Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/54/2023 1220200997 27. 05. 2026 JUDr. Anna Kašajová ECLI:SK:KSBA:2026:1220200997.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Rastislava Žiga v sporovej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, za účasti intervenienta na strane žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: RAIL Group a.s., Mlynské nivy 36, Bratislava, IČO: 36 587 826, zast.: ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., Františkánska 5, Košice, IČO: 52 082 881, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 642.437,16 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.11.2022 č. k. 52C/24/2020-661, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti nároku na náhradu trov konania potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia sumy 237.570,63 eur zastavil (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 404.866,53 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 % (III. výrok). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 642.437,16 eur. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 28.04.2017 na dobu určitú, s účinnosťou od 01.05.2017 do 30.04.2020 uzavreli Železnice Slovenskej republiky, Bratislava a žalobca poistnú zmluvu č. poisteného XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX a číslo poistiteľa XXXXXXXXX, ktorou dojednali poistenie majetku a zodpovednosti za škodu. Na základe Zmluvy o dielo č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX zo dňa 27.09.2017 uzavretej medzi objednávateľom Železnice Slovenskej republiky a dodávateľom RAIL Group, a.s., vykonával dodávateľ pre objednávateľa úpravu vnútorných priestorov administratívnej budovy na ulici Železničná č. 1 v Košiciach. Na základe Zmluvy o dielo č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX zo dňa 13.10.2017 uzavretej medzi objednávateľom Železnice Slovenskej republiky, Bratislava a žalovaným ako dodávateľom, vykonával žalovaný pre objednávateľa rekonštrukciu strechy na administratívnej budovy na ulici Železničná č. 1 v Košiciach. Stavenisko stavby bolo objednávateľom riadne odovzdané zhotoviteľovi, o čom svedčí Zápis z odovzdania a prevzatia staveniska stavby zo dňa 29.11.2017 s prílohami. Dňa 27.02.2018 došlo na poistenom objekte k poistnej udalosti, ktorú za poškodenú spoločnosť Železnice Slovenskej republiky oznámil žalobcovi p. Š. z maklérskej spoločnosti Granden s.r.o.. Podľa Hlásenia škodovej udalosti neživotné poistenie zo dňa 28.02.2018, dňa 27.02.2018 vznikol na Železničnej ulici v Košiciach požiar strechy a ostatných
častí budovy, pričom bola poškodená strecha, krytina, strešný odvod vody, vykurovania, rozvod vody, rozvody elektriny, fasády a vonkajšie obklady, okná a dvere, omietky a maľby, podlahy, vnútorné obklady, podhľady, sanita, okná, dvere. Škodu odhadol na 450.000 eur. Poškodená spoločnosť si nárok za škodu uplatnila z dojednaného poistenia u žalobcu. Žalobca udalosť eviduje pod číslom XXXXXXXXXX. Obhliadka miesta vzniku škody sa vykonala dňa 01.03.2018 z čoho bol vyhotovený zápis, a bolo dohodnuté, že oprava sa bude vykonávať dodávateľským spôsobom a doklady k tomu budú postupne predkladané žalobcovi. Dňa 15.03.2018 došlo k uzavretiu ďalšej Zmluvy o dielo č. X/SL/XXXX/SM Y. K. medzi objednávateľom Železnice Slovenskej republiky, Bratislava a žalovaným ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bolo „Odstránenie následkov po požiari na administratívnej budove, Železničná 1, Košice“. Cena diela bola určená sumou 747.208,80 eur bez DPH. Následne žalovaný v súvislosti s prácami vykonávanými pri odstraňovaní následkov po požiari doručil žalobcovi faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX,XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXX v celkovej sume 747.208,80 eur. Podľa Uznesenia OR PZ Košice, ČVS:ORP-392/3-VYS-KE-12018 zo dňa 08.09.2018, trestné stíhanie začaté dňa 27.02.2018 pre trestný čin všeobecného ohrozenia bolo prerušené, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Na základe objednávky žalobcu zo dňa 18.07.2018 vypracovala dňa 04.02.2019 spoločnosť TÚV SÚD Slovakia s.r.o. Inšpekčnú správu č. 7165006420/20/18/BT/IS/TDD - technický audit poistnej udalosti XXXXXXXXXX - poškodenie administratívnej budovy, Železničná 1, Košice v dôsledku požiaru. Podľa zistení z predmetnej správy, príčinou vzniku škody bol požiar, ktorý bol zistený dňa 27.02.2018 o cca 10:10 hod. v podkrovných priestoroch objektu administratívnej budovy, na ktorej sa vykonávali rekonštrukčné práce, ktorý sa následne rozšíril do ďalších častí objektu. V správe sa zároveň konštatuje, že predmetná stavba bola riadne odovzdaná a prevzatá zhotoviteľom, pričom zodpovedným za vznik a následky škody po požiari bol dodávateľ stavebných prác - žalovaný. Ako príčinu vzniku požiaru určili úmyselné alebo neúmyselné založenie. Súčasťou Inšpekčnej správy č. 7165006420/20/18/BT/IS/TDD je Znalecký posudok č. 30/2019 (v správe nesprávne uvedené 10/2019), ktorý na základe objednávky vypracoval Ing. Šimek, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľností a ktorý škodu na budove vyčíslil sumou 364.896,61 eur, z ktorých hodnotu použiteľných zvyškov vypočítal vo výške 33.956,80 eur bez DPH. Správu o príčine vzniku požiaru poskytlo žalobcovi Ministerstvo vnútra SR, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, ktoré požiar evidovalo pod č. ORKZ-KE2-805-001/2019. Podľa listu zo dňa 27.02.2019, najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru je nedbanlivostné konanie osoby, resp. osôb pri vykonávaní rekonštrukčných prác, kedy dochádzalo k úletom žeravých častíc vytvorených pri tepelnom delení kovov rezaním alebo pri zváraní, a následnému zapadnutiu (úletu) na horľavý materiál. Na základe objednávky žalobcu zo dňa 11.04.2019, spoločnosť TÚV SÚD Slovakia s.r.o. vypracovala Inšpekčnú správu č. 7165016404/20/19/BT/IS/TDD - technický audit poistnej udalosti - XXXXXXXXXX - poškodenie administratívnej budovy, Železničná 1, Košice v dôsledku požiaru - skutočná výška škody. Za skutočnú výšku škody na predmetnom objekte v kontexte poistnej udalosti je podľa tejto správy možné považovať sumu 713.252,20 eur bez DPH, t. j. celkové (skutočné) náklady na opravu mínus hodnota použiteľných zvyškov (t. j. 747.208,80 - 33.956,60). Na základe uvedeného, po zabezpečení všetkých dokladov nutných k likvidácii, nakoľko škoda spôsobená pri požiari na predmetnej administratívnej budove poškodeného je krytá dojednaným poistením, žalobca škodu zlikvidoval a poškodenému poukázal poistné plnenie spolu vo výške 642.437,16 eur. Výpočet poistného plnenia je nasledovný: Náklady v súvislosti s prácami vykonávanými pri odstraňovaní následkov po požiari, podľa Zmluvy o dielo č. 4/SL/2018/SM OSM KE sú spolu vo výške 747.208,80 eur, z toho náklady na vypratanie sú vo výške 59.020,20 eur, hodnota zvyškov 33.956,80 eur, náklady ŽS SR (výkony zamestnancov) 433,81 eur a 133,26 eur, výška škody 654.798,87 eur, spoluúčasť - 10% PZ nehnuteľnosť 65.479,89 eur, k výplate 589.318,98 eur, náklady na upratovanie 59.020,20 eur, spoluúčasť - 10% PZ odpratávacie práce 5.902,02 eur, k výplate 53.118,18 eur, t. j. 589.318,98 + 53.118,18 = 642.437,16 eur. Žalobca poukázal plnenie poškodenému dňa 25.03.20019 vo výške 551.219,38 eur a dňa 09.05.2019 vo výške 91.217,78 eur. Právo poškodeného (poisteného) v čase prechodu nároku na poisťovateľa existovalo, t. j. poškodená spoločnosť mala nárok na náhradu škody voči zodpovednému subjektu. Nárok žalobcu uplatňovaný podľa ust. § 813 OZ potom treba považovať za nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný v liste zo dňa 12.12.2019 namietal, že za škodu nezodpovedá. V čase vzniku udalosti nemal na mieste žiadnych zamestnancov vykonávajúcich činnosť. Činnosti na diele v čase poistnej udalosti realizoval prostredníctvom subdodávateľských spoločností, a preto má za to, že nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku predmetného požiaru. Súčasne doložil aj list intervenienta zo dňa 22.11.2019 adresovaný na žalobcu, ktorý však žalobca neobdržal, resp. ho nemá k dispozícii. Žalobca s daným tvrdením nesúhlasí a to s poukazom na § 415, 420a OZ, ako aj Zmluvy o dielo č. XXXXXXXXXX/XXXX/
XXXX/XXX zo dňa 27.09.2017 a Zmluvy o dielo č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX zo dňa 13.10.2017 (ďalej Zmluva o dielo). Podľa listu zo dňa 27.02.2019 z MV SR OR Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru je nedbanlivostné konanie osoby, resp. osôb pri vykonávaní rekonštrukčných prác. Žalobca poukazuje na čl. X Zmluvy o dielo, a to Povinnosti zhotoviteľa v súvislosti s priamymi subdodávateľmi, napr. bod:10.2.: Zhotoviteľ zodpovedá za konanie, neplnenie, nedbanlivosť, opomenutie povinnosti alebo potrebného konania riadne a včas svojich subdodávateľov tak, ako by išlo o konanie, neplnenie, nedbanlivosť, opomenutie povinnosti alebo potrebného konania riadne a včas samotného zhotoviteľa. Žalobca ďalej poukazuje na čl. VI Zmluvy o dielo, a to Práva a povinnosti zmluvných strán, napr. body: 6.1. Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať dielo v súlade s touto zmluvou, na vlastné nebezpečenstvo, na vlastnú zodpovednosť a svoje náklady v čase a kvalite podľa tejto zmluvy., 6.8. druhá veta: Prevzatím staveniska (bolo prevzaté dňa 29.11.2017 - viď Zápis z odovzdania a prevzatia staveniska stavby zo dňa 29.11.2017 s prílohami) podpisom protokolu o odovzdaní a prevzatí staveniska prechádza na zhotoviteľa nebezpečenstvo vzniku škody na stavenisku a 6.15. Zhotoviteľ je povinný na prevzatom stavenisku pri vykonávaní diela a v okolí miesta výkonu diela dodržiavať všetky platné normy a predpisy, udržiavať poriadok a čistotu. Zo strany žalovaného - zhotoviteľa išlo o nedbanlivostné konanie. Išlo o nedodržanie požiarno - bezpečnostných predpisov pri zváraní, pálení a rezaní kovov. Ďalej žalobca poukazuje na čl. XII. Zmluvy o dielo, a to Prechod vlastníckeho práva, nebezpečenstva škody a zodpovednosť za škodu, napr. bod 12.3.: Zhotoviteľ zodpovedá za škody, ktoré spôsobí objednávateľovi alebo tretím osobám v súvislosti s vykonaním diela podľa tejto zmluvy a bod 12.6.: Ak škodu spôsobia tretia osoba, ktorej zhotoviteľ zveril plnenie svojej povinnosti, za škodu zodpovedá zhotoviteľ. Žalobca písomne vyzval na náhradu škody aj intervenienta, u ktorého má žalovaný dojednané poistenie zodpovednosti za škodu, ktorému súčasne zaslal všetky podklady nutné k likvidácii a refundácii škody. Podobne ako žalovaný, aj intervenient odmietol zodpovednosť svojho poisteného - žalovaného na vzniknutej škode. Podľa žalobcu má intervenient právny záujem na výsledku konania z dôvodu uzavretého poistenia, keď rozhodnutím súdu v danej právnej veci bude dotknuté právne postavenie intervenienta, teda jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva (poistnej zmluvy). Žalovaný svoj peňažný záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa nesplnil. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 790 písm. a) a c) Občianskeho zákonníka, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka, § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 145 ods. 1 a 2 CSP a § 146 ods. 1 CSP. 4. S poukazom na späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 237.570,63 eur žalobcom, súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v tejto časti zastavil, pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný. 5. Skonštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal (po čiastočnom späťvzatí) náhrady škody (regresu) vo výške 404.866,53 eur titulom vyplateného poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 813 Občianskeho zákonníka. Žalobca dôvodil, že na základe uzatvorenej poistnej zmluvy zo dňa 28.04.2017 na dobu určitú, s účinnosťou od 01.05.2017 do 30.04.2020, uzavreli Železnice Slovenskej republiky (ďalej len ŽSR) a žalobca písomnú poistnú zmluvu č. poisteného XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/ XXX a číslo poistiteľa XXXXXXXXX, ktorou dojednali poistenie majetku a zodpovednosti za škodu. V čase trvania poistnej zmluvy došlo dňa 27.02.2018 ku škode na poistenom majetku spôsobenej požiarom. Žalobca na základe likvidácie poistnej udalosti uhradil poistencovi poistné plnenie vo výške 642.437,16 eur. V čase vzniku poistnej udalosti žalovaný na základe uzatvorených Zmlúv o dielo s objednávateľom ŽSR vykonával ako dodávateľ pre objednávateľa rekonštrukciu vnútorných priestorov a strechy na administratívnej budovy na ulici Železničná č. 1 v Košiciach, pričom stavenisko stavby bolo objednávateľom riadne odovzdané zhotoviteľovi dňa 29.11.2017, pričom tieto skutočnosti nie sú medzi stranami ani sporné. Žalobca uviedol, že škoda spôsobená pri požiari na predmetnej administratívnej budove poškodeného je krytá dojednaným poistením, žalobca škodu zlikvidoval a poškodenému poukázal poistné plnenie spolu vo výške 642.437,16 eur. Žalovaný namietal, že predmetom poistenia v zmysle poistnej zmluvy bol majetok vo vlastníctve poisteného (ŽSR), pričom z LV čXXXX k.ú. R.Á., obec K. - B. V. vyplýva, že vlastníkom budovy v ktorej vznikol požiar je SR a nie poistník ani poistený. Taktiež namietal, že v uzatvorenej poistnej zmluve nie je presne, jednoznačne a určiteľne označený predmet poistenia, na ktorý sa poistná ochrana vzťahuje, pričom, ak sa má poistenie vzťahovať na individuálne
určenú vec (teda nie na súbor vecí), tá musí byť v poistnej zmluve popísaná takým spôsobom, aby bolo jednoznačné, na ktorú vec sa poistenie vzťahuje; v opačnom prípade by mohla byť poistná zmluva v tejto časti neplatná pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Vychádzajúc z predmetnej poistnej zmluvy (konkrétne čl. III., bod 3.1.1.1), je objektívne zrejmé, že predmetom poistenia, čo do nehnuteľností, nie je súbor týchto vecí (teda súbor nehnuteľností). Nehnuteľné veci ako predmet poistenia sú totiž v predmetnej poistnej zmluve definované ako „nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí“, preto má žalovaný za to, že sa jedná o neurčito a nezrozumiteľne uvedený predmet poistenia, v dôsledku čoho je predmetná poistná zmluva v tejto časti neplatná. Žalovaný namietal, či v zmysle predmetnej zmluvy bolo riadne a včas zaplatené dohodnuté poistné a či poistné plnenie vyplatené poistenému v zmysle predmetnej poistnej zmluvy neprekročilo maximálny limit poistného plnenia (t. j. nebolo nad rámec maximálneho limitu poistného plnenia) počas poistného obdobia v zmysle čl. III. Bod 3.1.1.22 predmetnej poistnej zmluvy. 6. K vyššie uvedeným námietkam žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vlastníkom budovy, na ktorej došlo dňa 27.02.2018 k vzniku poistnej udalosti (požiaru), bol v čase vzniku poistnej udalosti poistený t. j. spoločnosť ŽSR a to titulom kúpnej zmluvy V-8358/2013 zo dňa 21.10.2013, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z výpisu z LV č. XXX, ktorý je prílohou ZP č.30//2019 predloženého žalobcom v konaní (čl. 196). Preto nie je dôvodná námietka žalobcu, že predmetom poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a ŽSR bola nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky a nie ŽSR. Ďalej uviedol, že ako vyplýva z uzatvorenej poistnej zmluvy medzi žalobcom a ŽSR, predmetnú poistnú zmluvu uzatvorili na dobu určitú na obdobie od 01.05.2017 do 30.04.2020, pričom podľa čl. III. bolo dojednané poistenie majetku pre prípad poistných udalostí bod 3.1.1. komplexné živelné riziko, v bode 3.1.1.1. bol špecifikovaný predmet poistenia ako nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí s uvedením poistnej sumy a podľa bodu 3.1.1.2. predmetnej poistnej zmluvy predmet poistenia bol poistený pre prípad vzniku škody spôsobenej požiarom. Územná platnosť dojednaného poistenia bola podľa bodu 3.1.1.20. poistnej zmluvy územie Slovenskej republiky a maximálny limit poistného plnenia počas poisteného obdobia bol podľa bodu 3.1.1.22 poistnej zmluvy u poisteného pre riziko požiaru (živelné riziká okrem povodne a záplavy) vo výške 40.000.000,00 eur. Celkové ročné poistné bolo vo výške 2.299.424,68 eur, splatné v štvrťročných splátkach. Z uvedeného považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že v čase uzatvorenia a trvania predmetnej poistnej zmluvy bol predmetom poistenia nehnuteľný majetok vo vlastníctve poisteného, pričom mal za to, že označenie predmetu poistenia ako nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby vrátane stavebných a technologických súčastí je určité a zrozumiteľné, a ide o riadne vymedzený predmet poistenia. Preto námietky žalovaného ohľadom neurčitosti vymedzenia predmetu poistenia a neplatnosti poistnej zmluvy v tejto časti súd prvej inštancie považoval za nedôvodné. Taktiež za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie námietku žalovaného, či poistné plnenie vyplatené poistenému v zmysle predmetnej poistnej zmluvy neprekročilo maximálny limit poistného plnenia, nakoľko ako vyplýva z bodu 3.1.1.22 poistnej zmluvy maximálny limit poistného plnenia počas poisteného obdobia bol pre riziko požiaru (živelné riziká okrem povodne a záplavy) vo výške 40.000.000,00 eur, pričom žalobcom (ako poisťovateľom) bolo vyplatené poistné plnenie poistenému v sume 642.437,16 eur. 7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietky žalovaného vo vzťahu k existencii a trvania poistenia, neurčitosti predmetu poistenia, k limitu poistného plnenia nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa na základe vykonaného dokazovania stotožnil s tvrdením žalobcu, že tento plnil poistenému z riadne uzatvoreného a existujúceho poistenia majetku poisteného t. j. ŽSR, predmetom ktorého bolo poistenie všetkých nehnuteľností poisteného a to aj proti riziku požiaru. Uviedol, že žalobca teda plnil poistenému z tohto titulu poistné plnenie vo výške 642.437,16 eur, pričom výška poistného plnenia bola v rámci poistného limitu dohodnutého v poistnej zmluve. Poistenie majetku sa vzťahovalo v zmysle bodu 3.1.1.7 poistnej zmluvy aj na budovy, na ktorých prebiehajú stavebné úpravy vrátane vecí uložených v týchto budovách. Žalobca má preto podľa názoru súdu prvej inštancie aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a to s poukazom na ustanovenie § 813 Občianskeho zákonníka. 8. Žalobca v spore tvrdil, že zodpovednosť žalovaného je daná v zmysle § 415 OZ a § 420a Občianskeho zákonníka a žalovaný v spore namietal, že neporušil žiadnu povinnosť ani sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za škodu. Rovnako pokiaľ ide o prevádzkovú zodpovednosť žalovaného v čase vzniku požiaru žalovaný namietal, že nevykonával
na mieste vzniku škody žiadnu činnosť - teda prevádzkovú činnosť, a preto jeho prevádzková činnosť nemôže zakladať jeho zodpovednosť za škodu. Taktiež poukazoval na skutočnosť, že príčina požiaru nebola určená s určitosťou, ale len s pravdepodobnosťou, čo nemôže zakladať jeho zodpovednosť za škodu. V súvislosti s týmito námietkami žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v čase vzniku požiaru žalovaný na základe uzatvorených zmlúv o dielo vykonával úpravu vnútorných priestorov budovy a rekonštrukciu strechy na administratívnej budove, kde došlo k vzniku požiaru, pričom v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo na zhotoviteľa odovzdaním a prevzatím staveniska prechádza nebezpečenstvo vzniku škody na stavenisku (čl. IV, bod 6.8. Zmluvy o dielo). K odovzdaniu staveniska žalovanému došlo v zmysle zápisu z odovzdania a prevzatia staveniska stavby zo dňa 29.11.2017. Podľa čl. XII bod 13.3 a 12.6 Zmluvy o dielo zhotoviteľ zodpovedá za škody, ktoré spôsobil objednávateľovi alebo tretím osobám v súvislosti s vykonaním diela podľa zmluvy alebo škodu, ktorú spôsobila tretia osoba, ktorej zhotoviteľ zveril plnenie svojej povinnosti. V danom prípade bolo podľa názoru súdu prvej inštancie pre posúdenie veci rozhodujúce vyriešenie otázky, či je u žalovaného daná zodpovednosť za škodu spôsobená požiarom vzniknutom v budove, v ktorej žalovaný v čase vzniku požiaru vykonával v zmysle uzatvorených zmlúv o dielo rekonštrukčné práce. Pokiaľ išlo o úpravu zodpovednosti za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch, súd prvej inštancie uviedol, že všeobecná zodpovednosť za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch je upravená v ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. V Občianskom zákonníku sú upravené osobitné druhy zodpovednosti, ktoré sa aplikujú aj na zodpovednosť podnikateľov, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a pod. Čo sa týka všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, jeho použitie na obchodnoprávne vzťahy prichádza do úvahy len vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v právnom predpise inom, ako v Obchodnom zákonníku. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v prejednávanej veci teda, ak by bol výkon činnosti žalovaného považovaný za prevádzkovú činnosť, prichádzalo by do úvahy subsidiárne použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o osobitnom druhu zodpovednosti za škodu, aj keď ide o obchodnoprávny vzťah, nakoľko Obchodný zákonník pozná len všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu. Bolo preto podľa súdu prvej inštancie potrebné ustáliť, či výkon stavebných prác (rekonštrukčných) žalovaného na objekte predstavuje činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu. Uviedol, že pojem „prevádzková činnosť“ je cieľavedomá a organizovaná činnosť rozmanitého druhu, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa. Ide o činnosť súvisiacu s predmetom činnosti, ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zakladateľskej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. 9. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci má žalovaný v predmete činnosti podľa výpisu z OR okrem iného zapísané uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Poukázal na to, že žalovaný na základe uzatvorenej zmluvy o dielo vykonával stavebné a rekonštrukčné práce v budove, v ktorej požiar vznikol. Z uvedeného teda podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom prípade ide u žalovaného o výkon prevádzkovej činnosti v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka a jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Vyjadril, že keďže sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, nebolo možné skúmať porušenie nejakej povinnosti žalovaným, ani skúmať, či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie, nakoľko pre naplnenie podmienok pre vznik tejto zodpovednosti stačilo, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného, čo v konaní bolo preukázané, nakoľko bolo zrejmé, že žalovaný vykonával stavebné práce (rekonštrukciu strechy a úpravu vnútorných priestorov) na budove v zmysle uzatvorených zmlúv o dielo. Z uvedených skutočností vyvodil, že ide o zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie kohokoľvek. Konštatoval, že možnosť zbavenia sa zodpovednosti zákon obmedzuje na prípady, kedy škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, pričom preukázanie týchto skutočností je na zodpovednom prevádzkovateľovi. Neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, je treba rozumieť živelnú udalosť, ktorá nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo potrebné vynaložiť. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy liberácia žalovaného, nakoľko tento v konaní ani nepreukazoval, že by škoda mala byť spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, pričom je to práve prevádzkovateľ žalovaný, ktorý má tieto skutočnosti preukazovať, aby sa zbavil zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že príčina požiaru nebola s určitosťou zistená, súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti na uznesenie OR PZ v Košiciach ČVS: ORP-392/3-VZS-KE-2018 zo dňa 31.07.2018, ktorým bolo trestné stíhanie vo veci všeobecného ohrozenia zastavené a ktoré uvádza, že vyhodnotením všetkých
zabezpečených listinných materiálov a zistení bolo ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku šetreného požiaru určené zapadnutie žeravého predmetu na horľavý materiál v určenom mieste vzniku požiaru, čo vyplývalo zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2018/714 predloženého v trestnom konaní, miestom vzniku požiaru tzv. kriminalistické ohnisko je možné stanoviť priestor v spodnej oblasti stenypriečky medzi miestnosťami č. 359 a 360, prípadne priľahlý priestor pod podlahou tejto steny. Zo správy Hasičského a záchranného zboru v Košiciach vyplýva, že je najpravdepodobnejšou verziou príčiny vzniku požiaru konanie osoby (osôb), ktoré vykonávali rekonštrukčné práce, kedy dochádzalo k úletu žeravých častíc vytvorených pri tepelnom delení kovov rezaním alebo pri zváraní a následnému zapadnutiu (úletu) na horľavý materiál. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpovede svedka J.. R. (stavbyvedúceho a zamestnanca žalovaného) vyplýva, že v čase vzniku požiaru vykonávali stavebné práce na 3. a 4. podlaží budovy, na 4. a 5. poschodí mali sklady na materiál, pričom ho brigádnici prišli upozorniť na to, že hore cítia dym. Predtým sa tam vykonávalo pílenie kmitovou pílou, ale pred požiarom sa tam nevykonávali žiadne práce so zvýšeným rizikom požiaru. Z uvedeného bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že v čase pred a v čase vzniku požiaru vykonával žalovaný (jeho subdodávatelia) prevádzkovú činnosť na stavbe. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ ide o stanovenie najpravdepodobnejšej príčiny požiaru tak aj v znaleckom posudku vypracovaným v trestnom konaní, ako aj v správe Hasičského a záchranného zboru v Košiciach je uvedené, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru je zapadnutie žeravého predmetu na horľavý materiál v určenom mieste vzniku požiaru. Nakoľko mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, a to výpoveďou svedka a pripojeným vyšetrovacím spisom, že v tom čase v budove vykonával žalovaný rekonštrukčné práce (t. j. prevádzkovú činnosť), je podľa názoru súdu prvej inštancie daná jeho objektívna zodpovednosť za vzniknutú škodu v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka bez ohľadu na zavinenie. Súd prvej inštancie nezistil a žalovaný ani netvrdil žiadne liberačné dôvody, ktoré by vylučovali objektívnu zodpovednosť žalovaného. 10. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného ohľadom výšky skutočnej škody uplatnenej žalobcom, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 404.866,53 eur, keď výpočet technickej hodnoty budovy pred poškodením a po poškodení, ako aj hodnotu využiteľných zvyškov preukázal znaleckým posudkom č. 30/2019 (str. 23 ZP) a nákladmi na opravu, ktoré boli vo výške 747.208,80 eur (na základe faktúr zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným a ŽSR, dňa 15.03.2018 na odstránenie následkov po požiari predmetnej administratívnej budovy), pričom výšku vynaložených nákladov na odstránenie vzniknutej škody žalovaný nenamietal. Súd prvej inštancie dodal, že výška skutočnej škody bola žalobcom vyčíslená ako rozdiel medzi skutočnými nákladmi na opravu vo výške 747.208,80 eur, rozdielu medzi technickou hodnotou nehnuteľnosti pred opravou a po oprave, mínus hodnota využiteľných zvyškov (údaje vyplývajúce z predloženého znaleckého posudku), čiže v sume 404.866,53 eur bez DPH, ktorú súd prvej inštancie považoval za správne vyčíslenú a preukázanú. V neposlednom rade súd prvej inštancie dodal, že predmetnú skutočnú výšku škody a jej výpočet žalovaný ničím konkrétne relevantne nespochybnil t. j. neuviedol konkrétne v akej výške je nesprávna výška škody (jej výpočet) a z akých konkrétnych dôvodov. Nakoľko mal súd prvej inštancie žalobcom preukázané, že uhradil poškodenému (svojmu poistencovi) poistné plnenie vo výške 642.437,16 eur, zaviazal žalovaného na úhradu škody v žalobcom požadovanej výške 404.866,53 eur. 11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého v konaní patrí žalobcovi proti žalovanému pomerná náhrada trov konania v rozsahu 26 %. Vychádzal z toho, že žalobca si v konaní uplatňoval sumu vo výške 642.437,16 eur, priznaných mu bolo 404.866,53 eur, konanie bolo zastavené v časti 237.570,63 eur, ktoré zastavenie procesne zavinil žalobca. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca mal teda úspech v konaní v rozsahu 63 % a úspech žalovaného v konaní potom predstavuje 37 % (100 % - 63 %), z čoho vyplýva celkový úspech žalobcu 26 % (63 % - 37 %), v ktorom rozsahu súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti druhého a tretieho výroku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietal, že v danej veci nebola spoľahlivo zistená príčina vzniku škody, keďže z dôkazov predložených súdu v konaní išlo len o pravdepodobný záver o príčine škody, ktorý je tak záverom nepreukázaným. Vzhľadom na uvedené nebol podľa žalovaného preukázaný ani subjekt, ktorý bol za túto škodu zodpovedný. Vychádzajúc z uvedených skutočností žalovaný vyvodil, že zodpovednosť žalovaného za predmetnú škodu teda nebola spoľahlivo preukázaná. Odôvodnenie súdu prvej inštancie o zodpovednosti za škodu považoval žalovaný za nedostačujúce, keď poukázal súd prvej inštancie na dôkazy, z ktorých vyplýva „najpravdepodobnejšia“ príčina vzniku škody. Takýto záver súdu prvej inštancie označil žalovaný ako predčasný a nesprávny. Žalovaný poukázal na to, že na určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka nepostačuje iba skutočnosť, že na mieste škodovej udalosti sa vykonávala činnosť majúca prevádzkovú povahu, resp. že sa na tomto mieste použila vec pri takejto činnosti, ale zo strany žalobcu bolo aj v tomto prípade podľa žalovaného potrebné preukázať, že škoda má svoj pôvod v takejto činnosti alebo veci, a až potom sa presúva dôkazné bremeno na žalovaného pre prípad možnej liberácie v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal za to, že žalobca však to, že predmetná škoda má pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného, nepreukázal. Namietal, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či predmetná škoda má skutočne pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného, ale iba jednoducho uzavrel, že nakoľko v budove žalovaný vykonával prevádzkovú činnosť, automaticky musí byť zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka. Poukázal na výpoveď svedka J.. R., z ktorej vyplýva, že na najvyšších poschodiach budovy, kde vznikol požiar, sa pred požiarom nevykonávali žiadne práce so zvýšeným rizikom požiaru, čo podľa žalovaného vylučuje ako príčinu vzniku požiaru prevádzkovú činnosť vykonávanú žalovaným. Tvrdil, že z predložených dôkazov nevyplýva záver, že je jednoznačne daná zodpovednosť žalovaného za predmetnú škodu. V ďalšom žalovaný namietal, že výlučným vlastníkom predmetnej budovy, v ktorej vznikol predmetný požiar, je Slovenská republika a výlučným správcom tejto budovy je Finančné riaditeľstvo SR, teda iné subjekty. Uviedol, že v predmetnej poistnej zmluve je relevantný predmet poistenia uvedený iba všeobecným uvedením bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalovaný za to, že z predmetnej poistnej zmluvy objektívne nevyplýva právo poisteného - Železníc Slovenskej republiky na poistné plnenie spôsobené poškodením majetku - predmetnej budovy na adrese Železničná 1, Košice, a v takýchto intenciách mal postupovať aj žalobca ako poistiteľ pri hodnotení tejto poistnej udalosti a rozhodovaní o vyplatení poistného plnenia poistenému. Žalovaný bol toho názoru, že skutočnosť, že žalobca ako poistiteľ v predmetnom prípade vyplatil poistné plnenie poistenému, mu nemôže byť akokoľvek na ťarchu. Vyjadril, že nakoľko teda žalobca ako poistiteľ vyplatil poistenému poistné plnenia nad rámec predmetnej poistnej zmluvy, nemohol žalobcovi vzniknúť zákonný nárok na náhradu škody v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka, od ktorého ustanovenia žalobca právne odvodzuje svoj žalobný nárok. Zo strany žalobcu teda podľa žalovaného nedošlo k preukázaniu, že údajný predmet poistenia bol poistený. Žalovaný považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že v čase vzniku poistnej udalosti bol vlastníkom predmetnej budovy poistený, t. j. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, ktorý je podľa neho v rozpore s obsahom listu vlastníctva č. XXX, k. ú. R., ktorý je prílohou ZP č. 30/2019. Namietal, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal tým, že ak Slovenská republika, ktorá je súčasným vlastníkom predmetnej budovy, toto vlastníctvo v zmysle listu vlastníctva ako verejnej listiny preukázateľne nadobudla už v roku 1994, je priamo vylúčené, resp. prinajmenšom sporné, aby v čase vzniku predmetnej poistnej udalosti bol vlastníkom poistený, t. j. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava. Inak by dospel podľa žalovaného k tomu, že predmetná budova v čase vzniku poistnej udalosti poistená nebola. V ďalšom žalovaný namietal, že predmet poistenia je v poistnej zmluve uvedený bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, čím je neurčito a nezrozumiteľne uvedený, v dôsledku čoho považuje žalovaný predmetnú poistnú zmluvu v tejto časti ako neplatnú. Bol názoru, že keďže žalobca ako poistiteľ vyplatil poistenému poistné plnenia na základe neplatnej časti predmetnej poistnej zmluvy, nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu škody v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka, od ktorého ustanovenia žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmet plnenia je určitý a zrozumiteľný bez ďalších myšlienkových úvah súdu, čím je tento záver nepreskúmateľný. Okrem uvedeného mal za to, že je aj záverom nesprávnym. Jednotlivé nehnuteľnosti mali byť podľa žalovaného nezameniteľne špecifikované, čo neboli. Žalovaný taktiež namietal, že mohlo dôjsť k zániku poistenia vyplývajúceho z predmetnej poistnej zmluvy ex lege. Tvrdil, že súd prvej inštancie svoj záver, že žalobca plnil poistenému z riadne uzatvoreného a existujúceho poistenia majetku poisteného, nijako neodôvodnil, čím je tento záver podľa žalovaného nepreskúmateľný a takisto nesprávny. Podľa žalovaného nebolo zrejmé na základe akého dokazovania sa súd prvej
inštancie stotožnil s tvrdením žalobcu o existencii poistenia. Mal za to, že nedošlo k preukázaniu, že poistený plnil žalobcovi riadne a včas poistné. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď uviedol, že poistné plnenie vyplatené poistenému v zmysle predmetnej poistnej zmluvy neprekročilo maximálny limit poistného plnenia. Uviedol, že ustanovenie čl. III. Bod 3.1.1.22 predmetnej poistnej zmluvy totiž určuje maximálny poistný limit nie iba pre predmetnú poistnú udalosť, ale súhrnne pre všetky poistné udalosti počas poistného obdobia, ktoré v zmysle predmetnej poistnej zmluvy mohli nastať. Žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či žalobca za predmetné poistné obdobie vyplatil poistné poistenému aj za ďalšie poistné udalosti v zmysle predmetnej poistnej zmluvy, a ak áno, v akej súhrnnej výške. Dodal, že ani zo strany žalobcu nedošlo, a to nielen k preukázaniu, ale ani k tvrdeniu o tom, či tento za predmetné poistné obdobie vyplatil poistné poistenému aj za ďalšie poistné udalosti v zmysle predmetnej poistnej zmluvy, a ak áno, v akej súhrnnej výške. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobca túto námietku žalovaného teda nerozporoval, čo má za následok spornosť v otázke výšky poistného plnenia, na ktorú by mal nárok poistený a v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka aj žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zmenil tak, že žalobu žalobcu v rozsahu žalovanej sumy 404.866,53 eur v celom rozsahu zamietne a žalovanému voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby napadnuté výroky rozsudku zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie týkajúcich sa napadnutých výrokov rozsudku, podané odvolanie preto nepovažuje za dôvodné. Mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky podstatné skutočnosti ako aj všetky dôvody, pre ktoré mal zodpovednosť žalovaného na vzniknutej škode za preukázanú a správne sa vysporiadal s námietkami žalovaného. Uviedol, že zistenia súdu prvej inštancie majú vecné a logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Vyjadril, že žalovaný v podanom odvolaní opätovne poukazuje na tie skutočnosti, na ktoré poukazoval počas súdneho konania a skutočnosť, že námietky žalovaného súd prvej inštancie nevyhodnotil za dôvodné, nemožno podľa žalobcu považovať za naplnenie dôvodov pre podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Vo vzťahu k námietkam žalovaného uvedených v odvolaní žalobca odkázal na svoju záverečnú reč na pojednávaní konanom dňa 28.10.2022 (písomné podanie zo dňa 27.10.2022), v ktorej sa k námietkam žalovaného už podrobne vyjadril. Žalobca bol názoru, že žalovaný svoje tvrdenia uvedené v podanom odvolaní dostatočne dôkazne nepodporil, keď tieto zostávajú len v rovine tvrdení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobca domáhal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol. 14. Intervenient na strane žalovaného sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu v plnom rozsahu stotožnil s argumentmi žalovaného uvedenými v odvolaní. Bol názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení nevyvrátil žiadnu jeho odvolaciu námietku. Mal za to, že argumentáciu žalobcu v jeho písomnom podaní zo dňa 27.10.2022, ktorou mal podľa žalobcu vyvrátiť žalobca odvolaciu argumentáciu žalovaného, nemožno považovať za vysporiadanie sa s odvolacou argumentáciou žalovaného a už vôbec nie za jej vyvrátenie. Žalovaný tak naďalej trvá na podanom odvolaní. 16. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa tohto konania, a ktoré boli rozporované žalovaným, už riadne preukázal. Mal za to, že zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu vyplýva z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, t. j. najmä zo zabezpečeného vyšetrovacieho spisu polície, ČVS: ORP-392/2-VYS-KE-2018, najmä z Požiarnotechnickej expertízy zo dňa 04.07.2017, č.p. PEU1-65-008/2018, ktorú vypracovalo MV SR Požiarnotechnický a expertízny ústav, ktorá obsahuje aj výpovede svedkov k danej udalosti, tiež z výpovedí svedkov na stavenisku, kde upriamil pozornosť napr. na výpoveď V. L., ktorý ako samostatne zárobkovo činná osoba, zazmluvnená pre spoločnosť ERVEARM, s.r.o. na poistenej nehnuteľnosti vykonával inštaláciu odpadových systémov, kúrenie a vodoinštaláciu, ďalej zo Znaleckého posudku
ČEZ:PPZ-KEU-KE-EXP-2018/714, ktorý vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav PZ SR. Uviedol, že pokiaľ žalovaný spochybňuje závery týchto odborných autorít, keď tvrdí, že príčina vzniku požiaru je v rovine pravdepodobnosti, je potrebné použitie slovného spojenia „pravdepodobnosť“ vnímať v rovine vedeckého, znaleckého vyjadrovania. V tejto súvislosti poukázal na názor Ústavného súdu SR (II.ÚS 716/2016), z ktorého opäť cit: „V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že z hľadiska dokazovania v súdnom konaní je určenie miery procesnoprávneho poznania rozhodujúcich skutočností stupňom absolútnej istoty pomerne náročnou úlohou, pretože optikou procesného práva je každý dôkaz o tvrdenej skutočnosti v zásade len dôkazom jej pravdepodobnosti. Z povahy problémov súvisiacich so zmyslovým spoznávaním minulých javov nie je spravidla nikdy možné stopercentne potvrdiť existenciu alebo priebeh určitého skutkového deja, ktorý sa už odohral, a preto určitá miera neistoty bude skoro vždy v priebehu jeho dokazovania prítomná..“ Preukázanie príčiny vzniku škody (a to zapadnutie žeravého predmetu - tlejúcej okoviny z rezania alebo zvárania kovov, prípadne ohorku cigarety na horľavý materiál v určenom mieste vzniku požiaru, čo bolo spôsobené neopatrnosťou počas rekonštrukčných prác) považuje žalobca za dôkazné podložené v dôkaznom štandarde v intenciách Civilného sporového poriadku. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal, že predmetná škoda má pôvod v prevádzkovanej žiadosti žalovaného, a podľa žalovaného súd prvej inštancie toto ani neskúmal. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že škoda vznikla pri rekonštrukcii poistenej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný vykonával na základe zmlúv o dielo (špecifikované v žalobe). Stavenisko bolo objednávateľom (poistencom žalobcu) riadne odovzdané zhotoviteľovi (žalovanému), o čom svedčí Zápis z odovzdania a prevzatia staveniska stavby zo dňa 29.11.2017 s prílohami. Prevzatím staveniska v plnom rozsahu prešla zodpovednosť za odovzdané stavenisko na žalovaného, ako zhotoviteľa prevzatej stavby, pričom táto zodpovednosť je daná voči objednávateľovi bez ohľadu na to, kto zavinil vznik škody na stavbe. Zodpovednosť žalovaného vyplýva aj zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi spoločnosťou Železnice Slovenskej republiky a žalovaným, pričom Zmluvy o dielo sú súčasťou predložených dôkazov k žalobe. Zodpovednosť žalovaného podľa žalobcu existuje bez ohľadu na to, či došlo ku škode jeho vlastným zavinením, alebo zavinením jeho subdodávateľov. Žalobca dodal, že vykonávanie stavebnej činnosti je pritom aj judikatórne považované za prevádzkovú činnosť v zmysle ust. § 420a OZ, čo však nevylučuje súbežnú zodpovednosť zmluvnú, teda zodpovednosť z porušenia konkrétnej zmluvy/zmlúv o dielo vo vzťahu k zmluvnému kontrahentovi. Žalobca mal naďalej za to, že v konaní predloženou poistnou zmluvou č. XXXXXXXXX riadne preukázal poistenie predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej vznikla požiarom škoda, keď územná platnosť dojednaného poistenia je daná územím Slovenskej republiky. Taktiež žalobca trvá na tom, že námietky žalovaného vo vzťahu k existencii, resp. platnosti poistenia, trvania poistenia, predmetu poistenia, limitu poistného plnenia, uhradenia poistného sú nedôvodné v celom rozsahu - žalobca plnil z existujúceho poistenia, ku ktorému bolo riadne hradené poistné, kde v rámci poistenia boli poistené i nehnuteľnosti poisteného (keďže nešlo o jednotlivú, konkrétnu nehnuteľnosť, nebola nutná žiadna bližšia špecifikácia) a to aj proti riziku požiaru. Žalobca plnil z poistenia za poistené riziko, pričom výška poistného plnenia bola v rámci poistného limitu. Za sporné nepovažoval žalobca ani to, že by počas trvania poistenia vyplatil poistné plnenie nad limit dojednaný v poistnej zmluve (ČL III bod 3.1.1.22 poistnej zmluvy, t. j. sumu 40.000.000,00 eur). Počas trvania poistnej zmluvy bolo poistenej spoločnosti Železnice Slovenskej republiky vyplatené spolu poistné plnenie vo výške 6.384.682,53 eur. V tejto súvislosti predložil ako dôkaz prehľad celkových plnení. Žalobca v ďalšom konštatoval, že žalovaný sa snaží navodiť dojem spornosti aj pri tých skutočnostiach, ktoré nijakým dôkazným prostriedkom (predloženým/navrhnutým) nespochybnil a ani účinne nepoprel. Uviedol, že ak teda žalovaný „namieta“ trvanie poistenia, konkrétne riadne a včasné platenie poistného, a tiež prekročenie limitu poistného plnenia, nemôže podľa žalobcu k účinnému rozporovaniu uvedeného postačovať iba požiadavka žalovaného, aby tieto otázky súd skúmal, resp. aby ich žalobca osobitne dokazoval a to bez toho, aby žalovaný uviedol jedinú indíciu, skutočnosť alebo dôkaz, ktoré by svedčili pre nepresnosť alebo nepravdivosť daného skutkového tvrdenia protistrany alebo pre pochybnosti o ňom. Mal za to, že to čo žalovaný prezentuje ako „rozporovanie“ žalobou tvrdených skutočností fakticky nie je a ani nemôže byť účinným rozporovaním, keďže k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalovaným v daných otázkach podľa názoru žalobcu ani nedošlo. Nesúhlasil s argumentmi žalovaného, že žalobca „neodstránil spornosť“, keď spornosť nemala podľa žalobcu z čoho vyplynúť. Podľa žalobcu žalovaný vykladá dôkazné bremeno ad absurdum, a teda prezentuje procesnú úpravu tak, ako by žalobca mal dokazovať všetko, čo žalovaný požaduje dokazovať, resp. čo on označí svojím konštatovaním za sporné. Podotkol, že samotný žalovaný nenavrhol v konaní vykonať konkrétne dôkazy k uvedeným otázkam, ktoré on považoval za relevantné pre rozhodnutie súdu. Žalobca má za to, že ho nemožno zaťažiť rozsiahlym dokazovaním takej skutočnosti, ktorej spochybnenie nevyplýva z ničoho iného okrem konštatovania žalovaného, že ju považuje za spornú. Vo vzťahu k námietkam
žalovaného, ktorými spochybnil likvidáciu škody aj s poukazom na ním predložený LV XXX platný k 31.05.2022, žalobca opäť zdôraznil, že pre poistenie je relevantný stav v čase vzniku škodovej udalosti, t. j. 27.02.2018 - viď str. 5 LV č.XXX predloženého Znaleckého posudku č. 30/2019, ktorý žalobca predložil do súdneho konania, ktorým tento preukázal výšku škody na poistenom objekte po škodovej udalosti. Dodal, že prípadné následné zmeny zápisov na LV na likvidáciu škodovej udalosti nemôžu mať vplyv a žalovaný uvádza následný stav na LV, ku ktorému činí vlastnú interpretáciu. Čo sa týkalo tvrdenia žalovaného o neurčitosti vymedzenia poistených nehnuteľností, žalovaný uvádza, že keďže sa poistenie malo vzťahovať na všetky nehnuteľnosti, je postačujúce, jasné a zrozumiteľné slovné vyjadrenie, ktoré bolo uvedené v poistnej zmluve - teda použitie slovného spojenia „nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí“. 17. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu podal žalovaný ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa jedná o účelovú argumentáciu žalobcu, vytrhnutú z kontextu rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 716/2016. Skonštatoval, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka úplne iného konania, kde je jedna strana v konaní v postavení slabšej strany, o čo v danom prípade nejde, a teda žalobca relativizuje aplikovateľnosť záverov z predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR. Opätovne poukázal na to, že v predmetnej veci nedošlo k riadnemu preukázaniu zodpovednosti žalovaného za predmetnú škodu, keď z vykonaného dokazovania vyplývali hypotetické závery o príčine škody. Dodal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva záver, a to ani jednotlivo a ani v súhrne, o tom, že je jednoznačne daná zodpovednosť žalovaného za predmetnú škodu. Opätovne zdôraznil, že žalobca to, že predmetná škoda má pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného, nepreukázal. Taktiež opätovne poukázal na to, že na určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka totiž nepostačuje iba skutočnosť, že na mieste škodovej udalosti sa vykonávala činnosť majúca prevádzkovú povahu, resp. že sa na tomto mieste použila vec pri takejto činnosti, ale zo strany žalobcu je aj v tomto prípade potrebné preukázať, že škoda má svoj pôvod v takejto činnosti alebo veci, a až potom sa presúva dôkazné bremeno na žalovaného pre prípad možnej liberácie v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že žalovaný účinne nepoprel riadne a včasné zaplatenie poistného ako aj neprekročenie maximálneho limitu poistného plnenia počas poistného obdobia, žalovaný uviedol, že sa jedná o účelovú argumentáciu žalobcu. Považoval za potrebné zdôrazniť, že ako otázka riadneho a včasného zaplatenia poistného, tak aj otázka neprekročenia maximálneho limitu poistného plnenia počas poistného obdobia, sú otázkami, ktorých preukazovanie sa deje mimo sféry žalovaného, teda medzi inými subjektmi ako je žalovaný. Dodal, že už len z tohto pohľadu nie je na mieste od žalovaného požadovať, aby pre účely popretia týchto skutočností predkladal nejaké dôkazy, nakoľko to podľa žalovaného objektívne nie je možné. Mal za to, že riadne a včasné zaplatenie poistného, ako aj neprekročenie maximálneho limitu poistného plnenia počas poistného obdobia, sú podmienkami, od splnenia ktorých závisí dôvodnosť žaloby v predmetnom súdnom konaní. Podľa žalovaného je preto legitímne, ak žalovaný navrhol preukázanie existencie týchto podmienok, pričom bolo na žalobcovi, aby splnenie týchto podmienok preukázal. Žalovaný vyjadril, že žalobca sa zároveň snaží konvalidovať svoju procesnú pasivitu pred súdom prvej inštancie tým, že k vyjadreniu zo dňa 22.02.2023 priložil ako dôkaz „prehľad celkových plnení”, čím sa snažil preukázať splnenie podmienky neprekročenia maximálneho limitu poistného plnenia počas poistného obdobia. Ide však o interný dokument žalobcu, vyhotovený žalobcom, na základe čoho podľa žalovaného nemá ako dôkaz žiadnu výpovednú hodnotu a ide o novotu v konaní podľa § 366 CSP. Podľa žalovaného žalobca nijako nevyvrátil argumentáciu žalovaného z jeho odvolania, keď sa žalobca nijako nevysporiadal s poukazom žalovaného na časový aspekt právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva Slovenskej republiky k predmetnej nehnuteľnosti, ktorý je z roku 1994, t. j. z obdobia 24 rokov pred predmetnou škodovou udalosťou. Dodal, že ak by Slovenská republika nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti po predmetnej škodovej udalosti (t. j. po 27.02.2018), odrazilo by sa to aj v dátume označenia právneho titulu na liste vlastníctva. K predmetu poistnej zmluvy žalovaný uviedol, že z obsahu poistnej zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o všetok nehnuteľný majetok, ale iba o „nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí“, avšak nevedno aký a v akom rozsahu. Žalovaný ďalej opätovne uviedol, že predmetom poistenia môže byť buď individuálne určená vec alebo súbor vecí. Mal za to, že ak by zmluvné strany predmetnej poistnej zmluvy mali vôľu definovať aj nehnuteľné veci tvoriace predmet poistenia ako súbor vecí, zaiste by aj pri nehnuteľnom majetku výslovne uviedli, že sa jedná o súbor nehnuteľného majetku, budov, hál, stavieb, vrátane ich stavebných a technologických súčastí. Teda v zmysle poukázanej právnej teórie sa v predmetnom prípade muselo zákonite jednať o individuálne určený predmet poistenia, ktorý mal byť náležite špecifikovaný, čo nebol.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). 20. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalovaného v odvolaní a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Žalovaný v prvom rade namietal, že pred súdom prvej inštancie nedošlo k riadnemu preukázaniu zodpovednosti žalovaného za predmetnú škodu. Zo žiadneho dôkazu podľa žalovaného nevyplynulo, že za škodu by bol zodpovedný žalovaný. Namietal, že z dôkazov vyplynul len pravdepodobný záver o príčine vzniku škody, preto bol tento záver nepreukázaný. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovaného sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v tejto súvislosti poukázal na uznesenie OR PZ v Košiciach ČVS: ORP-392/3-VZS-KE-2018 zo dňa 31.07.2018, ktorým bolo trestné stíhanie vo veci všeobecného ohrozenia zastavené a ktoré uvádza, že vyhodnotením všetkých zabezpečených listinných materiálov a zistení bolo ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku šetreného požiaru určené zapadnutie žeravého predmetu na horľavý predmet v určenom mieste vzniku požiaru, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2018/714 predloženého v trestnom konaní, miestom vzniku požiaru tzv. kriminalistické ohnisko je možné stanoviť priestor v spodnej oblasti steny - priečky medzi miestnosťami 359 a 360, prípadne priľahlý priestor pod podlahou tejto steny. Zo správy Hasičského a záchranného zboru v Košiciach ako najpravdepodobnejšia verzia príčiny vzniku požiaru bolo konanie osoby/osôb, ktoré vykonávali rekonštrukčné práce, kedy dochádzalo k úletu žeravých častíc vytvorených pri tepelnom delení kovov rezaním alebo pri zváraní a následnému úletu na horľavý materiál. Aj z výpovede p. J.. R. vyplývalo, že v čase vzniku požiaru vykonával žalovaný, resp. jeho subdodávatelia prevádzkovú činnosť na stavbe v priestoroch vzniku požiaru. Z uvedeného tak bolo zrejmé, že aj v znaleckom posudku vypracovaným v trestnom konaní, aj v správe Hasičského a záchranného zboru v Košiciach bolo uvedené ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku požiaru zapadnutie žeravého predmetu na horľavý materiál v určenom mieste vzniku požiaru. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súd spravidla hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom príčinná súvislosť nemusí byť dokázaná s absolútnou istotou, najmä keď z povahy veci nemožno s istotou potvrdiť existenciu alebo priebeh určitého skutkového deja, ktorý sa už odohral. 22. V prejednávanej veci bolo preukázané (výpoveďou svedka a pripojeným vyšetrovacím spisom), že v čase a mieste (v budove) vzniku požiaru žalovaný vykonával rekonštrukčné práce (t. j. prevádzkovú činnosť) na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. Ako vyplývalo aj zo správy Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, najpravdepodobnejšia verzia príčiny vzniku požiaru bolo konanie osoby/osôb, ktoré vykonávali rekonštrukčné práce, kedy dochádzalo k úletu žeravých častíc vytvorených pri tepelnom delení kovov rezaním alebo pri zváraní a následnému úletu na horľavý materiál. Zo znaleckého posudku v trestnom konaní vyplynula ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku škody rovnaká príčina, a to zapadnutie žeravého predmetu na horľavý predmet v určenom mieste vzniku požiaru. V konaní nebola
preukázaná iná rovnako alebo viac pravdepodobná príčina vzniku škody. Za uvedených okolností možno logicky dospieť k záveru, že bola vyššie uvedenými skutočnosťami preukázaná príčinná súvislosť medzi stavebnými/ rekonštrukčnými prácami vykonávanými žalovaným, resp. jeho subdodávateľmi a vznikom škody, a to aj napriek tomu, že zo žiadneho dôkazu priamo nevyplývalo, že vznik škody spôsobil práve žalovaný. Ako aj uviedol súd prvej inštancie, bola daná objektívna zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka bez ohľadu za zavinenie, pričom v konaní neboli zistené ani len tvrdené žiadne liberačné dôvody vylučujúce objektívnu zodpovednosť žalovaného. 23. V odvolaní ďalej žalovaný namietal, že vychádzajúc z predmetnej poistnej zmluvy poistníkom a súčasne aj poisteným sú Železnice Slovenskej republiky, avšak z listu vlastníctva č. XXX k.ú. R., obec K. - B. V., okres K. J. vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetnej budovy, v ktorej vznikol predmetný požiar, je Slovenská republika a výlučným správcom tejto budovy je Finančné riaditeľstvo SR, teda iné subjekty. Žalovaný namietal, že v predmetnej poistnej zmluve nie je uvedené, či predmetom poistenia je aj nehnuteľný majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky. Z uvedeného tak podľa žalovaného nevyplýva právo poisteného - Železníc Slovenskej republiky na poistné plnenie spôsobené poškodením majetku. Odvolací súd sa v tejto súvislosti v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vlastníkom budovy, na ktorej došlo dňa 27.02.2018 k vzniku poistnej udalosti (požiaru), bol v čase vzniku poistnej udalosti poistený t.j. Železnice Slovenskej republiky, a to titulom kúpnej zmluvy M.-XXXX/XXXX z 21.10.2013, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z výpisu z LV č. XXX, ktorý je prílohou ZP č. 30/2019 predloženého žalobcom v konaní. Vzhľadom na uvedené bola odvolacia námietka žalovaného, že predmetom predmetnej poistnej zmluvy bola nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky a nie Železníc Slovenskej republiky, a teda že nedošlo k preukázaniu, že predmet poistenia bol poistený, nedôvodná. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní o tom, že Slovenská republika preukázateľne nadobudla predmetnú budovu už v roku 1994 vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Ako už bolo vyššie uvedené, v danej veci bolo potrebné skúmať a zároveň aj bol preukázaný vlastník predmetnej budovy v čase vzniku poistnej udalosti, ktorým bol v tom čase poistený, t.j. Železnice Slovenskej republiky. 24. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že predmet poistenia nebol dostatočne určený. Mal za to, že požiadavka určitosti poistnej zmluvy v prípade poistenia majetku je splnená iba vtedy, ak bude presne, jednoznačne a určiteľne označený predmet poistenia, na ktorý sa poistná ochrana vzťahuje, pričom má ísť buď o individuálne určenú vec alebo súbor vecí. Namietal, že z predmetnej poistnej zmluvy je zrejmé, že predmetom poistenia, čo do nehnuteľností, nie je súbor týchto vecí. Predmet poistenia je definovaný ako „nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí“. Bol názoru, že ak by bol predmet poistenia bol definovaný ako súbor vecí, v predmetnej poistnej zmluve by bolo uvedené, že sa jedná o „súbor nehnuteľného majetku, budov, hál, stavieb, vrátane stavebných a technologických súčastí“, inak by malo ísť o individuálne určený predmet poistenia, ktorý má byť v poistnej zmluve popísaný takým spôsobom, aby bolo jednoznačné, na ktorú vec sa poistenie vzťahuje. Žalovaný má vzhľadom na uvedené za to, že sa jedná o neurčito a nezrozumiteľne uvedený predmet poistenia, v dôsledku čoho je predmetná poistná zmluva v tejto časti neplatná. Poukázal na to, že ak je v predmetnej poistnej zmluve pri hnuteľných veciach výslovne uvedené, že poisteným je súbor majetku - konkrétne „súbor hnuteľného majetku (okrem dopravných prostriedkov s EČV)“, potom ak by zmluvné strany mienili poistiť súbor vecí aj pri nehnuteľnostiach, uviedli by v poistnej zmluve, že sa jedná o súbor vecí, čo v predmetnej poistnej zmluve uvedené nebolo a jednotlivé nehnuteľnosti by v takomto prípade mali byť nezameniteľne špecifikované. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v čase uzatvorenia a trvania predmetnej poistnej zmluvy bol predmetom poistenia nehnuteľný majetok vo vlastníctve poisteného, pričom mal za to, že označenie predmetu poistenia ako nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí je určité a zrozumiteľné, a ide o riadne vymedzený predmet poistenia s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Správne súd prvej inštancie vychádzal z predmetnej poistnej zmluvy, kde v čl. III. bolo dojednané poistenie majetku pre prípad poistných udalostí bod 3.1.1. komplexné živelné riziko, v bode 3.1.1.1. bol špecifikovaný predmet poistenia ako nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí s uvedením poistnej sumy a podľa bodu 3.1.1.2 predmetnej poistnej zmluvy predmet poistenia bol poistený pre prípad vzniku škody spôsobenej požiarom. Taktiež uviedol, že poistenie majetku sa vzťahovalo v zmysle bodu 3.1.1.7 predmetnej poistnej zmluvy aj na budovy, na ktorých prebiehajú stavebné úpravy vrátane vecí uložených v týchto budovách. Z uvedeného ako aj z vôle strán bolo zrejmé, že predmetom poistenia bol nehnuteľný majetok vo vlastníctve Železníc Slovenskej republiky a ak sa poistenie malo vzťahovať na všetky nehnuteľnosti , je postačujúce označenie predmetu poistenia tak ako bolo uvedené
v poistnej zmluve. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a považoval odvolaciu námietku žalovaného o neurčitosti vymedzenia predmetu poistenia a neplatnosti poistnej zmluvy v tejto časti za nedôvodnú. 25. V ďalšom žalovaný namietal, že z dôvodu možného zániku poistenia vyplývajúceho z predmetnej poistnej zmluvy ex lege v zmysle § 801 Občianskeho zákonníka rozporoval, či poistený v zmysle predmetnej zmluvy riadne a včas zaplatil dohodnuté poistné. Poukázal na to, že žalobca v tejto súvislosti pripojil do konania výpis úhrad, avšak tento výpis bol len interným dokumentom žalobcu, ktorý sám vyhotovil a nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ak žalovaný namietal, že mohlo dôjsť, resp. došlo k zániku poistného pred vznikom škodovej udalosti podľa § 801 Občianskeho zákonníka, dôkazné bremeno bolo na žalovanom. Podľa žalovaného nebol postačujúci dôkaz predložený žalobcom- výpis úhrad na preukázanie, že poistený plnil poistné riadne a včas. Žalovaný však nenamietal v odvolacom konaní, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz, ktorým by bolo podľa žalovaného preukázané, či poistený plnil poistné riadne a včas. Žalovaný taktiež ani neuviedol konkrétne tvrdenia o tom, že poistné nebolo uhrádzané poisteným riadne a včas. Skutočnosť, že poistený plnil poistné riadne a včas tak nebola žalovaným účinne popretá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovaného o zániku poistenia ex lege ako nedôvodnú. 26. Záverom žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal pri stanovení maximálneho limitu poistného skúmať, či žalobca vyplatil poistné poistenému za predmetné poistné obdobie aj za ďalšie poistné udalosti, ak áno, v akej výške. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že maximálny limit poistného plnenia počas poisteného obdobia bol podľa bodu 3.1.1.22 poistnej zmluvy u poisteného pre riziko požiaru vo výške 40.000.000,00 eur. Celkové ročné poistné bolo vo výške 2.299.424,68 eur, splatné v štvrťročných splátkach. Žalobcom bolo vyplatené poistné plnenie poistenému vo výške 642.437,16 eur, preto súd prvej inštancie vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalobca nie je povinný preukazovať, že neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca poistné plnenie (zánik poistenia, prekročenie limitu poistného plnenia a pod.). Uvedené by znamenalo dokazovanie negatívnych skutočností. Ak však žalovaný tvrdil konkrétnu okolnosť vylučujúcu alebo obmedzujúcu regresný nárok, bol povinný ju dostatočne konkretizovať a označiť dôkazy, z ktorých svoje tvrdenie vyvodil. Až následne sa táto otázka stáva predmetom dokazovania. Nakoľko žalovaný neuviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré by žalobca prekročil maximálny limit poistného, odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovaného v tejto súvislosti za nedôvodnú. Taktiež v odvolacích dôvodoch neuviedol, že by súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy. 27. Odvolacie námietky žalovaného odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté nielen Ústavným súdom SR (sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne a právne správny potvrdil, nakoľko dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už .prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).