Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/85/2024 1222200010 29. 04. 2026 JUDr. Otília Belavá ECLI:SK:KSBA:2026:1222200010.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: Y. M. G., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, L., proti žalovaným: 1/ APIS home, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, IČO: 47 853 646, zastúpený advokátskou kanceláriou VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 647 903, 2/ ČSOB Poisťovňa, a. s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpený advokátskou kanceláriou MGA IURIS s.r.o., so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 47 233 028, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-53C/1/2022-692 zo dňa 27.09.2023, takto rozhodol: I. Napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-53C/1/2022-692 zo dňa 27.09.2023, potvrdzuje. II. Žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
priznáva
voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu (II.). 2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava II dňa 03.01.2022 (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV) domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody na zdraví (bolestné) v sume 2.372,-EUR, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.824,- EUR, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením (lieky, liečba, kúpeľné liečenie, opatrovateľská a sociálna pomoc) v sume 15.945,-EUR, náhradu straty nedokončených obchodných aktivít pred úrazom v sume 6.500,- EUR, náklady za vypracovanie znaleckého posudku a právne zastúpenie do podania žaloby v sume 2.438,24 EUR, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. 3. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 30.01.2017 okolo 17:00 hod. vošla do vchodu bytového domu na B. N.. XX (ďalej len „Bytový dom“) kde býva, a ako išla k výťahu, pred ktorým bol znížený priestor po odstránení dlažby (priestor po výmene dlažby je dodnes viditeľný), bez akéhokoľvek upozornenia alebo označenia výstražnou tabuľou, o znížený priestor zakopla, čo ju následne odhodilo do protiľahlej steny a po páde sa nevedela už viac postaviť (ďalej len „Úraz“). Výmenu dlažby zabezpečovala správcovská spoločnosť, na základe Zmluvy o výkone správy uzatvorenej v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú uzatvorila s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome na B. N.. XX, XXX XX L., ktorí sú zapísaní na LV č. XXXX, okres: L., kat. úz. X. (ďalej len „Zmluva o výkone správy“). Výmena dlažby, po ktorej ostal pred výťahom znížený priestor,
nebola správcom vopred oznámená vlastníkom bytov. Na túto skutočnosť, že je pred výťahom znížená plocha, žiadnym spôsobom správca neupozornil vlastníkov bytov a navyše sa výťah, pred ktorým boli vybraté kachličky z dlažby, nachádza v zle osvetlenom vestibule domu, kde bolo v čase, kedy došlo k úrazu žalobkyne, úplné šero (svietili len 2 svetlá zo siedmich). Strop vestibulu je vysoký skoro 6 metrov, a keď žiarovky, ktoré vyhasnú a nie sú vymenené, je v priestore veľmi zlé osvetlenie a viditeľnosť. Svedkami tohto úrazu boli vrátnik Y. F., ktorý vykonával službu ochrany objektu, ktorý privolal rýchlu záchrannú pomoc (ďalej len „RZP“) a dvaja majitelia bytov v bytovom dome R. Y. C. E. Š.R.F.. Po páde sa žalobkyňa nevedela postaviť a po prevezení RZP do Nemocnice Ružinov, Ružinovská 6, 826 06 Bratislava, musela byť na následky tohto úrazu na druhý deň 31.01.2017 v celkovej anestézii operovaná. Žalobkyni bola operovaná komplikovaná zlomenina ľavej stehennej kosti, ktorá jej musela byť zachytená intramedulárnou osteosyntézou, a ani po roku a pol sa nebola schopná pohybovať bez problémov. Žalobkyňa sa na následky úrazu liečila od 08/2017 u angeziologičky H.. S.. Pre zlepšenie zdravotného stavu žalobkyňa absolvovala týždenné liečebné pobyty v Dudinciach (od 22.05.2017, od 28.09.2017, od 19.02.2019) a v Piešťanoch (od 21.05.2018, od 12.06.2018, od 18.07.2018, od 22.08.2020). Počas kúpeľnej liečby boli žalobkyni naordinované procedúry - vaňový minerálny kúpeľ, individuálne cvičenie, masáže, rašelinový kúpeľ, oxygenoterapia, bahenný zábal a magnetová terapia. Liečebné pobyty si žalobkyňa hradila z vlastných zdrojov v priemere 900,- EUR za jeden pobyt, t.j. spolu suma 6.300,-EUR. Na následky tohto úrazu sa žalobkyni po 5-7 mesiacoch rozvinulo autoimunitné ochorenie - Complex Regional Pain Syndróm RSD, ktorý jej spôsoboval opuchy (vyskytujú sa na rôznych miestach končatín) sprevádzané silnými bolesťami (na končatinách a prechádzali z ľavej strany z ruky na nohu, z pravej nohy na pravú ruku). Následkom úrazu bola žalobkyni operovaná stehenná kosť ľavej nohy, ktorá sa stále skracuje, čo spôsobuje žalobkyni bolesti a citeľné obmedzenie pri chôdzi. Na zmiernenie bolestí žalobkyňa musí užívať liek OXY PRO, ktorý centrálne pôsobí proti bolesti (je zaradený do skupiny opioidov). Na zlepšenie stavu, ktorý žalobkyni spôsobuje skracovanie nohy, musí pravidelne absolvovať akupresúrnu liečbu, rehabilitácie, cvičenia so špeciálnymi cvikmi a plávať. Náklady na liečbu úrazu ku dňu podania žaloby predstavujú výdavky za lieky v sume 500,- EUR, zdravotné doplnky v sume 200,EUR, akupresúru v sume 90,- EUR, akupunktúru v sume 110,- EUR, špeciálnu kontrolu po úraze v sume 45,- EUR, spolu 945,- EUR. Po úraze sa u žalobkyni rozvinula dýchavičnosť, pre silné bolesti začala trpieť nespavosťou, silnými bolesťami hlavy (pri úraze si udrela silno hlavu) a nechutenstvom do jedla, čo vyústilo do anorexie. Do dňa, kedy sa stal úraz, žalobkyňa nikdy nebola chorá a ani nebrala žiadne lieky. Následkom úrazu musí teraz každodenne užívať liek proti bolesti OXY PRO a lieky na spanie. Okrem toho každý mesiac musí užívať výživové doplnky na podporu uzdravenia. Liečba, ktorú do dnešného dňa žalobkyňa podstúpila jej čiastočne zlepšila zdravotný stav a podľa správy ošetrujúcej lekárky H.. S.Č. zo dňa 19.04.2021, je zdravotný stav ustálený a nie je možné očakávať ďalšie zlepšenie. Následkom úrazu sa žalobkyni rozvinulo autoimunitné ochorenie Complex Regional Pain Syndróm RSD, ktoré predtým nemala a do dnešného dňa pre zhoršený zdravotný stav berie lieky OXY PRO, pre bolesti trpí chronickou únavou, nechutenstvom do jedla a chronickou nespavosťou. Uvedené potvrdzujú lekárske správy, ktoré sa nachádzajú v znaleckom posudku H.. G. Y.. Žalobkyňa zdôraznila, že do dňa 30.01.2017 mala 100% zdravotný stav primeraný jej veku a nemala žiadne vážne zranenia, ani úrazy, čo dokumentujú lekárske správy, ktoré sú obsahom znaleckého posudku č. XXXXXX-XX/XX vypracovaný znalcom MUDr. Dušanom Vicianom zo dňa 21.09.2021 (ďalej len „Znalecký posudok“). Znalecký posudok obsahuje všetky lekárske správy a vyšetrenia, ktoré musela žalobkyňa po úraze podstúpiť. Do dňa úrazu viedla žalobkyňa aktívny život, aktívne športovala - chodila na túry, tancovala a cvičila aerobik a jogu. Bola pracovne aktívna - navrhovala spoločenské oblečenie a plánovala otvoriť módny návrhársky salón. Má rozpísané knihy a návrhy na filmy, výstavy a divadelné hry, ale z dôvodu následkov úrazu nemá energiu, lebo sa stále doliečuje. Predmetný úraz spôsobil žalobkyni na jej zdraví trvalé následky a úplne znemožnil robiť akékoľvek dlhšie pohybové aktivity, realizovať sa ako módna návrhárka, nakoľko okrem pohybových obmedzení, mal úraz vplyv aj na celkovú koncentrovanosť spôsobenú dýchavičnosťou, nespavosťou a silnými bolesťami hlavy. Úraz žalobkyni spôsobil množstvo problémov, vrátane sociálnych lebo žalobkyňa bola po dobu prvých 6 týždňov po úraze odkázaná na poskytovanie dennej opatrovateľskej pomoci na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej pomoci zo dňa 09.02.2017 v celkovej sume 300,- EUR. Následne si žalobkyňa musela od 07.02.2017 na dva a pol roka zabezpečiť pravidelnú dennú pomoc v domácnosti (3-5 hod./denne), ktorú neskôr zmenila na pravidelnú týždennú pomoc pri nakupovaní, varení a upratovaní, čo predstavovalo výdavky v sume 8.400,- EUR, čo spolu predstavuje sumu 8.700,- EUR. Odo dňa úrazu nemôže žalobkyňa plnohodnotne žiť svoj život a udržiavať pracovné a spoločenské vzťahy, v čom jej bránia následky úrazu. Tiež je odkázaná, keď sa jej zhorší zdravotný stav (najmä v zime, keď nemá istotu pri chôdzi) na pomoc pri nakupovaní a zariaďovaní ďalších osobných potrieb, čo výrazne znižuje jej postavenie v spoločnosti. Žalobkyňa
tesne pred tým, ako sa jej stal úraz, mala ísť na obchodnú cestu do USA- New Yorku, ktorú musela zrušiť, čím jej vznikla strata na letenke a ubytovaní 2.500,- EUR. Tiež pred úrazom žalobkyňa začínala kampaň pre záchranu opustených zvierat, a aj keď sa reklama odvysielala, nemohla sa tejto aktivite vôbec venovať, a tak všetko úsilie a peniaze vyšli na zmar, čo predstavuje stratu v sume 4.000,- EUR. Žalobkyňa má charitatívnu organizáciu prenesenú z USA - J. O. J., W.: W..J.-X..S., ktorej sa od úrazu nemôže plnohodnotne venovať. Preto si žalobkyňa proti žalovaným spoločne a nerozdielne uplatňuje náhradu za bolesť (náhradu za bolesť spôsobenú poškodením zdravia a náklady spojené s liečením a odstraňovaním následkov úrazu) ohodnotenú znaleckým posudkom na 130 bodov, čo predstavuje sumu 2.372,- EUR a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (nepriaznivé následky úrazu na životné úkony žalobkyne, na uspokojovanie životných a spoločenských potrieb a na plnenie spoločenských úloh) ohodnotenú znaleckým posudkom na 100 bodov, čo predstavuje sumu 1.824,- EUR. Pred podaním žaloby sa snažila žalobkyňa o mimosúdny zmier, pri ktorom vynaložila sumu 400,- EUR na právnikov, na znalecký posudok na čo vynaložila 538,24 EUR, ďalšie náklady na právne zastúpenie v sume 1.500,EUR (spolu je to 2.438,24 EUR). Zdravotný stav žalobkyne je stále v liečebnom procese, čo bude vyžadovať ďalšiu liečbu a tým aj vynaložené náklady. 4. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.02.2022, v ktorom v celom rozsahu poprel žalobkyňou uplatnené nároky, nakoľko sú bez právneho základu, absentuje preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného 1/ ako správcu bytového domu v súvislosti s výkonom správy a úrazom. Žalovaný 1/ poukázal na jeho zmätočné označenie, nakoľko žalobkyňa žalovaného 1/ označuje ako správcu bytového domu ale aj ako zákonného zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Z takéhoto označenia nie je zrejmé, či žalobkyňa považuje za pasívne legitimovaného žalovaného 1/ ako správcu, alebo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí sú vlastníkmi aj daného spoločného priestoru, v ktorom sa stal úraz. Samotná žalobkyňa citovala ust. § 9 ods. 7 a 8 zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré sú však účinné od 01.11.2018, pričom v čase vzniku úrazu (30.01.2017) v zákone č. 182/1993 Z. z. ešte neboli zakotvené, takže nijakým spôsobom nimi nie je možné preukazovať pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ v tomto spore, pričom pasívnej legitimácie správcu v právnych vzťahoch sa výkonu správy domu ani netýkajú. Ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. sa týka výlučne zastupovania vlastníkov v hmotnoprávnych vzťahoch pri správe domu (teda aktívnej legitimácie správcu či spoločenstva v súdnych konaniach pri vymáhaní pohľadávok vlastníkov a nie pasívnej legitimácie) a § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. upravuje priame zastúpenie vlastníkov správcom a spoločenstvo iba v explicitne uvedených súdnych konaniach (žaloba prehlasovaného vlastníka bytu a nebytového priestoru, zdržanie sa alebo zákaz výkonu záložného práva a pod.). Predmetný spor o náhradu škody, v ktorom sa žalobkyňa domáha náhrady škody od žalovaných, nespadá pod režim zákonného zastúpenia v zmysle § 9 ods. 7 a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.. Navyše v prípade zákonného zastúpenia je správca bytového domu len zástupcom vlastníkov, čiže správca nemôže byť ani pasívne legitimovaným subjektom. Žalobkyňa sa v žalobe snaží navodiť dojem, že žalovaný 1/ je zodpovedný za úraz, nakoľko si tiež údajne nesplnil alebo nedostatočne splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 Z. z. alebo zo zmluvy o výkone správy. Žalobkyňa však v žalobe neuvádza žiadne konkrétne ustanovenie zmluvy alebo zákona, ktoré by mal žalovaný 1/ porušiť, pričom porušenie právnej povinnosti je základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., na ktoré žalobkyňa tiež poukazuje v žalobe, je však len všeobecným ustanovením upravujúcim zodpovednosť správcu bytového domu za škodu spôsobenú vlastníkom pri výkone správy domu. Toto ustanovenie nestanovuje žiadnu konkrétnu povinnosť, ktorú by bol správca povinný dodržať. Predpokladmi na úspešné uplatnenie žaloby o náhradu škody sú okrem existencie škody, preukázania porušenia právnej povinnosti, zavinenia aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou; tá však musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná. Tento predpoklad musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť náhrady škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej či už na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Žalobkyňa kumulatívne splnenie týchto predpokladov nepreukázala. Z týchto dôvodov žalovaný 1/ už v roku 2017 listom zo dňa 09.08.2017 adresovanom vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobkyne reagoval na výzvu o mimosúdne riešenie veci zo dňa 03.07.2017 vo výške „cca 15.000,- EUR“ tak, že túto odmietol uhradiť. K okolnostiam vzniku úrazu žalovaný 1/ uviedol, že v čase vzniku úrazu bol vchod do bytového domu - spoločný priestor pred výťahom rekonštruovaný, ale bol riadne viditeľne označený a svetelne zabezpečený, tzn. pre osoby riadiace sa označením nepredstavoval žiadne ohrozenie bezpečnosti, a preto nemohol byť príčinou úrazu žalobkyne. Opísanie priestoru žalobkyňou, v ktorom došlo k úrazu sa nezakladá na reálnej skutočnosti. Zo žiadneho dôkazu pripojeného k žalobe nevyplýva,
že predmetný objekt v čase úrazu predstavoval ohrozenie bezpečnosti pre vlastníkov bytového domu (napr. že tam bolo v čase úrazu šero, resp. že by svietili len dve svetlá zo siedmych). Tento spoločný priestor bytového domu bol navyše pod dohľadom vrátnika bytového domu, ktorým bol v čase úrazu Y. F., ktorý vykonával službu ochrany objektu tohto bytového domu. Žalovaný 1/ uviedol, že disponuje informáciou, že príčinou úrazu bola najmä prítomnosť alkoholu u žalobkyne a z toho vyplývajúca neopatrnosť pri prechádzaní spoločným priestorom bytového domu v čase úrazu. Túto skutočnosť vie potvrdiť vlastník bytu R. Y., ktorý prišiel do daného priestoru bytového domu zhruba minútu po páde žalobkyne. R. Y. môže potvrdiť, že žalobkyňa v čase vzniku úrazu ťažšie artikulovala, so sebou si niesla v taške fľaše alkoholu. Na základe uvedeného má žalovaný 1/ dôvodné podozrenie, že žalobkyňa si spôsobila úraz svojou nedbanlivosťou a vplyvom alkoholu, ktorý zrejme zapríčinil, že mala zníženú mieru ostražitosti, koncentrácie, svalovej motoriky a stability. K úrazu žalobkyne by podľa názoru žalovaného 1/ nedošlo, ak by žalobkyňa nebola pod vplyvom alkoholu, pretože vyššie uvedené miesto by si určite všimla a pri prechode by sa mu vyhla. Žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by mohla zakladať nárok žalobkyne, ale naopak v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. V takýchto prípadoch, je podľa súdnej praxe spravodlivé, aby v rozsahu, v akom bola škoda spôsobená poškodeným, povinnosť náhrady nezaťažovala škodcu, lebo v tomto rozsahu nie je splnený jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu, prípadne kvalifikovanou udalosťou, za ktorú žalovaný zodpovedá na objektívnom princípe a vznikom škody (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/657/2006 zo dňa 19.03.2008, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1500/2006 zo dňa 15.07.2008). Zároveň žalovaný 1/ poukázal na rozpory medzi žalobnými tvrdeniami a znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou, keď žalobkyňa v žalobe uvádza, že jej po úraze pomáhal Y. F., službu konajúci pracovník ochrany objektu bytového domu, ktorý jej privolal RZP, znalec v znaleckom posudku uvádza, že k úrazu nebol privolaný žiadny bezpečnostný pracovník správy domu ani policajná hliadka. Žalovaný 1/ tiež poukázal, že takmer celá str. 4 znaleckého posudku je takmer doslovne prevzatá zo str. 2-3 žaloby, čo naznačuje, že znalec nepísal posudok sám vlastnými slovami, ale zrejme len preberal opis žalobkyňou deklarovaného stavu zo žaloby, resp. z podaní právnej zástupkyne žalobkyne, pretože znalec na viacerých miestach nehovorí o poškodenej osobe, ale o „našej Klientke“. Paradoxom je, že žalobkyňa v žalobe opisuje úraz ako zakopnutie s následným odhodením do protiľahlej steny, pričom znalec v znaleckom posudku uvádza, že úraz prebehol zakopnutím a pádom na podložku. Na str. 3 znaleckého posudku sa uvádza, že úraz sa stal dňa 31.01.2017 o 17:00 hod., pričom v žalobe je uvedený dátum 30.01.2017 o 17:00 hod.. Taktiež žalovaný 1/ poukázal na rozpory v tvrdeniach o ustálení zdravotného stavu žalobkyne, že zatiaľ čo žalobkyňa v žalobe považuje za moment ustálenia zdravotného stavu ukončenie liečenia, znalec v znaleckom posudku uviedol, že ustálenie zdravotného stavu žalobkyne v danom prípade nastalo už po 31.01.2018. Na str. 9-10 znaleckého posudku však znalec uvádza, že žalobkyňa sa dňa 14.11.2018 podrobila vyšetreniu zažívacieho traktu, nakoľko mala príznaky všeobecnej nedostatočnosti tráviaceho systému bolesť brucha, chudnutie, na USG podozrenie na kvetovaný útvar v dutine brušnej. Znalec tiež uvádza, že poškodená osoba veľmi sporadicky navštevuje všeobecnú lekárku pre dospelých H.. F. L., Poliklinika Ružinov, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o komplexnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej v lekárskej správe (Poliklinika Mýtna) zo dňa 14.01.2019 sa uvádza, že zdravotný stav žalobkyne sa skomplikoval a vyžaduje liečbu silnými analgetikami až opiátovej rady. Po úraze hlavy sa pridružili ďalšie neurotické syndrómy, pokojové bolesti, opuchy končatín, zhoršená pohyblivosť, poruchy spánku, chronická únava a závrate. V tejto súvislosti žalovaný 1/ uviedol, že zo žiadneho listinného dôkazu však nevyplýva, že tieto zdravotné problémy sa u žalobkyne prejavili v príčinnej súvislosti s úrazom a že nie sú spôsobené vekom žalobkyne, resp. zdravotnými problémami, ktorými žalobkyňa trpela už pred úrazom. Žalobkyňa mala v čase úrazu 73 rokov, čo je vek, v ktorom sú u väčšiny ľudí uvedené zdravotné komplikácie prirodzené a bežné. Žalovaný 1/ zároveň vzniesol námietku premlčania s tým, že pre premlčanie nároku na náhradu škody na zdraví stanovuje zákonodarca jedine plynutie subjektívnej premlčacej doby. V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre toto ustanovenie je relevantné skúmanie začiatku premlčacej doby iba z hľadiska vedomosti poškodeného o spôsobenej škode, ktorá sa prejavuje v dvoch základných právnych tituloch, a to nároku na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Posúdenie momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode na zdraví, viaže slovenská judikatúra na okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. MCdo/37/2000 zo dňa 28.06.2001 konštatoval, že „... Za deň zistenia bolesti
nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia lekárskeho posudku o bolestnom. Rozhodujúcim dňom zistenia bolesti pre určenie náhrady za bolesť je okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného.“ Zistenie, kedy sa z hľadiska bolesti ustálil zdravotný stav závisí od vyjadrenia lekára, a nie od voľnej úvahy súdu. Jedná sa totiž o posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Presné časové obdobie ustálenia zdravotného stavu pri sťažení spoločenského uplatnenia je spravidla jeden rok, čo vyplýva aj z ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. v platnom znení. Vo vzťahu k posudzovaniu nároku na bolestné je nemenej podstatným momentom samotná operácia po úraze (obdobne v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2008 zo dňa 24.09.2008, týkajúci sa bolestného), tá bola vykonaná dňa 31.01.2017. Ide o čas, kedy žalobkyňa vytrpela bolesť a vedela o škode, a zároveň mala vedomosť o tom, koho pokladá za zodpovedného za škodu. Znalec v znaleckom posudku ustálil zdravotný stav žalobkyne na deň po 31.01.2018, tzn. v zmysle ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.. To znamená, že už dňa 01.02.2018, po ustálení zdravotného stavu mohla žalobkyňa žiadať o vyhotovenie posudku za účelom zistenia výšky škody v časti nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. O výške škody vo vzťahu k ostatným nárokom žalobkyňa mala vedomosť už skôr (viď výzva žalobkyne na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 03.07.2017). Z tohto dôvodu žalovaný 1/ zastáva názor, že všetky nároky uplatnené žalobkyňou sú už premlčané, viac ako 2 roky. Vo vzťahu k nárokom preto žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu k posúdeniu premlčania nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia teda žalovaný 1/ trval na tom, že posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa mohlo, resp. malo posudzovať už dňa 01.02.2018, v deň ustálenia zdravotného stavu tak, ako to predpokladá ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. v platnom znení. Žalovaný 1/ poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2016 zo dňa 21.06.2016, v zmysle ktorého: „O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná hneď, ako je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený.“ Vo vzťahu k nároku na náhradu vynaložených nákladov spojených s liečením a to liekov, liečby, kúpeľné liečenie, opatrovateľská a sociálna pomoc žalovaný 1/ namietal nepreukázanie účelne vynaložených nákladov na liečenie. Žalobkyňa nepredložila jediný doklad, ktorý by preukazoval vynaloženie nákladov uvedených v žalobe. Náklady uvádza žalobkyňa na viacerých miestach žaloby a v rôznych výškach napr. na strane 5 žaloby uvádza sumu 8.700,-EUR, avšak v časti navrhovaného rozsudku na strane 7 žaloby tie isté nároky uvádza už vo výške 15.945,-EUR. Rovnako nárok za poskytovanie opatrovateľskej pomoci žalobkyňa odôvodňuje zmluvou o poskytovaní sociálnej pomoci zo dňa 09.02.2017, pričom bez dôkazu si uplatňuje sumu 8.700,-EUR. Predložená zmluva o poskytovaní sociálnej pomoci (bez datovania a bez podpisu prijímateľa) obsahuje údaj o poskytovaní sociálnej služby určený na 1 hod./7 x týždenne a nie 3-5 hod./denne, ako to uvádza žalobkyňa a údaj o platobných podmienkach je na 6,- EUR/1 hod. a 10,50 EUR/víkend a sviatok. Z uvedenej zmluvy nie je zrejmé, či vôbec došlo k jej uzatvoreniu a absentujú akékoľvek doklady o úhrade výdavkov v tomto smere. Žalovaný 1/ namieta nárok vo výške 6.300,- EUR za týždenné poúrazové liečebné pobyty v kúpeľoch Dudince a Piešťany, ku ktorým nepredložila jediný dôkaz o absolvovaní týchto liečebných pobytov ani doklad o ich zaplatení, pričom po úraze, náročnej liečbe alebo operácii majú pacienti častokrát nárok na kúpeľný pobyt hradený z verejného zdravotného poistenia podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v platnom znení. Zároveň žalobkyňa nepreukázala jediný z ďalších údajných výdavkov vo výške 945,-EUR za lieky, zdravotné doplnky, akupunktúru, poplatky za kontrolu a pod.. Nie je zrejmé, či uvedené výdavky žalobkyňa reálne hradila, či boli účelne vynaložené ani v akom rozsahu a či neboli kryté všeobecným zdravotným poistením. Žalobkyňa tiež poukázala na opuchy končatín, pričom ako dôkaz priložila fotografiu opuchnutej ruky, pričom z tejto fotky nie je zrejmé, či ide skutočne o ruku žalobkyne alebo inej osoby ani to, kedy bola predmetná fotka vyhotovená. Žalovaný 1/ zdôraznil, že žalobkyňa si pri uplatnení nárokov v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovení procesného práva o náležitostiach podanej žaloby podľa § 132 CSP. To znamená, že popri skutkových okolnostiach uvedených v žalobe žalobkyňa neoznačila a nepripojila k žalobe žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jej tvrdení a v tejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR publikovaný ako R 14/2021. Vo vzťahu k nároku na náhradu nákladov za stratu nedokončených obchodných aktivít pred úrazom, žalovaný 1/ namietal nepreukázanie straty na zárobku, keď žalobkyňa žiadnym spôsobom a ani dôkazom nepreukázala, na základe ktorého odvíja svoj nárok vo výške 6.500,- EUR (nepreukázala existenciu uhradených leteniek do New Yorku v sume 2.500,- EUR; stratu na mzde, či inom príjme z aktivít charitatívnej organizácie J. O. J. vo výške 4.000,EUR; existenciu pracovného či iného zmluvného vzťahu k nároku na príjem v charitatívnej organizácií
J. O. J., ani obsadenie vo vlastníckej štruktúre tejto organizácie). Žalobkyňa je navyše poberateľom starobného dôchodku, nepredložila žiaden dôkaz o priemernom zárobku, ktorý dosahovala pred úrazom napr. daňové priznania, ktoré by preukázalo jej príjmy (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2857/2005 zo dňa 31.10.2007). Žalovaný 1/ namietal i naplnenie príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k náhrade za vypracovanie znaleckého posudku pre účel mimosúdneho riešenia veci a právneho zastúpenia do podania žaloby, žalovaný 1/ má zato, že žalobkyňa nepreukázala žiadnym dokladom úhradu sumy 2.438,24 EUR (za znalecký posudok 538,24 EUR, náklady právneho zastúpenia za mimosúdny zmier 400,- EUR a v sume 1.500,- EUR). Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia ktoré súvisia s uplatnením nárokom, tieto nie je možné uplatňovať v rámci žalovanej sumy, ale ide o úkony právnej služby, ktoré môže žalobkyňa v prípade úspechu, uplatňovať v rámci náhrady trov konania v rozsahu tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Žalovaný 1/ poukázal na rôzny začiatok plynutia premlčacej lehoty pri jednotlivých nárokoch na náhradu škody na zdraví a ostatných nárokoch (strata na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti, strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné, nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na liečenie). Pokiaľ by nároky žalobkyne boli dôvodné a preukázané, čo žalovaný 1/ výslovne odmieta, boli by premlčané vzhľadom na obdobie, kedy sa o nich žalobkyňa dozvedela (napr. zmluva o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 09.02.2017, kúpele z 22.05.2017, výdavky za spracovanie návrhu na mimosúdne riešenie veci zo dňa 03.07.2017, výdavky za znalecký posudok zo dňa 01.02.2018, kedy bol zdravotný stav žalobkyne ustálený). Aj z výzvy na mimosúdne riešenie veci v čase jej odoslania dňa 03.07.2017, mala žalobkyňa vedomosť o rozsahu vzniknutej škody, nakoľko ju odhadla „cca 15.000,- EUR“, ktorú kvalifikovala ako „rozsiahle náklady na liečenie, zvýšené náklady na zabezpečenie životných potrieb a možnosti spoločenskej realizácie“. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.02.2022 s tým, že žalovaný 1/ ako poistník (správca bytového domu GLÓRIA v Bratislave na Záhradníckej 60) uzatvoril so žalovaným 2/ dňa 31.12.2018 poistnú zmluvu č. 800 401 0943, úraz žalobkyne zo dňa 30.01.2017 v dôsledku ktorého utrpela škodu na zdraví, jeho príčinu vzniku, škodu na zdraví a mechanizmus vzniku tejto škody, považuje za spornú. Žalovaný 2/ vzniesol námietku nedostatku vecnej legitimácie s poukazom na vyjadrenie žalobkyne, že žalovaný 1/ je zodpovedný za škodu spôsobenú neplnením si jeho povinností podľa zákona č. 182/1993 Z.z., resp. jeho povinností na základe zmluvy o výkone správy. Žalovaný 1/ ako poistník uzatvoril so žalovaným 2/ ako poisťovateľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej o. i. bolo aj poistenie zodpovednosti poisteného za škodu. Poistenie zodpovednosti za škodu je podľa § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka jedným z druhov poistenia. Žalovaný 2/ poukázal na ustanovenia § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka, ktoré zakladajú právo poisteného, aby pri dojednanom poistení zodpovednosti za škodu, za neho poisťovateľ nahradil škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Osoba poisteného nie je osobou totožnou s osobou poškodenou. Poisteným je podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka osoba, ktorej majetok, život, zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje. Teda pri poistení zodpovednosti za škodu je poisteným osoba, ktorej zodpovednosť za škodu je poistená (škodca). Obsahovo identicky definujú osobu poisteného Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu VPP ZOD 2017 (čl. 18 bod 11.), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré k nej boli pripojené a boli poistníkovi (žalovanému 1/) pred jej uzatvorením oznámené. Na rozdiel od poisteného je poškodeným podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka osoba, ktorej vznikla škoda na zdraví alebo majetku. Poisťovateľ má záväzok plniť výlučne voči poistenému (ako osobe zodpovednej za škodu). Keďže poisťovateľ nemá záväzok plniť vo vzťahu k poškodenému, poškodený nemá tomu zodpovedajúce právo na plnenie voči poisťovateľovi. Zároveň ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka ako platobné miesto plnenia uvádza osobu poškodeného, ktorý však nemá právo na plnenie proti poisťovateľovi (okrem prípadov upravených napr. v zákone č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a pod.). Žalobkyňa je poškodenou, ktorej mala vzniknúť škoda na zdraví a preto nemá voči žalovanému 2/ právny nárok na uplatnenú náhradu škody keďže osoba poistníka je odlišná od osoby poisteného. Poistnou zmluvou došlo k poisteniu cudzieho rizika, čo predpokladá aj ust. § 794 Občianskeho zákonníka, osobitne pri poistení zodpovednosti za škodu ust. § 828 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, poistenie sa môže vzťahovať aj na zodpovednosť iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Podľa poistnej zmluvy teda nie je poisteným žalovaný 1/ a jeho zodpovednosť za škodu, za ktorú prípadne zodpovedá žalobkyni. Aj sama žalobkyňa uvádza, že za škodu má zodpovedať žalovaný 1/. Žalovaný 2/ tiež uviedol, že poistná zmluva bola uzatvorená dňa 31.12.2018, účinnosť nadobudla dňa 01.01.2019 (časť I čl. 1) a v zmysle VPP ZOD 2017 (čl. 11 bod.
1) poistenie vzniklo nasledujúci deň po jej uzatvorení (01.01.2019). Podľa čl. 5 bod 3. VPP ZOD 2017, podmienkou vzniku práva na poistné plnenie podľa poistnej zmluvy je, že škoda a aj jej príčina vznikli v dobe trvania poistenia. Ku škode na zdraví žalobkyne došlo dňa 30.01.2017, t.j. pred uzatvorením poistnej zmluvy, a tak aj z tohto dôvodu nevznikla žalovanému 2/ povinnosť na základe poistnej zmluvy plniť. Žalovaný 2/ zároveň namieta nepreukázanie zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu, nakoľko túto žalobkyňa nepreukázala a nepreukázala ani príčinu vzniku škody a mechanizmus vzniku škody. Konateľ žalovaného 1/ vo výpovedi pred orgánom činným v trestnom konaní (OR PZ, Bratislava II, odbor poriadkovej polície, ČVS:ORP-2064/RZ-B2-2018) dňa 06.12.2018 uviedol, že spoločné priestory v ktorých malo dôjsť k úrazu, boli zodpovedajúco osvetlené, oprava dlažby spočívala iba vo výmene 2 ks dlažby o rozmere 50x50 cm s tým, že vzniknutá nerovnosť bola hlboká najviac 5 mm. Zároveň uviedol, že žalovaný 1/ opravu nevykonával, ale opravu vykonávala ním zabezpečená osoba. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti uviedol, že OR PZ Bratislava II, oddelenie poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Bratislava Ružinov-Západ v rozhodnutí pod ČVS:ORP-2064/RZ-B2-2018 zo dňa 10.12.2018 dospelo z vykonaného dokazovania k záveru, že za škodu vzniknutú žalobkyni úrazom dňa 30.01.2017 zodpovedá ona sama „... V tomto prípade možno hovoriť o tom, že ku škode na zdraví poškodenej došlo výhradne v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na strane poškodenej, t.j. s porušením obvyklej miery opatrnosti, pretože v prípade jej bežného dodržiavania by k ujme na zdraví poškodenej neprišlo, a teda k tejto došlo len a výlučne vďaka zjavnému porušením obvyklej miery opatrnosti zo strany poškodenej. ...“. Žalovaný 2/ uviedol, že zo známych skutočností je zrejmé, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo tým, že žalobkyňa sama nezachovala potrebnú mieru pozornosti a starostlivosti, ktorú možno od nej rozumne požadovať a ktorá je objektívne spôsobilá zabrániť riziku vzniku škody. Ako vyplýva z uznesenia OR PZ, Bratislava II, odbor poriadkovej polície, ČVS:ORP-2064/RZ- B2-2018 zo dňa 10.12.2018, žalobkyňa si vôbec nevšimla nerovnosť, nakoľko sa pod svoje nohy nepozerala, ale pri chôdzi pozerala na pred ňou idúceho vrátnika. Preto možno uzatvoriť, že škoda, ktorá vznikla úrazom žalobkyne dňa 30.01.2017 vznikla v dôsledku porušenia všeobecne prevenčnej povinnosti žalobkyne podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ opäť poukázal na výpoveď konateľa žalovaného 1/ pred orgánom činným v trestnom konaní zo dňa 06.12.2018 v ktorej uviedol, že žalovaný 1/ v rámci svojich povinností zo zmluvy o výkone správy obstaral vykonanie opravy u inej osoby (dodávateľa), ktorá túto opravu vykonávala. Ak v súvislosti s vykonávaním tejto opravy došlo zo strany jej realizátora k porušeniu nejakých povinností (čo však preukázané nebolo), tak za škodu zodpovedá takáto osoba a nie žalovaný 1/. Žalovaný 2/ tiež namietal nepreukázanie uplatnených nárokov a ich výšky. K náhrade bolesti (vo výške 2.372,- EUR) žalovaný 2/ uviedol, že náhradu vytrpenej bolesti žalobkyňa opiera o znalecký posudok č. XXXXXXXX/XX zo dňa 21.09.2021 spracovaný MUDr. Dušanom Vicianom, ktorý žalovaný 2/ namieta s tým, že nemá náležitosti súkromného znaleckého posudku a preto naň treba nahliadať ako na bežný listinný dôkaz. Žalovaný 2/ poukázal na dobu, ktorá uplynula od vzniku tohto nároku do jeho uplatnenia, keď z hľadiska premlčania je potrebné ustáliť, kedy sa žalobkyňa dozvedela a) o osobe zodpovednej za škodu spôsobenú dňa 30.01.2017, b) o spôsobenej škode, ktorá sa odškodňuje náhradou za bolesť. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že za vzniknutú škodu má zodpovedať žalovaný 1/, tak táto skutočnosť jej bola známa najneskôr dňa 03.07.2017, kedy jej právny zástupca kontaktoval žalovaného 1/ za účelom mimosúdneho vyriešenia veci. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je súčasťou posudku MUDr. Viciana, je zrejmé, že žalobkyňa bola hospitalizovaná do 07.02.2017 s tým, že dňa 31.01.2017 sa podrobila intramedulámej osteosyntéze v dôsledku zlomeniny proximálneho femoru vľavo, a v posudku na str. 9 sa konštatuje, že „... Vlastné liečenie operovanej zlomeniny ľavej stehnovej kosti bolo ukončené ukončením rehabilitačného programu (magnetoterapia, fyzikálna liečba) september 2017. ...“. Za tohto stavu potom najneskôr v septembri 2017 došlo u žalobkyne k odzneniu akútnej fázy bolesti spôsobenej poškodením jej zdravia a jej zdravotný stav bol z tohto hľadiska natoľko ustálený, že bolo možné ohodnotiť škodu na zdraví, ktorá sa odškodňuje náhradou bolesti. Preto sa žalobkyňa kto zodpovedá za škodu (označila žalovaného 1/) dozvedela najneskôr dňa 30.09.2017. Vzhľadom na uvedené, v súlade s § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania. K náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia (vo výške 1.724,- EUR) žalovaný 2/ uviedol, že zákon č. 437/2004 Z.z. predpokladá, že zdravotný stav poškodeného je ustálený spravidla uplynutím 1 roka po poškodení zdravia. V tomto prípade žalobkyňa trpí obmedzením hybnosti ľavého bedrového kĺbu - ľahkým. V predloženom znaleckom posudku je uvedené, že tento následok - obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu, bol zistený pri vyšetrení žalobkyne H.. F. X. dňa 16.03.2018. Preto sa žalobkyňa o tom, kto jej zodpovedá za škodu (označila žalovaného 1/) dozvedela najneskôr dňa 16.03.2018. Vzhľadom na uvedené, v súlade s § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania. K náhrade účelne vynaložených nákladov v súvislosti s liečením (vo výške 15.945,- EUR) žalobkyňa uviedla iba vo všeobecnej rovine náklady, ktoré mala vynaložiť v súvislosti s liečením poškodenia zdravia. Žiadnym
spôsobom však nepreukázala účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia týchto nákladov, právne dôvody ich vzniku, ich výšku a ani ich vynaloženie. K náhrade straty nedokončených aktivít pred poškodením zdravia (vo výške 6.500,- EUR) žalovaný 2/ poukázal, že žalobkyňa iba všeobecne uviedla, že jej mali vzniknúť náklady z dôvodu nerealizovanej cesty do USA (letenky a ubytovanie 2.500,- EUR a strata 4.000,- EUR) z dôvodu nezrealizovania projektu v SR. Tieto náklady žalobkyňa ponechala vo všeobecnej rovine, bez preukázania právnych dôvodov ich vzniku, ich výšky a vynaloženia. K náhrade nákladov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku a právneho zastúpenia do podania žaloby (vo výške 2.438,24 EUR) žalovaný 2/ uviedol, že žalobkyňa vynaloženie týchto nákladov žiadnym spôsobom nepreukázala. Na základe uvedených skutočností žalovaný 2/ žiadal, aby súd žalobu v časti voči žalovanému 2/ zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 106 ods. 1, ods. 2, § 415, § 444, § 449 ods.1, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 4, § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) a vecne tým, že v odseku 10. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie špecifikoval vykonané dokazovanie, v odseku 27. sumárne uviedol esenciálne skutočnosti pre ktoré žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú. V odseku 28. súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa nedodržala obvyklú mieru opatrnosti tak, ako má na mysli ust. § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s uznesením OR PZ Bratislava II, odbor poriadkovej polície ČVS: ORP-2064/RZ-B2-2018 zo dňa 10.12.2018, ktorým poverený príslušník PZ vec žalobkyne odmietol. V odsekoch 29. a 30. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie sa vysporiadal s uplatneným nárokom náhrady vynaložených nákladov spojených s liečením, ktoré žalobkyňa predložila až v priebehu konania a to množstvom pokladničných bločkov a dokladov o úhrade rôznych služieb a tovarov, pričom nebolo zrejmé kto bol ich platiteľom, čo bolo predmetom nákupu a či tieto náklady súviseli s úrazom žalobkyne. Súd prvej inštancie sa v odseku 31. vysporiadal s nedostatkom preukázania straty z nedokončených obchodných aktivít (letenka do New Yorku a ubytovanie, strata na mzde). V odseku 32. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil, prečo je žaloba voči žalovanému 2/ nedôvodná, keďže žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný 2/ mal v čase úrazu uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným 1/, resp. nepreukázala existenciu akéhokoľvek zmluvného alebo iného vzťahu, na základe ktorého by žalovanému 2/ vznikla povinnosť plniť. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ v odseku 33. odôvodnil, že z poistnej zmluvy vyplýva, že poistenými boli vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (ich zodpovednosť za škodu), pričom žalovaný 1/ nie je vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom došlo k úrazu, pričom žalovaný 1/ uzatvoril poistnú zmluvu so žalovaným 2/ ako poistník. Poistníkom je osoba, ktorá uzatvorila s poisťovateľom poistnú zmluvu a je povinná platiť poistné (čl. 18 bod 16. VPP ZOD 2017). V tomto prípade je osoba poistníka odlišná od osoby poisteného. Uvedenou poistnou zmluvou došlo k uzatvoreniu tzv. poistenia cudzieho rizika, ako predpokladá aj Občiansky zákonník v § 794, a osobitne pri poistení zodpovednosti za škodu v § 828 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, poistenie sa môže vzťahovať aj na zodpovednosť iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Podľa poistnej zmluvy teda nie je poisteným žalovaný 1/ teda ani jeho zodpovednosť za škodu. V odseku 34. až 36. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie pozitívne odôvodnil vznesenú námietku premlčania žalovanými 1/, 2/ s tým, že žalobkyňa o tom kto za škodu zodpovedá (žalovaný 1/) bola známa dňa 03.07.2017, keď jej právny zástupca kontaktoval žalovaného 1/ za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, pričom náhrada za bolesť sa podľa § 444 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 437/2004 Z.z., odškodňuje jednorazovo. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa o tom, kto zodpovedá za škodu dozvedela najneskôr dňa 30.09.2017, odkedy v súlade s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia doba ktorá márne uplynula dňom 30.09.2019, keďže žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde až po uplynutí premlčacej doby. Vo vzťahu k nároku sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie ustálil v zmysle žalobkyňou predloženého znaleckého posudku MUDr. Viciana (v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, spravidla po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia), v danom prípade dňa 16.03.2018 (keď následok obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu bol zistený pri vyšetrení žalobkyne H.. F. X.S. dňa 16.03.2018). V súlade s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od 16.03.2018 začala plynúť premlčacia doba ktorá márne uplynula dňom 16.03.2020, keďže žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde až po uplynutí premlčacej doby. Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil aj ostatné uplatnené nároky (náhrada za lieky
uhradené v roku 2017, náhrada za kúpeľnú liečbu v Dudinciach v máji 2017 a februári 2019, za kúpeľnú liečbu v Piešťanoch v máji, júli a auguste 2018, zmluva o poskytovaní sociálnej služby z 09.02.2017 a s tým súvisiace náklady za pomoc v domácnosti z roku 2018 a 2019, náklady v súvislosti s plánovanou cestou do New Yorku, keďže išlo o cestu plánovanú na 25.02.2017, výdavky za spracovanie návrhu na mimosúdne riešenie veci zo dňa 03.07.2017, výdavky za znalecký posudok), nakoľko žaloba bola podaná dňa 03.01.2022 a súd považoval za premlčané všetky nároky o ktorých sa žalobkyňa dozvedela pred dňom 03.01.2020. V závere súd prvej inštancie uplatnené nároky vyhodnotil ako nedôvodné, resp. premlčané, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobkyne (návrh na výsluch svedkov Y. F., R.K. Y. C. E. Š.) nevykonal, keďže ich považoval za nadbytočné, a to s poukazom na základné princípy CSP, najmä na hospodárnosť konania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP, čo odôvodnil v odseku 39. napadnutého rozhodnutia. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie v ktorom uviedla, že v konaní došlo k vadám, keď práva žalobkyne neboli rešpektované/dodržané čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nebol zistený skutkový stav veci, súd nevykonal žiadne dôkazy, neboli vypočutí navrhovaný svedkovia. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 07.11.2022, avšak súd sa s návrhom nezaoberal. Žalobkyňa podala námietku zaujatosti voči sudkyni, no odpoveď nedostala, tiež žiadala o zmenu termínu pojednávania no žiadosť bola odmietnutá. Žalobkyňa namieta, že poistná zmluva bola uzavretá v roku 2007, kedy bola budova skolaudovaná, a nie v roku 2018 ako uviedol súd prvej inštancie. Žalobkyňa namieta žalovanými vznesenú námietku premlčania, keďže ustálenie zdravotného stavu a podanie žaloby boli v tom istom čase. Žalobkyňa namieta údajné nedodržanie miery opatrnosti, nakoľko diera vo vestibule bez zabezpečenia je neprípustná a dostatočnosť osvetlenia nebola predmetom zistenia skutkového stavu veci. Žalobkyňa namieta, že po úraze nebola privolaná polícia na pokyn správcu domu a videozáznamy boli vymazané. 8. Súd prvej inštancie uznesením pod sp.zn. B2-53C/1/2022-723 zo dňa 20.03.2024 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podaného odvolania, ktoré žalobkyňa doplnila podaním zo dňa 23.04.2024 s tým, že označila spis konania vo veci ktorého podáva odvolanie voči rozsudku. Poukázala, že pojednávania boli nahrávané, pričom dodnes žalobkyňa nemá ich písomný prepis. Podané odvolanie doplnila s tým, že oprava mala byť vopred oznámená, oprava nemala byť bez označenia, že správca neoznámil úraz poisťovni, správca domu zodpovedá za všetky škody. Žalobkyňa namieta, že premlčanie nie je možné, nakoľko zdravotný stav nebol ustálený čo potvrdzuje znalecký posudok a MUDr. Ondrejkovičová. K škode na zdraví došlo v súvislosti s porušením povinností správcu a jeho nedbanlivosti. V závere žalobkyňa žiadala, aby žalovaní správca a poisťovňa boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody, trovy právneho zastúpenia a náhradu za znalecký posudok. 9. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/ s tým, že z obsahu oboch písomných podaní žalobkyne je zrejmé, že jej zámerom bolo podať odvolanie voči rozsudku, avšak podľa názoru žalovaného 1/, podania neobsahujú všetky obligatórne náležitosti odvolania v zmysle § 363 v spojení s § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“), v dôsledku čoho predmetné podania nie sú procesne nespôsobilé vyvolať odvolací prieskum rozsudku. Odvolanie by malo byť bez ďalšieho v zmysle § 386 písm. d) CSP odmietnuté. Z procesnej opatrnosti žalovaný 1/ uviedol, že z podaní žalobkyne nie je výslovne zrejmé, voči ktorému konkrétnemu súdnemu rozhodnutiu odvolanie smeruje. Všeobecná obsahová náležitosť podania v zmysle § 127 písm. c) CSP (údaj o tom, ktorej veci sa podanie týka) je v súvislosti s obsahovými náležitosťami odvolania v § 363 precizovaná tak, že nestačí iba všeobecne uviesť spisovú značku konania, ktorého sa odvolanie týka, ale je potrebné jednoznačne identifikovať aj rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje. Absencia tejto obsahovej náležitosti je vo veci osobitne zásadná, keďže žalobkyňa v podaní 1 (na str. 1 a 2) rozporuje, o.i. postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie o údajnom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý mala podať na pojednávaní dňa 07.11.2022, ako aj postup predsedu súdu prvej inštancie pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o zmenu zákonnej sudkyne z dôvodu údajnej zaujatosti. V oboch podaniach absentuje aj rozsah, v akom sa žalobkyňa domáha odvolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Z podania 1 a ani z podania 2 nie je možné jednoznačne identifikovať konkrétne odvolacie dôvody, ktoré patria medzi obligatórne obsahové náležitosti odvolania. Žalobkyňa v zásade neuvádza ani jeden konkrétny odvolací dôvod v zmysle § 365 a) až h) CSP. Podľa § 373 ods. 1 CSP, súd na doplnenie odvolacích dôvodov odvolateľa nevyzýva. Ide o zásadný nedostatok odvolania, keďže odvolateľ práve prostredníctvom vymedzenia odvolacích dôvodov stanovuje predmet a hĺbku odvolacieho prieskumu. Navyše odvolací súd podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa názoru žalovaného
1/, nie je úlohou odvolacieho súdu suplovať aktivitu odvolateľa pri identifikácii odvolacích dôvodov. Ďalším zrejmým nedostatkom uvedených podaní je, že žalobkyňa nešpecifikovala, čoho konkrétne sa prostredníctvom svojich podaní domáha, neuviedla konkrétny odvolací návrh. Z podania 1 táto náležitosť nevyplýva vôbec a v podaní 2 žalobkyňa formuluje žalobný petit, ktorý je odlišný od žalobného petitu, ktorý uviedla v žalobe. Podľa § 371 CSP, žalobu už nemožno v odvolacom konaní meniť. K jednotlivým námietkam ktoré uviedla žalobkyňa vo svojich podaniach, žalovaný 1/ odkázal na všetky svoje doterajšie písomné podania a ústne prednesy na pojednávaniach, ako aj na odôvodnenie rozsudku. Žalobkyňa v podaniach iba rekapituluje svoje subjektívne tvrdenia a dojmy, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie (v zmysle § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné). Námietky uvedené v oboch podaniach považuje žalovaný 1/ v celom rozsahu za nedôvodné a s časti aj za zásadne neurčité. Žalobkyňa napríklad v úvode podania 1 uvádza, že malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, pričom bližšie nešpecifikuje, v čom konkrétne malo toto porušenie spočívať. Tiež nie je pravdou, že by súd prvej inštancie vo veci nevykonal žiadne dôkazy, pričom v tejto súvislosti žalovaný 1/ odkázal najmä na odsek 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedkov navrhnutých žalobkyňou najmä z dôvodu, že už z ostatných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii bolo zrejmé, že žalobkyňou uplatnené nároky sú nedôvodné a premlčané, preto vykonanie navrhovaných dôkazov by nebolo hospodárne (odsek 38. odôvodnenia rozsudku). Taktiež nie je povinnosťou súdu vykonať každý z navrhnutých dôkazov, čo potvrdzuje aj ustálená súdna prax (sp. zn. I. ÚS 64/97 zo dňa 08.10.1997). Žalobkyňa vo všeobecnosti rozporuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie, pričom bližšie neuvádza, v čom konkrétne by mala spočívať ich nesprávnosť. Žalovaný 1/ popiera tvrdenie žalobkyne že by štatutárny zástupca žalovaného 1/ A.. F. vyvíjal akýkoľvek nátlak na vrátnika pána F.V., ktorý mal byť svedkom úrazu, pričom žalobkyňa v tomto smere v konaní nepredložila žiadny relevantný dôkaz. Ako irelevantnú považuje žalovaný 1/ námietku žalobkyne v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré mala súdu predložiť na pojednávaní dňa 07.11.2022, nakoľko ak sa odvolanie týka rozsudku, išlo o rozhodnutie vo veci samej, ktorého predmetom nebol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj v tomto kontexte je preto osobitne problematické, že žalobkyňa v podaní 1 a ani v podaní 2 dostatočne jednoznačne a určito neidentifikovala napadnuté súdne rozhodnutie (nie je zrejmé, či žalobkyňa napadla rozsudok alebo iné rozhodnutie súdu prvej inštancie). Taktiež žalobkyňa uvádza žiadosť adresovanú predsedovi súdu prvej inštancie smerujúcu k zmene zákonnej sudkyne z dôvodu jej údajnej zaujatosti, pričom o takejto žiadosti žalovaný 1/ nemá vedomosť, a ide o vec, ktorá vôbec nebola predmetom rozsudku. Z uvedeného opäť nie je jasné, voči ktorému konkrétnemu rozhodnutiu chcela žalobkyňa podať opravný prostriedok v súvislosti s konaním pod sp. zn. B2 - 53C/1/2022. Žalovaný 1/ popiera ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne, že by žalovaný 1/ resp. jeho štatutárny zástupca alebo zamestnanec porušil, akúkoľvek svoju zákonnú alebo zmluvnú povinnosť v súvislosti s riešením úrazu, ktorý mal stať v roku 2017. Námietky žalobkyne, že nemá k dispozícii zápisnice resp. iné záznamy z pojednávaní, považuje žalovaný 1/ za neopodstatnené. V zmysle § 99 ods. 2 CSP mala žalobkyňa na každom pojednávaní možnosť požiadať o kópiu zápisnice, pričom zápisnice z jednotlivých pojednávaní sú súčasťou súdneho spisu, do ktorého mohla v priebehu konania kedykoľvek nahliadnuť. Rovnako v zmysle § 98 ods. 2 CSP mohla žalobkyňa požiadať súd o kópiu zvukových záznamov z pojednávaní a oboznámiť sa s ich obsahom. K tvrdeniu žalobkyne, že súd prvej inštancie nerešpektoval informáciu o tom, že jazykom žalobkyne je angličtina, žalovaný 1/ v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 07.11.2022, v ktorej je jednoznačne zaznamenané vyjadrenie žalobkyne, že sa narodila v Slovenskej republike a do Spojených štátov amerických sa presťahovala až keď mala 15 rokov. Na následnú otázku súdu, ktorá smerovala k tomu, či žalobkyňa v konaní potrebuje preklad písomných podaní resp. prednesov z pojednávaní do anglického jazyka výslovne uviedla, že: „Na tlmočníkovi a ani prekladateľovi netrvám.“ Námietku žalobkyne, že nemala dostatok času pripraviť sa na niektoré z pojednávaní resp. predložiť všetky dôkazy, ktoré považovala za relevantné, žalovaný 1/ považuje za účelovú. Žaloba bola podaná v roku 2021, pričom v čase podania bola žalobkyňa právne zastúpená advokátkou. Už v písomnej fáze konania mala žalobkyňa dostatok času na označenie a predloženie dôkazov svedčiacich v jej prospech. Predbežné prejednanie sporu sa uskutočnilo takmer o rok neskôr dňa 07.09.2022, ktorého sa žalobkyňa osobne zúčastnila. Súd prvej inštancie v rámci predbežného prejednania sporu zrozumiteľne uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré skutkové tvrdenia naopak považuje medzi stranami za nesporné a tiež uviedol predbežné právne posúdenie veci. V nadväznosti na to bola žalobkyni uložená procesná lehota na označenie prípadných ďalších relevantných dôkazov na podporu svojich tvrdení do 10.10.2022. Žalobkyňa predkladala súdu prvej inštancie listinné dôkazy aj po tomto termíne, pričom ako vyplýva najmä z odseku 10. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie, pri rozhodovaní zohľadnil aj neskôr predložené dôkazy. Žalobkyňa mala do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania objektívne dostatok času na predloženie všetkých dôkazov, ktoré považovala za relevantné na podporu svojich tvrdení. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyňa nepreukázala naplnenie hmotnoprávnych predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, vo vzťahu k žalovanému 1/ nepreukázala porušenie akejkoľvek jeho zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, rovnako nepreukázala príčinnú súvislosť medzi výkonom správy bytového domu žalovaným 1/ a zdravotným stavom žalobkyne resp. údajnými nákladmi, ktoré v súvislosti s liečením a súvisiacimi zdravotníckymi úkonmi mali žalobkyni vzniknúť. V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal najmä na odsek 27. napadnutého rozsudku. V čase vzniku úrazu bol vchod do bytového domu - spoločný priestor pred výťahom síce rekonštruovaný, ale bol riadne viditeľne označený a svetelne zabezpečený, tzn. pre osoby riadiace sa označením nepredstavoval žiadne ohrozenie bezpečnosti, a preto nemohol byť príčinou úrazu žalobkyne. Zo žiadneho relevantného dôkazu nevyplýva, že predmetný objekt by práve v čase úrazu žalobkyne predstavoval ohrozenie bezpečnosti pre vlastníkov bytového domu (napr. že tam bolo v čase úrazu šero, resp. že by nebolo zabezpečené dostatočné osvetlenie daného priestoru). Tento spoločný priestor bol navyše pod dohľadom vrátnika bytového domu. Žalovaný 1/ poukázal aj na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, odboru poriadkovej polície pod ČVS: ORP-2064/ RZ-B2-2018 zo dňa 10.12.2018, v ktorom je konštatované, že v danej veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania, že žalobkyňa nedodržala ani len elementárnu mieru opatrnosti, čoho následkom bol jej pád a následná ujma na zdraví. Sama žalobkyňa mala v danej veci pri svojom výsluchu uviesť, že „dieru“ v podlahe si nevšimla preto, že sa nepozerala pod svoje nohy, ale na vrátnika, ktorý šiel pred ňou. K námietke žalobkyne, ktorá vo vzťahu k ustáleniu jej zdravotného stavu, resp. momentu začatia plynutia premlčacej doby zo strany súdu prvej inštancie, žalovaný 1/ konštatoval, že žalobkyňa svoju námietku nepodporila žiadnou konkrétnou argumentáciou, žiadnou relevantnou judikatúrou. Ide o všeobecné a ničím nepodložené námietky a žalovaný 1/ sa stotožnil s posúdením týchto otázok zo strany súdu prvej inštancie uvedeným najmä v odsekoch 34. až 36. odôvodnenia rozsudku. Žalobkyňa v konaní nepreukázala ani to, že by žalovaný 2/ mal v čase úrazu žalobkyne uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným 1/, resp. existenciu akéhokoľvek zmluvného alebo iného vzťahu, na základe ktorého by žalovanému 2/ vznikla povinnosť plniť žalobkyni. V závere žalovaný 1/ navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobkyne v zmysle § 386 písm. d) CSP odmietol a priznal žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ak by odvolací súd mal za to, že podmienky na postup podľa § 386 písm. d) CSP nie sú naplnené, žalovaný 1/ žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 10. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 2/ s tým, že s odvolaním žalobkyne nesúhlasí a je nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd vykonal potrebné dokazovanie, z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec posúdil správne aj po právnej stránke, a ani konanie ktoré mu predchádzalo, netrpí žiadnou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Hoci žalobkyňa komplexne popiera správnosť a dôvodnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v konečnom dôsledku v odvolaní neuvádza žiadne dôvody, z ktorých by nesprávnosť rozhodnutia a vady konania ktoré by mohli mať vplyv na jeho nesprávnosť, resp. ktorými by došlo k zásahu do jej práva na spravodlivý proces, vyplývali. Pokiaľ ide o námietku nevykonania všetkých žalobkyňou navrhnutých dôkazov, žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť, že o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd ktorý nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale v súlade s princípom hospodárnosti výlučne také, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci samej podstatné, t.j. také, ktoré majú potenciál preukázať určitý pre rozhodnutie rozhodný (významný) skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou, ktorý nie je preukázaný už iným dôkazom. Súd nevykonal výsluchy žalobkyňou navrhnutých svedkov z dôvodu nadbytočnosti, s čím sa vyporiadal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 29.). K tvrdeniu žalobkyne, že jej jazykom je angličtina a slovensky sa iba učí, žalovaný 2/ uviedol, že žalobkyňa v priebehu celého konania komunikovala výlučne v slovenskom jazyku, a teda tomuto jazyku aj dostatočne rozumie. V konečnom dôsledku, na pojednávaní dňa 07.11.2022 žalobkyňa výslovne uviedla, že na tlmočníkovi a ani prekladateľovi netrvá. K tvrdeniu žalobkyne v podanom odvolaní, že poistná zmluva z ktorej vyvodzuje svoj nárok voči žalovanému 2/, mala byť uzatvorená pred tým, ako jej vznikla škoda dňa 30.01.2017, žalovaný 2/ uviedol, že toto tvrdenie je v zrejmom rozpore s obsahom poistnej zmluvy, ktorú predložila sama žalobkyňa. Z predmetnej poistnej zmluvy je nespochybniteľné, že táto bola uzatvorená dňa 31.12.2018 a bola účinná od 01.01.2019 (časť I čl. 1 poistnej zmluvy) a v súlade so VPP ZOD 2017 (čl. 11 bod. 1) poistenie vzniklo nasledujúci deň po jej uzatvorení (01.01.2019). Podľa čl. 5 bod 3. VPP ZOD 2017 podmienkou vzniku práva na poistné plnenie je, že škoda a aj jej príčina vznikli v dobe trvania poistenia. Ku škode na zdraví žalobkyne došlo dňa
30.01.2017, t.j. pred uzatvorením poistnej zmluvy, preto žalovanému 2/ nevznikla povinnosť poskytnúť žalobkyni na základe poistnej zmluvy v súvislosti so škodou na zdraví, ktorú utrpela dňa 30.01.2017, žiadne plnenie. K takémuto záveru dospel aj súd prvej inštancie a tento je správny. Žalobkyňa v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k nedôvodnosti žaloby voči žalovanému 2/, že a) nie je aktívne vecne legitimovaná na plnenie voči žalovanému 2/ s poukazom na ustanovenie § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka (poistenie zodpovednosti zakladá výlučne právo poisteného, aby za neho poisťovateľ poskytol plnenie poškodenému, no samotnému poškodenému priamo voči poisťovateľovi právo na plnenie nevzniká), b) žalovaný 1/ a jeho zodpovednosť za škodu nie je poisteným z poistnej zmluvy; poisteným sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; žalovaný 1/ je v uvedenom poistnom vzťahu výlučne poistníkom; prípadná zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu nie je predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy a preto žalovaný 2/ nie je za žalovaného 1/ povinný poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy (čl. 18 bod 11., bod 16. VPP ZOD 2017, § 794, § 797 ods. 1, § 828 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa ani v odvolaní nepreukázala naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného 1/ na vzniknutej škode, ani výšku tejto škody a ani žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátila dôvodnosť námietky premlčania uplatnených nárokov. V závere žalovaný 2/ navrhol odvolaciemu súdu aby rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že hoci podané odvolanie nemá 100 % zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), z dôvodu právnej istoty sporových strán ako aj z dôvodu možného porušenia práva na súd, resp. prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne voči rozsudku súdu prvej inštancie nemožno priznať úspech, a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.04.2026; termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP. 12. Úlohou odvolacieho súdu, s poukazom na odvolacie dôvody, hoci nepokrývali 100 % zákonné náležitosti podľa § 363 CSP, avšak podľa názoru odvolacieho súdu napriek tomu bolo možné pokračovať v odvolacom konaní, s odkazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, konkrétne správnosť záverov o tom, či nárok uplatnený predmetnou žalobou bol podaný na súd včas, a či súd prvej inštancie o jednotlivých nárokoch rozhodol v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou. 13. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj v logických súvislostiach presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). V prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005 uviedol, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne v § 220 ods. 2 CSP). Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní § 211 Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 393 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver rozhodnutia o veci. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobkyne. S poukazom na uvedené, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné. 14. Odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah odôvodnenia súdom prvej inštancie uvedený v odseku 6. tohto rozhodnutia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne. 15. Námietky žalobkyne uvedené v odseku 7. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci, nevykonal žiadne dôkazy, neboli vypočutí navrhovaný svedkovia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. 15.1. Zisťovanie skutkového stavu je kľúčovou fázou civilného súdneho konania ktorá určuje základ pre následné právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie je povinný vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby zistil skutkový stav v podstatných otázkach úplne a pravdivo. 15.2. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení vysporiadať sa s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty. 15.3. Súd sa riadi pri hodnotení dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu pri vyhodnocovaní dôkazného bremena kontradiktórnosťou konania. Avšak vzhľadom na princíp postavenia tzv. „silného sudcu“ sám súd rozhodne, či navrhnutý dôkaz vykoná (§ 185 CSP). Pri posúdení súd prihliada na relevantnosť navrhnutého dôkazu, či prispeje k objasneniu veci v spojení s hospodárnosťou dôkazu. Preto ak strana sporu zaobstará vlastné dôkazy a tieto predloží súdu, urobila tak v súlade so svojimi právami a povinnosťami sporovej strany/účastníka konania (čl. 6 ods. 1 a § 149 CSP) a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), pričom dokazovanie vykoná v zásade na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP) a riadi sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) keďže žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP). 15.4. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúceho z ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje ustanoveniu § 191 ods. 1 CSP. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 15.5. Súd prvej inštancie v odseku 10. napadnutého rozhodnutia uviedol aké dokazovanie vo veci vykonal a s ktorými listinnými dôkazmi sa oboznámil a v odseku 38. napadnutého rozhodnutia odôvodnil prečo ďalšie návrhy na dokazovanie zo strany žalobkyne, nevykonal. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie porušil zásady vyplývajúce z § 191 CSP v súvislosti s hodnotením dôkazov, keď jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. 15.6. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela v spoločnom priestore, vo vestibule bytového domu GLÓRIA v Bratislave na Záhradníckej 60, pred výťahom, kde sa robila výmena dlažby (išlo o 2 ks dlažby o rozmere 50 x 50 cm, vybraním ktorej dočasne, na dva dni, vznikla nerovnosť do hĺbky cca 5 mm, fotodokumentácia č.l. 223, 534-536), dňa 30.01.2017 úraz, keď zakopla o znížený priestor, odhodilo ju do protiľahlej steny a spadla. Po páde sa nevedela postaviť, a službu konajúca ochranka objektu/vrátnik Y. F. zavolal RZP, ktorá žalobkyňu odviezla do Nemocnice Ružinov, v ktorej bola žalobkyňa nasledujúci deň 31.01.2017 operovaná komplikovaná zlomenina ľavej stehennej kosti. Okrem vrátnika svedkami krátko po úraze boli dvaja vlastníci bytov v bytovom dome a to R. Y. C. E. Š.. Rekonštruovaný priestor pred výťahom bol riadne a viditeľne označený a pre osoby riadiace sa označením, nepredstavoval žiadne ohrozenie bezpečnosti. Žalobkyňa žiadnou argumentáciou/ tvrdením nepreukázala, akú právnu/zmluvnú povinnosť resp. porušenie akého konkrétneho zákonného ustanovenia zo strany žalovaného 1/ malo dôjsť. Len všeobecný odkaz na zákon č. 182/1993 Z.z., nemôže obstáť, nemá dôkaznú silu. Dôkazné bremeno je na strane ktorá niečo tvrdí. 15.7. V súvislosti s dôkazným bremenom odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020, v zmysle ktorého „... úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. ...“. 15.8. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010). 16. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 07.11.2022, avšak súd sa s návrhom nezaoberal, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 16.1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa doložila do súdneho spisu podanie zo dňa 07.11.2022 (č.l. 524), avšak predmetné podanie nie je označené spisovou značkou a v zmysle označenia strán sporu (navrhovateľ: žalobkyňa, odporca: ČSOB Banka), nejde o podanie týkajúce sa predmetnej preskúmavanej veci. 16.2. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa doložila do súdneho spisu podanie zo dňa 27.03.2023 (č.l. 585), predmetom ktorého je neodkladné opatrenie, ktoré však nie je označené spisovou značkou a v zmysle označenia strán sporu (navrhovateľ: žalobkyňa, odporca: ČSOB Banka), nejde o podanie týkajúce sa predmetnej preskúmavanej veci. 17. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že podala námietku zaujatosti voči sudkyni, no odpoveď nedostala, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 17.1. Z obsahu spisu a ani zo zvukových nahrávok z pojednávaní, odvolací súd nezistil žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že v predmetnej veci podala námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.
18. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že poistná zmluva bola uzavretá v roku 2007, kedy bola budova skolaudovaná, a nie v roku 2018 ako uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 18.1. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa svoju argumentáciu vo vzťahu k žalovanému 2/ oprela o poistnú zmluvu zo dňa 31.12.2018 (č.l. 28) ktorú aj doložila. Svoje následné tvrdenie, že poistná zmluva bola uzavretá už v roku 2007, kedy bola budova skolaudovaná, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala a tak ani nie je zrejmé, s akým subjektom správca bytového domu v roku 2007 poistnú zmluvu uzavrel. Súd prvej inštancie tak správne a dôvodne vychádzal z preukázaných skutkových tvrdení žalobkyne, t.j. z poistnej zmluvy zo dňa 31.12.2018. 19. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, ktorá nesúhlasí so vznesenou námietkou premlčania žalovanými 1/ a 2/, keďže podľa jej názoru, ustálenie zdravotného stavu a podanie žaloby boli v tom istom čase, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 19.1. K otázke premlčania práva na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v bolestnom a SSU, odvolací súd považuje za podstatný právny názor vyslovený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. MCdo/37/2000 zo dňa 28.06.2001, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov ako judikát R 68/2003, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že „... za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Keďže znenie § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov bolo prevzaté do súčasného § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., je citované rozhodnutie naďalej aktuálne a súdmi v aplikačnej praxi plne využívané. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. ...“. Z uvedeného judikátu ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 399/2016 zo dňa 21.06.2016, na ktorý tiež poukázal súd prvej inštancie, implicitne vyplýva právny záver, že len čo možno podľa ustanovení zákona považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t. j. len čo možno bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotiť, týmto okamihom začína plynúť pre uplatnenie nárokov dvojročná premlčacia lehota podľa § 106 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, kedy skutočne ošetrujúci lekár, prípadne znalec vyhotoví posudok o sťažení spoločenského uplatnenia (m.m. III. ÚS 399/2016). Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tejto časti rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou (uvedený judikát), keď zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je súčasťou posudku MUDr. Dušana Viciana (č.l. 45), otázku ustálenia zdravotného stavu žalobkyne v spojení s nárokom náhrady za bolesť, analyzoval v odseku 35. svojho rozhodnutia s tým, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený najneskôr dňa 30.09.2017 a tak premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom 30.09.2017 a uplynula v premlčacej lehote dvoch rokov, dňa 30.09.2019. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 03.01.2022, bola podaná po lehote. V tejto časti odvolací súd už len konštatuje, že pri náhrade za bolesť dvojročná lehota začína plynúť odo dňa kedy sa poškodený dozvedel o škode a o osobe zodpovednej za vznik škody; najskôr je to po stabilizácii zdravotného stavu, presne tak, ako uviedol súd prvej inštancie v súlade s posudkom MUDr. Dušana Viciana. 19.2. Otázku nároku vo vzťahu sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie analyzoval v odseku 36. napadnutého rozhodnutia s tým, že aj uvedená otázka sa posudzuje na základe lekárskeho posudku (§ 4 zákona č. 437/2004 Z.z.) a jeho ohodnotenie možno vykonať (§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.) len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; čo u predmetného nároku je spravidla po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. Pri sťažení spoločenského uplatnenia je zdravotný stav poškodeného ustálený v okamihu, keď je jeho zdravotný stav stály do tej miery, že možno určiť, že bude trpieť nepriaznivými následkami poškodenia zdravia; spravidla zákon predpokladá, že zdravotný stav poškodeného bude ustálený uplynutím jedného roka po poškodení zdravia. Uvedené je konštatované aj v posudku MUDr. Dušana Viciana (č.l. 45). Súd prvej inštancie z predmetného posudku zistil, že za následok úrazu - obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu bol zistený pri vyšetrení žalobkyne H.. F. X. dňa 16.03.2018, preto od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 16.03.2020. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 03.01.2022, bola podaná po lehote.
19.3. Pokiaľ ide o ďalšie nároky spočívajúce v účelne vynaložených nákladov spojených s liečením (lieky, liečba, kúpeľné liečenie, opatrovateľská a sociálna pomoc), súd prvej inštancie správne v súlade so zákonom odôvodnil v odseku 37. napadnutého rozhodnutia s tým, že tu plynie vlastná premlčacia doba ktorá je určená okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobkyňa predložila množstvo pokladničných bločkov (č.l. 240-495 za obdobie 8/2017 až 4/2020) pričom súd prvej inštancie tento nárok rovnako správne vyhodnotil ako premlčaný. Právo pri vecnej náhrade škody pri subjektívnej lehote sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá; objektívna lehota za premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k škodovej udalosti, pričom subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Keďže objektívna premlčacia doba začala plynúť od škodovej udalosti, t.j. od 30.01.2017, podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 30.01.2020. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 03.01.2022, aj v tejto časti bola podaná po lehote. O tom kto za škodu zodpovedá bolo žalobkyni známe najneskôr dňa 03.07.2017 (kedy právny zástupca žalobkyne kontaktoval žalovaného 1/ za účelom mimosúdneho vyriešenia veci) a tak podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aj najneskoršia doba uplynula dňa 03.07.2020. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 03.01.2022, bola podaná po lehote. 19.4. Odvolací súd už len dopĺňa, že z § 106 ods. 1 a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade škody na zdraví, zákon objektívnu premlčaciu dobu vôbec neurčuje, určuje len dvojročnú subjektívnu lehotu. Právna úprava vychádza zo zásady, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť podať na súd na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Poškodený sa pritom dozvie o škode vtedy, keď (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. V predmetnej veci bolo potrebné aplikovať vo vzťahu k náhrade škody na zdraví (bolestné a SSÚ) subjektívnu premlčaciu dobu podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k ostatným nárokom (náklady spojené s liečením) objektívnu premlčaciu dobu podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. 20. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, ktorá nesúhlasí s jej údajným nedodržaním miery opatrnosti, nakoľko diera vo vestibule bez zabezpečenia je neprípustná a dostatočnosť osvetlenia nebola predmetom zistenia skutkového stavu veci, odvolací súd vyhodnotil, s poukazom na premlčanie uplatneného nároku, za irelevantnú. 20.1. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 20.2. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). V prípade, ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v Občianskom zákonníku alebo v iných právnych predpisoch, pre zodpovednosť sa použijú následky upravené v týchto konkrétnych právnych predpisoch. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 je dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Preventívna povinnosť sa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ukladá každému, t.j. fyzickým ako aj právnickým osobám. Toto ustanovenie upravuje prípad, keď škodu spôsobila iná osoba (škodca - zodpovednostný subjekt), ale aj situáciu, keď škoda vznikla zavinením alebo pričinením poškodeného. 20.3. Súd prvej inštancie v odseku 27. napadnutého rozhodnutia jasne a v súlade s vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobkyňa nepreukázala porušenie akejkoľvek jeho zákonnej (§ 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.) alebo zmluvnej povinnosti za škodu spôsobenú na zdraví žalobkyne. 20.4. Podporne súd prvej inštancie v odseku 28. napadnutého rozhodnutia poukázal na uznesenie OR PZ Bratislava II, odbor poriadkovej polície ČVS: ORP-2064/RZ-B2-2018 zo dňa 10.12.2018, ktorým bola vec žalobkyne odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania s poukazom na legitimitu očakávania, že predovšetkým samotní poškodení majú dbať na ochranu svojho života a zdravia tak, aby postupovali obozretne a dodržiavali aspoň primerané zásady opatrnosti. Žalobkyňa bola tá, ktorá nedodržala elementárnu mieru opatrnosti, čoho následkom bol pád a následná ujma na zdraví. Sama žalobkyňa uviedla „... že „dieru“ v podlahe si nevšimla preto, že sa nepozerala pod svoje nohy, ale na
vrátnika, ktorý šiel pred ňou. ...“. Policajný orgán v konaní uzavrel, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo výhradne v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na strane žalobkyne, t.j. s porušením obvyklej miery opatrnosti, pretože v prípade jej bežného dodržania by k ujme na zdraví žalobkyne neprišlo, a k tejto došlo len a výlučne vďaka zjavnému porušeniu obvyklej miery opatrnosti zo strany žalobkyne. 20.5. Pokiaľ ide o dostatočnosť osvetlenia, čo nebolo predmetom zistenia skutkového stavu, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že uplatnený nárok je premlčaný, a tento svoj názor uviedol už v rámci predbežného prejednania veci dňa 07.09.2022 (č.l. 206) ako vyplýva zo zvukového záznamu. Na základe uvedeného je tak logické, že ak je uplatnený nárok premlčaný, je v súlade s hospodárnosťou konania, ďalšie dokazovanie nevykonávať. 21. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne uvedené v odseku 8. tohto rozhodnutia, odvolací súd na ne neprihliadal, resp. sa s nimi nezaoberal, nakoľko na tie, ktoré kopírujú odvolacie námietky uvedené v odseku 7. tohto rozhodnutia, dal odvolací súd už odpoveď a ostatné námietky z podania zo dňa 23.04.2024 sú podané po odvolacej lehote (posledný deň odvolacej lehoty bol 24.11.2023). 22. V súvislosti s dôkazným bremenom odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020, v zmysle ktorého „... úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. ...“. 23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010). 24. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Súd tiež nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). 25. Krajský súd v Bratislave s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sporové strany v konaní nastolili. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlil, ako dospel k záveru svojho rozhodnutia v spojení s náležitou aplikáciou právnych predpisov, jasne ozrejmil, ako sa vysporiadal s argumentami sporových strán ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam. Iba skutočnosť, že žalobkyňa sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia a ani nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva žalobkyne na spravodlivý proces. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)