{"guid": "6f2845f4-e568-4edf-8504-e32e09131eb4:19a38be2-65a4-4a91-b815-06755f083ea2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120323390.2", "spisova_znacka": "5Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/94/2023 z 23. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. januára 2025, sp. zn. 5Cob/94/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6120323390.2", "identifikacne_cislo": "6120323390", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková", "sudca_id": 1431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mgr-miriam-plavcakova-1431", "datum_vydania": "2025-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19a38be2-65a4-4a91-b815-06755f083ea2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120323390.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120323390.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120323390.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/94/2023\n6120323390\n23. 01. 2025\nMgr. Mgr. Miriam Plavčáková\nECLI:SK:KSBA:2025:6120323390.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a\nčlenov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia,\na.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec,\nadvokát so sídlom Dolné Rudiny 8, Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: N-profit s.r.o., IČO: 51\n467 071, so sídlom Školská 41, Šamorín, zastúpenému: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom\nPri Suchom mlyne 50, Bratislava, IČO: 43 272 428, o zaplatenie 4 556,66 € s príslušenstvom, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Cb/34/2020 - 629 zo dňa\n16.09.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Cb/34/2020 - 629 zo dňa\n16.09.2022 potvrdzuje.\nII. Žalobcovi súd voči žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny, špecifikovanej v záhlaví\ntohto rozhodnutia, s príslušenstvom titulom škody, ktorá mu vznikla ako prevádzkovateľovi distribučnej\nsiete v dôsledku neoprávneného odberu plynu žalovaným. Žalobca si uplatnil aj paušálnu náhradu\nnákladov spojených s uplatnením skôr označenej pohľadávky.\n2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel\na druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči\nžalovanému v rozsahu 100 %.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových zistení a právnych východísk\nodôvodnil nasledovne:\n„ 18. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca pri kontrole na odbernom mieste: Penzión, Báč\n137, a Reštaurácia, Báč 137, 930 30 Báč, ktorú vykonal dňa 03. 07. 2018, na základe podozrenia z\nneoprávneného odberu v dôsledku možného porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii\n(ďalej len „plomba“) demontoval plynomer a tento odoslal na odborné posúdenie znalcovi, ktorý svoje\nzávery uviedol v znaleckom posudku č. 788/PL-2018 zo dňa 11. 11. 2018. Medzi účastníkmi nebolo\nsporné ani to, že žalovaný bol na predmetnom odbernom mieste odberateľom zemného plynu, jeho\nzmluvným dodávateľom bola spoločnosť TWINLOGY s.r.o., že žalovaný plyn v rozhodnom období (04.\n05. 2018 do 03. 07. 2018) odoberal, a že posledný fyzický odpočet bol na predmetnom odbernom\nmieste vykonaný dňa 03. 05. 2018. S poukazom na § 151 ods. 1 CSP súd tieto skutočnosti považoval\nza nesporné a zameral sa na posúdenie námietok a argumentácie uvedenej v jednotlivých podaniach\nžalovaného.\nNÁMIETKA PREMLČANIA\n\n19. Žalovaný namietal premlčanie žalobou uplatneného nároku s poukazom na § 106 OZ. Podľa\nžalovaného objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď došlo k tvrdenému poškodeniu\nplomby. Nakoľko zo skutkového stavu uvedeného žalobcom nie je možné zistiť, kedy k tvrdenému\npoškodeniu plomby skutočne došlo, nie je možné zistiť, či žaloba bola podaná včas. Je dôkazným\nbremenom žalobcu, aby preukázal, že žalobu podal včas tak v rámci subjektívnej premlčacej doby, ako\naj v rámci objektívnej premlčacej doby. S uvedeným názorom žalovaného sa súd nestotožnil.\n...\n23. Podľa názoru tunajšieho súdu začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby nemôže byť viazaný\nna okamih porušenia plomby, a to z dôvodu, že škoda - v intenciách § 82 ods. 1 písm. d) zákona vzniká až samotným odberom zemného plynu. Udalosťou, z ktorej škoda vznikla (§ 106 ods. 2 OZ),\nnie je poškodenie plomby, ale až samotný odber zemného plynu. Ak bol v prejednávanom prípade\nposledný fyzický odpočet vykonaný dňa 03. 05. 2018 a žalobca si podľa § 1 ods. 9 vyhlášky uplatnil\nškodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 04. 05. 2018 do 03. 07.\n2018, potom objektívna premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr, ako 04. 05. 2018, ktorý je prvým\ndňom neoprávneného odberu, za ktorý žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody. Keďže žaloba\nbola podaná dňa 17. 06. 2020, je nepochybné, že bola podaná pred uplynutím trojročnej objektívnej\npremlčacej doby.\n24. Začiatok subjektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 1 OZ) je v danom prípade viazaný na deň\ndoručenia znaleckého posudku žalobcovi, keďže v tento deň sa žalobca dozvedel, že plomba bola\nporušená a teda mu vznikol voči konkrétnej osobe nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným\nodberom zemného plynu na konkrétnom odbernom mieste. Znalecký posudok bol vypracovaný 11. 11.\n2018. Podľa vyjadrenia žalobcu mu tento bol doručený 14. 01. 2019. Je teda nepochybné, že žalobca\npodal žalobu pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.\n25. Súd preto uzavrel, že nárok žalobcu nie je premlčaný.\nCHARAKTER ZODPOVEDNOSTI ZA NEOPRÁVNENÝ ODBER ZEMNÉHO PLYNU PODĽA § 82 ODS.\n1 PÍSM. D) ZÁKONA O ENERGETIKE\n...\n30. Z ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona v spojení s § 82 ods. 2 zákona vyplýva, že zodpovednosť\nodberateľa za škodu vzniká, ak (i) na predmetnom odbernom mieste bol plyn odoberaný / spotrebúvaný,\na (ii) odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii (plomba). Z uvedeného je zrejmé, že zákon pri uplatnení nároku na náhradu\nškody nevyžaduje zisťovanie, kedy a kým bola plomba na určenom meradla porušená, či o tom odberateľ\nvedel alebo nie, či k porušeniu plomby došlo pred tým, ako odberateľ nehnuteľnosť kúpil, alebo až neskôr,\naké boli úmysly odberateľa, ako bolo s meradlom nakladané po porušení plomby a pod. Zodpovednosť\nodberateľa za škodu spôsobenú odberom plynu meraným meradlom s porušenou plombou je preto\nzodpovednosťou objektívnou. Zákon nevyžaduje, aby súd skúmal a žalobca preukazoval zavinenie\nodberateľa za vznik škody, resp. za porušenie plomby. .....\n31. Objektívny charakter zodpovednosti za škodu potvrdzuje napr. uznesenie NS SR sp. zn.\n4Cdo/106/2020 z 29. 06. 2021 (vydané v období po náleze ÚS SR, na ktorý poukazoval žalovaný), v\nktorom NS SR uviedol: „Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k otázke týkajúcej zákonných\npredpokladov zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber plynu, a to z rozhodnutí najvyššieho\nsúdu napr. sp. zn. 1 Cdo /107/2008, ako aj sp. zn. 4 Cdo 102/2010, vyplýva, že pri neoprávnenom\nodbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je\ndaná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len\nza to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom\nporušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti\nneoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré,\nči už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Totožný\nprávny záver vyplýva aj z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 30/2009, sp. zn. 3 Cdo 99/2012...\n32. Tunajší súd teda aj s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu založil svoje\nrozhodnutie na závere, že zodpovednosť podľa § 82 ods. 1 písm. d) a § 82 ods. 2 zákona je\nzodpovednosťou objektívnou, t.j. otázka zavinenia žalovaného nie je v tomto konaní relevantná a nie\nje potrebné zisťovať a posudzovať, kto a kedy plombu porušil, či plombu porušil žalovaný alebo o jej\nporušení vedel, ako sa s plynomerom nakladalo po porušení plomby. Preto žalobcu ani nezaťažuje\ndôkazné bremeno v tomto smere.\nPROTIPRÁVNE KONANIE, VZNIK ŠKODY, PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ\n33. Súd nespochybňuje záver žalovaného, že na to, aby bola daná jeho zodpovednosť za škodu,\nškoda musela žalobcovi skutočne vzniknúť (por. § 82 ods. 2 „.....ak vznikla“), pričom v konaní musí\n\nbyť preukázané protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním\na vzniknutou škodou. Súd tieto okolnosti v konaní skúmal a posudzoval, a to v intenciách aktuálnej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nA) Protiprávne konanie\n34. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 3Obdo/49/2019 z 26. 09. 2019 „Ak je v konaní preukázané, že\nodberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej\nmanipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona č.\n251/2012 Z. z. o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku.\nZa protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený\nodber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.\nz. o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na\nmeradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo\nskutočný alebo nižší odber plynu. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým\npredpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu\nplynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn\nprostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.“\n35. Protiprávnym konaním je teda odoberanie / spotrebúvanie zemného plynu, ktorého odber je\nmeraný určeným meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plynomerom\ns porušenou plombou). Takéto odoberanie plynu z distribučnej sústavy (nemerané v súlade s platnými\nprávnymi predpismi) zákon označuje pojmom neoprávnený odber plynu, pričom táto konkrétna skutková\npodstata vedúca k povinnosti odberateľa nahradiť škodu je uvedená v § 82 ods. 1 písm. d) zákona. Iné\nskutkové podstaty sú pre prejednávaný prípad bezpredmetné. Žalobca sa od počiatku domáha náhrady\nškody z dôvodu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona a v tomto smere\nuvádzal svoje tvrdenia a predkladal dôkazy. Súd sa preto v rozsudku nezaoberá žiadnou inou skutkovou\npodstatou neoprávneného odberu zemného plynu.\n36. V konaní musí byť ustálené, že (i) žalovaným je odberateľ zemného plynu na danom odbernom\nmieste, (ii) na danom odbernom mieste bol zemný plyn v rozhodnom období odoberaný / spotrebúvaný,\na že (iii) na plynomeri na danom odbernom mieste bola porušená plomba.\n37. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na danom odbernom mieste bol odberateľom zemného plynu\nžalovaný. Žalovaný toto nepopieral, pričom uviedol, že mal uzavretú riadnu zmluvu s dodávateľom\nzemného plynu. V konaní nebolo sporné, že dodávateľom zemného plynu do odberného miesta\nžalovaného bola v rozhodnom období spoločnosť TWINLOGY, s.r.o. V konaní nebolo sporné ani to,\nže žalovaný v rozhodnom období odoberal / spotrebúval na predmetnom odbernom mieste zemný\nplyn. Toto žalovaný nijako nepopieral. Sporným medzi účastníkmi bolo, či na plynomeri bola porušená\nplomba, resp. či žalobca riadne preukázal porušenie plomby a teda splnenie druhého predpokladu vzniku\nzodpovednosti za škodu v intenciách § 82 ods. 1 písm. d) zákona. Žalovaný rozporoval závery znalca\na žalobcom predložený znalecký posudok považoval za nepreskúmateľný, pričom argumentoval o.i.\nrozhodnutím o uložení pokuty znalcovi v správnom konaní.\n38. Znalec Ing. Peter Leška v znaleckom posudku č. 788/PL-2018 zo dňa 11. 11. 2018 o.i. uviedol, že\n(i) na plombe osadenej na kryte číselníka sa nachádza označenie „08-M43“, (ii) na základe optického\nskúmania môže znalec potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky\nneboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, (iii) na základe zistených skutočností znalec môže\npredpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené\na nahradené inou plombou, a (iv) optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami\nplombovacích klieští, zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných\na kontrolných odtlačkov. Posudok znalec vypracoval na základe podkladov dodaných žalobcom plynomer výr. č. 11440947 a kontrolné odtlačky plombovacích klieští s označením „08-M43“.\n39. Zo žalovaným predložených rozhodnutí MS SR a Ministra spravodlivosti SR súd zistil, že (aj) v\nsúvislosti s posudkom predloženým v tomto súdnom konaní bolo voči znalcovi vedené správne konanie,\nv ktorom bola znalcovi uložená pokuta. Predmetom správneho konania boli celkovo 4 posudky Ing.\nPetra Lešku. Vo vzťahu k posudku č. 788/PL-2018 správny orgán znalcovi vytkol, že (i) nevysvetlil v\nposudku, akým spôsobom demontoval plombu, akým spôsobom ju poškodil a či spôsobené poškodenie\nplomby mohlo mať vplyv na znalecké dokazovanie, (ii) neobjasnil, aké kontrolné odtlačky a v akom počte\nod zadávateľa znaleckého posudku prevzal a nevysvetlil rozpor medzi množným číslom kontrolných\nodtlačkov uvádzaným v textovej časti posudku a jednotným číslom porovnávaných kontrolných odtlačkov\nv grafickej časti posudku, teda neuviedol ako a na základe čoho vykonal elimináciu porovnávaných\nkontrolných odtlačkov, a (iii) neuviedol, aké sú to špecifické znaky sporných a kontrolných odtlačkov,\n\nktoré znalec opticky skúmal a tiež bližšie nepopísal aké rozmerové, tvarové a obsahové zhody/nezhody\nzistil.\n...\n43. Zo záverov znalca uvedených v jeho posudku v spojení s vyjadreniami znalca na pojednávaní a\nv spojení s listinnými dôkazmi uvedenými v odseku 42 rozsudku mal súd za preukázané, že plomba\nna predmetnom plynomeri bola porušená. Ak je znaleckým skúmaním jednoznačne zistené, že sporné\nodtlačky a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, potom logike veci\nzodpovedá záver, že pôvodná plomba bola odstránená a nahradená inou plombou (iný záver logicky\nneprichádza do úvahy). Podľa názoru tunajšieho súdu je vylúčené, aby tento záver mohli ovplyvniť\nniektoré zo skutočností namietaných žalovaným. Súd sa vzhľadom na obsah Odborného vyjadrenia\na obsah Vyjadrenia spoločnosti TECHGRAPH, s.r.o. nestotožnil so záverom žalovaného, že medzi\nraznicami vyrábanými na CNC strojoch môžu byť relevantné rozdiely, ktoré by mohli mať vplyv na\nmechanoskopické skúmanie odtlačkov. Oba uvedené dôkazy toto tvrdenie vylučujú. Argumentácia\nžalovaného je podľa názoru tunajšieho súdu v rozpore so samotnou podstatou a účelom plombovania\nurčených meradiel a s tým súvisiacej legislatívy, ako aj v rozpore so všeobecne akceptovanými\ntechnickými skutočnosťami. Podľa názoru súdu nie je potrebné osobitne preukazovať, že CNC stroje\nvyrábajú všetky produkty v podstate identicky (čo potvrdilo Odborné vyjadrenie ako i spoločnosť\nTECHGRAPH, s.r.o.). Ide o všeobecne známu skutočnosť. Zároveň má súd za to, že okrem iného aj\npre to, že nie je reálne možné, aby prevádzkovateľ distribučnej siete zisťoval a preukazoval kto, kedy a\nako poškodil plombu, z akého dôvodu, čo tým sledoval a ako so zariadením následne nakladal, zákon\nustanovuje, že na stanovený účel môže byť použité iba určené meradlo s platným overením, pričom\npoškodením plomby overenie bez ďalšieho zaniká. Znalec na pojednávaní uviedol, že napr. číselník\nplynomeru môže byť po odstránení plomby demontovaný bez mechanoskopických stôp, plyn preteká\nnemeraný, a následne sa číselník môže opätovne vložiť. Aj z toho je zrejmé, že v tomto konaní nie je\nnamieste skúmať, či plynomer meral správne alebo nie. Ak § 82 zákona jednoznačne viaže povinnosť\nnahradiť škodu na poškodenie plomby, potom procesnou povinnosťou žalobcu je preukázať poškodenie\nplomby, avšak už nie vyvracať každú špekuláciu žalovaného. Rovnako neobstojí tvrdenie, že znalec\nnemal vedomosť o tom, aký odtlačok sa nachádzal na meradle v čase jeho montáže na odberné miesto.\nPrílohou posudku je žiadosť o posudok overovacej/zabezpečovacej značky, v ktorej je uvedený typ a\nvýrobné číslo meradla, jeho výrobca, rok výroby, rok posledného overenia (2008) a značka osadená\nvýrobcom, metrológiou (M 43). Sporná plomba mala tiež označenie 08 - M 43. Súd preto nevidel\nnesprávnosť v tom, ak žalobca odovzdal znalcovi kontrolné odtlačky 08 - M 43, s ktorými potom znalec\nporovnával sporné odtlačky 08 - M 43.\n44. Závery znalca žalovaný relevantným spôsobom nevyvrátil, pričom znalec jednoznačne potvrdil\npoškodenie plomby. Súd preto na základe skutočností a záverov uvedených v odsekoch 38 - 43\nrozsudku uzavrel, že na strane žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v odoberaní /\nspotrebúvaní plynu v predmetnom odbernom mieste, keď takto odoberaný plyn bol meraný určeným\nmeradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 82 ods. 1 písm. d)\nv spojení s § 82 ods. 2 zákona tak žalovaný je zodpovedný za neoprávnené odoberanie plynu\nv predmetnom odbernom mieste a je povinný nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú neoprávneným\nodberom plynu.\nB) Vznik škody\n45. Pri neoprávnenom odbere plynu meranom meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu (por. napr. uznesenie NS SR sp. zn.\n4Cdo/106/2020). Škoda spočíva v tom, že z distribučnej siete je odobratý zemný plyn, pričom žalobca\nako prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže takto odobratý zemný plyn vyúčtovať subjektu, ktorý je\ninak dodávateľom zemného plynu do predmetného odberného miesta, a to práve z toho dôvodu, že\nplynomer stratil overenie a údaje z neho už nemôžu byť použité. Ide teda primárne o skutočnú škodu\nspočívajúcu v množstve odobratého zemného plynu, ktorý žalobca nemôže vyúčtovať dodávateľovi\nzemného plynu (a ani dodávateľ ho nemôže vyúčtovať odberateľovi), a teda dochádza k zmenšeniu\nmajetku žalobcu o hodnotu žalovaným odobratého / spotrebovaného zemného plynu.\n46. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 „Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu\nk tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky\npri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete\nodoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného\ndodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom\nzariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu)... ... V prípade\nodberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká\n\nžalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o\nhodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj\nnáklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak\nnevznikli... ... Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná,\nt. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),\nhodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v\nsúvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému\nodberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy\nnižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene\ns poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa\nzmluvy žalovanému dodávať.“\n47. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období odoberal z distribučnej siete /\nspotrebúval plyn. Nebolo sporné ani to, že dodávateľ zemného plynu vyúčtoval žalovanému za dodávku\nzemného plynu v rozhodnom období sumu 0,- EUR. Táto skutočnosť vyplýva i z potvrdenia spoločnosti\nTWINLOGY, s.r.o. (č.l. 15). Súd z uvedeného ustálil, že žalovaný v rozhodnom období odobral z\ndistribučnej siete plyn, za ktorý nezaplatil. Súd preto uzavrel, že žalobcovi v dôsledku neoprávneného\nodberu zemného plynu v odbernom mieste žalovaného vznikla skutočná škoda spočívajúca v znížení\nmajetku žalobcu o hodnotu neoprávnene odobratého zemného plynu a o žalobcom vynaložené náklady,\nktoré by inak nevynaložil, ak by k neoprávnenému odberu nedošlo. K výške škody sa súd bližšie vyjadruje\nnižšie v tomto rozsudku.\nC) Príčinná súvislosť\n...\n49. Škoda na strane žalobcu vznikla práve preto, že žalovaný odoberal zemný plyn meraný\nmeradlom s porušenou plombou. Porušenie plomby plynomeru a z toho vyplývajúca nepoužiteľnosť\nzaznamenaných údajov na plynomeri bráni tomu, aby žalobca štandardným spôsobom vyúčtoval\ndodávateľovi zemný plyn odobratý žalovaným v predmetnom odbernom mieste. Z rovnakého dôvodu\nzároveň nemohol dodávateľ zemného plynu (TWINLOGY, s.r.o.) fakturovať dodaný zemný plyn\nžalovanému, a teda žalovaným neoprávnene odobratý zemný plyn nie je zemným plynom dodaným\ndodávateľom TWINLOGY, s.r.o. na základe zmluvy o dodávke plynu uzavretej so žalovaným. Tvrdenia\nžalovaného, že mal na dodávku plynu uzavretú riadnu zmluvu, sú preto bez právneho významu.\n50. Súd preto uzavrel, že medzi protiprávnym konaním žalovaného (odoberanie zemného plynu\nmeraného plynomerom s porušenou plombou) a vznikom škody u žalobcu je celkom nepochybne\npríčinná súvislosť a škoda vznikla ako priamy dôsledok neoprávneného odberu plynu žalovaným.\nVÝŠKA ŠKODY\n51. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný nerozporoval doručenie jednotlivých vyúčtovaní. Nenamietal ani\nnesprávnosť výpočtov vykonaných žalobcom podľa predmetnej vyhlášky, resp. nenamietal rozpor výšky\nškody s vyhláškou. Žalovaný namietal, že žalobca vôbec nemal určovať výšku škody podľa vyhlášky.\nZároveň namietal, že žalobcom vypočítaná výška je zjavne neprimeraná, keďže takmer 7-násobne\npresahuje sumu, ktorú žalovaný uhradil za plyn v predchádzajúcich obdobiach. Súd by preto mal vykonať\ntest proporcionality a náhradu škody znížiť.\n...\n55. Je potrebné poukázať i na to, že predmetná vyhláška v § 1 ods. 1 výslovne uvádza, že podľa nej\nje potrebné postupovať práve v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene\nodobratého plynu údaje určeného meradla. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalobca bol\noprávnený určiť výšku škody podľa predmetnej vyhlášky, keď údaje z plynomeru nebolo možné použiť\na v konaní nebolo preukázané, že by žalobca disponoval akýmikoľvek inými podkladmi, ktoré by bolo\nmožné považovať za objektívne a spoľahlivé a postačujúce na presné určenie hodnoty plynu, ktorý\nžalovaný neoprávnene odobral z distribučnej siete v rozhodnom období.\n56. Podľa názoru tunajšieho súdu neprichádza do úvahy - vzhľadom na žalovaným uplatnené prostriedky\nprocesnej obrany - ani ním navrhované zníženie výšky škody. Možnosť znížiť náhradu škody dáva\nsúdu ustanovenie § 450 OZ, podľa ktorého súd náhradu škody primerane zníži, ak pre to existujú\ndôvody hodné osobitného zreteľa. V konaní neboli preukázané a ani tvrdené také okolnosti, ktoré\nby mohli byť hodnotené ako okolnosti hodné osobitného zreteľa. Žalovaný uviedol, že výška škody\nspočívajúcej v neoprávnene odobratom plyne určená podľa vyhlášky je podstatne vyššia, než je obvyklá\nspotreba odberateľa pri zohľadnení údajov z minulých období, čím dochádza k nadkompenzácii žalobcu\na peňažné plnenie určené podľa vyhlášky nie je len náhradou škody, ale zároveň i sankciou. Tým\nžalovaný v podstate spochybňuje pravidlá výpočtu náhrady škody uvedené vo vyhláške, resp. vyhlášku\nako takú. Vyhláška je výsledkom určitého procesu prípravy, bola publikovaná v Zbierke zákonov SR\n\na je všeobecne záväzná. Skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje s pravidlami výpočtu výšky škody\nupravenými vo vyhláške, nemôže byť kvalifikovaná ako okolnosť hodná osobitného zreteľa, pre ktorú\nby súd mohol pristúpiť k zníženiu náhrady škody. Súd nemôže ignorovať vyhlášku a sám si stanoviť,\naká výška škody sa mu zdá byť primeraná (s výnimkou ak súd v konkrétnom prípade zistí jedinečné\nokolnosti hodné osobitného zreteľa; takou okolnosťou však nemôže byť obsah vyhlášky ako taký), resp.\nstanoviť pravidlo, že vyhláška nebude aplikovaná a škoda sa určí podľa platieb žalovaného z uplynulých\nobdobí. Okrem iného už preto, že nie je možné ustáliť množstvo odobratého plynu v rozhodnom období.\n57. Uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému žalobca preukázal vyúčtovaním č.\n9000306820 v spojení s vyúčtovaním č. 60006906, z ktorých vyplýva škoda v celkovej výške 4 556,66\nEUR, zahŕňajúca hodnotu zemného plynu vyčíslenú podľa vyhlášky za obdobie od 04. 05. 2018 do 03.\n07. 2018 (viď príloha vyúčtovania) a náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním protiprávneho\nstavu (viď. príloha vyúčtovania). Uvedený dlh žalovaný dosiaľ žalobcovi neuhradil. V konaní súd ustálil,\nže boli kumulatívne splnené všetky podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody podľa § 82 ods. 1\npísm. d) v spojení s § 82 ods. 2 zákona, a teda žalobca má voči žalovanému pohľadávku z titulu náhrady\nškody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 4 556,66 EUR. Preto rozhodol tak,\nže žalobe v celom rozsahu vyhovel, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.\n58. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil vo výške 9 % ročne, a to za obdobie od 04. 12. 2018 do\nzaplatenia. Keďže súd priznal žalobcovi žalobou uplatnenú istinu a žalobca si úrok z omeškania uplatnil\nv súlade s § 369 OBZ a Nariadením Vlády SR č. 21/2013 Z.z., pričom úrok z omeškania požadoval\nodo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu podľa Vyúčtovania škody č. 9000306820, súd žalobcovi\npriznal i úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Súd žalobcovi z rovnakého\ndôvodu priznal i nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR,\nkeďže žalobca tento nárok uplatnil v súlade s § 369c ObchZ a § 2 Nariadenia.\n...\n60. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách\nkonania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný a teda mu patrí i nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý mu súd priznal vo výroku II. tohto rozsudku. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).“\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 106 ods. 1, ods. 2 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. ods. 1, ods. 9 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa\nustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 82 ods. 1 písm. d), § 82\nods. 2, ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 15 ods. 7 písm. d), § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000\nZ.z. o metrológii, § 369, § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), § 2 nariadenia vlády\nSR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.\n5. Proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Cb/34/2020 - 629 zo dňa 16.09.2022 podal\nvčas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalovaný vymedzil\nodvolacie dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) /neboli splnené procesné podmienky/, písm. b) /\nporušenie práva na spravodlivý proces/, písm. d) /iná vada konania/, písm. f) /nesprávne skutkové\nzistenia/, písm. h) /nesprávne právne posúdenie/CSP.\n6. Všetky skôr označené odvolacie dôvody žalovaný odôvodnil nasledovne:\n7. Namietol, že v rámci konania predložil Nález Ústavného súdu zo dňa 09.03.2021, sp. zn.: III. ÚS\n114/2020, s ktorým sa súd prvej inštancie nezaoberal vôbec a nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo sa\nbez ďalšieho priklonil k rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, ktorá vôbec nebola podrobená kontrole\nústavnosti. Poukázal na to, že súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutia NS SR, ktoré vo veci aplikoval,\navšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou použitou žalovaným. Podľa žalovaného je\nneprípustné, aby sa súd prvej inštancie s jeho argumentáciou vysporiadal len tak, že odkáže na súdne\nrozhodnutie, v zmysle ktorého rozhodol, bez uvedenia takých vecných argumentov, ktoré spochybnia\nsprávnosť druhého prístupu, ktorý súd nepoužil, špecificky v prípade, ak je to právna argumentácia súdu\nústavného. Týmto spôsobom súd nepostupoval a neuviedol žiadne argumenty, ktoré by vylučovali alebo\nspochybňovali správnosť prezentovanej argumentácie. Podotkol, že v rozhodnutí 4Cdo/106/2020 zo dňa\n29.06.2021 sa NS SR nijako nevysporiadal s rozhodnutím ÚS SR.\n8. Podľa žalovaného je napadnuté rozhodnutie vo viacerých častiach vnútorne rozporné, nepresvedčivé\na nedostatočne logicky zdôvodnené.\n9. Vo vzťahu k otázke premlčania nároku žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadal v rámci náhrady\nškody\na) cenu plynu, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu odobratý,\nb) náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu.\n\n10. Podľa žalovaného pri otázke posúdenia premlčania došlo k „zmiešaniu“ viacerých druhov škôd na\nzáklade rôznych konkrétnych konaní a zmiešaniu právnej skutočnosti s reálnym skutkovým konaním.\nPoškodenie plomby a odber plynu sú dve rôzne a navzájom nezávislé reálne konania. V konaní sú\nriešené v rámci uplatneného nároku na náhradu škody žalobcom dve rôzne položky, ktoré sú uvedené vo\nvyúčtovaní škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ktorý zaslal žalobca žalovanému\n- škoda na plyne a škoda na plombe a s tým súvisiace náklady.\n11. Poukazujúc na rozhodnutia Okresného súdu Galanta č. k. 30C/143/2016-93 z 30. mája 2017\nv spojení s odvolacím rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 10Co/232/2018, žalovaný\nnepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého „Začiatok subjektívnej premlčacej\ndoby (§ 106 ods. 1 OZ) je v danom prípade viazaný na deň doručenia znaleckého posudku žalobcovi,\nkeďže v tento deň sa žalobca dozvedel, že plomba bola porušená a teda mu vznikol voči konkrétnej\nosobe nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na konkrétnom\nodbernom mieste.“\n12. Žalovaný bol presvedčený, že ak súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí hneď v úvode\nrozdelil škodu na plombe a škodu na plyne, tak potom súd prvej inštancie v posudzovanej veci mal aj\nkomplexne vyhodnotiť plynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej doby v prípade poškodenia plomby\n- zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a plynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej doby v\nprípade škody na plyne.\n13. V tejto súvislosti žalovaný trval na tom, že poškodenie plomby je jednorazová udalosť, nie\npokračujúce konanie, preto objektívna premlčacia doba začína plynúť len raz (od dňa poškodenia\nplomby). Vo vzťahu k subjektívnej dobe k tejto škode judikatúra nadriadeného súdu už ustálila, že táto\ndoba začína plynúť odo dňa, kedy došlo k výmene plynomera.\n14. Ak v danom prípade podľa žalobcu bolo na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii - poškodená plomba, a len toto konanie preukazuje (znaleckým posudkom), potom podľa\nžalovaného objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby\nskutočne došlo a je povinnosťou žalobcu preukázať, že žalobu podal včas.\n15. Žalovaný poukázal na to, že súdy pri posudzovaní premlčania opakovane odkazujú na vykonávací\npredpis - vyhlášku MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“). Vyhláška v § 1 ods. 9 vyslovene uvádza:\n„Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo\nnezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa,\nku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet\nurčeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12\nmesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.“.\n16. Podľa žalovaného vyhláška určuje iba a výlučne obdobie za ktoré je žalobca oprávnený žiadať\nnáhradu škody za neoprávnený odber plynu, avšak toto ustanovenie vyhlášky nemá žiaden súvis s\nplynutím objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty. Plynutie lehôt v prípade premlčania je závislé iba\na výlučne od udalosti - konkrétneho reálneho protiprávneho konania - konania škodcu/ žalovaného, a\nod zistenia poškodeného - žalobcu, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá.\n17. Zo skôr uvedených dôvodov bola vec v dotknutej časti nesprávne právne posúdená.\n18. K otázke neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE žalovaný s odkazom na\nustanovenie § 420 OZ (občianskoprávne predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu) uviedol, že\npri posudzovaní nároku na náhradu škody je vždy potrebné skúmať, ktoré konkrétne skutkové konanie\nje ako protiprávne určené v žalobe, a aká konkrétna škoda mala poškodenému vzniknúť, t. j. náhrady\nakej konkrétnej škody sa poškodený domáha. Žalovaný v tejto súvislosti považoval závery napadnutého\nrozhodnutia za vnútorne rozporne, keď súd prvej inštancie na jednej strane tvrdil, že nie je potrebné\nzisťovať a posudzovať kto a kedy plombu porušil a na strane druhej prijal záver, že sú naplnené\npodmienky predpokladané ZoE - § 82 ods. 1 písm. d) podľa ktorého sa za neoprávnený odber plynu\npovažuje odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii. Ak súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné zisťovať, kedy k poškodeniu plomby na\nmeradle došlo, tak nemohol bez ďalšieho konštatovať naplnenie tejto skutkovej podstaty neoprávneného\nodberu plynu.\n19. Nedostatočným spôsobom sa súd prvej inštancie podľa žalovaného vysporiadal s jeho námietkami\nproti znaleckému posudku, a zároveň na základe vykonania tohto dôkazu dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Zotrvával na tom, že ak je znalecký posudok vyhodnotený orgánom dohľadu ako\nnepreskúmateľný, nie je možné jeho nedostatky zhojiť iba tým, že je znalec následne na návrh žalobcu\nvypočutý súdom a z pohľadu súdu vysvetlí tie nedostatky, ktorými znalecký posudok trpí. V konaní\n\nbolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že znalec pri vypracovaní tohto znaleckého posudku\npochybil a súd hodnotil to, či skutočne došlo k poškodeniu plomby aj na základe výpovede znalca,\nktorého výpoveď samotná mala vyššiu mieru relevancie pre konajúci súd ako jeho posudok. Namietol\naj skutočnosť, že zadávateľ znaleckého posudku (žalobca) formuloval zadanie znaleckého posudku\nsugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania.\n20. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nijako nevysporiadal ani so základným predpokladom,\nkladeným na svedka - v tomto prípade znalca v pozícii svedka, a tou je jeho dôveryhodnosť.\n21. K otázke hodnotenia znaleckého posudku súdom žalovaný poukázal na viaceré súdne rozhodnutia,\nz ktorých viaceré časti aj citoval (rozsudok Okresného súdu Trnava spis. zn.: 11C/461/2015 zo dňa\n03.01.2017, rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 25Co/18/2018 zo dňa 26.02.2019, sp. zn.:\n9Co/87/2017 zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 23Co/43/2020 zo dňa 27. októbra 2021).\n22. Žalovaný trval na tom, že znalecký posudok predložený žalobcom, je nejasný a nepreskúmateľný.\nUvedené považoval za potvrdené aj orgánom dohľadu - Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré vykonáva\ndohľad nad znaleckou činnosťou a ktorý znalcovi uložil aj v súvislosti s týmto posudkom pokutu. Podľa\nžalovaného žalobca nepreukázal základný predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú\nneoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaný odoberal v rozhodnom období\nzemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko\nznalecký posudok, ktorý bol v konaní predložený a od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, ako\ndôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným neobstojí.\nŽalobca teda nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu.\n23. K otázke vzniku a k výške uplatnenej škody žalovaný trval na tom, že ustanovenie § 82 ods. 2\nZoE ukladá povinnosť odberateľovi uhradiť skutočne vzniknutú škodu len v prípade, ak škoda skutočne\nvznikla, pričom vznik škody je povinný preukázať žalobca. Výška náhrady škody, ktorú požaduje\nžalobca, podľa žalovaného reálne nezodpovedá skutočnej škode, ale je určená iba a výlučne na\nzáklade vykonávacieho predpisu. Žalobca sa nikdy o žiaden výpočet škody, ktorý by sa čo i len blížil\nk reálnej škode nepokúsil. V tejto súvislosti uviedol, že všeobecne záväzný právny predpis pre určenie\nvýšky škody je možné použiť iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia výšky skutočne vzniknutej škody\nza podmienok podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, nie pre prípad nemožnosti\nzistenia, či škoda skutočne vznikla. Zánik platnosti overenia určeného meradla ako právna skutočnosť\nnemôže negovať a poprieť to, že údaje boli zaznamenané funkčným meradlom, pretože porušením\nzabezpečenia, v dôsledku ktorého má zaniknúť platnosť overenia meradla, sa nestrácajú metrologické\nvlastnosti plynomeru. Žalovaný bol názoru, že dotknuté meradlo bolo v rozhodnom období funkčné, a\nžalobca opak netvrdil a ani nepreukázal, a žalobca ani netvrdil a nepreukázal, že žalovaný mal odobrať\nakékoľvek množstvo plynu nad rámec množstva nameraného meradlom, tak údaje namerané meradlom\npovažoval za objektívne a spoľahlivé ako podklady o množstve spotrebovaného plynu v rozhodnom\nobdobí. Samotná skutočnosť, že platnosť meradla poškodením plomby zaniká, nič nehovorí o tom, či\nmeradlo bolo alebo nebolo funkčné a či hodnoty na ňom zaznamenané boli alebo neboli reálne.\n24. Žalovaný aj v podanom odvolaní zopakoval argumentáciu o nadkompenzácii uplatnenej škody oproti\nprípadnej skutočnej škode.\n25. Na to, aby si žalobca mohol úspešne uplatňovať náhradu škody predstavujúcu množstvo\nplynu, nestačí podľa žalovaného preukázať len poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej\nmanipulácii (porušenie plomby), ale je nevyhnutné preukázať aj samotnú neoprávnenú manipuláciu\n(stočenie plynomeru), teda zásah do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo\nnesprávne zaznamenáva odber plynu, pretože skutočná škoda predstavujúca množstvo plynu nevzniká\nporušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (porušením plomby), ale vzniká až samotnou\nneoprávnenou manipuláciou (stočením plynomera). Samotný neoprávnený zásah - stočenie plynomera,\nnebol žalobcom tvrdený a ani preukázaný.\n26. Opakovane poukázal na to, že medzi poškodením plomby a množstvom odobratého plynu neexistuje\nvzťah príčiny a následku.\n27. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu, nevyhnutným\npredpokladom uplatňovania takéhoto nároku je vymedzenie samotnej neoprávnenej manipulácie v\npredmete konania po skutkovej stránke (uvedenie samotnej neoprávnenej manipulácii v žalobe). Pretože\nv žalobe nie je uvedená samotná neoprávnená manipulácia, nemožno náhradu škody predstavujúcu\nmnožstvo plynu priznať, resp. žalobca v žalobe vymedzil taký skutkový dej, z ktorého škoda\npredstavujúca množstvo plynu (ktorej sa žalobca domáha) objektívne vzniknúť ani nemôže. Žalobca\nnielenže nepreukázal samotnú neoprávnenú manipuláciu, teda neoprávnený zásah/stočenie meradla\n(bremeno dôkazu), v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber\nplynu, ale túto preukázať ani nemôže, pretože v žalobe ani netvrdí (bremeno tvrdenia), že samotná\n\nneoprávnená manipulácia mala byť na odbernom mieste žalovaného vykonaná. V dôsledku uvedeného\nvýška škody v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE nemohla byť určená\npomocou vyhlášky, pretože následkom neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je\nškoda predstavujúca poškodenú plombu, a nie škoda predstavujúca množstvo plynu.\n28. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanú žalobu zamietne a\nžalovanému prizná náhradu trov konania na prvej inštancii ako aj odvolacieho konania.\n29. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 07.12.2022 (čl. 673 tak, že sa stotožňuje\ns rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol ho potvrdiť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n30. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí jasne, podrobne a zrozumiteľne vysvetlil\na odôvodnil z akého dôvodu rozhodol podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR i\nÚstavného súdu SR a nie v súlade s ojedinelým rozhodnutím ÚS SR 114/2020. Upriamil pozornosť na to,\nže Ústavný súd po spornom rozhodnutí vydal niekoľko rozhodnutí, ktoré sú v súlade s právnym názorom\nžalobcu a potvrdzujú ho. Je preto nesporné, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí aplikoval\nústavne konformný výklad právnej normy.\n31. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je rozporné,\nnepresvedčivé, nedostatočné, nepreskúmateľné a v niektorých častiach za zmätočné a výslovne\nnelogické. Žalovaný podľa žalobcu v podanom odvolaní argumentačne presvedčivo neodôvodnil ani\njeden vyššie uvedený nedostatok, ktorý napadnutému rozhodnutiu vyčíta. Celé odvolanie je len\nrekapituláciou doterajšej argumentácie žalovaného v konaní.\n32. K námietke žalovaného o premlčaní žalovaného nároku žalobca nesúhlasil s tým, že súd v\nnapadnutom rozhodnutí rozdelil škodu na škodu na plombe a škodu na plyne. A nie je pravdivé\ntvrdenie, že v prejednávanej veci sa jedná o dve rôzne a nezávislé konania. Tieto dve konania na seba\nnavzájom nadväzujú a spolu bezprostredne súvisia. K neoprávnenému odberu zemného plynu podľa\nust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE dochádza porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a\nnásledným odberom zemného plynu takýmto meradlom. Poškodenie plomby bez odberu plynu by nebolo\nneoprávneným odberom tak ako by neoprávneným odberom nebol odber bez poškodenej plomby.\nŽalobca sa stotožňuje so záverom súdu o námietke premlčania. Trval na tom, že sa o škode dozvedel\naž doručením znaleckého posudku, ktorý preukázal poškodenie plomby, teda o vzniku škody. Znalecký\nposudok bol žalobcovi doručený 14.01.2019 a žaloba bola podaná 17.06.2020, teda podľa žalobcu je\nnepochybné, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby.\n33. K otázke neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1. písm. d) ZOE žalobca uviedol, že\npodľa jeho názoru skutočnosť, kedy bola plomba poškodená nemá vplyv na naplnenie skutkovej\npodstaty neoprávneného odberu. Pre naplnenie skutkovej podstaty je potrebné preukázať porušenie\nzabezpečenia, čo preukázané nesporne bolo. Následne aj to, že na odbernom mieste dochádzalo\nk odberu zemného plynu takýmto meradlom, čo v konaní nebolo sporné. Odberom zemného plynu\nmeradlom s porušeným zabezpečením dochádza automaticky ku škode na majetku žalobcu, keďže\nv tomto období bol zemný plyn odoberaný z dispozičnej sféry žalobcu a žalovaný zaň žalobcovi (ani\nnikomu inému) nezaplatil. Záver súdu prvej inštancie o tejto otázke žalobca považoval za správy a\nzákonný.\n34. K námietkam žalovaného voči znaleckému posudku žalobca doplnil, že podľa jeho názoru\nžalovaný závery znalca relevantným spôsobom nevyvrátil. Nie je na mieste, aby žalovaný spochybňoval\ndôveryhodnosť znalca, v správnom konaní nebola znalcovi vytýkaná jeho nedôveryhodnosť ani žiadna\ns tým spojená skutočnosť. Správny orgán konštatoval len formálne nedostatky, ktoré súd odstránil jeho\nvýsluchom.\n35. K námietkam žalovaného voči vzniku a výške škody žalobca poukázal na to, že vyúčtovanie\nnulovej spotreby plynu na odbernom mieste dodávateľom je zákonný postup v prípade odoberania plynu\nmeradlom s porušeným zabezpečením. V takomto prípade v zmysle zákona o metrológii nie je možné\npoužiť údaj meradla. Ak by tak dodávateľ plynu vykonal, dopúšťal by sa správneho deliktu. Za takto\nodobratý zemný plyn tak dodávateľ ani nemôže vyúčtovať odber žalovanému, pretože sa nejednalo o\nodber zazmluvneného plynu, ale o neoprávnený odber zemného plynu určeného na vyvažovanie siete\na plnenie súvisiacich zákonných povinností zo strany žalobcu. Zákon jasne a zrozumiteľne uvádza, že\núdaje z meradla možno použiť len vtedy ak má platné overenie. Porušením plomby meradlo stráca\nplatnosť overenia a nie je možné považovať údaj na číselníku za objektívny a spoľahlivý údaj o množstve\nspotrebovaného plynu. Do takto upraveného meradla je možné kedykoľvek zasahovať a upravovať si\nspotrebu na číselníku podľa svojich predstáv. V takomto prípade je potrebné pre výpočet škody aplikovať\nzákonom určený postup a to vyhlášku, ako to urobil žalobca. S týmto názorom sa stotožňuje nie len súd\n\nprvej inštancie, ale aj autority Najvyššieho a Ústavného súdu. Čo potvrdzujú aj rozhodnutia, ktoré vydali\npo spornom rozhodnutí ÚS SR 144/2020.\n36. Žalobca poprel aj tvrdenia žalovaného, že zánik platnosti overenia určeného meradla, ako právna\nskutočnosť nemôže negovať a popierať reálnu skutočnosť - údaje zaznamenané funkčným meradlom.\nŽalobca netvrdil, že meradlo po zásahu nebolo funkčné prípadne nezaznamenávalo odber plynu,\nžalobca však tvrdil, že ak je plomba poškodená, je možné upraviť hodnotu na číselníku. Z tohto dôvodu\nnie je možné tento údaj chápať ako objektívny a použiteľný pri určení výšky škody a tento údaj sa nemôže\npreto použiť ani pre určenie množstva reálneho odberu v zmluvnom vzťahu medzi odberateľom a jeho\ndodávateľom (ktorým je iný subjekt ako žalobca).\n37. Žalobca poukázal aj na súčasné (vydané v roku 2022) aktuálne rozhodnutia krajských súdov, z\nktorých podstatné časti citoval:\n- uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/17/2022\n- rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26CoCsp/27/2021\n- uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/31/2022\n38. Poukazujúc na tieto rozhodnutia bol žalobca názoru, že v konaní nesporne preukázal, že za vzniknutú\nškodu zodpovedá žalovaný, postup výpočtu škody bol správny rovnako aj určená výška škody.\n39. Záverom žalobca uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí\nodpovedal na všetky relevantné námietky žalovaného a riadne sa nimi sa aj vysporiadal. Súd prvej\ninštancie dospel k správnym právnym záverom na základe správnych skutkových zistení, vychádzal zo\nsprávneho právneho posúdenia veci, v súlade s platnou judikatúrou a dôkazmi v spise.\n40. Mal za to, že v konaní preukázal, že v odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu\nzemného plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a dostačujúco preukázal aj\nobjektívnu zodpovednosť žalovaného, vznik škody ako aj výpočet škody a príčinnú súvislosť.\n41. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n42. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.\n1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n43. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n44. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n45. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n46. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď\nvykonal najmä všetky listinné dôkazy, predložené procesnými stranami. Prihliadol na procesnú obranu\nžalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami. Zhodnotením výsledkov\nvykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom,\nvyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec\naj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd\npreto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na\n§ 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať.\n47. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n48. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n49. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n50. Podľa § 379 CSP /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem\nprípadov, ak\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n51. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n52. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej\nsiete plynu na náhradu škody v dôsledku odberu plynu žalovaným, pričom na odbernom mieste\nžalovaného malo dôjsť žalovaným k odberu plynu meradlom s porušeným zabezpečením. Žalobca nárok\nvymedzil ako nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike\n(ZoE).\n53. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tom, že súd prvej inštancie v napadnutom\nrozhodnutí:\n- nesprávne/nedostatočne vyhodnotil ním vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku\n- nedostatočne vysvetlil aplikáciu rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, odporujúcich nálezu ÚS SR sp. zn.\nIII. ÚS/114/2020 zo dňa 09.03.2021, ktorým nálezom v konaní argumentoval žalovaný v dôsledku čoho\nnebol aplikovaný ústavne konformný výklad príslušnej (odvolateľom v odvolaní neoznačenej) právnej\nnormy\n- nedostatočne odôvodnil použitie žalobcom predloženého znaleckého posudku, poznačeného\nzásadnými nedostatkami, pričom za konkrétne nedostatky tohto znaleckého posudku bol znalec\npostihnutý v správnom konaní\n- sa nedostatočne vysporiadal s otázkou vzniku zodpovednosti za škodu, vrátane toho z ktorého\nprotiprávneho konania škoda vznikla\n- nezohľadnil, že výška škody uplatňovanej žalobcom, určená výlučne podľa vykonávacieho predpisu,\nnezodpovedá skutočnej škode\n54. K jednotlivým odvolacím dôvodom, ktoré v podanom odvolaní žalovaný uplatnil, odvolací súd uvádza\nnasledovné:\nNámietka premlčania\n55. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), právo na náhradu škody sa\npremlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n56. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu\nspôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,\nak ide o škodu na zdraví.\n57. Súd prvej inštancie konštatoval ako nespornú skutkovú okolnosť to, že posledný fyzický odpočet\nna dotknutom odbernom mieste žalovaného bol vykonaný 03.05.2018 (ods. 18 napadnutého rozsudku).\nŽalobca v podanej žalobe tvrdil, že dňa 03.07.2018 nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá na\ndotknutom odbernom mieste plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii. Na preskúmanie tejto okolnosti si dal žalobca vypracovať znalecký posudok, ktorý bol\ndňa 11.11.2018 vyhotovený a dňa 14.01.2019 doručený žalobcovi. Žaloba bola doručená súdu dňa\n17.06.2020.\n58. Čo sa týka námietky premlčania, vznesenej žalovaným, odvolací súd musí konštatovať, že žalovaný\nv rámci tejto námietky uviedol rozsiahle teoretické východiská, avšak neuviedol žiaden konkrétny\nargument, ktorý by nasvedčoval tomu, že nárok žalobcu by mohol byť premlčaný, t.j. neuviedol konkrétny\nčasový okamih, ktorý by svedčil tomu, že jeho námietka je dôvodná. Žalovaný v podanom odvolaní ani\nneuviedol, či nárok považuje za premlčaný v dôsledku márneho uplynutia subjektívnej premlčacej doby,\nobjektívnej premlčacej doby, prípadne oboch týchto dôb, ani to, kedy mala niektorá z týchto dôb uplynúť.\n59. Z vyššie uvedených skutočností, ako ich zistil súd prvej inštancie, sa podľa odvolacieho súdu javí, že\nk poškodeniu zabezpečenia meradla na odbernom mieste žalovaného došlo v období od 03.05.2018 do\n03.07.2018, vzhľadom na to, že je reálny predpoklad, že pri fyzickom odpočte na dotknutom odbernom\nmieste žalovaného by bolo poškodenie zabezpečenia meradla odhalené. Od posledného fyzického\nodpočtu do podania žaloby uplynuli dva roky aj niekoľko mesiacov, čo je menej ako zákonom stanovená\ntrojročná objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba mohla v danom prípade začať plynúť\nnajskôr v čase nadobudnutia podozrenia žalobcu o porušení zabezpečenia na dotknutom meradle, k\nčomu podľa nesporných tvrdení žalobcu došlo dňa 03.07.2018. Od uvedeného dňa do dňa podania\nžaloby (17.06.2020) dvojročná subjektívna premlčacia doba rovnako neuplynula. Z uvedeného dôvodu\nsa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že k premlčaniu nároku žalobcu, uplatnenom\nv tomto konaní, nedošlo. Ak by bolo dôvodné pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody rozlišovať\n\nškodu v dôsledku poškodenia zabezpečenia meradla a škodu v dôsledku neoprávneného odberu plynu\n(s čím sa odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov nestotožňuje), bola žaloba podaná včas vo vzťahu\nk obom nárokom, keďže poškodenie zabezpečenia meradla nastalo skôr, ako následný neoprávnený\nodber plynu a zároveň posudzujúc premlčanie škody na zabezpečení meradla, k premlčaniu tohto\nnároku zo skôr uvedených dôvodov nedošlo.\n60. Nad rámec skôr uvedeného odvolací súd uvádza, že argumentácia žalovaného rôznymi okamihmi\nsubjektívnych a objektívnych premlčacích dôb a ich prípadné nedostatočné vymedzenie súdom prvej\ninštancie by mohla byť relevantným odvolacím dôvodom iba vtedy, ak by odvolateľ zároveň uviedol,\nprečo je napadnuté rozhodnutie z uvedeného dôvodu nesprávne, napr. konkretizáciou toho, ktorá\npremlčacia doba z ním uvedených dôb uplynula pred podaním žaloby, čo však odvolateľ nespravil.\n61. Zo skôr uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musí konštatovať, že\nnámietka premlčania, uplatnená žalovaným nie je dôvodná.\n62. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného smerovala k tomu, že súd prvej inštancie nedostatočne\nvysvetlil aplikáciu rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, odporujúcich nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS/114/2020\nzo dňa 09.03.2021, ktorým nálezom v konaní argumentoval žalovaný v dôsledku čoho nebol podľa\nžalovaného aplikovaný ústavne konformný výklad príslušnej (odvolateľom v odvolaní neoznačenej)\nprávnej normy a zároveň sa v dôsledku toho súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s\nargumentáciou žalovaného.\n63. Podobne ako pri námietke premlčania, ani pri tejto námietke odvolateľ v podanom odvolaní\nneuviedol, ktorú právnu normu súd prvej inštancie neaplikoval ústavne konformným spôsobom ani to, s\nakou konkrétnou argumentáciou sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Neurčitosť tejto odvolacej\nnámietky samotná má za následok jej nedôvodnosť.\n64. Napriek tomu však odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie\nargumentoval najmä odsekmi 52 až 61 rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020-81 zo\ndňa 09.03.2021, v ktorých sa Ústavný súd SR zaoberal otázkami vzniku a výšky škody pri neoprávnenom\nodbere plynu. Tieto otázky, ako aj otázky s tým súvisiace sú v súčasnosti vyriešené ustálenou judikatúrou\ntak Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu, ako vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.\nzn. III. ÚS 84/2024-13 z 8. februára 2024:\n4. Proti tomu podala sťažovateľka dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku,\npretože krajský súd nesprávne vyriešil dve v dovolacej praxi nevyriešené otázky. Sťažovateľka sa pýtala,\nči (i) objektívna zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu automaticky znamená vznik\nškody a (ii) iba porušenie plomby na meradle odôvodňuje nemožnosť určiť skutočnú škodu. Sťažovateľka\nprávne posúdenie okresného a krajského súdu, že pri objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu\nautomaticky vznikne škoda, ktorá sa automaticky vyčísli podľa vyhlášky, považuje za bez opory v zákone.\nRozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorých vychádzal krajský súd, neriešili totožné otázky, keďže sa v\nnich konštatuje len to, že zodpovednosť odberateľa je objektívna. Sťažovateľka poukazuje na to, že aj\npri objektívnej zodpovednosti treba preukázať vznik škody, ktorej výšku možno určiť podľa vyhlášky, až\nkeď súdy nemožnosť zistenia jej skutočnej výšky preskúmajú a odôvodnia. Žalobca nepreukázal, že\nv príčinnej súvislosti s porušením plomby meradlo meralo nesprávne. Súdom vytýka, že nezisťovali,\nči je meradlo pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie merania, no aj tak dospeli k\nzáveru, že výšku skutočnej škody nemožno zistiť. Súdy nezisťovali, či ku škode došlo, a dostatočne sa\nnevysporiadali s tým, či sa táto škoda nedá vyčísliť podľa objektívnych a spoľahlivých podkladov.\n5. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením najvyšší súd dovolanie sťažovateľky odmietol. Najvyšší\nsúd dovolacie otázky sťažovateľky vyriešil v rozhodnutiach, z ktorých krajský súd vychádzal. Podľa\nrozhodnutia sp. zn. 3Obdo/51/2017 pri zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods.\n1 písm. d) zákona o energetike je protiprávnym úkonom neoprávnený odber plynu meraný meradlom\ns poškodenou plombou a škodou odber plynu meraný týmto meradlom v rozhodnom období. Je bez\nvýznamu, či je meradlo funkčné alebo nefunkčné, či meralo skutočný alebo nižší odber plynu. To treba\nspolu so zavinením preukázať pri zodpovednosti podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike.\nPodľa rozhodnutia sp. zn. 5Obdo/32/2018 pre určenie skutočnej škody treba poznať presné množstvo\nneoprávnene odobratého plynu. Podľa zákona o metrológii možno meradlo používať na daný účel, len\nak má platné overenie.\n6. Keďže meradlo s porušenou plombou platné overenie nemá, nemožno z neho zistiť záväzný\núdaj o spotrebe plynu. Podkladom na určenie skutočnej spotreby plynu nemôže byť ani údaj z\nprechádzajúceho obdobia, pretože automaticky neznamená rovnaký odber. Preto ak výšku skutočnej\nškody nemožno určiť na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov, treba ju určiť podľa vyhlášky,\nktorá zohľadňuje existenciu skutočných spotrebičov na odberných miestach a ich skutočnú spotrebu.\nSprávnosť tohto záveru o spôsobe určenia výšky škody potvrdil najvyšší súd aj v ďalšom rozhodnutí sp.\n\nzn. 3Obdo/49/2018, ktorého ústavnú udržateľnosť konštatoval ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS\n457/2021. Najvyšší súd uviedol, že dovolacia argumentácia sťažovateľky má pôvod v už krajským súdom\nspomenutom náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 114/2020, ktorého závery považuje za prekonané\nrozhodnutím sp. zn. I. ÚS 457/2021.\n...\n9. Nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že súdy dospeli k záveru, že len objektívny charakter\nzodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu prezumuje vznik škody. Takýto\nzáver z odôvodnení rozsudkov nevyplýva. Po konštatácii o zodpovednosti za škodu spôsobenú\nneoprávneným odberom plynu ako objektívnej rozoberali preukázanie jednotlivých predpokladov jej\nvzniku. Za protiprávny úkon označili neoprávnený odber plynu meradlom s poškodenou plombou. Za\nškodu označili sťažovateľkou nerozporovaný odber plynu týmto meradlom v rozhodnom čase. Súdmi\ndefinované predpoklady vychádzajú z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/51/2017, ktorého\nsprávnosť nespochybňuje ani sťažovateľka. Sťažovateľka v dovolacej aj sťažnostnej argumentácii\nopomína zohľadniť, že súdy dospeli k záveru, že škodou je odber plynu (ak bol meraný meradlom s\nporušenou plombou), nie k záveru, že objektívna zodpovednosť znamená automaticky vznik škody.\n10. Hoci na druhú dovolaciu otázku (či iba porušenie plomby meradla znamená nemožnosť vyčísliť\nskutočnú škodu) citované rozhodnutia najvyššieho súdu výslovne v nadväznosti na jej textovú formuláciu\nneodpovedajú, z kontextu odôvodnení je táto odpoveď zrejmá. V dôsledku porušenia plomby na\nmeradle je výška skutočnej škody ťažko preukázateľná. Vo veci sťažovateľky súdy k nemožnosti vyčísliť\nskutočnú škodu nedospeli automaticky bez ďalšieho po preukázaní porušenia plomby. Nedospeli k\nzáveru, že iba porušenie plomby spôsobuje nemožnosť určiť skutočnú škodu. Dospeli k záveru, že\nskutočnú škodu nemožno zistiť zo spoľahlivých a objektívnych podkladov. Predtým ale odôvodnili, prečo\ntýmito podkladmi nemôže byť údaj o spotrebe plynu z predchádzajúceho obdobia či údaj z meradla s\npoškodenou plombou. Súdy vychádzali z toho, že skutočnou škodou je množstvo skutočne odobratého\nplynu, ktoré keď z vykonaného dokazovania nemožno na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov\nurčiť, treba výšku škody určiť podľa vyhlášky. K tomu možno doplniť, že aj vyhláška stanovuje, že pri\nvýpočte škody možno údaj o skutočnej spotrebe neoprávnene odobratého plynu použiť len vtedy, ak je z\nmeradla s platným overením. K všeobecným tvrdeniam sťažovateľky, že súdy nezisťovali skutočnú výšku\nškody, možno doplniť, že sťažovateľka netvrdila, na základe čoho mali súdy zistiť skutočne odobraté\nmnožstvo plynu, keď ho nemožno určiť podľa meradla, ktoré nemá v dôsledku porušenia plomby platné\noverenie.\n11. Formulácia dovolacích otázok vychádzala zo sťažovateľkou prezentovaného právneho záveru\nsúdov, ku ktorému podľa nej súdy dospeli. To bolo príčinou, že najvyšší súd konkrétne neodpovedal\nna dovolacie otázky, ale vychádzal z toho, aké právne posúdenie vzhľadom na ustálený skutkový\nstav bolo rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie o žalobe proti sťažovateľke. Predpoklady vzniku\nobjektívnej zodpovednosti odberateľa za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, ktoré musí\ndodávateľ preukázať. Spoľahlivé a objektívne predpoklady pre určenie primárne nahrádzanej skutočnej\nškody (skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu), ktorými nemôžu byť údaj o spotrebe z\npredchádzajúceho obdobia ani údaj z meradla bez platného overenia v dôsledku porušenia plomby,\nktorým možno manipulovať.\n12. Najvyšší súd z obsahu dovolania, odhliadnuc od doslovnej formulácie dovolacích otázok,\nvyabstrahoval nespokojnosť sťažovateľky s právnym posúdením okresného a krajského súdu v otázkach\npredpokladov zodpovednosti za škodu a spôsobe určenia výšky škody. Keďže vo veci sťažovateľky\nrozhodujúce právne posúdenie bolo už opakovane predmetom dovolacieho prieskumu, na závery\nktorého najvyšší súd v namietanom uznesení poukázal a ktoré krajský súd rešpektoval, tak vzhľadom\nna sťažovateľkou vymedzené dôvody prípustnosti dovolania najvyšší súd postupoval procesne správne,\nkeď dovolanie ako neprípustné odmietol. Preto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká\nbola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.\n13. Sťažovateľka dovolaciu, sčasti aj sťažnostnú argumentáciu preberá z nálezu ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 114/2020. Preto sa na okraj možno vyjadriť aj k najvyšším súdom spomenutému\nuzneseniu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 457/2021. Medzi stavom posudzovaným v náleze sp. zn.\nIII. ÚS 114/2020 a vecou sťažovateľky sú viaceré podstatné rozdielnosti. V náleze sp. zn. III. ÚS\n114/2020 bolo preskúmané rozhodnutie odvolacieho súdu, neoprávnený odber plynu bol v domácnosti\na odberateľka bola spotrebiteľkou. Ústavný súd v tomto náleze nekonštatoval ústavne nekonformný\nvýklad ustanovenia zákona o energetike o rozsahu a spôsobe určenia výšky škody, ale len nedostatok\nodôvodnenia rozhodnutia o odvolaní sťažovateľky vzhľadom na jej argumentáciu predostretú v konaní\npred skutkovými súdmi. Ústavný súd predostrel úvahy o tom, čo všetko súdy v okolnostiach konkrétnej\n\nveci mohli, ale ani k tomu nepristúpili, zohľadniť pri určení výšky škody spôsobenej striktnou objektívnou\nzodpovednosťou za neoprávnený odber plynu meradlom s porušenou plombou. V neskoršom uznesení\nsp. zn. I. ÚS 457/2021 ústavný súd posudzoval stav totožnejší s vecou sťažovateľky. Nešlo o\nneoprávnený odber plynu v domácnosti, ale odberateľom bola právnická osoba. Ústavný súd dospel\nk záveru o ústavne konformnom výklade najvyššieho súdu o rozsahu a spôsobe určenia výšky škody\npodľa zákona o energetike rovnakom ako vo veci sťažovateľky.\n65. Zo skôr citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR (a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré\nÚS SR v tomto rozhodnutí poukazuje), ktoré bolo vydané po rozhodnutí Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS\n114/2020-81 zo dňa 09.03.2021 vyplýva, že pri zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa § 82\nods. 1 písm. d) ZoE je protiprávnym úkonom odber plynu meraný meradlom s poškodenou plombou a\nškodou odber plynu meraný týmto meradlom v rozhodnom období. Pre určenie skutočnej škody treba\npoznať presné množstvo neoprávnene odobratého plynu. Podľa zákona o metrológii možno meradlo\npoužívať na daný účel, len ak má platné overenie. Keďže meradlo s porušenou plombou platné overenie\nnemá, nemožno z neho zistiť záväzný údaj o spotrebe plynu. Podkladom na určenie skutočnej spotreby\nplynu nemôže byť ani údaj z prechádzajúceho obdobia, pretože automaticky neznamená rovnaký odber.\nV prípade meradla s porušeným zabezpečením výšku skutočnej škody nemožno zo skôr uvedených\ndôvodov určiť na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov, preto ju treba určiť podľa vyhlášky,\nktorá zohľadňuje existenciu skutočných spotrebičov na odberných miestach a ich skutočnú spotrebu.\n66. Vzhľadom na ustálené závery súdov vyššej inštancie, ktoré odvolací súd sumarizoval v\npredchádzajúcom odseku, je potrebné odvolacie námietky žalovaného k otázke vzniku škody a jej výške\nvyhodnotiť ako nedôvodné.\n67. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaný svoju argumentáciu k výške škody v\npodanom odvolaní zakladal na rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/210/2019-418 zo dňa\n30.09.2019. Táto argumentácia prešla následne prieskumom dovolacieho súdu ako aj testom ústavnosti,\npričom bola vyhodnotená ako nesprávna:\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení žalovanej\nstranou konania o náhradu škody z titulu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZoE“) vedeného Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 50 C\n58/2017. Okresný súd rozsudkom č. k. 50 C 58/2017 z 18. apríla 2019 žalobe vyhovel v celom rozsahu.\n3. Po podaní odvolania žalovanou sťažovateľkou Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením č. k. 6 Co 210/2019 z 30. septembra 2019 napadnutý prvoinštančný rozsudok zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že výška fiktívnej škody podľa vyhlášky\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“), nemôže narušiť rovnováhu\nmedzi legitímnym záujmom distribútora plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových\npráv neoprávneného odberateľa natoľko v jeho neprospech, že pôjde o neprimeraný zásah do jeho\nmajetkových práv. Preto vykonávací predpis (vyhlášku) nemožno aplikovať alebo ho možno aplikovať iba\nčiastočne v prípade, ak by výpočet náhrady škody podľa tejto vyhlášky nezabezpečoval iba naplnenie\nkompenzačného princípu, ale došlo by ním k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme\nsankcie neoprávneného odberateľa. Uviedol, že náhrada škody nemá sankčnú povahu a jej funkciou\nnie je poškodeného akokoľvek obohatiť.\n4. Odvolací súd tiež uviedol, že pri výpočte výšky náhrady škody treba dať prednosť takému spôsobu\ntohto výpočtu, ktorý bude bližšie realite v tom zmysle, že zohľadní históriu spotreby plynu sťažovateľky.\nJe neudržateľný záver, že žalovaná sťažovateľka by mala žalobcovi z titulu náhrady škody zaplatiť sumu\nrovnajúcu sa odobratiu 52 616,80 m3 plynu za žalované obdobie od 19. októbra 2015 do 12. mája 2016,\nteda za necelý rok, keď v rokoch 2008 až 2014 mala priemernú ročnú spotrebu plynu 18 153 m3.\n5. Dňa 12. novembra 2019 okresný súd rozhodol o žalobe v poradí druhým rozsudkom č. k. 50\nC 58/2017-450, a to tak, že uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 498,68 eur s\npríslušenstvom, a vo zvyšku žalobu zamietol. Okresný súd v odôvodnení poukázal na právny názor\nodvolacieho súdu týkajúci sa výšky škody a jej primeranosti a uviedol, že v danom prípade bolo možné\nvyčísliť spotrebu plynu žalovanou, ktorá je na základe listinných dôkazov vo výške 2 498,68 eur. Proti\nvýroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, podal žalobca odvolanie.\n6. Krajský súd rozsudkom č. k. 6 Co 22/2020-519 zo 4. marca 2020 rozsudok okresného súdu v\nnapadnutej časti potvrdil. V odôvodnení zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom vo svojom\nskoršom rozhodnutí a uviedol, že žalobca nie je oprávnený „trestať“ žalovanú sťažovateľku za\nneoprávnený odber plynu tým, že bez prihliadnutia na jej spotrebu plynu v predchádzajúcich obdobiach\nvyčíslil škodu v rozsahu niekoľkonásobne vyššej spotreby plynu, než akú vykazovala v predchádzajúcich\n\nobdobiach. Škoda vo výške, ako ju priznal okresný súd, sa podľa názoru odvolacieho súdu približuje\nskutočnej škode, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu neoprávneného odberu plynu. V závere uviedol, že\nsúd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca skutočnú škodu nevyčíslil správne, keď mu\nnevznikla škoda v ním tvrdenej výške 14 696,47 eur, ale iba vo výške 2 498,68 eur.\n7. Dňa 27. apríla 2020 podal žalobca proti rozsudku krajského súdu č. k. 6 Co 22/2020-519 zo 4. marca\n2020 dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“), pretože bol toho názoru, že odvolací súd sa pri právnom posúdení otázky výšky škody\npri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, a to od rozhodnutí sp. zn. 5 Obdo 32/2018, 3 Obdo 49/2018, 3 Obdo 49/2019 a 5\nObdo 32/2018. Podstata tejto praxe spočívala v tom, že dovolací súd posúdil ako správny ten postup\nžalobcu, ktorý bez zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu automaticky určoval výšku škody výlučne\npodľa vyhlášky.\n8. Najvyšší súd napadnutým uznesením rozsudok krajského súdu č. k. 6 Co 22/2020 zo 4. marca 2020\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom zotrval na právnom posúdení otázky výšky škody pri\nneoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE v tom zmysle, že postup žalobcu, ktorý\nurčí výšku škody podľa vyhlášky, je správny.\n...\n10. Podľa názoru sťažovateľky je odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu neúplné,\nnedostatočné a nepresvedčivé, pretože sa jej nedostalo odpovede na jej „špecifickú“ argumentáciu\npodporenú rozhodnutiami všeobecných súdov, ako aj nálezom Ústavného súdu Českej republiky.\n11. Sťažovateľka poukazuje i na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 114/2020 z 9. marca 2021 (ďalej\nlen „nález“) s tým, že napadnuté uznesenie je v zjavnom rozpore s právnym posúdením veci uvedeným\nv náleze.\n12. Sťažovateľka ďalej argumentuje, že pokiaľ odvolací súd rozhodne vo veci samej tak, ako to vyplýva\nz napadnutého uznesenia dovolacieho súdu, sťažovateľke bude spôsobená ujma na majetku „v hodnote\n12.197,79 €, čo predstavuje rozdiel medzi fiktívnou škodou určenou podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.\nz. (14.696,47 €) a výškou škody určenou pomocou predchádzajúcich spotrieb (2.498,68 €)“, pričom\nkonkrétnym následkom napadnutého uznesenia bude zásah do základného práva sťažovateľky vlastniť\nmajetok.\n...\n20. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že najvyšší súd zrušenie odvolacieho\nrozsudku primeraným spôsobom odôvodnil, pričom tento jeho záver nemožno považovať za arbitrárny.\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala\nsvojvoľný postup dovolacieho súdu, t. j. postup, ktorý by nemal oporu v zákone. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal\na aj vysporiadal s dovolacími námietkami dovolateľa vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci, pričom závery, ku ktorým dospel, podrobne, jasne a\nzrozumiteľne vysvetlil i s odkazom na konkrétne rozhodnutia, ktoré tvoria jeho rozhodovaciu prax v\nrelevantnej právnej otázke.\n....\n22. Právne závery, ktoré viedli najvyšší súd v konečnom dôsledku k zrušeniu odvolacieho rozsudku,\nmajú podľa názoru ústavného súdu oporu nielen v aplikovaných ustanoveniach Civilného sporového\nporiadku, ZoE a vyhlášky, ale i v judikatúre najvyššieho súdu, na ktorú v odôvodnení napadnutého\nuznesenia poukazuje. Uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení právnych\npredpisov považuje ústavný súd za ústavne konformný, nepopierajúci ich účel a význam, preto podľa\nnázoru ústavného súdu nemohol neprípustným spôsobom zasiahnuť do označených práv sťažovateľky.\n/ Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 319/2021-21 zo dňa 16. júna 2021, ktorý ústavnú sťažnosť\nžalovaného voči uzneseniu Najvyššieho súdu podľa bodu 8 skôr citovaného rozhodnutia (č. k. 4 Cdo\n181/2020 z 21. januára 2021) zamietol/\nNámietky žalovaného voči znaleckému posudku\n68. V súvislosti so znaleckým posudkom, ktorý v konaní predložil žalobca, a nadväzujúci výsluch\nznalca v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný v podanom odvolaní argumentoval tým, že tento\nznalecký posudok je nesprávny, čo mal potvrdiť orgán dohľadu nad výkonom znaleckej činnosti. S touto\nargumentáciou žalovaného sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal najmä v odsekoch 39 až 44\nnapadnutého rozhodnutia. Žalovaný v podanom odvolaní v súvislosti so správnosťou záverov znalca\nako ich vyhodnotil súd prvej inštancie neuviedol žiaden argument, ktorý by závery súdu prvej inštancie\nspochybnil. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že orgán dohľadu vytkol použitému\nznaleckému posudku konkrétne nedostatky, ktoré znalec pri svojom výsluchu dostatočne odstránil.\n\n69. V danom prípade však nedošlo iba k poškodeniu plomby (zabezpečenia meradla žalovaného),\nčo by v prípade neexistencie ďalších dôkazov o tom, ako k jej poškodeniu došlo, mohlo dostatočne\nzodpovednosť žalovaného spochybniť. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že súd prvej inštancie\ndošiel k záveru, že plomba bola v prípade žalovaného označená značkou, ktorá nebola vytvorená\nžiadnym originálnym razidlom, používaným žalobcom. Ak preto žalovaný poukazoval na viaceré súdne\nrozhodnutia, týkajúce sa vyhodnotenia znaleckého dokazovania o otázke porušenia plomby na meradle,\nodvolací súd musí konštatovať, že rozhodnutiach, na ktoré poukazoval v podanom odvolaní žalovaný\nv súvislosti s touto otázkou nemožno prihliadať, pretože v prípadoch, prezentovaných žalovaným išlo\no otázku, kto mohol poškodiť zabezpečenie, nie však o otázku nahradenia originálnej plomby inou\nplombou, označenou neoriginálnym razidlom.\n70. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neskúmal dôveryhodnosť osoby, ktorá\nvypracovala znalecký posudok a bola v súdnom konaní vypočutá, odvolací súd opätovne uvádza, že aj k\ntejto otázke žalovaný uviedol rozsiahle teoretické východiská, avšak neuviedol žiaden dôvod, svedčiaci\no nedôveryhodnosti dotknutej osoby, preto nebolo možné ani túto odvolaciu námietku vyhodnotiť ako\ndôvodnú.\n71. K judikatúre o hodnotení znaleckých posudkov, na ktoré poukázal žalovaný, odvolací súd dáva do\npozornosti, že aj dôkaz znaleckým posudkom súd hodnotí podľa zásad uvedených v § 191 CSP <http://\nzakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>. Hodnoteniu súdom však nepodliehajú odborné znalecké\nzávery v zmysle ich správnosti, ale presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu,\nlogické odôvodnenie znaleckého posudku a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Hodnotením\ndôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dospeje k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú\nsprávu, možno považovať za pravdivé, a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti\npredpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej informácie podľa druhu dôkazného\nprostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom\nsvojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti rozhodujúce pre súdne konanie a v znaleckom\nposudku oznamuje subjektívny výsledok tohto posúdenia. Teda aj v prípade, ak znalecký posudok trpí\nnedostatkami, odborné závery, ku ktorým znalec dospel súd nemôže vyhodnotiť inak, ako to urobil\nznalec, ak k tomu nie sú vážne dôvody, napr. v podobe iného znaleckého posudku, ktorý nedostatkami\nnetrpí.\n72. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako\nnedostatočné a teda nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto\nrozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n73. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19Cb/34/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a027c330-0d82-4d48-975a-4511651a43c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.84.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 84/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/2024 z 8. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.84.2024.1"}, {"guid": "ussr:e5104c3e-c4c6-4485-b3b3-864ee5d9a9ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.457.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.457.2021.1"}, {"guid": "ussr:5c24aa7e-29b1-476f-9d17-a072119422db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.319.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.319.2021.1"}, {"guid": "ussr:3875e94d-bcfb-4c22-8bd7-a1f598a04abd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1"}, {"guid": "98cabb84-c57e-4425-8449-d6c76579c899:1be8801d-1181-451d-96a2-2553703c11f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "spisova_znacka": "3Obdo/49/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1"}, {"guid": "2f3bcea6-0ded-47ce-8b44-16f865e17a03:8b2bf114-4e9a-4cbe-bbcc-88b4f749d5ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1", "spisova_znacka": "3Obdo/51/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1"}, {"guid": "22b23bb1-2085-4c36-bd4d-9e9b78075e7a:941f7783-8524-4a1e-b81e-903d181c1f27", "ecli": null, "spisova_znacka": "26CoCsp/27/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/27/2021 z 24. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/22b23bb1-2085-4c36-bd4d-9e9b78075e7a:941f7783-8524-4a1e-b81e-903d181c1f27"}, {"guid": "7837d8b8-6b6d-4e88-b25c-02288f606e5b:36d69242-eb68-4812-bcf1-2769a4f46ba8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2115224581.3", "spisova_znacka": "23Co/43/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/43/2020 z 26. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2115224581.3"}, {"guid": "fb2b8384-dde7-4375-980e-ee4c0e9181d0:3ce0bdbb-bba8-47f5-90af-17fa95009353", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/22/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/22/2020 z 31. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fb2b8384-dde7-4375-980e-ee4c0e9181d0:3ce0bdbb-bba8-47f5-90af-17fa95009353"}, {"guid": "3b06ccbf-d883-481b-94d2-f944da9f55aa:8288afc2-6b22-48f6-86e8-8378f1e6e091", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7116219765.1", "spisova_znacka": "6Co/210/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/210/2019 z 27. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-07-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7116219765.1"}, {"guid": "d86d4798-5ed5-42c9-a97b-be06a66875f3:8d21b252-ef30-4d14-87d7-4e580ebf1f52", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2316205749.1", "spisova_znacka": "10Co/232/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/232/2018 z 25. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2316205749.1"}, {"guid": "9e332cd0-64df-4719-96e5-f281a93d9ba6:c316e2ad-3664-4274-83f8-0ecfd21cd7d3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4116221072.1", "spisova_znacka": "25Co/18/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/18/2018 z 15. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-07-15", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4116221072.1"}, {"guid": "a62cefdf-3e40-4dac-90fe-73ba0423f398:acc8f73a-0daa-4b5c-a115-4446a327e399", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115224851.1", "spisova_znacka": "9Co/87/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/87/2017 z 26. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115224851.1"}], "citovane_v": []}