Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/64/2025 1122212398 24. 02. 2026 Mgr. Jaroslav Šupa ECLI:SK:KSBA:2026:1122212398.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcov: 1/. H.. C.. C. P., X.. XX.X.XXXX, V. L. Z. M. XXX/XX, B., C. X/ E. E., X.. XX.X.XXXX, V. L. Z. M. XXX/XX, B., obaja žalobcovia zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Námestie SNP 17/29, Zvolen, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorého koná Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, o zaplatenie 13 000,- €, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-18C/48/2022-95 zo dňa 20. januára 2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má voči žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 13 000,- € titulom nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, a žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej ako „zákon č. 514/2003 Z. z.“) a vecne tým, že z kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2018 mal súd prvej inštancie za preukázané, že predávajúca J. K. previedla vlastníctvo k nehnuteľnosti so súčasným zriadením vecného bremena na žalobkyňu 1/ ako kupujúcu. Predmetom tejto zmluvy bol prevod bytu č. 4 (a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach) na prízemí bytového domu na ul. Z. M., B., vo vchode Č.. XX, súpisné číslo XXX apartmánového domu s apartmánovými bytmi, ktorý je postavený na pozemku - parcele KN-C parc. č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H.. Kúpna cena bola vo výške 62 999,- €. V čl. X. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že kupujúca (žalobkyňa 1/) ako povinná z vecného bremena a E. E. (žalobca 2/) ako vedľajší účastník zmluvy - oprávnený z vecného bremena, uzatvárajú dohodu o zriadení vecného bremena ako vecného práva spočívajúceho vo forme doživotného bezplatného trvalého bývania a užívania predmetu prevodu; vecné bremeno sa zriadilo bezodplatne. Podľa stavebného povolenia zo dňa 26.11.2007 Mesto Zvolen, spoločný obecný úrad, odbor stavebnej správy, vydal stavebné povolenie, ktorým povolil stavbu Zvolen, Z. M. Č.. XX/XXX, stavebné úpravy objektu a parkovacie plochy, ktorá mala byť umiestnená na pozemku v k. ú. H., parcela KNC č. XXXX - apartmánový dom, parcela KNC č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX - spevnená plocha a prípojky na inžinierska siete. Jednalo sa o nebytovú budovu, išlo o prestavbu bývalého internátu na apartmánový
dom s 30 apartmánmi pre dočasné ubytovanie. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.6.2009 č. j. SU 3973/2008/2-rozh. súd prvej inštancie zistil, že Mesto Zvolen, spoločný obecný úrad, odbor stavebnej správy, vydal dňa 24.6.2009 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby: Zvolen, Z. M. Č.. XX/XXX, stavebné úpravy objektu a parkovacie plochy, ktorá je umiestnená na pozemku v k. ú. H., parcela KNC č. XXXX - apartmánový dom, parcela KNC č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX - spevnená plocha a prípojky na inžinierska siete. Jednalo sa o prestavbu bývalého internátu na apartmánový dom s 30 apartmánmi pre dočasné ubytovanie. Sporné podľa súdu prvej inštancie nebolo, že žalobca 2/ sa dňa 15.12.2020 obrátil na Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, so žiadosťou o vysvetlenie. V nej poukázal na skutočnosť, že príslušný katastrálny odbor rozhodnutím č. V 2060/2018 zo dňa 12.7.2018 povolil vklad vecného bremena do katastra nehnuteľnosti v katastrálnom území H., spočívajúci v povinnosti vlastníka bytu č. X na J. Y. Y. Č.. XX bytového domu súp. č. XXX strpieť právo doživotného bezplatného trvalého bývania a užívania oprávneným z vecného bremena, a to z dôvodu, že keď sa žalobca 1/ ako oprávnený z vecného bremena zaujímal o určité stavebné úpravy predmetného bytu, dostali sa k nemu niektoré doklady, ako napríklad stavebné povolenie č.j. SÚ 1781/2007/3 zo dňa 26.11.2007, právoplatné dňa 18.12.2007, ako aj kolaudačné rozhodnutie č.j. SU 3973/2008/2 zo dňa 24.6.2009, právoplatné dňa 25.6.2009, z ktorých obsahu vyplýva, že ide o nebytovú budovu, ktorá slúži na dočasné ubytovanie. Žiadosť žalobcu 2/ bola následne predložená na katastrálnu inšpekciu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorá sa vyjadrila listom zo dňa 14.1.2021 č. OKI/2021/01129-2, v závere ktorého uviedla: „Zápis stavby postavenej na pozemku parcely č. 1134 nebol podľa nášho názoru vykonaný v súlade s údajmi uvedenými v stavebnom povolení, resp. kolaudačnom rozhodnutí“. Z predbežného prerokovania nároku zo dňa 14.4.2021 súd prvej inštancie zistil, že žalobca 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Michala Vlkolinského adresoval Úradu geodézie, kartografie a katastra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. konštatujúc, že postupom Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, mu vznikla škoda najmenej vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou bytu a kúpnou cenou apartmánu vo výške 13 000,- €. Z predloženého podacieho lístku súd prvej inštancie zistil, že právny zástupca žalobcu 2/, JUDr. Michal Vlkolinský, podal na poštovú prepravu uvedenú predbežné prerokovanie nároku žalobcu 2/ adresujúc ho Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dňa 29.11.2021 odpovedal právnemu zástupcovi žalobcu 2/ na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 14.4.2021, uviedol, že nárok predbežne prerokoval, avšak nedošlo podľa jeho názoru k splneniu zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu. Preto žiadosti žalobcu 2/ nemôže vyhovieť. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 14.4.2021 mal súd prvej inštancie za preukázané, že totožnú žiadosť ako žalobca 2/ vyhotovila aj žalobkyňa 1/, avšak žalobkyňa 1/ túto žiadosť nepodpísala. O doručení tejto žiadosti totiž žalobkyňa 1/ nepredložila v konaní žiadny dôkaz. Pritom žalovaný explicitne spochybňoval, že by mu bola doručená zo strany žalobkyne 1/ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Dôkazné bremeno ohľadom doručenia predbežného prerokovania nároku ťažilo žalobkyňu 1/. 3. Súd prvej inštancie najskôr posudzoval, či žalobcovia splnili podmienku uvedenú v § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., teda či svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokovali s orgánom príslušným podľa § 4 uvedeného zákona. Účelom predbežného prerokovania nároku je predchádzať zbytočným súdnym sporom. Preto je najskôr potrebné predbežne prerokovať tento nárok s príslušným orgánom. V prípade, že poškodený neiniciuje predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom, tak nie je možné tento nárok prejednať v súdnom konaní. V prípade prijatia opačnej argumentácie by bola podmienka definovaná v § 15 ods. 1 bezvýznamná. Avšak zákonodarca nekonštruuje právne normy bez konkrétneho obsahu a zmyslu. Preto podmienka predbežného prerokovania nároku s príslušným orgánom je podmienkou na súdne prejednanie nároku. Výsledky vykonaného dokazovania nepreukazujú, že by žalobkyňa 1/ podala príslušnému orgánu žiadosť o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Preto nárok žalobkyne nemôže byť prejednaný súdom. Vzhľadom na to nie je žaloba žalobkyne 1/ už z tohto dôvodu opodstatnená a súd prvej inštancie ju zamietol bez meritórneho prieskumu. 4. Žalobca 2/ podal príslušnému orgánu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Preto nárok žalobcu 2/ súd prvej inštancie meritórne prejednal, vychádzajúc pritom z toho, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu štátu nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom sú: (i) nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, (ii) existencia škody a (iii) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou.
Tieto predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu štátu musia byť splnené kumulatívne. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto zodpovednosť daná. Žalobca 2/ tvrdil nesprávny úradný postup Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, ktorý mal spočívať v tom, že do katastra nehnuteľností zapísal ako druh stavby: 9 bytový dom, druh pozemku: 4 záhrada, vo vchode č. 15, byt č. 4, hoci podľa stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia mal správne do katastra nehnuteľností zapísať druh stavby: nebytová budova, druh pozemku: parkovacia plocha, vo vchode č. 15 apartmán, nebytový priestor. Zdôraznil, že týmto nesprávnym úradným postupom pri zápise stavby do katastra nehnuteľností mu vznikla škoda najmenej vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou bytu a kúpnou cenou apartmánu, ktorý je najmenej vo výške 13 000,- €. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca 2/ označený byt č. 4 vo vchode č. 15 nekúpil. Tento byt kúpila žalobkyňa 1/. Žalobca 2/ bol podľa kúpnej zmluvy iba oprávneným z vecného bremena, spočívajúceho v celoživotnom bezplatnom trvalom bývaní v označenom byte. Vecné bremeno sa zriadilo bezodplatne. Zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynula rozdielna cena bytu a apartmánu (k tejto okolnosti žalobca 2/ nepredložil žiaden dôkaz). Žalobca 2/ vzhľadom na to, že nekupoval označený byt, nemohol utrpieť škodu postupom Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru. Nie je zrejmá súvislosť medzi postupom uvedeného Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, a škodou, ktorú mal žalobca utrpieť. Škoda predstavuje úbytok (zníženie) majetku poškodeného, resp. jeho očakávané nezväčšenie (ušlý zisk). Preto nie je preukázané, že žalobcovi 2/ vôbec vznikla akákoľvek škoda. Súd prvej inštancie podotkol, že žalobca 2/ mal povinnosť skutkovo vymedziť, v čom konkrétne mu vznikla tvrdeným nesprávnym úradným postupom škoda, a následne uvedené aj preukázať konkrétnymi dôkazmi, čo sa v tomto spore nestalo. 5. Naviac prvoinštančný súd poukázal na to, že postup Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, ústil do vydania rozhodnutia č. V 2060/2018 zo dňa 12.7.2018, ktorým povolil vklad a ktorým došlo k tvrdenému nesprávnemu zápisu do katastra nehnuteľností. V prípade, že tvrdený nesprávny úradný postup bol zavŕšený rozhodnutím orgánu verejnej moci, tak nie je možné sa domáhať náhrady škody za nesprávny úradný postup. Judikatúra ozrejmuje, že „ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej moci poškodený subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu“ (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 9. 2018, sp. zn. I. ÚS 327/2018, uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 81/2018). Preto aj z tohto dôvodu žaloba žalobcu 2/ podľa súdu prvej inštancie neobstojí. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Žalobu súd zamietol, v dôsledku čoho bol v konaní plne úspešný žalovaný. Preto súd prvej inštancie žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania. Svoje odvolanie odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Zopakovali skutkové tvrdenia z prvoinštančného konania, túto rekapituláciu uzavreli tým, že katastrálna inšpekcia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR sa vyjadrila listom zo dňa 14.1.2021, č. OKI/2021/01129-2, v závere ktorého uviedla: „Zápis stavby postavenej na pozemku parc. č. XXXX nebol podľa nášho názoru vykonaný v súlade s údajmi uvedenými v stavebnom povolení, resp. kolaudačnom rozhodnutí“. Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, nepostupoval v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 a § 36 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a nesprávnym posúdením predloženej listiny - stavebné povolenie č. j. SÚ 1781/2007/3 zo dňa 26.11.2007, právoplatné dňa 18.12.2007, ako aj kolaudačné rozhodnutie č. j. SU 3973/2008/2 zo dňa 24.6.2009, právoplatné dňa 25.6.2009, a následným rozhodnutím vykonal zápis do katastra nehnuteľností. Nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, a jeho následným rozhodnutím pri zápise stavby do katastra nehnuteľností tak vznikla žalobkyni 1/ ako vlastníkovi a žalobcovi 2/ ako oprávnenému z vecného bremena škoda najmenej vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou bytu a kúpnou cenou apartmánu, ktorý je najmenej vo výške 13 000,- €.
8. Ďalej vo svojom odvolaní žalobcovia uviedli, že podaním zo dňa 14.4.2021 požiadal žalobca 2/ o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný na žiadosť odpovedal listom zo dňa 29.11.2021, č. LPO/2021/001638-3/Le, doručeným žalobcovi 2/ dňa 15.12.2021, v ktorom uviedol, že „k splneniu zákonných podmienok pre zodpovednosť za škodu v tomto prípade nedošlo”. Vzhľadom na nerozlučné postavenie žalobkyne 1/ ako vlastníka a povinného z vecného bremena a žalobcu 2/ ako oprávneného z vecného bremena v danom prípade nebolo potrebné, aby každý z nich samostatne požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K spôsobu nadobudnutia predmetného bytu mali za potrebné uviesť, že žalobcovia spolu s ďalšou osobou boli podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/3-ina rodinného domu. Kúpnou zmluvou zo dňa 18.4.2018 žalobcovia spolu s ďalším spoluvlastníkom predali rodinný dom za kúpnu cenu 98 000,- €. Finančné prostriedky, ktoré žalobcovia získali z predaja uvedených nehnuteľností následne použili na kúpu predmetného bytu č. 4. Bez finančných prostriedkov žalobcu 2/ nachádzajúcich sa na účte žalobkyne 1/ nebolo možné zaplatiť kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy a preto žalobcovia nesúhlasili so súdom prvej inštancie prezentovanými závermi, podľa ktorých žalobca 2/ vzhľadom na to, že nekupoval označený byt, nemohol utrpieť škodu postupom Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru. 9. Medzi stranami podľa odvolateľov nebola sporná tá skutočnosť, že Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, na základe kolaudačného rozhodnutia do katastra nehnuteľností zapísal ako druh stavby: X L. G., druh pozemku: 4 záhrada, vo vchode č. XX L. Č.. X hoci podľa uvedených rozhodnutí je druh stavby: nebytová budova, druh pozemku: parkovacia plocha, vo vchode č. XX apartmán, nebytový priestor. Nesprávny úradný postup žalovaného spočíval v danom prípade v porušení povinností vyplývajúcich z ustanovení Katastrálneho zákona, najmä § 34 v spojení s § 36. Nesporná bola podľa nich aj tá skutočnosť, že nesprávnym úradným postupom a následným rozhodnutím Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, vznikla žalobcom škoda najmenej vo výške rozdielu medzi hodnotou bytu, ktorý je určený na trvalé bývanie a hodnotou apartmánového bytu, ktorý je určený na dočasné bývanie. Vzťah medzi príčinou a následkom je v tomto prípade bezprostredný. 10. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že naďalej trvá na tom, že nebola preukázaná existencia škody, jej výšky, a teda ani príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru a žalobcami tvrdenou škodou. Zároveň nebola preukázaná ani existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, z ktorých by bolo možné vyvodzovať žalobcami tvrdenú škodu. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá už nastala v majetkovej sfére poškodeného a spočíva v zmenšení jeho majetku oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu (R 55/71). Žalobca 2/ tiež nepreukázal, akým spôsobom a na základe ktorých skutočností dospel k výške tvrdenej škody. Zo samotnej skutočnosti, že k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva v prospech žalobcov je vyznačený iný kód druhu stavby, ako má v súlade so skutočným stavom byť (pričom túto skutočnosť zatiaľ nemožno považovať za nespochybniteľne preukázanú), ešte nie je možné vyvodzovať vznik nejakej konkrétnej (žalobcami tvrdenej) škody. Z vyjadrenia Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, č. OÚ-ZV-KO-2021/003053-003 zo dňa 25.5.2021 je zrejmé, že v tejto veci nijako nepochybil, pričom záver o jeho nesprávnom úradnom postupe v danej veci nemožno vyvodiť ani zo stanoviska obsiahnutého v liste Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. OKI/2021/001129-2 zo dňa 14.1.2021, ani zo žiadneho iného aktu vydaného na to príslušným orgánom. Zároveň dal žalovaný do pozornosti aj list Odboru katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. OKI/2021/00129-2 zo dňa 14.1.2021, v ktorom sa v poslednom odseku uvádza: „K prípadnej zmene v zápise kódu druhu stavby, a tým aj kódov priestorov v apartmánovom dome, by podľa nášho názoru mohlo dôjsť len v súčinnosti s dotknutými vlastníkmi, ideálne v nadväznosti na doplňujúce alebo upresňujúce stanovisko (vyjadrenie) stavebného úradu, z akých priestorov daný stavebný objekt pozostáva.” Citovaný záver je v súlade s § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Na základe uvedeného sa teda tvrdenie žalobcov o vzniku škody javí ako predčasné. Pokiaľ išlo o prípadný nárok žalobkyne 1/ na náhradu škody v predmetnej veci, k tomuto sa Úrad geodézie, kartografie a katastra SR vo svojej odpovedi č. LPO/2021/001638-3/Le zo dňa 29.11.2021 nevyjadroval, pretože žiadosť menovanej na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu nebola predložená. Názor žalobcov o „nerozlučnom postavení žalobkyne 1/ ako vlastníka a povinného z vecného bremena a žalobcu 2/ ako oprávneného z vecného bremena“ na účely podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je možné považovať za účelovo vykonštruovaný. Žalobcovia v odvolaní
neuviedli žiadne nové skutočnosti, ani neoznačili dôkazy, ktoré by neboli známe a s ktorými by sa súd nevysporiadal, resp. ktoré by preukazovali, že žalobcovia boli ukrátení na konkrétnom subjektívnom práve vyplývajúcom z právneho predpisu. 11. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrili. 12. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v rozsahu výrokov II. a III. napadnutého rozsudku) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec tiež posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie náležite podľa § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. 13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 16. Štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci. Jeho zodpovednosť je upravená v zákone č. 514/2003 Z. z. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu sú nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne - ak čo i len jeden chýba, zodpovednosť štátu nevzniká. 17. Nesprávny úradný postup je konanie alebo opomenutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore so zákonom, iným právnym predpisom, interným predpisom alebo zásadami dobrej správy. Môže ísť napríklad o neodôvodnené prieťahy v konaní, nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote, nekomunikáciu s účastníkom konania alebo o iný vadný postup orgánu verejnej moci. Na rozdiel od nezákonného rozhodnutia nesprávny úradný postup sa týka priebehu konania alebo správania úradu pred alebo mimo rozhodnutia (rozhodovacej činnosti). Pod nezákonným rozhodnutím je potrebné primárne rozumieť individuálny právny akt orgánu verejnej moci, ktorý bol ako právoplatný zrušený alebo zmenený pre nezákonnosť príslušným orgánom. V určitých prípadoch je možné odškodniť aj následky spôsobené neprávoplatným rozhodnutím (§ 6 ods. 3) alebo nezrušeným rozhodnutím vydaným za prekročenia právomoci orgánu, ktorý ho vydal (§ 6 ods. 4). Judikatúra súdov okrem toho dovodila aj určité výnimky, kedy sa nevyžaduje formálne zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2009, z 18. októbra 2010). Zatiaľ čo existenciu nesprávneho úradného postupu je súd oprávnený prejudiciálne skúmať sám, nezákonnosť rozhodnutia musí byť vyslovená na to príslušným orgánom, ktorého rozhodnutím je súd viazaný (§ 6 ods. 1). Aj v prípade neformálneho poňatia nezákonnosti rozhodnutia musí existovať určitý akt príslušného orgánu verenej moci, z ktorého nezákonnosť rozhodnutia vyplýva. 18. Žalobcovia mali za to, že zapísaním nehnuteľnosti (ktorú neskôr žalobkyňa 1/ nadobudla do svojho vlastníctva a na ktorej viazne právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobcu 2/) do katastra nehnuteľností ako bytu, hoci v skutočnosti (podľa rozhodnutí stavebného úradu) má
ísť o nebytový priestor - apartmán, im vznikla škoda zodpovedajúca rozdielu v cene medzi bytom a apartmánom. Z obsahu spisu vyplýva, že k zapísaniu nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ako bytu, podľa listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 14.1.2021 označeného ako odpoveď, malo dôjsť popri zápise povoleného vkladu do katastra nehnuteľností pod číslom V-868/2009 na podklade zmluvy o nadstavbe, a to pod číslom zmeny 804/2009 (k. ú. H.), v rámci ktorej došlo aj k rozpisu celej stavby na „apartmánové byty“. Takýto zápis bol vykonaný napriek tomu, že podľa kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.6.2009 Mesto Zvolen povolilo užívanie dotknutej stavby ako apartmánového domu s 30 apartmánmi pre dočasné ubytovanie. Je potrebné dodať, že predmetný byt na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 11.6.2018 nadobudla do svojho výlučného vlastníckeho práva žalobkyňa 1/ od predchádzajúce vlastníčky J. K.; žalobkyňa 1/ súčasne v prospech žalobcu 2/ na predmetnej nehnuteľnosti bezplatne zriadila vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného bezplatného užívania. V kúpnej zmluve je prevádzaná nehnuteľnosti označená ako byt, pričom súčasne stavba, v ktorej sa nachádza, je označená ako apartmánový dom s apartmánovými bytmi. 19. Žalovaný aj vo vyjadrení k odvolaniu trval na tom, že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. Súd prvej inštancie sa samotným posudzovaním úradného postupu Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, zaoberal len okrajovo, keďže predovšetkým nemal za preukázaný vznik škody. Dospel k záveru, že v tomto prípade nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, pretože činnosť orgánu verejnej moci sa prejavila v rozhodnutí o povolení vkladu do katastra nehnuteľností pod číslom V-2060/2018 zo dňa 12.7.2018. Týmto rozhodnutím bolo zavkladované vlastnícke právo žalobkyne 1/ a právo zodpovedajúce vecnému bremeno v prospech žalobcu 2/. Odvolací súd však poukazuje na to, že z obsahu spisu nevyplýva, že by sa toto rozhodnutie orgánu katastra dotýkalo právnej povahy zapísaného bytu. Už v katastri nehnuteľností zapísaný byt sa týmto rozhodnutím iba previedol z vlastníctva J. K. do vlastníctva žalobkyne 1/. Z listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 14.1.2021 vyplýva, že rozhodnutím č. V-868/2009 bolo do katastra vložené vlastnícke právo k nebytovým priestorom, ktoré boli výsledkom nadstavby a súčasne zrejme bez rozhodnutia orgán katastra v rámci zápisu zmeny pod č. 868/2009 pristúpil bez vydania osobitného rozhodnutia k rozpísaniu stavby na jednotlivé byty (vrátane už existujúcich bytov, ktoré nevznikli nadstavbou). Samotné rozhodnutie č. V-868/2009 nebolo pritom v konaní ako dôkaz vykonané (a ani navrhnuté). Bez vykonania ďalšieho dokazovania bol teda záver súdu prvej inštancie, že úradný postup orgánu verejnej moci sa v tomto prípade prejavil v rozhodnutí, prinajmenšom predčasný. Javí sa, že orgán katastra nevydal rozhodnutie o rozpísaní stavby na jednotlivé byty, ale k došlo k nemu v rámci zápisu zmeny pod č. 868/2009. 20. Napriek tomu vzhľadom na skutočnosť, že predpoklady vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne, postačuje na vyvodenie záveru o tom, že žaloba je nedôvodná, aj súdom prvej inštancie správne konštatované nepreukázanie vzniku škody žalobcami. 21. Pojem škoda je potrebné chápať ako majetkovú ujma, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecnom ekvivalente. Takáto ujma je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného, prípadne naturálnou reštitúciou, ak je možná (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21. decembra 2009 a podobne sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28. júna 2016). 22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že u žalobcu 2/ v zásade vôbec nie je možné uvažovať o vzniku škody, keďže žalobca 2/ nemá k nehnuteľnosti vlastnícke právo, v jeho prospech je zriadené iba vecné bremeno, ako vecné právo k cudzej veci. Hoci by aj predmetná nehnuteľnosť nebola bytom ale nebytovým priestorom - apartmánom, žalobcovi 2/ sa nepodarilo objasniť, akým spôsobom by mu to malo spôsobovať majetkovú ujmu, teda ako by to znižovalo hodnotu jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, resp. vo všeobecnosti hodnotu jeho majetku. Žalobca 2/ ani v odvolacom konaní uspokojivo nevysvetlil, v čom má jeho majetková ujma spočívať. Poukazoval iba na to, že žalobkyňa 1/ mala financovať kúpu predmetnej nehnuteľnosti aj z jeho finančných prostriedkov, čo je však z tohto hľadiska nerelevantná skutočnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že vecné bremeno bolo v prospech žalobcu 2/ zriadené bezplatne. Pokiaľ žalobca 2/ aj poskytol žalobkyni 1/ peňažné prostriedky (pričom nešpecifikoval, v akom právnom režime sa to malo udiať) a žalobkyňa 1/ za ne následne kúpila nehnuteľnosť, zníženie jeho majetku nastalo už poskytnutím týchto finančných prostriedkov žalobkyni 1/, čo však nemožno dávať do súvisu s vytýkaným úradným postupom Okresného
úradu Zvolen, katastrálny odbor. Hodnota veci, ktorú žalobkyňa 1/ nadobudla do svojho vlastníctva, nijaký vplyv na majetkovú sféru žalobcu 2/ nemala. 23. Odvolací súd dodáva, že nemožno ani vo všeobecnosti prijať za správnu argumentáciu žalobcov o tom, že žalobkyňou 1/ kúpou nadobudnutá nehnuteľnosť mala v čase kúpy nižšiu cenu, než bola kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve, a to navyše práve o 13 000,- €. Žalobcovia nekonkretizovali, z čoho tento svoj názor odvodzovali, tvrdili iba nešpecificky, že apartmán má nižšiu hodnotu ako byt. V hypotetickej rovine by bolo možné akceptovať, že ak by existovali dva totožné priestory, jeden majúci právnu povahu bytu a druhý povahu nebytového priestoru - apartmánu, apartmán by mohol mať nižšiu cenu (veľkosť tohto rozdielu ale nie je možné stanoviť bez odborných znalostí), avšak takýto všeobecný záver nestačí na to, aby toto tvrdenie mohol súd prijať aj v konkrétnych podmienkach posudzovanej veci. Žalobcovia neprodukovali žiadne dôkazy o tom, že kúpna cena prevyšovala domnelú cenu daného priestoru ako apartmánu. Navyše kúpna cena je stanovená dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim a na jej výšku má vplyv veľké množstvo faktorov, nie iba právna povaha nehnuteľnosti. Aj apartmány sú bežne v podmienkach Slovenskej republiky využívané na trvalé bývanie. Žalobcovia vznik škody a jej výšku iba bez akéhokoľvek špecifického komentára konštatovali. 24. Z vyššie uvedeného vyplýva a nad rámec úvah súdu prvej inštancie možno uviesť, že z tvrdení žalobcov nevyplýva ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a (hypotetickým) vznikom škody. Príčinná súvislosť (kauzalita) je právny pojem, ktorý vyjadruje vzťah medzi určitým konaním alebo udalosťou a následkom, ktorý vďaka nemu nastal. Ide o väzbu, pri ktorej jedna udalosť (príčina) vedie k vzniku druhej udalosti (následku). Nestačí, aby bolo konanie subjektu protiprávne a aby vznikla škoda (ujma). V kontexte zodpovednosti za škodu sa skúma, či medzi správaním škodcu a vzniknutou škodou (ujmou) existuje vzťah kauzality. Bez preukázania tejto súvislosti nemožno hovoriť o právnej zodpovednosti. V právnej teórii aj súdnej praxi sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) posudzuje vo dvoch štádiách, je potrebné skúmať priamosť príčinnej súvislosti a adekvátnosť príčinnej súvislosti. Obe tieto zložky opäť musia byť splnené kumulatívne. Priamosť príčinnej súvislosti znamená, že medzi konaním a škodným následkom existuje nesprostredkovaný, neprerušený a fakticky nevyhnutný vzťah. Nie je však podmienkou, aby škodlivý následok bezprostredne nasledoval po škodnej udalosti. V praxi sa zisťuje pomocou tzv. testu conditio sine qua non, resp. položením si otázky: „Ak by k danému konaniu (alebo udalosti) nedošlo, nastal by škodlivý následok aj tak?“ Test conditio sine qua non je teda testom faktickej kauzality. Samotná faktická príčinná súvislosť ale pre prijatie záveru o existencii právnej príčinnej súvislosti nepostačuje. Slúži ako prvý filter, ktorý vylučuje tie javy, ktoré nezohrali nijakú úlohu pri vzniku škody. Po ustálení, že posudzované konanie alebo udalosť predstavuje conditio sine qua non pre vznik skúmanej škody (ujmy), je potrebné pristúpiť k posúdeniu adekvátnosti príčinnej súvislosti spočívajúcemu v zhodnotení, či je vznik škody (ujmy) ako následok daného konania alebo udalosti predvídateľný, typický alebo obvyklý v zmysle bežnej životnej skúsenosti. Právna kauzalita nie je naplnená v prípade, ak určitý škodný následok síce fakticky nadväzuje na protiprávne konanie alebo udalosť (tzn. bez neho by nenastal), avšak zároveň je výsledkom zásahu inej okolnosti, ktorá je hodnotovo významnejšia a menej predvídateľná (tzv. actus interveniens). V takom prípade táto okolnosť ovplyvnila sled udalostí natoľko, že prerušila právne relevantný vzťah príčinnosti medzi pôvodnou príčinou a následkom. 25. Načrtnuté východiská, z ktorých treba vychádzať pri skúmaní existencie príčinnej súvislosti, v podmienkach posudzovanej veci znamenajú, že by žalobcovia v konaní museli tvrdiť a preukázať, že to bolo práve nesprávne zapísanie nehnuteľnosti ako bytu, ktoré malo za následok dojednanie ceny, za ktorú nehnuteľnosť žalobkyňa 1/ kúpila, vo väčšej výške, než by to bolo v prípade správneho zapísania nehnuteľnosti ako nebytového priestoru a že žalobcami tvrdený rozdiel v cene (ak by vôbec existoval) nemal iné príčiny. Keďže však žalobcovia, ako už bolo uvedené, nijaké bližšie skutkové tvrdenia a už vôbec nie dôkazy o okolnostiach vzniku škody neprodukovali, nie je možné urobiť pozitívny záver o existencii príčinnej súvislosti ako ďalšieho z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu. 26. Pokiaľ ide o absenciu predbežného prerokovania nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným, súd prvej inštancie správne konštatoval, že splnenie tohto zákonného predpokladu pre uplatnenie si nároku na náhradu škody žalobou na súde, žalobkyňa 1/ nepreukázala, hoci to bolo v konaní sporné (žalovaným popreté). S názorom žalobcov, že vzhľadom na solidárnu povahu vzťahu medzi žalobcami postačuje predbežné prerokovanie jedným z nich, sa odvolací súd nestotožňuje. Každý zo žalobcov má rozdielny právny vzťah k nehnuteľnosti, od ktorej odvodzujú
svoj nárok na náhradu škody. Solidarita medzi žalobcami by musela vyplývať z určitého právneho predpisu alebo rozhodnutia súdu (jej dojednanie medzi účastníkmi vzhľadom na mimozáväzkovú povahu zodpovednosti za škodu prirodzene vôbec neprichádza do úvahy), pričom zo žiadneho právneho predpisu ani súdneho rozhodnutia aktívnu solidaritu medzi žalobcami vyvodiť nemožno. Navyše zákon č. 514/2003 Z. z. nestanovuje, že by aj v prípade (hypotetickej) solidarity poškodených postačovalo predbežné prerokovanie nároku len jedným z nich s účinkami pre všetkých. 27. Súd prvej inštancie mal žalobkyňu 1/ vyzvať na odstránenie tohto nedostatku, čo však neurobil. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi doručením žaloby žalovanému (18.12.2023) a rozhodnutím súdu prvej inštancie (20.1.2025) uplynul čas výrazne väčší, než je čas vyhradený na predbežné prerokovanie nároku ustanovením § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., teda žalovaný mal dostatočný priestor na naplnenie účelu inštitútu predbežného prerokovania nároku, odvolací súd to nepovažoval za prekážku pre meritórne rozhodnutie aj o nároku žalobkyne 1/. Pritom vyššie objasnené závery o kumulatívnom nesplnení predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu sú vztiahnuteľné aj na žalobkyňu 1/, pravdaže s výnimkou skutočnosti, že žalobkyňa na rozdiel od žalobcu 2/ má vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. To ju však nezbavuje povinnosti tvrdiť a preukázať, že jej vznikla škoda, a že medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, čo sa obom žalobcom v tomto konaní nepodarilo. 28. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku, vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách konania. 29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).