{"guid": "28076308-8858-43dc-9246-1d9d551feff4:4e39fb88-6075-42fd-ae4e-6c13882578a8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121404411.1", "spisova_znacka": "7Co/139/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/139/2023 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2025, sp. zn. 7Co/139/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6121404411.1", "identifikacne_cislo": "6121404411", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e39fb88-6075-42fd-ae4e-6c13882578a8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121404411.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121404411.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121404411.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/139/2023\n6121404411\n29. 01. 2025\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2025:6121404411.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a\nčlenov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.X.XXXX, trvalý pobyt C. X, D., zast. Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15,\nBratislava, IČO: 47 253 983, proti žalovanej: E. A., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt F. X, D., zast. JUDr.\nEva Hrinková, advokátka, so sídlom Hečkova č. 18, Bratislava, o zaplatenie 5.184 eur s príslušenstvom,\nna odvolanie žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.09.2022, č.k.\n11C/79/2021-209, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni\nsumu 5.184 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 01.07.2021 do zaplatenia, a to všetko\ndo troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II., p o t v r d z u j e.\nIII. Žalobkyňa m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania\nrozsahu 100 %.\n\nv\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu\n5.184, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 01.07.2021 do zaplatenia a to všetko do\ntroch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.) a rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania v plnej výške ( výrok II.).\n2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 123, § 137 ods. 1, § 517, § 563 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). Vecne\nrozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníčkami\nnehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území G., obec Bratislava, m.č. Nové Mesto, okres D. H.,\nzapísaných na LV č. XXX, pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 828 m2, druh pozemku\nzáhrady, pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 634 m2. druh pozemku zastavané\nplochy a nádvoria, stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX (ďalej len\n„nehnuteľnosť“), a to žalovaná v podiele 2/3, žalobkyňa v podiele 1/6. Pri rozhodovaní vo veci súd\nzohľadnil rozhodnutie odvolacieho aj dovolacieho súdu, ktorý rozhodoval vo veci vedenej na Okresnom\nsúde Bratislava III pod sp.zn. 11C/420/2015. Rozdiel v skutkovom stave v spore vedenom pod sp.zn.\n11C/420/2015 a prejednávanou vecou bol v tom, že žalovaná tvrdila, že v nehnuteľnosti (dome) v\nrozhodnom období už nebýva, lebo sa z neho po smrti otca odsťahovala. Pre posúdenie dôvodnosti\nnároku žalobkyne v tomto konaní nebolo relevantným, či žalovaná dom iba navštevuje, či tam prespáva,\n\nalebo nie, či ho navštevuje jeden krát na mesiac, alebo päť krát za týždeň ( výpoveď manžela žalovanej\nv konaní vedenom pod sp.zn. 11C/47/2021). Zásadným bolo zistenie, či žalobkyňa mala možnosť\nvec (dom) užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Vykonaným dokazovaním súd dospel\nk jednoznačnému záveru, že takúto možnosť žalobkyňa nemala, pretože žalovaná jej neumožnila ani\nvstup do domu, nakoľko jej neodovzdala kľúče od domu. Poukázal na to, že žalovaná vo výpovedi ( v\nkonaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 11C/47/2021) uviedla, že si nevie predstaviť\nako by sestry dom mohli užívať, keď majú spolu len 1/3 a to i za preukázanej situácie, že v dome v\nminulosti existovali dve bytové jednotky a malými stavebnými úpravami by bolo možné ich opäť oddeliť.\nVzhliadol na postoj žalovanej, ktorá po celú dobu, počas ktorej sa jej sestry ako spoluvlastníčky domu,\ndomáhali náhrady za jej nadužívanie, neprejavila záujem, ochotu umožniť žalobkyni a jej sestre užívanie\ndomu, a to bez ohľadu na to, či by sestry mali, alebo nemali k dispozícii kľúče od domu. Žalobkyňa od\nzačiatku sporov so žalovanou uvádzala, že nemá kľúče od domu, lebo žalovaná vymenila na dverách\ndomu vložku a nové kľúče im ( žalobkyni a jej sestre) nedala. Tvrdenie žalovanej a jej manžela, že\n( i keď sestrám kľúče nedávali) tieto kľúčmi disponujú, lebo si ich zobrali od otca, nebolo v konaní\npreukázané. Uvedené tvrdenia neboli preukázané ani výpoveďou sestry I. J. v konaní vedenom na\nOkresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 11C/420/1015. V uvedenom konaní p. I. J. uviedla, že kľúče\nod domu k dispozícii nemala. Súd mal predloženými listinnými dôkazmi, z pripojených rozhodnutí z\niných sporov medzi stranami v skutkovo totožnej veci, výpoveďou žalovanej v spore vedenej pod sp.zn.\n11C/47/2021, za preukázané, že žalobkyňa opakovane žiadala o vydanie kľúčov od domu a žalovaná\nich vydať odmietla. Takéto jednoznačné odmietnutie odovzdania kľúčov zaznelo na pojednávaní v spore\nvedenom pod sp.zn. 11C/47/2021 dňa 17.05.2022, kedy žalovaná prezentovala, že má všetky kľúče,\nale sestrám ich nedá, rozmyslela si to, lebo na to nemajú právo, lebo majú spolu len 1/3 domu. Nebolo\npreukázané, že by sa strany sporu dohodli na spôsobe užívania nehnuteľnosti, ani to, že by žalovaná\nužívala nehnuteľnosť so súhlasom žalobkyne. O tom, že dom je užívaný svedčala aj spotreba energii,\nktoré mal súd za preukázanú z predložených vyúčtovacích faktúr. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti\nneužíva ani neužívala. Prístup do domu rodinného domu s piatimi izbami mala iba žalovaná a v konaní\nnebolo preukázané, že by umožnila prístup žalobkyni do predmetnej nehnuteľnosti. Z konania vedeného\nna Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 45C/235/2014 súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť nie je\ndeliteľná. Výšku náhrady súd stanovil na základe odborného vyjadrenia č. 6/2016, v ktorom znalec z\nodboru stavebníctvo, stanovil všeobecnú hodnotu nájmu predmetnej nehnuteľnosti, v sume 1.300 eur\nza mesiac. Vzhľadom k uvedenému priznal žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6\nza obdobie od júla 2019 do júna 2021, t.j. 24 mesiacov vo výške 5.184 eur (24 x 216 eur). Nakoľko\nžalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie náhrady listom zo dňa 23.06.2021, súd priznal žalobkyni aj\nnárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v zákonnej výške 5% p.a. od 01.07.2021 do zaplatenia,\nviazaný žalobným návrhom. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania v plnej výške, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti\nrozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac\nnaplnením odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Nesúhlasila so závermi súdu\nprvej inštancie, že žalobkyňa nemala možnosť užívať vec z dôvodov na strane žalovanej. Poukázala\nna výsluch svedkyne K. I. J., na pojednávaní dňa 05.11.2015, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa\ndisponuje kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti. Pričom je irelevantné ako sa kľúč dostal do dispozičnej\nsféry žalobkyne, podstatným je, že tento žalobkyňa má ešte z doby, kedy v nehnuteľnosti bývala,\nresp. chodila počas života matky. Považovala za logické, že žalobkyňa si od otca zabezpečila kľúč k\nzámku vedúcemu do rodinného domu, ktorý nemala, nakoľko došlo k výmene dverí. Namietala, že súd\nopomenul podstatnú skutočnosť, a to zisťovať nielen, či má možnosť ( žalobkyňa) nehnuteľnosť užívať\nale rovnako zisťovať skutočnosť, či žalovaná užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho\npodielu a či skutočne býva na F. X G. D.. Uviedla, že v čase kedy navštevuje nehnuteľnosť sa\nzdržiava len v obývačke alebo ďalšej izbe a kúpeľni, pričom ďalšie izby sú neobývané. Uvedeným\nsa súd prvej inštancie nezaoberal. Zároveň súd prvej inštancie neobjasnil, ako dospel k záveru,\nže dom je obývaný. Závery súdu prvej inštancie považovala za nezrozumiteľné a nezákonné a v\nrozpore s predloženými dôkazmi v konaní. Poukázala na to, že nevyhnutným predpokladom uplatnenia\nnároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho\npodielu je užívanie danej veci spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie\nveci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým\nspoluvlastníkom. Vzhliadnuc k uvedenému mala za to, že užívanie nehnuteľnosti nemožno skúmať v\n\nzmysle, že má v dome trvalé bydlisko alebo v ňom býva, prespáva alebo ho využíva iba príležitostne,\nprípadne kontroluje jeho stav. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa kľúčmi disponuje a má možnosť\nnehnuteľnosť užívať, pričom ona ( žalovaná) nehnuteľnosť neužíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho\npodielu vo výške 2/3, preto nemohol žalobkyni vzniknúť nárok na náhradu za jej užívanie. Na základe\nuvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu\nzamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania príp. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na\nďalšie konanie.\n4. Žalobkyňa v replike k odvolaniu žalovanej uviedla, že tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní nie sú\npravdivé. Sestra žalobkyne p. I. J. len potvrdila, že voľakedy mala žalobkyňa kľúče od brány nie od\ndomu. Čo nijako nepreukazuje, že by žalobkyňa mala kľúče, ktoré nemá. O užívaní žalovanou svedčí\nspotreba energií. Poukázala na to, že o odovzdanie kľúčov požiadala žalovanú aj priamo na pojednávaní,\nna ktorom bol vyhlásený rozsudok. Ak žalovaná tvrdila, že môže nehnuteľnosť užívať, napriek tomu,\nže jej kľúče nedala, hodno spomenúť, že žalovaná na otázku, či jej kľúče mieni dať uviedla, že si\nmá prehradiť nejakú stenu, i napriek tomu, že v konaniach bolo preukázané, že nehnuteľnosť nie je\ndeliteľná. Preto záver súdu prvej inštancie, že žalovaná jej objektívne neumožňuje užívať nehnuteľnosť\nje správny. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 11C/420/2015. V konaní\nopakovane žiadala od žalovanej, aby predložila potvrdenie o odbere energií, čo táto odmietla. V užívaní\nspoluvlastníckeho podielu jej bráni nielen tá skutočnosť, že nemá kľúče, o ktoré opakovane žiadala, ale\ni výrazné zlé vzťahy so žalovanou. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami nedošlo k dohode\no užívaní spoločnej veci, preto jej vznikol nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti voči žalovanej\nv časti jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce, že\npredmetnú nehnuteľnosť sprístupnila žalobkyni odovzdaním kľúčov. K tvrdeniu žalovanej, že užíva len\njednu izbu, kúpeľňu a obývačku poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8C/1/2022. Za\nstavu, že žalovaná nesprístupnila žalobkyni nehnuteľnosť – nevydala jej kľúče, je tvrdenie žalovanej,\nže užíva len 2/3 celku, a to nie po celý čas, právne irelevantné. V konaní preukázala, že žiadala\no odstránenie protiprávneho stavu a umožnenie užívania nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho\npodielu.\n5. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobkyne zdôraznila, že žalobkyňa disponuje kľúčmi od nehnuteľnosti,\nčo potvrdila svedkyňa I. J. na pojednávaní dňa 05.11.2015 v konaní vedenom na Okresnom súde\nBratislava III sp.zn. 11C/420/2015.\n6. Žalobkyňa v duplike k vyjadreniu žalovanej dala do pozornosti, že kľúče od bránky ( nie od domu)\nktoré kedysi mala, s vecou nesúvisia. Rodinný dom je uzamknutý a trvalo užívaný žalovanou.\n7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.\n1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v\nktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval\nani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne.\n8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce\nsa procesných podmienok ( § 380 ods. 2 CSP).\n9. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovanou odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah\nprieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 CSP),\npodľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako\ni kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací\nsúd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľa uvedených v\nodvolaní.\n10. V preskúmavanej veci ma odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej\ninštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal\npriebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovanie\nriadne zhodnotil, keď dôsledne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých\njednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie\n\nzo skutkových zistení vyvodil právne závery a správne na vec aplikoval ust. § 123, § 137 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, z z ktorých vyvodil svoje právne závery. S ohľadom na vykonané dokazovanie\npodrobne, dôkladne, zrozumiteľne odôvodnil (ods. 23. až 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia)\nprečo považoval nárok žalobkyne za dôvodný, keď žalovaná ako podielová spoluvlastníčka užívala\nv posudzovanom období od 07/2019 do 06/2021 spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho\npodielu, t.j. väčší podiel ako jej patrí a žalobkyňa sporné nehnuteľnosti neužívala, nemala možnosť\nužívať aj s ohľadom na vzájomné rozpory, čím jej vznikol nárok na zaplatenie náhrady za neužívanie\nspoločnej veci. Rovnako primerane vysvetlil a odôvodnil (ods. 29. s poukazom na ods. 15. odôvodnenia)\nako určil výšku náhrady, keď vychádzal z obvyklého nájomného (nájomné poskytované inými nájomcami\nza rovnaké obdobie a v rovnakej lokalite t.j. v mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza), ktoré\nžalobkyňa preukázala odborným vyjadrením č.6/2016, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu\nnájmu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 1300 eur/mesačne. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku\ndalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď\nv dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Odvolací súd sa\nodôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP\nstotožňuje.\n11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že z konštantnej\njudikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/298/2008, 6Cdo 184/2010,\n3Cdo/218/2017, 4Cdo/185/2018, 5Cdo/31/2019, 4Cdo/218/2019, 4Cdo/306/2020, 7Cdo/78/2023,\n5Cdo/187/2023, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2012) vyplývajú závery ktoré\nsú aplikovateľné aj v danej veci. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 184/2010 uviedol,\nže „ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho\nspoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v\nužívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu\npodielu“. Zdôraznil, že „nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu\nsvojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho\nnevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi)\nnad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho\npodielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho\nspoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah\nspoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než\nzodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov\n(okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z\nrozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná\nvec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi\nnimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v\nrozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému\nspoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to\nužívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,\nnie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.\nPri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej\nčasti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej\nčasti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna“.\n12. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho\nspoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného\nplnenia, čomu korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi\nvylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde\nk dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k\nzáveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak\nsa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto\nprípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na\nprávach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom\nideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo\nje výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Ak sa teda podielový\n\nspoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že\nneužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového\nspoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe\nužívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia\n§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Toto právo je\nnepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa §\n101 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného\nobohatenia.\n13. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľky, že žalobkyňa disponovala kľúčmi od nehnuteľnosti (domu), nakoľko\nuvedené vyplynulo z výpovede svedkyne K. I. J. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod\nsp.zn. 11C/420/2015, odvolací súd uvádza. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod\nsp.zn. 11C/420/2015, K. I. J. síce uviedla, že si so žalobkyňou obstarali kľúče, jednalo sa však o kľúč od\nbránky ( kľúč od záhrady), nie však o kľúč od domu. Uvedené tvrdenia uviedla K. I. J. aj v konaní vedenom\nna Okresnom súdu Bratislava III vedenom pod sp.zn. 23C/26/2018 a doplnila, že žalovanú opakovane\nvyzývala na odovzdanie kľúčov. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti ako i z obsahu spisu\nznáme, že medzi stranami sporu boli vedené už od roku 2014 viaceré súdne konania, v skutkovo totožnej\nveci, v ktorých si žalobkyňa voči žalovanej uplatňovala nárok za iné obdobia ( napr. konanie vedené na\nOkresnom súde Bratislava III sp.zn. 11C/420/2015 a konanie vedené pod sp.zn.23C/37/2018), v ktorých\nžalobkyňa opakovane tvrdila, že žalovaná jej neumožňuje prístup do nehnuteľnosti ( rodinného domu).\nOdvolateľka už v priebehu konania (začaté dňa 28.04.2014) vo svojej obrane potvrdila, že sestrám\n(žalobkyni a K. I. J.) kľúče od domu nedala čo potvrdila aj v podanom odvolaní proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava III zo dňa 26.05.2016 č.k. 11C/420/2015 – 136 : „ Skutočnosť, že im žalovaná osobne\nneodovzdala kľúče od vchodu do rodinného domu, ale urobil tak ich otec, je irelevantná, keďže kľúče\nmajú k dispozícii. Žalobkyne nehnuteľnosti nechcú užívať, ale užívať ich môžu a aj ich sporadicky užívajú\n(návštevy otca), majú vlastné kľúče. Aj tvrdenie, že žalovaná vymenila kľúče, je zavádzajúce, nakoľko\nžalobkyne majú kľúče od bránky na pozemok, ktoré sa nemenili cca 50 rokov a disponujú aj kľúčmi od\nrodinného domu. Kľúče od dverí od rodinného domu im žalovaná dať nestihla, pretože ich dostali od\notca“ ( bod 6 odôvodnenia). Rovnako v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn.\n23C/26/2018, v ktorom žalobkyňa argumentovala tým, že nemá prístup do nehnuteľnosti, odvolateľka\nlen zopakovala svoje tvrdenia uvádzané v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn.\n11C/420/2015, napriek tomu, že v danom čase už musela mať vedomosť o rozhodnutí Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 11.01.2018, č.k. 9Co/44/2017-216, ktorý rozsudok Okresného súdu Bratislava III\nzo dňa 26.05.2016 č.k. 11C/420/2015 – 136, ako vecne správny potvrdil. Žalobkyňa preukázala, že\nopakovane žiadala žalovanú o umožnenie prístupu do rodinného domu, preto odvolateľkou konštantne\nuvádzaná argumentácia od roku 2014 i počas konania pred odvolacím súdom, že : „ je irelevantné,\nako sa dostal kľúč od veci do dispozičnej sféry žalobkyne“ je minimálne s ohľadom na plynutie času\n( obdobie rokov 2014-2024), s ohľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovanou na preukázanie\nodovzdania kľúčov od rodinného domu a s prihliadnutím na už právoplatné rozhodnutia v iných veciach,\npostojom v príkrom rozpore s princípom logiky.\n14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní ako aj pred súdom prvej inštancie namietala že neužíva nehnuteľnosti\nvo vlastníctve strán sporu, nakoľko býva v rodinnom dome na F. X G. D. (pôvodne vo vlastníctve\nžalovanej a jej manžela), v tomto smere odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia (ods. 27). Existencia oprávnenosti disponovať s vecou v danom prípade\numožňovala žalovanej kedykoľvek predmetnú nehnuteľnosť užívať. Za odmietavého postoja žalovanej\nvoči žalobkyni a neumožnenie užívania predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho\npodielu, bola žalobkyňa z užívania tejto nehnuteľnosti žalovanou vylúčená a preto jej vznikla ujma\nzodpovedajúca tomu, čo by spoluvlastník pri obvyklom užívaní veci v rámci svojho podielu získal. V\nposudzovanej veci je potrebné, vzhľadom na námietky žalovanej a vyššie uvedené závery rozhodnutí\nvyšších súdnych autorít, poukázať na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že strany sporu v\nrozhodujúcom čase boli podielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, nehnuteľnosť však bola v\ndispozičnej sfére iba žalovanej, ktorá od nej vlastnila kľúče, žalobkyni neumožnila užívanie predmetnej\nnehnuteľnosti bytu a neposkytla jej ani náhradu vo forme peňažného plnenia, keď sa odmietala\ndohodnúť na jej výške.\n15. Žalovaná si musí byť vedomá, že ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti je povinná umožniť\naj ostatným spoluvlastníkom realizáciu ich práv. Za stavu, že odvolateľka napriek niekoľko rokom\n\nprebiehajúcim súdnym konania neumožnila žalobkyni prístup do nehnuteľnosti, nepreukázala, že by jej\nodovzdala kľúč od rodinného domu, aby tento mohla žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka užívať,\ntvrdenia žalovanej, že sa zdržiava len v obývačke alebo ďalšej izbe a kúpeľni a predmetný rodinný\ndom užíva len príležitostne, sú irelevantné. Žalobkyňa sa bezpochyby domáhala umožnenia užívania\npredmetnej nehnuteľnosti a tiež sa domáhala peňažného plnenia voči žalovanej za to, že jej neumožnila\nužívanie spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Uplatnila si teda právo, ktoré vyplýva z\npodielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n16. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj dôvody odvolania žalovanej, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citovaný odvolací dôvod je v\nsúdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie\nvec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.\nSkutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade\ns ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\nNesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.\nTypovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z\nprednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,\npravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo\nmalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej\nveci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie\nvo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov označenými žalobkyňou a aj žalovanou alebo z ich prednesov nevyplynuli,\nani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že\nby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim\nz ustanovenia § 192 a § 193 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné\nustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.\n17. Ďalšími námietkami odvolateľky uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal keď v\nodvolaní len zotrvala na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie\nsú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných\ndôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska\nodvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď\nna každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,\naby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad\nrozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou.\n18. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne ( vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil,\npričom k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo výroku I.) pristúpil len formálne za účelom jeho\nsprávnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP (rozsudok NS SR zo dňa\n23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017). Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie\nvo výroku I. rozhodnutia opomenul k priznanej sume uviesť označenie meny, v ktorej sa má plniť, pričom\nz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ( bod 29.) je nesporným, že sa jedná o menu „euro“. Preto\nodvolací súd túto zrejmú nesprávnosť postupom podľa § 224 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods.\n1 CSP odstránil tým, že opravil výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že priznanú sumu „5.148“\nsprávne uviedol ako „5.148 eur“. Uvedený postup je možný a prípustný aj keď nová právna úprava\n( predtým § 222 ods. 3 O.s.p.) tento postup explicitne neuvádza ( pozri Civilný sporový poriadok, Veľký\nkomentár, B., L., D., A., D., C. a kol., Nakladateľstvo C.H.Beck, str. 825).\n19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že\núspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyňa\nmá proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,\n\nže o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/79/2021", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e225ed6d-0eb9-4e1b-adb1-37ef704af793", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e225ed6d-0eb9-4e1b-adb1-37ef704af793"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "7f130c9d-1ec3-4023-802f-1c7d1268f48d:ba392f5a-a4bc-4b16-9a8a-8451175205ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1314224177.1", "spisova_znacka": "4Cdo/218/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/218/2019 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1314224177.1"}, {"guid": "c5904611-4a03-4b2e-928b-ed072a0ea6a1:ca51e433-3573-4d60-a34e-2e6bc0801f1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1314217749.1", "spisova_znacka": "4Cdo/185/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/185/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1314217749.1"}, {"guid": "56a5beb7-95ea-430a-83eb-dd84d0457cef:b8851a24-a8fd-495b-985f-f666cb03cdaf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1", "spisova_znacka": "7Cdo/134/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/134/2017 z 26. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1"}, {"guid": "8948da97-9438-408d-8c70-13b3e03e7f46:4a25c22e-7543-4139-aa39-a674a640967c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1314217749.1", "spisova_znacka": "9Co/44/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/44/2017 z 10. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1314217749.1"}], "citovane_v": []}