{"guid": "1c84bd60-2136-4ea0-8787-ab27ae21f86e:11104635-8ebe-493b-8248-0c6fb4ee673d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1122212398.1", "spisova_znacka": "5Co/64/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/64/2025 z 24. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. februára 2026, sp. zn. 5Co/64/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1122212398.1", "identifikacne_cislo": "1122212398", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2026-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11104635-8ebe-493b-8248-0c6fb4ee673d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1122212398.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1122212398.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1122212398.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/64/2025\n1122212398\n24. 02. 2026\nMgr. Jaroslav Šupa\nECLI:SK:KSBA:2026:1122212398.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcov: 1/. H.. C.. C. P., X.. XX.X.XXXX,\nV. L. Z. M. XXX/XX, B., C. X/ E. E., X.. XX.X.XXXX, V. L. Z. M. XXX/XX, B., obaja žalobcovia zast.\nJUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Námestie SNP 17/29, Zvolen, proti žalovanému:\nSlovenská republika, za ktorého koná Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky, so\nsídlom Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, o zaplatenie 13 000,- €, na odvolanie žalobcov\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-18C/48/2022-95 zo dňa 20. januára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaný má voči žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali\nzaplatenia sumy 13 000,- € titulom nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Zvolen, katastrálny\nodbor, a žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1\npísm. d), § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej ako „zákon č. 514/2003 Z. z.“) a vecne tým, že z\nkúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2018 mal súd prvej inštancie za preukázané, že predávajúca J. K. previedla\nvlastníctvo k nehnuteľnosti so súčasným zriadením vecného bremena na žalobkyňu 1/ ako kupujúcu.\nPredmetom tejto zmluvy bol prevod bytu č. 4 (a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a\nspoločných zariadeniach) na prízemí bytového domu na ul. Z. M., B., vo vchode Č.. XX, súpisné číslo\nXXX apartmánového domu s apartmánovými bytmi, ktorý je postavený na pozemku - parcele KN-C\nparc. č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H.. Kúpna cena bola vo výške 62\n999,- €. V čl. X. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že kupujúca (žalobkyňa 1/) ako povinná z\nvecného bremena a E. E. (žalobca 2/) ako vedľajší účastník zmluvy - oprávnený z vecného bremena,\nuzatvárajú dohodu o zriadení vecného bremena ako vecného práva spočívajúceho vo forme doživotného\nbezplatného trvalého bývania a užívania predmetu prevodu; vecné bremeno sa zriadilo bezodplatne.\nPodľa stavebného povolenia zo dňa 26.11.2007 Mesto Zvolen, spoločný obecný úrad, odbor stavebnej\nsprávy, vydal stavebné povolenie, ktorým povolil stavbu Zvolen, Z. M. Č.. XX/XXX, stavebné úpravy\nobjektu a parkovacie plochy, ktorá mala byť umiestnená na pozemku v k. ú. H., parcela KNC č. XXXX\n- apartmánový dom, parcela KNC č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX - spevnená plocha a prípojky na\ninžinierska siete. Jednalo sa o nebytovú budovu, išlo o prestavbu bývalého internátu na apartmánový\n\ndom s 30 apartmánmi pre dočasné ubytovanie. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.6.2009 č. j. SU\n3973/2008/2-rozh. súd prvej inštancie zistil, že Mesto Zvolen, spoločný obecný úrad, odbor stavebnej\nsprávy, vydal dňa 24.6.2009 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby: Zvolen, Z. M. Č..\nXX/XXX, stavebné úpravy objektu a parkovacie plochy, ktorá je umiestnená na pozemku v k. ú. H.,\nparcela KNC č. XXXX - apartmánový dom, parcela KNC č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX - spevnená\nplocha a prípojky na inžinierska siete. Jednalo sa o prestavbu bývalého internátu na apartmánový dom s\n30 apartmánmi pre dočasné ubytovanie. Sporné podľa súdu prvej inštancie nebolo, že žalobca 2/ sa dňa\n15.12.2020 obrátil na Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, so žiadosťou o vysvetlenie. V nej poukázal\nna skutočnosť, že príslušný katastrálny odbor rozhodnutím č. V 2060/2018 zo dňa 12.7.2018 povolil\nvklad vecného bremena do katastra nehnuteľnosti v katastrálnom území H., spočívajúci v povinnosti\nvlastníka bytu č. X na J. Y. Y. Č.. XX bytového domu súp. č. XXX strpieť právo doživotného bezplatného\ntrvalého bývania a užívania oprávneným z vecného bremena, a to z dôvodu, že keď sa žalobca 1/ ako\noprávnený z vecného bremena zaujímal o určité stavebné úpravy predmetného bytu, dostali sa k nemu\nniektoré doklady, ako napríklad stavebné povolenie č.j. SÚ 1781/2007/3 zo dňa 26.11.2007, právoplatné\ndňa 18.12.2007, ako aj kolaudačné rozhodnutie č.j. SU 3973/2008/2 zo dňa 24.6.2009, právoplatné dňa\n25.6.2009, z ktorých obsahu vyplýva, že ide o nebytovú budovu, ktorá slúži na dočasné ubytovanie.\nŽiadosť žalobcu 2/ bola následne predložená na katastrálnu inšpekciu Úradu geodézie, kartografie a\nkatastra SR, ktorá sa vyjadrila listom zo dňa 14.1.2021 č. OKI/2021/01129-2, v závere ktorého uviedla:\n„Zápis stavby postavenej na pozemku parcely č. 1134 nebol podľa nášho názoru vykonaný v súlade s\núdajmi uvedenými v stavebnom povolení, resp. kolaudačnom rozhodnutí“. Z predbežného prerokovania\nnároku zo dňa 14.4.2021 súd prvej inštancie zistil, že žalobca 2/ prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu JUDr. Michala Vlkolinského adresoval Úradu geodézie, kartografie a katastra SR žiadosť o\npredbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. konštatujúc, že\npostupom Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, mu vznikla škoda najmenej vo výške rozdielu\nmedzi kúpnou cenou bytu a kúpnou cenou apartmánu vo výške 13 000,- €. Z predloženého podacieho\nlístku súd prvej inštancie zistil, že právny zástupca žalobcu 2/, JUDr. Michal Vlkolinský, podal na poštovú\nprepravu uvedenú predbežné prerokovanie nároku žalobcu 2/ adresujúc ho Úradu geodézie, kartografie\na katastra SR. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dňa 29.11.2021 odpovedal právnemu zástupcovi\nžalobcu 2/ na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 14.4.2021, uviedol, že nárok predbežne\nprerokoval, avšak nedošlo podľa jeho názoru k splneniu zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu\nza škodu. Preto žiadosti žalobcu 2/ nemôže vyhovieť. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo\ndňa 14.4.2021 mal súd prvej inštancie za preukázané, že totožnú žiadosť ako žalobca 2/ vyhotovila aj\nžalobkyňa 1/, avšak žalobkyňa 1/ túto žiadosť nepodpísala. O doručení tejto žiadosti totiž žalobkyňa 1/\nnepredložila v konaní žiadny dôkaz. Pritom žalovaný explicitne spochybňoval, že by mu bola doručená\nzo strany žalobkyne 1/ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Dôkazné bremeno ohľadom doručenia\npredbežného prerokovania nároku ťažilo žalobkyňu 1/.\n3. Súd prvej inštancie najskôr posudzoval, či žalobcovia splnili podmienku uvedenú v § 15 ods. 1\nzákona č. 514/2003 Z. z., teda či svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokovali s orgánom\npríslušným podľa § 4 uvedeného zákona. Účelom predbežného prerokovania nároku je predchádzať\nzbytočným súdnym sporom. Preto je najskôr potrebné predbežne prerokovať tento nárok s príslušným\norgánom. V prípade, že poškodený neiniciuje predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom,\ntak nie je možné tento nárok prejednať v súdnom konaní. V prípade prijatia opačnej argumentácie\nby bola podmienka definovaná v § 15 ods. 1 bezvýznamná. Avšak zákonodarca nekonštruuje právne\nnormy bez konkrétneho obsahu a zmyslu. Preto podmienka predbežného prerokovania nároku s\npríslušným orgánom je podmienkou na súdne prejednanie nároku. Výsledky vykonaného dokazovania\nnepreukazujú, že by žalobkyňa 1/ podala príslušnému orgánu žiadosť o predbežné prerokovanie jej\nnároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci. Preto nárok žalobkyne nemôže byť prejednaný súdom. Vzhľadom na to nie je žaloba\nžalobkyne 1/ už z tohto dôvodu opodstatnená a súd prvej inštancie ju zamietol bez meritórneho\nprieskumu.\n4. Žalobca 2/ podal príslušnému orgánu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Preto nárok žalobcu 2/ súd prvej inštancie\nmeritórne prejednal, vychádzajúc pritom z toho, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu štátu\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom sú: (i) nezákonné rozhodnutie orgánu\nverejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, (ii) existencia škody a (iii) príčinná súvislosť medzi\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou.\n\nTieto predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu štátu musia byť splnené kumulatívne. V prípade\nnesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto zodpovednosť daná. Žalobca 2/ tvrdil nesprávny úradný\npostup Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, ktorý mal spočívať v tom, že do katastra\nnehnuteľností zapísal ako druh stavby: 9 bytový dom, druh pozemku: 4 záhrada, vo vchode č. 15, byt č.\n4, hoci podľa stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia mal správne do katastra nehnuteľností\nzapísať druh stavby: nebytová budova, druh pozemku: parkovacia plocha, vo vchode č. 15 apartmán,\nnebytový priestor. Zdôraznil, že týmto nesprávnym úradným postupom pri zápise stavby do katastra\nnehnuteľností mu vznikla škoda najmenej vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou bytu a kúpnou cenou\napartmánu, ktorý je najmenej vo výške 13 000,- €. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca\n2/ označený byt č. 4 vo vchode č. 15 nekúpil. Tento byt kúpila žalobkyňa 1/. Žalobca 2/ bol podľa\nkúpnej zmluvy iba oprávneným z vecného bremena, spočívajúceho v celoživotnom bezplatnom trvalom\nbývaní v označenom byte. Vecné bremeno sa zriadilo bezodplatne. Zároveň z vykonaného dokazovania\nnevyplynula rozdielna cena bytu a apartmánu (k tejto okolnosti žalobca 2/ nepredložil žiaden dôkaz).\nŽalobca 2/ vzhľadom na to, že nekupoval označený byt, nemohol utrpieť škodu postupom Okresného\núradu Zvolen, katastrálneho odboru. Nie je zrejmá súvislosť medzi postupom uvedeného Okresného\núradu Zvolen, katastrálneho odboru, a škodou, ktorú mal žalobca utrpieť. Škoda predstavuje úbytok\n(zníženie) majetku poškodeného, resp. jeho očakávané nezväčšenie (ušlý zisk). Preto nie je preukázané,\nže žalobcovi 2/ vôbec vznikla akákoľvek škoda. Súd prvej inštancie podotkol, že žalobca 2/ mal povinnosť\nskutkovo vymedziť, v čom konkrétne mu vznikla tvrdeným nesprávnym úradným postupom škoda, a\nnásledne uvedené aj preukázať konkrétnymi dôkazmi, čo sa v tomto spore nestalo.\n5. Naviac prvoinštančný súd poukázal na to, že postup Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru,\nústil do vydania rozhodnutia č. V 2060/2018 zo dňa 12.7.2018, ktorým povolil vklad a ktorým došlo k\ntvrdenému nesprávnemu zápisu do katastra nehnuteľností. V prípade, že tvrdený nesprávny úradný\npostup bol zavŕšený rozhodnutím orgánu verejnej moci, tak nie je možné sa domáhať náhrady škody\nza nesprávny úradný postup. Judikatúra ozrejmuje, že „ak je nesprávny úradný postup zavŕšený\nrozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by\nnebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu\npredchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav,\nkeď by postupom orgánu verejnej moci poškodený subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného\npostupu vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho\npostupu“ (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 9. 2018, sp. zn. I. ÚS 327/2018, uverejnené v\nZbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 81/2018). Preto aj z tohto dôvodu žaloba žalobcu\n2/ podľa súdu prvej inštancie neobstojí.\n6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP aplikujúc zásadu úspechu\nv konaní. Žalobu súd zamietol, v dôsledku čoho bol v konaní plne úspešný žalovaný. Preto súd prvej\ninštancie žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom spoločne a nerozdielne v\nrozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia.\nNavrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a uloží\nžalovanému povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania. Svoje odvolanie odôvodnili podľa § 365 ods. 1\npísm. f) a h) CSP. Zopakovali skutkové tvrdenia z prvoinštančného konania, túto rekapituláciu uzavreli\ntým, že katastrálna inšpekcia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR sa vyjadrila listom zo dňa\n14.1.2021, č. OKI/2021/01129-2, v závere ktorého uviedla: „Zápis stavby postavenej na pozemku parc.\nč. XXXX nebol podľa nášho názoru vykonaný v súlade s údajmi uvedenými v stavebnom povolení, resp.\nkolaudačnom rozhodnutí“. Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, nepostupoval v zmysle ustanovení\n§ 4 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 a § 36 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a nesprávnym posúdením predloženej\nlistiny - stavebné povolenie č. j. SÚ 1781/2007/3 zo dňa 26.11.2007, právoplatné dňa 18.12.2007,\nako aj kolaudačné rozhodnutie č. j. SU 3973/2008/2 zo dňa 24.6.2009, právoplatné dňa 25.6.2009,\na následným rozhodnutím vykonal zápis do katastra nehnuteľností. Nesprávnym úradným postupom\nOkresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, a jeho následným rozhodnutím pri zápise stavby do katastra\nnehnuteľností tak vznikla žalobkyni 1/ ako vlastníkovi a žalobcovi 2/ ako oprávnenému z vecného\nbremena škoda najmenej vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou bytu a kúpnou cenou apartmánu, ktorý\nje najmenej vo výške 13 000,- €.\n\n8. Ďalej vo svojom odvolaní žalobcovia uviedli, že podaním zo dňa 14.4.2021 požiadal žalobca 2/ o\npredbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný na žiadosť odpovedal\nlistom zo dňa 29.11.2021, č. LPO/2021/001638-3/Le, doručeným žalobcovi 2/ dňa 15.12.2021, v ktorom\nuviedol, že „k splneniu zákonných podmienok pre zodpovednosť za škodu v tomto prípade nedošlo”.\nVzhľadom na nerozlučné postavenie žalobkyne 1/ ako vlastníka a povinného z vecného bremena a\nžalobcu 2/ ako oprávneného z vecného bremena v danom prípade nebolo potrebné, aby každý z nich\nsamostatne požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K spôsobu nadobudnutia\npredmetného bytu mali za potrebné uviesť, že žalobcovia spolu s ďalšou osobou boli podielovými\nspoluvlastníkmi každý v podiele 1/3-ina rodinného domu. Kúpnou zmluvou zo dňa 18.4.2018 žalobcovia\nspolu s ďalším spoluvlastníkom predali rodinný dom za kúpnu cenu 98 000,- €. Finančné prostriedky,\nktoré žalobcovia získali z predaja uvedených nehnuteľností následne použili na kúpu predmetného bytu\nč. 4. Bez finančných prostriedkov žalobcu 2/ nachádzajúcich sa na účte žalobkyne 1/ nebolo možné\nzaplatiť kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy a preto žalobcovia nesúhlasili so súdom prvej inštancie\nprezentovanými závermi, podľa ktorých žalobca 2/ vzhľadom na to, že nekupoval označený byt, nemohol\nutrpieť škodu postupom Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru.\n9. Medzi stranami podľa odvolateľov nebola sporná tá skutočnosť, že Okresný úrad Zvolen, katastrálny\nodbor, na základe kolaudačného rozhodnutia do katastra nehnuteľností zapísal ako druh stavby: X L.\nG., druh pozemku: 4 záhrada, vo vchode č. XX L. Č.. X hoci podľa uvedených rozhodnutí je druh stavby:\nnebytová budova, druh pozemku: parkovacia plocha, vo vchode č. XX apartmán, nebytový priestor.\nNesprávny úradný postup žalovaného spočíval v danom prípade v porušení povinností vyplývajúcich\nz ustanovení Katastrálneho zákona, najmä § 34 v spojení s § 36. Nesporná bola podľa nich aj tá\nskutočnosť, že nesprávnym úradným postupom a následným rozhodnutím Okresného úradu Zvolen,\nkatastrálny odbor, vznikla žalobcom škoda najmenej vo výške rozdielu medzi hodnotou bytu, ktorý je\nurčený na trvalé bývanie a hodnotou apartmánového bytu, ktorý je určený na dočasné bývanie. Vzťah\nmedzi príčinou a následkom je v tomto prípade bezprostredný.\n10. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že naďalej trvá na tom, že nebola\npreukázaná existencia škody, jej výšky, a teda ani príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným\npostupom Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru a žalobcami tvrdenou škodou. Zároveň\nnebola preukázaná ani existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu,\nz ktorých by bolo možné vyvodzovať žalobcami tvrdenú škodu. Za škodu sa v právnej teórii a praxi\npovažuje ujma, ktorá už nastala v majetkovej sfére poškodeného a spočíva v zmenšení jeho majetku\noproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť\nk uvedeniu veci do pôvodného stavu (R 55/71). Žalobca 2/ tiež nepreukázal, akým spôsobom a na\nzáklade ktorých skutočností dospel k výške tvrdenej škody. Zo samotnej skutočnosti, že k nehnuteľnosti\nevidovanej na liste vlastníctva v prospech žalobcov je vyznačený iný kód druhu stavby, ako má v súlade\nso skutočným stavom byť (pričom túto skutočnosť zatiaľ nemožno považovať za nespochybniteľne\npreukázanú), ešte nie je možné vyvodzovať vznik nejakej konkrétnej (žalobcami tvrdenej) škody. Z\nvyjadrenia Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, č. OÚ-ZV-KO-2021/003053-003 zo dňa\n25.5.2021 je zrejmé, že v tejto veci nijako nepochybil, pričom záver o jeho nesprávnom úradnom postupe\nv danej veci nemožno vyvodiť ani zo stanoviska obsiahnutého v liste Úradu geodézie, kartografie\na katastra SR č. OKI/2021/001129-2 zo dňa 14.1.2021, ani zo žiadneho iného aktu vydaného na\nto príslušným orgánom. Zároveň dal žalovaný do pozornosti aj list Odboru katastrálnej inšpekcie\nÚradu geodézie, kartografie a katastra SR č. OKI/2021/00129-2 zo dňa 14.1.2021, v ktorom sa v\nposlednom odseku uvádza: „K prípadnej zmene v zápise kódu druhu stavby, a tým aj kódov priestorov\nv apartmánovom dome, by podľa nášho názoru mohlo dôjsť len v súčinnosti s dotknutými vlastníkmi,\nideálne v nadväznosti na doplňujúce alebo upresňujúce stanovisko (vyjadrenie) stavebného úradu, z\nakých priestorov daný stavebný objekt pozostáva.” Citovaný záver je v súlade s § 70 ods. 1 Katastrálneho\nzákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Na\nzáklade uvedeného sa teda tvrdenie žalobcov o vzniku škody javí ako predčasné. Pokiaľ išlo o prípadný\nnárok žalobkyne 1/ na náhradu škody v predmetnej veci, k tomuto sa Úrad geodézie, kartografie a\nkatastra SR vo svojej odpovedi č. LPO/2021/001638-3/Le zo dňa 29.11.2021 nevyjadroval, pretože\nžiadosť menovanej na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu nebola predložená. Názor\nžalobcov o „nerozlučnom postavení žalobkyne 1/ ako vlastníka a povinného z vecného bremena a\nžalobcu 2/ ako oprávneného z vecného bremena“ na účely podania žiadosti o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody je možné považovať za účelovo vykonštruovaný. Žalobcovia v odvolaní\n\nneuviedli žiadne nové skutočnosti, ani neoznačili dôkazy, ktoré by neboli známe a s ktorými by sa súd\nnevysporiadal, resp. ktoré by preukazovali, že žalobcovia boli ukrátení na konkrétnom subjektívnom\npráve vyplývajúcom z právneho predpisu.\n11. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.\n12. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v rozsahu výrokov II. a\nIII. napadnutého rozsudku) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav\nv zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec tiež posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie náležite\npodľa § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.\n13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom\ndôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku\nktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa\npovažuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní\nalebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\n14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím\no treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4\na 11.\n15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n16. Štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho\núradného postupu orgánu verejnej moci. Jeho zodpovednosť je upravená v zákone č. 514/2003 Z.\nz. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu sú nesprávny úradný postup alebo nezákonné\nrozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\nTieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne - ak čo i len jeden chýba, zodpovednosť štátu\nnevzniká.\n17. Nesprávny úradný postup je konanie alebo opomenutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore\nso zákonom, iným právnym predpisom, interným predpisom alebo zásadami dobrej správy. Môže ísť\nnapríklad o neodôvodnené prieťahy v konaní, nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote, nekomunikáciu\ns účastníkom konania alebo o iný vadný postup orgánu verejnej moci. Na rozdiel od nezákonného\nrozhodnutia nesprávny úradný postup sa týka priebehu konania alebo správania úradu pred alebo mimo\nrozhodnutia (rozhodovacej činnosti). Pod nezákonným rozhodnutím je potrebné primárne rozumieť\nindividuálny právny akt orgánu verejnej moci, ktorý bol ako právoplatný zrušený alebo zmenený pre\nnezákonnosť príslušným orgánom. V určitých prípadoch je možné odškodniť aj následky spôsobené\nneprávoplatným rozhodnutím (§ 6 ods. 3) alebo nezrušeným rozhodnutím vydaným za prekročenia\nprávomoci orgánu, ktorý ho vydal (§ 6 ods. 4). Judikatúra súdov okrem toho dovodila aj určité\nvýnimky, kedy sa nevyžaduje formálne zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia (porovnaj napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2009, z 18. októbra 2010). Zatiaľ čo existenciu\nnesprávneho úradného postupu je súd oprávnený prejudiciálne skúmať sám, nezákonnosť rozhodnutia\nmusí byť vyslovená na to príslušným orgánom, ktorého rozhodnutím je súd viazaný (§ 6 ods. 1). Aj v\nprípade neformálneho poňatia nezákonnosti rozhodnutia musí existovať určitý akt príslušného orgánu\nverenej moci, z ktorého nezákonnosť rozhodnutia vyplýva.\n18. Žalobcovia mali za to, že zapísaním nehnuteľnosti (ktorú neskôr žalobkyňa 1/ nadobudla do\nsvojho vlastníctva a na ktorej viazne právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobcu\n2/) do katastra nehnuteľností ako bytu, hoci v skutočnosti (podľa rozhodnutí stavebného úradu) má\n\nísť o nebytový priestor - apartmán, im vznikla škoda zodpovedajúca rozdielu v cene medzi bytom a\napartmánom. Z obsahu spisu vyplýva, že k zapísaniu nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to\nako bytu, podľa listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 14.1.2021 označeného ako\nodpoveď, malo dôjsť popri zápise povoleného vkladu do katastra nehnuteľností pod číslom V-868/2009\nna podklade zmluvy o nadstavbe, a to pod číslom zmeny 804/2009 (k. ú. H.), v rámci ktorej došlo\naj k rozpisu celej stavby na „apartmánové byty“. Takýto zápis bol vykonaný napriek tomu, že podľa\nkolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.6.2009 Mesto Zvolen povolilo užívanie dotknutej stavby ako\napartmánového domu s 30 apartmánmi pre dočasné ubytovanie. Je potrebné dodať, že predmetný byt\nna základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 11.6.2018 nadobudla do svojho\nvýlučného vlastníckeho práva žalobkyňa 1/ od predchádzajúce vlastníčky J. K.; žalobkyňa 1/ súčasne\nv prospech žalobcu 2/ na predmetnej nehnuteľnosti bezplatne zriadila vecné bremeno zodpovedajúce\nprávu doživotného bezplatného užívania. V kúpnej zmluve je prevádzaná nehnuteľnosti označená ako\nbyt, pričom súčasne stavba, v ktorej sa nachádza, je označená ako apartmánový dom s apartmánovými\nbytmi.\n19. Žalovaný aj vo vyjadrení k odvolaniu trval na tom, že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. Súd\nprvej inštancie sa samotným posudzovaním úradného postupu Okresného úradu Zvolen, katastrálny\nodbor, zaoberal len okrajovo, keďže predovšetkým nemal za preukázaný vznik škody. Dospel k záveru,\nže v tomto prípade nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, pretože činnosť orgánu verejnej moci sa\nprejavila v rozhodnutí o povolení vkladu do katastra nehnuteľností pod číslom V-2060/2018 zo dňa\n12.7.2018. Týmto rozhodnutím bolo zavkladované vlastnícke právo žalobkyne 1/ a právo zodpovedajúce\nvecnému bremeno v prospech žalobcu 2/. Odvolací súd však poukazuje na to, že z obsahu spisu\nnevyplýva, že by sa toto rozhodnutie orgánu katastra dotýkalo právnej povahy zapísaného bytu.\nUž v katastri nehnuteľností zapísaný byt sa týmto rozhodnutím iba previedol z vlastníctva J. K. do\nvlastníctva žalobkyne 1/. Z listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 14.1.2021 vyplýva,\nže rozhodnutím č. V-868/2009 bolo do katastra vložené vlastnícke právo k nebytovým priestorom, ktoré\nboli výsledkom nadstavby a súčasne zrejme bez rozhodnutia orgán katastra v rámci zápisu zmeny\npod č. 868/2009 pristúpil bez vydania osobitného rozhodnutia k rozpísaniu stavby na jednotlivé byty\n(vrátane už existujúcich bytov, ktoré nevznikli nadstavbou). Samotné rozhodnutie č. V-868/2009 nebolo\npritom v konaní ako dôkaz vykonané (a ani navrhnuté). Bez vykonania ďalšieho dokazovania bol\nteda záver súdu prvej inštancie, že úradný postup orgánu verejnej moci sa v tomto prípade prejavil v\nrozhodnutí, prinajmenšom predčasný. Javí sa, že orgán katastra nevydal rozhodnutie o rozpísaní stavby\nna jednotlivé byty, ale k došlo k nemu v rámci zápisu zmeny pod č. 868/2009.\n20. Napriek tomu vzhľadom na skutočnosť, že predpoklady vzniku zodpovednosti štátu musia byť\nsplnené kumulatívne, postačuje na vyvodenie záveru o tom, že žaloba je nedôvodná, aj súdom prvej\ninštancie správne konštatované nepreukázanie vzniku škody žalobcami.\n21. Pojem škoda je potrebné chápať ako majetkovú ujma, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného\na je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecnom ekvivalente. Takáto ujma je napraviteľná\nposkytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného, prípadne naturálnou reštitúciou, ak je\nmožná (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21. decembra 2009\na podobne sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28. júna 2016).\n22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že u žalobcu 2/ v zásade vôbec\nnie je možné uvažovať o vzniku škody, keďže žalobca 2/ nemá k nehnuteľnosti vlastnícke právo, v\njeho prospech je zriadené iba vecné bremeno, ako vecné právo k cudzej veci. Hoci by aj predmetná\nnehnuteľnosť nebola bytom ale nebytovým priestorom - apartmánom, žalobcovi 2/ sa nepodarilo\nobjasniť, akým spôsobom by mu to malo spôsobovať majetkovú ujmu, teda ako by to znižovalo hodnotu\njeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, resp. vo všeobecnosti hodnotu jeho majetku. Žalobca\n2/ ani v odvolacom konaní uspokojivo nevysvetlil, v čom má jeho majetková ujma spočívať. Poukazoval\niba na to, že žalobkyňa 1/ mala financovať kúpu predmetnej nehnuteľnosti aj z jeho finančných\nprostriedkov, čo je však z tohto hľadiska nerelevantná skutočnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že vecné\nbremeno bolo v prospech žalobcu 2/ zriadené bezplatne. Pokiaľ žalobca 2/ aj poskytol žalobkyni 1/\npeňažné prostriedky (pričom nešpecifikoval, v akom právnom režime sa to malo udiať) a žalobkyňa 1/\nza ne následne kúpila nehnuteľnosť, zníženie jeho majetku nastalo už poskytnutím týchto finančných\nprostriedkov žalobkyni 1/, čo však nemožno dávať do súvisu s vytýkaným úradným postupom Okresného\n\núradu Zvolen, katastrálny odbor. Hodnota veci, ktorú žalobkyňa 1/ nadobudla do svojho vlastníctva,\nnijaký vplyv na majetkovú sféru žalobcu 2/ nemala.\n23. Odvolací súd dodáva, že nemožno ani vo všeobecnosti prijať za správnu argumentáciu žalobcov\no tom, že žalobkyňou 1/ kúpou nadobudnutá nehnuteľnosť mala v čase kúpy nižšiu cenu, než bola\nkúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve, a to navyše práve o 13 000,- €. Žalobcovia nekonkretizovali,\nz čoho tento svoj názor odvodzovali, tvrdili iba nešpecificky, že apartmán má nižšiu hodnotu ako byt. V\nhypotetickej rovine by bolo možné akceptovať, že ak by existovali dva totožné priestory, jeden majúci\nprávnu povahu bytu a druhý povahu nebytového priestoru - apartmánu, apartmán by mohol mať nižšiu\ncenu (veľkosť tohto rozdielu ale nie je možné stanoviť bez odborných znalostí), avšak takýto všeobecný\nzáver nestačí na to, aby toto tvrdenie mohol súd prijať aj v konkrétnych podmienkach posudzovanej\nveci. Žalobcovia neprodukovali žiadne dôkazy o tom, že kúpna cena prevyšovala domnelú cenu daného\npriestoru ako apartmánu. Navyše kúpna cena je stanovená dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim\na na jej výšku má vplyv veľké množstvo faktorov, nie iba právna povaha nehnuteľnosti. Aj apartmány sú\nbežne v podmienkach Slovenskej republiky využívané na trvalé bývanie. Žalobcovia vznik škody a jej\nvýšku iba bez akéhokoľvek špecifického komentára konštatovali.\n24. Z vyššie uvedeného vyplýva a nad rámec úvah súdu prvej inštancie možno uviesť, že z\ntvrdení žalobcov nevyplýva ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a\n(hypotetickým) vznikom škody. Príčinná súvislosť (kauzalita) je právny pojem, ktorý vyjadruje vzťah\nmedzi určitým konaním alebo udalosťou a následkom, ktorý vďaka nemu nastal. Ide o väzbu, pri\nktorej jedna udalosť (príčina) vedie k vzniku druhej udalosti (následku). Nestačí, aby bolo konanie\nsubjektu protiprávne a aby vznikla škoda (ujma). V kontexte zodpovednosti za škodu sa skúma, či medzi\nsprávaním škodcu a vzniknutou škodou (ujmou) existuje vzťah kauzality. Bez preukázania tejto súvislosti\nnemožno hovoriť o právnej zodpovednosti. V právnej teórii aj súdnej praxi sa vzťah príčinnej súvislosti\n(kauzálny nexus) posudzuje vo dvoch štádiách, je potrebné skúmať priamosť príčinnej súvislosti a\nadekvátnosť príčinnej súvislosti. Obe tieto zložky opäť musia byť splnené kumulatívne. Priamosť\npríčinnej súvislosti znamená, že medzi konaním a škodným následkom existuje nesprostredkovaný,\nneprerušený a fakticky nevyhnutný vzťah. Nie je však podmienkou, aby škodlivý následok bezprostredne\nnasledoval po škodnej udalosti. V praxi sa zisťuje pomocou tzv. testu conditio sine qua non, resp.\npoložením si otázky: „Ak by k danému konaniu (alebo udalosti) nedošlo, nastal by škodlivý následok aj\ntak?“ Test conditio sine qua non je teda testom faktickej kauzality. Samotná faktická príčinná súvislosť ale\npre prijatie záveru o existencii právnej príčinnej súvislosti nepostačuje. Slúži ako prvý filter, ktorý vylučuje\ntie javy, ktoré nezohrali nijakú úlohu pri vzniku škody. Po ustálení, že posudzované konanie alebo udalosť\npredstavuje conditio sine qua non pre vznik skúmanej škody (ujmy), je potrebné pristúpiť k posúdeniu\nadekvátnosti príčinnej súvislosti spočívajúcemu v zhodnotení, či je vznik škody (ujmy) ako následok\ndaného konania alebo udalosti predvídateľný, typický alebo obvyklý v zmysle bežnej životnej skúsenosti.\nPrávna kauzalita nie je naplnená v prípade, ak určitý škodný následok síce fakticky nadväzuje na\nprotiprávne konanie alebo udalosť (tzn. bez neho by nenastal), avšak zároveň je výsledkom zásahu inej\nokolnosti, ktorá je hodnotovo významnejšia a menej predvídateľná (tzv. actus interveniens). V takom\nprípade táto okolnosť ovplyvnila sled udalostí natoľko, že prerušila právne relevantný vzťah príčinnosti\nmedzi pôvodnou príčinou a následkom.\n25. Načrtnuté východiská, z ktorých treba vychádzať pri skúmaní existencie príčinnej súvislosti, v\npodmienkach posudzovanej veci znamenajú, že by žalobcovia v konaní museli tvrdiť a preukázať, že\nto bolo práve nesprávne zapísanie nehnuteľnosti ako bytu, ktoré malo za následok dojednanie ceny, za\nktorú nehnuteľnosť žalobkyňa 1/ kúpila, vo väčšej výške, než by to bolo v prípade správneho zapísania\nnehnuteľnosti ako nebytového priestoru a že žalobcami tvrdený rozdiel v cene (ak by vôbec existoval)\nnemal iné príčiny. Keďže však žalobcovia, ako už bolo uvedené, nijaké bližšie skutkové tvrdenia a už\nvôbec nie dôkazy o okolnostiach vzniku škody neprodukovali, nie je možné urobiť pozitívny záver o\nexistencii príčinnej súvislosti ako ďalšieho z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu.\n26. Pokiaľ ide o absenciu predbežného prerokovania nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003\nZ. z. medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným, súd prvej inštancie správne konštatoval, že splnenie tohto\nzákonného predpokladu pre uplatnenie si nároku na náhradu škody žalobou na súde, žalobkyňa 1/\nnepreukázala, hoci to bolo v konaní sporné (žalovaným popreté). S názorom žalobcov, že vzhľadom na\nsolidárnu povahu vzťahu medzi žalobcami postačuje predbežné prerokovanie jedným z nich, sa odvolací\nsúd nestotožňuje. Každý zo žalobcov má rozdielny právny vzťah k nehnuteľnosti, od ktorej odvodzujú\n\nsvoj nárok na náhradu škody. Solidarita medzi žalobcami by musela vyplývať z určitého právneho\npredpisu alebo rozhodnutia súdu (jej dojednanie medzi účastníkmi vzhľadom na mimozáväzkovú povahu\nzodpovednosti za škodu prirodzene vôbec neprichádza do úvahy), pričom zo žiadneho právneho\npredpisu ani súdneho rozhodnutia aktívnu solidaritu medzi žalobcami vyvodiť nemožno. Navyše zákon\nč. 514/2003 Z. z. nestanovuje, že by aj v prípade (hypotetickej) solidarity poškodených postačovalo\npredbežné prerokovanie nároku len jedným z nich s účinkami pre všetkých.\n27. Súd prvej inštancie mal žalobkyňu 1/ vyzvať na odstránenie tohto nedostatku, čo však neurobil.\nVzhľadom na skutočnosť, že medzi doručením žaloby žalovanému (18.12.2023) a rozhodnutím súdu\nprvej inštancie (20.1.2025) uplynul čas výrazne väčší, než je čas vyhradený na predbežné prerokovanie\nnároku ustanovením § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., teda žalovaný mal dostatočný priestor na\nnaplnenie účelu inštitútu predbežného prerokovania nároku, odvolací súd to nepovažoval za prekážku\npre meritórne rozhodnutie aj o nároku žalobkyne 1/. Pritom vyššie objasnené závery o kumulatívnom\nnesplnení predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu sú vztiahnuteľné aj na žalobkyňu 1/,\npravdaže s výnimkou skutočnosti, že žalobkyňa na rozdiel od žalobcu 2/ má vlastnícke právo k\npredmetnej nehnuteľnosti. To ju však nezbavuje povinnosti tvrdiť a preukázať, že jej vznikla škoda, a že\nmedzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vznikom škody existuje príčinná súvislosť,\nčo sa obom žalobcom v tomto konaní nepodarilo.\n28. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku,\nvecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách konania.\n29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobcom nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/48/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e737af46-d88d-49cd-aa92-68cb60bf3e49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.327.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.327.2018.1"}, {"guid": "6748bd35-5c59-4104-8262-cd4a2dc155a0:17a96c5c-76f9-48aa-9f0e-115211908cfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "spisova_znacka": "3MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1"}], "citovane_v": []}