Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/102/2024 1713202358 27. 02. 2025 JUDr. Roman Huszár ECLI:SK:KSBA:2025:1713202358.6
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov : 1./ V.. J.. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, R., 2./ VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., IČO: 31 342 841, so sídlom Limbová 3, Limbach, proti žalovanému: Q.. V. K., R..V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. Č.. XXX, T., zomr. XX.X.XXXX, o zaplatenie 5.000,-€ a o návrhu žalobcov 1./,2./ na opravu uznesenia, na odvolanie žalobcov 1./,2./ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/33/2013-505 zo dňa 13. augusta 2024, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov 1./ a 2./ na opravu zrejmej nesprávnosti vo výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020 zamietol. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia 1./, 2./ sa podaním doručeným súdu dňa 12.07.2024 domáhali opravy zrejmej nesprávnosti vo výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020, nakoľko podľa nich uloženie povinnosti náhrady trov konania spoločne a nerozdielne v právnom štáte nie je možné, keďže žalovaný a jeho advokát boli v časti žaloby na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 5.000,-€ žalobcovi 1./ neúspešní na 100% - teda aplikáciou princípu právnej istoty a hospodárnosti konania žalobcovia 1./ a 2./ žiadajú súd o vydanie opravného uznesenia v časti uloženého záväzku úhrady trov konania spoločne a nerozdielne voči žalovanému. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovia 1./, 2./ sa vzájomnou žalobou, doručenou súdu dňa 19.08.2009, vylúčenou na samostatné konanie uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/698/2008-90 zo dňa 04.02.2013, domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 25.559,31 € s prísl., a to titulom náhrady škody a 5.000,- € titulom primeraného zadosťučinenia. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 10C/33/2013-384 zo dňa 02.07.2020 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ istinu vo výške 5.000,- € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,28 % a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 67,28 %. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2020. Následne uznesením č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020 súd rozhodol o výške trov konania tak, že žalobcom 1./, 2./ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.134,47 €, a to k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Predmetné uznesenie o výške trov konania nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2021 v spojení s uznesením č.k. 10C/33/2013-402 zo dňa 15.01.2021, ktorým súd sťažnosť žalobcov 1./ a 2./ proti uzneseniu o výške trov konania v celom rozsahu zamietol. 1.2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 75 ods. 1, § 76, § 77, § 224 , § 234 ods. 1 C.s.p., § 511 ods. 1 , 2, 3 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že nerozlučné spoločenstvo
v konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane, teda účinok rozsudku/uznesenia sa podľa povahy veci alebo podľa zákona musí vzťahovať na všetkých spoločníkov. Samostatné spoločenstvo je také spoločenstvo, kde každý zo spoločníkov má samostatný procesný nárok (povinnosť) voči svojmu procesnému náprotivku. V zásade teda platí, že v konaní existuje toľko nárokov, koľko je spoločníkov. Posúdenie otázky, o aký druh spoločenstva v konkrétnom prípade ide, je vecou súdu. Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda vlastne hmotnoprávnou úpravou. V prípadoch takzvaných nedielnych záväzkov podľa hmotného práva pôjde vždy o procesné spoločenstvo nerozlučné. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh žalobcov 1./ a 2./ na opravu zrejmej nesprávnosti vo výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020 je nedôvodný a nemá oporu v zákone. Rozsudkom vo veci samej bolo rozhodnuté aj o nároku na náhradu trov konania, a to tak, že žalovaný má voči žalobcom 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 67,28 %. Následne v závislosti od predmetného rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania tunajší súd uznesením č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020 rozhodol o výške trov konania tak, že žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.134,47 €. Nakoľko v rámci náhrady trov konania žalobcov 1./ a 2./ ide o takú spoločnú povinnosť, že sa rozhodnutie súdu musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca a procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných, boli tým splnené zákonné podmienky pre vznik spoločného záväzku v súlade s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s 77 ods. 1 C.s.p.. 1.3. Čo sa týka námietky žalobcov, že v sume 5.000,- € boli úspešní a preto z tejto sumy nemajú platiť náhradu trov právneho zastúpenia nie je správna, keďže súd vychádzal z úspešnosti strany v konaní pri rozhodovaní o nároku trov konania v rozsudku. Práve preto, že žalobcovia boli úspešní vo výške 5.000,- € a vo zvyšku bol úspešný žalovaný, ten má nárok na náhradu v rozsahu „len“ 67,28 %. Súd pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia vychádzal z hodnoty sporu, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), v čase vykonania konkrétneho úkonu. Preto vychádzal z hodnoty sporu 30.559,31 € (súčet žalovaných súm 25.559,31 € + 5.000,- €) v čase do právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žaloby v časti sumy 25.559,31 € a následne bola hodnota sporu len vo výške 5.000,- €. Súd preto správne stanovil hodnotu sporu v súlade s § 10 ods. 1 Vyhlášky. V zmysle vyššie uvedených skutočností, súd návrh žalobcov 1./ a 2./ na opravu zrejmej nesprávnosti zamietol. 2. Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./ z dôvodu, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne , opätovne nie je riadne a presvedčivo odôvodnené , odporuje ust. § 220 ods. 2 C.s.p. , čl. 2 ods. 2 , ods. 3 C.s.p. , čl. 17 C.s.p. , čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny , čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, preto sa ho žiadali zrušiť. Namietali, že súd prvej inštancie písomnosti a rozhodnutia súdov určené žalobkyni 2./ riadne nedoručoval v listinnej podobe splnomocnenému zástupcovi žalobcovi 1./ ktorý nie je ani uvedený v záhlaví napadnutého arbitrárneho a nespravodlivého uznesenia a žalobkyni 2./ bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom, bol porušený princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 2 C.s.p.) a jej právo na spravodlivé súdne konanie a právo zaručené čl. 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Listiny ako aj právo chránené čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naviac nahliadnutím do spisu bolo ustálené, že súd vädne doručoval napadnuté uznesenie žalobkyni 2. a to v čase, kedy sa žalobca 1./ s jeho synom nachádzali v Londýne. 2.1. Žalobcovia ďalej uviedli, že súd prvej inštancie v rozpore s hmotným právom a neprípustnou nadprácou de facto a de iure priznal advokátovi Mgr. Marcel Biznár nárok v sume 1.134,47 € , ku ktorému plneniu neoprávnene zaviazal žalobcu 1./ ( fyzickú osobu ) a žalobcu 2./ (právnickú osobu) a to všetko spoločne a nerozdielne , bez toho aby sa dôsledne vysporiadal s tým, že uloženie takejto povinnosti v právnom štáte nie je možné, keďže žalobca 1./ ako fyzická osoba nemôže plniť aj povinnosť uloženú súdom žalobkyni 2./ - teda právnickej osobe (a naopak), teda ručiť svojím celým majetkom za náhradu vädne vypočítaných súdom trov konania a právneho zastupovania v prospech nedobromyseľného žalovaného - zosnulého Q.. V.. K. a advokáta Mgr. M. Biznára , o to viac ak hodnota sporu v sume 30.559,31 € ako súčet žalovaných súm 25.559,31 € + 5.000,-€ - teda súm žalovaných právnickou osobou samostatne a fyzickou osobou samostatne , teda nie spoločne a nerozdielne bola zlomyseľne a nie nestranne konajúcim sudcom JUDr. Pavol Uhrík vädne vypočítaná. Je teda nesporným , že zákonný
sudca konajúci a rozhodujúci nespravodlivo si zlomyseľne vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhrade formou neprípustnej nadpráce a porušením práva rovnosti vädne "vysvetlil" - ergo ju v tejto tak jednoduchej veci vädne a neprípustné aplikoval. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov 1./,2./ nevyjadril. 4. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný Q.. V. K., R..V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. Č.. XXX, T., zomrel dňa XX.X.XXXX, t.j. ešte pred vydaním napadnutého uznesenia. Napriek tomu odvolací súd má zato, že neboli splnené podmienky pre zrušenie napadnutého uznesenia v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. keďže v prípade zrušenia veci by nemohlo dôjsť k náprave pochybenia a to z dôvodu, že by nebol možný procesný postup podľa § 63 C.s.p (Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať) resp. § 66 C.s.p. (Ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný). Odvolací súd poukazuje nato, že konanie bolo právoplatne skončené právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-384 dňa 9.9.2020 a konanie v časti rozhodovania o trovách konania právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392 dňa 8.2.2021. V tomto štádiu konania sa rozhoduje len o procesnom návrhu žalobcov 1./,2./ na opravu zrejmej nesprávnosti vo výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392. V prípade zamietnutia tohto návrhu napadnutým uznesením žalovanému nebola uložená žiadna povinnosť a odvolací súd zastáva názor, že v prípade napadnutého uznesenia toto malo byť v súlade s ustanovením § 235 C.s.p. doručované len jednej zo sporových strán a to žalobcom 1./,2./ keďže ich návrh na opravu bol zamietnutý. 6. Odvolací súd následne preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1./,2./ nie je dôvodné. 7. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 7.1. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 8. Účelom postupu podľa § 224 C.s.p. spočívajúceho vo vydaní opravného uznesenia, je oprava chýb v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností, ku ktorým došlo pri písomnom vyhotovení rozsudku, resp. uznesenia. Predmetom opravy môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, resp. uznesenia, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Právny pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, súdna prax ho však stabilne vykladá tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné. 9. Návrh na opravu výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020, ktorí podali žalobcovia 1./ a 2./ dňa 8.7.2024 však nesmeruje k oprave nesprávnosti vzniknutých pri písomnom vyhotovení uznesenia, je odôvodnený žalobcami 1./ a 2./ tvrdenou vecnou nesprávnosťou výroku o povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.134,47€ a príslušnej časti odôvodnenia uznesenia. Vydanie opravného uznesenia ale nie je a nemôže byť prostriedkom na odstránenie tvrdenej vecnej nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Posudzovaný návrh teda nesleduje cieľ, ktorý možno dosiahnuť vydaním opravného uznesenia. 10. Ak teda súd prvej inštancie návrh žalobcov 1./ a 2./ na opravu zrejmej nesprávnosti vo výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020 zamietol rozhodol vo výroku vecne správne a odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 11. Z nedôvodné považuje námietky žalobcov 1./,2./ súd prvej inštancie písomnosti a rozhodnutia súdov určené žalobkyni 2./ riadne nedoručoval v listinnej podobe splnomocnenému zástupcovi žalobcovi 1./ ktorý nie je ani uvedený v záhlaví napadnutého arbitrárneho a nespravodlivého uznesenia. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa 2./ nebola v konaní zastúpená žalobcom 1./, keď Splnomocnenie založené v spise zo dňa 9.8.2019 (č.l. 334 spisu) sa týkalo na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/282/2012 a nie na zastupovanie v tomto konaní. Na túto skutočnosť bola žalobkyňa 2./ upozornená listom odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/21/2021 zo dňa 15.2.2022 a zároveň bola vyzvaná na predloženie oprávneného plnomocenstva zo správnou spisovou značkou. Uvedený list žalobkyňa 2./ prevzala dňa 6.3.2022 (č.l 450 spisu) ale nedostatok plnej moci neodstránila.
11.1. Právne irelevantné sú aj ďalšie námietky žalobcov 1./,2./ (pozri odsek 2.1.), ktoré sa týkajú tvrdenej vecnej nesprávnosti výroku o povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.134,47€ a príslušnej časti odôvodnenia uznesenia č.k. 10C/33/2013-392 a nie správnosti napadnutého uznesenia, ktorým súd návrh na opravu zamietol. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).