Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/127/2024 2112220449 08. 10. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:2112220449.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci: žalobcu: T. U., Z.. XX.XX.XXXX, A.O. XXX/X, X., práv. zast.: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, Andreja Žarnova 11C, Trnava, proti žalovaným 1/ Aukčný Dom, s.r.o., Pribinova 3351, Hlohovec, IČO: 36 253 073, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, 2/ Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, za účasti intervenienta na strane žalovaného 1/: Generali Česká pojišťovňa a.s., Spálená 75/16, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 452 72 956, podnikajúca na Slovensku prostredníctvom svojej organizačnej zložky: Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, práv. zast: SLOV-LEGAL s.r.o., so sídlom Dobrovičova 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 157, o zaplatenie úrokov z omeškania a náhrady škody v sume 68.366,51 EUR, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. PN-4Cb/51/2013-882 zo dňa 24.11.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, 24.11.2023 p o t v r d z u j e .
č.k. PN-4Cb/51/2013-882 zo dňa
II. Žalovanému 1/ a intervenientovi na strane žalovaného 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia istiny 68.366,51 Eur s príslušenstvom. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca - spoločnosť JANIS TURIST, s.r.o. podal žalobu z dôvodu, že dňa 12.10.2010 sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu D.. P. A. zúčastnil dobrovoľnej dražby, kde podaním vo výške 157.000,- Eur vydražil nehnuteľnosť uvedenú v dražobnej vyhláške. Dňa 11.1.2011 pôvodný vlastník vydraženej nehnuteľnosti F. A. podal návrh na vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice a svoj návrh doplnil podaním dňa 21.4.2011, kde upravil petit žaloby tak, že žiadal určiť dražbu za neplatnú. Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo dňa 7.11.2011 žalobu F. A. na vyhlásenie dražby za neplatnú zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal F. A. odvolanie, o ktorom v čase podania žaloby nebolo rozhodnuté. Žalovaný 2/ bol navrhovateľom dražby a ako osoba oprávnená prijal od žalovaného 1/ výťažok z dražby, t.j. zaplatenú kúpnu cenu za účelom uspokojenia svojich pohľadávok voči F. A.Ú.. Žalobca následne v podaní zo dňa 10.2.2016 uviedol, že dňa 6.8.2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/2/2015, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/4/2011-920 zo dňa 29.9.2014, v ktorom určil súd dražbu uskutočnenú dňa 12.10.2010 za neplatnú. Cenu dosiahnutú
vydražením vo výške 157.000,- Eur právny predchodca žalobcu, ako vydražiteľ, zaplatil riadne a včas, a to dňa 19.10.2010. V dôsledku vyslovenia neplatnosti dražby súdom zanikli účinky príklepu ku dňu príklepu, preto na strane žalovaného 2/ vzniklo prijatím sumy dosiahnutej vydražením bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný vrátiť. Toto bezdôvodné obohatenie v celkovej v celkovej výške 157.000,Eur bolo vrátené právnemu predchodcovi žalobcu tak, že žalovaný 1/ uhradil na jeho účet dňa 19.8.2015 sumu 5.775,58 Eur a žalovaný 2/ uhradil na účet právneho predchodcu žalobcu dňa 20.8.2015 sumu 151.224,32 Eur. Právny predchodca žalobcu uviedol, že naďalej trvá na zaplatení úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 157.000,- Eur od 19.10.2010 do 20.8.2015 v sume 68.366,51 Eur a zároveň zobral žalobu v časti istiny 157.000,- Eur späť. 3. Uznesením zo dňa 20.4.2016 sp. zn. PN-4Cb/51/2013-169 Okresný súd Piešťany konanie v časti zaplatenia sumy 157.000,- Eur zastavil a uviedol, že ďalej bude konať o návrhu nasledovného znenia: Žalovaný v 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v sume 68.366,51 Eur a náhradu trov konania. 4. Žalovaný v 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný. Žalobca sa svojho peňažného nároku voči žalovaným domáha v dôsledku určenej neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/4/2011-920 zo dňa 29.9.2014, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 6Co/2/2015 nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2015. Žalovaný 1/ poukázal na ustanovenie § 32 zákona č. 527/2002 z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) - ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov a zdôraznil na jeho stane existovala povinnosť vrátiť žalobcovi len peňažnú sumu rovnajúcu sa výške plnenia prijatého v súvislosti s predmetnou dobrovoľnou dražbou, tj. vo výške 5.775,68 Eur, ktorú žalovaný 1/ žalobcovi poukázal pripísaním na jeho účet dňa 19.8.2015. Žalovaný 1/ sa voči žalobcovi nikdy nemohol dostať do omeškania s úhradou celej pôvodne žalovanej sumy. K omeškaniu s vrátením prijatého plnenia žalobcovi mohlo dôjsť najskôr až odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/4/2011-920. 5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca vyplatil cenu dosiahnutú vydražením dňa 19.10.2010 v prospech účtu dražobníka- žalovaného 1/, ktorý po odpočítaní nákladov dražby a svojej odmeny previedol zostatok výťažku vo výške 151.224,32 Eur na účet žalovaného 2/, a to dňa 26.10.2010. Na základe rozhodnutia o neplatnosti predmetnej dražby vrátil žalovaný 2/ dňa 19.8.2015 (na účet žalobcu pripísané dňa 20.8.2015) sumu vo výške 151.224,32 Eur. Výťažok dražby žalovaný 2/ vrátil vydražiteľovi bezodkladne po doručení rozsudku Krajského súdu v Žiline a teda si splnil svoju povinnosť riadne a včas. Žalovaný 2/ sa nedostal do omeškania s vrátením výťažku dražby a teda žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania. 6. Právny predchodca žalobcu v podaní zo dňa 6.7.2016 navrhol, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 68.366,51 Eur alebo aby uložil povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 68.366,51 Eur. Alternatívne sa domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 68.366,51 Eur. Taktiež alternatívne žiadal zaplatiť žalovanú sumu 68.366,51 Eur aj titulom náhrady škody spôsobenej žalobcovi zaplatením úrokov z pôžičiek použitých na financovanie kúpnej ceny nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby dňa 12.10.2010. Kúpnu cenu 157.000,- Eur financovala spoločnosť JANIS TURIST, s.r.o. na základe krátkodobých pôžičiek od fyzických a právnických osôb, ktoré právny predchodca žalobcu v tomto podaní ďalej špecifikoval. Spolu úroky z pôžičiek spojené s financovaním kúpy nehnuteľnosti za roky 2010 až 2015 dosiahli výšku 75.119,58 Eur, z čoho žalobca zaplatil uvedeným veriteľom sumu 50.815,40 Eur a zvyšok ostáva záväzkom žalobcu voči spoločnosti JANIS LIPTOV, s.r.o. Škoda mala pozostávať aj z nákladov na právne zastupovanie v konaní o neplatnosť dražby v sume 4.677,21 Eur. Ďalej žalobca škodu odôvodnil vynaloženými nákladmi na správu nehnuteľností v období od 1.1.2011 do 30.7.2015 v celkovej sume 11.825,- Eur, zaplatením dane z nehnuteľností v celkovej výške 4.917,53 Eura a vymáhaným nedoplatkom na dani z nehnuteľností vo výške 545,67 Eur. 7. Žalobca teda požadoval zaplatenie žalovanej sumy nielen titulom vyčíslených úrokov z omeškania, ale eventuálne aj titulom náhrady škody.
8. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 14.9.2018, č.k. 4Cb/51/2013-293, pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v tom, že namiesto pôvodnej žaloby sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému 1/ alebo v celej výške žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68.366,51 Eur a ak by súd ustálil, že je daná solidárna zodpovednosť žalovaných za vznik tejto škody, tak žalobca žiada, aby boli k tejto náhrade škody zaviazaní obaja žalovaní spoločne a nerozdielne. 9. Uznesením zo dňa 24.6.2019 č.k. 4Cb/51/2013-371 Okresný súd Piešťany doplnil uznesenie č.k. 4Cb/51/2013-293 zo dňa 14.09.2018 o výrok II., ktorým pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v tom, že namiesto pôvodných rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa žalobca domáha od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 68.366,51 Eur, na základe tejto podstatnej zmeny rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe: Žalobca alternatívne žiadal zaplatiť žalovanú sumu 68.366,51 Eur aj titulom náhrady škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku neplatnosti dražby. 10. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 3K/3/2022-47 zo dňa 07.02.2022 vyhlásil malý konkurz na majetok pôvodného žalobcu JANIS TURIST, s.r.o., so sídlom Lidická 1094/7A, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 363 995 a ustanovil do funkcie správcu Ing. Gabrielu Gregorovú, so sídlom Andreja Kmeťa 19, Žilina. 11. Správca úpadcu podaním zo dňa 24.10.2022 oznámil, že peňažná pohľadávka voči žalovaným 1/ a 2/ vo výške 68.366,51 Eur bola postúpená na žalobcu ako postupníka so všetkými právami s ňou spojenými. Zároveň podaním zo dňa 10.11.2022 navrhol zmenu žalobcu v konaní. 12. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 30.11.2022 č.k. PN- 4Cb/51/2013-777 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi žalobca JANIS TURIST, s.r.o. a na jeho miesto do konania vstúpi žalobca Adam Gálik. Zároveň súd pripustil zmenu subjektu intervenienta na strane žalovaného v 1/ tak, že z konania vystúpi intervenient GSK Financial, a.s. a na jeho miesto vstúpi Generali Česká poisťovňa, a.s. podnikajúca na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky: Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu. 13. Uznesením č.k. PN-4Cb/51/2013-863 zo dňa 3.11.2023 súd pripustil zmenu petitu s tým, že ďalej bude konať o petite v nasledovnom znení: I. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.515,03 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný v 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 65.850,94 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaní I. a II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 68.366,51 Eur z titulu náhrady škody do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným. 14. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 6Co/2/2015 zo dňa 29.9.2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/4/2011-920 zo dňa 29.9.2014 vo výroku, že dražba konaná 12.10.2010 o 11:30 hod. na Notárskom úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 868/2010, NZ 36972/2010 je neplatná, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2015. Zároveň nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný 1/ poukázal žalobcovi dňa 19.8.2015 sumu 5.775,69 Eur a žalovaný 2/ dňa 20.8.2015 sumu 151.224,32 Eur. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní posudzoval otázku, či sa žalovaní dostali do omeškania s vrátením prijatého plnenia (ceny dosiahnutej vydražením), prípadne, či boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť škodu žalobcovi. Súd prvej inštancie mal za to, že k omeškaniu s vrátením prijatého plnenia žalobcovi mohlo dôjsť až odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý určil neplatnosť predmetnej dražby. Až týmto dňom nastala povinnosť vrátiť výťažok dražby. Žalovaní 1/ a 2/ nemohli byť v omeškaní už odo dňa prijatia výťažku z dražby, keďže v tom čase existoval právny dôvod na jeho prijatie a tento odpadol až dňom určenia dražby za neplatnú. Podľa súdu prvej inštancie v prípade určenia dražby za neplatnú zanikajú účinky príklepu ku dňu príklepu a dražba je tak neplatná ex tunc, z uvedeného však nemožno vyvodiť, že povinnosť vrátiť výťažok z dražby vzniká už dňom konania neplatnej dražby, resp. najneskôr v deň prevzatia výťažku dražby. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou intervenienta, že v danom prípade sa nejedná len o synalagmatický vzťah pôvodného vlastníka a vydražiteľa, ale jedná sa o právne vzťahy medzi viacerými osobami, kedy žalobca mal povinnosť vrátiť pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosť, žalovaní žalobcovi ako vydražiteľovi výťažok dražby v relevantnom rozsahu a žalovanému v 2/ sa opätovne zapísalo záložné právo, ktoré bolo v dôsledku výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vymazané z katastra nehnuteľnosti. Nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie
za preukázané, že žalovaný 1/ poukázal žalobcovi sumu 5.775,69 Eura dňa 19.8.2015 a žalovaný 2/ sumu 151.224,32 Eur dňa 20.8.2015, dospel k záveru, že žalovaní prijaté plnenie žalobcovi bezodkladne vrátili a teda žalobcovi nevznikol nárok na ním požadované úroky z omeškania z dôvodu omeškania žalovaných s vrátením výťažku. 15. K alternatívnemu nároku na zaplatenie sumy 68.366,51 Eur titulom nároku na náhradu škody súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní a intervenient na strane žalovaného 1/ v súvislosti s nárokmi žalobcu na náhradu škody vzniesli námietku ich premlčania. Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, pričom jednotlivé nároky na náhradu škody sú samostatnými nárokmi u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Podľa súdu prvej inštancie nadobudol žalobca vedomosť o škode a o osobe povinnej nahradiť škodu najneskôr na základe právoplatného rozhodnutia súdu o určení dražby za neplatnú, t.j. dňom 7.8.2015. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody podaním zo dňa 6.7.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.7.2016. Žalobcovi tak zaniklo právo domôcť sa plnenia náhrady škody v dôsledku vznesenia námietky premlčania ohľadom nároku na náhradu zaplatených úrokov z omeškania vo výške 7.581,- Eur, ktorý bol zaplatený 4.8.2011, nárok na náhradu zaplatených úrokov z omeškania vo výške 7.581,- eur, ktorý bol zaplatený 20.6.2012, nároku na náhradu zaplatených trov právneho zastúpenia vo výške 452,89 Eur, ktorý sa stal splatným dňa 4.1.2012, nároku na náhradu zaplatených trov právneho zastúpenia vo výške 499,47 Eur, ktorý sa stal splatným dňa 7.11.2011, nároku na náhradu zaplatených trov právneho zastúpenia vo výške 954,06 Eur, ktorý sa stal splatným dňa 2.9.2011, nároku na náhradu nákladov vynaložených na správu nehnuteľnosti za obdobie od 01/2011 do 07/2012 v sume 4.085,- Eur, nároku na náhradu zaplatenej dane z nehnuteľnosti vo výške 182,19 Eur, ktorá bola zaplatená dňa 7.12.2010, nároku na náhradu zaplatenej dane z nehnuteľnosti vo výške 546,57 Eur, ktorá bola zaplatená dňa 27.05.2011, nároku na náhradu zaplatenej dane z nehnuteľnosti vo výške 546,58 Eur, ktorá bola zaplatená dňa 26.10.2011 a nárok na náhradu zaplatenej dane z nehnuteľnosti vo výške 546,57 Eur, ktorá bola zaplatená dňa 28.5.2012. 16. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v nepremlčanej časti nákladov vynaložených na správu nehnuteľnosti vo výške 7.740,- Eur, nepreukázal ich skutočnú výšku, pričom predložená cenová ponuka spoločnosti INTEN, s.r.o., ktorá nevykonávala správu nehnuteľnosti žalobcu (nakoľko túto si žalobca vykonával sám) nepreukazuje, že žalobcovi náklady v uvedenej výške skutočne vznikli a že by sa táto majetková ujma prejavila v majetku žalobcu ako poškodeného. Rovnako tak nemal súd preukázanú škodu vo výške 24.393,23 Eur spočívajúcej v nezaplatených úrokoch z poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke č. 10/2010 a dodatku č. 1 a dodatku č. 3 k Zmluve o pôžičke a nezaplatenej dani z nehnuteľnosti vo výške 545,67 eura, keďže predmetné úroky a daň z nehnuteľnosti žalobca neuhradil a teda o túto sumu sa nezmenšila jeho majetková sféra. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že medzi určením dobrovoľnej dražby za neplatnú a povinnosťou žalobcu uhrádzať úroky v zmysle Zmluvy o pôžičke č. 10/2010 v znení dodatkov a Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2021, trovy právneho zastúpenia v konaní o určenie neplatnosti dražby a povinnosťou platiť daň z nehnuteľnosti neexistuje príčinná súvislosť. Tvrdená škoda nie je priamym dôsledkom škodnej udalosti. Plnenie úrokov zo zmluvných vzťahov a daní z nehnuteľností nepredstavuje majetkovú umu vo sfére žalobcu v dôsledku konania žalovaných v súvislosti s dražbou, ktorá bola určená za neplatnú. Aj bez určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby by existovala povinnosť žalobcu vo vzťahu k tretím osobám uhrádzať dohodnuté úroky za poskytnuté peňažné prostriedky, zaplatiť trovy právneho zastúpenia a vynaložiť náklady na zaplatenie daní. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že ani nárok žalobcu na náhradu škody nie je dôvodný. 17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ a intervenientovi na strane žalovaného 1/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 18. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenie § 21 ods. 5 a ustanovenie § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca, rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie, uviedol, že rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby má iba deklaratórne účinky, teda súd „potvrdí“, že dražba je neplatná od počiatku. Stav neplatnosti existuje už od samotného počiatku, od vykonania (neplatnej) dražby a ani rozhodnutie súdu o neplatnosti dobrovoľnej dražby neposúva okamih neplatnosti dražby na iný deň, než je deň príklepu. Ak je dražba
neplatná od samotného počiatku, teda odo dňa príklepu, potom povinnosť stanovených osôb vydať výťažok dražby vniká okamihom príklepu, lebo dražba je už v tom čase neplatná. Skutočnosť, že niektoré osoby neplatnosť dražby popierajú a neskôr súd o jej neplatnosti aj tak rozhodne, nemá vplyv na okamih, ku ktorému je dražba neplatná a ku ktorému sa viaže povinnosť vydať výťažok dražby podľa ustanovenia § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. 19. Osobám, ktoré výťažok dražby prevzali, podľa žalobcu nič nebránilo, aby ho bezodkladne po neplatnosti dražby (udelenie príklepu), vrátili vydražiteľovi. Ak čakali na výsledok súdneho sporu, predmetom ktorého bolo konanie o neplatnosti dobrovoľnej dražby, potom sa sami dostali do omeškania, pretože povinnosť vydať výťažok dražby existuje odo dňa neplatnosti dražby, nie až od právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobca preto považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie, že k omeškaniu s vrátením prijatého plnenia mohlo dôjsť až odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý určil, že dražba je neplatná. Povinnosť vrátiť výťažok dražby je definovaná v ustanovení § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý túto povinnosť viaže na neplatnosť dražby. Slová „ak je dražba neplatná“ nemožno vykladať v tom zmysle, že dražba je neplatná až ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu, pretože súd neplatnosť iba potvrdil. Neplatnosť dražby nastáva okamihom príklepu, teda ako by k vydraženiu nikdy nedošlo. Žalobca nepovažoval za správny ani záver súdu prvej inštancie, že v čase prijatia výťažku (deň príklepu) existoval právny dôvod na jeho prijatie a tento odpadol až dňom určenia dražby za neplatnú. Žalobca poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je dôvodom neplatnosti porušenie ustanovení uvedeného zákona a dopad tohto porušenia na práva osoby. Ak súd teda potvrdí, že dražba je neplatná, potom je neplatná pre porušenie zákona, ku ktorému došlo v procese dražby, najneskôr príklepom. Podľa žalobcu je nesprávny aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa aplikácie ustanovenia § 32 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, kde je jasne uvedený synalagmatický záväzok medzi predošlým vlastníkom a vydražiteľom, a nie je dôvod ho rozširovať na iné osoby. Predmetné ustanovenie jasne definuje osoby, ktoré si majú navzájom plniť. Argument, že žalovaní 1/ a 2/ majú žalobcovi ako vydražiteľovi vrátiť výťažok dražby sa tohto ustanovenia nijako nedotýka, pretože ich povinnosť je vyjadrená nezávisle v ustanovení § 32 ods. 3 zákona. Ustanovenie § 32 ods. 4 zákona následne rieši vzťahy medzi inými osobami. Z ustanovenia § 32 zákona na žiadnom mieste nevyplýva, že ods. 4 dopadá aj na vzájomné vzťahy medzi dražobníkom a osobami, ktoré prijali výťažok dražby (v tomto prípade žalovaní). 20. Žalobca mal taktiež za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami, keď argumentoval názormi právnej vedy, ktoré presne označil a citoval, pričom súd prvej inštancie k nim nezaujal žiadne stanovisko. Právna veda v súvislosti s neplatnosťou dražby a povinnosťou vydať prijaté plnenie uvádza, že keďže ide o majetkové právo, uplatní sa dĺžka premlčacej doby podľa § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je trojročná a začína plynúť dňom uskutočnenia neplatnej dražby alebo dňom prevzatia výťažku, ak prevzatie nastane neskôr, a to osobitne voči každej osobe, ktorá časť výťažku prevzala. V praxi to znamená, že vydražiteľ je za účelom predídeniu premlčania svojho práva často nútený podať žalobu na plnenie voči osobám, ktoré prevzali výťažok dražby ešte pred skončením súdneho konania o neplatnosť dražby, keďže toto konanie môže trvať viac ako tri roky, pričom konanie o zaplatenie výťažku vydražiteľovi bude prerušené až do rozhodnutia otázky platnosti dražby súdom. (Valová, K. a kol. Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, 536 s.). Pokiaľ teda premlčacia lehota na vydanie prijatého plnenia plynie odo dňa neplatnosti dražby, potom nemôže byť správny záver súdu, že žalovaní mali povinnosť vydať výťažok dražby až po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby, lebo by bol v tom čase nárok žalobcu už premlčaný. Na tieto námietky súd prvej inštancie nereagoval. 21. K uplatnenému nároku na náhradu škody žalobca v odvolaní uviedol, že boli preukázané všetky predpoklady vzniku tohto nároku, vrátane príčinnej súvislosti, pretože všetky výdavky na vydraženú nehnuteľnosť, ktorá bola fakticky cudzou nehnuteľnosťou v dôsledku neplatnosti dražby, boli vynakladané pre porušenie povinnosti žalovaných v procese dražby. Žalobca uviedol, že daň z nehnuteľnosti za jednotlivé roky bola zaplatená, o čom svedčia výpisy z účtov pôvodného žalobcu, ktoré boli predložené aj súdu. Pri platbách je vždy uvedený aj variabilný symbol podľa rozhodnutia správcu dane, takže o zaplatení daní neexistujú pochybnosti. 22. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 2.2.2024, v ktorom uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a zákonný. Žalovaný 1/ rovnako, ako v konaní
pred súdom prvej inštancie uviedol, že k omeškaniu s vrátením peňažného plnenia, ktoré obdržal na základe neplatnej dobrovoľnej dražby, by mohlo dôjsť až po právoplatnom skončení súdneho konania, v ktorom bola príslušná dobrovoľná dražba určená za neplatnú. Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola dobrovoľná dražba určená za neplatnú, totiž na strane žalovaného 1/ existoval právny dôvod, ktorý ho oprávňoval mať príslušné peňažné prostriedky vo svojej držbe a moci. Tento dôvod odpadol až dodatočne a to práve dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podľa žalovaného § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách iba určuje povinnosť každej osobe, v prípade, ak je dražba neplatná, prevzatý výťažok dražby vrátiť bezodkladne vydražiteľovi. Uvedené ustanovenie nevymedzuje, ku ktorému okamihu takáto povinnosť vzniká. Podľa žalovaného 1/ len právoplatnosťou rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nastáva stav, že je dražba neplatná. Účinky príklepu zanikajú síce spätne ku dňu príklepu, avšak až v dôsledku príslušného súdneho rozhodnutia. Iba súd je totiž oprávnený autoritatívne s príslušnými právnymi účinkami deklarovať, že príslušná dobrovoľná je neplatná. Až rozhodnutie o určení dobrovoľnej dražby za neplatnú spôsobuje následne medzi subjektami, ktoré sa zúčastnili dražobného procesu, aj povinnosť vyjadrenú v § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Na uvedenom fakte nič nemení ani skutočnosť, že v prípade rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby sa jedná o rozhodnutie deklaratórnej povahy. K uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaný 1/ uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu kauzálneho nexu ako základného predpokladu existencie zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/ za žalobcom tvrdenú údajnú škodu v jeho majetkovej sfére. V prípade uhradenej dane z nehnuteľnosti nie je ani jeden zo žalovaných pasívne legitimovaným subjektom, keďže ide o náklady, ktoré žalobca zjavne vynaložil za iného to, čo mal plniť sám vlastník nehnuteľností. Vo vzťahu k zvyšnej sume uplatňovanej ako nárok na náhradu škody žalovaný 1/ uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza akúkoľvek argumentáciu a jeho odvolanie je irelevantné neumožňujúce zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 23. Intervenient na strane žalovaného 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 28.2.2024, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v odvolaní a tieto považuje v celom rozsahu za nesprávne a nedôvodné. Intervenient na strane žalovaného 1/ ďalej uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorej neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti a až keď je dražba neplatná vzniká povinnosť vrátiť prevzatý výťažok z dražby. K omeškaniu s vrátením prijatého peňažného plnenia tak mohlo prísť najskôr až odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý určil, že dražba je neplatná, až týmto dňom môže vzniknúť povinnosť vrátiť výťažok dražby. Podľa intervenienta je potrebné rozlišovať v prípade určenej neplatnosti dobrovoľnej dražby medzi momentom zániku účinkov príklepu a momentom, ku ktorému vzniká povinnosť vrátiť plnenie v dôsledku určenej neplatnosti dobrovoľnej dražby. Len na základe právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vzniká právny následok, že dražba je neplatná. Bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý je jediný oprávnený určiť, že dobrovoľná dražba je neplatná, táto zostáva naďalej platná. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody intervenient opätovne poukázal na vznesenú námietku premlčania voči tomuto nároku. Intervenient má za to, že nebola splnená podmienka kauzálneho nexu, nakoľko bez ohľadu na to, či by dražba bola alebo nebola určená za neplatnú, žalobcovia by museli v každom prípade zaplatiť dohodnuté úroky z poskytnutých pôžičiek, trovy právneho zastúpenia, ako aj náklady na správu nehnuteľnosti a náklady na zaplatenie dane z nehnuteľností. Rovnako v prípade nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá sa v ich majetkovej sfére neprejavila, nie je splnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, teda žalobcovi nárok na náhradu škody v rozsahu, v akom sa táto neprejavila v ich majetkovej sfére, nevznikol. Okrem nároku na náhradu zaplatených daní, vo vzťahu k ostatným nárokom - nároku na náhradu škody titulom zaplatených úrokov z pôžičiek, trov právneho zastúpenia a nákladov na správu nehnuteľnosti - žalobca v odvolaní neuvádza žiadne argumenty a v tejto časti rozsudok ani nenapádajú. V danej časti je preto potrebné odvolanie považovať za neodôvodnené, a teda nemôže byť ani podkladom pre prípadnú zmenu alebo zrušenie rozsudku. 24. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 25. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaného 1/ a intervenienta na strane žalovaného 1/ vyjadril v podaní zo dňa 7.3.2024, v ktorom však iba zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní. 26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 1.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 27. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 28. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 12.10.2010 sa konala dobrovoľná dražba, na ktorej spoločnosť JANIS TURIST, s.r.o. (pôvodný žalobca), podaním vo výške 157.000,- Eur vydražila nehnuteľnosť uvedenú v dražobnej vyhláške. Cenu dosiahnutú vydražením vo výške 157.000,- Eur zaplatil pôvodný žalobca dňa 19.10.2010. Dňa 6.8.2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/2/2015, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/4/2011-920 zo dňa 29.9.2014, v ktorom určil dobrovoľnú dražbu uskutočnenú dňa 12.10.2010 za neplatnú. Žalovaný 1/ následne uhradil pôvodnému žalobcovi dňa 19.8.2015 sumu 5.775,58 Eur a žalovaný 2/ uhradil na účet právneho predchodcu žalobcu dňa 20.8.2015 sumu 151.224,32 Eur. 30. Žalobca si na základe týchto skutočností uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy 68.366,51 Eur, ktorá mala predstavovať úroky z omeškania zo sumy 157.000,- Eur za obdobie od 19.10.2010 do 20.8.2015, teda odo dňa, keď žalobca uhradil cenu dosiahnutú vydražením nehnuteľnosti, do dňa, keď mu bola táto suma vrátená po tom, čo nadobudlo právoplatnosť bola dražba právoplatne vyhlásená za neplatnú. 31. Z ustanovenia § 32 ods. 3 o dobrovoľných dražbách platí, že povinnosť vrátiť výťažok dražby vzniká až v okamihu, keď sa rozhodnutie o neplatnosti dražby stane právoplatným. Právoplatnosť rozhodnutia o neplatnosti je právnym faktom, ktorým sa definitívne odstraňuje právny dôvod nadobudnutia výťažku. Až od tohto momentu je možné požadovať jeho vrátenie. 32. Nárok na vrátenie výťažku dražby nemožno považovať za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný nárok, ktorý svoj základ nachádza priamo v ustanovení § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, a ktorý reflektuje osobitnú povahu dobrovoľnej dražby ako zákonom regulovaného procesu realizácie záložného práva. Zatiaľ čo pri bezdôvodnom obohatení vzniká povinnosť na vydanie plnenia už okamihom, keď právny dôvod plnenia odpadol, resp. keď bolo prijaté plnenie z neplatného právneho úkonu, pri vrátení výťažku z neplatnej dražby môže dôjsť k odpadnutiu právneho dôvodu až po právoplatnom určení neplatnosti dražby. 33. Ustanovenie § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, upravuje situáciu nakladania s výťažkom dražby v prípade, ak je dražba neplatná a ukladá povinnosť každej osobe, ktorá výťažok prevzala, vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Citované ustanovenie teda zakladá samostatné právo vydražiteľa na vrátenie výťažku dražby. Z tohto dôvodu nie je možné na vec aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, keďže tu ide o zakotvenie osobitného zákonného práva vydražiteľa na vrátenie výťažku dražby. 34. Z tohto dôvodu splatnosť nároku na vrátenie výťažku dražby nemôže nastať pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd dobrovoľnú dražbu vyhlásil za neplatnú. Do tohto momentu je výťažok držaný oprávnene a žiadna povinnosť jeho vrátenia neexistuje. Omeškanie so splnením povinnosti vrátiť výťažok dražby podľa § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách preto môže nastať len v prípade, ak osoba, ktorá výťažok prijala, ho nevráti bez zbytočného odkladu po tom, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o neplatnosti dražby. V predmetnej veci žalovaní vrátili žalobcovi celú sumu výťažku v lehote
kratšej ako dva týždne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bola dražba určená za neplatnú. Takéto konanie možno považovať za vrátenie výťažku „bez zbytočného odkladu“ v zmysle § 32 ods. 3 citovaného zákona. Žalovaní sa preto nedostali do omeškania, a žalobcovi tak nevzniklo právo na úroky z omeškania. 35. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 68.366,51 EUR je nedôvodný, pretože povinnosť na vrátenie výťažku z dražby vznikla až po právoplatnom určení jej neplatnosti, pričom žalovaní túto povinnosť splnili včas a v súlade so zákonom. 36. Ako už bolo uvedené, žalobca alternatívne žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 68.366,51 EUR. Samotná škoda mala pozostávať z rôznych nárokov, konkrétne išlo o náklady z úrokov z pôžičiek spojených s financovaním kúpy nehnuteľnosti vo výške 75.119,58 EUR, z ktorých žalobca reálne uhradil 50.815,40 EUR, nákladov na právne zastupovanie v konaní o neplatnosť dražby v sume 4.677,21 EUR. Ďalej žalobca škodu odôvodnil vynaloženými nákladmi na správu nehnuteľností v období od 1.1.2011 do 30.7.2015 v celkovej sume 11.825,- EUR, zaplatenej dane nehnuteľností v celkovej výške 4.917,53 EUR a vymáhaný nedoplatok je vo výške 545,67 EUR. 37. Žalovaní 1/ a 2/, ako aj intervenient na strane žalovaného 1/ vzniesli námietku premlčania voči žalobcovým nárokom na náhradu škody. Súd prvej inštancie skúmal dôvodnosť tejto námietky, pričom dospel k záveru, že časť nárokov žalobcu je skutočne premlčaná. Konkrétne za premlčaný považoval nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 15.162,- EUR, časť nákladov na úhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.906,42 EUR, časť nárokov označených ako náklady na správu nehnuteľnosti v sume 4.085,- EUR, ako aj časť nároku, ktorý mal byť spôsobený zaplatením dane z nehnuteľnosti vo výške 1.821,19 EUR. Žalobca vo svojom odvolaní premlčanie časti svojich nárokov nespochybnil a nesprávne posúdenie námietky premlčania súdom prvej inštancie medzi odvolacie dôvody nezaradil. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie len v tom rozsahu a z tých dôvodov, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní výslovne napadol. Odvolací súd sa preto nezaoberal tým, ako súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania vznesenú žalovanými-, keďže žalobca vo svojom odvolaní toto posúdenie nijakým spôsobom nespochybnil. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 C.s.p. nebolo možné túto otázku preskúmavať ani z úradnej povinnosti, keďže nejde o vadu konania, na ktorú by bolo potrebné prihliadať ex offo. 38. Žalobca ako odvolateľ vo svojom odvolaní iba uviedol, že skutočne preukázal splnenie všetkých predpokladov pre vznik jeho nároku na náhradu škody, pričom vo vzťahu k nákladom, ktoré mali predstavovať náklady na zaplatenie dane z nehnuteľnosti tvrdil, že zaplatenie týchto nákladov riadne preukázal a doklady o ich zaplatení sa nachádzajú v súdnom spise. 39. Žalobca ako vydražiteľ sa teda domáhal voči žalovaným - dražobníkovi a záložnému veriteľovi náhrady škody predstavujúcej daň z nehnuteľností, ktorú uhradil po vydražení predmetnej nehnuteľnosti. Daň z nehnuteľností je verejnoprávnou povinnosťou, ktorá vzniká podľa § 5 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach osobe, ktorá je k 1. januáru zdaňovacieho obdobia zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti. V čase, keď žalobca daň zaplatil, bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti na základe vykonanej dobrovoľnej dražby. Povinnosť zaplatiť daň mu preto vznikla priamo zo zákona, nie v dôsledku konania dražobníka alebo záložného veriteľa. Následné určenie neplatnosti dražby má v zmysle § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách iba reštitučný účinok v občianskoprávnej rovine (obnova vlastníctva pôvodného vlastníka), nie však retroaktívny účinok vo verejnoprávnej sfére. Žalobca teda daň zaplatil oprávnene ako osoba, ktorá bola v danom období evidovaná ako vlastník, a nie ako následok protiprávneho konania iných osôb. V predmetnej veci žalobca zaplatením dane z nehnuteľností plnil namiesto skutočného vlastníka, ktorému sa vlastnícke právo po určení neplatnosti dražby obnovilo. Žalobca tak splnil daňovú povinnosť, ktorá mala patriť skutočnému vlastníkovi nehnuteľnosti. Na strane žalovaného by tak bolo možné uvažovať o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane skutočného vlastníka, ktorý bol ako vlastník v podstate „oslobodený“ od zaplatenia tejto dane. 40. Tento právny vzťah však existuje medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a pôvodným vlastníkom, nie však medzi žalobcom a žalovanými Dražobník ani záložný veriteľ nezískali zaplatením
dane žiadny majetkový prospech; preto voči nim nemožno uplatniť ani nárok z bezdôvodného obohatenia, ani nárok na náhradu škody. 41. Pokiaľ ide o nárok žalobcu, ktorý mal spočívať v refundácii nákladov vynaložených na správu nehnuteľností, odvolací súd konštatuje, že sa nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu uvedeným v jeho odvolaní, v ktorom tvrdil, že všetky svoje nároky riadne preukázal. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by v čase, kedy bol domnelým vlastníkom tejto nehnuteľnosti akékoľvek náklady vôbec vynaložil. Žalobca v konaní v podstate iba preukazoval, koľko by pôvodný žalobca zaplatil za správu tejto nehnuteľnosti, ak by ju vykonávala spoločnosť INTEN, s.r.o. Zároveň, rovnako ako v prípade dane z nehnuteľností platí, že náklady vynaložené právnym predchodcom žalobcu na správu predmetnej nehnuteľnosti neboli spôsobené neplatnosťou dražby. Ide o náklady vyplývajúce z jeho vlastného postavenia ako domnelého vlastníka, nie o ujmu spôsobenú protiprávnym konaním žalovaných. Ak takéto náklady v konečnom dôsledku zhodnotili nehnuteľnosť, môže sa žalobca domáhať ich náhrady, avšak nie voči dražobníkovi ani záložnému veriteľovi, ale voči skutočnému vlastníkovi v rámci režimu bezdôvodného obohatenia. 42. Nárok na náhradu zaplatených zmluvných úrokov z úverov súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal z dôvodu absencie, resp. nepreukázania, príčinnej súvislosti medzi ich vynaložením a neplatnosťou dražby. Žalobca vo svojom odvolaní tento záver opäť žiadnym spôsobom nespochybnil. 43. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 44. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody uplatňované žalobcom v jeho odvolaní neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému 1/ a intervenientovi na strane žalovaného 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).