Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/156/2023 4123237121 31. 03. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:4123237121.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci navrhovateľa: B.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX D., zastúpený: PATENT IURIST s. r. o., Dostojevského rad 5, 811 01 Bratislava, IČO: 36 724 467, v konaní o návrhu na odvolanie likvidátora spoločnosti Prvá Komunálna Finančná, a.s. v likvidácii, Samova 11, 949 01 Nitra, IČO: 36 557 129, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, odd. Sa, vložka č. 10214/N, zastúpená: LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábr. 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, o odvolaní navrhovateľa voči uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 32CbR/45/2023 - 56 zo dňa 26. 10. 2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 32CbR/45/2023 - 56 zo dňa 26. 10. 2023 p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 32CbR/45/2023 - 56 zo dňa 26.10.2023 vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľa na odvolanie RNDr. Anny Kesanovej z funkcie likvidátora spoločnosti Prvá Komunálna Finančná, a.s. v likvidácii, IČO: 36 557 129 a o trovách konania vo výroku II. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal odvolania RNDr. Anny Kesanovej z funkcie likvidátora spoločnosti Prvá Komunálna Finančná, a.s. v likvidácii a jej nahradenia nezávislým likvidátorom zo zoznamu správcov, z dôvodu podozrenia, že porušuje povinnosti likvidátora. Návrh odôvodnil tým, že likvidátorka je súčasne predsedníčkou predstavenstva spoločnosti a z titulu funkcie má prehľad o aktivitách a majetkových pomeroch spoločnosti. Dôvodil, že proti uzneseniam valného zhromaždenia zo dňa 24.06.2021, na základe ktorých spoločnosť vstúpila do likvidácie a za likvidátora bola ustanovená RNDr. Anna Kesanová, podal protesty a žalobu, konanie je vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 31Cb/76/2021. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 24/2022, ktorého súčasťou je ocenenie poistného kmeňa PKF a.s., ktorého hodnota predstavuje 1.323.599 Eur, avšak v súpise aktív/majetku sa poistný kmeň neuvádza, preto je evidentné, že majetková hodnota bola prevedená v prospech navrhovateľovi neznámych osôb. Navrhovateľ konštatoval porušenie povinnosti likvidátorky riešiť bezodplatný úbytok majetku spoločnosti. Ďalej namietal, že RNDr. Anna Kesanová je dlhoročnou spolupracovníčkou majoritného akcionára B.. N. L., v dlhoročných vzťahoch vystupuje ako podriadená osoba; pri zadaní mien oboch osôb do Obchodného registra sa nájde výskyt oboch v cca 13 spoločnostiach, ktoré sú aktuálne v konkurze alebo v likvidácii, preto je dôvodná obava, že tento vzťah je vzťahom nadriadeného a podriadenej a existuje dôvodná obava, že likvidátorka preferuje výlučne majetkové záujmy majoritného akcionára. Podľa navrhovateľa likvidátorka porušuje práva minoritných akcionárov pri prístupe k informáciám o nakladaní s majetkom spoločnosti, navrhovateľ nebol pozvaný na valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorom mohol byť informovaný o hospodárení spoločnosti a podieľať sa na schválení účtovnej závierky za uplynulé účtovné obdobie, napriek tomu došlo k
schváleniu riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti za obdobie 08/2021 - 12/2022, ktorá bola následne zaslaná daňovému úradu. Uvedené podľa navrhovateľa potvrdzuje, že likvidátorka nemá záujem informovať minoritných akcionárov o finančných záležitostiach spoločnosti a vykonáva činnosť výlučne v prospech majoritného akcionára. Navrhovateľ má dôvodné podozrenie, že likvidátorka svojou činnosťou spôsobí akcionárom spoločnosti škodu veľkého rozsahu. 2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že uznesením č. k. 32CbR/45/2023-31 zo dňa 23.08.2023 začal konanie o odvolanie likvidátora spoločnosti Prvá Komunálna Finančná, a.s. v likvidácii, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2023. Ďalej uviedol, že k podanému návrhu sa vyjadril spoločný právny zástupca spoločnosti Prvá Komunálna Finančná, a.s. a likvidátora. Uviedol, že likvidátorka je síce predsedníčkou predstavenstva spoločnosti, avšak zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz súčasne vykonávať tieto funkcie, a to ani vo vzťahu k dlhoročnej spolupráci s majoritným akcionárom B.. N.K. L.; je obvyklé, že podnikatelia menujú do funkcií v štatutárnych orgánoch spoločností, v ktorých majú majoritnú účasť, osoby ktorým dôverujú, čo ich nezbavuje povinnosti vykonávať funkciu v zmysle § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, k porušeniu ktorej zo strany likvidátorky nedošlo a navrhovateľ takéto konanie ani netvrdil. Skutočnosť, že je vedené konanie o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia o vstupe do likvidácie nezakladá dôvod na odvolanie likvidátorky. Obsah znaleckého posudku č. 4/2022 mu nie je známy; v konaní spis. zn. 31Cb/76/2021 je súčasťou spisu znalecký posudok č. 3/2022 znaleckej organizácie Ústav pre výskum, vedu a znalectvo s.r.o. vypracovaný na stanovenie všeobecnej hodnoty akcií spoločnosti Slovak Tourism, a.s. k 24.05.2016. K stranám 30 - 32 navrhovateľom predloženého znaleckého posudku č. 4/2022 uviedol, že tento je pravdepodobne vypracovaný k časovému obdobiu r. 2016, kedy spoločnosť Prvá Komunálna Finančná a.s. disponovala licenciou na výkon činnosti samostatného finančného agenta podľa § 7 zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom poradenstve, a teda aj poistným kmeňom poistencov. Ku dňu vstupu do likvidácie dňa 01.08.2021 spoločnosť nedisponovala žiadnym poistným kmeňom. Na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 24.06.2019, na ktorom sa rozhodlo o zrušení predmetu činnosti výkon činnosti samostatného finančného agenta podľa § 7 zák. č. 186/2009 o finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu, že spoločnosť nemala zodpovedného zástupcu na vykonávanie činnosti podľa platnej legislatívy, bol prítomný aj navrhovateľ so svojim právnym zástupcom. Ku dňu 14.10.2019 zaniklo spoločnosti oprávnenie na výkon tejto činnosti, preto k danému dňu spoločnosť žiadnym tzv. „poistným kmeňom“ nedisponovala a ku dňu vstupu do likvidácie, t.j. 01.08.2021 nemala žiaden „poistný kmeň“, zamestnancov, ani nespolupracovala so žiadnymi obchodníkmi z oblasti poisťovníctva, preto likvidátor nemohol navrhovateľom tvrdenú majetkovú hodnotu zaradiť do súpisu aktív/majetku. Likvidátor zverejnil v Obchodnom vestníku č. 172/2021 zo dňa 07.09.2021 oznámenie o vstupe do likvidácie, vyzval na prihlásenie pohľadávok, vyhotovil zoznam prihlásených pohľadávok, ktorý uložil do zbierky listín, vyhotovil základný zoznam majetku, ktorý uložil do zbierky listín, rovnako si splnil povinnosť podľa § 75f Obchodného zákonníka, zostavil mimoriadnu účtovnú závierku podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie a uložil ju do zbierky listín; likvidátor si počas celej likvidácie plní svoje povinnosti a postupuje v súlade so zákonom, neporušuje práva akcionárov na informácie ani iné ich práva, pričom podotýka, že ak by likvidátorovi bola zo strany navrhovateľa doručená žiadosť o sprístupnenie informácii podľa § 75j ods. 3 Obchodného zákonníka, bolo by mu umožnené nahliadnuť do príslušných dokumentov, no žiadna takáto žiadosť doposiaľ likvidátorovi doručená nebola. K namietanému porušeniu práv v súvislosti s nezvolaním valného zhromaždenia za účelom schválenia individuálne účtovnej závierky za obdobie 08/2021 - 12/2022 (ktorá bola zverejnená v registri účtovných závierok dňa 27.03.2023) uviedol, že likvidátor má povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa § 41 ods. 4 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov až k 31. decembru druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom spoločnosť vstúpila do likvidácie, t.j. k 31.12.2023. Účtovnú závierku za obdobie 08/2021 - 12/2022 zaslal elektronicky na daňový úrad spolupracovník likvidátora, bývalý dlhoročný ekonóm spoločnosti B.. H. Š., bez vedomia likvidátora s dobrým úmyslom odovzdania finančných výkazov ku koncu účtovného obdobia na základe omylu a nesprávneho výkladu § 41 ods. 4 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nakoľko bol od 20.04.2023 práceneschopný a dňa 08.05.2023 zomrel, nedošlo k späťvzatiu účtovnej závierky, avšak pokiaľ neexistovala povinnosť vyhotovenia riadnej individuálnej účtovnej závierky k 31.12.2022, ani jej dobrovoľné zverejnenie nemôže zakladať porušenie práv akcionárov. 3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dôvodov uvedených v návrhu, vo veci rozhodol postupom podľa § 304 písm. b) zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“), § 308 CMP, § 2 ods. 2 CMP, vec právne posúdil podľa ustanovení § 71 ods. 1, ods. 2, § 72 ods. 1 až ods. 4 ObZ, § 73 ods. 4 ObZ, § 74 ObZ, § 75b ods. 3 ObZ, § 75c, § 75e, § 75f, § 75g, § 75h, § 187 ods. 1 písm. e), § 40 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 194 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), § 17 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvodnosť návrhu na odvolanie likvidátora v tom, že likvidátorka je súčasne aj predsedníčkou predstavenstva spoločnosti a priklonil sa k názoru spoločného právneho zástupcu spoločnosti a likvidátora, podľa ktorého je obvyklé a pochopiteľné, že podnikatelia menujú do funkcií v štatutárnych orgánoch spoločností, v ktorých majú majoritnú účasť, osoby ktorým dôverujú. Poukázal na zákonné predpoklady ustanovenia do funkcie likvidátora spoločnosti v § 72 ObZ, povinnosti likvidátora pri výkone pôsobnosti podľa § 74 ObZ a zákonné požiadavky na výkon funkcie člena predstavenstva v § 194 ods. 5 ObZ a uviedol, že pokiaľ tá istá osoba zastáva funkciu likvidátora spoločnosti a aj člena predstavenstva spoločnosti, musí konať v súvislosti s každou svojou funkciou v súlade s citovanými ustanoveniami. Rovnako iniciovanie prebiehajúceho konania o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cb/76/2021 nevyhodnotil ako dôvod na odvolanie likvidátora z funkcie; týmto dôvodom by bolo až meritórne rozhodnutie v danom konaní. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené prevedenie majetkovej hodnoty tzv. „poistného kmeňa“ spoločnosti oceneného Znaleckým posudkom č. 24/2022 na sumu 1.323.599,00 Eur v prospech tretích osôb, súd prvej inštancie uviedol, že v čase vstupu spoločnosti do likvidácie dňa 01.08.2021 už spoločnosť nemala povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta, toto spoločnosti zaniklo 14.10.2019, o čom svedčí odpoveď NBS zo dňa 15.10.2019. K ďalšiemu dôvodu návrhu, že RNDr. Anna Kesanová vystupuje ako podriadená osoba a ako ovládajúca osoba vystupuje Ing. Dušan Kuča, súd prvej inštancie poukázal na už ním uvedené závery, že je bežnou praxou že osoby, ktoré majú dôveru akcionárov alebo spoločníkov spoločností, sú zapísané vo funkciách iných obchodných spoločností, v ktorých majú dané osoby majetkovú účasť, pričom funkciu musia zastávať tak, aby neporušili zákonné povinnosti vzťahujúce sa k tej-ktorej funkcii. K navrhovateľom popísanému porušeniu práv minoritných akcionárov pri prístupe k informáciám týkajúcich sa nakladania s majetkom spoločnosti z dôvodu, že nebol pozvaný na žiadne valné zhromaždenie, na ktorom by sa schvaľovala účtovná závierka za obdobie 08/2021 12/2022, predložená, zostavená a aj schválená dňa 27.03.2023, súd prvej inštancie uviedol, že takéto konanie by bolo možné vyhodnotiť ako možné porušenie povinnosti § 187 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka, avšak s prihliadnutím na skutkové okolnosti vyhodnotil ako pochybenie inej osoby H. Š., ekonóma spoločnosti, čo vyplýva aj zo správy Daňového úradu Nitra. Nakoľko však H. Š. zomrel dňa 08.05.2023 (ako to vyplýva z dedičského spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18D/77/2023), v súčasnosti nie je možné zistiť, na základe akej pohnútky, interpretácie zákona, pokynu alebo omylu tak urobil, priklonil sa k názoru, že tak urobil v dobrej viere a s dobrým úmyslom. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že ak podľa § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka má akciová spoločnosť povinnosť predložiť účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, t.j. účtovná závierka spoločnosti zostavená za obdobie 08/2021 - 12/2022 má byť predložená valnému zhromaždeniu spoločnosti do 31.12.2023; v súčasnosti nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti v zmysle § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka, až v prípade, že tak spoločnosť neurobí, bude na mieste dôvodné porušenie povinností likvidátora spoločnosti. Pokiaľ ide o obavu o možnom vzniku škody veľkého rozsahu akcionárom spoločnosti činnosťou likvidátora, domnienka navrhovateľa nebola doložená žiadnymi dôkazmi nasvedčujúcimi, že by konaním likvidátora mohlo k škode veľkého rozsahu skutočne dôjsť, naviac táto by zakladala zodpovednosť likvidátora, ak by vznik škody vedel byť pripísaný likvidátorovi v príčinnej súvislosti s výkonom likvidácie. 4. Súd prvej inštancie nerozhodoval o podaní B.. Y. G. zo dňa 13.10.2023, ktorým žiadal o pripojenie sa k návrhu na odvolanie likvidátora. Civilný mimosporový poriadok neupravuje inštitút „pripojenie sa k návrhu“, preto podanie vyhodnotil ako názor osoby mimo okruhu účastníkov konania, ktorá sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, no nemá žiadny vplyv na konanie ako také. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a ustanovenia § 53 až 55 CMP sa nevzťahujú na toto konanie. 5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, v odvolacom návrhu navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo zmenil a vo veci sám rozhodol tak, že nasledovne RNDr. Annu Kesanovú odvolá z funkcie likvidátora spoločnosti Prvá Komunálna Finančná, a.s. v likvidácii, IČO: 36 557 129.
6. Navrhovateľ v odvolaní namieta, že mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom a vysvetliť až zarážajúce rozpory v argumentácii, nakoľko mu nezaslal vyjadrenie spoločného právneho zástupcu k jeho návrhu. Podľa navrhovateľa je zarážajúce, že konajúci súd akceptoval, že likvidátor a likvidovaný subjekt sú zastúpené tým istým právnym zástupcom, podľa navrhovateľa je vylúčené, aby záujmy likvidátora a likvidovaného subjektu boli zhodné. Pokiaľ oba subjekty vystupujú v zhode, potvrdzujú argumentáciu navrhovateľa, ktorou zdôvodňoval potrebu výmeny likvidátora za inú osobu, ktorá bude zastávať záujmy likvidovaného subjektu a ostatných akcionárov spoločnosti, nie len záujmy majoritného akcionára subjektu, ktorý, iste nie náhodou, získal majetok v hodnote niekoľko desiatok miliónov euro zápočtom so svojou údajnou pohľadávkou voči likvidovanému subjektu. 7. Navrhovateľ namieta záver súdu prvej inštancie, že z ustanovenia žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz súčasne vykonávať funkcie a rovnako žiadny zákaz neexistuje ani vo vzťahu dlhoročnej spolupráce s majoritným akcionárom. Podľa navrhovateľa samotná skutočnosť, že likvidátorka je dlhoročná spolupracovníčka majoritného akcionára vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti. Nedostatok spôsobilosti byť nezaujatá a posudzovať veci s nadhľadom, odstupom a najmä v mene a záujme likvidovanej spoločnosti a rešpektujúc oprávnené záujmy všetkých akcionárov akcentuje to, že ona samotná tento rozpor nepociťuje. Podľa navrhovateľa likvidátorka reprezentuje a chráni výlučne záujmy majoritného akcionára. 8. Navrhovateľ k záhadne stratenému poistnému kmeňu v hodnote 1,3 mil. Eur, kde podľa argumentu odporcu je podstatným fakt, že spoločnosť nedisponovala licenciou na výkon činnosti samostatného finančného agenta podľa § 7 zák. č. 186/2009 Z.z. a ani poistným kmeňom uvádza, že počas výkonu funkcie predsedu predstavenstva RNDr. Anny Kesanovej došlo k „bezodplatnému“ prevodu poistného kmeňa v hodnote 1.323.599,00 Eur a ku krokom, ktoré mali za následok, že spoločnosti zanikla licencia na výkon činnosti samostatného finančného agenta, preto sa nemala stať likvidátorkou spoločnosti, nakoľko je zodpovedná za tieto úkony majúce za následok stratu majetku v značnej finančnej hodnote. Navrhovateľ považuje za iluzórne, že začne plniť povinnosti likvidátora, teda riešiť pochybenia, resp. úmyselné kroky poškodzujúce spoločnosť a akcionárov. 9. Rovnako navrhovateľ namieta záver súdu prvej inštancie, že ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie, t.j. ku dňu 01.08.2021 spoločnosť nemala v predmete podnikania predmet činnosti „výkon činnosti samostatného finančného agenta podľa § 7 zák. č. 186/2009 Z. z., nemala žiaden „poistný kmeň“, nemala zamestnancov a ani nespolupracovala so žiadnymi obchodníkmi z oblasti poisťovníctva, preto likvidátor nemohol navrhovateľom tvrdenú majetkovú hodnotu zaradiť do súpisu aktív/majetku, ktorý v čase vstupu spoločnosti likvidácie neexistoval. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že ku dňu vstupu do likvidácie už majetok neexistoval, keďže predseda predstavenstva pred tým vykonal právne úkony, aby tento konkrétny a preukázaný majetok vlastníctvom likvidovaného subjektu nebol. Podľa navrhovateľa má likvidátor zákonnú povinnosť riešiť, kto nadobudol tento majetok, za akých podmienok a prečo ho nadobudol bezodplatne a rozdiel medzi skutočnou hodnotou v posudku a hodnotou, ktorú niekto nadobudol za „0“ je rozdielom, ktorý mal byť likvidátorom vymáhaný, rozdiel mal vymáhať od predsedu predstavenstva, ktorý ako osoba uvedené zmenšenie majetku spôsobil. Navrhovateľ v uvedených skutočnostiach vidí dôvod nutnosti výmeny likvidátora, nakoľko nebude vymáhať vzniknutú škodu sám od seba. 10. Navrhovateľ sa nestotožňuje ani s tvrdením, že likvidátor si plní svoje povinnosti, uvádza, že bezúčelne predlžuje likvidáciu tým, že vedie nezmyselné právne spory s veriteľmi, ktorí si prihlasujú svoje pohľadávky do likvidácie. Likvidátor absurdným spôsobom popiera pohľadávky, ktoré už medzičasom minimálne v dvoch prípadoch priznal veriteľom súd prvého stupňa (B.. E., Slavex Slovakia s.r.o., Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 31.7.2023 sp. zn. 31Cb/89/2022 vo výške 40.000 Eur s prísl. a Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 4.8.2023 sp. zn. 30Cb/8/2022 vo výške 10.000 Eur s prísl.), rovnako popiera pohľadávky ďalším veriteľom (B.. G.), s tvrdením, že sa pohľadávka nenachádza v účtovníctve. Navrhovateľ v odvolaní prezentuje úvahu, odkiaľ likvidátorka resp. likvidovaný subjekt čerpajú finančné prostriedky na vedenie súdnych sporov a ak sú hradené tretím subjektom, vyvstáva otázka, prečo by tretí subjekt platil za tieto služby a do akej miery sú jeho daňovými výdavkami. 11. Navrhovateľ možnosť požiadať o nahliadanie do dokumentov považuje za tvrdenie „evidentne mienené skôr ako iróniu a výsmech“ a uvádza, že nemôže byť mienené ako možnosť získať reálny obraz o účtovníctve spoločnosti. Navrhovateľ poukazuje v tejto súvislosti na to, že likvidátorka je
zodpovedná za vyhotovenie a zverejnenie riadnej účtovnej závierky. Navrhovateľ k námietke, že závierka nebola schválená oprávnenými osobami, nesúhlasí so záverom súdu, že likvidátorka takúto povinnosť nemala, resp. zodpovedný je zosnulý spolupracovník predsedníčky predstavenstva. Ak spoločnosť vyhotovila riadnu individuálnu účtovnú závierku za obdobie 08/2021 - 12/2022, akcionári majú túto prerokovať a vyjadriť sa k nej, bez ohľadu na to, či spoločnosť mala alebo nemala zákonnú povinnosť ju vyhotoviť. Tvrdenie, pokiaľ neexistovala povinnosť vyhotovenia riadnej individuálnej účtovnej závierky k 31.12.2022, ani jej dobrovoľné zverejnenie nemôže zakladať porušenie práv akcionárov, navrhovateľ považuje za popretie základnej právnej logiky. Ak bola riadna účtovná závierka vyhotovená a založená do zbierky listín, či inom verejne prístupnom mieste ako schválená, dokonca s uvedením dátumu schválenia 27.03.2023 bez toho, že by ju príslušný orgán schválil, jedná sa o flagrantné porušovanie povinností likvidátora. 12. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili účastníci 1/ Prvá Komunálna Finančná, a.s. v likvidácií a 2/ RNDr. Anna Kesanová, napadnuté rozhodnutie považujú za vecne správne a navrhujú odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Namietajú, že v doručenom odvolaní navrhovateľa neidentifikovali žiadne konkrétne odvolacie dôvody a navrhovateľ v podanom odvolaní namieta len voči odôvodneniu napadnutého uznesenia, čo je v zmysle § 358 CSP neprípustné (ustanovenia CSP sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použijú primerane, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak). 13. Účastníci 1/ a 2/ v prvom rade uvádzajú, že konanie o odvolaní likvidátora je v zmysle § 304 písm. b) CMP konaním, ktoré môže začať súd aj bez návrhu, aj v tejto veci súd o začatí konania vydal uznesenie č. k. 32CbR/45/2023- 31 zo dňa 23.08.2023.V prípade konaní, ktoré súd začal ex offo v zmysle § 23 ods. 2 CMP teda nemožno použiť primeranú aplikáciu § 167 CSP, súd teda postupoval v zmysle § 27 CMP, kedy doručil uznesenie o začatí konania účastníkom do vlastných rúk, následne v zmysle § 30 CMP postupoval tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania, pričom vyhodnotil vyjadrenia a dôkazy zabezpečené v súdnom spise. Predmetné nesporové konanie nepodlieha princípom kontradiktórnosti, ktorej nevyhnutnou súčasťou je povinnosť doručenia žaloby, vyjadrenia k žalobe a následnej repliky a dupliky účastníkom sporového konania. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ by aj odvolací súd mal za to, že ust. § 167 CSP sa malo primerane aplikovať na toto konanie, potom na túto potenciálnu vadu konania pred súdom prvej inštancie nemožno vôbec prihliadať, keďže nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 14. Účastníci 1/ a 2/ považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, keďže neboli dané žiadne dôvody na odvolanie likvidátora podľa § 73 ods. 4 Obchodného zákonníka, nakoľko neporušil žiadnu zo svojich povinností. Žiadne zarážajúce rozpory v argumentácii, ako tvrdí odvolateľ, neexistujú a žiaden právny predpis nezakazuje, aby bol likvidátor, ako aj spoločnosť v likvidácii, v konaní o odvolanie likvidátora zastúpení rovnakým právnym zástupcom. Neobstojí ani argument odvolateľa, že dlhoročná spolupráca majoritného akcionára a likvidátorky zakladá pochybnosti o nezaujatosti a spôsobuje nespôsobilosť na výkon funkcie likvidátora. Pokiaľ likvidátor koná v zmysle § 74 ObZ tak, že pri rozhodovaní zohľadní všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachováva mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, pri výkone svojej pôsobnosti neuprednostňuje svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti (pričom nič z toho sa nepreukázalo), nie je dôvod na jeho odvolanie. Ani navrhovateľom iniciované a právoplatne neukončené konanie pred Okresným súdom Nitra spis. zn. 31Cb/76/2021 o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia o vstupe do likvidácie a menovaní likvidátora, nezakladá dôvod na odvolanie likvidátorky. Ako aj sám odvolateľ uviedol v odvolaní, spoločnosť ku dňu vstupu do likvidácie nedisponovala poistným kmeňom, tento majetok neexistoval, preto ho likvidátor nemohol zaradiť do súpisu majetku. Okolnosti predchádzajúce vstupu spoločnosti do likvidácie nemajú žiaden vplyv na plnenie povinností likvidátora a ani sa pri posudzovaní plnenia jeho povinností nezohľadňujú. 15. Likvidátorka sa vo vyjadrení dôrazne ohradila voči nepodloženým obvineniam odvolateľa, že by ako štatutárny orgán bezodplatne pred vstupom do likvidácie previedla poistný kmeň v hodnote 1,3 mil. Eur na tretie osoby, k žiadnej takej udalosti nedošlo. Ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie dňa 1.8.2021 spoločnosť nemala v predmete podnikania činnosť výkon činnosti samostatného finančného agenta podľa § 7 zák. č. 186/2009 Z. z., nevlastnila žiaden tzv. „poistný kmeň“ a teda ako likvidátorka nemohla
tvrdenú majetkovú hodnotu zaradiť do súpisu aktív/majetku. Likvidátorka tiež vo vyjadrení uvádza, že pokiaľ odvolateľ požiadal o sprístupnenie informácií podľa § 75j ods. 3 Obchodného zákonníka, umožnila by mu do príslušných dokumentov nahliadnuť, avšak žiadna takáto žiadosť likvidátorke doručená nebola. Rovnako nemala povinnosť zostaviť riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2022, keďže je likvidátor povinný zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku podľa § 41 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov až k 31. decembru druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom spoločnosť vstúpila do likvidácie, t. j. k 31.12.2023 a aj keď k jej vyhotoveniu zo strany dlhoročného ekonóma spoločnosti došlo, nezakladá to žiadne porušenie povinností likvidátora a náhle a nečakané úmrtie ekonóma bohužiaľ spôsobilo, že túto svoju chybu a „nadprácu“ už nestihol napraviť. Účastníci 1/ a 2/ zotrvávajú na tom, že pokiaľ neexistuje povinnosť vyhotovenia riadnej individuálnej účtovnej závierky k 31.12.2022, ani jej dobrovoľné zverejnenie nemôže zakladať porušenie práv akcionárov a nemôže ani ísť o také porušovanie povinností alebo iný vážny dôvod, ktorý v zmysle § 73 ods. 4 Obchodného zákonníka zakladá dôvod na odvolanie likvidátora. 16. Podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa čl. 7 základných princípov CMP, úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci. 20. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. 21. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 22. Podľa § 304 písm. b) CMP, konanie v niektorých veciach právnických osôb je konanie o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj rozhodovanie o odmene likvidátora. 23. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“), bez ohľadu na spôsob ustanovenia likvidátora môže súd na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právny záujem, vrátane likvidátora odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti, alebo z iného vážneho dôvodu. 24. Podľa § 74 ObZ, likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) v spojení s § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožnil v celom rozsahu, preto na neho v konkrétnostiach v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. K jednotlivým dôvodom odvolania odvolací súd pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 26. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa voči nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, tieto vidí odvolateľ v odňatí možnosti mu konať pred súdom z dôvodu nedoručenia vyjadrenia spoločného právneho zástupcu likvidátora a likvidovaného subjektu k návrhu a tiež v tom, že súd prvej inštancie akceptoval, že likvidátor a likvidovaný subjekt sú zastúpení tým istým právnym zástupcom. Uplatnené
odvolacie dôvody odvolací súd subsumoval ako dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 27. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie nedoručil vyjadrenie likvidátora a likvidovaného subjektu k návrhu navrhovateľovi, avšak povinnosť súdu doručiť vyjadrenie protistrane aj nad rámec zákonnej úpravy je minimálnym štandardom pri napĺňaní princípu kontradiktórnosti v civilnom sporovom konaní. Na civilné mimosporové konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku len ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak (§ 2 ods. 1 CMP). Konanie o odvolanie likvidátora v posudzovanej veci bolo začaté uznesením č. k. 32CbR/45/2023-31 zo dňa 23.08.2023, nejde o civilné sporové konanie, ale mimosporové konanie upravené v ustanovení § 304 písm. b) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), kde v súlade s čl. 7 veta druhá a tretia Základných princípov CMP formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. Podľa čl. 7 veta tretia Základných princípov CMP v záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci. Zároveň podľa § 37 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 28. Odvolací súd v súvislosti s vadami doručovania vyjadrenia poukazuje aj na názor vyslovený Ústavným súdom SR v ods. 27 odôvodnenia rozhodnutia IV. ÚS 168/2021-15 zo dňa 23.3.2021, kde „v súvislosti s poukazom sťažovateľa na judikatúru ESĽP, napr. rozhodnutie vo veci F. proti Slovenskej republike (rozhodnutie ESĽP z 13. 1. 2015, sťažnosť č. 17127/12), ústavný súd dodáva, že zo spomínaného rozhodnutia ESĽP nevyplýva, že by ESĽP v záujme rešpektovania kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní požadoval doručenie podania účastníka konania protistrane na vyjadrenie za každých okolností. Pre doručenie podania na vyjadrenie protistrane sa požaduje, aby dané podanie otváralo priestor pre ďalšiu diskusiu, resp. iný osobitný dôvod. Rovnako z rozhodnutí ESĽP z 15. januára 2013 vo veci T. a Š. proti Českej republike, z 29. marca 2011 vo veci G. proti Českej republike alebo z 29. marca 2011 vo veci Č. proti Českej republike, pri ktorých ESĽP využil právomoc podľa čl. 35 ods. 3 písm. b) dohovoru v znení protokolu č. 14 k dohovoru vyhlásiť za neprijateľnú každú individuálnu sťažnosť, pokiaľ sa domnieva, že sťažovateľ neutrpel podstatnú ujmu, možno vyvodiť, že (aj) pre porušenie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v prípade nedoručenia vyjadrenia účastníka konania protistrane na vyjadrenie sa požaduje, aby takýmto postupom došlo k spôsobeniu podstatnej ujmy na právach sťažovateľa (I. ÚS 457/2016). Uvedené názory podporuje aj najnovšia judikatúra ESĽP, konkrétne rozhodnutie vo veci C. E. proti Slovenskej republike z 15. októbra 2020, ktorým zamietol sťažnosť menovaného pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu nedoručenia vyjadrenia protistrany v dovolacom konaní, poukazujúc na skutočnosť, že predmetné vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové skutkové ani právne tvrdenia.“ Pri posudzovaní postupu v kontradiktórnom konaní (o ktoré ale nejde v tejto veci) Ústavný súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 155/2020 vyslovil, že „ochrana základných ľudských práv a slobôd by však mala byť praktická, účinná a funkčná. Aj z tohto dôvodu ústavný súd nie je bezvýhradným zástancom formalistického prístupu pri posudzovaní kontradiktórnosti konania. Preto je potrebné určiť kritériá, kedy nie je potrebné, aby súd strane doručil podanie protistrany na prípadné vyjadrenie. Tieto kritériá sa môžu vyvíjať a formovať aj v závislosti od typu konania. Nepochybne však medzi ne patrí situácia, ak je vyjadrenie bezobsažné, ak sa v ňom len opakujú už uvedené argumenty alebo ak v danej veci do úvahy prichádza len určité súdom zvolené riešenie, na ktoré vyjadrenie strany nemôže mať žiadny vplyv.“ 29. V medziach vyslovených úvah odvolací súd teda zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci nejde o kontradiktórne konanie, ale mimosporové konanie, preto skúmal, či nedoručenie vyjadrenia k návrhu navrhovateľovi v prejednávanej veci je možné kvalifikovať ako taký nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej inštancie znemožnil navrhovateľovi, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na čl. 7 veta tretia mohol upustiť od vykonania tohto úkonu a ani v prípade doručenia vyjadrenia navrhovateľovi by neprichádzalo vzhľadom na dôvody prezentované navrhovateľom v návrhu iné rozhodnutie v merite veci. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že na prípadné vady konania pred súdom prvej inštancie v civilnom mimosporovom konaní prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 67 CMP), preto tvrdený nesprávny postup súdu prvej inštancie (ktorý by ale ako nesprávny bolo možné nepochybne hodnotiť v sporovom, kontradiktórnom konaní) by bol zhojený možnosťou vysvetliť ním tvrdené „až zarážajúce rozpory v argumentácii“ a možnosťou vyjadriť sa k vyjadreniu spoločnosti a likvidátora k odvolaniu, ktorú však nevyužil. Uvedené platí najmä veci v kontexte úpravy odvolacieho konania vedeného v režime CMP, keď odvolateľ mohol uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolací súd naviac žiadne „zarážajúce rozpory v argumentácii“ (možnosti vysvetlenia ktorých sa v odvolaní domáha) po preštudovaní podaní likvidátora a likvidovaného subjektu v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, nenašiel. 30. Námietku akceptovania zastúpenia likvidátora a likvidovaného subjektu tým istým právnym zástupcom súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako námietku inej vady konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktorá však môže byť odvolacím dôvodom len za podmienky, že by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd ani túto námietku nevzhliadol ako dôvodnú, a to tak z hľadiska formálneho, keď žiaden právny predpis nebráni zastúpeniu oboch subjektov tým istým právnym zástupcom, a ani z hľadiska materiálneho, keď zastúpenie oboch účastníkov tým istým právnym zástupcom ešte samo o sebe neznamená, že likvidátor pri výkone svojej pôsobnosti nepostupuje s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov (§ 74 v spojení s § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka). 31. Vo vzťahu k ostatným dôvodom odvolania odvolací súd konštatuje, že argumentácia odvolateľa nepresahuje dôvody uplatnené v návrhu na odvolanie likvidátora, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol okrem subjektívnych špekulatívnych úvah žiadny konkrétny argument, ktorý by bol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie, než k akému dospel súd prvej inštancie. Odvolací súd nerozumie úvahe navrhovateľa, prečo by malo byť vylúčené, aby záujmy likvidátora a likvidovaného subjektu boli zhodné. Naopak, z právnej úpravy výslovne vyplýva, že likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti (a aj všetkých jej spoločníkov). Odvolací súd sa tiež stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že ani tvrdený dlhoročný profesionálny vzťah likvidátorky a majoritného akcionára ešte sám o sebe neprejudikuje porušovanie povinností likvidátora a v podrobnostiach odkazuje odvolateľa na ods. 31 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K záveru o porušení povinností likvidátora nie je možné dospieť ani z púheho nekonkrétneho tvrdenia navrhovateľa v odvolaní, že majoritný akcionár „iste nie náhodou získal majetok v hodnote niekoľko desiatok miliónov euro zápočtom so svojou údajnou pohľadávkou voči likvidovanému subjektu“. 32. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu povinností likvidátora prevedením tzv. poistného kmeňa spoločnosti na tretie osoby a nezahrnutím majetkovej hodnoty tzv. poistného kmeňa spoločnosti do majetku likvidovanej spoločnosti odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že spoločnosť vstúpila do likvidácie 01.08.2021, ku dňu vstupu do likvidácie spoločnosť nemala v predmete podnikania predmet činnosti výkon činnosti samostatného finančného agenta podľa § 7 zák. č. 186/2009 Z.z., ktoré oprávnenie zaniklo už dňa 14.10.2019. Spoločnosť ku dňu vstupu do likvidácie nemala žiaden poistný kmeň, likvidátor preto nemohol porušiť povinnosti nezaradením neexistujúcej majetkovej hodnotu v navrhovateľom tvrdenej výške (ktorá napokon ako vyplýva zo spisu, ani nie je hodnotou kmeňa ku dňu vstupu do likvidácie) do súpisu aktív spoločnosti v čase vstupu spoločnosti likvidácie. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že počas výkonu funkcie predsedu predstavenstva RNDr. Anny Kesanovej došlo ku krokom, ktoré mali za následok, že spoločnosti zanikla licencia na výkon samostatného finančného agenta a má byť zodpovedná za úkony majúce za následok stratu majetku v značnej finančnej hodnote, odvolací súd argumentáciu odvolateľa hodnotí ako ničím nepreukázanú, nekonkrétnu, naviac smerujúcu k tvrdenému porušovaniu povinností člena predstavenstva. Navrhovateľ ani v odvolaní k tomuto dôvodu návrhu neuvádza žiaden konkrétny úkon RNDr. Anny Kesanovej, ktorý by bolo možné hodnotiť ako porušenie povinností likvidátora. 33. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdeným dôvodom nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že likvidátor si plní svoje povinnosti z dôvodu, že bezúčelne predlžuje likvidáciu tým, že vedie nezmyselné právne spory s veriteľmi, ktorí si prihlasujú svoje pohľadávky do likvidácie, absurdným spôsobom popiera pohľadávky, ktoré už medzičasom priznal veriteľom súd s tvrdením, že sa pohľadávka nenachádza v účtovníctve. Pokiaľ likvidátor neeviduje pohľadávku uplatnenú veriteľom v účtovníctve spoločnosti, obrana voči takémuto nároku voči likvidovanej spoločnosti nemôže byť kvalifikovaná ako porušenie povinností likvidátora postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami
spoločnosti, a to bez ohľadu na to, ak aj by bol nárok veriteľa neskôr priznaný súdnym rozhodnutím. Špekulatívnymi úvahami navrhovateľa o prípadnom platení poplatkov a právnych služieb spoločnosti tretím subjektom a na to nadväzujúcou úvahou o ich daňovej uznateľnosti, sa odvolací súd ako ničím nepodloženými tvrdeniami nezaoberal. 34. V súvislosti s námietkou porušenia povinnosti likvidátora spočívajúcou v nepredložení riadnej individuálnej účtovnej závierku za obdobie 08/2021 - 12/2022 na schválenie príslušnému orgánu, sa odvolací súd stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu a právnym posúdením súdom prvej inštancie, keď takýto postup likvidátora by bolo možné vyhodnotiť ako porušenie povinnosti podľa § 187 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka, avšak ako správne uzavrel súd prvej inštancie, vzhľadom na skutkové okolnosti a predložené listiny (správa Daňového úrad Nitra) vyhodnotil skutkový stav ako pochybenie inej osoby. Spornú účtovnú závierku, ako aj oznámenie o schválení účtovnej závierky podal dňa 27.03.2023 H. Š., bývalý dlhoročný ekonóm spoločnosti, ktorý zomrel 08.05.2023. Odvolací súd preto závery súdu prvej inštancie, keď sa priklonil k tomu, že tak urobil v dobrej viere a s dobrým úmyslom nevyhodnotil ako nesprávne, keď už v súčasnosti z objektívnych dôvodov nie je možné zistiť, na základe akej pohnútky, interpretácie zákona, pokynu alebo omylu tak urobil. Odvolací súd sa síce stotožňuje s odvolateľom, že likvidátorka je zodpovedná za vyhotovenie a zverejnenie riadnej účtovnej závierky, a teda nie je možné vo vzťahu k príslušnému orgánu preniesť zodpovednosť na zosnulého ekonóma spoločnosti, avšak zároveň súd prvej inštancie za danej situácie správne uzavrel, že v zmysle § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka má akciová spoločnosť povinnosť predložiť účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Sporná účtovná závierka spoločnosti za obdobie 08/2021 - 12/2022 mala byť predložená valnému zhromaždeniu spoločnosti do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje t.j. do 31.12.2023 a v čase rozhodovania súdu tak ešte nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti podľa § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd k úvahe súdu prvej inštancie dodáva, že odvolanie likvidátora súdom je na mieste len vtedy, ak porušuje svoje povinností závažným spôsobom alebo porušuje svoje povinnosti opakovane. Iba drobné či nevýznamné porušenie povinností, ktoré riadny priebeh likvidácie nenarušujú, nie sú dôvodom pre odvolanie likvidátora. Za daného skutkového stavu preto záver súdu prvej inštancie, že neprišlo k porušeniu povinnosti likvidátora vyplývajúcej § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka vzhľadom na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zákonná lehota na predloženie účtovnej závierky valnému zhromaždeniu ešte neuplynula, odvolací súd hodnotí ako správny. 35. Odvolací súd z uvedených dôvodov vyhodnotil odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné, stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci nie sú splnené podmienky pre odvolanie RNDr. Anny Kesanovej z funkcie likvidátora spoločnosti Prvá Komunálna Finančná, a.s. v likvidácii, IČO: 36 557 129, preto podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015ucinnost-od-01.07.2024> rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015-ucinnost-od-01.07.2024> v spojení s § 52 CMP <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-161/2015-ucinnost-od-01.01.2025> tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže v posudzovanej veci nešlo o žiadny z prípadov upravených v § 53 až § 55 CMP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-161/2015-ucinnost-od-01.01.2025>, ktoré by priznanie nároku na náhradu trov konania odôvodňovali. 39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).