{"guid": "b88f7fbe-a00d-4e1e-9183-7d16500df2bf:f917a88d-078e-4673-860a-c6cd3b8c48b6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1520206536.2", "spisova_znacka": "2CoZm/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/2/2024 z 28. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2025, sp. zn. 2CoZm/2/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1520206536.2", "identifikacne_cislo": "1520206536", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-47", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f917a88d-078e-4673-860a-c6cd3b8c48b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1520206536.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1520206536.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1520206536.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoZm/2/2024\n1520206536\n28. 10. 2025\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2025:1520206536.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: De Vries Group Slovakia s.r.o.,\nso sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, proti žalovaným: 1/ IKT Services Slovakia\ns. r. o., so sídlom Drieňová 14, 821 01 Bratislava, IČO: 44 524 161, 2/ L.. M. C., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom X. O. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpený: Advokátska kancelária POTOMA & Co., s. r. o., so\nsídlom Račianska 153, 811 54 Bratislava, IČO: 36 861 898, v konaní o zaplatenie 130.708,10 Eur s\npríslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava\nV č. k. 8CbZm/35/2020 - 111 zo dňa 12.5.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 8CbZm/35/2020 - 111 zo dňa\n12.5.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 8CbZm/35/2020 - 111 zo dňa 12.5.2022 vo výroku I uložil\nžalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 130.708,10 Eur spolu so 6%-ným\nročným úrokom zo sumy 131.867,43 Eur od 10.07.2020 do 31.07.2020; so 6%-ným ročným úrokom zo\nsumy 130.867,43 Eur od 01.08.2020 do 27.08.2020; so 6%-ným ročným úrokom zo sumy 130.708,10\nEur od 28.08.2020 do zaplatenia; zmenkovú odmenu vo výške 439,55 Eur, a to všetko do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Táto povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi\nna základe platobného rozkazu č. k. 8CbZm 35/2020-30 zo dňa 21.04.2021 poskytne žalovaný v 1. rade.\nVo výroku II súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100%, v rozsahu, v ktorom mu náhradu trov konania zaplatí žalovaný v 1. rade na základe platobného\nrozkazu č. k. 8CbZm 35/2020-30 zo dňa 21.04.2021. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd\nzaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie zmenkovej sumy 130.708,10 € spolu so 6% ročným úrokom\nzo sumy 131.867,43 Eur od 10.07.2020 do 31.07.2020, zo sumy 130.867,43 Eur od 01.08.2020 do\n27.08.2020, zo sumy 130.708,10 Eur od 28.08.2020 do zaplatenia, a zmenkovú odmenu vo výške 439,55\nEur a na náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca uzavrel so žalovaným 1/ dňa\n05.04.2016 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 8419315P1. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca\nžalovanému 1/ úver do výšky limitu 70.000,- € v znení dodatku č. 1 zmena úverového limitu na 130.000,Eur a dodatku č. 2 zmena úverového limitu na 123.000,- Eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy\nbola dňa 05.04.2016 uzavretá Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. 8419315P1/D1, na základe\n\nktorej bola vystavená blankozmenka a kde vystupovali žalovaný 1/ ako vystaviteľ blankozmenky a\nžalovaný 2/ ako avalista blankozmenky. Nakoľko pre neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu\npredčasnej splatnosti predmetného úveru dňa 31.03.2020, banka v súlade s Dohodou o vyplňovacom\nzmenkovom práve riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke, a to zmenkovú sumu\n131.867,43 Eur a dátum splatnosti 09.07.2020. Po vyplnení blankozmenky žalovaní uhradili celkovo\nsumu vo výške 1.159,33 Eur. Do dnešného dňa žiaden zo subjektov povinných na hradenie, aj napriek\nvýzve banky neuhradil zvyšnú časť zmenkovej sumy, a to ani čiastočne.\n3. Platobný rozkaz č. k. 8CbZm/35/2020-30, ktorý vydal prvoinštančný súd bol voči žalovanému 2/\nzrušený z dôvodu podania odporu, v ktorom žalovaný 2/ uviedol, že nárok je sporný a dlh žalovaného\n2/ neexistuje a preto zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve a zmluvou o\nkontokorente. Žalobca nepreukázal skutočnú výšku pohľadávky zabezpečenej zmenkou, nevymáhal\na písomne nežiadal od žalovaného 1/ plnenie, ale hneď pristúpil k vyplneniu blankozmenky, a to bez\nriadneho predloženia predmetnej zmenky do dnešného dňa a žalovaní boli len vyzvaní na plnenie. V\nďalšom uviedol, že žalovaný 2/ podpísal predmetnú zmenku ako avalista - spotrebiteľ a prevzal len\nformálne záväzok zo zmluvy o kontokorentne. Poukázal na skutočnosť, že sa dňa 21.10.2020 vzdal\nfunkcie konateľa žalovaného 1/, keďže v ORSR nebol zosúladený skutočný stav so stavom zapísaným,\nfunkcia zanikla dňa 23.01.2021.\n4. Žalobca k odporu žalovaného 2/ uviedol, že vyhlásil predčasnú splatnosť z dôvodu dlhodobého\nomeškania. Keďže ide o kauzálnu námietku a dôkazné bremeno znáša žalovaný, pri vyplnení zmenky\npostupoval žalobca v súlade s dohodou a zmenková suma je správna, nakoľko zohľadnil úhrady\nsplátok, ktoré mal v evidencii. Žalovanému 2/ bolo zo strany žalobcu vysvetlené, aké sú následky\nspojené s pojmom „aval/avalista“, ktorú podpísal ako fyzická osoba. Žalobca rozporoval a uviedol, že\nzmenku predložil riadne v deň jej splatnosti v mieste jej platenia. Poukázal na konštantnú judikatúru\no abstraktnosti právneho úkonu a že záväzky zo zmenky sú bezpodmienečné a nesporné. V tomto\nzmysle žalobca uviedol, že oprávnenosť námietok musí žalovaný preukázať, teda znáša dôkazné\nbremeno a pri kauzálnych námietkach nie je možné preniesť dôkazné bremeno zo žalovaného na\nžalobcu. K zosplatneniu došlo v súlade so zmluvou o kontokorentne. Žalobca zasielal žalovanému\nvýzvy na úhradu pohľadávky dňa 05.02.2020. Dňa 02.04.2020 oznámil zosplatnenie zo dňa 31.03.2020\na až následne vyplnil blankozmenku, čo oznámil listami 09.07.2020 a vyzval žalovaných na plnenie.\nOhľadom tvrdenia žalovaného, že je spotrebiteľom uviedol, že zmluva o kontokorentne bola uzavretá\nmedzi dvoma právnickými osobami za účelom podnikania žalovaného 1/ a všetky nasledujúce právne\nvzťahy viažuce sa na túto zmluvu nemôžu byť posudzované ako spotrebiteľské. Žalovaný 2/ avaloval\npredmetnú zmenku nie za uspokojením svojich osobných potrieb. Žalovaný 2/ sa vyjadril k replike\nžalobcu formou dupliky, kde uviedol, že ide o zmenku, ktorá plnila vo vzťahu k právam a povinnostiam\nvyplývajúcim zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 8419315P1 v znení neskorších dodatkov, t.j. k\nprávam a povinnostiam nezmenečnej povahy, funkciu prostriedku zaistenia/zabezpečenia týchto práv\na povinností, a záväzky z tejto zmenky sú sporné. S poukazom na uvedenú funkciu zmenky uviedol,\nže nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 130.708,10 EUR je sporný a dlh žalovaného 2/\nvo výške, v akej uvádza žalobca v tomto konaní neexistuje. Žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s\nDohodou o vyplňovacom práve č. 8419315P1/D k blankozmenke č. 8419315P1/B1, ako aj v rozpore so\nZmluvou o kontokorentnom úvere. Žalobca fakticky do dnešného dňa zákonným spôsobom nepredložil\nzmenku žalovanému 2/ (a pravdepodobne ani žalovanému 1/ na platenie, čím mohli zaniknúť práva zo\nzmenky voči tzv. postihovým (nepriamym) dlžníkom, a preto, že s poukazom na vyššie uvedenú tzv.\nnegatívnu dôkaznú teóriu (t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne\nnepreukazuje) nemožno od žalovaného 2/ spravodlivo požadovať, aby v konaní preukazoval reálnu\nneexistenciu určitej právnej skutočnosti, t.j. nemožno od žalovaného 2/ požadovať, aby preukazoval,\nže dlh žalovaného 1/ a 2/ neexistuje resp. že neexistuje v uplatnenej výške, že žalobca do dnešného\ndňa zákonným spôsobom nepredložil zmenku žalovanému 2/ (a pravdepodobne ani žalovanému 1/)\nna platenie, a že žalobca iba vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bez skutočnej resp.\nzákonnej prezentácie/predloženia zmenky na platenie. Žalovaný 2/ ako aval sa svojím podpisom na\nblankozmenke zaručil za zaplatenie zmenky pre celú zmenkovú sumu, a to ako fyzická osoba resp.\nspotrebiteľ.\n5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania\nz prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu č. 8419315P1, ktorá bola vystavená v Bratislave dňa\n09.06.2020 zistil, že sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 05.04.2016 zmenkovú sumu\n\n131.867,43 Eur, bez protestu. Ako avalista sa na zmenku podpísal žalovaný 2/, ktorý bol v tom čase\nzároveň aj konateľom žalovaného 1/. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75\nzmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva\npreukázal. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je jej riadny majiteľ a má právo postihom žiadať\nzmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo\nvýške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Súd z úradnej\npovinnosti skúmal, či vo veci nejde o spotrebiteľský právny vzťah, preto sa v prvom rade zaoberal\notázkou, či zaviazanosť žalovaného 2/ zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.\nŽalovaného 2/ v tomto zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa, keďže\nsa za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale\naby umožnil vystaviteľovi zmenky vykonávať jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013). Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve uzavrel žalobca\ns vystaviteľom zmenky, ako aj ďalšími troma žalovanými ako avalistami. Žalovaný 2/ tak prejavil súhlas\ns podmienkami vyplnenia blankozmenky v prípade nesplatenia zmenkou zabezpečenej pohľadávky\nz úverovej zmluvy. Jeden a ten istý úverový vzťah nemožno voči niektorým jeho stranám považovať\nza podnikateľský a voči iným za spotrebiteľský. Pripustením takéhoto výkladu by obchodnozáväzkové\nvzťahy stratili akúkoľvek právnu istotu. Povaha záväzkového vzťahu sa určuje podľa okolností pri ich\nvzniku (§ 261 ods. 1 ObZ). Súd mal z listinných dôkazov preukázané, že zaviazanosť žalovaného\n2/ nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto nebolo potrebné, aby žalobca súdu\npredložil špecifikáciu zmenkovej sumy, keďže v tomto smere je dôkazné bremeno na žalovanom, aby\nkvalifikovaným spôsobom vzniesol námietku výšky zmenkovej sumy a uviedol z akej výšky má zmenková\nsuma pozostávať. Žalobca napriek tomu, že túto povinnosť nemá, predložil súdu špecifikáciu zmenkovej\nsumy a špecifikáciu splácania úveru odo dňa načerpania úveru po deň vyplnenia zmenky.\n6. Hoci avalista - žalovaný v 2. rade - nebol priamym účastníkom zmluvy o úvere, v dôsledku čoho\nby v zásade nebol oprávnený vznášať ani kauzálne námietky proti majiteľovi zmenky, t.j. napr. ani\nnámietku neexistencie dlhu, v danom prípade súd prihliadol na to, že žalovaný 2/ ako avalista bol zároveň\nkonateľom právneho predchodcu žalovaného 1/ v čase uzavretia zmluvy o úvere. Kauzálne námietky\npatria k tzv. relatívnym, uplatniť ich je možné len medzi účastníkmi kauzálneho vzťahu. Vo všeobecnosti\nsa však uznáva, že ak zmenkový ručiteľ ako konateľ právnickej osoby, ktorá zmenku vystavila, v mene\ntejto právnickej osoby dojednal záväzkový vzťah, ktorý bol zabezpečený zmenkou, má aj on právo\nvznášať kauzálne námietky v rovnakom rozsahu ako právnická osoba, za ktorú konal. Preto napriek\ntomu, že žalovaný 2/ sa priamym účastníkom zmluvy o úvere nestal, sú jeho kauzálne námietky prípustné\ntým, že so žalobcom uzavretie zmluvy ako konateľ dlžníka dojednal. Akékoľvek zabezpečenie záväzku,\nvrátane zmenkového ručenia, slúži práve na zabezpečenie záväzku, a preto nie je podmienkou, aby\nosoba poskytujúca záruku niečo z poskytnutého plnenia prijala. Žalovaný 2/ nepodpisoval len zmenku,\nale aj Dohodu, kde je výslovne uvedené, že ide o zabezpečenie nárokov z predmetného záväzkového\nvzťahu. Je len na stranách právnych úkonov, aké zabezpečenie si dobrovoľne dohodnú. Žalovaný\n2/ namietal platnosť zmenky vzhľadom na neplatnosť Dohody o zmenkovom vyplňovacom práve z\ndôvodu neurčitosti výšky pohľadávky. Súd uvádza, že na predloženej zmenke je presne uvedené číslo\núverovej zmluvy, ktorú zabezpečuje a keďže išlo pôvodne o blankozmenku, suma na nej ani nemohla\nbyť uvedená, keďže výška pohľadávky sa v priebehu čerpania a splácania poskytnutého úveru menila,\na to aj vzhľadom na plnenie žalovaných po vyplnení predmetnej zmenky. Na začiatku úverového vzťahu\nnebolo možné určiť výšku pohľadávky, keďže v prípade riadneho splácania úveru ani nemuselo dôjsť k\nvyplneniu blankozmenky. Súd s poukazom na rozsudok NS SR 4Obo 21/2012 z 31.07.2012, že žalobca\nnemá povinnosť preukazovať svoj nárok iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá za\npredpokladu, že spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje právo majiteľovi na zaplatenie. V ďalšom súd\nuvádza a stotožňuje sa s argumentáciou žalobcu, že vo veci námietky výšky zmenkovej sumy platí,\nže pokiaľ je v námietkach proti platobnému rozkazu len konštatované, že blankozmenka bola vyplnená\nnesprávne, nemôže táto námietka obstáť, pretože z nej nevyplýva v akom rozsahu je platobný rozkaz\nnapádaný a či teda predmetom konania o námietkach je celý zmenečný peniaz alebo iná čiastka, a\nto s poukazom na rozsudok Vrchného súdu v Prahe 9Cmo 7/2003 z 29.03.2004. Dôkazné bremeno\npri ich preukazovaní znáša vždy žalovaný, ak ho neunesie, nie je možné považovať jeho námietku\nza relevantnú a uloženie povinnosti žalobcovi na predloženie takéhoto dôkazu by bolo prenesením\ndôkazného bremena na žalobcu zo žalovaného 2/ s poukazom na Nález ÚS SR, III.ÚS 603/2017 z\n27.03.2018. Dlžník musí preukázať obsah vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané, resp. že záväzok\nzo zmenky nevznikol alebo zanikol. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako\nmajiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu\n\nzmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie V\nďalšom žalovaný 2/ namietal, že nenastala splatnosť úveru a žalobca si uplatnil pohľadávku predčasne\na nedôvodne. K uvedenej námietke súd dodáva, že žalobca listinným dôkazom preukázal oznámenie\no zosplatnení úveru spolu s doručenkou, avšak keďže ide o kauzálnu námietku (na ktorú má žalovaný\nprávo, pretože bol avalistom a zároveň konateľom vystaviteľa teda žalovaného 1/), platí, že dôkazné\nbremeno pri ich preukazovaní znáša vždy žalovaný, ak ho neunesie, nie je možné považovať jeho\nnámietku za relevantnú (rozsudok NS SR 4Obo 21/2012 z 31.07.2012).\n7. K námietke nepredloženia zmenky žalovaným 2/ prvostupňový súd dodal, že oznámenie o vyplnení\nbalnkozmenky spolu s výzvou na plnenie bolo zasielané aj žalovanému 1/ a aj žalovanému 2/ na dve\nznáme adresy žalovaného 2/, na ktorých uvedenú zásielku aj prevzal ako to vyplýva z doručeniek.\nNavyše, s poukazom na čl. 46 ods. 2 zmenkového a šekového zákona je na dlžníkoch, aby preukázali,\nže zmenka nebola predložená riadne a včas v spojení s Rozsudkom Vrchného súdu v Prahe 5Cmo\n435/1993 z 23.01.1994 a zároveň voči avalistovi má prezentácia zmenky iba legitimačný účinok tzv.\nupomínací. Nepredloženie zmenky avalistovi nemá za následok zánik práva zo zmenky t.j. zachovací\núčinok prezentácie zmenky sa voči avalistovi neprejavuje. Žalovaný 2/ argumentoval, čo doložil aj\nlistinnými dôkazmi, že sa v októbri 2020 vzdal funkcie konateľa žalovaného 1/. Uvedené nič nemení na\nskutočnosti, že žalovaný 2/ zmenku ako aj dohodu vyplňoval v čase keď ešte bol konateľom žalovaného\n1/. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov\nuvedených v odpore nemal žalovaný 2/ povinnosť tento nesporný záväzok splniť. S prihliadnutím na\nto, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo\nsa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom žalovanému 1/ už bola\nčasť tej istej povinnosti uložená právoplatným platobným rozkazom, rozhodol súd súčasne tak, že\npovinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne na základe platobného\nrozkazu žalovaný 1/. Žalovaný v 2. rade v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by nárok žalobcu\nna zaplatenie požadovanej zmenkovej sumy spochybnil. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil už\npredložením zmenky a nakoľko v danom prípade nejde o zmenku, ktorá by zabezpečovala spotrebiteľskú\nzmluvu, súd nemôže od žalobcu vyžadovať predkladanie ďalších dôkazov, ktoré by mali preukazovať\nvýšku kauzálnej pohľadávky. Dôkazná núdza žalovaného v 2. rade nemôže ísť na ťarchu žalobcu.\nZmenka je bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym\ncenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku\npohľadávky. Je v rozpore so zákonom požiadavka, aby žalobca sám preukazoval správnosť vyplnenej\nzmenkovej sumy. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku podľa § 495\nObčianskeho zákonníka a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva\nv plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore plne stačí\npredloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti\nvýšky zmenkovej sumy. Žalobca prvopisom zmenky preukázal, že je riadnym majiteľom a má podľa čl.\nI § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového právo postihom žiadať zmenkovú sumu, 6% ročný úrok\nzo zmenkovej sumy odo dňa splatnosti zmenky a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej\nsumy. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by\nžalovaný 2/ z dôvodov uvedených v jeho vyjadreniach nemal povinnosť tento nesporný záväzok splniť,\nsúd žalobe vyhovel v celom rozsahu.\n8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní\nplný úspech, preto voči žalovanému 2/ má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Povinnosť\nnahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu v konaní vznikli, má žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne so žalovaným\n1/, ktorý už bol na ich náhradu právoplatne zaviazaný. Preto aj v tomto prípade povinnosť žalovaného\n2/ nahradiť žalobcovi trovy konania zanikne v rozsahu plnenia, ktoré z titulu náhrady trov žalobcovi\nposkytne na základe platobného rozkazu žalovaný 1/.\n9. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 2/ odvolanie z dôvodov uvedených\nv § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok\ntak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť uhradiť žalovanému v\n2. rade náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní žalovaný 2/ uviedol, že blankozmenka plnila vo\nvzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy o kontokorentnom úvere iba funkciu prostriedku\nzaistenia/zabezpečenia týchto práv a povinností a žalovaný v 2. rade ako aval sa svojím podpisom\nna blankozmenke zaručil za zaplatenie zmenky pre celú zmenkovú sumu, a to ako fyzická osoba\nresp. spotrebiteľ, nakoľko s poukazom na znenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka nekonal v\n\nrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a akékoľvek iné odlišné\nzmluvné dojednania a/alebo dohody a/alebo výklady, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie\ntejto definície, sú neplatné. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba a spotrebiteľ v danom prípade podpísal\nako avalista blankozmenku vystavenú žalovaným v 1. rade výlučne z dôvodu, aby žalobca a žalovaný v\n1. rade mohli uzavrieť Zmluvu o kontokorentnom úvere a aby žalovanému v l. rade boli zo strany žalobcu\nposkytnuté peňažné prostriedky/úver. Žalovaný v 2. rade (v tomto vzťahu ako spotrebiteľ) iba formálne\nprevzal záväzok vyplývajúci z tohto úkonu bez majetkovej protihodnoty pre seba a s podmienkou, že\nžalobca a ani žiadna iná osoba ako majiteľ zmenky nebude na nej uplatňovať plnenie, t.j. s podmienkou,\nže žalovaný v 1. rade sa sám včas postará o platenie. Podľa žalovaného blankozmenka plnila vo vzťahu\nk právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy o kontokorentnom úvere funkciu prostriedku zaistenia/\nzabezpeeenia týchto práv a povinností a v tejto súvislosti žalobca vyplnil na blankozmenke sumu vo\nvýške 130.708,40 EUR, avšak samotný žalobca predložil dôkazy, ktoré spochybňujú nárok žalobcu\n(resp. výšku nároku uplatneného v tomto konaní resp. sumu vyplnenú do blankozmenky), nakoľko jediný\ninterný výstup/dokument žalobcu, o ktorý žalobca opiera zmenečnú sumu vyplnenú do blankozmenky\nje zmätocný, keď na jednom mieste uvádza výšku istiny 0,- EUR, na ďalšom mieste uvádza výšku istiny\n116.450,00 EUR a na ďalšom mieste uvádza výšku istiny 119.791,14 EUR, pričom vyplnená bola suma\n130.708,10 EUR. Žalovaný poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M\nCdo 17/2010 a na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu (t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci\ncharakter sa zásadne nepreukazuje) a nemožno od žalovaného v 2. rade spravodlivo požadovať, aby\nv konaní preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, t.í, nemožno od žalovaného v 2.\nrade požadovať, aby preukazoval, že dlh žalovaného v 1. rade a v 2. rade v určitej výške neexistuje.\nŽalovaný 2/ ďalej poukázal, že blankozmenka plnila vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim\nzo zmluvy o kontokorentnom úvere iba funkciu zaistenia/zabezpečenia týchto práv a povinností, a preto\nbol žalobca povinný pred vyplnením blankozmenky vykonať úkony smerujúce k tomu, aby dlžnú sumu\nvyplývajúcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere vymáhal primáme priamo od žalovaného v 1. rade.\nŽalobca však nevykonal žiadny relevantný úkon voči žalovanému v 1. rade, ale fakticky okamžite v\nrozpore s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, žalobca pristúpil k vyplneniu blankozmenky\na požadoval zaplatenie údajnej dlžnej sumy súčasne od žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade.\nĎalej žalovaný 2/ v odvolaní poukázal na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového\na v tejto súvislosti na to, že žalobca zákonným spôsobom nepredložil zmenku žalovanému v 2. rade\na ani žalovanému v 1. rade na platenie a iba vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, avšak\nbez skutočnej resp. zákonnej prezentácie (predloženia) zmenky na platenie. Žalovaný 2/ zdôraznil, že\nžalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie zmenkovej sumy, ktorú žalovaný v 2. rade v\nplnom rozsahu poprel a namietol vznik nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade na zaplatenie sumy\nvo výške 130.708,10 EUR s prísl. tak, ako si to žalobca uplatnil v tomto konaní, nakoľko žalovaný v 2.\nrade považuje nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade za nedôvodný a neopodstatnený. S ohľadom na\ntieto skutočnosti žalovaný v 2. rade z uvedených dôvodov má za to, že konanie, ktoré bolo podkladom\npre vystavenie zmenky a predovšetkým pre dojednanie ručenia zmenky, ako aj samotné vyplnenie a\nprezentácia zmenky boli uskutočnené na škodu avalistu (t.j. žalovaného v 2. rade), sú nepochybne v\nrozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore s dobrými mravmi.\n10. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného 2/ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nv celom rozsahu potvrdil. Žalobca sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného 2/,\npričom k tvrdeniu žalovaného 2/, že je potrebné ho považovať za spotrebiteľa žalobca uviedol, že nič\nnesvedčí tomu, že žalovaný 2/ avaloval zmenku za účelom uspokojenia vlastných potrieb ako fyzickej\nosoby spotrebiteľa, naopak je zrejmé, že avaloval zmenku za účelom zabezpečenia Úverovej zmluvy\nresp. úveru poskytnutého dlžníkovi - podnikateľovi pre účely podnikania, pričom zároveň poukazuje\nna skutočnosť, že žalovaný 2/ bol v priamom vzťahu k dlžníkovi - podnikateľovi, nakoľko v čase\nposkytovania úveru bol jeho konateľom. Napriek tomu, že žalovaný 2/ je fyzickou osobou, nemôže\nbyť táto skutočnosť univerzálnym dôvodom na to, aby bol v prípade akéhokoľvek konania v postavení\nspotrebiteľa, čím by samozrejme požíval oveľa vyššiu právnu ochranu z pozície ekonomicky slabšej\nzmluvnej strany, menej skúsenej v právnych záležitostiach. V prípade, že fyzická osoba poskytne\nzmenkové ručenie a zmenka je súčasťou dohôd uzatvorených medzi podnikateľskými subjektami, je\nnutné takéto ručenie chápať ako ručenie poskytnuté pre podnikateľské účely (viď stanovisko generálnej\nadvokátky vo veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. CF- 419/11 a obdobne\naj Uznesenie Súdneho dvora vo veci C-74/15, v konaní Dumitru Tarcau, líeana Tarcau proti Banca\nComerciala Intesa Sanpaolo Romania SA a ďalší, zo dňa 19.11.2015). Z uvedeného dôvodu je vylúčené\npoužitie akejkoľvek právnej úpravy či judikatúry vzťahujúcej sa výlučne na spotrebiteľské vzťahy.\n\nNamieta výšku zmenkovej sumy, resp. tvrdí, že žalobca predložil dôkaz, ktorý spochybňuje nárok\nžalobcu, pretože je zmätočný. K námietke výšky zmenkovej sumy žalobca opakovane poukázal\nna ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, z ktorého síce vyplýva, že kto je\nžalovaný zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom,\naby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie na\nžalobcovi. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej\nmajiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno\nneunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Čo sa týka skutočnej výšky pohľadávky uplatnenej v\npredmetnom súdnom konaní, žalobca uvádza, že v zmysle platnej judikatúry žalobca ako majiteľ\nzmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadom preukázania námietky\nnesprávnej výšky zmenkovej sumy je v plnej miere na žalovanom, teda práve žalovaný v 2. rade\nmal kvalifikovaným spôsobom vzniesť námietku výšky zmenkovej sumy a uviesť z akej výšky má\nzmenková suma pozostávať. Žalovaný 2/ však neprodukoval v konaní žiaden dôkaz, ktorým by\nspochybnil, či už úplné zaplatenie zmenkovej sumy alebo samotnú výšku zmenkovej sumy, naopak,\nbez ďalšieho len spochybnil žalobcom predložený dôkaz, ktorý ani žalobca nebol povinný predkladať.\nPo vyplnení blankozmenky došlo k realizovaniu čiastočných úhrad celkom vo výške 1.159,33 EUR, v\ndôsledku čoho došlo k poníženiu pôvodnej zmenkovej sumy na žalovanú sumu. Z predloženého výpisu\nnespochybniteľne vyplýva, že doplnená zmenková suma pozostávala v čase vyplnenia blankozmenky\nz istiny vo výške 118.631,81 EUR, zo (zmluvného) úroku vo výške 4.349,31 EUR, úroku z omeškania\nvo výške 7.528,81 EUR a z poplatkov vo výške 198,17 EUR. Žalobca je toho názoru, že sa k námietke\nvýšky zmenkovej sumy, resp. vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou dostatočným spôsobom\nvyjadril aj vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 25.06.2021. Súd sa s názorom žalobcu stotožnil a\ntaktiež dostatočným spôsobom na uvedené reagoval vo svojom odôvodnení (napr. bod 13, 16, 22\na 23 odôvodnenia Rozsudku). K námietke, že žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s Dohodou\no vyplňovacom zmenkovom práve a nevykonal žiadny relevantný úkon voči žalovanému v 1. rade\nžalobca uviedol, že samotnému vyplneniu blankozmenky predchádzalo vyhlásenie úveru za predčasne\nsplatný, a to z dôvodu omeškania žalovaného v 1. rade so splácaním úveru. K zosplatneniu došlo v\nsúlade s úverovou zmluvou, resp. aj úverovými obchodnými podmienkami. O zosplatnení úveru, t.j.\nešte pred samotným vyplnením blankozmenky bol žalovaný v 1. rade riadne informovaný. Žalobca\nmá za to, že splnil všetky podmienky a vyčerpal všetky možností, aby sa domohol úhrady dlhu vo\nvzťahu k žalovanému v 1. rade. Listom „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ zo dňa 05.02.2020\nvyzval žalovaného v 1. rade na uhradenie omeškaných splátok úveru, pričom zároveň žalovaného v\n1. rade upozornil, že ak dlh neuhradí prehlási neuhradené záväzky za jednorazovo splatné a uplatní\nsvoju pohľadávku súdnou cestou. Nakoľko žalovaný v 1. rade napriek tejto výzve splátky neuhradil,\nžalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a listom „Oznámenie o zosplatnení úveru - výzva na zaplatenie\ndlžnej čiastky\" zo dňa 02.04.2020 vyhlásil pohľadávky z Úverovej zmluvy za splatné ku dňu 31.03.2020.\nAž následne, keď tieto pokusy domôcť sa splatenia dlžnej čiastky od žalovaného v 1. rade zlyhali,\npristúpil žalobca k uplatneniu zabezpečenia úveru, keď vyplnil blankozmenku a listami „Oznámenie\no vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zo dňa 09.07.2020 vyzval tak žalovaného v 1. rade\nako aj žalovaného v 2. rade na úhradu zmenkovej sumy. Žalobca je presvedčený, že jeho konanie\nnebolo/nie je protiprávne a ani ho nemožno označovať za konanie v rozpore so zásadami poctivého\nobchodného styku. Už vôbec nemožno tvrdiť, že žalobca konal na škodu avalistu. Vyššie uvedené\ntvrdenia žalovaného v 2. rade považuje žalobca za absurdné a ničím nepreukázané. Žalobca považuje\nodvolanie žalovaného v 2. rade za nedôvodné a účelové, namieta rovnaké skutočnosti ako vo svojich\npredchádzajúcich vyjadreniach, s cieľom vyhnúť sa splateniu svojich záväzkov.\n11. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný v podaní zo dňa 30.10.2023, v ktorom však žalovaný v\n2. rade neuvádza žiadne nové skutočnosti, iba rovnaké tvrdenia, aké boli z jeho strany uvedené v\nsamotnom odvolaní. Taktiež žalobca sa v následnom vyjadrení pridržiaval svojich predchádzajúcich\nvyjadrení.\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1\nCSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na\núradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie,\ns dôvodmi odvolania žalovaného 2/ a vyjadrením žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu\nproti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n\n13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n15. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe\nvykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti\nmal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne\nposúdil. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie\nalebo zmenu rozsudku. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou\nsporových strán a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím\nnámietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné:\n16. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je zaplatenie zmenky.\nPredmetom sporu je peňažný zmenkový nárok žalobcu ako prvého majiteľa (remitenta) zmenky,\nuplatnený voči žalovanému 2/, ktorý je zmenkovým ručiteľom (avalistom). Súd prvej inštancie preto\nsprávne aplikoval čl. I § 75, čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového,\nktorý predstavuje osobitnú právnu úpravu, v čl. I obsahuje úpravu zmenky a ako osobitná právna\núprava má prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka. Zmenku je možné posúdiť\nako neplatnú len pre jej rozpor s predpismi zmenkového práva. Obrana proti plateniu zmenky môže\nspočívať v tzv. absolútnych alebo relatívnych námietkach. Absolútne námietky proti plateniu zmenky\nvyplývajú zo zmenky a majú pôvod najmä v predpisoch zmenkového práva (nejde o námietky neplatnosti\nzmenky podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona, túto\nneplatnosť predpisy zmenkového práva neupravujú), relatívne námietky sa týkajú kauzy zmenky. Z\nhľadiska teoretického je zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a vystaviteľ, resp. dlžník\nzmenku nevystavuje bezdôvodne. Uvedené však nemení nič na skutočnosti, že zmenka je abstraktným\nzáväzkom, ktorého majiteľ nie je povinný preukazovať dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky.\n17. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o kontokorentnom úvere, na\nzáklade ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ úver do výšky limitu 70.000,- € v znení dodatku č.\n1 zmena úverového limitu na 130.000,- Eur a dodatku č. 2 zmena úverového limitu na 123.000,Eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy bola dňa 05.04.2016 uzavretá dohoda o vyplňovacom\nzmenkovom práve, na základe ktorej bola vystavená blankozmenka a kde vystupovali žalovaný 1/ ako\nvystaviteľ blankozmenky a žalovaný 2/ ako avalista blankozmenky. Nakoľko pre neplnenie zmluvných\npodmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, banka v súlade s dohodou o\nvyplňovacom zmenkovom práve riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke, a to zmenkovú\nsumu 131.867,43 Eur a dátum splatnosti 09.07.2020. Po vyplnení blankozmenky žalovaní uhradili\ncelkovo sumu vo výške 1.159,33 Eur. Odvolací súd má preukázané, že voči žalovanému 1/ nadobudol\nprávoplatnosť platobný rozkaz dňa 1.6.2021 a súd prvej inštancie konal riadne ďalej voči žalovanému\n2/ na základe podaného odporu.\n18. Pri rozhodovaní o odvolaní bol odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi\npodaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Žalovaný 2/ odôvodnil nesprávnosť napadnutého\nrozhodnutia dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), a h) CSP. K odvolacej námietke žalovaného v 2.\nrade, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil postavenie žalovaného 2/, ktorý ako aval sa svojím\npodpisom na blankozmenke zaručil za zaplatenie zmenky pre celú zmenkovú sumu ako fyzická osoba\nresp. spotrebiteľ a teda medzi sporovými stranami nie je podnikateľský vzťah, odvolací súd uvádza,\nže medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade išlo o podnikateľský úverový vzťah, nie o spotrebiteľský\na žalovaný v 2. rade ako avalista vystupoval v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a teda nemohol\nmať postavenie spotrebiteľa a preto sa neuplatní ochrana podľa smernice 93/13/EHS ani § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka (OZ). Obchodný zákonník (ObZ) výslovne zaraďuje zmluvu o úvere medzi\ntzv. absolútne obchodné záväzky (§ 261 ods. 6 písm. d). Zároveň vzťahy vzniknuté pri zabezpečení\nzáväzkov, ktoré sa spravujú OZ, sa tiež spravujú ObZ (§ 261 ods. 7). Podľa zákona o zmenkách a\nšekoch, každý, kto zmenku vystavil, prijal, indosoval alebo sa na nej zaručil, je zaviazaný majiteľovi\nspoločne a nerozdielne (§ 47 ods. 1); zmenkový ručiteľ (avalista) je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil\n(§ 32). Spotrebiteľom v zmysle OZ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy\n\nnekoná v rámci podnikania alebo povolania. K uvedenému zaujal viackrát stanovisko aj Súdny dvor\nEÚ, napr. C-419/11, Česká spořitelna vs. Feichter (14.3.2013): fyzická osoba s úzkymi podnikateľskými\nväzbami na spoločnosť (napr. konateľ, väčšinový podiel) nie je spotrebiteľom pri ručení za podnikateľský\núver. Súdny dvor EÚ, C-74/15 Tarcău (19.11.2015): fyzická osoba bez funkčnej väzby na spoločnosť\nmôže byť spotrebiteľom; rozhoduje funkčný vzťah k podnikaniu dlžníka. Základný vzťah je absolútny\nobchod (úver je vždy obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ) a preto zabezpečenie takéhoto záväzku\nje obchodnoprávne podľa § 261 ods. 7 ObZ. Zmenkový režim nemení povahu zabezpečovacieho\nvzťahu - ide len o abstraktnú povahu záväzku, preto sa neuplatní režim spotrebiteľských zmlúv, ale\nobchodnoprávny režim. Ak by avalistom bola osoba bez väzby na podnikanie dlžníka (napr. rodinný\npríslušník), bolo by možné uvažovať o spotrebiteľskom statuse (C-74/15 Tarcău). V danom prípade však\nide o konateľa, takže o spotrebiteľský vzťah nejde.\n19. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného 2/ k výške zmenkovej sumy, resp. vyplneniu blankozmenky\nodvolací súd poukazuje na § 17 zákona č. 191/1950 Zb.o zmenkách a šekoch, že kto je žalovaný\nzo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby\noprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočívalo na žalovanom a nie na\nžalobcovi. Zmenka má povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí\npreukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude\nnútený podľa zmenky plniť. Žalobca ako majiteľ zmenky nebol povinný preukazovať dôvod záväzku a\ndôkazné bremeno ohľadom preukázania námietky nesprávnej výšky zmenkovej sumy je v plnej miere\nna žalovanom, teda práve žalovaný v 2. rade mal kvalifikovaným spôsobom vzniesť námietku výšky\nzmenkovej sumy a uviesť z akej výšky má zmenková suma pozostávať. Žalovaný v 2. rade však\nneprodukoval v konaní žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil, či už úplné zaplatenie zmenkovej sumy\nalebo samotnú výšku zmenkovej sumy a teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.\n20. K odvolacej námietke, že žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom\nzmenkovom práve a nevykonal žiadny relevantný úkon voči žalovanému v 1. rade má odvolací súd\nza to, že žalobca postupoval v súlade s dohodou, zaslal výzvy na plnenie, samotnému vyplneniu\nblankozmenky predchádzalo vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a to z dôvodu omeškania\nžalovaného v 1. rade so splácaním úveru. K zosplatneniu došlo v súlade s úverovou zmluvou, o\nzosplatnení úveru, t.j. ešte pred samotným vyplnením blankozmenky bol žalovaný v 1. rade riadne\ninformovaný. Listom „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ zo dňa 05.02.2020 vyzval žalovaného\n1/ na uhradenie omeškaných splátok úveru, zároveň ho upozornil, že ak dlh neuhradí, prehlási\nneuhradené záväzky za jednorazovo splatné a uplatní svoju pohľadávku súdnou cestou. Žalobca\npristúpil k zosplatneniu úveru a listom „Oznámenie o zosplatnení úveru - výzva na zaplatenie dlžnej\nčiastky\" zo dňa 02.04.2020 vyhlásil pohľadávky z úverovej zmluvy za splatné ku dňu 31.03.2020.\nAž následne, keď tieto pokusy domôcť sa splatenia dlžnej čiastky od žalovaného v 1. rade zlyhali,\npristúpil žalobca k uplatneniu zabezpečenia úveru, keď vyplnil blankozmenku a listami „Oznámenie o\nvyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zo dňa 09.07.2020 vyzval tak žalovaného v 1. rade ako\naj žalovaného v 2. rade na úhradu zmenkovej sumy.\n21. Námietku žalovaného v 2. rade, že konanie žalobcu bolo konaním v rozpore so zásadami poctivého\nobchodného styku a nemalo by požívať právnu ochranu, nakoľko nárok uplatnený žalobcom v tomto\nkonaní považuje za tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch, odvolací súd považuje\nza nedôvodnú s poukazom na dôvody už uvedené vyššie. Pri rozhodovaní o poskytnutí, respektíve\nneposkytnutí právnej ochrany odvolací súd nevzhliadol porušenú rovnováhu účastníkov zmluvného\nvzťahu, resp. nerovnosť zmluvných strán, ktorá je kritériom pre posúdenie na poskytnutie súdnej\nochrany voči konaniu, odporujúcemu zásadám poctivého obchodného styku.\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §\n380 CSP) vyhodnotil odvolanie žalovaného 2/ ako nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npodľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho\nkonania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8CbZm/35/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f6da8d3-1e87-4da9-bf92-48564ab7a40a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.603.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 603/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 603/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.603.2017.1"}], "citovane_v": []}