{"guid": "d9e5dce2-a165-4470-b56b-65f456fe5694:7539d220-afe6-439b-81b9-03ae2792d724", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1217210275.2", "spisova_znacka": "8Co/131/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/131/2023 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2026, sp. zn. 8Co/131/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:1217210275.2", "identifikacne_cislo": "1217210275", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-3", "nazov": "§ 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7539d220-afe6-439b-81b9-03ae2792d724", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1217210275.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1217210275.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1217210275.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/131/2023\n1217210275\n27. 01. 2026\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2026:1217210275.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: BYTOSPOL.S.S., s.r.o., so\nsídlom Drieňová 11, Bratislava, IČO: 35 774 363, zastúpeného: Advokátska kancelária Čakvári s. r. o.,\nso sídlom Sliačska 5/C, Bratislava, IČO: 57294488, proti žalovaným: 1/ I. D.Ó., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nT. XXX/XX, D., 2/ X. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXX/XX, D., zomr. XX.XX.XXXX - dedičia\nžalovaného 2/ - manželka - žalovaná 3/ a dcéry I. F., nar. XX.XX.XXXX, D., N. XXXX/XX - žalovaná 2a/\na O. Š., nar. XX.XX.XXXX, D., T. XX - žalovaná 2b/, 3/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D.,\n4/ X.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, P., 5/ D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., 6/ K.\nJ., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., 7/ N.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/., D., 8/ O. N.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, Bratislava, 9/ K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., 10/ J.\nŠ., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., žalovaní 1/, 3/, 5/ - 10/ zastúpení: JUDr. Pavel Čičmanec,\nadvokát, Prievozská 14/A, Bratislava, IČO: 31 148 271, o zaplatenie 29.943,85 eur s príslušenstvom,\nna odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.05.2023 č. k. 52C/35/2017\n- 696, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd pokračuje v konaní na strane žalovaného 2/ X. F.O., zomr. XX.XX.XXXX s dedičmi (okrem\nmanželky - žalovanej 3/) s jeho dcérami I. F., nar. XX.XX.XXXX, D., N. XXXX/.XX ako žalovanou 2a/ a\nO. Š.V., nar. XX.XX.XXXX, D., T. XX ako žalovanou 2b/.\nPripúšťa späťvzatie žaloby žalobcu proti žalovaným 2a/, 2b/, 3/, 4/, 5/, 6/, rozsudok súdu prvej inštancie\nv tejto časti zrušuje a konanie zastavuje.\nŽalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným 2a/, 2b/, 3/, 4/, 5/, 6/ nepriznáva.\nVo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že\nžalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3232,65 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne\nzo sumy 1114,66 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1065,60\n€ od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1052,39 € od 01.06.2016\ndo zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,\nžalovaná 7/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3118,49 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo\nsumy 1081,72 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1021,21 €\nod 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1015,56 € od 01.06.2016 do\nzaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,\nžalovaný 8/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3216,45 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo\nsumy 1109,26 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1060,20 €\nod 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1046,99 € od 01.06.2016 do\nzaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,\nžalovaní 9/ a 10/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4648,64 € spolu s 5,25 %\núrokom z omeškania ročne zo sumy 1608,47 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania\nročne zo sumy 1514,10 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy\n1526,07 € od 01.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalobca má proti žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/, 10/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia\npovinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu v celkovej výške 29.943,85 eur z titulu neuhradených poplatkov\nplatených za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu, tak, že z toho žalovaná 1/ je povinná\nzaplatiť 3.232,65 eur s príslušenstvom, žalovaní 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu\n6.226,09 eur, žalovaná 4/ je povinná zaplatiť 4.173,36 eur, žalovaní 5/ a 6/ sú povinní zaplatiť spoločne\na nerozdielne sumu 5.328,17 eur, žalovaný 7/ je povinný zaplatiť sumu 3.118,49 eur, žalovaný 8/ je\npovinný zaplatiť sumu 3.216,45 eur a žalovaní 9/ a 10/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu\n4.648,64 eur. Žalovaným v 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/,10/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Zo zmlúv o dodávke elektriny oprávnenému\nodberateľovi zo dňa 08.11.2004 zistil, že žalobca uzavrel so Západoslovenskou energetikou, a.s. zmluvu,\nktorou sa Západoslovenská energetika zaväzuje dodať dohodnuté množstvo energie do bytového domu\nna T. B. č. XX až XX v cene určenej rozhodnutím ÚRSO. Zo zmluvy o dielo zo dňa 15.02.2000 zistil,\nže žalobca ako objednávateľ so spoločnosťou TERMO - X.. K. T. ako zhotoviteľom uzatvoril zmluvu,\nktorou sa zhotoviteľ zaviazal na zabezpečenie stálej havarijnej služby pre správu a údržbu 112 bytových\njednotiek na ulici T. XX, XX, XX, XX v cene 10,50 Sk mesačne za bytovú jednotku. Zo zmluvy na\nvykonávanie upratovacích a čistiacich prác zo dňa 15.02.2000 zistil, že žalobca ako objednávateľ a\nO. Š. ako zhotoviteľ sa dohodli na vykonávaní upratovacích a čistiacich prác v spoločných priestoroch\nbytového domu na T.X. B. XX-XX v cene 6.000,- Sk mesačne. Zo zmluvy o dielo - Standard na servis\nzdvíhacích zariadení zistil, že žalobca ako objednávateľ a spoločnosť KONE, s.r.o. ako zhotoviteľ sa\ndohodli, že zhotoviteľ bude vykonávať servis zdvíhacích zariadení za cenu 638,35 eur štvrťročne. Zo\nzmluvy č. 4825 o dodávke vody z verejného vodovodu zo dňa 03.03.2000 zistil, že Vodárne a kanalizácie\nBratislava, š. p. ako dodávateľ a žalobca ako zástupca vlastníkov sa dohodli na dodávke pitnej vody.\nZ kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2003 zistil, že žalobca sa u Bratislavskej teplárenskej, a.s. dohodol na\nodbere a dodávke tepla, studenej vody a studenej vody na prípravu TÚV pre bytový dom na T. B. za\ncenu stanovenú podľa príslušných legislatívnych ustanovení. Zo zmluvy o odvoze a zneškodňovaní\nodpadu č. 370779 zo dňa 02.03.2000 zistil, že žalobca ako odberateľ sa dohodol so spoločnosťou\nOLO - Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. ako dodávateľom na zhromažďovaní, odvoze a zneškodňovaní\nkomunálneho odpadu pre bytový dom na T. B. č. XX-XX za cenu stanovenú sadzobníkom OLO v\nsúlade so zákonom č. 18/1996 o cenách. Zo zmluvy o odvádzaní zrážkových vôd zo dňa 14.03.2000\nzistil, že žalobca ako zástupca vlastníkov v bytovom dome č. XX - XX s Vodárňami a kanalizáciami\nBratislava, š. p. sa dohodli na odvádzaní zrážkových vôd verejnou kanalizáciou za cenu stanovenú\npodľa zákona č. 18/1996 o cenách a cenovým výmerom vydaným MF SR. Z vyúčtovaní nákladov\nza užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 zistil,\nže žalobca žalovaným vystavoval vyúčtovania aj s príslušnými celkovými nedoplatkami. Žalovaní až\nna žalovanú v 10/, zásielky neprevzali v odbernej lehote. Z vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a\nplnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 zistil, že žalobca žalovaným\nvystavoval vyúčtovania aj s príslušnými celkovými nedoplatkami. Žalovaní až na žalovanú v 1/, zásielky\nneprevzali v odbernej lehote. Z vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním\nbytu za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 zistil, že žalobca žalovaným vystavoval vyúčtovania aj\ns príslušnými celkovými nedoplatkami. Žalovaní až na žalovaného v 8/ zásielky neprevzali v odbernej\nlehote. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000 vyplýva, že žalobca s vlastníkmi bytov a\nnebytových priestorov v bytovom dome č. XX - XX sa dohodli na výkone správy bytového domu\nžalobcom s účinnosťou od 01.03.2000. Zmluva obsahuje súhlas s obsahom zmluvy tam uvedených\nzástupcov vlastníkov bytov, ktorí za vlastníkov bytov ako domový výbor zmluvu podpísali a odkazuje\nna uznesenie čl.6 schváleného nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov na T. B. číslo XX, XX, XX,\nXX na schôdzach konaných 20.-21.12.1999. Zo zoznamov vlastníkov bytov na T. B. č. XX, XX, XX,\nXX vyplýva súhlas podpísaných vlastníkov bytov so zmenou správy správcu od 01.03.2000 s tým, že\nsprávu domu bude vykonávať žalobca. Uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 52C/35/2017-323 zo\ndňa 14.01.2019 tak, že zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovaných súm s príslušenstvom žalobcovi.\nNa odvolanie žalovaných Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/79/2019-408 zo dňa 31.05.2022\nzrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací\nsúd uviedol, že súd prvej inštancie neposudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore v zmysle\nustanovení zákona č.182/1993 Z.z. účinného do 31.08.2002. Vychádzal len z toho, že žalobca má s\nvlastníkmi uzatvorenú zmluvu o výkone správy k predmetnému bytovému domu z 26.02.2000 a že\n\njej neplatnosť nebola žalovanými relevantným spôsobom spochybnená a v neprávoplatne skončenom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 11C/349/2000 bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá. Na základe\nuvedeného dospel k záveru, že Zmluva o výkone správy uzatvorená medzi žalobcom a vlastníkmi zo dňa\n26.02.2000 je platná, žalobca je správcom predmetného bytového domu a má aktívnu vecnú legitimáciu\nv spore, pričom vychádzal aj zo zistenia, že žalobca aj fakticky vykonáva správu bytového domu a\nkonštatoval, že ak by aj zmluva o výkone správy nebola platná, vznikol medzi stranami záväzkový\nvzťah, keď žalobca poskytuje služby všetkým vlastníkom. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS SR\nsp .zn. 4Cdo/199/2019 zo dňa 16.12.2020, vydané v skutkovo a právne rovnakom spore, predmetom\nktorého je zaplatenie nedoplatkov za poskytnuté a žalovanými prijaté médiá a služby za iné žalované\nobdobie, kde NS SR v odôvodnení o.i. uviedol, že : „Pokiaľ teda odvolací súd, resp. súd prvej inštancie\nnevyčkali do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C\n349/2000 o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy so žalobcom z 26.02.2000 a aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu v tomto spore posúdili ako predbežnú otázku, bolo ich povinnosťou uvedené náležite\nposúdiť a odôvodniť v súlade s ust. § 6, § 8 a § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného do 31.08.2002, t.j.\núčinného v čase uzavretia zmluvy o výkone správy z 26.02.2002. Odvolací súd ďalej v rámci svojej\nčinnosti zistil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Co/275/2017-2652 zo dňa 22.02.2022\nrozhodol o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C/349/2000-1818\nzo dňa 29.05.2014, v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 11C/349/2000-1908 zo dňa 15.05.2015\na č.k. 11C/349/2000-2008 zo dňa 07.09.2015, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe\nžalobkyne 6/ a konanie proti žalovanej 21/ a vo zvyšku zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali\no. i. aj určenia neplatnosti Zmluvy o výkone správy uzavretej delegovanými zástupcami - členmi\nvýboru vlastníkov bytov a nebytových priestorov s BYTOSPOL.S.S. s.r.o. Bratislava zo dňa 26.02.2000.\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu žalobcu 12/ a žalobu proti\nžalovaným 12/, 17/, 24/, 26/, 51a/ 52/, 53/, 53a/, 62/, 67/, 92/, 96/ zrušil a konanie zastavil a v zostávajúcej\nzamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej\nlegitimácie, keď zistil, že stranami v konaní nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí\nmusia byť ako strany v konaní označení. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd v konaní vedenom\npod č.k. 3Co/275/2017 - 2652 zo dňa 22.02.2022 platnosť Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000\nneposudzoval. Odvolací súd ďalej uviedol, že záver súdu prvej inštancie o aktívnej legitimácii žalobcu\nvšak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď neaplikoval v danom prípade citované\nustanovenia, ktoré sa na vec vzťahujú; absentuje riadne vyhodnotenie listinných dôkazov predložených\nžalovanými, a nemožno tento záver považovať ani za dostatočne odôvodnený v súlade s ust. § 220\nods. 2 C.s.p., keď súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a\nnámietkami žalovaných týkajúcimi sa neplatnosti predmetnej zmluvy o výkone správy. Aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu ako správcu predmetného bytového domu nemožno v danom spore vyvodzovať ani\nz ďalších súdom prvej inštancie uvedených skutočností, a to, že žalobca aj fakticky vykonáva správu\npredmetného bytového domu, že má uzatvorené zmluvy so subdodávateľmi, na základe ktorých všetkým\nvlastníkom bytov a nebytových priestorov poskytuje rovnaké služby, a teda aj žalovaným. Odvolací súd\nuviedol, že súd prvej inštancie opätovne spor prejedná a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore\nnáležite posúdi a odôvodní v súlade s ust. § 6, § 8 a § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného do 31.08.2002\na vysporiada sa aj s listinnými dôkazmi predloženými žalovanými. V ďalšom konaní súd prvej inštancie\nzistený skutkový stav posúdil podľa § 6 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 1, 3, § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zák.č. 182/1993\nZ.z. účinného do 31.08.2002 a námietku žalovaných, že Zmluva o výkone správy z 26.2.2000, ktorú\npodpísali piati delegovaní zástupcovia vlastníkov bytov je neplatná vyhodnotil ako dôvodnú. K poukazu\nžalovaných na procedurálny postup pri uzatváraní zmluvy o výkone správy (hlasovanie o jej schválení)\nuviedol, že právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nplatnom a účinnom do 31.08.2002 stanovovala, že vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvárajú so\nsprávcom písomnú zmluvu o výkone správy. Povinnosť schváliť zmluvu o výkone správy nadpolovičnou\nväčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bola ustanovená až zákonom\nč. 268/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o\nvlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2007. Preto v rozhodnom čase nebola zákonná povinnosť schvaľovať samotnú zmluvu o výkone\nsprávy nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. Rozhodujúcou skutočnosťou pre jej platnosť\na účinnosť bolo, či zmluvu o výkone správy so správcom uzavrela väčšina vlastníkov. Zmluvu o výkone\nsprávy zo dňa 26.02.2000 uzavrel žalobca a zástupcovia vlastníkov bytov, ktorí za vlastníkov bytov ako\ndomový výbor zmluvu uzavreli (podpísali) s účinnosťou od 01.03.2000 na dobu neurčitú a s odkazom\nna uznesenie čl.6 schválené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov na T. B. č. XX, XX, XX, XX na\nschôdzach konaných 20.-21.12.1999. Žiadne takéto uznesenie, ktorým by vlastníci bytov na T. ul. č.\n\nXX, XX, XX, XX platne splnomocnili zástupcov vlastníkov na podpísanie Zmluvy o výkone správy zo\ndňa 26.02.2000 so žalobcom za vlastníkov a o ktorom by bolo hlasovaním platne väčšinou vlastníkov\nrozhodnuté, však nebolo v konaní súdu predložené. Zo zápisov vlastníkov z bytových schôdzí konaných\npodľa vchodov č. XX, XX, XX a XX zo dňa 20. a 21.12. 1999 takéto skutočnosti ani nevyplývajú. Navyše\nnebolo ničím relevantne zo strany žalobcu spochybnené ani tvrdenie žalovaných, že tieto schôdze neboli\nuznášaniaschopné, ktorá skutočnosť vyplynula aj z odôvodnenia rozsudku na základe vykonaného\ndokazovania v konaní 11C/ 349/2000. Z ustanovení § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom\na účinnom v rozhodnom čase však vyplýva, že pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou\nhlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, inak je rozhodnutie neplatné, pričom\nza každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník jeden hlas. V konaní neboli žalobcom predložené\nani žiadne iné splnomocnenia udelené vlastníkmi pre zástupcov vlastníkov, preukazujúce ich oprávnenia\nuzatvoriť predmetnú zmluvu o výkone správy za ostatných vlastníkov (resp. za ich väčšinu). V tejto\nsúvislosti súd poukázal na skutočnosť, že z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č.182/1993 Z.z. platného a\núčinného v čase uzatvorenia zmluvy o výkone správy vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov\nv dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Nakoľko na platnosť a účinnosť\nzmluvy o výkone správy domu podľa zák. č. 182/1993 je potrebné jej uzavretie s väčšinou vlastníkov\nbytov, táto zmluva platne a účinne nezaložila výkon správy žalobcu k bytovému domu na T.E. XX-XX.\nUzavrel, že predložená Zmluva o výkone správy zo dňa 26.02.2000, ktorú uzavrel žalobca na jednej\nstrane a zástupcovia vlastníkov na strane druhej, a z ktorej žalobca odvodzoval v konaní svoju aktívnu\nvecnú legitimáciu v spore nepreukazuje výkon správy žalobcu, nakoľko ju neuzavrela väčšina vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. platného a účinného v\nrozhodnom čase. Nebolo ani preukázané, že vlastníci bytov v bytovom dome T. XX-XX postupom podľa\n§ 14 predmetného zákona prijali platné uznesenie, ktorým by splnomocnili zástupcov vlastníkov, ktorí\nuvedenú zmluvu o výkone správy podpísali, na uzavretie predmetnej zmluvy o výkone správy aj za\nostatných vlastníkov bytov. Preto na základe tejto zmluvy o výkone správy nebola preukázaná aktívna\nvecná legitimácia žalobcu ako správcu v konaní. Pokiaľ žalobca v konaní odvodzoval svoju aktívnu\nvecnú legitimáciu v spore od skutočnosti, že záväzkový vzťah medzi ním a žalovanými existuje z titulu\ndodania a prevzatia služieb a médií, poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v jeho\nzrušujúcom uznesení, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako\nsprávcu predmetného bytového domu nemožno v danom spore vyvodzovať ani zo skutočností, že\nžalobca aj fakticky vykonáva správu bytového domu, že má uzatvorené zmluvy so subdodávateľmi,\nna základe ktorých všetkým vlastníkom a teda aj žalovaným poskytuje rovnaké služby. Preto ani z\ntohto dôvodu nie je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Pokiaľ žalobca v konaní\nuviedol, že má uzatvorené individuálne zmluvy o výkone správy s väčšinou jednotlivých vlastníkov\nbytov, tak tieto zmluvy v konaní nepredložil a preto toto svoje tvrdenie z hľadiska posudzovania jeho\naktívnej vecnej legitimácie v spore nepreukázal. Pre úplnosť a v intenciách pokynu odvolacieho súdu\nk ďalším námietkam žalovaných ohľadne neplatného ukončenia správy s Bytovým podnikom m.č.\nRužinov, prechodu výkonu správy na Prvú ružinovskú spoločnosť a.s. a neplatné skončenie (odstúpenie)\nzmluvy o výkone správy doručené tejto spoločnosti uviedol, že z oznámenia Bytového podniku m.č.\nBratislava - Ružinov označeného ako Oznámenie o zániku správcu vyplýva, že dňa 17.12.1999 Bytový\npodnik m. č. Bratislava - Ružinov oznámil svoj zánik ku dňu 31.12.1999. Skutočnosť, že došlo k jeho\nzrušeniu bez likvidácie, aj keď až ku dňu 31.08.2001, a všetky práva a povinnosti, jeho majetok a\nzáväzky prešli na zakladateľa t. j. Mestskú časť Bratislava Ružinov vyplýva aj z predložených uznesení\nMiestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava Ružinov. Preto bez ohľadu na skutočnosť, či došlo,\nalebo nedošlo k platnej výpovedi zo zmluvy o výkone správy s touto organizáciou, je zrejmé, že táto dňa\n31.08.2001 zanikla a teda nemohla a ani fakticky nevykonávala ďalej správu bytového domu. Poukázal\naj na vyjadrenie žalobcu v odvolaní k zániku a výmazu tejto organizácie, ako aj k tomu, že zmluva\no výkone správy s týmto správcom bola napokon ukončená uzatvorením dohôd o ukončení správy s\njednotlivými vlastníkmi zo dňa 10.01.2000, ktoré tvrdenia žalovaní ničím relevantne nespochybnili. Ďalej\nsúd uviedol, že táto skutočnosť t.j. ukončenie zmluvy o výkone správy s Bytovým podnikom m.č. Ružinov\ndohodami vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku v konaní 11C/349/2000 zo dňa 29.05.2019. K námietkam\nžalovaných ohľadne prechodu správy na Prvú ružinovskú spoločnosť a.s. súd uviedol, že táto spoločnosť\nako vyplýva z vyššie uvedeného, nebola právnym nástupcom Bytového podniku m.č. Ružinov. Ďalej\nuviedol že žalobca po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa\n29 júna 2021, sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo\n7 /2021 ako R 80/2021; v ktorom NS SR uviedol, že otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením\nvlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení do 30.09.2014, a to ani ako otázku predbežnú; a\n\nnamietal, že takéto konanie prebehlo a bolo právoplatne skončené a je právne irelevantné, či konkrétne\nKrajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 3Co 275/2017 posudzoval, alebo neposudzoval platnosť Zmluvy\no výkone správy z 26.02.2000. Rozhodujúcim je, že vlastníci ako žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno\na svoje tvrdenia nepreukázali v dôsledku zle podanej žaloby alebo zle vedenému sporu. Preto v súlade\ns právnym názorom NS SR vysloveným v rozhodnutí R 80/2021 došlo ku konvalidácii prípadných vád\nprijatých uznesení vlastníkov a ďalšie posudzovanie aktívnej vecnej legitimácie je neprípustné. V tejto\nsúvislosti uviedol, že povinnosť posúdiť platnosť Zmluvy o výkone správy z 26.02.2000 uložil súdu\nprvej inštancie odvolací súd, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný. Navyše má za\nto, že predmetné rozhodnutie NS SR zo dňa 29 júna 2021, sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikované v\nZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 7 /2021 ako R 80/2021 nedopadá na právnu úpravu\nobsiahnutú v zákone č.182/1993 Z.z. účinnú a platnú v čase do prijatia právnej úpravy, ktorá zaviedla\nprekluzívnu lehotu pre uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka podať v stanovenej lehote žalobu na\nsúde. V prípade, že v tejto lehote nedôjde k podaniu žaloby, alebo táto žaloba bude zamietnutá, nie\nje možné posudzovať v iných konaniach platnosť resp. neplatnosť prijatých rozhodnutí vlastníkov a to\nani v prípade, ak by boli vadné. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z odôvodnenia v bode 13.6 a 13.7\npredmetného rozhodnutia, na ktoré poukazuje aj žalobca. V prejednávanej veci sa však o takýto prípad\nnejedná, nakoľko právna úprava § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. platná a účinná v rozhodnom\nčase nestanovila prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka na súde. O nároku\nna náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1\na § 396 ods. 3 CSP.\n2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal, aby odvolací\nsúd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, že podanej žalobe v celom\nrozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, ktorý\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore odôvodnil uznaním námietky žalovaných, že\nZmluva o výkone správy z 26.02.2000 je neplatná, alebo právnym názorom odvolacieho súdu (ktorý si\npodľa jeho názoru prvoinštančný súd nesprávne vysvetlil) ktorý existenciu záväzkového vzťahu medzi\nžalobcom a žalovaným na základe dodania a prevzatia služieb a médií nepovažuje za významnú z\nhľadiska aktívnej legitimácie žalobcu. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR z 29.06.2021 sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikované v Zbierke stanovísk NS a\nrozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021 nedopadá na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č.\n182/1993 Z. z. účinnú a platnú v čase do prijatia právnej úpravy, ktorá zaviedla prekluzívnu lehotu pre\nuplatnenie práva prehlasovaného vlastníka podať v stanovenej lehote žalobu na súd. Uviedol, že aj\nkeď v preklúzii a premlčaní ide o 2 zásadne odlišné inštitúty, majú spoločné to, že sú s ich uplynutím\n(času) spojené určité následky, v prípade preklúzie procesnými stranami neovplyvniteľné, v prípade\npremlčania viazané na uplatnenie námietky príslušnou procesnou stranou. V prejednávanej veci mala\ntáto skutočnosť len jediný praktický význam, že na miesto 30 alebo 60 dňovej prekluzívnej lehoty\nzavedenej neskoršou novelizáciou zák. č.182/1993 Z. z., prehlasovaní vlastníci mali na uplatnenie práva\nprehlasovaného vlastníka na súde lehotu dlhšiu a to všeobecnú premlčaciu lehotu 3 roky. Podanie žaloby\npo tejto lehote bolo spojené s rizikom vznesenia námietky premlčania, a teda vtedajšia právna úprava\nbola na prospech žalovaných a aj ju využili. V danom prípade nejde o prípad, kedy by vlastníci nevyužili\nalebo zmeškali lehotu na podanie žaloby podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z., ale takáto žaloba bola\npodaná a bolo o nej právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.05.2014\nsp. zn. 11C 349/2000 -1818 v spojení s opravnými uzneseniami sp. zn. 11C 349/2000 - 1908 zo dňa\n15.05.2015 a sp. zn. 11C 349/2000 - 2008 zo dňa 07.09.2015 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 3 Co 275/2017Z 22.02.2022 tak, že odvolací súd konanie proti zomrelým žalobcom\naj žalovaným zastavil a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Pokiaľ ide\no argumentáciu prvoinštančného súdu právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v\nBratislave z 31.05.2022 sp. zn. 8 Co 79/2019 - 408, ktorým o odvolaní žalovaných proti rozsudku súdu\nprvej inštancie rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nv podrobnostiach poukázal na svoje písomné podanie z 02.01.2023 osobitne bod 5., v ktorom upriamil\npozornosť na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22.02.2022 sp. zn. 8 Co 22/2022, ktorým potvrdil\nrozhodnutie Okresného súdu Bratislava II z 09.09.2021, ktorým súd prerušil konanie po takmer 20 - tich\nrokoch konania. Krajský súd v Bratislave v tomto uznesení argumentoval rozhodnutím NS SR R 80/2021\na nemožnosťou posudzovania platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov v inom konaní\nnež v konaní podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. a je preto zrejmé, že senát KS v identickom zložení\n\nho považoval za použiteľné a prvoinštančný súd ho nepovažoval za použiteľné. Nesprávne si podľa jeho\nnázoru prvoinštančný súd vysvetlil právny názor odvolacieho súdu, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu\nako správcu nemožno vyvodzovať na základe uzatvorených zmlúv so subdodávateľmi resp. na základe\ndodávky médií a služieb. S takýmto záverom možno súhlasiť, že toto ešte nemusí znamenať, že žalobca\nje aj správcom. Namietal však, že ak žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore ako správca, je aktívne\nlegitimovaný minimálne ako veriteľ, ktorý kontinuálne dodáva žalovaným médiá a služby, títo plnenia\nprijímajú a nikomu za to nič neplatia. V tejto súvislosti poukázal na zásadu „iura novit curia“ a na to, že súd\nnie je viazaný právnym posúdením uplatneného nároku. Trval na tom, že v prejednávanom prípade platí\nrozhodnutie NS SR publikované v Zbierke stanovísk NS rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021\na v ňom uvedený právny názor, že týchto prípadoch sa ex offo zásada prihliadať na prípadnú absolútnu\nneplatnosť právnych úkonov na toto nevzťahuje. Prvoinštančný súd si protirečí, keď tvrdí, že aktívnu\nvecnú legitimáciu bol povinný skúmať z úradnej povinnosti a zároveň sa odvoláva na kontradiktórnosť\nsporového konania, v rámci ktorého žalobca tvrdenie, že ma uzatvorené individuálne zmluvy o výkone\nsprávy s väčšinou jednotlivých vlastníkov nepreukázal. Podľa jeho názoru kontradiktórnosť neznamená,\nže súd pre objasnenie veci, najmä ak ide o „úradnú povinnosť“ nie je povinný urobiť žiadny úkon. Ak\nby žalobcu vyzval, alebo sa oboznámil minimálne so spismi, ktoré vo svojich rozhodnutiach cituje a na\nktoré poukazuje aj Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení, zistil by, že tieto zmluvy v konaniach\nuž boli predložené, aj v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C 226/2002. Poukázal na to, že v\nkonaní bolo dostatočne preukázané, že od marca 2000 nevykonáva správu bytového domu iný subjekt\nako žalobca. Ak prvoinštančný súd tvrdí, že žalobca nie je správcom a nie je aktívne legitimovaný k\nvymáhaniu pohľadávok od neplatičov, a zák. č. 182/1993 Z. z. predpokladá len jednu z dvoch foriem\nsprávy - spoločenstvo vlastníkov, alebo zmluvu o výkone správy, je otázne, kto je oprávnený vymáhať\nnedoplatky resp. zabezpečovať chod domu.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdiť a priznať im proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nNesúhlasili s právnym záverom žalobcu, podľa ktorého s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR z 29.06.2021 sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov SR č.7/2021 ako R 80/2021, nemožno ako predbežnú otázku skúmať platnosť Zmluvy o výkone\nsprávy z 26.02.2000, t. j. otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k vymáhaniu nedoplatkov v tomto\nkonaní. S poukazom na bod 11. 1., 11. 5. až 11. 7. odôvodnenia R 80/2021 namietali, že Najvyšší súd SR\nvychádzal zo znenia § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej\nlen „ZVB“) v znení do 30.09.2014. Z argumentácie Najvyššieho súdu SR uvedenej v bodoch 11. 4. až\n11. 7. odôvodnenia R 80/2021 vyplýva, že aplikácia právnej vety uvedeného rozhodnutia v podobných\nsporoch predpokladá a/právnu úpravu v čase vzniku právneho úkonu sui generis podľa § 14 ods. 4\nZVB v znení do 30.09.2014, b/existenciu právneho úkonu sui generis a jeho schvaľovanie a prijatie\nvlastníkmi na schôdzi - zhromaždení vlastníkov. Vzhľadom na uvedené sa podľa ich názoru R 80/2021\nna prerokovávaný prípad ohľadne posudzovania vecnej aktívnej legitimácie žalobcu nedá aplikovať.\nUviedli, že žalobca vecnú aktívnu legitimáciu osvedčoval a/tvrdením, že od roku 2000 vykonáva správu\nbytov v bytovom dome na T. ul. v D., vchody č. XX až XX; b/ postavením generálneho dodávateľa médií a\nslužieb vlastníkom tohto obytného domu s poukazom na uzavreté zmluvy s Bratislavskou teplárenskou\na.s., s Vodárňami a kanalizáciami š.p., s TERMO- Ing. K. T., s KONE s.r.o., s O. Š., s OLO a.s. a so\nZápadoslovenskými energetickými závodmi š.p.; c/ uzavretou Zmluvou o výkone správy podpísanou\ndňa 26.02.2000 piatimi delegovanými zástupcami vlastníkov za predmetný bytový dom; d/ uzavretými\nindividuálnymi Zmluvami o výkone správy vlastníkmi 129 - tich bytov bez uvedenia dátumu, kedy vlastníci\nzmluvu podpísali. V čase vzniku právnych úkonov, ktorými žalobca osvedčuje aktívnu legitimáciu v\nspore, bola účinná právna úprava § 14 ZVB v znení do 30.06.2004, ktorá neobsahovala prekluzívne\nlehoty, uplynutím ktorých už nebolo možné akýmkoľvek spôsobom sa úspešne domáhať zrušenia či\nneplatnosti prijatých rozhodnutí vlastníkmi. Je preto nelogické, aby sa v danom prípade v neprospech\nžalovaných ako vlastníkov posudzovalo nevyužitie možnosti domáhať sa neplatnosti rozhodnutí prijatých\nna schôdzi a uskutočnených právnych úkonov počas plynutia prekluzívnych lehôt, ktoré právna úprava\nv čase ich vzniku neobsahovala. Nesúhlasili so záverom žalobcu, podľa ktorého na základe právneho\nzáveru vysloveného v R 80/2021 nie je možné v prerokovávanom prípade ako predbežnú otázku\nskúmať platnosť Zmluvy o výkone správy z 26.02.2000, t. j. otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nk vymáhaniu nedoplatkov v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 ZVB v znení do 30.09.2014.\nTento záver odporuje výkladu a súdno - aplikačnej praxi, podľa ktorej na preskúmanie rozhodnutí a\n(ne)platnosti právnych úkonov je potrebné aplikovať právnu úpravu v čase ich vzniku a tou bola úprava\nprijatá zákonodarcom v 14 ods. 1 až 4 ZVB v znení do 30.06.2004. Najvyšší súd SR v R 80/2021 vyložil\nprocesný postup prehlasovaných vlastníkov podľa § 14 ods. 4 ZVB v znení od 01.07.2004 do 30.09.2014\n\nslúžiaci na zvrátenie nepriaznivého rozhodnutia prijatého na schôdzi - zhromaždení, ale jeho vydaním\nnepoprel a nezrušil právnu úpravu ustanovenia § 14 ZVB v znení do 30.06.2004, podľa ktorej je potrebné\nneplatnosť prijatých rozhodnutí na schôdzach vykonaných v predmetnom bytovom dome v dňoch 20.12.\naž 21.12.1999 posudzovať. Uviedli, že aktívnu legitimáciu osvedčovanú žalobcom právnymi úkonmi\nvzniknutými v čase právnej úpravy ZVB v znení od 11.10.1999 do 30.06.2004 namietajú podľa § 14\nods. 2, alinea prvá ZVB v znení do 30.06.2004 zákonom prezumovanou absolútnou neplatnosťou\nprávnych úkonov, lebo z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto neboli predmetom prerokovania\na rozhodovania na schôdzach vlastníkov, konaných v dňoch 20.12. až 21.12.1999 na T. ul. č. XX až\nXX v D., preto nie je možné pri ich právnom posudzovaní v tomto konaní vychádzať z právnej vety R\n80/2021. Pretože ZVB v znení do 30.06.2004 v čase uzatvárania právnych úkonov v ustanovení § 14\nupravoval ich vznik bez podmienky predchádzajúceho súhlasu na schôdzi vlastníkov, vychádzalo sa zo\nzásady väčšinového princípu, podľa ktorého o akejkoľvek otázke bez výhrady rozhodovala nadpolovičná\nväčšina všetkých vlastníkov bytov v dome. Žalobca v zmysle hmotno - právnych predpisov platných v\nčase jeho ustanovenia za správcu, nebol vlastníkmi za správcu platne odsúhlasený. Zmluva o výkone\nsprávy podpísaná 26.02.2000 piatimi delegovanými zástupcami odporuje väčšinovému princípu a preto\nje potrebné ju hodnotiť ako neplatný právny úkon, ktorý neumožňuje žalobcovi zastupovať v tomto\nspore vlastníkov. Ďalej uviedli, že aby mohol byť žalobca legitimovaný ako veriteľ - nie správca, ktorý\nkontinuálne dodáva žalovaným médiá a služby a títo plnenia prijímajú a nikomu za to nič neplatia,\nmusel by jeho uplatnený nárok vychádzať z kauzálneho nexusu, ktorým by bol uzatvorený záväzkový\nvzťah (zmluva) medzi ním a žalovanými. Počas konania však takýto záväzkový vzťah nebol predmetom\ndokazovania.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojom odvolaní a argumentácii v\nňom uvedenej, ako aj na svojich predchádzajúcich písomných podaniach a ústnych prednesoch.\n5. V priebehu odvolacieho konania zomrel žalovaný 2/ X. F.V. dňa XX.XX.XXXX.\n6. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd\nposúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.\n7. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,\nže v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania\nprešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.\n8. Z uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.02.2025 č. k. 26D/498/2024 - 74, Dnot 75/2024\nodvolací súd zistil, že dedičmi po poručiteľovi X. F. sú jeho pozostalá manželka - žalovaná 3/a deti - I. F.,\nnar. XX.XX.XXXX, D., N. XXXX/.XX a O. Š., nar. XX.XX.XXXX, D., T. XX. Odvolací súd preto v zmysle\n§ 63 ods. 2 CSP rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní s právnymi nástupcami žalovaného 2/.\n9. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 26.09.2025 zobral späť žalobu proti žalovaným\n2/ a 3/, žiadal proti nim konanie zastaviť s tým, že si voči žalovaným neuplatňuje trovy konania, a\nto z dôvodu, že medzi žalobcom a O. Š.V., ako právnou nástupkyňou žalovaných 2/a 3/na základe\nuzavretej mimosúdnej dohody došlo k uhradeniu celého predmetu sporu. Z pripojenej Dohody o\nmimosúdnom riešení sporov zo dňa 01.09.2025 uzavretej medzi Vlastníkmi bytov a nebytových\npriestorov v bytovom dome T. XX, XX, XX, XX, D., zastúpených spoločnosťou BYTOSPOL.S.S. s.r.o.,\nBratislava, ako správcom a O. Š.V. ako vlastníčkou, vyplýva, že vlastníčka (ako právna nástupkyňa\nX. F. a O. F.) je na základe schválenej dohody dedičov a uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo\ndňa 05.02.2025 č. k. 26D/498/2024 - 74, Dnot 75/2024, výlučnou vlastníčkou nehnuteľného majetku\na to bytu č. XX špecifikovaného v čl. 1 body 1 Dohody; predmetom dohody je o. i. aj pohľadávka\nžalobcu uplatnená v tomto konaní, ktorú vlastníčka čo do právneho základu aj výšky v plnej miere\nuznáva; a zároveň vlastníčka v postavení žalovanej súhlasí so späťvzatím všetkých návrhov správcom\nako žalobcom a nežiada voči žalobcovi náhradu trov konania a trov svojho právneho zastúpenia.\nPísomným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2025 žalobca zobral späť žalobu proti žalovanej 4/,\nžiadal konanie proti nej zastaviť s tým, že si voči žalovanej neuplatňuje trovy konania, a to z dôvodu,\nže medzi žalobcom a žalovanou 4/ na základe uzavretej mimosúdnej dohody došlo k uhradeniu celého\npredmetu sporu. Z pripojenej Dohody o mimosúdnom riešení sporov zo dňa 08.12.2025 uzavretej\nmedzi Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome T. XX, XX, XX, XX, D., zastúpených\nspoločnosťou BYTOSPOL.S.S., s.r.o., Bratislava, ako správcom a žalovanou 4/ ako vlastníčkou, vyplýva,\nže predmetom dohody je o. i. aj pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní, ktorú vlastníčka čo do\nprávneho základu aj výšky v plnej miere uznáva; a zároveň vlastníčka v postavení žalovanej súhlasí so\nspäťvzatím všetkých návrhov správcom ako žalobcom a nežiada voči žalobcovi náhradu trov konania a\ntrov svojho právneho zastúpenia. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2025 žalobca zobral\nspäť žalobu proti žalovaným 5/až 6/; žiadal konanie proti nim zastaviť s tým, že si voči žalovaným\nneuplatňuje trovy konania; a to z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovanými 5/až 6/ na základe uzavretej\n\nmimosúdnej dohody došlo k uhradeniu celého predmetu sporu. Z pripojenej Dohody o mimosúdnom\nriešení sporov zo dňa 16.12.2025 uzavretej medzi Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom\ndome T. XX, XX, XX, XX, D., zastúpených spoločnosťou BYTOSPOL.S.S., s.r.o., Bratislava, ako\nsprávcom a žalovanými 5/ a 6/ ako vlastníkmi, vyplýva, že predmetom dohody je o. i. aj pohľadávka\nžalobcu uplatnená v tomto konaní, ktorú vlastníci čo do právneho základu aj výšky v plnej miere uznávajú;\na zároveň vlastníci v postavení žalovaných súhlasia so späťvzatím všetkých návrhov správcom ako\nžalobcom a nežiadajú voči žalobcovi náhradu trov konania a trov svojho právneho zastúpenia.\n10. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.\n11. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov\nnesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie\nzastaví.\n12. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení\ns § 219 ods. 3 C.s.p.) a vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom proti žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/\na 6/; po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť; z dôvodu uzavretia\nmimosúdnych dohôd na základe, ktorých došlo k úhrade žalovanej istiny s príslušenstvom a súčasťou\nktorých bol aj ich súhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil\nspäťvzatie žaloby proti právnym nástupcom žalovaného 2/- žalovaným 2a/, 2b/, 3/ a žalovaným 4/, 5/ a\n6/, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.\n13. Následne odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola\nzamietnutá žaloba žalobcu proti žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/ a 10/, v medziach uplatnených odvolacích\ndôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n14. Žalobca sa v konaní domáhal, z dôvodu neuhradených poplatkov za užívanie bytu a plnenia spojené\ns užívaním bytu, proti žalovanej 1/ zaplatenia sumy 3232,65 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne\nzo sumy 1114,66 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1065,60\n€ od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1052,39 € od 01.06.2016\ndo zaplatenia, proti žalovanej 7/ zaplatenia sumy 3118,49 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne\nzo sumy 1081,72 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1021,21\n€ od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1015,56 € od 01.06.2016\ndo zaplatenia, proti žalovanému 8/ zaplatenia sumy 3216,45 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania\nročne zo sumy 1109,26 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy\n1060,20 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1046,99 € od\n01.06.2016 do zaplatenia, a proti žalovaným 9/ a 10/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 4648,64\n€ spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1608,47 € od 01.06.2014 do zaplatenia, 5,05\n% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1514,10 € od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,00 % úrokom z\nomeškania ročne zo sumy 1526,07 € od 01.06.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozsudkom zo\ndňa 14.01.2019 č. k. 52C/35/2017 - 323 vo veci rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal\nžalovaných na zaplatenie žalovaných súm s príslušenstvom žalobcovi. Na odvolanie žalovaných Krajský\nsúd v Bratislave uznesením zo dňa 31.05.2022 č. k. 8Co/79/2019 - 408 zrušil napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súdu prvej inštancie uloží ju vysporiadať\nsa s listinnými dôkazmi predloženými žalovanými a posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore\nv súlade s ust. § 6, § 8 a § 14 zák. č. 182/1993 Z. z. účinného do 31.08.2002. V ďalšom konaní\nsúd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcom uznesení\nposúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore na základe vykonaného dokazovania podľa § 6 ods.\n1, 2, 3, § 8 ods. 1, 3, § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2002 a\ndospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore predložením platnej\nZmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000, ani inými s vlastníkmi uzatvorenými zmluvami o výkone\nsprávy a jeho aktívna vecná legitimácia v spore nevyplýva ani z faktického výkonu správy a dodávania\nslužieb a médií žalovaným. Vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalovaných, že zmluva o výkone správy z\n26.02.2000, ktorú podpísali piati delegovaní zástupcovia vlastníkov bytov je neplatná. Dospel k záveru,\nže predložená Zmluva o výkone správy zo dňa 26.02.2000, ktorú uzavrel žalobca na jednej strane a\nzástupcovia vlastníkov na strane druhej, a z ktorej žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v\nspore, nepreukazuje výkon správy žalobcu, nakoľko ju neuzavrela väčšina vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. platného a účinného v rozhodnom čase. Uviedol,\nže nebolo ani preukázané, že vlastníci bytov v bytovom dome T. XX - XX postupom podľa § 14 cit.\nzák. prijali platné uznesenie, ktorým by splnomocnili zástupcov vlastníkov, ktorí predmetnú uvedenú\nzmluvu o výkone správy podpísali, na uzavretie predmetnej zmluvy o výkone správy aj za ostatných\n\nvlastníkov bytov. Vysporiadal sa aj s námietkou žalobcu, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 29.06.2021 sp. zn. 1 Cdo 60/2019, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR\nč. 7/2021 ako R 80/2021, otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd\nposudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení do 30.09.2014,\na to ani ako otázku predbežnú. V tejto súvislosti uviedol, že uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu\nnedopadá na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 182/1993 Z. z. účinnú a platnú v čase do prijatia\nprávnej úpravy, ktorá zaviedla prekluzívnu lehotu pre uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka podať v\nstanovenej lehote žalobu na súde. Poukázal na to, že právna úprava § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.\nplatná a účinná v rozhodnom čase nestanovila prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva prehlasovaného\nvlastníka na súde. Žalobca v dovolaní nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že Zmluva o výkone\nsprávy z 26.02.2000 je neplatná a že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2021 sp. zn. 1 Cdo\n60/2019, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021 nedopadá\nna právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 182/1993 Z. z. účinnú a platnú v čase do prijatia právnej úpravy,\nktorá zaviedla prekluzívnu lehotu pre uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka podať v stanovenej\nlehote žalobu na súd. Namietal, že ani nejde o prípad, kedy by vlastníci nevyužili alebo zmeškali lehotu\nna podanie žaloby podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z., ale takáto žaloba bola podaná a bolo o\nnej právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.05.2014 sp. zn. 11C\n349/2000 -1818 v spojení s opravnými uzneseniami sp. zn. 11C 349/2000 - 1908 zo dňa 15.05.2015 a\nsp. zn. 11C 349/2000 - 2008 zo dňa 07.09.2015 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 3 Co 275/2017Z 22.02.2022 tak, že odvolací súd konanie proti zomrelým žalobcom aj žalovaným\nzastavil a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Trval na tom, že v danom\nprípade platí rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke stanovísk NS rozhodnutí súdov SR č. 7/2021\nako R 80/2021 a v ňom uvedený právny názor, že týchto prípadoch sa ex offo zásada prihliadať na\nprípadnú absolútnu neplatnosť právnych úkonov na toto nevzťahuje.\n15. Podľa právnej vety uvedenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR publikovanom v Zbierke stanovísk\nNS a rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021, otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením\nvlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení do 30.09.2014, a to ani ako otázku predbežnú.\nZ odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že k uvedenému záveru najvyšší súd dospel výkladom\nustanovenia § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov v znení platnom do 30.09.2014, upravujúceho\nprekluzívnu lehotu na podanie žaloby prehlasovaného vlastníka, ktorou sa môže domáhať neplatnosti\nuznesení prijatých na schôdzi, či zhromaždení vlastníkov. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom\nrozhodnutí z právneho záveru najvyššieho súdu uvedeného v rozhodnutí R 80/2021 nevychádzal, z\ndôvodu že vychádzal z ustanovenia § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom a účinnom v\nčase uzavretia predloženej Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000, t. j. do 31.08.2002, ktoré\nprekluzívnu lehotu na podanie žaloby prehlasovaného vlastníka neupravovalo. Z tejto právnej úpravy\núčinnej do 31.08.2002 vychádzal aj najvyšší súd v uznesení sp .zn. 4Cdo/199/2019 zo dňa 16.12.2020,\nvydanom v skutkovo a právne rovnakom spore, predmetom ktorého bolo zaplatenie nedoplatkov za\nposkytnuté a žalovanými prijaté médiá a služby za iné žalované obdobie, v ktorom uviedol, že : „Pokiaľ\nteda odvolací súd, resp. súd prvej inštancie nevyčkali do právoplatného skončenia sporu vedeného na\nOkresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 11C 349/2000 o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy\nso žalobcom z 26.02.2000 a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore posúdili ako predbežnú\notázku, bolo ich povinnosťou uvedené náležite posúdiť a odôvodniť v súlade s ust. § 6, § 8 a §\n14 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného do 31.08.2002, t.j. účinného v čase uzavretia zmluvy o výkone\nsprávy z 26.02.2002. K uvedenému záveru dospel najvyšší súd aj v uznesení sp. zn. 7Cdo/12/2022 zo\ndňa 27.04.2023, t. j. vydanom po publikovaní rozhodnutia R 80/2021 a rozhodnutí Krajského súdu v\nBratislave rozsudkom z 22.02.2022 sp. zn. 3Co/275/2017, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu\nBratislava II zo dňa 29.05.2014 č. k. 11C/349/2000 - 1818, v spojení s opravnými uzneseniami z\n15.05.2015 č. k. 11C/349/2000 - 1908 a z 07.09.2015 č. k. 11C/349/2000 - 2008, ktorým bola zamietnutá\nžaloba o. i. aj v časti určenia neplatnosti Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000. I keď rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp .zn. 4Cdo/199/2019, z ktorého vychádzal odvolací súd vo svojom zrušujúcom\nuznesení, a aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/12/2022, boli procesnými rozhodnutiami, ktorými boli zrušené\nrozhodnutia odvolacieho súdu pre nepreskúmateľnosť a najvyšší súd v nich vytýkal odvolaciemu súdu,\nže nevyčkal do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn.\n11C/349/2000 o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy z 26.02.2000 a aktívnu vecnú legitimáciu\nžalobcu posúdili ako predbežnú otázku, nevyplýva z nich podľa názoru odvolacieho súdu záver o\nnemožnosti posúdenia platnosti predmetnej zmluvy o výkone správy v inom konaní.\n\n16. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie uznesením odvolacieho súdu zo dňa\n31.05.2022 č. k. 8Co/79/2019 - 408, posudzoval Najvyšší súd SR otázku, či mohol súd v konaní o\nzaplatenie vyúčtovaných nákladov spojených s užívaním bytov, predbežne posudzovať platnosť zmluvy\no výkone správy uzavretej delegovanými zástupcami - členmi výboru vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov s BYTOSPOL.S.S. z 26.02.2000, v uznesení sp. zn. 7Cdo/58/2024 zo dňa 28.05.2025,\nv ktorom uviedol, že : „Podľa právnej vety judikátu R 80/2021, uverejneného v Zbierke stanovísk a\nrozhodnutí súdov SR č. 7/2021 (išlo o rozsudok najvyššieho súdu z 29. júna 2021 sp. zn. 1Cdo/60/2019)\n„otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní\nnež v konaní podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\nv znení do 30.09.2014, a to ani ako otázku predbežnú“. Režimu citovanej právnej vety podlieha aj\nposudzovanie platnosti zmluvy o výkone správy uzavretej delegovanými zástupcami - členmi výboru\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov s BYTOSPOL.S.S. z 26. februára 2000. Inak povedané, ak v\nteraz posudzovanej veci nebolo možné predbežne posúdiť otázku platnosti zmluvy o výkone správy a v\ninom konaní nebola vyslovená jej neplatnosť (pozri bod 19), potom stráca na právnom význame otázka\no prípadnom nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie tejto žaloby.“ Bode 19 odôvodnenia\nnajvyšší súd poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II, v ktorom bola rozsudkom\nz 29.05.2014 č. k. 11C/349/2000 - 1818, v spojení s opravnými uzneseniami z 15.05.2015 č. k.\n11C/349/2000 - 1908 a zo 07.09.2015 č. k. 11C/349/2000 - 2008, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 22.02.2022 sp. zn. 3Co/275/2017 zamietnutá žaloba týkajúca sa okrem iného určenia\nneplatnosti zmluvy o výkone správy uzavretej delegovanými zástupcami - členmi výboru vlastníkov bytov\na nebytových priestorov s BYTOSPOL.S.S., s.r.o., Bratislava z 26. februára 2000.\n17. Z uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu; podľa ktorého sa právna veta judikátu R 80/2021\nvzťahuje aj na posudzovanie platnosti zmluvy o výkone správy uzavretej delegovanými zástupcami členmi výboru vlastníkov nebytových priestorov s BYTOSPOL.S.S. z 26.02.2000; je potrebné vychádzať\naj v tomto konaní, v ktorom žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu práve od uvedenej\nzmluvy o výkone správy zo dňa 26.02.2000. Z uvedeného vyplýva, že platnosť predmetnej zmluvy o\nvýkone správy nemožno posudzovať ako predbežnú otázku v tomto konaní a je potrebné vychádzať z\nrozsudku Okresného súdu Bratislava II z 29.05.2014 č. k. 11C/349/2000 - 1818, v spojení s opravnými\nuzneseniami z 15.05.2015 č. k. 11C/349/2000 - 1908 a zo 07.09.2015 č. k. 11C/349/2000 - 2008,\npotvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022 sp. zn. 3Co/275/2017, ktorým\nbola žaloba o. i. aj v časti určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o výkone správy zamietnutá, čo má\nza následok aj konvalidáciu prípadných vád rozhodnutia vlastníkov, keď povinnosť súdu prihliadať na\nabsolútnu neplatnosť právnych úkonov ex offo sa na rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov nevzťahuje\n(bod 11. 5. R 80/2021). Vzhľadom na uvedené je potrebné vychádzať z toho, že Zmluva o výkone správy\nzo dňa 26.02.2020 je platná a na jej základe je žalobca ako správca predmetného bytového domu aktívne\nvecne legitimovaný na vymáhanie nedoplatkov na úhradách za užívanie bytu a za plnenia spojené\ns užívaním bytu od žalovaných. Z uvedeného je zrejmé, že záver súdu prvej inštancie o neplatnosti\nZmluvy o výkone správy z 26.02.2000 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku\nnesprávneho výkladu právnej úpravy § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. platného a účinného v rozhodnom\nčase, podľa ktorého sa na túto právnu úpravu nevzťahuje rozhodnutie NS SR uverejnené Zbierke\nstanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 7/2021 ako R 80/2021.\n18. K zmene právneho názoru uvedeného v zrušujúcom uznesení dospel odvolací súd na základe\nnásledne vydaného uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/58/2024 zo dňa\n28.05.2025, z ktorého je potrebné vychádzať aj v prejednávanej veci, v súlade s princípom právnej\nistoty (čl. 2 CSP) a právnym názorom Ústavného súdu SR uvedeným v náleze sp. zn. II ÚS 293/2018\nzo dňa 17.10.2018, podľa ktorého „Protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch\nneprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere verejnosti v spravodlivé\nsúdne konanie a v súdny systém ako taký.“\n19. V konaní medzi stranami nebolo sporné, sa žalobca v rozhodnom období aj fakticky vykonával správu\npredmetného bytového domu a poskytoval služby všetkým vlastníkom bytov v tomto bytovom dome,\nteda aj žalovaným, na základe uzavretých zmlúv s jednotlivými subdodávateľmi médií a služieb, na\nzáklade ktorých im aj uhrádzal platby za dodané mediá a služby, pričom žalovaný za dodané služby\nžiadnu úhradu neplatili, či im vznikol dlh v sumách uplatnených žalobcom, výšku ktorých ako vzniknutých\nnedoplatkov nespochybnili. Keďže žalovaní v konaní nenamietali výšku žalobcom uplatneného nároku\nani uplatnených úrokov z omeškania, odvolací súd považoval výšku nedoplatkov žalovaných 1/, 7/, 8/,\n9/a 10/ za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie 01.01.2013 do 31.12.2015, ako aj\nvýšku poplatkov z omeškania, uplatnených žalobcom za nespornú.\n\n20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti podľa § 388 CSP\nzmenil tak, že vyhovel žalobe žalobcu proti žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/a 10/, ktorým uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s §\n255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (prvoinštančného a\nodvolacieho) proti žalovaným 2a/, 2b/, 3/, 4/, 5/, a 6/, proti ktorým zobral žalobu späť z dôvodu úhrady\npohľadávky žalobcu žalovanými v priebehu konania na základe uzavretej mimosúdnej dohody, keďže\nžalobca sa proti nim výslovne vzdal náhrady trov konania. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nkonania (prvoinštančného a odvolacieho ) v celom rozsahu proti žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/a 10/, proti ktorým\nmal žalobca vo veci plný úspech.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané\nvčas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.\n1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "52C/35/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d870a8a8-fb2a-4889-b351-3b6e114c4923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.293.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 293/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 293/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.293.2018.2"}, {"guid": "3e94be04-7c94-40d8-a67e-4dabdfc2f3f1:aef80c60-03ce-412e-aa0d-be350f44ca4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1205213889.6", "spisova_znacka": "7Cdo/58/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/58/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1205213889.6"}, {"guid": "c7372418-3a74-433e-9fd6-aec6a42c0f7d:5efe1d20-0747-4bef-8eb9-ff0ae60987c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3113233793.1", "spisova_znacka": "1Cdo/60/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/60/2019 z 28. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3113233793.1"}, {"guid": "84b95522-f655-4420-8f86-0253f9a24a75:7ee79ecb-3a62-49cb-9783-a0259159e958", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/22/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/22/2022 z 17. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-01-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/84b95522-f655-4420-8f86-0253f9a24a75:7ee79ecb-3a62-49cb-9783-a0259159e958"}, {"guid": "2a57de04-1fe9-4986-9953-b92566dd4600:06aafee7-c819-4d3f-92bd-00155f3e6acb", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/275/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/275/2017 z 22. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-02-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2a57de04-1fe9-4986-9953-b92566dd4600:06aafee7-c819-4d3f-92bd-00155f3e6acb"}, {"guid": "d8e569df-3499-4681-ab42-94c97fe4b615:425400c1-0fb0-4ae6-b62f-d9f2a5232816", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/79/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/79/2019 z 26. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d8e569df-3499-4681-ab42-94c97fe4b615:425400c1-0fb0-4ae6-b62f-d9f2a5232816"}], "citovane_v": []}