Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2CoZm/2/2024 1520206536 28. 10. 2025 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2025:1520206536.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: De Vries Group Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, proti žalovaným: 1/ IKT Services Slovakia s. r. o., so sídlom Drieňová 14, 821 01 Bratislava, IČO: 44 524 161, 2/ L.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpený: Advokátska kancelária POTOMA & Co., s. r. o., so sídlom Račianska 153, 811 54 Bratislava, IČO: 36 861 898, v konaní o zaplatenie 130.708,10 Eur s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 8CbZm/35/2020 - 111 zo dňa 12.5.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 8CbZm/35/2020 - 111 zo dňa 12.5.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 8CbZm/35/2020 - 111 zo dňa 12.5.2022 vo výroku I uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 130.708,10 Eur spolu so 6%-ným ročným úrokom zo sumy 131.867,43 Eur od 10.07.2020 do 31.07.2020; so 6%-ným ročným úrokom zo sumy 130.867,43 Eur od 01.08.2020 do 27.08.2020; so 6%-ným ročným úrokom zo sumy 130.708,10 Eur od 28.08.2020 do zaplatenia; zmenkovú odmenu vo výške 439,55 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Táto povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe platobného rozkazu č. k. 8CbZm 35/2020-30 zo dňa 21.04.2021 poskytne žalovaný v 1. rade. Vo výroku II súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, v rozsahu, v ktorom mu náhradu trov konania zaplatí žalovaný v 1. rade na základe platobného rozkazu č. k. 8CbZm 35/2020-30 zo dňa 21.04.2021. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie zmenkovej sumy 130.708,10 € spolu so 6% ročným úrokom zo sumy 131.867,43 Eur od 10.07.2020 do 31.07.2020, zo sumy 130.867,43 Eur od 01.08.2020 do 27.08.2020, zo sumy 130.708,10 Eur od 28.08.2020 do zaplatenia, a zmenkovú odmenu vo výške 439,55 Eur a na náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca uzavrel so žalovaným 1/ dňa 05.04.2016 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 8419315P1. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému 1/ úver do výšky limitu 70.000,- € v znení dodatku č. 1 zmena úverového limitu na 130.000,Eur a dodatku č. 2 zmena úverového limitu na 123.000,- Eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy bola dňa 05.04.2016 uzavretá Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. 8419315P1/D1, na základe
ktorej bola vystavená blankozmenka a kde vystupovali žalovaný 1/ ako vystaviteľ blankozmenky a žalovaný 2/ ako avalista blankozmenky. Nakoľko pre neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru dňa 31.03.2020, banka v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke, a to zmenkovú sumu 131.867,43 Eur a dátum splatnosti 09.07.2020. Po vyplnení blankozmenky žalovaní uhradili celkovo sumu vo výške 1.159,33 Eur. Do dnešného dňa žiaden zo subjektov povinných na hradenie, aj napriek výzve banky neuhradil zvyšnú časť zmenkovej sumy, a to ani čiastočne. 3. Platobný rozkaz č. k. 8CbZm/35/2020-30, ktorý vydal prvoinštančný súd bol voči žalovanému 2/ zrušený z dôvodu podania odporu, v ktorom žalovaný 2/ uviedol, že nárok je sporný a dlh žalovaného 2/ neexistuje a preto zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve a zmluvou o kontokorente. Žalobca nepreukázal skutočnú výšku pohľadávky zabezpečenej zmenkou, nevymáhal a písomne nežiadal od žalovaného 1/ plnenie, ale hneď pristúpil k vyplneniu blankozmenky, a to bez riadneho predloženia predmetnej zmenky do dnešného dňa a žalovaní boli len vyzvaní na plnenie. V ďalšom uviedol, že žalovaný 2/ podpísal predmetnú zmenku ako avalista - spotrebiteľ a prevzal len formálne záväzok zo zmluvy o kontokorentne. Poukázal na skutočnosť, že sa dňa 21.10.2020 vzdal funkcie konateľa žalovaného 1/, keďže v ORSR nebol zosúladený skutočný stav so stavom zapísaným, funkcia zanikla dňa 23.01.2021. 4. Žalobca k odporu žalovaného 2/ uviedol, že vyhlásil predčasnú splatnosť z dôvodu dlhodobého omeškania. Keďže ide o kauzálnu námietku a dôkazné bremeno znáša žalovaný, pri vyplnení zmenky postupoval žalobca v súlade s dohodou a zmenková suma je správna, nakoľko zohľadnil úhrady splátok, ktoré mal v evidencii. Žalovanému 2/ bolo zo strany žalobcu vysvetlené, aké sú následky spojené s pojmom „aval/avalista“, ktorú podpísal ako fyzická osoba. Žalobca rozporoval a uviedol, že zmenku predložil riadne v deň jej splatnosti v mieste jej platenia. Poukázal na konštantnú judikatúru o abstraktnosti právneho úkonu a že záväzky zo zmenky sú bezpodmienečné a nesporné. V tomto zmysle žalobca uviedol, že oprávnenosť námietok musí žalovaný preukázať, teda znáša dôkazné bremeno a pri kauzálnych námietkach nie je možné preniesť dôkazné bremeno zo žalovaného na žalobcu. K zosplatneniu došlo v súlade so zmluvou o kontokorentne. Žalobca zasielal žalovanému výzvy na úhradu pohľadávky dňa 05.02.2020. Dňa 02.04.2020 oznámil zosplatnenie zo dňa 31.03.2020 a až následne vyplnil blankozmenku, čo oznámil listami 09.07.2020 a vyzval žalovaných na plnenie. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že je spotrebiteľom uviedol, že zmluva o kontokorentne bola uzavretá medzi dvoma právnickými osobami za účelom podnikania žalovaného 1/ a všetky nasledujúce právne vzťahy viažuce sa na túto zmluvu nemôžu byť posudzované ako spotrebiteľské. Žalovaný 2/ avaloval predmetnú zmenku nie za uspokojením svojich osobných potrieb. Žalovaný 2/ sa vyjadril k replike žalobcu formou dupliky, kde uviedol, že ide o zmenku, ktorá plnila vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 8419315P1 v znení neskorších dodatkov, t.j. k právam a povinnostiam nezmenečnej povahy, funkciu prostriedku zaistenia/zabezpečenia týchto práv a povinností, a záväzky z tejto zmenky sú sporné. S poukazom na uvedenú funkciu zmenky uviedol, že nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 130.708,10 EUR je sporný a dlh žalovaného 2/ vo výške, v akej uvádza žalobca v tomto konaní neexistuje. Žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve č. 8419315P1/D k blankozmenke č. 8419315P1/B1, ako aj v rozpore so Zmluvou o kontokorentnom úvere. Žalobca fakticky do dnešného dňa zákonným spôsobom nepredložil zmenku žalovanému 2/ (a pravdepodobne ani žalovanému 1/ na platenie, čím mohli zaniknúť práva zo zmenky voči tzv. postihovým (nepriamym) dlžníkom, a preto, že s poukazom na vyššie uvedenú tzv. negatívnu dôkaznú teóriu (t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje) nemožno od žalovaného 2/ spravodlivo požadovať, aby v konaní preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, t.j. nemožno od žalovaného 2/ požadovať, aby preukazoval, že dlh žalovaného 1/ a 2/ neexistuje resp. že neexistuje v uplatnenej výške, že žalobca do dnešného dňa zákonným spôsobom nepredložil zmenku žalovanému 2/ (a pravdepodobne ani žalovanému 1/) na platenie, a že žalobca iba vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bez skutočnej resp. zákonnej prezentácie/predloženia zmenky na platenie. Žalovaný 2/ ako aval sa svojím podpisom na blankozmenke zaručil za zaplatenie zmenky pre celú zmenkovú sumu, a to ako fyzická osoba resp. spotrebiteľ. 5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu č. 8419315P1, ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 09.06.2020 zistil, že sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 05.04.2016 zmenkovú sumu
131.867,43 Eur, bez protestu. Ako avalista sa na zmenku podpísal žalovaný 2/, ktorý bol v tom čase zároveň aj konateľom žalovaného 1/. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je jej riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Súd z úradnej povinnosti skúmal, či vo veci nejde o spotrebiteľský právny vzťah, preto sa v prvom rade zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovaného 2/ zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaného 2/ v tomto zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa, keďže sa za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnil vystaviteľovi zmenky vykonávať jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013). Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve uzavrel žalobca s vystaviteľom zmenky, ako aj ďalšími troma žalovanými ako avalistami. Žalovaný 2/ tak prejavil súhlas s podmienkami vyplnenia blankozmenky v prípade nesplatenia zmenkou zabezpečenej pohľadávky z úverovej zmluvy. Jeden a ten istý úverový vzťah nemožno voči niektorým jeho stranám považovať za podnikateľský a voči iným za spotrebiteľský. Pripustením takéhoto výkladu by obchodnozáväzkové vzťahy stratili akúkoľvek právnu istotu. Povaha záväzkového vzťahu sa určuje podľa okolností pri ich vzniku (§ 261 ods. 1 ObZ). Súd mal z listinných dôkazov preukázané, že zaviazanosť žalovaného 2/ nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto nebolo potrebné, aby žalobca súdu predložil špecifikáciu zmenkovej sumy, keďže v tomto smere je dôkazné bremeno na žalovanom, aby kvalifikovaným spôsobom vzniesol námietku výšky zmenkovej sumy a uviedol z akej výšky má zmenková suma pozostávať. Žalobca napriek tomu, že túto povinnosť nemá, predložil súdu špecifikáciu zmenkovej sumy a špecifikáciu splácania úveru odo dňa načerpania úveru po deň vyplnenia zmenky. 6. Hoci avalista - žalovaný v 2. rade - nebol priamym účastníkom zmluvy o úvere, v dôsledku čoho by v zásade nebol oprávnený vznášať ani kauzálne námietky proti majiteľovi zmenky, t.j. napr. ani námietku neexistencie dlhu, v danom prípade súd prihliadol na to, že žalovaný 2/ ako avalista bol zároveň konateľom právneho predchodcu žalovaného 1/ v čase uzavretia zmluvy o úvere. Kauzálne námietky patria k tzv. relatívnym, uplatniť ich je možné len medzi účastníkmi kauzálneho vzťahu. Vo všeobecnosti sa však uznáva, že ak zmenkový ručiteľ ako konateľ právnickej osoby, ktorá zmenku vystavila, v mene tejto právnickej osoby dojednal záväzkový vzťah, ktorý bol zabezpečený zmenkou, má aj on právo vznášať kauzálne námietky v rovnakom rozsahu ako právnická osoba, za ktorú konal. Preto napriek tomu, že žalovaný 2/ sa priamym účastníkom zmluvy o úvere nestal, sú jeho kauzálne námietky prípustné tým, že so žalobcom uzavretie zmluvy ako konateľ dlžníka dojednal. Akékoľvek zabezpečenie záväzku, vrátane zmenkového ručenia, slúži práve na zabezpečenie záväzku, a preto nie je podmienkou, aby osoba poskytujúca záruku niečo z poskytnutého plnenia prijala. Žalovaný 2/ nepodpisoval len zmenku, ale aj Dohodu, kde je výslovne uvedené, že ide o zabezpečenie nárokov z predmetného záväzkového vzťahu. Je len na stranách právnych úkonov, aké zabezpečenie si dobrovoľne dohodnú. Žalovaný 2/ namietal platnosť zmenky vzhľadom na neplatnosť Dohody o zmenkovom vyplňovacom práve z dôvodu neurčitosti výšky pohľadávky. Súd uvádza, že na predloženej zmenke je presne uvedené číslo úverovej zmluvy, ktorú zabezpečuje a keďže išlo pôvodne o blankozmenku, suma na nej ani nemohla byť uvedená, keďže výška pohľadávky sa v priebehu čerpania a splácania poskytnutého úveru menila, a to aj vzhľadom na plnenie žalovaných po vyplnení predmetnej zmenky. Na začiatku úverového vzťahu nebolo možné určiť výšku pohľadávky, keďže v prípade riadneho splácania úveru ani nemuselo dôjsť k vyplneniu blankozmenky. Súd s poukazom na rozsudok NS SR 4Obo 21/2012 z 31.07.2012, že žalobca nemá povinnosť preukazovať svoj nárok iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá za predpokladu, že spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje právo majiteľovi na zaplatenie. V ďalšom súd uvádza a stotožňuje sa s argumentáciou žalobcu, že vo veci námietky výšky zmenkovej sumy platí, že pokiaľ je v námietkach proti platobnému rozkazu len konštatované, že blankozmenka bola vyplnená nesprávne, nemôže táto námietka obstáť, pretože z nej nevyplýva v akom rozsahu je platobný rozkaz napádaný a či teda predmetom konania o námietkach je celý zmenečný peniaz alebo iná čiastka, a to s poukazom na rozsudok Vrchného súdu v Prahe 9Cmo 7/2003 z 29.03.2004. Dôkazné bremeno pri ich preukazovaní znáša vždy žalovaný, ak ho neunesie, nie je možné považovať jeho námietku za relevantnú a uloženie povinnosti žalobcovi na predloženie takéhoto dôkazu by bolo prenesením dôkazného bremena na žalobcu zo žalovaného 2/ s poukazom na Nález ÚS SR, III.ÚS 603/2017 z 27.03.2018. Dlžník musí preukázať obsah vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané, resp. že záväzok zo zmenky nevznikol alebo zanikol. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu
zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie V ďalšom žalovaný 2/ namietal, že nenastala splatnosť úveru a žalobca si uplatnil pohľadávku predčasne a nedôvodne. K uvedenej námietke súd dodáva, že žalobca listinným dôkazom preukázal oznámenie o zosplatnení úveru spolu s doručenkou, avšak keďže ide o kauzálnu námietku (na ktorú má žalovaný právo, pretože bol avalistom a zároveň konateľom vystaviteľa teda žalovaného 1/), platí, že dôkazné bremeno pri ich preukazovaní znáša vždy žalovaný, ak ho neunesie, nie je možné považovať jeho námietku za relevantnú (rozsudok NS SR 4Obo 21/2012 z 31.07.2012). 7. K námietke nepredloženia zmenky žalovaným 2/ prvostupňový súd dodal, že oznámenie o vyplnení balnkozmenky spolu s výzvou na plnenie bolo zasielané aj žalovanému 1/ a aj žalovanému 2/ na dve známe adresy žalovaného 2/, na ktorých uvedenú zásielku aj prevzal ako to vyplýva z doručeniek. Navyše, s poukazom na čl. 46 ods. 2 zmenkového a šekového zákona je na dlžníkoch, aby preukázali, že zmenka nebola predložená riadne a včas v spojení s Rozsudkom Vrchného súdu v Prahe 5Cmo 435/1993 z 23.01.1994 a zároveň voči avalistovi má prezentácia zmenky iba legitimačný účinok tzv. upomínací. Nepredloženie zmenky avalistovi nemá za následok zánik práva zo zmenky t.j. zachovací účinok prezentácie zmenky sa voči avalistovi neprejavuje. Žalovaný 2/ argumentoval, čo doložil aj listinnými dôkazmi, že sa v októbri 2020 vzdal funkcie konateľa žalovaného 1/. Uvedené nič nemení na skutočnosti, že žalovaný 2/ zmenku ako aj dohodu vyplňoval v čase keď ešte bol konateľom žalovaného 1/. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v odpore nemal žalovaný 2/ povinnosť tento nesporný záväzok splniť. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom žalovanému 1/ už bola časť tej istej povinnosti uložená právoplatným platobným rozkazom, rozhodol súd súčasne tak, že povinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne na základe platobného rozkazu žalovaný 1/. Žalovaný v 2. rade v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej zmenkovej sumy spochybnil. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil už predložením zmenky a nakoľko v danom prípade nejde o zmenku, ktorá by zabezpečovala spotrebiteľskú zmluvu, súd nemôže od žalobcu vyžadovať predkladanie ďalších dôkazov, ktoré by mali preukazovať výšku kauzálnej pohľadávky. Dôkazná núdza žalovaného v 2. rade nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Zmenka je bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky. Je v rozpore so zákonom požiadavka, aby žalobca sám preukazoval správnosť vyplnenej zmenkovej sumy. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku podľa § 495 Občianskeho zákonníka a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva v plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore plne stačí predloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti výšky zmenkovej sumy. Žalobca prvopisom zmenky preukázal, že je riadnym majiteľom a má podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového právo postihom žiadať zmenkovú sumu, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa splatnosti zmenky a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ z dôvodov uvedených v jeho vyjadreniach nemal povinnosť tento nesporný záväzok splniť, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto voči žalovanému 2/ má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Povinnosť nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu v konaní vznikli, má žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, ktorý už bol na ich náhradu právoplatne zaviazaný. Preto aj v tomto prípade povinnosť žalovaného 2/ nahradiť žalobcovi trovy konania zanikne v rozsahu plnenia, ktoré z titulu náhrady trov žalobcovi poskytne na základe platobného rozkazu žalovaný 1/. 9. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 2/ odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť uhradiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní žalovaný 2/ uviedol, že blankozmenka plnila vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy o kontokorentnom úvere iba funkciu prostriedku zaistenia/zabezpečenia týchto práv a povinností a žalovaný v 2. rade ako aval sa svojím podpisom na blankozmenke zaručil za zaplatenie zmenky pre celú zmenkovú sumu, a to ako fyzická osoba resp. spotrebiteľ, nakoľko s poukazom na znenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a akékoľvek iné odlišné zmluvné dojednania a/alebo dohody a/alebo výklady, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tejto definície, sú neplatné. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba a spotrebiteľ v danom prípade podpísal ako avalista blankozmenku vystavenú žalovaným v 1. rade výlučne z dôvodu, aby žalobca a žalovaný v 1. rade mohli uzavrieť Zmluvu o kontokorentnom úvere a aby žalovanému v l. rade boli zo strany žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky/úver. Žalovaný v 2. rade (v tomto vzťahu ako spotrebiteľ) iba formálne prevzal záväzok vyplývajúci z tohto úkonu bez majetkovej protihodnoty pre seba a s podmienkou, že žalobca a ani žiadna iná osoba ako majiteľ zmenky nebude na nej uplatňovať plnenie, t.j. s podmienkou, že žalovaný v 1. rade sa sám včas postará o platenie. Podľa žalovaného blankozmenka plnila vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy o kontokorentnom úvere funkciu prostriedku zaistenia/ zabezpeeenia týchto práv a povinností a v tejto súvislosti žalobca vyplnil na blankozmenke sumu vo výške 130.708,40 EUR, avšak samotný žalobca predložil dôkazy, ktoré spochybňujú nárok žalobcu (resp. výšku nároku uplatneného v tomto konaní resp. sumu vyplnenú do blankozmenky), nakoľko jediný interný výstup/dokument žalobcu, o ktorý žalobca opiera zmenečnú sumu vyplnenú do blankozmenky je zmätocný, keď na jednom mieste uvádza výšku istiny 0,- EUR, na ďalšom mieste uvádza výšku istiny 116.450,00 EUR a na ďalšom mieste uvádza výšku istiny 119.791,14 EUR, pričom vyplnená bola suma 130.708,10 EUR. Žalovaný poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010 a na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu (t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje) a nemožno od žalovaného v 2. rade spravodlivo požadovať, aby v konaní preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, t.í, nemožno od žalovaného v 2. rade požadovať, aby preukazoval, že dlh žalovaného v 1. rade a v 2. rade v určitej výške neexistuje. Žalovaný 2/ ďalej poukázal, že blankozmenka plnila vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy o kontokorentnom úvere iba funkciu zaistenia/zabezpečenia týchto práv a povinností, a preto bol žalobca povinný pred vyplnením blankozmenky vykonať úkony smerujúce k tomu, aby dlžnú sumu vyplývajúcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere vymáhal primáme priamo od žalovaného v 1. rade. Žalobca však nevykonal žiadny relevantný úkon voči žalovanému v 1. rade, ale fakticky okamžite v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, žalobca pristúpil k vyplneniu blankozmenky a požadoval zaplatenie údajnej dlžnej sumy súčasne od žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Ďalej žalovaný 2/ v odvolaní poukázal na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového a v tejto súvislosti na to, že žalobca zákonným spôsobom nepredložil zmenku žalovanému v 2. rade a ani žalovanému v 1. rade na platenie a iba vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bez skutočnej resp. zákonnej prezentácie (predloženia) zmenky na platenie. Žalovaný 2/ zdôraznil, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie zmenkovej sumy, ktorú žalovaný v 2. rade v plnom rozsahu poprel a namietol vznik nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade na zaplatenie sumy vo výške 130.708,10 EUR s prísl. tak, ako si to žalobca uplatnil v tomto konaní, nakoľko žalovaný v 2. rade považuje nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade za nedôvodný a neopodstatnený. S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný v 2. rade z uvedených dôvodov má za to, že konanie, ktoré bolo podkladom pre vystavenie zmenky a predovšetkým pre dojednanie ručenia zmenky, ako aj samotné vyplnenie a prezentácia zmenky boli uskutočnené na škodu avalistu (t.j. žalovaného v 2. rade), sú nepochybne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore s dobrými mravmi. 10. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného 2/ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Žalobca sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného 2/, pričom k tvrdeniu žalovaného 2/, že je potrebné ho považovať za spotrebiteľa žalobca uviedol, že nič nesvedčí tomu, že žalovaný 2/ avaloval zmenku za účelom uspokojenia vlastných potrieb ako fyzickej osoby spotrebiteľa, naopak je zrejmé, že avaloval zmenku za účelom zabezpečenia Úverovej zmluvy resp. úveru poskytnutého dlžníkovi - podnikateľovi pre účely podnikania, pričom zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 2/ bol v priamom vzťahu k dlžníkovi - podnikateľovi, nakoľko v čase poskytovania úveru bol jeho konateľom. Napriek tomu, že žalovaný 2/ je fyzickou osobou, nemôže byť táto skutočnosť univerzálnym dôvodom na to, aby bol v prípade akéhokoľvek konania v postavení spotrebiteľa, čím by samozrejme požíval oveľa vyššiu právnu ochranu z pozície ekonomicky slabšej zmluvnej strany, menej skúsenej v právnych záležitostiach. V prípade, že fyzická osoba poskytne zmenkové ručenie a zmenka je súčasťou dohôd uzatvorených medzi podnikateľskými subjektami, je nutné takéto ručenie chápať ako ručenie poskytnuté pre podnikateľské účely (viď stanovisko generálnej advokátky vo veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. CF- 419/11 a obdobne aj Uznesenie Súdneho dvora vo veci C-74/15, v konaní Dumitru Tarcau, líeana Tarcau proti Banca Comerciala Intesa Sanpaolo Romania SA a ďalší, zo dňa 19.11.2015). Z uvedeného dôvodu je vylúčené použitie akejkoľvek právnej úpravy či judikatúry vzťahujúcej sa výlučne na spotrebiteľské vzťahy.
Namieta výšku zmenkovej sumy, resp. tvrdí, že žalobca predložil dôkaz, ktorý spochybňuje nárok žalobcu, pretože je zmätočný. K námietke výšky zmenkovej sumy žalobca opakovane poukázal na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, z ktorého síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie na žalobcovi. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Čo sa týka skutočnej výšky pohľadávky uplatnenej v predmetnom súdnom konaní, žalobca uvádza, že v zmysle platnej judikatúry žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadom preukázania námietky nesprávnej výšky zmenkovej sumy je v plnej miere na žalovanom, teda práve žalovaný v 2. rade mal kvalifikovaným spôsobom vzniesť námietku výšky zmenkovej sumy a uviesť z akej výšky má zmenková suma pozostávať. Žalovaný 2/ však neprodukoval v konaní žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil, či už úplné zaplatenie zmenkovej sumy alebo samotnú výšku zmenkovej sumy, naopak, bez ďalšieho len spochybnil žalobcom predložený dôkaz, ktorý ani žalobca nebol povinný predkladať. Po vyplnení blankozmenky došlo k realizovaniu čiastočných úhrad celkom vo výške 1.159,33 EUR, v dôsledku čoho došlo k poníženiu pôvodnej zmenkovej sumy na žalovanú sumu. Z predloženého výpisu nespochybniteľne vyplýva, že doplnená zmenková suma pozostávala v čase vyplnenia blankozmenky z istiny vo výške 118.631,81 EUR, zo (zmluvného) úroku vo výške 4.349,31 EUR, úroku z omeškania vo výške 7.528,81 EUR a z poplatkov vo výške 198,17 EUR. Žalobca je toho názoru, že sa k námietke výšky zmenkovej sumy, resp. vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou dostatočným spôsobom vyjadril aj vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 25.06.2021. Súd sa s názorom žalobcu stotožnil a taktiež dostatočným spôsobom na uvedené reagoval vo svojom odôvodnení (napr. bod 13, 16, 22 a 23 odôvodnenia Rozsudku). K námietke, že žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve a nevykonal žiadny relevantný úkon voči žalovanému v 1. rade žalobca uviedol, že samotnému vyplneniu blankozmenky predchádzalo vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a to z dôvodu omeškania žalovaného v 1. rade so splácaním úveru. K zosplatneniu došlo v súlade s úverovou zmluvou, resp. aj úverovými obchodnými podmienkami. O zosplatnení úveru, t.j. ešte pred samotným vyplnením blankozmenky bol žalovaný v 1. rade riadne informovaný. Žalobca má za to, že splnil všetky podmienky a vyčerpal všetky možností, aby sa domohol úhrady dlhu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Listom „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ zo dňa 05.02.2020 vyzval žalovaného v 1. rade na uhradenie omeškaných splátok úveru, pričom zároveň žalovaného v 1. rade upozornil, že ak dlh neuhradí prehlási neuhradené záväzky za jednorazovo splatné a uplatní svoju pohľadávku súdnou cestou. Nakoľko žalovaný v 1. rade napriek tejto výzve splátky neuhradil, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a listom „Oznámenie o zosplatnení úveru - výzva na zaplatenie dlžnej čiastky" zo dňa 02.04.2020 vyhlásil pohľadávky z Úverovej zmluvy za splatné ku dňu 31.03.2020. Až následne, keď tieto pokusy domôcť sa splatenia dlžnej čiastky od žalovaného v 1. rade zlyhali, pristúpil žalobca k uplatneniu zabezpečenia úveru, keď vyplnil blankozmenku a listami „Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zo dňa 09.07.2020 vyzval tak žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade na úhradu zmenkovej sumy. Žalobca je presvedčený, že jeho konanie nebolo/nie je protiprávne a ani ho nemožno označovať za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Už vôbec nemožno tvrdiť, že žalobca konal na škodu avalistu. Vyššie uvedené tvrdenia žalovaného v 2. rade považuje žalobca za absurdné a ničím nepreukázané. Žalobca považuje odvolanie žalovaného v 2. rade za nedôvodné a účelové, namieta rovnaké skutočnosti ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, s cieľom vyhnúť sa splateniu svojich záväzkov. 11. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný v podaní zo dňa 30.10.2023, v ktorom však žalovaný v 2. rade neuvádza žiadne nové skutočnosti, iba rovnaké tvrdenia, aké boli z jeho strany uvedené v samotnom odvolaní. Taktiež žalobca sa v následnom vyjadrení pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 2/ a vyjadrením žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné: 16. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je zaplatenie zmenky. Predmetom sporu je peňažný zmenkový nárok žalobcu ako prvého majiteľa (remitenta) zmenky, uplatnený voči žalovanému 2/, ktorý je zmenkovým ručiteľom (avalistom). Súd prvej inštancie preto správne aplikoval čl. I § 75, čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, ktorý predstavuje osobitnú právnu úpravu, v čl. I obsahuje úpravu zmenky a ako osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka. Zmenku je možné posúdiť ako neplatnú len pre jej rozpor s predpismi zmenkového práva. Obrana proti plateniu zmenky môže spočívať v tzv. absolútnych alebo relatívnych námietkach. Absolútne námietky proti plateniu zmenky vyplývajú zo zmenky a majú pôvod najmä v predpisoch zmenkového práva (nejde o námietky neplatnosti zmenky podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona, túto neplatnosť predpisy zmenkového práva neupravujú), relatívne námietky sa týkajú kauzy zmenky. Z hľadiska teoretického je zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a vystaviteľ, resp. dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Uvedené však nemení nič na skutočnosti, že zmenka je abstraktným záväzkom, ktorého majiteľ nie je povinný preukazovať dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky. 17. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o kontokorentnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ úver do výšky limitu 70.000,- € v znení dodatku č. 1 zmena úverového limitu na 130.000,- Eur a dodatku č. 2 zmena úverového limitu na 123.000,Eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy bola dňa 05.04.2016 uzavretá dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, na základe ktorej bola vystavená blankozmenka a kde vystupovali žalovaný 1/ ako vystaviteľ blankozmenky a žalovaný 2/ ako avalista blankozmenky. Nakoľko pre neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, banka v súlade s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke, a to zmenkovú sumu 131.867,43 Eur a dátum splatnosti 09.07.2020. Po vyplnení blankozmenky žalovaní uhradili celkovo sumu vo výške 1.159,33 Eur. Odvolací súd má preukázané, že voči žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz dňa 1.6.2021 a súd prvej inštancie konal riadne ďalej voči žalovanému 2/ na základe podaného odporu. 18. Pri rozhodovaní o odvolaní bol odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Žalovaný 2/ odôvodnil nesprávnosť napadnutého rozhodnutia dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), a h) CSP. K odvolacej námietke žalovaného v 2. rade, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil postavenie žalovaného 2/, ktorý ako aval sa svojím podpisom na blankozmenke zaručil za zaplatenie zmenky pre celú zmenkovú sumu ako fyzická osoba resp. spotrebiteľ a teda medzi sporovými stranami nie je podnikateľský vzťah, odvolací súd uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade išlo o podnikateľský úverový vzťah, nie o spotrebiteľský a žalovaný v 2. rade ako avalista vystupoval v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a teda nemohol mať postavenie spotrebiteľa a preto sa neuplatní ochrana podľa smernice 93/13/EHS ani § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ). Obchodný zákonník (ObZ) výslovne zaraďuje zmluvu o úvere medzi tzv. absolútne obchodné záväzky (§ 261 ods. 6 písm. d). Zároveň vzťahy vzniknuté pri zabezpečení záväzkov, ktoré sa spravujú OZ, sa tiež spravujú ObZ (§ 261 ods. 7). Podľa zákona o zmenkách a šekoch, každý, kto zmenku vystavil, prijal, indosoval alebo sa na nej zaručil, je zaviazaný majiteľovi spoločne a nerozdielne (§ 47 ods. 1); zmenkový ručiteľ (avalista) je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil (§ 32). Spotrebiteľom v zmysle OZ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci podnikania alebo povolania. K uvedenému zaujal viackrát stanovisko aj Súdny dvor EÚ, napr. C-419/11, Česká spořitelna vs. Feichter (14.3.2013): fyzická osoba s úzkymi podnikateľskými väzbami na spoločnosť (napr. konateľ, väčšinový podiel) nie je spotrebiteľom pri ručení za podnikateľský úver. Súdny dvor EÚ, C-74/15 Tarcău (19.11.2015): fyzická osoba bez funkčnej väzby na spoločnosť môže byť spotrebiteľom; rozhoduje funkčný vzťah k podnikaniu dlžníka. Základný vzťah je absolútny obchod (úver je vždy obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ) a preto zabezpečenie takéhoto záväzku je obchodnoprávne podľa § 261 ods. 7 ObZ. Zmenkový režim nemení povahu zabezpečovacieho vzťahu - ide len o abstraktnú povahu záväzku, preto sa neuplatní režim spotrebiteľských zmlúv, ale obchodnoprávny režim. Ak by avalistom bola osoba bez väzby na podnikanie dlžníka (napr. rodinný príslušník), bolo by možné uvažovať o spotrebiteľskom statuse (C-74/15 Tarcău). V danom prípade však ide o konateľa, takže o spotrebiteľský vzťah nejde. 19. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného 2/ k výške zmenkovej sumy, resp. vyplneniu blankozmenky odvolací súd poukazuje na § 17 zákona č. 191/1950 Zb.o zmenkách a šekoch, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočívalo na žalovanom a nie na žalobcovi. Zmenka má povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Žalobca ako majiteľ zmenky nebol povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadom preukázania námietky nesprávnej výšky zmenkovej sumy je v plnej miere na žalovanom, teda práve žalovaný v 2. rade mal kvalifikovaným spôsobom vzniesť námietku výšky zmenkovej sumy a uviesť z akej výšky má zmenková suma pozostávať. Žalovaný v 2. rade však neprodukoval v konaní žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil, či už úplné zaplatenie zmenkovej sumy alebo samotnú výšku zmenkovej sumy a teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. 20. K odvolacej námietke, že žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve a nevykonal žiadny relevantný úkon voči žalovanému v 1. rade má odvolací súd za to, že žalobca postupoval v súlade s dohodou, zaslal výzvy na plnenie, samotnému vyplneniu blankozmenky predchádzalo vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a to z dôvodu omeškania žalovaného v 1. rade so splácaním úveru. K zosplatneniu došlo v súlade s úverovou zmluvou, o zosplatnení úveru, t.j. ešte pred samotným vyplnením blankozmenky bol žalovaný v 1. rade riadne informovaný. Listom „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ zo dňa 05.02.2020 vyzval žalovaného 1/ na uhradenie omeškaných splátok úveru, zároveň ho upozornil, že ak dlh neuhradí, prehlási neuhradené záväzky za jednorazovo splatné a uplatní svoju pohľadávku súdnou cestou. Žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a listom „Oznámenie o zosplatnení úveru - výzva na zaplatenie dlžnej čiastky" zo dňa 02.04.2020 vyhlásil pohľadávky z úverovej zmluvy za splatné ku dňu 31.03.2020. Až následne, keď tieto pokusy domôcť sa splatenia dlžnej čiastky od žalovaného v 1. rade zlyhali, pristúpil žalobca k uplatneniu zabezpečenia úveru, keď vyplnil blankozmenku a listami „Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zo dňa 09.07.2020 vyzval tak žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade na úhradu zmenkovej sumy. 21. Námietku žalovaného v 2. rade, že konanie žalobcu bolo konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nemalo by požívať právnu ochranu, nakoľko nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní považuje za tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch, odvolací súd považuje za nedôvodnú s poukazom na dôvody už uvedené vyššie. Pri rozhodovaní o poskytnutí, respektíve neposkytnutí právnej ochrany odvolací súd nevzhliadol porušenú rovnováhu účastníkov zmluvného vzťahu, resp. nerovnosť zmluvných strán, ktorá je kritériom pre posúdenie na poskytnutie súdnej ochrany voči konaniu, odporujúcemu zásadám poctivého obchodného styku. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) vyhodnotil odvolanie žalovaného 2/ ako nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).