Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/139/2023 6121404411 29. 01. 2025 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2025:6121404411.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. X, D., zast. Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, Bratislava, IČO: 47 253 983, proti žalovanej: E. A., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt F. X, D., zast. JUDr. Eva Hrinková, advokátka, so sídlom Hečkova č. 18, Bratislava, o zaplatenie 5.184 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.09.2022, č.k. 11C/79/2021-209, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 5.184 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 01.07.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II., p o t v r d z u j e. III. Žalobkyňa m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 100 %.
v
odôvodnenie: 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.184, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 01.07.2021 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.) a rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške ( výrok II.). 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 123, § 137 ods. 1, § 517, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území G., obec Bratislava, m.č. Nové Mesto, okres D. H., zapísaných na LV č. XXX, pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 828 m2, druh pozemku záhrady, pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 634 m2. druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to žalovaná v podiele 2/3, žalobkyňa v podiele 1/6. Pri rozhodovaní vo veci súd zohľadnil rozhodnutie odvolacieho aj dovolacieho súdu, ktorý rozhodoval vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 11C/420/2015. Rozdiel v skutkovom stave v spore vedenom pod sp.zn. 11C/420/2015 a prejednávanou vecou bol v tom, že žalovaná tvrdila, že v nehnuteľnosti (dome) v rozhodnom období už nebýva, lebo sa z neho po smrti otca odsťahovala. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne v tomto konaní nebolo relevantným, či žalovaná dom iba navštevuje, či tam prespáva,
alebo nie, či ho navštevuje jeden krát na mesiac, alebo päť krát za týždeň ( výpoveď manžela žalovanej v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/47/2021). Zásadným bolo zistenie, či žalobkyňa mala možnosť vec (dom) užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Vykonaným dokazovaním súd dospel k jednoznačnému záveru, že takúto možnosť žalobkyňa nemala, pretože žalovaná jej neumožnila ani vstup do domu, nakoľko jej neodovzdala kľúče od domu. Poukázal na to, že žalovaná vo výpovedi ( v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 11C/47/2021) uviedla, že si nevie predstaviť ako by sestry dom mohli užívať, keď majú spolu len 1/3 a to i za preukázanej situácie, že v dome v minulosti existovali dve bytové jednotky a malými stavebnými úpravami by bolo možné ich opäť oddeliť. Vzhliadol na postoj žalovanej, ktorá po celú dobu, počas ktorej sa jej sestry ako spoluvlastníčky domu, domáhali náhrady za jej nadužívanie, neprejavila záujem, ochotu umožniť žalobkyni a jej sestre užívanie domu, a to bez ohľadu na to, či by sestry mali, alebo nemali k dispozícii kľúče od domu. Žalobkyňa od začiatku sporov so žalovanou uvádzala, že nemá kľúče od domu, lebo žalovaná vymenila na dverách domu vložku a nové kľúče im ( žalobkyni a jej sestre) nedala. Tvrdenie žalovanej a jej manžela, že ( i keď sestrám kľúče nedávali) tieto kľúčmi disponujú, lebo si ich zobrali od otca, nebolo v konaní preukázané. Uvedené tvrdenia neboli preukázané ani výpoveďou sestry I. J. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 11C/420/1015. V uvedenom konaní p. I. J. uviedla, že kľúče od domu k dispozícii nemala. Súd mal predloženými listinnými dôkazmi, z pripojených rozhodnutí z iných sporov medzi stranami v skutkovo totožnej veci, výpoveďou žalovanej v spore vedenej pod sp.zn. 11C/47/2021, za preukázané, že žalobkyňa opakovane žiadala o vydanie kľúčov od domu a žalovaná ich vydať odmietla. Takéto jednoznačné odmietnutie odovzdania kľúčov zaznelo na pojednávaní v spore vedenom pod sp.zn. 11C/47/2021 dňa 17.05.2022, kedy žalovaná prezentovala, že má všetky kľúče, ale sestrám ich nedá, rozmyslela si to, lebo na to nemajú právo, lebo majú spolu len 1/3 domu. Nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli na spôsobe užívania nehnuteľnosti, ani to, že by žalovaná užívala nehnuteľnosť so súhlasom žalobkyne. O tom, že dom je užívaný svedčala aj spotreba energii, ktoré mal súd za preukázanú z predložených vyúčtovacích faktúr. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti neužíva ani neužívala. Prístup do domu rodinného domu s piatimi izbami mala iba žalovaná a v konaní nebolo preukázané, že by umožnila prístup žalobkyni do predmetnej nehnuteľnosti. Z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 45C/235/2014 súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť nie je deliteľná. Výšku náhrady súd stanovil na základe odborného vyjadrenia č. 6/2016, v ktorom znalec z odboru stavebníctvo, stanovil všeobecnú hodnotu nájmu predmetnej nehnuteľnosti, v sume 1.300 eur za mesiac. Vzhľadom k uvedenému priznal žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 za obdobie od júla 2019 do júna 2021, t.j. 24 mesiacov vo výške 5.184 eur (24 x 216 eur). Nakoľko žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie náhrady listom zo dňa 23.06.2021, súd priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v zákonnej výške 5% p.a. od 01.07.2021 do zaplatenia, viazaný žalobným návrhom. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemala možnosť užívať vec z dôvodov na strane žalovanej. Poukázala na výsluch svedkyne K. I. J., na pojednávaní dňa 05.11.2015, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa disponuje kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti. Pričom je irelevantné ako sa kľúč dostal do dispozičnej sféry žalobkyne, podstatným je, že tento žalobkyňa má ešte z doby, kedy v nehnuteľnosti bývala, resp. chodila počas života matky. Považovala za logické, že žalobkyňa si od otca zabezpečila kľúč k zámku vedúcemu do rodinného domu, ktorý nemala, nakoľko došlo k výmene dverí. Namietala, že súd opomenul podstatnú skutočnosť, a to zisťovať nielen, či má možnosť ( žalobkyňa) nehnuteľnosť užívať ale rovnako zisťovať skutočnosť, či žalovaná užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a či skutočne býva na F. X G. D.. Uviedla, že v čase kedy navštevuje nehnuteľnosť sa zdržiava len v obývačke alebo ďalšej izbe a kúpeľni, pričom ďalšie izby sú neobývané. Uvedeným sa súd prvej inštancie nezaoberal. Zároveň súd prvej inštancie neobjasnil, ako dospel k záveru, že dom je obývaný. Závery súdu prvej inštancie považovala za nezrozumiteľné a nezákonné a v rozpore s predloženými dôkazmi v konaní. Poukázala na to, že nevyhnutným predpokladom uplatnenia nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu je užívanie danej veci spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom. Vzhliadnuc k uvedenému mala za to, že užívanie nehnuteľnosti nemožno skúmať v
zmysle, že má v dome trvalé bydlisko alebo v ňom býva, prespáva alebo ho využíva iba príležitostne, prípadne kontroluje jeho stav. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa kľúčmi disponuje a má možnosť nehnuteľnosť užívať, pričom ona ( žalovaná) nehnuteľnosť neužíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/3, preto nemohol žalobkyni vzniknúť nárok na náhradu za jej užívanie. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania príp. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalobkyňa v replike k odvolaniu žalovanej uviedla, že tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní nie sú pravdivé. Sestra žalobkyne p. I. J. len potvrdila, že voľakedy mala žalobkyňa kľúče od brány nie od domu. Čo nijako nepreukazuje, že by žalobkyňa mala kľúče, ktoré nemá. O užívaní žalovanou svedčí spotreba energií. Poukázala na to, že o odovzdanie kľúčov požiadala žalovanú aj priamo na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Ak žalovaná tvrdila, že môže nehnuteľnosť užívať, napriek tomu, že jej kľúče nedala, hodno spomenúť, že žalovaná na otázku, či jej kľúče mieni dať uviedla, že si má prehradiť nejakú stenu, i napriek tomu, že v konaniach bolo preukázané, že nehnuteľnosť nie je deliteľná. Preto záver súdu prvej inštancie, že žalovaná jej objektívne neumožňuje užívať nehnuteľnosť je správny. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 11C/420/2015. V konaní opakovane žiadala od žalovanej, aby predložila potvrdenie o odbere energií, čo táto odmietla. V užívaní spoluvlastníckeho podielu jej bráni nielen tá skutočnosť, že nemá kľúče, o ktoré opakovane žiadala, ale i výrazné zlé vzťahy so žalovanou. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami nedošlo k dohode o užívaní spoločnej veci, preto jej vznikol nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti voči žalovanej v časti jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce, že predmetnú nehnuteľnosť sprístupnila žalobkyni odovzdaním kľúčov. K tvrdeniu žalovanej, že užíva len jednu izbu, kúpeľňu a obývačku poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8C/1/2022. Za stavu, že žalovaná nesprístupnila žalobkyni nehnuteľnosť – nevydala jej kľúče, je tvrdenie žalovanej, že užíva len 2/3 celku, a to nie po celý čas, právne irelevantné. V konaní preukázala, že žiadala o odstránenie protiprávneho stavu a umožnenie užívania nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. 5. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobkyne zdôraznila, že žalobkyňa disponuje kľúčmi od nehnuteľnosti, čo potvrdila svedkyňa I. J. na pojednávaní dňa 05.11.2015 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 11C/420/2015. 6. Žalobkyňa v duplike k vyjadreniu žalovanej dala do pozornosti, že kľúče od bránky ( nie od domu) ktoré kedysi mala, s vecou nesúvisia. Rodinný dom je uzamknutý a trvalo užívaný žalovanou. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods. 2 CSP). 9. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovanou odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 CSP), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľa uvedených v odvolaní. 10. V preskúmavanej veci ma odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovanie riadne zhodnotil, keď dôsledne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie
zo skutkových zistení vyvodil právne závery a správne na vec aplikoval ust. § 123, § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z z ktorých vyvodil svoje právne závery. S ohľadom na vykonané dokazovanie podrobne, dôkladne, zrozumiteľne odôvodnil (ods. 23. až 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) prečo považoval nárok žalobkyne za dôvodný, keď žalovaná ako podielová spoluvlastníčka užívala v posudzovanom období od 07/2019 do 06/2021 spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. väčší podiel ako jej patrí a žalobkyňa sporné nehnuteľnosti neužívala, nemala možnosť užívať aj s ohľadom na vzájomné rozpory, čím jej vznikol nárok na zaplatenie náhrady za neužívanie spoločnej veci. Rovnako primerane vysvetlil a odôvodnil (ods. 29. s poukazom na ods. 15. odôvodnenia) ako určil výšku náhrady, keď vychádzal z obvyklého nájomného (nájomné poskytované inými nájomcami za rovnaké obdobie a v rovnakej lokalite t.j. v mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza), ktoré žalobkyňa preukázala odborným vyjadrením č.6/2016, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 1300 eur/mesačne. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Odvolací súd sa odôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP stotožňuje. 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že z konštantnej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/298/2008, 6Cdo 184/2010, 3Cdo/218/2017, 4Cdo/185/2018, 5Cdo/31/2019, 4Cdo/218/2019, 4Cdo/306/2020, 7Cdo/78/2023, 5Cdo/187/2023, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2012) vyplývajú závery ktoré sú aplikovateľné aj v danej veci. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 184/2010 uviedol, že „ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu“. Zdôraznil, že „nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna“. 12. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia, čomu korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Ak sa teda podielový
spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. 13. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľky, že žalobkyňa disponovala kľúčmi od nehnuteľnosti (domu), nakoľko uvedené vyplynulo z výpovede svedkyne K. I. J. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 11C/420/2015, odvolací súd uvádza. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 11C/420/2015, K. I. J. síce uviedla, že si so žalobkyňou obstarali kľúče, jednalo sa však o kľúč od bránky ( kľúč od záhrady), nie však o kľúč od domu. Uvedené tvrdenia uviedla K. I. J. aj v konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava III vedenom pod sp.zn. 23C/26/2018 a doplnila, že žalovanú opakovane vyzývala na odovzdanie kľúčov. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti ako i z obsahu spisu známe, že medzi stranami sporu boli vedené už od roku 2014 viaceré súdne konania, v skutkovo totožnej veci, v ktorých si žalobkyňa voči žalovanej uplatňovala nárok za iné obdobia ( napr. konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 11C/420/2015 a konanie vedené pod sp.zn.23C/37/2018), v ktorých žalobkyňa opakovane tvrdila, že žalovaná jej neumožňuje prístup do nehnuteľnosti ( rodinného domu). Odvolateľka už v priebehu konania (začaté dňa 28.04.2014) vo svojej obrane potvrdila, že sestrám (žalobkyni a K. I. J.) kľúče od domu nedala čo potvrdila aj v podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.05.2016 č.k. 11C/420/2015 – 136 : „ Skutočnosť, že im žalovaná osobne neodovzdala kľúče od vchodu do rodinného domu, ale urobil tak ich otec, je irelevantná, keďže kľúče majú k dispozícii. Žalobkyne nehnuteľnosti nechcú užívať, ale užívať ich môžu a aj ich sporadicky užívajú (návštevy otca), majú vlastné kľúče. Aj tvrdenie, že žalovaná vymenila kľúče, je zavádzajúce, nakoľko žalobkyne majú kľúče od bránky na pozemok, ktoré sa nemenili cca 50 rokov a disponujú aj kľúčmi od rodinného domu. Kľúče od dverí od rodinného domu im žalovaná dať nestihla, pretože ich dostali od otca“ ( bod 6 odôvodnenia). Rovnako v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 23C/26/2018, v ktorom žalobkyňa argumentovala tým, že nemá prístup do nehnuteľnosti, odvolateľka len zopakovala svoje tvrdenia uvádzané v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 11C/420/2015, napriek tomu, že v danom čase už musela mať vedomosť o rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.01.2018, č.k. 9Co/44/2017-216, ktorý rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.05.2016 č.k. 11C/420/2015 – 136, ako vecne správny potvrdil. Žalobkyňa preukázala, že opakovane žiadala žalovanú o umožnenie prístupu do rodinného domu, preto odvolateľkou konštantne uvádzaná argumentácia od roku 2014 i počas konania pred odvolacím súdom, že : „ je irelevantné, ako sa dostal kľúč od veci do dispozičnej sféry žalobkyne“ je minimálne s ohľadom na plynutie času ( obdobie rokov 2014-2024), s ohľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovanou na preukázanie odovzdania kľúčov od rodinného domu a s prihliadnutím na už právoplatné rozhodnutia v iných veciach, postojom v príkrom rozpore s princípom logiky. 14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní ako aj pred súdom prvej inštancie namietala že neužíva nehnuteľnosti vo vlastníctve strán sporu, nakoľko býva v rodinnom dome na F. X G. D. (pôvodne vo vlastníctve žalovanej a jej manžela), v tomto smere odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (ods. 27). Existencia oprávnenosti disponovať s vecou v danom prípade umožňovala žalovanej kedykoľvek predmetnú nehnuteľnosť užívať. Za odmietavého postoja žalovanej voči žalobkyni a neumožnenie užívania predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, bola žalobkyňa z užívania tejto nehnuteľnosti žalovanou vylúčená a preto jej vznikla ujma zodpovedajúca tomu, čo by spoluvlastník pri obvyklom užívaní veci v rámci svojho podielu získal. V posudzovanej veci je potrebné, vzhľadom na námietky žalovanej a vyššie uvedené závery rozhodnutí vyšších súdnych autorít, poukázať na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že strany sporu v rozhodujúcom čase boli podielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, nehnuteľnosť však bola v dispozičnej sfére iba žalovanej, ktorá od nej vlastnila kľúče, žalobkyni neumožnila užívanie predmetnej nehnuteľnosti bytu a neposkytla jej ani náhradu vo forme peňažného plnenia, keď sa odmietala dohodnúť na jej výške. 15. Žalovaná si musí byť vedomá, že ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti je povinná umožniť aj ostatným spoluvlastníkom realizáciu ich práv. Za stavu, že odvolateľka napriek niekoľko rokom
prebiehajúcim súdnym konania neumožnila žalobkyni prístup do nehnuteľnosti, nepreukázala, že by jej odovzdala kľúč od rodinného domu, aby tento mohla žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka užívať, tvrdenia žalovanej, že sa zdržiava len v obývačke alebo ďalšej izbe a kúpeľni a predmetný rodinný dom užíva len príležitostne, sú irelevantné. Žalobkyňa sa bezpochyby domáhala umožnenia užívania predmetnej nehnuteľnosti a tiež sa domáhala peňažného plnenia voči žalovanej za to, že jej neumožnila užívanie spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Uplatnila si teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 16. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj dôvody odvolania žalovanej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov označenými žalobkyňou a aj žalovanou alebo z ich prednesov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 17. Ďalšími námietkami odvolateľky uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal keď v odvolaní len zotrvala na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 18. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne ( vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo výroku I.) pristúpil len formálne za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP (rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017). Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo výroku I. rozhodnutia opomenul k priznanej sume uviesť označenie meny, v ktorej sa má plniť, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ( bod 29.) je nesporným, že sa jedná o menu „euro“. Preto odvolací súd túto zrejmú nesprávnosť postupom podľa § 224 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP odstránil tým, že opravil výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že priznanú sumu „5.148“ správne uviedol ako „5.148 eur“. Uvedený postup je možný a prípustný aj keď nová právna úprava ( predtým § 222 ods. 3 O.s.p.) tento postup explicitne neuvádza ( pozri Civilný sporový poriadok, Veľký komentár, B., L., D., A., D., C. a kol., Nakladateľstvo C.H.Beck, str. 825). 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyňa má proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).