Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2CoZm/11/2023 4118209757 17. 06. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:4118209757.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Y.. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. J. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpený: X-legal, s.r.o., Riazanská 806/66A, 831 03 Bratislava, IČO: 55 213 022, proti žalovanému: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. M. XXX/XX, XXX XX B., zastúpená: Mgr. Helena Farkašová, so sídlom Žerotínova bašta 1, 940 02 Nové Zámky, o zaplatenie zmenkovej sumy 19.960,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 27CbZm/4/2018 - 460 zo dňa 22.12.2021 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27CbZm/4/2018 - 460 zo dňa 22.12.2021 vo výrokoch II. a III. v spojení s opravným uznesením č. k. 27CbZm/4/2018 - 530 zo dňa 24.6.2022 p otvrdzuje. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej iba súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 27CbZm/4/2018 - 460 zo dňa 22.12.2021 v spojení s opravným uznesením (ďalej iba napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 03.12.2018, podaného na Okresnom súde Nitra elektronicky dňa 10.12.2018, zamieta (výrok I.), žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 19.960,- Eur a zmenkový úrok vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 19.960,- Eur odo dňa 21.08.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% (výrok III.). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia zmenkovej sumy 19.960,- Eur spolu so zmenkovým úrokom 6% ročne zo zmenkovej sumy ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vystavil dňa 03.08.2018 vlastnú zmenku na rad žalobcu ako veriteľa so zmenkovou sumou 26.240,Eur. Splatnosť zmenky bola stanovená na deň 09.08.2018. Napriek tomu, že zmenka sa stala splatnou, žalovaný žalobcovi uhradil iba časť dlhovanej zmenkovej sumy vo výške 6.280,- Eur, a to dňa 13.08.2018. Po zohľadnení čiastočnej úhrady preto žalobca požaduje zaplatenie zvyšnej časti zmenkovej sumy vo výške 19.960,- Eur. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že predmetom tohto zmenkového konania sú práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 03.08.2018 v Komárne. Jedná sa o zabezpečovaciu zmenku, vlastnú zmenku - vystavenú bez protestu. Súd uviedol, že žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, ktorý vznikol na základe kúpnej zmluvy a jej dodatku a právo uplatnené zo zmenky predstavuje vrátenie rozdielu zníženej kúpnej
ceny. Žalovaný v konaní namietal, že predloženú zmenku podpísal, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, že ide o podpis žalovaného (zmenkového dlžníka), bolo na žalobcovi (majiteľovi zmenky). Majiteľovi zmenky svedčila dôkazná povinnosť preukázať, že žalovaný zmenku podpísal, t. j. že podpis žalovaného na zmenke je pravý. V tomto smere žalovaný najskôr popieral, že zmenku podpísal, následne pri jej predložení na pojednávaní dňa 09.07.2021 uviedol, že podpis je žalovaného (č. l. 395 396). Námietky žalovaného ďalej smerovali ku kauze, keď sa žalovaný bránil tým, že vo vzťahu k Dodatku ku kúpnej zmluve, zmenke a prehlásení o prijatej časti kúpnej ceny nevedel, čo podpisuje, obsah listín mu nebol predložený vopred, nemal čas sa s ich obsahom oboznámiť, ani im nerozumel, nakoľko boli v slovenskom jazyku, pričom žalobca súril s ich podpisom s tým, že ak ich žalovaný nepodpíše, z predaja domu nebude nič. Žalovaný tiež namietal, že neboli dané dôvody na zníženie kúpnej ceny. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len "ZZŠ") a aplikoval príslušné ustanovenia tohto zákona. 5. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný dňa 03.08.2018 vystavil v Komárne vlastnú zmenku bez protestu v prospech remitenta - žalobca Y.. A. B.. Zmenka bola splatná dňa 09.08.2018 a znela na sumu 26.240,- Eur. Žalovaný túto zmenku žalobcovi nepreplatil v celom rozsahu (dňa 13.08.2018 uhradil iba časť vo výške 6.280,- Eur). Preto súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie zvyšnej časti zmenkovej sumy v prospech žalobcu vo výške 19.960,- Eur (Článok I. § 48 Prvý postih ods. 1 bod 1. ZZŠ) a 6% úroku ročne zo zmenkovej sumy od 21.08.2018 až do zaplatenia (Článok I. § 48 Prvý postih ods. 1 bod 2. ZZŠ). Žalobcovi by patril nárok už odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. odo dňa 10.08.2018, avšak žalobca si uplatnil nárok na úrok až odo dňa 21.08.2018, teda súd nemohol priznať viac ako si žalobca uplatnil v žalobe a nárok na úrok uložil žalovanému zaplatiť odo dňa 21.08.2018 tak, ako je uvedené v žalobe. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v konaní najskôr namietal, že predloženú zmenku podpísal. Dôkazné bremeno na preukázanie, že ide o podpis žalovaného (zmenkového dlžníka) bolo na žalobcovi (majiteľovi zmenky). Majiteľovi zmenky svedčala dôkazná povinnosť preukázať, že žalovaný zmenku podpísal, t. j. že podpis žalovaného na zmenke je pravý. V tomto smere bolo navrhnuté skúmanie znalcom, avšak po predložení originálu zmenky na pojednávaní dňa 09.07.2021 (č. l. 395 - 396) žalovaný uviedol, že podpis je jeho. Z uvedeného dôvodu súd znalecké dokazovanie nenariaďoval a ďalej v konaní už bolo nesporné, že zmenku predloženú v tomto spore podpísal žalovaný. 7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní vykonal dokazovanie vo vzťahu ku kauze, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky a zaoberal sa námietkami žalovaného. Mal za to, že v konaní nebolo sporné, že sa jednalo o kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť (č. l. 35 - 38), kde ako predávajúci vystupoval žalovaný a ako kupujúci vystupoval žalobca. Strany uzatvorili dňa 30.07.2018 kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti vedené katastrálnym úradom I. na LV č. XXX, k. ú. C. O.. Dohodnutá bola kúpna cena 142.800,- Eur. Prvá časť kúpnej ceny 28.560,- Eur bola žalovanému uhradená pred podpisom zmluvy v hotovosti a druhá časť kúpnej ceny 114.240,- Eur bola uhradená úverovou bankou žalobcu. Ako vyplýva z jednotlivých vyjadrení strán sporu, došlo k zníženiu kúpnej ceny pre zistené vady na prevádzanej nehnuteľnosti, preto bol uzatvorený Dodatok ku kúpnej zmluve dňa 03.08.2018 (č. l. 34), pričom došlo k zníženiu kúpnej ceny na sumu 88.000,- Eur. Rozdiel medzi pôvodne dohodnutou kúpnou cenou a zníženou kúpnou cenou tak predstavoval čiastku 54.800,- Eur (142.800,- - 88.000,-). Tento rozdiel podľa Dodatku mal byť vrátený žalobcovi. Žalovaný nesúhlasil s tým, že boli splnené podmienky na zníženie kúpnej ceny. V tomto smere však žalobca predložil odborné stanovisko (č. l. 220 - 249), kde boli popísané vady prevádzanej nehnuteľnosti s tým, že bola vyčíslená aj predpokladaná suma na dokončenie rekonštrukčných prác, a to vo výške 65.600,- Eur, z toho sanačné práce vo výške 45.000,Eur. Uvedený listinný dôkaz nebol v konaní relevantným spôsobom vyvrátený. Žalovaný ďalej v konaní namietal, že mu nebola uhradená prvá časť pôvodnej kúpnej ceny vo výške 28.560,- Eur. Táto časť kúpnej ceny však bola žalovanému uhradená pred podpisom zmluvy v hotovosti, o čom žalobca predložil listinný dôkaz. Ďalej sa súd v konaní zaoberal otázkou vôle žalovaného, za týmto účelom bol vykonaný o. i. dôkaz výsluchom svedka X. D.. Súd zo zabezpečených a vykonaných dôkazov vyhodnotil, že žalovaný podpísal všetky dokumenty, ktoré súvisia s kauzou, pričom skutočnosť, že zle rozumie slovensky, resp., že nerozumel, čo podpisuje, príp. že si myslel, že podpisuje listiny, ktoré už predtým podpísal v banke, nie je spôsobilá spochybniť nárok žalobcu. Z výpovede svedka vyplýva, že žalovanému bolo rokovanie tlmočené a že samotný žalovaný ani nepožadoval preklad všetkého, nakoľko rozumie slovensky, pričom
pri rokovaniach bol prítomný aj partner žalovaného, ktorý rovnako podľa výpovede svedka rozumel slovensky. 8. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že jednotlivé námietky žalovaného neboli spôsobilé pre prijatie záveru o tom, že nárok žalobcu je nedôvodný. Žalovaný jednotlivé listiny podpísal, s ich obsahom mal možnosť sa oboznámiť, slovensky vedel, resp. mal k dispozícii žalobcom zabezpečeného tlmočníka, ako aj svojho partnera, ktorý rovnako vedel slovensky slovom aj písmom. Žalovaný mal možnosť v prípade nesúhlasu s listinami tieto nepodpísať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 19.960,- Eur a zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo sumy 19.960,- Eur odo dňa 21.08.2018 do zaplatenia (výrok II/ rozsudku). 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca bol v celom rozsahu žaloby úspešný a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III/ rozsudku). 10. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III. podala žalovaná odvolanie. Uviedla, že Okresný súd v Nitre svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že žalovaná nepoprela svoj podpis na origináli zmenky a vykonané dokazovanie vo vzťahu ku kauze, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, preukázalo opodstatnenosť nároku žalobcu, s čím nesúhlasí. Poukázala na to, že kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 30.07.2018, podpísanou pred Matričným úradom Zlatná na Ostrove 03.08.2018 sa ako predávajúca zaviazala odpredať žalobcovi, ako kupujúcemu, nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 142.800,- Eur s tým, že časť kúpnej ceny bude žalobcom uhradená v hotovosti a časť kúpnej ceny vo výške 114.240,- Eur bude uhradená priamo Tatra banke, ako zostatok úverov. V tejto súvislosti poukázala na nezhodu medzi dátumami vyhotovenia predmetnej kúpnej zmluvy, pretože v záhlaví je uvedený dátum 30.07.2018 a na poslednej strane „v Komárne dňa 03.08.2018“ , čo súd vôbec nebral do úvahy. Uviedla, že k overenému podpisu týchto dokumentov, teda kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 k tejto kúpnej zmluve došlo na Matričnom úrade Obce Zlatná na Ostrove dňa 03.08.2018. S obsahom kúpnej zmluvy bola oboznámená, s jej obsahom súhlasila a na znak svojho súhlasu ju pred matričným úradom podpísala. Avšak, čo sa týka Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, o zamýšľanom úmysle žalobcu vedomosť nemala, nebola oboznámená s obsahom Dodatku č. 1. Žalobca jej dal podpísať aj dodatok ku kúpnej zmluve s vysvetlením, že tento je potrebný pre účely banky, aby získal úver na zaplatenie časti kúpnej ceny. 11. Žalovaná uviedla, že nemala vedomosť o tom, aké dokumenty podpisuje, nebol jej vysvetlený a pretlmočený obsah týchto dokumentov, okrem kúpnej zmluvy, všetko podpisovala v rýchlosti za prítomnosti žalobcu a pred zamestnancom Obce Zlatná na Ostrove. Je síce pravdou, že zmenku, plnenia ktorej sa žalobca domáha, podpísala, avšak nárok, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje, neuznáva. Dala do pozornosti súdu, že dňa 03.08.2018 boli podpísané okrem iného aj dva dokumenty, a to kúpna zmluva, kde bola medzi žalobcom a ňou dohodnutá kúpna cena vo výške 142.800,- Eur. Následne v ten istý deň, teda 03.08.2020 nehnuteľnosti už majú nedostatky takého charakteru, že je nutné znížiť kúpnu cenu na 88.000,- Eur, a to Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve. 12. Poukázala na to, že žalobca sa počas konania odvolával na odborné stanovisko č. 04/2019 vypracované Ing. Otom Pisoňom, ktoré si objednal až 09.01.2019 a podľa ktorého má nehnuteľnosť také závady, pre ktoré je nutné a potrebné znížiť kúpnu cenu. Dáva do pozornosti súdu, že toto odborné stanovisko bolo vypracované dlho po podpise kúpnej zmluvy a dodatku k nemu, v čase kedy už žalobca nehnuteľnosti užíval a robil tam rekonštrukciu. Žalobca nadstavoval ďalšie poschodie, žiadny statik neprezeral rodinný dom a keby bol staticky v takom zlom stave, tak nevie, ako mohol žalobca natiahnuť tretie poschodie. Napriek tomu, že poukázala na túto skutočnosť, súd sa ňou nezaoberal. 13. Žalovaná v časti III. odvolania uviedla, že ako vyplýva z cit. ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených identifikačných znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Pokiaľ by neexistovala vôľa, nebol by ani právny úkon. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vola ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému, resp. chcenému následku. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t.j.
okolností, za ktorých bola vola prejavená, pričom zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Na základe týchto teoretických východísk s poukazom na skutkový stav je toho názoru, že žalobca oprávnenosť svojho nároku nepreukázal. Žiadny prostriedok procesného útoku, ktorý použil v tomto spore hodnoverne, bez akýchkoľvek pochybností nesvedčí o tom, že žaloba je oprávnená. 14. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil a vrátil vec na nové konanie. 15. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 10.2.2022. Poukázal na to, že ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky a ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, zmenkové vzťahy sú abstraktné a nezávislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. V prípade, ak vystavená zmenka spĺňa všetky zákonné náležitosti, jedná sa o cenný papier, ktorý je dokonalý, nesporný a v ktorom sú práva a záväzky definované len zmenkovou listinou. Abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že jej vznik sa viaže len na splnenie náležitostí určených právnymi predpismi a je teda samostatná, oddelená od záväzkovo-právnych vzťahov. Zmenka spĺňala všetky zákonné náležitosti, čo konštatoval aj súd. 16. Uviedol, že napriek vyššie uvedenému súd prvej inštancie vykonal aj dokazovanie vo vzťahu ku kauze, resp. záväzkovo-právnemu vzťahu, na základe ktorého došlo zo strany žalovaného k vystaveniu zmenky. Súd prvej inštancie - nad rámec nevyhnutného dokazovania vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim zo zmenky - ustálil na základe konkrétnych dôkazov predložených v konaní, že žalobca riadne preukázal i/ vyplatenie kúpnej ceny v celosti žalovanému, ii/ existenciu vád nehnuteľnosti, na základe ktorých sporové strany pristúpili k uzavretiu dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve a vystaveniu zmenky, iii/ skutočnosť, že žalovaný podpísal kúpnu zmluvu, dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, vystavil zmenku a vystavil potvrdenie o prijatí úhrady časti kúpnej ceny v hotovosti ale aj iv/ skutočnosť, že žalovaný pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy, dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, vystaveniu zmenky, ako aj vystaveniu potvrdenia o prijatí úhrady časti kúpnej ceny v hotovosti na základe slobodnej, jasnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom, ani za nápadne nevýhodných podmienok, a že si bol plne vedomý obsahu listín, ktoré podpisuje a tomuto v plnom rozsahu porozumel. 17. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, týkajúcim sa financujúcej banky ČSOB, a.s., ktorá poskytla žalobcovi úver na financovanie kúpy nehnuteľnosti od žalovaného, uviedol, že záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a ČSOB, a.s., vyplývajúci zo zmluvy o úvere je samostatným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý nemá žiadnu súvislosť s predmetom tohto konania a uplatneným nárokom. Napriek uvedenému bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané konkrétnym listinným dôkazom oznámením žalobcu a nadväzujúcim oznámením ČSOB, a.s., že žalobca notifikoval ČSOB, a.s. o skutočnosti, že došlo k zníženiu kúpnej ceny nadobúdanej nehnuteľnosti. Uvedené tvrdenia žalovaný v priebehu konania uvádzal opakovane a podľa jeho názoru čisto účelovo s cieľom, aby vyvolával dojem protiprávnosti konania žalobcu a spochybňoval tak nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní. 18. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 19. Žalovaná vo svojom následnom vyjadrení opätovne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a nové rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 4.6.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolaním žalovanej a vyjadrením žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku a predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal. 24. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je zaplatenie zmenky, pričom ide o zabezpečovaciu zmenku, vystavenú bez protestu. Predmetom sporu je peňažný zmenkový nárok žalobcu ako prvého majiteľa (remitenta) zmenky, uplatnený voči žalovanej ako zmenkovému dlžníkovi, ktorý je vystaviteľom (emitentom) vlastnej zmenky. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval čl. I. § 75, čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového), ktorý predstavuje osobitnú právnu úpravu, v čl. I obsahuje úpravu zmenky a ako osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka. Obrana proti plateniu zmenky môže spočívať v tzv. absolútnych alebo relatívnych námietkach. Absolútne námietky proti plateniu zmenky vyplývajú zo zmenky a majú pôvod najmä v predpisoch zmenkového práva (nejde o námietky neplatnosti zmenky podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona, túto neplatnosť predpisy zmenkového práva neupravujú), relatívne námietky sa týkajú kauzy zmenky. Z hľadiska teoretického je zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a vystaviteľ, resp. dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Uvedené však nemení nič na skutočnosti, že zmenka je abstraktným záväzkom, ktorého majiteľ nie je povinný preukazovať dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky. 25. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná zastúpená advokátkou v odvolaní neuviedla konkrétne odvolacie dôvody, ktorými odôvodňuje podané odvolanie tak, ako ukladá ust. § 365 ods. 1 CSP. Keďže však z obsahu odvolania je možné vyabstrahovať, že napáda skutkové ako aj právne závery súdu prvej inštancie, odvolací súd k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné: 26. Žalovaná v časti II. odvolania popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal vystaveniu zmenky a uvádza, že je síce pravdou, že zmenku, plnenia ktorej sa žalobca domáha, podpísala, ale nárok, ktorý si žalobca v konaní uplatňuje, neuznáva. Do pozornosti dáva, že dňa 03.08.2018 boli podpísané dva dokumenty, a to kúpna zmluva, kde bola medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá kúpna cena vo výške 142.800,- Eur a Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, predmetom ktorého bolo zníženie kúpnej ceny na 88.000,- Eur. 27. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy nezhodu medzi dátumami, keďže v záhlaví kúpnej zmluvy je uvedený dátum 30.7.2018 a na poslednej strane dátum 3.8.2018, odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť nemožno považovať za nezhodu. Z predmetnej kúpnej zmluvy totiž vyplýva, že datovaná je 30.7.2018 a k overeniu podpisov došlo dňa 3.8.2018, čo je bežnou praxou pri uzatváraní zmlúv, ktoré zo zákona vyžadujú overenie podpisov. Ak uvedeným žalovaná naznačuje, že kúpna zmluva aj Dodatok č. 1 boli podpísané v ten istý deň 3.8.2018, ide o okolnosť, ktorá nemá vplyv na prípadnú platnosť oboch právnych úkonov. Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že došlo k podpisu kúpnej zmluvy ako aj Dodatku č. 1 s takým obsahom, ako je predmetom oboch dokumentov. 28. K tvrdeniu žalovanej, že obsah kúpnej zmluvy poznala, ale o zamýšľanom úmysle žalobcu uzavrieť Dodatok č. 1 nevedela, odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania ako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaná Dodatok č. 1 podpísala a jeho obsah poznala. Žalovaná na jednej strane v odvolaní tvrdí, že s obsahom Dodatku č. 1 oboznámená nebola, na strane druhej však uvádza, že žalobca jej oznámil, že bez Dodatku č. 1 nebude nič z predaja domu. Žalovaná teda sama potvrdzuje, že s obsahom Dodatku č. 1 sa pred jeho podpisom oboznámila a mala možnosť v prípade nesúhlasu, tento nepodpísať. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa s okolnosťami uzatvorenia Dodatku č. 1 vyčerpávajúco vysporiadal v ods. 20 s tým, že sa zaoberal aj otázkou vôle žalovanej. V konaní bolo preukázané, že rokovanie, na ktorom došlo k uzatvoreniu právnych úkonov bolo žalovanej tlmočené vypočutou svedkyňou X. D., pričom na rokovaní bol prítomný aj partner žalovanej, ktorý rozumie slovensky. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaná všetky dokumenty
dobrovoľne podpísala, ich obsah poznala a ak si myslela, že podpisuje niečo iné, nemôže to byť na ťarchu žalobcu. Bolo na žalovanej, aby sa dôsledne oboznámila s Dodatkom č. 1 pred jeho podpisom. 29. Žalovaná v odvolaní spochybňuje okolnosti uzatvorenia Dodatku č. 1, zamýšľa sa nad tým, prečo nezakomponoval žalobca zníženú kúpnu cenu už do kúpnej zmluvy, ak boli na nehnuteľnosti vady a poukazuje na skutočnosť, že odborné stanovisko č. 04/2019, podľa ktorého má nehnuteľnosť závady, bolo vypracované až 9.1.2019. Odvolací súd k tvrdeniu žalovanej opätovne uvádza, že ak mala pochybnosti o správnosti uzatvorenia právnych úkonov, nemala kúpnu zmluvu ani Dodatok č. 1 podpísať. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolaní ani jednoznačne neuvádza, či pokladá Dodatok č. 1 za neplatný právny úkon, ak áno, z akého dôvodu. Žalovaná polemizuje o úmysle žalobcu získať čo najvyšší úver, čo malo byť motiváciou pre uzatvorenie Dodatku č. 1 a tvrdí, že žalobca Dodatok č. 1 ČSOB nepredložil. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, týkajúcich sa financujúcej banky, odvolací súd uvádza, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a bankou je samostatným záväzkovým vzťahom a ako taký nemá súvis s predmetnými právnymi úkonmi, ani nepreukazuje tvrdenia žalovanej, že za účelom vyplatenia zostatkov úverov jej dal žalobca podpísať Dodatok č. 1 a aj vlastnú zmenku. 30. V časti III odvolania žalovaná cituje ust. § 34 a 37 Občianskeho zákonníka s tým, že uvádza, že „pokiaľ by neexistovala vôľa, nebol by ani právny úkon. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému, resp. chcenému následku. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t.j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu.“ 31. K tvrdeniu žalovanej, že absentovala vôľa na uzatvorenie právneho úkonu, odvolací súd uvádza, že vôľu nie je možné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený, dáva v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada (porov. v tomto smere napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 429/2014 z 31.5.2016). 32. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani samotné neprečítanie textu listiny pred jej podpisom nemôže mať samo osebe za následok neplatnosť právneho úkonu. Žalovaná podpísala všetky právne úkony dobrovoľne a slobodne, keďže k ich podpisu na úrade nebola žiadnym spôsobom prinútená. Ak sa s ich obsahom riadne neoboznámila, konala nezodpovedne a nedbanlivo. Takéto jej správanie však nemôže mať za následok neplatnosť určitého a zrozumiteľného právneho úkonu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že stále platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým,, (vigilantibus iura scripta sunt), ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou. 33. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).