Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/147/2024 z 11. 6. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 4Cob/147/2024 1216215484 11. 06. 2026 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2026:1216215484.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Pekamo, s.r.o., Sv. Gorazda 656, 951 31 Močenok, IČO: 48 050 393, zast. JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Pri Suchom mlyne 50, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: SPP distribúcia, a.s., Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, Städtle 17, Vaduz 9490, Lichtenštajnské kniežatstvo, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky: BOOM & SMART Slovakia, Mostová 185/2, 811 02 Bratislava, IČO: 53 096 428, o zaplatenie 39.468,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/339/2016-906 zo dňa 11. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. B2-25Cb/339/2016-947 zo dňa 23. októbra 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/339/2016-906 zo dňa 11. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. B2-25Cb/339/2016-947 zo dňa 23. októbra 2024 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacích konaní v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Opravným uznesením č.k. B2-25Cb/339/2016-947 zo dňa 23. októbra 2024 opravil v zmysle § 224 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) chybu v záhlaví rozsudku. Súd rozhodol s poukazom na §§ 1 ods. 2, 386 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), §§ 451 ods. 1, 2, 454, 456, 458 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 71 ods. 2 písm. d), 76 ods. 11, 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, 3 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len ZoE), § 1 ods. 9 vyhl. MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 2 písm. m), § 15 ods. 7 písm. d) zák. č. 142/2022 Z. z. o metrológii, § 255 ods. 1, 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 39.468,28 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.6.2016 žalovaný zaslal žalobcovi vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, v ktorom uviedol, že žalobca

sa mal tohto dopustiť v období od 12.12.2015 do 8.6.2016. Uvedené zdôvodnil tým, že k odberu plynu malo dochádzať meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V liste žalovaný vyčíslil domnelú škodu 39.468,28 eur podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012. Zároveň uložil žalobcovi lehotu na úhradu tejto sumy, v opačnom prípade pristúpi dňa 16.8.2016 k odpojeniu odberného plynového zariadenia. Žalobca s vyúčtovaním škody nesúhlasil, bol názoru, že plomba na meradle nebola poškodená, ani samotné meradlo, pričom nebolo preukázané, že meradlo nebolo dodané už s takouto vadou. Z obavy pred odpojením od plynu a ohrozenia jeho podnikania žalobca uhradil dňa 25.8.2016 žalovanému predmetnú sumu. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepreukázal naplnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Žalovaný nepreukázal výšku škody a ani to, či meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, alebo jeho funkčnosť obmedzená. Nepreukázal, že by odber pred zistením poškodenia plomby bol výrazne odlišný ako odber v predchádzajúcich a nasledujúcich obdobiach. Žalobcovi nie je jasné, z akého dôvodu sa uskutočnila kontrola meradla dňa 8.6.2016 a či možno vylúčiť, že k poškodeniu došlo v súvislosti s týmto zásahom. Žalovaný škodu vyčíslil skôr, ako bol vo veci vypracovaný znalecký posudok. Žalobca predmetnú sumu zaplatil pod tlakom, v tiesni a z preventívnych dôvodov v snahe zabrániť možným likvidačným dôsledkom pre jeho podnikanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že táto je nedôvodná, nakoľko plomba bola preukázateľne v poriadku pri kontrole uskutočnenej v auguste 2015 a preukázateľne bola pozmenená pri kontrole v júni 2016. Keďže nie je možné presne určiť, kedy došlo k porušeniu originálnej plomby, za obdobie neoprávneného odberu sa v zmysle vyhlášky (§ 1 ods. 9) považuje obdobie odo dňa vykonania posledného fyzického odpočtu meradla. Úlohou znalca nebolo v predmetnom prípade skúmať a preukazovať možnú manipuláciu s číselníkom, príp. jeho poškodenie, keďže neoprávnený odber je aj odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Namietol aj uplatnenie úroku z omeškania, ktoré nie je v súlade s právnymi predpismi. Z faktúry č. 9000225497 vystavenej žalovaným dňa 30.6.2016 vyplýva, že ňou vyúčtoval žalobcovi ako odberateľovi škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 12.12.2015 do 8.6.2016 vo výške 39.468,28 eur so splatnosťou dňa 15.7.2016. Prílohu faktúry bol zároveň Výpočet škody, sprievodný list, znalecký posudok, žiadosť o splátky. Z rozpisu položiek k faktúre č. 4295003459 dodávateľa plynu innogy Slovensko s.r.o. vyplýva, že na odbernom mieste žalobcu (č. 2296) plynomer č. 511000680005 vykazoval za obdobie od 4.12.2015 do 8.6.2016 spotrebu 0 m3. Zo znaleckého posudku č. 413/PL-2014 zo dňa 24.6.2016, vypracovaného znalcom Ing. Petrom Leškom na základe žiadosti žalovaného (zadávateľa) vyplýva, že jeho účelom bolo potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Z nálezovej časti posudku vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom 5352048, ktorý má na počítadle údaj „235089,08“. Z predloženého plynomeru demontoval olovenú plombu krytu číselníka, pričom zistil, že sa na plombe nachádza označenie „09 - M43“. V posudkovej časti ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že nedisponuje kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští s označením v tvare loga spoločnosti „ITRON“, ktorou bola plomba v roku 2010 pri jeho výrobe označená, nemohol vykonať ich porovnanie so spornými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští. Napriek tomu potvrdil, že plynomer vyrobený v roku 2010 nemôže mať overovaciu značku s rokom overenia 2009. V Závere posudku na jednotlivé otázky uviedol, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie „09 - M43“. Plomba osadená v kryte číselníka nebola označená nástrojom na to určeným. Nezistil poškodenie ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka. Na základe zistených skutočností potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Nakoniec zopakoval nemožnosť vykonania porovnania odtlačkov čeľustí plombovacích klieští. Žalobca vo vyjadrení z 28.1.2019 uviedol, že súdu predložil vyúčtovacie faktúry za obdobie od 1.12.2010 do 31.7.2018, z ktorých vyplýva priemerná spotreba plynu na odbernom mieste žalobcu 22008 m3, pričom spotreba určená žalovaným bola 123840 m3. Z uvedeného je zrejmé, že takto určená výška škody neplní kompenzačnú funkciu, ale pôsobí voči žalobcovi sankčne a jej úhradou by došlo k nadkompenzácii na strane žalovaného. Ak žalovaný zotrvá na tom, že výšku škody určil správne podľa vyhlášky, tak súd musí žalobe vyhovieť a nemôže pristúpiť k zníženiu výšky náhrady škody, preto by neboli preukázané podmienky v § 82 ods. 3 ZoE na určenie výšky škody podľa predmetnej vyhlášky. Súd môže znížiť výšku náhrady škody len v prípade, ak by žalovaný zmenil svoje tvrdenia v tom smere, že by tvrdil, že vyhlášku nemožno použiť, pretože výšku škody je možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Žalovaný vo vyjadrení z 12.3.2019 uviedol, že skutočnosť, že žalobca v rozhodnom období zemný plyn odoberal, nie je medzi stranami sporná. Žalobca v rozhodnom období odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a

teda pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, a plomba nebola označená nástrojom na to určeným. Na plynomeri sa nachádzala overovacia značka s rokom overenia 2009, pričom plynomer bol vyrobený až v roku 2010. Pokiaľ odberateľ plynu bude s meradlom, na ktorom je poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii odoberať plyn, čo je aj prípad žalobcu, dôjde tým k odberu plynu, ktorý zákon o energetike v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) označuje ako neoprávnený. Takýmto neoprávneným odberom plynu vznikne prevádzkovateľovi distribučnej siete, teda ich spoločnosti, ktorého zemný plyn odberateľ odoberal, škoda. Zemný plyn do vstupných bodov distribučnej siete dodávajú okrem ich spoločnosti aj dodávatelia zemného plynu. Za zemný plyn, ktorý vstúpi do distribučnej sústavy, však až do momentu, kedy zemný plyn „neprejde“ cez meradlo, ktoré má platné overenie podľa ustanovení zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o metrológii“), ktorý bol platný a účinný v čase vzniku škody, a ktoré je nainštalované na odbernom mieste subjektu, ktorý má s ktorýmkoľvek dodávateľom plynu uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, zodpovedá ich spoločnosť ako prevádzkovateľ distribučnej siete. V prípade ak dôjde k úniku plynu z distribučnej siete či už v dôsledku neoprávneného odberu plynu alebo na základe inej mimoriadnej udalosti, ich spoločnosť ako prevádzkovateľ distribučnej siete je povinná potrebné množstvo plynu do distribučnej siete doplniť, aby bolo zabezpečené riadne fungovanie distribučnej sústavy budúce spotrebované množstvo plynu, ktoré odberateľ uhrádza svojmu dodávateľovi zemného plynu. Za absolútne irelevantné považuje porovnávať údaje o spotrebe na odbernom mieste žalobcu od roku 2010 do roku 2015, nakoľko žalobca ako právnická osoba vznikol až ku dňu 11.2.2015. Podľa dostupných informácií, za rozhodné obdobie žalobcovi zo strany jeho dodávateľa nebol fakturovaný žiadny odber plynu. Pri posudzovaní nároku ich spoločnosti nie je možné zohľadňovať a poukazovať na predchádzajúce či následné spotreby žalobcu na odbernom mieste, nakoľko tieto nemusia zodpovedať skutočnej spotrebe a môžu byť ovplyvnené zmenou v spôsobe, prípadne rozsahu užívania nehnuteľnosti. Ich spoločnosť nemala a do dnešného dňa nemá k dispozícii skutočný údaj o presnom žalobcom odobratom množstve zemného plynu v rozhodnom období a zároveň nebolo a nie je možné v danom prípade určiť výšku skutočnej škody. Spôsob určenia množstva odobratého zemného plynu je technickou otázkou, ktorú posudzovali odborníci z príslušného odvetvia, pričom na základe takéhoto technického posúdenia vydalo Ministerstvo hospodárstva SR vyhlášku, ktorou sa stanovila metodika určovania množstva odobratého plynu v rozhodnom období. Tým, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomeri žalobcu, nie je možné určiť reálnu spotrebu plynu za rozhodné obdobie na základe údajov z meradla. Objektívnym a spoľahlivým údajom, na základe ktorého by bolo možné zistiť presné, odberateľom spotrebované množstvo plynu počas obdobia neoprávneného odberu (a teda výšku skutočnej škody), nie je ani údaj o spotrebách na odbernom mieste za obdobie predchádzajúce obdobiu neoprávneného odberu, či údaj o výške/sume tzv. zálohových platieb. Rovnako za irelevantnú v predmetnom spore považuje aj tú skutočnosť, že na odbernom mieste žalobcu mal v uvedených rokoch prevádzkovať svoju podnikateľskú činnosť na základe podnikateľského oprávnenia pán Ľ. M.D., IČO: 32 341 491, a teda, že žalobca chce za účelom presnejšieho prehľadu spotreby porovnávať vyúčtovania pána Ľ. M., živnostníka, so spotrebou plynu a vyúčtovaním žalobcu. Ľ. M. ako živnostník vykonával podnikateľskú činnosť v odlišných predmetoch podnikania, ako sú predmety činnosti, ktoré v súčasnosti vykonáva žalobca. Je absurdné porovnávať spotreby plynu dvoch odlišných právnych subjektov. Aj spotreba plynu v období od roku 2010 do roku 2015 mohla byť odlišná a rovnako treba brať do úvahy aj skutočnosť, že sa mení a narastá aj cena plynu. Žalobca ďalej k veci uviedol, že na strane žalovaného nie sú splnené podmienky nároku na náhradu škody. V konkrétnostiach poukázal len na niektoré skutočnosti, tak ako bolo uvedené aj v predložených rozhodnutiach, v takýchto prípadoch nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale aj samotnú neoprávnenú manipuláciu, teda zásah do číselníka meradla, pretože len takýmto konaním vzniká škoda predstavujúca množstvo plynu. Zo strany žalovaného takéto konanie nielen že nebolo preukázané, ale nebolo ani tvrdené a žalovaný v tomto smere neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu. Žalovaný nepreukázal, že žalobca spotreboval akékoľvek množstvo plynu nad rámec množstva nameraného meradlom. Za toto množstvo žalobca zaplatil svojmu dodávateľovi, a preto nemožno hovoriť o neoprávnenom odoberaní, keď zmluva o dodávke plynu bola právnym titulom odberu. Ak by súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody vznikol, žiadal znížiť takýto nárok. Podľa jeho názoru je možné zistiť skutočnú spotrebu plynu v rozhodnom období, a to podľa údajov z meradla, ktoré bolo funkčné, a žalovaný opak ani netvrdil, a podľa týchto údajov žalobca spotreboval 34336 m3 plynu v hodnote 10.862,30 eur. Ak by súd nesúhlasil ani s týmto postupom, mal za to, že je možné vziať do úvahy

priemerné spotreby za predchádzajúce obdobia, pretože tieto sa najviac približujú k skutočnému stavu a vychádzajúc z týchto minulých období od r. 2010 do r. 2018, je možné určiť spotrebu plynu vo výške 22008,60 m3, ktoré predstavujú hodnotu plynu vo výške 6.962,49 eur. Žalovaný ďalej k veci poukázal na to, že na odbernom mieste žalobcu došlo k neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a žalobca odoberal plyn meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca ako odberateľ zemného plynu je zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zodpovednosť odberateľa za odber plynu takýmto meradlom je objektívna, a zákon s odberom plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii spája povinnosť odberateľa nahradiť vzniknutú škodu a ušlý zisk. Tento si žalovaný vyčíslil v súlade so zákonom, a iné spôsoby výpočtu, na ktoré poukazuje žalobca a nemožnosť ich použitia dostatočne odôvodnil vo svojich vyjadreniach. Čo sa týka vzniku škody pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, vzniká škoda automaticky zo zákona práve žalovanému a zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom meradla bez poškodeného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené skutočnosti v konaní dostatočne preukázal, a to aj s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, najmä Najvyššieho súdu SR. 3. Súd poukázal na to, že v prejednávanej veci už bolo prvoinštančným súdom (pôvodným Okresným súdom Bratislava II) raz rozhodnuté, keď rozsudkom č.k. 25Cb/339/2016-521 zo dňa 28.3.2019 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedený rozsudok bol Krajským súdom v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/193/2019-733 zo dňa 29.4.2021 zrušený a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že: Súd opätovne vec prejednal, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, pričom zotrval na závere, že nárok žalobcu je skutkovo ako aj právne neopodstatnený. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný je distribútorom zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovania siete musí žalovaný do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Dodávateľ plynu za rozhodné obdobie od posledného korektného merania do dátumu zistenia porušenia meradla nefakturuje žiaden odber plynu. Pokiaľ boli uhrádzané zálohové platby za uvedené obdobie, dochádza u zmluvného odberateľa k preplatku. Plyn patriaci žalovanému sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalobcovi skutočne dodávaný (čo v podstate nebolo v konaní sporné, sporným bolo len množstvo) a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (innogy Slovensko s.r.o.), je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalovanému. Žalovaný (prevádzkovateľa distribučnej siete) je v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Súd skonštatoval, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že zo strany žalovaného došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, a odobratím tzv. nemeraného plynu žalovanému škoda vznikla. Plyn žalobca odoberal, nie je však k dispozícii platný údaj z plynomeru, ani žiadne iné objektívne a spoľahlivé údaje o množstve spotrebovaného plynu. Poškodenie plomby číselníka vždy objektívne vytvára možnosť zásahu do mechanizmu číselníka, a teda do údajov o spotrebe plynu. Aby sa vylúčil tento stav, zákonodarca stanovil, že meradlo

s poškodenou plombou stráca platnosť a súčasne, že údaje z neplatného meradla nie je možné použiť pri vyúčtovaní kúpnej ceny. Preukázanie, kedy došlo k poškodeniu plynomeru, a teda presné vymedzenie obdobia, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, nie je možné objektívne zistiť a pre zistenie skutočnej výšky škody nie je možné presne ustáliť množstvo plynu, ktorý bol neoprávnene odobratý. Pokiaľ však odberateľ neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť vzniknutú škodu ako aj ušlý zisk a pokiaľ túto vzniknutú škodu nemožno skutočne vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nastupuje tu spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu tak, ako to predpokladá vyhláška č. 449/2012 Z. z. Keďže nebolo možné spoľahlivo vyčísliť na základe objektívne existujúcich skutočností skutočnú výšku škody, vyhláška č. 449/2012 Z. z. upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú Protokol o preskúšaní meracieho systému zo dňa 8.6.2016, podpísaný za odberateľa pani O., Montážny list meradla a Zápis číslo 1303135682 zo dňa 10.6.2016, podpísané pánom M., kde bola zaznamená demontáž plynomeru, ktorý bol odoslaný na posudok. Zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je objektívna, a teda nie je potrebné preukazovať zavinenie žalobcu za spôsobenie škody žalovanému, t.j. žalobca je zodpovedný za neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na to, či porušenie zabezpečenia spôsobil on sám. V posudzovanom prípade ani nie je dôvod polemizovať s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré konštatovali, že zodpovednosť za škodu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je prísne objektívna, pretože žalobca mal určené meradlo umiestnené vo dvore prevádzky, ku ktorému nemala voľný prístup žiadna tretia osoba. Rovnako tak správanie a postup žalovaného pre zachovanie prevenčnej povinnosti bol dostatočný. Zabezpečenie plynomerov určuje právna úprava a práve plomba na číselníku zabezpečuje meradlo pred neoprávnenými zásahmi do mechanizmu počítadla. Platná právna úprava toto považuje za dostatočné zabezpečenie prevenčnej povinnosti predchádzania škodám. Skutočnosť, že dňa 26.8.2015 žalovaný vykonal kontrolu na odbernom mieste svedčí o tom, že tieto kontroly odberných miest žalovaný vykonáva a možno konštatovať, že si plní povinnosť konať prevenčne. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaným bol žalobcovi na odberné miesto namontovaný plynomer č. 5352048. Plynomer bol dňa 10.6.2016 pri výmene protokolárne demontovaný zamestnancami žalovaného a za prítomnosti Ľ. M., a bol zaslaný na expertízu. Znaleckým posudkom č. 413/PL-2016 mal súd preukázané, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Pokiaľ ide o vznik škody, medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase neoprávneného odberu, ktoré bolo vymedzené obdobím od 12.12.2015 do 8.6.2016, bol na odbernom mieste žalobcu reálne odoberaný plyn, avšak skutočné množstvo plynu nie je možné zistiť, pretože údaj na meradle s porušenou plombou je neplatným údajom o spotrebe plynu. Zánik platnosti overenia určeného meradla pritom nie je viazaný na subjektívne rozhodnutie žalovaného, ale ako objektívna skutočnosť nastáva priamo zo zákona pri splnení podmienok v zmysle § 15 ods. 7 zákona o metrológii (v danom prípade momentom poškodenia zabezpečovacej značky - plomby). Keďže nie je možné zistiť, kedy došlo k porušeniu plomby, určuje sa doba neoprávneného odberu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po poslednom fyzickom odpočte na príslušnom odbernom mieste. V posudzovanom prípade ide o priamu príčinnú súvislosť medzi tým, že žalobca odoberal plyn meradlom s porušenou plombou, a tým, že v dôsledku takéhoto odberu spotreboval nemerané množstvo plynu, čím žalovanému vznikla škoda. Ak zanikne platnosť meradla a k odberu plynu dochádza, nie je možné bez meradla zistiť, koľko plynu žalobca v skutočnosti spotreboval. Nie sú teda k dispozícii žiadne relevantné údaje, z ktorých by bolo možné zistiť, aká škoda žalovanému neoprávneným odberom vznikla. Manipulácia s plombou umožňuje objektívne zmeniť indikáciu údajov na číselníku, pričom takýto zásah, hoci len teoretický, nie je možné žiadnym úkonom zistiť. Prípadné stočenie číselníka súčasne nemusí znamenať, že meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber, keďže takéto meradlo, keď je na odbernom mieste bude vykazovať pri kontrole normovanú spotrebu bez akéhokoľvek odchýlenia. Hoci žalobca v konaní namietal, že žalovaný nepreukázal vznik reálnej škody, resp. nepreukázal, že by meradlo na odbernom mieste žalobcu meralo spotrebu plynu správne a teda, že pre určenie výšky škody nie je potrebné vychádzať z metodiky určenej vyhláškou č. 449/2012 Z. z., súdu nie je známy spôsob, akým by bolo možné spoľahlivo určiť presnú výšku škody v prípade takého poškodenia plomby (odstránenie pôvodnej plomby a nahradenie inou, ako je to aj v tomto prípade), ktoré reálne umožňuje prístup k číselníku meradla, dôjde k zásahu do číselníka meradla a súčasne na číselníku

meradla nezostanú žiadne stopy po manipulácii s ním. Zjednodušene povedané, ak by súd akceptoval argumentáciu žalobcu, nie je zrejmé, ako by bolo v reálnom svete možné určiť výšku škody v prípade „stočenia“ číselníka meradla, ak na meradle nezostanú žiadne stopy po manipulácii. Pokiaľ by bolo aj v takom prípade povinnosťou žalovaného preukazovať správnu výšku škody, išlo by o nesplniteľnú požiadavku a ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ako aj vyhláška č. 449/2012 Z. z. by boli obsolentnými právnymi normami. Preto tvrdenie žalovaného, že plombu nepoškodil a do číselníka meradla nezasiahol, ho nezbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi. Je pravdou, že odberateľ spôsobí škodu až vtedy, keď zasiahne do číselníka určeného meradla a zníži indikovaný stav skutočnej spotreby plynu, avšak práve z dôvodu, že pri dostatočne sofistikovanom spôsobe zásahu do číselníka meradla takýto zásah nie je možné reálne zistiť a logicky potom ani následne takémuto odberateľovi preukázať. Práve z tohto dôvodu začlenil zákonodarca do zákona o energetike skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ktorej podstata spočíva v tom, že už len samotný odber plynu s meradlom s poškodenou zabezpečovacou plombou je neoprávneným odberom plynu, nevyžaduje sa zásah do číselníka meradla. Ide teda svojím spôsobom o predikatívnu skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu vo vzťahu k § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa uvedeného ustanovenia sa aplikuje vtedy, keď je zrejmý a preukázaný zásah do číselníka meradla (napr. v prípade, keď zásah do číselníka nie je natoľko sofistikovaný, aby na ňom nezanechal stopy). Takisto práve z dôvodu, že pri nechránenom prístupe k číselníku meradla plynomeru je možné vykonať do neho neodhaliteľné a tým aj nepreukázateľné zásahy (v zmysle upravenia stavu spotreby plynu), preto má žalovaný zákonnú povinnosť zabezpečiť prístup k určenému meradlu prostredníctvom zabezpečovacích prvkov - plomb. Účelom zaisťovacej plomby (čo medzi stranami ani nie je sporné) je zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu. Avšak pokiaľ by prijal súd argumentáciu žalovaného, že plynomer zaznamenával správnu spotrebu plynu aj s poškodenou zabezpečovacou plombou, nemalo by zabezpečovanie plynomeru ako určeného meradla plombami žiadny význam. Pokiaľ ide o výšku škody, v zmysle § 1 bod 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. ku škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalovanému tak vyúčtovacou faktúrou č. 9000225497, ktorú vystavil žalovaný, bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s citovanou vyhláškou, a to vo výške 39.177,20 eur a náklady zisťovania vo výške 291,08 eur. Uhradením vyúčtovanej škody nedošlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V prípade otázky, či je možné ustáliť množstvo plynu počas neoprávneného odberu súd uviedol, že presné množstvo skutočne odobratého plynu je možné určiť jedine na to určeným meradlom, spĺňajúcim potrebné technické a legislatívne náležitosti. Meradlo musí mať platnú overovaciu značku metrologickej autority (z uvedeného dôvodu sa jednotlivé meradlá po určitom čase menia za nové alebo za opätovne skontrolované a kalibrované metrologickou autoritou). Pokiaľ je akákoľvek zabezpečovacia značka, ktorá je určená na zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu do meradla, porušená (nahradená inou), môže to indikovať neoprávnený zásah do takéhoto meradla a ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky. Z toho dôvodu nemožno údaj z takéhoto meradla považovať za objektívny, slúžiaci na odpočet odobratého plynu. Za smerodajný ukazovateľ pre stanovenie množstva odobratého plynu počas doby neoprávneného odberu nemožno považovať ani údaje o množstvách plynu z predchádzajúceho obdobia (faktúry na čl. 286 až 297), nakoľko v prípade žalobcu (resp. jeho predchodcu ako fyzickej osoby) sa jedná o podnikateľský subjekt. S prihliadnutím na samotný charakter podnikateľskej činnosti (pekárenská výrobňa) možno dôvodne predpokladať väčšie množstevné rozdiely v spotrebe v závislosti na množstve produkcie, ktorá nemusí byť počas daného obdobia viac-menej konštantná, ako v prípade domácností (byt, dom). Otázkou zníženia náhrady škody sa súd s poukazom na ustanovenie § 486 ods. 2 OBZ nezaoberal. Na rozdiel od OZ (§ 450), OBZ nezakotvuje moderačné (zmierňovacie) právo súdu, t.j. možnosť súdu náhradu škody primerane znížiť, a to ani v mimoriadnych prípadoch. Práve naopak, expressis verbis v odseku 2 ustanovuje, že náhradu škody nemôže súd znížiť, čo zahŕňa aj odpustenie náhrady škody. Platí zásada, že právo zmierniť alebo odpustiť náhradu škody má len poškodený, a to v zmysle § 574 ods. 1 OZ. Vyplýva to z reparačnej funkcie náhrady škody. Neprípustnosťou moderačného práva súdom sa zároveň sprísňuje zodpovednosť v podnikateľských vzťahoch vzhľadom na ich profesionálne danosti. Žalobca síce namietal, že pri kontrole meracieho zariadenia nebola prítomná pani O., ktorá protokol podpísala až dodatočne, k priebehu tejto kontroly však nebol navrhnutý žiadny dôkaz. Samotná

demontáž meracieho zariadenia už prebehla za prítomnosti konateľa žalobcu, čo bolo potvrdené aj na príslušnom protokole. K premlčaniu nárokov, s prihliadnutím na sled udalostí, rovnako nemohlo dôjsť. Poškodenie plomby bolo zistené 8.6.2016, škoda bola žalovaným vyúčtovaná dňa 30.6.2016, žalobcom bola uhradená dňa 25.8.2016 a k podaniu žaloby došlo dňa 28.9.2016. Súd zároveň už vo svojom prvom rozhodnutí poukázal na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä na uznesenie sp. zn. 5 Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2022 sp. zn. 2Obdo/71/2021. V uvedenom rozhodnutí týkajúceho sa problematiky určovania výšky škody za neoprávnený odber plynu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že nakoľko otázka aplikácie vyhlášky pri určovaní výšky škody za neoprávnený odber plynu bola už v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu zodpovedaná vo viacerých jeho rozhodnutiach (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.06.2019 sp. zn. 3Obdo/49/2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2019 sp. zn. 3Obdo/49/2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.05.2020 sp. zn. 5Obdo/76/2019), s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017 a na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.10.2020 č.k. I. ÚS 115/2020 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 33/2020, ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej nemá dôvod sa odchýliť. Uviedol tiež, že z opatrnosti považoval za potrebné vyjadriť sa k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2021 č.k. III. ÚS 114/2020-81 (na ktorý poukazoval žalobca v odvolacom konaní), pričom z jeho záverov vyplynulo, že predmetný nález ústavného súdu sa týka právneho vzťahu medzi odberateľom plynu, ktorým je spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka a PDS a z tohto dôvodu nie je plne aplikovateľný v sporoch, v ktorých odberateľom plynu dopúšťajúcim sa neoprávneného odberu plynu nie je spotrebiteľ, ale podnikateľ - osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Uviedol, že uvedené napadnuté rozhodnutie je už druhým rozhodnutím súdu vo veci, keďže odvolací súd (KS Bratislava, sp. zn. 4Cob/193/2019-733 zo dňa 29.4.2021) prvé rozhodnutie súdu zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd sa nedržal výhrad, ktoré boli uvedené v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Body 1. až 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú prakticky identické s prvým rozhodnutím vo veci. Následne v bode 24. súd uviedol, čo mu bolo vytknuté odvolacím súdom pri prvom zrušenom a vrátenom rozhodnutí. Ďalšie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu však nijako nereflektuje výtky odvolacieho súdu a rovnako tak vôbec nedáva aspoň základné odpovede na namietané skutočnosti žalobcom v konaní tak pred súdom, ako aj v prvom odvolacom konaní. Odvolací súd v svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cob/193/2019-733 zo dňa 29.4.2021 uviedol: „Za sporné počas odvolacieho konania súd považoval skutočnosť, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci postupoval podľa § 220 CSP a či sa v dostatočnej miere vysporiadal s argumentáciou žalobcu a žalovaného. V zmysle záverov nálezu ÚS odvolací súd dospel k záveru, že musí byť preukázaný už prvý základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa 82 ods. 1 písm. d) ZoE, a to tvrdený protiprávny úkon. Súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu týkajúceho sa znaleckému posudku. Súd sa bude musieť vysporiadať s tým, či znalecký posudok (č.l. 23) preukazuje porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, či žalovaný jednoznačne preukázal, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu. Tiež sa súd bude musieť vysporiadať s tým, či bol preukázaný vznik škody na strane žalovaného. Znalec

v posudku uviedol, že nedisponuje kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští s označením v tvare loga spoločnosti „ITRON“, ktorou bola plomba v roku 2010 pri jeho výrobe označená a nemôže preto vykonať ich porovnanie so spornými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští. Napriek tomu potvrdil, že plynomer vyrobený v roku 2010 nemôže mať overovaciu značku s rokom overenia 2009. Jediné vyjadrenie súdu v napadnutom rozhodnutí, ktoré a týka jeho posúdenia a vyhodnotenia znaleckého posudku je uvedené v bode 27. odôvodnenia rozhodnutia a je nasledovné: „Znaleckým posudkom č. 413/PL-2016 mal súd preukázané, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené.“ Toto konštatovanie súdu absolútne nemožno posudzovať ako vysporiadanie sa s argumentáciu žalobcu smerujúcu k znaleckému posudku. Súd je povinný vyrovnať sa s argumentmi strán, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci (a to vrátane ústavnoprávnych argumentov), teda uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd odmietne argument strany, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň spochybniť. Iba samotné konštatovanie, že argument je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to súd myslí, je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za formálne, nepresvedčivé, nedostatočné, nepreskúmateľné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Zákonná úprava zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ predpokladá pre vznik zodpovednosti za škodu preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z iných predpokladov nemôže vychádzať a nevychádza ani zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike. Vznik skutočnej škody v zmysle § 82 ods. 2 ZoE je skutková okolnosť, ktorá musí byť preukázaná konkrétnymi dôkazmi, pretože skutočná škoda musí predstavovať skutočnú a reálnu ujmu na majetku poškodeného, ktorú je možné preukázať len konkrétnymi dôkazmi. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nie je jasné, čo je porušením právnej povinnosti, teda čo je prvým a základným predpokladom na to, aby sme vôbec mohli hovoriť o vzniku škody a následne o jej výške. Montážny list meradla, ktorým bolo meradlo demontované je iba a výlučne dokladom o tom, že meradlo bolo demontované a odoslané na posudok. Protokol o preskúšaní meracieho systému rovnako nič nehovorí o porušení právnej povinnosti zo strany koncového odberateľa, ale iba a výlučne o funkčnosti či nefunkčnosti meradla. Funkčnosť či nefunkčnosť meradla, ktorého platnosť overenia v nejakom momente zaniká, nie je porušením právnej povinnosti na strane koncového odberateľa. Zdôrazňuje a opakuje, žalovaný tvrdil smerom k žalobcovi, že došlo k porušeniu zabezpečenia na meradle, čo preukazoval iba a výlučne znaleckým posudkom. Tento znalecký posudok nikdy nebol zo strany súdu riadne vyhodnotený a nikdy k nemu súd nezaujal jasné stanovisko a to napriek tomu, že zo strany žalobcu boli súdu jasne a preukázateľne uvedené konkrétne výhrady a konkrétne pochybenia, pre ktoré považuje žalobca znalecký posudok za nepreskúmateľný, a teda nepreukazujúci porušenie právnej povinnosti žalobcu. Zánik overenia meradla nie je a nemôže byť posudzovaný ako porušenie povinnosti žalobcu, z ktorého má následne vyplynúť jeho povinnosť uhradiť imaginárnu a fiktívnu škodu, pri ktorej nie sú splnené a preukázané ani základné podmienky na jej vznik. Ak nie je preukázané porušenie povinnosti, čo žalovaný preukazoval primárne znaleckým posudkom, ktorý žalobca namietal a súd ho nijako nevyhodnotil, tak nie je možné riešiť vznik škody a už vôbec jej výšku, keďže v konaní nie sú preukázané prvé dva predpoklady na to, aby sa o výške škody dalo vôbec hovoriť a určovať ju. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, aký dôkaz alebo dôkazy mali vznik skutočnej škody preukazovať, teda na základe akých konkrétnych dôkazov dospel súd k záveru, že skutočná škoda vznikla. Skutočná škoda nevznikla, žalovaný nepredložil žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval vznik skutočnej škody (množstva plynu), a preto nárok na náhradu škody nevznikol a zo strany žalovaného došlo k uplatňovaniu fiktívneho nároku. Fakt, že súd nemá vedomosť o tom, ako by v danom prípade bolo možné inak ako podľa vykonávacieho predpisu, určiť výšku škody, nijako nezbavuje žalovaného povinnosti skutočnú škodu vyčísliť a čo najviac sa k vyčísleniu skutočnej škody priblížiť. To, že to súd a ani žalovaný nevie, nemôže byť na škodu žalobcu. Porovnanie obvyklých spotrieb na odbernom mieste žalobcu s výškou škody uplatnenou žalovaným bolo opakovane jasne uvedené na grafe, z ktorého je zrejmá neprimeranosť výšky škody určenej žalovaným podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Graf vychádza

z údajov vo vyúčtovacích faktúrach a podrobný prepočet hodnôt sa nachádza vo vyjadreniach zo dňa 19.10.2018 a 25.10.2018. Súd nesprávne právne posúdil § 82 ods. 2 ZoE, § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a celkovo podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody. Súd sa nijako relevantne nevysporiadal so závermi znalca a znaleckým posudkom. Znalecký posudok trpí takými nedostatkami, ktoré z neho neumožňujú vyvodiť súdom ustálený záver o porušení zabezpečenia. Iný dôkaz na preukázanie porušenia zabezpečenia žalovaný nepredložil. Znalecký posudok týkajúci sa plomby môže zo svojej podstaty preukazovať len protiprávne konanie (spočívajúce v poškodení plomby), a nie vznik skutočnej škody (predstavujúcej množstvo plynu). Znalecký posudok, v ktorom znalec má porovnávať odtlačky na plombe, objektívne nemôže preukazovať vznik skutočnej škody, ktorá má predstavovať množstvo plynu. Skutkové konanie, ktoré spočíva v poškodení plomby - ktorú žalovaný preukazoval znaleckým posudkom, nemôže spôsobiť škodu na odobratom plyne. Samotné poškodenie plomby nemá samo osebe žiaden vplyv na to, aké množstvo plynu je odobraté na danom odbernom mieste. Ak v konkrétnom okamihu dôjde k poškodeniu plomby, ktorá má ochrannú funkciu, a nijako inak nie je zasiahnuté do plynomera, tak tento ďalej bude správne zaznamenávať hodnotu odobratého plynu a k žiadnej škode na odobratom množstve plynu nedochádza a ani nedôjde. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že „na základe zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené.“ Z tohto stručného záveru a ani z inej časti znaleckého posudku nie je možné zistiť, aký malo mať znalcom tvrdené porušenie charakter/podobu, teda či plomba bola poškodená, ak áno, akým spôsobom bola poškodená, či bola odstránená a podobne, a nie je možné ani zistiť, ktoré sú to tie skutočnosti, na základe ktorých znalec dospel k uvedenému záveru. Sám znalec na str. 3 uvádza „Plombu som pri demontáži poškodil“. Podľa žalobcu znalecký posudok je nepreskúmateľný, pretože z neho nie je možné zistiť konkrétny postup znalca pri vykonávaní znaleckého dokazovania. Znalec mal porovnávať sporný a kontrolný odtlačok. Znalec žiadne porovnanie nevykonal, v znaleckom posudku sa nenachádza žiadne porovnanie odtlačkov. Je nepochopiteľné, že zadávateľ (žalovaný) od znalca požaduje porovnanie odtlačkov a pritom mu žiadne kontrolné odtlačky neposkytne. Sám znalec uviedol, že „nedisponujem kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští..“ a „nemôžem vykonať ich porovnania so spornými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští“. Znalec sa vyjadroval k právnej otázke, čo nie je prípustné. Odvolateľ trval na tom, že znalecký posudok nepreukazuje porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a zo strany žalovaného nebolo jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu. Zároveň dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že znalcovi, ktorý vypracoval znalecký posudok, o ktorý opiera svoj nárok na náhradu škody žalovaný, bola opakovane ministerstvom spravodlivosti ako orgánom dohľadu nad znaleckou činnosťou uložená sankcia práve za nedostatky v znaleckých posudkoch týkajúcich sa posudzovania zabezpečenia na plynomeroch. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“), ako orgán dohliadajúci nad výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „ZZTP“), rozhodnutím č. 02006/2019/153 zo dňa 27.11.2019 v spojení s rozhodnutím 02006/2019/153 RK zo dňa 11.03.2020 uložilo znalcovi Ing. Petrovi Leškovi peňažnú sankciu vo výške 1.400 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na ustanovenia § 388, § 392 a § 396 ods. 2 CSP, žalobca žiada odvolací súd, aby vydal nasledovný rozsudok: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 39.468,28 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 39.468,28 eur od 29.08.2016 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca v rámci odvolania zastáva názor, že odôvodnenie rozsudku MS BA III nereflektuje výčitky odvolacieho súdu a nedáva aspoň základné odpovede na žalobcom v konaní namietané

skutočnosti. S uvedeným tvrdením žalobcu však nesúhlasil a odôvodnenie rozsudku II považuje za dostatočné, presvedčivé, v súlade s ust. § 220 CSP, pričom má za to, že súd sa vysporiadal so všetkými „výčitkami odvolacieho súdu“ uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu. Zo záverov odvolacieho súdu, konkrétne bod 29. - 33. rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd pripustil v odvolacom konaní predloženie Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 09.03.2021, sp. zn. III. ÚS 114/2020 (ďalej ako „Nález ÚS SR“) ako novoty v odvolacom konaní a v zmysle záverov Nálezu ÚS SR odvolací súd dospel k svojim záverom obsiahnutým v bode 30. rozhodnutia odvolacieho súdu, v zmysle ktorých mal súd skúmať tri základné predpoklady objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu a to: - existencia neoprávneného odberu plynu, - vznik škody na strane žalovaného, teda na strane spoločnosti žalovaného, - príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom zemného plynu a vznikom škody. Súd preskúmal všetky tri základné predpoklady objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu a z rozsudku je dostatočne jasné a zrozumiteľné, z akých skutočností súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. Súd v bode 26. rozsudku uviedol: „Z vykonaných dôkazov vyplýva, že zo strany žalovaného v tomto konaní došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a odobratím tzv. nemeraného plynu žalovanému škoda vznikla“. Ad a) neoprávnený odber plynu ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu žalobca v odvolaní na str. 5 uvádza, že z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec jasné, čo je porušením právnej povinnosti, teda čo je prvým a základným predpokladom na to, aby sme mohli hovoriť o vzniku škody a následne jej výške. Mal za to, že tak z rozsudku, ako aj z rozhodnutia odvolacieho súdu je jasné a zrejmé, že tak súd ako aj odvolací súd, za porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, teda za prvý a základný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu považujú neoprávnený odber plynu. Súd ako aj odvolací súd, pri svojom rozhodovaní vychádzali z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej rovnako platí, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu sa považuje neoprávnený odber plynu. Za neoprávnený odber plynu sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o energetike“) považuje odber plynu, ktorý bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Preto polemizovanie žalobcu v odvolaní o tom, či sa považuje alebo nepovažuje odber plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii za protiprávny úkon alebo nie, považuje žalovaný za absolútne irelevantné. V bode 26. a 27. rozsudku súd bližšie popisuje prvý predpoklad objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu, a to existenciu neoprávneného odberu plynu. Ako uvádza súd v bode 26. rozsudku: „Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú Protokol o preskúšaní meracieho systému zo dňa 8.6.2016, podpísaný za odberateľa pani O., Montážny list meradla a Zápis číslo 1303135682 zo dňa 10.6.2016, podpísané pánom M., kde bola zaznamená demontáž plynomeru, ktorý bol odoslaný na posudok. Zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je objektívna, a teda nie je potrebné preukazovať zavinenie žalobcu za spôsobenie škody žalovanému, t.j. žalobca je zodpovedný za neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na to, či porušenie zabezpečenia spôsobil on sám.“ Následne v bode 27. rozsudku súd prvej inštancie uvádza: „(...) Skutočnosť, že dňa 26.8.2015 žalovaný vykonal kontrolu na odbernom mieste svedčí tom, že tieto kontroly odberných miest žalovaný vykonáva a možno konštatovať, že si plní povinnosť konať prevenčne. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaným bol žalobcovi na odberné miesto namontovaný plynomer č. 5352048. Plynomer bol dňa 10.6.2016 pri výmene protokolárne demontovaný zamestnancami žalovaného a za prítomnosti Ľ. M. a bol zaslaný na expertízu. Znaleckým posudkom č. 413/PL-2016 mal súd preukázané, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd vykonal dokazovanie na zistenie existencie prvého predpokladu objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu, teda neoprávneného odberu plynu a z vykonaného dokazovania mal súd prvý predpoklad objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu jednoznačne preukázaný.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že dôkazy, ktoré súd vykonal, nepreukazujú porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, v tejto súvislosti uviedol, že práve naopak, z vykonaných dôkazov, ktoré súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, jednoznačne vyplýva, že došlo k neoprávnenej manipulácii s plynomerom a že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo poškodené, overovacia značka na plynomeri žalobcu bola porušená/ pozmenená, čím zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému odberu plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Z Protokolu o preskúšaní meracieho systému zo dňa 26.08.2015, kedy ich spoločnosť vykonala kontrolu na odbernom mieste žalobcu vyplýva, že v tom čase sa na plynomeri nachádzala správna overovacia značka. Z Protokolu o preskúšaní meracieho systému zo dňa 08.06.2016 už vyplýva, že overovacia značka na plynomeri bola porušená/pozmenená. Z Montážneho listu a Zápisu číslo 1303135682 zo dňa 10.06.2016 rovnako vyplýva, že overovacia značka na plynomeri bola porušená/pozmenená a plynomer bol z tohto dôvodu demontovaný a odoslaný na znalecké posúdenie. Znaleckým posudkom mal súd preukázané, že zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste žalobcu bolo porušené. Žalobca v odvolaní tiež tvrdil, že súd sa nevysporiadal s argumentáciu žalobcu smerujúcou k Znaleckému posudku č. 413/PL-2016 zo dňa 24.06.2016, ktorý bol vypracovaný Ing. Petrom Leškom (ďalej ako „Znalecký posudok“), avšak neuvádza konkrétne argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie mal podľa žalobcu vysporiadať. Znaleckým posudkom je však jednoznačne preukázané, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na plynomeri žalobcu bolo porušené, a to bez ohľadu na skutočnosť, či znalec disponoval alebo nedisponoval kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští s označením v tvare loga spoločnosti „ITRON”, nakoľko plynomer Actaris Itron s výrobným číslom 53520482YD10 bol vyrobený v roku 2010, avšak plomba na predmetnom plynomeri mala označenie roku overenia 2009, teda plynomer by bol overený skôr, ako bol reálne vyrobený. Je predsa v rozpore so zdravým rozumom a v rozpore so základnou logikou, aby plynomer vyrobený v roku 2010 bol overený rok pred jeho samotnou výrobou! Uvedené potvrdzuje aj znalec v znaleckom posudku na str. 4, kde uvádza: „Napriek tomu môžem potvrdiť, že plynomer vyrobený v roku 2010 nemôže mať overovaciu značku z rokom overenia 2009.“ Ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalovaný v konaní opakovane poukazoval, ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu zemného plynu), vznikla mu v súlade s ust. § 82 ods. 2 Zákona o energetike povinnosť nahradiť vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Ad b) vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu Posúdením vzniku škody, ako druhým predpokladom objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu, sa súd zaoberal v bodoch 25., 28. a čiastočne aj v bode 29. rozsudku. Súd správne posúdil, že škoda, ktorá neoprávneným odberom plynu vznikla, vznikla práve ich spoločnosti. V bode 25. rozsudku súd popísal vzťahy medzi spoločnosťou žalovaného ako prevádzkovateľom distribučnej siete, dodávateľmi plynu a konečným odberateľom a následne uviedol: „(...) Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný je distribútorom zemného plynu a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Žalovaný (prevádzkovateľa distribučnej siete) je v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.“ Je logické, že v prípade, kedy odberateľ zemného plynu neodoberá zemný plyn od svojho dodávateľa, avšak dodávku plynu neprerušil a zemný plyn odoberá, tento musí odoberať práve z distribučnej sústavy. Súd následne v bode 28. rozsudku uviedol: „Pokiaľ ide o vznik škody, medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase neoprávneného odberu, ktoré bolo vymedzené obdobím od 12.12.2015 do 8.6.2016, bol na odbernom mieste žalobcu reálne odoberaný plyn, (...).“. Škoda, ktorá vznikla neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste žalobcu, je škoda vo forme množstva neoprávnene odobratého zemného plynu v rozhodnom období a takáto škoda vznikla práve ich spoločnosti ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, a to aj s poukazom na skutočnosť, že za rozhodné obdobie žalobcovi zo strany jeho dodávateľa nebol fakturovaný žiadny odber plynu. Súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie a vysporiadal sa aj s argumentáciu žalobcu, týkajúcou sa preukázania, resp. podľa slov žalobcu nepreukázania vzniku škody na strane spoločnosti žalovaného. Argumentácia súdu je v súlade aj s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, na ktorú opakovane poukazuje a na ktorú v rozsudku poukázal aj súd. V zmysle uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2017 platí: „Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu (pozn. autora - v predmetnom konaní vystupovala ako žalobca spoločnosť SPP-distribúcia, a.s.), ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t.j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu).“ Pokiaľ žalobca v odvolaní na str. 6 uvádza, že: „Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, aký dôkaz alebo dôkazy mali vznik skutočnej škody preukazovať, teda na základe akých konkrétnych dôkazov dospel súd k záveru, že skutočná škoda vznikla.“, s tvrdením žalobcu nesúhlasí. Ad c) príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom zemného plynu a vznikom škody Posledným predpokladom objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom zemného plynu a vznikom škody. Aj existenciu posledného predpokladu objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu súd riadne a presvedčivo odôvodnil, keď v bode 28. rozsudku uviedol: „V posudzovanom prípade ide o priamu príčinnú súvislosť medzi tým, že žalobca odoberal plyn meradlom s porušenou plombou, a tým, že v dôsledku takéhoto odberu spotreboval nemerané množstvo plynu, čím žalovanému vznikla škoda. Ak zanikne platnosť meradla a k odberu plynu dochádza, nie je možné bez meradla zistiť, koľko plynu žalobca v skutočnosti spotreboval. Nie sú teda k dispozícii žiadne relevantné údaje, z ktorých by bolo možné zistiť, aká škoda žalovanému neoprávneným odberom vznikla. Manipulácia s plombou umožňuje objektívne zmeniť indikáciu údajov na číselníku, pričom takýto zásah, hoci len teoretický, nie je možné žiadnym úkonom zistiť. Prípadné stočenie číselníka súčasne nemusí znamenať, že meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber, keďže takéto meradlo, keď je na odbernom mieste bude vykazovať pri kontrole normovanú spotrebu bez akéhokoľvek odchýlenia.“. Mal za to, že príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu žalobcom a vznikom škody na strane spoločnosti žalovaného je jednoznačne preukázaná. Z rozsudku a jeho odôvodnenia je zrejmé, že súd prvej inštancie skúmal existenciu a splnenie všetkých troch predpokladov objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu, pričom mal za preukázané ich splnenie, čo jasne a presvedčivo odôvodnil. Samotnej výške škody a jej vyčíslením sa súd venoval vo viacerých bodoch rozsudku, a to v bode 26., 28., 29. a v bode 30. V bode 31. a 32. rozsudku súd poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa výškou škody a jej vyčíslením pri neoprávnenom odbere plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike zaoberala. Súd sa v bode 30. rozsudku venoval aj otázke, či je možné množstvo plynu počas neoprávneného odberu zistiť aj na základe iných, objektívnych a spoľahlivých podkladov: „V prípade otázky, či je možné ustáliť množstvo plynu počas neoprávneného odberu súd uviedol, že presné množstvo skutočne odobratého plynu je možné určiť jedine na to určeným meradlom, spĺňajúcim potrebné technické a legislatívne náležitosti. Meradlo musí mať platnú overovaciu značku metrologickej autority (z uvedeného dôvodu sa jednotlivé meradlá po určitom čase menia za nové alebo za opätovne skontrolované a kalibrované metrologickou autoritou). Pokiaľ je akákoľvek zabezpečovacia značka, ktorá je určená na zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu do meradla, porušená (nahradená inou), môže to indikovať neoprávnený zásah do takéhoto meradla a ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky. Z toho dôvodu nemožno údaj z takéhoto meradla považovať za objektívny, slúžiaci na odpočet odobratého plynu. Za smerodajný ukazovateľ pre stanovenie množstva odobratého plynu počas doby neoprávneného odberu nemožno považovať ani údaje o množstvách plynu z predchádzajúceho obdobia (faktúry na čl. 286 až 297), nakoľko v prípade žalobcu (resp. jeho predchodcu ako fyzickej osoby) sa jedná o podnikateľský subjekt. S prihliadnutím na samotný charakter podnikateľskej činnosti (pekárenská výrobňa) možno dôvodne predpokladať väčšie množstevné rozdiely v spotrebe v závislosti na množstve produkcie, ktorá nemusí byť počas daného obdobia viac-menej konštantná, ako v prípade domácností (byt, dom).“ Ako už niekoľkokrát v konaní uviedli, ich spoločnosť nemala a do dnešného dňa nemá k dispozícii skutočný údaj o presnom žalobcom odobratom množstve zemného plynu v rozhodnom období a zároveň nebolo a nie je možné v danom prípade určiť výšku skutočnej škody. Preto ako jediný možný spôsob vyčíslenia výšky škody, ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie,

pripadá do úvahy výpočet v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej ako „vyhláška“). Žalovaný si výšku škody vypočítal v zmysle platnej a účinnej vyhlášky a spôsobom, ktorý táto vyhláška ustanovuje. Pri výpočte výšky škody použili spotrebiče nachádzajúce sa na odbernom mieste žalobcu, ktoré boli riadne zdokumentované pri kontrole odberného miesta a ich spotreby, ktoré sú zachytené vo fotodokumentácii, zápise a montážnom liste. Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu bol predložený aj súdu. Aj Ústavný súd SR v náleze sám pripúšťa k čo najobjektívnejšiemu výpočtu skutočnej škody použiť informácie o spotrebičoch na odbernom mieste. Pokiaľ žalobca v odvolaní opätovne poukazuje na použitie údajov o predchádzajúcej, prípadne následnej spotrebe na odbernom mieste a tiež argumentuje tým, či meradlo bolo alebo nebolo funkčné, a teda či meradlo zaznamenávalo spotrebu správne alebo nesprávne, alebo ju nezaznamenávalo vôbec, má za to, že aj s týmito argumentmi žalobcu sa súd vysporiadal v rámci odôvodnenia rozsudku a tiež súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, z ktorého o.i. vyplýva: „(...) na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/ zabezpečovacia značka).“ V neposlednom rade KS BA v bode 33. rozhodnutia odvolacieho súdu vytkol súdu prvej inštancie, že: „(...) súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že kontrolu vykonávali pracovnici žalovaného dňa 08.06.2016 bez účasti konateľa žalobcu, prípadne inej osoby. V rozhodnutí taktiež absentuje vysporiadanie sa s námietkou premlčania a návrhom žalobcu na zníženie náhrady škody.“ Aj s vyššie uvedenými skutočnosťami, tvrdeniami a námietkami žalobcu sa však súd v rozsudku vysporiadal, a to konkrétne v bode 31. a 32. rozsudku. Odôvodnenie rozsudku preto považuje za presvedčivé, logicky konzistentné a bezrozporné. Pokiaľ ide o nedostatky, ktoré boli znalcovi zo strany MS SR vytýkané, podľa im známych informácií, išlo o nedostatky, ktoré mali prevažne formálny charakter a ktoré nemali vplyv na závery znaleckého skúmania. V súvislosti s rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR č. 18621/2021/153/RK zo dňa 26.10.2021, na ktoré poukazuje žalobca, si podľa ich informácií znalec, Ing. Peter Leška, podal všeobecnú správnu žalobu podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR č. 18621/2021/153/RK zo dňa 26.10.2021 vrátane rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR č. 18621/2021/153 zo dňa 22.07.2021, o ktorej do dnešného dňa nebolo Správnym súdom v Bratislave rozhodnuté. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má za to, že znalecký posudok je preskúmateľný; zo znaleckého posudku je zrejmé, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, teda overovacia značka na plynomeri bola poškodená/pozmenená, keď sa na plynomeri žalobcu, ktorý bol vyrobený v roku 2010, nachádzala po kontrole odberného miesta dňa 08.06.2016 overovacia značka s rokom overenia 2009. Vzhľadom na skutkový a právny stav má za to, že ich spoločnosť v súdnom konaní dostatočne preukázala, že žalobca naplnil skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a vznik škody na strane žalovaného, a preto navrhol, aby krajský súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-25Cb/339/2016-906 zo dňa 11.04.2024 ako vecne správny potvrdil. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. V prípade, ak odvolací súd rozhodne rozsudkom bez nariadenia pojednávania, touto cestou žiadame s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP, aby nám súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Zároveň bolo žalovanému v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 9. Podľa § 386 ods. 2 OBZ náhradu škody nemôže súd znížiť. 10. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 11. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 12. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 13. Podľa § 71 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ plynu v domácnosti je povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. 14. Podľa § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. 15. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. 16. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 17. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). 18. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. 19. Podľa § 2 písm. m) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii podľa tohto zákona sa rozumie zabezpečovacia značka určená na zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu do meradla, ktorý môže ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky. 20. Podľa § 15 ods. 7 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

21. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 22. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi sporových strán ako aj dôvodmi odvolacieho súdu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejedávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Na správnosť právnych záverov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. 23. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci. 24. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 25. Súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia sumy 39.468,28 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca predmetnú sumu uhradil žalovanému na základe vystavenej faktúry č. 9000225497 za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v období od 12.12.2015 do 08.06.2016. Súd dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko mu predmetná suma patrila ako zákonná náhrada škody. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie, kde namietal, že súd nereflektoval predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu a nevysporiadal sa s chybami znaleckého posudku Ing. Petra Leška. Tvrdil, že nebol preukázaný zásah do číselníka meradla a že výpočet škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. vykazuje sankčný charakter, čo je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR. 26. Odvolací súd poukazuje na to, že prvým predpokladom objektívnej zodpovednosti za škodu v energetike je existencia neoprávneného odberu. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je neoprávneným odberom akýkoľvek odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Súd svoje zistenie oprel o Protokol o preskúšaní meracieho systému a Montážny list, z čoho jednoznačne vyplýva, že kým pri kontrole v auguste 2015 bola overovacia značka v poriadku, pri kontrole dňa 08.06.2016 bola pozmenená. Tento stav potvrdil aj Znalecký posudok č. 1-2014, podľa ktorého plynomer vyrobený v roku 2010 niesol overovaciu značku s rokom overenia 2009. Z logiky veci a základných fyzikálnych a časových zákonitostí je vylúčené, aby meradlo bolo úradne overené rok pred jeho samotnou výrobou. Námietka žalobcu, že nebol preukázaný fyzický zásah do číselníka alebo stočenie stavu, je právne irelevantná. Zákonodarca v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) ZoE zámerne koncipoval skutkovú podstatu, pri ktorej samotný fakt odberu cez meradlo s porušenou plombou napĺňa znak protiprávnosti. Preukázanie manipulácie s mechanizmom počítadla sa vyžaduje pri iných skutkových podstatách (napr. písm. c/), nie však pri poškodení zabezpečovacích prvkov (písm. d/). Zodpovednosť odberateľa je v tomto prípade striktne objektívna a nevymyká sa ani ústavnoprávnemu rámcu. Žalobca namietal formálne a procesné pochybenia znalca Ing. Petra Leška. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie všeobecnej znaleckej spôsobilosti menovaného znalca v iných kauzách. Namietal nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, absenciu porovnávacieho materiálu (kontrolných odtlačkov čeľustí plombovacích klieští) a skutočnosť, že menovanému znalcovi bol neskôr Ministerstvom spravodlivosti SR uložený zákaz výkonu činnosti za pochybenia v obdobných plynárenských kauzách. Podľa odvolacieho súdu úlohou znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, je spravidla porovnávanie sporných stôp (odtlačkov na plombe) s kontrolnými odtlačkami klieští. Žalobca správne uviedol, že žalovaný kontrolné odtlačky loga spoločnosti ITRON z roku 2010 znalcovi neposkytol, a preto porovnanie nebolo vykonané. Táto skutočnosť však nespôsobuje nepreskúmateľnosť a nepoužiteľnosť znaleckého posudku v tomto konaní. Pre posúdenie tejto veci bol kľúčový materiálny fakt - nesúlad roku výroby a roku overenia na plombe. Na konštatovanie tohto rozporu nebolo potrebné porovnávanie odtlačkov čeľustí plombovacích klieští loga „ITRON“, nakoľko samotný časový anachronizmus (overenie 2009 vs. výroba 2010) bezpečne preukazuje, že s originálnou plombou bolo manipulované a bola nahradená inou. Je absolútne vylúčené,

aby plynomer disponoval legitímnou overovacou značkou z roku 2009, ak samotný prístroj fyzicky vznikol až v roku 2010. Na konštatovanie tohto rozporu nie je potrebná žiadna hlbšia mechanoskopická komparácia čeľustí klieští. Znalecký posudok v spojení s ostatnými listinnými dôkazmi preto tvorí ucelenú a logickú sústavu dôkazov. Skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR v roku 2021 uložilo znalcovi Ing. Petrovi Leškovi sankciu zákazu výkonu znaleckej činnosti, nemá retrospektívny vplyv na procesnú použiteľnosť tohto konkrétneho posudku. Ako vyplýva z vyjadrenia strán a predložených dokladov, predmetný znalecký posudok nikdy nebol predmetom prieskumu zo strany MS SR a v súvislosti s ním nebola znalcovi uložená žiadna sankcia. Postih sa týkal iných znaleckých posudkov a mal prevažne formálny charakter vo vzťahu k popisu metód demontáže. V prejednávanej veci je podstatný rozpor rokov 2009/2010, ktorý je overiteľný obyčajným vizuálnym preskúmaním plynomeru a jeho štítku, čo odníma námietkam žalobcu o zaujatosti či neodbornosti znalca akúkoľvek relevanciu. Súd nepochybil, keď znalecký posudok vyhodnotil v súlade s § 191 CSP v spojení s ostatnými dôkazmi (Protokol o kontrole, Montážny list) ako celistvý, logický a pravdivý. 27. Druhým a tretím predpokladom je vznik škody a kauzálny nexus. Odvolací súd zdôrazňuje, že momentom porušenia zabezpečovacej plomby dochádza podľa § 15 ods. 7 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii k zániku platnosti overenia meradla. Údaje z takého meradla (hoci mechanicky funkčného) sú v obchodnom styku neplatné a dodávateľ plynu (v tomto prípade innogy Slovensko s.r.o.) ich odberateľovi za rozhodné obdobie nemôže vyfakturovať. Plyn, ktorý v tomto období preukázateľne prúdil do nehnuteľnosti žalobcu (čo nebolo sporné), bol odobratý priamo z distribučnej siete žalovaného ako jeho vlastníka, čím žalovanému vznikla majetková ujma. Pokiaľ žalobca namietal neprimeranosť výšky škody a odkazoval na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 (popierajúci sankčnú funkciu škody a vyžadujúci zisťovanie histórie spotreby), odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom mestského súdu, že tento nález nie je aplikovateľný na prejednávanú vec. Závery tohto nálezu ústavného súdu nie je možné mechanicky aplikovať na prejednávaný prípad z dôvodu zásadnej odlišnosti v charaktere subjektov. Citovaný nález III. ÚS 114/2020 sa týka právneho vzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a odberateľom plynu v domácnosti (spotrebiteľom), kde sa uplatňuje zvýšená miera právnej ochrany slabšej strany. V prejednávanej veci je však žalobcom podnikateľský subjekt (právnická osoba prevádzkujúca pekárenskú výrobu). Tento výklad plne korešponduje s aktuálnou a ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, najmä s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/71/2021, v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že s poukazom na staršiu judikatúru (sp. zn. 3Cdo/6/2017 a nález sp. zn. I. ÚS 115/2020) sa nález sp. zn. III. ÚS 114/2020 „týka právneho vzťahu medzi odberateľom plynu, ktorým je spotrebiteľ podľa OZ a PDS a z tohto dôvodu nie je plne aplikovateľný v sporoch, v ktorých odberateľom plynu dopúšťajúcim sa neoprávneného odberu plynu nie je spotrebiteľ, ale podnikateľ“. 28. Keďže spor prebieha medzi podnikateľmi, súd podľa § 386 ods. 2 OBZ správne konštatoval, že nemá moderačné právo a nemôže náhradu škody znížiť. Judikatúra Ústavného súdu SR o zákaze sankčnej funkcie náhrady škody a povinnosti preukázať reálnu škodu sa vzťahuje na spotrebiteľov (domácnosti), nie na podnikateľské subjekty (v tomto prípade pekáreň). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2017, zákon pri porušení zabezpečenia meradla stavia automatickú konštrukciu vzniku škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ak bol plyn reálne odoberaný, nakoľko momentom poškodenia plomby zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa. Zodpovednosť odberateľa je koncipovaná ako prísne objektívna zodpovednosť za výsledok, bez ohľadu na zavinenie. Zásadným argumentom, prečo nie je možné pristúpiť k zníženiu náhrady škody (tzv. moderácii), je explicitná zákonná úprava v obchodných vzťahoch. Na rozdiel od § 450 OZ, ktorý súdom moderačné právo priznáva, podľa § 386 ods. 2 OBZ súd náhradu škody znížiť nemôže. Tento zákaz zníženia škody potvrdzuje aj stabilná judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorá rešpektuje zásadu profesionality a zvýšeného podnikateľského rizika v obchodnoprávnych vzťahoch. Žalobca namietal, že súd mal pri určení výšky škody zohľadniť históriu jeho predchádzajúcej spotreby, ktorá bola výrazne nižšia ako vyhláškový prepočet. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že:

„Objektívnym a spoľahlivým podkladom (...) nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.“ Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí uviedol, že záväzný a jednoznačný údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením (v zmysle § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii). Akonáhle je plomba porušená, údaj z meradla je pre obchodný styk nepoužiteľný. Ak chýba overené meradlo a nie sú k dispozícii iné exaktné podklady, jediným zákonným a judikatúrou akceptovaným postupom je aplikácia náhradného spôsobu výpočtu podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z., čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax (napr. rozsudok sp. zn. 3Obdo/49/2018 alebo uznesenie sp. zn. 5Obdo/76/2019). Súd správne vyhodnotil, že história predchádzajúcej spotreby (faktúry na č.l. 286-297) nemôže byť pri pekárenskej výrobe spoľahlivým a objektívnym podkladom v zmysle § 82 ods. 3 ZoE. Spotreba v pekárenskom priemysle kolíše v priamej závislosti od objemu výroby, objednávok a energetickej náročnosti aktuálne používaných spotrebičov, a preto ju nemožno fixovať porovnaním s minulosťou tak, ako pri bežných domácnostiach. Keďže reálne odobraté množstvo nebolo možné zistiť kvôli poškodeniu meradla (ktoré bolo umiestnené v uzavretom dvore žalobcu bez prístupu tretích osôb), nastúpil zákonný alternatívny mechanizmus prepočtu podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. Súd preto nepochybil, keď konštatoval, že žalovaný si nárok vyčíslil striktne podľa platných právnych predpisov, plnenie prijal na základe právneho dôvodu (zodpovednosť za škodu) a na jeho strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie. 29. Žalobca ďalej tvrdil, že súd sa nedržal výhrad, ktoré uviedol v zrušujúcom uznesení odvolací súd, a na tieto výhrady súd nereflektoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že súd sa s výhradami odvolacieho súdu uvedené v bodoch 30.,31.,32. vysporiadal v bodoch 26., 27., 28., 29., 30., 31., 32., na ktoré odvolací súd poukazuje. 30. K tvrdeniu žalovaného, že súd sa nevysporiadal s námietkou premlčania a návrhom žalobcu na zníženie náhrady škody, odvolací súd dospel záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca faktúru č. 9000225497 vystavenú žalovaným na sumu 39.468,28 eur zaplatil dňa 25.8.2016 a žalobu podal dňa 28.9.2016. K otázke premlčania sa súd vysporiadal v bode 32. odôvodnenia. Znížením náhrady škody sa súd vysporiadal v bode 30. odôvodnenia rozsudku. 31. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v poradí druhom rozhodnutí dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. 32. Odvolací súd podotýka, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 34. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).