Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/118/2025 1425205585 22. 10. 2025 JUDr. Silvia Walterová ECLI:SK:KSBA:2025:1425205585.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcov v 1. rade: L. K. N. L. U. Z. T. Č. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. E., I. Č.. XX, Z. X. P.: M. K. T. N. L. T. C. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. K., C. Č.. XXXXX/XX, Z. X. P.: M. E. N. A. Á. P. T. C. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. V. L., C. Č..X, Z. X. P.: Ľ. G. N. K. N. A. C. Ý. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. K., A.Á. Č.. XX, Z. X. P.: P. C. P. Á. Ľ. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. G.É. J., U. A. Č.. X, Z. X. P.: L. C. Q. Š. F. K. Q. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. Š., X. M. Č.. XXX/X, všetci zastúpení spoločnosťou: GARANT PARTNER legal s. r. o., IČO: 36 856 380, Bratislava, Einsteinova č. 21, za ktorú koná JUDr. Martin Dočár, proti žalovaným v I. rade: Slovenská kanoistika, IČO: 50 434 101, Bratislava, Junácka č. 2951/6, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., IČO: 54 199 808, Bratislava, Majakovského č. 9, za ktorú koná JUDr. Natália Trubanová, v II. rade: M. A. E. Q. G. U. Z. A. C. Ý. , G. V. XX.XX.XXXX, E. K. V. C., Ľ. Š. Č.. XXXX/XX, Z. T.. P.: P. V. Q. G. Í. C. U. Z. Á. , G. V.Ň. X.X.XXXX, E. K. Ž., O. Č.. XXXX/X, Z. T.. P.: M. Z. N. A. N. L. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. K., K. Č.. XXXX/X, Z. Z.. P.: M. A. E. Q. G. U. Z. A. C. Ý. , G. V.Ň. X.XX.XXXX, E. K. V. C., A. Č.. XX, Z. Z.. P.: N. Z. L. Č. N. C. , G. V. XX.XX.XXXX, E. K. C., V. G. Č.. XXXX/XX, Z. Z.. P.: M. J. W. Q. G. Č. Í. C. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. G., M.. P.. Š. Č.. XXXX/XXA, Z. Z.. P.: Z. V. N. M. T. G. , G. V. X.X.XXXX, E. K. C., G. Č.. X, Z. T.. P.: M. V. F. V. Q. , G. V. X.XX.XXXX, E. K. L. M., Q. V. Č.. XXXX/X, Z. X.. P.: B. M. Q. R. U. , G. V. X.XX.XXXX, E. K. K., H. Č.. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov v 1. až 6. rade proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9. júla 2025, č.k. 10 C 41/2025-167, takto rozhodol: I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9. júla 2025, č.k. 10 C 41/2025-167, vo výrokoch I. a II., p o t v r d z u j e . II. Žalovanému v I. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. III. Žalovaným v II. až X. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 9.7.2025, č.k. 10 C 41/2025-167, I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; II. žalovanému v I. rade proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; III. žalovaným v II. až X. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z návrhu doručeného súdu dňa 10.6.2025, ktorým sa všetci navrhovatelia domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by uložil: 1. M. A., st. povinnosť zdržať sa konania v mene Slovenskej kanoistiky a výkonu všetkých oprávnení vyplývajúcich z funkcie prezidenta a funkcie člena prezídia tohto občianskeho združenia, do ktorých bol zvolený na mimoriadnej konferencii konanej dňa 15.5.2025 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; 2. P. V., M. Z., M. A., N. Z., M. J. povinnosť zdržať sa výkonu všetkých oprávnení vyplývajúcich z funkcie člena prezídia Slovenskej kanoistiky, do ktorej boli zvolení na mimoriadnej konferencii konanej dňa 15.5.2025 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; 3. Z. V., M. V., B. M. povinnosť zdržať sa výkonu všetkých oprávnení vyplývajúcich z funkcie člena disciplinárnej komisie Slovenskej kanoistiky, do ktorej boli zvolení na mimoriadnej konferencii
konanej dňa 15.5.2025 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; 4. Slovenskej kanoistike povinnosť vykonávať všetky právne úkony realizované prezidentom, prezídiom a disciplinárnou komisiou s personálnym obsadením týchto orgánov platným pred voľbou realizovanou na mimoriadnej konferencii Slovenskej kanoistiky konanej dňa 15.5.2025 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Navrhovatelia v 1. až 6. rade návrh o nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú členovia najvyššieho orgánu národného športového zväzu - konferencie Slovenskej kanoistiky. Cieľom návrhu je bezodkladne upraviť právne vzťahy v rámci Slovenskej kanoistiky tak, aby bola zabezpečená základná funkcia Slovenskej kanoistiky ako národného športového zväzu, ktorú plní voči svojim členom a tretím subjektom, nebol ohrozený verejný záujem v športe a eliminovala sa hrozba vzniku bezprostrednej škody či inej ujmy. Minoritná časť členskej základne zneužila inštitút mimoriadnej konferencie, ktorú zvolala a viedla v rozpore so zákonom č. 440/2015 Z.z. o športe v platnom znení (ďalej len „ZoŠ“) a stanovami Slovenskej kanoistiky (ďalej len „Stanovy“) a na základe tejto mimoriadnej konferencie sa pokúsila obsadiť vybrané funkcie v rámci orgánov Slovenskej kanoistiky. Potreba úpravy pomerov je bezodkladná, nakoľko aktuálne existuje medzi jednotlivými členmi Slovenskej kanoistiky spor o tom, kto je prezidentom, kto sú členovia prezídia a členovia disciplinárnej komisie. Ochranu členskej základne Slovenskej kanoistiky a zmluvných partnerov Slovenskej kanoistiky pred konaním protiprávne zvolených funkcionárov možno zabezpečiť len prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ani prostredníctvom iného právneho inštitútu. Slovenská kanoistika je v zmysle čl. 13 ods. 1 Stanov tvorená dvoma zložkami bez právnej subjektivity - sekciou divokých vôd a sekciou hladkých vôd. Valné zhromaždenie každej sekcie volí delegátov na zasadnutie konferencie Slovenskej kanoistiky nadpolovičnou väčšinou prítomných. Stanovy v čl. 13 ods. 3 vyžadujú, aby sa valné zhromaždenie sekcie konalo vždy pred termínom konania konferencie, aby sa konferencie Slovenskej kanoistiky mohli zúčastniť delegáti za každú sekciu. Na riadnej konferencii Slovenskej kanoistiky konanej dňa 14.12.2021 bol do funkcie prezidenta zvolený M. I., členmi prezídia sa na základe voľby stali E. G., P. O., M. U., J. I., M. A. st., M. A. ml. a členmi disciplinárnej komisie sa na základe voľby stali E. G., T. T. a O. I.. Podľa čl. 6 ods. 6 Stanov je funkčné obdobie členov prezídia a členov disciplinárnej komisie 4 roky. Podľa čl. 9 ods. 7 Stanov z dôvodu mimoriadnej situácie môže byť funkčné obdobie prezidenta predĺžené, a to maximálne o 12 mesiacov. O túto dobu bude skrátené následné volebné obdobie. O tomto predĺžení rozhodne konferencia Slovenskej kanoistiky nadpolovičnou väčšinou prítomných delegátov. Na zasadnutí konferencie konanej dňa 15.10.2020 bolo rozhodnuté o predĺžení mandátu prezidenta, v tom čase T. R. o 12 mesiacov. Na základe uvedeného došlo k skráteniu trvania mandátu M. I. zvoleného do funkcie prezidenta dňa 14.12.2021 o 12 mesiacov, čím mu uplynulo funkčné obdobie prezidenta dňa 14.12.2025. Podľa čl. 9 ods. 6 Stanov po uplynutí funkčného obdobia je prezident Slovenskej kanoistiky oprávnený vykonávať iba nevyhnutné úkony na zabezpečenie fungovania Slovenskej kanoistiky až do zvolenia nového prezidenta. Obdobné ustanovenie o predĺžení funkčného obdobia týkajúce sa ostatných členov prezídia a členov disciplinárnej komisie Stanovy neobsahujú. Funkčné obdobie členov prezídia okrem prezidenta a členov disciplinárnej komisie zvolených na konferencii konanej dňa 14.12.2021 uplynie dňa 14.12.2025. Ak by mal členom prezídia okrem prezidenta a členom disciplinárnej komisie zaniknúť mandát pred uplynutím funkčného obdobia, mala by o ich odvolaní rozhodnúť v súlade s čl. 7 ods. 12 písm. e/ v spojení s čl. 8 ods. 5 písm. c/ Stanov nadpolovičná väčšina prítomných delegátov na uznášaniaschopnej konferencii. V rámci sekcie divokých vôd došlo k viacerým sporom medzi jednotlivými členmi, preto v roku 2024 nebola uskutočnená na valnom zhromaždení sekcie divokých vôd voľba delegátov. Okrem voľby delegátov bolo potrebné v rámci valného zhromaždenia zvoliť aj nového predsedu sekcie divokých vôd, nakoľko M. A. st. zaniklo funkčné obdobie dňa 14.11.2024. Nakoľko predseda sekcie divokých vôd M. A. st. nezvolal valné zhromaždenie za účelom voľby delegátov a voľby nového predsedu sekcie, členské kluby v súlade s čl. 13 ods. 4 písm. b/ Stanov požiadali o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia sekcie, ktoré žiadosti boli dňa 3.10.2024 doručené Slovenskej kanoistike, sekcia divokých vôd. Zo strany predsedu sekcie došlo k porušeniu jeho povinností vyplývajúcich čl. 14 Stanov. Vybrané kluby Slovenskej kanoistiky sekcia divokých vôd podali hlavnej kontrolórke športu podnet na vykonanie kontroly datovaný dňa 12.11.2024. Následne predseda sekcie divokých vôd M. A. st. zvolal volebné valné zhromaždenie sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky v termíne 30.11.2024 od 10,00 hod. Na valnom zhromaždení nedošlo k voľbe delegátov na konferenciu. Popísané vnútorné spory obmedzili fungovanie najvyššieho orgánu Slovenskej kanoistiky - konferencie. Bola sabotovaná konferencia, na ktorej by mohol byť riadne zvolený prezident Slovenskej kanoistiky, ktorý by nastúpil do svojej funkcie bezprostredne po skončení funkčného obdobia M. I.. Dňa 8.3.2025 bolo konané volebné zhromaždenie sekcie divokých vôd, na ktorom došlo k nesprávnemu výpočtu delegátov s právom hlasovať. Jedinou možnosťou ako zabezpečiť víťazstvo M. A. st. vo voľbách na obsadenie funkcie predsedu sekcie divokých vôd, bolo skreslenie
a manipulácia s počtom členov za účelom navýšenia počtu delegátov s právom hlasovať. Predseda sekcie divokých vôd eliminoval počet klubov, ktoré by hlasovali v prospech jeho protikandidátky W. A.. V podnete na vykonanie kontroly zo dňa 12.11.2024 adresovaného hlavnej kontrolórke športu poukazovali členské kluby Slovenskej kanoistiky sekcie divokých vôd na konkrétny prípad manipulácie s členskou základňou v rámci roku 2024, a to na Klub vodného slalomu Karlova Ves. Nesprávny výpočet delegátov na valné zhromaždenie sekcie bol pred samotným uskutočnením valného zhromaždenia aktívne komunikovaný s hlavnou kontrolórkou športu. Výsledkom tejto komunikácie bola žiadosť hlavnej kontrolórky športu o výklad Stanov. Ku dňu podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie sú zrejmé výsledky. Napriek dôvodným pochybnostiam o platnosti voľby predsedu sekcie divokých vôd a delegátov na konferenciu konanej na valnom zhromaždení sekcie divokých vôd dňa 8.3.2025, došlo zo strany prezidenta M. I. dňa 28.3.2025 k zvolaniu volebnej konferencie v termíne 5.5.2025. Sekcia hladkej vody na valnom zhromaždení konanom dňa 12.10.2024 zvolila 8 delegátov a 5 náhradníkov na konferenciu Slovenskej kanoistiky. Pred otvorením konferencie dňa 5.5.2025 vzniesli delegáti sekcie divokých vôd námietku voči počtu delegátov sekcie hladkých vôd z dôvodu rozporu medzi zápisnicou a uznesením z riadneho valného zhromaždenia konaného dňa 12.10.2024. Chybou v písaní boli v rámci uznesenia z valného zhromaždenia sekcie hladkých vôd uvedení iba 7 delegáti z 8. Zápisnica, ktorou sa má preukazovať právo delegátov hlasovať na konferencii, obsahovala správne údaje. Delegáti sekcie divokých vôd pokračovali v obštrukciách pri otvorení konferencie. Dňa 7.5.2025 zvolal mimoriadnu konferenciu Slovenskej kanoistiky kontrolór Z. W.. V zmysle Stanov takéto oprávnenie kontrolór nemá, avšak svoje oprávnenie zvolať mimoriadne zasadnutie najvyššieho orgánu odvodzoval od § 21 ods. 1 písm. e/ ZoŠ. Z. W. pri rozhodovaní o zvolaní mimoriadnej konferencie opomenul, že výkon kontroly v rámci Slovenskej kanoistiky zabezpečuje kontrolná komisia, ktorá je podľa čl. 10 Stanov kolektívny orgán. Pred začiatkom mimoriadnej konferencie funkcia kontrolóra Z. W. zanikla v súlade s § 12 ods. 4 ZoŠ na základe rozhodnutia disciplinárneho orgánu športovej organizácie. Rozhodnutie disciplinárnej komisie doručoval kontrolórovi Z. W. osobne predseda disciplinárnej komisie pred začiatkom mimoriadnej konferencie. Z. W. odmietol rozhodnutie disciplinárnej komisie prevziať, čo potvrdili písomne dvaja svedkovia. Pred samotným konaním mimoriadnej konferencie dňa 15.5.2025, zástupcovia sekcie hladkých vôd Slovenskej kanoistiky upozorňovali na viaceré porušenia Stanov. Mimoriadna konferencia uskutočnená dňa 15.5.2025 nebola uznášaniaschopná. Z dôvodu obštrukcií na strane delegátov sekcie divokej vody, sekcia hladkej vody potvrdila svojich delegátov aj zápisom zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 10.5.2025. Uvedené bolo zo strany sekcie divokej vody ignorované a účelne uvádzané, že sekcia hladkej vody má nižší počet delegátov. Zároveň ako členovia najvyššieho orgánu neboli uznaní zástupcovia športovcov B. W. a M. K. napriek tomu, že preukázali splnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 19 ods. 1 písm. e/ ZoŠ. Príprava a priebeh mimoriadnej konferencie konanej dňa 15.5.2025 nasvedčujú tomu, že jej účelom bolo prevziať vedenie v Slovenskej kanoistike. Konferencie konanej dňa 15.5.2025 sa zúčastnil nezávislý pozorovateľ ministerstva športu JUDr. M. L.. Ku dňu podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvedená zápisnica so správou nezávislého pozorovateľa zverejnená nebola. Členovia Slovenskej kanoistiky podnikli kroky za účelom zabránenia legalizácie výsledkov voľby konanej na mimoriadnej konferencii dňa 15.5.2025. Predseda sekcie hladkých vôd N. Z. zaslal Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako registrovému úradu, Oznámenie o aktuálnom stave v Slovenskej kanoistike datované dňom 22.5.2025 s cieľom zabrániť registrácii neplatne zvolených funkcionárov. Zaslal tiež klubom Oznámenie o aktuálnej situácii v orgánoch Slovenskej kanoistiky datované dňom 4.6.2025 a informoval ich o postupoch pre zabezpečenie transparentnej voľby, ktorá sa má konať na riadnej konferencii dňa 30.6.2025. Sekcia hladkej vody zorganizuje valné zhromaždenie, na ktorom opäť zvolí delegátov na konferenciu konanú dňa 30.6.2025. Predseda sekcie hladkých vôd oficiálnym listom informoval prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru a oficiálnych partnerov Slovenskej kanoistiky o spornej voľbe prezidenta. Slovenská kanoistika koná prostredníctvom štatutárnych zástupcov, ktorými sú v súlade s čl. 3 ods. 1 A. N. Z. ako predseda sekcie hladkých vôd, pri ktorom jedinom zo štatutárnych orgánov nie je spor o platnosti jeho zvolenia, M. A. st. ako predseda sekcie divokých vôd, ktorého potvrdenie trvania mandátu na ďalšie funkčné obdobie voľbou z valného zhromaždenia konaného dňa 8.3.2025 je rozporované a je predmetom kontroly na útvare hlavného kontrolóra športu a M. I. ako prezident Slovenskej kanoistiky, ktorý je odo dňa 14.12.2024 oprávnený vykonávať iba nevyhnutné úkony až do zvolenia nového prezidenta a trvanie jeho funkcie je spochybňované časťou členskej základne patriacej pod sekciu divokých vôd na základe prezentovaných výsledkov mimoriadnej konferencie konanej dňa 15.5.2025. Podľa aktuálnych informácii zverejnených v registri mimovládnych neziskových organizácii je N. Z. ako jediný zo štatutárov odo dňa 12.10.2024 oprávnený konať samostatne v mene Slovenskej kanoistiky. Vydaním neodkladného opatrenia bude zabezpečené plnenie povinností a
záväzkov Slovenskej kanoistiky prostredníctvom N. Z., pri ktorom neexistuje spor o platnosť jeho funkcie štatutárneho zástupcu. Ak nedôjde k úprave pomerov ohľadne sporného obsadenia orgánov voľbou konanou dňa 15.5.2025 neodkladným opatrením, sú ohrozené nielen práva a záujmy jednotlivých členov, ale aj verejný záujem definovaný ZoŠ. Za účelom realizácie verejného záujmu štát poskytuje národným športovým zväzom finančné prostriedky. Konaním sporne obsadených orgánov môže dôjsť k nulitným právnym úkonom a tým k čerpaniu verejných prostriedkov a nakladaním s nimi v rozpore s právnymi predpismi a verejným záujmom, k uzatváraniu neplatných zmluvných vzťahov, k neplatným registráciám na medzinárodné súťaže a k neplatnému konaniu voči medzinárodným organizáciám, k ohrozeniu reprezentácie Slovenskej republiky, k ohrozeniu starostlivosti o talentovaných športovcov, k neplatným rozhodnutiam vo vzťahu k jednotlivým členom a k ohrozeniu ich základných práv vyplývajúcich z práva združovať sa. Zároveň konanie Slovenskej kanoistiky prostredníctvom neplatne zvolených zástupcov je spôsobilé na vznik škody a inej nemajetkovej ujmy (napríklad neoprávnené nakladanie s osobnostnými právami športovcov v reprezentácií). Aktuálne predstavuje neodkladné opatrenie najefektívnejší spôsob ochrany členskej základne pred neplatným konaním orgánov Slovenskej kanoistiky novoobsadených voľbou uskutočnenou dňa 15.5.2025 nielen voči členom ako takým, ale aj voči tretím stranám. Vykonaním testu proporcionality možno dôjsť k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia bude zabezpečené riadne fungovanie Slovenskej kanoistiky a oprávnenosť jej úkonov vo vzťahu k reprezentácii, nakladaniu s verejnými finančnými prostriedkami a aj k početnej členskej základni, bude teda zabezpečený všeobecný verejný záujem. Neodkladným opatrením sa odstránia pochybnosti, ktoré by vznikali v prípade konania orgánov obsadených voľbou realizovanou dňa 15.5.2025 a predíde sa prípadným škodám, resp. iným právnym alebo majetkovým ujmám. Vo vzťahu k subsidiarite neodkladného opatrenia poukázali na to, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia je z povahy veci vylúčené. Zároveň v danom prípade nie je možné využiť iný právny inštitút, ktorý by im poskytol účinnú ochranu, členom Slovenskej kanoistiky a všetkým tretím osobám, voči ktorým by mohli konať osoby zvolené do funkcií na mimoriadnej konferencie konanej dňa 15.5.2025. 2.1. Uznesenie vo výroku I. prvoinštančný súd odôvodnil právne ustanoveniami § 2, § 3 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, § 52, § 60 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, § 324 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), dôvodiac tým, že v danej veci nie sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu. Uviedol, že tak ako v každom konaní, bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie vo veci samej, je potrebné prioritne skúmať vecnú legitimáciu. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS 473/2017). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania (správne strana sporu, poznámka odvolacieho súdu) nenamieta. Prisvedčil žalovanému v I. rade, že pokiaľ žalobcovia odvodzujú svoju vecnú legitimáciu v tomto konaní od ich členstva v orgáne - konferencii žalovaného v I. rade, ku dňu podania návrhu nemohli byť jej členmi, keďže nejde o stály orgán. Konferencia žalovaného v I. rade je podľa čl. 7 bod 1. najvyšším orgánom Slovenskej kanoistiky. Stanovy konferencii, ani jej jednotlivým členom, neumožňujú domáhať sa prieskumu volieb do orgánov žalovaného v I. rade (čo je zjavne cieľom žalobcov), či neplatnosti uznesení konferencie. Stanovy upravujú práva a povinnosti členov, ale takisto aj iné osobitné ustanovenia, ktoré si chcú členovia upraviť prostredníctvom Stanov, ktoré možno označiť ako internú politiku, ktorou sú členovia viazaní a povinní ju rešpektovať a riadiť sa pri výkone činnosti podľa princípov a pravidiel uvedených v stanovách. Stanovy možno označiť za základný pilier občianskeho združenia, bez ktorých by občianske združenie nemohlo existovať. Stanovy žalovaného v I. rade nezakotvujú žiadny postup, akým možno riešiť problémy s voľbou orgánov, ani v akej lehote od volieb do orgánov môže podať žalobu. Pri absencii
legislatívnej úpravy, ktorá je vyjadrením zásady autonómie v súkromnoprávnych vzťahoch, sú to práve Stanovy, ktoré mali jednoznačne určiť spôsob a subjekt, aby bola vecná legitimácia zrejmá. Stotožnil sa s názorom žalovaného v I. rade, že v tomto prípade podaniu návrhu nepredchádzalo ani žiadne uznesenie prijaté konferenciou ako kolektívnym orgánom, ktoré by členov konferencie oprávňovalo, prípadne im ukladalo povinnosť podať návrh na súd. Zo Stanov nevyplýva, že by takéto právo malo prislúchať ktorémukoľvek členovi konferencie, resp. viacerým členom samostatne. Žalobcovia taktiež nešpecifikovali, o ktorú konferenciu by malo ísť a tak si môže (súd prvej inštancie) iba domyslieť, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzujú od mimoriadnej konferencie konanej dňa 15.5.2025. Nie je tiež zrejmé, prečo sú žalobcami iba vybratí členovia konferencie (aj z pomedzi členov sekcie hladkých vôd, ktorí namietajú správnosť priebehu volieb a ich výsledok, nejde totiž o všetkých delegátov, ktorí podľa zápisnice z valného zhromaždenia Sekcie hladkých vôd Slovenskej kanoistiky konaného dňa 12.10.2024 mali byť zvolení, ale návrh podali len šiesti z týchto delegátov). Nie je jasné, prečo by mala aktívna vecná legitimácia svedčiť žalobcom a nie napríklad pôvodnému prezidentovi M. I., prípadne pôvodným členom orgánov pred voľbou dňa 15.5.2025. Pokiaľ táto úprava v Stanovách absentuje, nie je možné vylúčiť podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, prípadne žaloby vo veci samej, ale aj tu prisvedčil žalovanému v I. rade, že navrhovatelia opreli návrh nie o ochranu svojich práv, ale skôr o ochranu práv tretích osôb, prípadne predchádzajúcich členov orgánov, na čo vecne legitimovaní nie sú. Taktiež mal prvoinštančný súd za to, že v zmysle § 52 Zákona o športe na vyriešenie tohto sporu by mal byť príslušný orgán na riešenie sporov, ale podľa čl. 8 bod 11., písm. c/ Stanov existuje len odvolací orgán (Prezídium), prvostupňový Stanovy nespomínajú vôbec, čo je zmätočné. Napriek tomu, že posudzovanie platnosti či neplatnosti volieb, resp. právnych skutočností, kto sú členmi orgánov žalovaného v I. rade (prezidentom, členmi prezídia, členmi disciplinárneho orgánu), by súd skúmal až v prípadnom konaní vo veci samej, predpokladom na úspech žalobcov v konaní o neodkladnom opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Žalobcovia vytýkali v návrhu viacero nedostatkov a pochybení, konkrétne, že mimoriadnu konferenciu dňa 15.5.2025 zvolal Z. W., ktorému však zanikla funkcia kontrolóra práve dňa 15.5.2025. Podľa jeho názoru je však potrebné vziať do úvahy, že v čase zvolania mimoriadnej konferencie (pozvánka zo dňa 7.5.2025) ešte jeho funkcia bez pochýb trvala, hoci práve v tento deň mal byť v zmysle rozhodnutia disciplinárnej komisie doručený návrh na jeho odvolanie. Zánik funkcie napokon žalobcovia neosvedčili, keďže nebolo možné (z predložených listinných dôkazov a bez predloženia disciplinárneho poriadku Slovenskej kanoistiky ustáliť, či bolo toto rozhodnutie aj riadne doručené, či stačí na doručenie odmietnutie prevzatia písomnosti a považuje sa za doručenú, prípadne či zaslanie rozhodnutia obyčajným mailom) a či teda mohlo nadobudnúť právoplatnosť (nakoľko opravný prostriedok prípustný nie je). Ďalej žalobcovia argumentovali údajnou manipuláciou s členskou základňou a nadväzujúceho nesprávneho výpočtu delegátov s právom hlasovať v sekcii divokých vôd, ale samotné ich podozrenie nemôže túto skutočnosť osvedčiť a hlavný kontrolór športu považoval kontrolnú činnosť v tomto rozsahu za neefektívnu, keďže tvrdenia sa týkali volebného valného zhromaždenia sekcie divokých vôd v novembri 2024, ktoré sa ani neotvorilo. Zároveň tvrdenie o absencii funkčného informačného systému za účelom overenia výpočtu delegátov žalovaný v I. rade poprel tým, že uviedol skutkové tvrdenie o informačnom systéme Kosatka, na čo už žalobcovia nereagovali. K tvrdeniu ohľadom konferencie dňa 5.5.2025 súd prvej inštancie konštatoval, že na tejto nedošlo k voľbe a tak nebol dôvod sa ňou podrobnejšie zaoberať. K počtu delegátov sekcie hladkých vôd vo vzťahu ku konferencii dňa 15.5.2025 uviedol, že počet zvolených delegátov za sekciu hladkých vôd má vplyv na zistenie uznášaniaschopnosti. Žalobcovia rozpor medzi počtom zvolených delegátov vysvetlili chybou v písaní, žiadnym spôsobom však nevyvrátili skutkové tvrdenie žalovaného v I. rade vo vyjadrení zo dňa 1.7.2025, že až ex post potom, čo bolo poukázané na fakt, že v uznesení je uvedený počet 7 delegátov, sa objavila zápisnica, na ktorú sa odvolávajú žalobcovia a v ktorej sú uvedení 8 delegáti. Nejde pritom o chybu v písaní spočívajúcu v uvedení číslovky 7 namiesto 8, ale v zápisnici je uvedené jedno meno delegáta navyše, pričom žalovaný v I. rade disponuje zjavne (a predložil ich) dvomi rôznymi vyhotoveniami tohto uznesenia, keď na prvom je uvedený Ľ. G. ako delegát náhradník a na druhom úplne absentuje. Skutočnosti, že zápisnica bola vyhotovená až ex post (účelovo) svedčí aj fakt, že je datovaná až dňa 16.10.2024, nie dňa 12.10.2024. Dodal, že nezávislý pozorovateľ ministerstva na voľbách do orgánov žalovaného v I. rade nezistil nedostatky. Ďalej prvoinštančný súd k zvyšným podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia dôvodil, že je daná iba subsidiarita neodkladného opatrenia, keď z povahy veci vyplýva, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením; zvyšné predpoklady osvedčené neboli. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobcovia odôvodnili iba vágnymi obavami o možnej neplatnosti zmlúv, problémov pri prihlasovaní na súťaže, ohrozeniu reprezentácie Slovenskej republiky a podobne, avšak nielenže neosvedčili, ale ani netvrdili žiadne konkrétne kroky členov orgánov zvolených
dňa 15.5.2025, ktoré by nasvedčovali nimi uvedeným následkom. Žalobcovia žiadnym spôsobom svoju obavu nekonkretizovali, neuviedli v čom má hrozba spočívať, či a aké kroky žalovaní vykonávajú. K činnosti členov disciplinárneho orgánu navyše absentujú akékoľvek skutkové tvrdenia, o ktoré by čo i len hypoteticky bolo možné oprieť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalovaný v I. rade poukázal na to, že jeho členovia sa v čase od konania konferencie dňa 15.5.2025 zúčastnili na viacerých medzinárodných pretekoch a prihlasovanie je zabezpečené prostredníctvom na to určených poverených osôb bez ohľadu na personálne obsadenie orgánov (čo je logické). Na rozdiel od žalobcov zastáva názor, že navrhované neodkladné opatrenie nie je proporcionálne a stotožnil sa s názorom žalovaného v I. rade, že práve jeho vyhovením by došlo k ochromeniu fungovania Slovenskej kanoistiky. Vo všeobecnosti nie je možné zakázať vykonávať všetky úkony vyplývajúce z tej ktorej funkcie, obzvlášť vo vzťahu k štatutárom. Konanie žalovaného v I. rade by sa nezabezpečilo ani petitom IV., ktorý považuje za nevykonateľný a procesne neprípustný. Znemožnením konať novému prezidentovi (napríklad aj vo vzťahu k medzinárodným organizáciám) by došlo k vážnejším následkom (i reputačným) než zachovaním aktuálneho statusu. Odkázal v tejto súvislosti na argumentáciu žalovaného v I. rade uvedenú na strane 6 jeho vyjadrenia zo dňa 1.7.2025 (štvrtý a piaty odsek), ktorá je racionálna a presvedčivá. Záverom uviedol, že návrh možno označiť aj za zmätočný, nakoľko žalobcovia tvrdia, že N. Z. je ako predseda sekcie hladkých vôd jediným zo štatutárnych orgánov, pri ktorom nie je spor o platnosti jeho zvolenia (bod VI., č.l. 5 návrhu), ale na druhej strane aj voči nemu sa domáhajú, aby sa zdržal výkonu všetkých oprávnení vyplývajúcich z funkcie člena prezídia Slovenskej kanoistiky. Považoval formulované petity za neurčité a tým i nevykonateľné a v konečnom dôsledku vzájomne rozporné. Konkrétne IV. petit, ktorým sa má žalovanému v I. rade uložiť povinnosť vykonávať všetky právne úkony realizované prezidentom, prezídiom a disciplinárnou komisiou s personálnym obsadením týchto orgánov platným pred voľbou realizovanou dňa 15.5.2025 nie je vôbec vykonateľný a prípustný. Žalovaný v I. rade ako občianske združenie je právnickou osobou, čo znamená, že má spôsobilosť na právne úkony a právnu subjektivitu. Za právnickú osobu je štandardne oprávnený vystupovať štatutárny orgán alebo iný zástupca, ktorého si právnická osoba určí. Občianske združenie si tiež zo svojich členov vyberie osobu, ktorá bude oprávnená vystupovať v mene občianskeho združenia a robiť za neho právne úkony navonok spoločnosti (bližšie Zákon o združovaní občanov - komentár, VÁRYOVÁ, L., MÉSZÁROS, M. dostupné v ASPI pod identifikačným číslom KO83_1990SK). Slovenská kanoistika ako umelý konštrukt práva nemôže prejaviť vôľu inak než prostredníctvom svojich orgánov a tak nemôže ani inak ovplyvniť ako bude realizovať úkony. Prisvedčil žalovanému v I. rade, že pokiaľ nie je spochybnená funkcia žalovaného v II. rade ako predsedu sekcie divokých vôd, ktorý ju vykonáva odo dňa 14.11.2021, logicky by mohol vykonávať všetky oprávnenia štatutárneho orgánu (samostatne), rovnako ako predseda sekcie hladkých vôd. Preto by neodkladné opatrenie nemohlo poskytnúť akýkoľvek účinný prostriedok ochrany voči žiadnej inej osobe, keďže konaním žalovaného v II. rade pôjde stále o konanie štatutárneho orgánu. 2.2. K ustanoveniu § 331 C.s.p. o doručovaní dôvodil, že nakoľko sa žalovaný v I. rade vyjadril k návrhu bez výzvy súdu, takže zjavne mal vedomosť o konaní, uznesenie doručuje jemu a aj všetkým ostatným žalovaným, u ktorých takisto je potrebné predpokladať, že sú o prebiehajúcom konaní informovaní vzhľadom na aktuálne dianie v Slovenskej kanoistike. Pokiaľ by mali v úmysle mariť účel neodkladného opatrenia, prípadné nedoručenie tohto uznesenia by im v tom nezabránilo. 2.3. Výrok II. a III. o náhrade trov konania právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom k tomu, že v konaní mali plný úspech osoby, proti ktorým návrh smeruje, priznal výrokom II. nárok na náhradu trov konania žalovanému v I. rade, pretože je právne zastúpený a trovy konania mu preukázateľne vznikli proti žalobcom, ktorí úspešní v konaní neboli. Zostávajúcim žalovaným v II. až X. rade žiadne trovy nevznikli, ani vzniknúť z povahy veci k dnešnému dňu nemohli, takže náhradu trov konania im nepriznal z dôvodov procesnej ekonómie. 3. Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch I. a II. podali včas odvolanie všetci žalobcovia, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedli, že im bolo zo strany súdu prvej inštancie doručené na vedomie vyjadrenie žalovaného v I. rade zo dňa 30.6.2025 (ďalej len „Vyjadrenie“), na ktoré prostredníctvom svojho právneho zástupcu krátko reagovali v zmysle, že ide o právny úkon mimo procesných rámcov rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Nemali vedomosť o tom, že prvoinštančný súd vyzval žalovaného v I. rade na vyjadrenie, preto ani nepovažovali za potrebné popierať skutkové tvrdenia protistrany uvedené vo Vyjadrení, nakoľko v rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa uplatňujú osobitné procesné postupy a na Vyjadrenie súd prvej inštancie nemal prihliadať. Ich predpoklad, že zo strany
žalovaného v I. rade došlo k svojvoľnému vyjadreniu, potvrdzuje napadnuté uznesenie v bode 7. veta prvá. Nie je zrejmé ako sa žalovaný v I. rade dostal k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, keďže ho súd prvej inštancie k vyjadreniu nevyzýval a z elektronického súdneho spisu nevyplýva, že bol návrh oficiálnou cestou súdu doručený žalovanému v I. rade. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé ani to, z akého dôvodu prvoinštančný súd na uvedené Vyjadrenie prihliadal, ak sám nevyzval žalovaného v I. rade na realizáciu tohto Vyjadrenia. Dali do pozornosti ustanovenie § 331 ods. 1 C.s.p. s tým, že súd primárne vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby zisťoval skutkový stav na základe riadneho dokazovania. Relevantné skutočnosti musí mať súd za osvedčené, resp. za hodnoverne osvedčené; teda nie za objektívne zistené dokazovaním v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uplatňujú osobitné pravidlá pre doručovanie, ktoré predstavujú zásadný odklon od všeobecnej úpravy doručovania súdnych rozhodnutí a žaloby, resp. návrhu na začatie konania. Po doručení úplného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd tento návrh nedoručuje protistrane na vyjadrenie, ako je to v prípade žaloby. V zmysle odbornej literatúry doručenie návrhu protistrane pred rozhodnutím súdu bez ďalšieho vytvára nelegitímny priestor na zmarenie účelu neodkladného opatrenia. To platí bez ohľadu na skutočnosť, či súd považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný alebo nie. Samotný návrh doručí súd protistrane najskôr až spolu s uznesením, ktorým o tomto návrhu rozhodol, a to iba v prípade nariadenia neodkladného opatrenia. Uvedené potvrdzuje aj súdna prax, konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 143/2010, sp.zn. 1 Cdo 147/2011. Ďalej konštatovali, že už len samotné akceptovanie Vyjadrenia narúša podstatu, zmysel a legitímnosť konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vážne ohrozil ich právo na spravodlivý súdny proces, keď využili osobitný procesný postup na ochranu svojich práv s cieľom bezodkladne upraviť pomery v rámci Slovenskej kanoistiky. O dôvodnosti, resp. nedôvodnosti ich návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, malo byť rozhodnuté na základe obsahu ich návrhu a pripojených listín, keďže súd prvej inštancie ani nenariadil pojednávanie a nevyzýval žalovaných k vyjadreniu. Prvoinštančný súd akceptáciou Vyjadrenia zmaril účel konania o návrhu na neodkladné opatrenie, pretože svoje rozhodnutie nezaložil na ich návrhu, ale na tvrdeniach žalovaného. Zvoleným postupom súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s osobitnými procesnými postupmi a tiež nerealizoval plnohodnotné dokazovanie. Navyše prvoinštančný súd svoje závery založil na skutkových tvrdeniach žalovaného v I. rade, ktoré neboli nimi rozporované , konkrétne na strane 19. Ďalej vytkli súdu prvej inštancie, že pri priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v I. rade sa nezaoberal procesným zavinením týchto trov, pričom priznal náhradu trov konania za právne úkony, ktoré boli realizované bez výzvy súdu a ktoré osobitné procesné postupy pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nepredpokladajú. Civilný sporový poriadok priznáva právo žalovanému vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až jeho nariadením v rámci odvolacieho konania, resp. v osobitných prípadoch, ak to určí súd. Prvoinštančný súd tak nesprávne právne posúdil vec, ak aplikoval § 255 ods. 1 C.s.p. v prípade priznania náhrady trov konania žalovanému v I. rade. Z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že tento procesný inštitút má k dispozícii vždy iba jedna strana, navrhovateľ a až v prípade jeho nariadenia vstupuje do konania odporca. Nedodržanie osobitných procesných postupov pred nariadením neodkladného opatrenia a svojvoľné vyjadrenie žalovaného v I. rade v rámci tohto konania nemožno považovať za odôvodnený, účelne vynaložený a legitímny výdavok v rámci konania o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolaciemu súdu navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaný v I. rade vo vyjadrení k odvolaniu všetkých žalobcov uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, zákonné a spravodlivé a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Dal do pozornosti, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jemu a ani žiadnemu zo žalovaných doručený zo strany prvoinštančného súdu nebol a tak nemohlo dôjsť k porušeniu § 331 ods. 1 C.s.p. On proaktívne zistil, že je účastníkom konania (správne stranou sporu, poznámka odvolacieho súdu) a následne sa vyjadril k podanému návrhu, ktorý bol založený v elektronickom súdnom spise, ku ktorému mal riadny prístup. Poukázal na to, že Civilný sporový poriadok v žiadnom svojom ustanovení neobsahuje obmedzenie či zákaz, ktorý by protistrane bránil vyjadriť sa k podaniu druhej strany bez ohľadu na to, či ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobu alebo akýkoľvek iný druh návrhu podaného v rámci civilného sporového konania. Naopak, z princípov Civilného sporového poriadku vyplýva, že strana sporu má právo uplatniť svoju procesnú iniciatívu, najmä ak má za to, že tvrdenia protistrany sú jednostranné, neúplné alebo potenciálne zavádzajúce. Rovnako tak neexistuje ani judikatúra alebo ustálená rozhodovacia prax súdov, ktorá by potvrdzovala, že podanie vyjadrenia zo strany sporu bez toho, aby bola na to explicitne vyzvaná súdom by zakladalo porušenie
princípov spravodlivého procesu. Naopak, takýmto postupom sa sporová strana domáha uplatnenia svojho práva a napĺňa sa účel princípu rovnosti zbraní, ktorý je ukotvený v čl. 6 ods.1 C.s.p. a má všeobecný presah, pričom sa aplikuje naprieč celým civilným sporovým konaním. Využil preto svoje procesné oprávnenie a z vlastnej iniciatívy zaslal do konania vyjadrenie z dôvodu, že návrh podaný žalobcami, ktorým sa snažili dosiahnuť nariadenie neodkladnej úpravy pomerov, pričom mal evidentne tendenčný charakter a bol koncipovaný spôsobom, ktorý mohol súd prinajmenšom uviesť do omylu, resp. vyvolať skreslený obraz skutkového stavu. Ak by sa k návrhu vôbec nevyjadril, objektívne by tým vzrástlo riziko, že súd vydá rozhodnutie o neodkladnom opatrení na základe nepravdivých alebo jednostranne prezentovaných tvrdení, ktoré žalobcovia predostreli. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k jeho vyjadreniu, ani v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné vecné argumenty, ktorými by spochybnili správnosť opísaného skutkového stavu, alebo právnu argumentáciu prednesenú z jeho strany či súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že žalobcom chýba aktívna vecná legitimácia, čo predstavuje zásadnú podmienku pri vedení či výsledku sporu. Napriek tomu sa žalobcovia v odvolaní s touto skutočnosťou nijako vecne nevysporiadali a neuviedli žiadne právne, skutkové argumenty, ktorými by spochybnili tento záver súdu prvej inštancie. Absencia vecnej legitimácie na strane žalobcov nie je dôsledkom samotného jeho vyjadrenia, keď túto skutočnosť iba konštatoval v zhode so súdom prvej inštancie. Podstatou veci je, že z ich postavenia ako členov jeho orgánu, konkrétne konferencie nemožno odvodiť aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní. Jeho vyjadrenie nemalo a ani nemohlo mať na záver o absencii legitimácie žiaden vplyv, nakoľko tento vyplýva priamo zo skutkových okolností, právnej úpravy a z povahy právneho postavenia žalobcov. Navyše v registri mimovládnych neziskových organizácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je odo dňa 30.6.2025 zapísaný ako prezident Slovenskej kanoistiky Mgr. P. W., ktorý verejne prezentoval, že dňa 30.6.2025 malo údajne dôjsť k voľbe orgánov Slovenskej kanoistiky, vrátane členov prezídia a disciplinárnej komisie. S poukazom na uvedené tak celý návrh stratil akékoľvek opodstatnenie. Rovnako tak nemôže prehliadnuť, že žalobcovia vo vyjadrení k jeho vyjadreniu vôbec nereflektovali ani tú časť jeho vyjadrenia, v ktorej vyvrátil ich tvrdenia týkajúce sa počtu delegátov. Následne až v odvolaní uviedli, že ich súd nevyzval na vyjadrenie. To, že žalobcovia sa opomenuli vyjadriť vo vyjadrení k jeho vyjadreniu k skutočnostiam týkajúcich sa delegátov nie je možné pričítať na ťarchu súdu prvej inštancie, keďže sa bez jeho výzvy vyjadrili k jeho vyjadreniu. Dodal, že z povahy inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ je povinný pravdivo a úplne opísať relevantné skutočnosti a presvedčivo ich vo svojom návrhu zdôvodniť. Neakceptoval potom argumentáciu žalobcov, že ich prvoinštančný súd nevyzval na vyjadrenie, keď obsah daného vyjadrenia mal byť zahrnutý v samotnom návrhu. Civilné sporové konanie si vyžaduje istú mieru procesnej aktivity zo strán sporových strán a mlčanie žalobcov podľa jeho názoru iba posilňuje záver, že argumentácia je nielen tendenčná, ale aj neúplná a nepresvedčivá. Za týchto okolností je zrejmé, že žalobcovia v odvolacom konaní neponúkli žiadnu právne relevantnú oponentúru voči záverom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení. Takýto postup vyvoláva oprávnený dojem, že jadrom nespokojnosti žalobcov nie je nesprávnosť skutkových alebo právnych záverov, ale skôr samotný fakt, že ich účelová snaha o paralyzovanie riadneho fungovania Slovenskej kanoistiky bola neúspešná. Nemožno pritom opomenúť, že k tomuto výsledku prispela aj jeho procesná iniciatíva, pretože svojim vyjadrením oboznámil súd prvej inštancie s úplným a pravdivým obrazom skutkového stavu a prvoinštančný súd sa tak nedal ovplyvniť jednostrannou, tendenčnou argumentáciou žalobcov. Súd prvej inštancie vytkol návrhu množstvo ďalších nedostatkov, pre ktoré nemohol neodkladné opatrenie vydať a ani tu žalobcovia neprezentovali akýkoľvek vecný argument, prečo by závery súdu prvej inštancie neboli správne. Celé odvolanie je postavené len na tom, že žalobcovia sú nespokojní s tým, že on ponúkol súdu prvej inštancie skutočný obraz a že nerozhodoval iba na základe nimi tendenčne prezentovaných skutočností. Ďalej k druhej časti odvolania, v ktorej žalobcovia argumentovali § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., dal do pozornosti ustanovenia § 251, § 262 ods. 1 C.s.p. a dôvodil, že nebol iniciátorom predmetného súdneho konania a jeho začatie nijakým spôsobom nezavinil. Naopak, od samého počiatku bol postavený do procesnej pozície, v ktorej bol nútený reagovať na jednostranný návrh žalobcov výlučne s cieľom brániť svoje práva a právom chránené záujmy. Jeho vyjadrenie tak predstavovalo prirodzený a legitímny prostriedok procesnej obrany, ktorý bol súčasne nevyhnutný na zabezpečenie spravodlivého a zákonného rozhodnutia súdu. Skutočnosť, že ho súd prvej inštancie formálne nevyzval na predloženie vyjadrenia, nič nemení na jeho vecnej a právnej relevancii. Obsah jeho podania bol dôvodný, účelný a v plnej miere smeroval k ochrane jeho práv. Ak by nebola priznaná náhrada trov konania, znamenalo by to v praxi prenesenie ekonomickej ťarchy tohto konania, ktoré vyvolali výlučne žalobcovia na stranu, ktorá v konaní bola úspešná. On bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu bola správne priznaná náhradu trov konania ex offo. Tento
postup je plne v súlade nielen so zákonom, ale aj s princípmi spravodlivého procesu. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 5. Žalovaní v II. až X. rade sa k odvolaniu všetkých žalobcov nevyjadrili; ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli. 6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. d/, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie všetkých žalobcov nie je dôvodné. 7. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. 9. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu tak zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. 10. V predmetnej veci sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré smeruje k dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením povinnosti jednotlivým žalovaným tak, ako je uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia. 11. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcov v ich odvolaní o tom, že súd prvej inštancie prihliadol pri rozhodovaní o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie žalovaného v I. rade, ktorý sa ale vyjadriť k ich návrhu nemohol. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvoinštančný súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnemu žalovanému nedoručoval pred vydaním napadnutého uznesenia, takže postupoval v súlade s ustanoveniami § 328 a § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. Žalovaný v I. rade sa k návrhu všetkých žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril z vlastnej iniciatívy, ako uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu všetkých žalobcov. Uvedenú skutočnosť konštatoval aj sám súd prvej inštancie v bode 7. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti čl. 9 (Základné princípy) C.s.p., podľa ktorého strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na vyjadrenie žalovaného v I. rade k návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, nemá to za následok nesprávne rozhodnutie prvoinštančného súdu o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje aj na to, že vyjadrenie žalovaného v I. rade k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo doručené žalobcom, resp. ich právnemu zástupcovi (č.l. 161 spisu), pričom sa k nemu vyjadrili a toto vyjadrenie prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol (bod 11.). Tvrdenie žalobcov v ich odvolaní o tom, že prvoinštančný súd akceptáciou vyjadrenia žalovaného v I. rade k ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmaril účel konania o tomto ich návrhu, pretože svoje rozhodnutie nezaložil na ich návrhu, ale na tvrdeniach žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako nepravdivé, nakoľko súd prvej inštancie sa riadne predmetným návrhom zaoberal (viď bod 12. tohto uznesenia). Z uvedených dôvodov potom odvolací súd považuje odvolací dôvod všetkých žalobcov o tom, že im prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), za nedôvodný.
12. V ostatnom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, v ktorom sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcov uvedených v ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám uvedenými v ustanovení § 236 C.s.p. Odvolací súd dodáva, že žalobcovia vo svojom odvolaní nenamietali jednotlivé dôvody, pre ktoré prvoinštančný súd ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom v danom prípade ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, takže je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). 13. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi v I. rade, ktorý záver náležite odôvodnil, keďže sa riadil ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný v I. rade bol v predmetnom konaní úspešný, nakoľko návrh žalobcov o nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý a tak boli v konaní neúspešní, z dôvodu ktorého patrí žalovanému v I. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný v I. rade sa k návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril bez výzvy súdu prvej inštancie s odkazom na dôvody uvedené v bode 11. odôvodnenia tohto uznesenia. Z uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku všetkých žalobcov týkajúcu sa priznania nároku na náhradu trov konania žalovanému v I. rade za nedôvodnú. 14. Pokiaľ všetci žalobcovia v odvolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje právne posúdenie súdom prvej inštancie vo veci priznania náhrady trov konania žalovanému v I. rade za správne. 15. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. vo výroku I., ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako vecne správne potvrdil, keďže žalobcovia neosvedčili nárok, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana nariadením neodkladného opatrenia v nimi požadovanom znení, rovnako tak aj výrok II. o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v I. rade. 16.1. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému v I. rade, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16.2. Žalovaným v II. až X. rade odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď boli v odvolacom konaní úspešní podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 C.s.p., keďže im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a ani im zo spisu nevyplývajú (nevyjadrili sa k odvolaniu žalobcov). 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V Bratislave dňa 22. októbra 2025 JUDr. Silvia Walterová predsedníčka senátu JUDr. Eva Mészárosová členka senátu Mgr. Zita Leimbergerová členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Gábrišová