{"guid": "bf10aca6-89c2-416d-92ec-b2f26a5cfadc:03eb8f48-6ccf-4680-8b42-06e1ec80fd17", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322205058.1", "spisova_znacka": "8CoPr/15/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/15/2025 z 28. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2026, sp. zn. 8CoPr/15/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1322205058.1", "identifikacne_cislo": "1322205058", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79", "nazov": "§ 79 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-232", "nazov": "§ 232 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-232", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-232"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240", "nazov": "§ 240 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-240"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-61", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-62", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-74", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-232", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-237", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-240"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03eb8f48-6ccf-4680-8b42-06e1ec80fd17", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322205058.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322205058.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322205058.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoPr/15/2025\n1322205058\n28. 04. 2026\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2026:1322205058.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: K.. O.. S. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T.\nČ.. XXX/XX, D., zastúpeného spoločnosťou: WERNER & Co. s.r.o. so sídlom Žltá č. 2/F, Bratislava,\nIČO: 36 869 643, proti žalovanému: Slovenské národné divadlo, so sídlom Pribinova č. 7272/17,\nBratislava, IČO: 00 164 763, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek,\ns.r.o. so sídlom Staré Grunty č. 162, Bratislava - Karlova Ves, IČO: 36 740 951, o určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti (medzitýmnemu)\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. novembra 2024, č. k. B3-62Cpr/13/2022 - 489, v\nspojení s opravným uznesením zo dňa 25. novembra 2025, č.k. B3-62Cpr/13/2022 - 626, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď žalovaného z pracovného\npomeru daná žalobcovi dňa 13.05.2022 je neplatná.\n2. Na základe vykonaných dôkazov mal prvoinštančný súd preukázané, že na základe pracovnej zmluvy\nč. 620/PaM/91-Sa zo dňa 28.08.1991 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy a dodatkov žalobca\nako zamestnanec bol v pracovnom pomere so žalovaným ako zamestnávateľom a vykonával prácu na\npracovnej pozícii Sólista v organizačnej zložke Opera Slovenského národného divadla (SND) a žalovaný\ndňa 13.05.2022 dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce, nakoľko s účinnosťou od 01.05.2022 na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa SND č. 3/2022\nzo dňa 19.04.2022 došlo k organizačnej zmene, v rámci ktorej bola okrem iných zrušená aj pracovná\npozícia žalobcu ako Sólistu Opery SND, stal sa nadbytočným a dôvodom tejto organizačnej zmeny\nje maximálne možné zabezpečenie ekonomickej efektivity a udržateľnosti zodpovedného rozpočtu\norganizačnej zložky Opery SND a nastavenia správneho umeleckého rastu interných zamestnancov\nsólistického ansámblu, pretože z dôvodu ukončenia divadelnej činnosti v historickej budove SND a\ncentralizácie umeleckých súborov organizačných zložiek Baletu a Opery SND na jedno javisko do novej\nbudovy SND, je nemožné zabezpečiť vyťaženosť súboru pri súčasnom počte umeleckých zamestnancov\na pri zredukovanom počte predstavení tak, aby to bolo ekonomicky a umelecky zodpovedné s tým,\nže sekundárnym výsledkom organizačnej zmeny je efektívnejšie využívanie interného sólistického\nansámblu a lepšia organizácia rozvrhnutia pracovného času zamestnancov s ohľadom na efektívne\nvyužívanie verejných prostriedkov, čo je prioritným cieľom štátnej príspevkovej organizácie a s tým,\nže organizačná zmena plne odráža aktuálny trend v umeleckom svete, kedy je obmedzovaný počet\nčlenov stáleho sólistického súboru. Podľa obsahu výpovede žalovaný informoval žalobcu o uvedených\nskutočnostiach písomne Oznámením o organizačnej zmene datovaným dňa 13.05.2022 a nakoľko\ndňa 13.05.2022 neprijal žiadnu ponúkanú voľnú pracovnú pozíciu, ktorú žalovaný pred doručením\n\nvýpovede žalobcovi ponúkol, žalovaný konštatoval splnenie podmienky ponukovej povinnosti podľa\n§ 63 ods. 2 Zákonníka práce v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Podľa\nvýpovede z pracovného pomeru bolo skončenie pracovného pomeru strán podľa § 74 Zákonníka práce\nprerokované so zástupcami zamestnancov, pričom zamestnávateľ požiadal Závodný výbor ZO Únie\nsólistov Opery SND o udelenie súhlasu s výpoveďou dňa 06.05.2022 a Závodný výbor sa vyjadril k\nžiadosti zamestnávateľa dňa 10.05.2022 s tým, že s výpoveďou nesúhlasil. Trojmesačná výpovedná\ndoba, ktorej uplynutím sa pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom končí, začala\nžalobcovi nesporne plynúť od 01.06.2022 a uplynula nesporne dňa 31.08.2022. Poukázal na to, že\nrozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. 3/2022 o organizačných zmenách v SND viedlo k\nzrušeniu siedmich pracovných miest na pracovnej pozícii Sólista v organizačnej zložke Opera, z ktorých\njedno pracovné miesto bolo neobsadené a šesť pracovných miest bolo obsadených na dobu neurčitú\nzamestnancami v zmysle menného zoznamu zamestnancov, ktorý je súčasťou uvedeného rozhodnutia\n(v rozhodnutí o organizačných zmenách je chyba v písaní a namiesto šiestich pracovných miest sú v\ntabuľke zrušených pracovných miest uvedené iba tri miesta ako obsadené na dobu neurčitú). Uvedené\norganizačné rozhodnutie obsahuje odôvodnenie organizačných zmien, ktoré je identické s odôvodnením\nžalobcom napadnutej výpovede z pracovného pomeru a zároveň pojednáva o dopade organizačnej\nzmeny na rozpočet personálnych nákladov tak, že zrušením siedmich pozícií sólistov opery dôjde k\núspore personálnych nákladov za alikvotnú časť roka 2022 v sume 75 364,- € a k celoročnej úspore\npersonálnych nákladov v roku 2023 v sume 205 474,- €, pričom náklady v súvislosti s odstupným\nvyplateným pri skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti budú v sume 85 612,- €. K\ndôvodom organizačnej zmeny smerujúcej k zníženiu počtu interných sólistov žalovaný predložil prehľad\n- tabuľku s priemernými nákladmi na jedno predstavenie vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom v\ndivadelných sezónach 2015 až 2023, z ktorej vyplýva, že priemerné náklady na žalobcu na jedno\npredstavenie v sezóne 2015/2016 predstavovali sumu 482,- €, v sezóne 2016/2017 činili sumu 406,€, v sezóne 2017/2018 zodpovedali sume 407,- €, v sezóne 2018/2019 priemerný náklad na jedno\npredstavenie žalobcu bol v sume 543,- € a v sezóne rokov 2019/2020 sa navýšil na sumu 1 050,- €,\npričom výšku priemerných nákladov na jedno predstavenie žalobcu v sezóne rokov 2022/2023 žalovaný\nodhadol z porovnateľného obdobia rokov 208/2019 v sume 1 037,- €. Na preukázanie skutočnosti, že\npráve zatvorením Historickej budovy SND z dôvodu jej havarijného stavu došlo k radikálnemu zníženiu\ncelkového počtu predstavení a následkom toho aj k zníženiu predstavení na jedného interného sólistu za\ndivadelnú sezónu (v priemere cca 15 predstavení) predložil žalovaný tabuľku, podľa ktorej z celkového\npočtu predstavení v sezóne 2015/2016 v počte 141 interný sólista opery v danej sezóne odspieval v\npriemere 24 predstavení, v sezóne 2016/2017 pripadalo na 139 predstavení 27 predstavení jedného\ninterného sólistu v priemere, v sezóne 2017/2018 bol stav obdobný, t. j. zo 132 odohratých predstavení\ninterný sólista opery odspieval v priemere 27 predstavení a porovnateľná bilancia bola i v sezóne\n2018/2019, kedy zo 124 predstavení interný sólista opery odspieval v priemere 24 predstavení; výrazný\npokles nastal v sezóne rokov 2019/2020, kedy sa odohralo iba 70 predstavení a priemerný počet\npredstavení na jedného interného sólistu bol 13. Sezónu rokov 2020/2021 žalovaný zrejme vzhľadom\nna pandemickou situáciou obmedzené predstavenia nebilancoval a v sezóne 2022/2023 sa odohralo 79\npredstavení, pričom priemerný počet predstavení interného sólistu za sezónu zodpovedal počtu 15. Zo\nžalovaným predloženého celkového zoznamu externých zmlúv uzatvorených na predstavenia, v ktorých\nbol obsadzovaný aj žalobca, je zrejmé, že okrem pána S. P. žiadny externý umelec nehral žiadnu z\n(vedľajších) postáv, ktorú stvárnil žalobca a teda ak by aj súd vychádzal zo žalobcom deklarovanej\npremisy, že externý umelec je oveľa nákladnejší než interný sólista opery, námietka žalobcu je v tomto\nohľade nedôvodná, nakoľko žalobcu s výnimkou predstavenia Carmen a v ňom žalobcom stvárnenej\npostavy Zunigu v žiadnom predstavení nenahradil žiadny sólista, s ktorým žalovaný uzatvoril zmluvu\no umeleckom hosťovaní, preto porovnávanie nákladov na interných sólistov a externistov vo vzťahu k\nosobe žalobcu nemá vecný význam. Pokiaľ ide o výkonného umelca S. P., ktorý dňa 29.06.2022 uzatvoril\nso žalovaným zmluvu o umeleckom hosťovaní na účinkovanie v opere Carmen, v ktorej namiesto\nžalobcu spieval a hral postavu Zuniga, tak menovaný externý operný sólista sa zaviazal v sezóne rokov\n2022/2023 hrať v šiestich predstaveniach vrátane dvoch termínov premiér (29.09.2022, 30.09.2022,\n17.02.2023, 19.02.2023, 05.05.2023 a 07.05.2023) a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu odmenu za prvé\nuskutočnené účinkovanie v sume 700,- € a za každé ďalšie uskutočnené účinkovanie odmenu v sume\n250,- €, čo predstavuje odmenu v celkovej sume 1 950,- € za celú sezónu 2022/2023. Vzhľadom na\nuvedené nie je podľa súdu prvej inštancie správne tvrdenie žalobcu, že každý externý sólista musel\nbyť odmeňovaný maximálnou sadzbou honoráru a to v sume 5 000,- € + 3 000,- € a navyše náklady\nžalovaného na pána S. P. boli neporovnateľne nižšie ako náklady na mzdu žalobcu, ktorého hrubá\nmesačná mzda zodpovedala sume 1 484,- € a teda ročný/sezónny náklad žalovaného na hrubú mzdu\n\nžalobcu sa rovnal sume 17 808,- €, v dôsledku čoho je evidentná finančná úspora žalovaného na postave\nZuniga v predstavení Carmen v sume 15 858,- €. Poukázal na to, že medzi procesnými stranami bolo\nnesporné, že žalovaný pred doručením výpovede dňa 13.05.2022 ponúkol žalobcovi externú formu\nspolupráce na základe návrhu zmluvy o umeleckom hosťovaní výkonného umelca a o udelení licencie,\nale žalobca návrh zmluvy podľa Autorského zákona neprijal. Listom zo dňa 02.09.2022 žalobca oznámil\nžalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, ale žalovaný\njeho požiadavke nevyhovel a skončenie pracovného pomeru so žalobcom považoval v zmysle jeho\nodpovede zo dňa 03.10.2022 za platné. Zo zápisnice zo stretnutia generálneho riaditeľa SND, riaditeľa\nOpery SND a interných sólistov Opery SND uskutočneného dňa 02.02.2022 vyplýva, že SND podpísalo s\nMinisterstvom kultúry SR zmluvu, ktorá stanovila príspevok zriaďovateľa na rok 2022 na 22 miliónov eur\na generálny riaditeľ SND to považoval za pozitívnu správu, nakoľko pôvodný návrh počítal so sumou 17\nmiliónov eur, riaditeľ opery konštatoval, že predstavenia odohraté počas septembra, októbra a novembra\n2021 dosiahli v celkovom súčte mierny zisk a v súvislosti s hracím plánom do konca sezóny 2021/2022\nvysvetlil, že po nutnom zatvorení historickej budovy disponuje opera a balet už iba jednou sálou a to má\ntiež značný vplyv na redukciu počtu predstavení v porovnaní s predošlými sezónami. Sólisti konštatovali,\nže by radi spievali viac resp. častejšie, no riaditeľ opery dospel k záveru, že pre SND je efektívnejšie a\nrentabilnejšie uvádzať tituly v menšej frekvencii, ale s vyššou predajnosťou, ako hrať častejšie pre menší\npočet divákov, dodávajúc, že návyky divákov sa počas pandémie razantne menia a blokový systém\nje tak pre divadlo v mnohých oblastiach výhodnejší. Riaditeľ opery zároveň vyzval sólistov, aby využili\nmožnosť vystúpiť sólovo prostredníctvom recitálu v opernom salóne SND. Podľa smernice žalovaného\nčíslo: S15/2021 účinnej od 01.09.2021, maximálna výška honorárov účinkujúcich hosťujúcich umelcov\n- operných spevákov za účinkovanie v predstavení, naštudovanie a skúškový proces predstavuje 5\n000,- € + 3 000,- €.Zo žalobcom predloženého prehľadu údajov o počte interných sólistov opery v\nrámci jednotlivých stredoeurópskych operných domov, ktorých zdrojom sú internetové stránky - domény\njednotlivých, najmä nemeckých divadiel, vyplýva, že priemerný počet interných sólistov spomedzi 23\nvybraných stredoeurópskych operných domov je 25 (dvadsaťpäť) interných sólistov opery. Z tabuľky\nžalovaného znázorňujúcej počet vystúpení žalobcu v sezónach za ostatných sedem rokov je zrejmé, že\nv sezónach rokov 2020 - 2022 žalobca vystupoval v neporovnateľne nižšom počte operných predstavení\nnež v sezónach rokov 2015 - 2019/2020, nakoľko v sezóne 2015/2016 odspieval 37 predstavení, v\nsezóne 2016/2017 vystúpil 51 krát, v sezóne 2017/2018 bol v 55 predstaveniach, v sezóne 2018/2019\núčinkoval v 46 vystúpeniach a počas sezóny 2019/2020 absolvoval 24 vystúpení. Naproti tomu v sezóne\n2020/2021 žalobca mal iba tri vystúpenia a v rokoch 2021/2022 účinkoval v ôsmich vystúpeniach za\nsezónu. Najvyšší kontrolný úrad SR pri vykonávaní kontroly hospodárenia žalovaného za obdobie rokov\n2019 - 2021 zistil, že v roku 2019 SND dosiahlo stratu 88 tisíc eur a v rokoch 2020 a 2021 zisk vo\nvýške 1,200 mil. eur a 873 tisíc eur. Poukázal na finančnú poddimenzovanosť schválených rozpočtov,\npričom v kontrolovanom období rokov 2019 - 2021 bol schválený rozpočet príjmov zo ŠR vo výške\n52,314 mil. eur (rok 2019 - 17 059 487,- €, rok 2020 - 18 462 004,- € a rok 2021 - 16 792 821,- €)\nupravený na 65,185 mil. eur (rok 2019 - 19 957 779,- €, rok 2020 - 21 919 667,- € a rok 2021 - 23\n307 597,- €) s tým, že svoju mieru zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtov má aj zriaďovateľ,\nktorý rozpočet schvaľuje a kontroluje. Najvyšší kontrolný úrad SR tiež zistil, že počet zamestnancov za\nkontrolované obdobie postupne klesal, keď k 31.12.2019 bolo v SND 905 kmeňových zamestnancov a\nk 31.12.2021 ich bolo 831 s tým, že za obdobie rokov 2019 až k 30.06.2022 bolo v SND vykonaných\n36 zmien organizačnej štruktúry a ani v jednom prípade nepreukázalo opodstatnenosť organizačných\nzmien kvalifikovanou personálnou analýzou. Podľa kontraktu č. MK-2638/2022-215/1206 na rok 2022 zo\ndňa 27.01.2022 v znení Dodatku č. 1, uzatvoreného medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky\nako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom, príspevok zo štátneho rozpočtu na plnenie činností\nje v rámci bežných výdavkov stanovený v celkovej sume 22 924 519,- €. Uvedená výška príspevku\nna bežné výdavky z Ministerstva kultúry SR resp. prevádzkový transfer od zriaďovateľa pre rok 2022\nupravený rozpočtovými opatreniami na celkovú sumu 22 924 519,- € vyplýva i zo Správy o činnosti\na hospodárení SND za rok 2022. Podľa kontraktu č. MK-1906/2020-421/22772 na rok 2021 zo dňa\n18.12.2020, uzatvoreného medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako poskytovateľom a\nžalovaným ako prijímateľom, príspevok zo štátneho rozpočtu na plnenie činností je v rámci bežných\nvýdavkov stanovený v celkovej sume 16 792 821,- €, avšak z výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného\núradu SR je zrejmé, že rozpočet žalovaného na rok 2021 bol napokon navýšený na sumu 23 307 597,- €\nresp. v zmysle dodatku č. 2 - MK-2549/2022-215/814 ku Kontraktu na rok 2021 žalovaný získal finančné\nprostriedky v sume 23 138 000,- € a teda v skutočnosti žalovaný nemal v roku 2022 k dispozícii o\npäť miliónov eur viac ako v roku 2021, ba dokonca disponoval nižším finančným príspevkom. Riaditeľ\nOpery žalovaného - K. Q., ktorý v čase organizačných zmien v dôsledku ktorých došlo ku skončeniu\n\npracovného pomeru s 12 sólistami, bol zamestnancom žalovaného, vo svojom čestnom prehlásení zo\ndňa 13.05.2024 (predloženom žalovaným) uviedol, že v Slovenskom národnom divadle došlo v roku\n2021 k zmene na blokový systém, t. j. to isté predstavenie sa hrá v bloku niekoľko dní za sebou a potom\nsa môže, ale nemusí hrať v ďalšej divadelnej sezóne. Pred zmenou na blokový systém v rokoch 2014 až\n2016 sa v Opere SND odohralo v dvoch budovách ročne okolo 140 predstavení, ktorých priemerná ročná\nnávštevnosť nepresiahla 56 %, pričom dôvodmi nízkej návštevnosti Opery SND bola jednak neatraktívna\ninscenačná politika (viac ako 50 % operných titulov bolo divácky neúspešných) ako aj kolísavá kvalita\npredstavení - kolísavý výkon niektorých sólistov a dirigentov; naopak dnes si všíma obrovský vzostup\nkvality celého súboru laická i odborná verejnosť, čo dokazuje i priemerná 82 % - ná návštevnosť, ktorá\nstúpla o 30 % s tým, že je všeobecne známe, že operný spevák nevie podať identický výkon vo veku 20\nrokov a vo veku 50 rokov, pričom najvýraznejšou spätnou väzbou kvalít operného sólistu je miera jeho\nobsadzovania do hlavných rolí a počet jeho predstavení v sezóne. Objasnil i situáciu, keď v roku 2021\ndošlo k zatvoreniu Historickej budovy SND, kde sa hrala približne polovica operných titulov a zatvorenie\nhistorickej budovy spôsobilo, že sa začalo hrať len v novej budove SND, pričom sálu si Opera SND\ndelí s Baletom SND a navyše ponúkaná kapacita predstavení Opery SND pred rokom 2022 bola dlhšie\nobdobie väčšia ako bol dopyt a tak logicky muselo dôjsť k znižovaniu počtu predstavení. Riaditeľ Opery\nžalovaného uviedol, že javisko Opery SND v Novej budove SND je rozmerovo nepomerne väčšie ako\nbolo javisko v Historickej budove SND a z toho dôvodu trvá stavba a osvietenie scény na určitý titul\nviac dní, takže sa logicky hrá menej predstavení a nie je možné hrať na dennej báze. Keďže z dôvodu\nzavretia historickej budovy bolo prepustených 53 technických zamestnancov, sólistický súbor Opery\nnemohol ostať nedotknutý, najmä, ak viacero sólistov v internom stave malo nízky počet predstavení aj\npred zavretím historickej budovy. Za jediný kľúč k vyriešeniu danej situácie považoval redukciu interného\nsólistického ansámblu o 50 %, dodávajúc, že porovnania s inými opernými scénami v iných krajinách\nnie sú náležité, nakoľko každá krajina má vlastné prevádzkové riešenia a tradičné modely, napr. v\nkolíske opery - Taliansku neexistuje domáci sólistický súbor v žiadnom opernom dome, lebo všetci\nsólisti fungujú na externých zmluvách. Za kľúčové kritériá pri redukovaní sólistického ansámblu riaditeľ\nOpery žalovaného označil využiteľnosť sólistov v plánovanom budúcom repertoári, obsadzovanosť v\nhrávaných operných tituloch ako aj priemerné náklady na jedno predstavenie u jednotlivých sólistov\ns tým, že ak bol potenciál využitia sólistov v rámci budúceho repertoáru nízky a náklady ponechania\ntakého úväzku vyššie ako pri hosťoch, potom boli také úväzky označené ako nadbytočné. Na základe\nvykonaných analýz si žalovaný takmer z každého hlasového odboru nechal maximálne 1-3 sólistov a\nlogicky si ponechal v pracovnom pomere len tých najperspektívnejších sólistov z hľadiska obsadzovania.\nOzrejmil, že polovica sólistov, s ktorými žalovaný skončil pracovný pomer, boli druho - odborovými\nsólistami, čo znamená, že nespievali hlavné role a ich základná mesačná mzda bola v priemere\n1 540,- € bez rolovného, čo predstavovalo ročný náklad na jedného sólistu minimálne 29 000,- €.\nAktuálne žalovaný vypláca externým sólistom za druho - odborové role honoráre v sume od 250,- €\naž 500,- € za predstavenie. Ku kratšiemu pracovnému času uviedol, že zamestnať sólistu na čiastočný\núväzok nie je pre operný súbor praktické, keďže od každého zamestnanca potrebujeme plnú časovú\ndisponibilitu s tým, že jediný čiastočný úväzok obsadila v rozhodnom období sólistka Ľ. C. pre dlho\npripravovanú inscenáciu K. I.. Generálny riaditeľ Národného divadla Košice - K.. O.. O. Š., O.. ako\ntiež bývalý generálny riaditeľ žalovaného dňa 30.08.2024 vo svojom písomnom vyjadrení k pôsobeniu\nviacerých umeleckých súborov na jednom javisko (predloženom žalobcom) uviedol, že v podmienkach\nSND bolo a je pôsobenie viacerých umeleckých súborov (konkrétne opery a baletu) na jednom javisku\nbez akýchkoľvek obmedzení možné s tým, že SND roky pôsobilo s týmito zložkami iba v Historickej\nbudove, v ktorej sa ročne odohralo množstvo predstavení tak baletu ako aj opery a rovnako to fungovalo\naj v Novej budove SND, podotýkajúc, že za svojho pôsobenia ako generálneho riaditeľa SND bola\nhistorická budova prenajatá Slovenskej filharmónii, no napriek tejto skutočnosti neuskutočnil žiadnu\nzásadnú redukciu Opery ani Baletu SND a nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby pôsobenie viacerých\nzložiek v jednej budove a na jednom javisku bolo dôvodom na personálne obmedzenia umeleckých\nsúborov a obmedzenie počtu predstavení. Týmto spôsobom má fungovať dlhodobo i Národné divadlo\nKošice (a to dokonca trojzložkovo - opera, balet, činohra), ktoré naviac od SND nedisponuje tak tak\nveľkým javiskom a takou modernou technikou. N.. N. I., O.. ako niekdajší riaditeľ Opery žalovaného a\nistý čas generálny riaditeľ žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 04.09.2024 (predloženom žalobcom)\ndeklaroval, že pred dostavaním Novej budovy SND (pred rokom 2007) SND hralo len v historickej\nbudove, kde skúšal a účinkoval súbor Baletu SND a súbor Opery SND a vo Hviezdoslavovom divadle,\nkde pôsobila Činohra SND - tá ešte hrávala komorné tituly aj na Malej scéne a teda vtedy divadlo\nzabezpečovalo plnú prevádzku na dvoch veľkých a jednom komornom javisku, čo je presne rovnaký\npočet, ako je v samotnej Novej budove SND s tým rozdielom, že v Novej budove SND majú všetky\n\ntri súbory neporovnateľne väčšie a lepšie vybavené zázemie na prácu, preto argument pána A. o\npotrebe zmenšiť sólistický súbor Opery SND považoval za bezpredmetný. Vychádzajúc zo svojho\ntvrdenia, že v posledných desaťročiach sa v Opere SND hrávalo 150 a viac predstavení za sezónu a po\nzásahu A. sa tento počet znížil na necelých 70, hoci za porovnateľného rozpočtu sa pred piatimi rokmi\nprevádzkovali obe divadlá, vydedukoval záver, že stratégiou manažmentu nemôže byť, aby divadlo\nnehralo. Prehľadom plnenia výkonov u žalovaného v roku 2006 a 2007 žalobca namietajúc skutočnosť,\nže zníženie počtu predstavení opery za sezónu je spôsobené i zatvorením Historickej budovy SND,\nv dôsledku čoho organizačná zložka Opery SND a Baletu SND hrala predstavenia na jednom javisku\nv Novej budove SND, poukázal na to, že i v roku 2006, t. j. v období ešte pred otvorením Novej\nbudovy SND sa odohralo v Historickej budove SND celkom 180 operných predstavení a 72 baletných\npredstavení. V konaní bolo medzi procesnými stranami nesporné a zároveň zápisnicou zo stretnutia\ngenerálneho riaditeľa SND s predsedami odborových organizácií spísanej dňa 19.04.2022 o 14:15\nhod. preukázané, že predmetom stretnutia bolo prerokovanie organizačných zmien, ktorých prehľad bol\npredsedom odborových organizácií zaslaný mailom v predstihu a je súčasťou zápisnice, pričom zmeny\nv organizačnej zložke Opera sa týkali zrušenia siedmich pracovných miest sólistov opery z dôvodu\nplne korešpondujúcim s dôvodmi uvedenými vo výpovedi danej žalobcovi dňa 13.05.2022. N. Q. za\nzamestnávateľa ozrejmila prítomným zistenie, že dve odborové organizácie pri SND (SLOVES SND a\nZO Únie Činohry SND) nemajú právnu subjektivitu a do času, kým tieto odborové organizácie predložia\nrelevantný dokument preukazujúci ich právnu subjektivitu, nebude zo strany zamestnávateľa objektívne\nmožné s nimi realizovať žiadne právne úkony. Na úvod stretnutia boli prítomní piati zástupcovia\nzamestnancov - W. C. (OO UDD), C. Z. Á. (ZO Únie Baletu SND), X. J. (ZO Únie Zboru Opery SND),\nS. Q. (ZO Únie Orchestra Opery SND) a N. N. (ZO Únie UTZ SND) a pred samotným prerokovaním\norganizačných zmien žalovaného p. C., p. Z. Á. a p. J. stretnutie nesporne opustili, preto žalovaný\nprerokoval organizačné zmeny spôsobom podľa časti I. čl. 7 ods. 30 kolektívnej zmluvy s tými zástupcami\nodborových organizácií, ktorí sa daného stretnutia so zamestnávateľom zúčastnili, resp. na stretnutí\nzotrvali. N. Q. ako riaditeľka úseku ľudských zdrojov u žalovaného emailom zo dňa 19.04.2022 o 17:12\nhod. požiadala predsedov odborových organizácií - ZO únie Zboru Opery SND (S. D.), ZO Únie Baletu\nSND (C. Z. Á.), ZO Únie Orchestra Opery SND (S. Q.), ZO Únie UTZ SND (N. N.), ZO Únie sólistov opery\nSND (F. Š.) a OO UDD SND (T. C.) o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu a ďalších\npiatich zamestnancov (sólistov Opery SND), ktorí na základe písomného rozhodnutia žalovaného č.\n3/2022 o organizačných zmenách v SND zo dňa 19.04.2022 sa stali s účinnosťou od 01.05.2022\nnadbytočnými. V reakcii na žiadosť o prerokovanie výpovedí z pracovného pomeru F. Š. ako predseda\nZO ÚNIE sólistov Opery SND emailom zo dňa 21.04.2022 žiadal o relevantné zdôvodnenie zrušenia\npracovných miest, o ktoré žiadal už pri predchádzajúcich organizačných zmenách s tým, že stále čaká\nna podklady a odpovede na jeho otázky k prerokovaniu výpovedí, ktoré zaslal zamestnávateľovi ešte pre\nrokovaním 19.04.2022 a na ktoré nedostal žiadnu odpoveď. Listom zo dňa 25.04.2022 predseda ZOÚNIE sólistov Opery SND zaujal stanovisko k žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru\nžalobcu a ďalších sólistov opery s tým, že skôr než príde k prerokovaniu daných výpovedí, žiada o\nzaslanie podkladov k dôvodom zrušenia pracovných pozícií jednotlivo ku každému zamestnancovi a\nto: 1. počet ich odohratých predstavení v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021; 2. počet titulov v\nktorých v daných rokoch spievali; 3. počet hostí v predstaveniach na ich postavy v každom uvedenom\nroku; 4. koľko finančných prostriedkov bolo na týchto hostí vynaložených v daných rokoch (na každý\nrok osobitne); 5. koľko finančných prostriedkov bolo vynaložených na týchto zamestnancov v daných\nrokoch (na každý rok osobitne); 6. aká je finančná efektivita pre SND v sumách pri naplánovanom\nhracom pláne opery od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023, ktorá sa týka týchto\nzamestnancov; 7. počet hosťujúcich umelcov v období od 01.01.2022 do konca sezóny osobitne pri\nkaždom zamestnancovi a v sezóne 2022/2023 v obore, ktorý domáci zamestnanci spievajú a mohli\nby spievať. 8. počet titulov a predstavení na sezónu 2022/2023, v ktorých by vo svojom obore mohli\nspievať. Listom zo dňa 28.04.2022 zaujali stanovisko k plánovanému skončeniu pracovného pomeru\nsólistov Opery SND k 01.05.2022 aj odborové organizácie ako ÚNIA - odborový zväz profesionálnych\nhudobníkov Slovenska, Základná organizácia zboru Opery SND a Základná organizácia Baletu SND s\ntým, že informácia od pani Q. (riaditeľky úseku ľudských zdrojov u žalovaného) o plánovanom skončení\npracovného pomeru šiestich sólistov neobsahuje analýzu resp. výpočet nákladov, z ktorých by vyplývalo,\nže ich prepustenie a prípadné ďalšie angažovanie na konkrétne projekty iba na základe jednorazových\nzmlúv by prinieslo efektívnejšie finančné hospodárenie odôvodňujúce uskutočniť takýto vážny krok,\npreto bez nahliadnutia do konkrétnych analýz a podkladov, na základe ktorých sa vedenie SND rozhodlo\nuskutočniť tento vážny krok, výbor ZO zboru Opery SND a výbor ZO Baletu SND nemôžu k veci zaujať\nkvalifikované stanovisko. Poukázal tiež na to, že podľa článku III. ods. 1, 2 stanov ÚNIE - Odborového\n\nzväzu profesionálnych hudobníkov Slovenska v znení zmien schválených dňa 12.04.2014, členom ÚNIE\nsa môže stať každý profesionálny umelec a iný zamestnanec umeleckých inštitúcií na Slovensku. Členmi\nÚNIE sa stávajú žiadatelia na základe registrácie osobnej prihlášky v základnej organizácii ÚNIE (ďalej\nlen ZO) v kolektívnych telesách zakladajúcich s umelcom pracovnoprávny vzťah, pokiaľ je ZO pri telese\nzaložená. Členstvo vzniká dňom registrácie. Podľa článku VII. ods. 1 stanov ÚNIE - Odborového zväzu\nprofesionálnych hudobníkov Slovenska v znení zmien schválených dňa 12.04.2014, ZO ÚNIE volí výbor\nZO a revízny orgán ZO na 5 ročné funkčné obdobie. Výbor ZO si zo svojho stredu volí predsedu\n(hovorcu) a ďalších funkcionárov s ohľadom na podmienky, veľkosť a potreby ZO. Predseda odborového\norgánu Základnej organizácie ÚNIE sólistov Opery SND F. Š. emailom zo dňa 17.02.2021 informoval\ngenerálneho riaditeľa žalovaného, že Základná organizácia ÚNIE sólistov opery SND, ktorá vznikla dňa\n24.06.2008 a oficiálne spadá pod ÚNIU - Odborový zväz profesionálnych hudobníkov Slovenska, má\nodborový orgán (výkonný výbor), ktorý v danom období pracoval v nasledovnom zložení: predseda - F.\nŠ., podpredseda - F. Ď. a tajomník - JuW. N.. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, že na portáli J..sk\nžalovaný dňa 18.06.2022 zverejnil ponuku dvoch voľných pracovných miest na pozícii člena zboru Opery\nSND na plný pracovný úväzok. K rovnakej pracovnej pozícii člena zboru Opery SND bol zverejnený\ninzerát aj na N. D..sk dňa 29.03.2022. Ďalšie dve voľné pracovné miesta na člena zboru Opery SND\nžalovaný inzeroval na portáli kariéra.sk dňa 03.08.2022 a následne dňa 22.08.2022. Žalovaný proaktívne\npredložil zoznam zamestnancov, s ktorými uzatvoril a ukončil pracovný pomer v časovom úseku od\n01.02.2022 do 31.08.2022 (do skončenia pracovného pomeru so žalobcom) ako dôkaz toho, že v zbore\nOpery SND nebolo žiadne voľné pracovné miesto, nakoľko v uvedenom období uzatvoril pracovný\npomer s pani A. S. s dátumom vzniku 15.02.2022 na dobu určitú do návratu z materskej - rodičovskej\ndovolenky zamestnankyne H. J. J. a druhou zamestnankyňou na pozícii člena zboru Opery SND, s\nktorou dňa 15.03.2022 uzatvoril a hneď aj dňa 03.06.2022 ukončil pracovný pomer, bola pani N. T.,\nkeďže bola prijatá na dobu určitú - do návratu z rodičovskej dovolenky zamestnankyne R. P., preto\npovažoval za zrejmé, že v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom (13.05.2022) žalovaný\nžiadnym voľným pracovným miestom v zbore Opery SND nedisponoval a ponukovú povinnosť si v plnom\nrozsahu splnil a dodal, že prípadná požiadavka žalobcu, že pracovné miesto na polovičný úväzok iného\nsólistu, ktorého pracovný pomer na dobu určitú skončil dňa 15.08.2022, malo byť v rámci ponukovej\npovinnosti ponúknuté jemu namiesto pani Ľ. C., ktorej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru\ndňa 12.07.2027 (pozn. súdu: správne má byť „12.07.2022“), nemá oporu v žiadnom predpise s tým, že\nuvedené pracovné miesto jednak nebolo v čase doručovania výpovede žalobcovi voľné a zároveň v čase\nuzatvorenia dodatku ku pracovnej zmluve s pani C. žalobca bol vo výpovednej dobe s ďalšími štyrmi\nkolegami, preto žalovanému vyvstala otázka, z akého dôvodu mal ponúkať pracovnú pozíciu sólistu\nopery na polovičný úväzok dva týždne pred skončením pracovného pomeru práve jemu.\n3. Takto ustálený skutkový stav veci súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa § 61 ods. 1, §\n62 ods. 1, 7, § 63 ods. 1 písm. b), Podľa § 63 ods. 2, § 74, § 77, § 79 ods. 1 veta prvá, § 232 ods. 1, §\n237 ods. 1, 2 písm. a) a ods. 4, ako aj § 240 ods. 9 a 10 Zákonníka práce a poukázal tiež na obsah časť\nI. článok 7 ods. 1, 2 a 3 a časť II. článku 2 ods. 3 Kolektívnej zmluvy zo dňa 29.06.2021. Na základe\ntakéhoto posúdenia dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru žalobcu je neplatné.\n4. V prvom rade poukázal prvoinštančný súd na to, že medzi stranami bolo sporné, či bol žalobca v\nrozhodnom čase členom príslušného odborového orgánu odborovej organizácie ÚNIA - Odborový zväz\nprofesionálnych hudobníkov Slovenska, pod ktorú spadá Základná organizácia ÚNIE sólistov Opery\nSND a teda či má právny status, ktorý mu bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov,\nktorých odborového orgánu je žalobca členom, zabezpečuje za určitých podmienok právnu ochranu pred\nskončením pracovného pomeru výpoveďou, hoci paradoxne žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení\nk žalobe členstvo žalobcu v odborovom orgáne - výkonnom výbore ZO ÚNIE sólistov Opery SND\nvôbec nespochybnil, ba dokonca poukazoval na splnenie si zákonnej povinnosti zamestnávateľa, keď\nv čase doručovania výpovede žalobcovi disponoval stanoviskom odborovej organizácie v zmysle ust.\n§ 240 ods. 9 Zákonníka práce a teda musel si byť vedomý toho, že žalobca členom príslušného\nodborového orgánu skutočne v rozhodnom čase bol a dodatočne v písomnej duplike uplatnenú námietku\nžalovaného spochybňujúcu jeho členstvo vo výkonnom výbore ZO ÚNIE sólistov Opery SND považoval\nza účelovú. Žalovaným údajne následne zistená skutočnosť, že funkcia tajomníka v zmysle stanov\nÚNIE - Odborového zväzu profesionálnych hudobníkov Slovenska neexistuje a preto žalobcu vo funkcii\ntajomníka nie je možné považovať za člena odborového orgánu, neobstojí, nakoľko stanovy príslušnej\nodborovej organizácie okrem funkcie predsedu (hovorcu) výboru ZO ÚNIE nešpecifikujú počet ani\nfunkciu ďalších funkcionárov výboru, keď ustanovujú, že výbor ZO si volí ďalších funkcionárov s ohľadom\n\nna podmienky, veľkosť a potreby Základnej organizácie. Z uvedeného ustanovenia stanov (čl. VII. Výbor\nzákladnej organizácie) je preto zrejmé, že jednotlivé funkcie členov odborového orgánu (výboru) nie\nsú exaktne vymedzené, definované ani počtom členov výboru obmedzené, keďže voľba funkcionárov\nvýboru ZO závisí aj od potrieb Základnej organizácie ÚNIE. Vzhľadom na uvedené nemal dôvod\nlipnúť na tom, aby žalobca preukázal, že jeho funkcia tajomníka v odborovom orgáne je legitímnou\nfunkciou a právna argumentácia žalovaného obsahom stanov príslušnej odborovej organizácie, ktoré\nneupravujú žiadnu konkrétnu funkciu ďalších funkcionárov výboru, nevyvoláva pochybnosť o F. Š.\n- predsedom odborového orgánu dňa 17.02.2021 žalovanému poskytnutej informácii, že členom\nodborového orgánu Základnej organizácie ÚNIE sólistov Opery SND bol aj žalobca ako tajomník\nvýboru, s ktorou informáciou sa ku dňu dania výpovede nepochybne uspokojil aj sám žalovaný, ktorý\nlegitimitu volieb a spôsob kreovania žalobcu za člena odborového orgánu po tom, ako F. Š. v roku\n2021 oznámil generálnemu riaditeľovi žalovaného zloženie a menný zoznam funkcionárov odborového\norgánu, žiadnym spôsobom nenamietol a nedožadoval sa od predsedu príslušnej odborovej organizácie\nžiadnych dodatočných informácií a podkladov za účelom verifikovania platnej voľby žalobcu do funkcie\ntajomníka odborového orgánu, preto aj súd na základe F. Š. predloženej písomnej informácie o\nzložení odborového orgánu odborovej organizácie ÚNIA - Odborový zväz profesionálnych hudobníkov\nSlovenska nepovažoval žalobcu za radového člena odborovej organizácie, ale člena jej odborového\norgánu a tým nositeľa kvalifikačného znaku, ktorý obmedzuje jednostranný právny úkon zamestnávateľa\nsmerujúci k skončeniu pracovného pomeru predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov príslušnej odborovej organizácie. Za neopodstatnenú súd prvej inštancie považoval procesnú obranu\nžalovaného, že žalobca by mal byť považovaný za radového člena vyššie špecifikovanej odborovej\norganizácie z dôvodu, že v registri mimovládnych neziskových organizácií nefiguruje ako člen\nodborového orgánu odborovej organizácie, nakoľko žalobca správne poukázal na skutočnosť, že podľa\nzákona o registri mimovládnych neziskových organizácií jediným povinne zapisovaným je iba údaj o\nštatutárnom orgáne tak, ako to napokon vyplýva i zo samotného výpisu z registra, v ktorom pri každej\nneziskovej organizácii je uvedená iba osoba oprávnená konať v mene organizačnej jednotky, t. j. funkcia\npredsedu a teda ak údaj o odborom orgáne ani jeho personálne zloženie sa do registra nezapisujú,\nargumentácia žalovaného, ktorou poukazoval na obsah výpisu z registra mimovládnych neziskových\norganizácií nie je vecne dôvodná. Zdôraznil, že v konaní bolo nesporné, že zástupcovia zamestnancov\nsúhlas so skončením pracovného pomeru so žalobcom udeliť odmietli. Nestotožnil sa však s názorom\nžalobcu, že na tomto právnom základe pre určenie neplatnosti napadnutej výpovede s poukazom na\nzásadu hospodárnosti konania postačuje prihliadať iba na ustanovenie § 240 ods. 9, 10 Zákonníka\npráce, nakoľko samotné odmietnutie udelenia súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou\nnepostačuje pre určenie, že výpoveď je neplatná. Z druhej vety ustanovenia § 240 ods. 10 Zákonníka\npráce totiž vyplýva, že za splnenia ostatných hmotnoprávnych podmienok výpovede a zistenia, že\nnemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď\nplatná a preto súd sa musel zaoberať opodstatnenosťou aj ďalších prostriedkov procesného útoku\na procesnej obrany, ktoré by mohli buď podporiť nesúhlasné stanovisko zástupcov zamestnancov a\nzaložiť neplatnosť výpovede alebo oslabiť resp. zvrátiť odborovými organizáciami vyslovené pochybnosti\no dôvodoch výpovede a v prípade preukázania odôvodnenosti výpovede, riadneho prerokovania\nskončenia pracovného pomeru a riadneho splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa za splnenia\nkumulatívnej podmienky, že nie je spravodlivé žiadať od žalovaného, aby žalobcu ďalej zamestnával,\nzaložiť rozhodnutie o tom, že výpoveď z posudzovaného pracovného pomeru je platným právnym\núkonom. Vo vzťahu k organizačnej zmene žalovaného, ktorá viedla k výpovedi z pracovného pomeru\nžalobu dospel k záveru, že táto bola opodstatnená, pričom žalobca nepreukázal svoje tvrdenie,\nže pravý záujem žalovaného spočíval v nahradení zavedených a dlhoročných zamestnancov prvej\nslovenskej opernej scény drahými zahraničnými hosťujúcimi umelcami, nakoľko smernica žalovaného\nčíslo. S15/2021 síce pripúšťa maximálnu výšku honoráru hosťujúcich operných spevákov za účinkovanie\nv sume 5 000,- € bez naštudovania diela v sume 3 000,- €, avšak nepreukázal žiadny prípad\nhosťujúceho umelca, ktorý by ho nahradil za takúto alebo porovnateľnú výšku honoráru, a naopak\nžalovaný predložením celkového zoznamu externých zmlúv, ktoré uzatvoril na účinkovanie v žalobcom\nobsadzovaných tituloch, preukázal skutočnosť, že žiadny externý umelec nenahradil žalobcu (žalovaný\nvyužil na účinkovanie vo vedľajších postavách interných sólistov) a iba postavu Zunigu v predstavení\nCarmen odohral namiesto žalobcu zahraničný hosťujúci umelec S. P., avšak jeho honorár za ním v\nsezóne 2022/2023 odohraté predstavenia v počte 6 sa ani len nepribližoval k sume 5 000,- €, keďže jeho\ncelková odmena predstavovala sumu 1.950,- €/sezónu a teda v porovnaní s každomesačnými nákladmi\nna hrubú mzdu žalobcu (cca 1 484,- €) žalovaný skončením pracovného pomeru so žalobcom ušetril\nza sezónu 2022/2023 čiastku približne 16 000,- €. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že argumentácia\n\nžalobcu založená na nahradení interných operných sólistov externými zahraničnými hosťami v pomere\n1:1 nemusí automaticky znamenať a podľa žalovaným dokladovaných zmlúv o externej spolupráci ani\nneznamená, že využívanie hosťujúcich umelcov je nezodpovedným krokom z hľadiska udržateľnosti\nverejných financií, nakoľko títo nepoberajú pravidelnú mesačnú mzdu bez ohľadu na ich výkon - počet\npredstavení, ale sú platení v závislosti od počtu ich predstavení v sezóne, čo môže predstavovať rádovo\n3 - 5 predstavení v sezóne a výška každého zahraničného hosťujúceho umelca nemusí zodpovedať\nmaximálne prípustnej výške honoráru v sume 5 000,- € + 3000,- € (za naštudovanie) a podľa žalovaným\npredložených zmlúv o externej spolupráci a tabuľky odmien externistov takáto maximálna výška odmien\nexterným operným sólistom ani vyplácaná nebola a často poberali honoráre v trojciferných hodnotách\nza jedno predstavenie. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti žalovaného v zmysle ust. § 63 ods.\n2 Zákonníka práce, zhodne so žalovaným poukázal na to, že podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho\nsúdu SR (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 261/2007) zamestnávateľ nie je povinný ponúknuť\nnadbytočnému zamestnancovi pracovné miesto zodpovedajúce pozícii a pracovnej náplni v zmysle\njeho pôvodnej pracovnej zmluvy, keďže za vhodnú prácu pre výpoveďou z organizačných dôvodov\ndotknutého zamestnanca sa považuje práca, ktorá zodpovedá zdravotnému stavu, schopnostiam a\npokiaľ možno kvalifikácii zamestnanca, preto žalovaným ponúknutú prácu dvoch voľných pracovných\nmiest - inšpicient OZ Opery SND, ktorého charakteristika spočívala v organizácií priebehu skúšok a\npredstavení OZ Opera s mesačnou mzdou v sume 1 300,- € brutto a pomocný pracovník v ÚDD, ktoré je\ncharakteristické vykonávaním pomocných prác pri opravách a údržbe budov alebo areálov s mesačnou\nmzdou v sume 830,- € brutto - žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav i s ohľadom na svoje schopnosti\nnesporne bol spôsobilý v rozhodnom čase vykonávať a s prihliadnutím na vyžadované kvalifikačné\npredpoklady práce inšpicienta OZ Opery, ktorými sú základné hudobné vzdelanie, znalosť a orientácia\nv notových materiáloch a čítanie partitúr, je zrejmé, že práca inšpicienta nepochybne zodpovedala\ni kvalifikácii žalobcu, ktorý ako dlhoročný operný spevák kvalifikačné kritéria tejto pracovnej pozície\nprevýšil. Vzhľadom na uvedené z hľadiska aspektov určujúcich vhodnosť ponúknutých pracovných\nmiest nemôže obstáť námietka žalobcu, že s ohľadom na svoj doposiaľ vykonávaný druh práce\nvnímal ponúknuté pracovné miesta ako dehonestujúce jeho dlhoročné pôsobenie na slovenskej opernej\nscéne, nehovoriac o tom, že pozícia inšpicienta v OZ Opera je umeleckou organizačnou prácou a\nsám žalobca v súdnom konaní považoval za pre neho vhodné také pracovné miesto, ktoré aj napriek\nsvojmu organizačnému charakteru zahŕňa umelecké atribúty a žalobca by tak mohol zostať naďalej\nistým spôsobom umelecky činný, preto súd prvej inštancie zastáva názor, že ponuku pracovného\nmiesta inšpicienta v OZ Opera na rozdiel od pozície pomocného pracovníka v ÚDD, ktorá spočíva\nčisto v pomocno-údržbárskych prácach, nemožno vzhľadom na náplň práce i výšku mzdy chápať\nako snahu dehonestovať dlhoročné pôsobenie žalobcu na prvej slovenskej opernej scéne. Žalobca\npritom žiadnym spôsobom nepreukázal nátlak údajne vyvíjaný žalovaným v súvislosti s rozhodnutím\nsa o prijatí/odmietnutí ponúknutej práce a nijako nepodložil, ba dokonca ani netvrdil, že by bol prejavil\nprípadný záujem o ponúknuté pracovné pozície za predpokladu poskytnutia mu širšieho časového\npriestoru na zaujatie stanoviska k ponuke a tohto „primeraného“ času sa žalobca od žalovaného na\nosobnom stretnutí dňa 13.05.2022 ani nedožadoval, preto jeho argumentácia o nemožnosti slobodne sa\nrozhodnúť z dôvodu časovej tiesne je nedôvodná a nenáležitá. V súvislosti so žalobcom zmieňovanou\nmožnosťou zamestnávať ho na kratší pracovný čas uviedol, že pracovný pomer na kratší čas nie\nje ekvivalentnou alternatívou k externej spolupráci, nakoľko na základe zmluvy o externej spolupráci\n- hosťovaní žalovaný nemá povinnosť vynakladať mzdové náklady na umelcov každomesačne,\nkeďže spolupráca s externým zamestnancom predstavuje často iba niekoľko hodín ročne a teda v\nporovnaní s pracovným pomerom na kratší čas je z hľadiska ekonomickej situácie pre žalovaného\npriaznivejšia externá spolupráca, ktorá navyše zabezpečuje spestrenie umeleckých predstavení a\nzvýšenie návštevnosti divadla. Obsahom žalovaným zverejnených inzerátov však mal preukázané, že\npočas plynutia výpovednej doby (01.06.2022 - 31.08.2022) žalovaný hľadal uchádzačov na celkom štyri\nvoľné pracovné pozície v zbore opery SND a žalovaný nepreukázal opak, pretože skutočnosť, že počas\nvýpovednej doby voľným pracovným miestom v zbore Opery disponoval, poprel neúčinne - bez uvedenia\na preukázania relevantných skutočností svedčiacich o tom, že dňa 18.06.2022, 23.06.2022, 03.08.2022\na 22.08.2022 zverejnené inzeráty zadával na portáloch J..sk O. D..sk iný subjekt ako žalovaný,\npričom ním predložený menný zoznam zamestnancov zboru Opery k 31.03.2022, 30.04.2022 a k\n30.06.2022 a zoznam organizačnej štruktúry zboru Opery SND k 01.01.2022, 01.04.2022, 01.05.2022,\n16.05.2022, 01.09.2022 a k 01.10.2022, preukazujú iba konštantný počet členov zboru (56), ale\nnepreukazujú súčasne i plnú obsadenosť zboru Opery SND, keďže napriek zamestnancami obsadeným\n56 miestam žalovaný mohol disponovať i ďalšími voľnými pracovnými miestami a z hľadiska splnenia\nponukovej povinnosti je irelevantné, či tieto aj skutočne obsadil alebo nie, čím zachoval pôvodný\n\npočet členov zboru, preto ak v mesiacoch jún a august 2022 žalovaný zverejnil inzerát na celkom\nštyri voľné miesta v zbore Opery SND, je evidentné, že napriek v roku 2022 nemennému počtu\nčlenov operného zboru, žalovaný disponoval ďalším voľným/voľnými pracovnými miestami v zbore,\nktoré verejne ponúkal a teda logická argumentácia žalovaného, že poddimenzovanosť zboru Opery\nSND automaticky neznamená existenciu voľných pracovných miest nemôže v danom prípade obstáť.\nNapriek uvedenému však súd prisvedčil žalovanému, nakoľko zamestnávateľova ponuka práce musí\nbyť aktuálna a zodpovedajúca stavu, ktorý existuje v čase doručenia výpovede (viď rozhodnutie NS\nSR sp. zn. 1CdoPr/3/2023 zo dňa 30.01.2024), preto ak žalovaný inzeroval pracovné pozície v zbore\nOpery SND až počas výpovednej doby žalobcu a tieto ku dňu doručovania výpovede (13.05.2022) voľné\nneboli, nemohol ich žalobcovi pri/pred doručovaním výpovede ponúknuť. Rovnako žalovaný nemohol\nžalobcovi ponúknuť ani skôr (pred doručením výpovede) uvoľnené pracovné miesta v zbore Opery\nSND, na ktoré dňa 15.02.2022 a 15.03.2022 prijal A. S. a N. T., nakoľko tieto v čase doručovania\nvýpovede žalobcovi jednak voľné neboli a zároveň išlo o pracovný pomer na dobu určitú do návratu\nzamestnankýň H. J. J. a R. P. z materskej - rodičovskej dovolenky, čiže de iure vôbec nešlo o voľné\nmiesta, ktoré by žalovaný mohol žalobcovi ponúknuť v rámci plnenia svojej ponukovej povinnosti,\nkeďže uvedené pracovné miesta v zbore boli obsadené. Prihliadol však na okolnosti daného prípadu\na to preddôchodkový vek žalobcu v čase dania mu výpovede z pracovného pomeru (59 rokov) ako\naj fakt, že celý život venoval svojej kariére operného speváka na prvej slovenskej opernej scéne (31\nročné umelecké pôsobenie žalobcu v SND), preto so zreteľom na zásadu dobrých mravov bol toho\nnázoru, že žalovaný mohol a mal ponúknuť žalobcovi voľné pracovné miesto v zbore Opery SND aj\npočas plynutia výpovednej doby, kedy pracovný pomer strán ešte trval. Vzhľadom na uvedené síce\nnekonštatoval porušenie riadneho splnenia ponukovej povinnosti žalovaného, ale prihliadol na fakt, že\nžalovaný vedome využil situáciu, keď žalobca sa nachádzal už vo výpovednej dobe a zverejnením\ninzerátov na voľné pracovné miesta v zbore Opery SND zámerne prehliadal možnosť jeho využitia\nv zbore Opery, nakoľko žiadne z voľných pracovných miest v zbore mu počas trvania pracovného\npomeru (počas plynutia výpovednej doby) dodatočne neponúkol a tieto verejne inzeroval, čím zjavne\nnesledoval záujem nevystaviť svojho dlhoročného operného speváka tri roky pred jeho dôchodkom\nnezamestnanosti a neumožnil mu dôstojne ukončiť svoju celoživotnú kariéru umelca v SND odchodom\nna v dohľadnej dobe sa blížiaci (riadny alebo predčasný) starobný dôchodok, a preto žalovaný v\nzmysle čl. 2 Zákonníka práce zneužil svoje práva zamestnávateľa ako nadriadeného subjektu na škodu\nžalobcu ako jemu podriadeného zamestnanca, keď napriek niekoľkým voľným pracovným miestam\nv zbore nevyužil potenciál nadbytočného interného operného sólistu a neoslovil ho s ponukou práce\nv personálne poddimenzovanom zbore Opery. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o prerokovanie\nnapadnutej výpovede so zástupcami zamestnancov, nezistil rozpor žiadosti žalovaného s ustanovením\n§ 74 Zákonníka práce, pokiaľ ide o formu žiadosti a osobu, ktorá žiadosť zástupcom zamestnancov\nodosielala. V e-maile zo dňa 19.04.2022, ktorý obsahuje žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného\npomeru, je pritom zmienená konkrétna špecifikácia rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene\n(„rozhodnutie č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022“) a na základe zástupcom zamestnancov odoslaného\nemailu sa títo mali možnosť s obsahom rozhodnutia oboznámiť, nakoľko jeho odôvodnenie je doslovne\ncitované v predmetnej emailovej správe a rovnako žalobcovi bol obsah rozhodnutia o organizačnej\nzmene známy, keďže sa úplne zhoduje so skutkovým odôvodnením výpovede zo dňa 13.05.2022.\nNosný dôvod (ratio decidendi), pre ktorý súd prvej inštancie vyhovel určovaciemu nároku žalobcu,\nspočíval v nedostatočnom prerokovaní výpovede v materiálnom zmysle, keďže pod hrozbou neplatnosti\nvýpovede je sankcionované nesplnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so\nzástupcami zamestnancov a prerokovaním sa rozumie výmena názorov a dialóg medzi zástupcami\nzamestnancov a zamestnávateľom (ust. § 237 ods. 1 Zákonníka práce), t. j. nejde iba o formálne\ninformovanie zástupcov zamestnancov o rozhodnutí zamestnávateľa skončiť s určitým zamestnancom\npracovný pomer, ale prerokovanie predstavuje proces, v ktorom zástupcovia zamestnancov v záujme\nochrany zamestnancov pred nedôvodným prepúšťaním môžu požadovať od zamestnávateľa informácie\na podklady ozrejmujúce opodstatnenosť skončenia pracovného pomeru a tak iniciovať vzájomný dialóg\nso zamestnávateľom za účelom riadneho prerokovania zo strany zamestnávateľa zamýšľanej výpovede.\nZ obsahu stanoviska zo dňa 25.04.2022 mal preukázané, že odborová organizácia - ZO ÚNIE sólistov\nOpery SND v nadväznosti na žiadosť žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so\nsólistami opery (žalobcom, J. Ď., Ľ. Q., S.. S. O. Ľ.. C.) požadovala od žalovaného odpovede na osem\nurčito a jasne položených otázok týkajúcich sa počtu predstavení a titulov odohratých organizačnou\nzmenou dotknutými zamestnancami počas obdobia piatich rokov, ktoré predchádzali roku 2022, údajov\no počte návštevníkov predstavení, v ktorých menovaní zamestnanci stvárnili postavy (za každý rok\nv období 2017 - 2021), vyčíslenia finančných prostriedkov vynaložených na zamestnancov a hostí\n\nv jednotlivých rokoch 2017 - 2021, finančnej efektivity pre žalovaného pri naplánovanom hracom\npláne opery od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023 vo vzťahu k dotknutým\nzamestnancom, dáta o počte hosťujúcich umelcov v obore zastávanom domácimi zamestnancami\nv období od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023, ako aj údaje týkajúce sa\npočtu titulov a predstavení na sezónu 2022/2023, v ktorých by dotknutí zamestnanci mohli vo svojom\nobore spievať. Žalovaný v konaní nepreukázal skutočnosť, že na vyššie položené otázky príslušnej\nodborovej organizácii odpovedal a splnil si tak povinnosť poskytnúť zástupcom zamestnancov potrebné\ninformácie, konzultácie a podklady, čím zamedzil zástupcom zamestnancov akúkoľvek možnosť viesť so\nzamestnávateľom dialóg, vymieňať si názory a tým plnohodnotne výpovede zamestnancov prerokovať.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ani netvrdil, že by na žiadosť odborovej organizácie o zaslanie\npodkladov vecne reagoval, keď poprel v konaní zjavne preukázanú skutočnosť, že do 28.04.2022\nobdržal od odborových organizácií pripomienky, stanoviská a výhrady k výpovediam zamestnancov,\nhoci predseda ZO ÚNIE sólistov Opery SND F. Š. sa domáhal podkladov a odpovedí na jeho otázky k\nprerokovaniu výpovedí už emailom zo dňa 21.04.2022, preto tvrdenie žalovaného o absencii akejkoľvek\npožiadavky, výhrad a pripomienok zástupcov zamestnancov sa nezakladá na pravde a jeho právny záver\no zákonnej fikcii prerokovania výpovedí v dôsledku márneho uplynutia lehoty siedmich pracovných dní\nodo dňa doručenia žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zástupcom zamestnancov\nje nesprávny a zavádzajúci. Vysvetlenia dôvodov skončenia pracovného pomeru s opernými sólistami\nsa dožadovali aj iné u žalovaného pôsobiace odborové organizácie a to ÚNIA - odborový zväz\nprofesionálnych hudobníkov Slovenska, ZO zboru Opery SND a ZO Baletu SND, ktoré stanoviskom zo\ndňa 28.04.2022 postrádali dostatok podkladov - analýzu resp. výpočet nákladov, z ktorých by vyplývalo,\nže prepustenie šiestich sólistov opery prípadne ich angažovanie na konkrétne projekty len na základe\njednorazových zmlúv by prinieslo efektívnejšie finančné hospodárenie žalovaného a mohli tak zaujať\nk skončeniu ich pracovných pomerov kvalifikované stanovisko, avšak žalovaný ani týmto zástupcom\nzamestnancov neodpovedal a neposkytol potrebné informácie. Vzhľadom na žalobcom dôkazom\nopaku preukázanú skutočnosť, že zástupcovia zamestnancov pripomienky, výhrady a požiadavky\nvoči zamestnávateľovi v súvislosti s prerokovaním výpovedí operných sólistov mali, žalovaný účelovo\nzmenil svoju procesnú obranu, prezentujúc názor, že žiadosťou odborovej organizácie dňa 25.04.2022\ndopytované informácie nesúvisia s prerokovaním výpovedí nadbytočných zamestnancov z dôvodu, že\nmajú súvis s prerokovaním organizačných zmien, za účelom ktorých prerokovania žalovaný pozval\nzástupcov zamestnancov na stretnutie dňa 19.04.2022, kde všetky informácie týkajúce sa organizačnej\nzmeny prítomným zástupcom zamestnancov poskytol, avšak ak niektorí zástupcovia zamestnancov\nz tohto stretnutia odišli resp. sa ho nezúčastnili, nemožno klásť žalovanému za vinu odmietnutie\ndialógu. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že ak predsedom ZO ÚNIE sólistov Opery SND\npoložené otázky súvisia s organizačnými zmenami, nepochybne musia priamo súvisieť i s výpoveďami\nzamestnancov, keďže skutkovým základom pre právny úkon výpovede zo strany zamestnávateľa je\nprijatie organizačnej zmeny - rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom\nzabezpečiť efektívnosť práce, preto proces prerokovania organizačných zmien zamestnávateľa a\nprerokovanie výpovedí nadbytočných zamestnancov z hľadiska obsahu problematiky a otázok týkajúcich\nsa posúdenia potreby prijatia organizačných zmien a pristúpenia k výpovediam z pracovného pomeru\nnadbytočných zamestnancov nie sú vzájomne nesúvisiace inštitúty, ale naopak, ide o spojené nádoby,\nktoré samostatne nemajú žiadny vecný význam a právne opodstatnenie. Predpokladom platnosti\nvýpovede je prerokovanie samotnej výpovede danej konkrétnemu zamestnancovi a nie prerokovanie\norganizačnej zmeny zamestnávateľa, keďže nesplnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať\nvýpoveď so zástupcami zamestnancov postihuje Zákonník práce (§ 74) neplatnosťou výpovede, preto\nnapriek prerokovaniu organizačných zmien žalovaného dňa 19.04.2022 právne významným z hľadiska\nsplnenia podmienok riadneho prerokovania výpovedí je inštitút prerokovania výpovede, ktorý nastupuje\nmomentom, kedy zamestnávateľ doručí zástupcom zamestnancov žiadosť o prerokovanie výpovede\nnadbytočného zamestnanca/zamestnancov, pretože od tohto okamihu plynie zástupcom zamestnancov\nlehota siedmich pracovných dní na prerokovanie výpovede. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ak\nžalovaný doručil zástupcom zamestnancov žiadosť o prerokovanie výpovedí šiestich operných sólistov\ndňa 19.04.2022, títo mohli v záujme riadneho prerokovania jednostranného právneho úkonu požadovať\nod zamestnávateľa informácie a podklady odôvodňujúce skončenie pracovného pomeru najneskôr\ndo 28.04.2022, preto ak odborové organizácie prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov dňa\n25.04.2022 a dňa 28.04.2022 požadovali od žalovaného konkrétne informácie, učinili tak včas a fikcia\nprerokovania výpovedí nenastala, pretože vytvorili podnet pre dialóg so žalovaným, ktorý však zákonom\nv záujme riadneho prerokovania skončenia pracovného pomeru vyžadovaný dialóg odmietol. Za náležitú\na logickú nepovažoval argumentáciu žalovaného, že ak by sa zástupcovia odborových organizácií\n\nna stretnutí dňa 19.04.2022 zúčastnili, dozvedeli by sa odpovede na ich písomne kladené otázky\nč. 1, 2, 3, a č. 5 počas prerokovania organizačných zmien, pretože za akceptovania tohto názoru\nby bol nadbytočný právny inštitút prerokovania výpovede a tejto skutočnosti (povinnosti prerokovať\nokrem organizačnej zmeny i samotné výpovede zamestnancov) si musel byť vedomý sám žalovaný,\nkeďže po prerokovaní organizačných zmien dňa 19.04.2022 doručil zástupcom zamestnancov žiadosť\no prerokovanie výpovedí, preto logicky musel a mal očakávať od zástupcov zamestnancov spätnú\nväzbu, ku ktorej aj došlo, ale žalovaný svojou nečinnosťou - neposkytnutím požadovaných informácií\na podkladov fakticky odmietol viesť dialóg so zástupcami zamestnancov, v dôsledku čoho nie je\nmožné kvalifikovať výpoveď žalobcu ako prerokovanú riadne. Navyše žalovaný nepoprel skutočnosť, že\nodpovede alebo informácie k otázkam č. 4, 6, 7 a č. 8 príslušnej odborovej organizácii neposkytol a ani\nneoznámil jej predsedovi, že požadovanými informáciami nedisponuje. V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že\npredsedom Základnej organizácie ÚNIE sólistov Opery SND dňa 25.04.2022 žiadané informácie priamo\nsúviseli so stavom, štruktúrou a ekonomickým fungovaním organizačnej zložky Opery Slovenského\nnárodného divadla, ktoré skutočnosti viedli žalovaného prijať rozhodnutie o zrušení pracovného miesta\nžalobcu a ďalších operných sólistov z dôvodu ich nadbytočnosti, preto ak sa dopytoval počtu predstavení\na titulov žalobcu, v ktorých hral v rokoch bezprostredne predchádzajúcich skončeniu pracovného\npomeru, mienil tým komparovať využiteľnosť žalobcu v rozhodnom čase s predošlým obdobím, aby\nmohol zhodnotiť efektívnosť jeho práce pre žalovaného; rovnako ak žiadal od zamestnávateľa číselný\núdaj o návštevnosti Opery SND v jednotlivých rokov predchádzajúcich roku 2022, sledoval atraktivitu\noperných predstavení z pohľadu diváka, ktorý svojou návštevnosťou divadla sa podieľa na výnosoch\nžalovaného a tiež ak žiadal údaje o finančnej zaťaženosti žalovaného v období rokov 2017 - 2021,\nchcel zistiť, či žalovaný musí šetriť na personálnych nákladoch z dôvodu ich zvýšenia a napokon\notázkami týkajúcimi sa hospodárskej efektivity žalovaného v budúcom období - sezóne 2022/2023 a\nobsadenosti/využiteľnosti interných a hosťujúcich umelcov v nasledujúcej sezóne sledoval perspektívu\nžalovaného z hľadiska ním vo výpovedi avizovanej udržateľnosti zodpovedného rozpočtu organizačnej\nzložky Opery SND a nastavenia správneho umeleckého rastu interných zamestnancov sólistického\nansámblu. V tejto súvislosti súd dodáva, že predmetné otázky sa riešili i počas súdneho konania pre\npotreby ustálenia dôkaznej situácie z hľadiska preukázania opodstatnenosti výpovede a vyvrátenia\nžalobcom namietanej účelovosti skončenia jeho pracovného pomeru, preto argument žalovaného, že\nv žiadosti zo dňa 25.04.2022 odborovou organizáciou požadované informácie s výpoveďou žalobcu\nnesúviseli, nie je dôvodný. Na základe takto zistených skutočností dospel k záveru, že žalobcom\nnapadnutá výpoveď je pre rozpor s ustanovením § 74 v spojení s § 237 ods. 1 Zákonníka práce\nneplatná. Neplatnosť žalobcom napadnutej výpovede z dôvodu nedostatočného vecného prerokovania\nskončenia pracovného pomeru pritom podľa súdu prvej inštancie umocňuje i kolektívnou zmluvou\nupravená požiadavka detailného prerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcami všetkých\nodborových organizácií v SND, nakoľko pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval neprerušene viac\nako 15 rokov a žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom v období piatich kalendárnych rokov\npred dňom, kedy žalobca dosiahne vek určený na starobný dôchodok, čím bola splnená hypotéza pre\nvznik povinnosti prerokovať skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov so zástupcami\nzamestnancov detailne (II. časť, čl. 2 ods. 3 kolektívnej zmluvy), preto ak žalovaný sa zamýšľal nad\ntým, čo žalobca vlastne chápe pod pojmom detailného prerokovania, ide napríklad o spracovanie\núdajov, ktoré zástupcovia zamestnancov v rámci prerokovania výpovedí od zamestnávateľa žiadali,\npreto žalovaného neospravedlňuje skutočnosť, že predsedom ZO ÚNIE sólistov Opery SND listom\nzo dňa 25.04.2022 žiadané informácie k otázkam č. 4, 6, 7 a č. 8 by musel spracovávať, keď práve\npovinnosť detailného prerokovania skončenia pracovného pomeru v záujme zvýšenej právnej ochrany\nzamestnanca pred neoprávneným prepúšťaním predpokladá i situácie vyžadujúce spracovanie dát a\núdajov objasňujúcich dôvody skončenia pracovného pomeru s nadbytočným a zároveň dlhoročným\nzamestnancom v preddôchodkovom veku. Vzhľadom na uvedené, keď súd síce prisvedčil žalovanému\nv argumentácii, že výpovede nadbytočných zamestnancov (formálne) prerokoval so všetkými u neho\nlegitímne pôsobiacimi odborovými organizáciami, nakoľko odborová organizácia OZ SLOVES, ktorú so\nžiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalovaný neoslovil, napriek výzve obsiahnutej\nv oznámení o pravidlách vstupovania do priestorov zamestnávateľa zo dňa 14.04.2022 nepreukázala\nsvoju právnu subjektivitu a teda nepreukázala ani svoje právo prerokovávať výpoveď žalobcu,\nnemohol konštatovať splnenie podmienok riadneho prerokovania výpovede, keďže žalovaný nezaslal\nzástupcom zamestnancov nimi žiadané relevantné informácie a podklady, čím prakticky odmietol\nviesť so zástupcami zamestnancov akýkoľvek dialóg a prípadnú výmenu názorov, pričom o detailnom\nprerokovaní skončenia pracovného pomeru nemožno ani uvažovať. Z uvedených dôvodov, keď žalovaný\nneprerokoval výpoveď danú žalobcovi dňa 13.05.2022 so zástupcami zamestnancov riadne vo vecnom\n\nslova zmysle, ergo neposkytol zástupcom zamestnancov nimi včas požadované informácie a navyše\ndokonca popieral existenciu žalobcom od počiatku súdneho konania preukázaných výhrad, pripomienok\na stanovísk odborových organizácií k žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie výpovede, a keď\nžalovaný v rozpore so zásadami dobrých mravov neponúkol svojmu dlhoročnému zamestnancovi v\npreddôchodkovom veku v čase trvania posudzovaného pracovného pomeru voľné pracovné miesto v\nzbore Opery SND, dospel k záveru, že žalobcom napadnutá výpoveď je neplatná, a preto žalobe v časti\ntýkajúcej sa určovacieho nároku ako vecne dôvodnej vyhovel. Vzhľadom na to, že žalobca sa nedomáhal\nurčenia, že jeho pracovný pomer so žalovaným ďalej trvá, súd prvej inštancie neposudzoval existenciu\nnaliehavého právneho záujmu žalobcu na určení trvania jeho neplatne skončeného pracovného pomeru\ntak, ako to s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP vyžaduje senát 7Co Krajského súdu v\nBratislave, keďže uvedený určovací nárok nebol predmetom konania. Zároveň nevzhliadol relevantný\ndôvod, aby vyhovel návrhu žalovaného na uplatnenie zákonnej výnimky, že nemožno od zamestnávateľa\nspravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, nakoľko u žalovaného naďalej pôsobí\nsúbor operných sólistov i zboru, štátna príspevková organizácia žalovaného naďalej uskutočňuje operné\npredstavenia, preto neexistuje u žalovaného objektívna nemožnosť prideľovať žalobcovi prácu v zmysle\njeho pracovnej zmluvy tak, ako ju prideľoval žalobcovi nepretržite 31 rokov, preto nerozhodol, že\npracovný pomer strán skončil. Napokon poukázal pre úplnosť na to, že o uplatnenom nároku žalobcu\nna náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume jeho priemerného mesačného\nzárobku za obdobie od 22.09.2022 do času, kým žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci spolu s\núrokom z omeškania rozhodne podľa ust. § 214 ods. 3 CSP až po právoplatnosti tohto medzitýmneho\nrozsudku a o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 262 ods. 3 C.s.p. rozhodne až v\nrozhodnutí, ktorým po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku rozhodne aj o nároku na náhradu mzdy\nz neplatného skončenia pracovného pomeru.\n5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadnutý\nrozsudok žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade uviedol, že nerozporuje, že dňa 17.02.2021 pán\nF. Š. písomne predložil zoznam členov odborového orgánu odborovej organizácie ÚNIA - Odborový\nzväz profesionálnych hudobníkov Slovenska pri Opere SND (ďalej len ako „odborová organizácia“),\nkde uviedol aj žalobcu ako člena odborového orgánu. Napriek vedomosti, že žalobca nie je zapísaný\nako člen štatutárneho orgánu (odborového orgánu) odborovej organizácie v registri mimovládnych\nneziskových organizácií (ďalej len ako „register“) z dôvodu právnej obozretnosti realizoval postup podľa\n§ 240 ods. 9 Zákonníka práce. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie však poukázal na\nustanovenie § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o registri“), v zmysle ktorého sa do\ntohto registra zapisujú aj identifikačné údaje o fyzickej osobe, ktorá je členom štatutárneho orgánu\nzapisovanej osoby, v tomto prípade odborovej organizácie. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením súdu\nprvej inštancie, že pri každej odborovej organizácii sa zapisuje výlučne štatutárny zástupca odborovej\norganizácie aj s prihliadnutím na vyššie uvedenú právnu úpravu a zohľadňujúc zásadu iura novit curia\n(súd pozná právo), ktorý automaticky bez preverenia dikcie zákona o registri skonštatoval, že sa do\nregistra zapisujú jedine len štatutárni zástupcovia. Niekoľko odborových organizácií zapísaných v registri\nmá pritom okrem štatutárneho zástupcu (predsedu odborového orgánu), zapísaných všetkých členov\nštatutárneho orgánu, čo súd prvej inštancie mohol zistiť jednoduchou lustráciou tohto registra. Vzniesol\npreto dôvodnú pochybnosť, či je žalobca legitímnym členom odborového orgánu a to vzhľadom na\naplikáciu prezumpcie správnosti verejných zápisov a bolo vecou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s\ntouto jeho argumentáciou. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na to, že dňa\n18.06.2022 zverejnil ponuku dvoch voľných pracovných miest v zbore Opery SND na portáli J..sk O.\nD..sk a súčasne ďalšie dve pracovné miesta na člena zboru Opery SND inzeroval na portáli kariera.sk\ndňa 03.08.2022 a následne dňa 22.08.2022, teda boli štyri voľné miesta člena zboru Opery SND a tieto\nmohol a mal ponúkať žalobcovi a keďže tak neurobil, konal v rozpore s dobrými mravmi, t.j. v rozpore s čl.\n2 Základných zásad Zákonníka práce, hoci to nemalo za následok nesplnenie si ponukovej povinnosti,\nmá potrebu poukázať na to, že súd prvej inštancie dospel ku nesprávnym skutkovým zisteniam, k\nčomu doplnil aj podrobné vysvetlenie zhodne so svojimi vyjadreniami počas konania pred súdom prvej\ninštancie s tým, že nemal žiadne voľné pracovné miesta v zbore Opery SND, nakoľko pracovné pozície\nna zastupovanie počas materskej a rodičovskej dovolenky nemožno považovať za voľné pracovné\nmiesta na účely ponukovej povinnosti a navyše sa obsadzovali v čase, kedy bol žalobca v riadnom\npracovnom pomere. Keďže v čase doručovania výpovede žalobcovi, ani počas jeho výpovednej doby\n\nnedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v zbore Opery SND, všetky pracovné miesta v\nzbore Opery SND riadne obsadené zamestnancami na základe, v tom čase existujúcich a platných\npracovných zmlúv, uverejnenie voľného pracovného miesta sa realizovalo výlučne na účel, aby v čase\npodanie žiadosti o obnovu prechodného pobytu zamestnancami SND - príslušníkmi tretích krajín boli\npracovné pozície inzerované ako voľne minimálne 20 pracovných dní, pri ponukovej povinnosti sa\nnemohol dopustiť porušenia čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce (zneužitie práva), ako to nesprávne\nkonštatuje súd prvej inštancie, pretože ponukovú povinnosť realizoval v maximálnom rozsahu všetkých\nvoľných pracovných miest v čase doručovania výpovede a plynutia výpovednej doby. Namietol tiež,\nže aj napriek tomu, že právna úprava uvedenú povinnosť zamestnávateľovi neukladá, pred prijatím\norganizačnej zmeny riadne pozval všetkých zástupcov odborových organizácií na prerokovanie tejto\norganizačnej zmeny. Ako súd prvej inštancie správne posúdil, pristúpil ku aplikácii čl. 7 ods. 3 a 4.\nKolektívnej zmluvy na roky 2021 a 2022 a prerokoval prijatie organizačnej zmeny so zástupcami\ndvoch odborových organizácií - pánom N.K. N. (predseda najväčšej odborovej organizácie ZO ÚNIE\nUTZ SND) a pán S. Q. (predsedom ZO ÚNIE Orchestra Opery SND). V konaní predložil čestné\nprehlásenia, z ktorých je zrejmý podrobnejší obsah prerokovania organizačných zmien, aké otázky a\nrozsah objasňoval žalovaný zástupcom zamestnancov, ako aj zápisnicu z tohto stretnutia. Je nesporné,\nže nešlo o formálne stretnutie trvajúce pár minút ako to býva bežné v aplikačnej praxi, takže možno\nustáliť záver, že došlo pred prerokovaním výpovede žalobcu z dôvodu nadbytočnosti ku podrobnému\nprerokovaniu organizačnej zmeny, ktorá túto jeho nadbytočnosť vyvolala. Skutočnosť, že zástupca\nodborovej organizácie, ktorej bol žalobca členom sa tohto prerokovania nezúčastnil z dôvodov, ktoré\nžalovaný nezavinil a ani neposlal za seba náhradu, hoci mu prezentoval trojčlenný odborový orgán,\npričom žiadny zástupca ostatných odborových organizácií takýto postoj nezaujal a osobne prišiel, alebo\nposlal za seba náhradu, nemôže byť vykladané na ťarchu žalovaného s tvrdením, že nedošlo k riadnemu\nprerokovaniu nielen organizačnej zmeny, ale aj samotnej výpovede žalobcu. Nesúhlasí ani so záverom\nsúdu prvej inštancie, že nedošlo k materiálnemu prerokovaniu výpovede žalobcu s odborovým orgánom\nodborovej organizácia ÚNIA pri Opere SND. V tejto súvislosti zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi\nprerokovaním plánovaných opatrení ohrozujúcich zamestnanosť a medzi prerokovaním výpovede a\nhoci súd prvej inštancie argumentuje, že prerokovanie organizačnej zmeny a prerokovanie výpovede\nspolu súvisia, ak by sme tento záver prijali, detailné prerokovanie organizačných zmien s dostatkom\ninformácií je postačujúce aj na detailné prerokovanie výpovede žalobcu a teda neexistuje logicky\na ospravedlniteľný argument prečo by mal žalovaný poskytovať informácie, ktoré už raz zástupcom\nzamestnancov poskytol, duplicitne. Poukázal na to, že k prerokovaniu organizačnej zmeny č. 3/2022,\nv dôsledku ktorej sa žalobca stal nadbytočným došlo aj napriek neúčasti odborovej organizácie, ktorej\nbol členom. Na tomto prerokovaní sa zúčastnili spomínaní dvaja zástupcovia odborových organizácií\n- ZO ÚNIE ÚTZ SND pán N. N. a ZO ÚNIE Orchestra Opery SND pán S. Q. a to z dôvodu, že\nostatní zástupcovia odborových organizácií neboli v zhode a zo stretnutia odišli. Čestnými prehláseniami\npána N. N. a pána S. Q. preukázal, že na tomto stretnutí okrem dôvodov organizačných zmien,\noznačenia nadbytočných zamestnancov, konceptov výpovedí, poskytol zástupcom zamestnancov\ninformácie o počtoch predstavení v rokoch pred zatvorením Historickej budovy SND a po jej zatvorení,\npočty predstavení, v ktorých sú nadbytoční zamestnanci obsadení, ich vyťažiteľnosť v %, analýzu\nnákladov na jedno predstavenie, v ktorých hrajú nadbytoční zamestnanci a porovnanie vyťaženosti\nostatných zamestnancov, vyčíslenie finančnej úspory realizáciou organizačnej zmeny, takže poskytol\nkomplexné informácie ozrejmujúce organizačnú zmenu a na to nadviazané skončenia pracovných\npomerov nadbytočných zamestnancov preukazujúce, že nejde o svojvoľné a účelové zbavovanie\nsa zamestnancov. Aj Zákonník práce pritom rozlišuje medzi prerokovaním opatrení ohrozujúcich\nzamestnanosť (§ 237 ods. 2 písm. a) ZP) a medzi prerokovaním výpovede (§ 74 ZP). Rovnako ich\nrozlíšil aj on, keď na samostatnom stretnutí prerokoval organizačné zmeny a samostatne formou mailu,\nčo Zákonník práce nezakazuje, prerokoval výpovede nadbytočných zamestnancov. Je preto nelogické\na nezvyklé, aby súdy považovali za formálne prerokovane výpovede prípady, ak sa ku prerokovaniam\nvýpovedí opakovane neposkytnú podklady, informácie, ktoré už zamestnávateľ poskytol k prerokovaniu\norganizačných zmien a preto právny záver súdu prvej inštancie o tom, že prerokovanie organizačných\nzmien a výpovedí sú spojené nádoby a teda zamestnávateľ má poskytovať identické informácie, ktoré\nposkytol pri prerokovaní organizačných zmien aj pri prerokovaní výpovedí nemá oporu v žiadnom\nustanovení Zákonníka práce. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že žiadosťou o poskytnutie informácií\ndošlo ku prerušeniu plynutia 7 dňovej lehoty na prerokovanie a nenastala fikcia prerokovania výpovede\nžalobcu podľa § 74 Zákonníka práce, uvedený právny názor súdu prvej inštancie nemá oporu v žiadnom\nprávnom predpise a už vôbec nie v ustanovení Zákonníka práce. Lehoty na prerokovanie výpovede boli\nzavedené do Zákonníka práce, aby nedochádzalo k situáciám, že zástupcovia zamestnancov odmietnu\n\nrokovať so zamestnávateľom, prípadne by rokovania mali trvať dlhšie časové obdobie Ak v uvedených\nlehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo, pričom nie je nikde právne upravené,\nže okamihom doručenia žiadosti o poskytnutie dodatočných informácií k prerokovaniu výpovede sa\nplynutie lehôt pozastavuje a nedodaním požadovaných podkladov sa plynutie zastaví a uplynutím lehoty\nprerokovanie výpovede fikciou nenastane. Takto extenzívny výklad plynutia lehôt súdom prvej inštancie\nje potrebné odmietnuť, nakoľko vytvára nebezpečný precedens pri ustálenou judikatúrou upravený\nproces prerokovania výpovedí. Pri aplikácii tohto ustanovenia je podľa žalovaného potrebné sledovať aj\núčel právnej úpravy, lehoty (vrátane odstupňovania) boli do zákona ustanovené preto, aby zástupcovia\nzamestnancov zbytočne nezdržovali proces skončenia pracovného pomeru (nedávajú súhlas, ale\nprerokovanie je predpoklad platnosti právneho úkonu). Ide teda o lehotu v prospech zamestnávateľa,\na teda zamestnávateľ by mal mať možnosť disponovať touto lehotou. S poukazom na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR, spis. zn. 4 Cdo 160/2012, spis. zn. 1 Cdo 72/2006, spis. zn. 1 M Cdo 2/2008,\nspis. zn. 5 Cdo 255/2008 a spis. zn. 5 Cdo 140/2010) má byť žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie\nkonkrétna, t.j. mal by v nej byť skutkovo dostatočne vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru\ndaného zamestnanca, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť kvalifikovane sa vyjadriť ku\nskončeniu pracovného pomeru. Zástupcovia zamestnancov by tak mali mať konkrétnu vedomosť o\ndôvodoch skončenia pracovného pomeru, a nielen všeobecnú informáciu, s ktorým zamestnancom\nzamestnávateľ zamýšľa skončiť pracovný pomer. V prípade, ak by zamestnávateľ informoval zástupcov\nzamestnancov len veľmi všeobecne, takéto konanie by bolo len formálne. Z uvedeného je zrejmé, že\nprerokovanie výpovede je charakterizované najmä dvomi skutočnosťami - k prerokovaniu so zástupcami\nzamestnancov musí prísť vopred a súčasne obsah prerokovania s odkazom na § 237 ZP musí byť\ndostatočne určitý, avšak určitosť neznamená, že zástupcovia zamestnancov si môžu bezbreho a\nextenzívne požadovať informácie, ktoré oni sami subjektívne považujú za dôležité. Súd prvej inštancie\nlen mechanicky skonštatoval, že všetky odborovou organizáciou požadované informácie sú nevyhnutné\nna realizáciu úkonu prerokovania výpovede žalobcu, hoci tento požadoval údaje od roku 2017, teda\n5 rokov pred samotným prijatím organizačnej zmeny. Súd prvej inštancie zjavne opomenul, že cieľom\nustanovenie § 237 ods. 1 a ods. 4 Zákonníka práce nie je zaťažiť zamestnávateľa povinnosťou generovať\na spracúvať informácie, ktoré si zástupcovia zamestnancov subjektívne označia, že ich potrebujú\na zamestnávateľ následne bude sumarizovať informácie, ktorými ani nedisponuje. Uvedený výklad\nurčitosti informácií k predloženiu podkladov k prerokovaniu výpovede je silne extenzívny a popierajúci\naktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil v jeho neprospech, že\nzástupca odborovej organizácie odborovej organizácie ZO ÚNIE Sólistov Opery SND, ktorej je žalobca\nčlenom, pán Š. sa prerokovania nezúčastnil, najmä ak mal otázky týkajúce sa organizačnej zmeny, resp.\nnadbytočnosti sólistov Opery SND, ak by jeho záujem získať informácie ohľadom organizačnej zmeny,\nv dôsledku ktorej došlo okrem iného ku nadbytočnosti žalobcu bol skutočný, poslal by minimálne svojho\nzástupcu - ďalšieho člena výboru a nerobil tak počas prerokovania výpovedí obštrukcie a požadoval\ninformácie, ktoré boli poskytované na stretnutí dňa 19.04.2022. Odoslaniu mailu, ktorý obsahoval žiadosť\no prerokovanie výpoveď, predchádzal dialóg, výmena informácií, ktoré mali spojitosť s prerokovaním\nvýpovede žalobcu. Po ukončení stretnutia zástupcov odborových organizácií, pani N. Q., riaditeľka úseku\nľudských zdrojov, t.j. dňa 19.04.2022 o 17,12 hod. zaslala všetkým zástupcom odborových organizácií\nžiadosť o prerokovanie výpovedí nadbytočných zamestnancov, vrátane konceptov jednotlivých výpovedí\nnadbytočných zamestnancov. V nadväznosti na prerokovanie výpovede podľa § 74 Zákonníka práce\nmá zamestnávateľ predložiť informácie, doklady a podklady, ktoré obsahovo súvisia s prerokovaním\nvýpovede, čo v tomto prípade splnené bolo. Koncepcia § 74 v nadväznosti na § 237 ods. 4 Zákonníka\npráce požaduje prerokovanie výpovede a poskytnutie dokladov, podkladov a informácií súvisiacich\ns prerokovaním tejto výpovede, nie poskytovanie podkladov a dokumentov, ktorými zamestnávateľ\nnedisponuje. Žiadne ustanovenie Zákonníka práce neupravuje, akú formu má mať prerokovanie,\nskutočnosť, že žalovaný poslal mailom informácie týkajúce sa prerokovania výpovedí - dôvody\norganizačnej zmeny a koncepty úplného znenia výpovede, v akom bola doručená žalobcovi nemožno\npovažovať za formálne prerokovanie, nakoľko zástupcovia zamestnancov dostali všetky nevyhnutné\ninformácie ku prerokovaniu výpovede. Z obsahu požiadavky na poskytnutie informácií, ktorú vniesol\npotom, čo mu už bola doručená žiadosť a podklady ku prerokovaniu výpovede, predseda dotknutej\nodborovej organizácie pán Š., je nesporné, že s prerokovaním výpovedí nadbytočných zamestnancov\nnesúvisia, tieto otázky mali súvislosti s prerokovaním organizačných zmien. Nie je teda možné dospieť\nk záveru, že so zástupcami zamestnancov výpoveď žalobcu prerokoval iba formálne, nakoľko poskytol\npriestor každej jednej odborovej organizácii viesť s ním dialóg týkajúci sa prepúšťania zamestnancov v\ndôsledku organizačnej zmeny č. 3/2022. To, že pri prerokovaní výpovede žalobcu odborová organizácia\nZO ÚNIE sólistov Opery SND nedisponovala pre nich potrebnými informáciami nie je vinou žalovaného\n\na uvedené mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadniť, nakoľko údajný nedostatok\ninformácií pri prerokovaní výpovede si zavinila odborová organizácia sama. Žiadny právny predpis mu\nneukladá povinnosť duplicitne prerokovať, viesť dialóg, so zástupcami zamestnancov, ak títo účasť\nna stretnutí so zamestnávateľom, na ktorom bol vedený, odmietli a nezúčastnili sa ho. Zástupca ZO\nÚNIE sólistov Opery SND mu zaslal žiadosť o poskytnutie informácií šesť dní po doručení žiadosti\no prerokovanie výpovede. Takýto postup vykazuje silné znaky obštrukcie a snahu oddialiť jednak\nprerokovanie výpoveď nadbytočných zamestnancov, ale v nadväznosti na aj ich doručovanie výpovede\nokrem iného aj žalobcom. Napriek tomu, že v časti II. čl. 2 ods. 3 Kolektívnej zmluvy na roky 2021 2022 boli určené podmienky prerokovania výpovede zamestnanca, ktorý odpracoval viac ako 15 rokov,\npri nedodržaní tohto ustanovenia sa neuplatňuje § 17 ods. 2 ZP, aj keď by sa zmluvné strany na tom\ndohodli, pretože by išlo o dohodu v rozpore s kogentným ustanovením Zákonníka práce. V prípade\nnedodržania takéhoto záväzku, ktorý bol dohodnutý v kolektívnej zmluve, pôjde o kolektívny spor podľa §\n10 zákona o kolektívnom vyjednávaní - nedodržanie záväzku z kolektívnej zmluvy, z ktorého nevznikajú\nnároky jednotlivým zamestnancom. Súd prvej inštancie preto dospel v tomto smere k nesprávnym\nprávnym záverom. Pokiaľ súd prvej inštancie zdôvodňuje, prečo nevzhliadol ku hmotnoprávnej námietke\nžalovaného v zmysle § 240 ods. 10 Zákonníka práce, že nie je od neho spravodlivé požadovať, aby\nžalobcu naďalej zamestnával, upriamil pozornosť na to, že zrušené pracovné miesta interných operných\nsólistov neboli doposiaľ opakovane vytvorené a teda prepustení zamestnanci neboli nahradení novými\n„mladšími“ internými sólistami, zredukovaný počet sólistov zostal zachovaný, čo vyvracia účelovosť\nprijatej organizačnej zmeny, v tejto súvislosti správne poukázal na umelecký charakter inštitúcie SND\nslúžiacej na prípravu a predvádzanie hudobnodramatických diel, preto s potrebou zachovávať náležitú\numeleckú úroveň týchto diel je prirodzene spojená i zodpovednosť žalovaného za udržanie atraktivity\npredvádzaných umeleckých diel s cieľom zabezpečenia dostatočnej diváckej sledovanosti, preto táto\nzodpovednosť v sebe prirodzene nesie aj obmenu personálneho zloženia umeleckých ansámblov.\nUvedená argumentácia súdu prvej inštancie je však v príkrom rozpore s dôvodmi, pre ktoré zamietol\nhmotnoprávnu námietku podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce a svojim rozhodnutím ho núti, aby\nopakovane vytvoril zrušené pracovné miesto žalobcu len preto, že tam pracoval 31 rokov a operný\nsúbor existuje. Je objektívne nemožné, aby na prvej umeleckej scéne v Slovenskej republike neexistoval\noperný súbor a tak žalovaný bude povinný vrátiť žalobcu do pracovného pomeru, nakoľko pre neho\npracovnú pozíciu nemá a obsadzovateľnosť zamestnancov do operných titulov v jednotlivej sezóne\nsa realizuje viac ako rok vopred, žalovaný by bol po návrate do práce ponechaný na prekážkach v\npráci na strane zamestnávateľa s čerpaním s náhradou mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.\nSúd prvej inštancie pritom na jednej strane vyhodnotil dôvodnosť a potrebu organizačných zmien, na\nstrane druhej ich vrátením žalobcu do pracovného pomeru neguje a konštatuje, že žalovaný vie a\nmôže žalobcu viac ako tri roky po zrušení jeho miesta ďalej zamestnávať, hoci jeho pracovná pozícia\nnebola do dnešného dňa obnovená. Súd prvej inštancie tiež opomenul, že je príspevkovou organizáciou\nMinisterstva kultúry SR, vzhľadom na aktuálne prebiehajúcu a nasledujúce roky trvajúcu konsolidáciu\nverejných financií prejavujúci sa prepúšťaním 10% zamestnancov v každej verejnej inštitúcii je silne\nnehospodárne a neúmerne zaťažujúce jeho rozpočet prijať žalobcu späť do pracovného pomeru, najmä,\nak u neho nie je potreba práce žalobcu. Súd prvej inštancie tiež opomenul, že odborový orgán, v\nktorom žalobca údajne zastával funkciu, mu dňa 10.05.2022 zaslal stanovisko - uznesenie súhlasu\nso skončením pracovného pomeru výpoveďou, ktorým súhlas so skončením pracovného pomeru\nžalobcu, v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce neudelil. Toto uznesenie však neobsahovalo žiadne\ndôvody nesúhlasného stanoviska, obsahovalo len informáciu, že neboli odborovému orgánu poskytnuté\npožadované doklady. Je potrebné si uvedomiť, že v tomto prípade ide o kompetenciu spolurozhodovania\nformou udelenia predchádzajúceho súhlasu a zamestnávateľ žiadal udelenie súhlasu s výpoveďou,\nktorej konceptom odborový orgán disponoval. Aplikácia ustanovenia § 237 ods. 4 Zákonníka práce nie\nje v tomto prípade možná. V nadväznosti na uvedené potom žiadal, aby odvolací súd, ak by považoval\nskončenie pracovného pomeru za platné, nakoľko boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky\n(vrátane § 74 Zákonníka práce), súčasne určil, že nie je od neho spravodlivé požadovať, aby žalobcu\nnaďalej zamestnával a to nielen s poukazom na nelogické argumenty súdu prvej inštancie, ale aj to,\nže nesúhlasné stanovisko odborovej organizácie so skončením pracovného pomeru so žalobcom je\nnepreskúmateľné, odborová organizácia účelovo neudelila súhlas, najmä ak vezmeme do úvahy fakt, že\npredseda odborovej organizácie sa ani nezúčastnil prerokovania organizačných zmien, hoci to predtým\nriadne účasť na stretnutí so zamestnávateľom potvrdil a na toto stretnutie neposlal žiadneho zástupcu.\nZ uvedených dôvodov žiadal odvolaniu vyhovieť.\n\n6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý medzitýmny rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nUviedol, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom vecne správne, jeho výrok dostatočným\nspôsobom podrobne a presvedčivo odôvodnil a vo veci vykonal obsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie, z\nktorého správne vyvodil záver o neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu žalovaným. Žalobca\nsíce vidí dôvody na neplatnosť skončenia jeho pracovného pomeru v širšom rozsahu, ako ich vzhliadol\nsúd prvej inštancie, no to nič nemení na vecnej správnosti prvoinštančného rozsudku. Zdôraznil, že\nsúd prvej inštancie považoval za nepochybné, že mu prináleží právna ochrana člena odborového\norgánu v zmysle § 240 ods. 9 a 10 ZP a procesnú obranu žalovaného spochybňujúcu jeho právne\npostavenie správne vyhodnotil ako účelovú, nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ po oznámení zloženia\nodborového orgánu a ani v procese skončenia pracovného pomeru žiadnym spôsobom nespochybňoval\njeho právne postavenie a začal ho spochybňovať až v súdnom konaní čo do funkcie tajomníka a absenciu\nzápisu jeho osoby v registri mimovládnych neziskových organizácií. Žalovaný v odvolaní výslovne\npotvrdil, že ešte dňa 17.02.2021 mu bolo doručené oznámenie o zložení odborového orgánu, ktoré\nprijal, akceptoval a nespochybňoval a ani nepožadoval doloženie dokumentácie odborovej organizácie.\nJe teda zrejmé, že od 17.02.2021 do mája 2022 (t.j. cca. 15 mesiacov) žalovaný žiadnym spôsobom\nnespochybnil obsah tohto oznámenia a aj v procese výpovede postupoval v intenciách ustanovenia\n§ 240 ods. 9 a 10 ZP, pričom neuviedol ani len to, že postupuje týmto spôsobom z opatrnosti. Bol\nto práve žalovaný, kto ako listinný dôkaz predložil ako prílohu dupliky stanovy odborovej organizácie,\nčím preukázal, že disponoval aj dokumentáciou týkajúcou sa samotnej odborovej organizácie. Inými\nslovami povedané, u žalovaného do skončenia pracovného pomeru žiadna dôvodná obava o tom, či je\nalebo nie je členom odborového orgánu, neexistovala. Žalovaný si na túto dôvodnú obavu „spomenul“\naž v podaní zo dňa 04.01.2023, čo jasne svedčí o účelovosti jeho argumentácie. V tejto súvislosti\ndal do pozornosti, že žalovaný preskúmaval jednotlivé odborové organizácie a osoby ich štatutárnych\nzástupcov, keď ZO OZ SLOVES a N.. O. D. konajúcu v jej mene vylúčil z procesu prerokovania\norganizačných zmien, no na druhej strane voči nemu ako členovi výboru odborovej organizácie žiadnu\nnámietku nevzniesol. Aj podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) a g) a ods. 2 písm. d) zákona č. 346/2018\nZ.z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, je však povinne zapisovaným iba údaj o štatutárnom orgáne. Štatutárnym\norgánom v zmysle čl. VI. ods. 2 stanov ÚNIA - Odborový zväz profesionálnych hudobníkov Slovenska\njej predseda, ktorým bol pán F. Š., ktorý bol ako štatutárny orgán zapísaný do registra mimovládnych\nneziskových organizácií. To isté platilo v prípade ďalších ZO identického odborového zväzu pôsobiacich\nu žalovaného, kde ako štatutárny zástupca bol zapísaný vždy iba predseda (p. D., N.. Q., N.. Z. Á., N.. N., N.. D.). Stanovy síce neupravovali výslovne funkciu tajomníka výboru, no na druhej strane\npodľa článku VII. ods. 1 stanov ZO ÚNIE volia výbor ZO a revízny orgán ZO na 5 ročné funkčné\nobdobie. Výbor ZO si zo svojho stredu volí predsedu (hovorcu) a ďalších funkcionárov s ohľadom\nna podmienky, veľkosť a potreby ZO. To teda znamená, že funkcia tajomníka výboru jednoznačne\nspadá pod ďalších funkcionárov, a teda aj v tomto smere je námietka žalovaného bezpredmetná.\nPre úplnosť žalobca poukázal aj na písomnosť odborovej organizácie doručenú žalovanému dňa\n10.05.2022, ktorou tlmočí nesúhlas so skončením jeho pracovného pomeru výpoveďou a je podpísaná\nvšetkými výkonného výboru ZO - pánmi Š., Ď. a jeho osobou, z čoho je jasné, že všetci podpísaní\nsvojimi podpismi potvrdili svoje členstvo a funkcie vo výkonnom výbore ZO. Ďalej poukázal na to,\nže žalovaný v odvolaní potvrdil, že skutočne zadával inzeráty za účelom voľných pracovných miest\nv zbore Opery SND, avšak tvrdí, že sa tak stalo výlučne za účelom obnovenia prechodného pobytu\nzamestnancov z tretích krajín a zastupovania počas materskej resp. rodičovskej dovolenky. Žalovaný\nv tejto súvislosti skutkovo argumentuje číslami zadávaných inzerátov, uvádzaním jednotlivých portálov\nuvádzajúc, že si tieto skutočnosti mohol overiť sám súd prvej inštancie. Nič však nebránilo žalovanému\ntieto skutočnosti preukázať v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaného naviac stíhala sudcovská\nkoncentrácia konania a určite nie je prípustné, ba ani vhodné, ak žalovaný vyčíta súdu prvej inštancie,\nže si mal príslušné skutočnosti preverovať sám miesto vykonania dôkaznej aktivity žalovaným. Ďalej\nžalobca vo svojom vyjadrení konštatoval, že súd prvej inštancie správne skutkovo a právne posúdil, že\nvýpoveď žalovaného bola nedostatočne prerokovaná so zástupcami zamestnancov, keď predovšetkým\nzástupcom zamestnancov neboli vôbec poskytnuté žiadne odpovede na ním položené otázky v rámci\nprocesu prerokovania výpovede, aj keď mali priamu súvislosť s výberom žalobcu ako nadbytočného\nzamestnanca na základe organizačnej zmeny a s kritériom, ktoré zamestnávateľ udával ako jediné obsadzovanosťou. Súd prvej inštancie správne rozlíšil medzi prerokovaním budúcich organizačných\nzmien v zmysle § 237 Zákonníka práce a súvisiacich ustanovení kolektívnej zmluvy a prerokovanie\nvýpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce a súvisiacich ustanovení kolektívnej zmluvy týkajúcich sa\nprerokovania výpovede zamestnanca v preddôchodkovom veku. Súd prvej inštancie podľa žalobcu\n\ntiež správne vyhodnotil, že vzhľadom na skutočnosť, že postupnými organizačnými zmenami bolo\nprepúšťaných až 50% členov interného sólistického súboru v Opere SND (čo nemalo predtým v histórii\nOpery SND žiadnu obdobu), žalovaný najprv postupoval v zmysle § 237 ods. 2 písm. a) a ods. 4\nZP, podľa ktorých zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä stav, štruktúru\na predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť\na na tieto účely zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie\na doklady a v rámci svojich možností prihliada na ich stanoviská. Nešlo tu o žiadne zvykové právo\nzamestnávateľa (žalovaného), ako sa žalovaný snaží súdu tendenčne podsunúť, a to aj vzhľadom na\nto, že išlo o v poradí tretiu (a poslednú) organizačnú zmenu týkajúcu sa sólistov Opery SND, ktorá\nzavršovala v tomto smere proces prepúšťania v tejto zložke. Tým, že zamestnávateľ sám inicioval\nstretnutie so zástupcami so zástupcami zamestnancov, v zmysle Časti I. Článku 7 ods. 1 Kolektívnej\nzmluvy jasne potvrdil, že ide v zmysle uvedenej časti kolektívnej zmluvy o záležitosť týkajúcu sa\nvšetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, v zmysle čoho je jasná aplikovateľnosť § 237 Zákonníka\npráce. Zápisnica z tohto rokovania, ktorú vypracoval žalovaný, jasne odkazuje na ustanovenie Časti I.\nČlánku 7. ods. 3 a 4 Kolektívnej zmluvy, ktoré má priamu spojitosť aj s ods. 1 tejto časti kolektívnej\nzmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že sa dňa 19.04.2022 uskutočnilo rokovanie medzi žalovaným\na zástupcami zamestnancov k budúcim organizačným zmenám a ani to, že po úvode rokovania\nčasť zástupcov zamestnancov toto rokovanie na protest opustila a ani to, že na tomto rokovaní od\npočiatku nebol prítomný predseda príslušnej odborovej organizácie pán F. Š., a teda mu žalovaný\nna tomto rokovaní žiadne informácie a podklady nemohol poskytnúť. Pokiaľ žalovaný v odvolaní\nspochybňuje neúčasť N.na Š. čo do dôvodov neúčasti a možného zastúpenia, aj keď samotný zdravotný\ncharakter tohto dôvodu nespochybnil, k vyjadreniu zo dňa 08.11.2024 pripojil čestné vyhlásenie N.\nŠ. (ktorého text žalovaný nenamietal), z ktorého je zrejmé, že sa nemohol zúčastniť stretnutia bez\nvlastnej viny (zo zdravotných dôvodov, ktorých existenciu žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.11.2024\npotvrdil) a že svoju neúčasť vopred e-mailom ospravedlnil. Ak by bol pán Š. v konaní pred súdom\nprvej inštancie vypočutý ako svedok, nepochybne by túto skutočnosť potvrdil. Z dôvodu náhlej prekážky\na zaneprázdnenosti (viď e-mail pani Q. zo dňa 20.04.2022 priložený k žalobe) sa nemohli zúčastniť\nrokovania ďalší členovia výboru ZO a naviac pán Š. uviedol, že nebolo zvykom, aby ZO zastupoval\nniekto iný ako on vzhľadom na to, že bol jediným štatutárnym zástupcom. Napokon aj zo samotnej emailovej správy pani Q. pánovi Š. zo dňa 25.04.2022 (priloženej k žalobe) jasne vyplýva vedomosť pani\nQ. o zdravotných problémoch pána Š.. Čo sa týka obsahu samotného rokovania dňa 19.04.2022, k nemu\nvypracoval sám žalovaný zápisnicu, ktorá bola po pripomienkovaní zúčastnenými podpísaná. V tejto\nzápisnici žalovaný uviedol priebeh prerokovania organizačnej zmeny čo do zrušenia siedmich miest v\nsólistickom ansámbli Opery SND, a to výlučne tak, že bol uvedený cieľ organizačnej zmeny v zhode\ns obsahom budúceho rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmeny č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022, t.j.\nprerokovanie bolo výlučne formálne. Z tejto zápisnice, ktorej text vypracoval žalovaný, jasne vyplýva, že\npredmetom prerokovania bolo iba uvedenie zrušenia siedmich pracovných miest sólistov Opery SND bez\nuvedenia ich mien, nepochybne preto, že až po skončení tohto stretnutia žalovaný prijal rozhodnutie o\norganizačnej zmene a až potom požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie výpovedí konkrétnym\nzamestnancom. Z tejto zápisnice nevyplýva, že by žalovaný mal zodpovedať prítomným zástupcom\nzamestnancov (Q., N.) otázky a poskytovať iné, ako v zápisnici uvedené, informácie a predkladať\ndoklady a rovnako z nej nevyplýva ani dĺžka trvania rokovania. Žalovaný v pokročilej fáze konania až na treťom pojednávaní dňa 12.09.2024 doručil súdu prvej inštancie prehlásenia pána N. a pána Q.\nzo dňa 09.09.2024 (t.j. takmer 2,5 roka po rokovaní zo dňa 19.04.2022), podľa ktorých bol predmet\nrokovania zo dňa 19.04.2022 širší (vrátane zodpovedania otázok, poskytovania informácií a podkladov),\nčomu treba priznať účelovosť a tendenčnosť (ktorú správne postrehol súd prvej inštancie) vzhľadom na\nroky žalovaným nenamietaný text ním vyhotovenej zápisnice zo dňa 19.04.2022 a naviac ani z týchto\nprehlásení nie je zrejmé, že by sa predmet rokovania dotýkal špecificky žalobcu. Žalovaný sa teda sám\nusvedčil z účelovosti svojej procesnej obrany, a to aj vzhľadom na to, že v úvodných procesných úkonoch\n(vyjadrenie k žalobe, duplika, vyjadrenia z mája 2024) obsah vlastnej zápisnice nenamietal. Súd prvej\ninštancie správne uzavrel aj to, že samotný postup podľa ustanovenia § 237 Zákonníka práce nie je\nrozhodujúci vo vzťahu k neplatnosti výpovede a z hľadiska jej prerokovania rozhoduje prerokovanie nie\nbudúcej organizačnej zmeny, ale prerokovanie výpovede po tom, čo zamestnávateľ prijal rozhodnutie\no organizačnej zmene a požiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie budúcej výpovede. O\nprerokovanie výpovede požiadala v mene žalovaného N. Q. e-mailovou správou dňa 19.04.2022 po\n17:00 hod. Nasledujúci deň (20.04.2022), a teda nie šiesty deň po doručení žiadosti o prerokovanie\nvýpovede, ako to účelovo uvádza žalovaný, požiadal pán Š. pani Q. o podpísané organizačné zmeny\n(t.j. o písomné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene), na čo pani Q. e-mailom z rovnakého dňa\n\nreagovala odmietavo a požiadala ho, aby realizoval svoju kompetenciu bez obštrukcií. Ďalší nasledujúci\ndeň (21.04.2022) opätovne požiadal pán Š. pani Q. o písomné zdôvodnenie organizačných zmien za\núčelom prijatia kvalifikovaného rozhodnutia o návrhoch žalovaného na skončenie pracovného pomeru\ns tým, že na ne nedostal odpovede ani v minulosti (žalobca dáva do pozornosti nezodpovedané\notázky pána Š. z rokovania zo dňa 14.02.2022 a aj predchádzajúcich organizačných zmien, ako aj\nobsah priloženej zápisnice z konania sp. zn. B3-16Cpr/14/2022, kde bol vypočutý pán Š. a kde o.i.\nuviedol, že na otázku, či po prerokovaní organizačných zmien v marci 2022 svedok žiadal vedenie o\nzodpovedanie rovnakých otázok ako pri prvom kole organizačných zmien uvádza: Áno, rovnako vedenie\nna to nereagovalo.) a poukázal na potrebu detailného prerokovania výpovedí v zmysle kolektívnej\nzmluvy. Na tento e-mail reagovala v rovnaký deň pani Q. odmietavo a poznámkou o zacyklenej\nkomunikácii. Táto e-mailová komunikácia je priložená k duplike žalovaného a ako príloha č. 4a k\nžalobe. Následne, dňa 25.04.2022 (stále tri dni pred koncom lehoty v zmysle § 74 Zákonníka práce)\npoložil N. Š. ako zástupca zamestnancov žalovanému sériu otázok týkajúcich sa obsadzovanosti\nžalobcu a ďalších sólistov (teda menovite, a nie vo všeobecnosti) dotknutých organizačnou zmenou\nč. 3/2022, finančného hľadiska, obsadzovania externými umelcami atď. Pán Š. sa právom dopytoval\nna obsadzovanosť prepúšťaných zamestnancov za dlhšie obdobie (žalovanému však „vadí“ iba rok\n2017), a to za účelom vytvorenia komplexného obrazu, nakoľko žalovaný účelovo vychádzal z ich\naktuálnej obsadzovanosti bez zohľadnenia skutočnosti, že išlo o končiace obdobie pandémie COVID-19\n(apríl 2022), ktorej od marca 2020 predchádzalo obdobie značných obmedzení vystúpení sólistov.\nŽalovaný opomína, že zástupca zamestnancov sa dopytoval aj na možné obsadenie v divadelnej\nsezóne 2022/2023. Žalovaný v tejto súvislosti namieta právny názor súdu prvej inštancie o prerušení\nplynutia lehoty na prerokovanie v zmysle § 74 Zákonníka práce, no žalovaným namietaný bod 73\nodôvodnenia rozsudku žiadny záver o prerušení plynutia lehoty (ani v prípade žiadosti zástupcov\nzamestnancov o poskytnutie informácií a podkladov) neobsahuje. V ten istý deň (25.04.2022) požiadal\ne-mailovou správou pán Š. pani Q. opätovne o doručenie písomného rozhodnutia zamestnávateľa\no organizačnej zmene č. 3/2022, na čo pani Q. v rovnaký deň reagovala e-mailom odmietavo. Pre\núplnosť, aj dňa 28.04.2022 (resp. o polnoci z 27. na 28.04.2022) sa na žalovaného obrátili so žiadosťou\nďalšie dve ZO so žiadosťami o doplňujúce informácie a doklady, na ktoré žalovaný nereagoval. Na\nchýbajúce personálne analýzy, o ktoré tieto odborové organizácie, v prípade žalovaného upozornil aj\nNajvyšší kontrolný úrad SR v svojej správe. Dňa 06.05.2022 listom požiadal žalovaný príslušnú ZO o\nudelenie súhlasu s výpoveďou žalobcovi v nadväznosti na § 240 ods. 9 ZP. Na tento list odpovedal\ndňa 10.05.2022 výbor ZO nesúhlasne, a to predovšetkým z dôvodu nedodania žiadaných podkladov\na informácií v procese prerokovania výpovede žalobcovi a spätnej účinnosti žiadosti žalovaného k\n01.05.2022 (účinnosť organizačnej zmeny č. 3/2022). Nie je teda pravdou, že nesúhlas odborovej\norganizácie bol bez uvedenia dôvodov. Podľa súdnej judikatúry naviac uvedenie dôvodov nesúhlasu\nani nie je potrebné (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR , sp. zn. 21 Cdo 2100/2022). Nasledovalo\nuž „len“ doručenie výpovede žalobcovi dňa 13.05.2022 a je teda zrejmé, že napriek žiadostiam a\núsiliu zástupcov zamestnancov žalovaný neposkytol zástupcom zamestnancom žiadané podklady\na informácie, aj keď mali priamu súvislosť s organizačnými zmenami a výberom zamestnancov\nako nadbytočných (vrátane žalobcu) a tak znemožnil akýkoľvek dialóg a výmenu informácií medzi\nzamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, a teda sám privodil neplatnosť výpovede žalobcovi,\nnakoľko mu nič nebránilo žiadané informácie (aspoň sčasti) poskytnúť. Reakcia žalovaného, ktorý\nreaguje na žiadosti zástupcu zamestnancov slovami obštrukcia a zacyklená komunikácia, si nevyžaduje\nbližší komentár. Zdôraznil, že zo súdnej judikatúry (uvádzanej aj v jeho záverečnom prednese) vyplýva\npotreba zachovania dialógu a výmeny informácií a povinnosť zamestnávateľa žiadané informácie\nzástupcovi zamestnancov poskytnúť. Ustanovenie § 74 ZP o účasti príslušného odborového orgánu\npri skončení pracovného pomeru nemožno totiž vykladať izolovane, ale v nadväznosti na ďalšie\nustanovenia Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje\nna ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a bez dôvodu neprepúšťal\nzamestnancov z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného\npomeru podľa právnej úpravy upravenej v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 v znení zákona č.\n165/2002 Z.z. a zákona č. 408/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30. júna 2003) nemožno\npovažovať len za formálny úkon bez jeho materiálneho obsahu. Preto za situácie, keď odporkyňa\nbezdôvodne odmietla oprávnenú požiadavku odborovej organizácie o doplnenie podkladov, uplatnenú\nlistom z 23. mája 2003, nemožno právny záver o splnení si povinnosti predchádzajúceho prerokovania\nvýpovede navrhovateľky s odborovým orgánom, považovať za vecne správny (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 5Cdo/255/2008, publikované v ZSP pod č. 51/2009). Povinnosť zamestnávateľa\nvopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru nemožno vnímať\n\nvýlučne formálne, bez reálnej možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto\nvýpoveď a vyjadriť sa k veci s kompletnou znalosťou problematiky, súčasťou čoho je právo odborového\norgánu vyžiadať si od zamestnávateľa doplňujúce informácie či podklady a povinnosť zamestnávateľa\ndôvodne požadované doplňujúce informácie či podklady predložiť (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 9Cdo/158/2022). Je legitímnym nárokom odborovej organizácie požadovať od zamestnávateľa\ninformácie, ktoré považuje za potrebné na zaujatie úplného stanoviska bez ohľadu na skutočnosť, či\nho následne bude tlmočiť zamestnávateľovi v písomnej forme alebo na osobnom rokovaní. Preto v\nposudzovanej veci z dôvodu, že žalovaný neoznámil odborovej organizácii požadované informácie,\nnemožno proces prerokovania výpovede považovať za ukončený. Treba konštatovať, že je správny\nprávny záver odvolacieho súdu o tom, že konanie odborovej organizácie, ktorá uplatňovala svoje\nnároky vyplývajúce zo zákona, nie je možné považovať za obštrukcie a jej neúčasť na stretnutiach\nnavrhnutých žalovanou za marenie povinnosti žalovanej vopred prerokovať s odborovým orgánom\nvýpoveď žalobcu. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/140/2010). Opačný záver by viedol\nk tomu, že povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď z\npracovného pomeru, ktorej nesplnenie zákonodarca sankcionoval neplatnosťou, by bola len formálna,\nbez reálnej možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa\nk veci s kompletnou znalosťou problematiky. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/65/2020)\nAko už bolo uvedené, odborová organizácia prvýkrát podala nesúhlasné stanovisko, pričom aj súd\nkonštatuje, že to stanovisko nesúhlasu vyplývalo aj z toho, že odborovej organizácii zamestnávateľ nedal\nvšetky podklady na to, aby komplexne mohol k otázke zamýšľanej výpovede navrhovateľky sa vyjadriť.\n(Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Cpr/5/2012). Podľa súdnej judikatúry je okrem\ntoho potrebné zohľadniť aj to, že k skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť v čase zosilnenej aktivity\nodborovej organizácie - v súdenej veci s ohľadom na doposiaľ bezprecedentnú redukciu interného\nsólistického súboru Opery SND. V tejto súvislosti vo vzťahu k jeho osobe v preddôchodkovom veku\nnie je možné zabúdať ani na úpravu v kolektívnej zmluve, ktorá v Časti II. Článok II. ods. 3 požadovala\nv prípade žalobcu prerokovanie výpovede (i) detailne, (ii) všetkými odborovými organizáciami (nie len\npríslušnou odborovou organizáciou) a (iii) aj so žalobcom. K takémuto prerokovaniu však nedošlo, čím\nbolo viacnásobne porušené uvedené ustanovenie kolektívnej zmluvy. Žalovaný porušenie kolektívnej\nzmluvy bagatelizuje. Žalobca naproti tomu je toho názoru, že ani ustanovenie § 74 ZP nebráni tomu, aby\nsa v kolektívnej zmluve dohodli prísnejšie podmienky prerokovania výpovede v prospech zamestnanca,\na to o to viac, ak účel úpravy kolektívnej zmluvy spočíva v právnej ochrane dlhoročného zamestnanca\nv preddôchodkovom veku. Ak by aj takéto ustanovenie malo byť hypoteticky neplatné (čo nie je), v\nzmysle § 17 ods. 3 ZP prvá veta, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu,\nak neplatnosť nespôsobil sám. Nejde tu žiaden prenos do roviny kolektívneho sporu vzhľadom na to,\nže kolektívna zmluva upravuje prísnejšie podmienky skončenia pracovného pomeru výpoveďou, t.j.\nupravuje individuálny pracovnoprávny vzťah. Ak by aj hypoteticky nebolo samotné porušenie kolektívnej\nzmluvy dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru, mohlo by v podmienkach súdenej veci\nznamenať zneužitie práva zamestnávateľom, t.j. konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2\nzákladných zásad ZP. Súd prvej inštancie (síce v súvislosti s ponukovou povinnosťou zamestnávateľa)\nsprávne zdôraznil imperatív konať v súlade s dobrými mravmi vzhľadom na to, že išlo o zamestnanca\nv preddôchodkovom veku, ktorý celý svoj profesionálny život prežil u žalovaného, venoval sa len\nšpecifickej profesii - sólovému opernému spevu, pre ktorého sa zamestnať u iného zamestnávateľa je\nprakticky nemožné, a preto konanie v rozpore ustanovením kolektívnej zmluvy, ktoré práve takéhoto\nzamestnanca chráni, je zjavným zneužitím práva žalovaným. Vzhľadom na to, že žalovaný odmietol\nrokovať nielen s príslušnou odborovou organizáciou, ale aj ostatnými dopytujúcimi sa zástupcami\nzamestnancov, je zrejmé, že nedošlo k prerokovaniu výpovede so všetkými odborovými organizáciami.\nTu treba pripomenúť, že v procese výpovede sa žalovaný sám a dobrovoľne príslušným ustanovením\nkolektívnej zmluvy spravoval, keď prostredníctvom pani Q. doručil žiadosť o prerokovanie výpovede\nvšetkým odborovým organizáciám (s výnimkou ZO OZ SLOVES). Žalovaný napriek tomu, že uzavrel\nkolektívnu zmluvu aj s ZO OZ SLOVES, prerokoval predchádzajúce dve organizačné zmeny aj čo do\nsólistov Opery SND s ZO OZ SLOVES, ZO OZ SLOVES prostredníctvom stanoviska svojho odborového\nzväzu preukázala svoju právnu subjektivitu, neprerokoval organizačnú zmenu č. 3/2022 a ani výpoveď\nso všetkými zástupcami zamestnancov, čím tiež porušil predmetné ustanovenie kolektívnej zmluvy.\nVzhľadom na to, že žalovaný odmietol dopytujúcim sa odborovým organizáciám poskytnúť žiadané\ninformácie, je zrejmé, že nedošlo k detailnému prerokovaniu výpovede, čo je druhým porušením\nkolektívnej zmluvy. Napokon, žalovaný neprerokoval výpoveď ani so samotným žalobcom, a to už\nvôbec nie detailne, keďže mu výpoveď iba doručil. Týmto tretím spôsobom tiež porušil predmetné\nustanovenie kolektívnej zmluvy. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nie je možné od neho spravodlivo\n\npožadovať, aby ho ďalej zamestnával (§ 79 ods. 1 ZP, § 240 ods. 10 ZP), v konaní pred súdom prvej\ninštancie prostredníctvom výpovedí strany sporu uvádzal, že je v stave naďalej spievať a udržiava sa\nv speváckej kondícii. Na prvom pojednávaní vo veci (dňa 19.02.2024) predložil zoznam operných diel,\nktoré sa nachádzajú v aktuálnom repertoári žalovaného (všetky s výnimkou pripravovanej opery K.\nI.) a ktoré má naštudované a je schopný okamžite interpretovať (aj pripravované predstavenia I., H.,\nN. R., Q. T. atď.), pričom žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Treba prihliadnuť aj na\nto, že bol zamestnaný u žalovaného 31 rokov, v dôsledku čoho nadobudol schopnosti a skúsenosti\ninterpretovať širokú škálu operných predstavení. Ani táto námietka a argumentácia žalovaného preto\npodľa žalobcu nie je dôvodná. Stotožnil sa aj s odôvodnením súdu prvej inštancie, podľa ktorého\ntu nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalovaného na uplatnenie zákonnej výnimky, že nemožno od\nzamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával, nakoľko u žalovaného naďalej\npôsobí súbor operných sólistov i zboru, štátna príspevková organizácia žalovaného naďalej uskutočňuje\noperné predstavenia, preto neexistuje u žalovaného objektívna nemožnosť prideľovať žalobcovi prácu v\nzmysle jeho pracovnej zmluvy tak, ako mu ju prideľoval nepretržite 31 rokov. V tejto súvislosti poukázal\naj na to, že bol posledným „basom“ súboru sólistov Opery SND a aktuálny sólistický súbor „funguje“ (ak\nsa vôbec dá tak fungovať) bez sólistu v obore „bas“, a preto obnovenie jeho pracovného pomeru u\nžalovaného len prispeje k sfunkčneniu interného sólistického súboru u žalovaného.\n7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu zotrval na svojej argumentácii\nuvedenej v odvolaní. Vo vzťahu k otázke postavenia žalobcu ako člena odborového orgánu poukázal\nna to, že predloženie zoznamu členov odborového orgánu odborovej organizácie ÚNIA - Odborový\nzväz profesionálnych hudobníkov Slovenska pri Opere SND (ďalej len ako „odborová organizácia“)\npánom F. Š. nerozporoval, keď len poukazoval na to, že aj napriek tomu, že žalobca nebol ako člen\nštatutárneho orgánu zapísaný v registri mimovládnych neziskových organizácií a preto mal o uvedenej\nskutočnosti pochybnosť, pričom postup podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce realizoval len z dôvodu\nprávnej obozretnosti. Vo vzťahu k otázke splnenia ponukovej povinnosti zdôraznil, že nakoľko súd prvej\ninštancie nekonštatoval jej nesplnenie ako dôvodu neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu,\nv odvolaní na tieto časti napadnutého rozsudku poukázal výlučne preto, lebo podľa jeho názoru súd\nprvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že\nv inom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, sp. zn. B3-45Cpr/10/2022 na pojednávaní\ndňa 15.04.2025 svedkyňa O. Q. - vedúca personálneho oddelenia, ktorá okrem iného realizovala aj\ndoručovanie výpovedí žalobcovi a jeho kolegom, ako aj ponukovú povinnosť voči žalobcovi, potvrdila,\nže v danom období voľné miesta neboli, na portáli služieb zamestnanosti boli uvedené takéto 2\nvoľné miesta, ale tie boli pre cudzincov, ktorí si išli predĺžiť pobyt a už mali a toto pracovné miesto\npracovnú zmluvu na dobu neurčitú, pri predĺžení pobytu na území SR Cudzinecká polícia vyžaduje,\naby toto pracovné miesto bolo zverejnené na portáli služby zamestnanosti a nemôžu tam uvádzať\nmená. Vo vzťahu k otázke prerokovania výpovede s odborovým orgánom zotrval na svojich námietkach\na argumentácii uvedených v odvolaní s tým, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že nedošlo k\nmateriálnemu prerokovaniu jeho výpovede s odborovým orgánom odborovej organizácia ÚNIA pri Opere\nSND len preto, že jej neboli poskytnuté informácie, ktoré žalovaný poskytol pri prerokovaní organizačnej\nzmeny, ktorého sa odborová organizácia, v ktorej bol združený žalobca nezúčastnila z dôvodov na jeho\nstrane. Aplikujúc právny názor súdu prvej inštancie, že prerokovanie organizačnej zmeny a prerokovanie\nvýpovede spolu súvisia, tak detailné prerokovanie organizačných zmien s dostatkom informácií je\npostačujúce aj na detailné prerokovanie výpovede žalobcu a preto právne neobstojí tvrdenie, že\nžalovaný by mal poskytovať informácie, ktoré už raz zástupcom zamestnancov poskytol k prerokovaniu\norganizačnej zmeny, duplicitne. Zdôraznil, že zástupca odborovej organizácie pán F.Š. Š., v ktorej\nbol žalobca odborovo organizovaný a dokonca ho súd prvej inštancie považoval aj člena odborového\norgánu, bol na stretnutie, na ktorom boli poskytované zo strany žalovaného všetky relevantné informácie\ntýkajúce sa nadbytočnosti zamestnancov na pozícii „sólista Opery SND“ riadne pozvaný, dokonca\npotvrdil účasť. Skutočnosť, že sa na stretnutie pán Š. nedostavil z objektívnych/subjektívnych dôvodov,\nnajmä ak na stretnutí boli iní zástupcovia odborových organizácií a bol uplatnený postup podľa čl. 7\nods. 3 a 4. Kolektívnej zmluvy na roky 2021 a 202, t.j. prerokovanie sa zrealizovalo s tými zástupcami\nodborových organizácií, ktorí na tomto stretnutí boli prítomní by mal odvolací súd zohľadniť. To, že\npri prerokovaní výpovede žalobcu odborová organizácia ZO ÚNIE sólistov Opery SND nedisponovala\npre nich potrebnými informáciami nie je jeho vinou a uvedené mal súd prvej inštancie pri svojom\nrozhodovaní zohľadniť, nakoľko údajný nedostatok informácií pri prerokovaní výpovede si zavinila\nodborová organizácia sama. Žiadny právny predpis neukladá zamestnávateľovi povinnosť duplicitne\n\nprerokovať, viesť dialóg so zástupcami zamestnancov, ak títo účasť na stretnutí so zamestnávateľom,\nna ktorom bol vedený, odmietli a nezúčastnili sa ho.\n8. Žalobca v nadväznosti na dupliku žalovaného s jeho tvrdeniami nesúhlasil, zotrval na svojej\nargumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdiť.\n9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej\ninštancie, vec prejednal podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §\n378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne\nsprávny a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n10. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd\nkonštatuje, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou\nsa žalobca domáha určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ako aj na posúdenie\nopodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, teda na zistenie všetkých\nrozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu\nvýpoveďou danou mu dňa 13.05.2022 z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce. Po správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd na jeho základe\nk správnym skutkovým záverom z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval\nzodpovedajúce ustanovenia Zákonníka práce, ktoré správne interpretoval a svoje dôvody vedúce\nk vyhoveniu podanej žalobe, aj náležite odôvodnil. Dôsledne a vyčerpávajúco sa vysporiadal so\nvšetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s relevantnou\nargumentáciou oboch strán sporu súvisiacou s predmetom konania, a preto je jeho rozhodnutie v tomto\nohľade presvedčivé. Odvolací súd za (v zásade) v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli\nsúd prvej inštancie k záveru o opodstatnenosti podanej žaloby v časti určenia neplatnosti skončenia\npracovného pomeru, tieto si osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje s tým, že v nadväznosti na obsah\nodvolacích námietok žalovaného na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje odvolací\nsúd nižšie na niektoré právne významné aspekty prípadu.\n11. Žalovaný v odvolaní nenamietal správnosť skutkových ani právnych záverov súdu prvej inštancie\npokiaľ ide o splnenie predpokladov platnosti spornej výpovede z hľadiska prijatia (existencie)\norganizačnej zmeny, ktorou bolo zrušené miesto žalobcu ani formálnych a obsahových náležitostí\nvýpovede, pričom treba zdôrazniť, že prvoinštančný súd posúdil predmetnú výpoveď ako neplatnú\nz dôvodu, že nebola riadne vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, ako to vyžaduje\nustanovenie § 74 Zákonníka práce, keď síce k formálnemu prerokovaniu došlo, avšak z materiálneho\nhľadiska treba toto prerokovanie považovať za nedostatočné. Predovšetkým správnosť tohto záveru\nbola preto predmetom prieskumu odvolacím súdom, keď zistenia a závery súdu prvej inštancie ohľadne\nsplnenia ďalších predpokladov platnosti výpovede z hľadiska splnenia ponukovej povinnosti treba\npovažovať za sekundárne a v konečnom dôsledku bez zásadného významu.\n12. Pokiaľ ide o skutkový základ pre posúdenie riadneho naplnenia podmienky platnosti skončenia\npracovného pomeru žalobcu v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce, súd prvej inštancie správne na základe\nvýsledkov vykonaného dokazovania zhrnul priebeh udalostí predchádzajúcich doručeniu výpovede\nžalobcovi. Správne v tejto súvislosti považoval za právne významné, že dňa 19.04.2022 o 14:15 hod.\nsa uskutočnilo stretnutie s generálnym riaditeľom žalovaného na prerokovanie organizačných zmien,\nktorých prehľad bol predsedom odborových organizácií zaslaný mailom v predstihu a je súčasťou\nzápisnice, pričom zmeny v organizačnej zložke Opera sa týkali zrušenia siedmich pracovných miest\nsólistov opery z dôvodu plne korešpondujúcim s dôvodmi uvedenými vo výpovedi danej žalobcovi dňa\n13.05.2022. Na úvod stretnutia boli prítomní piati zástupcovia zamestnancov - W. C. (OO UDD), C. Z.\nÁ. (ZO Únie Baletu SND), X. J. (ZO Únie Zboru Opery SND), S. Q. (ZO Únie Orchestra Opery SND)\na N. N. (ZO Únie UTZ SND) a pred samotným prerokovaním organizačných zmien žalovaného p. C.,\nN.. Z. Á. O. N.. J. stretnutie opustili, preto žalovaný prerokoval organizačné zmeny spôsobom podľa\nčasti I. čl. 7 ods. 30 kolektívnej zmluvy s tými zástupcami odborových organizácií, ktorí sa daného\nstretnutia so zamestnávateľom zúčastnili, resp. na stretnutí zotrvali. Predseda ZO-ÚNIE sólistov Opery\nSND F. Š. sa tohto stretnutia nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, pričom z uvedeného dôvodu svoju\nneprítomnosť ospravedlnil. Následne riaditeľka úseku ľudských zdrojov u žalovaného N. Q. emailom\n\nzo dňa 19.04.2022 o 17:12 hod. požiadala predsedov odborových organizácií - ZO únie Zboru Opery\nSND (S. D.), ZO Únie Baletu SND (C. Z. Á.), ZO Únie Orchestra Opery SND (S. Q.), ZO Únie UTZ\nSND (N. N.), ZO Únie sólistov opery SND (F. Š.) a OO UDD SND (Ľ. Š.T.) o prerokovanie skončenia\npracovného pomeru žalobcu a ďalších piatich zamestnancov (sólistov Opery SND), ktorí sa na základe\npísomného rozhodnutia žalovaného č. 3/2022 o organizačných zmenách v SND zo dňa 19.04.2022 stali\ns účinnosťou od 01.05.2022 nadbytočnými. V reakcii na žiadosť o prerokovanie výpovedí z pracovného\npomeru F.Š. Š. ako predseda ZO ÚNIE sólistov Opery SND dňa 20.04.2022 požiadal pani Q. o zaslanie\npodpísaného rozhodnutia o organizačnej zmene, na čo pani Q. e-mailom z rovnakého dňa reagovala\nodmietavo a požiadala ho, aby realizoval svoju kompetenciu bez obštrukcii, pričom emailom zo dňa\n21.04.2022 ju F. Š. požiadal o relevantné zdôvodnenie zrušenia pracovných miest, o ktoré žiadal už\npri predchádzajúcich organizačných zmenách s tým, že stále čaká na podklady a odpovede na jeho\notázky k prerokovaniu výpovedí, ktoré zaslal zamestnávateľovi ešte pred rokovaním 19.04.2022 a na\nktoré nedostal žiadnu odpoveď. Listom zo dňa 25.04.2022 predseda ZO-ÚNIE sólistov Opery SND zaujal\nstanovisko k žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu a ďalších sólistov opery s\ntým, že skôr než príde k prerokovaniu daných výpovedí, žiada o zaslanie podkladov k dôvodom zrušenia\npracovných pozícií jednotlivo ku každému zamestnancovi, a to: 1. počet ich odohratých predstavení v\nrokoch 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021; 2. počet titulov v ktorých v daných rokoch spievali; 3. počet hostí\nv predstaveniach na ich postavy v každom uvedenom roku; 4. koľko finančných prostriedkov bolo na\ntýchto hostí vynaložených v daných rokoch (na každý rok osobitne); 5. koľko finančných prostriedkov\nbolo vynaložených na týchto zamestnancov v daných rokoch (na každý rok osobitne); 6. aká je finančná\nefektivita pre SND v sumách pri naplánovanom hracom pláne opery od 01.01.2022 do konca sezóny\n2022 a v sezóne 2022/2023, ktorá sa týka týchto zamestnancov; 7. počet hosťujúcich umelcov v\nobdobí od 01.01.2022 do konca sezóny osobitne pri každom zamestnancovi a v sezóne 2022/2023 v\nobore, ktorý domáci zamestnanci spievajú a mohli by spievať. 8. počet titulov a predstavení na sezónu\n2022/2023, v ktorých by vo svojom obore mohli spievať. V ten istý deň (25.04.2022) naviac požiadal emailovou správou pani Q. opätovne o doručenie písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej\nzmene č. 3/2022, na čo pani Q. v rovnaký deň reagovala e-mailom odmietavo. Dňa 28.04.2022 sa\npritom na žalovaného obrátili aj ďalšie dve základné odborové organizácie so žiadosťami o doplňujúce\ninformácie a doklady, na ktoré však žalovaný taktiež nereagoval. Uvedené skutkové zistenia majú\njednoznačnú oporu vo vykonanom dokazovaní a nenamietal ich ani žalovaný vo svojom odvolaní.\n13. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k správnemu\nzáveru, že podmienka riadneho prerokovania výpovede s odborovým orgánom v zmysle ust. § 74\nZákonníka práce v prípade výpovede žalobcu nebola riadne splnená. Odvolací súd sa stotožnil s jeho\nzávermi, podľa ktorých sa takýmto prerokovaním rozumie výmena názorov a dialóg medzi zástupcami\nzamestnancov a zamestnávateľom (ust. § 237 ods. 1 Zákonníka práce), teda nejde iba o formálne\ninformovanie zástupcov zamestnancov o rozhodnutí zamestnávateľa skončiť s určitým zamestnancom\npracovný pomer, ale prerokovanie predstavuje proces, v ktorom zástupcovia zamestnancov v záujme\nochrany zamestnancov pred nedôvodným prepúšťaním môžu požadovať od zamestnávateľa informácie\na podklady ozrejmujúce opodstatnenosť skončenia pracovného pomeru a tak iniciovať vzájomný\ndialóg so zamestnávateľom za účelom riadneho prerokovania zo strany zamestnávateľa zamýšľanej\nvýpovede. Ako na to správne v konaní poukázal s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 5Cdo/255/2008, publikované v ZSP pod č. 51/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 9Cdo/158/2022 a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/140/2010 a rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/65/2020, aj žalobca, takýto výklad ustanovenia § 74 Zákonníka\npráce je už ustálený v rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, pričom odvolací súd sa s\nním stotožňuje. Napadnutý rozsudok práve z takéhoto výkladu dôsledne vychádza aj pri posudzovaní\nplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu, keď súd prvej inštancie vyhodnotil prerokovanie\nspornej výpovede s odborovým orgánom ako nedostatočné. Je totiž nepochybné, že pokiaľ ide o ZO\nÚNIE sólistov Opery SND, hoci žalovaný formálne túto odborovú organizáciu požiadal o prerokovanie\nvýpovede, bezdôvodne jej napriek opakovanej výslovnej žiadosti odmietol poskytnúť podklady a\ninformácie (napr. o počte odohratých predstavení v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021, počte\ntitulov v ktorých v daných rokoch žalobca spieval, počte hostí v predstaveniach na ich postavy v\nkaždom uvedenom roku, o tom koľko finančných prostriedkov bolo na týchto hostí a na žalobcu\nvynaložených v daných rokoch, aká je finančná efektivita pre SND v sumách pri naplánovanom hracom\npláne opery od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023, a o počte hosťujúcich\numelcov v období od 01.01.2022 do konca sezóny osobitne pri každom zamestnancovi a v sezóne\n2022/2023 v odbore, ktorý domáci zamestnanci spievajú a mohli by spievať a počte titulov a predstavení\n\nna sezónu 2022/2023, v ktorých by vo svojom obore mohli spievať), ktoré boli celkom nepochybne\ndôležité na to, aby sa odborový orgán mohol vyjadriť k výpovedi kvalifikovane s kompletnou znalosťou\nproblematiky, súčasťou čoho je v zmysle citovanej judikatúry právo odborového orgánu vyžiadať si od\nzamestnávateľa doplňujúce informácie či podklady a povinnosť zamestnávateľa dôvodne požadované\ndoplňujúce informácie či podklady predložiť. Za týchto okolností je potom správny záver prvoinštančného\nsúdu, že tento predpoklad platnosti výpovede danej žalobcovi nebol naplnený a výpoveď z pracovného\npomeru daná žalobcovi je preto s poukazom na ust. § 74 Zákonníka práce neplatná.\n14. V tejto súvislosti žalovaný neopodstatnene poukazuje na to, že dňa 19.04.2022 sa uskutočnilo\nstretnutie s vedením, na ktorom okrem dôvodov organizačných zmien, označenia nadbytočných\nzamestnancov, konceptov výpovedí, poskytol zástupcom zamestnancov informácie o počtoch\npredstavení v rokoch pred zatvorením Historickej budovy SND a po jej zatvorení, počty predstavení,\nv ktorých sú nadbytoční zamestnanci obsadení, ich vyťažiteľnosť v %, analýzu nákladov na\njedno predstavenie, v ktorých hrajú nadbytoční zamestnanci a porovnanie vyťaženosti ostatných\nzamestnancov, vyčíslenie finančnej úspory realizáciou organizačnej zmeny, takže poskytol komplexné\ninformácie ozrejmujúce organizačnú zmenu a na to nadviazané skončenia pracovných pomerov\nnadbytočných zamestnancov preukazujúce, že nejde o svojvoľné a účelové zbavovanie sa\nzamestnancov. Nešlo totiž o prerokovanie výpovede žalobcu, avšak zamýšľaných organizačných zmien,\nktoré (ako uvádza aj sám žalovaný) nie je prerokovaním výpovede v zmysle ust. § 74 Zákonníka\npráce. Podstatné však je, že zástupca odborovej organizácie odborovej organizácie ZO ÚNIE Sólistov\nOpery SND, ktorej je žalobca členom, pán Š. I.a prerokovania nezúčastnil, avšak nie svojvoľne,\nbezdôvodne ani z dôvodu, že by o takéto stretnutie a získanie informácii od žalovaného nemal záujem,\nale po ospravedlnení zo zdravotných dôvodov, pričom zároveň bez zbytočného odkladu (nasledujúci\ndeň) po doručení žiadosti žalovaného o prerokovanie výpovede žalobcu a opätovne niekoľko krát\naj neskôr, požiadal o zaslanie potrebných podkladov a údajov, ktoré sa priamo týkali výkonu práce\nžalobcu a na tieto jeho žiadosti žalovaný bezdôvodne reagoval odmietavo (až arogantne). Nič preto ani\nnepriamo nenasvedčuje, že by záujem ZO ÚNIE Sólistov Opery SND o získanie potrebných informácii\nnebol skutočný a predstavoval len účelovú obštrukciu, ako to naznačuje žalovaný. Pokiaľ žalovaný\nkonštatuje, že to, že pri prerokovaní výpovede žalobcu odborová organizácia ZO ÚNIE sólistov Opery\nSND nedisponovala pre nich potrebnými informáciami, nie je jeho vina, pretože údajný nedostatok\ninformácií pri prerokovaní výpovede si zavinila odborová organizácia sama, pričom konanie odborovej\norganizácie označil za obštrukčné, ide o zjavne nedôvodnú a účelovú obranu, ktorá nemá žiadnu oporu\nvo vykonanom dokazovaní. Bez ohľadu na to, že zástupca odborovej organizácie odborovej organizácie\nZO ÚNIE Sólistov Opery SND sa nezúčastnil dňa 19.04.2022 stretnutia ohľadne organizačných zmien,\nbolo totiž (aj v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR) povinnosťou žalovaného poskytnúť\nodborovej organizácii (hoci aj dodatočne) všetky ňou požadované podklady, ktoré mali priamy súvis so\nskončením pracovného pomeru žalobcu z organizačných dôvodov; a práve takého informácie a podklady\nodborová organizácia od žalovaného aj márne žiadala.\n15. V nadväznosti na vyššie uvedené, keď sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom\nsúdu prvej inštancie, podľa ktorého je predmetná výpoveď z pracovného pomeru žalobcu neplatná\npre nesplnenie podmienky jej riadneho prerokovania s odborovým orgánom podľa § 74 Zákonníka\npráce, nepovažoval za potrebné podrobne sa zaoberať platnosťou spornej výpovede z hľadiska splnenia\nďalších predpokladov vyplývajúcich z príslušných ustanovení Zákonníka práce, vrátanie splnenia\nponukovej povinnosti, avšak ani tým, či žalovaný na zrušené miesto žalobcu prijal iného zamestnanca,\nako ani súdom prvej inštancie konštatovaným správaním žalovaného voči žalobcovi v rozpore s dobrými\nmravmi, no rovnako ani otázkou, či bol žalobca člennom odborového orgánu. Tieto otázky už totiž nemali\npre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby zásadný význam, rovnako ako posúdenie otázky, či možno\nod žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával.\n16. Z rovnakého dôvodu odvolací súd považuje za nadbytočné podrobne sa zaoberať odvolacou\nargumentáciou žalovaného týkajúcou sa daných otázok, keď za stavu, že sa v celom rozsahu stotožnil\nso záverom prvoinštančného súdu o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru žalobcu z dôvodu\nnedodržania ust. § 74 Zákonníka práce, ich z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku považoval za\nbezvýznamné, pretože bez ohľadu na ich opodstatnenosť podanému odvolaniu nebolo možné vyhovieť\na ani ich odlišné posúdenie odvolacím súdom nemohlo pre žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie\nv spore.\n\n17. Preto, keď súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu veci po jeho\nsprávnom právnom posúdení dospel k správnemu záveru, že výpoveď z pracovného pomeru daná\nžalobcovi dňa 13.05.2022 je neplatná, odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej\ninštancie, ktorým v tejto časti žalobe vyhovel, podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti tohto rozsudku.\n19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "7e3bf5a0-2e58-4c97-86f9-09ed88462d77:8519c3d9-0cd5-4e2d-afce-484e99f32de5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7220207353.1", "spisova_znacka": "1CdoPr/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/3/2023 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7220207353.1"}, {"guid": "044c8a83-330e-4bf1-a0f4-15e47ce377a3:f5b7b7d5-1c56-4714-a7fa-d2da635f53bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5920201384.1", "spisova_znacka": "9Cdo/158/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/158/2022 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5920201384.1"}, {"guid": "8fa64bda-ec56-4db1-83a8-108a83d42161:f7f86b23-6128-4d9b-b811-94a942850b6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cpr/5/2012", "nazov": "Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 14Cpr/5/2012 z 8. 7. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2014-07-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8fa64bda-ec56-4db1-83a8-108a83d42161:f7f86b23-6128-4d9b-b811-94a942850b6f"}], "citovane_v": []}