Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/94/2023 6120323390 23. 01. 2025 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2025:6120323390.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Dolné Rudiny 8, Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: N-profit s.r.o., IČO: 51 467 071, so sídlom Školská 41, Šamorín, zastúpenému: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom mlyne 50, Bratislava, IČO: 43 272 428, o zaplatenie 4 556,66 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Cb/34/2020 - 629 zo dňa 16.09.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Cb/34/2020 - 629 zo dňa 16.09.2022 potvrdzuje. II. Žalobcovi súd voči žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny, špecifikovanej v záhlaví tohto rozhodnutia, s príslušenstvom titulom škody, ktorá mu vznikla ako prevádzkovateľovi distribučnej siete v dôsledku neoprávneného odberu plynu žalovaným. Žalobca si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením skôr označenej pohľadávky. 2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových zistení a právnych východísk odôvodnil nasledovne: „ 18. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca pri kontrole na odbernom mieste: Penzión, Báč 137, a Reštaurácia, Báč 137, 930 30 Báč, ktorú vykonal dňa 03. 07. 2018, na základe podozrenia z neoprávneného odberu v dôsledku možného porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (ďalej len „plomba“) demontoval plynomer a tento odoslal na odborné posúdenie znalcovi, ktorý svoje závery uviedol v znaleckom posudku č. 788/PL-2018 zo dňa 11. 11. 2018. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že žalovaný bol na predmetnom odbernom mieste odberateľom zemného plynu, jeho zmluvným dodávateľom bola spoločnosť TWINLOGY s.r.o., že žalovaný plyn v rozhodnom období (04. 05. 2018 do 03. 07. 2018) odoberal, a že posledný fyzický odpočet bol na predmetnom odbernom mieste vykonaný dňa 03. 05. 2018. S poukazom na § 151 ods. 1 CSP súd tieto skutočnosti považoval za nesporné a zameral sa na posúdenie námietok a argumentácie uvedenej v jednotlivých podaniach žalovaného. NÁMIETKA PREMLČANIA
19. Žalovaný namietal premlčanie žalobou uplatneného nároku s poukazom na § 106 OZ. Podľa žalovaného objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď došlo k tvrdenému poškodeniu plomby. Nakoľko zo skutkového stavu uvedeného žalobcom nie je možné zistiť, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby skutočne došlo, nie je možné zistiť, či žaloba bola podaná včas. Je dôkazným bremenom žalobcu, aby preukázal, že žalobu podal včas tak v rámci subjektívnej premlčacej doby, ako aj v rámci objektívnej premlčacej doby. S uvedeným názorom žalovaného sa súd nestotožnil. ... 23. Podľa názoru tunajšieho súdu začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby nemôže byť viazaný na okamih porušenia plomby, a to z dôvodu, že škoda - v intenciách § 82 ods. 1 písm. d) zákona vzniká až samotným odberom zemného plynu. Udalosťou, z ktorej škoda vznikla (§ 106 ods. 2 OZ), nie je poškodenie plomby, ale až samotný odber zemného plynu. Ak bol v prejednávanom prípade posledný fyzický odpočet vykonaný dňa 03. 05. 2018 a žalobca si podľa § 1 ods. 9 vyhlášky uplatnil škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 04. 05. 2018 do 03. 07. 2018, potom objektívna premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr, ako 04. 05. 2018, ktorý je prvým dňom neoprávneného odberu, za ktorý žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody. Keďže žaloba bola podaná dňa 17. 06. 2020, je nepochybné, že bola podaná pred uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby. 24. Začiatok subjektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 1 OZ) je v danom prípade viazaný na deň doručenia znaleckého posudku žalobcovi, keďže v tento deň sa žalobca dozvedel, že plomba bola porušená a teda mu vznikol voči konkrétnej osobe nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na konkrétnom odbernom mieste. Znalecký posudok bol vypracovaný 11. 11. 2018. Podľa vyjadrenia žalobcu mu tento bol doručený 14. 01. 2019. Je teda nepochybné, že žalobca podal žalobu pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. 25. Súd preto uzavrel, že nárok žalobcu nie je premlčaný. CHARAKTER ZODPOVEDNOSTI ZA NEOPRÁVNENÝ ODBER ZEMNÉHO PLYNU PODĽA § 82 ODS. 1 PÍSM. D) ZÁKONA O ENERGETIKE ... 30. Z ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona v spojení s § 82 ods. 2 zákona vyplýva, že zodpovednosť odberateľa za škodu vzniká, ak (i) na predmetnom odbernom mieste bol plyn odoberaný / spotrebúvaný, a (ii) odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba). Z uvedeného je zrejmé, že zákon pri uplatnení nároku na náhradu škody nevyžaduje zisťovanie, kedy a kým bola plomba na určenom meradla porušená, či o tom odberateľ vedel alebo nie, či k porušeniu plomby došlo pred tým, ako odberateľ nehnuteľnosť kúpil, alebo až neskôr, aké boli úmysly odberateľa, ako bolo s meradlom nakladané po porušení plomby a pod. Zodpovednosť odberateľa za škodu spôsobenú odberom plynu meraným meradlom s porušenou plombou je preto zodpovednosťou objektívnou. Zákon nevyžaduje, aby súd skúmal a žalobca preukazoval zavinenie odberateľa za vznik škody, resp. za porušenie plomby. ..... 31. Objektívny charakter zodpovednosti za škodu potvrdzuje napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/106/2020 z 29. 06. 2021 (vydané v období po náleze ÚS SR, na ktorý poukazoval žalovaný), v ktorom NS SR uviedol: „Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k otázke týkajúcej zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber plynu, a to z rozhodnutí najvyššieho súdu napr. sp. zn. 1 Cdo /107/2008, ako aj sp. zn. 4 Cdo 102/2010, vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Totožný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 30/2009, sp. zn. 3 Cdo 99/2012... 32. Tunajší súd teda aj s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu založil svoje rozhodnutie na závere, že zodpovednosť podľa § 82 ods. 1 písm. d) a § 82 ods. 2 zákona je zodpovednosťou objektívnou, t.j. otázka zavinenia žalovaného nie je v tomto konaní relevantná a nie je potrebné zisťovať a posudzovať, kto a kedy plombu porušil, či plombu porušil žalovaný alebo o jej porušení vedel, ako sa s plynomerom nakladalo po porušení plomby. Preto žalobcu ani nezaťažuje dôkazné bremeno v tomto smere. PROTIPRÁVNE KONANIE, VZNIK ŠKODY, PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ 33. Súd nespochybňuje záver žalovaného, že na to, aby bola daná jeho zodpovednosť za škodu, škoda musela žalobcovi skutočne vzniknúť (por. § 82 ods. 2 „.....ak vznikla“), pričom v konaní musí
byť preukázané protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Súd tieto okolnosti v konaní skúmal a posudzoval, a to v intenciách aktuálnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. A) Protiprávne konanie 34. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 3Obdo/49/2019 z 26. 09. 2019 „Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.“ 35. Protiprávnym konaním je teda odoberanie / spotrebúvanie zemného plynu, ktorého odber je meraný určeným meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plynomerom s porušenou plombou). Takéto odoberanie plynu z distribučnej sústavy (nemerané v súlade s platnými právnymi predpismi) zákon označuje pojmom neoprávnený odber plynu, pričom táto konkrétna skutková podstata vedúca k povinnosti odberateľa nahradiť škodu je uvedená v § 82 ods. 1 písm. d) zákona. Iné skutkové podstaty sú pre prejednávaný prípad bezpredmetné. Žalobca sa od počiatku domáha náhrady škody z dôvodu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona a v tomto smere uvádzal svoje tvrdenia a predkladal dôkazy. Súd sa preto v rozsudku nezaoberá žiadnou inou skutkovou podstatou neoprávneného odberu zemného plynu. 36. V konaní musí byť ustálené, že (i) žalovaným je odberateľ zemného plynu na danom odbernom mieste, (ii) na danom odbernom mieste bol zemný plyn v rozhodnom období odoberaný / spotrebúvaný, a že (iii) na plynomeri na danom odbernom mieste bola porušená plomba. 37. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na danom odbernom mieste bol odberateľom zemného plynu žalovaný. Žalovaný toto nepopieral, pričom uviedol, že mal uzavretú riadnu zmluvu s dodávateľom zemného plynu. V konaní nebolo sporné, že dodávateľom zemného plynu do odberného miesta žalovaného bola v rozhodnom období spoločnosť TWINLOGY, s.r.o. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaný v rozhodnom období odoberal / spotrebúval na predmetnom odbernom mieste zemný plyn. Toto žalovaný nijako nepopieral. Sporným medzi účastníkmi bolo, či na plynomeri bola porušená plomba, resp. či žalobca riadne preukázal porušenie plomby a teda splnenie druhého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu v intenciách § 82 ods. 1 písm. d) zákona. Žalovaný rozporoval závery znalca a žalobcom predložený znalecký posudok považoval za nepreskúmateľný, pričom argumentoval o.i. rozhodnutím o uložení pokuty znalcovi v správnom konaní. 38. Znalec Ing. Peter Leška v znaleckom posudku č. 788/PL-2018 zo dňa 11. 11. 2018 o.i. uviedol, že (i) na plombe osadenej na kryte číselníka sa nachádza označenie „08-M43“, (ii) na základe optického skúmania môže znalec potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, (iii) na základe zistených skutočností znalec môže predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, a (iv) optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Posudok znalec vypracoval na základe podkladov dodaných žalobcom plynomer výr. č. 11440947 a kontrolné odtlačky plombovacích klieští s označením „08-M43“. 39. Zo žalovaným predložených rozhodnutí MS SR a Ministra spravodlivosti SR súd zistil, že (aj) v súvislosti s posudkom predloženým v tomto súdnom konaní bolo voči znalcovi vedené správne konanie, v ktorom bola znalcovi uložená pokuta. Predmetom správneho konania boli celkovo 4 posudky Ing. Petra Lešku. Vo vzťahu k posudku č. 788/PL-2018 správny orgán znalcovi vytkol, že (i) nevysvetlil v posudku, akým spôsobom demontoval plombu, akým spôsobom ju poškodil a či spôsobené poškodenie plomby mohlo mať vplyv na znalecké dokazovanie, (ii) neobjasnil, aké kontrolné odtlačky a v akom počte od zadávateľa znaleckého posudku prevzal a nevysvetlil rozpor medzi množným číslom kontrolných odtlačkov uvádzaným v textovej časti posudku a jednotným číslom porovnávaných kontrolných odtlačkov v grafickej časti posudku, teda neuviedol ako a na základe čoho vykonal elimináciu porovnávaných kontrolných odtlačkov, a (iii) neuviedol, aké sú to špecifické znaky sporných a kontrolných odtlačkov,
ktoré znalec opticky skúmal a tiež bližšie nepopísal aké rozmerové, tvarové a obsahové zhody/nezhody zistil. ... 43. Zo záverov znalca uvedených v jeho posudku v spojení s vyjadreniami znalca na pojednávaní a v spojení s listinnými dôkazmi uvedenými v odseku 42 rozsudku mal súd za preukázané, že plomba na predmetnom plynomeri bola porušená. Ak je znaleckým skúmaním jednoznačne zistené, že sporné odtlačky a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, potom logike veci zodpovedá záver, že pôvodná plomba bola odstránená a nahradená inou plombou (iný záver logicky neprichádza do úvahy). Podľa názoru tunajšieho súdu je vylúčené, aby tento záver mohli ovplyvniť niektoré zo skutočností namietaných žalovaným. Súd sa vzhľadom na obsah Odborného vyjadrenia a obsah Vyjadrenia spoločnosti TECHGRAPH, s.r.o. nestotožnil so záverom žalovaného, že medzi raznicami vyrábanými na CNC strojoch môžu byť relevantné rozdiely, ktoré by mohli mať vplyv na mechanoskopické skúmanie odtlačkov. Oba uvedené dôkazy toto tvrdenie vylučujú. Argumentácia žalovaného je podľa názoru tunajšieho súdu v rozpore so samotnou podstatou a účelom plombovania určených meradiel a s tým súvisiacej legislatívy, ako aj v rozpore so všeobecne akceptovanými technickými skutočnosťami. Podľa názoru súdu nie je potrebné osobitne preukazovať, že CNC stroje vyrábajú všetky produkty v podstate identicky (čo potvrdilo Odborné vyjadrenie ako i spoločnosť TECHGRAPH, s.r.o.). Ide o všeobecne známu skutočnosť. Zároveň má súd za to, že okrem iného aj pre to, že nie je reálne možné, aby prevádzkovateľ distribučnej siete zisťoval a preukazoval kto, kedy a ako poškodil plombu, z akého dôvodu, čo tým sledoval a ako so zariadením následne nakladal, zákon ustanovuje, že na stanovený účel môže byť použité iba určené meradlo s platným overením, pričom poškodením plomby overenie bez ďalšieho zaniká. Znalec na pojednávaní uviedol, že napr. číselník plynomeru môže byť po odstránení plomby demontovaný bez mechanoskopických stôp, plyn preteká nemeraný, a následne sa číselník môže opätovne vložiť. Aj z toho je zrejmé, že v tomto konaní nie je namieste skúmať, či plynomer meral správne alebo nie. Ak § 82 zákona jednoznačne viaže povinnosť nahradiť škodu na poškodenie plomby, potom procesnou povinnosťou žalobcu je preukázať poškodenie plomby, avšak už nie vyvracať každú špekuláciu žalovaného. Rovnako neobstojí tvrdenie, že znalec nemal vedomosť o tom, aký odtlačok sa nachádzal na meradle v čase jeho montáže na odberné miesto. Prílohou posudku je žiadosť o posudok overovacej/zabezpečovacej značky, v ktorej je uvedený typ a výrobné číslo meradla, jeho výrobca, rok výroby, rok posledného overenia (2008) a značka osadená výrobcom, metrológiou (M 43). Sporná plomba mala tiež označenie 08 - M 43. Súd preto nevidel nesprávnosť v tom, ak žalobca odovzdal znalcovi kontrolné odtlačky 08 - M 43, s ktorými potom znalec porovnával sporné odtlačky 08 - M 43. 44. Závery znalca žalovaný relevantným spôsobom nevyvrátil, pričom znalec jednoznačne potvrdil poškodenie plomby. Súd preto na základe skutočností a záverov uvedených v odsekoch 38 - 43 rozsudku uzavrel, že na strane žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v odoberaní / spotrebúvaní plynu v predmetnom odbernom mieste, keď takto odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s § 82 ods. 2 zákona tak žalovaný je zodpovedný za neoprávnené odoberanie plynu v predmetnom odbernom mieste a je povinný nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. B) Vznik škody 45. Pri neoprávnenom odbere plynu meranom meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu (por. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/106/2020). Škoda spočíva v tom, že z distribučnej siete je odobratý zemný plyn, pričom žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže takto odobratý zemný plyn vyúčtovať subjektu, ktorý je inak dodávateľom zemného plynu do predmetného odberného miesta, a to práve z toho dôvodu, že plynomer stratil overenie a údaje z neho už nemôžu byť použité. Ide teda primárne o skutočnú škodu spočívajúcu v množstve odobratého zemného plynu, ktorý žalobca nemôže vyúčtovať dodávateľovi zemného plynu (a ani dodávateľ ho nemôže vyúčtovať odberateľovi), a teda dochádza k zmenšeniu majetku žalobcu o hodnotu žalovaným odobratého / spotrebovaného zemného plynu. 46. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 „Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu)... ... V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká
žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli... ... Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať.“ 47. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období odoberal z distribučnej siete / spotrebúval plyn. Nebolo sporné ani to, že dodávateľ zemného plynu vyúčtoval žalovanému za dodávku zemného plynu v rozhodnom období sumu 0,- EUR. Táto skutočnosť vyplýva i z potvrdenia spoločnosti TWINLOGY, s.r.o. (č.l. 15). Súd z uvedeného ustálil, že žalovaný v rozhodnom období odobral z distribučnej siete plyn, za ktorý nezaplatil. Súd preto uzavrel, že žalobcovi v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu v odbernom mieste žalovaného vznikla skutočná škoda spočívajúca v znížení majetku žalobcu o hodnotu neoprávnene odobratého zemného plynu a o žalobcom vynaložené náklady, ktoré by inak nevynaložil, ak by k neoprávnenému odberu nedošlo. K výške škody sa súd bližšie vyjadruje nižšie v tomto rozsudku. C) Príčinná súvislosť ... 49. Škoda na strane žalobcu vznikla práve preto, že žalovaný odoberal zemný plyn meraný meradlom s porušenou plombou. Porušenie plomby plynomeru a z toho vyplývajúca nepoužiteľnosť zaznamenaných údajov na plynomeri bráni tomu, aby žalobca štandardným spôsobom vyúčtoval dodávateľovi zemný plyn odobratý žalovaným v predmetnom odbernom mieste. Z rovnakého dôvodu zároveň nemohol dodávateľ zemného plynu (TWINLOGY, s.r.o.) fakturovať dodaný zemný plyn žalovanému, a teda žalovaným neoprávnene odobratý zemný plyn nie je zemným plynom dodaným dodávateľom TWINLOGY, s.r.o. na základe zmluvy o dodávke plynu uzavretej so žalovaným. Tvrdenia žalovaného, že mal na dodávku plynu uzavretú riadnu zmluvu, sú preto bez právneho významu. 50. Súd preto uzavrel, že medzi protiprávnym konaním žalovaného (odoberanie zemného plynu meraného plynomerom s porušenou plombou) a vznikom škody u žalobcu je celkom nepochybne príčinná súvislosť a škoda vznikla ako priamy dôsledok neoprávneného odberu plynu žalovaným. VÝŠKA ŠKODY 51. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný nerozporoval doručenie jednotlivých vyúčtovaní. Nenamietal ani nesprávnosť výpočtov vykonaných žalobcom podľa predmetnej vyhlášky, resp. nenamietal rozpor výšky škody s vyhláškou. Žalovaný namietal, že žalobca vôbec nemal určovať výšku škody podľa vyhlášky. Zároveň namietal, že žalobcom vypočítaná výška je zjavne neprimeraná, keďže takmer 7-násobne presahuje sumu, ktorú žalovaný uhradil za plyn v predchádzajúcich obdobiach. Súd by preto mal vykonať test proporcionality a náhradu škody znížiť. ... 55. Je potrebné poukázať i na to, že predmetná vyhláška v § 1 ods. 1 výslovne uvádza, že podľa nej je potrebné postupovať práve v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalobca bol oprávnený určiť výšku škody podľa predmetnej vyhlášky, keď údaje z plynomeru nebolo možné použiť a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca disponoval akýmikoľvek inými podkladmi, ktoré by bolo možné považovať za objektívne a spoľahlivé a postačujúce na presné určenie hodnoty plynu, ktorý žalovaný neoprávnene odobral z distribučnej siete v rozhodnom období. 56. Podľa názoru tunajšieho súdu neprichádza do úvahy - vzhľadom na žalovaným uplatnené prostriedky procesnej obrany - ani ním navrhované zníženie výšky škody. Možnosť znížiť náhradu škody dáva súdu ustanovenie § 450 OZ, podľa ktorého súd náhradu škody primerane zníži, ak pre to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V konaní neboli preukázané a ani tvrdené také okolnosti, ktoré by mohli byť hodnotené ako okolnosti hodné osobitného zreteľa. Žalovaný uviedol, že výška škody spočívajúcej v neoprávnene odobratom plyne určená podľa vyhlášky je podstatne vyššia, než je obvyklá spotreba odberateľa pri zohľadnení údajov z minulých období, čím dochádza k nadkompenzácii žalobcu a peňažné plnenie určené podľa vyhlášky nie je len náhradou škody, ale zároveň i sankciou. Tým žalovaný v podstate spochybňuje pravidlá výpočtu náhrady škody uvedené vo vyhláške, resp. vyhlášku ako takú. Vyhláška je výsledkom určitého procesu prípravy, bola publikovaná v Zbierke zákonov SR
a je všeobecne záväzná. Skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje s pravidlami výpočtu výšky škody upravenými vo vyhláške, nemôže byť kvalifikovaná ako okolnosť hodná osobitného zreteľa, pre ktorú by súd mohol pristúpiť k zníženiu náhrady škody. Súd nemôže ignorovať vyhlášku a sám si stanoviť, aká výška škody sa mu zdá byť primeraná (s výnimkou ak súd v konkrétnom prípade zistí jedinečné okolnosti hodné osobitného zreteľa; takou okolnosťou však nemôže byť obsah vyhlášky ako taký), resp. stanoviť pravidlo, že vyhláška nebude aplikovaná a škoda sa určí podľa platieb žalovaného z uplynulých období. Okrem iného už preto, že nie je možné ustáliť množstvo odobratého plynu v rozhodnom období. 57. Uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému žalobca preukázal vyúčtovaním č. 9000306820 v spojení s vyúčtovaním č. 60006906, z ktorých vyplýva škoda v celkovej výške 4 556,66 EUR, zahŕňajúca hodnotu zemného plynu vyčíslenú podľa vyhlášky za obdobie od 04. 05. 2018 do 03. 07. 2018 (viď príloha vyúčtovania) a náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním protiprávneho stavu (viď. príloha vyúčtovania). Uvedený dlh žalovaný dosiaľ žalobcovi neuhradil. V konaní súd ustálil, že boli kumulatívne splnené všetky podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s § 82 ods. 2 zákona, a teda žalobca má voči žalovanému pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 4 556,66 EUR. Preto rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 58. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil vo výške 9 % ročne, a to za obdobie od 04. 12. 2018 do zaplatenia. Keďže súd priznal žalobcovi žalobou uplatnenú istinu a žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s § 369 OBZ a Nariadením Vlády SR č. 21/2013 Z.z., pričom úrok z omeškania požadoval odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu podľa Vyúčtovania škody č. 9000306820, súd žalobcovi priznal i úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Súd žalobcovi z rovnakého dôvodu priznal i nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, keďže žalobca tento nárok uplatnil v súlade s § 369c ObchZ a § 2 Nariadenia. ... 60. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý mu súd priznal vo výroku II. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 106 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. ods. 1, ods. 9 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 15 ods. 7 písm. d), § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, § 369, § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 5. Proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Cb/34/2020 - 629 zo dňa 16.09.2022 podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) /neboli splnené procesné podmienky/, písm. b) / porušenie práva na spravodlivý proces/, písm. d) /iná vada konania/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/, písm. h) /nesprávne právne posúdenie/CSP. 6. Všetky skôr označené odvolacie dôvody žalovaný odôvodnil nasledovne: 7. Namietol, že v rámci konania predložil Nález Ústavného súdu zo dňa 09.03.2021, sp. zn.: III. ÚS 114/2020, s ktorým sa súd prvej inštancie nezaoberal vôbec a nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo sa bez ďalšieho priklonil k rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, ktorá vôbec nebola podrobená kontrole ústavnosti. Poukázal na to, že súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutia NS SR, ktoré vo veci aplikoval, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou použitou žalovaným. Podľa žalovaného je neprípustné, aby sa súd prvej inštancie s jeho argumentáciou vysporiadal len tak, že odkáže na súdne rozhodnutie, v zmysle ktorého rozhodol, bez uvedenia takých vecných argumentov, ktoré spochybnia správnosť druhého prístupu, ktorý súd nepoužil, špecificky v prípade, ak je to právna argumentácia súdu ústavného. Týmto spôsobom súd nepostupoval a neuviedol žiadne argumenty, ktoré by vylučovali alebo spochybňovali správnosť prezentovanej argumentácie. Podotkol, že v rozhodnutí 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.06.2021 sa NS SR nijako nevysporiadal s rozhodnutím ÚS SR. 8. Podľa žalovaného je napadnuté rozhodnutie vo viacerých častiach vnútorne rozporné, nepresvedčivé a nedostatočne logicky zdôvodnené. 9. Vo vzťahu k otázke premlčania nároku žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadal v rámci náhrady škody a) cenu plynu, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu odobratý, b) náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu.
10. Podľa žalovaného pri otázke posúdenia premlčania došlo k „zmiešaniu“ viacerých druhov škôd na základe rôznych konkrétnych konaní a zmiešaniu právnej skutočnosti s reálnym skutkovým konaním. Poškodenie plomby a odber plynu sú dve rôzne a navzájom nezávislé reálne konania. V konaní sú riešené v rámci uplatneného nároku na náhradu škody žalobcom dve rôzne položky, ktoré sú uvedené vo vyúčtovaní škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ktorý zaslal žalobca žalovanému - škoda na plyne a škoda na plombe a s tým súvisiace náklady. 11. Poukazujúc na rozhodnutia Okresného súdu Galanta č. k. 30C/143/2016-93 z 30. mája 2017 v spojení s odvolacím rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 10Co/232/2018, žalovaný nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého „Začiatok subjektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 1 OZ) je v danom prípade viazaný na deň doručenia znaleckého posudku žalobcovi, keďže v tento deň sa žalobca dozvedel, že plomba bola porušená a teda mu vznikol voči konkrétnej osobe nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na konkrétnom odbernom mieste.“ 12. Žalovaný bol presvedčený, že ak súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí hneď v úvode rozdelil škodu na plombe a škodu na plyne, tak potom súd prvej inštancie v posudzovanej veci mal aj komplexne vyhodnotiť plynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej doby v prípade poškodenia plomby - zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a plynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej doby v prípade škody na plyne. 13. V tejto súvislosti žalovaný trval na tom, že poškodenie plomby je jednorazová udalosť, nie pokračujúce konanie, preto objektívna premlčacia doba začína plynúť len raz (od dňa poškodenia plomby). Vo vzťahu k subjektívnej dobe k tejto škode judikatúra nadriadeného súdu už ustálila, že táto doba začína plynúť odo dňa, kedy došlo k výmene plynomera. 14. Ak v danom prípade podľa žalobcu bolo na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - poškodená plomba, a len toto konanie preukazuje (znaleckým posudkom), potom podľa žalovaného objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby skutočne došlo a je povinnosťou žalobcu preukázať, že žalobu podal včas. 15. Žalovaný poukázal na to, že súdy pri posudzovaní premlčania opakovane odkazujú na vykonávací predpis - vyhlášku MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“). Vyhláška v § 1 ods. 9 vyslovene uvádza: „Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.“. 16. Podľa žalovaného vyhláška určuje iba a výlučne obdobie za ktoré je žalobca oprávnený žiadať náhradu škody za neoprávnený odber plynu, avšak toto ustanovenie vyhlášky nemá žiaden súvis s plynutím objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty. Plynutie lehôt v prípade premlčania je závislé iba a výlučne od udalosti - konkrétneho reálneho protiprávneho konania - konania škodcu/ žalovaného, a od zistenia poškodeného - žalobcu, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá. 17. Zo skôr uvedených dôvodov bola vec v dotknutej časti nesprávne právne posúdená. 18. K otázke neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE žalovaný s odkazom na ustanovenie § 420 OZ (občianskoprávne predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu) uviedol, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody je vždy potrebné skúmať, ktoré konkrétne skutkové konanie je ako protiprávne určené v žalobe, a aká konkrétna škoda mala poškodenému vzniknúť, t. j. náhrady akej konkrétnej škody sa poškodený domáha. Žalovaný v tejto súvislosti považoval závery napadnutého rozhodnutia za vnútorne rozporne, keď súd prvej inštancie na jednej strane tvrdil, že nie je potrebné zisťovať a posudzovať kto a kedy plombu porušil a na strane druhej prijal záver, že sú naplnené podmienky predpokladané ZoE - § 82 ods. 1 písm. d) podľa ktorého sa za neoprávnený odber plynu považuje odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ak súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné zisťovať, kedy k poškodeniu plomby na meradle došlo, tak nemohol bez ďalšieho konštatovať naplnenie tejto skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu. 19. Nedostatočným spôsobom sa súd prvej inštancie podľa žalovaného vysporiadal s jeho námietkami proti znaleckému posudku, a zároveň na základe vykonania tohto dôkazu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zotrvával na tom, že ak je znalecký posudok vyhodnotený orgánom dohľadu ako nepreskúmateľný, nie je možné jeho nedostatky zhojiť iba tým, že je znalec následne na návrh žalobcu vypočutý súdom a z pohľadu súdu vysvetlí tie nedostatky, ktorými znalecký posudok trpí. V konaní
bolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že znalec pri vypracovaní tohto znaleckého posudku pochybil a súd hodnotil to, či skutočne došlo k poškodeniu plomby aj na základe výpovede znalca, ktorého výpoveď samotná mala vyššiu mieru relevancie pre konajúci súd ako jeho posudok. Namietol aj skutočnosť, že zadávateľ znaleckého posudku (žalobca) formuloval zadanie znaleckého posudku sugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. 20. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nijako nevysporiadal ani so základným predpokladom, kladeným na svedka - v tomto prípade znalca v pozícii svedka, a tou je jeho dôveryhodnosť. 21. K otázke hodnotenia znaleckého posudku súdom žalovaný poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, z ktorých viaceré časti aj citoval (rozsudok Okresného súdu Trnava spis. zn.: 11C/461/2015 zo dňa 03.01.2017, rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 25Co/18/2018 zo dňa 26.02.2019, sp. zn.: 9Co/87/2017 zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 23Co/43/2020 zo dňa 27. októbra 2021). 22. Žalovaný trval na tom, že znalecký posudok predložený žalobcom, je nejasný a nepreskúmateľný. Uvedené považoval za potvrdené aj orgánom dohľadu - Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré vykonáva dohľad nad znaleckou činnosťou a ktorý znalcovi uložil aj v súvislosti s týmto posudkom pokutu. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal základný predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaný odoberal v rozhodnom období zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko znalecký posudok, ktorý bol v konaní predložený a od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, ako dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným neobstojí. Žalobca teda nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu. 23. K otázke vzniku a k výške uplatnenej škody žalovaný trval na tom, že ustanovenie § 82 ods. 2 ZoE ukladá povinnosť odberateľovi uhradiť skutočne vzniknutú škodu len v prípade, ak škoda skutočne vznikla, pričom vznik škody je povinný preukázať žalobca. Výška náhrady škody, ktorú požaduje žalobca, podľa žalovaného reálne nezodpovedá skutočnej škode, ale je určená iba a výlučne na základe vykonávacieho predpisu. Žalobca sa nikdy o žiaden výpočet škody, ktorý by sa čo i len blížil k reálnej škode nepokúsil. V tejto súvislosti uviedol, že všeobecne záväzný právny predpis pre určenie výšky škody je možné použiť iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia výšky skutočne vzniknutej škody za podmienok podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. Zánik platnosti overenia určeného meradla ako právna skutočnosť nemôže negovať a poprieť to, že údaje boli zaznamenané funkčným meradlom, pretože porušením zabezpečenia, v dôsledku ktorého má zaniknúť platnosť overenia meradla, sa nestrácajú metrologické vlastnosti plynomeru. Žalovaný bol názoru, že dotknuté meradlo bolo v rozhodnom období funkčné, a žalobca opak netvrdil a ani nepreukázal, a žalobca ani netvrdil a nepreukázal, že žalovaný mal odobrať akékoľvek množstvo plynu nad rámec množstva nameraného meradlom, tak údaje namerané meradlom považoval za objektívne a spoľahlivé ako podklady o množstve spotrebovaného plynu v rozhodnom období. Samotná skutočnosť, že platnosť meradla poškodením plomby zaniká, nič nehovorí o tom, či meradlo bolo alebo nebolo funkčné a či hodnoty na ňom zaznamenané boli alebo neboli reálne. 24. Žalovaný aj v podanom odvolaní zopakoval argumentáciu o nadkompenzácii uplatnenej škody oproti prípadnej skutočnej škode. 25. Na to, aby si žalobca mohol úspešne uplatňovať náhradu škody predstavujúcu množstvo plynu, nestačí podľa žalovaného preukázať len poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (porušenie plomby), ale je nevyhnutné preukázať aj samotnú neoprávnenú manipuláciu (stočenie plynomeru), teda zásah do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, pretože skutočná škoda predstavujúca množstvo plynu nevzniká porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (porušením plomby), ale vzniká až samotnou neoprávnenou manipuláciou (stočením plynomera). Samotný neoprávnený zásah - stočenie plynomera, nebol žalobcom tvrdený a ani preukázaný. 26. Opakovane poukázal na to, že medzi poškodením plomby a množstvom odobratého plynu neexistuje vzťah príčiny a následku. 27. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu, nevyhnutným predpokladom uplatňovania takéhoto nároku je vymedzenie samotnej neoprávnenej manipulácie v predmete konania po skutkovej stránke (uvedenie samotnej neoprávnenej manipulácii v žalobe). Pretože v žalobe nie je uvedená samotná neoprávnená manipulácia, nemožno náhradu škody predstavujúcu množstvo plynu priznať, resp. žalobca v žalobe vymedzil taký skutkový dej, z ktorého škoda predstavujúca množstvo plynu (ktorej sa žalobca domáha) objektívne vzniknúť ani nemôže. Žalobca nielenže nepreukázal samotnú neoprávnenú manipuláciu, teda neoprávnený zásah/stočenie meradla (bremeno dôkazu), v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, ale túto preukázať ani nemôže, pretože v žalobe ani netvrdí (bremeno tvrdenia), že samotná
neoprávnená manipulácia mala byť na odbernom mieste žalovaného vykonaná. V dôsledku uvedeného výška škody v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE nemohla byť určená pomocou vyhlášky, pretože následkom neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je škoda predstavujúca poškodenú plombu, a nie škoda predstavujúca množstvo plynu. 28. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanú žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania na prvej inštancii ako aj odvolacieho konania. 29. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 07.12.2022 (čl. 673 tak, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol ho potvrdiť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 30. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí jasne, podrobne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnil z akého dôvodu rozhodol podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR a nie v súlade s ojedinelým rozhodnutím ÚS SR 114/2020. Upriamil pozornosť na to, že Ústavný súd po spornom rozhodnutí vydal niekoľko rozhodnutí, ktoré sú v súlade s právnym názorom žalobcu a potvrdzujú ho. Je preto nesporné, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí aplikoval ústavne konformný výklad právnej normy. 31. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je rozporné, nepresvedčivé, nedostatočné, nepreskúmateľné a v niektorých častiach za zmätočné a výslovne nelogické. Žalovaný podľa žalobcu v podanom odvolaní argumentačne presvedčivo neodôvodnil ani jeden vyššie uvedený nedostatok, ktorý napadnutému rozhodnutiu vyčíta. Celé odvolanie je len rekapituláciou doterajšej argumentácie žalovaného v konaní. 32. K námietke žalovaného o premlčaní žalovaného nároku žalobca nesúhlasil s tým, že súd v napadnutom rozhodnutí rozdelil škodu na škodu na plombe a škodu na plyne. A nie je pravdivé tvrdenie, že v prejednávanej veci sa jedná o dve rôzne a nezávislé konania. Tieto dve konania na seba navzájom nadväzujú a spolu bezprostredne súvisia. K neoprávnenému odberu zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE dochádza porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a následným odberom zemného plynu takýmto meradlom. Poškodenie plomby bez odberu plynu by nebolo neoprávneným odberom tak ako by neoprávneným odberom nebol odber bez poškodenej plomby. Žalobca sa stotožňuje so záverom súdu o námietke premlčania. Trval na tom, že sa o škode dozvedel až doručením znaleckého posudku, ktorý preukázal poškodenie plomby, teda o vzniku škody. Znalecký posudok bol žalobcovi doručený 14.01.2019 a žaloba bola podaná 17.06.2020, teda podľa žalobcu je nepochybné, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby. 33. K otázke neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1. písm. d) ZOE žalobca uviedol, že podľa jeho názoru skutočnosť, kedy bola plomba poškodená nemá vplyv na naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu. Pre naplnenie skutkovej podstaty je potrebné preukázať porušenie zabezpečenia, čo preukázané nesporne bolo. Následne aj to, že na odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu takýmto meradlom, čo v konaní nebolo sporné. Odberom zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením dochádza automaticky ku škode na majetku žalobcu, keďže v tomto období bol zemný plyn odoberaný z dispozičnej sféry žalobcu a žalovaný zaň žalobcovi (ani nikomu inému) nezaplatil. Záver súdu prvej inštancie o tejto otázke žalobca považoval za správy a zákonný. 34. K námietkam žalovaného voči znaleckému posudku žalobca doplnil, že podľa jeho názoru žalovaný závery znalca relevantným spôsobom nevyvrátil. Nie je na mieste, aby žalovaný spochybňoval dôveryhodnosť znalca, v správnom konaní nebola znalcovi vytýkaná jeho nedôveryhodnosť ani žiadna s tým spojená skutočnosť. Správny orgán konštatoval len formálne nedostatky, ktoré súd odstránil jeho výsluchom. 35. K námietkam žalovaného voči vzniku a výške škody žalobca poukázal na to, že vyúčtovanie nulovej spotreby plynu na odbernom mieste dodávateľom je zákonný postup v prípade odoberania plynu meradlom s porušeným zabezpečením. V takomto prípade v zmysle zákona o metrológii nie je možné použiť údaj meradla. Ak by tak dodávateľ plynu vykonal, dopúšťal by sa správneho deliktu. Za takto odobratý zemný plyn tak dodávateľ ani nemôže vyúčtovať odber žalovanému, pretože sa nejednalo o odber zazmluvneného plynu, ale o neoprávnený odber zemného plynu určeného na vyvažovanie siete a plnenie súvisiacich zákonných povinností zo strany žalobcu. Zákon jasne a zrozumiteľne uvádza, že údaje z meradla možno použiť len vtedy ak má platné overenie. Porušením plomby meradlo stráca platnosť overenia a nie je možné považovať údaj na číselníku za objektívny a spoľahlivý údaj o množstve spotrebovaného plynu. Do takto upraveného meradla je možné kedykoľvek zasahovať a upravovať si spotrebu na číselníku podľa svojich predstáv. V takomto prípade je potrebné pre výpočet škody aplikovať zákonom určený postup a to vyhlášku, ako to urobil žalobca. S týmto názorom sa stotožňuje nie len súd
prvej inštancie, ale aj autority Najvyššieho a Ústavného súdu. Čo potvrdzujú aj rozhodnutia, ktoré vydali po spornom rozhodnutí ÚS SR 144/2020. 36. Žalobca poprel aj tvrdenia žalovaného, že zánik platnosti overenia určeného meradla, ako právna skutočnosť nemôže negovať a popierať reálnu skutočnosť - údaje zaznamenané funkčným meradlom. Žalobca netvrdil, že meradlo po zásahu nebolo funkčné prípadne nezaznamenávalo odber plynu, žalobca však tvrdil, že ak je plomba poškodená, je možné upraviť hodnotu na číselníku. Z tohto dôvodu nie je možné tento údaj chápať ako objektívny a použiteľný pri určení výšky škody a tento údaj sa nemôže preto použiť ani pre určenie množstva reálneho odberu v zmluvnom vzťahu medzi odberateľom a jeho dodávateľom (ktorým je iný subjekt ako žalobca). 37. Žalobca poukázal aj na súčasné (vydané v roku 2022) aktuálne rozhodnutia krajských súdov, z ktorých podstatné časti citoval: - uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/17/2022 - rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26CoCsp/27/2021 - uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/31/2022 38. Poukazujúc na tieto rozhodnutia bol žalobca názoru, že v konaní nesporne preukázal, že za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný, postup výpočtu škody bol správny rovnako aj určená výška škody. 39. Záverom žalobca uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odpovedal na všetky relevantné námietky žalovaného a riadne sa nimi sa aj vysporiadal. Súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom na základe správnych skutkových zistení, vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, v súlade s platnou judikatúrou a dôkazmi v spise. 40. Mal za to, že v konaní preukázal, že v odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a dostačujúco preukázal aj objektívnu zodpovednosť žalovaného, vznik škody ako aj výpočet škody a príčinnú súvislosť. 41. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 42. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 43. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 44. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 45. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 46. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal najmä všetky listinné dôkazy, predložené procesnými stranami. Prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 47. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 48. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 49. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
50. Podľa § 379 CSP /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 51. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 52. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete plynu na náhradu škody v dôsledku odberu plynu žalovaným, pričom na odbernom mieste žalovaného malo dôjsť žalovaným k odberu plynu meradlom s porušeným zabezpečením. Žalobca nárok vymedzil ako nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ZoE). 53. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tom, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí: - nesprávne/nedostatočne vyhodnotil ním vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku - nedostatočne vysvetlil aplikáciu rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, odporujúcich nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS/114/2020 zo dňa 09.03.2021, ktorým nálezom v konaní argumentoval žalovaný v dôsledku čoho nebol aplikovaný ústavne konformný výklad príslušnej (odvolateľom v odvolaní neoznačenej) právnej normy - nedostatočne odôvodnil použitie žalobcom predloženého znaleckého posudku, poznačeného zásadnými nedostatkami, pričom za konkrétne nedostatky tohto znaleckého posudku bol znalec postihnutý v správnom konaní - sa nedostatočne vysporiadal s otázkou vzniku zodpovednosti za škodu, vrátane toho z ktorého protiprávneho konania škoda vznikla - nezohľadnil, že výška škody uplatňovanej žalobcom, určená výlučne podľa vykonávacieho predpisu, nezodpovedá skutočnej škode 54. K jednotlivým odvolacím dôvodom, ktoré v podanom odvolaní žalovaný uplatnil, odvolací súd uvádza nasledovné: Námietka premlčania 55. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 56. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 57. Súd prvej inštancie konštatoval ako nespornú skutkovú okolnosť to, že posledný fyzický odpočet na dotknutom odbernom mieste žalovaného bol vykonaný 03.05.2018 (ods. 18 napadnutého rozsudku). Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že dňa 03.07.2018 nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá na dotknutom odbernom mieste plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Na preskúmanie tejto okolnosti si dal žalobca vypracovať znalecký posudok, ktorý bol dňa 11.11.2018 vyhotovený a dňa 14.01.2019 doručený žalobcovi. Žaloba bola doručená súdu dňa 17.06.2020. 58. Čo sa týka námietky premlčania, vznesenej žalovaným, odvolací súd musí konštatovať, že žalovaný v rámci tejto námietky uviedol rozsiahle teoretické východiská, avšak neuviedol žiaden konkrétny argument, ktorý by nasvedčoval tomu, že nárok žalobcu by mohol byť premlčaný, t.j. neuviedol konkrétny časový okamih, ktorý by svedčil tomu, že jeho námietka je dôvodná. Žalovaný v podanom odvolaní ani neuviedol, či nárok považuje za premlčaný v dôsledku márneho uplynutia subjektívnej premlčacej doby, objektívnej premlčacej doby, prípadne oboch týchto dôb, ani to, kedy mala niektorá z týchto dôb uplynúť. 59. Z vyššie uvedených skutočností, ako ich zistil súd prvej inštancie, sa podľa odvolacieho súdu javí, že k poškodeniu zabezpečenia meradla na odbernom mieste žalovaného došlo v období od 03.05.2018 do 03.07.2018, vzhľadom na to, že je reálny predpoklad, že pri fyzickom odpočte na dotknutom odbernom mieste žalovaného by bolo poškodenie zabezpečenia meradla odhalené. Od posledného fyzického odpočtu do podania žaloby uplynuli dva roky aj niekoľko mesiacov, čo je menej ako zákonom stanovená trojročná objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba mohla v danom prípade začať plynúť najskôr v čase nadobudnutia podozrenia žalobcu o porušení zabezpečenia na dotknutom meradle, k čomu podľa nesporných tvrdení žalobcu došlo dňa 03.07.2018. Od uvedeného dňa do dňa podania žaloby (17.06.2020) dvojročná subjektívna premlčacia doba rovnako neuplynula. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že k premlčaniu nároku žalobcu, uplatnenom v tomto konaní, nedošlo. Ak by bolo dôvodné pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody rozlišovať
škodu v dôsledku poškodenia zabezpečenia meradla a škodu v dôsledku neoprávneného odberu plynu (s čím sa odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov nestotožňuje), bola žaloba podaná včas vo vzťahu k obom nárokom, keďže poškodenie zabezpečenia meradla nastalo skôr, ako následný neoprávnený odber plynu a zároveň posudzujúc premlčanie škody na zabezpečení meradla, k premlčaniu tohto nároku zo skôr uvedených dôvodov nedošlo. 60. Nad rámec skôr uvedeného odvolací súd uvádza, že argumentácia žalovaného rôznymi okamihmi subjektívnych a objektívnych premlčacích dôb a ich prípadné nedostatočné vymedzenie súdom prvej inštancie by mohla byť relevantným odvolacím dôvodom iba vtedy, ak by odvolateľ zároveň uviedol, prečo je napadnuté rozhodnutie z uvedeného dôvodu nesprávne, napr. konkretizáciou toho, ktorá premlčacia doba z ním uvedených dôb uplynula pred podaním žaloby, čo však odvolateľ nespravil. 61. Zo skôr uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musí konštatovať, že námietka premlčania, uplatnená žalovaným nie je dôvodná. 62. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného smerovala k tomu, že súd prvej inštancie nedostatočne vysvetlil aplikáciu rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, odporujúcich nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS/114/2020 zo dňa 09.03.2021, ktorým nálezom v konaní argumentoval žalovaný v dôsledku čoho nebol podľa žalovaného aplikovaný ústavne konformný výklad príslušnej (odvolateľom v odvolaní neoznačenej) právnej normy a zároveň sa v dôsledku toho súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného. 63. Podobne ako pri námietke premlčania, ani pri tejto námietke odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol, ktorú právnu normu súd prvej inštancie neaplikoval ústavne konformným spôsobom ani to, s akou konkrétnou argumentáciou sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Neurčitosť tejto odvolacej námietky samotná má za následok jej nedôvodnosť. 64. Napriek tomu však odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval najmä odsekmi 52 až 61 rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020-81 zo dňa 09.03.2021, v ktorých sa Ústavný súd SR zaoberal otázkami vzniku a výšky škody pri neoprávnenom odbere plynu. Tieto otázky, ako aj otázky s tým súvisiace sú v súčasnosti vyriešené ustálenou judikatúrou tak Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu, ako vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/2024-13 z 8. februára 2024: 4. Proti tomu podala sťažovateľka dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože krajský súd nesprávne vyriešil dve v dovolacej praxi nevyriešené otázky. Sťažovateľka sa pýtala, či (i) objektívna zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu automaticky znamená vznik škody a (ii) iba porušenie plomby na meradle odôvodňuje nemožnosť určiť skutočnú škodu. Sťažovateľka právne posúdenie okresného a krajského súdu, že pri objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu automaticky vznikne škoda, ktorá sa automaticky vyčísli podľa vyhlášky, považuje za bez opory v zákone. Rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorých vychádzal krajský súd, neriešili totožné otázky, keďže sa v nich konštatuje len to, že zodpovednosť odberateľa je objektívna. Sťažovateľka poukazuje na to, že aj pri objektívnej zodpovednosti treba preukázať vznik škody, ktorej výšku možno určiť podľa vyhlášky, až keď súdy nemožnosť zistenia jej skutočnej výšky preskúmajú a odôvodnia. Žalobca nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s porušením plomby meradlo meralo nesprávne. Súdom vytýka, že nezisťovali, či je meradlo pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie merania, no aj tak dospeli k záveru, že výšku skutočnej škody nemožno zistiť. Súdy nezisťovali, či ku škode došlo, a dostatočne sa nevysporiadali s tým, či sa táto škoda nedá vyčísliť podľa objektívnych a spoľahlivých podkladov. 5. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením najvyšší súd dovolanie sťažovateľky odmietol. Najvyšší súd dovolacie otázky sťažovateľky vyriešil v rozhodnutiach, z ktorých krajský súd vychádzal. Podľa rozhodnutia sp. zn. 3Obdo/51/2017 pri zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je protiprávnym úkonom neoprávnený odber plynu meraný meradlom s poškodenou plombou a škodou odber plynu meraný týmto meradlom v rozhodnom období. Je bez významu, či je meradlo funkčné alebo nefunkčné, či meralo skutočný alebo nižší odber plynu. To treba spolu so zavinením preukázať pri zodpovednosti podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Podľa rozhodnutia sp. zn. 5Obdo/32/2018 pre určenie skutočnej škody treba poznať presné množstvo neoprávnene odobratého plynu. Podľa zákona o metrológii možno meradlo používať na daný účel, len ak má platné overenie. 6. Keďže meradlo s porušenou plombou platné overenie nemá, nemožno z neho zistiť záväzný údaj o spotrebe plynu. Podkladom na určenie skutočnej spotreby plynu nemôže byť ani údaj z prechádzajúceho obdobia, pretože automaticky neznamená rovnaký odber. Preto ak výšku skutočnej škody nemožno určiť na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov, treba ju určiť podľa vyhlášky, ktorá zohľadňuje existenciu skutočných spotrebičov na odberných miestach a ich skutočnú spotrebu. Správnosť tohto záveru o spôsobe určenia výšky škody potvrdil najvyšší súd aj v ďalšom rozhodnutí sp.
zn. 3Obdo/49/2018, ktorého ústavnú udržateľnosť konštatoval ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 457/2021. Najvyšší súd uviedol, že dovolacia argumentácia sťažovateľky má pôvod v už krajským súdom spomenutom náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 114/2020, ktorého závery považuje za prekonané rozhodnutím sp. zn. I. ÚS 457/2021. ... 9. Nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že súdy dospeli k záveru, že len objektívny charakter zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu prezumuje vznik škody. Takýto záver z odôvodnení rozsudkov nevyplýva. Po konštatácii o zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu ako objektívnej rozoberali preukázanie jednotlivých predpokladov jej vzniku. Za protiprávny úkon označili neoprávnený odber plynu meradlom s poškodenou plombou. Za škodu označili sťažovateľkou nerozporovaný odber plynu týmto meradlom v rozhodnom čase. Súdmi definované predpoklady vychádzajú z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/51/2017, ktorého správnosť nespochybňuje ani sťažovateľka. Sťažovateľka v dovolacej aj sťažnostnej argumentácii opomína zohľadniť, že súdy dospeli k záveru, že škodou je odber plynu (ak bol meraný meradlom s porušenou plombou), nie k záveru, že objektívna zodpovednosť znamená automaticky vznik škody. 10. Hoci na druhú dovolaciu otázku (či iba porušenie plomby meradla znamená nemožnosť vyčísliť skutočnú škodu) citované rozhodnutia najvyššieho súdu výslovne v nadväznosti na jej textovú formuláciu neodpovedajú, z kontextu odôvodnení je táto odpoveď zrejmá. V dôsledku porušenia plomby na meradle je výška skutočnej škody ťažko preukázateľná. Vo veci sťažovateľky súdy k nemožnosti vyčísliť skutočnú škodu nedospeli automaticky bez ďalšieho po preukázaní porušenia plomby. Nedospeli k záveru, že iba porušenie plomby spôsobuje nemožnosť určiť skutočnú škodu. Dospeli k záveru, že skutočnú škodu nemožno zistiť zo spoľahlivých a objektívnych podkladov. Predtým ale odôvodnili, prečo týmito podkladmi nemôže byť údaj o spotrebe plynu z predchádzajúceho obdobia či údaj z meradla s poškodenou plombou. Súdy vychádzali z toho, že skutočnou škodou je množstvo skutočne odobratého plynu, ktoré keď z vykonaného dokazovania nemožno na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov určiť, treba výšku škody určiť podľa vyhlášky. K tomu možno doplniť, že aj vyhláška stanovuje, že pri výpočte škody možno údaj o skutočnej spotrebe neoprávnene odobratého plynu použiť len vtedy, ak je z meradla s platným overením. K všeobecným tvrdeniam sťažovateľky, že súdy nezisťovali skutočnú výšku škody, možno doplniť, že sťažovateľka netvrdila, na základe čoho mali súdy zistiť skutočne odobraté množstvo plynu, keď ho nemožno určiť podľa meradla, ktoré nemá v dôsledku porušenia plomby platné overenie. 11. Formulácia dovolacích otázok vychádzala zo sťažovateľkou prezentovaného právneho záveru súdov, ku ktorému podľa nej súdy dospeli. To bolo príčinou, že najvyšší súd konkrétne neodpovedal na dovolacie otázky, ale vychádzal z toho, aké právne posúdenie vzhľadom na ustálený skutkový stav bolo rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie o žalobe proti sťažovateľke. Predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti odberateľa za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, ktoré musí dodávateľ preukázať. Spoľahlivé a objektívne predpoklady pre určenie primárne nahrádzanej skutočnej škody (skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu), ktorými nemôžu byť údaj o spotrebe z predchádzajúceho obdobia ani údaj z meradla bez platného overenia v dôsledku porušenia plomby, ktorým možno manipulovať. 12. Najvyšší súd z obsahu dovolania, odhliadnuc od doslovnej formulácie dovolacích otázok, vyabstrahoval nespokojnosť sťažovateľky s právnym posúdením okresného a krajského súdu v otázkach predpokladov zodpovednosti za škodu a spôsobe určenia výšky škody. Keďže vo veci sťažovateľky rozhodujúce právne posúdenie bolo už opakovane predmetom dovolacieho prieskumu, na závery ktorého najvyšší súd v namietanom uznesení poukázal a ktoré krajský súd rešpektoval, tak vzhľadom na sťažovateľkou vymedzené dôvody prípustnosti dovolania najvyšší súd postupoval procesne správne, keď dovolanie ako neprípustné odmietol. Preto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. 13. Sťažovateľka dovolaciu, sčasti aj sťažnostnú argumentáciu preberá z nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 114/2020. Preto sa na okraj možno vyjadriť aj k najvyšším súdom spomenutému uzneseniu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 457/2021. Medzi stavom posudzovaným v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 a vecou sťažovateľky sú viaceré podstatné rozdielnosti. V náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 bolo preskúmané rozhodnutie odvolacieho súdu, neoprávnený odber plynu bol v domácnosti a odberateľka bola spotrebiteľkou. Ústavný súd v tomto náleze nekonštatoval ústavne nekonformný výklad ustanovenia zákona o energetike o rozsahu a spôsobe určenia výšky škody, ale len nedostatok odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní sťažovateľky vzhľadom na jej argumentáciu predostretú v konaní pred skutkovými súdmi. Ústavný súd predostrel úvahy o tom, čo všetko súdy v okolnostiach konkrétnej
veci mohli, ale ani k tomu nepristúpili, zohľadniť pri určení výšky škody spôsobenej striktnou objektívnou zodpovednosťou za neoprávnený odber plynu meradlom s porušenou plombou. V neskoršom uznesení sp. zn. I. ÚS 457/2021 ústavný súd posudzoval stav totožnejší s vecou sťažovateľky. Nešlo o neoprávnený odber plynu v domácnosti, ale odberateľom bola právnická osoba. Ústavný súd dospel k záveru o ústavne konformnom výklade najvyššieho súdu o rozsahu a spôsobe určenia výšky škody podľa zákona o energetike rovnakom ako vo veci sťažovateľky. 65. Zo skôr citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR (a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré ÚS SR v tomto rozhodnutí poukazuje), ktoré bolo vydané po rozhodnutí Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 114/2020-81 zo dňa 09.03.2021 vyplýva, že pri zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je protiprávnym úkonom odber plynu meraný meradlom s poškodenou plombou a škodou odber plynu meraný týmto meradlom v rozhodnom období. Pre určenie skutočnej škody treba poznať presné množstvo neoprávnene odobratého plynu. Podľa zákona o metrológii možno meradlo používať na daný účel, len ak má platné overenie. Keďže meradlo s porušenou plombou platné overenie nemá, nemožno z neho zistiť záväzný údaj o spotrebe plynu. Podkladom na určenie skutočnej spotreby plynu nemôže byť ani údaj z prechádzajúceho obdobia, pretože automaticky neznamená rovnaký odber. V prípade meradla s porušeným zabezpečením výšku skutočnej škody nemožno zo skôr uvedených dôvodov určiť na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov, preto ju treba určiť podľa vyhlášky, ktorá zohľadňuje existenciu skutočných spotrebičov na odberných miestach a ich skutočnú spotrebu. 66. Vzhľadom na ustálené závery súdov vyššej inštancie, ktoré odvolací súd sumarizoval v predchádzajúcom odseku, je potrebné odvolacie námietky žalovaného k otázke vzniku škody a jej výške vyhodnotiť ako nedôvodné. 67. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaný svoju argumentáciu k výške škody v podanom odvolaní zakladal na rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/210/2019-418 zo dňa 30.09.2019. Táto argumentácia prešla následne prieskumom dovolacieho súdu ako aj testom ústavnosti, pričom bola vyhodnotená ako nesprávna: 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení žalovanej stranou konania o náhradu škody z titulu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoE“) vedeného Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 50 C 58/2017. Okresný súd rozsudkom č. k. 50 C 58/2017 z 18. apríla 2019 žalobe vyhovel v celom rozsahu. 3. Po podaní odvolania žalovanou sťažovateľkou Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 6 Co 210/2019 z 30. septembra 2019 napadnutý prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že výška fiktívnej škody podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“), nemôže narušiť rovnováhu medzi legitímnym záujmom distribútora plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa natoľko v jeho neprospech, že pôjde o neprimeraný zásah do jeho majetkových práv. Preto vykonávací predpis (vyhlášku) nemožno aplikovať alebo ho možno aplikovať iba čiastočne v prípade, ak by výpočet náhrady škody podľa tejto vyhlášky nezabezpečoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale došlo by ním k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa. Uviedol, že náhrada škody nemá sankčnú povahu a jej funkciou nie je poškodeného akokoľvek obohatiť. 4. Odvolací súd tiež uviedol, že pri výpočte výšky náhrady škody treba dať prednosť takému spôsobu tohto výpočtu, ktorý bude bližšie realite v tom zmysle, že zohľadní históriu spotreby plynu sťažovateľky. Je neudržateľný záver, že žalovaná sťažovateľka by mala žalobcovi z titulu náhrady škody zaplatiť sumu rovnajúcu sa odobratiu 52 616,80 m3 plynu za žalované obdobie od 19. októbra 2015 do 12. mája 2016, teda za necelý rok, keď v rokoch 2008 až 2014 mala priemernú ročnú spotrebu plynu 18 153 m3. 5. Dňa 12. novembra 2019 okresný súd rozhodol o žalobe v poradí druhým rozsudkom č. k. 50 C 58/2017-450, a to tak, že uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 498,68 eur s príslušenstvom, a vo zvyšku žalobu zamietol. Okresný súd v odôvodnení poukázal na právny názor odvolacieho súdu týkajúci sa výšky škody a jej primeranosti a uviedol, že v danom prípade bolo možné vyčísliť spotrebu plynu žalovanou, ktorá je na základe listinných dôkazov vo výške 2 498,68 eur. Proti výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, podal žalobca odvolanie. 6. Krajský súd rozsudkom č. k. 6 Co 22/2020-519 zo 4. marca 2020 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. V odôvodnení zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom vo svojom skoršom rozhodnutí a uviedol, že žalobca nie je oprávnený „trestať“ žalovanú sťažovateľku za neoprávnený odber plynu tým, že bez prihliadnutia na jej spotrebu plynu v predchádzajúcich obdobiach vyčíslil škodu v rozsahu niekoľkonásobne vyššej spotreby plynu, než akú vykazovala v predchádzajúcich
obdobiach. Škoda vo výške, ako ju priznal okresný súd, sa podľa názoru odvolacieho súdu približuje skutočnej škode, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu neoprávneného odberu plynu. V závere uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca skutočnú škodu nevyčíslil správne, keď mu nevznikla škoda v ním tvrdenej výške 14 696,47 eur, ale iba vo výške 2 498,68 eur. 7. Dňa 27. apríla 2020 podal žalobca proti rozsudku krajského súdu č. k. 6 Co 22/2020-519 zo 4. marca 2020 dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pretože bol toho názoru, že odvolací súd sa pri právnom posúdení otázky výšky škody pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to od rozhodnutí sp. zn. 5 Obdo 32/2018, 3 Obdo 49/2018, 3 Obdo 49/2019 a 5 Obdo 32/2018. Podstata tejto praxe spočívala v tom, že dovolací súd posúdil ako správny ten postup žalobcu, ktorý bez zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu automaticky určoval výšku škody výlučne podľa vyhlášky. 8. Najvyšší súd napadnutým uznesením rozsudok krajského súdu č. k. 6 Co 22/2020 zo 4. marca 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom zotrval na právnom posúdení otázky výšky škody pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE v tom zmysle, že postup žalobcu, ktorý určí výšku škody podľa vyhlášky, je správny. ... 10. Podľa názoru sťažovateľky je odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu neúplné, nedostatočné a nepresvedčivé, pretože sa jej nedostalo odpovede na jej „špecifickú“ argumentáciu podporenú rozhodnutiami všeobecných súdov, ako aj nálezom Ústavného súdu Českej republiky. 11. Sťažovateľka poukazuje i na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 114/2020 z 9. marca 2021 (ďalej len „nález“) s tým, že napadnuté uznesenie je v zjavnom rozpore s právnym posúdením veci uvedeným v náleze. 12. Sťažovateľka ďalej argumentuje, že pokiaľ odvolací súd rozhodne vo veci samej tak, ako to vyplýva z napadnutého uznesenia dovolacieho súdu, sťažovateľke bude spôsobená ujma na majetku „v hodnote 12.197,79 €, čo predstavuje rozdiel medzi fiktívnou škodou určenou podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. (14.696,47 €) a výškou škody určenou pomocou predchádzajúcich spotrieb (2.498,68 €)“, pričom konkrétnym následkom napadnutého uznesenia bude zásah do základného práva sťažovateľky vlastniť majetok. ... 20. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že najvyšší súd zrušenie odvolacieho rozsudku primeraným spôsobom odôvodnil, pričom tento jeho záver nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu, t. j. postup, ktorý by nemal oporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal s dovolacími námietkami dovolateľa vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom závery, ku ktorým dospel, podrobne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil i s odkazom na konkrétne rozhodnutia, ktoré tvoria jeho rozhodovaciu prax v relevantnej právnej otázke. .... 22. Právne závery, ktoré viedli najvyšší súd v konečnom dôsledku k zrušeniu odvolacieho rozsudku, majú podľa názoru ústavného súdu oporu nielen v aplikovaných ustanoveniach Civilného sporového poriadku, ZoE a vyhlášky, ale i v judikatúre najvyššieho súdu, na ktorú v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazuje. Uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení právnych predpisov považuje ústavný súd za ústavne konformný, nepopierajúci ich účel a význam, preto podľa názoru ústavného súdu nemohol neprípustným spôsobom zasiahnuť do označených práv sťažovateľky. / Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 319/2021-21 zo dňa 16. júna 2021, ktorý ústavnú sťažnosť žalovaného voči uzneseniu Najvyššieho súdu podľa bodu 8 skôr citovaného rozhodnutia (č. k. 4 Cdo 181/2020 z 21. januára 2021) zamietol/ Námietky žalovaného voči znaleckému posudku 68. V súvislosti so znaleckým posudkom, ktorý v konaní predložil žalobca, a nadväzujúci výsluch znalca v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný v podanom odvolaní argumentoval tým, že tento znalecký posudok je nesprávny, čo mal potvrdiť orgán dohľadu nad výkonom znaleckej činnosti. S touto argumentáciou žalovaného sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal najmä v odsekoch 39 až 44 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v podanom odvolaní v súvislosti so správnosťou záverov znalca ako ich vyhodnotil súd prvej inštancie neuviedol žiaden argument, ktorý by závery súdu prvej inštancie spochybnil. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že orgán dohľadu vytkol použitému znaleckému posudku konkrétne nedostatky, ktoré znalec pri svojom výsluchu dostatočne odstránil.
69. V danom prípade však nedošlo iba k poškodeniu plomby (zabezpečenia meradla žalovaného), čo by v prípade neexistencie ďalších dôkazov o tom, ako k jej poškodeniu došlo, mohlo dostatočne zodpovednosť žalovaného spochybniť. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že súd prvej inštancie došiel k záveru, že plomba bola v prípade žalovaného označená značkou, ktorá nebola vytvorená žiadnym originálnym razidlom, používaným žalobcom. Ak preto žalovaný poukazoval na viaceré súdne rozhodnutia, týkajúce sa vyhodnotenia znaleckého dokazovania o otázke porušenia plomby na meradle, odvolací súd musí konštatovať, že rozhodnutiach, na ktoré poukazoval v podanom odvolaní žalovaný v súvislosti s touto otázkou nemožno prihliadať, pretože v prípadoch, prezentovaných žalovaným išlo o otázku, kto mohol poškodiť zabezpečenie, nie však o otázku nahradenia originálnej plomby inou plombou, označenou neoriginálnym razidlom. 70. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neskúmal dôveryhodnosť osoby, ktorá vypracovala znalecký posudok a bola v súdnom konaní vypočutá, odvolací súd opätovne uvádza, že aj k tejto otázke žalovaný uviedol rozsiahle teoretické východiská, avšak neuviedol žiaden dôvod, svedčiaci o nedôveryhodnosti dotknutej osoby, preto nebolo možné ani túto odvolaciu námietku vyhodnotiť ako dôvodnú. 71. K judikatúre o hodnotení znaleckých posudkov, na ktoré poukázal žalovaný, odvolací súd dáva do pozornosti, že aj dôkaz znaleckým posudkom súd hodnotí podľa zásad uvedených v § 191 CSP <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>. Hodnoteniu súdom však nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, ale presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého posudku a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dospeje k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu, možno považovať za pravdivé, a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej informácie podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti rozhodujúce pre súdne konanie a v znaleckom posudku oznamuje subjektívny výsledok tohto posúdenia. Teda aj v prípade, ak znalecký posudok trpí nedostatkami, odborné závery, ku ktorým znalec dospel súd nemôže vyhodnotiť inak, ako to urobil znalec, ak k tomu nie sú vážne dôvody, napr. v podobe iného znaleckého posudku, ktorý nedostatkami netrpí. 72. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedostatočné a teda nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 73. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).