Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/46/2025 6120353910 31. 03. 2025 JUDr. Eva Fulcová ECLI:SK:KSBA:2025:6120353910.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: PRENO, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 124/17, Krupina, IČO: 44 947 704, zastúpeného: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, IČO: 31 772 854, proti žalovanému: AGROLOV - Levice, s.r.o., so sídlom Ku Bratke 5, Levice, IČO: 36 794 945, zastúpenému: JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokátka so sídlom Kozárovce 632, Kozárovce, IČO: 47 134 747, o zaplatenie 13.120,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/56/2020 182 zo dňa 30.06.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/56/2020 - 182 zo dňa 30.06.2023 potvrdzuje. II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 15Cb/56/2020 - 130 zo dňa 25.10.2021. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: "„ 20. Keďže právna zástupkyňa žalovaného podala len návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (nebolo podané odvolanie), súd striktne sa riadiac citovaným ustanovením 277 ods. 2 CSP skúmal len tú skutočnosť, či dôvody pre ktoré sa žalovaný (jeho právna zástupkyňa) na pojednávanie nedostavili sú takými dôvodmi, pre ktoré by mohlo dôjsť k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie. Podľa citovaného ustanovenia, súd na návrh žalovaného rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie v prípade, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, v opačnom prípade súd takýto návrh zamietne. Súd pritom vychádza z dôvodu, ktorý bránil žalovanému účasti na pojednávaní, teda či sa jedná o ospravedlniteľný dôvod. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní posudzuje súd, ale mali by nimi byť okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (napr. choroba, úraz, úmrtie v rodine, resp. aj závažné pracovné dôvody a pod.). 21. Súd má preukázané, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, ktoré si prevzal už dňa 28.09.2021 (č.l. 105). Žalovaný na svojej strane neuvádzal žiadne dôvody, pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania, prostredníctvom ním zvolenej zástupkyne len ospravedlnil svoju neúčasť, vo vzťahu k jeho osobe nebola podaná ani žiadosť o odročenie pojednávania. Žalovaný navyše ani nevyslovil svoj nesúhlas s prejednaním veci v neprítomnosti ním zvolenej právnej zástupkyne (ktoré právne zastúpenie ale v čase pojednávania nebolo riadne preukázané nielen z dôvodu, že splnomocnenie v čase pojednávania neobsahovalo zaručenú konverziu, toto splnomocnenie dokonca neobsahovalo ani podpis splnomocnenca). Tieto popisované nedostatky boli odstránené až po rozhodnutí vo veci samej a to až na výzvu súdu, keď právna zástupkyňa predložila originál splnomocnenia, ktorý originál oproti dovtedy predkladaným splnomocneniam (zaslaným e -
mailom, a následne elektronicky, ale bez zaručenej konverzie), už obsahoval všetky náležitosti, t. j. aj podpis právnej zástupkyne o prevzatí splnomocnenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nedostatky v predloženom splnomocnení boli odstránené až po intervencii súdu a až k 04.02.2022. 22. Z uvedeného potom je pre súd jednoznačné, že na strane žalovaného neexistovali žiadne dôvody (tobôž už nie vážne), pre ktoré sa priamo žalovaný nemohol zúčastniť pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, keďže žalovaný pred pojednávaním, ako ani v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, neuvádzal absolútne žiadne dôvody na jeho strane, ktoré by mu bránili účasti na pojednávaní. Svoju neúčasť len bez ďalšieho ospravedlnil. 23. Čo sa týka neúčasti právnej zástupkyne, v návrhu poukazovala na to, že sa tak stalo z dôvodu jej nedostatočného času na prípravu na pojednávanie, z ktorého dôvodu žiadala aj o odročenie pojednávania. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neuviedla žiadne iné dôvody ako tie, ktoré boli dôvodmi aj jej žiadosti o odročenie pojednávania a s ktorými sa súd už vysporiadal v čase samotného pojednávania, súd je toho názoru, že na strane právnej zástupkyne neexistoval takýto vážny dôvod, ktorý by bránil jej účasti na pojednávaní. Vážnym dôvodom pre ktorý sa právna zástupkyňa žalovaného nemohla zúčastniť pojednávania predsa nemôže byť len tá skutočnosť, že sám žalovaný si zvolí neskoro svojho právneho zástupcu, hoci vedel o pojednávaní mesiac vopred, teda žalovaný mal dostatočný časový priestor na to, aby si zvolil svojho právneho zástupcu tak, aby sa jeho právny zástupca mohol na pojednávanie pripraviť s takým časovým priestorom, aký je pre neho potrebný (s prihliadnutím aj na jeho iné pracovné aj osobné povinnosti). Odhliadnúc aj od uvedeného, súd poukazuje aj na to, že žalovaný si svojho právneho zástupcu zvolil síce až dňa 21.10.2021, čo bol štvrtok, teda právna zástupkyňa mala ešte určitý (niekoľkodňový) priestor na prípravu na pojednávanie a to minimálne vo štvrtok po prevzatí zastúpenia, ako aj v piatok, čo bol rovnako pracovný deň. Keďže je všeobecne známe, že advokáti nevykonávajú svoju činnosť len a výlučne počas pracovných dní, čas na prípravu na pojednávanie sa jej vytvoril aj cez víkend - t. j. v sobotu a v nedeľu. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie právna zástupkyňa ničím nezdôvodnila, prečo bol v danom prípade pre ňu vyššie uvedený čas nepostačujúci, len stroho konštatovala, že sa jedná o nepostačujúcu čase na jej prípravu na pojednávanie, teda ani len nepoukazovala (nieto aj preukazovala) na svoje iné pracovné, poprípade osobné neodkladné povinnosti, ktoré jej bránili v príprave na súdom určené pojednávanie na pondelok 25.10.2021 s tým, že ak bol čas v pracovné dni nepostačujúci, bolo potrebné konkretizovať z akého dôvodu, t. j. aké iné pracovné povinnosti jej bránili v jej príprave na pojednávaní (napr. písanie iných lehotovaných podaní, účasť na pojednávaní a pod.). Ako už súd uviedol, vzhľadom na charakter výkonu funkcie advokáta, je možné prípravu zabezpečiť aj cez víkend (keďže sama právna zástupkyňa prevzala splnomocnenie v tak krátkom čase pred pojednávaním) a teda podľa názoru súdu bolo potrebné preto tvrdiť, ako aj preukázať, že ani cez víkend právna zástupkyňa nemala vytvorený časový priestor na prípravu - napr. pre iné pracovné ale v tomto prípade samozrejme aj osobné, rodinné dôvody, ktoré bolo rovnako treba bližšie konkretizovať, resp. aspoň uviesť, že nie je jej obvyklou praxou vykonávanie advokácie aj cez víkend. Okrem iného, podľa názoru súdu sa v danom prípade ani nejedná o tak právne náročný spor, ktorý by u advokáta vyžadoval rozsiahlu prípravu na pojednávanie, čomu svedčí samotný rozsah spisu, ako aj obsah vyjadrení žalobcu a žalovaného, ako aj tá skutočnosť, že v iných konaniach vedených proti žalovanému s obdobným predmetom sporu - nárok vyplývajúci z fakturovaných súm za žalovaným objednané služby (napr. konanie vedené okresným súdom pod spisovou značkou 15Cb/43/2020) sa žalovaný zastupoval dokonca aj sám. 24. Ak aj napriek uvedenému bol pre právnu zástupkyňu čas od prevzatia zastúpenia do určeného termínu pojednávania nepostačujúci, keďže toto bol jediný dôvod, ktorý uvádzala ako dôvod, pre ktorý sa nemohla zúčastniť pojednávania, bolo potrebné v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tento aspoň jednoznačne bližšie konkretizovať. 25. Ak návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (čo sa týka dôvodu pre ktorý sa právna zástupkyňa nemohla zúčastniť pojednávania) obsahoval len strohé konštatovanie o nedostatočnom čase na prípravu na pojednávanie, ktoré bolo navyše zavinené žalovaným, súd preto prijal záver, že dôvod, pre ktorý sa právna zástupkyňa nemohla zúčastniť pojednávania (ktorý bol rovnaký ako v prípade žiadosti o odročenie pojednávania) nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod a pokiaľ právna zástupkyňa vo vzťahu k svojej osobe neuvádza iný dôvod (vo vzťahu k žalovanému nebol uvedený v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žiaden dôvod), okresný súd preto návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, pretože podľa názoru súdu právna zástupkyňa žalovaného neuviedla žiadne také dôvody, ktoré by bolo možné považovať za dôvody ospravedlňujúce jej neúčasť na pojednávaní. Tu súd poukazuje aj na to, že ak žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania ako ani neuvádzal žiaden dôvod pre ktorý by sa on pojednávania nemohol zúčastniť, pričom ani nevyslovil nesúhlas s prejednaním veci v neprítomnosti ním zvolenej zástupkyne, tak mu nič nebránilo, aby sa pojednávania zúčastnil aspoň
on sám tak, ako sa zúčastňoval aj iných pojednávaní v konaniach vedených okresným súdom voči jeho osobe. 26. Ako už bolo uvedené, s poukazom na tú skutočnosť, že v rámci konania o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd neskúma, či boli splnené zákonné dôvody na vydanie rozsudku pre zmeškanie (tieto by boli skúmané v rámci odvolania, ktoré ale zo strany žalovaného - jeho právnej zástupkyne podané nebolo), súd preto vo vzťahu k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie skúmal striktne dôvody, pre ktoré sa tak právna zástupkyňa, ako aj žalovaný nezúčastnili pojednávania, ktorý dôvod na strane žalovaného nebol žiaden a na strane právnej zástupkyne sa nejednalo o taký vážny dôvod, ktorý by jej bránil v účasti na pojednávaní (viď odôvodnenie vyššie). 27. K ostatným skutočnostiam, ktoré boli uvádzané v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (ale boli by skôr odvolacími dôvodmi, ako dôvodmi pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie) preto súd len okrajovo uvádza, že súd sa so žiadosťou o odročenie pojednávania vysporiadal už na samotnom pojednávaní, kedy prijal záver, že v deň pojednávania neexistoval vážny dôvod na odročenie pojednávania, keďže dôvod, ktorý bol popisovaný právnou zástupkyňou nemôže byť považovaný za vážny dôvod (viď aj ďalšie odôvodnenie). Tu súd poukazuje na to, že napriek skutočnosti, že ku dňu pojednávania nebolo zo strany právnej zástupkyne predložené súdu riadne splnomocnenie osvedčujúce skutočnosti vyplývajúce zo splnomocnenia, t. j. - že žalovaný udelil splnomocnenie práve JUDr. Chorváthovej Nagyovej, súd sa pred samotným pojednávaním s touto žiadosťou ale zaoberal. Súd sa ale nemôže stotožniť s tvrdením zástupcu, že súd ho mal vyzvať na odstránenie daných nedostatkov a to z dôvodu - 1/: že na ich odstránenie nebol ani časový priestor, keďže autorizované podanie (ale bez zaručenej konverzie) prišlo až v deň pojednávania prijaté o 9,31 hod. (č. l. 117 - zabezpečené priamo zo súdneho registra ešte pred spracovaním podania podateľňou; podateľňou spracované až o 9,50 hod. - čl. 125) a - 2/: nie je povinnosťou súdu poučovať advokáta o tom, ako a v akej forme má byť predložené splnomocnenie na zastupovanie tak, aby o zastúpení neboli žiadne pochybnosti navyše, ak toto prišlo až v deň pojednávania, na ktorom bola prítomná druhá strana spolu s právnym zástupcom. Súd preto z procesného hľadiska mohol v deň pojednávania len tieto doklady vyhodnotiť, a ich obsahu a forme prispôsobiť ďalší procesný postup, čo sa aj stalo, keď viedol pojednávanie tak, že poukazoval na to, že na pojednávaní nebolo ešte riadne preukázané zastúpenie žalovaného advokátom a následne tento nedostatok výzvami odstraňoval (z logického dôvodu až po pojednávaní). Dôvod na odročenie pojednávania, ktorý bol popisovaný výlučne na strana advokáta (s nepreukázaným riadnym zastúpením) akceptovaný nebol s tým, že za danej situácie, keďže súd ku dňu pojednávania nemal preukázané zastupovanie žalovaného práve JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, nebolo povinnosťou súdu na žiadosť o odročenie pojednávania reagovať s poukazom na § 183 ods. 4 CSP práve z dôvodu, že žiadosť prišla od osoby, ktorá v čase pojednávania nemala preukázané postavenie zástupcu a ktorá autorizovaná žiadosť prišla dokonca až v čase začatia pojednávania. Súd neupovedomil ani priamo žalovaného a to z dôvodu, že priamo žalovaný o odročenie pojednávania vôbec nežiadal, ten len v deň pojednávania ospravedlnil svoju neúčasť bez bližšieho zdôvodnenia, teda priamo na strane žalovaného neexistoval žiaden relevantný dôvod na odročenie pojednávania a ako súd už uviedol, žalovaný nevyslovil ani svoj nesúhlas s prejednaním veci v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne. 28. Súd sa rovnako nemôže stotožniť ani s tvrdením právnej zástupkyne žalovaného, kde poukazovala na to, že súd postupoval v rozpore s § 125 ods. 2 CSP a na podporu svojho tvrdenia právna zástupkyňa odkázala aj na vyššie citované rozhodnutie NS SR (vyjadrenie právnej zástupkyne: „ak mal súd pochybnosti o pravosti splnomocnenia predloženého 25.10.2021, nič mu nebránilo požiadať o doplnenie. Neboli však splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak súd neumožnil žalovanému v lehote 10 dní doručiť súdu originál plnej moci udelenej advokátovi..“), keďže v tomto prípade už nebolo potrebné čakať na autorizáciu (originál) e - mailového podania, pretože ku dňu pojednávania bolo pôvodne e - mailové podanie doručené v elektronickej forme autorizované (hoci advokátka použila autorizáciu ako fyzická osoba a nie ako advokátka), teda v tejto časti zákonná úprava naplnená bola a súd už nemal na čo čakať. To, že spolu s uvedeným elektronickým podaním právna zástupkyňa doručovala aj splnomocnenie a že toto bolo doručené bez konverzie, je iný nedostatok, na ktorý sa citované ustanovenie § 125 ods. 2 CSP nevzťahuje, pretože toto upravuje len postup pri doplnení podania urobeného v elektronickej forme bez autorizácie (ktoré doplnenie vykonané bolo). Citované ustanovenie sa nevzťahuje na ďalšiu povinnosť, ktorou je potreba vykonania zaručenej konverzii vo vzťahu k predloženému splnomocneniu, ktorá ale vyplýva z iných zákonných ustanovení - citované nižšie. 29. Navyše sama právna zástupkyňa v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedla, že pôvodné e - mailové podanie doplnila elektronicky s autorizáciou (ktorú skutočnosť si mala preverovať aj telefonicky) a to v deň pojednávania. Ako už bolo uvedené, pokiaľ pôvodné e - mailové podanie
bolo doplnené o autorizáciu pred uplynutím lehoty 10 -tich dní, nebol dôvod na vyčkanie uplynutia celej lehoty 10 - tich. V rámci doplnenia podania nastal ale iný problém a síce, že predložené splnomocnenie (neobsahujúce ani prijatie splnomocnenia) neobsahovalo ani osvedčovaciu doložku, teda nebola preukázaná (osvedčená) pravosť daného dokumentu. ... 33. Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že pri listinných dokladoch, ako je aj splnomocnenie pôvodne spracované v listinnej podobe, ktoré sa následne transformuje na elektronický dokument, pre zachovanie právnych účinkov pôvodného dokumentu je potrebné, aby bol nielen autorizovaný, ale obsahujúci aj osvedčovaciu doložku, čo je skutočnosť pre každého právneho zástupcu známa, keďže práve advokáti patria medzi osoby, ktorým zákonodarca zveril možnosť vykonávať zaručenú konverziu (§ 35 ods. 3 zákona o e-Governmente). Splnomocnená zástupkyňa žalovaného aj napriek uvedenému tak neurobila, nepreložila splnomocnenie so zaručenou konverziou, teda v čase pojednávania neboli splnené zákonné podmienky jednoznačne preukazujúce zastúpenie žalovaného práve JUDr. Chorvátovou Nagyovou, ktorá navyše - ako už bolo viac krát uvedené, ani nepredložila splnomocnenie s tým, že by ho prijala. Aj napriek uvedenému súd na ňou uvádzané dôvody prihliadol, s týmito sa na pojednávaní vysporiadal (nepovažoval ich za dôvody pre ktoré by malo byť pojednávanie odročené) s tým ale, že o neakceptácií žiadosti o odročenie pojednávania nebola upovedomená, pretože súd nemal na to vytvorený ani dostatočný časový priestor. Navyše, ak právna zástupkyňa kontaktovala telefonicky súd so žiadosťou o potvrdenie prijatia elektronického autorizovaného podania, nič jej nebránilo žiadať aj informáciu, či žiadosť o odročenie bola/nebola zo strany súdu akceptovaná. Ako už bolo uvedené, ani v tomto prípade nie je možné sa stotožniť s tvrdením právnej zástupkyne, že súd mal v tomto smere vyzvať právnu zástupkyňu žalovaného na odstránenie aj uvedeného nedostatku (nedostatok splnomocnenia), pretože v danom prípade sa jedná o osobu znalú práva a ak ako zástupkyňa predkladala splnomocnenie v elektronickej forme, malo byť predložené so všetkými náležitosťami tak, ako to vyžaduje citovaná zákonná úprava práve za účelom zachovania účinkov daného splnomocnenia. Vyššie citované ustanovenia zároveň deklarujú to, že zaručená konverzia je v prípade splnomocnenia vyžadovaná citovaným zákonom, teda nie je možné aplikovať právnou zástupkyňou žalovaného ustanovenie § 82 l ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z., na ktoré poukazovala v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. 34. Súd je preto názoru, že danej žiadosti o odročenie pojednávania nebolo možné vyhovieť, ako ani nebolo možné pristúpiť k odročeniu pojednávania len z dôvodu, že predložené splnomocnenie nebolo v zákonom vyžadovanej forme, ktorým postupom (odročenie pojednávania pre odstraňovanie nedostatkov v podaní advokáta), by došlo k zvýhodneniu postavenia žalovaného v spore, v ktorom žiadna strana nemá slabšie postavenie. Tu súd okrem iného poukazuje aj na to, že už prvý termín pojednávania bol odročený na žiadosť žalovaného, kedy poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, ktorej žiadosti súd vyhovel (č. l. 99) z dôvodu vtedy pretrvávajúcej pandemickej situácie s tým ale, že súd žiadal žalovaného o dodatočné predloženie potvrdenia o zdravotnom stave, čo žalovaný aj ústne pri telefonickom rozhovore prisľúbil, avšak tak neurobil. 35. Súd sa zároveň nestotožňuje ani s argumentáciou právnej zástupkyne žalovaného, že minimálna lehota 5 dní na prípravu na pojednávanie mala byť zachovaná aj vo vzťahu k jej osobe ( pričom podľa jej názoru zachovaná nebola). Tu súd poukazuje na znenie § 178 ods. 2 CSP, podľa ktorého sa procesné podmienky (čas na prípravu) posudzujú len vo vzťahu k súdom doručovanému predvolaniu a to tak vo vzťahu k strane sporu, ako aj vo vzťahu k jej právnemu zástupcovi. Ak v tomto prípade žalovaný v čase doručovania predvolania nebol zastúpený právnym zástupcom, túto podmienku bolo potrebné skúmať výlučne vo vzťahu k doručeniu predvolania žalovanému, ktorá splnená bola. Nemôže byť predsa dané na ťarchu druhej strane tá skutočnosť, že žalovaný si zvolí neskoro svojho právneho zástupcu, ktorý sa následne bude dovolávať nesplnenia zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie vo vzťahu k jeho osobe. Za toto konanie si musí niesť zodpovednosť sama strana sporu, ktorá takýto stav zapríčinila. Z uvedeného dôvodu potom nemohol súd konštatovať nedodržanie lehoty na prípravu na pojednávanie vo vzťahu k právnej zástupkyni žalovaného s tým, že pokiaľ žalovaný nevyslovil nesúhlas s prejednaním veci bez prítomnosti jeho právnej zástupkyne, podľa názoru súdu rovnako neexistoval zákonný dôvod na odročenie pojednávania pre dôvody uvádzané na strane právnej zástupkyne. 36. S prihliadnutím na uvedené súd preto návrh na zrušenie rozsudku zamietol. Tu súd poukazuje aj na to, že toto rozhodnutie nie je v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019, podľa ktorého čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci s tým, že návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie je potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona (pri lipnutí na formálnych podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie) by mohlo dôjsť k
porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a to z dôvodu, že v tomto konaní žalovaný síce podal odpor, kde namietal určité skutočnosti, avšak v ďalšom už poukazoval len na mimosúdne rokovania, ochotu podpísať uznanie dlhu (k čomu však následne nedošlo), ako aj s prihliadnutím na celkové správanie sa žalovaného, ktorý dokonca v priebehu konania vykonal plnenie spolu v sume 2.000,00 Eur. Teda celé správanie žalovaného pred samotným rozhodnutím nemožno považovať za také konanie, ktorým by účinne bránil v žalobe uplatnený nárok, produkoval dôkazy, z ktorého dôvodu preto podľa názoru súdu v prípade žalovaného (ak bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie) nemohlo ani dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý postup.“ 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 274, § 277 ods. 2 a 3, § 178 ods. 2, § 183 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 35 ods. 1, 2 a § 36 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o e-Governmente); ďalej len „zákon o e-Governmente“. 4. Proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/56/2020 - 182 zo dňa 30.06.2023, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) /procesné podmienky/, b) / nesprávny procesný postup/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ v spojení s § 357 písm. h) CSP. 6. Mal za to, že spravodlivej ochrane práv nezodpovedá taký postup súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotí zvolenie si prvého právneho zástupcu v súdnom konaní za irelevantné pre posúdenie ospravedlniteľného dôvodu na nedostavenie sa na pojednávanie, ak právny zástupca prevezme zastupovanie klienta 2 pracovné dni pred termínom pojednávania. Právny zástupca žalobcu nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu v takomto krátkom čase pred pojednávaním, a preto súd požiadal o odročenie termínu pojednávania. Súd prvého stupňa nemal dôvod posudzovať prevzatie zastupovania za účelový krok, smerujúci k predlžovaniu súdneho konania, ale mal prihliadnuť na priebeh celého konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku pre zmeškanie. 7. Súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že žalovaný časť dlhu uhradil a prejavil záujem o mimosúdne vyriešenie sporu. Vydaním rozsudku pre zmeškanie mu vzal možnosť domáhať sa úhrady pohľadávky v splátkach a predísť tak exekučnému konaniu. 8. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/54/2010 zo dňa 08.07.2010, podľa záverov ktorého je v kontexte právnej úpravy danej § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nevyhnutné k tomu, aby všeobecný súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, splnenie dvoch podmienok, a to riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Dôležitým dôvodom v prípade druhej podmienky je podľa názoru najvyššieho súdu obsiahnutého v citovanom rozhodnutí aj kolízia s iným pojednávaním zástupcu, ak nemožno od účastníka konania spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu. Rovnako tak možno za dôležitý dôvod v kontexte správania sa žalovaného považovať aj udelenie plnej moci na zastupovanie krátko pred termínom pojednávania. 9. Taktiež aj z relevantnej časti nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 3143/15 zo dňa 23.02.2016 vyplýva, že pri rozhodovaní o (ne)vydaní kontumačného rozsudku je nevyhnutné rešpektovať nielen kritériá, ktoré sú pre vydanie kontumačného rozsudku dané zákonom, ale rovnako aj základné procesné práva účastníka konania, resp. strany v spore. V konkrétnom prípade dospel Ústavný súd Českej republiky k záveru, že postup všeobecného súdu, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie v situácii, keď boli síce splnené formálne podmienky pre jeho vydanie, avšak bez skúmania hľadiska vhodnosti a nevyhnutnosti jeho použitia tak, ako to je stanovené v judikatúre Ústavného súdu Českej republiky, nie je ústavne udržateľný. 10. Podľa názoru žalovaného sa mal súd prvej inštancie zaoberať vhodnosťou a nevyhnutnosťou použitia kontumačného rozsudku. Súd prvého stupňa však tieto skutočnosti absolútne nevyhodnocoval, žiadosť o odročenie pojednávania a predloženú plnú moc nepovažoval za relevantný dôvod na odročenie. Svoje rozhodnutie odôvodnil len absenciou doložky zaručenej konverzie, ktorú právny zástupca k plnej moci nepredložil dňa 22.10.2021. Pojednávanie sa však konalo dňa 25.10.2021 a podanie právneho zástupcu bolo možné v zmysle § 125 ods. 2 CSP doplniť v lehote 10 dní. 11. Ďalej dôvodil tým, že súd nepoučil žalovaného riadne o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, keďže súčasťou predvolania na pojednávanie, ktoré sa malo konať 25.10.2021, nebolo poučenie o možnosti ukončiť súdne konanie rozsudkom pre zmeškanie. Súd teda následným rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jeho procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
12. V tejto súvislosti doplnil, že v oboch typoch rozsudku pre zmeškanie musí byť strana podľa § 274 písm. a) a § 278 písm. a) CSP poučená o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a to v predvolaní na pojednávanie. Takáto formou osobitne kvalifikovaná poučovacia povinnosť nie je bezúčelná, keďže rozsudok pre zmeškanie má pre stranu rovnaké následky ako rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom štandardného postupu, v ktorom by boli zohľadnené všetky námietky sporových strán. Osobitná forma poučenia je predurčená osobitnosťou zásahu vyvolaného formálnym, nie materiálnym rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie. Zaslanie predvolania a poučenia o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v dvoch samostatných dokumentoch priložených k jednému podaniu nespĺňa zákonom definovanú požiadavku poučenia v predvolaní na pojednávanie (Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 339/2021 zo dňa 12.11.2021). 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. 14. Mal za to, že ak právna zástupkyňa žalovaného prevzala zastupovanie štyri dni pred pojednávaním, bola uzrozumená s tým, že súd pojednávanie vo veci nariadil, tohto pojednávania sa mala zúčastniť a rovnako sa mala oboznámiť s obsahom súdneho spisu. Žiadosť právnej zástupkyne o odročenie pojednávania za danej situácie nie je v súlade s právom, ktorú navyše možno označiť za snahu o vytváranie prieťahov v konaní. Rovnako je v rozpore s advokátskou etikou, aby advokát prevzal zastúpenie len pár dní pred nariadením pojednávania. Na pravde sa nezakladá ani tvrdenie žalovaného o prejavení záujmu o mimosúdne vyriešenie sporu. Podotkol, že súdny spor je vedený od roku 2020 a žalovaný mal možnosť v priebehu konania plniť svoj dlh v splátkach, čo však neurobil. Žalovaný navyše v odvolaní neuviedol, koľko splátok z dlhu urobil, ak mal teda záujem o úhradu pohľadávky v splátkach. Žalobca v konaní tvrdil, že okrem jednej platby žalovaný neuhradil nič. Záverom uviedol, že rozhodnutia, na ktoré žalovaný v odvolaní poukázal, nie sú relevantné v prejednávanej veci. 15. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných ustanoveniami § 379 a § 380 ods. 1 CSP a po preskúmaní obsahu súdneho spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 17. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 18. Podľa § 277 ods. 2 a 3 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje, že súd prvej inštancie sa vecne a právne správne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými v návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a svoje rozhodnutie dostatočne a náležitým spôsobom odôvodnil. 22. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 24. Predmetom rozhodovania súdu o návrhu podľa § 277 ods. 2 CSP je zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP, ak žalovaný preukáže, že pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd nie je oprávnený skúmať správnosť vlastných záverov o splnení predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko k tomu slúži odvolanie proti tomuto rozsudku, ale skúma, či možno rozsudok pre zmeškanie zrušiť pre neúčasť žalovaného na nariadenom pojednávaní z ospravedlniteľného dôvodu. Predpoklady na vydanie rozhodnutia sa teda návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neskúmajú. 25. Žalovaný ako opravný prostriedok voči kontumačnému rozsudku využil návrh na jeho zrušenie podľa § 277 ods. 2 CSP, o ktorom súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že ho zamietol. Odvolanie voči
rozsudku pre zmeškanie žalovaný nepodal, preto je prieskum odvolacieho súdu zameraný výlučne na zistenie, či dôvody, pre ktoré sa žalovaný a jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, možno považovať za ospravedlniteľné alebo nie. 26. Pokiaľ ide o posúdenie existencie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania podľa § 277 ods. 2 CSP, tak odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyvodil, že takéto dôvody na strane žalovaného a jeho právneho zástupcu dané neboli. 27. Žalovaný tvrdil, že splnomocnenie právneho zástupcu štyri dni pred pojednávaním a s tým spojená nemožnosť zástupcu oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu a pripraviť sa na pojednávanie, je ospravedlniteľným dôvodom ich neúčasti na pojednávaní, ktoré samo o sebe odôvodňuje zrušenie kontumačného rozsudku. 28. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 ods. 2 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému známa, a ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Príčina zmeškania pojednávania žalovaným musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť). K tomuto pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/26/2019 zo dňa 29.01.2020, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2020 pod č. 53. 29. Využitie možnosti právneho zastúpenia advokátom a splnomocnenie advokáta štyri dni pred pojednávaním, nemožno v intenciách vyššie uvedeného výkladu považovať za okolnosti, ktoré by ospravedlňovali neúčasť žalovaného a zvoleného právneho zástupcu na pojednávaní a súčasne by odôvodňovali odročenie nariadeného pojednávania. Odvolací súd tu poukazuje na skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie dňa 25.10.2021 bolo žalovanému doručené ešte dňa 28.09.2021, a teda žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na to, aby si zvolil právneho zástupcu včas, tak, aby ten mal možnosť sa riadne pripraviť na vytýčený termín pojednávania a tohto pojednávania sa aj zúčastniť. Súd prvej inštancie nie je povinný žiadosti o odročenie pojednávania vyhovieť, pričom je výlučne v jeho kompetencii posúdiť vážnosť okolností, ktorými žalovaný alebo jeho právny zástupca ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní a odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania. Musí ísť o okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov - choroba, úraz, úmrtie v rodine (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021). Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k právnemu zástupcovi. Žalovanému navyše nič nebránilo sa pojednávania zúčastniť, dôvody odročenia pojednávania boli v žiadosti uvedené len vo vzťahu k právnej zástupkyni žalovaného. Z obsahu súdneho spisu tiež vyplýva, že súd na žiadosť žalovaného už jedno pojednávanie odročil z dôvodu podozrenia na ochorenie COVID-19, napriek tomu, že súdu nezaslal žiadny doklad preukazujúci jeho nepriaznivý zdravotný stav a ani potvrdenie o lekárskom vyšetrení (č. l. 99). 30. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil len absenciou osvedčovacej doložky, ktorú právny zástupca nepredložil spolu s udelenou plnou mocou žalovaného. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia obsiahlo a dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkami žalovaného a dôvodmi, pre ktoré žiadosť o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti (bez uvedenia dôvodu) na pojednávaní neakceptoval. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie tiež konštatuje, že aj v prípade, ak by plnomocenstvo žalovaného spĺňalo náležitosti podľa príslušných ustanovení zákona o e-Governmente, a súd by mal preukázané, že zvolený právny zástupca žalovaného v konaní aj zastupoval, dôvod na odročenie pojednávania by vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebol daný. 31. Do pozornosti žalovaného a zvoleného právneho zástupcu dáva odvolací súd tiež skutočnosť, že plnú moc je v konaní potrebné predložiť buď v origináli, jeho overenej kópii alebo v elektronickej podobe, ktoré spĺňa náležitosti podľa § 23a ods. 2 zákona o e-Governmente, prípadne podľa § 35 a 36 tohto zákona (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2018 zo dňa 31.05.2018 Preukazovanie splnomocnenia pri elektronickej komunikácii so súdom, ale aj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 422/2018 zo dňa 13.11.2018, sp. zn. I. ÚS 353/2018 zo dňa 10.10.2018, sp. zn. I. ÚS 180/2019 zo dňa 30.04.2019, III. ÚS 271/2018 zo dňa 17.07.2018, a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 249/2018). 32. Oznámenie právneho zástupcu o prevzatí zastupovania žalovaného spolu so žiadosťou o ospravedlnenie ich neúčasti na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania bez uvedenia
akéhokoľvek relevantného dôvodu, nie je podaním, na ktoré by sa vzťahovalo ustanovenie § 125 ods. 2 CSP o jeho dodatočnom doplnení v lehote 10 dní, ako naň mylne poukázala právna zástupkyňa žalovaného v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Rovnako nie sú dané predpoklady na postup súdu podľa ustanovenia § 128 ods. 1 a 2 CSP („...ak z podania nie je zrejmé, čoho sa týka, a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.“) 33. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/54/2010 zo dňa 08.07.2010 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 3143/15 zo dňa 23.02.2016, na ktoré žalovaný v odvolaní poukázal, nie sú aplikovateľné v prejednávanej veci. Zatiaľ čo uznesenie najvyššieho súdu rieši situáciu, kedy súd prvej inštancie odmietol žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním právneho zástupcu žalobcu s odôvodnením, že právny zástupca žalobcu sa mal dať substitučne zastúpiť iným advokátom, nález Ústavného súdu ČR sa zaoberá existenciou podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, a nie dôvodom zmeškania pojednávania stranou sporu, ako je tomu v preskúmavanej veci. 34. Ostatnými argumentami, ktorými žalovaný spochybňoval vecnú správnosť kontumačného rozsudku (absencia osobitného poučenia o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v predvolaní na pojednávanie a pod.), sa odvolací súd v tomto konaní zaoberať nemohol, keďže tie bolo možné uplatniť len v rámci odvolania proti kontumačnému rozsudku, ktoré však žalovaný nepodal. Voľba opravného prostriedku je výlučným právom žalovaného, a pokiaľ odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie nebolo podané, odvolací súd nemá právomoc skúmať formálne a materiálne podmienky tohto druhu skráteného rozhodnutia. 35. Odvolací súd na tomto mieste pripomína aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (t. j. práva patria len bdelým), ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby účastník konania sledoval subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu či poškodzovaniu. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov. 36. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že žalovaným resp. jeho právnym zástupcom tvrdený nedostatok času na prípravu pojednávania nie je okolnosťou, ktorá by reálne bránila právnemu zástupcovi žalovaného zúčastniť sa namietaného pojednávania. Je iba okolnosťou, ktorá mohla žalovanému brániť reagovať na prostriedky procesného útoku žalobcu na pojednávaní. Aj z tohto dôvodu nemožno neúčasť právneho zástupcu žalovaného na namietanom pojednávaní považovať za ospravedlniteľnú, keďže mu žiadna reálna prekážka v účasti na pojednávaní nebránila. 37. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).