{"guid": "53fd6dbc-26bc-4ab7-b670-de6b023d0e07:a71349d4-90f6-40b7-8101-b6ba2c638a4f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1216215484.3", "spisova_znacka": "4Cob/147/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/147/2024 z 11. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2026, sp. zn. 4Cob/147/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1216215484.3", "identifikacne_cislo": "1216215484", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2026-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a71349d4-90f6-40b7-8101-b6ba2c638a4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1216215484.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1216215484.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1216215484.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/147/2024\n1216215484\n11. 06. 2026\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2026:1216215484.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Pekamo, s.r.o., Sv. Gorazda\n656, 951 31 Močenok, IČO: 48 050 393, zast.\nJUDr. Jana Hreňová, advokátka, Pri Suchom mlyne 50, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: SPP distribúcia, a.s., Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. Advocatur Gémeš,\nFilipová & Partner AG, Städtle 17, Vaduz 9490, Lichtenštajnské kniežatstvo, konajúci prostredníctvom\norganizačnej zložky: BOOM & SMART Slovakia, Mostová 185/2, 811 02 Bratislava, IČO: 53 096 428, o\nzaplatenie 39.468,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIII č.k.\nB2-25Cb/339/2016-906 zo dňa 11. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením č.k.\nB2-25Cb/339/2016-947 zo dňa 23. októbra 2024, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.\nB2-25Cb/339/2016-906 zo dňa 11. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením č.k.\nB2-25Cb/339/2016-947 zo dňa 23. októbra 2024 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacích konaní v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalovanému priznal proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku\nsamostatným uznesením.\nOpravným uznesením č.k. B2-25Cb/339/2016-947 zo dňa 23. októbra 2024 opravil v zmysle § 224 zák.\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) chybu v záhlaví rozsudku.\nSúd rozhodol s poukazom na §§ 1 ods. 2, 386 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej\nlen OBZ), §§ 451 ods. 1, 2, 454, 456, 458 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ),\n§ 71 ods. 2 písm. d), 76 ods. 11, 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, 3 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike\n(ďalej len ZoE), § 1 ods. 9 vyhl. MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody\nspôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 2 písm. m), § 15 ods. 7 písm. d) zák. č. 142/2022 Z. z. o\nmetrológii, § 255 ods. 1, 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2016 sa\nžalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 39.468,28 eur s príslušenstvom titulom\nvydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.6.2016 žalovaný zaslal žalobcovi\nvyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, v ktorom uviedol, že žalobca\n\nsa mal tohto dopustiť v období od 12.12.2015 do 8.6.2016. Uvedené zdôvodnil tým, že k odberu plynu\nmalo dochádzať meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.\nV liste žalovaný vyčíslil domnelú škodu 39.468,28 eur podľa vyhlášky MH SR\nč. 449/2012. Zároveň uložil žalobcovi lehotu na úhradu tejto sumy, v opačnom prípade pristúpi dňa\n16.8.2016 k odpojeniu odberného plynového zariadenia. Žalobca\ns vyúčtovaním škody nesúhlasil, bol názoru, že plomba na meradle nebola poškodená, ani samotné\nmeradlo, pričom nebolo preukázané, že meradlo nebolo dodané už s takouto vadou. Z obavy pred\nodpojením od plynu a ohrozenia jeho podnikania žalobca uhradil dňa 25.8.2016 žalovanému predmetnú\nsumu. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepreukázal naplnenie predpokladov pre vznik nároku na\nnáhradu škody. Žalovaný nepreukázal výšku škody a ani to, či meracie zariadenie bolo v určitom období\nnefunkčné, alebo jeho funkčnosť obmedzená. Nepreukázal, že by odber pred zistením poškodenia\nplomby bol výrazne odlišný ako odber v predchádzajúcich a nasledujúcich obdobiach. Žalobcovi nie je\njasné, z akého dôvodu sa uskutočnila kontrola meradla dňa 8.6.2016 a či možno vylúčiť, že k poškodeniu\ndošlo v súvislosti s týmto zásahom. Žalovaný škodu vyčíslil skôr, ako bol vo veci vypracovaný znalecký\nposudok. Žalobca predmetnú sumu zaplatil pod tlakom, v tiesni a z preventívnych dôvodov v snahe\nzabrániť možným likvidačným dôsledkom pre jeho podnikanie.\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že táto je nedôvodná, nakoľko plomba bola preukázateľne v\nporiadku pri kontrole uskutočnenej v auguste 2015 a preukázateľne bola pozmenená pri kontrole v\njúni 2016. Keďže nie je možné presne určiť, kedy došlo k porušeniu originálnej plomby, za obdobie\nneoprávneného odberu sa v zmysle vyhlášky (§ 1 ods. 9) považuje obdobie odo dňa vykonania\nposledného fyzického odpočtu meradla. Úlohou znalca nebolo v predmetnom prípade skúmať a\npreukazovať možnú manipuláciu s číselníkom, príp. jeho poškodenie, keďže neoprávnený odber je aj\nodber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Namietol\naj uplatnenie úroku z omeškania, ktoré nie je v súlade s právnymi predpismi.\nZ faktúry č. 9000225497 vystavenej žalovaným dňa 30.6.2016 vyplýva, že ňou vyúčtoval žalobcovi\nako odberateľovi škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 12.12.2015 do 8.6.2016\nvo výške 39.468,28 eur so splatnosťou dňa 15.7.2016. Prílohu faktúry bol zároveň Výpočet škody,\nsprievodný list, znalecký posudok, žiadosť o splátky. Z rozpisu položiek k faktúre č. 4295003459\ndodávateľa plynu innogy Slovensko s.r.o. vyplýva, že na odbernom mieste žalobcu (č. 2296) plynomer\nč. 511000680005 vykazoval za obdobie od 4.12.2015 do 8.6.2016 spotrebu\n0 m3. Zo znaleckého posudku č. 413/PL-2014 zo dňa 24.6.2016, vypracovaného znalcom Ing.\nPetrom Leškom na základe žiadosti žalovaného (zadávateľa) vyplýva, že jeho účelom bolo potvrdenie\nneoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82\nods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Z nálezovej časti posudku vyplýva, že znalcovi\nbol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom 5352048, ktorý má na počítadle\núdaj „235089,08“. Z predloženého plynomeru demontoval olovenú plombu krytu číselníka, pričom zistil,\nže sa na plombe nachádza označenie „09 - M43“. V posudkovej časti ďalej uviedol, že vzhľadom na\nskutočnosť, že nedisponuje kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští s označením\nv tvare loga spoločnosti „ITRON“, ktorou bola plomba v roku 2010 pri jeho výrobe označená, nemohol\nvykonať ich porovnanie so spornými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští. Napriek tomu potvrdil, že\nplynomer vyrobený v roku 2010 nemôže mať overovaciu značku s rokom overenia 2009. V Závere\nposudku na jednotlivé otázky uviedol, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie\n„09 - M43“. Plomba osadená v kryte číselníka nebola označená nástrojom na to určeným. Nezistil\npoškodenie ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka. Na základe\nzistených skutočností potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené.\nNakoniec zopakoval nemožnosť vykonania porovnania odtlačkov čeľustí plombovacích klieští.\nŽalobca vo vyjadrení z 28.1.2019 uviedol, že súdu predložil vyúčtovacie faktúry za obdobie od 1.12.2010\ndo 31.7.2018, z ktorých vyplýva priemerná spotreba plynu na odbernom mieste žalobcu 22008 m3,\npričom spotreba určená žalovaným bola 123840 m3. Z uvedeného je zrejmé, že takto určená výška\nškody neplní kompenzačnú funkciu, ale pôsobí voči žalobcovi sankčne a jej úhradou by došlo k\nnadkompenzácii na strane žalovaného. Ak žalovaný zotrvá na tom, že výšku škody určil správne podľa\nvyhlášky, tak súd musí žalobe vyhovieť a nemôže pristúpiť k zníženiu výšky náhrady škody, preto by\nneboli preukázané podmienky v § 82 ods. 3 ZoE na určenie výšky škody podľa predmetnej vyhlášky.\nSúd môže znížiť výšku náhrady škody len v prípade, ak by žalovaný zmenil svoje tvrdenia v tom smere,\nže by tvrdil, že vyhlášku nemožno použiť, pretože výšku škody je možné určiť na základe objektívnych\na spoľahlivých podkladov. Žalovaný vo vyjadrení z 12.3.2019 uviedol, že skutočnosť, že žalobca v\nrozhodnom období zemný plyn odoberal, nie je medzi stranami sporná. Žalobca v rozhodnom období\nodoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a\n\nteda pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, a plomba nebola označená\nnástrojom na to určeným. Na plynomeri sa nachádzala overovacia značka s rokom overenia 2009,\npričom plynomer bol vyrobený až v roku 2010. Pokiaľ odberateľ plynu bude s meradlom, na ktorom\nje poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii odoberať plyn, čo je aj prípad žalobcu,\ndôjde tým k odberu plynu, ktorý zákon o energetike v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) označuje ako\nneoprávnený. Takýmto neoprávneným odberom plynu vznikne prevádzkovateľovi distribučnej siete,\nteda ich spoločnosti, ktorého zemný plyn odberateľ odoberal, škoda. Zemný plyn do vstupných bodov\ndistribučnej siete dodávajú okrem ich spoločnosti aj dodávatelia zemného plynu. Za zemný plyn, ktorý\nvstúpi do distribučnej sústavy, však až do momentu, kedy zemný plyn „neprejde“ cez meradlo, ktoré má\nplatné overenie podľa ustanovení zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej ako „zákon o metrológii“), ktorý bol platný a účinný v čase vzniku škody, a ktoré je\nnainštalované na odbernom mieste subjektu, ktorý má s ktorýmkoľvek dodávateľom plynu uzatvorenú\nzmluvu o dodávke plynu, zodpovedá ich spoločnosť ako prevádzkovateľ distribučnej siete. V prípade\nak dôjde\nk úniku plynu z distribučnej siete či už v dôsledku neoprávneného odberu plynu alebo na základe\ninej mimoriadnej udalosti, ich spoločnosť ako prevádzkovateľ distribučnej siete je povinná potrebné\nmnožstvo plynu do distribučnej siete doplniť, aby bolo zabezpečené riadne fungovanie distribučnej\nsústavy budúce spotrebované množstvo plynu, ktoré odberateľ uhrádza svojmu dodávateľovi zemného\nplynu. Za absolútne irelevantné považuje porovnávať údaje o spotrebe na odbernom mieste žalobcu\nod roku 2010 do roku 2015, nakoľko žalobca ako právnická osoba vznikol až ku dňu 11.2.2015.\nPodľa dostupných informácií, za rozhodné obdobie žalobcovi zo strany jeho dodávateľa nebol\nfakturovaný žiadny odber plynu. Pri posudzovaní nároku ich spoločnosti nie je možné zohľadňovať\na poukazovať na predchádzajúce či následné spotreby žalobcu na odbernom mieste, nakoľko tieto\nnemusia zodpovedať skutočnej spotrebe a môžu byť ovplyvnené zmenou v spôsobe, prípadne rozsahu\nužívania nehnuteľnosti. Ich spoločnosť nemala a do dnešného dňa nemá k dispozícii skutočný údaj o\npresnom žalobcom odobratom množstve zemného plynu v rozhodnom období a zároveň nebolo a nie je\nmožné v danom prípade určiť výšku skutočnej škody. Spôsob určenia množstva odobratého zemného\nplynu je technickou otázkou, ktorú posudzovali odborníci\nz príslušného odvetvia, pričom na základe takéhoto technického posúdenia vydalo Ministerstvo\nhospodárstva SR vyhlášku, ktorou sa stanovila metodika určovania množstva odobratého plynu v\nrozhodnom období. Tým, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na\nplynomeri žalobcu, nie je možné určiť reálnu spotrebu plynu za rozhodné obdobie na základe údajov\nz meradla. Objektívnym a spoľahlivým údajom, na základe ktorého by bolo možné zistiť presné,\nodberateľom spotrebované množstvo plynu počas obdobia neoprávneného odberu (a teda výšku\nskutočnej škody), nie je ani údaj o spotrebách na odbernom mieste za obdobie predchádzajúce\nobdobiu neoprávneného odberu, či údaj o výške/sume tzv. zálohových platieb. Rovnako za irelevantnú v\npredmetnom spore považuje aj tú skutočnosť, že na odbernom mieste žalobcu mal v uvedených rokoch\nprevádzkovať svoju podnikateľskú činnosť na základe podnikateľského oprávnenia pán Ľ. M.D., IČO: 32\n341 491, a teda, že žalobca chce za účelom presnejšieho prehľadu spotreby porovnávať vyúčtovania\npána Ľ. M., živnostníka, so spotrebou plynu a vyúčtovaním žalobcu. Ľ. M. ako živnostník vykonával\npodnikateľskú činnosť v odlišných predmetoch podnikania, ako sú predmety činnosti, ktoré v súčasnosti\nvykonáva žalobca. Je absurdné porovnávať spotreby plynu dvoch odlišných právnych subjektov.\nAj spotreba plynu v období od roku 2010 do roku 2015 mohla byť odlišná a rovnako treba brať do úvahy\naj skutočnosť, že sa mení a narastá aj cena plynu.\nŽalobca ďalej k veci uviedol, že na strane žalovaného nie sú splnené podmienky nároku na\nnáhradu škody. V konkrétnostiach poukázal len na niektoré skutočnosti, tak ako bolo uvedené aj v\npredložených rozhodnutiach, v takýchto prípadoch nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia proti\nneoprávnenej manipulácii, ale aj samotnú neoprávnenú manipuláciu, teda zásah do číselníka meradla,\npretože len takýmto konaním vzniká škoda predstavujúca množstvo plynu. Zo strany žalovaného takéto\nkonanie nielen že nebolo preukázané, ale nebolo ani tvrdené a žalovaný v tomto smere neuniesol\nani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu. Žalovaný nepreukázal, že žalobca spotreboval akékoľvek\nmnožstvo plynu nad rámec množstva nameraného meradlom. Za toto množstvo žalobca zaplatil svojmu\ndodávateľovi, a preto nemožno hovoriť\no neoprávnenom odoberaní, keď zmluva o dodávke plynu bola právnym titulom odberu. Ak by súd dospel\nk záveru, že nárok na náhradu škody vznikol, žiadal znížiť takýto nárok. Podľa jeho názoru je možné\nzistiť skutočnú spotrebu plynu v rozhodnom období, a to podľa údajov z meradla, ktoré bolo funkčné,\na žalovaný opak ani netvrdil, a podľa týchto údajov žalobca spotreboval 34336 m3 plynu v hodnote\n10.862,30 eur. Ak by súd nesúhlasil ani s týmto postupom, mal za to, že je možné vziať do úvahy\n\npriemerné spotreby za predchádzajúce obdobia, pretože tieto sa najviac približujú k skutočnému stavu\na vychádzajúc z týchto minulých období od r. 2010 do r. 2018, je možné určiť spotrebu plynu vo výške\n22008,60 m3, ktoré predstavujú hodnotu plynu vo výške 6.962,49 eur.\nŽalovaný ďalej k veci poukázal na to, že na odbernom mieste žalobcu došlo\nk neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike\na žalobca odoberal plyn meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.\nŽalobca ako odberateľ zemného plynu je zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný\nmeradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zodpovednosť\nodberateľa za odber plynu takýmto meradlom je objektívna, a zákon s odberom plynu meradlom\ns porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii spája povinnosť odberateľa nahradiť\nvzniknutú škodu a ušlý zisk. Tento si žalovaný vyčíslil v súlade so zákonom, a iné spôsoby výpočtu, na\nktoré poukazuje žalobca a nemožnosť ich použitia dostatočne odôvodnil vo svojich vyjadreniach. Čo sa\ntýka vzniku škody pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, vzniká škoda automaticky\nzo zákona práve žalovanému a zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného\ndodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom\nmeradla bez poškodeného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené skutočnosti\nv konaní dostatočne preukázal, a to aj s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych\nautorít, najmä Najvyššieho súdu SR.\n3. Súd poukázal na to, že v prejednávanej veci už bolo prvoinštančným súdom (pôvodným Okresným\nsúdom Bratislava II) raz rozhodnuté, keď rozsudkom č.k. 25Cb/339/2016-521 zo dňa 28.3.2019 žalobu\nzamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedený rozsudok bol\nKrajským súdom v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/193/2019-733 zo dňa 29.4.2021 zrušený a vec bola\nsúdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem\niného uviedol, že:\nSúd opätovne vec prejednal, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, pričom zotrval na závere, že\nnárok žalobcu je skutkovo ako aj právne neopodstatnený. Na základe vykonaného dokazovania mal\nsúd preukázané, že žalovaný je distribútorom zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré\nsa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý\nnakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ\ndistribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovania siete musí žalovaný do siete plyn dodávať,\ntento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom.\nPre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla\nplatnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto\npoškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného\nplynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože\ndodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo\nzistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí\nkonkrétnemu dodávateľovi. Dodávateľ plynu za rozhodné obdobie od posledného korektného merania\ndo dátumu zistenia porušenia meradla nefakturuje žiaden odber plynu. Pokiaľ boli uhrádzané zálohové\nplatby za uvedené obdobie, dochádza u zmluvného odberateľa k preplatku. Plyn patriaci žalovanému\nsa zo siete teda odoberá v tých prípadoch,\nv ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže\nplyn bol v rozhodnom období žalobcovi skutočne dodávaný\n(čo v podstate nebolo v konaní sporné, sporným bolo len množstvo) a zároveň za toto obdobie za odber\nplynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (innogy Slovensko s.r.o.), je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve\nžalovanému. Žalovaný (prevádzkovateľa distribučnej siete) je v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike\nuvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného\nodberu.\nSúd skonštatoval, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že zo strany žalovaného došlo\nk preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo\nk neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike,\na odobratím tzv. nemeraného plynu žalovanému škoda vznikla. Plyn žalobca odoberal, nie je však\nk dispozícii platný údaj z plynomeru, ani žiadne iné objektívne a spoľahlivé údaje o množstve\nspotrebovaného plynu. Poškodenie plomby číselníka vždy objektívne vytvára možnosť zásahu do\nmechanizmu číselníka, a teda do údajov o spotrebe plynu. Aby sa vylúčil tento stav, zákonodarca\nstanovil, že meradlo\n\ns poškodenou plombou stráca platnosť a súčasne, že údaje z neplatného meradla nie je možné použiť pri\nvyúčtovaní kúpnej ceny. Preukázanie, kedy došlo k poškodeniu plynomeru, a teda presné vymedzenie\nobdobia, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, nie je možné objektívne zistiť a pre zistenie\nskutočnej výšky škody nie je možné presne ustáliť množstvo plynu, ktorý bol neoprávnene odobratý.\nPokiaľ však odberateľ neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o\nenergetike povinný uhradiť vzniknutú škodu ako aj ušlý zisk a pokiaľ túto vzniknutú škodu nemožno\nskutočne vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nastupuje tu spôsob výpočtu škody\nspôsobenej neoprávneným odberom plynu tak, ako to predpokladá vyhláška č. 449/2012 Z. z. Keďže\nnebolo možné spoľahlivo vyčísliť na základe objektívne existujúcich skutočností skutočnú výšku škody,\nvyhláška\nč. 449/2012 Z. z. upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako\nalternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú\nProtokol o preskúšaní meracieho systému zo dňa 8.6.2016, podpísaný za odberateľa pani O., Montážny\nlist meradla a Zápis číslo 1303135682 zo dňa 10.6.2016, podpísané pánom M., kde bola zaznamená\ndemontáž plynomeru, ktorý bol odoslaný na posudok. Zodpovednosť za neoprávnený odber podľa §\n82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je objektívna, a teda nie je potrebné preukazovať zavinenie\nžalobcu za spôsobenie škody žalovanému, t.j. žalobca je zodpovedný za neoprávnený odber plynu\nmeraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez\nohľadu na to, či porušenie zabezpečenia spôsobil on sám. V posudzovanom prípade ani nie je dôvod\npolemizovať s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré konštatovali, že zodpovednosť za škodu podľa\n§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je prísne objektívna, pretože žalobca mal určené meradlo\numiestnené vo dvore prevádzky, ku ktorému nemala voľný prístup žiadna tretia osoba.\nRovnako tak správanie a postup žalovaného pre zachovanie prevenčnej povinnosti bol dostatočný.\nZabezpečenie plynomerov určuje právna úprava a práve plomba na číselníku zabezpečuje meradlo pred\nneoprávnenými zásahmi do mechanizmu počítadla. Platná právna úprava toto považuje za dostatočné\nzabezpečenie prevenčnej povinnosti predchádzania škodám. Skutočnosť, že dňa 26.8.2015 žalovaný\nvykonal kontrolu na odbernom mieste svedčí o tom, že tieto kontroly odberných miest žalovaný vykonáva\na možno konštatovať, že si plní povinnosť konať prevenčne. Na základe vykonaného dokazovania\ndospel súd k záveru, že žalovaným bol žalobcovi na odberné miesto namontovaný plynomer č. 5352048.\nPlynomer bol dňa 10.6.2016 pri výmene protokolárne demontovaný zamestnancami žalovaného a za\nprítomnosti Ľ. M., a bol zaslaný na expertízu. Znaleckým posudkom č. 413/PL-2016 mal súd preukázané,\nže pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené.\nPokiaľ ide o vznik škody, medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase neoprávneného odberu,\nktoré bolo vymedzené obdobím od 12.12.2015 do 8.6.2016, bol na odbernom mieste žalobcu reálne\nodoberaný plyn, avšak skutočné množstvo plynu nie je možné zistiť, pretože údaj na meradle s\nporušenou plombou je neplatným údajom o spotrebe plynu. Zánik platnosti overenia určeného meradla\npritom nie je viazaný na subjektívne rozhodnutie žalovaného, ale ako objektívna skutočnosť nastáva\npriamo zo zákona pri splnení podmienok v zmysle § 15 ods. 7 zákona o metrológii (v danom prípade\nmomentom poškodenia zabezpečovacej značky - plomby). Keďže nie je možné zistiť, kedy došlo k\nporušeniu plomby, určuje sa doba neoprávneného odberu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z., a to odo\ndňa nasledujúceho po poslednom fyzickom odpočte na príslušnom odbernom mieste. V posudzovanom\nprípade ide o priamu príčinnú súvislosť medzi tým, že žalobca odoberal plyn meradlom s porušenou\nplombou, a tým, že\nv dôsledku takéhoto odberu spotreboval nemerané množstvo plynu, čím žalovanému vznikla škoda.\nAk zanikne platnosť meradla a k odberu plynu dochádza, nie je možné bez meradla zistiť, koľko plynu\nžalobca v skutočnosti spotreboval. Nie sú teda\nk dispozícii žiadne relevantné údaje, z ktorých by bolo možné zistiť, aká škoda žalovanému\nneoprávneným odberom vznikla. Manipulácia s plombou umožňuje objektívne zmeniť indikáciu\núdajov na číselníku, pričom takýto zásah, hoci len teoretický, nie je možné žiadnym úkonom zistiť.\nPrípadné stočenie číselníka súčasne nemusí znamenať, že meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne\nzaznamenáva odber, keďže takéto meradlo, keď je na odbernom mieste bude vykazovať pri kontrole\nnormovanú spotrebu bez akéhokoľvek odchýlenia.\nHoci žalobca v konaní namietal, že žalovaný nepreukázal vznik reálnej škody, resp. nepreukázal,\nže by meradlo na odbernom mieste žalobcu meralo spotrebu plynu správne a teda, že pre určenie\nvýšky škody nie je potrebné vychádzať z metodiky určenej vyhláškou č. 449/2012 Z. z., súdu nie je\nznámy spôsob, akým by bolo možné spoľahlivo určiť presnú výšku škody v prípade takého poškodenia\nplomby (odstránenie pôvodnej plomby a nahradenie inou, ako je to aj v tomto prípade), ktoré reálne\numožňuje prístup k číselníku meradla, dôjde k zásahu do číselníka meradla a súčasne na číselníku\n\nmeradla nezostanú žiadne stopy po manipulácii s ním. Zjednodušene povedané, ak by súd akceptoval\nargumentáciu žalobcu, nie je zrejmé, ako by bolo v reálnom svete možné určiť výšku škody v prípade\n„stočenia“ číselníka meradla, ak na meradle nezostanú žiadne stopy po manipulácii. Pokiaľ by bolo\naj v takom prípade povinnosťou žalovaného preukazovať správnu výšku škody, išlo by o nesplniteľnú\npožiadavku\na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ako aj vyhláška č. 449/2012\nZ. z. by boli obsolentnými právnymi normami. Preto tvrdenie žalovaného, že plombu nepoškodil a do\nčíselníka meradla nezasiahol, ho nezbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi. Je pravdou,\nže odberateľ spôsobí škodu až vtedy, keď zasiahne do číselníka určeného meradla a zníži indikovaný\nstav skutočnej spotreby plynu, avšak práve z dôvodu, že pri dostatočne sofistikovanom spôsobe zásahu\ndo číselníka meradla takýto zásah nie je možné reálne zistiť a logicky potom ani následne takémuto\nodberateľovi preukázať. Práve z tohto dôvodu začlenil zákonodarca do zákona\no energetike skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o\nenergetike, ktorej podstata spočíva v tom, že už len samotný odber plynu\ns meradlom s poškodenou zabezpečovacou plombou je neoprávneným odberom plynu, nevyžaduje\nsa zásah do číselníka meradla. Ide teda svojím spôsobom o predikatívnu skutkovú podstatu\nneoprávneného odberu plynu vo vzťahu k § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Skutková\npodstata neoprávneného odberu plynu podľa uvedeného ustanovenia sa aplikuje vtedy, keď je zrejmý\na preukázaný zásah do číselníka meradla (napr. v prípade, keď zásah do číselníka nie je natoľko\nsofistikovaný, aby na ňom nezanechal stopy). Takisto práve z dôvodu, že pri nechránenom prístupe\nk číselníku meradla plynomeru je možné vykonať do neho neodhaliteľné a tým aj nepreukázateľné\nzásahy (v zmysle upravenia stavu spotreby plynu), preto má žalovaný zákonnú povinnosť zabezpečiť\nprístup k určenému meradlu prostredníctvom zabezpečovacích prvkov - plomb. Účelom zaisťovacej\nplomby (čo medzi stranami ani nie je sporné) je zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu\núdajov o reálnej spotrebe zemného plynu. Avšak pokiaľ by prijal súd argumentáciu žalovaného, že\nplynomer zaznamenával správnu spotrebu plynu aj s poškodenou zabezpečovacou plombou, nemalo by\nzabezpečovanie plynomeru ako určeného meradla plombami žiadny význam. Pokiaľ ide o výšku škody,\nv zmysle § 1 bod 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. ku škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu\nsa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním\nneoprávneného odberu plynu. Žalovanému tak vyúčtovacou faktúrou č. 9000225497, ktorú vystavil\nžalovaný, bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s citovanou vyhláškou, a to vo výške 39.177,20\neur a náklady zisťovania vo výške 291,08 eur. Uhradením vyúčtovanej škody nedošlo na strane\nžalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nV prípade otázky, či je možné ustáliť množstvo plynu počas neoprávneného odberu súd uviedol, že\npresné množstvo skutočne odobratého plynu je možné určiť jedine na to určeným meradlom, spĺňajúcim\npotrebné technické a legislatívne náležitosti. Meradlo musí mať platnú overovaciu značku metrologickej\nautority (z uvedeného dôvodu sa jednotlivé meradlá po určitom čase menia za nové alebo za opätovne\nskontrolované\na kalibrované metrologickou autoritou). Pokiaľ je akákoľvek zabezpečovacia značka, ktorá je určená\nna zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu do meradla, porušená (nahradená inou), môže\nto indikovať neoprávnený zásah do takéhoto meradla a ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky.\nZ toho dôvodu nemožno údaj z takéhoto meradla považovať za objektívny, slúžiaci na odpočet\nodobratého plynu. Za smerodajný ukazovateľ pre stanovenie množstva odobratého plynu počas doby\nneoprávneného odberu nemožno považovať ani údaje o množstvách plynu z predchádzajúceho obdobia\n(faktúry na čl. 286 až 297), nakoľko v prípade žalobcu (resp. jeho predchodcu ako fyzickej osoby) sa\njedná o podnikateľský subjekt. S prihliadnutím na samotný charakter podnikateľskej činnosti (pekárenská\nvýrobňa) možno dôvodne predpokladať väčšie množstevné rozdiely v spotrebe v závislosti na množstve\nprodukcie, ktorá nemusí byť počas daného obdobia viac-menej konštantná, ako v prípade domácností\n(byt, dom).\nOtázkou zníženia náhrady škody sa súd s poukazom na ustanovenie § 486 ods. 2 OBZ nezaoberal.\nNa rozdiel od OZ (§ 450), OBZ nezakotvuje moderačné (zmierňovacie) právo súdu, t.j. možnosť súdu\nnáhradu škody primerane znížiť, a to ani v mimoriadnych prípadoch. Práve naopak, expressis verbis\nv odseku 2 ustanovuje, že náhradu škody nemôže súd znížiť, čo zahŕňa aj odpustenie náhrady škody.\nPlatí zásada, že právo zmierniť alebo odpustiť náhradu škody má len poškodený, a to v zmysle § 574\nods. 1 OZ. Vyplýva to z reparačnej funkcie náhrady škody. Neprípustnosťou moderačného práva súdom\nsa zároveň sprísňuje zodpovednosť v podnikateľských vzťahoch vzhľadom na ich profesionálne danosti.\nŽalobca síce namietal, že pri kontrole meracieho zariadenia nebola prítomná pani O., ktorá protokol\npodpísala až dodatočne, k priebehu tejto kontroly však nebol navrhnutý žiadny dôkaz. Samotná\n\ndemontáž meracieho zariadenia už prebehla za prítomnosti konateľa žalobcu, čo bolo potvrdené aj na\npríslušnom protokole.\nK premlčaniu nárokov, s prihliadnutím na sled udalostí, rovnako nemohlo dôjsť. Poškodenie plomby\nbolo zistené 8.6.2016, škoda bola žalovaným vyúčtovaná dňa 30.6.2016, žalobcom bola uhradená dňa\n25.8.2016 a k podaniu žaloby došlo dňa 28.9.2016.\nSúd zároveň už vo svojom prvom rozhodnutí poukázal na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu\nSR, najmä na uznesenie sp. zn. 5 Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, uznesenie Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 30.11.2022 sp. zn. 2Obdo/71/2021. V uvedenom rozhodnutí týkajúceho sa problematiky\nurčovania výšky škody za neoprávnený odber plynu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil,\nže nakoľko otázka aplikácie vyhlášky pri určovaní výšky škody za neoprávnený odber plynu bola\nuž v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu zodpovedaná vo viacerých jeho rozhodnutiach (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.06.2019 sp. zn. 3Obdo/49/2018, uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2019 sp. zn. 3Obdo/49/2019, uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.05.2020 sp. zn. 5Obdo/76/2019), s poukazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017 a na Nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.10.2020 č.k. I. ÚS 115/2020 publikovaný v Zbierke\nnálezov\na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 33/2020, ide o ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu, od ktorej nemá dôvod sa odchýliť. Uviedol tiež, že z opatrnosti považoval za potrebné\nvyjadriť sa k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2021 č.k. III. ÚS 114/2020-81\n(na ktorý poukazoval žalobca\nv odvolacom konaní), pričom z jeho záverov vyplynulo, že predmetný nález ústavného súdu sa týka\nprávneho vzťahu medzi odberateľom plynu, ktorým je spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka a PDS\na z tohto dôvodu nie je plne aplikovateľný v sporoch,\nv ktorých odberateľom plynu dopúšťajúcim sa neoprávneného odberu plynu nie je spotrebiteľ, ale\npodnikateľ - osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.\nO nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd\nprizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný\núspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v\nplnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2\nCivilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca na základe odvolacích dôvodov podľa §\n365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.\nUviedol, že uvedené napadnuté rozhodnutie je už druhým rozhodnutím súdu vo veci, keďže odvolací\nsúd (KS Bratislava, sp. zn. 4Cob/193/2019-733 zo dňa 29.4.2021) prvé rozhodnutie súdu zrušil a vrátil\nmu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd sa nedržal výhrad, ktoré boli uvedené v zrušujúcom rozhodnutí\nodvolacieho súdu.\nBody 1. až 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú prakticky identické s prvým rozhodnutím vo\nveci. Následne v bode 24. súd uviedol, čo mu bolo vytknuté odvolacím súdom pri prvom zrušenom a\nvrátenom rozhodnutí.\nĎalšie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu však nijako nereflektuje výtky odvolacieho súdu a\nrovnako tak vôbec nedáva aspoň základné odpovede na namietané skutočnosti žalobcom v konaní tak\npred súdom, ako aj v prvom odvolacom konaní.\nOdvolací súd v svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cob/193/2019-733 zo dňa 29.4.2021 uviedol:\n„Za sporné počas odvolacieho konania súd považoval skutočnosť, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní\nvo veci postupoval podľa § 220 CSP a či sa v dostatočnej miere vysporiadal s argumentáciou žalobcu\na žalovaného.\nV zmysle záverov nálezu ÚS odvolací súd dospel k záveru, že musí byť preukázaný už prvý základný\npredpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa 82 ods.\n1 písm. d) ZoE, a to tvrdený protiprávny úkon. Súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu\ntýkajúceho sa znaleckému posudku.\nSúd sa bude musieť vysporiadať s tým, či znalecký posudok (č.l. 23) preukazuje porušenie zabezpečenia\nproti neoprávnenej manipulácii, či žalovaný jednoznačne preukázal, že došlo k porušeniu zabezpečenia\nplynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu. Tiež sa súd bude\nmusieť vysporiadať s tým, či bol preukázaný vznik škody na strane žalovaného. Znalec\n\nv posudku uviedol, že nedisponuje kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští s označením v\ntvare loga spoločnosti „ITRON“, ktorou bola plomba v roku 2010 pri jeho výrobe označená a nemôže\npreto vykonať ich porovnanie so spornými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští. Napriek tomu potvrdil,\nže plynomer vyrobený v roku 2010 nemôže mať overovaciu značku s rokom overenia 2009.\nJediné vyjadrenie súdu v napadnutom rozhodnutí, ktoré a týka jeho posúdenia\na vyhodnotenia znaleckého posudku je uvedené v bode 27. odôvodnenia rozhodnutia\na je nasledovné: „Znaleckým posudkom č. 413/PL-2016 mal súd preukázané, že pôvodné zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii bolo porušené.“\nToto konštatovanie súdu absolútne nemožno posudzovať ako vysporiadanie sa\ns argumentáciu žalobcu smerujúcu k znaleckému posudku.\nSúd je povinný vyrovnať sa s argumentmi strán, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci\n(a to vrátane ústavnoprávnych argumentov), teda uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto\nargumentov. Ak súd odmietne argument strany, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň\nspochybniť. Iba samotné konštatovanie, že argument je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo\nsi to súd myslí, je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za formálne, nepresvedčivé, nedostatočné,\nnepreskúmateľné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP.\nZákonná úprava zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ predpokladá pre vznik zodpovednosti za škodu\npreukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody\na priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z iných predpokladov\nnemôže vychádzať a nevychádza ani zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike.\nVznik skutočnej škody v zmysle § 82 ods. 2 ZoE je skutková okolnosť, ktorá musí byť preukázaná\nkonkrétnymi dôkazmi, pretože skutočná škoda musí predstavovať skutočnú a reálnu ujmu na majetku\npoškodeného, ktorú je možné preukázať len konkrétnymi dôkazmi.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nie je jasné, čo je porušením právnej povinnosti, teda\nčo je prvým a základným predpokladom na to, aby sme vôbec mohli hovoriť o vzniku škody a následne\no jej výške.\nMontážny list meradla, ktorým bolo meradlo demontované je iba a výlučne dokladom o tom, že meradlo\nbolo demontované a odoslané na posudok. Protokol o preskúšaní meracieho systému rovnako nič\nnehovorí o porušení právnej povinnosti zo strany koncového odberateľa, ale iba a výlučne o funkčnosti\nči nefunkčnosti meradla.\nFunkčnosť či nefunkčnosť meradla, ktorého platnosť overenia v nejakom momente zaniká, nie je\nporušením právnej povinnosti na strane koncového odberateľa. Zdôrazňuje a opakuje, žalovaný tvrdil\nsmerom k žalobcovi, že došlo k porušeniu zabezpečenia na meradle, čo preukazoval iba a výlučne\nznaleckým posudkom. Tento znalecký posudok nikdy nebol zo strany súdu riadne vyhodnotený a nikdy\nk nemu súd nezaujal jasné stanovisko a to napriek tomu, že zo strany žalobcu boli súdu jasne\na preukázateľne uvedené konkrétne výhrady a konkrétne pochybenia, pre ktoré považuje žalobca\nznalecký posudok za nepreskúmateľný, a teda nepreukazujúci porušenie právnej povinnosti žalobcu.\nZánik overenia meradla nie je a nemôže byť posudzovaný ako porušenie povinnosti žalobcu, z ktorého\nmá následne vyplynúť jeho povinnosť uhradiť imaginárnu a fiktívnu škodu, pri ktorej nie sú splnené a\npreukázané ani základné podmienky na jej vznik.\nAk nie je preukázané porušenie povinnosti, čo žalovaný preukazoval primárne znaleckým posudkom,\nktorý žalobca namietal a súd ho nijako nevyhodnotil, tak nie je možné riešiť vznik škody a už vôbec jej\nvýšku, keďže v konaní nie sú preukázané prvé dva predpoklady na to, aby sa o výške škody dalo vôbec\nhovoriť a určovať ju.\nZ odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, aký dôkaz alebo dôkazy mali vznik skutočnej škody\npreukazovať, teda na základe akých konkrétnych dôkazov dospel súd k záveru, že skutočná škoda\nvznikla.\nSkutočná škoda nevznikla, žalovaný nepredložil žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval vznik\nskutočnej škody (množstva plynu), a preto nárok na náhradu škody nevznikol a zo strany žalovaného\ndošlo k uplatňovaniu fiktívneho nároku.\nFakt, že súd nemá vedomosť o tom, ako by v danom prípade bolo možné inak ako podľa vykonávacieho\npredpisu, určiť výšku škody, nijako nezbavuje žalovaného povinnosti skutočnú škodu vyčísliť a čo najviac\nsa k vyčísleniu skutočnej škody priblížiť. To, že to súd a ani žalovaný nevie, nemôže byť na škodu\nžalobcu.\nPorovnanie obvyklých spotrieb na odbernom mieste žalobcu s výškou škody uplatnenou žalovaným bolo\nopakovane jasne uvedené na grafe, z ktorého je zrejmá neprimeranosť výšky škody určenej žalovaným\npodľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Graf vychádza\n\nz údajov vo vyúčtovacích faktúrach a podrobný prepočet hodnôt sa nachádza vo vyjadreniach zo dňa\n19.10.2018 a 25.10.2018.\nSúd nesprávne právne posúdil § 82 ods. 2 ZoE, § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a celkovo podmienky\nuplatňovania nároku na náhradu škody.\nSúd sa nijako relevantne nevysporiadal so závermi znalca a znaleckým posudkom. Znalecký posudok\ntrpí takými nedostatkami, ktoré z neho neumožňujú vyvodiť súdom ustálený záver o porušení\nzabezpečenia. Iný dôkaz na preukázanie porušenia zabezpečenia žalovaný nepredložil.\nZnalecký posudok týkajúci sa plomby môže zo svojej podstaty preukazovať len protiprávne konanie\n(spočívajúce v poškodení plomby), a nie vznik skutočnej škody (predstavujúcej množstvo plynu).\nZnalecký posudok, v ktorom znalec má porovnávať odtlačky na plombe, objektívne nemôže preukazovať\nvznik skutočnej škody, ktorá má predstavovať množstvo plynu.\nSkutkové konanie, ktoré spočíva v poškodení plomby - ktorú žalovaný preukazoval znaleckým\nposudkom, nemôže spôsobiť škodu na odobratom plyne.\nSamotné poškodenie plomby nemá samo osebe žiaden vplyv na to, aké množstvo plynu je odobraté\nna danom odbernom mieste. Ak v konkrétnom okamihu dôjde k poškodeniu plomby, ktorá má ochrannú\nfunkciu, a nijako inak nie je zasiahnuté do plynomera, tak tento ďalej bude správne zaznamenávať\nhodnotu odobratého plynu a k žiadnej škode na odobratom množstve plynu nedochádza a ani nedôjde.\nZnalec v znaleckom posudku uviedol, že „na základe zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené.“\nZ tohto stručného záveru a ani z inej časti znaleckého posudku nie je možné zistiť, aký malo mať znalcom\ntvrdené porušenie charakter/podobu, teda či plomba bola poškodená, ak áno, akým spôsobom bola\npoškodená, či bola odstránená a podobne, a nie je možné ani zistiť, ktoré sú to tie skutočnosti, na základe\nktorých znalec dospel k uvedenému záveru.\nSám znalec na str. 3 uvádza „Plombu som pri demontáži poškodil“.\nPodľa žalobcu znalecký posudok je nepreskúmateľný, pretože z neho nie je možné zistiť konkrétny\npostup znalca pri vykonávaní znaleckého dokazovania.\nZnalec mal porovnávať sporný a kontrolný odtlačok. Znalec žiadne porovnanie nevykonal, v znaleckom\nposudku sa nenachádza žiadne porovnanie odtlačkov.\nJe nepochopiteľné, že zadávateľ (žalovaný) od znalca požaduje porovnanie odtlačkov\na pritom mu žiadne kontrolné odtlačky neposkytne. Sám znalec uviedol, že „nedisponujem kontrolnými\nodtlačkami čeľustí plombovacích klieští..“ a „nemôžem vykonať ich porovnania so spornými odtlačkami\nčeľustí plombovacích klieští“. Znalec sa vyjadroval k právnej otázke, čo nie je prípustné.\nOdvolateľ trval na tom, že znalecký posudok nepreukazuje porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej\nmanipulácii a zo strany žalovaného nebolo jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia\nplynomeru proti neoprávnenej manipulácii\na k neoprávnenému odberu zemného plynu.\nZároveň dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že znalcovi, ktorý vypracoval znalecký posudok, o\nktorý opiera svoj nárok na náhradu škody žalovaný, bola opakovane ministerstvom spravodlivosti\nako orgánom dohľadu nad znaleckou činnosťou uložená sankcia práve za nedostatky v znaleckých\nposudkoch týkajúcich sa posudzovania zabezpečenia na plynomeroch.\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“), ako orgán dohliadajúci nad\nvýkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,\ntlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „ZZTP“), rozhodnutím č. 02006/2019/153 zo dňa 27.11.2019\nv spojení s rozhodnutím 02006/2019/153 RK zo dňa 11.03.2020 uložilo znalcovi Ing. Petrovi Leškovi\npeňažnú sankciu vo výške 1.400 eur.\nVzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na ustanovenia § 388, § 392 a § 396 ods. 2 CSP, žalobca\nžiada odvolací súd, aby vydal nasledovný rozsudok:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný vydať\nžalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 39.468,28 eur, spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 39.468,28 eur od 29.08.2016 až do zaplatenia, a\nto všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný.\nUviedol, že žalobca v rámci odvolania zastáva názor, že odôvodnenie rozsudku MS BA III nereflektuje\nvýčitky odvolacieho súdu a nedáva aspoň základné odpovede na žalobcom v konaní namietané\n\nskutočnosti. S uvedeným tvrdením žalobcu však nesúhlasil a odôvodnenie rozsudku II považuje za\ndostatočné, presvedčivé, v súlade\ns ust. § 220 CSP, pričom má za to, že súd sa vysporiadal so všetkými „výčitkami odvolacieho súdu“\nuvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu.\nZo záverov odvolacieho súdu, konkrétne bod 29. - 33. rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací\nsúd pripustil v odvolacom konaní predloženie Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 09.03.2021, sp. zn.\nIII. ÚS 114/2020 (ďalej ako „Nález ÚS SR“) ako novoty v odvolacom konaní a v zmysle záverov Nálezu\nÚS SR odvolací súd dospel\nk svojim záverom obsiahnutým v bode 30. rozhodnutia odvolacieho súdu, v zmysle ktorých mal súd\nskúmať tri základné predpoklady objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu a to:\n- existencia neoprávneného odberu plynu,\n- vznik škody na strane žalovaného, teda na strane spoločnosti žalovaného,\n- príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom zemného plynu a vznikom škody.\nSúd preskúmal všetky tri základné predpoklady objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu a z\nrozsudku je dostatočne jasné a zrozumiteľné, z akých skutočností súd pri svojom rozhodovaní\nvychádzal.\nSúd v bode 26. rozsudku uviedol: „Z vykonaných dôkazov vyplýva, že zo strany žalovaného v tomto\nkonaní došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k\nneoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a\nodobratím tzv. nemeraného plynu žalovanému škoda vznikla“.\nAd a) neoprávnený odber plynu ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu žalobca v odvolaní na str.\n5 uvádza, že z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec jasné, čo je porušením právnej povinnosti, teda čo\nje prvým a základným predpokladom na to, aby sme mohli hovoriť o vzniku škody a následne jej výške.\nMal za to, že tak z rozsudku, ako aj z rozhodnutia odvolacieho súdu je jasné a zrejmé, že tak súd\nako aj odvolací súd, za porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, teda za prvý a základný\npredpoklad objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu považujú neoprávnený odber plynu. Súd ako\naj odvolací súd, pri svojom rozhodovaní vychádzali z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu\nSR, v zmysle ktorej rovnako platí, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za\nškodu sa považuje neoprávnený odber plynu.\nZa neoprávnený odber plynu sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o\nenergetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o\nenergetike“) považuje odber plynu, ktorý bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii.\nPreto polemizovanie žalobcu v odvolaní o tom, či sa považuje alebo nepovažuje odber plynu meradlom\ns porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii za protiprávny úkon alebo nie, považuje\nžalovaný za absolútne irelevantné.\nV bode 26. a 27. rozsudku súd bližšie popisuje prvý predpoklad objektívnej zodpovednosti žalobcu za\nškodu, a to existenciu neoprávneného odberu plynu. Ako uvádza súd v bode 26. rozsudku: „Dôkazmi\no porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú Protokol o preskúšaní meracieho systému\nzo dňa 8.6.2016, podpísaný za odberateľa pani O., Montážny list meradla a Zápis číslo 1303135682\nzo dňa 10.6.2016, podpísané pánom M., kde bola zaznamená demontáž plynomeru, ktorý bol odoslaný\nna posudok. Zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je\nobjektívna, a teda nie je potrebné preukazovať zavinenie žalobcu za spôsobenie škody žalovanému,\nt.j. žalobca je zodpovedný za neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo\nporušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na to, či porušenie zabezpečenia\nspôsobil on sám.“ Následne v bode 27. rozsudku súd prvej inštancie uvádza: „(...) Skutočnosť, že\ndňa 26.8.2015 žalovaný vykonal kontrolu na odbernom mieste svedčí tom, že tieto kontroly odberných\nmiest žalovaný vykonáva a možno konštatovať, že si plní povinnosť konať prevenčne. Na základe\nvykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaným bol žalobcovi na odberné miesto\nnamontovaný plynomer č. 5352048. Plynomer bol dňa 10.6.2016 pri výmene protokolárne demontovaný\nzamestnancami žalovaného a za prítomnosti Ľ. M. a bol zaslaný na expertízu. Znaleckým posudkom\nč. 413/PL-2016 mal súd preukázané, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo\nporušené.“\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že súd vykonal dokazovanie na zistenie existencie prvého predpokladu\nobjektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu, teda neoprávneného odberu plynu a z vykonaného\ndokazovania mal súd prvý predpoklad objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu jednoznačne\npreukázaný.\n\nPokiaľ žalobca tvrdil, že dôkazy, ktoré súd vykonal, nepreukazujú porušenie právnej povinnosti zo strany\nžalobcu, v tejto súvislosti uviedol, že práve naopak, z vykonaných dôkazov, ktoré súd hodnotí podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, jednoznačne\nvyplýva, že došlo k neoprávnenej manipulácii s plynomerom a že pôvodné zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii bolo poškodené, overovacia značka na plynomeri žalobcu bola porušená/\npozmenená, čím zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému odberu plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm.\nd) Zákona o energetike.\nZ Protokolu o preskúšaní meracieho systému zo dňa 26.08.2015, kedy ich spoločnosť vykonala kontrolu\nna odbernom mieste žalobcu vyplýva, že v tom čase sa na plynomeri nachádzala správna overovacia\nznačka. Z Protokolu o preskúšaní meracieho systému zo dňa 08.06.2016 už vyplýva, že overovacia\nznačka na plynomeri bola porušená/pozmenená. Z Montážneho listu a Zápisu číslo 1303135682 zo dňa\n10.06.2016 rovnako vyplýva, že overovacia značka na plynomeri bola porušená/pozmenená a plynomer\nbol z tohto dôvodu demontovaný a odoslaný na znalecké posúdenie. Znaleckým posudkom mal súd\npreukázané, že zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste žalobcu\nbolo porušené.\nŽalobca v odvolaní tiež tvrdil, že súd sa nevysporiadal s argumentáciu žalobcu smerujúcou k\nZnaleckému posudku č. 413/PL-2016 zo dňa 24.06.2016, ktorý bol vypracovaný Ing. Petrom Leškom\n(ďalej ako „Znalecký posudok“), avšak neuvádza konkrétne argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie\nmal podľa žalobcu vysporiadať.\nZnaleckým posudkom je však jednoznačne preukázané, že zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii na plynomeri žalobcu bolo porušené, a to bez ohľadu na skutočnosť, či znalec disponoval\nalebo nedisponoval kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští s označením v tvare loga\nspoločnosti „ITRON”, nakoľko plynomer Actaris Itron s výrobným číslom 53520482YD10 bol vyrobený v\nroku 2010, avšak plomba na predmetnom plynomeri mala označenie roku overenia 2009, teda plynomer\nby bol overený skôr, ako bol reálne vyrobený. Je predsa v rozpore so zdravým rozumom a v rozpore so\nzákladnou logikou, aby plynomer vyrobený v roku 2010 bol overený rok pred jeho samotnou výrobou!\nUvedené potvrdzuje aj znalec v znaleckom posudku na str. 4, kde uvádza: „Napriek tomu môžem\npotvrdiť, že plynomer vyrobený v roku 2010 nemôže mať overovaciu značku z rokom overenia 2009.“\nAko vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalovaný\nv konaní opakovane poukazoval, ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období\nodoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa\nneoprávneného odberu zemného plynu), vznikla mu\nv súlade s ust. § 82 ods. 2 Zákona o energetike povinnosť nahradiť vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku.\nAd b) vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu\nPosúdením vzniku škody, ako druhým predpokladom objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu, sa\nsúd zaoberal v bodoch 25., 28. a čiastočne aj v bode 29. rozsudku.\nSúd správne posúdil, že škoda, ktorá neoprávneným odberom plynu vznikla, vznikla práve\nich spoločnosti. V bode 25. rozsudku súd popísal vzťahy medzi spoločnosťou žalovaného ako\nprevádzkovateľom distribučnej siete, dodávateľmi plynu a konečným odberateľom a následne uviedol:\n„(...) Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný je distribútorom zemného\nplynu a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn.\nŽalovaný (prevádzkovateľa distribučnej siete) je v zmysle § 82 ods. 2 zákona\no energetike uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade\nneoprávneného odberu.“\nJe logické, že v prípade, kedy odberateľ zemného plynu neodoberá zemný plyn od svojho dodávateľa,\navšak dodávku plynu neprerušil a zemný plyn odoberá, tento musí odoberať práve z distribučnej sústavy.\nSúd následne v bode 28. rozsudku uviedol: „Pokiaľ ide o vznik škody, medzi stranami sporu nebolo\nsporné, že v čase neoprávneného odberu, ktoré bolo vymedzené obdobím od 12.12.2015 do 8.6.2016,\nbol na odbernom mieste žalobcu reálne odoberaný plyn, (...).“.\nŠkoda, ktorá vznikla neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste žalobcu, je škoda vo forme\nmnožstva neoprávnene odobratého zemného plynu v rozhodnom období a takáto škoda vznikla práve\nich spoločnosti ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, a to aj s poukazom na skutočnosť, že za\nrozhodné obdobie žalobcovi zo strany jeho dodávateľa nebol fakturovaný žiadny odber plynu.\nSúd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie a vysporiadal sa aj s argumentáciu\nžalobcu, týkajúcou sa preukázania, resp. podľa slov žalobcu nepreukázania vzniku škody na strane\nspoločnosti žalovaného.\nArgumentácia súdu je v súlade aj s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, na\nktorú opakovane poukazuje a na ktorú v rozsudku poukázal aj súd. V zmysle uznesenia Najvyššieho\n\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2017 platí: „Z charakteru spôsobu\nposkytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné,\nže zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu\n(pozn. autora - v predmetnom konaní vystupovala ako žalobca spoločnosť SPP-distribúcia, a.s.), ak\nbol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od\nsvojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne\nprostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t.j. spĺňajúceho kritériá oprávneného\nodberu).“\nPokiaľ žalobca v odvolaní na str. 6 uvádza, že: „Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, aký dôkaz\nalebo dôkazy mali vznik skutočnej škody preukazovať, teda na základe akých konkrétnych dôkazov\ndospel súd k záveru, že skutočná škoda vznikla.“, s tvrdením žalobcu nesúhlasí.\nAd c) príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom zemného plynu a vznikom škody\nPosledným predpokladom objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu je existencia príčinnej súvislosti\nmedzi neoprávneným odberom zemného plynu a vznikom škody.\nAj existenciu posledného predpokladu objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu súd riadne a\npresvedčivo odôvodnil, keď v bode 28. rozsudku uviedol: „V posudzovanom prípade ide o priamu\npríčinnú súvislosť medzi tým, že žalobca odoberal plyn meradlom s porušenou plombou, a tým, že v\ndôsledku takéhoto odberu spotreboval nemerané množstvo plynu, čím žalovanému vznikla škoda. Ak\nzanikne platnosť meradla\na k odberu plynu dochádza, nie je možné bez meradla zistiť, koľko plynu žalobca\nv skutočnosti spotreboval. Nie sú teda k dispozícii žiadne relevantné údaje, z ktorých by bolo možné\nzistiť, aká škoda žalovanému neoprávneným odberom vznikla. Manipulácia s plombou umožňuje\nobjektívne zmeniť indikáciu údajov na číselníku, pričom takýto zásah, hoci len teoretický, nie je\nmožné žiadnym úkonom zistiť. Prípadné stočenie číselníka súčasne nemusí znamenať, že meradlo\nnezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber, keďže takéto meradlo, keď je na odbernom\nmieste bude vykazovať pri kontrole normovanú spotrebu bez akéhokoľvek odchýlenia.“.\nMal za to, že príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu žalobcom\na vznikom škody na strane spoločnosti žalovaného je jednoznačne preukázaná.\nZ rozsudku a jeho odôvodnenia je zrejmé, že súd prvej inštancie skúmal existenciu\na splnenie všetkých troch predpokladov objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu, pričom mal za\npreukázané ich splnenie, čo jasne a presvedčivo odôvodnil.\nSamotnej výške škody a jej vyčíslením sa súd venoval vo viacerých bodoch rozsudku, a to v bode\n26., 28., 29. a v bode 30. V bode 31. a 32. rozsudku súd poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu SR, ktorá sa výškou škody a jej vyčíslením pri neoprávnenom odbere plynu podľa\nust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona\no energetike zaoberala.\nSúd sa v bode 30. rozsudku venoval aj otázke, či je možné množstvo plynu počas neoprávneného\nodberu zistiť aj na základe iných, objektívnych a spoľahlivých podkladov: „V prípade otázky, či je\nmožné ustáliť množstvo plynu počas neoprávneného odberu súd uviedol, že presné množstvo skutočne\nodobratého plynu je možné určiť jedine na to určeným meradlom, spĺňajúcim potrebné technické\na legislatívne náležitosti. Meradlo musí mať platnú overovaciu značku metrologickej autority (z\nuvedeného dôvodu sa jednotlivé meradlá po určitom čase menia za nové alebo za opätovne\nskontrolované a kalibrované metrologickou autoritou). Pokiaľ je akákoľvek zabezpečovacia značka,\nktorá je určená na zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu do meradla, porušená\n(nahradená inou), môže to indikovať neoprávnený zásah do takéhoto meradla a ovplyvniť jeho\nmetrologické charakteristiky. Z toho dôvodu nemožno údaj z takéhoto meradla považovať za objektívny,\nslúžiaci na odpočet odobratého plynu. Za smerodajný ukazovateľ pre stanovenie množstva odobratého\nplynu počas doby neoprávneného odberu nemožno považovať ani údaje\no množstvách plynu z predchádzajúceho obdobia (faktúry na čl. 286 až 297), nakoľko v prípade\nžalobcu (resp. jeho predchodcu ako fyzickej osoby) sa jedná o podnikateľský subjekt. S prihliadnutím na\nsamotný charakter podnikateľskej činnosti (pekárenská výrobňa) možno dôvodne predpokladať väčšie\nmnožstevné rozdiely v spotrebe\nv závislosti na množstve produkcie, ktorá nemusí byť počas daného obdobia viac-menej konštantná,\nako v prípade domácností (byt, dom).“\nAko už niekoľkokrát v konaní uviedli, ich spoločnosť nemala a do dnešného dňa nemá k dispozícii\nskutočný údaj o presnom žalobcom odobratom množstve zemného plynu\nv rozhodnom období a zároveň nebolo a nie je možné v danom prípade určiť výšku skutočnej škody.\nPreto ako jediný možný spôsob vyčíslenia výšky škody, ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie,\n\npripadá do úvahy výpočet v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa\nustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej ako „vyhláška“).\nŽalovaný si výšku škody vypočítal v zmysle platnej a účinnej vyhlášky a spôsobom, ktorý táto vyhláška\nustanovuje. Pri výpočte výšky škody použili spotrebiče nachádzajúce sa na odbernom mieste žalobcu,\nktoré boli riadne zdokumentované pri kontrole odberného miesta a ich spotreby, ktoré sú zachytené\nvo fotodokumentácii, zápise a montážnom liste. Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom\nzemného plynu bol predložený aj súdu.\nAj Ústavný súd SR v náleze sám pripúšťa k čo najobjektívnejšiemu výpočtu skutočnej škody použiť\ninformácie o spotrebičoch na odbernom mieste.\nPokiaľ žalobca v odvolaní opätovne poukazuje na použitie údajov o predchádzajúcej, prípadne následnej\nspotrebe na odbernom mieste a tiež argumentuje tým, či meradlo bolo alebo nebolo funkčné, a teda\nči meradlo zaznamenávalo spotrebu správne alebo nesprávne, alebo ju nezaznamenávalo vôbec, má\nza to, že aj s týmito argumentmi žalobcu sa súd vysporiadal v rámci odôvodnenia rozsudku a tiež súd\npoukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, z ktorého o.i. vyplýva: „(...) na určenie množstva\nodobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/\nzabezpečovacia značka).“\nV neposlednom rade KS BA v bode 33. rozhodnutia odvolacieho súdu vytkol súdu prvej inštancie,\nže: „(...) súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že kontrolu vykonávali pracovnici\nžalovaného dňa 08.06.2016 bez účasti konateľa žalobcu, prípadne inej osoby. V rozhodnutí taktiež\nabsentuje vysporiadanie sa s námietkou premlčania a návrhom žalobcu na zníženie náhrady škody.“\nAj s vyššie uvedenými skutočnosťami, tvrdeniami a námietkami žalobcu sa však súd\nv rozsudku vysporiadal, a to konkrétne v bode 31. a 32. rozsudku.\nOdôvodnenie rozsudku preto považuje za presvedčivé, logicky konzistentné\na bezrozporné.\nPokiaľ ide o nedostatky, ktoré boli znalcovi zo strany MS SR vytýkané, podľa im známych informácií,\nišlo o nedostatky, ktoré mali prevažne formálny charakter a ktoré nemali vplyv na závery znaleckého\nskúmania. V súvislosti s rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR č. 18621/2021/153/RK zo dňa\n26.10.2021, na ktoré poukazuje žalobca, si podľa ich informácií znalec, Ing. Peter Leška, podal\nvšeobecnú správnu žalobu podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR\nč. 18621/2021/153/RK zo dňa 26.10.2021 vrátane rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR č.\n18621/2021/153 zo dňa 22.07.2021, o ktorej do dnešného dňa nebolo Správnym súdom v Bratislave\nrozhodnuté.\nNa základe všetkých vyššie uvedených skutočností má za to, že znalecký posudok je preskúmateľný;\nzo znaleckého posudku je zrejmé, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, teda\noverovacia značka na plynomeri bola poškodená/pozmenená, keď sa na plynomeri žalobcu, ktorý bol\nvyrobený v roku 2010, nachádzala po kontrole odberného miesta dňa 08.06.2016 overovacia značka\ns rokom overenia 2009.\nVzhľadom na skutkový a právny stav má za to, že ich spoločnosť v súdnom konaní dostatočne\npreukázala, že žalobca naplnil skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d)\nZákona o energetike a vznik škody na strane žalovaného,\na preto navrhol, aby krajský súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok Mestského súdu Bratislava\nIII, č.k. B2-25Cb/339/2016-906 zo dňa 11.04.2024 ako vecne správny potvrdil.\nO výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.\nV prípade, ak odvolací súd rozhodne rozsudkom bez nariadenia pojednávania, touto cestou žiadame s\npoukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP, aby nám súd oznámil miesto\na čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami.\n6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, preskúmal vec\nv medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania,\npričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP\noznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Zároveň bolo\nžalovanému v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku. Po\noboznámení sa s obsahom spisu súdu, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací\nsúd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.\n\n7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n8. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak\nniektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.\nAk ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,\npodľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n9. Podľa § 386 ods. 2 OBZ náhradu škody nemôže súd znížiť.\n10. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.\n11. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez\nprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením\nz právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n12. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.\nAk toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.\n13. Podľa § 71 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ plynu\nv domácnosti je povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.\n14. Podľa § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať\nodberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla\nv rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.\n15. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom\nplynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.\n16. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal\nplyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi\ndistribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý\nneoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,\nprevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.\n17. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú\nškodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa\n§ 95 ods. 1 písm. l).\n18. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody\nspôsobenej neoprávneným odberom plynu, ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom,\nktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu, alebo na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu\nplynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete\nvykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného\nodberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.\n19. Podľa § 2 písm. m) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii podľa tohto zákona sa rozumie\nzabezpečovacia značka určená na zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu do meradla,\nktorý môže ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky.\n20. Podľa § 15 ods. 7 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii platnosť overenia určeného\nmeradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka\nalebo zabezpečovacia značka.\n\n21. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nMestského súdu Bratislava III, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca\nneargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného\nrozhodnutia. Z konania pred súdom i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený\nprávny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie\nstavu veci.\n22. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi sporových strán ako aj dôvodmi\nodvolacieho súdu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na\nprejedávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Na správnosť právnych záverov uvedených\nv rozsudku odvolací súd podľa § 387\nods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje.\n23. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.\n24. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n25. Súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia sumy 39.468,28\neur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca predmetnú sumu uhradil žalovanému\nna základe vystavenej faktúry č. 9000225497 za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného\nplynu v období od 12.12.2015 do 08.06.2016. Súd dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k\nbezdôvodnému obohateniu, nakoľko mu predmetná suma patrila ako zákonná náhrada škody.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie, kde namietal, že súd nereflektoval\npredchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu a nevysporiadal sa s chybami znaleckého\nposudku Ing. Petra Leška. Tvrdil, že nebol preukázaný zásah do číselníka meradla a že výpočet škody\npodľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. vykazuje sankčný charakter, čo je v rozpore s judikatúrou Ústavného\nsúdu SR.\n26. Odvolací súd poukazuje na to, že prvým predpokladom objektívnej zodpovednosti za škodu v\nenergetike je existencia neoprávneného odberu. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je neoprávneným\nodberom akýkoľvek odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii.\nSúd svoje zistenie oprel o Protokol o preskúšaní meracieho systému a Montážny list, z čoho jednoznačne\nvyplýva, že kým pri kontrole v auguste 2015 bola overovacia značka v poriadku, pri kontrole dňa\n08.06.2016 bola pozmenená. Tento stav potvrdil aj Znalecký posudok č. 1-2014, podľa ktorého plynomer\nvyrobený v roku 2010 niesol overovaciu značku s rokom overenia 2009. Z logiky veci a základných\nfyzikálnych\na časových zákonitostí je vylúčené, aby meradlo bolo úradne overené rok pred jeho samotnou výrobou.\nNámietka žalobcu, že nebol preukázaný fyzický zásah do číselníka alebo stočenie stavu, je právne\nirelevantná. Zákonodarca v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) ZoE zámerne koncipoval skutkovú\npodstatu, pri ktorej samotný fakt odberu cez meradlo s porušenou plombou napĺňa znak protiprávnosti.\nPreukázanie manipulácie s mechanizmom počítadla sa vyžaduje pri iných skutkových podstatách (napr.\npísm. c/), nie však pri poškodení zabezpečovacích prvkov (písm. d/). Zodpovednosť odberateľa je v\ntomto prípade striktne objektívna a nevymyká sa ani ústavnoprávnemu rámcu.\nŽalobca namietal formálne a procesné pochybenia znalca Ing. Petra Leška. Odvolací súd zdôrazňuje,\nže predmetom tohto konania nie je preskúmavanie všeobecnej znaleckej spôsobilosti menovaného\nznalca v iných kauzách. Namietal nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, absenciu porovnávacieho\nmateriálu (kontrolných odtlačkov čeľustí plombovacích klieští) a skutočnosť, že menovanému znalcovi\nbol neskôr Ministerstvom spravodlivosti SR uložený zákaz výkonu činnosti za pochybenia v obdobných\nplynárenských kauzách.\nPodľa odvolacieho súdu úlohou znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, je spravidla\nporovnávanie sporných stôp (odtlačkov na plombe) s kontrolnými odtlačkami klieští. Žalobca správne\nuviedol, že žalovaný kontrolné odtlačky loga spoločnosti ITRON z roku 2010 znalcovi neposkytol, a preto\nporovnanie nebolo vykonané. Táto skutočnosť však nespôsobuje nepreskúmateľnosť a nepoužiteľnosť\nznaleckého posudku v tomto konaní. Pre posúdenie tejto veci bol kľúčový materiálny fakt - nesúlad roku\nvýroby a roku overenia na plombe.\nNa konštatovanie tohto rozporu nebolo potrebné porovnávanie odtlačkov čeľustí plombovacích klieští\nloga „ITRON“, nakoľko samotný časový anachronizmus (overenie 2009 vs. výroba 2010) bezpečne\npreukazuje, že s originálnou plombou bolo manipulované a bola nahradená inou. Je absolútne vylúčené,\n\naby plynomer disponoval legitímnou overovacou značkou z roku 2009, ak samotný prístroj fyzicky\nvznikol až v roku 2010. Na konštatovanie tohto rozporu nie je potrebná žiadna hlbšia mechanoskopická\nkomparácia čeľustí klieští. Znalecký posudok v spojení s ostatnými listinnými dôkazmi preto tvorí ucelenú\na logickú sústavu dôkazov.\nSkutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR v roku 2021 uložilo znalcovi Ing. Petrovi Leškovi\nsankciu zákazu výkonu znaleckej činnosti, nemá retrospektívny vplyv na procesnú použiteľnosť tohto\nkonkrétneho posudku. Ako vyplýva z vyjadrenia strán a predložených dokladov, predmetný znalecký\nposudok nikdy nebol predmetom prieskumu zo strany MS SR a v súvislosti s ním nebola znalcovi\nuložená žiadna sankcia. Postih sa týkal iných znaleckých posudkov a mal prevažne formálny charakter\nvo vzťahu k popisu metód demontáže. V prejednávanej veci je podstatný rozpor rokov 2009/2010, ktorý\nje overiteľný obyčajným vizuálnym preskúmaním plynomeru a jeho štítku, čo odníma námietkam žalobcu\no zaujatosti či neodbornosti znalca akúkoľvek relevanciu.\nSúd nepochybil, keď znalecký posudok vyhodnotil v súlade s § 191 CSP v spojení s ostatnými dôkazmi\n(Protokol o kontrole, Montážny list) ako celistvý, logický a pravdivý.\n27. Druhým a tretím predpokladom je vznik škody a kauzálny nexus.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že momentom porušenia zabezpečovacej plomby dochádza podľa § 15 ods.\n7 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii k zániku platnosti overenia meradla. Údaje z takého\nmeradla (hoci mechanicky funkčného) sú\nv obchodnom styku neplatné a dodávateľ plynu (v tomto prípade innogy Slovensko s.r.o.) ich\nodberateľovi za rozhodné obdobie nemôže vyfakturovať. Plyn, ktorý v tomto období preukázateľne prúdil\ndo nehnuteľnosti žalobcu (čo nebolo sporné), bol odobratý priamo z distribučnej siete žalovaného ako\njeho vlastníka, čím žalovanému vznikla majetková ujma.\nPokiaľ žalobca namietal neprimeranosť výšky škody a odkazoval na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nIII. ÚS 114/2020 (popierajúci sankčnú funkciu škody a vyžadujúci zisťovanie histórie spotreby), odvolací\nsúd sa plne stotožňuje s názorom mestského súdu, že tento nález nie je aplikovateľný na prejednávanú\nvec. Závery tohto nálezu ústavného súdu nie je možné mechanicky aplikovať na prejednávaný prípad\nz dôvodu zásadnej odlišnosti v charaktere subjektov. Citovaný nález III. ÚS 114/2020 sa týka právneho\nvzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a odberateľom plynu\nv domácnosti (spotrebiteľom), kde sa uplatňuje zvýšená miera právnej ochrany slabšej strany. V\nprejednávanej veci je však žalobcom podnikateľský subjekt (právnická osoba prevádzkujúca pekárenskú\nvýrobu).\nTento výklad plne korešponduje s aktuálnou a ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, najmä\ns uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/71/2021, v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že s\npoukazom na staršiu judikatúru (sp. zn. 3Cdo/6/2017 a nález sp. zn. I. ÚS 115/2020) sa nález sp. zn. III.\nÚS 114/2020 „týka právneho vzťahu medzi odberateľom plynu, ktorým je spotrebiteľ podľa OZ a PDS\na z tohto dôvodu nie je plne aplikovateľný v sporoch, v ktorých odberateľom plynu dopúšťajúcim sa\nneoprávneného odberu plynu nie je spotrebiteľ, ale podnikateľ“.\n28. Keďže spor prebieha medzi podnikateľmi, súd podľa § 386 ods. 2 OBZ správne konštatoval, že nemá\nmoderačné právo a nemôže náhradu škody znížiť. Judikatúra Ústavného súdu SR o zákaze sankčnej\nfunkcie náhrady škody a povinnosti preukázať reálnu škodu sa vzťahuje na spotrebiteľov (domácnosti),\nnie na podnikateľské subjekty (v tomto prípade pekáreň). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 22.03.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2017, zákon pri porušení zabezpečenia meradla stavia automatickú\nkonštrukciu vzniku škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ak bol plyn reálne odoberaný,\nnakoľko momentom poškodenia plomby zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného\ndodávateľa. Zodpovednosť odberateľa je koncipovaná ako prísne objektívna zodpovednosť za výsledok,\nbez ohľadu na zavinenie.\nZásadným argumentom, prečo nie je možné pristúpiť k zníženiu náhrady škody (tzv. moderácii), je\nexplicitná zákonná úprava v obchodných vzťahoch. Na rozdiel od § 450 OZ, ktorý súdom moderačné\nprávo priznáva, podľa § 386 ods. 2 OBZ súd náhradu škody znížiť nemôže. Tento zákaz zníženia\nškody potvrdzuje aj stabilná judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorá rešpektuje zásadu profesionality a\nzvýšeného podnikateľského rizika v obchodnoprávnych vzťahoch.\nŽalobca namietal, že súd mal pri určení výšky škody zohľadniť históriu jeho predchádzajúcej spotreby,\nktorá bola výrazne nižšia ako vyhláškový prepočet.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn.\n5Obdo/32/2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že:\n\n„Objektívnym a spoľahlivým podkladom (...) nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za\npredchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.“\nNajvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí uviedol, že záväzný a jednoznačný údaj\no spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením (v zmysle § 19 zákona č. 142/2000\nZ. z. o metrológii). Akonáhle je plomba porušená, údaj z meradla je pre obchodný styk nepoužiteľný.\nAk chýba overené meradlo a nie sú k dispozícii iné exaktné podklady, jediným zákonným a judikatúrou\nakceptovaným postupom je aplikácia náhradného spôsobu výpočtu podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012\nZ. z., čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax (napr. rozsudok sp. zn. 3Obdo/49/2018 alebo uznesenie sp.\nzn. 5Obdo/76/2019).\nSúd správne vyhodnotil, že história predchádzajúcej spotreby (faktúry na č.l. 286-297) nemôže byť pri\npekárenskej výrobe spoľahlivým a objektívnym podkladom v zmysle\n§ 82 ods. 3 ZoE. Spotreba v pekárenskom priemysle kolíše v priamej závislosti od objemu výroby,\nobjednávok a energetickej náročnosti aktuálne používaných spotrebičov, a preto ju nemožno fixovať\nporovnaním s minulosťou tak, ako pri bežných domácnostiach. Keďže reálne odobraté množstvo nebolo\nmožné zistiť kvôli poškodeniu meradla (ktoré bolo umiestnené v uzavretom dvore žalobcu bez prístupu\ntretích osôb), nastúpil zákonný alternatívny mechanizmus prepočtu podľa vyhlášky MH SR\nč. 449/2012 Z. z.\nSúd preto nepochybil, keď konštatoval, že žalovaný si nárok vyčíslil striktne podľa platných právnych\npredpisov, plnenie prijal na základe právneho dôvodu (zodpovednosť za škodu) a na jeho strane\nnevzniklo bezdôvodné obohatenie.\n29. Žalobca ďalej tvrdil, že súd sa nedržal výhrad, ktoré uviedol v zrušujúcom uznesení odvolací súd,\na na tieto výhrady súd nereflektoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že súd\nsa s výhradami odvolacieho súdu uvedené v bodoch 30.,31.,32. vysporiadal v bodoch 26., 27., 28., 29.,\n30., 31., 32., na ktoré odvolací súd poukazuje.\n30. K tvrdeniu žalovaného, že súd sa nevysporiadal s námietkou premlčania a návrhom žalobcu na\nzníženie náhrady škody, odvolací súd dospel záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Podľa § 107\nods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď\nsa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z obsahu\nsúdneho spisu vyplýva, že žalobca faktúru č. 9000225497 vystavenú žalovaným na sumu 39.468,28 eur\nzaplatil dňa 25.8.2016 a žalobu podal dňa 28.9.2016. K otázke premlčania sa súd vysporiadal v bode\n32. odôvodnenia.\nZnížením náhrady škody sa súd vysporiadal v bode 30. odôvodnenia rozsudku.\n31. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v poradí\ndruhom rozhodnutí dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Preto odvolací súd\npodľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.\n32. Odvolací súd podotýka, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba\nna tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1\nCSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n34. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n\n35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/339/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:3875e94d-bcfb-4c22-8bd7-a1f598a04abd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1"}, {"guid": "0d169784-c09e-4eff-ab63-da3ba399d1f8:bd0c1154-77dd-4631-862e-c249da5d01a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3115211774.2", "spisova_znacka": "2Obdo/71/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/71/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3115211774.2"}, {"guid": "98cabb84-c57e-4425-8449-d6c76579c899:1be8801d-1181-451d-96a2-2553703c11f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "spisova_znacka": "3Obdo/49/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1"}, {"guid": "2f3bcea6-0ded-47ce-8b44-16f865e17a03:8b2bf114-4e9a-4cbe-bbcc-88b4f749d5ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1", "spisova_znacka": "3Obdo/51/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "16166c81-09e1-40d2-846c-b62ae7c252ab:aadff967-8118-458b-920f-1d50993d6bfa", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/339/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cb/339/2016 z 5. 10. 2016", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2016-10-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/16166c81-09e1-40d2-846c-b62ae7c252ab:aadff967-8118-458b-920f-1d50993d6bfa"}], "citovane_v": []}