Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/17/2023 6120248960 10. 04. 2025 JUDr. Dana Šiffalovič ECLI:SK:KSBA:2025:6120248960.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava (predtým: Karadžičova 17, 825 22 Bratislava), IČO: 31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 344,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/85/2020-137 zo dňa 28.06.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/85/2020-137 zo dňa 28.06.2022 v časti I. výroku mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 344,76 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.07.2018 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/85/2020-137 zo dňa 28.06.2022 v časti II. výroku mení tak, že žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol žalobcu v celom rozsahu a druhým výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), § 427, § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súd dňa 04.03.2020 žiadal žalobca, aby mu žalovaný zaplatil sumu vo výške 344,76 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.07.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu spôsobenej škody dopravnou nehodou spôsobenej poistencovi žalobcu motorovým vozidlom poisteným u žalovaného. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že spornými medzi stranami sporu bola skutočnosť, či žalovaný mal vyplatiť žalobcovi nárok z poistenia s alebo bez DPH. K dôvodnosti krátenia vyplateného poistného plnenia o DPH uviedol, že poistenec žalobcu mal možnosť uplatniť si DPH na vstupe a následne znížiť daňovú povinnosť na výstupe a tiež mal možnosť uplatniť si odpočet DPH pri prípadnom zadovážení nového motorového
vozidla. Z toho dôvodu mal za to, že k zníženiu hodnoty majetku u poistenca žalobcu došlo bez zarátania DPH, a preto svoj postup pri likvidácii označil ako korektný a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 3. Z vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 25.05.2020 súd zistil, že žalobca namietal procesnú obranu žalovaného s tým, že žalovaného argumentáciu možno pripustiť len v prípade vystavenia faktúry autoservisu pri oprave poškodenia. V prípade zničenia vozidla absentuje osoba, voči ktorej si poistenec môže uplatniť odpočet DPH. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/192/2018, ktorý konštatoval, že samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a vozidlo využíval na podnikanie, neznamená, že zničením vozidla mu vznikol nárok na odpočet DPH. V prípade zničenia vozidla niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol odpočet uplatniť. 4. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 04.10.2021, v ktorom uviedol, že má za to, že skutočná škoda predstavuje zníženie majetku poškodeného a predpoklad, že poškodený si odpočet uplatnil pri nadobudnutí vozidla a súčasne si ho môže opätovne uplatniť pri nadobudnutí ekvivalentu po škodovej udalosti neumožňuje uplatnenie nároku vrátane DPH. Ak by žalovaný poskytol plnenie vrátane DPH, túto by poškodený musel odviesť štátu, a teda by sa jeho majetok o DPH neznížil. Súčasne uviedol, že na základe skutočnosti, že poškodenému nevznikla povinnosť odviesť DPH by vyplatením vrátane DPH došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške vyplatenej DPH. 5. Súd neprisvedčil argumentácii žalobcu, nakoľko mal v konaní za nepreukázaný spôsob vyradenia vozidla z majetku poškodeného. Považoval za nesporné, že vozidlo aj po škodovej udalosti malo hodnotu minimálne 1.720 Eur (nesporná hodnota použiteľných zvyškov) a žalobca nepreukázal, akým spôsobom (a či vôbec), bolo vyradené z účtovníctva poškodeného, a teda či nedošlo k jeho odpredaju alebo oprave. V prípade opravy vozidla by si poškodený mohol uplatniť odpočet DPH za vykonané práce a následne prípadne aj odpočet pri odpredaji tretej osobe. Naviac mal súd za to, že DPH nepredstavuje hodnotu majetku poškodeného, ale jeho dočasne odloženú daňovú povinnosť voči štátu, a teda nemôže bez ďalšieho predstavovať zníženie hodnoty jeho majetku. Na dôvodnosť tejto argumentácie by žalobca musel preukázať vznik daňovej povinnosti poškodeného v žalovanom rozsahu, po vyradení vozidla z účtovníctva poškodeného a jej úhradu štátu, čo nepreukázal. Bez preukázania tejto skutočnosti by bola priznaná DPH bezdôvodným obohatením. Súd na základe uvedených skutočností konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a žalobu zamietol. 6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. 8. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd dospel k záveru, že poškodený bol platcom DPH, v dôsledku čoho mal reálnu možnosť si uplatniť odpočet DPH. Z tohto dôvodu údajne nešlo o nárok, ktorý by mal žalovaný vyplatiť žalobcovi v rámci regresu (§ 813 OZ). Uviedol, že v danom prípade však nevznikol poškodenému nárok na odpočet DPH. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové vozidlo využíval na podnikanie neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. Takáto možnosť prichádza do úvahy iba pri poškodení vozidla, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu za opravu vozidla. Keďže DPH by bola bežnou súčasťou ceny diela, predstavovala by pre poškodeného časť nákladov, ktorú by musel vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Ak si poškodený môže DPH odpočítať, nie je dôvod na to, aby bola súčasťou poistného plnenia. 9. Uviedol, že v prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Ani prípadný predaj použiteľných zvyškov, ktorých hodnotu žalobca vyčíslil na sumu vo výške 1.720,- Eur (nejde o hodnotu vozidla, ako nesprávne uviedol prvoinštančný súd), neumožňuje poškodenému odpočet DPH z vozidla. Poukázal na to, že odhliadnuc od uvedeného, pri výpočte hodnoty motorového vozidla postupoval likvidátor v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). S poukazom na ust. § 2 vyhlášky uviedol, že nakoľko vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, nie je dôvod na to, aby žalobcovi nebolo poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu. Táto náhrada musí nevyhnutne kopírovať výšku skutočnej škody, ktorej výpočet stanovuje vyhláška. Vyhláška výslovne uvádza, že do všeobecnej hodnoty majetku sa nezapočítava DPH len v prípade, ak ide o typ vozidla, ktorý sa ako nový nepredával v žiadnej z krajín Európskej únie. Okrem uvedenej výnimky obsahuje vyhláška, v súvislosti s DPH, už iba povinnosť znalca uviesť, či vypočítaná východisková hodnota, všeobecná hodnota, resp. reprodukčná obstarávacia hodnota, je s DPH alebo bez DPH. To znamená, že vyhláška považuje za obvyklý výpočet s DPH. Je zrejmé, že zákonodarca uvažoval o výnimkách skôr v intenciách zamedzenia dvojitého zdanenia, ako v úmysle znížiť plnenie škodcu o uplatnenú DPH. V nadväznosti na uvedené poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.03.2019, č.k. 3Cob/192/2018-228. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nemohol žalobu voči žalovanému zamietnuť, a preto žalobca považoval napadnutý rozsudok za nezákonný a navrhol ho zmeniť. 10. Žalobca ďalej namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP uviedol, že účelom odôvodnenia rozsudku je umožniť stranám sporu vyabstrahovať myšlienkový postup súdu pri jeho rozhodovaní. Pokiaľ súd žalobu zamietne, musí žalobcovi presvedčivým a najmä preskúmateľným spôsobom uviesť dôvody takéhoto procesného postupu. Inak dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Naznačeným spôsobom však súd prvej inštancie nepostupoval, čím znemožnil vecnú reakciu žalobcu na správnosť jeho rozhodnutia. Tieto pochybenia súdu vedú k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. 11. Mal za to, že súd sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami uvádzanými žalobcom, prezentovanými aj v odvolaní. Svoje odôvodnenie obmedzil iba na jeden odsek (ods. 19), pričom takto radikálne zjednodušené odôvodnenie nemôže spĺňať elementárne zákonné požiadavky na riadne odôvodnené rozhodnutie. Navyše sa nevysporiadal ani s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.03.2019, č.k. 3Cob/192/2018-228, na ktorý žalobca odkazoval a ktorý sa v rovnakej veci stotožnil s argumentáciou žalobcu. K významnosti zákonnej požiadavky riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí poukázal aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.03.2012 sp. zn. I. ÚS 327/2010 publikovaný v ZSP pod č. 13/2012 a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 02.04.2009 sp. zn. IV. ÚS 110/2009 (publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 93/2009). Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých súvislostiach má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Uvedené závery vyplývajú aj zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania. 12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok je vecne správny, odvolanie nie je dôvodné a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na to, žalobca v odvolacom konaní neprodukoval žiadne nové skutočnosti a obmedzil sa iba na tvrdenia, ktoré už uviedol v konaní pred súdom. Nestotožnil sa s argumentáciou uvádzanou v odvolaní, daň (DPH) nie je skutočným nákladom podnikateľa, ktorý je platcom DPH. Pri úhrade DPH neprichádza reálne k úbytku na majetku takéhoto platiteľa, ktorý si „vratku“ DPH uplatní. Inými slovami, ak by došlo k poistnému plneniu aj vo výške DPH, potom by na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Považoval za nesprávne, aby bola poškodenému vyplatená náhrada škody, ktorá zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty za poškodené vozidlo, ktoré poškodený používal na podnikateľské účely a pri kúpe ktorého mal možnosť uplatniť si odpočet DPH. 13. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej na základe škodovej udalosti nemal poškodenému vzniknúť nárok na odpočet DPH. Poškodenému predsa vznikol nárok na odpočet DPH v súvislosti s nadobudnutím motorového vozidla. Majetková hodnota poškodeného sa preto znížila o sumu, ktorá nemôže zahŕňať DPH. Náhrada škody poskytnutá od žalovaného kopíruje výšku skutočnej škody a nie výšku poistného plnenia poskytnutého poškodenému zo strany žalobcu. Napriek uvedenému žalobca vznik daňovej povinnosti v konaní ani nepreukázal. V prípade, že by žalovaný plnil žalobcovi sumu zodpovedajúcu výške DPH, došlo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. 14. Výklad vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. zo strany žalobcu pripúšťa situáciu, kedy by muselo byť poškodeným z poistných udalostí poskytnuté poistné plnenie spolu s DPH aj napriek skutočnosti že by im na DPH nevznikol nárok, čo považoval za výklad contra legem. Na základe
uvedeného mal za to, že súd vydal vecne správny rozsudok, v ktorom uviedol riadne a presvedčivé odôvodnenie. 15. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v odvolaní a žiadal, aby Krajský súd v Bratislave v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. 16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolacou replikou, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 18. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 19. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 20. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 23. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý rozsudkom zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti uplatneného nároku voči žalovanému. So závermi súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ak súd dospel k záveru, že poškodený bol platcom DPH, v dôsledku čoho mal reálnu možnosť uplatniť si odpočet DPH a z tohto dôvodu nejde o nárok, ktorý by mal žalovaný vyplatiť žalobcovi v rámci regresu. Ďalej v konaní namietol absenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku, jeho nepreskúmateľnosť, ktorá zakladá tzv. inú vadu konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa v rozsudku nedostatočným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami žalobcu, prezentovanými aj v odvolaní a tiež s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/192/2018-228 zo dňa 06.03.2019. 24. Odvolací súd sa ako prvým zaoberal odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý namietol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Stotožnil sa s jeho argumentáciou namietajúcou nesprávne právne posúdenie týkajúce sa žalobcom uplatnenej DPH v rámci regresu podľa § 813 OZ. Skutkovým základom prejednávanej veci je škodová udalosť, ktorá sa stala dňa 24.02.2018 v Šamoríne. Žalobca ako poisťovňa uzatvoril so spoločnosťou DZB Slovensko, s.r.o. poistnú zmluvu, ktorou bolo poistené motorové vozidlo Škoda Octavia combi, EČV: BL-588AK pre prípad havárie, krádeže alebo živelnej udalosti. Dňa 24.02.2018 došlo ku škodovej udalosti tak, že do zaparkovaného poisteného vozidla u žalobcu narazilo motorové vozidlo Renault EČV: DS-289FK vo vlastníctve Norberta Parnahaja, ktorý mal zmluvne dohodnuté zákonné poistenie u žalovaného. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.05.2018 súd zistil, že žalobca plnil svojmu poistencovi titulom náhrady škody z havarijného poistenia sumu 2.538,56 Eur. Výzvou zo dňa 28.05.2018 si žalobca uplatnil regresný nárok vo výške 2.818,56 Eur u žalovaného s termínom úhrady do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný priznal
žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.968,56 Eur, z ktorého po odpočítaní DPH vo výške 494,76 Eur uhradil žalobcovi sumu 2.473,80 Eur. Žalovaná istina 344,76 Eur predstavuje rozdiel medzi uplatneným regresným nárokom žalobcu vo výške 2.818,56 Eur a vyplateným poistným plnením vo výške 2.473,80 Eur. 25. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť, či žalovaný mal vyplatiť žalobcovi nárok z poistenia s alebo bez DPH. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poškodený bol platcom DPH, v dôsledku čoho mal reálnu možnosť uplatniť si odpočet DPH a z tohto dôvodu nejde o nárok, ktorý by mal žalovaný vyplatiť žalobcovi v rámci regresu. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožnil a zhodne so žalobcom uvádza, že poškodenému nevznikol nárok na odpočet DPH. Samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové vozidlo využíval na podnikanie neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. Takáto možnosť prichádza do úvahy iba pri poškodení vozidla, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu za opravu vozidla. Keďže DPH by bola bežnou súčasťou ceny diela, predstavovala by pre poškodeného časť nákladov, ktorú by musel vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. V prípade, ak by si mohol poškodený DPH odpočítať, nie je dôvod na to, aby bola súčasťou poistného plnenia. V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) však niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Ani prípadný predaj použiteľných zvyškov, ktorých hodnotu žalobca vyčíslil na sumu vo výške 1.720 Eur neumožňuje poškodenému odpočet DPH z vozidla. 26. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca má nárok na poskytnutie DPH z poistného plnenia, odpočítanie DPH žalovaným z poskytnutého plnenia bolo vykonané neoprávnene. Aj keď poškodený bol platcom DPH, žalovaný nepreukázal, že došlo k oprave poškodeného motorového vozidla, a teda k poskytnutiu služby v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, takže niet osoby, voči ktorej by si poškodený, resp. žalobca mohol DPH odpočítať. K rovnakému záveru pri skutkovo obdobnej veci dospel Krajský súd v Bratislave aj v rozsudku sp. zn. 1Cob/156/2019 zo dňa 21.05.2020, v ktorom vyslovil právny názor, že pri totálnej škode, keď nie je možné opraviť zničené vozidlo, nedochádza ani k poskytnutiu služby a vystaveniu faktúry zo strany servisu za opravu vozidla, a niet preto ani osoby, voči ktorej by si mohol žalobca DPH odpočítať. Obdobný právny názor vyslovil aj Okresný súd Bratislava I v rozsudku sp. zn. 37Cb/49/2014 zo dňa 12.06.2019, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Cob/207/2019 zo dňa 03.12.2020, kde súdy uviedli, že v prípade náhrady škody daňový subjekt nie je povinný zo vzniknutej náhrady škody zaplatiť DPH, neuplatňuje DPH v súvislosti so vzniknutou škodou na vstupe ani výstupe. Námietku žalovaného o možnosti zákonného odpočtu DPH žalobcom tak súdy považovali v tomto prípade ako nedôvodnú. 27. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v napadnutom rozsudku s jeho argumentáciou v tomto smere, ani s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.03.2019, č.k. 3Cob/192/2018-228, na ktorý odkazoval a ktorý sa v obdobnej veci stotožnil s argumentáciou žalobcu a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým priznal poistné plnenie v celej výške regresného nároku, a to v časti nevyplatenej DPH. Krajský súd v Bratislave v uvedenom rozsudku konštatoval, že “...samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové vozidlo využíval na podnikanie neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Podľa ustanovenia § 2 písm. g/ vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku „Na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty." Keďže Vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, nie je dôvod na to, aby žalovaný túto skutočnosť rozporoval a odmietol žalobcovi nahradiť poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu. Vyhláška výslovne uvádza že do všeobecnej hodnoty majetku sa nezapočítava DPH len v prípade, ak ide o typ vozidla, ktorý sa ako nový nepredával v žiadnej z krajín Európskej únie.“ 28. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, ktorý v odvolaní poukázal na to, že v danom prípade pri výpočte hodnoty motorového vozidla postupoval likvidátor v súlade s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Vyhláška v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla. Nie je preto dôvod, aby žalovaný túto skutočnosť rozporoval a žalobcovi odmietol nahradiť poistné plnenie v rozsahu skutočnej škody aj vrátane DPH. Žalovaný tak nepostupoval správne, keď poskytol poistné plnenie po odpočítaní DPH, nakoľko žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia v celej výške regresného nároku, a to aj v časti nevyplatenej DPH. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca dôvodne okrem istiny uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe 5 % ročne z dlžnej sumy, ktoré si uplatnil až odo dňa 25.07.2018, posledného pokusu žalobcu o mimosúdne vyriešenie veci. 29. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok v časti I. výroku zmenil a žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011). 31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 32. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil aj v napadnutej časti II. výroku tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, nakoľko bol v konaní v plnom rozsahu úspešný. 35. Nakoľko žalobca bol plne úspešný aj v odvolacom konaní má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 38. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.