{"guid": "dcfaf433-91f2-458e-93f1-592da87fb288:4b786970-425b-4468-9d24-b8e8be16ca97", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120353910.2", "spisova_znacka": "5Cob/46/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/46/2025 z 31. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2025, sp. zn. 5Cob/46/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6120353910.2", "identifikacne_cislo": "6120353910", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Fulcová", "sudca_id": 537, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-fulcova-537", "datum_vydania": "2025-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305", "nazov": "zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/305-2013"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b786970-425b-4468-9d24-b8e8be16ca97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120353910.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120353910.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120353910.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/46/2025\n6120353910\n31. 03. 2025\nJUDr. Eva Fulcová\nECLI:SK:KSBA:2025:6120353910.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu\nMgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: PRENO, s.r.o., so\nsídlom Nám. SNP 124/17, Krupina, IČO: 44 947 704, zastúpeného: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát,\nso sídlom Vajnorská 20, Bratislava, IČO: 31 772 854, proti žalovanému: AGROLOV - Levice, s.r.o.,\nso sídlom Ku Bratke 5, Levice, IČO: 36 794 945, zastúpenému: JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová,\nadvokátka so sídlom Kozárovce 632, Kozárovce, IČO: 47 134 747, o zaplatenie 13.120,92 eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/56/2020 182 zo dňa 30.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/56/2020 - 182 zo dňa 30.06.2023\npotvrdzuje.\nII. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie č. k. 15Cb/56/2020 - 130 zo dňa 25.10.2021.\n2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:\n\"„ 20. Keďže právna zástupkyňa žalovaného podala len návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie\n(nebolo podané odvolanie), súd striktne sa riadiac citovaným ustanovením 277 ods. 2 CSP skúmal len\ntú skutočnosť, či dôvody pre ktoré sa žalovaný (jeho právna zástupkyňa) na pojednávanie nedostavili\nsú takými dôvodmi, pre ktoré by mohlo dôjsť k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie. Podľa citovaného\nustanovenia, súd na návrh žalovaného rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a nariadi nové\npojednávanie v prípade, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,\nna ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, v opačnom prípade súd takýto návrh zamietne.\nSúd pritom vychádza z dôvodu, ktorý bránil žalovanému účasti na pojednávaní, teda či sa jedná o\nospravedlniteľný dôvod. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na\npojednávaní posudzuje súd, ale mali by nimi byť okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú\nžalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (napr. choroba, úraz, úmrtie v rodine, resp.\naj závažné pracovné dôvody a pod.).\n21. Súd má preukázané, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas,\nktoré si prevzal už dňa 28.09.2021 (č.l. 105). Žalovaný na svojej strane neuvádzal žiadne dôvody, pre\nktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania, prostredníctvom ním zvolenej zástupkyne len ospravedlnil\nsvoju neúčasť, vo vzťahu k jeho osobe nebola podaná ani žiadosť o odročenie pojednávania.\nŽalovaný navyše ani nevyslovil svoj nesúhlas s prejednaním veci v neprítomnosti ním zvolenej\nprávnej zástupkyne (ktoré právne zastúpenie ale v čase pojednávania nebolo riadne preukázané\nnielen z dôvodu, že splnomocnenie v čase pojednávania neobsahovalo zaručenú konverziu, toto\nsplnomocnenie dokonca neobsahovalo ani podpis splnomocnenca). Tieto popisované nedostatky boli\nodstránené až po rozhodnutí vo veci samej a to až na výzvu súdu, keď právna zástupkyňa predložila\noriginál splnomocnenia, ktorý originál oproti dovtedy predkladaným splnomocneniam (zaslaným e -\n\nmailom, a následne elektronicky, ale bez zaručenej konverzie), už obsahoval všetky náležitosti, t. j. aj\npodpis právnej zástupkyne o prevzatí splnomocnenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nedostatky v\npredloženom splnomocnení boli odstránené až po intervencii súdu a až k 04.02.2022.\n22. Z uvedeného potom je pre súd jednoznačné, že na strane žalovaného neexistovali žiadne dôvody\n(tobôž už nie vážne), pre ktoré sa priamo žalovaný nemohol zúčastniť pojednávania, na ktoré bol\nriadne a včas predvolaný, keďže žalovaný pred pojednávaním, ako ani v návrhu na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie, neuvádzal absolútne žiadne dôvody na jeho strane, ktoré by mu bránili účasti na\npojednávaní. Svoju neúčasť len bez ďalšieho ospravedlnil.\n23. Čo sa týka neúčasti právnej zástupkyne, v návrhu poukazovala na to, že sa tak stalo z dôvodu\njej nedostatočného času na prípravu na pojednávanie, z ktorého dôvodu žiadala aj o odročenie\npojednávania. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie\nneuviedla žiadne iné dôvody ako tie, ktoré boli dôvodmi aj jej žiadosti o odročenie pojednávania a s\nktorými sa súd už vysporiadal v čase samotného pojednávania, súd je toho názoru, že na strane právnej\nzástupkyne neexistoval takýto vážny dôvod, ktorý by bránil jej účasti na pojednávaní. Vážnym dôvodom\npre ktorý sa právna zástupkyňa žalovaného nemohla zúčastniť pojednávania predsa nemôže byť len\ntá skutočnosť, že sám žalovaný si zvolí neskoro svojho právneho zástupcu, hoci vedel o pojednávaní\nmesiac vopred, teda žalovaný mal dostatočný časový priestor na to, aby si zvolil svojho právneho\nzástupcu tak, aby sa jeho právny zástupca mohol na pojednávanie pripraviť s takým časovým priestorom,\naký je pre neho potrebný (s prihliadnutím aj na jeho iné pracovné aj osobné povinnosti). Odhliadnúc\naj od uvedeného, súd poukazuje aj na to, že žalovaný si svojho právneho zástupcu zvolil síce až dňa\n21.10.2021, čo bol štvrtok, teda právna zástupkyňa mala ešte určitý (niekoľkodňový) priestor na prípravu\nna pojednávanie a to minimálne vo štvrtok po prevzatí zastúpenia, ako aj v piatok, čo bol rovnako\npracovný deň. Keďže je všeobecne známe, že advokáti nevykonávajú svoju činnosť len a výlučne počas\npracovných dní, čas na prípravu na pojednávanie sa jej vytvoril aj cez víkend - t. j. v sobotu a v nedeľu. V\nnávrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie právna zástupkyňa ničím nezdôvodnila, prečo bol v danom\nprípade pre ňu vyššie uvedený čas nepostačujúci, len stroho konštatovala, že sa jedná o nepostačujúcu\nčase na jej prípravu na pojednávanie, teda ani len nepoukazovala (nieto aj preukazovala) na svoje\niné pracovné, poprípade osobné neodkladné povinnosti, ktoré jej bránili v príprave na súdom určené\npojednávanie na pondelok 25.10.2021 s tým, že ak bol čas v pracovné dni nepostačujúci, bolo potrebné\nkonkretizovať z akého dôvodu, t. j. aké iné pracovné povinnosti jej bránili v jej príprave na pojednávaní\n(napr. písanie iných lehotovaných podaní, účasť na pojednávaní a pod.). Ako už súd uviedol, vzhľadom\nna charakter výkonu funkcie advokáta, je možné prípravu zabezpečiť aj cez víkend (keďže sama právna\nzástupkyňa prevzala splnomocnenie v tak krátkom čase pred pojednávaním) a teda podľa názoru súdu\nbolo potrebné preto tvrdiť, ako aj preukázať, že ani cez víkend právna zástupkyňa nemala vytvorený\nčasový priestor na prípravu - napr. pre iné pracovné ale v tomto prípade samozrejme aj osobné, rodinné\ndôvody, ktoré bolo rovnako treba bližšie konkretizovať, resp. aspoň uviesť, že nie je jej obvyklou praxou\nvykonávanie advokácie aj cez víkend. Okrem iného, podľa názoru súdu sa v danom prípade ani nejedná\no tak právne náročný spor, ktorý by u advokáta vyžadoval rozsiahlu prípravu na pojednávanie, čomu\nsvedčí samotný rozsah spisu, ako aj obsah vyjadrení žalobcu a žalovaného, ako aj tá skutočnosť,\nže v iných konaniach vedených proti žalovanému s obdobným predmetom sporu - nárok vyplývajúci\nz fakturovaných súm za žalovaným objednané služby (napr. konanie vedené okresným súdom pod\nspisovou značkou 15Cb/43/2020) sa žalovaný zastupoval dokonca aj sám.\n24. Ak aj napriek uvedenému bol pre právnu zástupkyňu čas od prevzatia zastúpenia do určeného\ntermínu pojednávania nepostačujúci, keďže toto bol jediný dôvod, ktorý uvádzala ako dôvod, pre ktorý\nsa nemohla zúčastniť pojednávania, bolo potrebné v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tento\naspoň jednoznačne bližšie konkretizovať.\n25. Ak návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (čo sa týka dôvodu pre ktorý sa právna zástupkyňa\nnemohla zúčastniť pojednávania) obsahoval len strohé konštatovanie o nedostatočnom čase na prípravu\nna pojednávanie, ktoré bolo navyše zavinené žalovaným, súd preto prijal záver, že dôvod, pre ktorý\nsa právna zástupkyňa nemohla zúčastniť pojednávania (ktorý bol rovnaký ako v prípade žiadosti o\nodročenie pojednávania) nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod a pokiaľ právna zástupkyňa\nvo vzťahu k svojej osobe neuvádza iný dôvod (vo vzťahu k žalovanému nebol uvedený v návrhu na\nzrušenie rozsudku pre zmeškanie žiaden dôvod), okresný súd preto návrh na zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie zamietol, pretože podľa názoru súdu právna zástupkyňa žalovaného neuviedla žiadne také\ndôvody, ktoré by bolo možné považovať za dôvody ospravedlňujúce jej neúčasť na pojednávaní. Tu súd\npoukazuje aj na to, že ak žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania ako ani neuvádzal žiaden dôvod\npre ktorý by sa on pojednávania nemohol zúčastniť, pričom ani nevyslovil nesúhlas s prejednaním veci\nv neprítomnosti ním zvolenej zástupkyne, tak mu nič nebránilo, aby sa pojednávania zúčastnil aspoň\n\non sám tak, ako sa zúčastňoval aj iných pojednávaní v konaniach vedených okresným súdom voči jeho\nosobe.\n26. Ako už bolo uvedené, s poukazom na tú skutočnosť, že v rámci konania o návrhu na zrušenie\nrozsudku pre zmeškanie súd neskúma, či boli splnené zákonné dôvody na vydanie rozsudku pre\nzmeškanie (tieto by boli skúmané v rámci odvolania, ktoré ale zo strany žalovaného - jeho právnej\nzástupkyne podané nebolo), súd preto vo vzťahu k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie skúmal\nstriktne dôvody, pre ktoré sa tak právna zástupkyňa, ako aj žalovaný nezúčastnili pojednávania, ktorý\ndôvod na strane žalovaného nebol žiaden a na strane právnej zástupkyne sa nejednalo o taký vážny\ndôvod, ktorý by jej bránil v účasti na pojednávaní (viď odôvodnenie vyššie).\n27. K ostatným skutočnostiam, ktoré boli uvádzané v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie\n(ale boli by skôr odvolacími dôvodmi, ako dôvodmi pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie) preto\nsúd len okrajovo uvádza, že súd sa so žiadosťou o odročenie pojednávania vysporiadal už na\nsamotnom pojednávaní, kedy prijal záver, že v deň pojednávania neexistoval vážny dôvod na odročenie\npojednávania, keďže dôvod, ktorý bol popisovaný právnou zástupkyňou nemôže byť považovaný\nza vážny dôvod (viď aj ďalšie odôvodnenie). Tu súd poukazuje na to, že napriek skutočnosti, že\nku dňu pojednávania nebolo zo strany právnej zástupkyne predložené súdu riadne splnomocnenie\nosvedčujúce skutočnosti vyplývajúce zo splnomocnenia, t. j. - že žalovaný udelil splnomocnenie práve\nJUDr. Chorváthovej Nagyovej, súd sa pred samotným pojednávaním s touto žiadosťou ale zaoberal. Súd\nsa ale nemôže stotožniť s tvrdením zástupcu, že súd ho mal vyzvať na odstránenie daných nedostatkov\na to z dôvodu - 1/: že na ich odstránenie nebol ani časový priestor, keďže autorizované podanie (ale\nbez zaručenej konverzie) prišlo až v deň pojednávania prijaté o 9,31 hod. (č. l. 117 - zabezpečené\npriamo zo súdneho registra ešte pred spracovaním podania podateľňou; podateľňou spracované až o\n9,50 hod. - čl. 125) a - 2/: nie je povinnosťou súdu poučovať advokáta o tom, ako a v akej forme má byť\npredložené splnomocnenie na zastupovanie tak, aby o zastúpení neboli žiadne pochybnosti navyše, ak\ntoto prišlo až v deň pojednávania, na ktorom bola prítomná druhá strana spolu s právnym zástupcom.\nSúd preto z procesného hľadiska mohol v deň pojednávania len tieto doklady vyhodnotiť, a ich obsahu\na forme prispôsobiť ďalší procesný postup, čo sa aj stalo, keď viedol pojednávanie tak, že poukazoval\nna to, že na pojednávaní nebolo ešte riadne preukázané zastúpenie žalovaného advokátom a následne\ntento nedostatok výzvami odstraňoval (z logického dôvodu až po pojednávaní). Dôvod na odročenie\npojednávania, ktorý bol popisovaný výlučne na strana advokáta (s nepreukázaným riadnym zastúpením)\nakceptovaný nebol s tým, že za danej situácie, keďže súd ku dňu pojednávania nemal preukázané\nzastupovanie žalovaného práve JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, nebolo povinnosťou súdu na\nžiadosť o odročenie pojednávania reagovať s poukazom na § 183 ods. 4 CSP práve z dôvodu, že\nžiadosť prišla od osoby, ktorá v čase pojednávania nemala preukázané postavenie zástupcu a ktorá\nautorizovaná žiadosť prišla dokonca až v čase začatia pojednávania. Súd neupovedomil ani priamo\nžalovaného a to z dôvodu, že priamo žalovaný o odročenie pojednávania vôbec nežiadal, ten len\nv deň pojednávania ospravedlnil svoju neúčasť bez bližšieho zdôvodnenia, teda priamo na strane\nžalovaného neexistoval žiaden relevantný dôvod na odročenie pojednávania a ako súd už uviedol,\nžalovaný nevyslovil ani svoj nesúhlas s prejednaním veci v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne.\n28. Súd sa rovnako nemôže stotožniť ani s tvrdením právnej zástupkyne žalovaného, kde poukazovala\nna to, že súd postupoval v rozpore s § 125 ods. 2 CSP a na podporu svojho tvrdenia právna zástupkyňa\nodkázala aj na vyššie citované rozhodnutie NS SR (vyjadrenie právnej zástupkyne: „ak mal súd\npochybnosti o pravosti splnomocnenia predloženého 25.10.2021, nič mu nebránilo požiadať o doplnenie.\nNeboli však splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak súd neumožnil žalovanému\nv lehote 10 dní doručiť súdu originál plnej moci udelenej advokátovi..“), keďže v tomto prípade už\nnebolo potrebné čakať na autorizáciu (originál) e - mailového podania, pretože ku dňu pojednávania\nbolo pôvodne e - mailové podanie doručené v elektronickej forme autorizované (hoci advokátka použila\nautorizáciu ako fyzická osoba a nie ako advokátka), teda v tejto časti zákonná úprava naplnená bola\na súd už nemal na čo čakať. To, že spolu s uvedeným elektronickým podaním právna zástupkyňa\ndoručovala aj splnomocnenie a že toto bolo doručené bez konverzie, je iný nedostatok, na ktorý sa\ncitované ustanovenie § 125 ods. 2 CSP nevzťahuje, pretože toto upravuje len postup pri doplnení\npodania urobeného v elektronickej forme bez autorizácie (ktoré doplnenie vykonané bolo). Citované\nustanovenie sa nevzťahuje na ďalšiu povinnosť, ktorou je potreba vykonania zaručenej konverzii vo\nvzťahu k predloženému splnomocneniu, ktorá ale vyplýva z iných zákonných ustanovení - citované\nnižšie.\n29. Navyše sama právna zástupkyňa v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedla, že\npôvodné e - mailové podanie doplnila elektronicky s autorizáciou (ktorú skutočnosť si mala preverovať\naj telefonicky) a to v deň pojednávania. Ako už bolo uvedené, pokiaľ pôvodné e - mailové podanie\n\nbolo doplnené o autorizáciu pred uplynutím lehoty 10 -tich dní, nebol dôvod na vyčkanie uplynutia\ncelej lehoty 10 - tich. V rámci doplnenia podania nastal ale iný problém a síce, že predložené\nsplnomocnenie (neobsahujúce ani prijatie splnomocnenia) neobsahovalo ani osvedčovaciu doložku,\nteda nebola preukázaná (osvedčená) pravosť daného dokumentu.\n...\n33. Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že pri listinných dokladoch, ako je aj\nsplnomocnenie pôvodne spracované v listinnej podobe, ktoré sa následne transformuje na elektronický\ndokument, pre zachovanie právnych účinkov pôvodného dokumentu je potrebné, aby bol nielen\nautorizovaný, ale obsahujúci aj osvedčovaciu doložku, čo je skutočnosť pre každého právneho zástupcu\nznáma, keďže práve advokáti patria medzi osoby, ktorým zákonodarca zveril možnosť vykonávať\nzaručenú konverziu (§ 35 ods. 3 zákona o e-Governmente). Splnomocnená zástupkyňa žalovaného aj\nnapriek uvedenému tak neurobila, nepreložila splnomocnenie so zaručenou konverziou, teda v čase\npojednávania neboli splnené zákonné podmienky jednoznačne preukazujúce zastúpenie žalovaného\npráve JUDr. Chorvátovou Nagyovou, ktorá navyše - ako už bolo viac krát uvedené, ani nepredložila\nsplnomocnenie s tým, že by ho prijala. Aj napriek uvedenému súd na ňou uvádzané dôvody prihliadol,\ns týmito sa na pojednávaní vysporiadal (nepovažoval ich za dôvody pre ktoré by malo byť pojednávanie\nodročené) s tým ale, že o neakceptácií žiadosti o odročenie pojednávania nebola upovedomená,\npretože súd nemal na to vytvorený ani dostatočný časový priestor. Navyše, ak právna zástupkyňa\nkontaktovala telefonicky súd so žiadosťou o potvrdenie prijatia elektronického autorizovaného podania,\nnič jej nebránilo žiadať aj informáciu, či žiadosť o odročenie bola/nebola zo strany súdu akceptovaná.\nAko už bolo uvedené, ani v tomto prípade nie je možné sa stotožniť s tvrdením právnej zástupkyne,\nže súd mal v tomto smere vyzvať právnu zástupkyňu žalovaného na odstránenie aj uvedeného\nnedostatku (nedostatok splnomocnenia), pretože v danom prípade sa jedná o osobu znalú práva a ak\nako zástupkyňa predkladala splnomocnenie v elektronickej forme, malo byť predložené so všetkými\nnáležitosťami tak, ako to vyžaduje citovaná zákonná úprava práve za účelom zachovania účinkov\ndaného splnomocnenia. Vyššie citované ustanovenia zároveň deklarujú to, že zaručená konverzia\nje v prípade splnomocnenia vyžadovaná citovaným zákonom, teda nie je možné aplikovať právnou\nzástupkyňou žalovaného ustanovenie § 82 l ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z., na ktoré poukazovala v\nnávrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.\n34. Súd je preto názoru, že danej žiadosti o odročenie pojednávania nebolo možné vyhovieť, ako ani\nnebolo možné pristúpiť k odročeniu pojednávania len z dôvodu, že predložené splnomocnenie nebolo v\nzákonom vyžadovanej forme, ktorým postupom (odročenie pojednávania pre odstraňovanie nedostatkov\nv podaní advokáta), by došlo k zvýhodneniu postavenia žalovaného v spore, v ktorom žiadna strana\nnemá slabšie postavenie. Tu súd okrem iného poukazuje aj na to, že už prvý termín pojednávania bol\nodročený na žiadosť žalovaného, kedy poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, ktorej žiadosti súd vyhovel\n(č. l. 99) z dôvodu vtedy pretrvávajúcej pandemickej situácie s tým ale, že súd žiadal žalovaného o\ndodatočné predloženie potvrdenia o zdravotnom stave, čo žalovaný aj ústne pri telefonickom rozhovore\nprisľúbil, avšak tak neurobil.\n35. Súd sa zároveň nestotožňuje ani s argumentáciou právnej zástupkyne žalovaného, že minimálna\nlehota 5 dní na prípravu na pojednávanie mala byť zachovaná aj vo vzťahu k jej osobe ( pričom podľa jej\nnázoru zachovaná nebola). Tu súd poukazuje na znenie § 178 ods. 2 CSP, podľa ktorého sa procesné\npodmienky (čas na prípravu) posudzujú len vo vzťahu k súdom doručovanému predvolaniu a to tak vo\nvzťahu k strane sporu, ako aj vo vzťahu k jej právnemu zástupcovi. Ak v tomto prípade žalovaný v čase\ndoručovania predvolania nebol zastúpený právnym zástupcom, túto podmienku bolo potrebné skúmať\nvýlučne vo vzťahu k doručeniu predvolania žalovanému, ktorá splnená bola. Nemôže byť predsa dané\nna ťarchu druhej strane tá skutočnosť, že žalovaný si zvolí neskoro svojho právneho zástupcu, ktorý\nsa následne bude dovolávať nesplnenia zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie vo vzťahu k jeho\nosobe. Za toto konanie si musí niesť zodpovednosť sama strana sporu, ktorá takýto stav zapríčinila. Z\nuvedeného dôvodu potom nemohol súd konštatovať nedodržanie lehoty na prípravu na pojednávanie\nvo vzťahu k právnej zástupkyni žalovaného s tým, že pokiaľ žalovaný nevyslovil nesúhlas s prejednaním\nveci bez prítomnosti jeho právnej zástupkyne, podľa názoru súdu rovnako neexistoval zákonný dôvod\nna odročenie pojednávania pre dôvody uvádzané na strane právnej zástupkyne.\n36. S prihliadnutím na uvedené súd preto návrh na zrušenie rozsudku zamietol. Tu súd poukazuje aj\nna to, že toto rozhodnutie nie je v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.\nI.ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019, podľa ktorého čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre\nzmeškanie žalovaného nie je žiadúci s tým, že návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie je potrebné\nvždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade\nzákona (pri lipnutí na formálnych podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie) by mohlo dôjsť k\n\nporušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a to z dôvodu, že v tomto konaní žalovaný síce podal\nodpor, kde namietal určité skutočnosti, avšak v ďalšom už poukazoval len na mimosúdne rokovania,\nochotu podpísať uznanie dlhu (k čomu však následne nedošlo), ako aj s prihliadnutím na celkové\nsprávanie sa žalovaného, ktorý dokonca v priebehu konania vykonal plnenie spolu v sume 2.000,00 Eur.\nTeda celé správanie žalovaného pred samotným rozhodnutím nemožno považovať za také konanie,\nktorým by účinne bránil v žalobe uplatnený nárok, produkoval dôkazy, z ktorého dôvodu preto podľa\nnázoru súdu v prípade žalovaného (ak bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie) nemohlo ani dôjsť\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý postup.“\n3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 274, § 277 ods. 2 a 3, § 178 ods. 2, § 183\nods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CSP“), § 35 ods. 1, 2 a § 36 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti\norgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon\no e-Governmente); ďalej len „zákon o e-Governmente“.\n4. Proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/56/2020 - 182 zo dňa 30.06.2023, podal žalovaný\nv zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n5. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) /procesné podmienky/, b) /\nnesprávny procesný postup/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ v spojení s § 357 písm. h) CSP.\n6. Mal za to, že spravodlivej ochrane práv nezodpovedá taký postup súdu prvej inštancie, ktorý\nvyhodnotí zvolenie si prvého právneho zástupcu v súdnom konaní za irelevantné pre posúdenie\nospravedlniteľného dôvodu na nedostavenie sa na pojednávanie, ak právny zástupca prevezme\nzastupovanie klienta 2 pracovné dni pred termínom pojednávania. Právny zástupca žalobcu nemal\nmožnosť oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu v takomto krátkom čase pred pojednávaním, a preto\nsúd požiadal o odročenie termínu pojednávania. Súd prvého stupňa nemal dôvod posudzovať prevzatie\nzastupovania za účelový krok, smerujúci k predlžovaniu súdneho konania, ale mal prihliadnuť na priebeh\ncelého konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku pre zmeškanie.\n7. Súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že žalovaný časť dlhu uhradil a prejavil záujem o mimosúdne\nvyriešenie sporu. Vydaním rozsudku pre zmeškanie mu vzal možnosť domáhať sa úhrady pohľadávky\nv splátkach a predísť tak exekučnému konaniu.\n8. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5 Cdo/54/2010 zo dňa 08.07.2010, podľa záverov ktorého je v kontexte právnej úpravy danej § 101\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nevyhnutné k tomu, aby všeobecný súd mohol vec prejednať\nv neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, splnenie dvoch podmienok, a to riadne predvolanie\na absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Dôležitým dôvodom v prípade\ndruhej podmienky je podľa názoru najvyššieho súdu obsiahnutého v citovanom rozhodnutí aj kolízia s\niným pojednávaním zástupcu, ak nemožno od účastníka konania spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného\nzástupcu. Rovnako tak možno za dôležitý dôvod v kontexte správania sa žalovaného považovať aj\nudelenie plnej moci na zastupovanie krátko pred termínom pojednávania.\n9. Taktiež aj z relevantnej časti nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 3143/15 zo dňa 23.02.2016\nvyplýva, že pri rozhodovaní o (ne)vydaní kontumačného rozsudku je nevyhnutné rešpektovať nielen\nkritériá, ktoré sú pre vydanie kontumačného rozsudku dané zákonom, ale rovnako aj základné procesné\npráva účastníka konania, resp. strany v spore. V konkrétnom prípade dospel Ústavný súd Českej\nrepubliky k záveru, že postup všeobecného súdu, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie v situácii, keď\nboli síce splnené formálne podmienky pre jeho vydanie, avšak bez skúmania hľadiska vhodnosti a\nnevyhnutnosti jeho použitia tak, ako to je stanovené v judikatúre Ústavného súdu Českej republiky, nie\nje ústavne udržateľný.\n10. Podľa názoru žalovaného sa mal súd prvej inštancie zaoberať vhodnosťou a nevyhnutnosťou\npoužitia kontumačného rozsudku. Súd prvého stupňa však tieto skutočnosti absolútne nevyhodnocoval,\nžiadosť o odročenie pojednávania a predloženú plnú moc nepovažoval za relevantný dôvod na\nodročenie. Svoje rozhodnutie odôvodnil len absenciou doložky zaručenej konverzie, ktorú právny\nzástupca k plnej moci nepredložil dňa 22.10.2021. Pojednávanie sa však konalo dňa 25.10.2021 a\npodanie právneho zástupcu bolo možné v zmysle § 125 ods. 2 CSP doplniť v lehote 10 dní.\n11. Ďalej dôvodil tým, že súd nepoučil žalovaného riadne o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre\nzmeškanie, keďže súčasťou predvolania na pojednávanie, ktoré sa malo konať 25.10.2021, nebolo\npoučenie o možnosti ukončiť súdne konanie rozsudkom pre zmeškanie. Súd teda následným\nrozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby\nuskutočňoval jeho procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na\nspravodlivý proces.\n\n12. V tejto súvislosti doplnil, že v oboch typoch rozsudku pre zmeškanie musí byť strana podľa §\n274 písm. a) a § 278 písm. a) CSP poučená o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a\nto v predvolaní na pojednávanie. Takáto formou osobitne kvalifikovaná poučovacia povinnosť nie je\nbezúčelná, keďže rozsudok pre zmeškanie má pre stranu rovnaké následky ako rozhodnutie, ktoré by\nbolo výsledkom štandardného postupu, v ktorom by boli zohľadnené všetky námietky sporových strán.\nOsobitná forma poučenia je predurčená osobitnosťou zásahu vyvolaného formálnym, nie materiálnym\nrozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie. Zaslanie predvolania a poučenia o možnosti rozhodnutia\nrozsudkom pre zmeškanie v dvoch samostatných dokumentoch priložených k jednému podaniu nespĺňa\nzákonom definovanú požiadavku poučenia v predvolaní na pojednávanie (Nález Ústavného súdu SR\nIII. ÚS 339/2021 zo dňa 12.11.2021).\n13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n14. Mal za to, že ak právna zástupkyňa žalovaného prevzala zastupovanie štyri dni pred pojednávaním,\nbola uzrozumená s tým, že súd pojednávanie vo veci nariadil, tohto pojednávania sa mala zúčastniť\na rovnako sa mala oboznámiť s obsahom súdneho spisu. Žiadosť právnej zástupkyne o odročenie\npojednávania za danej situácie nie je v súlade s právom, ktorú navyše možno označiť za snahu\no vytváranie prieťahov v konaní. Rovnako je v rozpore s advokátskou etikou, aby advokát prevzal\nzastúpenie len pár dní pred nariadením pojednávania. Na pravde sa nezakladá ani tvrdenie žalovaného\no prejavení záujmu o mimosúdne vyriešenie sporu. Podotkol, že súdny spor je vedený od roku 2020 a\nžalovaný mal možnosť v priebehu konania plniť svoj dlh v splátkach, čo však neurobil. Žalovaný navyše\nv odvolaní neuviedol, koľko splátok z dlhu urobil, ak mal teda záujem o úhradu pohľadávky v splátkach.\nŽalobca v konaní tvrdil, že okrem jednej platby žalovaný neuhradil nič. Záverom uviedol, že rozhodnutia,\nna ktoré žalovaný v odvolaní poukázal, nie sú relevantné v prejednávanej veci.\n15. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania\nv medziach daných ustanoveniami § 379 a § 380 ods. 1 CSP a po preskúmaní obsahu súdneho spisu\na oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n17. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu\nrozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci,\nhoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku\nnedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju\nneprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.\n18. Podľa § 277 ods. 2 a 3 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,\nna ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením\nzruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy\nsa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.\n19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje,\nže súd prvej inštancie sa vecne a právne správne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami\nuvádzanými v návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a svoje rozhodnutie dostatočne\na náležitým spôsobom odôvodnil.\n22. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje a s\npoukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať.\n23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n24. Predmetom rozhodovania súdu o návrhu podľa § 277 ods. 2 CSP je zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie podľa § 274 CSP, ak žalovaný preukáže, že pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok\npre zmeškanie, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie súd nie je oprávnený skúmať správnosť vlastných záverov o splnení predpokladov pre\nvydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko k tomu slúži odvolanie proti tomuto rozsudku, ale skúma,\nči možno rozsudok pre zmeškanie zrušiť pre neúčasť žalovaného na nariadenom pojednávaní z\nospravedlniteľného dôvodu. Predpoklady na vydanie rozhodnutia sa teda návrhom na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie neskúmajú.\n25. Žalovaný ako opravný prostriedok voči kontumačnému rozsudku využil návrh na jeho zrušenie podľa\n§ 277 ods. 2 CSP, o ktorom súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že ho zamietol. Odvolanie voči\n\nrozsudku pre zmeškanie žalovaný nepodal, preto je prieskum odvolacieho súdu zameraný výlučne na\nzistenie, či dôvody, pre ktoré sa žalovaný a jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, možno\npovažovať za ospravedlniteľné alebo nie.\n26. Pokiaľ ide o posúdenie existencie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania podľa § 277\nods. 2 CSP, tak odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyvodil, že takéto dôvody na\nstrane žalovaného a jeho právneho zástupcu dané neboli.\n27. Žalovaný tvrdil, že splnomocnenie právneho zástupcu štyri dni pred pojednávaním a s tým spojená\nnemožnosť zástupcu oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu a pripraviť sa na pojednávanie, je\nospravedlniteľným dôvodom ich neúčasti na pojednávaní, ktoré samo o sebe odôvodňuje zrušenie\nkontumačného rozsudku.\n28. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným\ndôvodom v zmysle § 277 ods. 2 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali\nneočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred\nriadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie\nkonania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému známa,\na ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili\ntomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Príčina zmeškania pojednávania žalovaným\nmusí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt\nospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť). K tomuto pozri Uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Obdo/26/2019 zo dňa 29.01.2020, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2020 pod č. 53.\n29. Využitie možnosti právneho zastúpenia advokátom a splnomocnenie advokáta štyri dni pred\npojednávaním, nemožno v intenciách vyššie uvedeného výkladu považovať za okolnosti, ktoré by\nospravedlňovali neúčasť žalovaného a zvoleného právneho zástupcu na pojednávaní a súčasne by\nodôvodňovali odročenie nariadeného pojednávania. Odvolací súd tu poukazuje na skutočnosť, že\npredvolanie na pojednávanie dňa 25.10.2021 bolo žalovanému doručené ešte dňa 28.09.2021, a teda\nžalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na to, aby si zvolil právneho zástupcu včas, tak, aby\nten mal možnosť sa riadne pripraviť na vytýčený termín pojednávania a tohto pojednávania sa aj\nzúčastniť. Súd prvej inštancie nie je povinný žiadosti o odročenie pojednávania vyhovieť, pričom je\nvýlučne v jeho kompetencii posúdiť vážnosť okolností, ktorými žalovaný alebo jeho právny zástupca\nospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní a odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania.\nMusí ísť o okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní\nz objektívnych dôvodov - choroba, úraz, úmrtie v rodine (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.\nÚS 288/2021). Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k právnemu zástupcovi. Žalovanému navyše nič\nnebránilo sa pojednávania zúčastniť, dôvody odročenia pojednávania boli v žiadosti uvedené len vo\nvzťahu k právnej zástupkyni žalovaného. Z obsahu súdneho spisu tiež vyplýva, že súd na žiadosť\nžalovaného už jedno pojednávanie odročil z dôvodu podozrenia na ochorenie COVID-19, napriek\ntomu, že súdu nezaslal žiadny doklad preukazujúci jeho nepriaznivý zdravotný stav a ani potvrdenie o\nlekárskom vyšetrení (č. l. 99).\n30. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil len absenciou\nosvedčovacej doložky, ktorú právny zástupca nepredložil spolu s udelenou plnou mocou žalovaného.\nSúd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia obsiahlo a dostatočne vyčerpávajúcim\nspôsobom vysporiadal s námietkami žalovaného a dôvodmi, pre ktoré žiadosť o odročenie pojednávania\na ospravedlnenie neúčasti (bez uvedenia dôvodu) na pojednávaní neakceptoval. Odvolací súd v zhode\nso súdom prvej inštancie tiež konštatuje, že aj v prípade, ak by plnomocenstvo žalovaného spĺňalo\nnáležitosti podľa príslušných ustanovení zákona o e-Governmente, a súd by mal preukázané, že zvolený\nprávny zástupca žalovaného v konaní aj zastupoval, dôvod na odročenie pojednávania by vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti nebol daný.\n31. Do pozornosti žalovaného a zvoleného právneho zástupcu dáva odvolací súd tiež skutočnosť,\nže plnú moc je v konaní potrebné predložiť buď v origináli, jeho overenej kópii alebo v elektronickej\npodobe, ktoré spĺňa náležitosti podľa § 23a ods. 2 zákona o e-Governmente, prípadne podľa § 35 a\n36 tohto zákona (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2018 zo dňa 31.05.2018 Preukazovanie splnomocnenia pri elektronickej komunikácii so súdom, ale aj rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR sp. zn. III. ÚS 422/2018 zo dňa 13.11.2018, sp. zn. I. ÚS 353/2018 zo dňa 10.10.2018, sp.\nzn. I. ÚS 180/2019 zo dňa 30.04.2019, III. ÚS 271/2018 zo dňa 17.07.2018, a rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3 Cdo 249/2018).\n32. Oznámenie právneho zástupcu o prevzatí zastupovania žalovaného spolu so žiadosťou o\nospravedlnenie ich neúčasti na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania bez uvedenia\n\nakéhokoľvek relevantného dôvodu, nie je podaním, na ktoré by sa vzťahovalo ustanovenie § 125 ods.\n2 CSP o jeho dodatočnom doplnení v lehote 10 dní, ako naň mylne poukázala právna zástupkyňa\nžalovaného v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.\nRovnako nie sú dané predpoklady na postup súdu podľa ustanovenia § 128 ods. 1 a 2 CSP („...ak z\npodania nie je zrejmé, čoho sa týka, a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto\npodania.“)\n33. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/54/2010 zo dňa 08.07.2010 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 3143/15 zo dňa\n23.02.2016, na ktoré žalovaný v odvolaní poukázal, nie sú aplikovateľné v prejednávanej veci. Zatiaľ čo\nuznesenie najvyššieho súdu rieši situáciu, kedy súd prvej inštancie odmietol žiadosť žalobcu o odročenie\npojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním právneho zástupcu žalobcu s odôvodnením, že\nprávny zástupca žalobcu sa mal dať substitučne zastúpiť iným advokátom, nález Ústavného súdu\nČR sa zaoberá existenciou podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, a nie dôvodom zmeškania\npojednávania stranou sporu, ako je tomu v preskúmavanej veci.\n34. Ostatnými argumentami, ktorými žalovaný spochybňoval vecnú správnosť kontumačného rozsudku\n(absencia osobitného poučenia o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v predvolaní na\npojednávanie a pod.), sa odvolací súd v tomto konaní zaoberať nemohol, keďže tie bolo možné uplatniť\nlen v rámci odvolania proti kontumačnému rozsudku, ktoré však žalovaný nepodal. Voľba opravného\nprostriedku je výlučným právom žalovaného, a pokiaľ odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie nebolo\npodané, odvolací súd nemá právomoc skúmať formálne a materiálne podmienky tohto druhu skráteného\nrozhodnutia.\n35. Odvolací súd na tomto mieste pripomína aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (t. j. práva\npatria len bdelým), ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby\núčastník konania sledoval subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k\nich ohrozovaniu či poškodzovaniu. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení,\nvrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.\n36. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že žalovaným resp. jeho právnym zástupcom\ntvrdený nedostatok času na prípravu pojednávania nie je okolnosťou, ktorá by reálne bránila právnemu\nzástupcovi žalovaného zúčastniť sa namietaného pojednávania. Je iba okolnosťou, ktorá mohla\nžalovanému brániť reagovať na prostriedky procesného útoku žalobcu na pojednávaní. Aj z tohto\ndôvodu nemožno neúčasť právneho zástupcu žalovaného na namietanom pojednávaní považovať za\nospravedlniteľnú, keďže mu žiadna reálna prekážka v účasti na pojednávaní nebránila.\n37. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia,\nodvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.\n1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.\n38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n41. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Cb/56/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b7f5ea20-abab-40dd-983d-447fdfa7e2d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.339.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 339/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/2021 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.339.2021.2"}, {"guid": "ussr:77c5fe81-eb14-4a48-81a4-1f3ce69b86a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1"}, {"guid": "ussr:b4d5a704-17ad-40ca-adae-d0279076cba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1"}, {"guid": "ussr:87cfb7ca-04f9-48ee-8025-25d6cb4a92fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.180.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 180/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 180/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.180.2019.1"}, {"guid": "ussr:c857b38e-f2df-408b-b1e0-c50b5374f415", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.422.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 422/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 422/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.422.2018.1"}, {"guid": "ussr:cd820c16-14e4-4391-a338-297316c28550", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.353.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 353/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 353/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.353.2018.1"}, {"guid": "ussr:496e039b-2ca3-4e04-91c4-8bd693e0008c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.271.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 271/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.271.2018.1"}, {"guid": "ussr:a03d561b-938e-486e-8e0a-c75775621c78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.342.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.342.2018.1"}, {"guid": "c3e06497-1d6a-4e3f-9977-b40320b358ed:339dd72b-920f-4174-bcac-11fb6bbea224", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cb/43/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 15Cb/43/2020 z 20. 4. 2022", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2022-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c3e06497-1d6a-4e3f-9977-b40320b358ed:339dd72b-920f-4174-bcac-11fb6bbea224"}], "citovane_v": []}