{"guid": "25a407bb-dd17-48e1-939c-4645e21dd470:978e8e83-ee67-4f4b-80fb-e2c6b3f23cd8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1222200010.1", "spisova_znacka": "6Co/85/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/85/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 6Co/85/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1222200010.1", "identifikacne_cislo": "1222200010", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Otília Belavá", "sudca_id": 490, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-otilia-belava-490", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/978e8e83-ee67-4f4b-80fb-e2c6b3f23cd8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1222200010.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1222200010.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1222200010.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/85/2024\n1222200010\n29. 04. 2026\nJUDr. Otília Belavá\nECLI:SK:KSBA:2026:1222200010.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek\nsenátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: Y. M. G., X..\nXX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, L., proti žalovaným: 1/ APIS home, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 60,\nBratislava, IČO: 47 853 646, zastúpený advokátskou kanceláriou VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o.,\nso sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 647 903, 2/ ČSOB Poisťovňa, a. s., so sídlom Žižkova 11,\nBratislava, IČO: 31 325 416, zastúpený advokátskou kanceláriou MGA IURIS s.r.o., so sídlom Cukrová\n14, Bratislava, IČO: 47 233 028, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-53C/1/2022-692 zo dňa 27.09.2023, takto\nrozhodol:\nI. Napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-53C/1/2022-692 zo dňa 27.09.2023,\npotvrdzuje.\nII. Žalovaným 1/ a 2/\nv rozsahu 100 %.\n\npriznáva\n\nvoči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným priznal nárok na\nnáhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu (II.).\n2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava II dňa 03.01.2022 (od\n01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV) domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným 1/\na 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody na zdraví (bolestné) v sume\n2.372,-EUR, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.824,- EUR, náhradu účelne\nvynaložených nákladov spojených s liečením (lieky, liečba, kúpeľné liečenie, opatrovateľská a sociálna\npomoc) v sume 15.945,-EUR, náhradu straty nedokončených obchodných aktivít pred úrazom v sume\n6.500,- EUR, náklady za vypracovanie znaleckého posudku a právne zastúpenie do podania žaloby v\nsume 2.438,24 EUR, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania.\n3. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 30.01.2017 okolo 17:00 hod. vošla do vchodu\nbytového domu na B. N.. XX (ďalej len „Bytový dom“) kde býva, a ako išla k výťahu, pred ktorým bol\nznížený priestor po odstránení dlažby (priestor po výmene dlažby je dodnes viditeľný), bez akéhokoľvek\nupozornenia alebo označenia výstražnou tabuľou, o znížený priestor zakopla, čo ju následne odhodilo do\nprotiľahlej steny a po páde sa nevedela už viac postaviť (ďalej len „Úraz“). Výmenu dlažby zabezpečovala\nsprávcovská spoločnosť, na základe Zmluvy o výkone správy uzatvorenej v zmysle zákona č. 182/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú uzatvorila s vlastníkmi bytov a nebytových\npriestorov v dome na B. N.. XX, XXX XX L., ktorí sú zapísaní na LV č. XXXX, okres: L., kat. úz. X.\n(ďalej len „Zmluva o výkone správy“). Výmena dlažby, po ktorej ostal pred výťahom znížený priestor,\n\nnebola správcom vopred oznámená vlastníkom bytov. Na túto skutočnosť, že je pred výťahom znížená\nplocha, žiadnym spôsobom správca neupozornil vlastníkov bytov a navyše sa výťah, pred ktorým boli\nvybraté kachličky z dlažby, nachádza v zle osvetlenom vestibule domu, kde bolo v čase, kedy došlo k\núrazu žalobkyne, úplné šero (svietili len 2 svetlá zo siedmich). Strop vestibulu je vysoký skoro 6 metrov,\na keď žiarovky, ktoré vyhasnú a nie sú vymenené, je v priestore veľmi zlé osvetlenie a viditeľnosť.\nSvedkami tohto úrazu boli vrátnik Y. F., ktorý vykonával službu ochrany objektu, ktorý privolal rýchlu\nzáchrannú pomoc (ďalej len „RZP“) a dvaja majitelia bytov v bytovom dome R. Y. C. E. Š.R.F.. Po páde\nsa žalobkyňa nevedela postaviť a po prevezení RZP do Nemocnice Ružinov, Ružinovská 6, 826 06\nBratislava, musela byť na následky tohto úrazu na druhý deň 31.01.2017 v celkovej anestézii operovaná.\nŽalobkyni bola operovaná komplikovaná zlomenina ľavej stehennej kosti, ktorá jej musela byť zachytená\nintramedulárnou osteosyntézou, a ani po roku a pol sa nebola schopná pohybovať bez problémov.\nŽalobkyňa sa na následky úrazu liečila od 08/2017 u angeziologičky H.. S.. Pre zlepšenie zdravotného\nstavu žalobkyňa absolvovala týždenné liečebné pobyty v Dudinciach (od 22.05.2017, od 28.09.2017,\nod 19.02.2019) a v Piešťanoch (od 21.05.2018, od 12.06.2018, od 18.07.2018, od 22.08.2020). Počas\nkúpeľnej liečby boli žalobkyni naordinované procedúry - vaňový minerálny kúpeľ, individuálne cvičenie,\nmasáže, rašelinový kúpeľ, oxygenoterapia, bahenný zábal a magnetová terapia. Liečebné pobyty si\nžalobkyňa hradila z vlastných zdrojov v priemere 900,- EUR za jeden pobyt, t.j. spolu suma 6.300,-EUR.\nNa následky tohto úrazu sa žalobkyni po 5-7 mesiacoch rozvinulo autoimunitné ochorenie - Complex\nRegional Pain Syndróm RSD, ktorý jej spôsoboval opuchy (vyskytujú sa na rôznych miestach končatín)\nsprevádzané silnými bolesťami (na končatinách a prechádzali z ľavej strany z ruky na nohu, z pravej\nnohy na pravú ruku). Následkom úrazu bola žalobkyni operovaná stehenná kosť ľavej nohy, ktorá sa\nstále skracuje, čo spôsobuje žalobkyni bolesti a citeľné obmedzenie pri chôdzi. Na zmiernenie bolestí\nžalobkyňa musí užívať liek OXY PRO, ktorý centrálne pôsobí proti bolesti (je zaradený do skupiny\nopioidov). Na zlepšenie stavu, ktorý žalobkyni spôsobuje skracovanie nohy, musí pravidelne absolvovať\nakupresúrnu liečbu, rehabilitácie, cvičenia so špeciálnymi cvikmi a plávať. Náklady na liečbu úrazu ku\ndňu podania žaloby predstavujú výdavky za lieky v sume 500,- EUR, zdravotné doplnky v sume 200,EUR, akupresúru v sume 90,- EUR, akupunktúru v sume 110,- EUR, špeciálnu kontrolu po úraze v\nsume 45,- EUR, spolu 945,- EUR. Po úraze sa u žalobkyni rozvinula dýchavičnosť, pre silné bolesti\nzačala trpieť nespavosťou, silnými bolesťami hlavy (pri úraze si udrela silno hlavu) a nechutenstvom do\njedla, čo vyústilo do anorexie. Do dňa, kedy sa stal úraz, žalobkyňa nikdy nebola chorá a ani nebrala\nžiadne lieky. Následkom úrazu musí teraz každodenne užívať liek proti bolesti OXY PRO a lieky na\nspanie. Okrem toho každý mesiac musí užívať výživové doplnky na podporu uzdravenia. Liečba, ktorú\ndo dnešného dňa žalobkyňa podstúpila jej čiastočne zlepšila zdravotný stav a podľa správy ošetrujúcej\nlekárky H.. S.Č. zo dňa 19.04.2021, je zdravotný stav ustálený a nie je možné očakávať ďalšie zlepšenie.\nNásledkom úrazu sa žalobkyni rozvinulo autoimunitné ochorenie Complex Regional Pain Syndróm RSD,\nktoré predtým nemala a do dnešného dňa pre zhoršený zdravotný stav berie lieky OXY PRO, pre\nbolesti trpí chronickou únavou, nechutenstvom do jedla a chronickou nespavosťou. Uvedené potvrdzujú\nlekárske správy, ktoré sa nachádzajú v znaleckom posudku H.. G. Y.. Žalobkyňa zdôraznila, že do\ndňa 30.01.2017 mala 100% zdravotný stav primeraný jej veku a nemala žiadne vážne zranenia, ani\núrazy, čo dokumentujú lekárske správy, ktoré sú obsahom znaleckého posudku č. XXXXXX-XX/XX\nvypracovaný znalcom MUDr. Dušanom Vicianom zo dňa 21.09.2021 (ďalej len „Znalecký posudok“).\nZnalecký posudok obsahuje všetky lekárske správy a vyšetrenia, ktoré musela žalobkyňa po úraze\npodstúpiť. Do dňa úrazu viedla žalobkyňa aktívny život, aktívne športovala - chodila na túry, tancovala\na cvičila aerobik a jogu. Bola pracovne aktívna - navrhovala spoločenské oblečenie a plánovala otvoriť\nmódny návrhársky salón. Má rozpísané knihy a návrhy na filmy, výstavy a divadelné hry, ale z dôvodu\nnásledkov úrazu nemá energiu, lebo sa stále doliečuje. Predmetný úraz spôsobil žalobkyni na jej zdraví\ntrvalé následky a úplne znemožnil robiť akékoľvek dlhšie pohybové aktivity, realizovať sa ako módna\nnávrhárka, nakoľko okrem pohybových obmedzení, mal úraz vplyv aj na celkovú koncentrovanosť\nspôsobenú dýchavičnosťou, nespavosťou a silnými bolesťami hlavy. Úraz žalobkyni spôsobil množstvo\nproblémov, vrátane sociálnych lebo žalobkyňa bola po dobu prvých 6 týždňov po úraze odkázaná na\nposkytovanie dennej opatrovateľskej pomoci na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej pomoci zo dňa\n09.02.2017 v celkovej sume 300,- EUR. Následne si žalobkyňa musela od 07.02.2017 na dva a pol roka\nzabezpečiť pravidelnú dennú pomoc v domácnosti (3-5 hod./denne), ktorú neskôr zmenila na pravidelnú\ntýždennú pomoc pri nakupovaní, varení a upratovaní, čo predstavovalo výdavky v sume 8.400,- EUR,\nčo spolu predstavuje sumu 8.700,- EUR. Odo dňa úrazu nemôže žalobkyňa plnohodnotne žiť svoj\nživot a udržiavať pracovné a spoločenské vzťahy, v čom jej bránia následky úrazu. Tiež je odkázaná,\nkeď sa jej zhorší zdravotný stav (najmä v zime, keď nemá istotu pri chôdzi) na pomoc pri nakupovaní\na zariaďovaní ďalších osobných potrieb, čo výrazne znižuje jej postavenie v spoločnosti. Žalobkyňa\n\ntesne pred tým, ako sa jej stal úraz, mala ísť na obchodnú cestu do USA- New Yorku, ktorú musela\nzrušiť, čím jej vznikla strata na letenke a ubytovaní 2.500,- EUR. Tiež pred úrazom žalobkyňa začínala\nkampaň pre záchranu opustených zvierat, a aj keď sa reklama odvysielala, nemohla sa tejto aktivite\nvôbec venovať, a tak všetko úsilie a peniaze vyšli na zmar, čo predstavuje stratu v sume 4.000,- EUR.\nŽalobkyňa má charitatívnu organizáciu prenesenú z USA - J. O. J., W.: W..J.-X..S., ktorej sa od úrazu\nnemôže plnohodnotne venovať. Preto si žalobkyňa proti žalovaným spoločne a nerozdielne uplatňuje\nnáhradu za bolesť (náhradu za bolesť spôsobenú poškodením zdravia a náklady spojené s liečením a\nodstraňovaním následkov úrazu) ohodnotenú znaleckým posudkom na 130 bodov, čo predstavuje sumu\n2.372,- EUR a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (nepriaznivé následky úrazu na životné\núkony žalobkyne, na uspokojovanie životných a spoločenských potrieb a na plnenie spoločenských úloh)\nohodnotenú znaleckým posudkom na 100 bodov, čo predstavuje sumu 1.824,- EUR. Pred podaním\nžaloby sa snažila žalobkyňa o mimosúdny zmier, pri ktorom vynaložila sumu 400,- EUR na právnikov,\nna znalecký posudok na čo vynaložila 538,24 EUR, ďalšie náklady na právne zastúpenie v sume 1.500,EUR (spolu je to 2.438,24 EUR). Zdravotný stav žalobkyne je stále v liečebnom procese, čo bude\nvyžadovať ďalšiu liečbu a tým aj vynaložené náklady.\n4. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.02.2022, v ktorom v celom\nrozsahu poprel žalobkyňou uplatnené nároky, nakoľko sú bez právneho základu, absentuje preukázané\nporušenie právnej povinnosti žalovaného 1/ ako správcu bytového domu v súvislosti s výkonom správy a\núrazom. Žalovaný 1/ poukázal na jeho zmätočné označenie, nakoľko žalobkyňa žalovaného 1/ označuje\nako správcu bytového domu ale aj ako zákonného zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov\npodľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej\nlen „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Z takéhoto označenia nie je zrejmé, či žalobkyňa považuje za pasívne\nlegitimovaného žalovaného 1/ ako správcu, alebo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv bytovom dome, ktorí sú vlastníkmi aj daného spoločného priestoru, v ktorom sa stal úraz. Samotná\nžalobkyňa citovala ust. § 9 ods. 7 a 8 zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré sú však účinné od 01.11.2018,\npričom v čase vzniku úrazu (30.01.2017) v zákone č. 182/1993 Z. z. ešte neboli zakotvené, takže nijakým\nspôsobom nimi nie je možné preukazovať pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ v tomto spore, pričom\npasívnej legitimácie správcu v právnych vzťahoch sa výkonu správy domu ani netýkajú. Ustanovenie §\n9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. sa týka výlučne zastupovania vlastníkov v hmotnoprávnych vzťahoch\npri správe domu (teda aktívnej legitimácie správcu či spoločenstva v súdnych konaniach pri vymáhaní\npohľadávok vlastníkov a nie pasívnej legitimácie) a § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. upravuje priame\nzastúpenie vlastníkov správcom a spoločenstvo iba v explicitne uvedených súdnych konaniach (žaloba\nprehlasovaného vlastníka bytu a nebytového priestoru, zdržanie sa alebo zákaz výkonu záložného práva\na pod.). Predmetný spor o náhradu škody, v ktorom sa žalobkyňa domáha náhrady škody od žalovaných,\nnespadá pod režim zákonného zastúpenia v zmysle § 9 ods. 7 a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z..\nNavyše v prípade zákonného zastúpenia je správca bytového domu len zástupcom vlastníkov, čiže\nsprávca nemôže byť ani pasívne legitimovaným subjektom. Žalobkyňa sa v žalobe snaží navodiť dojem,\nže žalovaný 1/ je zodpovedný za úraz, nakoľko si tiež údajne nesplnil alebo nedostatočne splnil svoje\npovinnosti vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 Z. z. alebo zo zmluvy o výkone správy. Žalobkyňa však v\nžalobe neuvádza žiadne konkrétne ustanovenie zmluvy alebo zákona, ktoré by mal žalovaný 1/ porušiť,\npričom porušenie právnej povinnosti je základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu.\nUstanovenie § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., na ktoré žalobkyňa tiež poukazuje v žalobe, je však\nlen všeobecným ustanovením upravujúcim zodpovednosť správcu bytového domu za škodu spôsobenú\nvlastníkom pri výkone správy domu. Toto ustanovenie nestanovuje žiadnu konkrétnu povinnosť, ktorú\nby bol správca povinný dodržať. Predpokladmi na úspešné uplatnenie žaloby o náhradu škody sú\nokrem existencie škody, preukázania porušenia právnej povinnosti, zavinenia aj príčinná súvislosť\nmedzi porušením právnej povinnosti a škodou; tá však musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná.\nTento predpoklad musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť náhrady škody vyvodzovanú\nzo zodpovednosti založenej či už na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti.\nŽalobkyňa kumulatívne splnenie týchto predpokladov nepreukázala. Z týchto dôvodov žalovaný 1/ už\nv roku 2017 listom zo dňa 09.08.2017 adresovanom vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobkyne\nreagoval na výzvu o mimosúdne riešenie veci zo dňa 03.07.2017 vo výške „cca 15.000,- EUR“ tak, že\ntúto odmietol uhradiť. K okolnostiam vzniku úrazu žalovaný 1/ uviedol, že v čase vzniku úrazu bol vchod\ndo bytového domu - spoločný priestor pred výťahom rekonštruovaný, ale bol riadne viditeľne označený\na svetelne zabezpečený, tzn. pre osoby riadiace sa označením nepredstavoval žiadne ohrozenie\nbezpečnosti, a preto nemohol byť príčinou úrazu žalobkyne. Opísanie priestoru žalobkyňou, v ktorom\ndošlo k úrazu sa nezakladá na reálnej skutočnosti. Zo žiadneho dôkazu pripojeného k žalobe nevyplýva,\n\nže predmetný objekt v čase úrazu predstavoval ohrozenie bezpečnosti pre vlastníkov bytového domu\n(napr. že tam bolo v čase úrazu šero, resp. že by svietili len dve svetlá zo siedmych). Tento spoločný\npriestor bytového domu bol navyše pod dohľadom vrátnika bytového domu, ktorým bol v čase úrazu\nY. F., ktorý vykonával službu ochrany objektu tohto bytového domu. Žalovaný 1/ uviedol, že disponuje\ninformáciou, že príčinou úrazu bola najmä prítomnosť alkoholu u žalobkyne a z toho vyplývajúca\nneopatrnosť pri prechádzaní spoločným priestorom bytového domu v čase úrazu. Túto skutočnosť vie\npotvrdiť vlastník bytu R. Y., ktorý prišiel do daného priestoru bytového domu zhruba minútu po páde\nžalobkyne. R. Y. môže potvrdiť, že žalobkyňa v čase vzniku úrazu ťažšie artikulovala, so sebou si niesla\nv taške fľaše alkoholu. Na základe uvedeného má žalovaný 1/ dôvodné podozrenie, že žalobkyňa si\nspôsobila úraz svojou nedbanlivosťou a vplyvom alkoholu, ktorý zrejme zapríčinil, že mala zníženú mieru\nostražitosti, koncentrácie, svalovej motoriky a stability. K úrazu žalobkyne by podľa názoru žalovaného\n1/ nedošlo, ak by žalobkyňa nebola pod vplyvom alkoholu, pretože vyššie uvedené miesto by si určite\nvšimla a pri prechode by sa mu vyhla. Žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by mohla\nzakladať nárok žalobkyne, ale naopak v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená\naj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,\nznáša ju sám. V takýchto prípadoch, je podľa súdnej praxe spravodlivé, aby v rozsahu, v akom bola\nškoda spôsobená poškodeným, povinnosť náhrady nezaťažovala škodcu, lebo v tomto rozsahu nie je\nsplnený jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom\nškodcu, prípadne kvalifikovanou udalosťou, za ktorú žalovaný zodpovedá na objektívnom princípe a\nvznikom škody (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/657/2006 zo dňa 19.03.2008,\nuznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1500/2006 zo dňa 15.07.2008). Zároveň žalovaný 1/\npoukázal na rozpory medzi žalobnými tvrdeniami a znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou, keď\nžalobkyňa v žalobe uvádza, že jej po úraze pomáhal Y. F., službu konajúci pracovník ochrany objektu\nbytového domu, ktorý jej privolal RZP, znalec v znaleckom posudku uvádza, že k úrazu nebol privolaný\nžiadny bezpečnostný pracovník správy domu ani policajná hliadka. Žalovaný 1/ tiež poukázal, že takmer\ncelá str. 4 znaleckého posudku je takmer doslovne prevzatá zo str. 2-3 žaloby, čo naznačuje, že znalec\nnepísal posudok sám vlastnými slovami, ale zrejme len preberal opis žalobkyňou deklarovaného stavu\nzo žaloby, resp. z podaní právnej zástupkyne žalobkyne, pretože znalec na viacerých miestach nehovorí\no poškodenej osobe, ale o „našej Klientke“. Paradoxom je, že žalobkyňa v žalobe opisuje úraz ako\nzakopnutie s následným odhodením do protiľahlej steny, pričom znalec v znaleckom posudku uvádza,\nže úraz prebehol zakopnutím a pádom na podložku. Na str. 3 znaleckého posudku sa uvádza, že úraz\nsa stal dňa 31.01.2017 o 17:00 hod., pričom v žalobe je uvedený dátum 30.01.2017 o 17:00 hod..\nTaktiež žalovaný 1/ poukázal na rozpory v tvrdeniach o ustálení zdravotného stavu žalobkyne, že zatiaľ\nčo žalobkyňa v žalobe považuje za moment ustálenia zdravotného stavu ukončenie liečenia, znalec v\nznaleckom posudku uviedol, že ustálenie zdravotného stavu žalobkyne v danom prípade nastalo už po\n31.01.2018. Na str. 9-10 znaleckého posudku však znalec uvádza, že žalobkyňa sa dňa 14.11.2018\npodrobila vyšetreniu zažívacieho traktu, nakoľko mala príznaky všeobecnej nedostatočnosti tráviaceho\nsystému bolesť brucha, chudnutie, na USG podozrenie na kvetovaný útvar v dutine brušnej. Znalec\ntiež uvádza, že poškodená osoba veľmi sporadicky navštevuje všeobecnú lekárku pre dospelých H..\nF. L., Poliklinika Ružinov, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o komplexnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej\nv lekárskej správe (Poliklinika Mýtna) zo dňa 14.01.2019 sa uvádza, že zdravotný stav žalobkyne sa\nskomplikoval a vyžaduje liečbu silnými analgetikami až opiátovej rady. Po úraze hlavy sa pridružili\nďalšie neurotické syndrómy, pokojové bolesti, opuchy končatín, zhoršená pohyblivosť, poruchy spánku,\nchronická únava a závrate. V tejto súvislosti žalovaný 1/ uviedol, že zo žiadneho listinného dôkazu\nvšak nevyplýva, že tieto zdravotné problémy sa u žalobkyne prejavili v príčinnej súvislosti s úrazom\na že nie sú spôsobené vekom žalobkyne, resp. zdravotnými problémami, ktorými žalobkyňa trpela už\npred úrazom. Žalobkyňa mala v čase úrazu 73 rokov, čo je vek, v ktorom sú u väčšiny ľudí uvedené\nzdravotné komplikácie prirodzené a bežné. Žalovaný 1/ zároveň vzniesol námietku premlčania s tým, že\npre premlčanie nároku na náhradu škody na zdraví stanovuje zákonodarca jedine plynutie subjektívnej\npremlčacej doby. V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí\nza dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre toto\nustanovenie je relevantné skúmanie začiatku premlčacej doby iba z hľadiska vedomosti poškodeného o\nspôsobenej škode, ktorá sa prejavuje v dvoch základných právnych tituloch, a to nároku na odškodnenie\nbolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka v spojení\nso zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia\nv znení neskorších predpisov. Posúdenie momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode na zdraví,\nviaže slovenská judikatúra na okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Najvyšší súd\nSR v rozsudku sp. zn. MCdo/37/2000 zo dňa 28.06.2001 konštatoval, že „... Za deň zistenia bolesti\n\nnemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia\nlekárskeho posudku o bolestnom. Rozhodujúcim dňom zistenia bolesti pre určenie náhrady za bolesť\nje okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného.“ Zistenie, kedy sa z hľadiska bolesti ustálil\nzdravotný stav závisí od vyjadrenia lekára, a nie od voľnej úvahy súdu. Jedná sa totiž o posúdenie\nskutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Presné časové obdobie ustálenia zdravotného stavu pri\nsťažení spoločenského uplatnenia je spravidla jeden rok, čo vyplýva aj z ust. § 8 ods. 4 zákona č.\n437/2004 Z. z. v platnom znení. Vo vzťahu k posudzovaniu nároku na bolestné je nemenej podstatným\nmomentom samotná operácia po úraze (obdobne v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n305/2008 zo dňa 24.09.2008, týkajúci sa bolestného), tá bola vykonaná dňa 31.01.2017. Ide o čas,\nkedy žalobkyňa vytrpela bolesť a vedela o škode, a zároveň mala vedomosť o tom, koho pokladá\nza zodpovedného za škodu. Znalec v znaleckom posudku ustálil zdravotný stav žalobkyne na deň\npo 31.01.2018, tzn. v zmysle ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.. To znamená, že už dňa\n01.02.2018, po ustálení zdravotného stavu mohla žalobkyňa žiadať o vyhotovenie posudku za účelom\nzistenia výšky škody v časti nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. O výške škody vo vzťahu k\nostatným nárokom žalobkyňa mala vedomosť už skôr (viď výzva žalobkyne na mimosúdne vyriešenie\nveci zo dňa 03.07.2017). Z tohto dôvodu žalovaný 1/ zastáva názor, že všetky nároky uplatnené\nžalobkyňou sú už premlčané, viac ako 2 roky. Vo vzťahu k nárokom preto žalovaný 1/ vzniesol námietku\npremlčania. Vo vzťahu k posúdeniu premlčania nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia teda\nžalovaný 1/ trval na tom, že posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa mohlo, resp. malo\nposudzovať už dňa 01.02.2018, v deň ustálenia zdravotného stavu tak, ako to predpokladá ust. § 8\nods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. v platnom znení. Žalovaný 1/ poukázal na uznesenie Ústavného súdu\nSR sp. zn. III. ÚS 399/2016 zo dňa 21.06.2016, v zmysle ktorého: „O škode spočívajúcej v sťažení\nspoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie\nbolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové\nokolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia\nsa vykoná hneď, ako je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený.“ Vo vzťahu k\nnároku na náhradu vynaložených nákladov spojených s liečením a to liekov, liečby, kúpeľné liečenie,\nopatrovateľská a sociálna pomoc žalovaný 1/ namietal nepreukázanie účelne vynaložených nákladov na\nliečenie. Žalobkyňa nepredložila jediný doklad, ktorý by preukazoval vynaloženie nákladov uvedených\nv žalobe. Náklady uvádza žalobkyňa na viacerých miestach žaloby a v rôznych výškach napr. na strane\n5 žaloby uvádza sumu 8.700,-EUR, avšak v časti navrhovaného rozsudku na strane 7 žaloby tie isté\nnároky uvádza už vo výške 15.945,-EUR. Rovnako nárok za poskytovanie opatrovateľskej pomoci\nžalobkyňa odôvodňuje zmluvou o poskytovaní sociálnej pomoci zo dňa 09.02.2017, pričom bez dôkazu\nsi uplatňuje sumu 8.700,-EUR. Predložená zmluva o poskytovaní sociálnej pomoci (bez datovania a\nbez podpisu prijímateľa) obsahuje údaj o poskytovaní sociálnej služby určený na 1 hod./7 x týždenne\na nie 3-5 hod./denne, ako to uvádza žalobkyňa a údaj o platobných podmienkach je na 6,- EUR/1\nhod. a 10,50 EUR/víkend a sviatok. Z uvedenej zmluvy nie je zrejmé, či vôbec došlo k jej uzatvoreniu\na absentujú akékoľvek doklady o úhrade výdavkov v tomto smere. Žalovaný 1/ namieta nárok vo\nvýške 6.300,- EUR za týždenné poúrazové liečebné pobyty v kúpeľoch Dudince a Piešťany, ku ktorým\nnepredložila jediný dôkaz o absolvovaní týchto liečebných pobytov ani doklad o ich zaplatení, pričom\npo úraze, náročnej liečbe alebo operácii majú pacienti častokrát nárok na kúpeľný pobyt hradený z\nverejného zdravotného poistenia podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v platnom\nznení. Zároveň žalobkyňa nepreukázala jediný z ďalších údajných výdavkov vo výške 945,-EUR za\nlieky, zdravotné doplnky, akupunktúru, poplatky za kontrolu a pod.. Nie je zrejmé, či uvedené výdavky\nžalobkyňa reálne hradila, či boli účelne vynaložené ani v akom rozsahu a či neboli kryté všeobecným\nzdravotným poistením. Žalobkyňa tiež poukázala na opuchy končatín, pričom ako dôkaz priložila\nfotografiu opuchnutej ruky, pričom z tejto fotky nie je zrejmé, či ide skutočne o ruku žalobkyne alebo inej\nosoby ani to, kedy bola predmetná fotka vyhotovená. Žalovaný 1/ zdôraznil, že žalobkyňa si pri uplatnení\nnárokov v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka nesplnila povinnosť vyplývajúcu z\nustanovení procesného práva o náležitostiach podanej žaloby podľa § 132 CSP. To znamená, že\npopri skutkových okolnostiach uvedených v žalobe žalobkyňa neoznačila a nepripojila k žalobe žiaden\nrelevantný dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jej tvrdení a v tejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal\nna judikát Najvyššieho súdu SR publikovaný ako R 14/2021. Vo vzťahu k nároku na náhradu nákladov\nza stratu nedokončených obchodných aktivít pred úrazom, žalovaný 1/ namietal nepreukázanie straty\nna zárobku, keď žalobkyňa žiadnym spôsobom a ani dôkazom nepreukázala, na základe ktorého odvíja\nsvoj nárok vo výške 6.500,- EUR (nepreukázala existenciu uhradených leteniek do New Yorku v sume\n2.500,- EUR; stratu na mzde, či inom príjme z aktivít charitatívnej organizácie J. O. J. vo výške 4.000,EUR; existenciu pracovného či iného zmluvného vzťahu k nároku na príjem v charitatívnej organizácií\n\nJ. O. J., ani obsadenie vo vlastníckej štruktúre tejto organizácie). Žalobkyňa je navyše poberateľom\nstarobného dôchodku, nepredložila žiaden dôkaz o priemernom zárobku, ktorý dosahovala pred úrazom\nnapr. daňové priznania, ktoré by preukázalo jej príjmy (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n25Cdo/2857/2005 zo dňa 31.10.2007). Žalovaný 1/ namietal i naplnenie príčinnej súvislosti ako jedného\nz predpokladov zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k náhrade za vypracovanie znaleckého posudku\npre účel mimosúdneho riešenia veci a právneho zastúpenia do podania žaloby, žalovaný 1/ má zato, že\nžalobkyňa nepreukázala žiadnym dokladom úhradu sumy 2.438,24 EUR (za znalecký posudok 538,24\nEUR, náklady právneho zastúpenia za mimosúdny zmier 400,- EUR a v sume 1.500,- EUR). Pokiaľ ide\no trovy právneho zastúpenia ktoré súvisia s uplatnením nárokom, tieto nie je možné uplatňovať v rámci\nžalovanej sumy, ale ide o úkony právnej služby, ktoré môže žalobkyňa v prípade úspechu, uplatňovať v\nrámci náhrady trov konania v rozsahu tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.\nŽalovaný 1/ poukázal na rôzny začiatok plynutia premlčacej lehoty pri jednotlivých nárokoch na náhradu\nškody na zdraví a ostatných nárokoch (strata na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti, strata na\nzárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné, nárok za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na liečenie). Pokiaľ by nároky žalobkyne\nboli dôvodné a preukázané, čo žalovaný 1/ výslovne odmieta, boli by premlčané vzhľadom na obdobie,\nkedy sa o nich žalobkyňa dozvedela (napr. zmluva o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 09.02.2017,\nkúpele z 22.05.2017, výdavky za spracovanie návrhu na mimosúdne riešenie veci zo dňa 03.07.2017,\nvýdavky za znalecký posudok zo dňa 01.02.2018, kedy bol zdravotný stav žalobkyne ustálený). Aj z\nvýzvy na mimosúdne riešenie veci v čase jej odoslania dňa 03.07.2017, mala žalobkyňa vedomosť o\nrozsahu vzniknutej škody, nakoľko ju odhadla „cca 15.000,- EUR“, ktorú kvalifikovala ako „rozsiahle\nnáklady na liečenie, zvýšené náklady na zabezpečenie životných potrieb a možnosti spoločenskej\nrealizácie“. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal\nžalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.02.2022 s tým, že\nžalovaný 1/ ako poistník (správca bytového domu GLÓRIA v Bratislave na Záhradníckej 60) uzatvoril\nso žalovaným 2/ dňa 31.12.2018 poistnú zmluvu č. 800 401 0943, úraz žalobkyne zo dňa 30.01.2017\nv dôsledku ktorého utrpela škodu na zdraví, jeho príčinu vzniku, škodu na zdraví a mechanizmus\nvzniku tejto škody, považuje za spornú. Žalovaný 2/ vzniesol námietku nedostatku vecnej legitimácie s\npoukazom na vyjadrenie žalobkyne, že žalovaný 1/ je zodpovedný za škodu spôsobenú neplnením si\njeho povinností podľa zákona č. 182/1993 Z.z., resp. jeho povinností na základe zmluvy o výkone správy.\nŽalovaný 1/ ako poistník uzatvoril so žalovaným 2/ ako poisťovateľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej\no. i. bolo aj poistenie zodpovednosti poisteného za škodu. Poistenie zodpovednosti za škodu je podľa §\n790 písm. c) Občianskeho zákonníka jedným z druhov poistenia. Žalovaný 2/ poukázal na ustanovenia\n§ 822 a § 823 Občianskeho zákonníka, ktoré zakladajú právo poisteného, aby pri dojednanom poistení\nzodpovednosti za škodu, za neho poisťovateľ nahradil škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Osoba\npoisteného nie je osobou totožnou s osobou poškodenou. Poisteným je podľa § 797 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka osoba, ktorej majetok, život, zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie\nvzťahuje. Teda pri poistení zodpovednosti za škodu je poisteným osoba, ktorej zodpovednosť za škodu\nje poistená (škodca). Obsahovo identicky definujú osobu poisteného Všeobecné poistné podmienky\npre poistenie zodpovednosti za škodu VPP ZOD 2017 (čl. 18 bod 11.), na ktoré sa poistná zmluva\nodvoláva a ktoré k nej boli pripojené a boli poistníkovi (žalovanému 1/) pred jej uzatvorením oznámené.\nNa rozdiel od poisteného je poškodeným podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka osoba, ktorej\nvznikla škoda na zdraví alebo majetku. Poisťovateľ má záväzok plniť výlučne voči poistenému (ako\nosobe zodpovednej za škodu). Keďže poisťovateľ nemá záväzok plniť vo vzťahu k poškodenému,\npoškodený nemá tomu zodpovedajúce právo na plnenie voči poisťovateľovi. Zároveň ustanovenie §\n823 Občianskeho zákonníka ako platobné miesto plnenia uvádza osobu poškodeného, ktorý však nemá\nprávo na plnenie proti poisťovateľovi (okrem prípadov upravených napr. v zákone č. 381/2001 Z.z. v\nznení neskorších predpisov a pod.). Žalobkyňa je poškodenou, ktorej mala vzniknúť škoda na zdraví\na preto nemá voči žalovanému 2/ právny nárok na uplatnenú náhradu škody keďže osoba poistníka\nje odlišná od osoby poisteného. Poistnou zmluvou došlo k poisteniu cudzieho rizika, čo predpokladá\naj ust. § 794 Občianskeho zákonníka, osobitne pri poistení zodpovednosti za škodu ust. § 828 ods. 1\nObčianskeho zákonníka podľa ktorého, poistenie sa môže vzťahovať aj na zodpovednosť iného než\ntoho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Podľa poistnej zmluvy teda nie je poisteným žalovaný 1/\na jeho zodpovednosť za škodu, za ktorú prípadne zodpovedá žalobkyni. Aj sama žalobkyňa uvádza, že\nza škodu má zodpovedať žalovaný 1/. Žalovaný 2/ tiež uviedol, že poistná zmluva bola uzatvorená dňa\n31.12.2018, účinnosť nadobudla dňa 01.01.2019 (časť I čl. 1) a v zmysle VPP ZOD 2017 (čl. 11 bod.\n\n1) poistenie vzniklo nasledujúci deň po jej uzatvorení (01.01.2019). Podľa čl. 5 bod 3. VPP ZOD 2017,\npodmienkou vzniku práva na poistné plnenie podľa poistnej zmluvy je, že škoda a aj jej príčina vznikli\nv dobe trvania poistenia. Ku škode na zdraví žalobkyne došlo dňa 30.01.2017, t.j. pred uzatvorením\npoistnej zmluvy, a tak aj z tohto dôvodu nevznikla žalovanému 2/ povinnosť na základe poistnej zmluvy\nplniť. Žalovaný 2/ zároveň namieta nepreukázanie zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu, nakoľko\ntúto žalobkyňa nepreukázala a nepreukázala ani príčinu vzniku škody a mechanizmus vzniku škody.\nKonateľ žalovaného 1/ vo výpovedi pred orgánom činným v trestnom konaní (OR PZ, Bratislava II,\nodbor poriadkovej polície, ČVS:ORP-2064/RZ-B2-2018) dňa 06.12.2018 uviedol, že spoločné priestory\nv ktorých malo dôjsť k úrazu, boli zodpovedajúco osvetlené, oprava dlažby spočívala iba vo výmene\n2 ks dlažby o rozmere 50x50 cm s tým, že vzniknutá nerovnosť bola hlboká najviac 5 mm. Zároveň\nuviedol, že žalovaný 1/ opravu nevykonával, ale opravu vykonávala ním zabezpečená osoba. Žalovaný\n2/ v tejto súvislosti uviedol, že OR PZ Bratislava II, oddelenie poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ\nBratislava Ružinov-Západ v rozhodnutí pod ČVS:ORP-2064/RZ-B2-2018 zo dňa 10.12.2018 dospelo z\nvykonaného dokazovania k záveru, že za škodu vzniknutú žalobkyni úrazom dňa 30.01.2017 zodpovedá\nona sama „... V tomto prípade možno hovoriť o tom, že ku škode na zdraví poškodenej došlo výhradne\nv príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na strane poškodenej, t.j. s porušením obvyklej miery\nopatrnosti, pretože v prípade jej bežného dodržiavania by k ujme na zdraví poškodenej neprišlo, a teda k\ntejto došlo len a výlučne vďaka zjavnému porušením obvyklej miery opatrnosti zo strany poškodenej. ...“.\nŽalovaný 2/ uviedol, že zo známych skutočností je zrejmé, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo tým,\nže žalobkyňa sama nezachovala potrebnú mieru pozornosti a starostlivosti, ktorú možno od nej rozumne\npožadovať a ktorá je objektívne spôsobilá zabrániť riziku vzniku škody. Ako vyplýva z uznesenia OR\nPZ, Bratislava II, odbor poriadkovej polície, ČVS:ORP-2064/RZ- B2-2018 zo dňa 10.12.2018, žalobkyňa\nsi vôbec nevšimla nerovnosť, nakoľko sa pod svoje nohy nepozerala, ale pri chôdzi pozerala na pred\nňou idúceho vrátnika. Preto možno uzatvoriť, že škoda, ktorá vznikla úrazom žalobkyne dňa 30.01.2017\nvznikla v dôsledku porušenia všeobecne prevenčnej povinnosti žalobkyne podľa § 415 Občianskeho\nzákonníka. Žalovaný 2/ opäť poukázal na výpoveď konateľa žalovaného 1/ pred orgánom činným v\ntrestnom konaní zo dňa 06.12.2018 v ktorej uviedol, že žalovaný 1/ v rámci svojich povinností zo zmluvy\no výkone správy obstaral vykonanie opravy u inej osoby (dodávateľa), ktorá túto opravu vykonávala. Ak\nv súvislosti s vykonávaním tejto opravy došlo zo strany jej realizátora k porušeniu nejakých povinností\n(čo však preukázané nebolo), tak za škodu zodpovedá takáto osoba a nie žalovaný 1/. Žalovaný 2/ tiež\nnamietal nepreukázanie uplatnených nárokov a ich výšky. K náhrade bolesti (vo výške 2.372,- EUR)\nžalovaný 2/ uviedol, že náhradu vytrpenej bolesti žalobkyňa opiera o znalecký posudok č. XXXXXXXX/XX zo dňa 21.09.2021 spracovaný MUDr. Dušanom Vicianom, ktorý žalovaný 2/ namieta s tým, že\nnemá náležitosti súkromného znaleckého posudku a preto naň treba nahliadať ako na bežný listinný\ndôkaz. Žalovaný 2/ poukázal na dobu, ktorá uplynula od vzniku tohto nároku do jeho uplatnenia, keď\nz hľadiska premlčania je potrebné ustáliť, kedy sa žalobkyňa dozvedela a) o osobe zodpovednej za\nškodu spôsobenú dňa 30.01.2017, b) o spôsobenej škode, ktorá sa odškodňuje náhradou za bolesť.\nPokiaľ žalobkyňa tvrdí, že za vzniknutú škodu má zodpovedať žalovaný 1/, tak táto skutočnosť jej\nbola známa najneskôr dňa 03.07.2017, kedy jej právny zástupca kontaktoval žalovaného 1/ za účelom\nmimosúdneho vyriešenia veci. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je súčasťou posudku MUDr. Viciana,\nje zrejmé, že žalobkyňa bola hospitalizovaná do 07.02.2017 s tým, že dňa 31.01.2017 sa podrobila\nintramedulámej osteosyntéze v dôsledku zlomeniny proximálneho femoru vľavo, a v posudku na str.\n9 sa konštatuje, že „... Vlastné liečenie operovanej zlomeniny ľavej stehnovej kosti bolo ukončené\nukončením rehabilitačného programu (magnetoterapia, fyzikálna liečba) september 2017. ...“. Za tohto\nstavu potom najneskôr v septembri 2017 došlo u žalobkyne k odzneniu akútnej fázy bolesti spôsobenej\npoškodením jej zdravia a jej zdravotný stav bol z tohto hľadiska natoľko ustálený, že bolo možné\nohodnotiť škodu na zdraví, ktorá sa odškodňuje náhradou bolesti. Preto sa žalobkyňa kto zodpovedá\nza škodu (označila žalovaného 1/) dozvedela najneskôr dňa 30.09.2017. Vzhľadom na uvedené, v\nsúlade s § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania. K náhrade\nsťaženia spoločenského uplatnenia (vo výške 1.724,- EUR) žalovaný 2/ uviedol, že zákon č. 437/2004\nZ.z. predpokladá, že zdravotný stav poškodeného je ustálený spravidla uplynutím 1 roka po poškodení\nzdravia. V tomto prípade žalobkyňa trpí obmedzením hybnosti ľavého bedrového kĺbu - ľahkým. V\npredloženom znaleckom posudku je uvedené, že tento následok - obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu,\nbol zistený pri vyšetrení žalobkyne H.. F. X. dňa 16.03.2018. Preto sa žalobkyňa o tom, kto jej zodpovedá\nza škodu (označila žalovaného 1/) dozvedela najneskôr dňa 16.03.2018. Vzhľadom na uvedené, v\nsúlade s § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania. K náhrade\núčelne vynaložených nákladov v súvislosti s liečením (vo výške 15.945,- EUR) žalobkyňa uviedla iba\nvo všeobecnej rovine náklady, ktoré mala vynaložiť v súvislosti s liečením poškodenia zdravia. Žiadnym\n\nspôsobom však nepreukázala účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia týchto nákladov, právne dôvody ich\nvzniku, ich výšku a ani ich vynaloženie. K náhrade straty nedokončených aktivít pred poškodením zdravia\n(vo výške 6.500,- EUR) žalovaný 2/ poukázal, že žalobkyňa iba všeobecne uviedla, že jej mali vzniknúť\nnáklady z dôvodu nerealizovanej cesty do USA (letenky a ubytovanie 2.500,- EUR a strata 4.000,- EUR)\nz dôvodu nezrealizovania projektu v SR. Tieto náklady žalobkyňa ponechala vo všeobecnej rovine, bez\npreukázania právnych dôvodov ich vzniku, ich výšky a vynaloženia. K náhrade nákladov potrebných na\nvypracovanie znaleckého posudku a právneho zastúpenia do podania žaloby (vo výške 2.438,24 EUR)\nžalovaný 2/ uviedol, že žalobkyňa vynaloženie týchto nákladov žiadnym spôsobom nepreukázala. Na\nzáklade uvedených skutočností žalovaný 2/ žiadal, aby súd žalobu v časti voči žalovanému 2/ zamietol\na žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 106 ods. 1, ods. 2, § 415, § 444, § 449\nods.1, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 4, § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.\no náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona\nč. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných\npoisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) a vecne tým, že v odseku 10.\nnapadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie špecifikoval vykonané dokazovanie, v odseku 27. sumárne\nuviedol esenciálne skutočnosti pre ktoré žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú. V odseku 28. súd prvej\ninštancie konštatoval, že žalobkyňa nedodržala obvyklú mieru opatrnosti tak, ako má na mysli ust. §\n415 Občianskeho zákonníka v spojení s uznesením OR PZ Bratislava II, odbor poriadkovej polície ČVS:\nORP-2064/RZ-B2-2018 zo dňa 10.12.2018, ktorým poverený príslušník PZ vec žalobkyne odmietol. V\nodsekoch 29. a 30. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie sa vysporiadal s uplatneným nárokom\nnáhrady vynaložených nákladov spojených s liečením, ktoré žalobkyňa predložila až v priebehu konania\na to množstvom pokladničných bločkov a dokladov o úhrade rôznych služieb a tovarov, pričom nebolo\nzrejmé kto bol ich platiteľom, čo bolo predmetom nákupu a či tieto náklady súviseli s úrazom žalobkyne.\nSúd prvej inštancie sa v odseku 31. vysporiadal s nedostatkom preukázania straty z nedokončených\nobchodných aktivít (letenka do New Yorku a ubytovanie, strata na mzde). V odseku 32. napadnutého\nrozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil, prečo je žaloba voči žalovanému 2/ nedôvodná, keďže\nžalobkyňa nepreukázala, že žalovaný 2/ mal v čase úrazu uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným\n1/, resp. nepreukázala existenciu akéhokoľvek zmluvného alebo iného vzťahu, na základe ktorého by\nžalovanému 2/ vznikla povinnosť plniť. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ v odseku 33.\nodôvodnil, že z poistnej zmluvy vyplýva, že poistenými boli vlastníci bytov a nebytových priestorov v\nbytovom dome (ich zodpovednosť za škodu), pričom žalovaný 1/ nie je vlastníkom bytov a nebytových\npriestorov v bytovom dome, v ktorom došlo k úrazu, pričom žalovaný 1/ uzatvoril poistnú zmluvu so\nžalovaným 2/ ako poistník. Poistníkom je osoba, ktorá uzatvorila s poisťovateľom poistnú zmluvu a\nje povinná platiť poistné (čl. 18 bod 16. VPP ZOD 2017). V tomto prípade je osoba poistníka odlišná\nod osoby poisteného. Uvedenou poistnou zmluvou došlo k uzatvoreniu tzv. poistenia cudzieho rizika,\nako predpokladá aj Občiansky zákonník v § 794, a osobitne pri poistení zodpovednosti za škodu v §\n828 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, poistenie sa môže vzťahovať aj na zodpovednosť\niného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Podľa poistnej zmluvy teda nie je poisteným\nžalovaný 1/ teda ani jeho zodpovednosť za škodu. V odseku 34. až 36. napadnutého rozhodnutia súd\nprvej inštancie pozitívne odôvodnil vznesenú námietku premlčania žalovanými 1/, 2/ s tým, že žalobkyňa\no tom kto za škodu zodpovedá (žalovaný 1/) bola známa dňa 03.07.2017, keď jej právny zástupca\nkontaktoval žalovaného 1/ za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, pričom náhrada za bolesť sa podľa\n§ 444 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 437/2004 Z.z., odškodňuje jednorazovo. Podľa\nnázoru súdu sa žalobkyňa o tom, kto zodpovedá za škodu dozvedela najneskôr dňa 30.09.2017, odkedy\nv súlade s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia doba ktorá márne uplynula\ndňom 30.09.2019, keďže žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde až po uplynutí premlčacej doby. Vo\nvzťahu k nároku sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie ustálil v zmysle žalobkyňou\npredloženého znaleckého posudku MUDr. Viciana (v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky\nposudok sa vydáva, len čo je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, spravidla\npo uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia), v danom prípade dňa 16.03.2018 (keď následok obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu bol zistený pri vyšetrení žalobkyne H.. F. X.S. dňa 16.03.2018).\nV súlade s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od 16.03.2018 začala plynúť premlčacia doba\nktorá márne uplynula dňom 16.03.2020, keďže žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde až po uplynutí\npremlčacej doby. Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil aj ostatné uplatnené nároky (náhrada za lieky\n\nuhradené v roku 2017, náhrada za kúpeľnú liečbu v Dudinciach v máji 2017 a februári 2019, za kúpeľnú\nliečbu v Piešťanoch v máji, júli a auguste 2018, zmluva o poskytovaní sociálnej služby z 09.02.2017 a\ns tým súvisiace náklady za pomoc v domácnosti z roku 2018 a 2019, náklady v súvislosti s plánovanou\ncestou do New Yorku, keďže išlo o cestu plánovanú na 25.02.2017, výdavky za spracovanie návrhu\nna mimosúdne riešenie veci zo dňa 03.07.2017, výdavky za znalecký posudok), nakoľko žaloba bola\npodaná dňa 03.01.2022 a súd považoval za premlčané všetky nároky o ktorých sa žalobkyňa dozvedela\npred dňom 03.01.2020. V závere súd prvej inštancie uplatnené nároky vyhodnotil ako nedôvodné, resp.\npremlčané, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobkyne (návrh na výsluch svedkov\nY. F., R.K. Y. C. E. Š.) nevykonal, keďže ich považoval za nadbytočné, a to s poukazom na základné\nprincípy CSP, najmä na hospodárnosť konania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §\n255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP, čo odôvodnil v odseku 39. napadnutého rozhodnutia.\n7. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie v ktorom uviedla, že v konaní došlo k vadám,\nkeď práva žalobkyne neboli rešpektované/dodržané čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nNebol zistený skutkový stav veci, súd nevykonal žiadne dôkazy, neboli vypočutí navrhovaný svedkovia.\nŽalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 07.11.2022, avšak súd sa s návrhom\nnezaoberal. Žalobkyňa podala námietku zaujatosti voči sudkyni, no odpoveď nedostala, tiež žiadala o\nzmenu termínu pojednávania no žiadosť bola odmietnutá. Žalobkyňa namieta, že poistná zmluva bola\nuzavretá v roku 2007, kedy bola budova skolaudovaná, a nie v roku 2018 ako uviedol súd prvej inštancie.\nŽalobkyňa namieta žalovanými vznesenú námietku premlčania, keďže ustálenie zdravotného stavu a\npodanie žaloby boli v tom istom čase. Žalobkyňa namieta údajné nedodržanie miery opatrnosti, nakoľko\ndiera vo vestibule bez zabezpečenia je neprípustná a dostatočnosť osvetlenia nebola predmetom\nzistenia skutkového stavu veci. Žalobkyňa namieta, že po úraze nebola privolaná polícia na pokyn\nsprávcu domu a videozáznamy boli vymazané.\n8. Súd prvej inštancie uznesením pod sp.zn. B2-53C/1/2022-723 zo dňa 20.03.2024 vyzval žalobkyňu\nna odstránenie vád podaného odvolania, ktoré žalobkyňa doplnila podaním zo dňa 23.04.2024 s tým,\nže označila spis konania vo veci ktorého podáva odvolanie voči rozsudku. Poukázala, že pojednávania\nboli nahrávané, pričom dodnes žalobkyňa nemá ich písomný prepis. Podané odvolanie doplnila s tým,\nže oprava mala byť vopred oznámená, oprava nemala byť bez označenia, že správca neoznámil úraz\npoisťovni, správca domu zodpovedá za všetky škody. Žalobkyňa namieta, že premlčanie nie je možné,\nnakoľko zdravotný stav nebol ustálený čo potvrdzuje znalecký posudok a MUDr. Ondrejkovičová. K\nškode na zdraví došlo v súvislosti s porušením povinností správcu a jeho nedbanlivosti. V závere\nžalobkyňa žiadala, aby žalovaní správca a poisťovňa boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť\nžalobkyni náhradu škody, trovy právneho zastúpenia a náhradu za znalecký posudok.\n9. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/ s tým, že z obsahu oboch písomných podaní žalobkyne\nje zrejmé, že jej zámerom bolo podať odvolanie voči rozsudku, avšak podľa názoru žalovaného 1/,\npodania neobsahujú všetky obligatórne náležitosti odvolania v zmysle § 363 v spojení s § 127 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“), v dôsledku čoho\npredmetné podania nie sú procesne nespôsobilé vyvolať odvolací prieskum rozsudku. Odvolanie by\nmalo byť bez ďalšieho v zmysle § 386 písm. d) CSP odmietnuté. Z procesnej opatrnosti žalovaný 1/\nuviedol, že z podaní žalobkyne nie je výslovne zrejmé, voči ktorému konkrétnemu súdnemu rozhodnutiu\nodvolanie smeruje. Všeobecná obsahová náležitosť podania v zmysle § 127 písm. c) CSP (údaj o tom,\nktorej veci sa podanie týka) je v súvislosti s obsahovými náležitosťami odvolania v § 363 precizovaná\ntak, že nestačí iba všeobecne uviesť spisovú značku konania, ktorého sa odvolanie týka, ale je potrebné\njednoznačne identifikovať aj rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje. Absencia tejto obsahovej\nnáležitosti je vo veci osobitne zásadná, keďže žalobkyňa v podaní 1 (na str. 1 a 2) rozporuje, o.i.\npostup a rozhodnutie súdu prvej inštancie o údajnom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktorý mala podať na pojednávaní dňa 07.11.2022, ako aj postup predsedu súdu prvej inštancie\npri posudzovaní žiadosti žalobkyne o zmenu zákonnej sudkyne z dôvodu údajnej zaujatosti. V oboch\npodaniach absentuje aj rozsah, v akom sa žalobkyňa domáha odvolacieho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia. Z podania 1 a ani z podania 2 nie je možné jednoznačne identifikovať konkrétne odvolacie\ndôvody, ktoré patria medzi obligatórne obsahové náležitosti odvolania. Žalobkyňa v zásade neuvádza ani\njeden konkrétny odvolací dôvod v zmysle § 365 a) až h) CSP. Podľa § 373 ods. 1 CSP, súd na doplnenie\nodvolacích dôvodov odvolateľa nevyzýva. Ide o zásadný nedostatok odvolania, keďže odvolateľ práve\nprostredníctvom vymedzenia odvolacích dôvodov stanovuje predmet a hĺbku odvolacieho prieskumu.\nNavyše odvolací súd podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa názoru žalovaného\n\n1/, nie je úlohou odvolacieho súdu suplovať aktivitu odvolateľa pri identifikácii odvolacích dôvodov.\nĎalším zrejmým nedostatkom uvedených podaní je, že žalobkyňa nešpecifikovala, čoho konkrétne sa\nprostredníctvom svojich podaní domáha, neuviedla konkrétny odvolací návrh. Z podania 1 táto náležitosť\nnevyplýva vôbec a v podaní 2 žalobkyňa formuluje žalobný petit, ktorý je odlišný od žalobného petitu,\nktorý uviedla v žalobe. Podľa § 371 CSP, žalobu už nemožno v odvolacom konaní meniť. K jednotlivým\nnámietkam ktoré uviedla žalobkyňa vo svojich podaniach, žalovaný 1/ odkázal na všetky svoje doterajšie\npísomné podania a ústne prednesy na pojednávaniach, ako aj na odôvodnenie rozsudku. Žalobkyňa\nv podaniach iba rekapituluje svoje subjektívne tvrdenia a dojmy, ktoré prezentovala už v konaní pred\nsúdom prvej inštancie (v zmysle § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je\nprípustné). Námietky uvedené v oboch podaniach považuje žalovaný 1/ v celom rozsahu za nedôvodné a\ns časti aj za zásadne neurčité. Žalobkyňa napríklad v úvode podania 1 uvádza, že malo dôjsť k porušeniu\njej práva na spravodlivý proces, pričom bližšie nešpecifikuje, v čom konkrétne malo toto porušenie\nspočívať. Tiež nie je pravdou, že by súd prvej inštancie vo veci nevykonal žiadne dôkazy, pričom\nv tejto súvislosti žalovaný 1/ odkázal najmä na odsek 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd\nprvej inštancie nevykonal výsluch svedkov navrhnutých žalobkyňou najmä z dôvodu, že už z ostatných\ndôkazov, ktoré mal súd k dispozícii bolo zrejmé, že žalobkyňou uplatnené nároky sú nedôvodné a\npremlčané, preto vykonanie navrhovaných dôkazov by nebolo hospodárne (odsek 38. odôvodnenia\nrozsudku). Taktiež nie je povinnosťou súdu vykonať každý z navrhnutých dôkazov, čo potvrdzuje aj\nustálená súdna prax (sp. zn. I. ÚS 64/97 zo dňa 08.10.1997). Žalobkyňa vo všeobecnosti rozporuje\nskutkové zistenia súdu prvej inštancie, pričom bližšie neuvádza, v čom konkrétne by mala spočívať ich\nnesprávnosť. Žalovaný 1/ popiera tvrdenie žalobkyne že by štatutárny zástupca žalovaného 1/ A.. F.\nvyvíjal akýkoľvek nátlak na vrátnika pána F.V., ktorý mal byť svedkom úrazu, pričom žalobkyňa v tomto\nsmere v konaní nepredložila žiadny relevantný dôkaz. Ako irelevantnú považuje žalovaný 1/ námietku\nžalobkyne v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré mala súdu predložiť na\npojednávaní dňa 07.11.2022, nakoľko ak sa odvolanie týka rozsudku, išlo o rozhodnutie vo veci samej,\nktorého predmetom nebol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj v tomto kontexte je preto\nosobitne problematické, že žalobkyňa v podaní 1 a ani v podaní 2 dostatočne jednoznačne a určito\nneidentifikovala napadnuté súdne rozhodnutie (nie je zrejmé, či žalobkyňa napadla rozsudok alebo iné\nrozhodnutie súdu prvej inštancie). Taktiež žalobkyňa uvádza žiadosť adresovanú predsedovi súdu prvej\ninštancie smerujúcu k zmene zákonnej sudkyne z dôvodu jej údajnej zaujatosti, pričom o takejto žiadosti\nžalovaný 1/ nemá vedomosť, a ide o vec, ktorá vôbec nebola predmetom rozsudku. Z uvedeného opäť\nnie je jasné, voči ktorému konkrétnemu rozhodnutiu chcela žalobkyňa podať opravný prostriedok v\nsúvislosti s konaním pod sp. zn. B2 - 53C/1/2022. Žalovaný 1/ popiera ničím nepodložené tvrdenia\nžalobkyne, že by žalovaný 1/ resp. jeho štatutárny zástupca alebo zamestnanec porušil, akúkoľvek svoju\nzákonnú alebo zmluvnú povinnosť v súvislosti s riešením úrazu, ktorý mal stať v roku 2017. Námietky\nžalobkyne, že nemá k dispozícii zápisnice resp. iné záznamy z pojednávaní, považuje žalovaný 1/\nza neopodstatnené. V zmysle § 99 ods. 2 CSP mala žalobkyňa na každom pojednávaní možnosť\npožiadať o kópiu zápisnice, pričom zápisnice z jednotlivých pojednávaní sú súčasťou súdneho spisu, do\nktorého mohla v priebehu konania kedykoľvek nahliadnuť. Rovnako v zmysle § 98 ods. 2 CSP mohla\nžalobkyňa požiadať súd o kópiu zvukových záznamov z pojednávaní a oboznámiť sa s ich obsahom.\nK tvrdeniu žalobkyne, že súd prvej inštancie nerešpektoval informáciu o tom, že jazykom žalobkyne\nje angličtina, žalovaný 1/ v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 07.11.2022,\nv ktorej je jednoznačne zaznamenané vyjadrenie žalobkyne, že sa narodila v Slovenskej republike a\ndo Spojených štátov amerických sa presťahovala až keď mala 15 rokov. Na následnú otázku súdu,\nktorá smerovala k tomu, či žalobkyňa v konaní potrebuje preklad písomných podaní resp. prednesov z\npojednávaní do anglického jazyka výslovne uviedla, že: „Na tlmočníkovi a ani prekladateľovi netrvám.“\nNámietku žalobkyne, že nemala dostatok času pripraviť sa na niektoré z pojednávaní resp. predložiť\nvšetky dôkazy, ktoré považovala za relevantné, žalovaný 1/ považuje za účelovú. Žaloba bola podaná\nv roku 2021, pričom v čase podania bola žalobkyňa právne zastúpená advokátkou. Už v písomnej fáze\nkonania mala žalobkyňa dostatok času na označenie a predloženie dôkazov svedčiacich v jej prospech.\nPredbežné prejednanie sporu sa uskutočnilo takmer o rok neskôr dňa 07.09.2022, ktorého sa žalobkyňa\nosobne zúčastnila. Súd prvej inštancie v rámci predbežného prejednania sporu zrozumiteľne uviedol,\nktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré skutkové tvrdenia naopak považuje\nmedzi stranami za nesporné a tiež uviedol predbežné právne posúdenie veci. V nadväznosti na to\nbola žalobkyni uložená procesná lehota na označenie prípadných ďalších relevantných dôkazov na\npodporu svojich tvrdení do 10.10.2022. Žalobkyňa predkladala súdu prvej inštancie listinné dôkazy aj\npo tomto termíne, pričom ako vyplýva najmä z odseku 10. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie,\npri rozhodovaní zohľadnil aj neskôr predložené dôkazy. Žalobkyňa mala do vyhlásenia uznesenia o\n\nskončení dokazovania objektívne dostatok času na predloženie všetkých dôkazov, ktoré považovala\nza relevantné na podporu svojich tvrdení. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyňa nepreukázala naplnenie\nhmotnoprávnych predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, vo vzťahu\nk žalovanému 1/ nepreukázala porušenie akejkoľvek jeho zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, rovnako\nnepreukázala príčinnú súvislosť medzi výkonom správy bytového domu žalovaným 1/ a zdravotným\nstavom žalobkyne resp. údajnými nákladmi, ktoré v súvislosti s liečením a súvisiacimi zdravotníckymi\núkonmi mali žalobkyni vzniknúť. V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal najmä na odsek 27. napadnutého\nrozsudku. V čase vzniku úrazu bol vchod do bytového domu - spoločný priestor pred výťahom síce\nrekonštruovaný, ale bol riadne viditeľne označený a svetelne zabezpečený, tzn. pre osoby riadiace\nsa označením nepredstavoval žiadne ohrozenie bezpečnosti, a preto nemohol byť príčinou úrazu\nžalobkyne. Zo žiadneho relevantného dôkazu nevyplýva, že predmetný objekt by práve v čase úrazu\nžalobkyne predstavoval ohrozenie bezpečnosti pre vlastníkov bytového domu (napr. že tam bolo v čase\núrazu šero, resp. že by nebolo zabezpečené dostatočné osvetlenie daného priestoru). Tento spoločný\npriestor bol navyše pod dohľadom vrátnika bytového domu. Žalovaný 1/ poukázal aj na uznesenie\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, odboru poriadkovej polície pod ČVS: ORP-2064/\nRZ-B2-2018 zo dňa 10.12.2018, v ktorom je konštatované, že v danej veci nie je dôvod na začatie\ntrestného stíhania, že žalobkyňa nedodržala ani len elementárnu mieru opatrnosti, čoho následkom\nbol jej pád a následná ujma na zdraví. Sama žalobkyňa mala v danej veci pri svojom výsluchu uviesť,\nže „dieru“ v podlahe si nevšimla preto, že sa nepozerala pod svoje nohy, ale na vrátnika, ktorý šiel\npred ňou. K námietke žalobkyne, ktorá vo vzťahu k ustáleniu jej zdravotného stavu, resp. momentu\nzačatia plynutia premlčacej doby zo strany súdu prvej inštancie, žalovaný 1/ konštatoval, že žalobkyňa\nsvoju námietku nepodporila žiadnou konkrétnou argumentáciou, žiadnou relevantnou judikatúrou. Ide\no všeobecné a ničím nepodložené námietky a žalovaný 1/ sa stotožnil s posúdením týchto otázok zo\nstrany súdu prvej inštancie uvedeným najmä v odsekoch 34. až 36. odôvodnenia rozsudku. Žalobkyňa\nv konaní nepreukázala ani to, že by žalovaný 2/ mal v čase úrazu žalobkyne uzatvorenú poistnú zmluvu\nso žalovaným 1/, resp. existenciu akéhokoľvek zmluvného alebo iného vzťahu, na základe ktorého by\nžalovanému 2/ vznikla povinnosť plniť žalobkyni. V závere žalovaný 1/ navrhol odvolaciemu súdu, aby\nodvolanie žalobkyne v zmysle § 386 písm. d) CSP odmietol a priznal žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ak by odvolací súd mal za to, že podmienky na\npostup podľa § 386 písm. d) CSP nie sú naplnené, žalovaný 1/ žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu\nprvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n10. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 2/ s tým, že s odvolaním žalobkyne nesúhlasí a\nje nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd vykonal potrebné\ndokazovanie, z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec posúdil správne\naj po právnej stránke, a ani konanie ktoré mu predchádzalo, netrpí žiadnou vadou, ktorá by mohla\nmať za následok nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Hoci žalobkyňa komplexne popiera\nsprávnosť a dôvodnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v konečnom dôsledku v odvolaní neuvádza\nžiadne dôvody, z ktorých by nesprávnosť rozhodnutia a vady konania ktoré by mohli mať vplyv na jeho\nnesprávnosť, resp. ktorými by došlo k zásahu do jej práva na spravodlivý proces, vyplývali. Pokiaľ ide o\nnámietku nevykonania všetkých žalobkyňou navrhnutých dôkazov, žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť,\nže o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd ktorý nie je povinný vykonať\nvšetky navrhnuté dôkazy, ale v súlade s princípom hospodárnosti výlučne také, ktoré sú pre rozhodnutie\nvo veci samej podstatné, t.j. také, ktoré majú potenciál preukázať určitý pre rozhodnutie rozhodný\n(významný) skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou, ktorý nie je preukázaný už iným dôkazom. Súd\nnevykonal výsluchy žalobkyňou navrhnutých svedkov z dôvodu nadbytočnosti, s čím sa vyporiadal aj v\nodôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 29.). K tvrdeniu žalobkyne, že jej jazykom je angličtina a slovensky\nsa iba učí, žalovaný 2/ uviedol, že žalobkyňa v priebehu celého konania komunikovala výlučne v\nslovenskom jazyku, a teda tomuto jazyku aj dostatočne rozumie. V konečnom dôsledku, na pojednávaní\ndňa 07.11.2022 žalobkyňa výslovne uviedla, že na tlmočníkovi a ani prekladateľovi netrvá. K tvrdeniu\nžalobkyne v podanom odvolaní, že poistná zmluva z ktorej vyvodzuje svoj nárok voči žalovanému 2/,\nmala byť uzatvorená pred tým, ako jej vznikla škoda dňa 30.01.2017, žalovaný 2/ uviedol, že toto tvrdenie\nje v zrejmom rozpore s obsahom poistnej zmluvy, ktorú predložila sama žalobkyňa. Z predmetnej poistnej\nzmluvy je nespochybniteľné, že táto bola uzatvorená dňa 31.12.2018 a bola účinná od 01.01.2019 (časť I\nčl. 1 poistnej zmluvy) a v súlade so VPP ZOD 2017 (čl. 11 bod. 1) poistenie vzniklo nasledujúci deň po jej\nuzatvorení (01.01.2019). Podľa čl. 5 bod 3. VPP ZOD 2017 podmienkou vzniku práva na poistné plnenie\nje, že škoda a aj jej príčina vznikli v dobe trvania poistenia. Ku škode na zdraví žalobkyne došlo dňa\n\n30.01.2017, t.j. pred uzatvorením poistnej zmluvy, preto žalovanému 2/ nevznikla povinnosť poskytnúť\nžalobkyni na základe poistnej zmluvy v súvislosti so škodou na zdraví, ktorú utrpela dňa 30.01.2017,\nžiadne plnenie. K takémuto záveru dospel aj súd prvej inštancie a tento je správny. Žalobkyňa v odvolaní\nžiadnym relevantným spôsobom nepreukázala nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k\nnedôvodnosti žaloby voči žalovanému 2/, že\na) nie je aktívne vecne legitimovaná na plnenie voči žalovanému 2/ s poukazom na ustanovenie § 822 a\n§ 823 Občianskeho zákonníka (poistenie zodpovednosti zakladá výlučne právo poisteného, aby za neho\npoisťovateľ poskytol plnenie poškodenému, no samotnému poškodenému priamo voči poisťovateľovi\nprávo na plnenie nevzniká),\nb) žalovaný 1/ a jeho zodpovednosť za škodu nie je poisteným z poistnej zmluvy; poisteným sú vlastníci\nbytov a nebytových priestorov v dome; žalovaný 1/ je v uvedenom poistnom vzťahu výlučne poistníkom;\nprípadná zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu nie je predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy a\npreto žalovaný 2/ nie je za žalovaného 1/ povinný poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy (čl. 18 bod 11.,\nbod 16. VPP ZOD 2017, § 794, § 797 ods. 1, § 828 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa ani\nv odvolaní nepreukázala naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného 1/ na vzniknutej\nškode, ani výšku tejto škody a ani žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátila dôvodnosť námietky\npremlčania uplatnených nárokov. V závere žalovaný 2/ navrhol odvolaciemu súdu aby rozsudok súdu\nprvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému\n2/ trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, proti\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po\nskonštatovaní, že hoci podané odvolanie nemá 100 % zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), z\ndôvodu právnej istoty sporových strán ako aj z dôvodu možného porušenia práva na súd, resp. prístup\nk súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preskúmal rozsudok\nsúdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov ktorými je viazaný (§ 379, § 380\nods. 1 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP),\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobkyne voči rozsudku súdu prvej inštancie nemožno priznať úspech, a že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.04.2026; termín\nverejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP.\n12. Úlohou odvolacieho súdu, s poukazom na odvolacie dôvody, hoci nepokrývali 100 % zákonné\nnáležitosti podľa § 363 CSP, avšak podľa názoru odvolacieho súdu napriek tomu bolo možné pokračovať\nv odvolacom konaní, s odkazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, bolo\nposúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, konkrétne správnosť záverov o tom, či\nnárok uplatnený predmetnou žalobou bol podaný na súd včas, a či súd prvej inštancie o jednotlivých\nnárokoch rozhodol v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou.\n13. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac\nv procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej\nstránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie\nv dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok\naj v logických súvislostiach presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). V prejednávanej\nveci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k\nprejednávanej veci, citoval právne predpisy ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil\nsvoje právne závery. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska\nprincípov spravodlivého procesu, najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť\nÚstavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005 uviedol, že\nsúčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je\nprávo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (aktuálne v § 220 ods. 2 CSP). Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní § 211\nObčianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 393 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii\n\nobsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a\njeho argumenty podporujú príslušný záver rozhodnutia o veci. Keďže v takomto prípade nie je potrebné\ndôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím\nnámietkam žalobkyne. S poukazom na uvedené, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a\nargumentmi žalobkyne, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné.\n14. Odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah odôvodnenia súdom prvej\ninštancie uvedený v odseku 6. tohto rozhodnutia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej\ninštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.\n15. Námietky žalobkyne uvedené v odseku 7. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nezistil skutkový\nstav veci, nevykonal žiadne dôkazy, neboli vypočutí navrhovaný svedkovia, odvolací súd vyhodnotil ako\nnedôvodné.\n15.1. Zisťovanie skutkového stavu je kľúčovou fázou civilného súdneho konania ktorá určuje základ pre\nnásledné právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie je povinný vykonať dokazovanie v takom rozsahu,\naby zistil skutkový stav v podstatných otázkach úplne a pravdivo.\n15.2. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nOdôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel\nku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné požiadavky\nna obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a\nspravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli\npre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na\npodklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd ďalej\nvysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na\nkonkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v\nodôvodnení vysporiadať sa s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej\npraxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty.\n15.3. Súd sa riadi pri hodnotení dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu pri vyhodnocovaní dôkazného\nbremena kontradiktórnosťou konania. Avšak vzhľadom na princíp postavenia tzv. „silného sudcu“ sám\nsúd rozhodne, či navrhnutý dôkaz vykoná (§ 185 CSP). Pri posúdení súd prihliada na relevantnosť\nnavrhnutého dôkazu, či prispeje k objasneniu veci v spojení s hospodárnosťou dôkazu. Preto ak\nstrana sporu zaobstará vlastné dôkazy a tieto predloží súdu, urobila tak v súlade so svojimi právami\na povinnosťami sporovej strany/účastníka konania (čl. 6 ods. 1 a § 149 CSP) a súd rozhodne, ktoré z\nnavrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), pričom dokazovanie vykoná v zásade na pojednávaní\n(§ 188 ods. 1 CSP) a riadi sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) keďže žiaden\ndôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP).\n15.4. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok\nhodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúceho z ustanovenia § 191 ods. 1\nCSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane\ntoho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie\nv prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán\nnevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol rozhodné skutočnosti, ktoré\nboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení\ndôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich\nzávažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov\n\nodporuje ustanoveniu § 191 ods. 1 CSP. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP možno\nnapadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo\nspôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie\nje možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.\n15.5. Súd prvej inštancie v odseku 10. napadnutého rozhodnutia uviedol aké dokazovanie vo veci\nvykonal a s ktorými listinnými dôkazmi sa oboznámil a v odseku 38. napadnutého rozhodnutia odôvodnil\nprečo ďalšie návrhy na dokazovanie zo strany žalobkyne, nevykonal. Odvolací súd nezistil, že by súd\nprvej inštancie porušil zásady vyplývajúce z § 191 CSP v súvislosti s hodnotením dôkazov, keď jasne a\nvýstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval\npod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil.\n15.6. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela v spoločnom priestore, vo vestibule\nbytového domu GLÓRIA v Bratislave na Záhradníckej 60, pred výťahom, kde sa robila výmena dlažby\n(išlo o 2 ks dlažby o rozmere 50 x 50 cm, vybraním ktorej dočasne, na dva dni, vznikla nerovnosť do\nhĺbky cca 5 mm, fotodokumentácia č.l. 223, 534-536), dňa 30.01.2017 úraz, keď zakopla o znížený\npriestor, odhodilo ju do protiľahlej steny a spadla. Po páde sa nevedela postaviť, a službu konajúca\nochranka objektu/vrátnik Y. F. zavolal RZP, ktorá žalobkyňu odviezla do Nemocnice Ružinov, v ktorej\nbola žalobkyňa nasledujúci deň 31.01.2017 operovaná komplikovaná zlomenina ľavej stehennej kosti.\nOkrem vrátnika svedkami krátko po úraze boli dvaja vlastníci bytov v bytovom dome a to R. Y. C.\nE. Š.. Rekonštruovaný priestor pred výťahom bol riadne a viditeľne označený a pre osoby riadiace\nsa označením, nepredstavoval žiadne ohrozenie bezpečnosti. Žalobkyňa žiadnou argumentáciou/\ntvrdením nepreukázala, akú právnu/zmluvnú povinnosť resp. porušenie akého konkrétneho zákonného\nustanovenia zo strany žalovaného 1/ malo dôjsť. Len všeobecný odkaz na zákon č. 182/1993 Z.z.,\nnemôže obstáť, nemá dôkaznú silu. Dôkazné bremeno je na strane ktorá niečo tvrdí.\n15.7. V súvislosti s dôkazným bremenom odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019\nzo dňa 09.06.2020, v zmysle ktorého „... úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia\na na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena\ntvrdenia a dôkazného bremena. Z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo,\npodľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,\nktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca\nsa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného\nskutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. ...“.\n15.8. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za\nkonania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v\njeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo\nnemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti\ntvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom\nurčitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje\npre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010).\n16. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že podala návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia dňa 07.11.2022, avšak súd sa s návrhom nezaoberal, odvolací súd vyhodnotil\nako nedôvodnú.\n16.1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa doložila do súdneho spisu podanie zo dňa\n07.11.2022 (č.l. 524), avšak predmetné podanie nie je označené spisovou značkou a v zmysle označenia\nstrán sporu (navrhovateľ: žalobkyňa, odporca: ČSOB Banka), nejde o podanie týkajúce sa predmetnej\npreskúmavanej veci.\n16.2. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa doložila do súdneho spisu podanie zo dňa\n27.03.2023 (č.l. 585), predmetom ktorého je neodkladné opatrenie, ktoré však nie je označené spisovou\nznačkou a v zmysle označenia strán sporu (navrhovateľ: žalobkyňa, odporca: ČSOB Banka), nejde o\npodanie týkajúce sa predmetnej preskúmavanej veci.\n17. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že podala námietku zaujatosti voči\nsudkyni, no odpoveď nedostala, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n17.1. Z obsahu spisu a ani zo zvukových nahrávok z pojednávaní, odvolací súd nezistil žalobkyňou\ntvrdenú skutočnosť, že v predmetnej veci podala námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.\n\n18. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že poistná zmluva bola uzavretá v roku\n2007, kedy bola budova skolaudovaná, a nie v roku 2018 ako uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\n18.1. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa svoju argumentáciu vo vzťahu k žalovanému 2/ oprela\no poistnú zmluvu zo dňa 31.12.2018 (č.l. 28) ktorú aj doložila. Svoje následné tvrdenie, že poistná\nzmluva bola uzavretá už v roku 2007, kedy bola budova skolaudovaná, žiadnym relevantným dôkazom\nnepreukázala a tak ani nie je zrejmé, s akým subjektom správca bytového domu v roku 2007 poistnú\nzmluvu uzavrel. Súd prvej inštancie tak správne a dôvodne vychádzal z preukázaných skutkových\ntvrdení žalobkyne, t.j. z poistnej zmluvy zo dňa 31.12.2018.\n19. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, ktorá nesúhlasí so vznesenou\nnámietkou premlčania žalovanými 1/ a 2/, keďže podľa jej názoru, ustálenie zdravotného stavu a podanie\nžaloby boli v tom istom čase, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n19.1. K otázke premlčania práva na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v bolestnom a SSU,\nodvolací súd považuje za podstatný právny názor vyslovený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.\nMCdo/37/2000 zo dňa 28.06.2001, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a rozhodnutí súdov ako judikát R 68/2003, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že „... za deň\nzistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani\ndeň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (v\nzmysle ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Keďže znenie § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965\nZb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov bolo\nprevzaté do súčasného § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., je citované rozhodnutie naďalej aktuálne\na súdmi v aplikačnej praxi plne využívané. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.\no náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov,\nlekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak\nide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na\nzdraví. ...“. Z uvedeného judikátu ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 399/2016 zo dňa\n21.06.2016, na ktorý tiež poukázal súd prvej inštancie, implicitne vyplýva právny záver, že len čo možno\npodľa ustanovení zákona považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t. j. len čo možno bolesť\na sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotiť, týmto okamihom začína plynúť pre uplatnenie nárokov\ndvojročná premlčacia lehota podľa § 106 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, kedy skutočne\nošetrujúci lekár, prípadne znalec vyhotoví posudok o sťažení spoločenského uplatnenia (m.m. III. ÚS\n399/2016). Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tejto časti rozhodol\nv súlade s ustálenou rozhodovacou praxou (uvedený judikát), keď zo zdravotnej dokumentácie, ktorá\nje súčasťou posudku MUDr. Dušana Viciana (č.l. 45), otázku ustálenia zdravotného stavu žalobkyne v\nspojení s nárokom náhrady za bolesť, analyzoval v odseku 35. svojho rozhodnutia s tým, že zdravotný\nstav žalobkyne bol ustálený najneskôr dňa 30.09.2017 a tak premlčacia doba podľa § 106 ods. 1\nObčianskeho zákonníka začala plynúť dňom 30.09.2017 a uplynula v premlčacej lehote dvoch rokov,\ndňa 30.09.2019. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 03.01.2022, bola podaná po lehote. V tejto časti\nodvolací súd už len konštatuje, že pri náhrade za bolesť dvojročná lehota začína plynúť odo dňa kedy\nsa poškodený dozvedel o škode a o osobe zodpovednej za vznik škody; najskôr je to po stabilizácii\nzdravotného stavu, presne tak, ako uviedol súd prvej inštancie v súlade s posudkom MUDr. Dušana\nViciana.\n19.2. Otázku nároku vo vzťahu sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie analyzoval v\nodseku 36. napadnutého rozhodnutia s tým, že aj uvedená otázka sa posudzuje na základe lekárskeho\nposudku (§ 4 zákona č. 437/2004 Z.z.) a jeho ohodnotenie možno vykonať (§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004\nZ.z.) len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; čo u predmetného nároku je\nspravidla po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. Pri sťažení spoločenského uplatnenia je\nzdravotný stav poškodeného ustálený v okamihu, keď je jeho zdravotný stav stály do tej miery, že možno\nurčiť, že bude trpieť nepriaznivými následkami poškodenia zdravia; spravidla zákon predpokladá, že\nzdravotný stav poškodeného bude ustálený uplynutím jedného roka po poškodení zdravia. Uvedené je\nkonštatované aj v posudku MUDr. Dušana Viciana (č.l. 45). Súd prvej inštancie z predmetného posudku\nzistil, že za následok úrazu - obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu bol zistený pri vyšetrení žalobkyne\nH.. F. X. dňa 16.03.2018, preto od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba podľa § 106 ods. 1\nObčianskeho zákonníka a uplynula dňa 16.03.2020. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 03.01.2022,\nbola podaná po lehote.\n\n19.3. Pokiaľ ide o ďalšie nároky spočívajúce v účelne vynaložených nákladov spojených s liečením\n(lieky, liečba, kúpeľné liečenie, opatrovateľská a sociálna pomoc), súd prvej inštancie správne v súlade\nso zákonom odôvodnil v odseku 37. napadnutého rozhodnutia s tým, že tu plynie vlastná premlčacia\ndoba ktorá je určená okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobkyňa\npredložila množstvo pokladničných bločkov (č.l. 240-495 za obdobie 8/2017 až 4/2020) pričom súd\nprvej inštancie tento nárok rovnako správne vyhodnotil ako premlčaný. Právo pri vecnej náhrade škody\npri subjektívnej lehote sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto\nza ňu zodpovedá; objektívna lehota za premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k škodovej udalosti,\npričom subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže\npresiahnuť. Keďže objektívna premlčacia doba začala plynúť od škodovej udalosti, t.j. od 30.01.2017,\npodľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 30.01.2020. Keďže žaloba bola podaná\nna súd dňa 03.01.2022, aj v tejto časti bola podaná po lehote. O tom kto za škodu zodpovedá bolo\nžalobkyni známe najneskôr dňa 03.07.2017 (kedy právny zástupca žalobkyne kontaktoval žalovaného\n1/ za účelom mimosúdneho vyriešenia veci) a tak podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aj\nnajneskoršia doba uplynula dňa 03.07.2020. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 03.01.2022, bola\npodaná po lehote.\n19.4. Odvolací súd už len dopĺňa, že z § 106 ods. 1 a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,\nže v prípade škody na zdraví, zákon objektívnu premlčaciu dobu vôbec neurčuje, určuje len dvojročnú\nsubjektívnu lehotu. Právna úprava vychádza zo zásady, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa,\nkeď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť\npodať na súd na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej\nokolnosti. Poškodený sa pritom dozvie o škode vtedy, keď (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, z\nktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne\nvyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. V predmetnej veci bolo\npotrebné aplikovať vo vzťahu k náhrade škody na zdraví (bolestné a SSÚ) subjektívnu premlčaciu dobu\npodľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k ostatným nárokom\n(náklady spojené s liečením) objektívnu premlčaciu dobu podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nTieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba, pričom ak sa skončí\nplynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia\ndoba. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú\nnemôže presiahnuť.\n20. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, ktorá nesúhlasí s jej údajným\nnedodržaním miery opatrnosti, nakoľko diera vo vestibule bez zabezpečenia je neprípustná a\ndostatočnosť osvetlenia nebola predmetom zistenia skutkového stavu veci, odvolací súd vyhodnotil, s\npoukazom na premlčanie uplatneného nároku, za irelevantnú.\n20.1. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku\nškodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.\n20.2. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu\nneškodilo (neminem laedere). V prípade, ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v\nObčianskom zákonníku alebo v iných právnych predpisoch, pre zodpovednosť sa použijú následky\nupravené v týchto konkrétnych právnych predpisoch. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v §\n415 je dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti\npodľa určitého konkrétneho ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Preventívna\npovinnosť sa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ukladá každému, t.j. fyzickým ako aj právnickým\nosobám. Toto ustanovenie upravuje prípad, keď škodu spôsobila iná osoba (škodca - zodpovednostný\nsubjekt), ale aj situáciu, keď škoda vznikla zavinením alebo pričinením poškodeného.\n20.3. Súd prvej inštancie v odseku 27. napadnutého rozhodnutia jasne a v súlade s vykonaným\ndokazovaním dospel k záveru, že vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobkyňa nepreukázala porušenie\nakejkoľvek jeho zákonnej (§ 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.) alebo zmluvnej povinnosti za škodu\nspôsobenú na zdraví žalobkyne.\n20.4. Podporne súd prvej inštancie v odseku 28. napadnutého rozhodnutia poukázal na uznesenie OR\nPZ Bratislava II, odbor poriadkovej polície ČVS: ORP-2064/RZ-B2-2018 zo dňa 10.12.2018, ktorým bola\nvec žalobkyne odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania s poukazom na legitimitu\nočakávania, že predovšetkým samotní poškodení majú dbať na ochranu svojho života a zdravia tak,\naby postupovali obozretne a dodržiavali aspoň primerané zásady opatrnosti. Žalobkyňa bola tá, ktorá\nnedodržala elementárnu mieru opatrnosti, čoho následkom bol pád a následná ujma na zdraví. Sama\nžalobkyňa uviedla „... že „dieru“ v podlahe si nevšimla preto, že sa nepozerala pod svoje nohy, ale na\n\nvrátnika, ktorý šiel pred ňou. ...“. Policajný orgán v konaní uzavrel, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo\nvýhradne v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na strane žalobkyne, t.j. s porušením obvyklej\nmiery opatrnosti, pretože v prípade jej bežného dodržania by k ujme na zdraví žalobkyne neprišlo, a k\ntejto došlo len a výlučne vďaka zjavnému porušeniu obvyklej miery opatrnosti zo strany žalobkyne.\n20.5. Pokiaľ ide o dostatočnosť osvetlenia, čo nebolo predmetom zistenia skutkového stavu, v tejto\nsúvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že uplatnený\nnárok je premlčaný, a tento svoj názor uviedol už v rámci predbežného prejednania veci dňa 07.09.2022\n(č.l. 206) ako vyplýva zo zvukového záznamu. Na základe uvedeného je tak logické, že ak je uplatnený\nnárok premlčaný, je v súlade s hospodárnosťou konania, ďalšie dokazovanie nevykonávať.\n21. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne uvedené v odseku 8. tohto rozhodnutia, odvolací súd na ne\nneprihliadal, resp. sa s nimi nezaoberal, nakoľko na tie, ktoré kopírujú odvolacie námietky uvedené\nv odseku 7. tohto rozhodnutia, dal odvolací súd už odpoveď a ostatné námietky z podania zo dňa\n23.04.2024 sú podané po odvolacej lehote (posledný deň odvolacej lehoty bol 24.11.2023).\n22. V súvislosti s dôkazným bremenom odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019\nzo dňa 09.06.2020, v zmysle ktorého „... úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia\na na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena\ntvrdenia a dôkazného bremena. Z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo,\npodľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,\nktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca\nsa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného\nskutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. ...“.\n23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania\nneboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho\nneprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo\nnemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti\ntvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom\nurčitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje\npre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010).\n24. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa\nparametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov pri\nrozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Za odňatie možnosti konať\npred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu\npráva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého do práva na spravodlivý súdny\nproces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,\naby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho\npožiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Súd tiež nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n25. Krajský súd v Bratislave s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné\n\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sporové strany v konaní nastolili. V napadnutom\nrozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlil, ako dospel k záveru svojho rozhodnutia v spojení s náležitou\naplikáciou právnych predpisov, jasne ozrejmil, ako sa vysporiadal s argumentami sporových strán ktoré\nmali pre rozhodnutie podstatný význam. Iba skutočnosť, že žalobkyňa sa s právnym názorom súdu\nprvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nsúdneho rozhodnutia a ani nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva žalobkyne\nna spravodlivý proces. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, potvrdil.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427\nods. 1, 2 CSP)\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za\nňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s\nochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo\nzriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom\nzaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec\nalebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "53C/1/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:2b995169-204b-4bba-a1bf-1586d4a381d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:b94339a6-5b75-411d-be41-bece05228547", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.64.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 64/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.64.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}