na vecnej správnosti prvoinštančného rozsudku. Zdôraznil, že súd prvej inštancie považoval za nepochybné, že mu prináleží právna ochrana člena odborového orgánu v zmysle § 240 ods. 9 a 10 ZP a procesnú obranu žalovaného spochybňujúcu jeho právne postavenie správne vyhodnotil ako účelovú, nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ po oznámení zloženia odborového orgánu a ani v procese skončenia pracovného pomeru žiadnym spôsobom nespochybňoval jeho právne postavenie a začal ho spochybňovať až v súdnom konaní čo do funkcie tajomníka a absenciu zápisu jeho osoby v registri mimovládnych neziskových organizácií. Žalovaný v odvolaní výslovne potvrdil, že ešte dňa 17.02.2021 mu bolo doručené oznámenie o zložení odborového orgánu, ktoré prijal, akceptoval a nespochybňoval a ani nepožadoval doloženie dokumentácie odborovej organizácie. Je teda zrejmé, že od 17.02.2021 do mája 2022 (t.j. cca. 15 mesiacov) žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil obsah tohto oznámenia a aj v procese výpovede postupoval v intenciách ustanovenia § 240 ods. 9 a 10 ZP, pričom neuviedol ani len to, že postupuje týmto spôsobom z opatrnosti. Bol to práve žalovaný, kto ako listinný dôkaz predložil ako prílohu dupliky stanovy odborovej organizácie, čím preukázal, že disponoval aj dokumentáciou týkajúcou sa samotnej odborovej organizácie. Inými slovami povedané, u žalovaného do skončenia pracovného pomeru žiadna dôvodná obava o tom, či je alebo nie je členom odborového orgánu, neexistovala. Žalovaný si na túto dôvodnú obavu „spomenul“ až v podaní zo dňa 04.01.2023, čo jasne svedčí o účelovosti jeho argumentácie. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že žalovaný preskúmaval jednotlivé odborové organizácie a osoby ich štatutárnych zástupcov, keď ZO OZ SLOVES a N.. O. D. konajúcu v jej mene vylúčil z procesu prerokovania organizačných zmien, no na druhej strane voči nemu ako členovi výboru odborovej organizácie žiadnu námietku nevzniesol. Aj podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) a g) a ods. 2 písm. d) zákona č. 346/2018 Z.z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je však povinne zapisovaným iba údaj o štatutárnom orgáne. Štatutárnym orgánom v zmysle čl. VI. ods. 2 stanov ÚNIA - Odborový zväz profesionálnych hudobníkov Slovenska jej predseda, ktorým bol pán F. Š., ktorý bol ako štatutárny orgán zapísaný do registra mimovládnych neziskových organizácií. To isté platilo v prípade ďalších ZO identického odborového zväzu pôsobiacich u žalovaného, kde ako štatutárny zástupca bol zapísaný vždy iba predseda (p. D., N.. Q., N.. Z. Á., N.. N., N.. D.). Stanovy síce neupravovali výslovne funkciu tajomníka výboru, no na druhej strane podľa článku VII. ods. 1 stanov ZO ÚNIE volia výbor ZO a revízny orgán ZO na 5 ročné funkčné obdobie. Výbor ZO si zo svojho stredu volí predsedu (hovorcu) a ďalších funkcionárov s ohľadom na podmienky, veľkosť a potreby ZO. To teda znamená, že funkcia tajomníka výboru jednoznačne spadá pod ďalších funkcionárov, a teda aj v tomto smere je námietka žalovaného bezpredmetná. Pre úplnosť žalobca poukázal aj na písomnosť odborovej organizácie doručenú žalovanému dňa 10.05.2022, ktorou tlmočí nesúhlas so skončením jeho pracovného pomeru výpoveďou a je podpísaná všetkými výkonného výboru ZO - pánmi Š., Ď. a jeho osobou, z čoho je jasné, že všetci podpísaní svojimi podpismi potvrdili svoje členstvo a funkcie vo výkonnom výbore ZO. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v odvolaní potvrdil, že skutočne zadával inzeráty za účelom voľných pracovných miest v zbore Opery SND, avšak tvrdí, že sa tak stalo výlučne za účelom obnovenia prechodného pobytu zamestnancov z tretích krajín a zastupovania počas materskej resp. rodičovskej dovolenky. Žalovaný v tejto súvislosti skutkovo argumentuje číslami zadávaných inzerátov, uvádzaním jednotlivých portálov uvádzajúc, že si tieto skutočnosti mohol overiť sám súd prvej inštancie. Nič však nebránilo žalovanému tieto skutočnosti preukázať v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaného naviac stíhala sudcovská koncentrácia konania a určite nie je prípustné, ba ani vhodné, ak žalovaný vyčíta súdu prvej inštancie, že si mal príslušné skutočnosti preverovať sám miesto vykonania dôkaznej aktivity žalovaným. Ďalej žalobca vo svojom vyjadrení konštatoval, že súd prvej inštancie správne skutkovo a právne posúdil, že výpoveď žalovaného bola nedostatočne prerokovaná so zástupcami zamestnancov, keď predovšetkým zástupcom zamestnancov neboli vôbec poskytnuté žiadne odpovede na ním položené otázky v rámci procesu prerokovania výpovede, aj keď mali priamu súvislosť s výberom žalobcu ako nadbytočného zamestnanca na základe organizačnej zmeny a s kritériom, ktoré zamestnávateľ udával ako jediné obsadzovanosťou. Súd prvej inštancie správne rozlíšil medzi prerokovaním budúcich organizačných zmien v zmysle § 237 Zákonníka práce a súvisiacich ustanovení kolektívnej zmluvy a prerokovanie výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce a súvisiacich ustanovení kolektívnej zmluvy týkajúcich sa prerokovania výpovede zamestnanca v preddôchodkovom veku. Súd prvej inštancie podľa žalobcu

tiež správne vyhodnotil, že vzhľadom na skutočnosť, že postupnými organizačnými zmenami bolo prepúšťaných až 50% členov interného sólistického súboru v Opere SND (čo nemalo predtým v histórii Opery SND žiadnu obdobu), žalovaný najprv postupoval v zmysle § 237 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZP, podľa ktorých zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť a na tieto účely zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada na ich stanoviská. Nešlo tu o žiadne zvykové právo zamestnávateľa (žalovaného), ako sa žalovaný snaží súdu tendenčne podsunúť, a to aj vzhľadom na to, že išlo o v poradí tretiu (a poslednú) organizačnú zmenu týkajúcu sa sólistov Opery SND, ktorá završovala v tomto smere proces prepúšťania v tejto zložke. Tým, že zamestnávateľ sám inicioval stretnutie so zástupcami so zástupcami zamestnancov, v zmysle Časti I. Článku 7 ods. 1 Kolektívnej zmluvy jasne potvrdil, že ide v zmysle uvedenej časti kolektívnej zmluvy o záležitosť týkajúcu sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, v zmysle čoho je jasná aplikovateľnosť § 237 Zákonníka práce. Zápisnica z tohto rokovania, ktorú vypracoval žalovaný, jasne odkazuje na ustanovenie Časti I. Článku 7. ods. 3 a 4 Kolektívnej zmluvy, ktoré má priamu spojitosť aj s ods. 1 tejto časti kolektívnej zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že sa dňa 19.04.2022 uskutočnilo rokovanie medzi žalovaným a zástupcami zamestnancov k budúcim organizačným zmenám a ani to, že po úvode rokovania časť zástupcov zamestnancov toto rokovanie na protest opustila a ani to, že na tomto rokovaní od počiatku nebol prítomný predseda príslušnej odborovej organizácie pán F. Š., a teda mu žalovaný na tomto rokovaní žiadne informácie a podklady nemohol poskytnúť. Pokiaľ žalovaný v odvolaní spochybňuje neúčasť N.na Š. čo do dôvodov neúčasti a možného zastúpenia, aj keď samotný zdravotný charakter tohto dôvodu nespochybnil, k vyjadreniu zo dňa 08.11.2024 pripojil čestné vyhlásenie N. Š. (ktorého text žalovaný nenamietal), z ktorého je zrejmé, že sa nemohol zúčastniť stretnutia bez vlastnej viny (zo zdravotných dôvodov, ktorých existenciu žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.11.2024 potvrdil) a že svoju neúčasť vopred e-mailom ospravedlnil. Ak by bol pán Š. v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutý ako svedok, nepochybne by túto skutočnosť potvrdil. Z dôvodu náhlej prekážky a zaneprázdnenosti (viď e-mail pani Q. zo dňa 20.04.2022 priložený k žalobe) sa nemohli zúčastniť rokovania ďalší členovia výboru ZO a naviac pán Š. uviedol, že nebolo zvykom, aby ZO zastupoval niekto iný ako on vzhľadom na to, že bol jediným štatutárnym zástupcom. Napokon aj zo samotnej emailovej správy pani Q. pánovi Š. zo dňa 25.04.2022 (priloženej k žalobe) jasne vyplýva vedomosť pani Q. o zdravotných problémoch pána Š.. Čo sa týka obsahu samotného rokovania dňa 19.04.2022, k nemu vypracoval sám žalovaný zápisnicu, ktorá bola po pripomienkovaní zúčastnenými podpísaná. V tejto zápisnici žalovaný uviedol priebeh prerokovania organizačnej zmeny čo do zrušenia siedmich miest v sólistickom ansámbli Opery SND, a to výlučne tak, že bol uvedený cieľ organizačnej zmeny v zhode s obsahom budúceho rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmeny č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022, t.j. prerokovanie bolo výlučne formálne. Z tejto zápisnice, ktorej text vypracoval žalovaný, jasne vyplýva, že predmetom prerokovania bolo iba uvedenie zrušenia siedmich pracovných miest sólistov Opery SND bez uvedenia ich mien, nepochybne preto, že až po skončení tohto stretnutia žalovaný prijal rozhodnutie o organizačnej zmene a až potom požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie výpovedí konkrétnym zamestnancom. Z tejto zápisnice nevyplýva, že by žalovaný mal zodpovedať prítomným zástupcom zamestnancov (Q., N.) otázky a poskytovať iné, ako v zápisnici uvedené, informácie a predkladať doklady a rovnako z nej nevyplýva ani dĺžka trvania rokovania. Žalovaný v pokročilej fáze konania až na treťom pojednávaní dňa 12.09.2024 doručil súdu prvej inštancie prehlásenia pána N. a pána Q. zo dňa 09.09.2024 (t.j. takmer 2,5 roka po rokovaní zo dňa 19.04.2022), podľa ktorých bol predmet rokovania zo dňa 19.04.2022 širší (vrátane zodpovedania otázok, poskytovania informácií a podkladov), čomu treba priznať účelovosť a tendenčnosť (ktorú správne postrehol súd prvej inštancie) vzhľadom na roky žalovaným nenamietaný text ním vyhotovenej zápisnice zo dňa 19.04.2022 a naviac ani z týchto prehlásení nie je zrejmé, že by sa predmet rokovania dotýkal špecificky žalobcu. Žalovaný sa teda sám usvedčil z účelovosti svojej procesnej obrany, a to aj vzhľadom na to, že v úvodných procesných úkonoch (vyjadrenie k žalobe, duplika, vyjadrenia z mája 2024) obsah vlastnej zápisnice nenamietal. Súd prvej inštancie správne uzavrel aj to, že samotný postup podľa ustanovenia § 237 Zákonníka práce nie je rozhodujúci vo vzťahu k neplatnosti výpovede a z hľadiska jej prerokovania rozhoduje prerokovanie nie budúcej organizačnej zmeny, ale prerokovanie výpovede po tom, čo zamestnávateľ prijal rozhodnutie o organizačnej zmene a požiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie budúcej výpovede. O prerokovanie výpovede požiadala v mene žalovaného N. Q. e-mailovou správou dňa 19.04.2022 po 17:00 hod. Nasledujúci deň (20.04.2022), a teda nie šiesty deň po doručení žiadosti o prerokovanie výpovede, ako to účelovo uvádza žalovaný, požiadal pán Š. pani Q. o podpísané organizačné zmeny (t.j. o písomné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene), na čo pani Q. e-mailom z rovnakého dňa

reagovala odmietavo a požiadala ho, aby realizoval svoju kompetenciu bez obštrukcií. Ďalší nasledujúci deň (21.04.2022) opätovne požiadal pán Š. pani Q. o písomné zdôvodnenie organizačných zmien za účelom prijatia kvalifikovaného rozhodnutia o návrhoch žalovaného na skončenie pracovného pomeru s tým, že na ne nedostal odpovede ani v minulosti (žalobca dáva do pozornosti nezodpovedané otázky pána Š. z rokovania zo dňa 14.02.2022 a aj predchádzajúcich organizačných zmien, ako aj obsah priloženej zápisnice z konania sp. zn. B3-16Cpr/14/2022, kde bol vypočutý pán Š. a kde o.i. uviedol, že na otázku, či po prerokovaní organizačných zmien v marci 2022 svedok žiadal vedenie o zodpovedanie rovnakých otázok ako pri prvom kole organizačných zmien uvádza: Áno, rovnako vedenie na to nereagovalo.) a poukázal na potrebu detailného prerokovania výpovedí v zmysle kolektívnej zmluvy. Na tento e-mail reagovala v rovnaký deň pani Q. odmietavo a poznámkou o zacyklenej komunikácii. Táto e-mailová komunikácia je priložená k duplike žalovaného a ako príloha č. 4a k žalobe. Následne, dňa 25.04.2022 (stále tri dni pred koncom lehoty v zmysle § 74 Zákonníka práce) položil N. Š. ako zástupca zamestnancov žalovanému sériu otázok týkajúcich sa obsadzovanosti žalobcu a ďalších sólistov (teda menovite, a nie vo všeobecnosti) dotknutých organizačnou zmenou č. 3/2022, finančného hľadiska, obsadzovania externými umelcami atď. Pán Š. sa právom dopytoval na obsadzovanosť prepúšťaných zamestnancov za dlhšie obdobie (žalovanému však „vadí“ iba rok 2017), a to za účelom vytvorenia komplexného obrazu, nakoľko žalovaný účelovo vychádzal z ich aktuálnej obsadzovanosti bez zohľadnenia skutočnosti, že išlo o končiace obdobie pandémie COVID-19 (apríl 2022), ktorej od marca 2020 predchádzalo obdobie značných obmedzení vystúpení sólistov. Žalovaný opomína, že zástupca zamestnancov sa dopytoval aj na možné obsadenie v divadelnej sezóne 2022/2023. Žalovaný v tejto súvislosti namieta právny názor súdu prvej inštancie o prerušení plynutia lehoty na prerokovanie v zmysle § 74 Zákonníka práce, no žalovaným namietaný bod 73 odôvodnenia rozsudku žiadny záver o prerušení plynutia lehoty (ani v prípade žiadosti zástupcov zamestnancov o poskytnutie informácií a podkladov) neobsahuje. V ten istý deň (25.04.2022) požiadal e-mailovou správou pán Š. pani Q. opätovne o doručenie písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 3/2022, na čo pani Q. v rovnaký deň reagovala e-mailom odmietavo. Pre úplnosť, aj dňa 28.04.2022 (resp. o polnoci z 27. na 28.04.2022) sa na žalovaného obrátili so žiadosťou ďalšie dve ZO so žiadosťami o doplňujúce informácie a doklady, na ktoré žalovaný nereagoval. Na chýbajúce personálne analýzy, o ktoré tieto odborové organizácie, v prípade žalovaného upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad SR v svojej správe. Dňa 06.05.2022 listom požiadal žalovaný príslušnú ZO o udelenie súhlasu s výpoveďou žalobcovi v nadväznosti na § 240 ods. 9 ZP. Na tento list odpovedal dňa 10.05.2022 výbor ZO nesúhlasne, a to predovšetkým z dôvodu nedodania žiadaných podkladov a informácií v procese prerokovania výpovede žalobcovi a spätnej účinnosti žiadosti žalovaného k 01.05.2022 (účinnosť organizačnej zmeny č. 3/2022). Nie je teda pravdou, že nesúhlas odborovej organizácie bol bez uvedenia dôvodov. Podľa súdnej judikatúry naviac uvedenie dôvodov nesúhlasu ani nie je potrebné (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR , sp. zn. 21 Cdo 2100/2022). Nasledovalo už „len“ doručenie výpovede žalobcovi dňa 13.05.2022 a je teda zrejmé, že napriek žiadostiam a úsiliu zástupcov zamestnancov žalovaný neposkytol zástupcom zamestnancom žiadané podklady a informácie, aj keď mali priamu súvislosť s organizačnými zmenami a výberom zamestnancov ako nadbytočných (vrátane žalobcu) a tak znemožnil akýkoľvek dialóg a výmenu informácií medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, a teda sám privodil neplatnosť výpovede žalobcovi, nakoľko mu nič nebránilo žiadané informácie (aspoň sčasti) poskytnúť. Reakcia žalovaného, ktorý reaguje na žiadosti zástupcu zamestnancov slovami obštrukcia a zacyklená komunikácia, si nevyžaduje bližší komentár. Zdôraznil, že zo súdnej judikatúry (uvádzanej aj v jeho záverečnom prednese) vyplýva potreba zachovania dialógu a výmeny informácií a povinnosť zamestnávateľa žiadané informácie zástupcovi zamestnancov poskytnúť. Ustanovenie § 74 ZP o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nemožno totiž vykladať izolovane, ale v nadväznosti na ďalšie ustanovenia Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje na ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a bez dôvodu neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru podľa právnej úpravy upravenej v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 v znení zákona č. 165/2002 Z.z. a zákona č. 408/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30. júna 2003) nemožno považovať len za formálny úkon bez jeho materiálneho obsahu. Preto za situácie, keď odporkyňa bezdôvodne odmietla oprávnenú požiadavku odborovej organizácie o doplnenie podkladov, uplatnenú listom z 23. mája 2003, nemožno právny záver o splnení si povinnosti predchádzajúceho prerokovania výpovede navrhovateľky s odborovým orgánom, považovať za vecne správny (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/255/2008, publikované v ZSP pod č. 51/2009). Povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru nemožno vnímať

výlučne formálne, bez reálnej možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa k veci s kompletnou znalosťou problematiky, súčasťou čoho je právo odborového orgánu vyžiadať si od zamestnávateľa doplňujúce informácie či podklady a povinnosť zamestnávateľa dôvodne požadované doplňujúce informácie či podklady predložiť (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/158/2022). Je legitímnym nárokom odborovej organizácie požadovať od zamestnávateľa informácie, ktoré považuje za potrebné na zaujatie úplného stanoviska bez ohľadu na skutočnosť, či ho následne bude tlmočiť zamestnávateľovi v písomnej forme alebo na osobnom rokovaní. Preto v posudzovanej veci z dôvodu, že žalovaný neoznámil odborovej organizácii požadované informácie, nemožno proces prerokovania výpovede považovať za ukončený. Treba konštatovať, že je správny právny záver odvolacieho súdu o tom, že konanie odborovej organizácie, ktorá uplatňovala svoje nároky vyplývajúce zo zákona, nie je možné považovať za obštrukcie a jej neúčasť na stretnutiach navrhnutých žalovanou za marenie povinnosti žalovanej vopred prerokovať s odborovým orgánom výpoveď žalobcu. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/140/2010). Opačný záver by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď z pracovného pomeru, ktorej nesplnenie zákonodarca sankcionoval neplatnosťou, by bola len formálna, bez reálnej možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa k veci s kompletnou znalosťou problematiky. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/65/2020) Ako už bolo uvedené, odborová organizácia prvýkrát podala nesúhlasné stanovisko, pričom aj súd konštatuje, že to stanovisko nesúhlasu vyplývalo aj z toho, že odborovej organizácii zamestnávateľ nedal všetky podklady na to, aby komplexne mohol k otázke zamýšľanej výpovede navrhovateľky sa vyjadriť. (Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Cpr/5/2012). Podľa súdnej judikatúry je okrem toho potrebné zohľadniť aj to, že k skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť v čase zosilnenej aktivity odborovej organizácie - v súdenej veci s ohľadom na doposiaľ bezprecedentnú redukciu interného sólistického súboru Opery SND. V tejto súvislosti vo vzťahu k jeho osobe v preddôchodkovom veku nie je možné zabúdať ani na úpravu v kolektívnej zmluve, ktorá v Časti II. Článok II. ods. 3 požadovala v prípade žalobcu prerokovanie výpovede (i) detailne, (ii) všetkými odborovými organizáciami (nie len príslušnou odborovou organizáciou) a (iii) aj so žalobcom. K takémuto prerokovaniu však nedošlo, čím bolo viacnásobne porušené uvedené ustanovenie kolektívnej zmluvy. Žalovaný porušenie kolektívnej zmluvy bagatelizuje. Žalobca naproti tomu je toho názoru, že ani ustanovenie § 74 ZP nebráni tomu, aby sa v kolektívnej zmluve dohodli prísnejšie podmienky prerokovania výpovede v prospech zamestnanca, a to o to viac, ak účel úpravy kolektívnej zmluvy spočíva v právnej ochrane dlhoročného zamestnanca v preddôchodkovom veku. Ak by aj takéto ustanovenie malo byť hypoteticky neplatné (čo nie je), v zmysle § 17 ods. 3 ZP prvá veta, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Nejde tu žiaden prenos do roviny kolektívneho sporu vzhľadom na to, že kolektívna zmluva upravuje prísnejšie podmienky skončenia pracovného pomeru výpoveďou, t.j. upravuje individuálny pracovnoprávny vzťah. Ak by aj hypoteticky nebolo samotné porušenie kolektívnej zmluvy dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru, mohlo by v podmienkach súdenej veci znamenať zneužitie práva zamestnávateľom, t.j. konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 základných zásad ZP. Súd prvej inštancie (síce v súvislosti s ponukovou povinnosťou zamestnávateľa) správne zdôraznil imperatív konať v súlade s dobrými mravmi vzhľadom na to, že išlo o zamestnanca v preddôchodkovom veku, ktorý celý svoj profesionálny život prežil u žalovaného, venoval sa len špecifickej profesii - sólovému opernému spevu, pre ktorého sa zamestnať u iného zamestnávateľa je prakticky nemožné, a preto konanie v rozpore ustanovením kolektívnej zmluvy, ktoré práve takéhoto zamestnanca chráni, je zjavným zneužitím práva žalovaným. Vzhľadom na to, že žalovaný odmietol rokovať nielen s príslušnou odborovou organizáciou, ale aj ostatnými dopytujúcimi sa zástupcami zamestnancov, je zrejmé, že nedošlo k prerokovaniu výpovede so všetkými odborovými organizáciami. Tu treba pripomenúť, že v procese výpovede sa žalovaný sám a dobrovoľne príslušným ustanovením kolektívnej zmluvy spravoval, keď prostredníctvom pani Q. doručil žiadosť o prerokovanie výpovede všetkým odborovým organizáciám (s výnimkou ZO OZ SLOVES). Žalovaný napriek tomu, že uzavrel kolektívnu zmluvu aj s ZO OZ SLOVES, prerokoval predchádzajúce dve organizačné zmeny aj čo do sólistov Opery SND s ZO OZ SLOVES, ZO OZ SLOVES prostredníctvom stanoviska svojho odborového zväzu preukázala svoju právnu subjektivitu, neprerokoval organizačnú zmenu č. 3/2022 a ani výpoveď so všetkými zástupcami zamestnancov, čím tiež porušil predmetné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný odmietol dopytujúcim sa odborovým organizáciám poskytnúť žiadané informácie, je zrejmé, že nedošlo k detailnému prerokovaniu výpovede, čo je druhým porušením kolektívnej zmluvy. Napokon, žalovaný neprerokoval výpoveď ani so samotným žalobcom, a to už vôbec nie detailne, keďže mu výpoveď iba doručil. Týmto tretím spôsobom tiež porušil predmetné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nie je možné od neho spravodlivo

požadovať, aby ho ďalej zamestnával (§ 79 ods. 1 ZP, § 240 ods. 10 ZP), v konaní pred súdom prvej inštancie prostredníctvom výpovedí strany sporu uvádzal, že je v stave naďalej spievať a udržiava sa v speváckej kondícii. Na prvom pojednávaní vo veci (dňa 19.02.2024) predložil zoznam operných diel, ktoré sa nachádzajú v aktuálnom repertoári žalovaného (všetky s výnimkou pripravovanej opery K. I.) a ktoré má naštudované a je schopný okamžite interpretovať (aj pripravované predstavenia I., H., N. R., Q. T. atď.), pričom žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Treba prihliadnuť aj na to, že bol zamestnaný u žalovaného 31 rokov, v dôsledku čoho nadobudol schopnosti a skúsenosti interpretovať širokú škálu operných predstavení. Ani táto námietka a argumentácia žalovaného preto podľa žalobcu nie je dôvodná. Stotožnil sa aj s odôvodnením súdu prvej inštancie, podľa ktorého tu nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalovaného na uplatnenie zákonnej výnimky, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával, nakoľko u žalovaného naďalej pôsobí súbor operných sólistov i zboru, štátna príspevková organizácia žalovaného naďalej uskutočňuje operné predstavenia, preto neexistuje u žalovaného objektívna nemožnosť prideľovať žalobcovi prácu v zmysle jeho pracovnej zmluvy tak, ako mu ju prideľoval nepretržite 31 rokov. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že bol posledným „basom“ súboru sólistov Opery SND a aktuálny sólistický súbor „funguje“ (ak sa vôbec dá tak fungovať) bez sólistu v obore „bas“, a preto obnovenie jeho pracovného pomeru u žalovaného len prispeje k sfunkčneniu interného sólistického súboru u žalovaného. 7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. Vo vzťahu k otázke postavenia žalobcu ako člena odborového orgánu poukázal na to, že predloženie zoznamu členov odborového orgánu odborovej organizácie ÚNIA - Odborový zväz profesionálnych hudobníkov Slovenska pri Opere SND (ďalej len ako „odborová organizácia“) pánom F. Š. nerozporoval, keď len poukazoval na to, že aj napriek tomu, že žalobca nebol ako člen štatutárneho orgánu zapísaný v registri mimovládnych neziskových organizácií a preto mal o uvedenej skutočnosti pochybnosť, pričom postup podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce realizoval len z dôvodu právnej obozretnosti. Vo vzťahu k otázke splnenia ponukovej povinnosti zdôraznil, že nakoľko súd prvej inštancie nekonštatoval jej nesplnenie ako dôvodu neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu, v odvolaní na tieto časti napadnutého rozsudku poukázal výlučne preto, lebo podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že v inom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, sp. zn. B3-45Cpr/10/2022 na pojednávaní dňa 15.04.2025 svedkyňa O. Q. - vedúca personálneho oddelenia, ktorá okrem iného realizovala aj doručovanie výpovedí žalobcovi a jeho kolegom, ako aj ponukovú povinnosť voči žalobcovi, potvrdila, že v danom období voľné miesta neboli, na portáli služieb zamestnanosti boli uvedené takéto 2 voľné miesta, ale tie boli pre cudzincov, ktorí si išli predĺžiť pobyt a už mali a toto pracovné miesto pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, pri predĺžení pobytu na území SR Cudzinecká polícia vyžaduje, aby toto pracovné miesto bolo zverejnené na portáli služby zamestnanosti a nemôžu tam uvádzať mená. Vo vzťahu k otázke prerokovania výpovede s odborovým orgánom zotrval na svojich námietkach a argumentácii uvedených v odvolaní s tým, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že nedošlo k materiálnemu prerokovaniu jeho výpovede s odborovým orgánom odborovej organizácia ÚNIA pri Opere SND len preto, že jej neboli poskytnuté informácie, ktoré žalovaný poskytol pri prerokovaní organizačnej zmeny, ktorého sa odborová organizácia, v ktorej bol združený žalobca nezúčastnila z dôvodov na jeho strane. Aplikujúc právny názor súdu prvej inštancie, že prerokovanie organizačnej zmeny a prerokovanie výpovede spolu súvisia, tak detailné prerokovanie organizačných zmien s dostatkom informácií je postačujúce aj na detailné prerokovanie výpovede žalobcu a preto právne neobstojí tvrdenie, že žalovaný by mal poskytovať informácie, ktoré už raz zástupcom zamestnancov poskytol k prerokovaniu organizačnej zmeny, duplicitne. Zdôraznil, že zástupca odborovej organizácie pán F.Š. Š., v ktorej bol žalobca odborovo organizovaný a dokonca ho súd prvej inštancie považoval aj člena odborového orgánu, bol na stretnutie, na ktorom boli poskytované zo strany žalovaného všetky relevantné informácie týkajúce sa nadbytočnosti zamestnancov na pozícii „sólista Opery SND“ riadne pozvaný, dokonca potvrdil účasť. Skutočnosť, že sa na stretnutie pán Š. nedostavil z objektívnych/subjektívnych dôvodov, najmä ak na stretnutí boli iní zástupcovia odborových organizácií a bol uplatnený postup podľa čl. 7 ods. 3 a 4. Kolektívnej zmluvy na roky 2021 a 202, t.j. prerokovanie sa zrealizovalo s tými zástupcami odborových organizácií, ktorí na tomto stretnutí boli prítomní by mal odvolací súd zohľadniť. To, že pri prerokovaní výpovede žalobcu odborová organizácia ZO ÚNIE sólistov Opery SND nedisponovala pre nich potrebnými informáciami nie je jeho vinou a uvedené mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadniť, nakoľko údajný nedostatok informácií pri prerokovaní výpovede si zavinila odborová organizácia sama. Žiadny právny predpis neukladá zamestnávateľovi povinnosť duplicitne

prerokovať, viesť dialóg so zástupcami zamestnancov, ak títo účasť na stretnutí so zamestnávateľom, na ktorom bol vedený, odmietli a nezúčastnili sa ho. 8. Žalobca v nadväznosti na dupliku žalovaného s jeho tvrdeniami nesúhlasil, zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie, vec prejednal podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, teda na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou danou mu dňa 13.05.2022 z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Po správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd na jeho základe k správnym skutkovým záverom z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákonníka práce, ktoré správne interpretoval a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu podanej žalobe, aj náležite odôvodnil. Dôsledne a vyčerpávajúco sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s relevantnou argumentáciou oboch strán sporu súvisiacou s predmetom konania, a preto je jeho rozhodnutie v tomto ohľade presvedčivé. Odvolací súd za (v zásade) v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o opodstatnenosti podanej žaloby v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, tieto si osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje s tým, že v nadväznosti na obsah odvolacích námietok žalovaného na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje odvolací súd nižšie na niektoré právne významné aspekty prípadu. 11. Žalovaný v odvolaní nenamietal správnosť skutkových ani právnych záverov súdu prvej inštancie pokiaľ ide o splnenie predpokladov platnosti spornej výpovede z hľadiska prijatia (existencie) organizačnej zmeny, ktorou bolo zrušené miesto žalobcu ani formálnych a obsahových náležitostí výpovede, pričom treba zdôrazniť, že prvoinštančný súd posúdil predmetnú výpoveď ako neplatnú z dôvodu, že nebola riadne vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, ako to vyžaduje ustanovenie § 74 Zákonníka práce, keď síce k formálnemu prerokovaniu došlo, avšak z materiálneho hľadiska treba toto prerokovanie považovať za nedostatočné. Predovšetkým správnosť tohto záveru bola preto predmetom prieskumu odvolacím súdom, keď zistenia a závery súdu prvej inštancie ohľadne splnenia ďalších predpokladov platnosti výpovede z hľadiska splnenia ponukovej povinnosti treba považovať za sekundárne a v konečnom dôsledku bez zásadného významu. 12. Pokiaľ ide o skutkový základ pre posúdenie riadneho naplnenia podmienky platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce, súd prvej inštancie správne na základe výsledkov vykonaného dokazovania zhrnul priebeh udalostí predchádzajúcich doručeniu výpovede žalobcovi. Správne v tejto súvislosti považoval za právne významné, že dňa 19.04.2022 o 14:15 hod. sa uskutočnilo stretnutie s generálnym riaditeľom žalovaného na prerokovanie organizačných zmien, ktorých prehľad bol predsedom odborových organizácií zaslaný mailom v predstihu a je súčasťou zápisnice, pričom zmeny v organizačnej zložke Opera sa týkali zrušenia siedmich pracovných miest sólistov opery z dôvodu plne korešpondujúcim s dôvodmi uvedenými vo výpovedi danej žalobcovi dňa 13.05.2022. Na úvod stretnutia boli prítomní piati zástupcovia zamestnancov - W. C. (OO UDD), C. Z. Á. (ZO Únie Baletu SND), X. J. (ZO Únie Zboru Opery SND), S. Q. (ZO Únie Orchestra Opery SND) a N. N. (ZO Únie UTZ SND) a pred samotným prerokovaním organizačných zmien žalovaného p. C., N.. Z. Á. O. N.. J. stretnutie opustili, preto žalovaný prerokoval organizačné zmeny spôsobom podľa časti I. čl. 7 ods. 30 kolektívnej zmluvy s tými zástupcami odborových organizácií, ktorí sa daného stretnutia so zamestnávateľom zúčastnili, resp. na stretnutí zotrvali. Predseda ZO-ÚNIE sólistov Opery SND F. Š. sa tohto stretnutia nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, pričom z uvedeného dôvodu svoju neprítomnosť ospravedlnil. Následne riaditeľka úseku ľudských zdrojov u žalovaného N. Q. emailom

zo dňa 19.04.2022 o 17:12 hod. požiadala predsedov odborových organizácií - ZO únie Zboru Opery SND (S. D.), ZO Únie Baletu SND (C. Z. Á.), ZO Únie Orchestra Opery SND (S. Q.), ZO Únie UTZ SND (N. N.), ZO Únie sólistov opery SND (F. Š.) a OO UDD SND (Ľ. Š.T.) o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu a ďalších piatich zamestnancov (sólistov Opery SND), ktorí sa na základe písomného rozhodnutia žalovaného č. 3/2022 o organizačných zmenách v SND zo dňa 19.04.2022 stali s účinnosťou od 01.05.2022 nadbytočnými. V reakcii na žiadosť o prerokovanie výpovedí z pracovného pomeru F.Š. Š. ako predseda ZO ÚNIE sólistov Opery SND dňa 20.04.2022 požiadal pani Q. o zaslanie podpísaného rozhodnutia o organizačnej zmene, na čo pani Q. e-mailom z rovnakého dňa reagovala odmietavo a požiadala ho, aby realizoval svoju kompetenciu bez obštrukcii, pričom emailom zo dňa 21.04.2022 ju F. Š. požiadal o relevantné zdôvodnenie zrušenia pracovných miest, o ktoré žiadal už pri predchádzajúcich organizačných zmenách s tým, že stále čaká na podklady a odpovede na jeho otázky k prerokovaniu výpovedí, ktoré zaslal zamestnávateľovi ešte pred rokovaním 19.04.2022 a na ktoré nedostal žiadnu odpoveď. Listom zo dňa 25.04.2022 predseda ZO-ÚNIE sólistov Opery SND zaujal stanovisko k žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu a ďalších sólistov opery s tým, že skôr než príde k prerokovaniu daných výpovedí, žiada o zaslanie podkladov k dôvodom zrušenia pracovných pozícií jednotlivo ku každému zamestnancovi, a to: 1. počet ich odohratých predstavení v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021; 2. počet titulov v ktorých v daných rokoch spievali; 3. počet hostí v predstaveniach na ich postavy v každom uvedenom roku; 4. koľko finančných prostriedkov bolo na týchto hostí vynaložených v daných rokoch (na každý rok osobitne); 5. koľko finančných prostriedkov bolo vynaložených na týchto zamestnancov v daných rokoch (na každý rok osobitne); 6. aká je finančná efektivita pre SND v sumách pri naplánovanom hracom pláne opery od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023, ktorá sa týka týchto zamestnancov; 7. počet hosťujúcich umelcov v období od 01.01.2022 do konca sezóny osobitne pri každom zamestnancovi a v sezóne 2022/2023 v obore, ktorý domáci zamestnanci spievajú a mohli by spievať. 8. počet titulov a predstavení na sezónu 2022/2023, v ktorých by vo svojom obore mohli spievať. V ten istý deň (25.04.2022) naviac požiadal emailovou správou pani Q. opätovne o doručenie písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 3/2022, na čo pani Q. v rovnaký deň reagovala e-mailom odmietavo. Dňa 28.04.2022 sa pritom na žalovaného obrátili aj ďalšie dve základné odborové organizácie so žiadosťami o doplňujúce informácie a doklady, na ktoré však žalovaný taktiež nereagoval. Uvedené skutkové zistenia majú jednoznačnú oporu vo vykonanom dokazovaní a nenamietal ich ani žalovaný vo svojom odvolaní. 13. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že podmienka riadneho prerokovania výpovede s odborovým orgánom v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce v prípade výpovede žalobcu nebola riadne splnená. Odvolací súd sa stotožnil s jeho závermi, podľa ktorých sa takýmto prerokovaním rozumie výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom (ust. § 237 ods. 1 Zákonníka práce), teda nejde iba o formálne informovanie zástupcov zamestnancov o rozhodnutí zamestnávateľa skončiť s určitým zamestnancom pracovný pomer, ale prerokovanie predstavuje proces, v ktorom zástupcovia zamestnancov v záujme ochrany zamestnancov pred nedôvodným prepúšťaním môžu požadovať od zamestnávateľa informácie a podklady ozrejmujúce opodstatnenosť skončenia pracovného pomeru a tak iniciovať vzájomný dialóg so zamestnávateľom za účelom riadneho prerokovania zo strany zamestnávateľa zamýšľanej výpovede. Ako na to správne v konaní poukázal s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/255/2008, publikované v ZSP pod č. 51/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/158/2022 a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/140/2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/65/2020, aj žalobca, takýto výklad ustanovenia § 74 Zákonníka práce je už ustálený v rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, pričom odvolací súd sa s ním stotožňuje. Napadnutý rozsudok práve z takéhoto výkladu dôsledne vychádza aj pri posudzovaní platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu, keď súd prvej inštancie vyhodnotil prerokovanie spornej výpovede s odborovým orgánom ako nedostatočné. Je totiž nepochybné, že pokiaľ ide o ZO ÚNIE sólistov Opery SND, hoci žalovaný formálne túto odborovú organizáciu požiadal o prerokovanie výpovede, bezdôvodne jej napriek opakovanej výslovnej žiadosti odmietol poskytnúť podklady a informácie (napr. o počte odohratých predstavení v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021, počte titulov v ktorých v daných rokoch žalobca spieval, počte hostí v predstaveniach na ich postavy v každom uvedenom roku, o tom koľko finančných prostriedkov bolo na týchto hostí a na žalobcu vynaložených v daných rokoch, aká je finančná efektivita pre SND v sumách pri naplánovanom hracom pláne opery od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023, a o počte hosťujúcich umelcov v období od 01.01.2022 do konca sezóny osobitne pri každom zamestnancovi a v sezóne 2022/2023 v odbore, ktorý domáci zamestnanci spievajú a mohli by spievať a počte titulov a predstavení

na sezónu 2022/2023, v ktorých by vo svojom obore mohli spievať), ktoré boli celkom nepochybne dôležité na to, aby sa odborový orgán mohol vyjadriť k výpovedi kvalifikovane s kompletnou znalosťou problematiky, súčasťou čoho je v zmysle citovanej judikatúry právo odborového orgánu vyžiadať si od zamestnávateľa doplňujúce informácie či podklady a povinnosť zamestnávateľa dôvodne požadované doplňujúce informácie či podklady predložiť. Za týchto okolností je potom správny záver prvoinštančného súdu, že tento predpoklad platnosti výpovede danej žalobcovi nebol naplnený a výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi je preto s poukazom na ust. § 74 Zákonníka práce neplatná. 14. V tejto súvislosti žalovaný neopodstatnene poukazuje na to, že dňa 19.04.2022 sa uskutočnilo stretnutie s vedením, na ktorom okrem dôvodov organizačných zmien, označenia nadbytočných zamestnancov, konceptov výpovedí, poskytol zástupcom zamestnancov informácie o počtoch predstavení v rokoch pred zatvorením Historickej budovy SND a po jej zatvorení, počty predstavení, v ktorých sú nadbytoční zamestnanci obsadení, ich vyťažiteľnosť v %, analýzu nákladov na jedno predstavenie, v ktorých hrajú nadbytoční zamestnanci a porovnanie vyťaženosti ostatných zamestnancov, vyčíslenie finančnej úspory realizáciou organizačnej zmeny, takže poskytol komplexné informácie ozrejmujúce organizačnú zmenu a na to nadviazané skončenia pracovných pomerov nadbytočných zamestnancov preukazujúce, že nejde o svojvoľné a účelové zbavovanie sa zamestnancov. Nešlo totiž o prerokovanie výpovede žalobcu, avšak zamýšľaných organizačných zmien, ktoré (ako uvádza aj sám žalovaný) nie je prerokovaním výpovede v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce. Podstatné však je, že zástupca odborovej organizácie odborovej organizácie ZO ÚNIE Sólistov Opery SND, ktorej je žalobca členom, pán Š. I.a prerokovania nezúčastnil, avšak nie svojvoľne, bezdôvodne ani z dôvodu, že by o takéto stretnutie a získanie informácii od žalovaného nemal záujem, ale po ospravedlnení zo zdravotných dôvodov, pričom zároveň bez zbytočného odkladu (nasledujúci deň) po doručení žiadosti žalovaného o prerokovanie výpovede žalobcu a opätovne niekoľko krát aj neskôr, požiadal o zaslanie potrebných podkladov a údajov, ktoré sa priamo týkali výkonu práce žalobcu a na tieto jeho žiadosti žalovaný bezdôvodne reagoval odmietavo (až arogantne). Nič preto ani nepriamo nenasvedčuje, že by záujem ZO ÚNIE Sólistov Opery SND o získanie potrebných informácii nebol skutočný a predstavoval len účelovú obštrukciu, ako to naznačuje žalovaný. Pokiaľ žalovaný konštatuje, že to, že pri prerokovaní výpovede žalobcu odborová organizácia ZO ÚNIE sólistov Opery SND nedisponovala pre nich potrebnými informáciami, nie je jeho vina, pretože údajný nedostatok informácií pri prerokovaní výpovede si zavinila odborová organizácia sama, pričom konanie odborovej organizácie označil za obštrukčné, ide o zjavne nedôvodnú a účelovú obranu, ktorá nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Bez ohľadu na to, že zástupca odborovej organizácie odborovej organizácie ZO ÚNIE Sólistov Opery SND sa nezúčastnil dňa 19.04.2022 stretnutia ohľadne organizačných zmien, bolo totiž (aj v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR) povinnosťou žalovaného poskytnúť odborovej organizácii (hoci aj dodatočne) všetky ňou požadované podklady, ktoré mali priamy súvis so skončením pracovného pomeru žalobcu z organizačných dôvodov; a práve takého informácie a podklady odborová organizácia od žalovaného aj márne žiadala. 15. V nadväznosti na vyššie uvedené, keď sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je predmetná výpoveď z pracovného pomeru žalobcu neplatná pre nesplnenie podmienky jej riadneho prerokovania s odborovým orgánom podľa § 74 Zákonníka práce, nepovažoval za potrebné podrobne sa zaoberať platnosťou spornej výpovede z hľadiska splnenia ďalších predpokladov vyplývajúcich z príslušných ustanovení Zákonníka práce, vrátanie splnenia ponukovej povinnosti, avšak ani tým, či žalovaný na zrušené miesto žalobcu prijal iného zamestnanca, ako ani súdom prvej inštancie konštatovaným správaním žalovaného voči žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi, no rovnako ani otázkou, či bol žalobca člennom odborového orgánu. Tieto otázky už totiž nemali pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby zásadný význam, rovnako ako posúdenie otázky, či možno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. 16. Z rovnakého dôvodu odvolací súd považuje za nadbytočné podrobne sa zaoberať odvolacou argumentáciou žalovaného týkajúcou sa daných otázok, keď za stavu, že sa v celom rozsahu stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru žalobcu z dôvodu nedodržania ust. § 74 Zákonníka práce, ich z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku považoval za bezvýznamné, pretože bez ohľadu na ich opodstatnenosť podanému odvolaniu nebolo možné vyhovieť a ani ich odlišné posúdenie odvolacím súdom nemohlo pre žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie v spore.

17. Preto, keď súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu veci po jeho správnom právnom posúdení dospel k správnemu záveru, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi dňa 13.05.2022 je neplatná, odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým v tejto časti žalobe vyhovel, podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).