Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/131/2023 1217210275 27. 01. 2026 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2026:1217210275.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: BYTOSPOL.S.S., s.r.o., so sídlom Drieňová 11, Bratislava, IČO: 35 774 363, zastúpeného: Advokátska kancelária Čakvári s. r. o., so sídlom Sliačska 5/C, Bratislava, IČO: 57294488, proti žalovaným: 1/ I. D.Ó., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., 2/ X. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXX/XX, D., zomr. XX.XX.XXXX - dedičia žalovaného 2/ - manželka - žalovaná 3/ a dcéry I. F., nar. XX.XX.XXXX, D., N. XXXX/XX - žalovaná 2a/ a O. Š., nar. XX.XX.XXXX, D., T. XX - žalovaná 2b/, 3/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., 4/ X.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, P., 5/ D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., 6/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., 7/ N.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/., D., 8/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, Bratislava, 9/ K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., 10/ J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., žalovaní 1/, 3/, 5/ - 10/ zastúpení: JUDr. Pavel Čičmanec, advokát, Prievozská 14/A, Bratislava, IČO: 31 148 271, o zaplatenie 29.943,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.05.2023 č. k. 52C/35/2017 - 696, takto rozhodol: Odvolací súd pokračuje v konaní na strane žalovaného 2/ X. F.O., zomr. XX.XX.XXXX s dedičmi (okrem manželky - žalovanej 3/) s jeho dcérami I. F., nar. XX.XX.XXXX, D., N. XXXX/.XX ako žalovanou 2a/ a O. Š.V., nar. XX.XX.XXXX, D., T. XX ako žalovanou 2b/. Pripúšťa späťvzatie žaloby žalobcu proti žalovaným 2a/, 2b/, 3/, 4/, 5/, 6/, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje. Žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným 2a/, 2b/, 3/, 4/, 5/, 6/ nepriznáva. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3232,65 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1114,66 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1065,60 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1052,39 € od 01.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaná 7/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3118,49 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1081,72 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1021,21 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1015,56 € od 01.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaný 8/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3216,45 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1109,26 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1060,20 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1046,99 € od 01.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaní 9/ a 10/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4648,64 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1608,47 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1514,10 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1526,07 € od 01.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má proti žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/, 10/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu v celkovej výške 29.943,85 eur z titulu neuhradených poplatkov platených za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu, tak, že z toho žalovaná 1/ je povinná zaplatiť 3.232,65 eur s príslušenstvom, žalovaní 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 6.226,09 eur, žalovaná 4/ je povinná zaplatiť 4.173,36 eur, žalovaní 5/ a 6/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 5.328,17 eur, žalovaný 7/ je povinný zaplatiť sumu 3.118,49 eur, žalovaný 8/ je povinný zaplatiť sumu 3.216,45 eur a žalovaní 9/ a 10/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 4.648,64 eur. Žalovaným v 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/,10/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Zo zmlúv o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa 08.11.2004 zistil, že žalobca uzavrel so Západoslovenskou energetikou, a.s. zmluvu, ktorou sa Západoslovenská energetika zaväzuje dodať dohodnuté množstvo energie do bytového domu na T. B. č. XX až XX v cene určenej rozhodnutím ÚRSO. Zo zmluvy o dielo zo dňa 15.02.2000 zistil, že žalobca ako objednávateľ so spoločnosťou TERMO - X.. K. T. ako zhotoviteľom uzatvoril zmluvu, ktorou sa zhotoviteľ zaviazal na zabezpečenie stálej havarijnej služby pre správu a údržbu 112 bytových jednotiek na ulici T. XX, XX, XX, XX v cene 10,50 Sk mesačne za bytovú jednotku. Zo zmluvy na vykonávanie upratovacích a čistiacich prác zo dňa 15.02.2000 zistil, že žalobca ako objednávateľ a O. Š. ako zhotoviteľ sa dohodli na vykonávaní upratovacích a čistiacich prác v spoločných priestoroch bytového domu na T.X. B. XX-XX v cene 6.000,- Sk mesačne. Zo zmluvy o dielo - Standard na servis zdvíhacích zariadení zistil, že žalobca ako objednávateľ a spoločnosť KONE, s.r.o. ako zhotoviteľ sa dohodli, že zhotoviteľ bude vykonávať servis zdvíhacích zariadení za cenu 638,35 eur štvrťročne. Zo zmluvy č. 4825 o dodávke vody z verejného vodovodu zo dňa 03.03.2000 zistil, že Vodárne a kanalizácie Bratislava, š. p. ako dodávateľ a žalobca ako zástupca vlastníkov sa dohodli na dodávke pitnej vody. Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2003 zistil, že žalobca sa u Bratislavskej teplárenskej, a.s. dohodol na odbere a dodávke tepla, studenej vody a studenej vody na prípravu TÚV pre bytový dom na T. B. za cenu stanovenú podľa príslušných legislatívnych ustanovení. Zo zmluvy o odvoze a zneškodňovaní odpadu č. 370779 zo dňa 02.03.2000 zistil, že žalobca ako odberateľ sa dohodol so spoločnosťou OLO - Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. ako dodávateľom na zhromažďovaní, odvoze a zneškodňovaní komunálneho odpadu pre bytový dom na T. B. č. XX-XX za cenu stanovenú sadzobníkom OLO v súlade so zákonom č. 18/1996 o cenách. Zo zmluvy o odvádzaní zrážkových vôd zo dňa 14.03.2000 zistil, že žalobca ako zástupca vlastníkov v bytovom dome č. XX - XX s Vodárňami a kanalizáciami Bratislava, š. p. sa dohodli na odvádzaní zrážkových vôd verejnou kanalizáciou za cenu stanovenú podľa zákona č. 18/1996 o cenách a cenovým výmerom vydaným MF SR. Z vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 zistil, že žalobca žalovaným vystavoval vyúčtovania aj s príslušnými celkovými nedoplatkami. Žalovaní až na žalovanú v 10/, zásielky neprevzali v odbernej lehote. Z vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 zistil, že žalobca žalovaným vystavoval vyúčtovania aj s príslušnými celkovými nedoplatkami. Žalovaní až na žalovanú v 1/, zásielky neprevzali v odbernej lehote. Z vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 zistil, že žalobca žalovaným vystavoval vyúčtovania aj s príslušnými celkovými nedoplatkami. Žalovaní až na žalovaného v 8/ zásielky neprevzali v odbernej lehote. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000 vyplýva, že žalobca s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. XX - XX sa dohodli na výkone správy bytového domu žalobcom s účinnosťou od 01.03.2000. Zmluva obsahuje súhlas s obsahom zmluvy tam uvedených zástupcov vlastníkov bytov, ktorí za vlastníkov bytov ako domový výbor zmluvu podpísali a odkazuje na uznesenie čl.6 schváleného nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov na T. B. číslo XX, XX, XX, XX na schôdzach konaných 20.-21.12.1999. Zo zoznamov vlastníkov bytov na T. B. č. XX, XX, XX, XX vyplýva súhlas podpísaných vlastníkov bytov so zmenou správy správcu od 01.03.2000 s tým, že správu domu bude vykonávať žalobca. Uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 52C/35/2017-323 zo dňa 14.01.2019 tak, že zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovaných súm s príslušenstvom žalobcovi. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/79/2019-408 zo dňa 31.05.2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie neposudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore v zmysle ustanovení zákona č.182/1993 Z.z. účinného do 31.08.2002. Vychádzal len z toho, že žalobca má s vlastníkmi uzatvorenú zmluvu o výkone správy k predmetnému bytovému domu z 26.02.2000 a že
jej neplatnosť nebola žalovanými relevantným spôsobom spochybnená a v neprávoplatne skončenom konaní vedenom pod sp. zn. 11C/349/2000 bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá. Na základe uvedeného dospel k záveru, že Zmluva o výkone správy uzatvorená medzi žalobcom a vlastníkmi zo dňa 26.02.2000 je platná, žalobca je správcom predmetného bytového domu a má aktívnu vecnú legitimáciu v spore, pričom vychádzal aj zo zistenia, že žalobca aj fakticky vykonáva správu bytového domu a konštatoval, že ak by aj zmluva o výkone správy nebola platná, vznikol medzi stranami záväzkový vzťah, keď žalobca poskytuje služby všetkým vlastníkom. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp .zn. 4Cdo/199/2019 zo dňa 16.12.2020, vydané v skutkovo a právne rovnakom spore, predmetom ktorého je zaplatenie nedoplatkov za poskytnuté a žalovanými prijaté médiá a služby za iné žalované obdobie, kde NS SR v odôvodnení o.i. uviedol, že : „Pokiaľ teda odvolací súd, resp. súd prvej inštancie nevyčkali do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C 349/2000 o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy so žalobcom z 26.02.2000 a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore posúdili ako predbežnú otázku, bolo ich povinnosťou uvedené náležite posúdiť a odôvodniť v súlade s ust. § 6, § 8 a § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného do 31.08.2002, t.j. účinného v čase uzavretia zmluvy o výkone správy z 26.02.2002. Odvolací súd ďalej v rámci svojej činnosti zistil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Co/275/2017-2652 zo dňa 22.02.2022 rozhodol o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C/349/2000-1818 zo dňa 29.05.2014, v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 11C/349/2000-1908 zo dňa 15.05.2015 a č.k. 11C/349/2000-2008 zo dňa 07.09.2015, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne 6/ a konanie proti žalovanej 21/ a vo zvyšku zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali o. i. aj určenia neplatnosti Zmluvy o výkone správy uzavretej delegovanými zástupcami - členmi výboru vlastníkov bytov a nebytových priestorov s BYTOSPOL.S.S. s.r.o. Bratislava zo dňa 26.02.2000. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu žalobcu 12/ a žalobu proti žalovaným 12/, 17/, 24/, 26/, 51a/ 52/, 53/, 53a/, 62/, 67/, 92/, 96/ zrušil a konanie zastavil a v zostávajúcej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keď zistil, že stranami v konaní nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí musia byť ako strany v konaní označení. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd v konaní vedenom pod č.k. 3Co/275/2017 - 2652 zo dňa 22.02.2022 platnosť Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000 neposudzoval. Odvolací súd ďalej uviedol, že záver súdu prvej inštancie o aktívnej legitimácii žalobcu však vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď neaplikoval v danom prípade citované ustanovenia, ktoré sa na vec vzťahujú; absentuje riadne vyhodnotenie listinných dôkazov predložených žalovanými, a nemožno tento záver považovať ani za dostatočne odôvodnený v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a námietkami žalovaných týkajúcimi sa neplatnosti predmetnej zmluvy o výkone správy. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako správcu predmetného bytového domu nemožno v danom spore vyvodzovať ani z ďalších súdom prvej inštancie uvedených skutočností, a to, že žalobca aj fakticky vykonáva správu predmetného bytového domu, že má uzatvorené zmluvy so subdodávateľmi, na základe ktorých všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov poskytuje rovnaké služby, a teda aj žalovaným. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie opätovne spor prejedná a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore náležite posúdi a odôvodní v súlade s ust. § 6, § 8 a § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného do 31.08.2002 a vysporiada sa aj s listinnými dôkazmi predloženými žalovanými. V ďalšom konaní súd prvej inštancie zistený skutkový stav posúdil podľa § 6 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 1, 3, § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zák.č. 182/1993 Z.z. účinného do 31.08.2002 a námietku žalovaných, že Zmluva o výkone správy z 26.2.2000, ktorú podpísali piati delegovaní zástupcovia vlastníkov bytov je neplatná vyhodnotil ako dôvodnú. K poukazu žalovaných na procedurálny postup pri uzatváraní zmluvy o výkone správy (hlasovanie o jej schválení) uviedol, že právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom a účinnom do 31.08.2002 stanovovala, že vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvárajú so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Povinnosť schváliť zmluvu o výkone správy nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bola ustanovená až zákonom č. 268/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2007. Preto v rozhodnom čase nebola zákonná povinnosť schvaľovať samotnú zmluvu o výkone správy nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. Rozhodujúcou skutočnosťou pre jej platnosť a účinnosť bolo, či zmluvu o výkone správy so správcom uzavrela väčšina vlastníkov. Zmluvu o výkone správy zo dňa 26.02.2000 uzavrel žalobca a zástupcovia vlastníkov bytov, ktorí za vlastníkov bytov ako domový výbor zmluvu uzavreli (podpísali) s účinnosťou od 01.03.2000 na dobu neurčitú a s odkazom na uznesenie čl.6 schválené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov na T. B. č. XX, XX, XX, XX na schôdzach konaných 20.-21.12.1999. Žiadne takéto uznesenie, ktorým by vlastníci bytov na T. ul. č.
XX, XX, XX, XX platne splnomocnili zástupcov vlastníkov na podpísanie Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000 so žalobcom za vlastníkov a o ktorom by bolo hlasovaním platne väčšinou vlastníkov rozhodnuté, však nebolo v konaní súdu predložené. Zo zápisov vlastníkov z bytových schôdzí konaných podľa vchodov č. XX, XX, XX a XX zo dňa 20. a 21.12. 1999 takéto skutočnosti ani nevyplývajú. Navyše nebolo ničím relevantne zo strany žalobcu spochybnené ani tvrdenie žalovaných, že tieto schôdze neboli uznášaniaschopné, ktorá skutočnosť vyplynula aj z odôvodnenia rozsudku na základe vykonaného dokazovania v konaní 11C/ 349/2000. Z ustanovení § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase však vyplýva, že pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, inak je rozhodnutie neplatné, pričom za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník jeden hlas. V konaní neboli žalobcom predložené ani žiadne iné splnomocnenia udelené vlastníkmi pre zástupcov vlastníkov, preukazujúce ich oprávnenia uzatvoriť predmetnú zmluvu o výkone správy za ostatných vlastníkov (resp. za ich väčšinu). V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č.182/1993 Z.z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o výkone správy vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Nakoľko na platnosť a účinnosť zmluvy o výkone správy domu podľa zák. č. 182/1993 je potrebné jej uzavretie s väčšinou vlastníkov bytov, táto zmluva platne a účinne nezaložila výkon správy žalobcu k bytovému domu na T.E. XX-XX. Uzavrel, že predložená Zmluva o výkone správy zo dňa 26.02.2000, ktorú uzavrel žalobca na jednej strane a zástupcovia vlastníkov na strane druhej, a z ktorej žalobca odvodzoval v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore nepreukazuje výkon správy žalobcu, nakoľko ju neuzavrela väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. platného a účinného v rozhodnom čase. Nebolo ani preukázané, že vlastníci bytov v bytovom dome T. XX-XX postupom podľa § 14 predmetného zákona prijali platné uznesenie, ktorým by splnomocnili zástupcov vlastníkov, ktorí uvedenú zmluvu o výkone správy podpísali, na uzavretie predmetnej zmluvy o výkone správy aj za ostatných vlastníkov bytov. Preto na základe tejto zmluvy o výkone správy nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako správcu v konaní. Pokiaľ žalobca v konaní odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore od skutočnosti, že záväzkový vzťah medzi ním a žalovanými existuje z titulu dodania a prevzatia služieb a médií, poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v jeho zrušujúcom uznesení, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako správcu predmetného bytového domu nemožno v danom spore vyvodzovať ani zo skutočností, že žalobca aj fakticky vykonáva správu bytového domu, že má uzatvorené zmluvy so subdodávateľmi, na základe ktorých všetkým vlastníkom a teda aj žalovaným poskytuje rovnaké služby. Preto ani z tohto dôvodu nie je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Pokiaľ žalobca v konaní uviedol, že má uzatvorené individuálne zmluvy o výkone správy s väčšinou jednotlivých vlastníkov bytov, tak tieto zmluvy v konaní nepredložil a preto toto svoje tvrdenie z hľadiska posudzovania jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore nepreukázal. Pre úplnosť a v intenciách pokynu odvolacieho súdu k ďalším námietkam žalovaných ohľadne neplatného ukončenia správy s Bytovým podnikom m.č. Ružinov, prechodu výkonu správy na Prvú ružinovskú spoločnosť a.s. a neplatné skončenie (odstúpenie) zmluvy o výkone správy doručené tejto spoločnosti uviedol, že z oznámenia Bytového podniku m.č. Bratislava - Ružinov označeného ako Oznámenie o zániku správcu vyplýva, že dňa 17.12.1999 Bytový podnik m. č. Bratislava - Ružinov oznámil svoj zánik ku dňu 31.12.1999. Skutočnosť, že došlo k jeho zrušeniu bez likvidácie, aj keď až ku dňu 31.08.2001, a všetky práva a povinnosti, jeho majetok a záväzky prešli na zakladateľa t. j. Mestskú časť Bratislava Ružinov vyplýva aj z predložených uznesení Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava Ružinov. Preto bez ohľadu na skutočnosť, či došlo, alebo nedošlo k platnej výpovedi zo zmluvy o výkone správy s touto organizáciou, je zrejmé, že táto dňa 31.08.2001 zanikla a teda nemohla a ani fakticky nevykonávala ďalej správu bytového domu. Poukázal aj na vyjadrenie žalobcu v odvolaní k zániku a výmazu tejto organizácie, ako aj k tomu, že zmluva o výkone správy s týmto správcom bola napokon ukončená uzatvorením dohôd o ukončení správy s jednotlivými vlastníkmi zo dňa 10.01.2000, ktoré tvrdenia žalovaní ničím relevantne nespochybnili. Ďalej súd uviedol, že táto skutočnosť t.j. ukončenie zmluvy o výkone správy s Bytovým podnikom m.č. Ružinov dohodami vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku v konaní 11C/349/2000 zo dňa 29.05.2019. K námietkam žalovaných ohľadne prechodu správy na Prvú ružinovskú spoločnosť a.s. súd uviedol, že táto spoločnosť ako vyplýva z vyššie uvedeného, nebola právnym nástupcom Bytového podniku m.č. Ružinov. Ďalej uviedol že žalobca po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 29 júna 2021, sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 7 /2021 ako R 80/2021; v ktorom NS SR uviedol, že otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení do 30.09.2014, a to ani ako otázku predbežnú; a
namietal, že takéto konanie prebehlo a bolo právoplatne skončené a je právne irelevantné, či konkrétne Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 3Co 275/2017 posudzoval, alebo neposudzoval platnosť Zmluvy o výkone správy z 26.02.2000. Rozhodujúcim je, že vlastníci ako žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepreukázali v dôsledku zle podanej žaloby alebo zle vedenému sporu. Preto v súlade s právnym názorom NS SR vysloveným v rozhodnutí R 80/2021 došlo ku konvalidácii prípadných vád prijatých uznesení vlastníkov a ďalšie posudzovanie aktívnej vecnej legitimácie je neprípustné. V tejto súvislosti uviedol, že povinnosť posúdiť platnosť Zmluvy o výkone správy z 26.02.2000 uložil súdu prvej inštancie odvolací súd, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný. Navyše má za to, že predmetné rozhodnutie NS SR zo dňa 29 júna 2021, sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 7 /2021 ako R 80/2021 nedopadá na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č.182/1993 Z.z. účinnú a platnú v čase do prijatia právnej úpravy, ktorá zaviedla prekluzívnu lehotu pre uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka podať v stanovenej lehote žalobu na súde. V prípade, že v tejto lehote nedôjde k podaniu žaloby, alebo táto žaloba bude zamietnutá, nie je možné posudzovať v iných konaniach platnosť resp. neplatnosť prijatých rozhodnutí vlastníkov a to ani v prípade, ak by boli vadné. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z odôvodnenia v bode 13.6 a 13.7 predmetného rozhodnutia, na ktoré poukazuje aj žalobca. V prejednávanej veci sa však o takýto prípad nejedná, nakoľko právna úprava § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. platná a účinná v rozhodnom čase nestanovila prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka na súde. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, ktorý nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore odôvodnil uznaním námietky žalovaných, že Zmluva o výkone správy z 26.02.2000 je neplatná, alebo právnym názorom odvolacieho súdu (ktorý si podľa jeho názoru prvoinštančný súd nesprávne vysvetlil) ktorý existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe dodania a prevzatia služieb a médií nepovažuje za významnú z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2021 sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021 nedopadá na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 182/1993 Z. z. účinnú a platnú v čase do prijatia právnej úpravy, ktorá zaviedla prekluzívnu lehotu pre uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka podať v stanovenej lehote žalobu na súd. Uviedol, že aj keď v preklúzii a premlčaní ide o 2 zásadne odlišné inštitúty, majú spoločné to, že sú s ich uplynutím (času) spojené určité následky, v prípade preklúzie procesnými stranami neovplyvniteľné, v prípade premlčania viazané na uplatnenie námietky príslušnou procesnou stranou. V prejednávanej veci mala táto skutočnosť len jediný praktický význam, že na miesto 30 alebo 60 dňovej prekluzívnej lehoty zavedenej neskoršou novelizáciou zák. č.182/1993 Z. z., prehlasovaní vlastníci mali na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka na súde lehotu dlhšiu a to všeobecnú premlčaciu lehotu 3 roky. Podanie žaloby po tejto lehote bolo spojené s rizikom vznesenia námietky premlčania, a teda vtedajšia právna úprava bola na prospech žalovaných a aj ju využili. V danom prípade nejde o prípad, kedy by vlastníci nevyužili alebo zmeškali lehotu na podanie žaloby podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z., ale takáto žaloba bola podaná a bolo o nej právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.05.2014 sp. zn. 11C 349/2000 -1818 v spojení s opravnými uzneseniami sp. zn. 11C 349/2000 - 1908 zo dňa 15.05.2015 a sp. zn. 11C 349/2000 - 2008 zo dňa 07.09.2015 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 275/2017Z 22.02.2022 tak, že odvolací súd konanie proti zomrelým žalobcom aj žalovaným zastavil a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Pokiaľ ide o argumentáciu prvoinštančného súdu právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave z 31.05.2022 sp. zn. 8 Co 79/2019 - 408, ktorým o odvolaní žalovaných proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v podrobnostiach poukázal na svoje písomné podanie z 02.01.2023 osobitne bod 5., v ktorom upriamil pozornosť na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22.02.2022 sp. zn. 8 Co 22/2022, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II z 09.09.2021, ktorým súd prerušil konanie po takmer 20 - tich rokoch konania. Krajský súd v Bratislave v tomto uznesení argumentoval rozhodnutím NS SR R 80/2021 a nemožnosťou posudzovania platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. a je preto zrejmé, že senát KS v identickom zložení
ho považoval za použiteľné a prvoinštančný súd ho nepovažoval za použiteľné. Nesprávne si podľa jeho názoru prvoinštančný súd vysvetlil právny názor odvolacieho súdu, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako správcu nemožno vyvodzovať na základe uzatvorených zmlúv so subdodávateľmi resp. na základe dodávky médií a služieb. S takýmto záverom možno súhlasiť, že toto ešte nemusí znamenať, že žalobca je aj správcom. Namietal však, že ak žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore ako správca, je aktívne legitimovaný minimálne ako veriteľ, ktorý kontinuálne dodáva žalovaným médiá a služby, títo plnenia prijímajú a nikomu za to nič neplatia. V tejto súvislosti poukázal na zásadu „iura novit curia“ a na to, že súd nie je viazaný právnym posúdením uplatneného nároku. Trval na tom, že v prejednávanom prípade platí rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke stanovísk NS rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021 a v ňom uvedený právny názor, že týchto prípadoch sa ex offo zásada prihliadať na prípadnú absolútnu neplatnosť právnych úkonov na toto nevzťahuje. Prvoinštančný súd si protirečí, keď tvrdí, že aktívnu vecnú legitimáciu bol povinný skúmať z úradnej povinnosti a zároveň sa odvoláva na kontradiktórnosť sporového konania, v rámci ktorého žalobca tvrdenie, že ma uzatvorené individuálne zmluvy o výkone správy s väčšinou jednotlivých vlastníkov nepreukázal. Podľa jeho názoru kontradiktórnosť neznamená, že súd pre objasnenie veci, najmä ak ide o „úradnú povinnosť“ nie je povinný urobiť žiadny úkon. Ak by žalobcu vyzval, alebo sa oboznámil minimálne so spismi, ktoré vo svojich rozhodnutiach cituje a na ktoré poukazuje aj Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení, zistil by, že tieto zmluvy v konaniach už boli predložené, aj v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C 226/2002. Poukázal na to, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že od marca 2000 nevykonáva správu bytového domu iný subjekt ako žalobca. Ak prvoinštančný súd tvrdí, že žalobca nie je správcom a nie je aktívne legitimovaný k vymáhaniu pohľadávok od neplatičov, a zák. č. 182/1993 Z. z. predpokladá len jednu z dvoch foriem správy - spoločenstvo vlastníkov, alebo zmluvu o výkone správy, je otázne, kto je oprávnený vymáhať nedoplatky resp. zabezpečovať chod domu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasili s právnym záverom žalobcu, podľa ktorého s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2021 sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.7/2021 ako R 80/2021, nemožno ako predbežnú otázku skúmať platnosť Zmluvy o výkone správy z 26.02.2000, t. j. otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k vymáhaniu nedoplatkov v tomto konaní. S poukazom na bod 11. 1., 11. 5. až 11. 7. odôvodnenia R 80/2021 namietali, že Najvyšší súd SR vychádzal zo znenia § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZVB“) v znení do 30.09.2014. Z argumentácie Najvyššieho súdu SR uvedenej v bodoch 11. 4. až 11. 7. odôvodnenia R 80/2021 vyplýva, že aplikácia právnej vety uvedeného rozhodnutia v podobných sporoch predpokladá a/právnu úpravu v čase vzniku právneho úkonu sui generis podľa § 14 ods. 4 ZVB v znení do 30.09.2014, b/existenciu právneho úkonu sui generis a jeho schvaľovanie a prijatie vlastníkmi na schôdzi - zhromaždení vlastníkov. Vzhľadom na uvedené sa podľa ich názoru R 80/2021 na prerokovávaný prípad ohľadne posudzovania vecnej aktívnej legitimácie žalobcu nedá aplikovať. Uviedli, že žalobca vecnú aktívnu legitimáciu osvedčoval a/tvrdením, že od roku 2000 vykonáva správu bytov v bytovom dome na T. ul. v D., vchody č. XX až XX; b/ postavením generálneho dodávateľa médií a služieb vlastníkom tohto obytného domu s poukazom na uzavreté zmluvy s Bratislavskou teplárenskou a.s., s Vodárňami a kanalizáciami š.p., s TERMO- Ing. K. T., s KONE s.r.o., s O. Š., s OLO a.s. a so Západoslovenskými energetickými závodmi š.p.; c/ uzavretou Zmluvou o výkone správy podpísanou dňa 26.02.2000 piatimi delegovanými zástupcami vlastníkov za predmetný bytový dom; d/ uzavretými individuálnymi Zmluvami o výkone správy vlastníkmi 129 - tich bytov bez uvedenia dátumu, kedy vlastníci zmluvu podpísali. V čase vzniku právnych úkonov, ktorými žalobca osvedčuje aktívnu legitimáciu v spore, bola účinná právna úprava § 14 ZVB v znení do 30.06.2004, ktorá neobsahovala prekluzívne lehoty, uplynutím ktorých už nebolo možné akýmkoľvek spôsobom sa úspešne domáhať zrušenia či neplatnosti prijatých rozhodnutí vlastníkmi. Je preto nelogické, aby sa v danom prípade v neprospech žalovaných ako vlastníkov posudzovalo nevyužitie možnosti domáhať sa neplatnosti rozhodnutí prijatých na schôdzi a uskutočnených právnych úkonov počas plynutia prekluzívnych lehôt, ktoré právna úprava v čase ich vzniku neobsahovala. Nesúhlasili so záverom žalobcu, podľa ktorého na základe právneho záveru vysloveného v R 80/2021 nie je možné v prerokovávanom prípade ako predbežnú otázku skúmať platnosť Zmluvy o výkone správy z 26.02.2000, t. j. otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k vymáhaniu nedoplatkov v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 ZVB v znení do 30.09.2014. Tento záver odporuje výkladu a súdno - aplikačnej praxi, podľa ktorej na preskúmanie rozhodnutí a (ne)platnosti právnych úkonov je potrebné aplikovať právnu úpravu v čase ich vzniku a tou bola úprava prijatá zákonodarcom v 14 ods. 1 až 4 ZVB v znení do 30.06.2004. Najvyšší súd SR v R 80/2021 vyložil procesný postup prehlasovaných vlastníkov podľa § 14 ods. 4 ZVB v znení od 01.07.2004 do 30.09.2014
slúžiaci na zvrátenie nepriaznivého rozhodnutia prijatého na schôdzi - zhromaždení, ale jeho vydaním nepoprel a nezrušil právnu úpravu ustanovenia § 14 ZVB v znení do 30.06.2004, podľa ktorej je potrebné neplatnosť prijatých rozhodnutí na schôdzach vykonaných v predmetnom bytovom dome v dňoch 20.12. až 21.12.1999 posudzovať. Uviedli, že aktívnu legitimáciu osvedčovanú žalobcom právnymi úkonmi vzniknutými v čase právnej úpravy ZVB v znení od 11.10.1999 do 30.06.2004 namietajú podľa § 14 ods. 2, alinea prvá ZVB v znení do 30.06.2004 zákonom prezumovanou absolútnou neplatnosťou právnych úkonov, lebo z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto neboli predmetom prerokovania a rozhodovania na schôdzach vlastníkov, konaných v dňoch 20.12. až 21.12.1999 na T. ul. č. XX až XX v D., preto nie je možné pri ich právnom posudzovaní v tomto konaní vychádzať z právnej vety R 80/2021. Pretože ZVB v znení do 30.06.2004 v čase uzatvárania právnych úkonov v ustanovení § 14 upravoval ich vznik bez podmienky predchádzajúceho súhlasu na schôdzi vlastníkov, vychádzalo sa zo zásady väčšinového princípu, podľa ktorého o akejkoľvek otázke bez výhrady rozhodovala nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov v dome. Žalobca v zmysle hmotno - právnych predpisov platných v čase jeho ustanovenia za správcu, nebol vlastníkmi za správcu platne odsúhlasený. Zmluva o výkone správy podpísaná 26.02.2000 piatimi delegovanými zástupcami odporuje väčšinovému princípu a preto je potrebné ju hodnotiť ako neplatný právny úkon, ktorý neumožňuje žalobcovi zastupovať v tomto spore vlastníkov. Ďalej uviedli, že aby mohol byť žalobca legitimovaný ako veriteľ - nie správca, ktorý kontinuálne dodáva žalovaným médiá a služby a títo plnenia prijímajú a nikomu za to nič neplatia, musel by jeho uplatnený nárok vychádzať z kauzálneho nexusu, ktorým by bol uzatvorený záväzkový vzťah (zmluva) medzi ním a žalovanými. Počas konania však takýto záväzkový vzťah nebol predmetom dokazovania. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojom odvolaní a argumentácii v ňom uvedenej, ako aj na svojich predchádzajúcich písomných podaniach a ústnych prednesoch. 5. V priebehu odvolacieho konania zomrel žalovaný 2/ X. F.V. dňa XX.XX.XXXX. 6. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 7. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 8. Z uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.02.2025 č. k. 26D/498/2024 - 74, Dnot 75/2024 odvolací súd zistil, že dedičmi po poručiteľovi X. F. sú jeho pozostalá manželka - žalovaná 3/a deti - I. F., nar. XX.XX.XXXX, D., N. XXXX/.XX a O. Š., nar. XX.XX.XXXX, D., T. XX. Odvolací súd preto v zmysle § 63 ods. 2 CSP rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní s právnymi nástupcami žalovaného 2/. 9. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 26.09.2025 zobral späť žalobu proti žalovaným 2/ a 3/, žiadal proti nim konanie zastaviť s tým, že si voči žalovaným neuplatňuje trovy konania, a to z dôvodu, že medzi žalobcom a O. Š.V., ako právnou nástupkyňou žalovaných 2/a 3/na základe uzavretej mimosúdnej dohody došlo k uhradeniu celého predmetu sporu. Z pripojenej Dohody o mimosúdnom riešení sporov zo dňa 01.09.2025 uzavretej medzi Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome T. XX, XX, XX, XX, D., zastúpených spoločnosťou BYTOSPOL.S.S. s.r.o., Bratislava, ako správcom a O. Š.V. ako vlastníčkou, vyplýva, že vlastníčka (ako právna nástupkyňa X. F. a O. F.) je na základe schválenej dohody dedičov a uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.02.2025 č. k. 26D/498/2024 - 74, Dnot 75/2024, výlučnou vlastníčkou nehnuteľného majetku a to bytu č. XX špecifikovaného v čl. 1 body 1 Dohody; predmetom dohody je o. i. aj pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní, ktorú vlastníčka čo do právneho základu aj výšky v plnej miere uznáva; a zároveň vlastníčka v postavení žalovanej súhlasí so späťvzatím všetkých návrhov správcom ako žalobcom a nežiada voči žalobcovi náhradu trov konania a trov svojho právneho zastúpenia. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2025 žalobca zobral späť žalobu proti žalovanej 4/, žiadal konanie proti nej zastaviť s tým, že si voči žalovanej neuplatňuje trovy konania, a to z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovanou 4/ na základe uzavretej mimosúdnej dohody došlo k uhradeniu celého predmetu sporu. Z pripojenej Dohody o mimosúdnom riešení sporov zo dňa 08.12.2025 uzavretej medzi Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome T. XX, XX, XX, XX, D., zastúpených spoločnosťou BYTOSPOL.S.S., s.r.o., Bratislava, ako správcom a žalovanou 4/ ako vlastníčkou, vyplýva, že predmetom dohody je o. i. aj pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní, ktorú vlastníčka čo do právneho základu aj výšky v plnej miere uznáva; a zároveň vlastníčka v postavení žalovanej súhlasí so späťvzatím všetkých návrhov správcom ako žalobcom a nežiada voči žalobcovi náhradu trov konania a trov svojho právneho zastúpenia. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2025 žalobca zobral späť žalobu proti žalovaným 5/až 6/; žiadal konanie proti nim zastaviť s tým, že si voči žalovaným neuplatňuje trovy konania; a to z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovanými 5/až 6/ na základe uzavretej
mimosúdnej dohody došlo k uhradeniu celého predmetu sporu. Z pripojenej Dohody o mimosúdnom riešení sporov zo dňa 16.12.2025 uzavretej medzi Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome T. XX, XX, XX, XX, D., zastúpených spoločnosťou BYTOSPOL.S.S., s.r.o., Bratislava, ako správcom a žalovanými 5/ a 6/ ako vlastníkmi, vyplýva, že predmetom dohody je o. i. aj pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní, ktorú vlastníci čo do právneho základu aj výšky v plnej miere uznávajú; a zároveň vlastníci v postavení žalovaných súhlasia so späťvzatím všetkých návrhov správcom ako žalobcom a nežiadajú voči žalobcovi náhradu trov konania a trov svojho právneho zastúpenia. 10. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 11. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 12. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom proti žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/; po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť; z dôvodu uzavretia mimosúdnych dohôd na základe, ktorých došlo k úhrade žalovanej istiny s príslušenstvom a súčasťou ktorých bol aj ich súhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil späťvzatie žaloby proti právnym nástupcom žalovaného 2/- žalovaným 2a/, 2b/, 3/ a žalovaným 4/, 5/ a 6/, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil. 13. Následne odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba žalobcu proti žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/ a 10/, v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 14. Žalobca sa v konaní domáhal, z dôvodu neuhradených poplatkov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu, proti žalovanej 1/ zaplatenia sumy 3232,65 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1114,66 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1065,60 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1052,39 € od 01.06.2016 do zaplatenia, proti žalovanej 7/ zaplatenia sumy 3118,49 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1081,72 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1021,21 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1015,56 € od 01.06.2016 do zaplatenia, proti žalovanému 8/ zaplatenia sumy 3216,45 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1109,26 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1060,20 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1046,99 € od 01.06.2016 do zaplatenia, a proti žalovaným 9/ a 10/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 4648,64 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1608,47 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1514,10 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1526,07 € od 01.06.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.01.2019 č. k. 52C/35/2017 - 323 vo veci rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovaných súm s príslušenstvom žalobcovi. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.05.2022 č. k. 8Co/79/2019 - 408 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súdu prvej inštancie uloží ju vysporiadať sa s listinnými dôkazmi predloženými žalovanými a posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore v súlade s ust. § 6, § 8 a § 14 zák. č. 182/1993 Z. z. účinného do 31.08.2002. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcom uznesení posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore na základe vykonaného dokazovania podľa § 6 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 1, 3, § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2002 a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore predložením platnej Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000, ani inými s vlastníkmi uzatvorenými zmluvami o výkone správy a jeho aktívna vecná legitimácia v spore nevyplýva ani z faktického výkonu správy a dodávania služieb a médií žalovaným. Vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalovaných, že zmluva o výkone správy z 26.02.2000, ktorú podpísali piati delegovaní zástupcovia vlastníkov bytov je neplatná. Dospel k záveru, že predložená Zmluva o výkone správy zo dňa 26.02.2000, ktorú uzavrel žalobca na jednej strane a zástupcovia vlastníkov na strane druhej, a z ktorej žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, nepreukazuje výkon správy žalobcu, nakoľko ju neuzavrela väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. platného a účinného v rozhodnom čase. Uviedol, že nebolo ani preukázané, že vlastníci bytov v bytovom dome T. XX - XX postupom podľa § 14 cit. zák. prijali platné uznesenie, ktorým by splnomocnili zástupcov vlastníkov, ktorí predmetnú uvedenú zmluvu o výkone správy podpísali, na uzavretie predmetnej zmluvy o výkone správy aj za ostatných
vlastníkov bytov. Vysporiadal sa aj s námietkou žalobcu, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2021 sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021, otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení do 30.09.2014, a to ani ako otázku predbežnú. V tejto súvislosti uviedol, že uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu nedopadá na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 182/1993 Z. z. účinnú a platnú v čase do prijatia právnej úpravy, ktorá zaviedla prekluzívnu lehotu pre uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka podať v stanovenej lehote žalobu na súde. Poukázal na to, že právna úprava § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. platná a účinná v rozhodnom čase nestanovila prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka na súde. Žalobca v dovolaní nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že Zmluva o výkone správy z 26.02.2000 je neplatná a že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2021 sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021 nedopadá na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 182/1993 Z. z. účinnú a platnú v čase do prijatia právnej úpravy, ktorá zaviedla prekluzívnu lehotu pre uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka podať v stanovenej lehote žalobu na súd. Namietal, že ani nejde o prípad, kedy by vlastníci nevyužili alebo zmeškali lehotu na podanie žaloby podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z., ale takáto žaloba bola podaná a bolo o nej právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.05.2014 sp. zn. 11C 349/2000 -1818 v spojení s opravnými uzneseniami sp. zn. 11C 349/2000 - 1908 zo dňa 15.05.2015 a sp. zn. 11C 349/2000 - 2008 zo dňa 07.09.2015 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 275/2017Z 22.02.2022 tak, že odvolací súd konanie proti zomrelým žalobcom aj žalovaným zastavil a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Trval na tom, že v danom prípade platí rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke stanovísk NS rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021 a v ňom uvedený právny názor, že týchto prípadoch sa ex offo zásada prihliadať na prípadnú absolútnu neplatnosť právnych úkonov na toto nevzťahuje. 15. Podľa právnej vety uvedenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021, otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení do 30.09.2014, a to ani ako otázku predbežnú. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že k uvedenému záveru najvyšší súd dospel výkladom ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov v znení platnom do 30.09.2014, upravujúceho prekluzívnu lehotu na podanie žaloby prehlasovaného vlastníka, ktorou sa môže domáhať neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi, či zhromaždení vlastníkov. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí z právneho záveru najvyššieho súdu uvedeného v rozhodnutí R 80/2021 nevychádzal, z dôvodu že vychádzal z ustanovenia § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predloženej Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000, t. j. do 31.08.2002, ktoré prekluzívnu lehotu na podanie žaloby prehlasovaného vlastníka neupravovalo. Z tejto právnej úpravy účinnej do 31.08.2002 vychádzal aj najvyšší súd v uznesení sp .zn. 4Cdo/199/2019 zo dňa 16.12.2020, vydanom v skutkovo a právne rovnakom spore, predmetom ktorého bolo zaplatenie nedoplatkov za poskytnuté a žalovanými prijaté médiá a služby za iné žalované obdobie, v ktorom uviedol, že : „Pokiaľ teda odvolací súd, resp. súd prvej inštancie nevyčkali do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 11C 349/2000 o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy so žalobcom z 26.02.2000 a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore posúdili ako predbežnú otázku, bolo ich povinnosťou uvedené náležite posúdiť a odôvodniť v súlade s ust. § 6, § 8 a § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného do 31.08.2002, t.j. účinného v čase uzavretia zmluvy o výkone správy z 26.02.2002. K uvedenému záveru dospel najvyšší súd aj v uznesení sp. zn. 7Cdo/12/2022 zo dňa 27.04.2023, t. j. vydanom po publikovaní rozhodnutia R 80/2021 a rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave rozsudkom z 22.02.2022 sp. zn. 3Co/275/2017, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.05.2014 č. k. 11C/349/2000 - 1818, v spojení s opravnými uzneseniami z 15.05.2015 č. k. 11C/349/2000 - 1908 a z 07.09.2015 č. k. 11C/349/2000 - 2008, ktorým bola zamietnutá žaloba o. i. aj v časti určenia neplatnosti Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000. I keď rozhodnutie najvyššieho súdu sp .zn. 4Cdo/199/2019, z ktorého vychádzal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, a aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/12/2022, boli procesnými rozhodnutiami, ktorými boli zrušené rozhodnutia odvolacieho súdu pre nepreskúmateľnosť a najvyšší súd v nich vytýkal odvolaciemu súdu, že nevyčkal do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 11C/349/2000 o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy z 26.02.2000 a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu posúdili ako predbežnú otázku, nevyplýva z nich podľa názoru odvolacieho súdu záver o nemožnosti posúdenia platnosti predmetnej zmluvy o výkone správy v inom konaní.
16. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie uznesením odvolacieho súdu zo dňa 31.05.2022 č. k. 8Co/79/2019 - 408, posudzoval Najvyšší súd SR otázku, či mohol súd v konaní o zaplatenie vyúčtovaných nákladov spojených s užívaním bytov, predbežne posudzovať platnosť zmluvy o výkone správy uzavretej delegovanými zástupcami - členmi výboru vlastníkov bytov a nebytových priestorov s BYTOSPOL.S.S. z 26.02.2000, v uznesení sp. zn. 7Cdo/58/2024 zo dňa 28.05.2025, v ktorom uviedol, že : „Podľa právnej vety judikátu R 80/2021, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 (išlo o rozsudok najvyššieho súdu z 29. júna 2021 sp. zn. 1Cdo/60/2019) „otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení do 30.09.2014, a to ani ako otázku predbežnú“. Režimu citovanej právnej vety podlieha aj posudzovanie platnosti zmluvy o výkone správy uzavretej delegovanými zástupcami - členmi výboru vlastníkov bytov a nebytových priestorov s BYTOSPOL.S.S. z 26. februára 2000. Inak povedané, ak v teraz posudzovanej veci nebolo možné predbežne posúdiť otázku platnosti zmluvy o výkone správy a v inom konaní nebola vyslovená jej neplatnosť (pozri bod 19), potom stráca na právnom význame otázka o prípadnom nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie tejto žaloby.“ Bode 19 odôvodnenia najvyšší súd poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II, v ktorom bola rozsudkom z 29.05.2014 č. k. 11C/349/2000 - 1818, v spojení s opravnými uzneseniami z 15.05.2015 č. k. 11C/349/2000 - 1908 a zo 07.09.2015 č. k. 11C/349/2000 - 2008, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022 sp. zn. 3Co/275/2017 zamietnutá žaloba týkajúca sa okrem iného určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy uzavretej delegovanými zástupcami - členmi výboru vlastníkov bytov a nebytových priestorov s BYTOSPOL.S.S., s.r.o., Bratislava z 26. februára 2000. 17. Z uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu; podľa ktorého sa právna veta judikátu R 80/2021 vzťahuje aj na posudzovanie platnosti zmluvy o výkone správy uzavretej delegovanými zástupcami členmi výboru vlastníkov nebytových priestorov s BYTOSPOL.S.S. z 26.02.2000; je potrebné vychádzať aj v tomto konaní, v ktorom žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu práve od uvedenej zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000. Z uvedeného vyplýva, že platnosť predmetnej zmluvy o výkone správy nemožno posudzovať ako predbežnú otázku v tomto konaní a je potrebné vychádzať z rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 29.05.2014 č. k. 11C/349/2000 - 1818, v spojení s opravnými uzneseniami z 15.05.2015 č. k. 11C/349/2000 - 1908 a zo 07.09.2015 č. k. 11C/349/2000 - 2008, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022 sp. zn. 3Co/275/2017, ktorým bola žaloba o. i. aj v časti určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o výkone správy zamietnutá, čo má za následok aj konvalidáciu prípadných vád rozhodnutia vlastníkov, keď povinnosť súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov ex offo sa na rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov nevzťahuje (bod 11. 5. R 80/2021). Vzhľadom na uvedené je potrebné vychádzať z toho, že Zmluva o výkone správy zo dňa 26.02.2020 je platná a na jej základe je žalobca ako správca predmetného bytového domu aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nedoplatkov na úhradách za užívanie bytu a za plnenia spojené s užívaním bytu od žalovaných. Z uvedeného je zrejmé, že záver súdu prvej inštancie o neplatnosti Zmluvy o výkone správy z 26.02.2000 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nesprávneho výkladu právnej úpravy § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. platného a účinného v rozhodnom čase, podľa ktorého sa na túto právnu úpravu nevzťahuje rozhodnutie NS SR uverejnené Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021. 18. K zmene právneho názoru uvedeného v zrušujúcom uznesení dospel odvolací súd na základe následne vydaného uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/58/2024 zo dňa 28.05.2025, z ktorého je potrebné vychádzať aj v prejednávanej veci, v súlade s princípom právnej istoty (čl. 2 CSP) a právnym názorom Ústavného súdu SR uvedeným v náleze sp. zn. II ÚS 293/2018 zo dňa 17.10.2018, podľa ktorého „Protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere verejnosti v spravodlivé súdne konanie a v súdny systém ako taký.“ 19. V konaní medzi stranami nebolo sporné, sa žalobca v rozhodnom období aj fakticky vykonával správu predmetného bytového domu a poskytoval služby všetkým vlastníkom bytov v tomto bytovom dome, teda aj žalovaným, na základe uzavretých zmlúv s jednotlivými subdodávateľmi médií a služieb, na základe ktorých im aj uhrádzal platby za dodané mediá a služby, pričom žalovaný za dodané služby žiadnu úhradu neplatili, či im vznikol dlh v sumách uplatnených žalobcom, výšku ktorých ako vzniknutých nedoplatkov nespochybnili. Keďže žalovaní v konaní nenamietali výšku žalobcom uplatneného nároku ani uplatnených úrokov z omeškania, odvolací súd považoval výšku nedoplatkov žalovaných 1/, 7/, 8/, 9/a 10/ za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie 01.01.2013 do 31.12.2015, ako aj výšku poplatkov z omeškania, uplatnených žalobcom za nespornú.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že vyhovel žalobe žalobcu proti žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/a 10/, ktorým uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) proti žalovaným 2a/, 2b/, 3/, 4/, 5/, a 6/, proti ktorým zobral žalobu späť z dôvodu úhrady pohľadávky žalobcu žalovanými v priebehu konania na základe uzavretej mimosúdnej dohody, keďže žalobca sa proti nim výslovne vzdal náhrady trov konania. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho ) v celom rozsahu proti žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/a 10/, proti ktorým mal žalobca vo veci plný úspech. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).