{"guid": "c710cd26-bc51-4d0f-b353-ea6855eee555:93e0f7b2-3c4c-4750-9a96-f0f1d5e1210e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1713202358.6", "spisova_znacka": "9Co/102/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/102/2024 z 27. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 9Co/102/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1713202358.6", "identifikacne_cislo": "1713202358", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Huszár", "sudca_id": 163, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-huszar-163", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1Cdo/98/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "22750d50-d847-421f-b3eb-f6e6b50a6911:edcee34a-8778-4cab-bf03-3768045a7d01", "datum": "2026-06-24", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93e0f7b2-3c4c-4750-9a96-f0f1d5e1210e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1713202358.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1713202358.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1713202358.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/102/2024\n1713202358\n27. 02. 2025\nJUDr. Roman Huszár\nECLI:SK:KSBA:2025:1713202358.6\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu\nJUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov : 1./ V.. J.. Q. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, R., 2./ VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., IČO: 31 342 841, so sídlom\nLimbová 3, Limbach, proti žalovanému: Q.. V. K., R..V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. Č..\nXXX, T., zomr. XX.X.XXXX, o zaplatenie 5.000,-€ a o návrhu žalobcov 1./,2./ na opravu uznesenia, na\nodvolanie žalobcov 1./,2./ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/33/2013-505 zo dňa 13.\naugusta 2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov 1./ a 2./ na opravu zrejmej nesprávnosti\nvo výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020 zamietol.\n1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia 1./, 2./ sa podaním doručeným súdu dňa\n12.07.2024 domáhali opravy zrejmej nesprávnosti vo výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k.\n10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020, nakoľko podľa nich uloženie povinnosti náhrady trov konania\nspoločne a nerozdielne v právnom štáte nie je možné, keďže žalovaný a jeho advokát boli v časti\nžaloby na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 5.000,-€ žalobcovi\n1./\nneúspešní na 100% - teda aplikáciou princípu právnej istoty a hospodárnosti konania žalobcovia 1./ a 2./\nžiadajú súd o vydanie opravného uznesenia v časti uloženého záväzku úhrady trov konania spoločne a\nnerozdielne voči žalovanému. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovia 1./, 2./ sa vzájomnou\nžalobou, doručenou súdu dňa 19.08.2009, vylúčenou na samostatné konanie uznesením Okresného\nsúdu Pezinok č.k. 4C/698/2008-90 zo dňa 04.02.2013, domáhali uloženia povinnosti žalovanému\nzaplatiť 25.559,31 € s prísl., a to titulom náhrady škody a 5.000,- € titulom primeraného zadosťučinenia.\nSúd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 10C/33/2013-384 zo dňa 02.07.2020 tak, že žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ istinu vo výške 5.000,- € do 15 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku. Zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,28 % a náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 67,28 %. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2020.\nNásledne uznesením č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020 súd rozhodol o výške trov konania tak,\nže žalobcom 1./, 2./ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania,\nktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.134,47 €, a to k rukám právneho\nzástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Predmetné uznesenie o výške\ntrov konania nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2021 v spojení s uznesením č.k. 10C/33/2013-402 zo\ndňa 15.01.2021, ktorým súd sťažnosť žalobcov 1./ a 2./ proti uzneseniu o výške trov konania v celom\nrozsahu zamietol.\n1.2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 75 ods. 1, § 76,\n§ 77, § 224 ,\n§ 234 ods. 1 C.s.p., § 511 ods. 1 , 2, 3 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že nerozlučné spoločenstvo\n\nv konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú\nkaždý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z\npovahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace\nprocesné spoločenstvo na jednej strane, teda účinok rozsudku/uznesenia sa podľa povahy veci alebo\npodľa zákona musí vzťahovať na všetkých spoločníkov. Samostatné spoločenstvo je také spoločenstvo,\nkde každý zo spoločníkov má samostatný procesný nárok (povinnosť) voči svojmu procesnému\nnáprotivku. V zásade teda platí, že v konaní existuje toľko nárokov, koľko je spoločníkov. Posúdenie\notázky, o aký druh spoločenstva v konkrétnom prípade ide, je vecou súdu. Charakter procesného\nspoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda vlastne hmotnoprávnou úpravou. V\nprípadoch takzvaných nedielnych záväzkov podľa hmotného práva pôjde vždy o procesné spoločenstvo\nnerozlučné. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k\nzáveru, že návrh žalobcov 1./ a 2./ na opravu zrejmej nesprávnosti vo výroku uznesenia Okresného súdu\nPezinok č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020 je nedôvodný a nemá oporu v zákone. Rozsudkom\nvo veci samej bolo rozhodnuté aj o nároku na náhradu trov konania, a to tak, že žalovaný má voči\nžalobcom 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 67,28\n%. Následne v závislosti od predmetného rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania tunajší súd\nuznesením č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020 rozhodol o výške trov konania tak, že žalobcom 1/ a\n2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú\nz náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.134,47 €. Nakoľko v rámci náhrady trov konania žalobcov\n1./ a 2./ ide o takú spoločnú povinnosť, že sa rozhodnutie súdu musí vzťahovať na každého, kto vystupuje\nako žalobca a procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných, boli tým splnené zákonné podmienky\npre vznik spoločného záväzku v súlade s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s 77 ods. 1\nC.s.p..\n1.3. Čo sa týka námietky žalobcov, že v sume 5.000,- € boli úspešní a preto z tejto sumy nemajú platiť\nnáhradu trov právneho zastúpenia nie je správna, keďže súd vychádzal z úspešnosti strany v konaní\npri rozhodovaní o nároku trov konania v rozsudku. Práve preto, že žalobcovia boli úspešní vo výške\n5.000,- € a vo zvyšku bol úspešný žalovaný, ten má nárok na náhradu v rozsahu „len“ 67,28 %. Súd pri\nrozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia vychádzal z hodnoty sporu, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len\n„Vyhláška“), v čase vykonania konkrétneho úkonu. Preto vychádzal z hodnoty sporu 30.559,31 € (súčet\nžalovaných súm 25.559,31 € + 5.000,- €) v čase do právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žaloby\nv časti sumy 25.559,31 € a následne bola hodnota sporu len vo výške 5.000,- €. Súd preto správne\nstanovil hodnotu sporu v súlade s § 10 ods. 1 Vyhlášky. V zmysle vyššie uvedených skutočností, súd\nnávrh žalobcov 1./ a 2./ na opravu zrejmej nesprávnosti zamietol.\n2. Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./ z dôvodu, že\nnapadnuté uznesenie nie je vecne správne , opätovne nie je riadne a presvedčivo odôvodnené , odporuje\nust. § 220 ods. 2 C.s.p. , čl. 2 ods. 2 , ods. 3 C.s.p. , čl. 17 C.s.p. , čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl.\n36 ods. 1 Listiny , čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné,\npreto sa ho žiadali zrušiť. Namietali, že súd prvej inštancie písomnosti a rozhodnutia súdov určené\nžalobkyni 2./ riadne nedoručoval v listinnej podobe splnomocnenému zástupcovi žalobcovi 1./ ktorý nie\nje ani uvedený v záhlaví napadnutého arbitrárneho a nespravodlivého uznesenia a žalobkyni 2./ bola\nodňatá možnosť riadne konať pred súdom, bol porušený princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 2 C.s.p.) a jej\nprávo na spravodlivé súdne konanie a právo zaručené čl. 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Listiny ako aj právo\nchránené čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naviac nahliadnutím do spisu bolo ustálené, že súd vädne doručoval\nnapadnuté uznesenie žalobkyni 2. a to v čase, kedy sa žalobca 1./ s jeho synom nachádzali v Londýne.\n2.1. Žalobcovia ďalej uviedli, že súd prvej inštancie v rozpore s hmotným právom a neprípustnou\nnadprácou de facto a de iure priznal advokátovi Mgr. Marcel Biznár nárok v sume 1.134,47 € , ku ktorému\nplneniu neoprávnene zaviazal žalobcu 1./ ( fyzickú osobu ) a žalobcu 2./ (právnickú osobu) a to všetko\nspoločne a nerozdielne , bez toho aby sa dôsledne vysporiadal s tým, že uloženie takejto povinnosti v\nprávnom štáte nie je možné, keďže žalobca 1./ ako fyzická osoba nemôže plniť aj povinnosť uloženú\nsúdom žalobkyni 2./ - teda právnickej osobe (a naopak), teda ručiť svojím celým majetkom za náhradu\nvädne vypočítaných súdom trov konania a právneho zastupovania v prospech nedobromyseľného\nžalovaného - zosnulého Q.. V.. K. a advokáta Mgr. M. Biznára , o to viac ak hodnota sporu v sume\n30.559,31 € ako súčet žalovaných súm 25.559,31 € + 5.000,-€ - teda súm žalovaných právnickou osobou\nsamostatne a fyzickou osobou samostatne , teda nie spoločne a nerozdielne bola zlomyseľne a nie\nnestranne konajúcim sudcom JUDr. Pavol Uhrík vädne vypočítaná. Je teda nesporným , že zákonný\n\nsudca konajúci a rozhodujúci nespravodlivo si zlomyseľne vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a\nnáhrade formou neprípustnej nadpráce a porušením práva rovnosti vädne \"vysvetlil\" - ergo ju v tejto tak\njednoduchej veci vädne a neprípustné aplikoval.\n3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov 1./,2./ nevyjadril.\n4. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil,\nže žalovaný Q.. V. K., R..V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. Č.. XXX, T., zomrel dňa XX.X.XXXX,\nt.j. ešte pred vydaním napadnutého uznesenia. Napriek tomu odvolací súd má zato, že neboli splnené\npodmienky pre zrušenie napadnutého uznesenia v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. keďže v prípade\nzrušenia veci by nemohlo dôjsť k náprave pochybenia a to z dôvodu, že by nebol možný procesný\npostup podľa § 63 C.s.p (Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,\nsúd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať) resp. § 66\nC.s.p. (Ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\npostupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný). Odvolací súd poukazuje\nnato, že konanie bolo právoplatne skončené právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k.\n10C/33/2013-384 dňa 9.9.2020 a konanie v časti rozhodovania o trovách konania právoplatnosťou\nuznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392 dňa 8.2.2021. V tomto štádiu konania sa\nrozhoduje len o procesnom návrhu žalobcov 1./,2./ na opravu zrejmej nesprávnosti vo výroku uznesenia\nOkresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392. V prípade zamietnutia tohto návrhu napadnutým\nuznesením žalovanému nebola uložená žiadna povinnosť a odvolací súd zastáva názor, že v prípade\nnapadnutého uznesenia toto malo byť v súlade s ustanovením § 235 C.s.p. doručované len jednej zo\nsporových strán a to žalobcom 1./,2./ keďže ich návrh na opravu bol zamietnutý.\n6. Odvolací súd následne preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu)\nv zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že\nodvolanie žalobcov 1./,2./ nie je dôvodné.\n7. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane\nustanovenia o rozsudku.\n7.1. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako\naj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.\n8. Účelom postupu podľa § 224 C.s.p. spočívajúceho vo vydaní opravného uznesenia, je oprava chýb v\npísaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností, ku ktorým došlo pri písomnom vyhotovení rozsudku,\nresp. uznesenia. Predmetom opravy môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo\npri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, resp. uznesenia, ktoré sa prejavujú pisárskou\nchybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Právny pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ je relatívne\nneurčitý, súdna prax ho však stabilne vykladá tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba\nv písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej\nčinnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné.\n9. Návrh na opravu výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa\n19.11.2020, ktorí podali žalobcovia 1./ a 2./ dňa 8.7.2024 však nesmeruje k oprave nesprávnosti\nvzniknutých pri písomnom vyhotovení uznesenia, je odôvodnený žalobcami 1./ a 2./ tvrdenou vecnou\nnesprávnosťou výroku o povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov konania\nvo výške 1.134,47€ a príslušnej časti odôvodnenia uznesenia. Vydanie opravného uznesenia ale nie\nje a nemôže byť prostriedkom na odstránenie tvrdenej vecnej nesprávnosti súdneho rozhodnutia.\nPosudzovaný návrh teda nesleduje cieľ, ktorý možno dosiahnuť vydaním opravného uznesenia.\n10. Ak teda súd prvej inštancie návrh žalobcov 1./ a 2./ na opravu zrejmej nesprávnosti vo výroku\nuznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/33/2013-392 zo dňa 19.11.2020 zamietol rozhodol vo\nvýroku vecne správne a odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.\n1 C.s.p. potvrdil.\n11. Z nedôvodné považuje námietky žalobcov 1./,2./ súd prvej inštancie písomnosti a rozhodnutia súdov\nurčené žalobkyni 2./ riadne nedoručoval v listinnej podobe splnomocnenému zástupcovi žalobcovi 1./\nktorý nie je ani uvedený v záhlaví napadnutého arbitrárneho a nespravodlivého uznesenia. Odvolací súd\nz obsahu spisu zistil, že žalobkyňa 2./ nebola v konaní zastúpená žalobcom 1./, keď Splnomocnenie\nzaložené v spise zo dňa 9.8.2019 (č.l. 334 spisu) sa týkalo na zastupovanie v konaní vedenom\nna Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/282/2012 a nie na zastupovanie v tomto konaní. Na\ntúto skutočnosť bola žalobkyňa 2./ upozornená listom odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/21/2021 zo dňa\n15.2.2022 a zároveň bola vyzvaná na predloženie oprávneného plnomocenstva zo správnou spisovou\nznačkou. Uvedený list žalobkyňa 2./ prevzala dňa 6.3.2022 (č.l 450 spisu) ale nedostatok plnej moci\nneodstránila.\n\n11.1. Právne irelevantné sú aj ďalšie námietky žalobcov 1./,2./ (pozri odsek 2.1.), ktoré sa týkajú tvrdenej\nvecnej nesprávnosti výroku o povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov\nkonania vo výške 1.134,47€ a príslušnej časti odôvodnenia uznesenia č.k. 10C/33/2013-392 a nie\nsprávnosti napadnutého uznesenia, ktorým súd návrh na opravu zamietol.\n12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\n\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "1Cdo/98/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "22750d50-d847-421f-b3eb-f6e6b50a6911:edcee34a-8778-4cab-bf03-3768045a7d01", "datum": "2026-06-24", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/33/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}