{"guid": "c132b9d3-2f0b-4fc6-af8a-ee782d1444ef:97a21350-f91e-4a8d-9fd1-454a58677b82", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1220200997.1", "spisova_znacka": "4Co/54/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/54/2023 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 4Co/54/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:1220200997.1", "identifikacne_cislo": "1220200997", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Kašajová", "sudca_id": 1149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kasajova-1149", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97a21350-f91e-4a8d-9fd1-454a58677b82", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1220200997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1220200997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1220200997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/54/2023\n1220200997\n27. 05. 2026\nJUDr. Anna Kašajová\nECLI:SK:KSBA:2026:1220200997.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov\nMgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Rastislava Žiga v sporovej veci žalobcu: Allianz - Slovenská\npoisťovňa, a.s., Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, za účasti intervenienta na strane žalobcu:\nŽeleznice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému:\nRAIL Group a.s., Mlynské nivy 36, Bratislava, IČO: 36 587 826, zast.: ILLEŠ, advokátska kancelária\ns.r.o., Františkánska 5, Košice, IČO: 52 082 881, za účasti intervenienta na strane žalovaného:\nUnion poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 642.437,16 eur, na\nodvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.11.2022 č. k.\n52C/24/2020-661, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti nároku na náhradu\ntrov konania potvrdzuje.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia sumy 237.570,63 eur zastavil\n(I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 404.866,53 eur v lehote 3 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 26 % (III. výrok).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od\nžalovaného zaplatenia sumy 642.437,16 eur. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 28.04.2017\nna dobu určitú, s účinnosťou od 01.05.2017 do 30.04.2020 uzavreli Železnice Slovenskej republiky,\nBratislava a žalobca poistnú zmluvu č. poisteného XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX a číslo poistiteľa\nXXXXXXXXX, ktorou dojednali poistenie majetku a zodpovednosti za škodu. Na základe Zmluvy o\ndielo č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX zo dňa 27.09.2017 uzavretej medzi objednávateľom Železnice\nSlovenskej republiky a dodávateľom RAIL Group, a.s., vykonával dodávateľ pre objednávateľa úpravu\nvnútorných priestorov administratívnej budovy na ulici Železničná č. 1 v Košiciach. Na základe Zmluvy o\ndielo č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX zo dňa 13.10.2017 uzavretej medzi objednávateľom Železnice\nSlovenskej republiky, Bratislava a žalovaným ako dodávateľom, vykonával žalovaný pre objednávateľa\nrekonštrukciu strechy na administratívnej budovy na ulici Železničná č. 1 v Košiciach. Stavenisko stavby\nbolo objednávateľom riadne odovzdané zhotoviteľovi, o čom svedčí Zápis z odovzdania a prevzatia\nstaveniska stavby zo dňa 29.11.2017 s prílohami. Dňa 27.02.2018 došlo na poistenom objekte k\npoistnej udalosti, ktorú za poškodenú spoločnosť Železnice Slovenskej republiky oznámil žalobcovi p.\nŠ. z maklérskej spoločnosti Granden s.r.o.. Podľa Hlásenia škodovej udalosti neživotné poistenie zo\ndňa 28.02.2018, dňa 27.02.2018 vznikol na Železničnej ulici v Košiciach požiar strechy a ostatných\n\nčastí budovy, pričom bola poškodená strecha, krytina, strešný odvod vody, vykurovania, rozvod vody,\nrozvody elektriny, fasády a vonkajšie obklady, okná a dvere, omietky a maľby, podlahy, vnútorné obklady,\npodhľady, sanita, okná, dvere. Škodu odhadol na 450.000 eur. Poškodená spoločnosť si nárok za\nškodu uplatnila z dojednaného poistenia u žalobcu. Žalobca udalosť eviduje pod číslom XXXXXXXXXX.\nObhliadka miesta vzniku škody sa vykonala dňa 01.03.2018 z čoho bol vyhotovený zápis, a bolo\ndohodnuté, že oprava sa bude vykonávať dodávateľským spôsobom a doklady k tomu budú postupne\npredkladané žalobcovi. Dňa 15.03.2018 došlo k uzavretiu ďalšej Zmluvy o dielo č. X/SL/XXXX/SM Y.\nK. medzi objednávateľom Železnice Slovenskej republiky, Bratislava a žalovaným ako zhotoviteľom,\npredmetom ktorej bolo „Odstránenie následkov po požiari na administratívnej budove, Železničná 1,\nKošice“. Cena diela bola určená sumou 747.208,80 eur bez DPH. Následne žalovaný v súvislosti s\nprácami vykonávanými pri odstraňovaní následkov po požiari doručil žalobcovi faktúry č. XXXXXXXX,\nXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX,XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXX v celkovej\nsume 747.208,80 eur. Podľa Uznesenia OR PZ Košice, ČVS:ORP-392/3-VYS-KE-12018 zo dňa\n08.09.2018, trestné stíhanie začaté dňa 27.02.2018 pre trestný čin všeobecného ohrozenia bolo\nprerušené, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.\nNa základe objednávky žalobcu zo dňa 18.07.2018 vypracovala dňa 04.02.2019 spoločnosť TÚV SÚD\nSlovakia s.r.o. Inšpekčnú správu č. 7165006420/20/18/BT/IS/TDD - technický audit poistnej udalosti XXXXXXXXXX - poškodenie administratívnej budovy, Železničná 1, Košice v dôsledku požiaru. Podľa\nzistení z predmetnej správy, príčinou vzniku škody bol požiar, ktorý bol zistený dňa 27.02.2018 o\ncca 10:10 hod. v podkrovných priestoroch objektu administratívnej budovy, na ktorej sa vykonávali\nrekonštrukčné práce, ktorý sa následne rozšíril do ďalších častí objektu. V správe sa zároveň konštatuje,\nže predmetná stavba bola riadne odovzdaná a prevzatá zhotoviteľom, pričom zodpovedným za vznik a\nnásledky škody po požiari bol dodávateľ stavebných prác - žalovaný. Ako príčinu vzniku požiaru určili\númyselné alebo neúmyselné založenie. Súčasťou Inšpekčnej správy č. 7165006420/20/18/BT/IS/TDD\nje Znalecký posudok č. 30/2019 (v správe nesprávne uvedené 10/2019), ktorý na základe objednávky\nvypracoval Ing. Šimek, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľností a\nktorý škodu na budove vyčíslil sumou 364.896,61 eur, z ktorých hodnotu použiteľných zvyškov vypočítal\nvo výške 33.956,80 eur bez DPH. Správu o príčine vzniku požiaru poskytlo žalobcovi Ministerstvo\nvnútra SR, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, ktoré požiar evidovalo\npod č. ORKZ-KE2-805-001/2019. Podľa listu zo dňa 27.02.2019, najpravdepodobnejšou príčinou vzniku\npožiaru je nedbanlivostné konanie osoby, resp. osôb pri vykonávaní rekonštrukčných prác, kedy\ndochádzalo k úletom žeravých častíc vytvorených pri tepelnom delení kovov rezaním alebo pri zváraní, a\nnáslednému zapadnutiu (úletu) na horľavý materiál. Na základe objednávky žalobcu zo dňa 11.04.2019,\nspoločnosť TÚV SÚD Slovakia s.r.o. vypracovala Inšpekčnú správu č. 7165016404/20/19/BT/IS/TDD\n- technický audit poistnej udalosti - XXXXXXXXXX - poškodenie administratívnej budovy, Železničná\n1, Košice v dôsledku požiaru - skutočná výška škody. Za skutočnú výšku škody na predmetnom\nobjekte v kontexte poistnej udalosti je podľa tejto správy možné považovať sumu 713.252,20 eur\nbez DPH, t. j. celkové (skutočné) náklady na opravu mínus hodnota použiteľných zvyškov (t. j.\n747.208,80 - 33.956,60). Na základe uvedeného, po zabezpečení všetkých dokladov nutných k likvidácii,\nnakoľko škoda spôsobená pri požiari na predmetnej administratívnej budove poškodeného je krytá\ndojednaným poistením, žalobca škodu zlikvidoval a poškodenému poukázal poistné plnenie spolu\nvo výške 642.437,16 eur. Výpočet poistného plnenia je nasledovný: Náklady v súvislosti s prácami\nvykonávanými pri odstraňovaní následkov po požiari, podľa Zmluvy o dielo č. 4/SL/2018/SM OSM\nKE sú spolu vo výške 747.208,80 eur, z toho náklady na vypratanie sú vo výške 59.020,20 eur,\nhodnota zvyškov 33.956,80 eur, náklady ŽS SR (výkony zamestnancov) 433,81 eur a 133,26 eur,\nvýška škody 654.798,87 eur, spoluúčasť - 10% PZ nehnuteľnosť 65.479,89 eur, k výplate 589.318,98\neur, náklady na upratovanie 59.020,20 eur, spoluúčasť - 10% PZ odpratávacie práce 5.902,02 eur,\nk výplate 53.118,18 eur, t. j. 589.318,98 + 53.118,18 = 642.437,16 eur. Žalobca poukázal plnenie\npoškodenému dňa 25.03.20019 vo výške 551.219,38 eur a dňa 09.05.2019 vo výške 91.217,78 eur.\nPrávo poškodeného (poisteného) v čase prechodu nároku na poisťovateľa existovalo, t. j. poškodená\nspoločnosť mala nárok na náhradu škody voči zodpovednému subjektu. Nárok žalobcu uplatňovaný\npodľa ust. § 813 OZ potom treba považovať za nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný\nv liste zo dňa 12.12.2019 namietal, že za škodu nezodpovedá. V čase vzniku udalosti nemal na\nmieste žiadnych zamestnancov vykonávajúcich činnosť. Činnosti na diele v čase poistnej udalosti\nrealizoval prostredníctvom subdodávateľských spoločností, a preto má za to, že nezodpovedá za škodu,\nktorá vznikla v dôsledku predmetného požiaru. Súčasne doložil aj list intervenienta zo dňa 22.11.2019\nadresovaný na žalobcu, ktorý však žalobca neobdržal, resp. ho nemá k dispozícii. Žalobca s daným\ntvrdením nesúhlasí a to s poukazom na § 415, 420a OZ, ako aj Zmluvy o dielo č. XXXXXXXXXX/XXXX/\n\nXXXX/XXX zo dňa 27.09.2017 a Zmluvy o dielo č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX zo dňa 13.10.2017\n(ďalej Zmluva o dielo). Podľa listu zo dňa 27.02.2019 z MV SR OR Hasičského a záchranného\nzboru v Košiciach, najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru je nedbanlivostné konanie osoby,\nresp. osôb pri vykonávaní rekonštrukčných prác. Žalobca poukazuje na čl. X Zmluvy o dielo, a to\nPovinnosti zhotoviteľa v súvislosti s priamymi subdodávateľmi, napr. bod:10.2.: Zhotoviteľ zodpovedá\nza konanie, neplnenie, nedbanlivosť, opomenutie povinnosti alebo potrebného konania riadne a včas\nsvojich subdodávateľov tak, ako by išlo o konanie, neplnenie, nedbanlivosť, opomenutie povinnosti alebo\npotrebného konania riadne a včas samotného zhotoviteľa. Žalobca ďalej poukazuje na čl. VI Zmluvy o\ndielo, a to Práva a povinnosti zmluvných strán, napr. body: 6.1. Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať dielo\nv súlade s touto zmluvou, na vlastné nebezpečenstvo, na vlastnú zodpovednosť a svoje náklady v\nčase a kvalite podľa tejto zmluvy., 6.8. druhá veta: Prevzatím staveniska (bolo prevzaté dňa 29.11.2017\n- viď Zápis z odovzdania a prevzatia staveniska stavby zo dňa 29.11.2017 s prílohami) podpisom\nprotokolu o odovzdaní a prevzatí staveniska prechádza na zhotoviteľa nebezpečenstvo vzniku škody\nna stavenisku a 6.15. Zhotoviteľ je povinný na prevzatom stavenisku pri vykonávaní diela a v okolí\nmiesta výkonu diela dodržiavať všetky platné normy a predpisy, udržiavať poriadok a čistotu. Zo strany\nžalovaného - zhotoviteľa išlo o nedbanlivostné konanie. Išlo o nedodržanie požiarno - bezpečnostných\npredpisov pri zváraní, pálení a rezaní kovov. Ďalej žalobca poukazuje na čl. XII. Zmluvy o dielo, a\nto Prechod vlastníckeho práva, nebezpečenstva škody a zodpovednosť za škodu, napr.\nbod 12.3.: Zhotoviteľ zodpovedá za škody, ktoré spôsobí objednávateľovi alebo tretím osobám v\nsúvislosti s vykonaním diela podľa tejto zmluvy a bod 12.6.: Ak škodu spôsobia tretia osoba, ktorej\nzhotoviteľ zveril plnenie svojej povinnosti, za škodu zodpovedá zhotoviteľ. Žalobca písomne vyzval na\nnáhradu škody aj intervenienta, u ktorého má žalovaný dojednané poistenie zodpovednosti za škodu,\nktorému súčasne zaslal všetky podklady nutné k likvidácii a refundácii škody. Podobne ako žalovaný, aj\nintervenient odmietol zodpovednosť svojho poisteného - žalovaného na vzniknutej škode. Podľa žalobcu\nmá intervenient právny záujem na výsledku konania z dôvodu uzavretého poistenia, keď rozhodnutím\nsúdu v danej právnej veci bude dotknuté právne postavenie intervenienta, teda jeho práva a povinnosti\nvyplývajúce z hmotného práva (poistnej zmluvy). Žalovaný svoj peňažný záväzok voči žalobcovi do\ndnešného dňa nesplnil.\n3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 790 písm. a) a\nc) Občianskeho zákonníka, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\n§ 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 373 Obchodného\nzákonníka, § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 145 ods. 1 a 2 CSP a § 146 ods.\n1 CSP.\n4. S poukazom na späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 237.570,63 eur žalobcom, súd prvej\ninštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v tejto časti zastavil, pričom súhlas\nžalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný.\n5. Skonštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal (po čiastočnom späťvzatí) náhrady škody (regresu)\nvo výške 404.866,53 eur titulom vyplateného poistného plnenia s poukazom na ustanovenie §\n813 Občianskeho zákonníka. Žalobca dôvodil, že na základe uzatvorenej poistnej zmluvy zo dňa\n28.04.2017 na dobu určitú, s účinnosťou od 01.05.2017 do 30.04.2020, uzavreli Železnice Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ŽSR) a žalobca písomnú poistnú zmluvu č. poisteného XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/\nXXX a číslo poistiteľa XXXXXXXXX, ktorou dojednali poistenie majetku a zodpovednosti za škodu.\nV čase trvania poistnej zmluvy došlo dňa 27.02.2018 ku škode na poistenom majetku spôsobenej\npožiarom. Žalobca na základe likvidácie poistnej udalosti uhradil poistencovi poistné plnenie vo výške\n642.437,16 eur. V čase vzniku poistnej udalosti žalovaný na základe uzatvorených Zmlúv o dielo s\nobjednávateľom ŽSR vykonával ako dodávateľ pre objednávateľa rekonštrukciu vnútorných priestorov\na strechy na administratívnej budovy na ulici Železničná č. 1 v Košiciach, pričom stavenisko stavby bolo\nobjednávateľom riadne odovzdané zhotoviteľovi dňa 29.11.2017, pričom tieto skutočnosti nie sú medzi\nstranami ani sporné. Žalobca uviedol, že škoda spôsobená pri požiari na predmetnej administratívnej\nbudove poškodeného je krytá dojednaným poistením, žalobca škodu zlikvidoval a poškodenému\npoukázal poistné plnenie spolu vo výške 642.437,16 eur. Žalovaný namietal, že predmetom poistenia v\nzmysle poistnej zmluvy bol majetok vo vlastníctve poisteného (ŽSR), pričom z LV čXXXX k.ú. R.Á., obec\nK. - B. V. vyplýva, že vlastníkom budovy v ktorej vznikol požiar je SR a nie poistník ani poistený. Taktiež\nnamietal, že v uzatvorenej poistnej zmluve nie je presne, jednoznačne a určiteľne označený predmet\npoistenia, na ktorý sa poistná ochrana vzťahuje, pričom, ak sa má poistenie vzťahovať na individuálne\n\nurčenú vec (teda nie na súbor vecí), tá musí byť v poistnej zmluve popísaná takým spôsobom, aby\nbolo jednoznačné, na ktorú vec sa poistenie vzťahuje; v opačnom prípade by mohla byť poistná\nzmluva v tejto časti neplatná pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Vychádzajúc z predmetnej\npoistnej zmluvy (konkrétne čl. III., bod 3.1.1.1), je objektívne zrejmé, že predmetom poistenia, čo\ndo nehnuteľností, nie je súbor týchto vecí (teda súbor nehnuteľností). Nehnuteľné veci ako predmet\npoistenia sú totiž v predmetnej poistnej zmluve definované ako „nehnuteľný majetok, budovy, haly,\nstavby, vrátane stavebných a technologických súčastí“, preto má žalovaný za to, že sa jedná o neurčito\na nezrozumiteľne uvedený predmet poistenia, v dôsledku čoho je predmetná poistná zmluva v tejto časti\nneplatná. Žalovaný namietal, či v zmysle predmetnej zmluvy bolo riadne a včas zaplatené dohodnuté\npoistné a či poistné plnenie vyplatené poistenému v zmysle predmetnej poistnej zmluvy neprekročilo\nmaximálny limit poistného plnenia (t. j. nebolo nad rámec maximálneho limitu poistného plnenia) počas\npoistného obdobia v zmysle čl. III. Bod 3.1.1.22 predmetnej poistnej zmluvy.\n6. K vyššie uvedeným námietkam žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania\nmal preukázané, že vlastníkom budovy, na ktorej došlo dňa 27.02.2018 k vzniku poistnej udalosti\n(požiaru), bol v čase vzniku poistnej udalosti poistený t. j. spoločnosť ŽSR a to titulom kúpnej zmluvy\nV-8358/2013 zo dňa 21.10.2013, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z výpisu z LV č. XXX, ktorý je\nprílohou ZP č.30//2019 predloženého žalobcom v konaní (čl. 196). Preto nie je dôvodná námietka\nžalobcu, že predmetom poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a ŽSR bola nehnuteľnosť vo\nvlastníctve Slovenskej republiky a nie ŽSR. Ďalej uviedol, že ako vyplýva z uzatvorenej poistnej\nzmluvy medzi žalobcom a ŽSR, predmetnú poistnú zmluvu uzatvorili na dobu určitú na obdobie\nod 01.05.2017 do 30.04.2020, pričom podľa čl. III. bolo dojednané poistenie majetku pre prípad\npoistných udalostí bod 3.1.1. komplexné živelné riziko, v bode 3.1.1.1. bol špecifikovaný predmet\npoistenia ako nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí\ns uvedením poistnej sumy a podľa bodu 3.1.1.2. predmetnej poistnej zmluvy predmet poistenia bol\npoistený pre prípad vzniku škody spôsobenej požiarom. Územná platnosť dojednaného poistenia bola\npodľa bodu 3.1.1.20. poistnej zmluvy územie Slovenskej republiky a maximálny limit poistného plnenia\npočas poisteného obdobia bol podľa bodu 3.1.1.22 poistnej zmluvy u poisteného pre riziko požiaru\n(živelné riziká okrem povodne a záplavy) vo výške 40.000.000,00 eur. Celkové ročné poistné bolo vo\nvýške 2.299.424,68 eur, splatné v štvrťročných splátkach. Z uvedeného považoval súd prvej inštancie\nza zrejmé, že v čase uzatvorenia a trvania predmetnej poistnej zmluvy bol predmetom poistenia\nnehnuteľný majetok vo vlastníctve poisteného, pričom mal za to, že označenie predmetu poistenia\nako nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby vrátane stavebných a technologických súčastí je určité\na zrozumiteľné, a ide o riadne vymedzený predmet poistenia. Preto námietky žalovaného ohľadom\nneurčitosti vymedzenia predmetu poistenia a neplatnosti poistnej zmluvy v tejto časti súd prvej inštancie\npovažoval za nedôvodné. Taktiež za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie námietku žalovaného,\nči poistné plnenie vyplatené poistenému v zmysle predmetnej poistnej zmluvy neprekročilo maximálny\nlimit poistného plnenia, nakoľko ako vyplýva z bodu 3.1.1.22 poistnej zmluvy maximálny limit poistného\nplnenia počas poisteného obdobia bol pre riziko požiaru (živelné riziká okrem povodne a záplavy)\nvo výške 40.000.000,00 eur, pričom žalobcom (ako poisťovateľom) bolo vyplatené poistné plnenie\npoistenému v sume 642.437,16 eur.\n7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietky\nžalovaného vo vzťahu k existencii a trvania poistenia, neurčitosti predmetu poistenia, k limitu poistného\nplnenia nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa na základe vykonaného dokazovania stotožnil s tvrdením\nžalobcu, že tento plnil poistenému z riadne uzatvoreného a existujúceho poistenia majetku poisteného t.\nj. ŽSR, predmetom ktorého bolo poistenie všetkých nehnuteľností poisteného a to aj proti riziku požiaru.\nUviedol, že žalobca teda plnil poistenému z tohto titulu poistné plnenie vo výške 642.437,16 eur, pričom\nvýška poistného plnenia bola v rámci poistného limitu dohodnutého v poistnej zmluve. Poistenie majetku\nsa vzťahovalo v zmysle bodu 3.1.1.7 poistnej zmluvy aj na budovy, na ktorých prebiehajú stavebné\núpravy vrátane vecí uložených v týchto budovách. Žalobca má preto podľa názoru súdu prvej inštancie\naktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a to s poukazom na ustanovenie § 813 Občianskeho\nzákonníka.\n8. Žalobca v spore tvrdil, že zodpovednosť žalovaného je daná v zmysle § 415 OZ a § 420a\nObčianskeho zákonníka a žalovaný v spore namietal, že neporušil žiadnu povinnosť ani sa nedopustil\nžiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za škodu. Rovnako pokiaľ ide\no prevádzkovú zodpovednosť žalovaného v čase vzniku požiaru žalovaný namietal, že nevykonával\n\nna mieste vzniku škody žiadnu činnosť - teda prevádzkovú činnosť, a preto jeho prevádzková činnosť\nnemôže zakladať jeho zodpovednosť za škodu. Taktiež poukazoval na skutočnosť, že príčina požiaru\nnebola určená s určitosťou, ale len s pravdepodobnosťou, čo nemôže zakladať jeho zodpovednosť\nza škodu. V súvislosti s týmito námietkami žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným\ndokazovaním mal za preukázané, že v čase vzniku požiaru žalovaný na základe uzatvorených zmlúv\no dielo vykonával úpravu vnútorných priestorov budovy a rekonštrukciu strechy na administratívnej\nbudove, kde došlo k vzniku požiaru, pričom v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo na zhotoviteľa\nodovzdaním a prevzatím staveniska prechádza nebezpečenstvo vzniku škody na stavenisku (čl. IV,\nbod 6.8. Zmluvy o dielo). K odovzdaniu staveniska žalovanému došlo v zmysle zápisu z odovzdania a\nprevzatia staveniska stavby zo dňa 29.11.2017. Podľa čl. XII bod 13.3 a 12.6 Zmluvy o dielo zhotoviteľ\nzodpovedá za škody, ktoré spôsobil objednávateľovi alebo tretím osobám v súvislosti s vykonaním diela\npodľa zmluvy alebo škodu, ktorú spôsobila tretia osoba, ktorej zhotoviteľ zveril plnenie svojej povinnosti.\nV danom prípade bolo podľa názoru súdu prvej inštancie pre posúdenie veci rozhodujúce vyriešenie\notázky, či je u žalovaného daná zodpovednosť za škodu spôsobená požiarom vzniknutom v budove,\nv ktorej žalovaný v čase vzniku požiaru vykonával v zmysle uzatvorených zmlúv o dielo rekonštrukčné\npráce. Pokiaľ išlo o úpravu zodpovednosti za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch, súd prvej inštancie\nuviedol, že všeobecná zodpovednosť za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch je upravená v ust. § 373\na nasl. Obchodného zákonníka. V Občianskom zákonníku sú upravené osobitné druhy zodpovednosti,\nktoré sa aplikujú aj na zodpovednosť podnikateľov, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú inému\nprevádzkovou činnosťou, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a\npod. Čo sa týka všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, jeho\npoužitie na obchodnoprávne vzťahy prichádza do úvahy len vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového\nvzťahu poruší povinnosť stanovenú v právnom predpise inom, ako v Obchodnom zákonníku. Súd prvej\ninštancie skonštatoval, že v prejednávanej veci teda, ak by bol výkon činnosti žalovaného považovaný za\nprevádzkovú činnosť, prichádzalo by do úvahy subsidiárne použitie ustanovení Občianskeho zákonníka\no osobitnom druhu zodpovednosti za škodu, aj keď ide o obchodnoprávny vzťah, nakoľko Obchodný\nzákonník pozná len všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu. Bolo preto podľa súdu prvej inštancie\npotrebné ustáliť, či výkon stavebných prác (rekonštrukčných) žalovaného na objekte predstavuje\nčinnosť, ktorá má prevádzkovú povahu. Uviedol, že pojem „prevádzková činnosť“ je cieľavedomá\na organizovaná činnosť rozmanitého druhu, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo\nobchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa. Ide o činnosť súvisiacu s predmetom činnosti,\nktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v\nzakladateľskej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení.\n9. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci má žalovaný v predmete\nčinnosti podľa výpisu z OR okrem iného zapísané uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Poukázal na\nto, že žalovaný na základe uzatvorenej zmluvy o dielo vykonával stavebné a rekonštrukčné práce v\nbudove, v ktorej požiar vznikol. Z uvedeného teda podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom\nprípade ide u žalovaného o výkon prevádzkovej činnosti v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka\na jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Vyjadril, že keďže sa jedná o\nzodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, nebolo možné skúmať porušenie nejakej\npovinnosti žalovaným, ani skúmať, či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie, nakoľko pre naplnenie\npodmienok pre vznik tejto zodpovednosti stačilo, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou\nžalovaného, čo v konaní bolo preukázané, nakoľko bolo zrejmé, že žalovaný vykonával stavebné práce\n(rekonštrukciu strechy a úpravu vnútorných priestorov) na budove v zmysle uzatvorených zmlúv o\ndielo. Z uvedených skutočností vyvodil, že ide o zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie\nkohokoľvek. Konštatoval, že možnosť zbavenia sa zodpovednosti zákon obmedzuje na prípady, kedy\nškoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným\nkonaním poškodeného, pričom preukázanie týchto skutočností je na zodpovednom prevádzkovateľovi.\nNeodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, je treba rozumieť živelnú udalosť, ktorá\nnemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo potrebné vynaložiť. Súd prvej\ninštancie mal za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy liberácia žalovaného, nakoľko tento\nv konaní ani nepreukazoval, že by škoda mala byť spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou\npôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, pričom je to práve prevádzkovateľ žalovaný,\nktorý má tieto skutočnosti preukazovať, aby sa zbavil zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k tvrdeniu\nžalovaného, že príčina požiaru nebola s určitosťou zistená, súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti\nna uznesenie OR PZ v Košiciach ČVS: ORP-392/3-VZS-KE-2018 zo dňa 31.07.2018, ktorým bolo\ntrestné stíhanie vo veci všeobecného ohrozenia zastavené a ktoré uvádza, že vyhodnotením všetkých\n\nzabezpečených listinných materiálov a zistení bolo ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku šetreného\npožiaru určené zapadnutie žeravého predmetu na horľavý materiál v určenom mieste vzniku požiaru,\nčo vyplývalo zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2018/714 predloženého v trestnom konaní,\nmiestom vzniku požiaru tzv. kriminalistické ohnisko je možné stanoviť priestor v spodnej oblasti stenypriečky medzi miestnosťami č. 359 a 360, prípadne priľahlý priestor pod podlahou tejto steny. Zo\nsprávy Hasičského a záchranného zboru v Košiciach vyplýva, že je najpravdepodobnejšou verziou\npríčiny vzniku požiaru konanie osoby (osôb), ktoré vykonávali rekonštrukčné práce, kedy dochádzalo k\núletu žeravých častíc vytvorených pri tepelnom delení kovov rezaním alebo pri zváraní a následnému\nzapadnutiu (úletu) na horľavý materiál. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpovede svedka J.. R.\n(stavbyvedúceho a zamestnanca žalovaného) vyplýva, že v čase vzniku požiaru vykonávali stavebné\npráce na 3. a 4. podlaží budovy, na 4. a 5. poschodí mali sklady na materiál, pričom ho brigádnici prišli\nupozorniť na to, že hore cítia dym. Predtým sa tam vykonávalo pílenie kmitovou pílou, ale pred požiarom\nsa tam nevykonávali žiadne práce so zvýšeným rizikom požiaru. Z uvedeného bolo podľa súdu prvej\ninštancie zrejmé, že v čase pred a v čase vzniku požiaru vykonával žalovaný (jeho subdodávatelia)\nprevádzkovú činnosť na stavbe. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ ide o stanovenie\nnajpravdepodobnejšej príčiny požiaru tak aj v znaleckom posudku vypracovaným v trestnom konaní, ako\naj v správe Hasičského a záchranného zboru v Košiciach je uvedené, že najpravdepodobnejšou príčinou\nvzniku požiaru je zapadnutie žeravého predmetu na horľavý materiál v určenom mieste vzniku požiaru.\nNakoľko mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, a to výpoveďou svedka a\npripojeným vyšetrovacím spisom, že v tom čase v budove vykonával žalovaný rekonštrukčné práce (t.\nj. prevádzkovú činnosť), je podľa názoru súdu prvej inštancie daná jeho objektívna zodpovednosť za\nvzniknutú škodu v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka bez ohľadu na zavinenie. Súd prvej inštancie\nnezistil a žalovaný ani netvrdil žiadne liberačné dôvody, ktoré by vylučovali objektívnu zodpovednosť\nžalovaného.\n10. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného ohľadom výšky skutočnej škody uplatnenej žalobcom, súd prvej\ninštancie uviedol, že žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 404.866,53 eur, keď výpočet technickej\nhodnoty budovy pred poškodením a po poškodení, ako aj hodnotu využiteľných zvyškov preukázal\nznaleckým posudkom č. 30/2019 (str. 23 ZP) a nákladmi na opravu, ktoré boli vo výške 747.208,80\neur (na základe faktúr zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným a ŽSR, dňa 15.03.2018\nna odstránenie následkov po požiari predmetnej administratívnej budovy), pričom výšku vynaložených\nnákladov na odstránenie vzniknutej škody žalovaný nenamietal. Súd prvej inštancie dodal, že výška\nskutočnej škody bola žalobcom vyčíslená ako rozdiel medzi skutočnými nákladmi na opravu vo výške\n747.208,80 eur, rozdielu medzi technickou hodnotou nehnuteľnosti pred opravou a po oprave, mínus\nhodnota využiteľných zvyškov (údaje vyplývajúce z predloženého znaleckého posudku), čiže v sume\n404.866,53 eur bez DPH, ktorú súd prvej inštancie považoval za správne vyčíslenú a preukázanú.\nV neposlednom rade súd prvej inštancie dodal, že predmetnú skutočnú výšku škody a jej výpočet\nžalovaný ničím konkrétne relevantne nespochybnil t. j. neuviedol konkrétne v akej výške je nesprávna\nvýška škody (jej výpočet) a z akých konkrétnych dôvodov. Nakoľko mal súd prvej inštancie žalobcom\npreukázané, že uhradil poškodenému (svojmu poistencovi) poistné plnenie vo výške 642.437,16 eur,\nzaviazal žalovaného na úhradu škody v žalobcom požadovanej výške 404.866,53 eur.\n11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP v\nspojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého v konaní patrí žalobcovi proti žalovanému pomerná náhrada\ntrov konania v rozsahu 26 %. Vychádzal z toho, že žalobca si v konaní uplatňoval sumu vo výške\n642.437,16 eur, priznaných mu bolo 404.866,53 eur, konanie bolo zastavené v časti 237.570,63 eur,\nktoré zastavenie procesne zavinil žalobca. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca mal\nteda úspech v konaní v rozsahu 63 % a úspech žalovaného v konaní potom predstavuje 37 % (100\n% - 63 %), z čoho vyplýva celkový úspech žalobcu 26 % (63 % - 37 %), v ktorom rozsahu súd prvej\ninštancie priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti druhého a tretieho výroku podal žalovaný v zákonom\nstanovenej lehote odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces podľa (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie\n\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/\nCSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365\nods. 1 písm. h/ CSP). Namietal, že v danej veci nebola spoľahlivo zistená príčina vzniku škody, keďže\nz dôkazov predložených súdu v konaní išlo len o pravdepodobný záver o príčine škody, ktorý je tak\nzáverom nepreukázaným. Vzhľadom na uvedené nebol podľa žalovaného preukázaný ani subjekt,\nktorý bol za túto škodu zodpovedný. Vychádzajúc z uvedených skutočností žalovaný vyvodil, že\nzodpovednosť žalovaného za predmetnú škodu teda nebola spoľahlivo preukázaná. Odôvodnenie súdu\nprvej inštancie o zodpovednosti za škodu považoval žalovaný za nedostačujúce, keď poukázal súd prvej\ninštancie na dôkazy, z ktorých vyplýva „najpravdepodobnejšia“ príčina vzniku škody. Takýto záver súdu\nprvej inštancie označil žalovaný ako predčasný a nesprávny. Žalovaný poukázal na to, že na určenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka\nnepostačuje iba skutočnosť, že na mieste škodovej udalosti sa vykonávala činnosť majúca prevádzkovú\npovahu, resp. že sa na tomto mieste použila vec pri takejto činnosti, ale zo strany žalobcu bolo aj v tomto\nprípade podľa žalovaného potrebné preukázať, že škoda má svoj pôvod v takejto činnosti alebo veci,\na až potom sa presúva dôkazné bremeno na žalovaného pre prípad možnej liberácie v zmysle § 420a\nods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal za to, že žalobca však to, že predmetná škoda má pôvod\nv prevádzkovej činnosti žalovaného, nepreukázal. Namietal, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či\npredmetná škoda má skutočne pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného, ale iba jednoducho uzavrel,\nže nakoľko v budove žalovaný vykonával prevádzkovú činnosť, automaticky musí byť zodpovedný za\nškodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka. Poukázal na\nvýpoveď svedka J.. R., z ktorej vyplýva, že na najvyšších poschodiach budovy, kde vznikol požiar, sa pred\npožiarom nevykonávali žiadne práce so zvýšeným rizikom požiaru, čo podľa žalovaného vylučuje ako\npríčinu vzniku požiaru prevádzkovú činnosť vykonávanú žalovaným. Tvrdil, že z predložených dôkazov\nnevyplýva záver, že je jednoznačne daná zodpovednosť žalovaného za predmetnú škodu. V ďalšom\nžalovaný namietal, že výlučným vlastníkom predmetnej budovy, v ktorej vznikol predmetný požiar, je\nSlovenská republika a výlučným správcom tejto budovy je Finančné riaditeľstvo SR, teda iné subjekty.\nUviedol, že v predmetnej poistnej zmluve je relevantný predmet poistenia uvedený iba všeobecným\nuvedením bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalovaný za to, že z\npredmetnej poistnej zmluvy objektívne nevyplýva právo poisteného - Železníc Slovenskej republiky na\npoistné plnenie spôsobené poškodením majetku - predmetnej budovy na adrese Železničná 1, Košice,\na v takýchto intenciách mal postupovať aj žalobca ako poistiteľ pri hodnotení tejto poistnej udalosti\na rozhodovaní o vyplatení poistného plnenia poistenému. Žalovaný bol toho názoru, že skutočnosť,\nže žalobca ako poistiteľ v predmetnom prípade vyplatil poistné plnenie poistenému, mu nemôže byť\nakokoľvek na ťarchu. Vyjadril, že nakoľko teda žalobca ako poistiteľ vyplatil poistenému poistné plnenia\nnad rámec predmetnej poistnej zmluvy, nemohol žalobcovi vzniknúť zákonný nárok na náhradu škody v\nzmysle § 813 Občianskeho zákonníka, od ktorého ustanovenia žalobca právne odvodzuje svoj žalobný\nnárok. Zo strany žalobcu teda podľa žalovaného nedošlo k preukázaniu, že údajný predmet poistenia\nbol poistený. Žalovaný považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že v čase vzniku poistnej\nudalosti bol vlastníkom predmetnej budovy poistený, t. j. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava,\nktorý je podľa neho v rozpore s obsahom listu vlastníctva č. XXX, k. ú. R., ktorý je prílohou ZP č.\n30/2019. Namietal, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal tým, že ak Slovenská republika, ktorá\nje súčasným vlastníkom predmetnej budovy, toto vlastníctvo v zmysle listu vlastníctva ako verejnej\nlistiny preukázateľne nadobudla už v roku 1994, je priamo vylúčené, resp. prinajmenšom sporné, aby\nv čase vzniku predmetnej poistnej udalosti bol vlastníkom poistený, t. j. Železnice Slovenskej republiky,\nBratislava. Inak by dospel podľa žalovaného k tomu, že predmetná budova v čase vzniku poistnej\nudalosti poistená nebola. V ďalšom žalovaný namietal, že predmet poistenia je v poistnej zmluve\nuvedený bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, čím je neurčito a nezrozumiteľne uvedený, v dôsledku čoho\npovažuje žalovaný predmetnú poistnú zmluvu v tejto časti ako neplatnú. Bol názoru, že keďže žalobca\nako poistiteľ vyplatil poistenému poistné plnenia na základe neplatnej časti predmetnej poistnej zmluvy,\nnemohol žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu škody v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka, od ktorého\nustanovenia žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že predmet plnenia je určitý a zrozumiteľný bez ďalších myšlienkových úvah súdu, čím\nje tento záver nepreskúmateľný. Okrem uvedeného mal za to, že je aj záverom nesprávnym. Jednotlivé\nnehnuteľnosti mali byť podľa žalovaného nezameniteľne špecifikované, čo neboli. Žalovaný taktiež\nnamietal, že mohlo dôjsť k zániku poistenia vyplývajúceho z predmetnej poistnej zmluvy ex lege. Tvrdil,\nže súd prvej inštancie svoj záver, že žalobca plnil poistenému z riadne uzatvoreného a existujúceho\npoistenia majetku poisteného, nijako neodôvodnil, čím je tento záver podľa žalovaného nepreskúmateľný\na takisto nesprávny. Podľa žalovaného nebolo zrejmé na základe akého dokazovania sa súd prvej\n\ninštancie stotožnil s tvrdením žalobcu o existencii poistenia. Mal za to, že nedošlo k preukázaniu, že\npoistený plnil žalobcovi riadne a včas poistné. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že súd\nprvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď uviedol, že poistné plnenie vyplatené poistenému\nv zmysle predmetnej poistnej zmluvy neprekročilo maximálny limit poistného plnenia. Uviedol, že\nustanovenie čl. III. Bod 3.1.1.22 predmetnej poistnej zmluvy totiž určuje maximálny poistný limit nie iba\npre predmetnú poistnú udalosť, ale súhrnne pre všetky poistné udalosti počas poistného obdobia, ktoré\nv zmysle predmetnej poistnej zmluvy mohli nastať. Žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie vôbec\nneskúmal, či žalobca za predmetné poistné obdobie vyplatil poistné poistenému aj za ďalšie poistné\nudalosti v zmysle predmetnej poistnej zmluvy, a ak áno, v akej súhrnnej výške. Dodal, že ani zo strany\nžalobcu nedošlo, a to nielen k preukázaniu, ale ani k tvrdeniu o tom, či tento za predmetné poistné\nobdobie vyplatil poistné poistenému aj za ďalšie poistné udalosti v zmysle predmetnej poistnej zmluvy,\na ak áno, v akej súhrnnej výške. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobca túto námietku žalovaného\nteda nerozporoval, čo má za následok spornosť v otázke výšky poistného plnenia, na ktorú by mal nárok\npoistený a v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka aj žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa\nžalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zmenil tak, že žalobu žalobcu v rozsahu\nžalovanej sumy 404.866,53 eur v celom rozsahu zamietne a žalovanému voči žalobcovi prizná nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby napadnuté výroky rozsudku zrušil a vec v\ntejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie týkajúcich sa\nnapadnutých výrokov rozsudku, podané odvolanie preto nepovažuje za dôvodné. Mal za to, že súd prvej\ninštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky podstatné skutočnosti ako aj všetky\ndôvody, pre ktoré mal zodpovednosť žalovaného na vzniknutej škode za preukázanú a správne sa\nvysporiadal s námietkami žalovaného. Uviedol, že zistenia súdu prvej inštancie majú vecné a logické\nzakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne\na v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch\nsporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Vyjadril,\nže žalovaný v podanom odvolaní opätovne poukazuje na tie skutočnosti, na ktoré poukazoval počas\nsúdneho konania a skutočnosť, že námietky žalovaného súd prvej inštancie nevyhodnotil za dôvodné,\nnemožno podľa žalobcu považovať za naplnenie dôvodov pre podanie odvolania podľa § 365 ods. 1\npísm. b), d), f) a h) CSP. Vo vzťahu k námietkam žalovaného uvedených v odvolaní žalobca odkázal na\nsvoju záverečnú reč na pojednávaní konanom dňa 28.10.2022 (písomné podanie zo dňa 27.10.2022), v\nktorej sa k námietkam žalovaného už podrobne vyjadril. Žalobca bol názoru, že žalovaný svoje tvrdenia\nuvedené v podanom odvolaní dostatočne dôkazne nepodporil, keď tieto zostávajú len v rovine tvrdení.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobca domáhal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako\nnedôvodné zamietol.\n14. Intervenient na strane žalovaného sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu v plnom rozsahu stotožnil s\nargumentmi žalovaného uvedenými v odvolaní. Bol názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení nevyvrátil\nžiadnu jeho odvolaciu námietku. Mal za to, že argumentáciu žalobcu v jeho písomnom podaní zo dňa\n27.10.2022, ktorou mal podľa žalobcu vyvrátiť žalobca odvolaciu argumentáciu žalovaného, nemožno\npovažovať za vysporiadanie sa s odvolacou argumentáciou žalovaného a už vôbec nie za jej vyvrátenie.\nŽalovaný tak naďalej trvá na podanom odvolaní.\n16. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že všetky relevantné skutočnosti\ntýkajúce sa tohto konania, a ktoré boli rozporované žalovaným, už riadne preukázal. Mal za to, že\nzodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu vyplýva z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie,\nt. j. najmä zo zabezpečeného vyšetrovacieho spisu polície, ČVS: ORP-392/2-VYS-KE-2018, najmä z\nPožiarnotechnickej expertízy zo dňa 04.07.2017, č.p. PEU1-65-008/2018, ktorú vypracovalo MV SR\nPožiarnotechnický a expertízny ústav, ktorá obsahuje aj výpovede svedkov k danej udalosti, tiež z\nvýpovedí svedkov na stavenisku, kde upriamil pozornosť napr. na výpoveď V. L., ktorý ako samostatne\nzárobkovo činná osoba, zazmluvnená pre spoločnosť ERVEARM, s.r.o. na poistenej nehnuteľnosti\nvykonával inštaláciu odpadových systémov, kúrenie a vodoinštaláciu, ďalej zo Znaleckého posudku\n\nČEZ:PPZ-KEU-KE-EXP-2018/714, ktorý vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav PZ SR. Uviedol,\nže pokiaľ žalovaný spochybňuje závery týchto odborných autorít, keď tvrdí, že príčina vzniku požiaru\nje v rovine pravdepodobnosti, je potrebné použitie slovného spojenia „pravdepodobnosť“ vnímať v\nrovine vedeckého, znaleckého vyjadrovania. V tejto súvislosti poukázal na názor Ústavného súdu SR\n(II.ÚS 716/2016), z ktorého opäť cit: „V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že\nz hľadiska dokazovania v súdnom konaní je určenie miery procesnoprávneho poznania rozhodujúcich\nskutočností stupňom absolútnej istoty pomerne náročnou úlohou, pretože optikou procesného práva je\nkaždý dôkaz o tvrdenej skutočnosti v zásade len dôkazom jej pravdepodobnosti. Z povahy problémov\nsúvisiacich so zmyslovým spoznávaním minulých javov nie je spravidla nikdy možné stopercentne\npotvrdiť existenciu alebo priebeh určitého skutkového deja, ktorý sa už odohral, a preto určitá miera\nneistoty bude skoro vždy v priebehu jeho dokazovania prítomná..“ Preukázanie príčiny vzniku škody (a\nto zapadnutie žeravého predmetu - tlejúcej okoviny z rezania alebo zvárania kovov, prípadne ohorku\ncigarety na horľavý materiál v určenom mieste vzniku požiaru, čo bolo spôsobené neopatrnosťou počas\nrekonštrukčných prác) považuje žalobca za dôkazné podložené v dôkaznom štandarde v intenciách\nCivilného sporového poriadku. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal,\nže predmetná škoda má pôvod v prevádzkovanej žiadosti žalovaného, a podľa žalovaného súd prvej\ninštancie toto ani neskúmal. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že škoda vznikla pri rekonštrukcii\npoistenej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný vykonával na základe zmlúv o dielo (špecifikované v žalobe).\nStavenisko bolo objednávateľom (poistencom žalobcu) riadne odovzdané zhotoviteľovi (žalovanému),\no čom svedčí Zápis z odovzdania a prevzatia staveniska stavby zo dňa 29.11.2017 s prílohami.\nPrevzatím staveniska v plnom rozsahu prešla zodpovednosť za odovzdané stavenisko na žalovaného,\nako zhotoviteľa prevzatej stavby, pričom táto zodpovednosť je daná voči objednávateľovi bez ohľadu na\nto, kto zavinil vznik škody na stavbe. Zodpovednosť žalovaného vyplýva aj zo Zmluvy o dielo uzavretej\nmedzi spoločnosťou Železnice Slovenskej republiky a žalovaným, pričom Zmluvy o dielo sú súčasťou\npredložených dôkazov k žalobe. Zodpovednosť žalovaného podľa žalobcu existuje bez ohľadu na to,\nči došlo ku škode jeho vlastným zavinením, alebo zavinením jeho subdodávateľov. Žalobca dodal, že\nvykonávanie stavebnej činnosti je pritom aj judikatórne považované za prevádzkovú činnosť v zmysle\nust. § 420a OZ, čo však nevylučuje súbežnú zodpovednosť zmluvnú, teda zodpovednosť z porušenia\nkonkrétnej zmluvy/zmlúv o dielo vo vzťahu k zmluvnému kontrahentovi. Žalobca mal naďalej za to,\nže v konaní predloženou poistnou zmluvou č. XXXXXXXXX riadne preukázal poistenie predmetnej\nnehnuteľnosti, na ktorej vznikla požiarom škoda, keď územná platnosť dojednaného poistenia je daná\núzemím Slovenskej republiky. Taktiež žalobca trvá na tom, že námietky žalovaného vo vzťahu k\nexistencii, resp. platnosti poistenia, trvania poistenia, predmetu poistenia, limitu poistného plnenia,\nuhradenia poistného sú nedôvodné v celom rozsahu - žalobca plnil z existujúceho poistenia, ku ktorému\nbolo riadne hradené poistné, kde v rámci poistenia boli poistené i nehnuteľnosti poisteného (keďže nešlo\no jednotlivú, konkrétnu nehnuteľnosť, nebola nutná žiadna bližšia špecifikácia) a to aj proti riziku požiaru.\nŽalobca plnil z poistenia za poistené riziko, pričom výška poistného plnenia bola v rámci poistného\nlimitu. Za sporné nepovažoval žalobca ani to, že by počas trvania poistenia vyplatil poistné plnenie nad\nlimit dojednaný v poistnej zmluve (ČL III bod 3.1.1.22 poistnej zmluvy, t. j. sumu 40.000.000,00 eur).\nPočas trvania poistnej zmluvy bolo poistenej spoločnosti Železnice Slovenskej republiky vyplatené spolu\npoistné plnenie vo výške 6.384.682,53 eur. V tejto súvislosti predložil ako dôkaz prehľad celkových\nplnení. Žalobca v ďalšom konštatoval, že žalovaný sa snaží navodiť dojem spornosti aj pri tých\nskutočnostiach, ktoré nijakým dôkazným prostriedkom (predloženým/navrhnutým) nespochybnil a ani\núčinne nepoprel. Uviedol, že ak teda žalovaný „namieta“ trvanie poistenia, konkrétne riadne a včasné\nplatenie poistného, a tiež prekročenie limitu poistného plnenia, nemôže podľa žalobcu k účinnému\nrozporovaniu uvedeného postačovať iba požiadavka žalovaného, aby tieto otázky súd skúmal, resp. aby\nich žalobca osobitne dokazoval a to bez toho, aby žalovaný uviedol jedinú indíciu, skutočnosť alebo\ndôkaz, ktoré by svedčili pre nepresnosť alebo nepravdivosť daného skutkového tvrdenia protistrany\nalebo pre pochybnosti o ňom. Mal za to, že to čo žalovaný prezentuje ako „rozporovanie“ žalobou\ntvrdených skutočností fakticky nie je a ani nemôže byť účinným rozporovaním, keďže k účinnému\npopretiu skutkových tvrdení žalovaným v daných otázkach podľa názoru žalobcu ani nedošlo. Nesúhlasil\ns argumentmi žalovaného, že žalobca „neodstránil spornosť“, keď spornosť nemala podľa žalobcu z čoho\nvyplynúť. Podľa žalobcu žalovaný vykladá dôkazné bremeno ad absurdum, a teda prezentuje procesnú\núpravu tak, ako by žalobca mal dokazovať všetko, čo žalovaný požaduje dokazovať, resp. čo on označí\nsvojím konštatovaním za sporné. Podotkol, že samotný žalovaný nenavrhol v konaní vykonať konkrétne\ndôkazy k uvedeným otázkam, ktoré on považoval za relevantné pre rozhodnutie súdu. Žalobca má za\nto, že ho nemožno zaťažiť rozsiahlym dokazovaním takej skutočnosti, ktorej spochybnenie nevyplýva\nz ničoho iného okrem konštatovania žalovaného, že ju považuje za spornú. Vo vzťahu k námietkam\n\nžalovaného, ktorými spochybnil likvidáciu škody aj s poukazom na ním predložený LV XXX platný k\n31.05.2022, žalobca opäť zdôraznil, že pre poistenie je relevantný stav v čase vzniku škodovej udalosti, t.\nj. 27.02.2018 - viď str. 5 LV č.XXX predloženého Znaleckého posudku č. 30/2019, ktorý žalobca predložil\ndo súdneho konania, ktorým tento preukázal výšku škody na poistenom objekte po škodovej udalosti.\nDodal, že prípadné následné zmeny zápisov na LV na likvidáciu škodovej udalosti nemôžu mať vplyv\na žalovaný uvádza následný stav na LV, ku ktorému činí vlastnú interpretáciu. Čo sa týkalo tvrdenia\nžalovaného o neurčitosti vymedzenia poistených nehnuteľností, žalovaný uvádza, že keďže sa poistenie\nmalo vzťahovať na všetky nehnuteľnosti, je postačujúce, jasné a zrozumiteľné slovné vyjadrenie, ktoré\nbolo uvedené v poistnej zmluve - teda použitie slovného spojenia „nehnuteľný majetok, budovy, haly,\nstavby, vrátane stavebných a technologických súčastí“.\n17. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu podal žalovaný ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že\nsa jedná o účelovú argumentáciu žalobcu, vytrhnutú z kontextu rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.\nzn. II.ÚS 716/2016. Skonštatoval, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka úplne iného\nkonania, kde je jedna strana v konaní v postavení slabšej strany, o čo v danom prípade nejde, a teda\nžalobca relativizuje aplikovateľnosť záverov z predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR. Opätovne\npoukázal na to, že v predmetnej veci nedošlo k riadnemu preukázaniu zodpovednosti žalovaného za\npredmetnú škodu, keď z vykonaného dokazovania vyplývali hypotetické závery o príčine škody. Dodal,\nže zo žiadneho dôkazu nevyplýva záver, a to ani jednotlivo a ani v súhrne, o tom, že je jednoznačne\ndaná zodpovednosť žalovaného za predmetnú škodu. Opätovne zdôraznil, že žalobca to, že predmetná\nškoda má pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného, nepreukázal. Taktiež opätovne poukázal na to, že\nna určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a Občianskeho\nzákonníka totiž nepostačuje iba skutočnosť, že na mieste škodovej udalosti sa vykonávala činnosť\nmajúca prevádzkovú povahu, resp. že sa na tomto mieste použila vec pri takejto činnosti, ale zo\nstrany žalobcu je aj v tomto prípade potrebné preukázať, že škoda má svoj pôvod v takejto činnosti\nalebo veci, a až potom sa presúva dôkazné bremeno na žalovaného pre prípad možnej liberácie v\nzmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že žalovaný účinne\nnepoprel riadne a včasné zaplatenie poistného ako aj neprekročenie maximálneho limitu poistného\nplnenia počas poistného obdobia, žalovaný uviedol, že sa jedná o účelovú argumentáciu žalobcu.\nPovažoval za potrebné zdôrazniť, že ako otázka riadneho a včasného zaplatenia poistného, tak aj otázka\nneprekročenia maximálneho limitu poistného plnenia počas poistného obdobia, sú otázkami, ktorých\npreukazovanie sa deje mimo sféry žalovaného, teda medzi inými subjektmi ako je žalovaný. Dodal,\nže už len z tohto pohľadu nie je na mieste od žalovaného požadovať, aby pre účely popretia týchto\nskutočností predkladal nejaké dôkazy, nakoľko to podľa žalovaného objektívne nie je možné. Mal za to,\nže riadne a včasné zaplatenie poistného, ako aj neprekročenie maximálneho limitu poistného plnenia\npočas poistného obdobia, sú podmienkami, od splnenia ktorých závisí dôvodnosť žaloby v predmetnom\nsúdnom konaní. Podľa žalovaného je preto legitímne, ak žalovaný navrhol preukázanie existencie týchto\npodmienok, pričom bolo na žalobcovi, aby splnenie týchto podmienok preukázal. Žalovaný vyjadril, že\nžalobca sa zároveň snaží konvalidovať svoju procesnú pasivitu pred súdom prvej inštancie tým, že k\nvyjadreniu zo dňa 22.02.2023 priložil ako dôkaz „prehľad celkových plnení”, čím sa snažil preukázať\nsplnenie podmienky neprekročenia maximálneho limitu poistného plnenia počas poistného obdobia. Ide\nvšak o interný dokument žalobcu, vyhotovený žalobcom, na základe čoho podľa žalovaného nemá ako\ndôkaz žiadnu výpovednú hodnotu a ide o novotu v konaní podľa § 366 CSP. Podľa žalovaného žalobca\nnijako nevyvrátil argumentáciu žalovaného z jeho odvolania, keď sa žalobca nijako nevysporiadal s\npoukazom žalovaného na časový aspekt právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva Slovenskej\nrepubliky k predmetnej nehnuteľnosti, ktorý je z roku 1994, t. j. z obdobia 24 rokov pred predmetnou\nškodovou udalosťou. Dodal, že ak by Slovenská republika nadobudla vlastnícke právo k predmetnej\nnehnuteľnosti po predmetnej škodovej udalosti (t. j. po 27.02.2018), odrazilo by sa to aj v dátume\noznačenia právneho titulu na liste vlastníctva. K predmetu poistnej zmluvy žalovaný uviedol, že z obsahu\npoistnej zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o všetok nehnuteľný majetok, ale iba o „nehnuteľný majetok,\nbudovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí“, avšak nevedno aký a v akom\nrozsahu. Žalovaný ďalej opätovne uviedol, že predmetom poistenia môže byť buď individuálne určená\nvec alebo súbor vecí. Mal za to, že ak by zmluvné strany predmetnej poistnej zmluvy mali vôľu definovať\naj nehnuteľné veci tvoriace predmet poistenia ako súbor vecí, zaiste by aj pri nehnuteľnom majetku\nvýslovne uviedli, že sa jedná o súbor nehnuteľného majetku, budov, hál, stavieb, vrátane ich stavebných\na technologických súčastí. Teda v zmysle poukázanej právnej teórie sa v predmetnom prípade muselo\nzákonite jednať o individuálne určený predmet poistenia, ktorý mal byť náležite špecifikovaný, čo nebol.\n\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359\nCSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že\nodvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom\nprípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v\nmedziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) postupom bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP)\ndospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).\n20. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného\nodôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací\nsúd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako\naj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do\núvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu\nprvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho\niba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.\n21. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalovaného v odvolaní a vyhodnotil ich ako nedôvodné.\nŽalovaný v prvom rade namietal, že pred súdom prvej inštancie nedošlo k riadnemu preukázaniu\nzodpovednosti žalovaného za predmetnú škodu. Zo žiadneho dôkazu podľa žalovaného nevyplynulo,\nže za škodu by bol zodpovedný žalovaný. Namietal, že z dôkazov vyplynul len pravdepodobný záver\no príčine vzniku škody, preto bol tento záver nepreukázaný. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke\nžalovaného sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v tejto súvislosti poukázal\nna uznesenie OR PZ v Košiciach ČVS: ORP-392/3-VZS-KE-2018 zo dňa 31.07.2018, ktorým bolo\ntrestné stíhanie vo veci všeobecného ohrozenia zastavené a ktoré uvádza, že vyhodnotením všetkých\nzabezpečených listinných materiálov a zistení bolo ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku šetreného\npožiaru určené zapadnutie žeravého predmetu na horľavý predmet v určenom mieste vzniku požiaru,\nčo vyplýva zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2018/714 predloženého v trestnom konaní,\nmiestom vzniku požiaru tzv. kriminalistické ohnisko je možné stanoviť priestor v spodnej oblasti steny\n- priečky medzi miestnosťami 359 a 360, prípadne priľahlý priestor pod podlahou tejto steny. Zo\nsprávy Hasičského a záchranného zboru v Košiciach ako najpravdepodobnejšia verzia príčiny vzniku\npožiaru bolo konanie osoby/osôb, ktoré vykonávali rekonštrukčné práce, kedy dochádzalo k úletu\nžeravých častíc vytvorených pri tepelnom delení kovov rezaním alebo pri zváraní a následnému úletu\nna horľavý materiál. Aj z výpovede p. J.. R. vyplývalo, že v čase vzniku požiaru vykonával žalovaný,\nresp. jeho subdodávatelia prevádzkovú činnosť na stavbe v priestoroch vzniku požiaru. Z uvedeného\ntak bolo zrejmé, že aj v znaleckom posudku vypracovaným v trestnom konaní, aj v správe Hasičského\na záchranného zboru v Košiciach bolo uvedené ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku požiaru\nzapadnutie žeravého predmetu na horľavý materiál v určenom mieste vzniku požiaru. V tejto súvislosti\nodvolací súd dodáva, že súd spravidla hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom príčinná\nsúvislosť nemusí byť dokázaná s absolútnou istotou, najmä keď z povahy veci nemožno s istotou potvrdiť\nexistenciu alebo priebeh určitého skutkového deja, ktorý sa už odohral.\n22. V prejednávanej veci bolo preukázané (výpoveďou svedka a pripojeným vyšetrovacím spisom), že\nv čase a mieste (v budove) vzniku požiaru žalovaný vykonával rekonštrukčné práce (t. j. prevádzkovú\nčinnosť) na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. Ako vyplývalo aj zo správy Hasičského a záchranného\nzboru v Košiciach, najpravdepodobnejšia verzia príčiny vzniku požiaru bolo konanie osoby/osôb, ktoré\nvykonávali rekonštrukčné práce, kedy dochádzalo k úletu žeravých častíc vytvorených pri tepelnom\ndelení kovov rezaním alebo pri zváraní a následnému úletu na horľavý materiál. Zo znaleckého posudku\nv trestnom konaní vyplynula ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku škody rovnaká príčina, a to\nzapadnutie žeravého predmetu na horľavý predmet v určenom mieste vzniku požiaru. V konaní nebola\n\npreukázaná iná rovnako alebo viac pravdepodobná príčina vzniku škody. Za uvedených okolností možno\nlogicky dospieť k záveru, že bola vyššie uvedenými skutočnosťami preukázaná príčinná súvislosť medzi\nstavebnými/ rekonštrukčnými prácami vykonávanými žalovaným, resp. jeho subdodávateľmi a vznikom\nškody, a to aj napriek tomu, že zo žiadneho dôkazu priamo nevyplývalo, že vznik škody spôsobil\npráve žalovaný. Ako aj uviedol súd prvej inštancie, bola daná objektívna zodpovednosť žalovaného za\nvzniknutú škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka bez ohľadu za zavinenie, pričom v konaní\nneboli zistené ani len tvrdené žiadne liberačné dôvody vylučujúce objektívnu zodpovednosť žalovaného.\n23. V odvolaní ďalej žalovaný namietal, že vychádzajúc z predmetnej poistnej zmluvy poistníkom a\nsúčasne aj poisteným sú Železnice Slovenskej republiky, avšak z listu vlastníctva č. XXX k.ú. R., obec\nK. - B. V., okres K. J. vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetnej budovy, v ktorej vznikol predmetný\npožiar, je Slovenská republika a výlučným správcom tejto budovy je Finančné riaditeľstvo SR, teda iné\nsubjekty. Žalovaný namietal, že v predmetnej poistnej zmluve nie je uvedené, či predmetom poistenia je\naj nehnuteľný majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky. Z uvedeného tak podľa žalovaného nevyplýva\nprávo poisteného - Železníc Slovenskej republiky na poistné plnenie spôsobené poškodením majetku.\nOdvolací súd sa v tejto súvislosti v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v\nodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vlastníkom\nbudovy, na ktorej došlo dňa 27.02.2018 k vzniku poistnej udalosti (požiaru), bol v čase vzniku poistnej\nudalosti poistený t.j. Železnice Slovenskej republiky, a to titulom kúpnej zmluvy M.-XXXX/XXXX z\n21.10.2013, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z výpisu z LV č. XXX, ktorý je prílohou ZP č. 30/2019\npredloženého žalobcom v konaní. Vzhľadom na uvedené bola odvolacia námietka žalovaného, že\npredmetom predmetnej poistnej zmluvy bola nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky a nie\nŽelezníc Slovenskej republiky, a teda že nedošlo k preukázaniu, že predmet poistenia bol poistený,\nnedôvodná. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní o tom, že Slovenská republika preukázateľne\nnadobudla predmetnú budovu už v roku 1994 vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Ako už bolo vyššie\nuvedené, v danej veci bolo potrebné skúmať a zároveň aj bol preukázaný vlastník predmetnej budovy v\nčase vzniku poistnej udalosti, ktorým bol v tom čase poistený, t.j. Železnice Slovenskej republiky.\n24. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že predmet poistenia nebol dostatočne určený. Mal\nza to, že požiadavka určitosti poistnej zmluvy v prípade poistenia majetku je splnená iba vtedy, ak bude\npresne, jednoznačne a určiteľne označený predmet poistenia, na ktorý sa poistná ochrana vzťahuje,\npričom má ísť buď o individuálne určenú vec alebo súbor vecí. Namietal, že z predmetnej poistnej zmluvy\nje zrejmé, že predmetom poistenia, čo do nehnuteľností, nie je súbor týchto vecí. Predmet poistenia\nje definovaný ako „nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických\nsúčastí“. Bol názoru, že ak by bol predmet poistenia bol definovaný ako súbor vecí, v predmetnej poistnej\nzmluve by bolo uvedené, že sa jedná o „súbor nehnuteľného majetku, budov, hál, stavieb, vrátane\nstavebných a technologických súčastí“, inak by malo ísť o individuálne určený predmet poistenia, ktorý\nmá byť v poistnej zmluve popísaný takým spôsobom, aby bolo jednoznačné, na ktorú vec sa poistenie\nvzťahuje. Žalovaný má vzhľadom na uvedené za to, že sa jedná o neurčito a nezrozumiteľne uvedený\npredmet poistenia, v dôsledku čoho je predmetná poistná zmluva v tejto časti neplatná. Poukázal na\nto, že ak je v predmetnej poistnej zmluve pri hnuteľných veciach výslovne uvedené, že poisteným je\nsúbor majetku - konkrétne „súbor hnuteľného majetku (okrem dopravných prostriedkov s EČV)“, potom\nak by zmluvné strany mienili poistiť súbor vecí aj pri nehnuteľnostiach, uviedli by v poistnej zmluve,\nže sa jedná o súbor vecí, čo v predmetnej poistnej zmluve uvedené nebolo a jednotlivé nehnuteľnosti\nby v takomto prípade mali byť nezameniteľne špecifikované. V tejto súvislosti súd prvej inštancie\nuviedol, že v čase uzatvorenia a trvania predmetnej poistnej zmluvy bol predmetom poistenia nehnuteľný\nmajetok vo vlastníctve poisteného, pričom mal za to, že označenie predmetu poistenia ako nehnuteľný\nmajetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí je určité a zrozumiteľné,\na ide o riadne vymedzený predmet poistenia s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Správne súd prvej\ninštancie vychádzal z predmetnej poistnej zmluvy, kde v čl. III. bolo dojednané poistenie majetku pre\nprípad poistných udalostí bod 3.1.1. komplexné živelné riziko, v bode 3.1.1.1. bol špecifikovaný predmet\npoistenia ako nehnuteľný majetok, budovy, haly, stavby, vrátane stavebných a technologických súčastí s\nuvedením poistnej sumy a podľa bodu 3.1.1.2 predmetnej poistnej zmluvy predmet poistenia bol poistený\npre prípad vzniku škody spôsobenej požiarom. Taktiež uviedol, že poistenie majetku sa vzťahovalo v\nzmysle bodu 3.1.1.7 predmetnej poistnej zmluvy aj na budovy, na ktorých prebiehajú stavebné úpravy\nvrátane vecí uložených v týchto budovách. Z uvedeného ako aj z vôle strán bolo zrejmé, že predmetom\npoistenia bol nehnuteľný majetok vo vlastníctve Železníc Slovenskej republiky a ak sa poistenie malo\nvzťahovať na všetky nehnuteľnosti , je postačujúce označenie predmetu poistenia tak ako bolo uvedené\n\nv poistnej zmluve. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a považoval\nodvolaciu námietku žalovaného o neurčitosti vymedzenia predmetu poistenia a neplatnosti poistnej\nzmluvy v tejto časti za nedôvodnú.\n25. V ďalšom žalovaný namietal, že z dôvodu možného zániku poistenia vyplývajúceho z predmetnej\npoistnej zmluvy ex lege v zmysle § 801 Občianskeho zákonníka rozporoval, či poistený v zmysle\npredmetnej zmluvy riadne a včas zaplatil dohodnuté poistné. Poukázal na to, že žalobca v tejto súvislosti\npripojil do konania výpis úhrad, avšak tento výpis bol len interným dokumentom žalobcu, ktorý sám\nvyhotovil a nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ak žalovaný\nnamietal, že mohlo dôjsť, resp. došlo k zániku poistného pred vznikom škodovej udalosti podľa § 801\nObčianskeho zákonníka, dôkazné bremeno bolo na žalovanom. Podľa žalovaného nebol postačujúci\ndôkaz predložený žalobcom- výpis úhrad na preukázanie, že poistený plnil poistné riadne a včas.\nŽalovaný však nenamietal v odvolacom konaní, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnutý\ndôkaz, ktorým by bolo podľa žalovaného preukázané, či poistený plnil poistné riadne a včas. Žalovaný\ntaktiež ani neuviedol konkrétne tvrdenia o tom, že poistné nebolo uhrádzané poisteným riadne a včas.\nSkutočnosť, že poistený plnil poistné riadne a včas tak nebola žalovaným účinne popretá. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovaného o zániku poistenia ex\nlege ako nedôvodnú.\n26. Záverom žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal pri stanovení maximálneho\nlimitu poistného skúmať, či žalobca vyplatil poistné poistenému za predmetné poistné obdobie aj za\nďalšie poistné udalosti, ak áno, v akej výške. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že maximálny limit poistného plnenia počas poisteného obdobia bol podľa bodu 3.1.1.22\npoistnej zmluvy u poisteného pre riziko požiaru vo výške 40.000.000,00 eur. Celkové ročné poistné\nbolo vo výške 2.299.424,68 eur, splatné v štvrťročných splátkach. Žalobcom bolo vyplatené poistné\nplnenie poistenému vo výške 642.437,16 eur, preto súd prvej inštancie vyhodnotil túto odvolaciu\nnámietku žalovaného ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalobca nie je povinný\npreukazovať, že neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca poistné plnenie (zánik poistenia, prekročenie\nlimitu poistného plnenia a pod.). Uvedené by znamenalo dokazovanie negatívnych skutočností. Ak\nvšak žalovaný tvrdil konkrétnu okolnosť vylučujúcu alebo obmedzujúcu regresný nárok, bol povinný\nju dostatočne konkretizovať a označiť dôkazy, z ktorých svoje tvrdenie vyvodil. Až následne sa táto\notázka stáva predmetom dokazovania. Nakoľko žalovaný neuviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré by\nžalobca prekročil maximálny limit poistného, odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovaného\nv tejto súvislosti za nedôvodnú. Taktiež v odvolacích dôvodoch neuviedol, že by súd prvej inštancie\nnevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy.\n27. Odvolacie námietky žalovaného odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory\nv zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v\nodvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za\nnásledok odlišné rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý\nsúdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda\naby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté\nnielen Ústavným súdom SR (sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom\npre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c.\nGrécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v\ndostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Na ďalšiu argumentáciu strán,\nuž nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už\nvysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za\npotrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n\n28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a\nv časti nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne a právne správny potvrdil,\nnakoľko dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov\nrozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v\nodvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už .prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\n\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "52C/24/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a7a9e67-d199-414e-bde0-eb344dca0a25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.716.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 716/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 716/2016 z 24. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.716.2016.1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}], "citovane_v": []}