Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/13/2024 1622200203 28. 05. 2025 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2025:1622200203.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. C. XXX, 2/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. C. XXX, proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast: REMEDIUM LEGAL s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, 2/ U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, zast: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o. so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038 3/ EOS Slovensko Investment LC, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 47 032 979, zast: REMEDIUM LEGAL s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13.06.2023, č.k. 5C/10/2022-281, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I.
p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. mení tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
majú
III. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ m a j ú proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov (výrok I.) a žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.) 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, §3 ods. 6, § 5 ods.1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4, § 11 ods. 6, § 12 ods. 1 až 6, § 16 ods. 1 až 4, § 16 ods. 6, § 16 ods. 10, § 17 ods. 1 až 3 a 5, § 20 ods. 11, § 20 ods. 13, § 21 ods. 2, § 21 ods. 4, § 21 ods. 5 a 6, § 21 ods. 1 až 8, § 27 ods. 1, § 29 ods. 1 ,2,4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), § 263 ods. 1 a 2, § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 41, § 52 ods. 1,3,4, § 100 ods. 1, § 112, § 151a, § 151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 3, § 151j ods. 1,2, § 151l ods. 1, § 151m ods. 1,2,3,4,5 a 6, § 151 ods. 4, § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon č. 129/2010 Z.z.“). Vo vzťahu k námietke žalobcov, že pohľadávka žalovaného 1/ bola premlčaná, súd uviedol, že prvýkrát si svoje právo mohol žalovaný 1/ ( resp. jeho právny predchodca) uplatniť dňa
01.06.2017, lehota na súdne vymoženie pohľadávky márne uplynula dňa 02.06.2020. Poukázal na to, že pôvodný veriteľ, do postavenia ktorého vstúpil žalovaný 1/, registroval oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Uvedené oznámenie predstavovalo začatie výkonu záložného práva, ako i uplatnenie práva na príslušnom orgáne, preto mal súd za to, že týmto okamihom záložný veriteľ zahájil výkon záložného práva, v ktorom riadne pokračoval, pričom v prípade nehnuteľnosti ide o výkon záložného práva jej predajom na dobrovoľnej dražbe. Z obsahu písomného uznania dlhu zo dňa 21.06.2016 súd zistil, že žalobcovia uznali svoj dlh, čo do dôvodu aj výšky vyčíslených ku dňu 16.06.2017 vo výške 131 141,74 eur vrátane príslušenstva a výslovne vyhlásili, že sú si vedomí, že v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uznaný dlh premlčí za 10 rokov odo dňa kedy k uznaniu došlo. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že námietka premlčania nie je podaná žalobcami dôvodne. Zmluvu o úvere uzavretú s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. č. XXXXXXX X XX a žalobcami 1/ a 2/ súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako i ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Mal za to, že uzavretá Zmluva o úvere nespadá pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zákon č. 129/2010 Z.z. sa nevzťahoval na zmluvy o úvere na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie, jedná sa o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavbe nehnuteľnosti a o úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 0000 eur. Mal za to, že Zmluva o úvere spĺňala uvedené podmienky (úver podľa Zmluvy o úvere bol vo výške 129 600 eur a jeho účelom bolo nadobudnutie, úprava a údržba nehnuteľností), čím došlo k naplneniu výnimky ustanovenej v § 1 ods. 3 písm. b), c), d) a f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže sa na uzavretú Zmluvu o úvere neuplatní úprava podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nebolo dôvodným preskúmať ju z pohľadu prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Zmluvu o úver posúdil ako zrozumiteľnú a určitú, žiadna zo strán nespochybňovala jej uzavretie slobodne a vážne. Súd nezistil rozpor Zmluvy o úvere s dobrými mravmi ( úroková miera je primeraná - 3,99 % resp. 2,69 % ročne) ani nezistil žiadne iné vady vôle či prejavu vôle konajúcich strán. Zmluva neobsahovala ani žiadnu neprijateľnú podmienku, preto ustálil, že Zmluva o úvere je platný právny úkon. Zmluvu o zriadení záložného práva súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nezistiac vady, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť, preto dospel k záveru, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ bola platne uzavretá záložná zmluva, ktorou sa žalobcovia dobrovoľne zaviazali poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzku dlžníkov zo Zmluvy o úvere. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalovaného 1/ v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 01.06.2017 dlžníkov vyzval na splnenie ich splatného dlhu v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2020 je platným právnym úkonom, pretože žalovaný 1/ pred postúpením splnil všetky podmienky zakotvené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vykonaným dokazovaním nebola zistená neplatnosť dražby pre rozpor so zákonom o dobrovoľných dražbách. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcami – pripojenie dražobného spisu, majúc za to, že jeho pripojenie by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci. Nakoľko súd nezistil neplatnosť Zmluvy o úvere ani Zmluvy o zriadení záložného práva a ani žiadne také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo za následok neplatnosť dražby, žalobu žalobcov proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ pre nedôvodnosť zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalovaným 1/ až 3/ v konaní plne úspešným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP odôvodnili s poukazom na ust. § 26 ods. 5 ZoDD, majúc za to, že v konaní bolo potrebným vykonať dôkaz, či suma dosiahnutá vydražením bola zaplatená, nakoľko v prípade jej nezaplatenia by išlo o zmarenú dražbu. Za nesprávne považovali skutkové zistenia súdu prvej inštancie pri posudzovaní otázky premlčania pohľadávky a premlčania záložného práva, nakoľko v uznaní dlhu zo dňa 21.06.2016 absentovalo ich vyjadrenie, že dlh zaplatia. Mali za to, že uznanie dlhu nespĺňa náležitosti uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že dlh sa premlčí za 10 rokov. Nakoľko sa jednalo o nekalú praktiku bankových a nebankových subjektov, na takéto uznanie sa neprihliada. Nesúhlasili s tvrdením súdu prvej inštancie, že tým že záväzok dlhodobo nesplácali, konali proti dobrým mravom a doplnili, že žalovaný 1/ mohol podať žalobu o plnenie a nemusel odkupovať premlčanú pohľadávku. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaný 2/ v replike k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Vo vzťahu k námietke žalobcov, ktorou namietali nevykonanie navrhnutého dôkazu, poukázal na ust. § 21 ods. 2 ZoDD, podľa ktorej vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby možno iba v prípade takého porušenia ZoDD, ktoré malo súčasne vplyv na vydraženie predmetu dražby a zapríčinilo tak ujmu na právach žalobcu. Okamih pripísania ceny dosiahnutej vydražením do 15 dní na účet žalovaného 1/ je skutočnosť, ktorá nasleduje až po realizácii dražby a vydražení predmetu dražby, a teda logicky nemôže mať vplyv na vydraženie (prechod vlastníctva) predmetu dražby s čím je spätý zásah do práv bývalého vlastníka predmetu dražby - žalobcu. Podľa Oznámenia o opakovanej dražbe zn. 241/2021, bolo potrebné cenu dosiahnutá vydražením uhradiť v lehote 15 dní odo dna skončenia dražby, na účet dražobníka, teda žalovaného 2/, nie na účet žalovaného 1 /, preto mu nebolo zrejme, čo by mal dôkaz navrhovaný žalobcami v konaní objasniť. Vzhľadom na vyššie uvedené, považoval námietku žalobcov týkajúcu sa nevykonania navrhnutého dôkazu za nedôvodnú a nepodloženú. Mal za to, že v tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazne bremeno a ani bremeno tvrdenia. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že v uznaní dlhu zo dna 21.06.2016 absentuje ich vyjadrenie prísľubu, že dlh zaplatia, poukázal na to, že list, ktorým žalobcovia uznali svoj dlh poslali právnemu predchodcovi žalobcu 1/ poštou po niekoľkých dňoch po tom, ako ho sami obdržali, teda po dostatočne dlhom priestore na úvahu a zhodnotení vážnosti takéhoto rozhodnutia. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že uvedené uznanie dlhu podpísali pod nátlakom. Žalobcovia nepreukázali porušenie žiadneho ustanovenia ZoDD, nepreukázali vznik ujmy na svojich právach, ktorý im mal v procese dražby vzniknúť a ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalovaní 1/ a 3/ v replike k odvolaniu žalobcov uviedli, že sa nestotožňujú s námietkami žalobcov, v zmysle ktorých súd porušil ich právo na spravodlivý proces z dôvodu, že nevykonal nimi navrhované dôkazy nakoľko návrh žalobcov na vykonanie ďalšieho dokazovania bol účelovo predložený až na pojednávaní, pričom je zrejmé, že ďalšie nariadenie dokazovania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Žalobcovia mali množstvo príležitostí, a to osobitne s poukazom na skutočnosť, že už v podanej žalobe boli povinný s ohľadom na prekluzívnu lehotu podľa ust. § 21 ods. 2 ZoDD uplatniť všetky námietky neplatnosti dobrovoľnej dražby v prekluzívnej lehote 3 mesiacov, a teda už v podanej žalobe. S poukazom na vyššie uvedené mali za to, že postup súdu, ktorý návrh na ďalšie dokazovanie zamietol za zákonný a v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája ako aj odlišné znenie zákonných ustanovení. Ako vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení, tak pre nastolenie 10-ročnej premlčacej doby pri uznaní dlhu podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje prísľub dlžníka, že predmetný dlh zaplatí. Uvedené vyplýva priamo zo znenia zákonných ustanovení a preto sú námietky žalobcov, týkajúce sa premlčania pohľadávky, či výkonu záložného práva zjavne nedôvodné. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalobcovia v replike k vyjadreniam žalovaných uviedli, že v prípade, ak by sa prvoinštančný súd zaoberal uznaním dlhu, dospel by k záveru, že je absolútne neplatné a neúčinné, nakoľko nie je v súlade s ust. § 588 Občianskeho zákonníka a judikatúrou. Závery súdu prvej inštancie, že výkon záložného práva žalovaným 1/ bol uplatnený včas a že premlčacia lehota realizáciou výkonu záložného práva spočíval, je nesprávny. Z ust. § 112 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že začatie výkonu záložného práva má za následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Návrh na vykonanie dražby nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej lehoty. Nakoľko pôvodný obligačný a záložný veriteľ vyhlásil splatnosť pohľadávky ako celku ku dňu 01.06.2017, žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca mohol svoje právo uplatňovať od 02.06.2017 do 02.06.2020, keďže premlčacia doba uplynula dňom 02.06.2020. Mali za to, že žalovaný 1/ si uplatnil právo na uspokojenie pohľadávky až po uplynutí stanovenej doby (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/151/2016). Nakoľko sa jedná so spotrebiteľské zmluvy na dĺžku premlčacej lehoty a jej plynutie a uznania dlhu sa aplikuje úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Zápis výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu na verejnej dražbe prípadne oznámenie začatia výkonu záložného práva nemožno považovať v súlade s ust. § 112 Občianskeho zákonníka za uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu. Doplnili, že nimi navrhovaný doklad bankový prevod je pre nich zásadný.
7. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadrili. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je podané dôvodne. 9. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným odvolateľmi, odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 10. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 11. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. 12. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Podľa ods. 4, ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. 13. Podľa § 16 ZoDD, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. 14. Ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Rozumie sa tým situácia, kedy je premlčaná pohľadávka, avšak záložné právo premlčané nie je. V takom prípade nemá námietka premlčania vplyv na výkon záložného práva. Prekážkou výkonu záložného práva nie je ani skutočnosť, že právnym dôvodom premlčanej zabezpečenej pohľadávky je spotrebiteľská zmluva (§ 54a Občianskeho zákonníka). Záložné právo, tak ako každé majetkové právo (okrem vlastníckeho práva), podlieha premlčaniu. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať po prvý raz. Záložné právo sa však nepremlčí skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka). 15. Záložné právo plní uhradzovaciu funkciu, ktorá nastupuje potom, čo zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Výkon záložného práva si môže záložný veriteľ uplatniť v rámci postupu upraveného v ustanovení § 151j Občianskeho zákonníka, tzn., že sa môže uspokojiť spôsobom určeným v záložnej zmluve alebo predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo predajom zálohu v exekúcii. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ má právo voľby, ktorý spôsob výkonu záložného práva využije a že všetky tri spôsoby sú rovnocenné.
16. Právo záložného veriteľa na výkon záložného práva sa môže premlčať, a to vo všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz (§ 101 Občiansky zákonník), teda po márnom uplynutí lehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo je však modifikované druhou vetou ustanovenia § 100 ods. 2 Občiansky zákonník, podľa ktorej záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. 17. Ak je záložné právo premlčané (čo znamená, že je premlčaná aj zabezpečená pohľadávka), môže sa záložca dovolať premlčania (vzniesť námietku premlčania) a odvrátiť tým výkon záložného práva. Námietku premlčania môže záložca relevantne vzniesť nielen v prípade, ak záložný veriteľ voči nemu vedie súdne alebo exekučné konanie (čo by vyplývalo z jazykového znenia ustanovenia § 100 ods. 1 Občiansky zákonník, podľa ktorého na premlčanie prihliada na námietku súd), ale aj v prípade extrajudiciálneho výkonu záložného práva. Ak sa záložca premlčania záložného práva dovolá, záložný veriteľ je povinný upustiť od dobrovoľnej dražby alebo od iného výkonu záložného práva. 18. Občiansky zákonník v ust. § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého podstata spočíva v tom, že okamihom nastania právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť a po dopadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde alebo u iného orgánu. Právnym dôvodom spočívania premlčania je uplatnenie práva veriteľom na súde alebo inom príslušnom orgáne. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje žiadne podmienky. Pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán, ktorý je kompetentný uplatnené právo zrealizovať, či už vydaním exekučného titulu, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu alebo speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe. 19. V konaní nebolo sporným, že právny predchodca žalovaného 1/ (záložný veriteľ) vyhlásil ku dňu 01.06.2017 splatnosť pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 004 1880 9 05 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného 1/ a žalobcami (ďalej len „Zmluva o úvere“), premlčacia doba tak vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej záložným právom začala plynúť od 02.06.2017 a uplynula dňom 02.06.2020. Predmetom posúdenia odvolacím súdom bola otázka, či vo vzťahu k výkonu záložného práva došlo k spočívaniu premlčacej doby, t.z. či si záložný veriteľ ( žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca) uplatnil záložné právo v premlčacej lehote. Len včasné uplatnenie práva na súde alebo u iného orgánu má za následok zastavenie plynutia premlčacej doby. 20. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 30.11.2022 sp. zn. 5Cdo/64/2020 vyslovil : „Dražobník je teda subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ. V nadväznosti na uvedené potom začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že to neplatí vo vzťahu k pohľadávke záložným právom zabezpečenej. Vo vzťahu k nej premlčacia doba plynie, pretože jej spočívanie v zmysle § 112 OZ môže nastať iba v prípade jej uplatnenia na súde, resp. v rozhodcovskom konaní, pretože iba tieto orgány majú kompetenciu uložiť povinnosť povinnej osobe pohľadávku zaplatiť veriteľovi, teda zabezpečiť exekučný titul, ktorý môže oprávnený vykonať v exekúcii. Ako už bolo povedané, pre výkon záložného práva však exekučný titul nie je potrebný, pričom záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, dražobník je subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené potom začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie (spočíva). 21. Vychádzajúc zo zhorauvedeného, za včasné uplatnenie záložného práva v súlade s ust. § 112 Občianskeho zákonníka bolo potrebné v prejednávanej veci považovať začatie dražobného konania, nie oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa ust. § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva je podmienkou začatia výkonu záložného práva, v ktorom záložný veriteľ uvedie, akým spôsobom sa bude realizovať výkon záložného práva. Zatiaľ čo začatie dražobného konania je upravené v zákona o ZoDD, podľa ktorého sa na vykonanie dobrovoľnej dražby
v zásade vyžaduje uzatvorenie zmluvného vzťahu, a to medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. Preto závery súdu prvej inštancie, že Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.06.2017, bolo spôsobilým prerušiť plynutie premlčacej doby, nie sú správne. Vzhliadnuc k uvedenému postup právneho predchodcu žalovaného 1/( ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorým oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva listom zo dňa 16.06.2017 a podal návrh na zápis začatia výkonu záložného práva do katastra nehnuteľností (poznámka P-294/2017), nemožno považovať za začatie dražobného konania, t.z. za skutočnosť, ktorá by mala vplyv na plynutie premlčacej doby ( spočívanie premlčacej doby). 22. Ďalšia odvolacia argumentácia odvolateľov smerovala k otázke posúdenia listiny – uznanie dlhu zo dňa 21.06.2016, majúc za to, že tento právny úkon nemá náležitosti vyžadované ust. § 558 Občianskeho zákonníka. 23. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 24. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 25. Podľa ustálenej judikatúry, uznanie práva je kvalifikované ako jednostranný písomný právny úkon, ktorého obsahom je uznanie práva s uvedením dôvodu existencie práva a výšky plnenia. Z uvedeného vyplýva, že podstatnou obsahovou náležitosťou uznania dlhu nie je uvedenie lehoty na plnenie. Jej uvedenie (neuvedenie), má význam iba pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby. Ak lehota na plnenie nie je uvedená, premlčacia doba začína plynúť odo dňa uznania dlhu, ak je však uvedená, odo dňa uplynutia lehoty na plnenie. Podstatnou náležitosťou uznania práva je písomná forma prejavu. Nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť uznania práva (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 26. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Pre platnosť úkonu nie je pritom rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Na druhej strane z definovania tohto úkonu je zrejmé, že nedodržanie jeho písomnosti má za následok jeho absolútnu neplatnosť. Z hľadiska obsahových náležitostí, pre platnosť prejavu je rozhodujúce, či tento prejav obsahuje: označenie oprávnenej osoby (veriteľa), označenie povinnej osoby (dlžníka), určenie dôvodu dlhu (spravidla jeho právne kvalifikovanie, napr. pôžička zo dňa), uvedenie výšky dlhu, skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť (pripravenosť plniť) dlžníka o svojej povinnosti. 27. Občiansky zákonník v ustanovení § 558 uvádza ako zabezpečovací inštitút „Uznanie dlhu“, ktorého znenie je však čiastočne odlišné od znenia ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od ust. § 588 Občianskeho zákonníka, ust. § 110 Občianskeho zákonníka nevyžaduje v prejave na dosiahnutie účinkov premlčania vyjadrenie záväzku, že osoba, ktorá uznala právo, dlh aj zaplatí. Uznanie práva podľa § 110 Občianskeho zákonníka má aj pri absencii prejavu, že dlh zaplatí, účinky predpokladané ustanovením § 110 Občianskeho zákonníka, teda má za následok desaťročnú premlčaciu dobu. 28. Preto pokiaľ uznávací prejav žalobcov v uznaní dlhu zo dňa 21.06.2016 neobsahoval (aj) prísľub zaplatiť dlh, ako osobitnú náležitosť uznania dlhu podľa § 558 OZ (písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky), bolo potrebné uznanie dlhu zo dňa 21.06.2016 posudzovať podľa ust. § 110 Občianskeho zákonníka, k čomu dospel i súd prvej inštancie ( bod 140 odôvodnenia). Z ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občiansky zákonník vyplýva, že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Pokiaľ ide o určitosť tohto právneho úkonu, odvolací súd dodáva, že z uznania dlhu vyplýva, že žalobcovia uznali dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 07.04.2015, vyčíslený ku dňu 16.06.2017 vo výške -131 141,74 eur vrátane príslušenstva, ktorým je 3,99 % ročný úrok zo sumy 126 004,54 eur od 17.06.2017 do zaplatenia a 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 130 666,64
eur od 17.06.2017 do zaplatenia (čo korešponduje so sumou k 01.06.2017 uvedenou v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru). Samotnú existenciu dlhu ako i skutočnosť, že nedošlo zo strany žalobcov (dlžníkov) k jeho úhrade, žalobcovia v konaní účinne nesporovali. Zo skutkových tvrdení žalobcov vyplýva, že títo namietali len výšku príslušenstva pohľadávky dôvodiac tým, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. S uvedenými námietkami sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 144, bod 146 a bod 148). Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci sú žalobcovia spotrebitelia (aj keď na úverovú zmluvu sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch), tak súd prvej inštancie v zmysle záverov rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach C-565/21, C-224/19, C-377/14, C-351/2023, Ústavného súdu SR IV ÚS 493/2022 a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/115/2023 podrobil prieskumnej činnosti tak úverovú zmluvu ako i záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného 1/ a žalobcami. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Hoci zvýšená ochrana spotrebiteľa v civilnom sporovom konaní sa prejavuje o. i. povinnosťou všeobecných súdov skúmať z úradnej povinnosti neprijateľnosť zmluvných podmienok, hranice tohto ex offo prieskumu sú dané predmetom konania, tak ako ho vymedzia sporové strany. 29. Vo vzťahu k námietke odvolateľov, že uznanie dlhu je potrebné posudzovať ako nekalú obchodnú praktiku, nutno zdôrazniť, že títo v konaní netvrdili, že by uznanie dlhu inicioval žalovaný 1/ ( resp. jeho právny predchodca), ani že by si v danom čase neboli vedomí svojho záväzku a jeho výšky, teda nemožno hovoriť o psychickom nátlaku. Nebolo preukázané, že by obsah uznania dlhu bol vopred formulovaný právnym predchodcom žalovaného 1/, uznanie dlhu bolo žalobcami vypracované a podpísané niekoľko dní po tom, ako právny predchodca žalovaného 1/ vyhlásil úver za okamžite splatný ( nejednalo sa o premlčaný dlh), čomu nasvedčuje záver, že ide o skutočný prejav vôle dlžníkov, ktorý zodpovedá jej obsahu. Odvolací súd je názoru, že pri podpise nechýbala vôľa žalobcom uznať tento dlh. Pričom pre uznanie dlhu podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je potrebné, aby dlžník vedel o premlčaní. Odvolateľmi namietaná personálna a kapitálová prepojenosť žalovaného 1/ a žalovaného 3/, sama o sebe nemôže viesť k záveru o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi, príp. indikovať porušenie ustanovení ZoDD. 30. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že uznanie dlhu adresované veriteľovi, obsahujúce špecifikáciu dôvodu a výšku uznaného dlhu, malo za následok prerušenie pôvodnej premlčacej a začatie plynutia novej desaťročnej premlčacej lehoty. Každé platné uznanie práva spôsobuje začatie plynutia novej desaťročnej premlčacej lehoty. Premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo alebo ak bola v uznaní uvedená lehota na splnenie, začína plynúť premlčacia lehota po uplynutí tejto lehoty. Nakoľko tak začala plynúť nová premlčacie lehota vo vzťahu k pohľadávke, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu výkonu záložného práva ( § 100 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka), preto je bez právneho významu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku prerušenia plynutia premlčacej doby ( bod 21 odôvodnenia). 31. V podanom odvolaní odvolatelia namietali aj nevykonanie navrhnutých dôkazov, a to pripojenie dražobného spisu, nevykonanie ktorého súd v napadnutom rozhodnutí odôvodnil tým, že jeho pripojenie by na posúdení veci nič nezmenilo. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/ nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. V prejednávanej veci žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 13.06.2023 vykonanie dôkazu odôvodnili tým, že pre rozhodnutie súdu v otázke námietky premlčania je potrebné oboznámiť sa s dražobnými zmluvami. Vychádzajúc zo záverov uvedených v bode 21 a 28, pripojenie dražobného spisu nemohlo overiť / vyvrátiť tvrdenia žalobcov o premlčaní záložného práva. Pokiaľ žalobcovia pripojenie dražobného spisu odôvodňovali tým, že vydražiteľ neuhradil cenu dosiahnutú vydražením, čo malo za následok zmarenie dražby, odvolací súd poukazuje na to, že ZoDD podmieňuje nadobudnutie vlastníckeho alebo iného práva vydražiteľom splnením jeho povinnosti uhradiť cenu dosiahnutú vydražením v zákonom ustanovenej lehote. V konaní nebolo sporným, že na žalovaného 3/ prešlo vlastnícke právo k vydraženej nehnuteľnosti, z uvedeného
preto vyplýva, že vydražiteľ zaplatil včas cenu dosiahnutú vydražením, nakoľko iba v prípade, ak je táto povinnosť riadne splnená, dochádza k účinnému prechodu práva na vydražiteľa. K zmareniu dražby dochádza v prípade, ak vydražiteľ nezaplatí v zákonom ustanovenej lehote cenu predmetu dražby, čoho dôsledkom je skutočnosť, že nedôjde k predpokladanému právnemu následku udelenia príklepu, ktorým je prechod vlastníckeho práva na vydražiteľa. Vychádzajúc z premisy, že vydražiteľ (žalovaný 3/) nadobudol vydraženú nehnuteľnosť, možno dovodiť, že neboli splnené podmienky na postup podľa ust. § 21 ZoDD, preto vykonanie dôkazu pripojením dražobného spisu bolo nadbytočným. 32. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania odvolateľov nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie. 33. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil pričom k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania pristúpil za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP (rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017). Výroku o nároku na náhradu trov konania, aby bol tento vykonateľný, musí podľa NS SR: „zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti“. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/, 2/ a 3/. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).