Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15CoCsp/30/2025 1425204897 10. 12. 2025 JUDr. Silvia Walterová ECLI:SK:KSBA:2025:1425204897.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: T. Q. V. Ž. X. N. Á. , H. M. X.X.XXXX, R. C. S. Š. Č.. XXXX, zastúpená spoločnosťou: PATÁČ & PARTNERS s.r.o., IČO: 53 779 509, Bratislava, Karadžičova č. 16, za ktorú koná JUDr. Patrik Patáč, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Pribinova č. 25, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, Bratislava, Kubániho č. 16, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17. júna 2025, č.k. 40 Csp 26/2025-23, takto rozhodol: I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17. júna 2025, č.k. 40 Csp 26/2025-23, vo výroku I., ktorým nariadil neodkladné opatrenie tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, uzavretej so žalobkyňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, uzavretej so žalobkyňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, uzavretej so žalobkyňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, uzavretej so žalobkyňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ako aj povinnosti žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti FLEISCHHAUER Bratislava spol. s r.o., IČO: 31 327 915, Bratislava - mestská časť Lamač, Na Barine č. 16, registrovanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, Oddiel Sro, Vložka č. 3102/B, aby nevykonával zrážky zo mzdy žalobkyne podľa dohôd o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, do troch dní od doručenia rozhodnutia a vo výroku III., v ktorom poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorej právnym následkom v prípade jeho úspechu v konaní bude skutočnosť, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie; stranami konania budú ako žalobca PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Pribinova č. 25 a ako žalovaná T. Q., narodená dňa X.X.XXXX, bytom S. N. č. XXXX s tým, že konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, z a m i e t a ; - vo výroku II., ktorým priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 17.6.2025, č.k. 40 Csp 26/2025-23, I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, uzavretej so žalobkyňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, uzavretej so žalobkyňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, uzavretej so žalobkyňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, uzavretej so žalobkyňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ako aj povinnosti žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti FLEISCHHAUER Bratislava spol. s r.o., IČO: 31 327 915, Bratislava - mestská časť Lamač, Na Barine č. 16, registrovanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, Oddiel Sro, Vložka č. 3102/B, aby nevykonával zrážky zo mzdy žalobkyne podľa dohôd o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, do troch dní od doručenia rozhodnutia; žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %; III. poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorej právnym následkom v prípade jeho úspechu v konaní bude skutočnosť, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie; stranami konania budú ako žalobca PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Pribinova č. 25 a ako žalovaná T. Q., narodená dňa X.X.XXXX, bytom S. N. č. XXXX s tým, že konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 1.2. Z obsahu odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 20.5.2025 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, uzavretej s ňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, uzavretej s ňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, uzavretej s ňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, uzavretej s ňou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX i povinnosť oznámiť jej zamestnávateľovi, spoločnosti FLEISCHHAUER Bratislava spol. s r.o., IČO: 31 327 915, Bratislava - mestská časť Lamač, Na Barine č. 16, registrovanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, Oddiel Sro, Vložka č. 3102/B, aby nevykonával zrážky z jej mzdy podľa dohôd o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, do troch dní od doručenia rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je zamestnankyňou uvedenej spoločnosti, ktorej ako jej zamestnávateľovi boli doručené výzvy od splnomocneného zástupcu žalovaného, spoločnosti ANACO s.r.o. zo dňa 27.3.2025, označené ako „VEC: Vykonanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť“, ktoré adresoval mzdovému oddeleniu jej zamestnávateľa a ktorými sa domáhal vykonania zrážok zo mzdy a z iných jej príjmov na základe jej tvrdenia „údajných“ dohôd o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je vlastníkom pohľadávok vyplývajúcich zo Zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, na základe ktorých chce jej zamestnávateľ pristúpiť k zrážaniu mzdy v mesiaci jún 2025. Namietla oprávnenosť výšky pohľadávok, ktoré voči nej žalovaný eviduje, nakoľko podľa jej názoru tieto nie sú preskúmané žiadnym nezávislým arbitrom, všeobecným súdom a zároveň týmto žalovaný obchádza súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Nesúhlasí ani s celkovou dlžnou sumou 6.534,62 € a má za to, že vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k nezákonným zásahom do jej majetkovej sféry. Dohody o zrážkach zo mzdy zakladajú značnú nerovnováhu v jej neprospech, pretože je týmto zasiahnuté priamo do jej zdroja príjmu. Dohody o zrážkach zo mzdy boli podmienkou poskytnutia úverov a musela ich podpísať a zároveň sa podrobiť možnosti vykonávania zrážok zo mzdy bez možnosti zabránenia ich vykonania aj za predpokladu, že uvedené zmluvy mali byť posudzované ako spotrebiteľské. Z predložených žiadostí o vykonanie zrážok zo mzdy vyplýva, že uvedené pohľadávky žalovaného voči nej mali byť splatné ku dňu 15.8.2020, takže sú premlčané. Potrebu neodkladne upraviť pomery odôvodnila tým, že bez autoritatívneho rozhodnutia súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia jej zamestnávateľ bude vykonávať zrážky zo mzdy. Nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a zároveň na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne
poskytujúcej úvery, nemôže nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť žiadna ujma, keďže nejde o zásah do jeho práv uskutočňovať činnosť a v danom prípade dochádza len k pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo mzdy. Neodkladné opatrenie smeruje proti pokračovaniu stavu, kedy by žalovaný na základe dohody získaval finančné prostriedky na jej úkor. Obáva sa nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Žalovanému zostáva zachovaná zákonná možnosť domáhať sa úhrady pohľadávok voči nej súdnou cestou, bez rizika nezákonného zásahu do jej majetkovej sféry. Neodkladné opatrenie má trvalý charakter a zároveň nebude vytvorený nenávratný stav, nakoľko žalovaný môže podať žalobu o zaplatenie dlhu na súde, pričom žalovaný nebude neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah obmedzený na dosiahnutí svojich finančných prostriedkov. Nenariadenie neodkladného opatrenia by viedlo podľa jej názoru k reálnej a bezprostrednej hrozbe neustáleho plnenia zatiaľ nejudikovaného dlhu i vzniku závažnej ujmy na majetku, keď nemá inú možnosť výkon práva zrážok zo mzdy ovplyvniť. Plnenie žalovaným uvedenej a vyčíslenej výšky pohľadávky, ktorú popiera, formou zrážok zo mzdy, považuje za plnenie bez právneho dôvodu, resp. z neplatného dôvodu, ktoré by zároveň vyvolalo potrebu ďalšieho súdneho konania na jeho vymoženie. Zároveň navrhla uložiť žalovanému povinnosť vykonať oznámenie jej zamestnávateľovi, aby nevykonal zrážky z jej mzdy podľa predmetných dohôd, čím sa podľa jej názoru zabráni žalovanému výkon práva na zrážky zo mzdy. 2.1. Napadnuté uznesenie odôvodnil prvoinštančný súd ustanoveniami § 324 ods. l, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. l, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p), § 54a Občianskeho zákonníka a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi (dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012; č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7.2012; č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012; žiadosti zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 27.3.2025 o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov; plná moc zo dňa 27.10.2014 udelená žalovaným spoločnosti ANACO, s.r.o.), dôvodil dôvodnosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na charakter neodkladného opatrenia, jeho základné predpoklady a zmysel s tým, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia a odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 3/2010. Uviedol, že mal z predložených dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom za osvedčené, že na ich základe žalobkyňa súhlasila, aby jej zamestnávateľ pravidelne zrážal z jej mzdy na účet žalovaného na úhradu záväzku plynúceho zo zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX sumu 80,37 € mesačne, č. XXXXXXXXXX sumu 80,37 € mesačne, č. XXXXXXXXXX sumu 80,37 € mesačne a č. XXXXXXXXXX sumu 80,37 € mesačne. Taktiež mal z predložených žiadostí o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 27.3.2025 adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne za osvedčené, že žalovaný ako veriteľ z vyššie uvedených zmlúv o revolvingovom úvere žiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka podľa dohôd o zrážkach zo mzdy dlžníka, pričom sa domáhal uspokojenia neuhradených splatných pohľadávok vo výške 1.526,78 €, 1.733,03 €, 1.626,78 € a 1.648,03 €, všetky ku dňu 15.8.2020. Súd prvej inštancie poukázal na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napríklad neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napríklad úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.; rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18 Co 108/2011). Mal za to, že v danom prípade žalobkyňa okrem preukázania existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu spočívajúcom v existencii zmlúv o revolvingových úveroch a dohôd o zrážkach zo mzdy, preukázala aj skutočnosť, že jej zamestnávateľ bol požiadaný žalovaným o vykonávanie mesačných zrážok z jej mzdy na základe predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých medzi žalovaným ako veriteľom na jednej zmluvnej strane a žalobkyňou
ako dlžníkom na druhej zmluvnej strane. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietala, že pohľadávky vzniknuté na základe jednotlivých zmlúv o revolvingovom úvere sú premlčané a že žalovaný na základe neobmedzenej vôle vymáha od nej premlčaný dlh na základe dohôd o zrážkach zo mzdy, čím stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom a tak neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom trvalej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy premlčaných pohľadávok. Prvoinštančný súd konštatoval, že výkon zrážok zo mzdy sa týka pohľadávok, ktoré majú pôvod v spotrebiteľskom vzťahu, v ktorom žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ a slabšia zmluvná strana, ktorej je nevyhnutné poskytnúť bezodkladnú ochranu neodkladným opatrením, keďže vychádzajúc z jej tvrdení existuje nebezpečenstvo, že sa v prípade zrážok zo mzdy realizovaných na základe uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy, ktorých dohody zabezpečujú a umožňujú uhradiť žalovanému bez súdnej kontroly i plnenie, ktorého dôvodnosť je žalobkyňou spochybňovaná pre vznesenú námietku premlčania. Žalobkyňa a jej majetková sféra je tak v ohrození pod vplyvom nebezpečenstva vykonania zrážok zo mzdy. Ide pritom o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník (žalobkyňa) voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, zastaviť a je vystavená jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Žalobkyňa ako jedna zo zmluvných strán pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohôd o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom. Mal za to, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov neodkladným opatrením, ktoré zabezpečí, že nedôjde k zrážkam zo mzdy žalobkyne, a to aj na nároky, ktorých existencia sa spochybňuje. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy súvisiacich zo spornými pohľadávkami zo zmlúv o revolvingovom úvere, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by na základe dohôd o zrážkach zo mzdy boli poukazované žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než dovoľuje zákon. Prípadné práva veriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa tieto vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Práva veriteľa nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Nie je na mieste, aby v stave existencie právnej neistoty o otázke premlčania, resp. nepremlčania sporných pohľadávok boli v prospech žalovaného vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne. Jeho záver o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva najmä z práva na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany nielen v spore, ale aj pri uzatváraní úverových zmlúv, kedy spotrebiteľ nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť ich obsah, keďže sa jedná o formulárové zmluvy. Považoval potom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, nakoľko v danom prípade a za súčasného stavu mal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery jednotlivých strán sporu, keďže žalobkyňa riadne preukázala tvrdené skutočnosti. 2.2. O nároku na náhradu trov konania právne rozhodol podľa ustanovení § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia. 2.3. Žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože mal za to, že nariadením neodkladného opatrenie možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Osobitným výrokom však poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorá by sa mohla týkať aj nárokov na vrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody, inej ujmy, ak by mu výkonom neodkladného opatrenia vznikla. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia). Uviedol, že v konaní neboli osvedčené základné okolnosti nevyhnutné pre vyhovenie návrhu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa zamlčala podstatné skutočnosti, predovšetkým fakt, že o jej záväzkoch z jednotlivých úverových zmlúv už bolo právoplatne rozhodnuté a tak jej záväzky nemajú povahu nejudikovaného dlhu ako tvrdila v podanom návrhu. Tvrdenia žalobkyne v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že plnenie jej nejudikovaného dlhu má vytvoriť závažnú ujmu na jej majetku a že jej záväzky sú premlčané, sú v rozpore s tým, že o dlžných nárokoch z každej jednej úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu bolo právoplatne
rozhodnuté, pričom povinnosti uložené týmito rozhodnutiami žalobkyňa nesplnila. Vykonávanie zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa preto nerealizuje pre žiadny nejudikovaný dlh. Rovnako nie je dôvodným ani tvrdenie žalobkyne a ani záver prvoinštančného súdu preberajúci jej tvrdenie o premlčaní, pretože v prípade nárokov zo zmlúv o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX neuplynula premlčacia lehota (jej uplynutie prichádza do úvahy až v roku 2026, po zohľadnení zákona č. 62/2020 Z.z.). Žalobkyňa v podanom návrhu nešpecifikovala, a teda neosvedčila v čom konkrétne má ujma spočívať, pretože povinnosť splniť zmluvnú povinnosť, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, predsa nemožno považovať za ujmu. Namietal i záver súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je v rozpore so zákonom a so súdnou praxou s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ku dňu 27.7.2012 a dňu 28.11.2012 (dátumy uzavretia jednotlivých dohôd o zrážkach zo mzdy). Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby išlo o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, súčasne o ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy a zároveň, aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je taká podmienka, ktorá v rozpore so zákonom alebo mimo zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Značnú nerovnováhu je podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu v rozpore so zákonom nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia, alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy. Čo treba rozumieť „značnou nerovnováhou“ možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4 ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie (C-34/13). V tomto prípade má podľa tvrdení žalobkyne a napadnutého uznesenia byť neprijateľnou podmienkou dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú ale právna úprava v čase jej uzavretia pripúšťala ako zákonom dovolený spôsob zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Regulácia spotrebiteľských zmlúv aktuálne a výslovne upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy ako formu povoleného zabezpečenia. Aj napriek viacerým legislatívnym zmenám (zákon č. 438/2015 Z.z. alebo zákon č. 102/2014 Z.z., ktorých cieľom bolo zvýšenie ochrany spotrebiteľa) dohoda o zrážkach zo mzdy nebola zakázaná, naopak bola zaradená medzi tri prípustné spôsoby zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje v prvom rade fakt, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Ak Národná rada Slovenskej republiky ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Poprel tvrdenie, že by neprijateľnosť malo spôsobovať jednostranné určovanie dlhu bez súdnej kontroly. Vykonávanie zrážok bez toho, aby zákon vyžadoval predchádzajúcu súdnu kontrolu je fakt, ktorý vyplýva z právneho poriadku, resp. právny poriadok ich sám spôsobuje. Nie je výsledkom toho, že si to dodávateľ dohodne so spotrebiteľom. Ide o zákonom stanovené dôsledky (rovnako ako je zákonom stanovený dôsledok poskytnutia úveru povinnosť pre dlžníka úver vrátiť), preto dané skutočnosti nemôžu byť protiprávne. Považuje za nesprávne a nezákonné závery o rozpore dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie, resp. o jeho obchádzaní prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje výkon zrážok, regulácia tohto inštitútu ponecháva výlučne na vôli vnútroštátneho zákonodarcu. Znova dal do pozornosti, že dňa 15.12.2015 bola opätovne schválená novela zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 23.12.2015 a podľa článku VI. bod 8. je „Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.“ V predmetnej novele boli plne zohľadnené a prebrané viaceré právne záväzné akty Európskej únie, rovnako i Smernica Rady 93/13/EHS, zo dňa 5.4.1993. Podľa doložky zlučiteľnosti bol zároveň konštatovaný aj súlad právnej úpravy s únijným právom. V kontexte záverov prvoinštančného súdu o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy je nezrozumiteľné na čo vlastne slúži ustanovenia
§ 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. (medzičasom zrušený), § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z., § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne riešia uplatnenie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch. Tieto zákonné ustanovenia nikde neuvádzajú požiadavky na prechádzajúce posúdenie pohľadávky dodávateľa súdom pred tým, ako sa začnú vykonávať zrážky zo mzdy. Ide pritom o právne normy, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej legislatívy, resp. boli do nej doplňované v rámci sprísňovania podmienok pre ochranu spotrebiteľa. Tvrdenie žalobkyne o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko takáto dohoda je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje, ani nepredpokladá. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že pre výkon práv na základe dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné predchádzajúce rozhodnutie zo strany súdu. A ak by aj taká podmienka bola, v tomto prípade splnená bola, ako už uviedol. V dôsledku toho, že o záväzkoch žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté, považuje za nezákonný aj výrok III. napadnutého uznesenia. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu, eventuálne zrušiť neodkladné opatrenie ohľadom povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7. 2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.7. 2012; žiadal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že jeho námietky sú neopodstatnené, keďže súd prvej inštancie správne osvedčil dôvodnosť jej nároku a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čím chránil jej práva ako spotrebiteľa pred neprimeraným zásahom do majetkovej sféry. Odvolanie žalovaného ignoruje ustálenú judikatúru, ktorá v podobných prípadoch proti tomu istému žalovanému potvrdzuje potrebu takejto ochrany s uvedením jednotlivých rozhodnutí krajských súdov, ktoré sú skutkovo takmer zhodné a vystupuje v nich rovnaký žalovaný. K odvolacej námietke žalovaného o nejudikovanom dlhu konštatovala, že ona nemá vedomosť o tom, že by bolo voči nej niekedy vedené rozhodcovské konanie, ako vyplýva i z priložených rozhodcovských rozsudkov, z ktorých je zrejmé, že nikdy nedostala priestor na vyjadrenie sa. Je otázne či jej takéto rozhodnutia boli niekedy doručované a či boli vydané zákonne. Podľa nej si tieto rozhodcovské rozsudky zabezpečil žalovaný po premlčaní jednotlivých pohľadávok, nikdy jej o priebehu konania nedal žiadnu informáciu. Takéto rozhodnutia sa nemôžu považovať za zákonné, keďže sú zrejme vydané nezákonne alebo sú už premlčané, preto sa žalovaný neobrátil priamo na exekútora, ale snažil sa tieto možnosti obísť prostredníctvom kontaktovania jej zamestnávateľa a obísť všetky mechanizmy kontroly zákonnosti. Uvedené nasvedčuje aj konanie exekučného Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý žalovanému (v iných veciach) opakovane zamieta návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný z dôvodu neplatného uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný vedome a zámerne obchádza zákon, nakoľko si je vedomý toho, že exekúcia na základe predložených rozhodcovských rozsudkov nie je obhájiteľná a uskutočniteľná a v dôsledku tejto zákernosti a nepopierateľnej právnej erudovanosti žalovaného, o to väčšiu ochranu potrebuje prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Ďalej uviedla, že argumentácia žalovaného je zavádzajúca aj s ohľadom na skutočnosť, že rozhodcovské rozsudky (hoci nezákonné) sa týkajú pohľadávok z úverov, avšak neosvedčujú platnosť samotných dohôd o zrážkach zo mzdy, na základe ktorých žalovaný vyzval jej zamestnávateľa na úhradu tzv. dlhu. Namieta neplatnosť týchto dohôd a ich neprijateľnosť ako zmluvných podmienok. Nezákonné rozhodcovské konanie nepreverovalo tieto aspekty ex offo, ako to vyžaduje spotrebiteľská ochrana. Mimosúdne vymáhanie cez zrážky zo mzdy obchádza súdnu kontrolu, čo potvrdzuje zaužívaná judikatúra, na ktorú už poukázala. K tvrdeniam žalovaného v odvolaní o neprijateľnosti dohôd o zrážkach zo mzdy dôvodila, že zákon neprikazuje ex offo kontrolu neprijateľnosti v spotrebiteľských vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Dohody neboli individuálne dojednané, sú formulárové a umožňujú jednostranne diktovať výšku a spôsob vykonania dlhu, čo spôsobuje nerovnováhu. Judikatúra potvrdzuje, že takéto dohody obchádzajú súdnu ochranu. Rozhodcovský rozsudok pritom zrejme vychádza z nezákonne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný bagatelizuje jej ujmu tvrdením, že ide o splnenie zákonnej povinnosti. Ona ale osvedčila, že zrážky zasahujú do jej príjmu bez súdnej kontroly, čo predstavuje reálnu ujmu. Nevie prečo žalovaný neinicioval exekučné konanie na základe právoplatných a vykonateľných rozhodcovských rozsudkov, ktoré v tomto konaní deklaroval a radšej zvolil postup mimosúdneho vymáhania dlhu priamo od zamestnávateľa. Zdôraznila, že neodkladné opatrenie neobmedzuje žalovaného neprimerane, môže sa domáhať nárokov súdnou cestou i exekútora. Konanie žalovaného možno považovať za špekulatívne a obchádzajúce iné zákonné možnosti, ktorým sa úmyselne stráni. Odvolaciemu súdu
navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadala náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu a poprel tvrdenia žalobkyne. Dôrazne sa ohradil voči tvrdeniu žalobkyne, že: „Podľa názoru žalobkyne si tieto rozhodcovské rozsudky zabezpečil žalovaný po premlčaní jednotlivých pohľadávok, pričom nikdy o priebehu konania žalobkyni nedal žiadnu informáciu. Takéto rozhodnutia sa nemôžu považovať za zákonné.“ Z podania žalobkyne nevyplýva jediný skutkový základ, na podklade ktorého by žalobkyňa takéto tvrdenia vôbec mohla tvrdiť. Síce žalobkyni nič nebránilo overiť si vydanie predmetných rozhodcovských rozsudkov (pri tvrdení o tom, že nemá o nich vedomosť) na príslušnom rozhodcovskom súde, namiesto toho ho osočila z akéhosi nezákonného konania. Nevie ako si je možné zabezpečiť rozhodcovské rozsudky. Ak žalobkyňa také niečo tvrdí, asi vychádza z vlastnej skúsenosti alebo poznatkov, ku ktorým sa nevie vyjadriť. Unáhlenosť a nedôvodnosť (nielen) v tvrdeniach žalobkyne je pritom bezproblémovo dokázateľná na základe obsahu jednotlivých spisov vedených stálym rozhodcovským súdom, v ktorých by sa mali nachádzať tiež podklady preukazujúce doručovanie listín rozhodcovským súdom pre žalobkyňu s dátumom doručenia. Iba zo skutočnosti, že žalobkyňa bola v rozhodcovskom konaní pasívnou alebo pre účely tohto konania tvrdí, že si niečo nepamätá, nie je možné iný subjekt neopodstatnene osočovať z protiprávneho konania. Rovnako sa ohradzuje voči tvrdeniam o „zákernosti,“ čo sú tvrdenia prekračujúce nielen vecný rámec konania, ale presahujú požiadavku vyjadrovať sa vecne a neosobne. Tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti dohôd o zrážkach zo mzdy odporujú právnej úprave i v oblasti ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní i odvolacom návrhu. 6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného možno priznať úspech. 8. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 9. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). 10. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. 11. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu tak zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať.
12. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré smeruje k dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky z jej mzdy vyplývajúcich z predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretých medzi stranami sporu z dôvodu ich neprijateľnosti a premlčania, ako aj uložením povinnosti jej zamestnávateľovi (spoločnosť FLEISCHHAUER Bratislava, spol. s r. o.) nevykonávať zrážky z jej mzdy na základe dohôd o zrážkach zo mzdy. 13. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pretože nijako nepreukázala bezprostredne hroziacu ujmu spočívajúcu vo vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré uzavrela so žalovaným a ktoré považuje za sporné. Odvolací súd dodáva, že obava žalobkyne, že jej bude spôsobená majetková ujma, nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút, ktorého podmienky sú určené v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka. Je to inštitút , ktorý umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia výšky dlhu dlžníka k tomu oprávneným orgánom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, resp. štátny orgán, ale veriteľ, v danej veci žalovaný, ktorý splnomocnil spoločnosť ANACO, s.r.o., IČO: 35 691 816, Bratislava, Miletičova č. 1, na mimosúdne vymáhanie všetkých pohľadávok po lehote splatnosti voči jeho dlžníkom (č.l. 9 spisu). 15. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v jeho odvolaní o tom, že tvrdenie žalobkyne o nejudikovanom dlhu je nesprávne a nezodpovedá skutočnosti, nakoľko k odvolaniu predložil právoplatné a vykonateľné rozhodcovské rozsudky, na základe ktorých bola žalobkyňa (v rozhodcovských rozsudkoch vystupujúca na strane žalovaného) zaviazaná zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní vystupujúci na strane žalobcu) v zmysle jednotlivých zmlúv o revolvingovom úvere špecifikovaných v bode 1.2. odôvodnenia tohto uznesenia sumy tam uvedené spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania, ako aj poplatkom za rozhodcovské konanie. Odvolací súd z odôvodnení jednotlivých rozhodcovských rozsudkov zistil, že žalobkyni boli zo strany rozhodcovského súdu okrem iného zasielané žaloby, výzvy na vyjadrenie k žalobám a jej prílohám, i oznámenia o pokračovaní v spotrebiteľskom konaní, na čo ale žalobkyňa nereagovala, z dôvodu ktorého jej tvrdenie uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného o tom, že nemá vedomosť o tom, že by niekedy bolo voči nej vedené rozhodcovské konanie, považoval odvolací súd za nedôvodné. 16. Bolo potrebné prisvedčiť aj tvrdeniu žalovaného v jeho odvolaní, že nie je dôvodný záver prvoinštančného súdu o premlčaní pohľadávok z jednotlivých zmlúv o revolvingovom úvere, pretože z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné zistiť, či sa žalobkyňa domáha plnenia z premlčaných záväzkov, keďže nepredložila jednotlivé zmluvy o revolvingových úveroch. Zo žiadostí o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov (č.l. 5 až 8) vyplýva, že žalovaný ako veriteľ sa domáha uspokojenia neuhradených splatných pohľadávok v jednotlivých výškach ku dňu 15.8.2020, pričom žalovaný v odvolaní dôvodil, že minimálne vo vzťahu k nárokom zo zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX neuplynula premlčacia lehota. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Odvolací súd ale z pripojených listín k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to žiadostí žalovaného, resp. jeho zástupcu o zrážky zo mzdy adresované zamestnávateľovi žalobkyne a ani z jednotlivých dohôd o zrážkach zo mzdy nemôže konštatovať, že žalovaný výkon zrážok zo mzdy žalobkyne realizuje zo svojich premlčaných nárokov. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.6.2020, sp.zn. IV. ÚS 307/2020, podľa ktorého námietku premlčania je možné účinne uplatniť pred súdom spravidla len v konaní vo veci samej. Komplexné posúdenie, či došlo v konkrétnom prípade k premlčaniu (výkonu záložného) práva a k jeho právnym následkom vyplývajúcim zo zákona, je spojené so zistením časového vymedzenia plynutia premlčacej doby, účinnosti vznesenia námietky (na súde alebo inom orgáne), premlčateľnosti práva (kvalifikovaný predmet premlčania). S
uvedenými predpokladmi premlčania sú spojené aj ďalšie právne otázky ako prerušenie, spočívanie, neskončenie alebo nezačatie plynutia premlčacej doby, ktoré si obvykle vyžadujú viac ako len osvedčenie rozhodujúcich skutočností v konaní o neodkladnom opatrení. 17. Odvolací súd má zhodne s tvrdením žalovaného v odvolaní za to, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. V bode II. predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy je uvedený postup vykonávania zrážok zo mzdy s tým, že dlžník, t. j. žalobkyňa s takýmto postupom výslovne súhlasí (zvýraznené tučným písmom), takže žalobkyňa si musela byť vedomá toho, aké dôsledky bude mať pre ňu uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a bolo jej slobodným rozhodnutím či dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným uzavrie alebo nie, pričom nie je možné vyvrátiť, že úver by jej žalovaný poskytol aj v prípade, ak by s ním žalobkyňa tieto dohody nepodpísala. Odvolací súd súhlasí so žalovaným aj v tom, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva rozpor inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Odvolací súd má za to, že právna ochrana spotrebiteľa nemôže nadobudnúť taký charakter, aby spotrebiteľa úplne zbavovala jeho zodpovednosti za právne úkony, ktoré urobil s plnou vedomosťou o ich právnych následkoch. Je preto dôvodný záver, že žalobkyňa musí niesť dôsledky svojho konania. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa má iné právne prostriedky ochrany svojho práva, ktoré doteraz nevyužila, resp. vôbec neuviedla, či sa mieni nejakej ochrany domáhať. 18. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil, okrem iného, aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, k čomu odvolací súd konštatuje, že uvedený dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), k čomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd v posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia považuje skutkové zistenia a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za nesprávne. 19. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu, z dôvodu ktorého uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zmenil podľa § 388 C.s.p. a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 20. Z dôvodov uvedených v bode 19. odôvodnenia tohto uznesenia potom odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie v zmysle § 388, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní pred súdom prvej inštancie úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).