{"guid": "39ddc9c7-a72a-4065-b697-11222e10fbef:79c06930-cb68-4af6-a87a-843a0930685f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1622200203.1", "spisova_znacka": "7Co/13/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/13/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 7Co/13/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1622200203.1", "identifikacne_cislo": "1622200203", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79c06930-cb68-4af6-a87a-843a0930685f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1622200203.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1622200203.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1622200203.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/13/2024\n1622200203\n28. 05. 2025\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2025:1622200203.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvalý pobyt B. C. XXX, 2/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. C. XXX, proti žalovaným: 1/ EOS KSI\nSlovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast: REMEDIUM LEGAL s.r.o.,\nso sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, 2/ U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO:\n35 849 703, zast: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o. so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795\n038 3/ EOS Slovensko Investment LC, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 47 032 979, zast:\nREMEDIUM LEGAL s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti\ndražby, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13.06.2023, č.k.\n5C/10/2022-281, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I.\n\np o t v r d z u j e.\n\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. mení tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/\nproti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n\nmajú\n\nIII. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ m a j ú proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100%.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov (výrok I.) a žalovaným 1/ až\n3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd samostatným\nuznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.)\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1,\n§3\nods. 6, § 5 ods.1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4, § 11 ods. 6, § 12\nods. 1 až 6, § 16 ods. 1 až 4, § 16 ods. 6, § 16 ods. 10, § 17 ods. 1 až 3 a 5, § 20 ods. 11, § 20 ods.\n13, § 21 ods. 2, § 21 ods. 4, § 21 ods. 5 a 6, § 21 ods. 1 až 8, § 27 ods. 1, § 29 ods. 1 ,2,4 zákona č.\n527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.\no notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), §\n263 ods. 1 a 2, § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), §\n41, § 52 ods. 1,3,4, § 100 ods. 1, § 112, § 151a, § 151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 3, § 151j ods. 1,2, §\n151l ods. 1, § 151m ods. 1,2,3,4,5 a 6, § 151 ods. 4, § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o\niných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon\nč. 129/2010 Z.z.“). Vo vzťahu k námietke žalobcov, že pohľadávka žalovaného 1/ bola premlčaná, súd\nuviedol, že prvýkrát si svoje právo mohol žalovaný 1/ ( resp. jeho právny predchodca) uplatniť dňa\n\n01.06.2017, lehota na súdne vymoženie pohľadávky márne uplynula dňa 02.06.2020. Poukázal na to,\nže pôvodný veriteľ, do postavenia ktorého vstúpil žalovaný 1/, registroval oznámenie o začatí výkonu\nzáložného práva. Uvedené oznámenie predstavovalo začatie výkonu záložného práva, ako i uplatnenie\npráva na príslušnom orgáne, preto mal súd za to, že týmto okamihom záložný veriteľ zahájil výkon\nzáložného práva, v ktorom riadne pokračoval, pričom v prípade nehnuteľnosti ide o výkon záložného\npráva jej predajom na dobrovoľnej dražbe. Z obsahu písomného uznania dlhu zo dňa 21.06.2016 súd\nzistil, že žalobcovia uznali svoj dlh, čo do dôvodu aj výšky vyčíslených ku dňu 16.06.2017 vo výške\n131 141,74 eur vrátane príslušenstva a výslovne vyhlásili, že sú si vedomí, že v zmysle § 110 ods. 1\nObčianskeho zákonníka sa uznaný dlh premlčí za 10 rokov odo dňa kedy k uznaniu došlo. Vzhľadom\nna uvedené mal súd za to, že námietka premlčania nie je podaná žalobcami dôvodne. Zmluvu o úvere\nuzavretú s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. č. XXXXXXX X XX a žalobcami 1/ a 2/ súd prvej inštancie\nposúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka\no spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako i ustanovenia Obchodného\nzákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Mal za to, že uzavretá Zmluva o úvere nespadá\npod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zákon č. 129/2010 Z.z. sa nevzťahoval\nna zmluvy o úvere na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie, jedná sa o úver\nzabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie\nvlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavbe nehnuteľnosti a o úver, ktorého výška je menej ako\n100 eur a viac ako 75 0000 eur. Mal za to, že Zmluva o úvere spĺňala uvedené podmienky (úver\npodľa Zmluvy o úvere bol vo výške 129 600 eur a jeho účelom bolo nadobudnutie, úprava a údržba\nnehnuteľností), čím došlo k naplneniu výnimky ustanovenej v § 1 ods. 3 písm. b), c), d) a f) zákona č.\n129/2010 Z.z.. Keďže sa na uzavretú Zmluvu o úvere neuplatní úprava podľa zákona o spotrebiteľských\núveroch, nebolo dôvodným preskúmať ju z pohľadu prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Zmluvu\no úver posúdil ako zrozumiteľnú a určitú, žiadna zo strán nespochybňovala jej uzavretie slobodne a\nvážne. Súd nezistil rozpor Zmluvy o úvere s dobrými mravmi ( úroková miera je primeraná - 3,99 % resp.\n2,69 % ročne) ani nezistil žiadne iné vady vôle či prejavu vôle konajúcich strán. Zmluva neobsahovala\nani žiadnu neprijateľnú podmienku, preto ustálil, že Zmluva o úvere je platný právny úkon. Zmluvu o\nzriadení záložného práva súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nezistiac vady, ktoré by spôsobovali\njej neplatnosť, preto dospel k záveru, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ bola platne uzavretá záložná\nzmluva, ktorou sa žalobcovia dobrovoľne zaviazali poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzku dlžníkov\nzo Zmluvy o úvere. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalovaného 1/ v\noznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 01.06.2017 dlžníkov vyzval na splnenie ich splatného\ndlhu v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že\nzmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2020 je platným právnym úkonom, pretože žalovaný 1/\npred postúpením splnil všetky podmienky zakotvené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vykonaným\ndokazovaním nebola zistená neplatnosť dražby pre rozpor so zákonom o dobrovoľných dražbách. Súd\nnevykonal dôkaz navrhnutý žalobcami – pripojenie dražobného spisu, majúc za to, že jeho pripojenie\nby nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci. Nakoľko súd nezistil neplatnosť Zmluvy o úvere ani Zmluvy o\nzriadení záložného práva a ani žiadne také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo\nza následok neplatnosť dražby, žalobu žalobcov proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ pre nedôvodnosť zamietol. O\ntrovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalovaným 1/ až 3/ v konaní plne úspešným priznal nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP odôvodnili s\npoukazom na ust. § 26 ods. 5 ZoDD, majúc za to, že v konaní bolo potrebným vykonať dôkaz, či suma\ndosiahnutá vydražením bola zaplatená, nakoľko v prípade jej nezaplatenia by išlo o zmarenú dražbu.\nZa nesprávne považovali skutkové zistenia súdu prvej inštancie pri posudzovaní otázky premlčania\npohľadávky a premlčania záložného práva, nakoľko v uznaní dlhu zo dňa 21.06.2016 absentovalo ich\nvyjadrenie, že dlh zaplatia. Mali za to, že uznanie dlhu nespĺňa náležitosti uznania dlhu podľa ust. §\n558 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že dlh sa premlčí za 10\nrokov. Nakoľko sa jednalo o nekalú praktiku bankových a nebankových subjektov, na takéto uznanie sa\nneprihliada. Nesúhlasili s tvrdením súdu prvej inštancie, že tým že záväzok dlhodobo nesplácali, konali\nproti dobrým mravom a doplnili, že žalovaný 1/ mohol podať žalobu o plnenie a nemusel odkupovať\npremlčanú pohľadávku. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil\na vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n\n4. Žalovaný 2/ v replike k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne\nsprávny. Vo vzťahu k námietke žalobcov, ktorou namietali nevykonanie navrhnutého dôkazu, poukázal\nna ust. § 21 ods. 2 ZoDD, podľa ktorej vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby možno iba v prípade\ntakého porušenia ZoDD, ktoré malo súčasne vplyv na vydraženie predmetu dražby a zapríčinilo tak ujmu\nna právach žalobcu. Okamih pripísania ceny dosiahnutej vydražením do 15 dní na účet žalovaného\n1/ je skutočnosť, ktorá nasleduje až po realizácii dražby a vydražení predmetu dražby, a teda logicky\nnemôže mať vplyv na vydraženie (prechod vlastníctva) predmetu dražby s čím je spätý zásah do práv\nbývalého vlastníka predmetu dražby - žalobcu. Podľa Oznámenia o opakovanej dražbe zn. 241/2021,\nbolo potrebné cenu dosiahnutá vydražením uhradiť v lehote 15 dní odo dna skončenia dražby, na účet\ndražobníka, teda žalovaného 2/, nie na účet žalovaného 1 /, preto mu nebolo zrejme, čo by mal dôkaz\nnavrhovaný žalobcami v konaní objasniť. Vzhľadom na vyššie uvedené, považoval námietku žalobcov\ntýkajúcu sa nevykonania navrhnutého dôkazu za nedôvodnú a nepodloženú. Mal za to, že v tomto smere\nžalobcovia neuniesli dôkazne bremeno a ani bremeno tvrdenia. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že v\nuznaní dlhu zo dna 21.06.2016 absentuje ich vyjadrenie prísľubu, že dlh zaplatia, poukázal na to, že\nlist, ktorým žalobcovia uznali svoj dlh poslali právnemu predchodcovi žalobcu 1/ poštou po niekoľkých\ndňoch po tom, ako ho sami obdržali, teda po dostatočne dlhom priestore na úvahu a zhodnotení vážnosti\ntakéhoto rozhodnutia. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že uvedené uznanie dlhu podpísali pod\nnátlakom. Žalobcovia nepreukázali porušenie žiadneho ustanovenia ZoDD, nepreukázali vznik ujmy na\nsvojich právach, ktorý im mal v procese dražby vzniknúť a ani kauzálny nexus medzi porušením zákona\na ujmou. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n5. Žalovaní 1/ a 3/ v replike k odvolaniu žalobcov uviedli, že sa nestotožňujú s námietkami žalobcov, v\nzmysle ktorých súd porušil ich právo na spravodlivý proces z dôvodu, že nevykonal nimi navrhované\ndôkazy nakoľko návrh žalobcov na vykonanie ďalšieho dokazovania bol účelovo predložený až na\npojednávaní, pričom je zrejmé, že ďalšie nariadenie dokazovania by bolo v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania. Žalobcovia mali množstvo príležitostí, a to osobitne s poukazom na skutočnosť,\nže už v podanej žalobe boli povinný s ohľadom na prekluzívnu lehotu podľa ust. § 21 ods. 2 ZoDD\nuplatniť všetky námietky neplatnosti dobrovoľnej dražby v prekluzívnej lehote 3 mesiacov, a teda už\nv podanej žalobe. S poukazom na vyššie uvedené mali za to, že postup súdu, ktorý návrh na ďalšie\ndokazovanie zamietol za zákonný a v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Uznanie práva podľa\n§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa\n§ 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája ako aj\nodlišné znenie zákonných ustanovení. Ako vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení, tak pre\nnastolenie 10-ročnej premlčacej doby pri uznaní dlhu podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nsa nevyžaduje prísľub dlžníka, že predmetný dlh zaplatí. Uvedené vyplýva priamo zo znenia zákonných\nustanovení a preto sú námietky žalobcov, týkajúce sa premlčania pohľadávky, či výkonu záložného práva\nzjavne nedôvodné. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a\npriznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n6. Žalobcovia v replike k vyjadreniam žalovaných uviedli, že v prípade, ak by sa prvoinštančný súd\nzaoberal uznaním dlhu, dospel by k záveru, že je absolútne neplatné a neúčinné, nakoľko nie je v\nsúlade s ust. § 588 Občianskeho zákonníka a judikatúrou. Závery súdu prvej inštancie, že výkon\nzáložného práva žalovaným 1/ bol uplatnený včas a že premlčacia lehota realizáciou výkonu záložného\npráva spočíval, je nesprávny. Z ust. § 112 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že začatie výkonu\nzáložného práva má za následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Návrh na vykonanie dražby\nnemá za následok spočívanie plynutia premlčacej lehoty. Nakoľko pôvodný obligačný a záložný veriteľ\nvyhlásil splatnosť pohľadávky ako celku ku dňu 01.06.2017, žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca\nmohol svoje právo uplatňovať od 02.06.2017 do 02.06.2020, keďže premlčacia doba uplynula dňom\n02.06.2020. Mali za to, že žalovaný 1/ si uplatnil právo na uspokojenie pohľadávky až po uplynutí\nstanovenej doby (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/151/2016). Nakoľko sa jedná\nso spotrebiteľské zmluvy na dĺžku premlčacej lehoty a jej plynutie a uznania dlhu sa aplikuje úprava\nobsiahnutá v Občianskom zákonníku. Zápis výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností o začatí\nvýkonu záložného práva predajom zálohu na verejnej dražbe prípadne oznámenie začatia výkonu\nzáložného práva nemožno považovať v súlade s ust. § 112 Občianskeho zákonníka za uplatnenie práva\nna súde alebo u iného príslušného orgánu. Doplnili, že nimi navrhovaný doklad bankový prevod je pre\nnich zásadný.\n\n7. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadrili.\n8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je podané\ndôvodne.\n9. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným odvolateľmi, odvolací súd upozorňuje,\nže rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa\nktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i\nkvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.\n10. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej\npríslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia\npohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.\n11. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je\nriadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného\npráva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe\npodľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,\nak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2, ak pohľadávka zabezpečená\nzáložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa\nuspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.\n12. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ\npovinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri\nzáložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného\npráva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o\nzačatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať\nuspokojenia zo zálohu. Podľa ods. 4, ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný\nveriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému\nokresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.\n13. Podľa § 16 ZoDD, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby,\nktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom\norgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento\núzemný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.\n14. Ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj\nv prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Rozumie sa tým situácia, kedy je premlčaná\npohľadávka, avšak záložné právo premlčané nie je. V takom prípade nemá námietka premlčania vplyv na\nvýkon záložného práva. Prekážkou výkonu záložného práva nie je ani skutočnosť, že právnym dôvodom\npremlčanej zabezpečenej pohľadávky je spotrebiteľská zmluva (§ 54a Občianskeho zákonníka). Záložné\nprávo, tak ako každé majetkové právo (okrem vlastníckeho práva), podlieha premlčaniu. Záložné právo\nsa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba\nplynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať po prvý raz. Záložné právo sa však nepremlčí\nskôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka).\n15. Záložné právo plní uhradzovaciu funkciu, ktorá nastupuje potom, čo zabezpečená pohľadávka nie\nje riadne a včas splnená. Výkon záložného práva si môže záložný veriteľ uplatniť v rámci postupu\nupraveného v ustanovení § 151j Občianskeho zákonníka, tzn., že sa môže uspokojiť spôsobom určeným\nv záložnej zmluve alebo predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo predajom zálohu v exekúcii.\nZo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ má právo voľby, ktorý spôsob výkonu\nzáložného práva využije a že všetky tri spôsoby sú rovnocenné.\n\n16. Právo záložného veriteľa na výkon záložného práva sa môže premlčať, a to vo všeobecnej trojročnej\ndobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz (§ 101 Občiansky zákonník), teda po márnom\nuplynutí lehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo je však modifikované druhou vetou\nustanovenia § 100 ods. 2 Občiansky zákonník, podľa ktorej záložné práva sa nepremlčujú skôr než\nzabezpečená pohľadávka.\n17. Ak je záložné právo premlčané (čo znamená, že je premlčaná aj zabezpečená pohľadávka), môže\nsa záložca dovolať premlčania (vzniesť námietku premlčania) a odvrátiť tým výkon záložného práva.\nNámietku premlčania môže záložca relevantne vzniesť nielen v prípade, ak záložný veriteľ voči nemu\nvedie súdne alebo exekučné konanie (čo by vyplývalo z jazykového znenia ustanovenia § 100 ods.\n1 Občiansky zákonník, podľa ktorého na premlčanie prihliada na námietku súd), ale aj v prípade\nextrajudiciálneho výkonu záložného práva. Ak sa záložca premlčania záložného práva dovolá, záložný\nveriteľ je povinný upustiť od dobrovoľnej dražby alebo od iného výkonu záložného práva.\n18. Občiansky zákonník v ust. § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého podstata\nspočíva v tom, že okamihom nastania právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť a po\ndopadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa\nzabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho\npráva domáha na súde alebo u iného orgánu. Právnym dôvodom spočívania premlčania je uplatnenie\npráva veriteľom na súde alebo inom príslušnom orgáne. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje\nžiadne podmienky. Pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán,\nktorý je kompetentný uplatnené právo zrealizovať, či už vydaním exekučného titulu, vykonaním exekúcie\nna základe exekučného titulu alebo speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe.\n19. V konaní nebolo sporným, že právny predchodca žalovaného 1/ (záložný veriteľ) vyhlásil ku dňu\n01.06.2017 splatnosť pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 004 1880 9 05 uzavretej medzi\nprávnym predchodcom žalovaného 1/ a žalobcami (ďalej len „Zmluva o úvere“), premlčacia doba tak\nvo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej záložným právom začala plynúť od 02.06.2017 a uplynula dňom\n02.06.2020. Predmetom posúdenia odvolacím súdom bola otázka, či vo vzťahu k výkonu záložného\npráva došlo k spočívaniu premlčacej doby, t.z. či si záložný veriteľ ( žalovaný 1/ resp. jeho právny\npredchodca) uplatnil záložné právo v premlčacej lehote. Len včasné uplatnenie práva na súde alebo u\niného orgánu má za následok zastavenie plynutia premlčacej doby.\n20. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 30.11.2022 sp. zn. 5Cdo/64/2020 vyslovil : „Dražobník je teda subjekt,\nktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon záložného práva,\nktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho možno považovať za iný príslušný\norgán v zmysle § 112 OZ. V nadväznosti na uvedené potom začatie dražobného konania spôsobuje,\nže premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že\nto neplatí vo vzťahu k pohľadávke záložným právom zabezpečenej. Vo vzťahu k nej premlčacia doba\nplynie, pretože jej spočívanie v zmysle § 112 OZ môže nastať iba v prípade jej uplatnenia na súde,\nresp. v rozhodcovskom konaní, pretože iba tieto orgány majú kompetenciu uložiť povinnosť povinnej\nosobe pohľadávku zaplatiť veriteľovi, teda zabezpečiť exekučný titul, ktorý môže oprávnený vykonať v\nexekúcii. Ako už bolo povedané, pre výkon záložného práva však exekučný titul nie je potrebný, pričom\nzáložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená\npohľadávka premlčaná. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú\nvec uzatvára, dražobník je subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného\nveriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho\nmožno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na\nuvedené potom začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému\nprávu neplynie (spočíva).\n21. Vychádzajúc zo zhorauvedeného, za včasné uplatnenie záložného práva v súlade s ust. § 112\nObčianskeho zákonníka bolo potrebné v prejednávanej veci považovať začatie dražobného konania,\nnie oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa ust. § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka.\nOznámenie o začatí výkonu záložného práva je podmienkou začatia výkonu záložného práva, v ktorom\nzáložný veriteľ uvedie, akým spôsobom sa bude realizovať výkon záložného práva. Zatiaľ čo začatie\ndražobného konania je upravené v zákona o ZoDD, podľa ktorého sa na vykonanie dobrovoľnej dražby\n\nv zásade vyžaduje uzatvorenie zmluvného vzťahu, a to medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom.\nPreto závery súdu prvej inštancie, že Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.06.2017,\nbolo spôsobilým prerušiť plynutie premlčacej doby, nie sú správne. Vzhliadnuc k uvedenému postup\nprávneho predchodcu žalovaného 1/( ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorým oznámil\nžalobcom začatie výkonu záložného práva listom zo dňa 16.06.2017 a podal návrh na zápis začatia\nvýkonu záložného práva do katastra nehnuteľností (poznámka P-294/2017), nemožno považovať za\nzačatie dražobného konania, t.z. za skutočnosť, ktorá by mala vplyv na plynutie premlčacej doby\n( spočívanie premlčacej doby).\n22. Ďalšia odvolacia argumentácia odvolateľov smerovala k otázke posúdenia listiny – uznanie dlhu zo\ndňa 21.06.2016, majúc za to, že tento právny úkon nemá náležitosti vyžadované ust. § 558 Občianskeho\nzákonníka.\n23. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do\ndôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie\ntento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.\n24. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo\ndlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;\nak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.\n25. Podľa ustálenej judikatúry, uznanie práva je kvalifikované ako jednostranný písomný právny úkon,\nktorého obsahom je uznanie práva s uvedením dôvodu existencie práva a výšky plnenia. Z uvedeného\nvyplýva, že podstatnou obsahovou náležitosťou uznania dlhu nie je uvedenie lehoty na plnenie. Jej\nuvedenie (neuvedenie), má význam iba pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby. Ak lehota na\nplnenie nie je uvedená, premlčacia doba začína plynúť odo dňa uznania dlhu, ak je však uvedená,\nodo dňa uplynutia lehoty na plnenie. Podstatnou náležitosťou uznania práva je písomná forma prejavu.\nNedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť uznania práva (§ 40 ods. 1\nObčianskeho zákonníka).\n26. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že\nzakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Pre platnosť úkonu nie je pritom rozhodujúce,\nči dlh v čase prejavu skutočne existoval. Na druhej strane z definovania tohto úkonu je zrejmé,\nže nedodržanie jeho písomnosti má za následok jeho absolútnu neplatnosť. Z hľadiska obsahových\nnáležitostí, pre platnosť prejavu je rozhodujúce, či tento prejav obsahuje: označenie oprávnenej osoby\n(veriteľa), označenie povinnej osoby (dlžníka), určenie dôvodu dlhu (spravidla jeho právne kvalifikovanie,\nnapr. pôžička zo dňa), uvedenie výšky dlhu, skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť (pripravenosť plniť)\ndlžníka o svojej povinnosti.\n27. Občiansky zákonník v ustanovení § 558 uvádza ako zabezpečovací inštitút „Uznanie dlhu“, ktorého\nznenie je však čiastočne odlišné od znenia ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od ust.\n§ 588 Občianskeho zákonníka, ust. § 110 Občianskeho zákonníka nevyžaduje v prejave na dosiahnutie\núčinkov premlčania vyjadrenie záväzku, že osoba, ktorá uznala právo, dlh aj zaplatí. Uznanie práva\npodľa § 110 Občianskeho zákonníka má aj pri absencii prejavu, že dlh zaplatí, účinky predpokladané\nustanovením § 110 Občianskeho zákonníka, teda má za následok desaťročnú premlčaciu dobu.\n28. Preto pokiaľ uznávací prejav žalobcov v uznaní dlhu zo dňa 21.06.2016 neobsahoval (aj) prísľub\nzaplatiť dlh, ako osobitnú náležitosť uznania dlhu podľa § 558 OZ (písomná forma, sľub zaplatiť dlh a\nvymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky), bolo potrebné uznanie dlhu zo dňa 21.06.2016 posudzovať\npodľa ust. § 110 Občianskeho zákonníka, k čomu dospel i súd prvej inštancie ( bod 140 odôvodnenia).\nZ ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občiansky zákonník vyplýva, že ak právo dlžník písomne\nuznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola\nvšak v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Pokiaľ\nide o určitosť tohto právneho úkonu, odvolací súd dodáva, že z uznania dlhu vyplýva, že žalobcovia\nuznali dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 07.04.2015, vyčíslený ku dňu\n16.06.2017 vo výške -131 141,74 eur vrátane príslušenstva, ktorým je 3,99 % ročný úrok zo sumy\n126 004,54 eur od 17.06.2017 do zaplatenia a 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 130 666,64\n\neur od 17.06.2017 do zaplatenia (čo korešponduje so sumou k 01.06.2017 uvedenou v Oznámení\no vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru). Samotnú existenciu dlhu ako i skutočnosť, že nedošlo zo\nstrany žalobcov (dlžníkov) k jeho úhrade, žalobcovia v konaní účinne nesporovali. Zo skutkových\ntvrdení žalobcov vyplýva, že títo namietali len výšku príslušenstva pohľadávky dôvodiac tým, že zmluva\nobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. S uvedenými námietkami sa súd prvej inštancie podrobne\nvysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 144, bod 146 a bod 148). Vzhľadom na\nskutočnosť, že v danej veci sú žalobcovia spotrebitelia (aj keď na úverovú zmluvu sa nevzťahuje zákon\no spotrebiteľských úveroch), tak súd prvej inštancie v zmysle záverov rozhodnutí Súdneho dvora vo\nveciach C-565/21, C-224/19, C-377/14,\nC-351/2023, Ústavného súdu SR IV ÚS 493/2022\na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/115/2023 podrobil prieskumnej činnosti tak úverovú\nzmluvu ako i záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie\npohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného\n1/ a žalobcami. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné\nzmluvné podmienky. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Hoci zvýšená ochrana\nspotrebiteľa v civilnom sporovom konaní sa prejavuje o. i. povinnosťou všeobecných súdov skúmať\nz úradnej povinnosti neprijateľnosť zmluvných podmienok, hranice tohto ex offo prieskumu sú dané\npredmetom konania, tak ako ho vymedzia sporové strany.\n29. Vo vzťahu k námietke odvolateľov, že uznanie dlhu je potrebné posudzovať ako nekalú obchodnú\npraktiku, nutno zdôrazniť, že títo v konaní netvrdili, že by uznanie dlhu inicioval žalovaný 1/ ( resp.\njeho právny predchodca), ani že by si v danom čase neboli vedomí svojho záväzku a jeho výšky,\nteda nemožno hovoriť o psychickom nátlaku. Nebolo preukázané, že by obsah uznania dlhu bol\nvopred formulovaný právnym predchodcom žalovaného 1/, uznanie dlhu bolo žalobcami vypracované a\npodpísané niekoľko dní po tom, ako právny predchodca žalovaného 1/ vyhlásil úver za okamžite splatný\n( nejednalo sa o premlčaný dlh), čomu nasvedčuje záver, že ide o skutočný prejav vôle dlžníkov, ktorý\nzodpovedá jej obsahu. Odvolací súd je názoru, že pri podpise nechýbala vôľa žalobcom uznať tento dlh.\nPričom pre uznanie dlhu podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je potrebné, aby dlžník vedel\no premlčaní. Odvolateľmi namietaná personálna a kapitálová prepojenosť žalovaného 1/ a žalovaného\n3/, sama o sebe nemôže viesť k záveru o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi, príp. indikovať\nporušenie ustanovení ZoDD.\n30. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že uznanie dlhu adresované veriteľovi, obsahujúce\nšpecifikáciu dôvodu a výšku uznaného dlhu, malo za následok prerušenie pôvodnej premlčacej a začatie\nplynutia novej desaťročnej premlčacej lehoty. Každé platné uznanie práva spôsobuje začatie plynutia\nnovej desaťročnej premlčacej lehoty. Premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo\nalebo ak bola v uznaní uvedená lehota na splnenie, začína plynúť premlčacia lehota po uplynutí tejto\nlehoty. Nakoľko tak začala plynúť nová premlčacie lehota vo vzťahu k pohľadávke, nemohlo dôjsť ani\nk premlčaniu výkonu záložného práva ( § 100 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka), preto je bez\nprávneho významu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku prerušenia plynutia premlčacej\ndoby ( bod 21 odôvodnenia).\n31. V podanom odvolaní odvolatelia namietali aj nevykonanie navrhnutých dôkazov, a to pripojenie\ndražobného spisu, nevykonanie ktorého súd v napadnutom rozhodnutí odôvodnil tým, že jeho pripojenie\nby na posúdení veci nič nezmenilo. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť\nlen tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz\noveriť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa\nktorého dôkaz neoverí/ nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje\nvypovedacou potenciou. Nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa\nktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším\nkonaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. V prejednávanej veci žalobcovia na\npojednávaní konanom dňa 13.06.2023 vykonanie dôkazu odôvodnili tým, že pre rozhodnutie súdu v\notázke námietky premlčania je potrebné oboznámiť sa s dražobnými zmluvami. Vychádzajúc zo záverov\nuvedených v bode 21 a 28, pripojenie dražobného spisu nemohlo overiť / vyvrátiť tvrdenia žalobcov\no premlčaní záložného práva. Pokiaľ žalobcovia pripojenie dražobného spisu odôvodňovali tým, že\nvydražiteľ neuhradil cenu dosiahnutú vydražením, čo malo za následok zmarenie dražby, odvolací súd\npoukazuje na to, že ZoDD podmieňuje nadobudnutie vlastníckeho alebo iného práva vydražiteľom\nsplnením jeho povinnosti uhradiť cenu dosiahnutú vydražením v zákonom ustanovenej lehote. V konaní\nnebolo sporným, že na žalovaného 3/ prešlo vlastnícke právo k vydraženej nehnuteľnosti, z uvedeného\n\npreto vyplýva, že vydražiteľ zaplatil včas cenu dosiahnutú vydražením, nakoľko iba v prípade, ak je táto\npovinnosť riadne splnená, dochádza k účinnému prechodu práva na vydražiteľa. K zmareniu dražby\ndochádza v prípade, ak vydražiteľ nezaplatí v zákonom ustanovenej lehote cenu predmetu dražby,\nčoho dôsledkom je skutočnosť, že nedôjde k predpokladanému právnemu následku udelenia príklepu,\nktorým je prechod vlastníckeho práva na vydražiteľa. Vychádzajúc z premisy, že vydražiteľ (žalovaný\n3/) nadobudol vydraženú nehnuteľnosť, možno dovodiť, že neboli splnené podmienky na postup podľa\nust. § 21 ZoDD, preto vykonanie dôkazu pripojením dražobného spisu bolo nadbytočným.\n32. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania odvolateľov nebol spôsobilý\nspochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom\nuvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nby spochybňovali správnosť záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie.\n33. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne\npodľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil pričom k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách\nkonania pristúpil za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP\n(rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017). Výroku o nároku\nna náhradu trov konania, aby bol tento vykonateľný, musí podľa NS SR: „zodpovedať aj formulácia\nvýroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania\ns tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len\ntakouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie\nsúdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné,\nteda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti“.\n34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že\núspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/, 2/ a 3/. Preto odvolací súd rozhodol tak, že\nžalovaní 1/, 2/ a 3/ majú proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/10/2022", "guid": "028c0640-4169-4293-9eb5-ceb50fdda3de:3782e0ec-e224-45de-93b4-14ef8a616184", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30c16317-81e0-4f1b-a719-cbb75c493bc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.493.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 493/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 493/2022 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.493.2022.1"}, {"guid": "e62e4f68-6b43-4a03-a3d1-5f87784ed0c2:d7434a9e-96aa-49da-aa5b-a9b89dc5db30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7813212431.2", "spisova_znacka": "7Cdo/115/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/115/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7813212431.2"}, {"guid": "56a5beb7-95ea-430a-83eb-dd84d0457cef:b8851a24-a8fd-495b-985f-f666cb03cdaf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1", "spisova_znacka": "7Cdo/134/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/134/2017 z 26. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1"}, {"guid": "fe363393-1033-4f91-a58c-d1ed9726bba8:d54ba59a-f331-4303-b2c2-c03710e59ca8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:1111217840.1", "spisova_znacka": "23Co/151/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/151/2016 z 26. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:1111217840.1"}], "citovane_v": []}